1

Svojím odvolaním Electrabel SA (ďalej len „Electrabel“) a Dunamenti Erőmű Zrt. (ďalej len „Dunamenti Erőmű“) navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie Dunamenti Erőmű/Komisia (T‑179/09, EU:T:2014:236, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol žalobu Dunamenti Erőmű na zrušenie rozhodnutia Komisie 2009/609/ES zo 4. júna 2008 o štátnej pomoci C 41/05 poskytnutej Maďarskom v rámci dlhodobých zmlúv o nákupe elektrickej energie (Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 53, ďalej len „sporné rozhodnutie“), a subsidiárne článkov 2 a 5 tohto rozhodnutia.

2

Podľa článku 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, ďalej len „akt o podmienkach pristúpenia z roku 2003“):

„Odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte.“

3

Príloha IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 vo svojom bode 3 upravuje pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci, ktoré sa stali v Maďarsku účinné pred dátumom jeho pristúpenia k Európskej únii. Tento bod 3 ods. 1 až 3 stanovuje:

4

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako vyplývajú z bodov 1 až 29 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť nasledovne.

5

Spoločnosť Dunamenti Erőmű je výrobca elektrickej energie pôsobiaci na maďarskom trhu s elektrickou energiou, ktorý prevádzkuje elektráreň približne 30 km južne od Budapešti (Maďarsko). Ide o bývalý štátny podnik, ktorý bol v polovici deväťdesiatych rokov sprivatizovaný. Pri posudzovaní skutkových okolností Všeobecným súdom vo veci vedúcej k napadnutému rozsudku bola približne 75-percentným vlastníkom spoločnosti Dunamenti Erőmű spoločnosť Electrabel, ktorá je súčasťou skupiny, ktorej materskou spoločnosťou je GDF Suez SA, a približne 25‑percentným vlastníkom spoločnosť Magyar Villamos Művek Zrt. (ďalej len „MVM“), verejnoprávny podnik pôsobiaci v odvetví výroby elektrickej energie a súčasne aj v odvetví veľkoobchodu, prenosu a ďalšieho predaja na dotknutom trhu.

6

Dňa 10. októbra 1995, teda tesne pred svojou privatizáciou, Dunamenti Erőmű uzavrela s MVM zmluvu o nákupe elektrickej energie (Power Purchase Agreement), ktorá sa týkala jednotiek „bloku F“ a „bloku G2“ jej elektrárne (ďalej len „predmetná PPA“). Táto zmluva, ktorá nadobudla účinnosť v priebehu roku 1996, mala platiť do roku 2010 v prípade jednotiek „blokov F“ fungujúcich na plyn, a do roku 2015 v prípade jednotiek „bloku G2“ vybavených plynovou turbínou s kombinovaným cyklom.

7

Rovnako ako Dunamenti Erőmű, ďalší výrobcovia elektrickej energie pôsobiaci na maďarskom trhu uzavreli s MVM dlhodobé zmluvy o nákupe elektrickej energie (ďalej len „PPA“).

8

PPA charakterizovali predovšetkým dve okolnosti. Na jednej strane rezervovali podniku MVM celú alebo väčšinu výrobnej kapacity elektrární dotknutých zmluvou.

9

Na druhej strane PPA ukladali MVM povinnosť nakúpiť od každej elektrárne prevádzkovanej v ich rámci stanovené minimálne množstvo elektrickej energie. Takto stanovili pre každú elektráreň minimálny odber, ktorý je MVM povinný kúpiť každý rok.

10

Ceny boli v PPA stanovené takto. Boli stanovené dva cykly úpravy cien, prvý od 1. januára 1997 a druhý od 1. januára 2001. Od 1. januára 2004 právna úprava stanovila jednak zavedenie poplatku za rezervovanú kapacitu, s cieľom zaplatiť za poskytnutie tejto kapacity k dispozícii, pričom tento poplatok pokrýva fixné náklady, ako aj kapitálové náklady a platí ho MVM, a jednak zavedenie poplatku za elektrickú energiu pokrývajúceho stanovený minimálny odber, pričom tento poplatok pokrýva variabilné náklady. Pokiaľ by však MVM nekúpila toto stanovené minimálne množstvo, bola by povinná zaplatiť náklady na palivo.

11

PPA uzavreté v období rokov 1995 – 1996, ktoré predstavujú sedem z desiatich PPA preskúmavaných Komisiou, vrátane predmetnej PPA, boli neoddeliteľnou súčasťou procesu privatizácie elektrární. Zmluvné strany ich po privatizácii čiastočne zmenili.

12

Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 17, ďalej len „Zmluva o pristúpení“) bola podpísaná Maďarskom 16. apríla 2003 a nadobudla účinnosť 1. mája 2004.

13

Listom z 31. marca 2004 Komisia obdržala od maďarských orgánov oznámenie o nariadení vlády č. 183/2002 o spôsoboch definície a riadení „uviaznutých nákladov“ v súlade s konaním podľa prílohy IV bodu 3 ods. 1 písm. c) aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003. Oznámené nariadenie vlády upravuje kompenzačný systém nákladov MVM, ktorý má povolenie na veľkoobchodnú distribúciu elektriny.

14

Listom z 13. apríla 2005 maďarské orgány vzali späť toto oznámenie. Dňa 4. mája 2005 v súlade s nariadením č. 659/1999 Komisia z úradnej povinnosti zapísala do registra spis štátnej pomoci týkajúcej sa PPA.

15

V nadväznosti na výmenu korešpondencie medzi Komisiou a Maďarskom Komisia prijala 4. júna 2008 sporné rozhodnutie.

16

V bodoch 468 až 470 tohto rozhodnutia Komisia konštatovala, že PPA predstavovali protiprávnu štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES pre maďarských výrobcov elektrickej energie a že táto štátna pomoc bola nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisia ďalej uviedla, že štátnu pomoc vyplývajúcu z PPA predstavoval záväzok MVM nakúpiť určitú kapacitu a určité garantované minimálne množstvo elektrickej energie za cenu kryjúcu fixné, variabilné a kapitálové náklady počas významnej časti obdobia životnosti výrobných jednotiek, ktorý výrobcom zaručoval návratnosť investície. Preto nariadil zrušenie uvedenej pomoci.

17

Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

1.   Záväzok k nákupu určený v dlhodobých zmluvách o nákupe elektrickej energie uzavretých medzi [MVM] na jednej strane, a [Dunamenti Erőmű, ako aj šiestich ďalších maďarských výrobcov elektrickej energie] obsahuje podľa článku 87 [ods. 1 ES] štátnu pomoc pre výrobcov elektrickej energie.

2.   Štátna pomoc uvedená [v odseku 1] je nezlučiteľná so spoločným trhom.

3.   Maďarsko do šiestich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia zruší poskytovanie štátnej pomoci uvedenej v odseku 1.

Článok 2

1.   Maďarsko zabezpečí od príjemcov vrátenie pomoci uvedenej v článku 1.

…

Článok 3

1.   Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Maďarská republika informuje Komisiu o vykonaných a plánovaných opatreniach v záujme dosiahnutia súladu s týmto rozhodnutím, a najmä v záujme stanovenia sumy, ktorá sa má vrátiť, o krokoch realizovaných v záujme vykonania vhodnej simulácie veľkoobchodného trhu, o podrobnostiach metodiky, ktoré zamýšľa použiť a o podrobnom opise údajov, ktoré zamýšľa použiť na dosiahnutie uvedeného cieľa.

…

Článok 4

1.   Maďarsko vypočíta presnú sumu pomoci, ktorá má byť vrátená, pomocou vhodnej simulácie veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou, ktorý by vznikol vtedy, ak by ani jedna dlhodobá [PPA] uvedená v odseku 1 článku 1 nebola v platnosti od 1. mája 2004.

2.   Maďarsko do šiestich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia vypočíta na základe spôsobu uvedeného v odseku 1 sumy, ktoré sa majú vrátiť, a predloží Komisii všetky relevantné informácie so zreteľom na simuláciu, najmä jej výsledky, podrobný opis použitých metód a údaje použité na realizáciu simulácie.

Článok 5

Maďarsko zabezpečí, aby sa pomoc uvedená v článku 1 vrátila do desiatich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Maďarskej republike.“

18

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. apríla 2009 Dunamenti Erőmű podala žalobu na zrušenie sporného rozhodnutia a subsidiárne článkov 2 a 5 tohto rozhodnutia v časti, v akej nariaďujú, aby sa od nej vymohla suma prevyšujúca pomoc, ktorú Komisia mala považovať za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

19

Na podporu svojej žaloby Dunamenti Erőmű predložila štyri žalobné dôvody založená na tom, že po prvé Komisia nesprávne konštatovala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, po druhé za predpokladu, že dohody uzavreté v priebehu roku 1995 predstavovali štátnu pomoc, Komisia nemala túto pomoc od 1. mája 2004 považovať za novú pomoc, ale za existujúcu pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 ES, po tretie, že Komisia sa dopustila viacerých nesprávnych právnych posúdení, pokiaľ ide o zlučiteľnosť dotknutej štátnej pomoci so spoločným trhom a po štvrté, že zákonnosť príkazu na vymáhanie tejto pomoci je napadnuteľná.

20

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd všetky tieto žalobné dôvody zamietol.

21

Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

22

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

23

Žalobcovia na podporu svojho odvolania uvádzajú päť odvolacích dôvodov.

24

Komisia spochybňuje jednak prípustnosť odvolania v celom rozsahu, v akom ho podáva Electrabel, a jednak osobitne prípustnosť tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu, ako aj dôvodnosť každého z piatich odvolacích dôvodov uvedených odvolateľkami.

25

Najskôr treba preskúmať otázku prípustnosti odvolania v rozsahu, v akom ho podala Electrabel, a preskúmať tvrdenia predložené Komisiou založené na neprípustnosti tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu v rámci individuálneho posúdenia každého z týchto dôvodov.

26

Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby vyhlásil odvolanie za neprípustné v rozsahu, v akom ho podáva Electrabel, keďže táto spoločnosť nebola účastníkom konania na prvom stupni.

27

Žalobkyne sa domnievajú, že odvolanie je prípustné v rozsahu, v akom ho podáva Electrabel. Uvádzajú, že keď bola žaloba smerujúca proti spornému rozhodnutiu podaná na Všeobecný súd, Electrabel a Dunamenti Erőmű boli súčasťou tej istej skupiny podnikov a že v dôsledku toho ich hospodársky a právny záujem mohol byť bránený len jednou z nich.

28

Keďže však v mesiaci júni 2014 Electrabel predala svoj podiel v spoločnosti Dunamenti Erőmű, spoločný záujem týchto dvoch spoločností by mal byť chránený súčasne spoločnosťou Electrabel, ako aj spoločnosťou Dunamenti Erőmű. Výklad procesných pravidiel Súdneho dvora v tom zmysle, že zakazujú spoločnosti Electrabel podať toto odvolanie, by bol v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných a bránil by tejto spoločnosti v účinnom prístupe k spravodlivosti.

29

Treba pripomenúť, že v zmysle článku 56 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže podať odvolanie na Súdny dvor „strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspešná vôbec alebo len čiastočne“. V prejednávanej veci je nesporné, že Electrabel na prvom stupni nepredložila svoje návrhy. Navyše aj za predpokladu, že by v okamihu podania žaloby na Všeobecný súd Electrabel bola súčasťou tej istej skupiny podnikov ako Dunamenti Erőmű, ktorá bola účastníkom konania na prvom stupni, takáto okolnosť by nestačila na to, aby mohla byť Electrabel považovaná za „stranu“ v zmysle tohto ustanovenia.

30

Ďalej na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, výklad štatútu Súdneho dvora, ktorý bráni spoločnosti Electrabel podať toto odvolanie, nijako nebráni jej právu na prístup k spravodlivosti, ani zásade riadnej správy vecí verejných. Práve naopak, vymedzenie kategórie osôb, ktoré môžu podať odvolanie na Súdny dvor v danej veci, ako je upravené v článku 56 tohto štatútu, má presne za cieľ garantovať riadny výkon spravodlivosti, najmä zabezpečením určitej predvídateľnosti pri odvolaniach, ktoré možno podať proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, a zabránením obchádzaniu lehôt a podmienok prípustnosti, ktoré sa uplatňujú pri iných opravných prostriedkoch stanovených právom Únie.

31

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je namieste domnievať sa, že toto odvolanie je neprípustné v rozsahu, v akom ho podala Electrabel.

32

Dunamenti Erőmű tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 60 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že predmetná PPA predstavuje novú pomoc v zmysle prílohy IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003, hoci predtým neoveril, či táto dohoda predstavovala štátnu pomoc.

33

Prístup prijatý Všeobecným súdom je nesprávny z dvoch dôvodov. V prvom rade Všeobecný súd tým, že vychádzal z implicitného predpokladu, a síce z existencie štátnej pomoci, nedostatočne odôvodnil svoje konštatovanie existencie novej pomoci. V tomto ohľade zo samotného znenia prílohy IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 vyplýva, že sa uplatňuje len na opatrenia, ktoré predstavujú pomoc. V druhom rade Všeobecný súd prijal „opakujúce sa“ odôvodnenie v bodoch 55 až 60, 61 až 73 a 77 až 98 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého práve predpoklad existencie štátnej pomoci nakoniec viedol k záveru, že dotknutá pomoc skutočne existuje.

34

Na pojednávaní pred Súdnym dvorom Dunamenti Erőmű tvrdila, že v bodoch 78 a 79 rozsudku OTP Bank (C‑672/13, EU:C:2015:185) Súdny dvor rozhodol, že je nevyhnutné overiť, či štátne opatrenie obsahuje štátnu pomoc ešte predtým, než sa preskúma, či sa táto pomoc má považovať za novú alebo existujúcu.

35

Komisia tvrdí, že prvý odvolací dôvod je nedôvodný.

36

Najskôr treba zdôrazniť, že ako už rozhodol Súdny dvor, Všeobecný súd má právo vytvoriť štruktúru svojho odôvodnenia a rozvinúť ho takým spôsobom, o ktorom sa domnieva, že mu umožní odpovedať na žalobné dôvody, ktoré mu boli predložené. Preto štruktúru a rozvinutie odpovede zvolené Všeobecným súdom nemožno spochybniť v rámci odvolania tvrdeniami, ktorých cieľom je, aby sa rozhodlo, že Všeobecný súd mal vo svojom odôvodnení postupovať tak, aby vyhovel očakávaniam žalobcu (rozsudok British Telecommunications/Komisia, C‑620/13 P, EU:C:2014:2309, bod 29).

37

Ďalej pokiaľ ide o body 78 a 79 rozsudku OTP Bank (C‑672/13, EU:C:2015:185), na rozdiel od toho, čo tvrdí Dunamenti Erőmű, Súdny dvor nijako nekonštatoval, že Všeobecný súd musí vždy overiť existenciu štátnej pomoci predtým, než pristúpi ku kvalifikácii dotknutého opatrenia za novú alebo existujúcu pomoc. V tejto súvislosti sa totiž Súdny dvor obmedzil na to, že v podstate najmä uviedol, že dotknuté opatrenie sa musí považovať za novú pomoc v prípade, že vnútroštátny súd dospel k záveru, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Toto zistenie konkrétne svedčí o tom, že kvalifikáciu opatrenia ako novej pomoci možno uskutočniť na základe predpokladu o existencii štátnej pomoci.

38

Z toho vyplýva, že vo veci, v ktorej bol vyhlásený napadnutý rozsudok, Všeobecný súd mohol overiť, či predmetná PPA predstavovala štátnu pomoc, až po tom, ako preskúmal otázku, či za predpokladu, že to tak bolo, by sa pomoc vyplývajúca z tejto zmluvy mala považovať za existujúcu pomoc.

39

Ďalej nie je sporné, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku preskúmal všetky tvrdenia, ktoré mu boli predložené, tak v rámci prvého žalobného dôvodu uvádzaného na prvom stupni, podľa ktorého Komisia nesprávne konštatovala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ako aj v rámci druhého žalobného dôvodu predloženého Všeobecnému súdu, podľa ktorého Komisia nemala kvalifikovať pomoc vyplývajúcu z predmetnej PPA ako novú pomoc, ale ako existujúcu pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 ES.

40

Nakoniec svojím tvrdením týkajúcim sa tohto žalobného dôvodu Dunamenti Erőmű nepreukázala, že by ju štruktúra odpovede zvolená Všeobecným súdom uviedla do omylu.

41

Konkrétne Dunamenti Erőmű nemôže vytýkať Všeobecnému súdu nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu predmetnej PPA ako novej pomoci z dôvodu samotnej skutočnosti, že vychádzal z predpokladu existencie štátnej pomoci na účely tejto analýzy, keďže následne v bode 67 a nasl. napadnutého rozsudku pristúpil k preskúmaniu všetkých tvrdení týkajúcich sa otázky existencie štátnej pomoci. Navyše, ako tvrdí Komisia, záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v tomto ohľade, a síce že možno potvrdiť existenciu štátnej pomoci, nijako nevychádza zo zistenia uvedeného v bode 60 napadnutého rozsudku, podľa ktorého by sa pomoc vyplývajúca z predmetnej PPA mala kvalifikovať ako nová pomoc.

42

Z toho vyplýva, že Dunamenti Erőmű nemôže Všeobecnému súdu vytýkať ani to, že využil „opakujúce sa“ odôvodnenie, aby odpovedal na prvé dva žalobné dôvody uvedené na prvom stupni. Samotná skutočnosť, že pristúpil k nezávislému preskúmaniu otázky existencie štátnej pomoci, totiž svedčí o tom, že Všeobecný súd vychádzal z predpokladu existencie pomoci výlučne na účely posúdenia otázky, či sa má pomoc vyplývajúca z predmetnej PPA kvalifikovať ako nová pomoc alebo existujúca pomoc. Rovnako tento predpoklad nebol základom pre analýzu otázky odlišnej od stanovenia relevantného dátumu na účely posúdenia existencie štátnej pomoci, ktorú Všeobecný súd uskutočnil v bodoch 61 až 66 napadnutého rozsudku.

43

V dôsledku toho musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný.

44

Dunamenti Erőmű zdôrazňuje, že nespochybňuje, že sa pravidlá v oblasti štátnej pomoci stali pre Maďarsko záväznými odo dňa pristúpenia tohto členského štátu k Únii. Naopak tvrdí, že tak Všeobecný súd, ako aj Komisia sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia pri výklade prílohy IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 v tom zmysle, že tento dátum sa musí zohľadniť ako relevantný pre posúdenie, či predmetná PPA obsahuje štátnu pomoc.

45

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa stanovenia dátumu relevantného na účely posúdenia existencie štátnej pomoci nemá právny základ.

46

Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol v bode 55 napadnutého rozsudku, príloha IV bod 3 ods. 1 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 spomína len prípady, v ktorých pomoc, ktorá už bola kvalifikovaná ako taká, môže predstavovať novú pomoc alebo existujúcu pomoc, a táto príloha nijako nespomína dátum, od ktorého by sa štátne opatrenie malo preskúmať vo svetle pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.

47

Zo znenia aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 a osobitne z výrazu „po pristúpení“ totiž jasne vyplýva, že táto príloha sa uplatňuje na opatrenia, ktoré sa stále uplatňujú po tomto dátume, avšak neupravuje otázku stanovenia dátumu relevantného na účely posúdenia existencie pomoci. Navyše hoci sa Všeobecný súd v bode 55 napadnutého rozsudku domnieval, že uvedená príloha uvádza v tomto ohľade relevantný okamih, v bode 65 tohto rozsudku uviedol, že toto pravidlo možno vyvodiť len z uvedenej prílohy.

48

Dunamenti Erőmű ďalej uvádza, že skutočnosť, že dotknuté opatrenie nespĺňalo štyri kritériá uvedené v článku 87 ods. 1 ES pred dátumom pristúpenia Maďarska k Únii, nebola zmenená okolnosťou, že pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci sa stali záväznými od tohto dátumu.

49

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu je v rozpore s praxou Komisie a judikatúrou súdov Únie.

50

Podľa tejto judikatúry, najmä rozsudkov Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294, body 71 a 76 až 83); Komisia/EDF (C‑124/10 P, EU:C:2012:318, body 104 a 105); Cityflyer Express/Komisia (T‑16/96, EU:T:1998:78, bod 76); Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein‑Westfalen/Komisia (T‑228/99 a T‑233/99, EU:T:2003:57, bod 246), ako aj Holandsko/Komisia (T‑29/10 a T‑33/10, EU:T:2012:98, bod 78), by sa preskúmanie existencie pomoci a najmä analýza týkajúca sa súkromného investora mali zakladať na skutočnostiach existujúcich ku dňu prijatia dotknutého opatrenia.

51

Podľa Dunamenti Erőmű, ktorá odkazuje najmä na body 169 až 180 rozhodnutia Komisie 2010/690/EÚ zo 4. augusta 2010 o štátnej pomoci C 40/08 (ex N 163/08), ktorú Poľsko poskytlo v prospech PZL Hydral S. A. (Ú. v. EÚ L 298, s. 51), odôvodnenie Všeobecného súdu v tejto veci je tiež v rozpore s usmerneniami Komisie a s rozhodovacou praxou tejto inštitúcie, podľa ktorej sa taktiež zohľadňujú skutočnosti týkajúce sa obdobia predchádzajúceho pristúpeniu dotknutého členského štátu k Únii.

52

Dunamenti Erőmű ďalej uvádza, že je nelogické a po právnej stránke nesprávne uplatniť pojmy „výhoda“ a „súkromný investor“ k dátumu, keď nedošlo k uskutočneniu nijakej investície.

53

Podľa Dunamenti Erőmű nijaký rozsudok súdov Únie s výnimkou rozsudkov týkajúcich sa sporného rozhodnutia, nekonštatuje existenciu štátnej pomoci na základe prílohy IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003. Osobitne rozsudok Kremikovtzi (C‑262/11, EU:C:2012:760) sa týka výlučne vymáhania dotknutej pomoci. V tomto rozsudku Súdny dvor poukázal na znenie prílohy V Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203, ďalej len „akt o podmienkach pristúpenia z roku 2005“). Z toho len vyplýva, že záver týkajúci sa posúdenia existencie pomoci musí byť vždy platný ku dňu pristúpenia dotknutého členského štátu k Únii. Rovnako v rozsudku Rousse Industry/Komisia (T‑489/11, EU:T:2013:144, body 61 až 64) Všeobecný súd len rozhodol, že Komisia nadobudla právomoc ku dňu pristúpenia dotknutého členského štátu k Únii a nikdy nerozhodol, že by tento dátum bol dátumom relevantným pre posúdenie existencie pomoci.

54

Komisia sa domnieva, že tento druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

55

V bodoch 50 až 52 rozsudku Kremikovtzi (C‑262/11, EU:C:2012:760) týkajúcich sa prílohy V aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2005 Súdny dvor už vyvrátil tvrdenie analogické tvrdeniu predloženému spoločnosťou Dunamenti Erőmű v rámci druhého odvolacieho dôvodu. V rozsudku Rousse Industry/Komisia (T‑489/11, EU:T:2013:144, body 61 až 64) Všeobecný súd taktiež vyvrátil takéto tvrdenie. Navyše nijaký z rozsudkov, o ktoré sa opiera Dunamenti Erőmű, sa netýka opatrení prijatých členským štátom pred jeho pristúpením k Únii, ktoré by sa naďalej uplatňovali aj následne po tomto pristúpení.

56

Ďalej Komisia s odkazom na rozsudok Komisia/Írsko a i. (C‑89/08 P, EU:C:2009:742, body 72 a 73) pripomína, že pojem štátna pomoc je objektívny pojem. Dunamenti Erőmű v dôsledku toho nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že neodôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k stanovisku prijatému Komisiou v jej usmerneniach.

57

Dvoma časťami svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktoré je namieste preskúmať súčasne, Dunamenti Erőmű v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prílohu IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 vykladal v tom zmysle, že dátum pristúpenia sa musí zohľadniť ako relevantný na účely posúdenia otázky, či predmetná PPA obsahovala štátnu pomoc.

58

Na úvod je potrebné poukázať, že ako Všeobecný súd zdôraznil v bode 53 napadnutého rozsudku a ako vyplýva z článku 2 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003, pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci sa stali v Maďarsku záväznými 1. mája 2004, teda v deň pristúpenia tohto členského štátu k Únii.

59

Ďalej, ako zdôraznil Všeobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku, príloha IV bod 3 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 stanovila osobitné pravidlá pre štátnu pomoc existujúcu v Maďarsku ku dňu pristúpenia tohto členského štátu k Únii. Konkrétne tento štát prijal doplnenie do tohto aktu ustanovení, na základe ktorých sa opatrenia pomoci, ktoré sa po tomto pristúpení naďalej uplatňovali, preskúmajú s prihliadnutím na pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci, pokiaľ tieto opatrenia nemohli byť kvalifikované za existujúcu pomoc podľa znenia uvedeného aktu.

60

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v uvedenom bode 54 správne domnieval, že otázka stanovenia relevantného dátumu na účely posúdenia na základe článku 87 ods. 1 ES štátneho opatrenia prijatého Maďarskom pred dátumom jeho pristúpenia k Únii a naďalej sa uplatňujúceho po tomto dátume, sa musí preskúmať s prihliadnutím na akt o podmienkach pristúpenia z roku 2003.

61

V tomto ohľade treba uviesť, ako to Všeobecný súd konštatoval v bode 62 napadnutého rozsudku, že z prílohy IV bodu 3 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 vyplýva, že štáty, ktoré boli členmi Únie pred 1. májom 2004, chceli chrániť vnútorný trh pred opatreniami obsahujúcimi štátnu pomoc zavedenými v kandidátskych krajinách pred ich pristúpením k Únii, ktoré by potenciálne mohli skresľovať hospodársku súťaž, a to tak, že tieto opatrenia od 1. mája 2004 podliehali režimu novej pomoci, pokiaľ nepatrili medzi výnimky konkrétne vymenované v tejto prílohe.

62

Ďalej, ako správne uviedol Všeobecný súd v bodoch 64 a 66 napadnutého rozsudku, zo znenia článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia č. 659/1999 a najmä z prvej vety tohto ustanovenia, podľa ktorého existujúcou pomocou je „pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože možno stanoviť, že v čase, keď nadobudla účinnosť, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu a bez toho, aby ju členský štát upravoval“, vyplýva, že opatrenie štátnej podpory, ktoré nepredstavuje štátnu pomoc v okamihu svojho vykonania, sa ňou môže následne stať.

63

Tiež treba pripomenúť, že Súdny dvor už mal príležitosť rozhodnúť, a to v bode 52 rozsudku Kremikovtzi (C‑262/11, EU:C:2012:760) týkajúcom sa aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2005, ktorý preberá v podstate ustanovenia aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 reprodukované v bodoch 2 a 3 tohto rozsudku, že opatrenia vykonané pred pristúpením Bulharskej republiky k Únii, ktoré sa však na jednej strane stále uplatňujú aj po ňom a na druhej strane ku dňu pristúpenia spĺňajú kumulatívne kritériá článku 87 ods. 1 ES, podliehajú osobitným pravidlám stanoveným v prílohe V aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2005.

64

V bode 54 rozsudku Kremikovtzi (C‑262/11, EU:C:2012:760) Súdny dvor spresnil, že ako možno vyvodiť najmä z článku 1 písm. b) bodu i) a z článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 v spojení s článkom 2 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2005, kritériá uvedené v článku 87 ods. 1 ES ako také možno v Bulharsku priamo uplatniť až od okamihu uvedeného pristúpenia, a to výlučne vo vzťahu k situáciám, ktoré existujú po tomto dátume.

65

Z toho vyplýva, že pri konštatácii uskutočnenej Všeobecným súdom v bode 65 napadnutého rozsudku, podľa ktorej opatrenie pomoci, ktoré sa uplatňuje aj po dátume pristúpenia Maďarska k Únii, sa musí práve k dátumu tohto pristúpenia preskúmať vzhľadom na podmienky uvedené v článku 87 ods. 1 ES, sa tento súd nedopustil nejakého nesprávneho právneho posúdenia. Ako Všeobecný súd správne rozhodol v tomto bode, akýkoľvek iný záver by zbavil zmyslu cieľ sledovaný autormi zmluvy o pristúpení, tak ako je pripomenutý v bode 61 tohto rozsudku. Prístup, ktorý zastáva Dunamenti Erőmű v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, by mal v prípade takého členského štátu, akým je Maďarsko, ktorý pristúpil k Únii 1. mája 2004, za následok vyňatie spod kontroly Komisie všetkých opatrení prijatých pred týmto dátumom, ktoré nepredstavovali štátnu pomoc v čase svojho prijatia, ale následne sa takouto pomocou stali a sú ňou aj po tomto dátume.

66

Všeobecný súd preto tiež správne v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku rozhodol, že otázka, či predmetná PPA obsahovala pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom ku dňu svojho uzavretia, alebo k akémukoľvek dátumu predchádzajúcemu pristúpeniu Maďarska k Únii, je irelevantná na účely kvalifikácie tejto zmluvy ako štátnej pomoci ku dňu pristúpenia.

67

Úvahy uvedené v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku nemožno spochybniť tvrdením uvádzaným spoločnosťou Dunamenti Erőmű, podľa ktorého judikatúra súdov Únie zaviedla zásadu, podľa ktorej sa štátne opatrenie musí posúdiť na základe článku 87 ods. 1 ES k dátumu svojho prijatia. Ako zdôrazňuje Komisia, rozsudky, o ktoré sa opiera Dunamenti Erőmű v tejto súvislosti, sa netýkajú opatrení pomoci, ktoré boli prijaté členským štátom pred jeho pristúpením k Únii a ktoré sa naďalej uplatňovali po tomto pristúpení, ako je predmetná PPA, ktorá navyše spadá do osobitného rámca právnej úpravy opísaného v bodoch 59 a 61 tohto rozsudku.

68

Nakoniec prax Komisie v jej rozhodnutiach alebo v jej usmerneniach, aj za predpokladu, že by podopierala prístup zastávaný spoločnosťou Dunamenti Erőmű v rámci druhého odvolacieho dôvodu, nemôže byť záväzná pre Súdny dvor pri jeho výklade pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci. Všetky tvrdenia zakladajúce sa na tejto praxi sa preto musia zamietnuť.

69

Vzhľadom na uvedené úvahy treba zamietnuť druhý odvolací dôvod ako nedôvodný.

70

Svojím tretím žalobným dôvodom Dunamenti Erőmű tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku tým, že odmietol tvrdenia týkajúce sa jej privatizácie a dospel k záveru, že predmetná PPA poskytovala výhodu žalobkyniam v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Osobitne tým, že rozhodol, že dátum relevantný pre posúdenie existencie štátnej pomoci je dátum pristúpenia Maďarska k Únii, Všeobecný súd nesprávne ignoroval kontext privatizácie spoločnosti Dunamenti Erőmű, keďže predmetná PPA bola súčasťou tejto privatizácie.

71

Tento tretí odvolací dôvod sa delí na tri časti.

72

V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű tvrdí, že predmetná PPA neposkytla žalobkyniam výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES, keďže MVM konala ako súkromný investor, keď uzavrela túto dohodu ako prípravné opatrenie určené na zjednodušenie privatizácie spoločnosti Dunamenti Erőmű.

73

V tomto ohľade Dunamenti Erőmű uvádza, že v polovici deväťdesiatych rokov cieľom Maďarska v oblasti dodávok elektrickej energie bolo zaručiť bezpečnosť dodávok za čo najnižšie náklady, modernizácia infraštruktúry a rešpektovanie nových noriem na ochranu životného prostredia, ako aj uskutočnenie nevyhnutnej reštrukturalizácie odvetvia elektrickej energie. Podľa spoločnosti Dunamenti Erőmű sa mali tieto ciele dosiahnuť najmä vďaka privatizačnému programu.

74

V tomto kontexte bola 10. októbra 1995 uzavretá predmetná PPA medzi Dunamenti Erőmű a MVM s cieľom zjednodušiť nastávajúcu privatizáciu spoločnosti Dunamenti Erőmű. Preto v mesiaci december 1995 bola táto spoločnosť predaná spoločnosti Electrabel.

75

Dunamenti Erőmű zdôrazňuje, že v kontexte privatizácie Komisia musí overiť, či sa dotknutý členský štát snažil maximalizovať zisk alebo minimalizovať stratu spôsobenú predajom. S odkazom najmä na rozsudok Španielsko/Komisia (C‑278/92 až C‑280/92, EU:C:1994:325, bod 28) Dunamenti Erőmű ďalej uvádza, že členský štát koná ako súkromný investor, pokiaľ jednak predá verejné aktíva v nadväznosti na verejné výberové konanie, ktoré je bezpodmienečné a dochádza v rámci neho k súťaži, a jednak prijme najlepšiu ponuku.

76

V prejednávanej veci by správne uplatnenie kritéria súkromného investora jasne ukázalo, že predmetná PPA neposkytuje žalobkyniam nijakú výhodu, keďže podmienky pripomenuté v predchádzajúcom bode sú splnené. Konkrétne bolo uskutočnené verejné výberové konanie, v rámci ktorého došlo k súťaži, a bola prijatá najvyššia ponuku, konkrétne ponuka spoločnosti Electrabel. Ďalej maďarský štát prizval nezávislého finančného poradcu, ktorý odporučil privatizáciu založenú na takejto zmluve. Tento štát sa snažil maximalizovať svoj zisk a riadne zohľadnil predmetnú PPA v cene privatizácie. Skutočnosť, že uvedený štát mal prospech z predaja, uznal aj kontrolný úrad tohto štátu.

77

V druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű tvrdí, že v každom prípade, aj keby predmetná PPA obsahovala akúkoľvek výhodu, táto výhoda by bola vrátená prostredníctvom predaja tejto spoločnosti. Odvolateľka ďalej uvádza s odkazom na rozsudky Banks (C‑390/98, EU:C:2001:456, bod 78), ako aj Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia (C‑74/00 P a C‑75/00 P, EU:C:2002:524, bod 180), že ak sa spoločnosť príjemcu pomoci predala za trhovú cenu, predajná cena odráža dôsledky skoršej pomoci a predajca si ponecháva výhody z tejto pomoci.

78

V prejednávanej veci výhoda vyplývajúca z predmetnej PPA bola zahrnutá do ceny zaplatenej spoločnosťou Electrabel za akvizíciu spoločnosti Dunamenti Erőmű, a v dôsledku toho Electrabel vopred vrátila túto výhodu maďarskému štátu. Podľa spoločnosti Dunamenti Erőmű si preto práve tento štát ponechal uvedenú výhodu po privatizácii uskutočnenej v roku 1995, keďže Dunamenti Erőmű bola kúpená spoločnosťou Electrabel v nadväznosti na súťažné verejné výberové konanie. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na obdobie rozhodujúce pre posúdenie existencie pomoci, jedno zo štyroch kritérií pre kvalifikáciu predmetnej PPA ako štátnej pomoci nie je splnené.

79

Dunamenti Erőmű Všeobecnému súdu vytýka, že nepreskúmal otázku jej právnej subjektivity a právnej subjektivity spoločnosti Electrabel, aby mohol odpovedať na jej tvrdenie založené na vrátení všetkej prípadnej pomoci vyplývajúcej z predmetnej PPA z dôvodu jej privatizácie. V bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol toto tvrdenie len s odkazom na prílohu IV aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003, pričom dospel k záveru, že keďže k tejto privatizácii došlo pred pristúpením Maďarska k Únii, toto tvrdenie je irelevantné.

80

Dunamenti Erőmű tvrdí, že v rozsudku AceaElectrabel/Komisia (T‑303/05, EU:T:2009:312) Všeobecný súd konštatoval, že kontrola nad spoločnosťou a výkon rovnakých alebo obdobných hospodárskych činností sú určujúcimi kritériami na účely stanovenia existencie hospodárskej jednotky. Keďže situácia spoločností Electrabel a Dunamenti Erőmű spĺňa všetky tieto kritériá k dátumu vyhlásenia napadnutého rozsudku, je potrebné sa domnievať sa, že tvoria jednu hospodársku jednotku.

81

Podľa spoločnosti Dunamenti Erőmű tvrdenia uvedené subsidiárne Komisiou na účely preukázania, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu nemá právny základ, sa nikde v napadnutom rozsudku nenachádzajú a musia byť preto zamietnuté. Ďalej body 66 až 68 rozsudku Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia (T‑384/08, EU:T:2011:650), na ktoré Komisia odkazuje, sú irelevantné, keďže sa týkajú selektívnosti a pripísateľnosti štátnej záruky.

82

V tretej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű tvrdí, že pristúpenie Maďarska k Únii nemalo nijaký vplyv na skutočnosť, že predmetná PPA predstavovala základný prvok privatizácie, ku ktorej došlo pred pristúpením, že neposkytla žalobkyniam nijakú výhodu. Konkrétne uvedené pristúpenie nemôže nijako zmeniť skutočnosť, že žalobkyniam sa v dôsledku uzavretia predmetnej PPA neposkytla nijaká výhoda a že maďarský štát konal pri predaji Dunamenti Erőmű ako súkromný investor. Zmena maďarskej právnej úpravy, ktorá nasledovala po pristúpení tohto členského štátu k Únii, nemôže viesť k vzniku výhody, ktorá predtým neexistovala.

83

Dunamenti Erőmű sa domnieva, že Všeobecný súd zjavne zamenil dátum, ku ktorému mal posúdiť kritériá týkajúce sa existencie štátnej pomoci s dátumom, ku ktorému sa v Maďarsku stali záväznými pravidlá v oblasti štátnej pomoci.

84

Komisia v prvom rade tvrdí, že tretí odvolací dôvod je možné len zamietnuť, pokiaľ je relevantným dátumom na posúdenie existencie pomoci dátum pristúpenia Maďarska k Únii. Otázka, aké kritériá možno spojiť s obdobím začínajúcim 1. mája 2004 je vecnou otázkou, ktorú nemožno položiť v štádiu odvolacieho konania, keďže Dunamenti Erőmű nenamietala proti nijakému skresleniu dôkazov.

85

Subsidiárne Komisia tvrdí, že nijaká z troch častí uvádzaných spoločnosťou Dunamenti Erőmű v rámci tretieho odvolacieho dôvodu nemá právny základ.

86

Pokiaľ ide o prvú z týchto častí, Komisia tvrdí s odkazom na rozsudok Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia (T‑384/08, EU:T:2011:650, body 66 až 68), že neexistencia výhody pre kupujúceho nevylučuje existenciu výhody v prospech nadobudnutej činnosti. Navyše v rozsudku Komisia/Scott (C‑290/07 P, EU:C:2010:480, body 5 až 11, 25 a 26) nemalo vplyv na konštatáciu existencie pomoci v prospech určitého podniku nadobudnutie častí tohto podniku iným podnikom, ani nákup aktív, ku ktorému došlo vďaka pomoci tretieho podniku. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že nadobúdateľ zaplatí trhovú cenu a z tohto dôvodu jemu samotnému nie je poskytnutá nijaká pomoc, nie je relevantná na účely posúdenia, či bol nadobudnutý subjekt príjemcom pomoci.

87

Pokiaľ ide o druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, že Dunamenti Erőmű si zamieňa pomoc poskytnutú nadobudnutému subjektu s pomocou poskytnutou nadobúdateľovi tohto subjektu. Skutočnosť, že tento nadobúdateľ zaplatí trhovú cenu a z toho dôvodu sám nie je príjemcom nijakej pomoci, nie je relevantná na účely posúdenia, či bol nadobudnutý subjekt príjemcom takejto pomoci.

88

Bod 78 rozsudku Banks (C‑390/98, EU:C:2001:456) bol zahrnutý ako príklad a týkal sa otázky vrátenia pomoci a nie jej existencie. V bodoch 80 a 81 rozsudku Nemecko/Komisia (C‑277/00, EU:C:2004:238) Súdny dvor totiž jasne stanovil odlišnú povahu veci, ktorá viedla k prvému z týchto rozsudkov. Komisia zdôrazňuje, že v prejednávanej veci Dunamenti Erőmű naďalej pôsobila na relevantnom trhu, pričom si zachovala výhodu, ktorá jej bola poskytnutá.

89

Nakoniec, pokiaľ ide o tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu, keďže okolnosti, že MVM konala ako súkromný investor pri uzavretí predmetnej PPA a že Electrabel zaplatila trhovú cenu za nadobudnutie spoločnosti Dunamenti Erőmű, nepredstavujú relevantné skutočnosti pre určenie, či bola tejto spoločnosti poskytnutá výhoda v dôsledku uplatnenia tejto zmluvu po pristúpení Maďarska k Únii, pričom účinok tohto pristúpenia na tieto okolnosti nie je v tomto ohľade relevantný.

90

Na úvod treba zamietnuť tvrdenie Komisie založené na neprípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu, keďže spočíva na jeho nesprávnom výklade. Tento odvolací dôvod sa totiž netýka otázky, ktoré skutočnosti možno priradiť k obdobiu po 1. máji 2004, ale otázky, či Všeobecný súd mohol oprávnene vylúčiť určité skutočnosti so svojho posúdenia otázky, či predmetná PPA poskytovala žalobkyniam výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Táto posledná otázka, ktorá je právnou otázku, môže byť predložená v štádiu odvolania.

91

V prvej časti svojho odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 69 napadnutého rozsudku tým, že sa domnieval, že predmetná PPA poskytovala žalobkyniam výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES, keďže jednak MVM pri uzatváraní tejto zmluvy konala ako súkromný investor, a jednak maďarský štát pri privatizácii Dunamenti Erőmű taktiež konal ako súkromný investor.

92

V prvom rade treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Dunamenti Erőmű, Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku nekonštatoval, že predmetná PPA poskytovala žalobkyniam výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ale sa obmedzil na konštatovanie, že Komisii prináležalo preskúmať, či táto spoločnosť mala prospech z výhody vyplývajúcej z PPA po 1. máji 2004. Z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 28 a 29, totiž jasne vyplýva, že štátna pomoc, ktorej existencia bola konštatovaná Komisiou v spornom rozhodnutí a ktorá v dôsledku toho bola predmetom analýzy Všeobecného súdu v tomto rozsudku, bola tvorená výhodou vyplývajúcou z tejto zmluvy pre spoločnosť Dunamenti Erőmű ako takú, a nie pre jej akcionárov.

93

V dôsledku toho, v rozsahu, v akom sa v prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka, že konštatoval, že predmetná PPA poskytovala výhodu spoločnosti Electrabel, táto prvá časť spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a preto sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

94

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bodoch 72 až 74 tohto rozsudku založené na tom, že MVM pri uzatváraní predmetnej PPA konala ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, je nutné konštatovať, že tieto tvrdenia nie sú spôsobilé na preukázanie, že táto zmluva nepriznávala výhodu spoločnosti Dunamenti Erőmű v rámci svojho uplatnenia po 1. máji 2004. Ako totiž vyplýva z bodu 66 tohto rozsudku, otázka, či uvedená zmluva zahŕňala štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom ku dňu jej uzavretia alebo k akémukoľvek inému dátumu pred pristúpením Maďarska k Únii, je irelevantná na účely posúdenia, či táto zmluva zahŕňala štátnu pomoc ku dňu tohto pristúpenia.

95

Rovnako tvrdenia týkajúce sa predaja spoločnosti Dunamenti Erőmű spoločnosti Electrabel uvedené v bodoch 75 a 76 tohto rozsudku nemožno prijať, keďže ako vyplýva z bodu 92 tohto rozsudku, dotknutá štátna pomoc nie je výsledkom samotného predaja, ale vyplýva z predmetnej PPA, pokiaľ ide o jej uplatnenia po 1. máji 2004. Napokon týmito tvrdeniami Dunamenti Erőmű navyše nevysvetľuje, v čom Všeobecný súd nesprávne uplatnil kritérium súkromného investora k dátumu pristúpenia Maďarska k Únii.

96

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 94 a 95 tohto rozsudku sa prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu musí zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka existencie výhody poskytnutej spoločnosti Dunamenti Erőmű v dôsledku uplatnenia predmetnej PPA.

97

Táto časť sa preto musí zamietnuť ako celok.

98

Vo svojej druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Dunamenti Erőmű v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku, keď sa domnieval, že nebolo namieste zohľadniť argumentáciu, ktorú uviedla na prvom stupni, založenú na údajnom vrátení dotknutej pomoci spoločnosťou Electrabel, a to z dôvodu, že k zmene akcionárov došlo pred pristúpením Maďarska k Únii. Dunamenti Erőmű tvrdí, že pokiaľ by Všeobecný súd zohľadnil túto argumentáciu, dospel by k záveru, že zaplatením trhovej ceny za nadobudnutie tejto spoločnosti Electrabel vopred nahradila všetky výhody maďarskému štátu a že výhoda vyplývajúca z predmetnej PPA v prospech Dunamenti Erőmű teda neexitovala bez ohľadu na obdobie, ktoré by sa zohľadňovalo na účely posúdenia existencie štátnej pomoci.

99

Treba pripomenúť, že ako sa konštatovalo v bode 65 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď ako dátum relevantný pre posúdenie existencie štátnej pomoci vyplývajúcej z predmetnej PPA zohľadnil dátum pristúpenia Maďarska k Únii.

100

V bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol ako neúčinnú argumentáciu rozvinutú spoločnosťou Dunamenti Erőmű na prvom stupni založenú na údajnom vrátení pomoci prostredníctvom privatizácie tejto spoločnosti, a to z dôvodu, že k zmene akcionárov, ku ktorej došlo pri príležitosti tejto privatizácie, došlo pred relevantným dátumom uvedeným v predchádzajúcom bode.

101

V tomto ohľade je namieste uviesť, že Súdny dvor opakovane zdôraznil dôležitosť celkového posúdenia, ktoré treba uskutočniť pri preskúmaní existencie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

102

Osobitne, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, Súdny dvor rozhodol, že v prípade, keď Komisia skúma otázku, či určitý štát konal ako akcionár, a či preto bolo kritérium súkromného investora uplatniteľné v predmetnom prípade, prináleží jej vykonať celkové posúdenie, pričom okrem skutočností uvedených týmto členským štátom zohľadní aj akúkoľvek inú skutočnosť relevantnú v prejednávanej veci, ktorá jej umožní určiť, či predmetné opatrenie vyplýva z postavenia členského štátu ako akcionára, alebo z jeho postavenia orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti môže byť relevantná najmä povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 86).

103

Ďalej, v prípade keď Komisia overuje, či sú splnené podmienky uplatniteľnosti a uplatnenia kritéria súkromného investora, môže odmietnuť preskúmať relevantné informácie poskytnuté dotknutým členským štátom len vtedy, ak predložené dôkazy vznikli až po prijatí rozhodnutia vykonať predmetnú investíciu. Na účely uplatnenia kritéria súkromného investora sú totiž relevantné len dostupné skutočnosti a predvídateľný vývoj v okamihu, keď sa prijíma rozhodnutie o vykonaní investície. Platí to najmä vtedy, keď Komisia skúma existenciu štátnej pomoci v súvislosti s investíciou, ktorá jej nebola oznámená a ktorá už bola v čase, keď vykonáva preskúmanie, vykonaná dotknutým členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, body 104 a 105).

104

Z toho vyplýva, že pri posúdení existencie výhody podľa článku 87 ods. 1 ES a najmä pri uplatnení kritéria súkromného investora je Komisia povinná uskutočniť celkové posúdenia dotknutého opatrenia pomoci v závislosti od dostupných skutočností a predvídateľného vývoja v okamihu, keď sa rozhodnutie o poskytnutí pomoci prijalo, pričom sa zohľadní najmä kontext, do ktorého táto pomoc patrí.

105

V dôsledku toho len informácie týkajúce sa skutočností, ktoré sa vzťahujú k obdobiu predchádzajúcemu dátumu prijatia štátneho opatrenia a ktoré sú dostupné k tomuto dátumu, sa môžu javiť ako relevantné v prípade, keď by tieto informácie mohli objasniť otázku, či toto opatrenie predstavuje výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

106

Z úvah uvedených v bodoch 99 až 105 tohto rozsudku vyplýva, že v prejednávanej veci pri svojom posúdení existencie štátnej pomoci vyplývajúcej z predmetnej PPA bola Komisia povinná posúdiť túto zmluvu v kontexte, do ktorého patrila, ku dňu pristúpenia Maďarska k Únii a zohľadniť pritom všetky skutočnosti dostupné k tomuto dátumu, ktoré sa javili ako relevantné, vrátane prípadne dôkazov týkajúcich sa udalostí predchádzajúcich tomuto dátumu.

107

Preto je nutné konštatovať, že Všeobecný súd sa v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď považoval za neúčinnú argumentáciu predloženú spoločnosťou Dunamenti Erőmű na prvom stupni založenú na údajnom vrátení pomoci vyplývajúcej z predmetnej PPA prostredníctvom jej predaja spoločnosti Electrabel len z dôvodu, že k tomuto predaju došlo pred dňom pristúpenia Maďarska k Únii.

108

Treba však pripomenúť, že v prípade, že odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemá za následok zrušenie tohto rozsudku a je potrebné nahradiť odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Lestelle/Komisia, C‑30/91 P, EU:C:1992:252, bod 28, ako aj FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 187, ako aj citovanú judikatúru).

109

V prejednávanej veci ide o takýto prípad.

110

Podľa ustálenej judikatúry je cieľom vrátenia protiprávnej pomoci obnovenie predchádzajúcej situácie, pričom tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď predmetnú pomoc, v danom prípade zvýšenú o úroky z omeškania, vrátia jej príjemcovia alebo inými slovami podniky, ktoré ju skutočne použili. Týmto vrátením totiž príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, body 74 a 75).

111

V dôsledku toho hlavným cieľom vrátenia protiprávne poskytnutej štátnej pomoci je odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré bolo spôsobené konkurenčnou výhodou v dôsledku protiprávnej pomoci (rozsudok Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 76).

112

Podľa ustálenej judikatúry, ak sa za trhovú cenu nadobudne podnik, ktorý získal štátnu pomoc v rozpore so zákonom, t. j. za najvyššiu cenu, ktorú bol ochotný súkromný investor zaplatiť za bežných podmienok hospodárskej súťaže za túto spoločnosť v situácii, v ktorej sa – najmä po prijatí štátnej pomoci – nachádza, zložka pomoci sa ocení za trhovú cenu a zahrnie sa do obstarávacej ceny. Za týchto predpokladov sa nemožno domnievať, že kupujúci mal prospech z výhody oproti iným prevádzkovateľom na trhu (pozri rozsudok Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 80 a citovanú judikatúru).

113

V prípade, že si podnik, ktorému bola protiprávna štátna pomoc poskytnutá, zachová svoju právnu subjektivitu a naďalej vykonáva vo vlastnom mene činnosti dotované štátnou pomocou, je to obyčajne tento podnik, kto si zachová konkurenčnú výhodu súvisiacu s touto pomocou, a teda práve tento podnik je povinný nahradiť sumu rovnajúcu sa sume uvedenej pomoci. Od kupujúceho preto nemožno požadovať, aby takúto pomoc vrátil (pozri rozsudok Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 81).

114

Pokiaľ ide o túto vec, z bodov 1, 68 a 69 napadnutého rozsudku vyplýva, pričom to nebolo napadnuté v rámci tohto odvolania, že privatizácia spoločnosti Dunamenti Erőmű uskutočnená v polovici deväťdesiatych rokov bola vykonaná zmenou akcionára prostredníctvom predaja jej akcií a že ku dňu, ku ktorému Všeobecný súd posudzoval skutkové okolnosti, bola približne 75-percentným vlastníkom tejto spoločnosti spoločnosť Electrabel. Z bodov 1 a 2 uvedeného rozsudku, ktoré nie sú predmetom sporu pred Súdnym dvorom, ďalej vyplýva, že Dunamenti Erőmű je výrobcom elektrickej energie pôsobiacim na maďarskom trhu s elektrickou energiou, ktorý po svojej privatizácii pokračoval v prevádzkovaní elektrárne dotknutej predmetnou PPA.

115

Za týchto podmienok judikatúru citovanú Všeobecným súdom v bode 70 napadnutého rozsudku, na ktorú sa Dunamenti Erőmű v odvolaní odvoláva na podporu svojej argumentácie založenej na údajnom vrátení pomoci vyplývajúcej z predmetnej PPA, nemožno vykladať v tom zmysle, že privatizácia tejto spoločnosti v priebehu deväťdesiatych rokov mala za účinok skutočné vrátenie pomoci, ktorá jej bola poskytnutá v dôsledku uplatnenia predmetnej PPA. Osobitne aj za predpokladu, že by uvedená spoločnosť bola predaná maďarským štátom za trhovú cenu a že by táto cena plne odzrkadľovala hodnotu vyplývajúcu z predmetnej PPA, zo zistení uskutočnených Všeobecným súdom uvedených v predchádzajúcom bode vyplýva, že po svojej privatizácii si Dunamenti Erőmű zachovala právnu subjektivitu a pokračovala vo výkone činnosti dotknutých predmetnom štátnou pomocou, takže práve táto spoločnosti si skutočne zachovala výhodu vyplývajúcu z uplatnenia tejto dohody po 1. máji 2004, z ktorej vo vzťahu k svojim konkurentom ťažila na trhu.

116

Z toho vyplýva, že ako tvrdí Komisia, aj za predpokladu, že by maďarský štát mohol mať prospech z privatizácie spoločnosti Dunamenti Erőmű, táto okolnosť tejto spoločnosti nezabránila v pokračovaní, po zmene jej akcionárov v dôsledku privatizácie v roku 1995, v skutočnom využívaní výhody vyplývajúcej z predmetnej PPA, ktorá, ako bolo uvedené v bode 6 tohto rozsudku, mala trvať v závislosti od jednotlivých blokov až do roku 2010 alebo 2015. Preto nijaký prospech, ktorý by maďarský štát mohol mať z tejto privatizácie, nemohol spôsobiť zánik narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného konkurenčnou výhodou zverenou spoločnosti Dunamenti Erőmű touto dohodou.

117

Tento záver nemožno spochybniť argumentáciou predloženou spoločnosťou Dunamenti Erőmű, na základe ktorej pri posúdení skutkových okolností Všeobecným súdom táto spoločnosť tvorila so spoločnosťou Electrabel hospodársku jednotku v zmysle judikatúry Súdneho dvora, keďže všeobecné tvrdenia formulované spoločnosťou Dunamenti Erőmű na podporu tejto argumentácie nemôžu spochybniť zistenia uskutočnené Všeobecným súdom uvedené v bode 114 tohto rozsudku, ktoré navyše, ako bolo zdôraznené v uvedenom bode, Dunamenti Erőmű v rámci tohto odvolania nespochybnila.

118

V dôsledku toho, hoci sa Všeobecný súd nesprávne domnieval, že skutočnosť, že k privatizácii spoločnosti Dunamenti Erőmű došlo pred dátumom, ku ktorému mala byť preskúmaná existencia štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, stačila sama osebe na odôvodnenie, že argumentácia uvádzaná touto spoločnosťou, založená na údajnom vrátení pomoci prostredníctvom tejto privatizácie, by bola vylúčená z jeho posúdenia otázky, či predmetná PPA obsahovala štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia, je namieste konštatovať, že za okolností prejednávanej veci, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, Všeobecný súd mohol na účely potvrdenia existencie takejto pomoci vylúčiť túto argumentáciu z iných dôvodov, než sú uvedené v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku. Za týchto podmienok nesprávne právne posúdenie konštatované v bode 107 tohto rozsudku nemá vplyv na záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v tomto ohľade, a preto nemá vplyv ani na výrok napadnutého rozsudku.

119

Z toho vyplýva, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

120

Treba uviesť, že svojou argumentáciou uvedenou v rámci tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu, ako je prebratá v bode 82 tohto rozsudku, sa Dunamenti Erőmű obmedzuje na tvrdenie, pričom sa drží len všeobecných úvah, že pristúpenie Maďarska k Únii nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že žalobkyniam sa neposkytla nijaká výhoda uzavretím predmetnej PPA alebo nadobudnutím spoločnosti Dunamenti Erőmű spoločnosťou Electrabel, avšak nevysvetľuje, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil existenciu výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES vyplývajúcej z tejto zmluvy ku dňu pristúpenia.

121

Preto je nutné konštatovať, že argumentácia uvádzaná spoločnosťou Dunamenti Erőmű v tomto ohľade sa zakladá na predpoklade, podľa ktorého otázka, či predmetná PPA obsahovala štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES ku dňu, keď táto dohoda bola uzavretá alebo ku dňu, keď došlo k privatizácii spoločnosti, je relevantná respektíve určujúca na účely posúdenia toho, či uvedená zmluva obsahuje štátnu pomoc ku dňu pristúpenia Maďarska k Únii. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku v rámci preskúmania druhého odvolacieho dôvodu sa táto argumentácia musí zamietnuť ako nedôvodná.

122

Pre doplnenie treba uviesť, že argumentácia spoločnosti Dunamenti Erőmű v rámci tejto tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa stanovenia relevantného dátumu na účely posúdenia existencie štátnej pomoci, ako je uvedená v bode 83 tohto rozsudku, len preberá tvrdenia, ktoré už boli zamietnuté v rámci druhého odvolacieho dôvodu.

123

Tretia časť tretieho odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť a v dôsledku toho je potrebné tretí odvolací dôvod zamietnuť ako celok.

124

Dunamenti Erőmű tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil svoju povinnosť súdneho preskúmania tým, že sa bez toho, aby preukázal existenciu štrukturálneho rizika, domnieval, že existencia výhody vyplývala zo záväzku minimálneho odberu spoločnosti MVM.

125

Všeobecný súd v bode 112 napadnutého rozsudku uznal, že Dunamenti Erőmű uviedla skutočnosti, ktoré by mohli preukázať, že MVM nikdy nebola nútená každoročne od nej kúpiť väčšie množstvo elektrickej energie, než by kúpila aj bez predmetnej PPA. Napriek tomuto tvrdeniu sa Všeobecný súd po vzore Komisie obmedzil na vyslovenie záveru, že zo skutočnosti, že určité roky MVM nakúpila množstvá elektrickej energie, ktoré boli jasne vyššie než povinný minimálny odber, nevyplýva, že neniesla riziko viažuce sa k tomuto záväzku.

126

Podľa spoločnosti Dunamenti Erőmű Všeobecný súd tým, že vychádzal výlučne zo samotnej možnosti štrukturálneho rizika a tým, že nepreukázal, že toto riziko skutočne existovalo, porušil svoju povinnosť súdneho preskúmania. Keby Všeobecný súd správne posúdil toto riziko, dospel by k záveru o neexistencii výhody, keďže by zistil, že MVM nikdy nebola nútená každoročne kúpiť od spoločnosti Dunamenti Erőmű väčšie množstvo elektrickej energie, než by kúpila aj v prípade neexistencie predmetnej PPA a že MVM sa teda slobodne rozhodovala o množstvách elektrickej energie, ktorú kupovala. Dunamenti Erőmű ďalej uvádza, že pokiaľ by zaplatená cena nebola trhovou cenou, MVM by si vybrala iného výrobcu, ktorý by ju nahradil, minimálne vo vzťahu k množstvám elektrickej energie prekračujúcim minimálny odber, keďže, ako to Komisia uznala v spornom rozhodnutí, disponibilné náhradné výrobné kapacity, ako aj ďalšie možnosti dovozu existovali.

127

Komisia sa domnieva, že štvrtý odvolací dôvod je neprípustný, keďže Dunamenti Erőmű neuviedla časť napadnutého rozsudku, v rámci ktorej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Táto spoločnosť nepriamo odkazovala na bod 112 tohto rozsudku, ale neuviedla dôvody, pre ktorý by tento bod mal byť spochybnený (pozri v tomto zmysle rozsudky Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, bod 34, ako aj Francúzsko/Monsanto a Komisia, C‑248/99 P, EU:C:2002:1, body 68 a 69).

128

Ak by sa Súdny dvor domnieval, že tento odvolací dôvod sa týka bodu 112 napadnutého rozsudku, Komisia subsidiárne tvrdí, že je neúčinný.

129

Subsidiárne v ďalšom rade Komisia tvrdí, že štvrtý odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.

130

Na úvod je namieste vyvrátiť tvrdenie Komisie založené na neprípustnosti štvrtého odvolacieho dôvodu vzhľadom na to, že dostatočne presne neoznačuje časť napadnutého rozsudku, v rámci ktorej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. V argumentácii predloženej na podporu tohto odvolacieho dôvodu totiž Dunamenti Erőmű výslovne smeruje proti bodu 112 napadnutého rozsudku.

131

Navyše v rozsahu, v akom sa argumentácia spoločnosti Dunamenti Erőmű zakladá na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd tým, že nepreukázal existenciu štrukturálneho rizika v rámci skúmania existencie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES, nemožno tejto spoločnosti vytýkať, že neoznačila konkrétne časti uvedeného rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 423).

132

V každom prípade ale treba vyvrátiť štvrtý odvolací dôvod ako neúčinný. Aj za predpokladu, že by totiž zo záväzku minimálneho odberu zaväzujúceho spoločnosť MVM nevyplývala existencia určitej výhody, Dunamenti Erőmű najmä nespochybňuje konštatáciu uvedenú v bode 117 napadnutého rozsudku, podľa ktorej pred Všeobecným súdom nie je sporné, že doplnenie záruk kryjúcich kapitálové náklady predstavuje výhodu oproti praxi existujúcej na konkurenčných trhoch.

133

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že zo záväzku minimálneho odberu zaväzujúceho MVM nevyplýva existencia výhody, nemôže v nijakom prípade sama osebe stačiť na preukázanie neexistencie výhody vyplývajúcej z predmetnej PPA.

134

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že porušil svoju povinnosť súdneho preskúmania tým, že nepreukázal existenciu štrukturálneho rizika na účely svojho posúdenia existencie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

135

Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.

136

Dunamenti Erőmű tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil metodológiu prijatú Komisiou na účely výpočtu pomoci, ktorá sa má vrátiť, a nedodržal v tomto ohľade požadovanú úroveň súdneho preskúmania.

137

Komisia žiadala Maďarsko, aby určilo sumu pomoci, ktorá sa má vrátiť, tak, že porovná rozdiel medzi príjmami skutočne dosiahnutými v rámci systému, v ktorom PPA boli účinné (ďalej len „skutočný scenár“) a príjmami, ktoré by sa dosiahli, pokiaľ by sa neuzavrela nijaká zmluva tohto druhu (ďalej len „alternatívny scenár“). Náklady by však tiež mali byť zohľadnené, keďže samotné preskúmanie výlučne príjmov neumožňuje pristúpiť k exaktnému vyhodnoteniu výhody údajne vyplývajúcej z PPA. V rámci prístupu uprednostňovaného Komisiou, dodatočné príjmy, ktoré získala Dunamenti Erőmű v rámci skutočného scenára s cieľom pokryť dodatočné náklady na palivo, by boli kvalifikované ako výhody.

138

Dunamenti Erőmű tvrdí, že je nevyhnutné zohľadniť cenu paliva, keďže predstavujú skoro 100 % variabilných výrobných nákladov. Preto by bolo namieste neskúmať všetky náklady, ale len náklady týkajúce sa nákupu plynu. V tejto veci by zohľadnenie nákladov na palivo spochybnilo existenciu samotnej pomoci. Hospodárski poradcovia Maďarska vypočítali negatívnu sumu približne 100 miliónov eur na základe ziskov a pozitívnu sumu približne 482 miliónov eur výlučne na základe príjmov.

139

Nebolo by tiež správne, aby metóda založená na ziskoch spočívala na špekulatívnych predpokladoch týkajúcich sa správania spoločnosti Dunamenti Erőmű, keďže dodatočná spotreba plynu nebola spôsobená spôsobom správania tejto spoločnosti, ale tým, že existovala nadprodukcia elektrickej energie.

140

Dunamenti Erőmű tvrdí, že Všeobecný súd v bode 185 napadnutého rozsudku uznal, že metóda založená na rozdiele medzi ziskami by bola vhodnejšia. Z bodov 184 a 189 napadnutého rozsudku však vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď zvolila prístup založený na príjmoch, keďže prístup založený na ziskoch sa javil ako zložitejší, pokiaľ ide o jeho realizáciu. Skutočnosť, že metodológia v rámci alternatívneho scenára by bola príliš zložitá na jej realizáciu, zjavne nepredstavovala relevantnú skutočnosť na účely stanovenia sumy pomoci, ktorá sa má vrátiť. V bode 186 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkazuje na rozsudok Budapesti Erőmű/Komisia (T‑80/06 a T‑182/09, EU:T:2012:65) s cieľom potvrdiť tento prístup. V každom prípade vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, by jednotlivé objemy uvedené v alternatívnom scenári a v skutočnom scenári, boli veľmi podobné.

141

Podľa Dunamenti Erőmű sa Komisia nemôže opierať o odôvodnenie uvedené v bode 188 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa výhoda musí „posúdiť vzhľadom na správanie verejnoprávneho podniku poskytujúceho výhodu…, a nie vzhľadom na správanie príjemcu tejto výhody“, keďže toto tvrdenie, ktoré nespočíva na nijakom právnom základe, odporuje judikatúre Súdneho dvora. V bode 2 výroku rozsudku Ferring (C‑53/00, EU:C:2001:627) Súdny dvor jasne uviedol zásadu, podľa ktorej v prípade, že opatrenie údajnej štátnej pomoci vedie jednak k dodatočným ziskom a k dodatočným nákladom, by rozdiel medzi týmito dvoma sumami mohol poskytovať výhodu predstavujúcu štátnu pomoc.

142

Nakoniec zamietnutím metódy založenej na ziskoch v bodoch 184 a 189 napadnutého rozsudku predovšetkým z dôvodu jej zložitosti, Všeobecný súd nevykonal úplné preskúmanie rozhodnutia Komisie, hoci je povinný tak urobiť v prípade, keď pristúpi k zložitým posúdeniam hospodárskej povahy v rámci žaloby o neplatnosť, ako to Súdny dvor stanovil v rozsudku CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204).

143

Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil metódu prijatú v spornom rozhodnutí pre výpočet pomoci, ktorá sa má vrátiť. Rovnako tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd nepristúpil k úplnému preskúmania sporného rozhodnutia v tomto ohľade nemá právny základ.

144

Najskôr je namieste zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 188 napadnutého rozsudku, keď sa domnieval, že existencia hospodárskej výhody sa musí v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve posúdiť vzhľadom na správanie verejnoprávneho podniku poskytujúceho dotknutú výhodu, a nie vzhľadom na správanie príjemcu tejto výhody. Podľa ustálenej judikatúry na účely uplatnenia kritéria súkromného investora treba overiť, či rovnakú výhodu, ako je výhoda poskytnutá podniku príjemcu prostredníctvom štátnych zdrojov, by poskytol aj súkromný investor za bežných trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, body 78 a 79).

145

Pokiaľ ide konkrétne o výber metódy výpočtu pomoci, ktorá sa má vrátiť, na rozdiel od toho, čo tvrdí Dunamenti Erőmű, v rozsudku Ferring (C‑53/00, EU:C:2001:627) Súdny dvor neuviedol všeobecnú zásadu v prospech metódy výpočtu založenej na ziskoch. Hoci v tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že dotknuté opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, pokiaľ poskytnutá výhoda presahovala zvýšené náklady, ktoré príjemcovia znášali, domnieval sa, že pri posúdení existencie výhody v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 87 ods. 1 ES) museli byť zohľadnené len zvýšené náklady vyplývajúce zo splnenia povinností verejnej služby, ktoré príjemcom ukladala vnútroštátna právna úprava. Dunamenti Erőmű netvrdí, že musela plniť takéto záväzky.

146

Ďalej, hoci v bode 185 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uznal, že zohľadnenie ceny paliva by mohlo viesť k tomu, že „suma pomoci, ktorá sa má vrátiť, by bola podstatne nižšia než suma, ktorá by vyplývala z uplatnenia [metódy zvolenej v spornom rozhodnutí]“, nijako v tomto bode neuviedol, na rozdiel od toho, čo tvrdí Dunamenti Erőmű, že metóda výpočtu založená na ziskoch je vhodnejšia než metóda založená na príjmoch.

147

Naopak zo znenia bodov 184 až 192 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že metóda zvolená Komisiou v spornom rozhodnutí bola vhodnejšia na to, aby príjemca stratil výhodu, ktorú mal na trhu vo vzťahu k svojim konkurentom, než metóda založená na ziskoch, a to v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 110 tohto rozsudku a pripomenutou Všeobecným súdom v bode 187 napadnutého rozsudku.

148

Osobitne v bode 184 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia správne vychádzala z predpokladu, podľa ktorého výhody vyplývajúce z PPA značne prevyšovali prípadný pozitívny rozdiel medzi cenami vyplývajúcimi z PPA a cenami, ktoré by mohli byť dosiahnuté na trhu v prípade neexistencie PPA, pričom toto zistenie nebolo v rámci tohto odvolania spochybnené. Potom Všeobecný súd zdôraznil, tiež v tomto bode 184, že Komisia rozhodla o obmedzení príkazu na vymáhanie pomoci na prípadný rozdiel medzi príjmami elektrární pôsobiacich v režime PPA a príjmami, ktoré by elektrárne mohli mať v prípade neexistencie PPA v období od 1. mája 2004, keďže nebolo možné presne vypočítať celkovú hodnotu všetkých podmienok súvisiacich s dlhodobými záväzkami spoločnosti MVM týkajúcimi sa nákupu v tomto období.

149

Za týchto podmienok Dunamenti Erőmű nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia výlučne z dôvodu, že suma pomoci vyplývajúca z metódy výpočtu, ktorú potvrdil, je vyššia než suma vyplývajúca z metódy, ktorej uplatnenie by odvolateľka uprednostnila.

150

Navyše, ako vyplýva z bodov 146 až 148 tohto rozsudku, Všeobecný súd nezamietol metódu založenú na ziskoch z dôvodu jej zložitosti, ale z dôvodu, že metóda založená na príjmoch bola vhodnejšia na to, aby Dunamenti Erőmű stratila výhodu vyplývajúcu z predmetnej PPA. Keďže tvrdenie uvedené touto spoločnosťou v tejto súvislosti sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, je namieste zamietnuť ho ako nedôvodné.

151

Z toho vyplýva, že ani tvrdenie založené na nedodržaní úrovne súdneho preskúmania vykonávaného Všeobecným súdom z dôvodu, že nepreskúmal prístup navrhnutý spoločnosťou Dunamenti Erőmű z dôvodu jeho zložitosti, nemožno prijať.

152

Nakoniec, keďže Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, zamietnuť metódu pre výpočet výšky pomoci, ktorá sa má v prejednávanej veci vrátiť, založenú na ziskoch, tvrdenia s cieľom preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia druhu analýzy, ktorú by bolo nutné urobiť na účely uplatnenia tejto metódy, sú irelevantné.

153

V dôsledku toho treba priaty odvolací dôvod zamietnuť.

154

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť v celom rozsahu zamietnuté.

155

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

156

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Dunamenti Erőmű nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla zaviazať na náhradu trov konania len Dunamenti Erőmű, je namieste zaviazať ju, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania vynaložené Komisiou.

157

Keďže odvolanie je neprípustné v rozsahu, v akom ho podala Electrabel, táto spoločnosť znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: