1.

Predmetom tejto veci je žaloba na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ proti Belgickému kráľovstvu, v ktorej Európska komisia navrhuje Súdnemu dvoru konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že v stanovených lehotách neprijalo všetky opatrenia potrebné na to, aby od príjemcov spätne získalo štátnu pomoc, ktorá bola na základe článku 1 ods. 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2011/678/EÚ z 27. júla 2011 týkajúceho sa štátnej pomoci, ktorú poskytlo Belgicko na financovanie skríningu prenosných spongiformných encefalopatií (TSE) hovädzieho dobytka [štátna pomoc C 44/08 (ex NN 45/04)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 2 ), vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a tým, že v stanovenej lehote Komisiu neinformovalo o prijatých opatreniach na účely dosiahnutia súladu s týmto rozhodnutím, nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ a článkov 2 až 4 uvedeného rozhodnutia.

2.

Zo spisu vyplýva, že Belgické kráľovstvo v rokoch 2001 – 2006 v plnom rozsahu alebo sčasti hradilo náklady na testy na skríning TSE hovädzieho dobytka (ďalej len „testy na BSE“), ktoré boli povinné od 1. januára 2001.

3.

V období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2001 boli tieto náklady financované priamou dotáciou zo štátnej pokladnice (Belgicko).

4.

Od 1. januára 2002 do 30. júna 2004 testy na BSE predbežne financoval Bureau d’Intervention et de Restitution belge (Belgický úrad pre intervenciu a vymáhanie, BIRB), federálna inštitúcia s právnou subjektivitou.

5.

Od 1. júla 2004 do 30. novembra 2004 tieto testy predbežne financovala Agence fédérale pour la sécurité de la chaîne alimentaire (Federálna agentúra pre bezpečnosť potravinového reťazca, AFSCA, Belgicko), verejnoprávna inštitúcia s právnou subjektivitou.

6.

Medzi 1. decembrom 2004 a 31. decembrom 2005 boli testy na BSE financované na základe ustanovení arrêté royal du 15 octobre 2004 relatif au financement du dépistage des encéphalopathies spongiformes transmissibles chez les animaux (kráľovský výnos z 15. októbra 2004 týkajúci sa financovania skríningu prenosných spongiformných encefalopatií zvierat, ďalej len „kráľovský výnos z 15. októbra 2004“) ( 3 ) a loi du 9 décembre 2004 relative au financement de l’AFSCA (zákon z 9. decembra 2004 o financovaní zo strany AFSCA, ďalej len „zákon z 9. decembra 2004“). ( 4 ) V kráľovskom výnose z 15. októbra 2004 sa uvádzalo, že AFSCA vyberá poplatok, ktorého výška bola stanovená na 10,70 eura za jeden kus hovädzieho dobytka odvedeného na bitúnok, pri ktorom sa vyžaduje rýchle otestovanie na BSE, pričom tento poplatok znáša prevádzkovateľ bitúnku. ( 5 ) Zo spisu vyplýva, že v tomto období boli testy na BSE financované sčasti prostredníctvom poplatkov vyberaných na základe kráľovského výnosu z 15. októbra 2004 a sčasti zo strany AFSCA z jej rezerv a z vratného preddavku, ktorý bol poskytnutý zo štátnej pokladnice. ( 6 )

7.

Spôsob financovania testov na BSE bol znova zmenený nadobudnutím účinnosti dvoch kráľovských výnosov prijatých 10. novembra 2005, z ktorých jeden určoval príspevky uvedené v článku 4 zákona z 9. decembra 2004 ( 7 ) a druhý sa týkal poplatkov upravených v článku 5 tohto istého zákona (ďalej len „kráľovské výnosy z 10. novembra 2005“). ( 8 ) Prvý z týchto výnosov, ktorým bol zrušený kráľovský výnos z 15. októbra 2004, stanovuje, že prevádzkovatelia platia AFSCA ročný príspevok za sektor činnosti a za jednotku podniku. Týka sa to najmä siedmich sektorov činnosti (poľnohospodárske zásobovanie, prvovýroba, spracovanie, veľkoobchod, maloobchod, hotelierstvo a stravovanie, doprava). ( 9 ) Druhý kráľovský výnos stanovuje platenie poplatku za také služby poskytované zo strany AFSCA, ktoré môžu byť pripísané konkrétnemu prevádzkovateľovi a medzi ktoré patria najmä výkony „za odber vzoriek a právnymi predpismi predpísané analýzy“ ( 10 ). Kráľovské výnosy z 10. novembra 2005 nadobudli účinnosť 31. decembra 2005.

8.

Financovanie testov BSE v Belgicku viedlo k niekoľkým zásahom Komisie na základe pravidiel Zmluvy v oblasti štátnej pomoci.

9.

Rozhodnutím z 13. februára 2002 ( 11 ) tak Komisia schválila pomoc poskytnutú na obdobie od 1. januára do 30. júna 2002 vrátane (ďalej len „rozhodnutie z roku 2002“).

10.

V roku 2005 Komisia na základe článku 15 písm. d) nariadenia (ES) č. 1/2004 ( 12 ) vyčlenila schému pomoci, nazvanú „predbežné financovanie testov na TSE“, ktorá bola implementovaná 1. januára 2003, a schému pomoci nazvanú „financovanie testov na TSE“, ktorá bola implementovaná 15. októbra 2004. ( 13 ) Prvá uvedená schéma stanovovala maximálnu intenzitu pomoci na 40 eur a druhá na 33,38 eura na jeden test.

11.

Ešte v roku 2005 Komisia na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES schválila do výšky 33,38 eura na jeden test pomoc financovanú prostredníctvom príspevkov uložených na celý potravinový reťazec, projektovanú v rámci reformy systému financovania AFSCA, ktorá bola realizovaná kráľovskými výnosmi z 10. novembra 2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005“). ( 14 ) V tomto istom rozhodnutí Komisia usúdila, že ani financovanie AFSCA prostredníctvom poplatkov za služby poskytnuté daným prevádzkovateľom, ani financovanie „komplexných náhodných kontrol“ prostredníctvom systému príspevkov zaťažujúcich celý potravinový reťazec, nepredstavujú štátnu pomoc. ( 15 )

12.

V nadväznosti na sťažnosti prijaté v roku 2004 zaslala Komisia Belgickému kráľovstvu žiadosť o informácie týkajúcu sa opatrení na financovanie testov na BSE. Belgické orgány na túto žiadosť odpovedali 6. februára a 14. mája 2004.

13.

Listom z 23. januára 2004 Belgické kráľovstvo oznámilo Komisii opatrenie pomoci určené na pokrytie nákladov na skríning TSE zvierat. ( 16 ) Týmto opatrením sa plánovalo uskutočňovať predbežné financovanie nákladov na testy na BSE, ktorých suma mala byť následne uhradená prostredníctvom poplatkov nedaňového charakteru. Podľa vysvetlení, ktoré Komisii poskytlo Belgické kráľovstvo, sa tento systém už uplatnil na testy vykonané v rokoch 2002 a 2003. ( 17 ) Keďže sa ukázalo, že oznámené opatrenie už bolo vykonané, bolo zapísané do registra neoznámenej pomoci pod číslom NN 45/04.

14.

Belgické orgány 16. septembra 2004 informovali o novom návrhu kráľovského výnosu (z ktorého vzišiel kráľovský výnos z 15. októbra 2004), ktorý stanovil systém poplatkov vo výške 10,70 eura za jeden kus hovädzieho dobytka odvedeného na bitúnok.

15.

V ďalšom priebehu konania belgické orgány vysvetlili, že ich cieľom bolo prostredníctvom nového systému financovania AFSCA zaviesť solidárny systém spätného získania nákladov súvisiacich s testami na BSE za obdobie 15 rokov a že do tohto systému by mali prispievať všetci aktívni prevádzkovatelia, ktorí vlastnili hovädzí dobytok počas sporného obdobia. ( 18 )

16.

Komisia informovala Belgické kráľovstvo listom z 26. novembra 2008 o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( 19 )

17.

V odôvodnení 31 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že toto rozhodnutie sa vzťahuje „len na pomoc určenú na financovanie testov na BSE v období rokov 2001 – 2006, ako aj na ich systém financovania, keďže pomoci určené na financovanie testov na BSE v tomto období boli predbežne financované a na toto predbežné financovanie sa vzťahuje vrátenie nákladov rozložené na viac rokov“.

18.

V odôvodneniach 32 a 33 sporného rozhodnutia Komisia pripomenula „terminologický rozdiel“ medzi „poplatkami za služby“, za ktoré sa v prejednávanej veci označuje suma 10,70 eura vyberaná Belgickým kráľovstvom od 1. decembra 2004, a „príspevkami“, to znamená sumami, ktoré vyberá AFSCA a ktoré znášajú prevádzkovateľské subjekty nachádzajúce sa na území Belgicka, rozdelené do siedmich sektorov. Komisia v časti sporného rozhodnutia, ktorá sa venuje posúdeniu predmetných opatrení, predovšetkým konštatovala, že financovanie testov na BSE prostredníctvom príspevkov a iných štátnych zdrojov zvýhodňuje – v rovnakom slova zmysle ako v článku 107 ods. 1 ZFEÚ – „poľnohospodárov, bitúnky a ostatné subjekty, ktoré spracúvajú, predávajú, uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a podliehajúcimi povinnému testovaniu na BSE podľa právnej úpravy platnej v danom období“, a teda predstavuje poskytnutie pomoci. ( 20 ) V odôvodnení 100 sporného rozhodnutia Komisia konštatovala, že keďže táto pomoc nebola oznámená, ide o protiprávnu pomoc.

19.

Komisia následne posudzovala zlučiteľnosť na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Na tento účel „v závislosti od uplatniteľnosti dvoch rôznych právnych ustanovení“ rozlíšila dve obdobia. ( 21 )

20.

Pomoc poskytnutá v prvom období, od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002 vrátane, bola posúdená a vyhlásená za zlučiteľnú na základe bodu 11.4 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva [neoficiálny preklad] ( 22 ).

21.

Pomoc poskytnutá v druhom období, od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005 vrátane, bola naopak preskúmaná na základe bodu 21 a nasl. usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci súvisiacej s testami na TSE, zvieratami, ktoré boli nájdené uhynuté, a odpadom z bitúnkov [neoficiálny preklad] (ďalej len „usmernenia TSE“) ( 23 ). V rámci tohto preskúmania Komisia konštatovala, že maximálna suma 40 eur na jeden test stanovená v bode 24 týchto usmernení bola medzi 1. januárom 2003 a 30. júnom 2004 presiahnutá. ( 24 )

22.

Komisia preto v odôvodnení 125 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že pomoc poskytnutá na financovanie testov na BSE, „prevyšujúca sumu 40 eur na jeden test v období medzi 1. januárom 2003 a 30. júnom 2004, ktorá dosiahla celkovú výšku 6619810,74 eura, nie je zlučiteľná s vnútorným trhom“.

23.

V odôvodneniach 126 až 129 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala systém spätného získania tejto pomoci prostredníctvom príspevkov vyberaných na financovanie AFSCA, ktorý navrhovalo Belgické kráľovstvo, a dospela k záveru, že tento systém nie je v súlade s požiadavkami vo veci vymáhania, vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora a z článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 ( 25 ).

24.

Článok 1 ods. 3 a 4 sporného rozhodnutia znie:

„3.   Financovanie testov na BSE zo štátnych zdrojov v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2004 predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v prospech poľnohospodárov, bitúnkov a ostatných subjektov, ktoré spracúvajú, predávajú, uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a podliehajúcimi povinnému testovaniu na BSE, pre sumy do 40 eur na jeden test. Sumy prekračujúce 40 eur na jeden test nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom a musia sa vrátiť, s výnimkou pomoci poskytnutej na špecifické projekty, ktoré v čase poskytnutia danej pomoci spĺňali všetky podmienky stanovené v uplatniteľnom nariadení de minimis.

4.   Belgicko poskytlo v období medzi 1. januárom 2001 a 30. júnom 2004 pomoc na financovanie testov na BSE protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.“

25.

Podľa článku 2 ods. 1 sporného rozhodnutia „[Belgické kráľovstvo] prijme potrebné opatrenia, aby od prijímateľov spätne získalo protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc uvedenú v článku 1 ods. 3 a 4“. V odseku 4 toho istého článku sa uvádza, že „vrátenie pomoci prebehne bezodkladne a podľa vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že umožňujú okamžitý a účinný výkon tohto rozhodnutia“.

26.

Podľa článku 3 prvého a druhého odseku sporného rozhodnutia „spätné získanie pomoci je okamžité a účinné“ a „[Belgické kráľovstvo] zabezpečí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia“.

27.

Článok 4 ods. 1 písm. a) až d) sporného rozhodnutia stanovuje, že Belgické kráľovstvo do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia musí predložiť Komisii zoznam príjemcov, ktorým bola poskytnutá pomoc uvedená v článku 1 ods. 3 a 4 tohto rozhodnutia a oznámiť celkovú výšku pomoci, ktorá bola poskytnutá každému z týchto príjemcov, celkovú sumu (istina a úroky), ktorú majú príjemcovia vrátiť, podrobný opis už prijatých alebo plánovaných opatrení na účely dosiahnutia súladu s týmto rozhodnutím, ako aj dokumenty preukazujúce, že príjemcom bolo nariadené pomoc vrátiť. V odsekoch 2 a 3 toho istého článku 4 sa uvádza, že „[Belgické kráľovstvo] Komisiu informuje o pokroku dosiahnutom na základe vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia, a to až do vrátenia pomoci uvedenej v článku 1 [ods. 3]“ a že „po uplynutí obdobia dvoch mesiacov uvedeného v ods. 1 [Belgické kráľovstvo] predloží Komisii na požiadanie správu o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. V tejto správe takisto predloží podrobné informácie o výške pomoci a úrokoch, ktoré už od príjemcov získalo späť“.

28.

Belgické kráľovstvo napadlo sporné rozhodnutie na Všeobecnom súde Európskej únie, ktorý žalobu zamietol. ( 26 ) Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podalo Belgické kráľovstvo, bolo zase zamietnuté Súdnym dvorom. ( 27 )

29.

Dňa 27. septembra 2011 zaslalo Belgické kráľovstvo Komisii poštou svoju odpoveď týkajúcu sa sporného rozhodnutia.

30.

Belgické kráľovstvo v prvom rade pripomenulo svoj názor, podľa ktorého verejné financovanie testov na BSE nevedie k štátnej pomoci.

31.

V druhom rade uviedlo, že belgické orgány hospodárskej súťaže vykonávajú vyšetrovanie vo veci prípadných protiprávnych dohôd o cenách medzi laboratóriami v rámci testov na BSE a že výsledky tohto vyšetrovania budú mať vplyv na výpočet pomoci, ktorá sa má vrátiť.

32.

V treťom rade Belgické kráľovstvo uviedlo, že článok 2 sporného rozhodnutia je v časti, v ktorej ukladá povinnosť spätného vrátenia predmetnej pomoci, v praxi nevykonateľný. V tejto súvislosti Komisiu informovalo o tom, že nemá možnosť stanoviť objektívnu súvislosť medzi testovaným zvieraťom a individuálnymi príjemcami vo všetkých štádiách procesu výroby a predaja konečného výrobku.

33.

V štvrtom rade tvrdilo, že „na predmetné priemerné sumy“ sa vzťahuje pravidlo de minimis. Na ozrejmenie tohto tvrdenia predovšetkým uviedlo, že príjemcov označených v spornom rozhodnutí možno rozdeliť do 6 kategórií (chovatelia, predajcovia živých zvierat, bitúnky, výroba a spracovanie výrobkov, veľkoobchod a maloobchod) a že celkovú sumu pomoci, ktorá sa má vrátiť, možno rozdeliť na rovnaké časti medzi týchto 6 kategórií, z čoho vyjde suma 1103301,79 eura na jednu kategóriu. Následne túto sumu vydelilo počtom prevádzkovateľov v každej kategórii, čím došlo k takej priemernej sume na prevádzkovateľa, ktorá je nižšia než hranica de minimis, uplatniteľná na kategóriu.

34.

Napokon informovalo o tom, že nie je schopné poskytnúť informácie uvedené v článku 4 sporného rozhodnutia.

35.

Komisia v odpovedi na námietky Belgického kráľovstva faxom z 18. júla 2012 uviedla, že „priamym príjemcom pomoci je prevádzkovateľ, ktorý podlieha povinnosti vykonať text na BSE a ktorému bitúnok fakturuje poplatok za náklady na testy na BSE“. Na základe uvedeného Komisia vyvodila záver, že v danom období treba preveriť, „či individuálni príjemcovia služby spočívajúcej v teste na BSE, ktorý bol vykonaný na ich hovädzom dobytku, boli príjemcami nezlučiteľnej pomoci (to znamená prevyšujúcej 40 eur), ktorá presahuje de minimis“. V tejto súvislosti Komisia pre znázornenie uviedla, že metóda výpočtu spočíva v tom, že suma de minimis sa vydelí sumou presahujúcou sumu 40 eur, t. j. sumu zlučiteľnej pomoci, čím sa dosiahne počet testov na prevádzkovateľa, nad rámec ktorého pomoc presahuje hornú hranicu de minimis.

36.

Listom doručeným Komisii 29. augusta 2012 Belgické kráľovstvo po tom, ako zopakovalo svoje stanovisko, pokiaľ ide o neexistenciu štátnej pomoci v prejednávanej veci, a po tom, ako uviedlo, že vyšetrovanie orgánov hospodárskej súťaže stále prebieha, informovalo Komisiu, že metóda, ktorú navrhlo vo svojej faxovej správe z 18. júla 2012, sa môže uplatniť len na príjemcov patriacich iba do jedného jediného sektora zo sektorov uvedených v spornom rozhodnutí a že vo vzťahu k ostatným sektorom naopak nebol poskytnutý žiaden návod.

37.

Faxom z 19. októbra 2012 Komisia Belgickému kráľovstvu pripomenula, že je jeho povinnosťou vykonať sporné rozhodnutie okamžite a účinne, pričom zdôraznila, že problémy s vyčíslením sumy pomoci, na ktoré tento členský štát poukázal, nepredstavujú absolútnu nemožnosť vykonania. Komisia tiež Belgické kráľovstvo vyzvala, aby vykonalo všetky opatrenia potrebné na spätné získanie pomoci a na poskytnutie informácií týkajúcich sa sumy tejto pomoci najneskôr do 1. decembra 2012, a že v opačnom prípade bude Komisia zvažovať možnosť obrátiť sa na Súdny dvor v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ.

38.

Dňa 30. novembra 2012 Belgické kráľovstvo zaslalo Komisii svoju odpoveď na faxovú správu z 19. októbra 2012. V tejto odpovedi predovšetkým zdôraznilo, že nie je možné účinne vymáhať predmetnú pomoc, keďže prebieha vyšetrovanie orgánov hospodárskej súťaže. Následne trvalo na metóde výpočtu, ktorú už navrhlo vo svojej odpovedi z 27. septembra 2011 a ktorá spočíva v tom, že sa vydelí celková suma pomoci medzi 6 sektorov označených v spornom rozhodnutí, a dospelo k záveru, že vzhľadom na relatívne nízku sumu, ktorá sa má vrátiť, a veľký počet dotknutých prevádzkovateľov, „je takmer vylúčené, aby boli horné hranice de minimis presiahnuté“. Belgické kráľovstvo napokon požiadalo Komisiu o správu z vykonania rozhodnutia, najmä vzhľadom na obmedzený hospodársky dopad a narušenie hospodárskej súťaže vo veci, ako aj konanie o žalobe proti spornému rozhodnutiu, prebiehajúce na Všeobecnom súde.

39.

Dňa 14. marca 2013 Komisia, ktorá usúdila, že by bolo vhodné detailnejšie zanalyzovať metódu navrhnutú Belgickým kráľovstvom, požiadala Belgické kráľovstvo, aby jej zaslala konkrétne údaje, pokiaľ ide najmä o počet testovaných zvierat, počet zariadení, v ktorých boli zvieratá porážané, rozdelenie pomoci medzi predmetných 6 sektorov, ako aj sumu pomoci de minimis, ktorá už bola poskytnutá v danom období na vnútroštátnej úrovni.

40.

Listom doručeným Komisii 17. apríla 2013 Belgické kráľovstvo v odpovedi na žiadosť Komisie predovšetkým uviedlo, že vnútroštátne stropy v oblasti pomoci de minimis na prvovýrobu neboli ani zďaleka dosiahnuté, takže v rokoch 2004 – 2006 bolo z povolenej sumy 22077000 eur stále možné vyplatiť 18737738 eur. Pokiaľ ide o kategórie príjemcov uvedených v spornom rozhodnutí, s výnimkou prvovýroby, Belgické kráľovstvo poznamenalo, že strop de minimis bol v každom prípade oveľa vyšší, konkrétne 200000 eur na tri roky na prevádzkovateľa, namiesto 3000 eur. Belgické kráľovstvo následne uviedlo, že priemerná suma toho, o koľko bola presiahnutá povolená suma 40 eur na jeden test, v predmetnom prípade 12,34 eura, rozdelená do 6 dotknutých sektorov (2,06 eura na sektor) a uplatnená na priemerný počet kusov hovädzieho dobytka porazeného každý rok, v predmetnom prípade 380738 kusov dobytka, je takej povahy, že je na jej základe možné preukázať, že bez ohľadu na predpoklad, z ktorého sa vychádza, horná hranica de minimis nebola dosiahnutá, keďže k prekročeniu uvedenej hornej hranice mohlo dôjsť iba v prípade prevádzok, v ktorých bolo porazených viac ako 1458 kusov dobytka v priebehu jedného roka. Belgické kráľovstvo napokon zdôraznilo, že z poslednej zaznamenanej súvislosti medzi testovaným zvieraťom a chovným zariadením nevyhnutne nevyplýva, že toto zariadenie je aj príjemcom pomoci, pretože v období ôsmich dní pred porážkou môže zviera zmeniť vlastníka, pričom toto nemusí byť zaznamenané v databázach.

41.

Listom zo 16. októbra 2013 Komisia požiadala Belgické kráľovstvo, aby najneskôr do 15. novembra 2014 poskytla kompletný zoznam individuálnych príjemcov pravidla de minimis, kompletný zoznam príjemcov pomoci, ako aj dostatočné dôkazy, že im boli zaslané príkazy na vrátenie, pričom pripomenula, že sa zvažuje podanie žaloby na Súdny dvor. Komisia tiež uviedla, že jej útvary nesúhlasia s názorom, podľa ktorého by sa celková suma pomoci, ktorá sa má vrátiť, mohla pomerne rozdeliť medzi 6 dotknutých sektorov, a že „vzhľadom na neexistenciu presných údajov sa zdá, že z režimu pomoci mali hlavne prospech výrobcovia z prvotnej poľnohospodárskej výroby“. Komisia navyše belgickým orgánom pripomenula, že vzorec výpočtu, ktorý navrhli za tým účelom, aby sa uplatnila pomoc de minimis, nie je v súlade s požiadavkou, podľa ktorej musí byť uplatnenie podmienok pomoci de minimis preukázané na úrovni každého individuálneho príjemcu. Komisia napokon navrhla alternatívnu metódu výpočtu, podľa ktorej, pokiaľ ide o rok 2003, všetky stáda s počtom minimálne 97 porazených zvierat by ostali pod hranicou de minimis. Komisia preto požiadala Belgické kráľovstvo, aby spočítala stáda, v ktorých bolo v roku 2003 porazených viac ako 97 zvierat, a aby uplatnila rovnaký výpočet na rok 2004.

42.

Dňa 13. novembra 2013 Belgické kráľovstvo odpovedalo, že metóda výpočtu, ktorú Komisia navrhla vo svojom liste zo 16. októbra 2013, je v rozpore s napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa uvádza, že z opatrenia namietanej pomoci mali prospech nielen poľnohospodári, ale aj ostatní prevádzkovatelia pôsobiaci v rozličných sektoroch potravinového reťazca výrobkov pochádzajúcich z hovädzieho dobytka. Belgické úrady, ktoré pritom zastávali názor, že rozdelenie sumy pomoci medzi tieto rozličné sektory je jedinou logickou možnosťou vzhľadom na text uvedeného rozhodnutia, v duchu spolupráce navrhli Komisii, aby „najprv jasne a správne určila uplatniteľné zásady“, a až následne sa s obmedzenými zdrojmi, ktoré má k dispozícii, zaoberala potenciálne veľmi ťažkou úlohou spočívajúcou v identifikácii sumy pomoci, ktorú dostal každý príjemca. Belgické kráľovstvo napokon Komisiu informovalo, že belgický orgán hospodárskej súťaže ukončil vyšetrovanie týkajúce sa možnej dohody medzi laboratóriami, pokiaľ ide o cenu testov na BSE, a že rozhodnutie vydané týmto orgánom nemá vplyv na konanie o vymáhaní pomoci.

43.

Komisia návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 19. decembra 2014 podala žalobu o nesplnenie povinnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 8. decembra 2016.

44.

Komisia uvádza, že napriek tomu, že belgické orgány mali povinnosť spätne získať predmetnú pomoc do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia spornej pomoci, t. j. najneskôr do 28. novembra 2011, k tomuto dátumu nielenže k spätnému získaniu nedošlo a príjemcom nebol zaslaný žiaden príkaz na vrátenie, ale nebol vyhotovený ani zoznam týchto príjemcov, ani zoznam súm, ktoré dlhuje každý z nich.

45.

V prejednávanom prípade sa Belgické kráľovstvo nenachádza v situácii absolútnej nemožnosti spätného získania predmetnej pomoci, pričom jediný prostriedok na obranu môže členský štát uplatniť v rámci žaloby na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

46.

Komisia totiž na jednej strane tvrdí, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Belgické kráľovstvo, v spornom rozhodnutí sa uvádza totožnosť príjemcov a povaha ich výhody, pričom sú nimi poľnohospodári, bitúnky a ostatné subjekty, ktoré spracúvajú, predávajú, uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a podliehajúcimi povinnému testovaniu na BSE, pretože opatrenia predmetnej pomoci znižujú náklady, ktoré sú povinné vynaložiť. Preto treba v každom individuálnom prípade určiť, ktorý z týchto prevádzkovateľov mal znášať náklady na testovanie. V závislosti od situácie týmto prevádzkovateľom bude môcť byť buď poľnohospodár, alebo bitúnok, alebo subjekt, ktorý zviera spracoval alebo s ním manipuloval, alebo subjekt, ktorý predal alebo uviedol na trh výrobky pochádzajúce z hovädzieho dobytka. Komisia ďalej tvrdí, že počas celej korešpondencie s Belgickým kráľovstvom navrhovala praktické metódy vykonania sporného rozhodnutia, ktoré nepredstavovali neprekonateľné problémy.

47.

Pokiaľ ide o požiadavku Belgického kráľovstva na uplatnenie predpisov de minimis, Komisia poznamenáva, že na to, aby k tomu došlo, by bolo najprv potrebné, aby belgické orgány identifikovali individuálnych príjemcov pomoci, stanovili jej sumu, preverili, akú ostatnú pomoc de minimis títo príjemcovia dostali v tom istom období troch rokov, ubezpečili sa, že ak by sa táto pomoc sčítala, nepresiahla by strop povolený uvedenými nariadeniami, a aby preukázali, že všetky ostatné podmienky stanovené týmito nariadeniami boli dodržané. Belgické orgány však neuskutočnili žiaden z týchto krokov. Navyše tvrdenie Belgického kráľovstva, podľa ktorého neboli presiahnuté horné hranice de minimis, je plne založené na posúdení pomoci, ktorú dostal každý prevádzkovateľ, na základe priemeru medzi sektormi a medzi prevádzkovateľmi v každom sektore, a teda na dvojitej fikcii. Keďže takýto spôsob posúdenia nemôže byť akceptovaný, toto tvrdenie treba zamietnuť.

48.

Belgické kráľovstvo uvádza tri prostriedky na obranu.

49.

V prvom rade spochybňuje to, že financovanie testov na BSE sa kvalifikuje ako pomoc. Vzhľadom na to, že náklady súvisiace s týmito testami vyplývajú z právnej povinnosti uloženej na ochranu verejného zdravia, nemožno ich považovať za náklady, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet podniku.

50.

V druhom rade a subsidiárne Belgické kráľovstvo tvrdí, že predmetná pomoc spĺňa všetky podmienky pre uplatnenie nariadení de minimis. Presnejšie, pokiaľ ide o príjemcov, ktorí nie sú prevádzkovateľmi pôsobiacimi v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov, pomoc spadá do pôsobnosti článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov [107 a 108 ZFEÚ] na pomoc de minimis ( 28 ). Pokiaľ ide naopak o príjemcov, ktorí sú poľnohospodárskymi výrobcami, na pomoc sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov [107 a 108 ZFEÚ] pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva ( 29 ).

51.

Belgické kráľovstvo tvrdí, že suma pomoci pre každého individuálneho príjemcu nepresahuje hornú hranicu de minimis, ktorá je vo výške 3000 eur, pokiaľ ide o poľnohospodárov, a 200000 eur, pokiaľ ide o príjemcov pôsobiacich v ostatných sektoroch. V tejto súvislosti odkazuje na metódu výpočtu, ktorú ozrejmilo vo svojom liste z 26. septembra 2011 a znovu uviedlo vo svojich listoch z 30. novembra 2012 a 15. apríla 2013. Podľa tejto metódy založenej na „pomernom rozdelení celkovej sumy pomoci“ medzi 6 sektorov činnosti, by priemerné sumy pomoci pre každý podnik v každom sektore boli tak nízko pod uplatniteľnou hornou hranicou de minimis, „že existuje dostatočná istota, že žiaden individuálny príjemca [túto] hranicu nepresahuje“, a to bez toho, aby bolo potrebné spresniť „prípadnú hypotetickú výhodu pripadajúcu na každý jeden podnik v každom sektore“. Tento prístup je „relevantný a rozumný“ najmä vzhľadom na skutočnosť, že „vzhľadom na hospodársku realitu… by sa náklady na testy na BSE mali premietnuť na všetky dotknuté sektory“.

52.

Podľa Belgického kráľovstva Komisia počas celej korešpondencie s belgickými úradmi prijímala nesúladné a rozporuplné stanoviská, ktoré sú navyše v rozpore so sporným rozhodnutím. Jednak vo svojom liste zo 14. marca 2013 považovala metódu výpočtu, ktorú navrhlo Belgické kráľovstvo, za „hodnú podrobnej analýzy“, pričom vo svojom liste zo 16. októbra 2013 ju bez odôvodnenia zamietla. Jednak vo svojich odpovediach Všeobecnému súdu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. marca 2015, Belgicko/Komisia (T‑538/11, EU:T:2015:188), Komisia uznala, že z predmetnej pomoci mal prospech celý potravinový reťazec a za priamych príjemcov tejto pomoci označila bitúnky, pričom však vo svojom liste zo 16. októbra 2013 usudzovala, že z pomoci mali prospech hlavne poľnohospodári. Z určitých stanovísk Komisie tiež vyplýva, že za rozhodujúce kritérium považuje Komisia kritérium vlastníctva zvieraťa, pričom však v spornom rozhodnutí sa toto kritérium neuvádza. V tejto súvislosti Belgické kráľovstvo tvrdí, že sporné rozhodnutie neumožňuje dospieť k záveru, že existuje iba jeden príjemca na testované zviera, a že napríklad reštaurácia alebo mäsiarstvo by mohli byť kvalifikované za príjemcov iba za predpokladu, že boli vlastníkmi testovaných zvierat v čase porážky. Navyše takéto kritérium je založené iba na skutočnosti, že bitúnky „často“ bezprostredne premietajú náklady súvisiace s testami na BSE na vlastníka testovaného zvieraťa. Pritom však na základe toho, že je toto premietnutie bezprostredné, nemožno dospieť k záveru, že k nemu dochádza vo všetkých prípadoch, a po druhé, ak by sa malo brať do úvahy premietnutie nákladov v rámci všetkých jednotlivých štádií výroby a uvádzania na trh výrobkov pochádzajúcich z hovädzieho mäsa, s cieľom nájsť toho, kto mal v skutočnosti prospech z pomoci, došlo by sa až ku konečnému spotrebiteľovi, ktorý ako taký nemôže byť príjemcom pomoci.

53.

V treťom rade a ešte subsidiárnejšie Belgické kráľovstvo tvrdí, že Komisii lojálne a konštruktívne poskytovalo súčinnosť, napriek objektívnym problémom, s ktorými sa stretlo pri identifikácii individuálnych príjemcov pomoci a vyčíslení súm, z ktorých mal každý z nich prospech. Komisia naopak konala nelojálne, keďže neposkytla jasné usmernenia na účely vymáhania predmetnej pomoci.

54.

Záverom Belgické kráľovstvo tvrdí, že buď sa treba riadiť sporným rozhodnutím, podľa ktorého predmetná pomoc zvýhodnila všetkých prevádzkovateľov pôsobiacich v jednotlivých sektoroch potravinového reťazca výrobkov z hovädzieho dobytka, čo by malo za dôsledok to, že sumy pripadajúce na príjemcu jednoducho nie je možné vypočítať, alebo sa treba riadiť stanoviskom vyjadreným Komisiou v jej liste zo 16. októbra 2013, podľa ktorého treba pomoc spätne získať iba od poľnohospodárov, pričom v takomto prípade sa sporné rozhodnutie musí považovať za rozhodnutie, ktoré „má až také obzvlášť závažné a zjavné nedostatky, že ho možno kvalifikovať ako neexistujúci akt“, v zmysle judikatúry Súdneho dvora. ( 30 )

55.

Hneď na úvod treba uviesť, že Belgické kráľovstvo nespochybňuje, že financovanie kvalifikované ako pomoc v súlade s článkom 1 ods. 3 a 4 sporného rozhodnutia nie je predmetom žiadneho opatrenia spočívajúceho vo vymáhaní pomoci, ani že informácie uvedené v článku 4 tohto rozhodnutia neboli Komisii oznámené v stanovených lehotách.

56.

Na druhej strane Belgické kráľovstvo uvádza tri skupiny tvrdení s cieľom vyvrátiť, že došlo k nesplneniu povinnosti, ktoré sa mu vytýka. Tieto tvrdenia sa týkajú nesprávnej kvalifikácie financovania testov na BSE ako štátna pomoc, uplatnenia pravidiel de minimis v prejednávanej veci a nemožnosti vykonať sporné rozhodnutie.

57.

V prvom rade Belgické kráľovstvo spochybňuje kvalifikáciu financovania testov na BSE uvedenú v spornom rozhodnutí ako pomoc.

58.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry sa členský štát nemôže odvolávať na nezákonnosť rozhodnutia z titulu prostriedku na obranu proti žalobe o nesplnenie povinnosti založenej na nevykonaní tohto rozhodnutia. ( 31 ) Akékoľvek spochybnenie zákonnosti takéhoto aktu práva Únie treba totiž urobiť v rámci osobitného konania, a to konania o žalobe o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. ( 32 )

59.

Tak ako sa uvádza v bode 43 týchto návrhov, v prejednávanej veci bola žaloba o neplatnosť, ktorú podalo Belgické kráľovstvo proti spornému rozhodnutiu, rozsudkom Všeobecného súdu zamietnutá a odvolanie, ktoré bolo proti tomuto rozsudku podané na Súdny dvor, bolo tiež zamietnuté. Treba dodať, že pokiaľ ide o kvalifikáciu financovania testov na BSE uvedenú v spornom rozhodnutí ako pomoc, Belgické kráľovstvo v obidvoch konaniach uviedlo rovnaké tvrdenia, ktoré boli rozvedené v rámci jeho vyjadrenia k žalobe v prejednávanej veci. Tieto tvrdenia už teda boli preskúmané a zamietnuté tak Všeobecným súdom, ako aj Súdnym dvorom.

60.

Jediná výnimka z pravidla uvedeného v bode 58 týchto návrhov sa týka prípadu, keď rozhodnutie, ktorého nevykonanie je predmetom sporu, treba považovať za neexistujúce. ( 33 ) Ako sa uvádza v bode 54 týchto návrhov, Belgické kráľovstvo vo svojom vyjadrení k žalobe uviedlo výhradu založenú na neexistencii sporného rozhodnutia. Ako však preukážem ďalej vo svojej analýze, táto výhrada nemôže uspieť.

61.

Z uvedeného vyplýva, že proti návrhu na konštatovanie nesplnenia povinnosti, ktorý podala Komisia, Belgické kráľovstvo nemôže platne uplatniť tvrdenia založené na nesprávnej kvalifikácii predmetných opatrení štátnej pomoci.

62.

V druhom rade a subsidiárne Belgické kráľovstvo tvrdí, že existuje „dôvodná istota“, že pokiaľ ide o predmetnú pomoc, horné hranice de minimis neboli presiahnuté.

63.

Ako sa uvádza v bodoch 29 a 50 týchto návrhov, metóda výpočtu, ktorú použilo Belgické kráľovstvo na to, aby dospelo k tomuto záveru, spočíva v pomernom rozdelení celkovej sumy predmetnej pomoci medzi 6 sektorov, ktoré označilo vo svojich listoch Komisii z 26. septembra 2011, 30. novembra 2012 a 17. apríla 2013, ( 34 ) a ktoré v podstate zodpovedajú kategóriám príjemcov uvedených v spornom rozhodnutí. Belgické kráľovstvo v podstate tvrdí, že táto metóda výpočtu je jedinou metódou, ktorá je v súlade so sporným rozhodnutím.

64.

Z dôvodov, ktoré vysvetlím, s týmto názorom nesúhlasím. Podľa môjho názoru je uvedená metóda naopak v rozpore tak so znením, ako aj s duchom tohto rozhodnutia.

65.

Kvalifikácia štátneho financovania testov na BSE uvedená v spornom rozhodnutí ako pomoc je založená na myšlienke, že takéto financovanie má za dôsledok zníženie nákladov, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet daného podniku, a to tým, že mu priznáva selektívnu výhodu. ( 35 ) Z odôvodnení 90, 92 a 93 sporného rozhodnutia a z jeho všeobecnej štruktúry tak jasne vyplýva, že napriek tomu, že do okruhu potenciálnych príjemcov pomoci spojenej s uvedeným financovaním patria rôzni prevádzkovatelia z potravinového reťazca výrobkov pochádzajúcich z hovädzieho dobytka, podliehajúci povinnosti uskutočniť test na BSE, skutočným príjemcom pomoci je jednotlivý podnik, na ktorom leží povinnosť nechať vykonať uvedený test a priamo alebo nepriamo za neho znášať náklady. ( 36 ) Uvedené je napokon logické. Vzhľadom na to, že náklady na testy na BSE vznikajú v štádiu porážky, práve v tomto štádiu sa pomoc poskytuje, a teda sa má vymáhať.

66.

Treba zdôrazniť, že sporné rozhodnutie sa v tomto smere riadi ustáleným stanoviskom Komisie, ktoré už okrem rozhodnutia o začatí formálneho konania o preskúmaní ( 37 ) bolo vyjadrené v rozhodnutí z roku 2005.

67.

V tomto rozhodnutí z roku 2005 Komisia okrem iného rozlišuje medzi financovaním „komplexných náhodných kontrol“, ktoré „nemožno fakturovať jednotlivému podniku, pretože ich účelom je zabezpečiť dohľad nad celým potravinovým reťazcom“, na jednej strane, a financovaním „nákladov na povinné kontroly, ktoré sa týkajú výroby výrobkov alebo ich uvádzania na trh“, na druhej strane. Zatiaľ čo prvé z uvedených financovaní „neposkytuje osobitnú hospodársku výhodu v prospech prevádzkovateľov, druhé z nich vedie k selektívnej výhode v prospech dotknutých podnikov. ( 38 ) Komisia tak v odôvodneniach 74 a 75 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, že financovanie časti nákladov na testy na BSE z povinných nákladov, plánované Belgickým kráľovstvom v oznámenom návrhu kráľovského výnosu, „znižuje náklady, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet podniku“, a to tým, že mu poskytuje selektívnu výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES. ( 39 )

68.

Rovnaký názor vyjadrila Komisia už v rozhodnutí z roku 2002. ( 40 ) V tomto rozhodnutí bolo oznámené opatrenie kvalifikované ako pomoc, „pretože príjemcom poskytuje hospodársku výhodu…, ktorá sa prejavuje najmä tým, že vlastníci živých zvierat, ktoré majú byť testované, neplatia časť nákladov na povinné testy, ktoré sa hradia za kusy hovädzieho dobytka podliehajúce poplatku, ktoré nemusia byť testované“. ( 41 ) Poľnohospodári boli považovaní za príjemcov pomoci.

69.

Obdobný princíp je vyjadrený aj v usmerneniach TSE. V bode 25 týchto usmernení sa uvádza, že „štátna pomoc, ktorej cieľom je pokryť náklady vynaložené na testy na TSE, sa vypláca prevádzkovateľovi, v priestoroch ktorého sa musia odobrať vzorky na účely testovania“ a „musí sa premietnuť v ekvivalentnom znížení cien požadovaných týmto prevádzkovateľom“. Inými slovami, pomoc sa v zásade vypláca bitúnku ( 42 ) a bitúnok ju povinne vymáha od prevádzkovateľa, v prospech ktorého bol test uskutočnený. ( 43 ) Treba zdôrazniť, že tento prevádzkovateľ nie je identifikovaný ako poľnohospodár, na rozdiel od toho, ako tomu bolo v bode 11.4 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva uplatniteľných na pomoc, ktorej cieľom je financovať testy na BSE do 31. decembra 2002. ( 44 ) Hoci je zjavné, že to tak vo väčšine prípadov bude, kritérium uvedené v článku 25 usmernení TSE umožňuje zohľadniť aj situácie, v ktorých uvedený prevádzkovateľ nie je poľnohospodárom, ale podnikom vykonávajúcim činnosť v iných štádiách sektora hovädzieho mäsa alebo samotným bitúnkom, ktorý nekoná na účet zákazníka, ale na svoj vlastný účet.

70.

Z dôvodov, na ktorých je založená kvalifikácia verejného financovania testov na BSE uvedená v spornom rozhodnutí ako pomoc tak vyplýva, že tak ako to Komisia jasne uviedla vo svojom liste z 18. júla 2012, príjemcom pomoci je podnik, ktorý by mal zaplatiť cenu testu, ak by náklady na jeho vykonanie neprevzal na seba štát, a nie tak, ako to nesprávne tvrdí Belgické kráľovstvo, všetky podniky zapojené do procesu výroby, spracovania a uvádzania na trh výrobkov pochádzajúcich z testovaného zvieraťa.

71.

Je pravda, že v spornom rozhodnutí sa uvádza, že príjemcami pomoci sú „poľnohospodári, bitúnky a ostatné subjekty, ktoré spracúvajú, predávajú, uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a podliehajúcimi povinnému testovaniu na BSE“. Ako som však už zdôraznil v bode 65 týchto návrhov, z tohto rozhodnutia jasne vyplýva, že iba za predpokladu, že bol podnik zodpovedný za vykonanie testu na BSE a povinný za neho znášať náklady, možno tento podnik vykonávajúci činnosť v niektorom zo štádií sektora hovädzieho mäsa považovať za podnik, ktorý mal prospech z výhody na základe článku 107 ZFEÚ v podobe zníženia poplatkov, a teda ho možno považovať za skutočného príjemcu predmetnej pomoci.

72.

Z uvedeného vyplývajú dva dôsledky na účely vykonania sporného rozhodnutia. Prvým je, že v rozpore s tým, čo tvrdí Belgické kráľovstvo vo svojom liste z 27. septembra 2011, na účely identifikácie príjemcov predmetnej pomoci nie je vôbec potrebné stanoviť objektívnu súvislosť medzi každým testovaným zvieraťom a všetkými prevádzkovateľmi vstupujúcimi do daného procesu od momentu porážky tohto zvieraťa až po predaj konečného výrobku. Tvrdenie uvádzané Belgickým kráľovstvom na svoju obranu, ktoré je založené na nemožnosti stanoviť objektívnu súvislosť, nemôže prospieť.

73.

Druhým a podstatnejším dôsledkom je to, že metóda „globálneho vymáhania“ spočívajúca v rozdelení celkovej sumy pomoci medzi jednotlivé sektory podnikania s hovädzím mäsom, a v rámci každého sektora medzi všetkých prevádzkovateľov z tohto sektora, nemôže spĺňať požiadavky správneho vykonania sporného rozhodnutia, keďže sa ňou nezabezpečuje vrátenie pomoci od podniku, ktorý z nej mal skutočný prospech.

74.

Takáto metóda je v rozpore nielen s logikou, na ktorej je založená kvalifikácia financovania testov na BSE uvedená v spornom rozhodnutí ako pomoc, ale aj so samotným znením tohto rozhodnutia.

75.

V bodoch 126 až 129 tohto rozhodnutia totiž Komisia odmietla metódu spätného získania pomoci prostredníctvom príspevkov vyberaných na financovanie AFSCA navrhovanú Belgickým kráľovstvom, pričom ju považovala za „[nezlučiteľnú] s požiadavkami v oblasti vymáhania protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci“. V rozpore s názorom, ktorý chce presadiť Belgické kráľovstvo, existuje jasná analógia medzi metódou, ktorá bola zamietnutá v spornom rozhodnutí, a metódou, ktorú tento členský štát navrhol vo svojej korešpondencii s Komisiou. V obidvoch prípadoch je totiž výsledkom, že pomoc sa nevymáha individuálne od jej skutočných príjemcov, ale „globálne“ od všetkých prevádzkovateľov v sektore hovädzieho mäsa.

76.

Belgické kráľovstvo je tak na účely dosiahnutia súladu so sporným rozhodnutím a so zásadami v oblasti vymáhania pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom povinné uskutočniť individuálne vymáhanie predmetnej pomoci od jej skutočných príjemcov. Uvedené je navyše v súlade so zásadou, podľa ktorej vymáhanie pomoci slúži na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže z dôvodu konkurenčnej výhody, z ktorej mal prospech príjemca tejto pomoci na trhu vo vzťahu k svojim konkurentom, keďže sa obnoví situácia predchádzajúca poskytnutiu uvedenej pomoci. ( 45 )

77.

Pokiaľ ide v prejednávanej veci o režim pomoci, je celkom možné, že v jednotlivom prípade sa na sumu, ktorá bola priznaná na základe tohto režimu, neuplatňuje zákaz uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to z dôvodu, že sa na ňu vzťahujú pravidlá de minimis. Belgické orgány však k takémuto záveru môžu dospieť až po tom, ako zistia sumu pomoci, z pomoci, z ktorej mal predmetný podnik prospech, a po tom, ako preveria, či sú vo vzťahu k tomuto podniku splnené všetky podmienky stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch de minimis. Navyše, tieto orgány sú povinné predložiť Komisii všetky dokumenty, ktorými je v každom jednotlivom prípade možné odôvodniť uplatnenie pravidla de minimis. ( 46 )

78.

Iba jednoduché tvrdenie, že „existuje dôvodná istota, že žiaden individuálny príjemca nepresahuje hornú hranicu de minimis“, teda nemôže postačovať, a to tým skôr za okolností prejednávaného prípadu, keď sa toto tvrdenie zakladá na uplatnení metódy výpočtu, ktorá, ako som preukázal vyššie, je v rozpore s duchom a znením sporného rozhodnutia, ako aj so zásadami v oblasti vymáhania pomoci.

79.

Argumentáciu Belgického kráľovstva založenú na uplatnení pravidiel de minimis preto podľa môjho názoru treba zamietnuť.

80.

V treťom rade a ešte subsidiárnejšie Belgické kráľovstvo uvádza celý rad tvrdení, ktorých cieľom je vyjadriť názor, že sporné rozhodnutie nie je možné vykonať z dôvodu nejasnosti tohto rozhodnutia, ako aj rozporuplnosti informácií poskytovaných Komisiou, na jednej strane, a z dôvodu praktických problémov na druhej strane. Belgické kráľovstvo tiež tvrdí, že Komisii lojálne poskytovalo súčinnosť.

81.

Podľa môjho názoru treba všetky tieto tvrdenia v plnom rozsahu zamietnuť.

82.

Predovšetkým Belgické kráľovstvo v rozpore s tým, čo tvrdí, malo k dispozícii dostatočne jasné informácie o spôsobe, akým sa má sporné rozhodnutie vykonať, najmä pokiaľ ide o otázku, od ktorých prevádzkovateľov sa má pomoc spätne získať.

83.

Ako som už mal príležitosť uviesť v bodoch 65 až 75 týchto návrhov, tieto informácie nielenže boli jasne uvedené v spornom rozhodnutí a neskôr boli Komisiou spresnené v jej korešpondencii s Belgickým kráľovstvom, ale vyplývali tiež z predchádzajúcich rozhodnutí Komisie týkajúcich sa belgického režimu financovania testov na BSE, rovnako ako aj z uplatniteľných právnych predpisov.

84.

Nielen v spornom rozhodnutí a neskorších vysvetleniach Komisie sa tak zreteľne za príjemcu predmetnej pomoci, pokiaľ ide o každé testované zviera, označoval prevádzkovateľ, ktorý podlieha povinnosti nechať vykonať test a ktorému mali byť náklady na tento test fakturované, ale vyplýva to celkom jasne tiež z usmernení TSE, z rozhodnutia z roku 2002, z rozhodnutia z roku 2005, ako aj z rozhodnutia o začatí formálneho konania o preskúmaní. Dodávam, že rozličné časti sporného rozhodnutia preukazujú, že Belgické kráľovstvo dobre pochopilo tvrdenie Komisie, podľa ktorého majú náklady na testy na BSE znášať jednotliví prevádzkovatelia, najčastejšie poľnohospodári, a že suma predmetnej pomoci sa má spätne získať od týchto prevádzkovateľov. ( 47 )

85.

Belgické kráľovstvo všetky tieto jednoznačné informácie ignorovalo. Vo svojej korešpondencii s Komisiou a následne vo svojich písomných podaniach pred Súdnym dvorom Belgické kráľovstvo iba opakovalo svoje tvrdenie, podľa ktorého „vzhľadom na hospodársku situáciu“, ako aj skutočnosť, že „epidémia BSE bola problémom postihujúcim celý potravinový reťazec“, „náklady na testy na BSE [by sa mali] premietnuť vo všetkých dotknutých sektoroch“ a [mali by ich] v rovnakých častiach znášať všetci prevádzkovatelia v sektore hovädzieho mäsa. ( 48 )

86.

Toto tvrdenie – ktoré má ďaleko od toho, aby bolo, tak ako to tvrdí Belgické kráľovstvo, v súlade so sporným rozhodnutím – pritom nielenže je s týmto rozhodnutím v rozpore, ale, čo je podstatnejšie, spochybňuje vlastne samotnú kvalifikáciu financovania testov na BSE, tak ako je uvedená v tomto rozhodnutí ako pomoc. Toto tvrdenie bolo napokon výslovne odmietnuté tak Všeobecným súdom v rozsudku z 25. marca 2015, Belgicko/Komisia (T‑538/11, EU:T:2015:188), ako aj v odvolacom konaní Súdnym dvorom v rozsudku z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia (C‑270/15 P, EU:C:2016:489), pričom obidva tieto rozsudky potvrdili, že náklady spojené s testami na BSE majú povahu „nákladu zaťažujúceho rozpočet podniku“ ( 49 ).

87.

Ďalej čo sa týka tvrdení založených na údajnej nemožnosti vykonať sporné rozhodnutie z dôvodu neprekonateľných praktických problémov, uvádzam, že v rozpore s tým, čo tvrdí Belgické kráľovstvo, na identifikácii individuálnych príjemcov predmetnej pomoci a zistení sumy tejto pomoci pri každom z nich nie je nič nadmieru komplikované.

88.

Po prvé, ako som už uviedol v bode 72 týchto návrhov, tvrdenie založené na nemožnosti identifikovať objektívnu súvislosť medzi každým testovaným zvieraťom a všetkými dotknutými prevádzkovateľmi od porážky až po predaj konečného výrobku sa musí zamietnuť ako absolútne irelevantné, keďže sporné rozhodnutie takúto povinnosť neukladá.

89.

Po druhé, podotýkam, že v čase, keď bolo sporné rozhodnutie prijaté, malo Belgické kráľovstvo už niekoľko rokov zriadený systém platenia poplatkov za poskytnutú službu, ktoré sa AFSCA uhrádzali zo strany bitúnku, no ktoré znášal prevádzkovateľ, na účet ktorého bol test na BSE vykonaný. ( 50 ) Identifikácia tohto prevádzkovateľa tak nie je pre belgické orgány ničím novým.

90.

Po tretie, len na základe tej skutočnosti – ktorú Belgické kráľovstvo tiež uvádza na podporu údajnej nemožnosti identifikovať skutočného príjemcu predmetnej pomoci – že náklady na test na BSE sa v závislosti od trhových podmienok môžu premietnuť na ďalších prevádzkovateľov v rámci potravinového reťazca až ku konečnému spotrebiteľovi, nemožno usudzovať, že v prípade, že uvedené náklady znáša štát, je tým, kto je príjemcom opatrenia pomoci, je práve tento konečný spotrebiteľ, a nie prevádzkovateľ, ktorý je v plnom rozsahu alebo sčasti oslobodený od ich platenia. ( 51 )

91.

Po štvrté, Belgické kráľovstvo sa nemôže odvolávať na skutočnosť, že identifikácia skutočných príjemcov pomoci by sa mohla ukázať ako nadmieru dlhá a nákladná pre dotknuté útvary, najmä vzhľadom na obmedzené zdroje, ktoré majú k dispozícii, ako aj vzhľadom na to, že časť dotknutých prevádzkovateľov už na trhu nepôsobí. Podľa ustálenej judikatúry totiž jednoduché praktické problémy, ktoré nespôsobujú absolútnu nemožnosť vykonania predmetného rozhodnutia, nepostačujú na odôvodnenie jeho nevykonateľnosti.

92.

Po piate, ani tvrdenie Belgického kráľovstva, podľa ktorého za predpokladu, že na účely identifikácie príjemcov pomoci sa príslušné orgány musia oprieť o kritérium vlastníctva testovaného zvieraťa, tieto orgány nie sú schopné sa vyrovnať s prípadmi, kedy dôjde k prevodu resp. prechodu vlastníctva 8 dní pred porážkou, pretože takýto prevod resp. prechod vlastníctva nepodlieha registračnej povinnosti, podľa môjho názoru nemožno uvádzať na účely odôvodnenia nemožnosti vykonať sporné rozhodnutie. Jednak sa totiž zdá, že prípad, na ktorý poukazuje Belgické kráľovstvo, sa týka len obmedzeného počtu prípadov, a jednak prevádzkovateľ, ktorý bol nesprávne identifikovaný ako vlastník zvieraťa, by mal v každom prípade možnosť namietať proti príkazu na vrátenie, pričom by poskytol dôkaz o prevode resp. prechode vlastníctva. Ja z uvedeného tvrdenia naopak vyvodzujem záver, že s výnimkou vyššie uvedených prípadov identifikácia vlastníka testovaného zvieraťa nepredstavuje pre belgické orgány väčšie problémy. Ako pritom uznáva Komisia, vlastníctvo zvieraťa v čase porážky by mohlo byť relevantným kritériom na účely identifikovania prevádzkovateľa, na účet ktorého bol test vykonaný a ktorý má náklady na jeho vykonanie znášať.

93.

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že sporné rozhodnutie nie je ani nevykonateľné, ba ani neexistujúce, z dôvodu jeho údajnej „nejasnosti“ či rozporuplnosti, a ani ho nie je nemožné vykonať z dôvodu praktických prekážok.

94.

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie Belgického kráľovstva založené na tom, že Komisii lojálne poskytovalo súčinnosť, aj za predpokladu, že by samo osebe postačovalo na odôvodnenie absolútneho nevykonania sporného rozhodnutia, podľa môjho názoru ho treba tiež odmietnuť vzhľadom na vyššie uvedené úvahy.

95.

Naopak, v rozpore s tým, ako to navrhuje posúdiť Belgické kráľovstvo, sa domnievam, že Komisii nemožno pripísať nedostatočnú súčinnosť, keďže Komisia objasnila svoje stanovisko, pokiaľ ide o praktické opatrenia na vykonanie sporného rozhodnutia už vo svojej faxovej správe z 18. júla 2012, pričom sa ukázala byť ochotnou vziať do úvahy problémy uvádzané Belgickým kráľovstvom, a súčasne pripravenou preskúmať ním predložené alternatívne návrhy.

96.

Je nesporné, že v čase podania tejto žaloby, viac ako tri roky po prijatí sporného rozhodnutia Belgické kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na vymáhanie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 3 a 4 tohto rozhodnutia. K tomuto dátumu belgické orgány nielenže nevydali žiaden príkaz na vrátenie, ale tieto orgány stále nepristúpili k identifikácii individuálnych príjemcov pomoci ani k výpočtu súm prijatých každým z nich. Belgické kráľovstvo ani napriek tomu, že ho k tomu zaväzuje článok 4 sporného rozhodnutia, nezaslalo Komisii informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku.

97.

Podľa ustálenej judikatúry jediným dôvodom obrany, ktorý môže členský štát uplatniť proti žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je dôvod založený na absolútnej nemožnosti správne vykonať predmetné rozhodnutie. ( 52 )

98.

Zo všetkých vyššie uvedených úvah však vyplýva, že Belgickému kráľovstvu sa takúto nemožnosť vykonať sporné rozhodnutie nepodarilo preukázať.

99.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor uviedol, že podmienka týkajúca sa existencie absolútnej nemožnosti vykonať rozhodnutie nie je splnená v prípade, že členský štát, ktorému sa vytýka nesplnenie povinnosti, len informuje Komisiu o právnych, politických alebo praktických prekážkach spojených s výkonom predmetného rozhodnutia bez toho, aby voči dotknutým podnikom uskutočnil skutočné opatrenie s cieľom pomoc spätne získať a bez toho, aby Komisii navrhol alternatívne spôsoby výkonu tohto rozhodnutia, ktorými by sa tieto prekážky dali prekonať. ( 53 )

100.

V prejednávanom prípade, hoci Belgické kráľovstvo Komisii navrhlo alternatívnu metódu smerujúcu k vykonaniu sporného rozhodnutia, faktom zostáva, že táto metóda spočívala v popretí individuálnej povahy predmetnej pomoci a Komisia ju oprávnene odmietla. Vo zvyšnej časti sa Belgické kráľovstvo obmedzuje na to, že nevymáhanie predmetnej pomoci odôvodňuje praktickými problémami, ktoré predstavovalo vykonanie sporného rozhodnutia a ktoré, ako som preukázal vyššie, neboli také, že by mohli znemožniť jeho vykonanie.

101.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: