1

Svojím odvolaním Viasat Broadcasting UK Ltd (ďalej len „Viasat“) navrhuje čiastočné zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2015, TV2/Danmark/Komisia (T‑674/11, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:684), ktorým Všeobecný súd jednak zrušil rozhodnutie Komisie 2011/839/EÚ z 20. apríla 2011 o opatreniach Dánska (C 2/03) v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 340, 2011, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc, a jednak v zostávajúcej časti zamietol žalobu spoločnosti TV2/Danmark A/S, ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia tohto rozhodnutia.

2

TV2/Danmark je dánska vysielacia spoločnosť, ktorá bola zriadená v roku 1986. Pri zriadení mala právnu formu nezávislého štátneho podniku a s účinnosťou od 1. januára 2003 zmenila právnu formu na akciovú spoločnosť, čo malo vplyv na jej postavenie v oblasti účtovníctva a daní. TV2/Danmark je druhou verejnoprávnou televíznou stanicou v Dánsku, pričom prvou je Danmarks Radio.

3

Úloha spoločnosti TV2/Danmark spočíva v produkcii a prenose celoštátnych a regionálnych televíznych programov. Tento prenos sa môže uskutočňovať najmä rozhlasovými zariadeniami, satelitom alebo káblom. Záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré prináležia spoločnosti TV2/Danmark, stanovuje ministerstvo kultúry.

4

Okrem verejnoprávnych vysielateľov pôsobia na celom dánskom televíznom trhu aj komerční vysielatelia. Konkrétne ide jednak o spoločnosť Viasat Broadcasting UK Ltd (ďalej len „Viasat“) a jednak o celok tvorený spoločnosťami SBS TV A/S a SBS Danish Television Ltd (ďalej len „SBS“).

5

TV2/Danmark bola pôvodne zriadená pomocou úročenej štátnej pôžičky a jej činnosť mala byť, tak ako činnosť spoločnosti Danmarks Radio, financovaná pomocou výťažku z koncesionárskych poplatkov, ktoré platia všetci dánski televízni diváci. Zákonodarca však rozhodol, že na rozdiel od spoločnosti Danmarks Radio bude mať TV2/Danmark tiež možnosť využiť najmä výťažok z reklamnej činnosti.

6

V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 5. apríla 2000 podala spoločnosť SBS Broadcasting SA/Tv Danmark, bol systém financovania spoločnosti TV2/Danmark predmetom preskúmania zo strany Komisie v jej rozhodnutí 2006/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 85, 2006, s. 1, ďalej len „rozhodnutie TV2 I“). Toto rozhodnutie sa vzťahovalo na obdobie od roku 1995 do roku 2002 a týkalo sa nasledujúcich opatrení: príjmy z koncesionárskych poplatkov, prevody z fondov určených na financovanie spoločnosti TV2/Danmark (fond TV2 a Radiofonden), sumy poskytnuté ad hoc, oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, oslobodenie od platenia úrokov a splácania istiny pôžičiek poskytnutých spoločnosti TV2/Danmark pri jej zriadení, štátna záruka za pôžičky na prevádzku, ako aj výhodné platobné podmienky týkajúce sa poplatku plateného spoločnosťou TV2/Danmark za používanie štátnej vysielacej frekvencie (ďalej spolu len ako „predmetné opatrenia“). Vyšetrovanie Komisie sa napokon týkalo aj povolenia vysielať na miestnych frekvenciách v sieťových rozvodoch udeleného spoločnosti TV2/Danmark a povinnosti všetkých vlastníkov spoločných anténových zariadení prenášať verejnoprávne programy spoločnosti TV2 na svojich zariadeniach.

7

Na záver prešetrovania predmetných opatrení Komisia dospela k záveru, že predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, že režim financovania spoločnosti TV2/Danmark, ktorého účelom bolo kompenzovať náklady poskytovania služby vo verejnom záujme tohto podniku, nespĺňal druhú a štvrtú podmienku zo štyroch podmienok stanovených Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415, ďalej len, pokiaľ ide o tieto podmienky, „podmienky Altmark“).

8

Komisia okrem toho rozhodla, že uvedená pomoc, ktorú Dánske kráľovstvo poskytlo od roku 1995 do roku 2002 spoločnosti TV2/Danmark, bola zlučiteľná s vnútorným trhom v súlade s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ s výnimkou sumy 628,2 milióna dánskych korún (DKK) (približne 85 miliónov eur), ktorú Komisia kvalifikovala ako „nadmernú kompenzáciu“. Dánskemu kráľovstvu tak nariadila, aby túto sumu spolu s úrokmi vymáhalo od spoločnosti TV2/Danmark.

9

Rozhodnutie TV2 I bolo napadnuté štyrmi žalobami o neplatnosť, ktoré podali jednak TV2/Danmark (vec T‑309/04) a Dánske kráľovstvo (vec T‑317/04) a jednak konkurenti spoločnosti TV2/Danmark, a to Viasat (vec T‑329/04) a SBS (vec T‑336/04).

10

Rozsudkom z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia (T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, EU:T:2008:457), Súd prvého stupňa zrušil uvedené rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zastával názor, že Komisia sa správne domnievala, že poslanie verejnej služby, ktoré bolo zverené spoločnosti TV2/Danmark, zodpovedalo definícii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v oblasti vysielania. Tiež však konštatoval existenciu viacerých prípadov protiprávností týkajúcich sa rozhodnutia TV2 I.

11

Po prvé pri skúmaní otázky, či opatrenia, ktorých sa týkalo rozhodnutie TV2 I, zahŕňali štátne prostriedky, Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia na účely kvalifikovania alebo nekvalifikovania ako štátne prostriedky neodôvodnila svoje posúdenie, pokiaľ ide o zohľadnenie príjmov z reklamy za roky 1995 a 1996 de facto. Po druhé Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia sa pri skúmaní otázky, či bola splnená druhá a štvrtá podmienka Altmark, neopierala o serióznu analýzu konkrétnych právnych a hospodárskych podmienok, s ohľadom na ktoré bola určená výška koncesionárskeho poplatku pripadajúceho spoločnosti TV2/Danmark. V dôsledku toho bolo rozhodnutie TV2 I v tomto bode nedostatočne odôvodnené. Po tretie Súd prvého stupňa konštatoval, že závery Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci vzhľadom na článok 106 ods. 2 ZFEÚ, najmä existencie nadmernej kompenzácie, boli tiež nedostatočne odôvodnené. Podľa Súdu prvého stupňa tento nedostatok odôvodnenia vyplýval z neexistencie seriózneho preskúmania konkrétnych právnych a ekonomických podmienok, ktoré viedli k stanoveniu výšky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho spoločnosti TV2/Danmark počas obdobia, ktorého sa týkalo prešetrovanie.

12

V nadväznosti na zrušenie rozhodnutia TV2 I Komisia opätovne preskúmala predmetné opatrenia. Pri tejto príležitosti konzultovala s Dánskym kráľovstvom a spoločnosťou TV2/Danmark a okrem iného dostala pripomienky tretích strán.

13

Na záver tohto prešetrovania Komisia prijala sporné rozhodnutie.

14

Toto rozhodnutie sa týka opatrení prijatých voči spoločnosti TV2/Danmark od roku 1995 do roku 2002. Komisia však v rámci svojho prešetrovania zohľadnila aj rekapitalizačné opatrenia prijaté počas roka 2004 v nadväznosti na rozhodnutie TV2 I.

15

V spornom rozhodnutí Komisia zotrvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o kvalifikáciu predmetných opatrení ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Najprv konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 predstavovali štátne prostriedky, a následne, v súvislosti s overením existencie selektívnej výhody, dospela k záveru, že predmetné opatrenia nespĺňali druhú a štvrtú podmienku Altmark. Naproti tomu, zatiaľ čo Komisia v rozhodnutí TV2 I dospela k záveru, že suma 628,2 milióna DKK (približne 85 miliónov eur) predstavovala nadmernú kompenzáciu, ktorá je nezlučiteľná s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ, v spornom rozhodnutí konštatovala, že táto suma predstavovala primeranú kapitálovú rezervu pre spoločnosť TV2/Danmark. Vo výroku tohto rozhodnutia vyhlásila:

„Článok 1

Opatrenia, ktoré vykonalo Dánsko v prospech TV2/Danmark medzi rokmi 1995 a 2002 formou prostriedkov z koncesionárskych poplatkov a iných opatrení, o ktorých sa hovorí v tomto rozhodnutí, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 106 ods. 2 [ZFEÚ].“

16

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. decembra 2011 podala TV2/Danmark žalobu, ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia sporného rozhodnutia.

17

TV2/Danmark v prvom rade navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, že predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

18

Subsidiárne TV2/Danmark navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala, že:

19

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

20

Viasat svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

21

TV2/Danmark navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol.

23

Na podporu svojho odvolania Viasat uvádza dva odvolacie dôvody.

24

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Viasat tvrdí, že keď Všeobecný súd rozhodol, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996, ktoré boli vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom spoločnosti TV2 Reklame a fondu TV2, nepredstavovali štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a že v dôsledku toho ich Komisia nemala v spornom rozhodnutí kvalifikovať ako štátnu pomoc, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

25

Viasat tvrdí, že tieto príjmy boli pod kontrolou a v dispozícii Dánska, a to z dôvodu, že pred ich ďalším prevodom na spoločnosť TV2/Danmark ich vlastnili dva verejnoprávne podniky pod kontrolou štátu, konkrétne TV2 Reklame a fond TV2. V dôsledku toho sa domnieva, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora bola nevyhnutná, no dostatočná podmienka potrebná na to, aby uvedené príjmy predstavovali štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ splnená, a to bez ohľadu na pôvod týchto príjmov.

26

Viasat zdôrazňuje, že v tomto prípade je TV2 Reklame v celom rozsahu vo vlastníctve a pod kontrolou Dánska a že rozhodnutia tohto podniku sú pripísateľné tomuto štátu, pretože o rozdeľovaní príjmov spoločnosti TV2 Reklame rozhoduje ministerstvo kultúry so súhlasom výboru pre financie dánskeho parlamentu.

27

Podľa spoločnosti Viasat prevod predmetných prostriedkov prostredníctvom fondu TV2 nemá žiadny vplyv na ich povahu štátnych prostriedkov, pretože fond TV2 je tiež verejnoprávnym podnikom kontrolovaným Dánskom.

28

Viasat sa domnieva, že vzhľadom na tieto okolnosti sa táto vec veľmi zreteľne odlišuje od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160) a z 5. marca 2009, UTECA (C‑222/07, EU:C:2009:124), a ktoré sa týkali situácií, keď predmetné prostriedky v nijakom okamihu neopustili súkromnú sféru.

29

Komisia, tak ako Viasat, zastáva názor, že keď Všeobecný súd rozhodol, že príjmy prevedené spoločnosťou TV2 Reklame na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 nepredstavovali štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a že Komisia v spornom rozhodnutí vykonala nesprávnu analýzu a uplatnenie druhej podmienky Altmark, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

30

TV2/Danmark a Dánske kráľovstvo túto argumentáciu spochybňujú.

31

V podstate tvrdia, že predmetné príjmy z reklamy nepredstavovali štátne prostriedky, a teda ani štátnu pomoc, a to z dôvodu, že tieto príjmy nepochádzali od Dánska, ale z činnosti spoločnosti TV2/Danmark, a že okolnosť, že TV2 Reklame a fond TV2 boli verejnoprávnymi subjektmi vo vlastníctve a pod kontrolou Dánska, nemala v tomto ohľade žiadny význam.

32

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si kvalifikácia ako „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 63, ako aj citovanú judikatúru).

33

V spomenutom ustanovení sú uvedené štyri podmienky. Po prvé musí ísť o štátny zásah alebo o zásah prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí zvýhodňovať príjemcu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (pozri rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C‑280/00, EU:C:2003:415, bod 75; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 64, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 15).

34

V prejednávanej veci je sporná len prvá z týchto podmienok.

35

Pokiaľ ide o túto podmienku, ktorá sa týka toho, aby sa výhoda priamo alebo nepriamo poskytla zo štátnych prostriedkov, treba pripomenúť, že opatrenia, ktoré nie sú spojené s prevodom štátnych prostriedkov, môžu spadať pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 36; z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 34, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 19).

36

Pojem zásah „zo štátnych prostriedkov“ v zmysle tohto ustanovenia má totiž za cieľ začleniť okrem výhod priamo poskytovaných štátom výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných inštitúcií, ktoré tento štát zriadil alebo poveril tak, aby riadili pomoc (pozri rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 58; z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 26, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 20).

37

Právo Únie totiž nemôže pripustiť, aby samotné vytvorenie autonómnych inštitúcií poverených rozdeľovaním pomoci umožnilo obísť pravidlá vzťahujúce sa na štátnu pomoc (pozri rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 23).

38

Navyše je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu verejné orgány skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria alebo nepatria do majetku štátu. V dôsledku toho, aj keď sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve štátnej pokladnice, skutočnosť, že stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, stačí na ich kvalifikáciu ako „štátne prostriedky“ (pozri rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 37; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 70; z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 35, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 21).

39

Z toho vyplýva, že pokiaľ prostriedky verejnoprávnych podnikov spadajú pod kontrolu štátu, a teda sú v jeho dispozícii, tieto prostriedky patria pod pojem „štátn[e] prostriedk[y]“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Štát totiž môže veľmi dobre prostredníctvom svojho rozhodujúceho vplyvu na také podniky usmerňovať použitie ich prostriedkov na prípadné financovanie osobitných výhod v prospech iných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 38).

40

Okolnosť, že predmetné prostriedky spravujú subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi alebo že majú súkromný pôvod, nemá v tomto ohľade žiadny vplyv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, EU:C:1974:71, bod 35, ako aj z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C‑328/99 a C‑399/00, EU:C:2003:252, bod 33).

41

Ako uvádza Všeobecný súd v bode 176 napadnutého rozsudku, počas rokov 1995 a 1996 reklamný priestor spoločnosti TV2/Danmark nepredávala samotná TV2/Danmark, ale tretia spoločnosť TV2 Reklame, a príjem z tohto predaja bol prevádzaný na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2.

42

V tomto ohľade je nesporné, že rovnako ako TV2/Danmark, TV2 Reklame a fond TV2 boli verejnoprávne podniky vo vlastníctve Dánska a že im bola zverená správa spočívajúca v prevode príjmov pochádzajúcich z predaja uvedeného reklamného priestoru na spoločnosť TV2/Danmark.

43

Celý tok týchto príjmov až po ich prevod na spoločnosť TV2/Danmark bol teda upravený dánskymi právnymi predpismi, podľa ktorých je poslaním štátom osobitne poverených verejnoprávnych podnikov správa uvedených príjmov.

44

Predmetné príjmy boli z tohto dôvodu pod verejnou kontrolou a v dispozícii štátu, ktorý mohol rozhodovať o ich prideľovaní.

45

Preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bodoch 35 až 40 tohto rozsudku predmetné príjmy predstavujú „štátn[e] prostriedk[y]“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

46

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 220 napadnutého rozsudku uviedol, že príjmy za roky 1995 a 1996, ktoré pochádzajú z predaja reklamného priestoru patriaceho spoločnosti TV2/Danmark zo strany spoločnosti TV2 Reklame a ktoré boli prevedené na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2, nepredstavovali štátne prostriedky, a teda že Komisia ich nesprávne kvalifikovala ako „štátnu pomoc“.

47

Ako už bolo pripomenuté v bode 40 tohto rozsudku, a v rozpore s tým, čo vyplýva z bodu 211 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že tieto príjmy pochádzajúce od inzerentov mali súkromný pôvod, nemá v tomto ohľade žiadny vplyv a je irelevantná, pokiaľ ide o otázku, či podliehali kontrole zo strany dánskych orgánov.

48

Navyše Všeobecný súd v bodoch 208 a 212 napadnutého rozsudku nesprávne zastával názor, že prostriedky v správe verejnoprávnych podnikov môžu v prípade, že pochádzajú od tretích osôb, predstavovať štátne prostriedky len v prípade, že vlastníci týchto prostriedkov ich dali dobrovoľne k dispozícii štátu alebo sa ich vzdali a štát ich prevzal do svojej správy.

49

V rozpore s tým, čo uviedol Všeobecný súd, takáto úvaha nemá totiž žiadnu oporu v judikatúre Súdneho dvora.

50

To isté platí, pokiaľ ide o úvahy uvedené v bodoch 214, 215 a 217 napadnutého rozsudku, podľa ktorých len časť týchto príjmov, ktorá nebola na základe rozhodnutia ministerstva kultúry prevedená na spoločnosť TV2/Danmark, mohla predstavovať štátne prostriedky a že neexistencia povinnosti previesť každý rok uvedené príjmy fondu TV2 na spoločnosť TV2/Danmark nemohla viesť k odlišnému posúdeniu.

51

Ako sa totiž konštatovalo v bodoch 41 až 44 tohto rozsudku, existencia verejnej kontroly nad predmetnými príjmami z reklamy vyplýva z toho, že tieto príjmy boli v správe verejnoprávnych podnikov vo vlastníctve Dánska. Navyše je nesporné, že podľa dánskych právnych predpisov malo ministerstvo kultúry možnosť rozhodnúť, že tieto príjmy budú pridelené na iný účel než prevod na fond TV2.

52

Napokon situácia, o akú ide v prejednávanej veci, je neporovnateľná so situáciou, o akú išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160), ktorým Súdny dvor rozhodol, že povinnosť súkromných dodávateľov elektrickej energie kupovať za minimálne ceny elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie nemala za následok žiadny priamy alebo nepriamy prevod štátnych prostriedkov na podniky vyrábajúce tento typ elektrickej energie (pozri rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 59; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 74, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 34).

53

Uvedená vec sa totiž týkala súkromných podnikov, ktoré neboli poverené predmetným členským štátom spravovať štátne prostriedky, ale mali povinnosť výkupu z vlastných finančných prostriedkov (pozri rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 74; z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 35, ako aj uznesenie z 22. októbra 2014, Elcogás, C‑275/13, neuverejnené, EU:C:2014:2314, bod 32).

54

Navyše v uvedenej veci sa predmetné finančné prostriedky nemohli považovať za štátne prostriedky, pretože v nijakom okamihu neboli pod verejnou kontrolou (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 36, ako aj uznesenie z 22. októbra 2014, Elcogás, C‑275/13, neuverejnené, EU:C:2014:2314, bod 32).

55

Ako už bolo uvedené, predmetná vec sa týka verejnoprávnych podnikov, v tomto prípade spoločnosti TV2 Reklame a fondu TV2, ktoré boli zriadené, vlastnené a poverené Dánskom, aby spravovali príjmy z predaja reklamného priestoru iného verejnoprávneho podniku, konkrétne spoločnosti TV2/Danmark, takže tieto príjmy sa nachádzali pod kontrolou a v dispozícii Dánska.

56

V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 213 napadnutého rozsudku rozhodol, že situácia, o akú ide vo veci samej, je analogická situácii, o akú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160).

57

Za týchto podmienok je potrebné vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu predloženému spoločnosťou Viasat na podporu jej odvolania a zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním zrušuje sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o konštatovanie Komisie, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc.

58

Svojím druhým odvolacím dôvodom Viasat vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 106 napadnutého rozsudku uviedol, že sporné rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením, pokiaľ ide o pôsobnosť druhej podmienky Altmark.

59

Navyše podľa spoločnosti Viasat Všeobecný súd v tomto ohľade nezaložil svoje posúdenie na odôvodnení samotného sporného rozhodnutia, ale na výklade, aký mu v priebehu konania priznala Komisia. Týmto podľa nej prekročil hranice svojho preskúmania.

60

V tomto ohľade Viasat tvrdí, že v rozpore s tým, ako Všeobecný súd rozhodol v bodoch 97, 99 a 104 až 106 napadnutého rozsudku, relevantné odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vôbec neuvádzajú, že druhá podmienka Altmark „zahŕňa pojem efektívnosť príjemcu náhrady“.

61

Viasat zastáva názor, že táto podmienka stanovuje, aby parametre, na základe ktorých sa vypočítava náhrada, boli vopred stanovené objektívne a transparentne, a smeruje k tomu, aby sa predišlo akémukoľvek zneužitiu pojmu „služba vo verejnom záujme“.

62

Komisia súhlasí s argumentáciou spoločnosti Viasat. Pripomína, že v rámci veci C‑649/15 P, v ktorej bol dnes vyhlásený rozsudok TV2/Danmark/Komisia a ktorá sa týka odvolania podaného spoločnosťou TV2/Danmark proti napadnutému rozsudku, Súdnemu dvoru navrhla nahradenie odôvodnenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd konštatoval, že druhá podmienka Altmark bola splnená, pokiaľ ide o štátnu pomoc v prospech spoločnosti TV2/Danmark.

63

TV2/Danmark a Dánske kráľovstvo spochybňujú prípustnosť druhého odvolacieho dôvodu z dôvodu, že Viasat nedisponuje záujmom, ktorý by Súdnemu dvoru umožňoval preskúmavať odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa tejto druhej podmienky, pretože výrok tohto rozsudku znie v prospech spoločnosti Viasat a neobsahuje žiadnu skutočnosť týkajúcu sa uvedenej podmienky.

64

V merite veci TV2/Danmark tvrdí, že Všeobecný súd založil svoje posúdenie týkajúce sa rozsahu druhej podmienky Altmark zároveň na odôvodnení sporného rozhodnutia a na jeho výklade, ktorý predložila Komisia počas písomnej časti sporového konania.

65

V každom prípade TV2/Danmark zastáva názor, že v tomto prípade boli parametre výpočtu náhrady stanovené vopred, objektívne a transparentne.

66

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora „v odvolaní možno navrhnúť, aby bolo čiastočne alebo úplne zrušené rozhodnutie Všeobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej časti“.

67

V prejednávanej veci však predmetom odvolacích návrhov týkajúcich sa druhého odvolacieho dôvodu predloženého spoločnosťou Viasat nie je spochybniť zrušenie rozhodnutia 2011/839 v bode 1 výroku napadnutého rozsudku, ani spochybniť zamietnutie zostávajúcej časti uvedenej žaloby v bode 2 tohto rozsudku, ale tieto dôvody sa vzťahujú na odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa uplatnenia druhej podmienky Altmark zo strany Komisie, ktoré nie je súčasťou výroku napadnutého rozsudku.

68

Napokon je potrebné uviesť, že samotná Viasat uznáva, že jej druhý odvolací dôvod sa týka časti napadnutého rozsudku, ktorá sama osebe nemá vplyv na jeho výrok.

69

Z toho vyplýva, že druhý dôvod predložený spoločnosťou Viasat na podporu jej odvolania je neprípustný.

70

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

71

V prejednávanej veci Súdny dvor zastáva názor, že je potrebné vydať konečný rozsudok o žalobe o neplatnosť sporného rozhodnutia, ktorú podala TV2/Danmark.

72

V tomto ohľade postačuje uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 35 až 56 tohto rozsudku je potrebné zamietnuť štvrtý dôvod predložený spoločnosťou TV2/Danmark na podporu tretieho subsidiárneho návrhu.

73

V dôsledku toho je potrebné žalobu spoločnosti TV2/Danmark zamietnuť.

74

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

75

Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

76

V tomto prípade, aj keď bolo vyhovené jednému z dvoch návrhov predložených spoločnosťou Viasat na podporu jej odvolania a aj keď bol napadnutý rozsudok zrušený, neplatí to v prípade druhého návrhu, ktorý Súdny dvor zamietol.

77

V dôsledku toho je potrebné jednak rozhodnúť, že TV2/Danmark znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu polovicu trov konania vynaložených spoločnosťou Viasat v rámci tohto odvolacieho konania, ako aj všetky trovy konania vynaložené spoločnosťou Viasat v prvostupňovom konaní, a jednak, že Viasat znáša jednu polovicu svojich vlastných trov konania týkajúcich sa tohto odvolacieho konania.

78

Keďže Komisia formálne nenavrhla uložiť spoločnosti TV2/Danmark povinnosť nahradiť trovy konania, je potrebné rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania.

79

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

80

V dôsledku toho Dánske kráľovstvo ako vedľajší účastník prvostupňového konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: