1

Svojím odvolaním Európska komisia navrhuje čiastočné zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2015, TV2/Danmark/Komisia (T‑674/11, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:684), ktorým Všeobecný súd jednak zrušil rozhodnutie Komisie 2011/839/EÚ z 20. apríla 2011 o opatreniach Dánska (C 2/03) v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 340, 2011, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc, a jednak v zostávajúcej časti zamietol žalobu spoločnosti TV2/Danmark A/S, ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia tohto rozhodnutia.

2

TV2/Danmark je dánska vysielacia spoločnosť, ktorá bola zriadená v roku 1986. Pri zriadení mala právnu formu nezávislého štátneho podniku a s účinnosťou od 1. januára 2003 zmenila právnu formu na akciovú spoločnosť, čo malo vplyv na jej postavenie v oblasti účtovníctva a daní. TV2/Danmark je druhou verejnoprávnou televíznou stanicou v Dánsku, pričom prvou je Danmarks Radio.

3

Úloha spoločnosti TV2/Danmark spočíva v produkcii a prenose celoštátnych a regionálnych televíznych programov. Tento prenos sa môže uskutočňovať najmä rozhlasovými zariadeniami, satelitom alebo káblom. Záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré prináležia spoločnosti TV2/Danmark, stanovuje ministerstvo kultúry.

4

Okrem verejnoprávnych vysielateľov pôsobia na celom dánskom televíznom trhu aj komerční vysielatelia. Konkrétne ide jednak o spoločnosť Viasat Broadcasting UK Ltd (ďalej len „Viasat“) a jednak o celok tvorený spoločnosťami SBS TV A/S a SBS Danish Television Ltd (ďalej len „SBS“).

5

TV2/Danmark bola pôvodne zriadená pomocou úročenej štátnej pôžičky a jej činnosť mala byť, tak ako činnosť spoločnosti Danmarks Radio, financovaná pomocou výťažku z koncesionárskych poplatkov, ktoré platia všetci dánski televízni diváci. Zákonodarca však rozhodol, že na rozdiel od spoločnosti Danmarks Radio bude mať TV2/Danmark tiež možnosť využiť najmä výťažok z reklamnej činnosti.

6

V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 5. apríla 2000 podala spoločnosť SBS Broadcasting SA/Tv Danmark, bol systém financovania spoločnosti TV2/Danmark predmetom preskúmania zo strany Komisie v jej rozhodnutí 2006/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 85, 2006, s. 1, ďalej len „rozhodnutie TV2 I“). Toto rozhodnutie sa vzťahovalo na obdobie od roku 1995 do roku 2002 a týkalo sa nasledujúcich opatrení: príjmy z koncesionárskych poplatkov, prevody z fondov určených na financovanie spoločnosti TV2/Danmark (fond TV2 a Radiofonden), sumy poskytnuté ad hoc, oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, oslobodenie od platenia úrokov a splácania istiny pôžičiek poskytnutých spoločnosti TV2/Danmark pri jej zriadení, štátna záruka za pôžičky na prevádzku, ako aj výhodné platobné podmienky týkajúce sa poplatku plateného spoločnosťou TV2/Danmark za používanie štátnej vysielacej frekvencie (ďalej spolu len ako „predmetné opatrenia“). Vyšetrovanie Komisie sa napokon týkalo aj povolenia vysielať na miestnych frekvenciách v sieťových rozvodoch udeleného spoločnosti TV2/Danmark a povinnosti všetkých vlastníkov spoločných anténových zariadení prenášať verejnoprávne programy spoločnosti TV2 na svojich zariadeniach.

7

Na záver prešetrovania predmetných opatrení Komisia dospela k záveru, že predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, že režim financovania spoločnosti TV2/Danmark, ktorého účelom bolo kompenzovať náklady poskytovania služby vo verejnom záujme tohto podniku, nespĺňal druhú a štvrtú podmienku zo štyroch podmienok stanovených Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415, ďalej len, pokiaľ ide o tieto podmienky, „podmienky Altmark“).

8

Komisia okrem toho rozhodla, že uvedená pomoc, ktorú Dánske kráľovstvo poskytlo od roku 1995 do roku 2002 spoločnosti TV2/Danmark, bola zlučiteľná s vnútorným trhom v súlade s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ s výnimkou sumy 628,2 milióna dánskych korún (DKK) (približne 85 miliónov eur), ktorú Komisia kvalifikovala ako „nadmernú kompenzáciu“. Dánskemu kráľovstvu tak nariadila, aby túto sumu spolu s úrokmi vymáhalo od spoločnosti TV2/Danmark.

9

Rozhodnutie TV2 I bolo napadnuté štyrmi žalobami o neplatnosť, ktoré podali jednak TV2/Danmark (vec T‑309/04) a Dánske kráľovstvo (vec T‑317/04) a jednak konkurenti spoločnosti TV2/Danmark, a to Viasat (vec T‑329/04) a SBS (vec T‑336/04).

10

Rozsudkom z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia (T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, EU:T:2008:457), Súd prvého stupňa zrušil uvedené rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zastával názor, že Komisia sa správne domnievala, že poslanie verejnej služby, ktoré bolo zverené spoločnosti TV2/Danmark, zodpovedalo definícii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v oblasti vysielania. Tiež však konštatoval existenciu viacerých prípadov protiprávností týkajúcich sa rozhodnutia TV2 I.

11

Po prvé pri skúmaní otázky, či opatrenia, ktorých sa týkalo rozhodnutie TV2 I, zahŕňali štátne prostriedky, Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia na účely kvalifikovania alebo nekvalifikovania ako štátne prostriedky neodôvodnila svoje posúdenie, pokiaľ ide o zohľadnenie príjmov z reklamy za roky 1995 a 1996 de facto. Po druhé Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia sa pri skúmaní otázky, či bola splnená druhá a štvrtá podmienka Altmark, neopierala o serióznu analýzu konkrétnych právnych a hospodárskych podmienok, s ohľadom na ktoré bola určená výška koncesionárskeho poplatku pripadajúceho spoločnosti TV2/Danmark. V dôsledku toho bolo rozhodnutie TV2 I v tomto bode nedostatočne odôvodnené. Po tretie Súd prvého stupňa konštatoval, že závery Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci vzhľadom na článok 106 ods. 2 ZFEÚ, najmä existencie nadmernej kompenzácie, boli tiež nedostatočne odôvodnené. Podľa Súdu prvého stupňa tento nedostatok odôvodnenia vyplýval z neexistencie seriózneho preskúmania konkrétnych právnych a ekonomických podmienok, ktoré viedli k stanoveniu výšky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho spoločnosti TV2/Danmark počas obdobia, ktorého sa týkalo prešetrovanie.

12

V nadväznosti na zrušenie rozhodnutia TV2 I Komisia opätovne preskúmala predmetné opatrenia. Pri tejto príležitosti konzultovala s Dánskym kráľovstvom a spoločnosťou TV2/Danmark a okrem iného dostala pripomienky tretích strán.

13

Na záver tohto prešetrovania Komisia prijala sporné rozhodnutie.

14

Toto rozhodnutie sa týka opatrení prijatých voči spoločnosti TV2/Danmark od roku 1995 do roku 2002. Komisia však v rámci svojho prešetrovania zohľadnila aj rekapitalizačné opatrenia prijaté počas roka 2004 v nadväznosti na rozhodnutie TV2 I.

15

V spornom rozhodnutí Komisia zotrvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o kvalifikáciu predmetných opatrení ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Najprv konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 predstavovali štátne prostriedky, a následne, v súvislosti s overením existencie selektívnej výhody, dospela k záveru, že predmetné opatrenia nespĺňali druhú a štvrtú podmienku Altmark. Naproti tomu, zatiaľ čo Komisia v rozhodnutí TV2 I dospela k záveru, že suma 628,2 milióna DKK (približne 85 miliónov eur) predstavovala nadmernú kompenzáciu, ktorá je nezlučiteľná s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ, v spornom rozhodnutí konštatovala, že táto suma predstavovala primeranú kapitálovú rezervu pre spoločnosť TV2/Danmark. Vo výroku tohto rozhodnutia vyhlásila:

„Článok 1

Opatrenia, ktoré vykonalo Dánsko v prospech TV2/Danmark medzi rokmi 1995 a 2002 formou prostriedkov z koncesionárskych poplatkov a iných opatrení, o ktorých sa hovorí v tomto rozhodnutí, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 106 ods. 2 [ZFEÚ].“

16

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. decembra 2011 podala TV2/Danmark žalobu, ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia sporného rozhodnutia.

17

TV2/Danmark v prvom rade navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, že predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

18

Subsidiárne TV2/Danmark navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala, že:

19

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

20

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 12. februára 2016 Dozorný úrad EZVO podal na základe článku 40 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím z 11. marca 2016 predseda Súdneho dvora vyhovel tomuto návrhu.

21

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

22

TV2/Danmark navrhuje, aby Súdny dvor:

23

Dozorný orgán EZVO navrhuje, aby Súdny dvor:

24

Viasat navrhuje, aby Súdny dvor:

25

Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie.

26

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, v rámci ktorého v podstate tvrdí, že keď Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nesprávne kvalifikovala príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996, ktoré boli prevedené zo spoločnosti TV2 Reklame A/S na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 ako „štátna pomoc“, dopustil sa nesprávneho výkladu pojmu „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

27

V tomto ohľade Komisia tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že TV2 Reklame je verejnoprávnym podnikom, ktorého jediným akcionárom je Dánsko, táto spoločnosť je v celom rozsahu pod kontrolou a v dispozícii Dánska, takže jej prostriedky sa považujú za štátne prostriedky v zmysle tohto ustanovenia.

28

Komisia konkrétne tvrdí, že pôvod predmetných prostriedkov je na účely takejto kvalifikácie irelevantný a že pôvodne súkromná povaha týchto prostriedkov ich nemôže zbavovať ich povahy štátnych prostriedkov.

29

Keď Všeobecný súd v bodoch 208, 211 a 212 napadnutého rozsudku rozhodol, že prostriedky pochádzajúce od tretích osôb, akými sú verejnoprávne podniky, možno považovať za štátne prostriedky len v prípade, že vlastníci týchto prostriedkov ich dobrovoľne dali k dispozícii štátu alebo sa ich vzdali a boli spravované štátom, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

30

Komisia tiež považuje za nadbytočné skúmať, či štát vykonáva kontrolu nad predmetnými prostriedkami, pretože kontrola vykonávaná štátom nad verejnoprávnym podnikom znamená, že vykonáva kontrolu nad jeho prostriedkami.

31

Komisia teda zastáva názor, že Všeobecný súd sa v bodoch 212, 214 a 215 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď príliš reštriktívnym spôsobom vykladal pojem „kontrola“ v rámci posudzovania otázky, či Dánsko vykonávalo kontrolu nad prostriedkami prevedenými zo spoločnosti TV2 Reklame na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2.

32

V tomto kontexte Komisia tvrdí, že nie je rozhodujúce, či dánske orgány, v tomto prípade ministerstvo kultúry, skutočne disponovali týmito prostriedkami a rozhodovali o ich použití, ale rozhodujúca je skutočnosť, že to bolo v ich možnostiach. Okolnosť, že pokiaľ ide o roky 1995 a 1996, ministerstvo kultúry rozhodlo o prevedení všetkých príjmov spoločnosti TV2 Reklame na fond TV2, je teda irelevantná na účely zistenia, či boli uvedené prostriedky kontrolované štátom, keďže štát mal možnosť rozhodnúť, že tieto prostriedky budú slúžiť na iný účel než takýto prevod.

33

Okrem toho podľa Komisie Všeobecný súd v bodoch 209 a 213 napadnutého rozsudku poskytol nesprávny výklad rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160) a urobil neprimeranú paralelu medzi daným rozsudkom a prejednávanou vecou.

34

Dozorný úrad EZVO a Viasat zastávajú rovnaký názor ako Komisia, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že predmetné príjmy z reklamy nepredstavovali „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a v dôsledku toho ani štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

35

TV2/Danmark a Dánske kráľovstvo spochybňujú argumentáciu Komisie.

36

Predovšetkým tvrdia, že kontrola Dánska nad príjmami z reklamy, ktoré boli prevedené na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 v priebehu rokov 1995 a 1996, bola teoretická, pretože možnosť disponovať týmito príjmami podliehala podmienke, aby boli najskôr naplnené potreby financovania spoločnosti TV2/Danmark a aby boli v skutočnosti všetky uvedené príjmy prevedené na spoločnosť TV2/Danmark.

37

TV2/Danmark a Dánske kráľovstvo zastávajú názor, že odôvodnenie Komisie vychádza z nesprávneho výkladu dánskeho práva.

38

TV2/Danmark a Dánske kráľovstvo sa okrem iného domnievajú, že keď Všeobecný súd prirovnal okolnosti prejednávanej veci k situácii, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160), nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

39

Napokon Dánske kráľovstvo zastáva názor, že rozlišovanie zo strany Všeobecného súdu medzi príjmami z reklamy prevádzanými zo spoločnosti TV2 Reklame na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV a prostriedkami plynúcimi z koncesionárskych poplatkov prevádzanými z fondu TV2 na spoločnosť TV2/Danmark je odôvodnené skutočnosťou, že príjmy z reklamy pochádzajú z platieb uskutočňovaných súkromnými inzerentmi v prospech spoločnosti TV2 Reklame, zatiaľ čo prostriedky plynúce z koncesionárskych poplatkov pochádzajú z poplatku vyberaného štátom s cieľom zabezpečovať financovanie dánskej služby vo verejnom záujme v oblasti vysielania.

40

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si kvalifikácia ako „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vyžaduje, aby boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 63, ako aj citovanú judikatúru).

41

V spomenutom ustanovení sú uvedené štyri podmienky. Po prvé musí ísť o štátny zásah alebo o zásah financovaný zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí zvýhodňovať príjemcu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (pozri rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C‑280/00, EU:C:2003:415, bod 75; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 64, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 15).

42

V prejednávanej veci je sporná len prvá z týchto podmienok.

43

Pokiaľ ide o túto podmienku, ktorá sa týka toho, aby sa výhoda priamo alebo nepriamo poskytla zo štátnych prostriedkov, treba pripomenúť, že opatrenia, ktoré nie sú spojené s prevodom štátnych prostriedkov, môžu spadať pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia,C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 36; z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 34, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 19).

44

Pojem zásah „zo štátnych prostriedkov“ v zmysle tohto ustanovenia má totiž za cieľ začleniť okrem výhod priamo poskytovaných štátom, výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných inštitúcií, ktoré tento štát zriadil alebo poveril tak, aby riadili pomoc (pozri rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra,C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 58; z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 26, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 20).

45

Právo Únie totiž nemôže pripustiť, aby samotné vytvorenie autonómnych inštitúcií poverených rozdeľovaním pomoci umožnilo obísť pravidlá vzťahujúce sa na štátnu pomoc (pozri rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia,C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 23).

46

Navyše je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu verejné orgány skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria alebo nepatria do majetku štátu. V dôsledku toho, aj keď sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve štátnej pokladnice, skutočnosť, že stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, stačí na ich kvalifikáciu ako „štátne prostriedky“ (pozri rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia,C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 37; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 70; z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE, C‑677/11, EU:C:2013:348, bod 35, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 21).

47

Z toho vyplýva, že pokiaľ prostriedky verejnoprávnych podnikov spadajú pod kontrolu štátu, a teda sú v jeho dispozícii, tieto prostriedky patria pod pojem „štátn[e] prostriedk[y]“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Štát totiž môže veľmi dobre prostredníctvom svojho rozhodujúceho vplyvu na také podniky usmerňovať použitie ich prostriedkov na prípadné financovanie osobitných výhod v prospech iných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia,C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 38).

48

Okolnosť, že predmetné prostriedky spravujú subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi alebo že majú súkromný pôvod, nemá v tomto ohľade žiadny vplyv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia,173/73, EU:C:1974:71, bod 35, ako aj z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C‑328/99 a C‑399/00, EU:C:2003:252, bod 33).

49

Ako uvádza Všeobecný súd v bode 176 napadnutého rozsudku, počas rokov 1995 a 1996 reklamný priestor spoločnosti TV2/Danmark nepredávala samotná TV2/Danmark, ale tretia spoločnosť TV2 Reklame, a príjem z tohto predaja bol prevádzaný na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2.

50

V tomto ohľade je nesporné, že rovnako ako TV2/Danmark, TV2 Reklame a fond TV2 boli verejnoprávne podniky vo vlastníctve Dánska a že im bola zverená správa spočívajúca v prevode príjmov pochádzajúcich z predaja uvedeného reklamného priestoru na spoločnosť TV2/Danmark.

51

Celý tok týchto príjmov až po ich prevod na spoločnosť TV2/Danmark bol teda upravený dánskymi právnymi predpismi, podľa ktorých je poslaním štátom osobitne poverených verejnoprávnych podnikov správa uvedených príjmov.

52

Predmetné príjmy boli z tohto dôvodu pod verejnou kontrolou a v dispozícii štátu, ktorý mohol rozhodovať o ich prideľovaní.

53

Preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bodoch 43 až 48 tohto rozsudku predmetné príjmy predstavujú „štátn[e] prostriedk[y]“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

54

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 220 napadnutého rozsudku uviedol, že príjmy za roky 1995 a 1996, ktoré pochádzali z predaja reklamného priestoru patriaceho spoločnosti TV2/Danmark zo strany spoločnosti TV2 Reklame a ktoré boli prevedené na spoločnosť TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2, nepredstavovali štátne prostriedky, a teda že Komisia ich nesprávne kvalifikovala ako „štátnu pomoc“.

55

Ako už bolo pripomenuté v bode 48 tohto rozsudku a v rozpore s tým, čo vyplýva z bodu 211 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že tieto príjmy pochádzajúce od inzerentov mali súkromný pôvod, nemá v tomto ohľade žiadny vplyv a je irelevantná, pokiaľ ide o otázku, či podliehali kontrole zo strany dánskych orgánov.

56

Navyše Všeobecný súd v bodoch 208 a 212 napadnutého rozsudku nesprávne zastával názor, že prostriedky v správe verejnoprávnych podnikov môžu v prípade, že pochádzajú od tretích osôb, predstavovať štátne prostriedky len v prípade, že vlastníci týchto prostriedkov ich dali dobrovoľne k dispozícii štátu alebo sa ich vzdali a štát ich prevzal do svojej správy.

57

V rozpore s tým, čo uviedol Všeobecný súd, takáto úvaha nemá totiž žiadnu oporu v judikatúre Súdneho dvora.

58

To isté platí, pokiaľ ide o úvahy uvedené v bodoch 214, 215 a 217 napadnutého rozsudku, podľa ktorých len časť týchto príjmov, ktorá nebola na základe rozhodnutia ministerstva kultúry prevedená na spoločnosť TV2/Danmark, mohla predstavovať štátne prostriedky a že neexistencia povinnosti previesť každý rok uvedené príjmy fondu TV2 na spoločnosť TV2/Danmark nemohla viesť k odlišnému posúdeniu.

59

Ako sa totiž konštatovalo v bodoch 49 až 52 tohto rozsudku, existencia verejnej kontroly nad predmetnými príjmami z reklamy vyplýva z toho, že tieto príjmy boli v správe verejnoprávnych podnikov vo vlastníctve Dánska. Navyše je nesporné, že podľa dánskych právnych predpisov malo ministerstvo kultúry možnosť rozhodnúť, že tieto príjmy budú pridelené na iný účel než prevod na fond TV2.

60

Napokon situácia, o akú ide v prejednávanej veci, je neporovnateľná so situáciou, o akú išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160), ktorým Súdny dvor rozhodol, že povinnosť súkromných dodávateľov elektrickej energie kupovať za minimálne ceny elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie nemala za následok žiadny priamy alebo nepriamy prevod štátnych prostriedkov na podniky vyrábajúce tento typ elektrickej energie (pozri rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra,C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 59; zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 74, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 34).

61

Uvedená vec sa totiž týkala súkromných podnikov, ktoré neboli poverené predmetným členským štátom spravovať štátne prostriedky, ale mali povinnosť výkupu z vlastných finančných prostriedkov (pozri rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 74; z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 35, ako aj uznesenie z 22. októbra 2014, Elcogás, C‑275/13, neuverejnené, EU:C:2014:2314, bod 32).

62

Navyše v uvedenej veci sa predmetné finančné prostriedky nemohli považovať za štátne prostriedky, pretože v nijakom okamihu neboli pod verejnou kontrolou (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 36, ako aj uznesenie z 22. októbra 2014, Elcogás, C‑275/13, neuverejnené, EU:C:2014:2314, bod 32).

63

Ako už bolo uvedené, predmetná vec sa týka verejnoprávnych podnikov, v tomto prípade spoločnosti TV2 Reklame a fondu TV2, ktoré boli zriadené, vlastnené a poverené Dánskom, aby spravovali príjmy z predaja reklamného priestoru iného verejnoprávneho podniku, konkrétne spoločnosti TV2/Danmark, takže tieto príjmy sa nachádzali pod kontrolou a v dispozícii Dánska.

64

V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 213 napadnutého rozsudku rozhodol, že situácia, o akú ide vo veci samej, je analogická situácii, o akú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160).

65

Za týchto podmienok je potrebné vyhovieť jedinému odvolaciemu dôvodu predloženému Komisiou na podporu jej odvolania a zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním zrušuje sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o konštatovanie Komisie, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc.

66

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

67

V prejednávanej veci Súdny dvor zastáva názor, že je potrebné vydať konečný rozsudok o žalobe o neplatnosť sporného rozhodnutia, ktorú podala TV2/Danmark.

68

V tomto ohľade postačuje uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 43 až 64 tohto rozsudku je potrebné zamietnuť štvrtý dôvod predložený spoločnosťou TV2/Danmark na podporu tretieho subsidiárneho návrhu.

69

V dôsledku toho je potrebné žalobu spoločnosti TV2/Danmark zamietnuť.

70

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

71

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

72

Keďže Komisia a Viasat navrhli uložiť spoločnosti TV2/Danmark povinnosť nahradiť trovy konania a TV2/Danmark nemala úspech vo svojich dôvodoch, je potrebné rozhodnúť, že znáša svoje trovy konania a je povinná nahradiť všetky trovy konania, ktoré vynaložili Komisia a Viasat tak v prvostupňovom, ako aj v tomto odvolacom konaní.

73

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

74

Dánske kráľovstvo, ktoré malo postavenie vedľajšieho účastníka v prvostupňovom konaní, znáša svoje vlastné trovy konania.

75

Podľa článku 140 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolacie konanie taktiež na základe jeho článku 184 ods. 1 Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania, ak do konania vstúpil ako vedľajší účastník konania.

76

V dôsledku toho Dozorný úrad EZVO ako vedľajší účastník v rámci tohto odvolacieho konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: