1. 

Týmto odvolaním sa Európska komisia domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 29. apríla 2015, Total a Elf Aquitaine/Komisia ( 2 ), ktorým Všeobecný súd čiastočne zrušil listy Európskej komisie ( 3 ), na základe ktorých mali spoločnosti Total SA a Elf Aquitaine zaplatiť sumu pokuty a úrokov z omeškania v dôsledku prijatia rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konečnom znení ( 4 ).

2. 

V prejednávanej veci má Súdny dvor predovšetkým určiť, či – a prípadne do akej miery – možno považovať za napadnuteľné akty listy, ktorými účtovné oddelenie Komisie vyzvalo materské spoločnosti, aby spolu s úrokmi z omeškania zaplatili pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré boli spoločne a nerozdielne uložené vyššie uvedeným materským spoločnostiam a ich dcérskej spoločnosti po tom, ako boli tieto pokuty znížené a čiastočne vrátené dcérskej spoločnosti, ktorá ich pôvodne zaplatila. Konkrétne vzniká otázka, či uvedené podniky boli týmito listami dotknuté tým, že zmenili ich právne postavenie vyplývajúce z pôvodného rozhodnutia Komisie, keďže rozsah povinností, ktoré im uložili, bol v porovnaní s uvedeným rozhodnutím pravdepodobne vyšší. Súdny dvor by teda mal z hľadiska zásady účinnej súdnej ochrany objasniť, ako majú byť rozdelené právomoci týkajúce sa dohľadu nad opatreniami vymáhania pokút medzi súdy Únie a vnútroštátne súdy.

3.

Všeobecný súd vysvetlil okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 2 až 28 napadnutého rozsudku takto:

…

…

4.

Žalované návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 1. septembra 2011 podali žalobu o neplatnosť sporných listov, v ktorom subsidiárne navrhujú znížiť sumy požadované v týchto listoch a subsidiárne v druhom rade zrušiť úroky požadované v týchto listoch.

5.

Komisia podaním do kancelárie Všeobecného súdu 17. novembra 2011 vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Predovšetkým tvrdila, že sporné listy predstavujú nenapadnuteľné akty, pretože nemajú záväzné právne účinky, ktoré by sa dotkli žalovaných, a že im uložená platobná povinnosť vyplýva zo samotného rozhodnutia Metakryláty.

6.

Všeobecný súd najprv v bodoch 72 až 101 napadnutého rozsudku preskúmal uvedenú námietku neprípustnosti.

7.

V tejto súvislosti Všeobecný súd predovšetkým usúdil, že pokiaľ ide o sumu istiny požadovanej od žalovaných v sporných listoch, uvedené listy sa nedotkli záujmov žalovaných tým, že by v nadväznosti na rozhodnutie Metakryláty podstatným spôsobom zmenili ich právne postavenie v zmysle článku 263 ZFEÚ.

8.

Naopak, pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, Všeobecný súd dospel k záveru, že táto nijako nevyplýva z uvedeného rozhodnutia, ani z rozsudkov zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T‑206/06, EU:T:2011:250) a zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251), pretože Arkema bezprostredne po rozhodnutí zaplatila celú pôvodnú pokutu, takže napadnutý akt skutočne zmenil právne postavenie žalovaných tým, že sa ním zvýšila suma, ktorú žalované mali povinnosť zaplatiť na základe toho istého rozhodnutia.

9.

Všeobecný súd preto považoval žalobu za prípustnú v rozsahu, v akom smerovala proti úrokom z omeškania požadovaným od žalovaných v sporných listoch.

10.

Následne Všeobecný súd v bodoch 107 až 118 napadnutého rozsudku preskúmal žalobu vo veci samej, a to v rozsahu, v akom smerovala proti úrokom z omeškania požadovaným od žalovaných, a v tomto rozsahu žalobe vyhovel.

11.

Všeobecný súd teda zrušil sporné listy v rozsahu, v akom v nich Komisia požadovala od žalovaných úroky z omeškania, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

12.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

13.

Žalované navrhujú, aby Súdny dvor:

14.

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 17. februára 2016 bol Dozornému orgánu EZVO povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie. Návrh na vedľajšie účastníctvo bol však podaný po uplynutí lehoty stanovenej v článku 190 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, a preto so zreteľom na článok 129 ods. 4 toho istého rokovacieho poriadku mohol uvedený účastník konania predložiť svoje vyjadrenia až na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. júna 2016.

15.

Komisia uviedla na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že sporné listy majú záväzné právne účinky, druhý na porušení zásad litispendencie (prekážka skôr začatého súdneho konania) a prekážky právoplatne rozhodnutej veci a tretí na protirečení odôvodnenia.

16.

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že sporné listy majú záväzné právne účinky, ktoré by sa mohli dotknúť záujmov žalovaných. Zameriava sa pritom najmä na úvahy uvedené v bodoch 81 až 87 napadnutého rozsudku.

17.

Prvý odvolací dôvod obsahuje tri časti.

18.

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že sporné listy sú iba obyčajné žiadosti o zaplatenie dlžnej sumy podľa rozhodnutia Metakryláty, ktoré pripravujú možný nútený výkon tohto rozhodnutia na základe rozsudkov zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T‑206/06, EU:T:2011:250) (zachovanie pokút uložených žalovaným), a zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251) (zníženie pokút uložených spoločnosti Arkema). Tieto listy však zatiaľ nepredstavujú „nútený výkon“, a teda neurčujú konečné stanovisko Komisie.

19.

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, že obsah sporných listov svedčí o tom, že tieto listy nemajú záväzné právne účinky. Tieto listy totiž obsahujú stanovisko účtovného oddelenia vo veci vymáhania pokuty uloženej prostredníctvom rozhodnutí Metakryláty a iba pripomínajú platobné podmienky a „dátum úhrady pokuty“, čo jasne predstavuje opatrenie prijaté v rámci výkonu uvedeného rozhodnutia.

20.

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že spornými listami sa nijako nedoplnil obsah rozhodnutia Metakryláty. Povinnosť žalovaných zaplatiť pokutu vrátane príslušných úrokov je – a nemôže byť ničím iným – než dôsledkom rozhodnutia Metakryláty vykladaného v súlade s rozsudkom zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T‑206/06, EU:T:2011:250); rozsudkom zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251), a uznesením zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C‑421/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:60). Komisia zdôrazňuje, že nemá v danej oblasti žiadnu diskrečnú právomoc, lebo stanovenie úrokov z omeškania vyplýva z relevantných ustanovení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( 5 ) a nariadenia o jeho uplatňovaní, delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 ( 6 ). Inými slovami sporné listy vyjadrujú iba zámer Komisie vykonať rozhodnutie Metakryláty a okrem právnych účinkov vyplývajúcich z tohto rozhodnutia nemajú žiadny ďalší právny účinok. Tieto akty sú teda neoddeliteľné od uvedeného rozhodnutia a pripravujú jeho vykonanie.

21.

Žalované sa domnievajú, že prvý odvolací dôvod treba sčasti zamietnuť ako neprípustný a sčasti ako nedôvodný.

22.

Pokiaľ ide o druhú a tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, žalované sa domnievajú, že tieto časti v podstate iba opakujú tvrdenia, ktoré už boli pred Všeobecným súdom uvedené – a s ktorými sa Všeobecný súd vysporiadal v bodoch 82 až 87 napadnutého rozsudku – a že sa neusilujú preukázať, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. V rámci tohto konania o odvolaní by sa teda tieto časti mali zamietnuť ako zjavne neprípustné.

23.

Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, podľa názoru žalovaných by mala byť zamietnutá ako nedôvodná.

24.

V prejednávanej veci z relevantných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách (pozri najmä článok 78 ods. 4 tohto nariadenia) a nariadenia o jeho uplatňovaní – delegovaného nariadenia č. 1268/2012 (pozri články 80 a 83), ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ratio legis stanovenia úrokov z omeškania v prípade uloženia pokuty za porušenie ustanovení článkov 101 a 102 ZFEÚ je zamedziť tomu, aby Zmluva o fungovaní EÚ nebola zbavená svojho užitočného účinku v dôsledku postupov jednostranne uplatňovaných podnikmi, ktoré sú v omeškaní s platením pokút, ktoré im boli uložené, a aby tieto podniky neboli zvýhodňované v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré v stanovenej lehote zaplatili pokuty, ktoré im boli uložené.

25.

Ako mimochodom uznala Komisia, v prejednávanej veci žalované zaplatili pokutu, ktorá im bola uložená, ešte pred uplynutím stanovenej lehoty. K dátumu sporných listov nasledujúcom po vydaní rozsudkov zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T‑206/06, EU:T:2011:250), a zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251), avšak ešte pred podaním odvolania na Súdny dvor, neexistoval žiadny právny základ, na základe ktorého by bolo možné od žalovaných požadovať úroky z omeškania vo výške 31312114,58 eura.

26.

Uvedené listy sa teda neobmedzili len na potvrdenie ustanovení týkajúcich sa úrokov z omeškania, ktoré Komisia prijala v článku 23 rozhodnutí Metakryláty. Tieto listy obsahovali novú skutočnosť, a to uloženie úrokov žalovaným, pričom žalované neboli v žiadnom podstatnom omeškaní a ani sa na žiadne takéto omeškanie v ich prípade nepoukazovalo.

27.

Keďže žalované formálne spochybnili prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu v súvislosti s jeho druhou a treťou časťou, treba určiť, či tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v týchto častiach, opakujú len tvrdenia, ktoré už boli uvedené pred Všeobecným súdom a ktoré nemožno v tomto odvolacom konaní opätovne preskúmať.

28.

V tejto súvislosti nemožno poprieť, že Komisia vo svojom prvom odvolacom dôvode skutočne zopakovala niekoľko tvrdení, ktoré uviedla už v námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla pred Všeobecným súdom v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok.

29.

To však nič nemení na tom, že Komisia sa usilovala spochybniť právne odôvodnenie, na základe ktorého Všeobecný súd rozhodol, že sporné listy mohli mať záväzné právne účinky, ktorými by sa mohlo zmeniť postavenie dotknutých podnikov.

30.

Pritom je nesporné, že ak odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolania. Ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré už boli uplatnené pred Všeobecným súdom, stratilo by odvolacie konanie čiastočne svoj zmysel. ( 7 )

31.

Okrem toho zastávam názor, že Komisia v súlade s článkom 169 ods. 2 rokovacieho poriadku z právneho hľadiska dostatočným spôsobom označila body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa podľa nej vyznačujú nesprávnym právnym posúdením.

32.

Podľa môjho názoru je teda potrebné zamietnuť dôvody neprípustnosti uvedené žalovanými v tomto odvolacom konaní.

33.

Prvý odvolací dôvod, ktorý má v rámci tohto odvolacieho konania prvoradý význam, vyžaduje, aby Súdny dvor určil, či bol správny názor Všeobecného súdu, že sporné listy predstavujú v rozsahu, v akom nimi Komisia požadovala zaplatenie úrokov z omeškania, napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ.

34.

V prejednávanej veci proti sebe stoja dva názory.

35.

Prvým je názor Komisie, ku ktorej sa prikláňa aj Dozorný orgán EZVO, ktorá tvrdí, že keďže povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vyplýva len z rozhodnutia Metakryláty a z príslušných správnych ustanovení, sporné listy majú iba pripraviť budúci nútený výkon uvedeného rozhodnutia a nie sú spôsobilé zmeniť právne postavenie dotknutých podnikov.

36.

Na druhej strane žalované v podstate tvrdia, že tieto listy nemožno chápať tak, že potvrdzujú predchádzajúce rozhodnutie. Zdôrazňujú, že Arkema 7. septembra 2006 uhradila celú pôvodnú pokutu vo výške 219131250 eur, čo Komisia nespochybňuje, pričom podľa ich názoru treba vychádzať z toho, že platba bola vykonaná za žalované, čo ich privádza k záveru, že nemohlo dôjsť k žiadnemu omeškaniu so zaplatením, takže nie sú povinné zaplatiť úroky z omeškania, ktoré sa od nich požadujú v sporných listoch.

37.

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ ( 8 ) len tie opatrenia, ktoré majú záväzné právne účinky, ktoré by sa mohli dotknúť záujmov žalobcu tým, že sa nimi podstatne zmení jeho právne postavenie.

38.

Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že ak sa má určiť, či opatrenie, ktorého zrušenie sa navrhuje, môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, treba vychádzať z jeho podstaty, pričom forma, v akej bolo prijaté, je v tejto súvislosti v zásade bezvýznamná. ( 9 )

39.

Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých vypracovanie prebieha vo viacerých štádiách, predovšetkým v rámci interného postupu, za napadnuteľné akty sa v zásade ( 10 ) považujú len tie opatrenia, ktoré obsahujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto postupu, s vylúčením dočasných opatrení, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie. ( 11 ) Za napadnuteľné teda nemožno považovať okrem iného dočasné opatrenia, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie a ktoré takéto účinky nemajú, ako aj aktov, ktoré len potvrdzujú skorší akt, ktorý nebol napadnutý v stanovenej lehote. ( 12 )

40.

Ako je to teda v prípade výziev prostredníctvom listov, ktoré napísalo účtovné oddelenie Komisie v nadväznosti na rozhodnutia týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré Komisia prijala na základe článku 23 ods. 2 písm. a) ( 13 ) nariadenia (ES) č. 1/2003 ( 14 ), medzi ktoré patrilo aj rozhodnutie Metakryláty, o ktoré ide v prejednávanej veci?

41.

Na túto a priori jednoduchú otázku navrhujem odpovedať niekoľkými možnými spôsobmi.

42.

V nasledujúcich bodoch najprv vysvetlím, že podľa zásad stanovených Súdnym dvorom najmä v rozsudku zo 6. decembra 2007, Komisia/Ferriere Nord ( 15 ), aj keby tieto listy v zásade nevyvolávali iné právne účinky než účinky vyvolané pôvodným rozhodnutím Komisie, ktorým sa konštatovalo porušenie práva hospodárskej súťaže a v dôsledku toho bola uložená pokuta s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, z osobitných dôvodov, ktoré ďalej objasním, by som sa priklonil k názoru, že odvolanie treba zamietnuť. Keďže uvedené listy obsahujú novú skutočnosť, ktorou by mohlo byť dotknuté postavenie daných podnikov, súd Únie by so zreteľom na požiadavky účinnej súdnej ochrany mohol dospieť k záveru, že predstavujú akty, ktoré by mohli byť predmetom žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ.

43.

Listy účtovného oddelenia Komisie sú v zásade len obyčajné výzvy na vykonanie predchádzajúceho rozhodnutia. V kontexte rozhodnutí prijatých na základe článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 sa týmito listami len potvrdzuje rozhodnutie, ktorým sa konštatovalo porušenie práva – a teda ním bola uložená pokuta – a súčasne sa pripravujú prípadné opatrenia na nútený výkon.

44.

Pokiaľ ide teraz o obsah týchto listov, keďže v skutočnosti iba ten predstavuje rozhodujúci prvok v situácii, keď sa má rozhodnúť o napadnuteľnosti aktu pred súdom Únie, uvedené výzvy prostredníctvom listov v zásade iba pripomínajú možné spôsoby platby a zostávajúcu sumu, ktorú majú podniky, ktorým sú listy určené, podľa názoru účtovného oddelenia Komisie ešte zaplatiť. Vzhľadom na to, že účtovné oddelenie Komisie nie je oprávnené prijímať záväzné právne akty, listy, ktoré zasiela dotknutým podnikom, nemajú v skutočnosti obsahovať iné skutočnosti majúce význam pre rozhodovanie než tie, ktoré už vyplývajú z pôvodného rozhodnutia Komisie, prípadne zmeneného súdom Únie, ktorým môžu byť uvedené podniky dotknuté.

45.

To platí tak pre výšku pokuty, ktorú Komisia uložila rozhodnutím prijatým na základe článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, ako aj pre úroky z omeškania, a to za predpokladu, že dĺžka omeškania nebola nijako spochybnená.

46.

Pokiaľ ide totiž o určenie výšky úrokov z omeškania, Komisia je povinná uplatniť ustanovenia pravidiel vykonávania platného zariadenia o rozpočtových pravidlách, ako to urobila v rozhodnutí Metakryláty.

47.

Článok 71 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách v skutočnosti stanovuje, že podmienky splatnosti úroku z omeškania platby Únii sú ustanovené vo vykonávacích predpisoch prijatých na základe článku 183 to istého nariadenia. V tejto súvislosti článok 86 ods. 2 až 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, zmeneného a doplneného nariadením (ES, Euratom) č. 1248/2006 ( 16 ), stanovuje sadzby, ktoré sa prípadne uplatnia v prípadoch omeškania s úhradou pokút uložených za porušenie práva Únie.

48.

Ako Súdny dvor jednoznačne rozhodol v rozsudku zo 6. decembra 2007, Komisia/Ferriere Nord ( 17 ), pokiaľ ide o list, ktorým sa požadovalo zaplatenie zostatku pokuty, ktorý už Komisia nebola oprávnená požadovať z dôvodu uplynutia premlčacej doby na podanie návrhu na výkon rozhodnutia, ktorým sa táto pokuta uložila, nemožno sa domnievať, že uvedená výzva prostredníctvom listu vyvoláva záväzné právne účinky.

49.

Súdny dvor v uvedenom rozsudku rozhodol, že sporné akty, čiže listy Komisie týkajúce sa neuhradeného zostatku pokuty uloženej spoločnosti Ferriere Nord SpA na základe rozhodnutia 89/515/EHS ( 18 ), sú v skutočnosti len akty, ktorými sa pripravujú čisto vykonávacie akty, a to bez ohľadu na to, či boli prijaté pred alebo po uplynutí prípadnej premlčacej doby. ( 19 ) Treba uviesť, že v uvedenej veci Súdny dvor osobitne zdôraznil, že Komisia spornými aktmi neoznámila spoločnosti Ferriere Nord rozhodnutie, „ktorým sa mení pôvodná suma pokuty, sankcie alebo penále“ v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia (EHS) č. 2988/74 ( 20 ).

50.

Treba zdôrazniť, že Všeobecný súd sa nedávno rozhodol pre podobné riešenie, keď konštatoval, že napadnutým listom, čiže výzvou na zaplatenie pokuty zvýšenej o úroky z omeškania, Komisia len potvrdila situáciu, ktorá vyplynula z jej pôvodného rozhodnutia, ktorým uložila pokutu a ktoré bolo zmenené rozsudkami Všeobecného súdu a následnými listami zaslanými Komisiou. ( 21 )

51.

Rovnako Všeobecný súd vyhlásil za neprípustnú žalobu o neplatnosť listu uvádzajúceho presnú sumu, ktorú mal ešte zaplatiť podnik, ktorému bola predtým uložená pokuta za účasť na protisúťažnom karteli, t. j. zostávajúcu dlžnú sumu pokuty, ako aj úroky z omeškania, o ktoré sa táto suma mala zvýšiť. Všeobecný súd sa domnieval, že výška úrokov v konečnom dôsledku vyplýva z vykonávacích pravidiel platného nariadenia o rozpočtových pravidlách, čiže uvedený list nemá rozhodovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o výklad príslušných ustanovení a ich správne uplatnenie na prejednávanú vec. ( 22 )

52.

Domnievam sa, že vyššie uvedené stanoviská sú v súlade s poznatkami vyplývajúcimi z nedávno vydaného rozsudku z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia ( 23 ), v ktorom Súdny dvor v súvislosti so vzťahom zmluvnej povahy uviedol, že oznámenie o dlhu „treba chápať ako výzvu obsahujúcu uvedenie dátumu splatnosti, ako aj platobné podmienky a že ho nemožno chápať ako vykonateľný akt, hoci článok 299 ZFEÚ uvádza vykonateľnosť ako jednu z možností, ktorá sa poskytuje Komisii za predpokladu, že dlžník nezaplatí do stanoveného dátumu splatnosti“.

53.

V tejto súvislosti netreba strácať zo zreteľa, že podľa článku 256 ES (teraz článok 299 ZFEÚ) ( 24 ) majú členské štáty povinnosť kontrolovať riadny priebeh vykonania opatrení na výkon rozhodnutia Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že hoci sa podmienka záväzných právnych účinkov, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov odvolateľa tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, má vykladať v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany, takýto výklad nemôže viesť k upusteniu od tejto podmienky, ak nemajú byť prekročené právomoci, ktoré Zmluvy zverujú súdom Únie. ( 25 )

54.

Toto rozdelenie zverených právomocí medzi súd Únie a vnútroštátny súd vychádza z myšlienky, že po uložení konkrétneho peňažného záväzku jednotlivcovi na základe rozhodnutia Komisie je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v postavení všeobecného súdu Únie dohliadal na zákonnosť opatrení prijatých na účely splnenia tohto konkrétne určeného záväzku.

55.

Podľa môjho názoru takýto záver nevylučuje, aby akt, ktorý síce predstavuje akt vykonávajúci rozhodnutie, ktoré predtým prijala Komisia, mohol byť napadnuteľný v zmysle článku 263 ZFEÚ, pokiaľ obsahuje novú skutočnosť, ktorá by mohla vyvolávať záväzné právne účinky, ktorými by mohli byť dotknuté príslušné osoby. V takom prípade je totiž potrebné vychádzať z toho, že predmetom nie je výkon rozhodnutia, ktorým Komisia uložila peňažný záväzok, ale samotné určenie tohto peňažného záväzku.

56.

Nemožno teda vylúčiť, a to konkrétne z dôvodu, že je nevyhnutné, aby Súdny dvor zaručil účinnosť súdnej ochrany, aby akt, ktorý sa javí ako výzva na zaplatenie pokuty a prípadne aj úrokov z omeškania, mohol za určitých okolností, napríklad takých, aké nastali v spore vo veci samej, vyvolávať záväzné právne účinky, ktorými by mohli byť dotknuté záujmy príslušných právnických osôb.

57.

Túto otázku preskúmam v nasledujúcich bodoch.

58.

Skutkový a procesný stav, ktorý predstavuje pozadie prejednávaného odvolania, je pomerne zložitý a neobvyklý, a preto treba pripomenúť jeho základné charakteristiky.

59.

Rozhodnutím Metakryláty bola žalovaným, výhradne ako materským spoločnostiam spoločnosti Arkema, ktorej bola uložená pokuta vo výške 219131250 eur, pripísaná „spoločná a nerozdielna“ zodpovednosť za zaplatenie pokuty, a to vo výške 140,4 milióna eur a 181,35 milióna eur.

60.

Rozsudkom zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251) sa pokuta, ktorá bola uložená spoločnosti Arkema, znížila na 113343750 eur. Naproti tomu pokuta, ktorá bola ako taká uložená žalovaným, nebola zmenená rozsudkom zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T‑206/06, EU:T:2011:250), ktorý bol navyše potvrdený uznesením zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C‑421/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:60).

61.

V prvom rade je však nesporné, že Arkema zaplatila pôvodnú pokutu vo výške 219131250 eur v celom rozsahu 7. septembra 2006, a to aj za žalované. Hoci Komisia v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu – ku ktorému sa ešte vrátim v nasledujúcich bodoch – spochybnila výklad listu z 25. septembra 2008, ktorého znenie sa nachádza v bode 113 napadnutého rozsudku a podľa ktorého Arkema skutočne vyplnila vyhlásenie o spoločnej platbe, a teda aj zaplatila pôvodnú pokutu v celom rozsahu aj za žalované, neuviedla ani nepredložila tvrdenie v takom zmysle, že takéto posúdenie vychádza zo skreslenia skutočností alebo z nesprávneho právneho posúdenia.

62.

Z vyššie uvedenej situácie možno vyvodiť dva závery. Prvý z nich vychádza zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C‑421/11 P týkajúceho sa zaplatenia úrokov z omeškania. Druhý sa týka všeobecne otázky, či je z hľadiska poznatkov vyplývajúcich z judikatúry možné, aby bolo žalovaným skutočne pripísané omeškanie v zaplatení.

63.

Po prvé treba konštatovať, že v uznesení zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C‑421/11 P, neuverejnené, EU:C:2012, bod 89), Súdny dvor nepriamo, avšak jednoznačne potvrdil osobitosť a opodstatnenosť rozdielu, ktorý existuje medzi žalobou namierenou proti sporným listom, ktorými bolo podľa názoru žalovaných neprávom uložené zaplatenie úrokov z omeškania, na jednej strane, a žalobou namierenou proti rozhodnutiu Metakryláty na strane druhej. Súdny dvor tým, že rozhodol v tom zmysle, že subsidiárny návrh na oslobodenie od platby úrokov z omeškania treba zamietnuť ako zjavne neprípustný, pretože nesmeruje „proti rozsudku [zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T‑206/06, EU:T:2011:250)], ale proti listu [z 8. júla 2011], ktorý je navyše predmetom žaloby [žalovaných] v konaní pred Všeobecným súdom, ktorá bola zaregistrovaná v kancelárii Všeobecného súdu pod číslom T‑470/11“, podľa všetkého pripustil, že sporné listy sa nejavia ako listy potvrdzujúce rozhodnutie Metakryláty, ako ho zmenil Všeobecný súd.

64.

Po druhé treba konštatovať, že z právneho hľadiska stále nie je isté, aké konkrétne dôsledky by Komisia mala vyvodiť z vymáhania sumy pokút, ktoré boli „spoločne a nerozdielne“ uložené dcérskym spoločnostiam a ich materským spoločnostiam za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustili len tieto dcérske spoločnosti. Presnejšie povedané, hoci Súdny dvor dospel k záveru, že zodpovednosť dotknutej materskej spoločnosti alebo materských spoločností je v danom prípade „úplne odvodená“ ( 26 ) od zodpovednosti jej dcérskych spoločností, neposkytol pritom žiadne jasné usmernenia, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré sa majú vyvodiť v prípadoch, keď tieto dcérske spoločnosti zaplatia v celom rozsahu pokutu, ktorú mali zaplatiť spoločne a nerozdielne so svojimi materskými spoločnosťami.

65.

Môže sa Komisia v takom prípade, keď dcérska spoločnosť zaplatila v celom rozsahu pokutu, ktorá bola uložená „spoločne a nerozdielne“, a bez ohľadu na to, či táto dcérska spoločnosť mala v úmysle uskutočniť „spoločnú platbu“, oprávnene domnievať, že materská spoločnosť nesplnila v celom rozsahu alebo sčasti svoj platobný záväzok?

66.

Myslím si, že nie.

67.

Skutočnosť, že materské spoločnosti, ktoré sú žalované a ich dcérske spoločnosti nesú počas obdobia protiprávneho konania spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za protisúťažné konanie, ktorého sa dopustili iba tieto dcérske spoločnosti, je podľa môjho názoru potvrdením toho, že pôvodná platba pokuty, ktorú uskutočnila Arkema, sa uskutočnila v mene tejto spoločnosti, avšak aj za ostatných solidárnych spoludlžníkov, bez ohľadu na to, či existovalo „vyhlásenie o spoločnej platbe“. V prípadoch, keď sa zodpovednosť materskej spoločnosti jednoducho odvodí od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti, ktorá ako jediná porušila konkrétne zákaz dohôd uvedených v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a keď bola týmto spoločnostiam okrem iného spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť pokutu, Komisia totiž nemôže od materskej spoločnosti požadovať zaplatenie pokuty vo výške presahujúcej výšku pokuty, ktorú je dcérska spoločnosť nakoniec povinná zaplatiť. ( 27 )

68.

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že v situácii, keď je zodpovednosť materskej spoločnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti a nijaký iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spoločnosti, zodpovednosť tejto materskej spoločnosti nemôže ísť nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti. ( 28 ) Súdny dvor preto dospel k záveru, že keď sú splnené určité procesné podmienky, materská spoločnosť, ktorej zodpovednosť je úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti, má mať v zásade prospech z prípadného zníženia zodpovednosti dcérskej spoločnosti, ktorá jej bola pripísaná. ( 29 ) Rovnako mal príležitosť spresniť, že cieľom mechanizmu solidarity v oblasti platenia pokút uložených za porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže je predovšetkým posilniť účinnosť konaní v oblasti vymáhania týchto pokút, a preto prípadný spor, ktorý by mohol vzniknúť vo vonkajšom vzťahu medzi solidárnymi spoludlžníkmi, „už nie je v záujme Komisie, keďže celá pokuta jej už bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými dlžníkmi“ ( 30 ).

69.

Napriek tomu Súdny dvor dospel vo veci C‑421/11 P k záveru, že zo zníženia pokuty uloženej dcérskej spoločnosti nemusí mať automaticky prospech aj jej materská spoločnosť, ktorej zodpovednosť je úplne odvodená. Súdny dvor sa domnieval, že keďže sú násobiace koeficienty uplatnené v prípade žalovaných a spoločnosti Arkema rozdielne, samotná skutočnosť, že tieto spoločnosti mali povinnosť zaplatiť pokutu, za ktorú sú spoločne a nerozdielne zodpovedné, nepostačuje na rozšírenie pôsobnosti prekážky veci rozsúdenej vyplývajúcej z rozsudku zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251) ( 31 ). Súdny dvor sa teda nevyjadril presne v tom zmysle, že ak jeden zo solidárnych spoludlžníkov zaplatil pokutu v celom rozsahu, Komisia sa už nemôže konkrétne domnievať, že jeden zo spoludlžníkov stále dlhuje určitú časť tejto pokuty.

70.

Hoci nejde o otázku, ku ktorej sa treba priamo vyjadrovať, zastávam názor, že za okolností daného prípadu sa dá pochybovať o tom, že žalovaným možno pripísať akékoľvek omeškanie so zaplatením pokuty uloženej na základe rozhodnutia Metakryláty, pretože by sa tým v prejednávanej veci poprela samotná podstata pravidla solidarity. Sporné listy, ktoré nevychádzajú ani z vyššie uvedeného rozhodnutia, zmeneného Všeobecným súdom prostredníctvom rozsudku zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251), ani z vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách, v rozsahu, v akom požadujú zaplatenie úrokov z omeškania, teda nemožno chápať v tom zmysle, že iba potvrdzujú predchádzajúce akty.

71.

Tieto listy nesporne obsahujú novú skutočnosť, pretože od žalovaných požadujú, aby zaplatili časť pokuty, ktorú mali zaplatiť spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Arkema, zvýšenú o úroky z omeškania, a to aj napriek tomu, že spoločnosť uvedená ako posledná túto pokutu zaplatila hneď a v celom rozsahu. Predmetom prejednávanej veci teda nie je akt, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Komisie a ktorého súdne preskúmanie by mal uskutočniť vnútroštátny súd, ale akt spochybňujúci samotné určenie peňažného záväzku, ktorý bol uložený určitému podniku.

72.

V tejto súvislosti mi pripadá trocha nelogické, že Komisia jednak prikladá určitý význam spôsobu výkladu listu z 25. septembra 2008, pokiaľ ide o to, či sa uskutočnila „spoločná platba“ pokuty, ktorá bola spoločne a nerozdielne uložená na základe rozhodnutia Metakryláty, a teda aj právnym dôsledkom tohto listu, a jednak presadzuje myšlienku, že rozhodujúci prvok obsahuje len vyššie uvedené rozhodnutie, ako bolo pozmenené Všeobecným súdom.

73.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sporné listy považoval za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ, a to v rozsahu, v akom Komisia ich prostredníctvom požadovala zaplatenie úrokov z omeškania.

74.

Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že porušil zásady prekážky začatého konania a prekážky rozhodnutej veci tým, že v napadnutom rozsudku, a najmä v jeho bodoch 80 a 93 až 101, posúdil otázku dlžných úrokov z omeškania oddelene od ostatnej časti rozhodnutia Metakryláty.

75.

V tejto súvislosti článok 2 rozhodnutia Metakryláty obsahuje ustanovenia týkajúce sa v prvom rade uloženej pokuty a úrokov dlžných v prípade jej neuhradenia, ktoré majú vo vzťahu k tejto pokute akcesorickú povahu. V čase podania žaloby vo veci, v ktorej bol vydaný napadnutý rozsudok, stále prebiehalo odvolacie konanie pred Súdnym dvorom vo veci C‑421/11 P, ktoré sa týkalo vyššie uvedeného rozhodnutia. Na základe uznesenia Súdneho dvora zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C‑421/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:60), ktoré Súdny dvor vydal vo veci uvedenej ako poslednej, sa uvedené rozhodnutie stalo pre žalované konečným, a to v celom svojom rozsahu vrátane otázky úrokov.

76.

Žalované navrhujú tento odvolací dôvod zamietnuť.

77.

V prejednávanej veci sa prikláňam k názoru, že odvolací dôvod založený na porušení zásad prekážky začatého konania a prekážky rozhodnutej veci treba zamietnuť, pretože žaloba, ktorá bola podaná na Všeobecný súd vo veci T‑470/11, smerovala z formálneho hľadiska proti aktu, ktorý sa zjavne líšil od aktu, ktorý bol predmetom veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C‑421/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:60).

78.

Toto je podľa môjho názoru jediný prístup, ktorý je zlučiteľný s tvrdením Súdneho dvora v bode 89 vyššie uvedeného uznesenia, pokiaľ ide o osobitosť a dôvodnosť rozdielu, ktorý existuje medzi žalobou namierenou proti sporným listom, ktorými sa azda neprávom uložilo zaplatenie úrokov z omeškania na jednej strane, a žalobou namierenou proti rozhodnutiu Metakryláty na strane druhej.

79.

Zastávam teda názor, že druhému odvolaciemu dôvodu nemožno vyhovieť.

80.

Svojím tretím odvolacím dôvodom predloženým subsidiárne Komisia tvrdí, že napadnutý rozsudok sa vyznačuje protirečivým odôvodnením.

81.

Všeobecný súd v bode 113 tohto rozsudku podľa nej nesprávne konštatoval, že nároky Komisie tak vo vzťahu k spoločnosti Arkema, ako aj vo vzťahu k žalovaným, ktoré sú solidárnymi spoludlžníkmi, boli uspokojené v celom rozsahu, zatiaľ čo v bode 9 uvedeného rozsudku Všeobecný súd správne uviedol, že Arkema „vyjadrila ľútosť, že nemohla Komisii povoliť, aby si zadržala určité sumy, a to aj za predpokladu, že by [bola] jej žaloba pred súdom Spoločenstva úspešná“.

82.

Podľa názoru Komisie pritom z uvedeného vyjadrenia spoločnosti Arkema nevyhnutne vyplýva, že nebolo predložené vyhlásenie o spoločnej platbe. Za týchto okolností nemohol Všeobecný súd tvrdiť, že nároky Komisie tak vo vzťahu k uvedenej spoločnosti, ako aj vo vzťahu k všetkým solidárnym spoludlžníkom boli uspokojené v celom rozsahu.

83.

Žalované tvrdia, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako zjavne neprípustný a v každom prípade ako nedôvodný.

84.

Tvrdenia, ktoré uviedla Komisia v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu, nie sú príliš presvedčivé a podľa môjho názoru ich treba zamietnuť ako neprípustné.

85.

Najprv treba zdôrazniť, že bod 9 napadnutého rozsudku nemá súvislosť stricto sensu s odôvodnením, ale patrí k bodom napadnutého rozsudku, v ktorých sú opísané skutkové okolnosti a ktoré ako také neobsahujú žiadne posúdenie Všeobecného súdu.

86.

Ďalej sa zdá, že Komisia sa pod zámienkou údajných rozporov v odôvodnení v skutočnosti usiluje spochybniť spôsob, akým Všeobecný súd vyložil list z 25. septembra 2008, ktorý Arkema zaslala Komisii v odpovedi na list z 24. júla 2008.

87.

Hoci je otázka, či je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu protirečivé, právnou otázkou, ktorú ako takú možno uplatniť v odvolacom konaní ( 32 ), to isté nemožno povedať o posúdení skutkových okolností, na ktoré sa preskúmanie Súdnym dvorom nevzťahuje, pokiaľ nejde o prípad skreslenia. ( 33 )

88.

Domnievam sa však, že sa takéto skreslenie nepreukázalo a ani naň nebolo v žiadnom zmysle poukázané. Výklad, ktorý podal Všeobecný súd v bode 113 napadnutého rozsudku a podľa ktorého „v tejto súvislosti Komisia nemôže účinne tvrdiť, že Arkema nevyplnila vyhlásenie o spoločnej platbe, pretože v liste z 25. septembra 2008 jasne uviedla, že ‚nároky [Komisie] tak vo vzťahu k [spoločnosti Arkema], ako aj vo vzťahu k všetkým solidárnym spoludlžníkom, boli uspokojené v celom rozsahu‘“, je totiž podľa môjho názoru obhájiteľný, čiže nie je zjavne nesprávny.

89.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: