1

Svojím odvolaním sa Anonymos Elliniki Metalleftiki kai Metallourgiki Etairia Larymnis Larko (ďalej len „bývalá Larko“) domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 11. júna 2015, Larko/Komisia (T‑412/14, EU:T:2015:431, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým tento súd zamietol jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov spoločnosti Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (ďalej len „nová Larko“), žalobkyne v prvostupňovom konaní vo veci T‑412/14.

2

Nová Larko prevzala v priebehu roka 1989 činnosti ťažby, spracovania a obchodovania s feroniklom, ktoré predtým vykonávala bývalá Larko. Zo spisu vyplýva, že nová Larko dlhuje bývalej Larko značnú sumu peňazí. Svojou žalobou vo veci T‑412/14 nová Larko navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2014)1805 z 27. marca 2014 týkajúce sa štátnej pomoci SA.37954 (2013/N), ktorú Grécko poskytuje novej Larko v súvislosti s postúpením niektorých z jej aktív (Ú. v. EÚ C 156, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“). V tomto rozhodnutí Európska komisia rozhodla, že predaj aktív novej Larko v súlade s navrhovaným plánom predaja nepredstavoval štátnu pomoc a že vzhľadom na tento plán nebola medzi novou Larko a nadobúdateľmi jej aktív hospodárska kontinuita, pokiaľ by šlo o prípadné vrátenie predchádzajúcej štátnej pomoci.

3

Bývalá Larko ďalej navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

4

Komisia predniesla svoje pripomienky týkajúce sa odvolania 29. júla 2015.

5

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže do konania pred súdmi Európskej únie vstúpiť každá osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej pred niektorým z týchto súdov.

6

Podľa ustálenej judikatúry sa pojem „oprávnený záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle uvedeného článku 40 druhého odseku musí definovať vzhľadom na samotný predmet sporu a je nutné ho chápať ako priamy a skutočný záujem na tom, ako bude rozhodnuté o samotných návrhoch, a nie ako záujem vo vzťahu k uplatňovaným dôvodom alebo tvrdeniam. Pojem „rozhodnutie veci“ totiž odkazuje na konečné požadované rozhodnutie tak, ako bude uvedené vo výroku budúceho rozsudku (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2013:83, bod 7 a citovanú judikatúru).

7

V tejto súvislosti je potrebné najmä preskúmať, či osoba, ktorá podáva návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník, je priamo dotknutá napadnutým aktom a či je jej záujem na rozhodnutí sporu istý (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:135, bod 7 a citovanú judikatúru). Záujem na rozhodnutí sporu možno v zásade považovať za dostatočne priamy iba v prípade, že toto rozhodnutie je spôsobilé zmeniť právne postavenie osoby, ktorá podáva návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora National Power a PowerGen/Komisia, C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), EU:C:1997:307, bod 61; Schenker/Air France a Komisia, C‑589/11 P(I), EU:C:2012:332, body 14 a 15, ako aj Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:135, body 4 a 11].

8

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať dôvody uvedené bývalou Larko.

9

Odvolanie sa rozdeľuje na tri odvolacie dôvody založené na:

10

Bývalá Larko uvádza, že okrem sporného rozhodnutia Komisia tiež prijala v ten istý deň, teda 27. marca 2014, rozhodnutie Komisie 2014/539/EÚ týkajúce sa štátnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN) poskytovanej Gréckom novej Larko (Ú. v. EÚ L 254, s. 24, ďalej len „rozhodnutie o nezlučiteľnosti“). Pripomína, že v tomto rozhodnutí Komisia rozhodla, že určitá pomoc poskytovaná novej Larko je nezlučiteľná s vnútorným trhom, a nariadila jej vrátenie.

11

Podľa bývalej Larko hoci Všeobecný súd v bode 13 napadnutého uznesenia konštatoval, že sa opiera ako jediný významný veriteľ novej Larko o účinok sporného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím o nezlučiteľnosti, aby preukázala, že tieto rozhodnutia jej bránia v dosiahnutí zaplatenia jej pohľadávok novou Larko, následne opomenul preskúmať túto problematiku. V bodoch 15 až 17 napadnutého uznesenia týkajúcich sa priameho záujmu bývalej Larko sa Všeobecný súd obmedzil na odmietnutie niektorých čiastkových tvrdení, ktoré však nezasadil do ich kontextu, a neuskutočnil ani celkové zhodnotenie týchto tvrdení.

12

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu, tomuto súdu neukladá vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a že odôvodnenie Všeobecného súdu teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok Gogos/Komisia, C‑583/08 P, EU:C:2010:287, bod 30 a citovaná judikatúra).

13

V bode 15 napadnutého uznesenia Všeobecný súd najprv konštatoval, že medzi sporným rozhodnutím a rozhodnutím o nezlučiteľnosti na jednej strane a pohľadávkami, ktoré uplatňuje bývalá Larko, na druhej strane neexistuje priamy vzťah, a potom v bode 16 tohto uznesenia uviedol, že súčasný účinok oboch predmetných rozhodnutí nemusí viesť k nemožnosti dosiahnutia uspokojenia nárokov bývalej Larko voči novej Larko. Všeobecný súd potom v bode 17 napadnutého uznesenia uviedol, že záujmy bývalej Larko budú rozhodnutím sporu dotknuté len z hľadiska finančných následkov, ktoré toto rozhodnutie bude mať na novú Larko. Záujmy bývalej Larko teda s rozhodnutím sporu súvisia len nepriamo.

14

Najmä z ohľadom na judikatúru spomenutú v bode 12 tohto uznesenia je potrebné sa domnievať, že Všeobecný súd v bodoch 15 až 17 napadnutého uznesenia dostatočne uviedol osobitné dôvody, pre ktoré sa domnieval, že tvrdenia bývalej Larko týkajúce sa účinku sporného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím o nezlučiteľnosti sa musia zamietnuť. Tieto dôvody totiž bývalej Larko umožňujú, aby sa oboznámila s dôvodmi, ktoré bez ohľadu na ich dôvodnosť viedli Všeobecný súd k záveru, že bývalá Larko nemá priamy záujem na rozhodnutí sporu, a Súdnemu dvoru umožňujú disponovať dostatkom prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie s ohľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 6 a 7 tohto uznesenia.

15

Za týchto podmienok musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý.

16

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu bývalá Larko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora tým, že toto ustanovenie aplikoval abstraktne bez zohľadnenia osobitostí veci. Všeobecný súd opomenul najmä účinok sporného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím o nezlučiteľnosti, ako aj osobitné postavenie bývalej Larko ako jediného významného veriteľa novej Larko. Bývalá Larko okrem iného zastávala osobitné postavenie vyplývajúce z opatrení prijatých gréckymi orgánmi, ktoré údajne sťažovali vymáhanie jej pohľadávok voči novej Larko. Tieto vzťahy a situácie ako celok de facto zakladali záujem na rozhodnutí sporu. Všeobecný súd teda porušil uvedené ustanovenie, keď tento záujem považoval za nedostatočný.

17

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okolnosť, podľa ktorej taký dlžník, ako je nová Larko, má sám osebe povinnosť vrátiť štátnu pomoc – čo v prejednávanej veci vyplýva z účinku sporného rozhodnutia, ktoré vylučuje, aby nadobúdatelia aktív novej Larko mali spoločne a nerozdielne s ňou povinnosť vrátiť štátnu pomoc, v spojení s rozhodnutím o nezlučiteľnosti, ktoré vyhlasuje túto štátnu pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – môže mať za predpokladu, že sú obe rozhodnutia platné, hospodársky a finančný vplyv na jej veriteľov v rozsahu, v akom znižuje ich šancu dosiahnuť vyplatenie všetkých ich pohľadávok, ako to Všeobecný súd správne uviedol v bode 17 napadnutého uznesenia.

18

Skutočnosť, že bývalá Larko je jediným významným veriteľom novej Larko a že mala údajne osobitné ťažkosti pri vymáhaní zaplatenia svojich pohľadávok z dôvodu určitých opatrení prijatých gréckymi orgánmi, má za následok, že takáto povinnosť, ktorá bola uložená novej Larko, môže v praxi vo väčšej miere zasahovať do hospodárskych a finančných záujmov bývalej Larko, ako do záujmov iných veriteľov.

19

Takýto významný zásah do hospodárskych a finančných záujmov veriteľa jedného z hlavných účastníkov konania vo veci prejednávanej pred Všeobecným súdom však nemožno považovať za priamy zásah do záujmov veriteľa v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 6 a 7 tohto uznesenia, pretože nemení právne postavenie uvedeného veriteľa. Takéto hospodárske a finančné záujmy veriteľa sa totiž prelínajú so záujmami jeho dlžníka, ktorý je hlavným účastníkom konania v prejednávanej veci, a podobne ako záujmy akcionárov tohto účastníka konania sú rozhodnutím sporu dotknuté len nepriamo z hľadiska dôsledkov, ktoré toto rozhodnutie spôsobí hlavnému účastníkovi konania (pozri v súvislosti s prípadom akcionára hlavného účastníka konania uznesenie predsedu Súdneho dvora AITEC/Komisia, C‑97/92, C‑105/92 a C‑106/92, EU:C:1993:954, bod 15).

20

To neplatí, ak je rozhodnutie sporu spôsobilé zmeniť vlastné právne postavenie veriteľa, ktorý podáva návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu svojho dlžníka. Tak je to v prípade, ak uvedené rozhodnutie má vplyv na právnu kvalifikáciu pohľadávky podľa vnútroštátneho práva, ktorá môže byť zapísaná do prednostných alebo nezabezpečených pasív dlžníka podľa výsledku sporu pred súdom Únie (uznesenie predsedu Súdneho dvora Belgicko/Komisia, C‑197/99 P, EU:C:2000:720, body 29 až 31). Aj keď v prejednávanej veci bývalá Larko tvrdí, že hospodárska hodnota pohľadávok, ktoré má voči novej Larko, môže byť ovplyvnená rozhodnutím sporu pred Všeobecným súdom, nepredkladá však žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že právna kvalifikácia týchto pohľadávok ako taká by bola týmto rozhodnutím dotknutá.

21

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora, keď konštatoval, že záujmy bývalej Larko nie sú priamo dotknuté rozhodnutím sporu, ktorý mu je predložený.

22

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu bývalá Larko vytýka Všeobecnému súdu skreslenie dôkazov, ako aj nedostatok odôvodnenia, keď v prvej vete bodu 16 napadnutého uznesenia rozhodol, že účinok sporného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím o nezlučiteľnosti nemusí spôsobiť, že bývalá Larko nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov voči novej Larko. Toto nesprávne posúdenie, ktoré tvorí jadro úvah Všeobecného súdu, je v rozpore s dôkazmi, ktoré mu bývalá Larko predložila a z ktorých vyplýva, že tieto dve rozhodnutia spoločne by zbavili novú Larko všetkých jej aktív a že bývalá Larko je jediným významným veriteľom novej Larko. Všeobecný súd mal aspoň poskytnúť odôvodnenie, prečo nezohľadnil predmetné dôkazy.

23

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tvrdenia bývalej Larko sú založené na nesprávnom výklade prvej vety bodu 16 napadnutého uznesenia.

24

Uvedenú vetu je totiž potrebné vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré jej predchádzajú a ktoré po nej nasledujú. Všeobecný súd v bode 15 napadnutého uznesenia pripomenul, že sporné rozhodnutie a rozhodnutie o nezlučiteľnosti nemajú žiadny priamy vzťah k pohľadávkam, ktoré uplatňuje bývalá Larko voči novej Larko, a v bode 17 napadnutého uznesenia rozhodol, že záujmy bývalej Larko budú rozhodnutím sporu, ktorý prejednáva, dotknuté len z hľadiska finančných dôsledkov, ktoré toto rozhodnutie spôsobí novej Larko.

25

Prvá veta bodu 16 napadnutého uznesenia je súčasťou tejto logiky, a nepredstavuje teda, v rozpore s tým, čo tvrdí bývalá Larko, jadro úvah Všeobecného súdu. Všeobecný súd tým, že pripomenul, že spojený účinok oboch rozhodnutí nemusí spôsobiť, že bývalá Larko nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov voči novej Larko, v podstate uviedol len toľko, že prípadná nemožnosť uspokojenia pohľadávok bývalej Larko by nevyplývala priamo z tohto účinku ako takého, ale z nedostatku zdrojov v majetku novej Larko, čo je okolnosť, ktorú nemožno z právneho hľadiska prisúdiť jedinému faktoru.

26

V každom prípade, aj keby prvá veta bodu 16 napadnutého uznesenia obsahovala skreslenie skutkového stavu, nemôže to odôvodniť zrušenie tohto uznesenia. Ako totiž vyplýva z bodu 19 tohto uznesenia, zásah do hospodárskych a finančných záujmov novej Larko vyplývajúci zo súčasného účinku sporného rozhodnutia a rozhodnutia o nezlučiteľnosti, ktorého sa dovoláva bývalá Larko, svedčí len o nepriamom záujme bývalej Larko na rozhodnutí sporu, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

27

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia, v rámci prvého odvolacieho dôvodu bolo v bode 14 tohto uznesenia rozhodnuté, že Všeobecný súd z právneho hľadiska dostatočne odôvodnil svoj záver v súvislosti so skutočnosťou, že rozhodnutie sporu sa priamo nedotýka záujmov bývalej Larko.

28

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.

29

Vo svojom treťom odvolacom dôvode bývalá Larko uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 18 až 20 napadnutého uznesenia, keď v podstate rozhodol, že jej záujem na rozhodnutí sporu nebol istý, keďže iní veritelia mohli mať prednosť pred pohľadávkami bývalej Larko a hospodárske zdroje novej Larko sa mohli v každom prípade ukázať ako nedostatočné na uspokojenie pohľadávok bývalej Larko. Bývalá Larko okrem toho spochybňuje požiadavku istého záujmu s ohľadom na znenie článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

30

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry tvrdenia namierené proti doplňujúcim dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu spôsobiť neplatnosť tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné (rozsudok Komisia/IPK International, C‑336/13 P, EU:C:2015:83, bod 33 a citovaná judikatúra).

31

V prejednávanej veci je nutné skonštatovať, že v prípade neexistencie priameho záujmu bývalej Larko na rozhodnutí sporu, čo je okolnosť, ktorá je vzhľadom na zamietnutie prvého a druhého odvolacieho dôvodu s konečnou platnosťou preukázaná, existencia nesprávneho právneho posúdenia namietaná v rámci tretieho odvolacieho dôvodu nemôže spôsobiť neplatnosť napadnutého uznesenia, aj keby bola preukázaná.

32

Tretí odvolací dôvod je teda neúčinný a musí byť podľa judikatúry uvedenej v bode 30 tohto uznesenia zamietnutý.

33

Z vyššie uvedeného vyplýva, že keďže sa nevyhovelo nijakému z odvolacích dôvodov, ktoré bývalá Larko uviedla na podporu svojho odvolania, odvolanie sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

34

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať bývalú Larko na náhradu trov konania a bývalá Larko vo svojich dôvodoch nemala úspech, odvolateľka znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: