1

Európska komisia sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Francúzska republika si tým, že neprijala v stanovených lehotách všetky opatrenia potrebné na to, aby od príjemcu vymohla štátnu pomoc vyhlásenú za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom článkom 2 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2013/435/EÚ z 2. mája 2013 o štátnej pomoci SA.22843 (2012/C) (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti Société Nationale Corse Méditerranée a spoločnosti Compagnie Méridionale de Navigation (Ú. v. EÚ L 220, s. 20, ďalej len „sporné rozhodnutie“), že nezrušila v stanovených lehotách všetky platby pomoci uvedené v tomto článku 2 ods. 1 a neinformovala Komisiu v stanovenej lehote o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ, ako aj z článkov 3 až 5 uvedeného rozhodnutia.

2

Článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) upravuje:

„1.   Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie o vymáhaní‘). Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva [Únie].

2.   Pomoc, ktorá sa má vymáhať podľa rozhodnutia o vymáhaní, bude zahŕňať úrok s príslušnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek nariadenie Súdneho dvora [Európskej únie] podľa článku [278 ZFEÚ], vymáhanie sa bude realizovať bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel a v prípade konania na národných súdoch dané členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez vplyvu na právo [Únie].“

3

Parlamentné zhromaždenie Korziky uznesením zo 7. júna 2007 udelilo skupine zloženej zo spoločností Société nationale maritime Corse‑Méditerranée (SNCM) SA (ďalej len „SNCM“) a Compagnie méridionale de navigation SA (ďalej len „CMN“) poverenie službami vo verejnom záujme v oblasti námornej dopravy medzi prístavom Marseille a prístavmi na Korzike. Conseil exécutif de la collectivité territoriale de Corse (predseda výkonnej rady Územnej samosprávy Korziky) rozhodnutím z rovnakého dňa povolil uzavretie dohody o poverení službami vo verejnom záujme.

4

Dohoda o poverení službami vo verejnom záujme bola uzavretá na obdobie od 1. júla 2007 do 31. decembra 2013.

5

Článok 1 uvedenej dohody vymedzuje jej predmet, ktorým je zabezpečovanie služieb pravidelnej námornej dopravy na všetkých trasách podliehajúcich povereniu službami vo verejnom záujme medzi prístavom Marseille a prístavmi Bastia, Ajaccio, Porto Vecchio, Propriano a Balagne.

6

V technickej špecifikácii uvedenej v prílohe 1 k dohode o poverení službami vo verejnom záujme sa vymedzuje povaha uvedených služieb. Stanovuje sa najmä:

7

Obe poverené spoločnosti dostávajú na základe dohody o poverení službami vo verejnom záujme od Office des transports de la Corse (Korzický dopravný úrad) ročný príspevok za základnú službu a za doplnkovú službu. Konečná finančná náhrada pre každú z poverených spoločností za každý rok je obmedzená na prevádzkovú stratu vzniknutú v dôsledku plnenia záväzkov podľa technickej špecifikácie, pričom sa zohľadňuje primeraný zisk podľa skutočného denného používania námorného kapitálu na plavby zodpovedajúce týmto záväzkom. Ak by skutočné príjmy boli nižšie ako odhadované príjmy, ktoré poverené spoločnosti uvádzajú vo svojich ponukách, v uvedenej dohode sa stanovuje úprava tejto náhrady z verejných prostriedkov.

8

Po podpísaní bola dohoda o poverení službami vo verejnom záujme upravená tak, že sa zrušilo viac ako 100 plavieb ročne medzi Korzikou a Marseille, znížili sa ročné sumy referenčnej finančnej náhrady o 6,5 milióna eur pre obidve poverené spoločnosti a stanovil sa ročný strop mechanizmu úpravy príjmov pre každú poverenú spoločnosť.

9

V nadväznosti na sťažnosť podanú spoločnosťou Corsica Ferries France SAS (ďalej len „Corsica Ferries“) týkajúcu sa údajne protiprávnej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, ktorú získali SNCM a CMN na základe dohody o poverení službami vo verejnom záujme týkajúcej sa námorných spojení medzi Korzikou a Marseille, Komisia listom z 27. júna 2012 oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o možnú pomoc v prospech spoločností SNCM a CMN vyplývajúcu z dohody o poverení službami vo verejnom záujme (Ú. v. EÚ C 301, 2012, s. 1).

10

V rámci svojho zisťovania vykonala Komisia posúdenie oboch dotknutých služieb, teda základnej služby a doplnkovej služby.

11

Komisia uviedla, že náhrady poskytnuté spoločnostiam SNCM a CMN za základnú službu predstavujú protiprávnu štátnu pomoc, keďže sa uvedené náhrady poskytli bez dodržania postupu upraveného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Konštatovala však, že tieto náhrady boli zlučiteľné s vnútorným trhom.

12

Komisia usúdila, že neboli splnené dve zo štyroch kritérií stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415), na základe čoho rozhodla, že náhrady stanovené dohodou o poverení službami vo verejnom záujme a týkajúce sa doplnkovej služby, zabezpečované spoločnosťou SNCM, predstavujú protiprávnu štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

13

Komisia totiž po prvé konštatovala, že doplnková služba nie je ani potrebná, ani primeraná s ohľadom na uspokojenie reálnych potrieb služby vo verejnom záujme. Komisia po druhé usúdila, že jednak podmienky verejného obstarávania neumožňovali zabezpečiť efektívnu hospodársku súťaž a jednak finančné náhrady neboli stanovené podľa nákladového základu určeného vopred alebo prostredníctvom porovnania so štruktúrou nákladov iných porovnateľných lodných spoločností.

14

Na základe vyššie uvedených skutočností Komisia sporným rozhodnutím, oznámeným Francúzskej republike 3. mája 2013, rozhodla takto:

„Článok 1

Náhrada uhradená spoločnosti SNCM a spoločnosti CMN v rámci dohody [o poverení službami vo verejnom záujme] zo 7. júna 2007 predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1… ZFEÚ. Táto štátna pomoc sa poskytla v rozpore so záväzkami stanovenými v článku 108 ods. 3… ZFEÚ.

Článok 2

1.   Náhrada uhradená spoločnosti SNCM v súvislosti so zavedením dodatočných kapacít stanovených v oddiele I písm. a) ods. 2, oddiele I písm. b) ods. 2 a v oddiele I písm. d) ods. 1.4 technickej špecifikácie [dohody o poverení službami vo verejnom záujme] nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

2.   Náhrada uhradená spoločnosti SNCM a spoločnosti CMN za výkon ostatných služieb stanovených v [dohode o poverení službami vo verejnom záujme] je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 3

1.   Francúzsko vymôže od príjemcu pomoc uvedenú v článku 2 ods. 1.

2.   Sumy, ktoré sa majú vrátiť, zahrňujú úroky plynúce odo dňa, kedy boli poskytnuté príjemcovi, až do ich skutočného vrátenia.

3.   Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia [Komisie] ES č. 794/2004 [z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 659/1999 (Ú. v. ES L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3)] a s nariadením [Komisie] (ES) č. 271/2008 [z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004 (Ú. v. EÚ L 82, s. 1)].

4.   Francúzsko zruší všetky úhrady vymedzené v článku 2 ods. 1, ktoré by sa mohli uskutočniť odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 4

1.   Vrátenie pomoci uvedenej v článku 2 ods. 1 je bezodkladné a účinné.

2.   Francúzsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 5

1.   Francúzsko do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

2.   Francúzsko bude informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, až do úplného vrátenia celkovej sumy pomoci uvedenej v článku 2 ods. 1. Na požiadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokov, ktoré príjemca už vrátil.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.“

15

Podľa názoru Komisie bola výška pomoci, ktorá sa musí vrátiť, stanovená k dátumu prijatia sporného rozhodnutia na približne 220,224 milióna eur.

16

Návrhmi, ktoré boli podané do kancelárie Všeobecného súdu Európskej únie 12. júla a 26. augusta 2013, tak Francúzska republika, ako aj SNCM podali každá žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia [veci Francúzsko/Komisia (T‑366/13), a SNCM/Komisia (T‑454/13), ktoré prejednáva Všeobecný súd].

17

Ten istý deň Francúzska republika podaním, ktoré bolo predložené do kancelárie Všeobecného súdu, podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia na odklad vykonateľnosti sporného rozhodnutia a to dovtedy, kým Všeobecný súd nerozhodne vo veci samej o vyššie uvedenom návrhu na zrušenie. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Všeobecného súdu Francúzsko/Komisia, (T‑366/13 R, EU:T:2013:396). Odvolanie podané Francúzskou republikou proti tomuto uzneseniu bolo zamietnuté uznesením podpredsedu Súdneho dvora Francúzsko/Komisia, [C‑574/13 P(R), EU:C:2014:36].

18

Listom z 20. júna 2013 predseda Územnej samosprávy Korziky požiadal podpredsedu Komisie o informácie o spôsoboch vykonania sporného rozhodnutia.

19

Dňa 10. júla 2013 prefét de Corse (prefekt Korziky) zaslal predsedovi Územnej samosprávy Korziky list, ku ktorému bolo priložené sporné rozhodnutie. Podľa tohto listu prefekt Korziky žiadal predsedu Územnej samosprávy Korziky, aby mu oznámil opatrenia, ktoré na základe rozhodnutia prijme. Prefekt Korziky okrem toho uviedol, že Francúzska republika zamýšľala napadnúť sporné rozhodnutie žalobou o neplatnosť a zároveň podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

20

V ten istý deň prefekt Korziky zaslal predsedovi predstavenstva spoločnosti SNCM kópiu listu adresovaného predsedovi Územnej samosprávy Korziky, ako aj kópiu sporného rozhodnutia.

21

Listom zo 17. júla 2013 podpredseda Komisie oznámil predsedovi Územnej samosprávy Korziky, že podľa sporného rozhodnutia musia byť platby náhrad poskytovaných spoločnosti SNCM za doplnkovú službu ihneď pozastavené, že lehota stanovená sporným rozhodnutím na zaslanie informácií uvedených v článku 5 ods. 1 tohto rozhodnutia je už prekročená a že je okrem iného nutné, aby lehota stanovená v článku 4 ods. 2 uvedeného rozhodnutia bola dodržaná. V tomto liste podpredseda Komisie upozornil, že v zásade „by mala pomoc vymôcť inštitúcia, ktorá ju poskytla, na základe plne vykonateľného exekučného titulu, ktorý vydá (za predpokladu, že je oprávnená vydať ho), alebo, pokiaľ to nie je možné, iný verejný orgán, ktorý má takúto právomoc. V tomto prípade povinnosť vymáhania podľa všetkého prislúcha výkonnej rade [Územnej samosprávy Korziky]…, pretože práve ona poskytla nezlučiteľnú pomoc, ako sa uvádza v bode 28 [sporného] rozhodnutia“.

22

Listom z 29. júla 2013 predseda Územnej samosprávy Korziky oznámil podpredsedovi Komisie, že prijal opatrenia potrebné na zrušenie vyplácania náhrady za doplnkovú službu. Dodal, že mal problémy s orgánmi francúzskeho štátu, obzvlášť s úradom prefekta Korziky a chambre régionale des comptes (regionálny audítorský úrad), ktoré spochybňujú platnosť sporného rozhodnutia a súčasne popierajú jeho vykonateľnosť.

23

Listom z 2. septembra 2013 Komisia požiadala Francúzsku republiku, aby jej do desiatich dní od dátumu tohto listu oznámila opatrenia, ktoré prijala na vykonanie sporného rozhodnutia. Komisia v uvedenom liste pripomenula tomuto členskému štátu, že kým nie je výkon sporného rozhodnutia o vrátení štátnej pomoci platne pozastavený, zostáva toto rozhodnutie plne a priamo vykonateľné. Okrem toho ju požiadala, aby jej spresnila, aké by boli dôsledky výkonu sporného rozhodnutia pre finančnú situáciu SNCM vzhľadom na to, že podľa uvedeného štátu by výkon tohto rozhodnutia nevyhnutne viedol ku konkurzu a súdnej likvidácii spoločnosti SNCM. Komisia v tejto súvislosti oznámila svoje pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa informácií, ktoré mala k dispozícii, mala výkonná rada Korziky v úmysle navrhnúť parlamentnému zhromaždeniu Korziky na základe správy Korzického dopravného úradu, aby so skupinou tvorenou spoločnosťami SNCM a CMN uzavrel novú dohodu o poverení službami vo verejnom záujme o preprave cestujúcich a tovaru medzi Marseille a prístavmi Korziky na obdobie od roku 2014 do roku 2023.

24

Komisia listom z 20. septembra 2013„opätovne [vyzvala Francúzsku republiku], aby ihneď pristúpila k vymáhaniu pomoci vrátane úrokov, zrušila (a v prípade potreby získala späť) všetku pomoc, ktorú musela vyplatiť za doplnkovú službu odo dňa oznámenia [sporného rozhodnutia] a zaslala správu o stave vymáhania pomoci vrátane vysvetlenia spôsobu výpočtu úrokov“. Komisia tento členský štát vyzvala, aby jej zaslal tieto informácie do 20 pracovných dní. Komisia nakoniec zdôraznila, že táto dodatočná lehota nič nemení na ich povinnosti okamžitého vykonania uvedeného rozhodnutia, a ak ho nezabezpečia, útvary Komisie budú povinné navrhnúť Komisii začatie konania voči Francúzskej republike podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

25

Dňa 29. novembra 2013 Francúzska republika zvlášť oznámila Komisii, že Územná samospráva Korziky pozastavila platby náhrad za tzv. „doplnkovú“ službu od konca júla 2013 na základe predbežného odhadu vychádzajúceho zo súm uvedených v spornom rozhodnutí. Pokiaľ ide o celkovú výšku náhrady, ktorú má príjemca vrátiť (istina a úroky), tento členský štát informoval o svojich ťažkostiach s odhadom jej výšky, pretože oddelenie „základnej služby“ od „doplnkovej služby“ zo strany Komisie je podľa jeho názoru umelé. Obidve tieto služby sú totiž podľa Francúzskej republiky neoddeliteľné a podieľajú sa na uskutočňovaní cieľa územnej kontinuity.

26

Za týchto podmienok sa Komisia domnievala, že Francúzska republika neprijala opatrenia nevyhnutné na to, aby sa vyhovelo spornému rozhodnutiu, a rozhodla sa podať túto žalobu.

27

V čase od podania tejto žaloby a do pojednávania 5. februára 2015, počas ktorého Komisia a Francúzska republika predniesli svoje pripomienky, došlo k viacerým udalostiam.

28

Francúzska republika na uvedenom pojednávaní spresnila, že spoločnosť Veolia‑Transdev, ktorá poskytla pôžičku spoločnosti SNCM, požiadala 29. októbra 2014 o predčasné splatenie pôžičky, čo predsedu Tribunal de commerce de Marseille (Obchodný súd Marseille) viedlo 28. novembra 2014 ku konštatovaniu platobnej neschopnosti spoločnosti SNCM a uvalil na ňu súdne vyrovnanie na obdobie šiestich mesiacov.

29

Francúzska republika tiež dodala, že 7. a 19. novembra 2014 Korzický dopravný úrad vydal dva platobné výmery na účely vymáhania pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú, avšak vo výške približne 198 miliónov eur, ktorá bola podľa Komisie stále nižšia ako výška vyplývajúca zo sporného rozhodnutia, teda 220,224 milióna eur.

30

Rozsudok nariaďujúci začatie konania o súdnom vyrovnaní bol uverejnený 14. decembra 2014, odkedy začala plynúť dvojmesačná lehota, ktorú mali veritelia na prihlásenie svojich pohľadávok.

31

Dňa 9. januára 2015 francúzske orgány zahrnuli pomoc vo výške 198 miliónov eur vyhlásenú za nezlučiteľnú do pasív spoločnosti SNCM.

32

Na pojednávaní Francúzska republika okrem iného informovala Súdny dvor o tom, že v rámci konania o súdnom vyrovnaní bolo na Tribunal de commerce v Marseille podaných 2. februára 2015 niekoľko ponúk na prevzatie spoločnosti SNCM.

33

Na podporu svojej žaloby uvádza Komisia tri žalobné dôvody založené na porušení článkov 3 až 5 sporného rozhodnutia.

34

Komisia po prvé tvrdí, že Francúzska republika neprijala potrebné opatrenia na vymoženie protiprávnej pomoci v požadovaných lehotách, po druhé, že hoci platby pomoci skutočne skončili od júla 2013, toto ukončenie nastalo po dni stanovenom v spornom rozhodnutí, teda k 3. máju 2013, a napokon po tretie, že informácie požadované v spornom rozhodnutí boli oznámené až od 29. novembra 2013, hoci sa tak malo stať dva mesiace po oznámení tohto rozhodnutia, vykonanom 3. mája 2013.

35

Komisia po prvé tvrdí, že Francúzska republika neprijala potrebné opatrenia na vymoženie protiprávnej pomoci v požadovaných lehotách.

36

Odmieta tvrdenie vznesené žalovanou, podľa ktorého bolo pre žalovanú absolútne nemožné vykonať sporné rozhodnutie.

37

Komisia predovšetkým tvrdí, že taká nemožnosť nie je preukázaná, pokiaľ, ako to je v prejedávanej veci, príjemca tohto rozhodnutia skutočne nevyvinul žiadnu snahu o výkon sporného rozhodnutia.

38

Dodáva, že sociálne ťažkosti, ktorých sa žalovaná dovoláva na účely odôvodnenia takej nemožnosti, sa musia relativizovať.

39

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že po prvé, pokiaľ je skutočne daná naliehavosť v prípade opatrenia, ktorého legalita je vážne spochybnená, stále existuje právny prostriedok umožňujúci členským štátom alebo hospodárskym subjektom dotknutým týmto opatrením navrhnúť odklad jeho vykonania. Po druhé je povinnosťou Francúzskej republiky zabezpečiť dodržiavanie práva a zachovať verejný poriadok na svojom území bez ustúpenia obyčajným hrozbám narušení verejného poriadku. Napokon po tretie tvrdenie založené na porušení územnej kontinuity Korziky z dôvodu zastavenia námorného spojenia Korziky zo strany spoločnosti SNCM sa musí relativizovať, pretože by práve táto služba mohla byť zabezpečená inými konkurenčnými spoločnosťami a v každom prípade letecky.

40

Vo svojom vyjadrení k žalobe Francúzka republika uvádza, že je absolútne nemožné, aby vymohla sumu 220,224 milióna eur, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia.

41

V tejto súvislosti tvrdí, že vymoženie takej sumy by nevyhnutne viedlo k súdnej likvidácii spoločnosti SNCM, procesu, ktorý by viedol k vážnym ťažkostiam spôsobeným verejnému poriadku, k takým, k akým došlo počas štrajku v roku 2005 a v menšej miere v priebehu roka 2014. Také štrajky by takisto ako v minulosti mohli po dlhú dobu blokovať prístav Marseille, spochybniť územnú kontinuitu s Korzikou a nakoniec ovplyvniť hospodársku rovnováhu celého regiónu.

42

Francúzska republika zdôrazňuje, že prerušenie, dočasné alebo konečné, činnosti spoločnosti SNCM by podstatne ovplyvnilo, prinajmenšom krátkodobo, námorné spojenie kontinentu s Korzikou, predovšetkým v námornom spojení medzi Marseille a rôznymi prístavmi na Korzike, pretože súkromné iniciatívy nemôžu nahradiť absenciu spoločnosti SNCM.

43

Francúzska republika spresňuje, že SNCM uskutočňuje významnú časť námorného spojenia medzi Korzikou a kontinentom, keďže táto spoločnosť v týchto námorných spojeniach zabezpečuje 34,2 % prepravy osôb a 39 % nákladnej prepravy. Dodáva, že CMN zabezpečuje len 40 % uvedených spojov týkajúcich sa základnej služby. Uvádza, že iba Corsica Ferries bola konkurentom SNCM a CMN vo verejnom obstarávaní na účely zadania o poverení službami vo verejnom záujme na roky 2007 – 2013, čo vylučuje myšlienku, aby iná súkromná spoločnosť zabezpečila službu poskytovanú spoločnosťou SNCM, a že by v každom prípade zabezpečovanie dopravy spoločnosti Corsica Ferries z prístavu v Marseille predpokladalo, že táto spoločnosť prenesie časť svojich aktivít z prístavov, v ktorých je činná, konkrétne z Nice a Toulon, čo by malo vplyv na územnú kontinuitu medzi Korzikou a týmito dvoma prístavmi.

44

Treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej je zrušenie protiprávnej pomoci jej vymáhaním logickým následkom konštatovania jej protiprávnosti. Rozhodnutie, ktoré ukladá členskému štátu zabezpečiť vymáhanie protiprávnej pomoci, prijaté na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je spojené s domnienkou legality a napriek existencii žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ ostáva pre osobu, ktorej je určené, záväzné v celom svojom rozsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Francúzsko, C‑261/99, EU:C:2001:179, body 22 a 26, ako aj citovanú judikatúru). Členský štát, ktorému je také rozhodnutie určené, tak je podľa článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ povinný prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie jeho vykonania.

45

V súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 sa musí vymáhanie pomoci uskutočniť okamžite alebo prípadne v lehote stanovenej v rozhodnutí nariaďujúcim toto vymáhanie pomoci. Oneskorené vymáhanie po uplynutí stanovených lehôt nespĺňa požiadavky Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, C‑353/12, EU:C:2013:651, body 31 a 32, ako aj citovanú judikatúru).

46

V prejednávanej veci sa nespochybňuje, že Francúzska republika neprijala pri uplynutí lehoty stanovenej v spornom rozhodnutí, teda k 3. septembru 2013, opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie vymáhania protiprávnej pomoci. Až 7. a 19. novembra 2014 tento členský štát vydal voči SNCM dva príkazy na vymáhanie pomoci, na sumu približne 198 miliónov eur, čo je nižšia čiastka ako tá, ktorú vyššie uviedla Komisia, konkrétne 220,224 milióna eur bez skutočného vymáhania protiprávnej pomoci. Samotné vydanie týchto exekučných titulov nemožno považovať za vymáhanie protiprávnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Slovensko, C‑507/08, EU:C:2010:802, bod 48).

47

Žaloba o neplatnosť podaná Francúzskou republikou a spoločnosťou SNCM voči spornému rozhodnutiu nemá vplyv na prejednávanú vec. Ako totiž vyplýva z článku 278 ZFEÚ, ak o tom inak nerozhodne Všeobecný súd, nemá takáto žaloba o neplatnosť odkladný účinok (pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, C‑232/05, EU:C:2006:651, bod 60). Keďže návrh na odklad výkonu sporného rozhodnutia podaný Francúzskou republikou bol Súdnym dvorom zamietnutý rozhodnutím o odvolaní, nemení podanie žaloby o neplatnosť týmto členským štátom vykonateľnú povahu sporného rozhodnutia.

48

Je ustálenou judikatúrou, že s výnimkou prípadov, v ktorých je rozhodnutie o vymáhaní pomoci zrušené podľa článku 263 ZFEÚ, jediným dôvodom obrany, ktorý môže členský štát uplatniť proti žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je dôvod založený na absolútnej nemožnosti vykonať rozhodnutie, ktoré mu je určené (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, C‑527/12, EU:C:2014:2193, bod 48 a citovanú judikatúru).

49

Podmienka absolútnej nemožnosti vykonania nie je splnená, ak sa žalovaný členský štát obmedzí na to, že Komisii uvedie právne, politické alebo praktické ťažkosti spojené s vykonaním rozhodnutia bez toho, aby prijal skutočné opatrenia vo vzťahu k predmetným podnikom na účely vymáhania pomoci a Komisii navrhol alternatívne možnosti vykonania tohto rozhodnutia, ktoré by umožnili prekonať uvedené ťažkosti (pozri rozsudky Komisia/Grécko, C‑415/03, EU:C:2005:287, bod 43; Komisia/Poľsko, C‑331/09, EU:C:2011:250, bod 70, Komisia/Taliansko, C‑305/09, EU:C:2011:274, bod 33, a Komisia/Taliansko, C‑243/10, EU:C:2012:182, bod 41).

50

V prejednávanej veci Francúzska republika predkladá dva druhy tvrdení, ktorými žiada, aby Súdny dvor konštatoval absolútnu nemožnosť vykonania sporného rozhodnutia.

51

Prvé tvrdenie sa týka sociálnych ťažkostí, ktoré môžu nastať v dôsledku oznámenia o súdnej likvidácii SNCM, ťažkostí, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť verejný poriadok a tým aj narušiť územnú kontinuitu Korziky s kontinentom. Druhé tvrdenie sa týka hmotných ťažkostí, ktoré by so sebou, v prípade zániku spoločnosti SNCM, niesli nutnosť vykonať postup na uzavretie novej dohody o poverení službami vo verejnom záujme s iným hospodárskym subjektom, ako je SNCM, subjektom, ktorý by nevyhnutne a ihneď nemal hmotné a ľudské zdroje na uspokojenie nevyhnutných činností poverenia službami vo verejnom záujme. Nevyhnutnosť vykonať takýto postup by tak mohla, aspoň na určitú dobu, tiež spochybniť vyššie uvedenú územnú kontinuitu.

52

Pokiaľ ide o výskyt prípadných sociálnych ťažkostí, ktoré môžu škodiť verejnému poriadku, je ustálenou judikatúrou, ako to uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, že pri hrozbe takých ťažkostí, je úlohou dotknutého členského štátu, aby prijal všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie plnej pôsobnosti a účinnosti práva Únie s cieľom zabezpečiť náležité vykonanie tohto práva v záujme všetkých hospodárskych subjektov, pokiaľ sa nepreukáže, že by opatrenie tohto štátu malo také dôsledky pre verejný poriadok, ktorým by nemohol čeliť prostriedkami, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Francúzsko, C‑265/95, EU:C:1997:595, body 56 a 57).

53

V prejednávanej veci Francúzska republika nepreukázala, že by opatrenie z jej strany s cieľom ukončiť prípadné verejné ťažkosti, ktorými argumentuje, malo dôsledky, ktorým by nemohla čeliť prostriedkami, ktoré má k dispozícii. Aj za predpokladu, že by z dôvodu protiprávnych konaní došlo k trvalej prekážke námorného spojenia s Korzikou, žiadna skutočnosť predložená Francúzskou republikou neumožňuje domnievať sa, že by bolo nemožné spojenie Korziky s kontinentom inými námornými cestami alebo letecky, čo môže umožniť zásobovanie tohto ostrova základnými komoditami.

54

Okrem toho treba uviesť, že vydanie exekučného titulu na sumu približne 198 miliónov eur a potom prihlásenie pohľadávky zo strany francúzskej vlády v rámci kolektívneho konkurzného konania týkajúceho sa spoločnosti SNCM nespôsobili zvláštne ťažkosti.

55

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy nemožno prípadné sociálne ťažkosti alebo ťažkosti spôsobené verejnému poriadku, ktoré v prejednávanej veci uviedla Francúzska republika, považovať za ťažkosti znamenajúce absolútnu nemožnosť vykonania sporného rozhodnutia.

56

Pokiaľ ide o údajné nebezpečenstvo prerušenia územnej kontinuity, ku ktorému by mohlo dôjsť medzi prípadným zánikom spoločnosti SNCM a uzavretím novej dohody o poverení službami vo verejnom záujme, zo všetkých skutočností predložených Francúzskou republikou vyplýva, že prípadné ukončenie činnosti SNCM by zaiste mohlo krátkodobo podnietiť určité zníženie dopravy v námornom spojení medzi Marseille a prístavmi na Korzike. Tento členský štát však nepreukázal okolnosti umožňujúce dospieť k záveru, že by také zníženie malo následky takého rozsahu, že by sa mohli považovať za absolútnu nemožnosť vykonania sporného rozhodnutia.

57

Treba preto konštatovať, že Francúzska republika nepredložila dôkaz, že absolútne nemohla zabezpečiť vymáhanie protiprávnej pomoci, a preto treba dospieť k záveru, že tento členský štát si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť vymáhanie protiprávne vyplatenej pomoci, ako je stanovené v článku 3 ods. 1 až 3 a v článku 4 sporného rozhodnutia.

58

Článok 3 ods. 4 sporného rozhodnutia upravuje povinnosť Francúzskej republiky zrušiť všetky úhrady protiprávnej pomoci, ktoré sa mohli uskutočniť odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia, ku ktorému došlo 3. mája 2013.

59

Zo skutočností obsiahnutých v replike Komisie, ktoré neboli Francúzskou republikou spochybnené, vyplýva, že Francúzska republika túto povinnosť splnila až od 23. júla 2013, a preto svoje povinnosti nesplnila v období od 3. mája 2013 do 23. júla 2013.

60

Treba preto konštatovať, že nesplnenie tejto povinnosti sa preukázalo.

61

Článok 5 sporného rozhodnutia stanovuje povinnosť Francúzskej republiky do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia predložiť určité množstvo informácií.

62

Tým, že Francúzska republika neprijala v stanovených lehotách opatrenia potrebné na zrušenie vyplácania pomoci v budúcnosti a vymoženie súm pomoci, ktoré už boli vyplatené, nesplnila si ani povinnosť stanovenú v článku 5 sporného rozhodnutia informovať Komisiu o prijatých opatreniach do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia sporného rozhodnutia.

63

Treba preto konštatovať, že sa preukázalo nesplnenie tejto povinnosti.

64

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že Francúzska republika si tým, že neprijala v stanovených lehotách všetky opatrenia potrebné na to, aby od spoločnosti SNCM vymohla štátnu pomoc vyhlásenú za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom článkom 2 ods. 1 sporného rozhodnutia, že nezrušila v stanovených lehotách všetky platby pomoci uvedené v tomto článku 2 ods. 1 a neinformovala Komisiu v stanovenej lehote o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ a z článkov 3 až 5 uvedeného rozhodnutia.

65

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: