1. 

Smernica 96/92/ES ( 2 ) o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou vytvorila zásady a základy pre vytvorenie hospodárskej súťaže v rámci sektoru elektrickej energie členských štátov. Postupný prechod na tento nový režim bol v niektorých členských štátoch sprevádzaný štátnymi pomocami poskytovanými v prospech vnútroštátnych energetických podnikov.

2. 

V tejto súvislosti Komisia už od roku 2001 prijala metodiku na analýzu zlučiteľnosti príslušnej štátnej pomoci s vnútorným trhom. Konkrétne zaviedla metódu, ktorou sa mal riadiť výpočet tzv. uviaznutých nákladov (ďalej len „uviaznuté náklady“), to znamená nákladov – ktoré možno kompenzovať štátnou pomocou – vzniknutých z dôvodu, že podniky v príslušnom odvetví nie sú v rámci nového modelu otvoreného hospodárskej súťaži z ekonomického hľadiska schopné plniť si svoje predchádzajúce záväzky alebo záruky týkajúce sa dodávok elektrickej energie.

3. 

V súlade s touto metodikou sa Komisia mala následne vyjadriť k niektorým systémom štátnej pomoci pre podniky v oblasti sektoru elektrickej energie. Jedným z nich bol systém zavedený Poľskou republikou, ktorý je predmetom tohto prejudiciálneho konania.

4. 

Poľská republika prijala v roku 2007 zákon s cieľom poskytnúť výrobcom elektrickej energie náhradu za uviaznuté náklady, ktoré by im mohli vzniknúť. ( 3 ) V tomto zákone poľské orgány konkrétne stanovili podmienky, za ktorých sa majú nahradiť náklady vzniknuté výrobcom pri predčasnom vypovedaní dlhodobých zmlúv o predaji elektrickej energie. Komisia sa vyjadrila kladne k zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom v rozhodnutí 2009/287/ES. ( 4 )

5. 

Podstatou problému je vyriešenie otázky, či štátna pomoc schválená Komisiou má byť vyplatená podľa „pôvodnej“ situácie energetických podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci (a ich výrobných blokov), ako je opísaná v zákone z roku 2007, alebo podľa situácie platnej v čase uvoľnenia pomoci (v prejednávanej veci sa to týka finančného roku 2009).

6. 

Predmetný návrh na začatie prejudiciálneho konania umožní Súdnemu dvoru v prvom rade potvrdiť jeho judikatúru týkajúcu sa výlučnej právomoci Komisie vyjadriť sa k zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom. V druhom rade je potrebné zistiť, ktorý z dvoch spôsobov výkladu, ktorý navrhujú účastníci konania (označený ako „statický a dynamický výklad“), by mal mať prednosť pri uplatňovaní rozhodnutia 2009/287.

7.

Komisia prijala 26. júla 2001 oznámenie o metodike pre analýzu štátnej pomoci v súvislosti s uviaznutými nákladmi (ďalej len „metodika“).

8.

V súlade s bodom 2 šiestym odsekom metodiky je cieľom metodiky „ukázať, ako Komisia zamýšľa uplatňovať pravidlá o štátnej pomoci uvedené v zmluve v prípadoch opatrení pomoci určených na kompenzovanie nákladov plynúcich z povinností alebo záruk, ktoré z dôvodu [zavedenia hospodárskej súťaže v rámci európskeho sektora elektroenergetiky na základe] smernice 96/92/ES už ďalej nie je možné plniť“.

9.

Bod 3 metodiky vymedzuje záväzky alebo záruky prevádzky, ktoré možno považovať za uviaznuté náklady, a v bode 3 uvádza:

„Tieto povinnosti alebo záruky prevádzky musia prinášať riziko, že nebudú splnené vzhľadom na ustanovenia v smernici 96/92/ES. Aby mohli byť povinnosti alebo záruky označené za uviaznuté náklady, musia sa na základe dôsledkov plynúcich zo smernice 96/92/ES stať nehospodárnymi a musia značne ovplyvniť konkurencieschopnosť dotknutých podnikov. Okrem toho musia mať za následok, že podniky budú vytvárať účtovné položky (napr. rezervy), ktorých úlohou bude vyjadriť predvídateľný dosah povinnosti alebo záruky.

Predovšetkým tam, kde by v dôsledku predmetných povinností alebo záruk mohla byť ohrozená životaschopnosť podnikov z dôvodu neposkytnutia pomoci alebo prechodných opatrení, sa pri týchto povinnostiach alebo zárukách vychádza z predpokladu, že vyhovujú podmienkam stanoveným v predošlom článku.

Vplyv takýchto povinností alebo záruk na konkurencieschopnosť alebo životaschopnosť dotknutých podnikov bude posudzovaný na konsolidovanej úrovni. Pri povinnostiach alebo zárukách, ktoré majú predstavovať uviaznuté náklady, musí byť možné preukázať vzťah príčin a následkov medzi nadobudnutím účinnosti smernice 96/92/ES a ťažkosťami, ktoré dotknuté podniky majú pri plnení alebo zabezpečovaní takýchto povinností alebo záruk. Aby mohol byť takýto vzťah príčin a následkov preukázaný, Komisia zohľadní akýkoľvek pokles cien elektrickej energie alebo straty v podieloch na trhu, ktoré dotknuté podniky utrpeli. Povinnosti alebo záruky, ktoré nemohli byť splnené bez ohľadu na nadobudnutie účinnosti smernice, nepredstavujú uviaznuté náklady.“

10.

Bod 4 metodiky sa týka výpočtu prípustnej štátnej pomoci a jeho bod 4.2 znie takto:

„V prípade systému vyplácania pomoci musí existovať možnosť zohľadniť skutočný budúci vývoj hospodárskej súťaže. Tento vývoj možno merať predovšetkým kvantifikovateľnými faktormi (ceny, podiely na trhu, ostatné faktory s výpovednou hodnotou, ktoré uviedol členský štát). Keďže zmeny podmienok hospodárskej súťaže majú priamy vplyv na výšku oprávnených uviaznutých nákladov, ktoré prichádzajú do úvahy, výška vyplatenej pomoci nevyhnutne závisí od vývoja skutočnej hospodárskej súťaže a pri výpočte postupne vyplácanej pomoci sa musia zohľadňovať zmeny relevantných faktorov, aby sa mohol vyhodnotiť dosiahnutý stupeň hospodárskej súťaže.“

11.

V zmysle bodu 4.5 ods. 4 metodiky:

„Najvyššia možná výška pomoci, ktorá môže byť vyplatená podniku na vyrovnanie uviaznutých nákladov, musí byť špecifikovaná vopred. Musí sa tu zohľadniť nárast produktivity, ktorý môže podnik dosiahnuť.

Podobne musí byť jasne vopred stanovený aj podrobný systém pre výpočet a financovanie pomoci určenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov a maximálna doba, počas ktorej môže byť pomoc vyplácaná. V notifikácii pomoci sa zvlášť uvedie, ako budú pri výpočte uviaznutých nákladov zohľadnené zmeny v rôznych faktoroch uvedených v bode 4.2.“

12.

Článok 1 rozhodnutia 2009/287 stanovuje:

„1.   Dlhodobé zmluvy o predaji kapacít a elektrickej energie uzavreté medzi spoločnosťou Polskie Sieci Elektroenergetyczne S.A. [poľský štátny prevádzkovateľ elektroenergetickej siete] a spoločnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k zákonu o pravidlách pokrývania nákladov vzniknutých producentom v súvislosti s predčasným vypovedaním dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie… predstavujú odo dňa pristúpenia Poľska k EÚ pre výrobcov elektrickej energie štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

2.   Štátna pomoc uvedená v odseku 1 predstavuje neoprávnene poskytnutú pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.“

13.

Podľa článku 4 uvedeného rozhodnutia:

„1.   Kompenzácie stanovené v [zákone] predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, poskytnutú výrobcom uvedeným v prílohe 2 k [zákonu].

2.   Štátna pomoc uvedená v odseku 1 je podľa metodiky pre uviaznuté náklady zlučiteľná so spoločným trhom.

3.   Maximálna výška kompenzácie stanovená v [zákone] je suma, ktorá vznikne po odpočítaní celkových príjmov získaných vďaka aktívam v rámci dlhodobých zmlúv a dostupných na pokrytie investičných nákladov.“

14.

V súlade s článkom 2 bodom 7 zákona sa za „výrobcu“ považuje „energetický podnik, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť v oblasti výroby elektrickej energie a je stranou dlhodobej zmluvy, s vylúčením spoločnosti Polskie Sieci Elektroenergetyczne S.A. so sídlom vo Varšave“.

15.

Článok 2 bod 12 zákona vymedzuje „uviaznuté náklady“ ako „výdavky výrobcu, ktoré nie sú kryté príjmami z predaja vyrobenej elektrickej energie, rezervami kapacity a systémovými službami na konkurenčnom trhu po predčasnom vypovedaní dlhodobej zmluvy, v prípade ktorých ide o výdavky tohto výrobcu na majetok súvisiaci s výrobou elektrickej energie, ktoré vynaložil do 1. mája 2004.“

16.

Podľa článku 32 ods. 1 zákona „ak je výrobca, ktorý uzatvoril dohodu o ukončení zmluvy, súčasťou skupiny, pri výpočte uviaznutých nákladov sa zohľadnia veličiny označené písmenami ‚N‘, ‚SD‘, ‚R‘ a ‚P‘, ktoré sa uvádzajú v článku 27 ods. 1, v súvislosti s každým výrobcom a každým podnikom, ktorý patrí do skupiny a vykonáva ekonomickú činnosť v oblasti výroby elektrickej energie vo výrobných blokoch, ktoré sa uvádzajú v prílohe 7 [zákona].“

17.

Príloha 1 zákona obsahuje zoznam výrobcov, ktorí uzavreli dlhodobé zmluvy o predaji kapacít a elektrickej energie, a uvádza výrobné bloky, ktorých sa takéto zmluvy týkajú.

18.

Príloha 2 zákona stanovuje k 1. januáru 2007 maximálne výšky kompenzácií za uviaznuté náklady pre jednotlivých výrobcov, ktorí sú príjemcami pomoci.

19.

Príloha 7 zákona obsahuje výpočet výrobných blokov zohľadnených na účely výpočtu uviaznutých nákladov výrobcov, ktoré sa berú do úvahy pri korekciách týchto nákladov.

20.

Ako vyplýva z predloženého návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok účastníkov konania, spoločnosť PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A. (ďalej len „PGE“) je výrobcom elektrickej energie, ktorý prevzal práva spoločnosti PGE Zespół Elektrowni Dolna Odra ako jej právny nástupca.

21.

Spoločnosť PGE Zespół Elektrowni Dolna Odra uzavrela pred rokom 2007 so spoločnosťou Polskie Sieci Elektroenergetyczne S.A. niekoľko dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie, v ktorých sa ako protiplnenie zaviazala uskutočniť určité investície.

22.

Na základe uvedených zmlúv sa spoločnosť PGE Zespół Elektrowni Dolna Odra (neskôr PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A.) zaviazala vytvoriť nové výrobné kapacity, modernizovať svoje zariadenia a tiež dodávať spoločnosti Polskie Sieci Elektroenergetyczne S.A. určité pevne stanovené minimálne množstvo elektrickej energie. Posledná uvedená spoločnosť (verejný poskytovateľ v rámci daného systému) sa zaviazala, že bude odoberať aspoň dohodnuté minimálne množstvo elektrickej energie, ktorej cena sa stanoví na základe zásady prenesenia nákladov na zákazníkov.

23.

Po pristúpení Poľskej republiky k Európskej únii bol v roku 2007, v čase platnosti smernice 96/92, prijatý zákon, ktorým sa zaviedol nárok na kompenzáciu uviaznutých nákladov. V čase prijatia tohto zákona bola PGE súčasťou skupiny podnikov spolu s ďalšími výrobcami elektrickej energie, medzi ktorých patrila tiež spoločnosť PGE Elektrownia Bełchatów S.A. (predtým Elektrownia Bełchatów S.A.; ďalej len „ELB“).

24.

Keď PGE uzatvorila dlhodobé zmluvy o predaji kapacít a elektrickej energie, neboli však PGE a ELB súčasťou tej istej skupiny podnikov. Ako som už uviedol, súčasťou rovnakej skupiny podnikov boli obe tieto spoločnosti v čase, keď bol prijatý uvedený zákon (29. jún 2007), ako aj rozhodnutie 2009/287 (25. september 2009).

25.

V prílohách spomínaného zákona ani v prílohách rozhodnutia 2009/287 sa neuvádza, že by PGE a ELB patrili do tej istej skupiny podnikov.

26.

V zozname výrobných blokov na výrobu elektrickej energie, ktoré boli zohľadnené na účely určenia uviaznutých nákladov (príloha 7 zákona), sa elektrárne PGE uvádzajú mimo elektrární ELB. Posledná uvedená spoločnosť sa uvádza ako člen holdingovej spoločnosti BOT Górnictwo i Energetyka S.A.

27.

Systém kompenzácií uviaznutých nákladov počíta so zaplatením preddavku výrobcovi, ktorého výška nesmie presiahnuť sumu stanovenú v zákone, ako aj s ročným vyúčtovaním, ktoré uskutočňuje predseda Urzędu Regulacji Energetyki (energetický regulačný orgán; ďalej len „URE“) na základe skutočného finančného výsledku.

28.

V prílohe 1 zákona sa PGE uvádza ako výrobca v zmysle článku 2 bodu 7 toho istého zákona. Podľa prílohy 2 zákona je maximálna suma kompenzácie za uviaznuté náklady pre túto spoločnosť stanovená vo výške 633496000 PLN.

29.

Rozhodnutím z 30. júla 2010 stanovil predseda URE výšku ročnej kompenzácie v prospech PGE za rok 2009 na sumu 24077793 PLN. Uskutočnil tak po zohľadnení finančného výsledku spoločnosti ELB, keďže sa domnieval, že táto spoločnosť patrila v roku 2009 do tej istej skupiny podnikov ako PGE.

30.

PGE podala žalobu proti rozhodnutiu predsedu URE na Sąd Okręgowy w Warszawie (Okresný súd vo Varšave), pričom tvrdila, že článok 32 ods. 1 zákona sa vzťahuje iba na prípad podnikov, ktoré sa v prílohe 7 zákona uvádzajú ako podniky patriace do tej istej skupiny, a že v súlade s touto prílohou PGE nepatrila do tej istej skupiny ako ELB.

31.

Okresný súd prijal žalobu PGE a vyhovel jej rozsudkom vydaným 4. júna 2010, pričom výšku ročnej kompenzácie uviaznutých nákladov za rok 2009 stanovil na sumu 116985205 PLN.

32.

Odvolanie podané predsedom URE zamietol Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd vo Varšave) rozsudkom zo 17. januára 2013. Podľa názoru tohto súdu na zohľadnenie finančného výsledku iného podniku (t. j. ELB) musí tento podnik v zmysle prílohy 7 zákona patriť do tej istej skupiny ako PGE, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

33.

Predseda URE podal proti rozsudku vydanému v odvolacom konaní mimoriadny opravný prostriedok na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), založený na údajnom porušení článku 2 ods. 1 a článku 32 zákona. Uviedol, že zákon je potrebné vykladať v súlade s metodikou a že z bodov 3.3 a 4.2 tejto metodiky vyplýva, že uviaznuté náklady sa majú vypočítať s ohľadom na skutočnú príslušnosť výrobcov energie, na ktorých sa vzťahuje zákon, k skupinám, v príslušnom roku kompenzácie týchto nákladov.

34.

Za týchto okolností položil Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) tieto prejudiciálne otázky.

35.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol doručený Súdnemu dvoru 11. decembra 2014, boli položené tieto prejudiciálne otázky:

36.

Na konaní sa zúčastnili a písomné pripomienky predložili PGE, predseda URE, poľská vláda a Komisia.

37.

Na pojednávaní konanom 27. januára 2016 sa zúčastnili PGE, poľská vláda a Komisia.

38.

PGV tvrdí, že ak Komisia vyhlásila, že štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, nie je vnútroštátny súd oprávnený overovať, či je táto pomoc v súlade so zásadami metodiky. V opačnom prípade by došlo k porušeniu výlučnej právomoci, ktorú Komisii priznáva článok 108 ZFEÚ a v prejednávanej veci by sa vnútroštátny súd de facto nemusel riadiť rozhodnutím 2009/287, čo výslovne vylučujú body 16, 17 a 20 oznámenia Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi. ( 6 ) Bez toho, aby bola dotknutá možnosť vnútroštátneho súdu použiť metodiku ako výkladový prostriedok na vyriešenie prípadných pochybností týkajúcich sa výkladu rozhodnutia 2009/287, nie je povolené, aby vnútroštátny súd vydával rozhodnutia v rozpore s uvedeným rozhodnutím.

39.

Predseda URE uvádza, že vnútroštátne súdy majú vykladať vnútroštátne právne predpisy tak, aby zaručili plnú účinnosť práva Únie v oblasti štátnej pomoci. Podľa jeho názoru to znamená, že v spore týkajúcom sa spornej štátnej pomoci musí vnútroštátny súd vykladať vnútroštátne právo s ohľadom na článok 4 rozhodnutia 2009/287 a body 3.3 a 4.2 metodiky.

40.

Poľská vláda vychádza z výlučnej právomoci Komisie vyjadriť sa k zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, pričom pripúšťa i možnosť, že keď Komisia prijme rozhodnutie, nastanú okolnosti sťažujúce vykonanie tohto rozhodnutia, takže bude nutné, aby Komisia a vnútroštátne orgány vypracovali spoločné opatrenia. Preto sa domnieva, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, je vnútroštátny súd oprávnený, a dokonca i povinný overiť, či vnútroštátne ustanovenia ustanovujúce povolenú pomoc sú v súlade so zásadami metodiky. Tak sa zabezpečí správna implementácia rozhodnutia 2009/287 a v konečnom dôsledku aj ochrana podmienok hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

41.

Komisia zastáva prevažne rovnaký názor ako PGE. Uvádza, že keď v rozhodnutí 2009/287 posúdila poľský systém uviaznutých nákladov (t. j. zákon z roku 2007) v zmysle bodov 3 a 4 metodiky a vyhlásila, že tento systém je zlučiteľný s vnútorným trhom, vnútroštátny súd nie je v momente skutočného vyplatenia kompenzácií oprávnený overiť súlad zákona s metodikou.

42.

PGE tvrdí, že ročná korekcia uviaznutých nákladov musí brať do úvahy situáciu platnú v čase, keď Komisia preskúmala režim pomoci ustanovený zákonom. PGE sa domnieva, že v rámci takéhoto preskúmania Komisia posúdila a schválila režim uviaznutých nákladov, ktorý je obsiahnutý v zákone, vrátane jednotlivých ustanovení tohto zákona. Keďže Komisia povolila metódu výpočtu korekcie na konsolidovanom základe v zmysle prílohy 7 zákona, je na určenie príslušnosti jednotlivého výrobcu k určitej skupine podnikov potrebné vychádzať striktne a výlučne z ustanovení zákona.

43.

Predseda URE, poľská vláda a Komisia sa prikláňajú k názoru, že na výpočet ročnej korekcie uviaznutých nákladov by sa príslušnosť výrobcu k určitej skupine mala posudzovať na základe „dynamického výkladu“. Body 3.3 a 4.2 metodiky odkazujú podľa ich názoru na budúci skutočný vývoj hospodárskej súťaže, a teda na skutočné trhové podmienky v okamihu vyplatenia štátnej pomoci. Z tohto predpokladu možno podľa nich vychádzať pri určení skutočného zloženia skupín podnikov počas roka, v ktorom sa uskutočňujú korekcie. Komisia spresňuje, že ak by sa namiesto toho uplatnil „statický výklad“, ktorý presadzuje PGE, museli by sa akékoľvek zmeny v štruktúre skupín podnikov chápať v tom zmysle, že nepatria do pôsobnosti rozhodnutia 2009/287, čo by viedlo k tomu, že kompenzácie by sa za týchto nových okolností mohli vyplatiť až po predchádzajúcom oznámení na základe článku 108 ZFEÚ.

44.

Podstatou prvej z položených prejudiciálnych otázok je zistiť, či sa článok 107 ZFEÚ a článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s rozhodnutím 2009/287 a s metodikou musia vykladať v tom zmysle, že keď Európska komisia vyhlási, že je štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, môžu vnútroštátne súdy v okamihu jej vyplatenia overovať, či je táto podpora zlučiteľná s metodikou.

45.

Uvedené znenie tejto otázky, ktorú formuloval vnútroštátny súd, je príliš abstraktné, aby z neho mohol vyvodiť inú než zápornú odpoveď.

46.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom patrí do výlučnej právomoci Komisie. ( 7 ) Vnútroštátne súdy nezohrávajú v systéme preskúmania štátnej pomoci síce úplne pasívnu úlohu, ich úloha sa však obmedzuje iba na zaručenie účinnosti preventívnej kontroly návrhov štátnej pomoci. V tejto súvislosti Komisia a vnútroštátne súdy plnia „odlišné úlohy, ktoré sa navzájom dopĺňajú“, ( 8 ) takže kým „posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci so spoločným trhom patrí do výlučnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu vykonávanému súdmi Únie, vnútroštátne súdy až do konečného rozhodnutia Komisie ochraňujú práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným porušením zákazu uvedeného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ štátnymi orgánmi“. ( 9 )

47.

V dôsledku toho vnútroštátne súdy nemajú právomoc vyjadriť sa k zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom ani posudzovať platnosť rozhodnutí, ktoré v tejto súvislosti prijíma Komisia. ( 10 )

48.

Vnútroštátny súd v skutočnosti nespochybňuje túto judikatúru, keďže jeho pochybnosti nevychádzajú z toho, že by bolo možné posúdiť platnosť rozhodnutia 2009/287 ako takého. Ani sa nepýta, či mu prináleží opätovne posúdiť obsah tohto rozhodnutia a znova sa vyjadriť k zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom. Má skôr záujem sa dozvedieť, či pri výklade vnútroštátnej právnej úpravy (zákona) týkajúcej sa programu pomoci, ktorý je predmetom rozhodnutia 2009/287, a používa sa ad casum, môže „rozhodnúť s cieľom, aby sa skutočný rozsah štátnej pomoci, ktorá sa výrobcom energie poskytla podľa zákona … prispôsobil predpokladom, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie“. ( 11 )

49.

Ako uvádza vnútroštátny súd, podstatou jeho otázky je to, či uvedený vnútroštátny právny predpis „treba vykladať v tom zmysle, že mechanizmus pomoci upravený v zákone, ktorého zlučiteľnosť so spoločným trhom sa preskúmala ešte pred jeho uplatnením v praxi, sa má a priori považovať za predpis v súlade s metodikou a pri svojom uplatnení sa už v tejto súvislosti nesmie skúmať, alebo či vnútroštátne orgány a súdy musia v rámci každého uplatnenia zákona vždy preskúmať štátnu pomoc poskytnutú v rámci uplatnenia zákona, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s touto metodikou.“ ( 12 )

50.

To by znamenalo, že uplatnenie zákona by malo vychádzať z takého „modelu výkladu“ ( 13 ), ktorého „základ“ by bolo rozhodnutie 2009/287 „spolu s metodikou“ ( 14 ). Ak by sme uplatnili takýto „model“, mohlo by dôjsť k tomu, že štátna pomoc, ku ktorej by Komisia nemala žiadne výhrady v čase, keď mohla „len vo všeobecnosti vyhodnotiť mechanizmy systému štátnej pomoci, ktoré tento [zákon] stanovuje“, by v deň svojho vyplatenia musela byť vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom. ( 15 )

51.

Zastávam názor, že s týmto prístupom nie je možné súhlasiť.

52.

Režim pomoci podľa zákona bol s konečnou platnosťou povolený rozhodnutím 2009/287, v ktorého článku 4 rozhodla Komisia na základe metodiky tak, že kompenzácie uviaznutých nákladov sú zlučiteľné so spoločným trhom. Toto rozhodnutie teda nemožno jednoducho považovať za „základ“, z ktorého by bolo možné vyvodiť výkladové pravidlo ad hoc, ktoré v skutočnosti predstavuje samotná metodika priamo uplatnená vnútroštátnymi súdmi s cieľom dosiahnuť odlišné výsledky. Takéto konanie by sme mohli chápať tak, že si tieto súdy privlastňujú výlučnú právomoc Komisie.

53.

Aj keď sa už Komisia vyjadrila ku konkrétnemu režimu pomoci ustanovenom v zákone, v rámci následnej praxe sa môžu vyskytnúť nepredvídané okolnosti, ktorých účinky by Komisiu mohli priviesť k inému rozhodnutiu, keby ich poznala alebo predvídala. Domnievam sa, že otázky položené vnútroštátnym súdom vychádzajú práve z takýchto obáv týkajúcich sa zabezpečenia dodržiavania práva Únie v oblasti štátnej pomoci.

54.

Aj keď ide o oprávnené obavy, nie je možné ich riešiť tak, že sa vnútroštátnym orgánom priznajú právomoci, ktoré prináležia Komisii. Riešenie práve naopak spočíva vo vymedzení „odlišných vzájomne sa dopĺňajúcich úloh“, ktoré v tejto oblasti prináležia Komisii a členským štátom, ako sa uvádza vyššie.

55.

Odpoveď na prvú otázku nebude v skutočnosti príliš užitočná, ak nebude súvisieť s posúdením druhej z otázok položených vnútroštátnym súdom, týkajúcej sa možného vplyvu zmeny skutkových okolností, z ktorých vychádzala Komisia, keď prijala rozhodnutie 2009/287.

56.

V každom prípade platí, že na takúto všeobecne či abstraktne položenú otázku možno odpovedať iba záporne. Ak Komisia vyhlási, že štátna pomoc je v zmysle konkrétneho vnútroštátneho právneho predpisu zlučiteľná so spoločným trhom, nemá vnútroštátny súd právomoc overovať, či zákon, ktorý ustanovuje takúto štátnu pomoc, je v súlade s požiadavkami metodiky.

57.

Vnútroštátny súd chce vedieť, či na účely ročného výpočtu uviaznutých nákladov (t. j. s cieľom stanoviť výšku sumy za každý rok, keď došlo ku korekcii), ktoré sa majú nahradiť výrobcom elektrickej energie, je za prvoradý faktor potrebné považovať: a) členstvo výrobcu v skupine podnikov podľa stavu v zmysle príloh zákona alebo b) skutočné členstvo v skupine výrobcov iné ako to, ktoré sa uvádza v uvedených prílohách alebo v rovnakej skupine, ale pozostávajúce z iných podnikov.

58.

Riešenie bude mať na prejednávanú vec priamy vplyv. Ak sa uplatní druhý prístup (presadzujúci „dynamický výklad“ zloženia skupín podnikov), zásadný význam pre výpočet by mali finančné výsledky, ktoré dosiahla skupina v roku, na ktorý sa vzťahuje kompenzácia. Toto je tvrdenie, ktoré v prejednávanom spore obhajoval poľský energetický úrad, keď bolo v súlade s jeho názorom rozhodnuté o znížení výšky sumy, ktorá sa mala vyplatiť PGE. Opačnú hypotézu, ktorú presadzuje PGE, potvrdili i prvostupňové a odvolacie súdy, ktoré vzali do úvahy výlučne stav uvedený v prílohe 7 zákona.

59.

Druhá otázka je teda formulovaná konkrétnejšia ako prvá otázka. Podstata problému spočíva v tom, či na účely výpočtu ročnej korekcie uviaznutých nákladov v prospech PGE za rok 2009 majú byť zohľadnené striktne iba tie výrobné bloky a podniky v oblasti sektoru elektrickej energie, ktoré sú uvedené v prílohe 7 zákona, alebo tie, ktoré priamo v roku 2009 patrili do rovnakej skupiny podnikov ako PGE napriek tomu, že podľa prílohy 7 boli súčasťou inej skupiny ako posledná uvedená spoločnosť.

60.

Obávam sa však, že odpoveď na druhú otázku nevyrieši hlavný problém prejednávaného sporu, ktorý sa v skutočnosti týka skôr výkladu a uplatnenia zákona než práva Únie. Ako uvádza PGE vo svojich pripomienkach (body 30 a 54), pochybnosti, ktoré vznikli, nemožno vyriešiť na základe rozhodnutia 2009/287, ani na základe metodiky, pretože ich riešenie závisí predovšetkým od uplatnenia článkov 2 a 32 zákona v spojení s prílohou 7 zákona. To sú ustanovenia, ktoré môžu pomôcť zistiť, či sa finančný výsledok, ktorý dosiahla ELB v roku 2009, môže premietnuť do korekcie uviaznutých nákladov, ktoré sa majú vyplatiť PGE, v zmysle ich zníženia, pretože podľa prílohy 7 zákona sa s touto okolnosťou v rámci stanovenej pomoci nepočítalo.

61.

Z pohľadu práva Únie je rozhodnutie 2009/287 iba „vyhlásením zlučiteľnosti“ uvedenej pomoci s vnútorným trhom, ktoré bolo zaslané poľským orgánom s cieľom umožniť im, aby na základe vlastného uváženia poskytli v prospech podnikov v oblasti sektoru elektrickej energie počas po sebe nasledujúcich ročných období verejné prostriedky do výšky x miliónov PLN. Ak sa tieto orgány počas uvedených ročných období rozhodnú pre takýto výklad zákona, z ktorého by vyplynulo zníženie – nikdy však zvýšenie – sumy povoleného výdavku, nie je možné proti ich postupu predkladať námietky, ktoré by vychádzali zo samotného rozhodnutia 2009/287. Opakujem, že toto rozhodnutie neukladá žiadnu „povinnosť“ alebo požiadavku, ktoré by sa týkali poskytnutia štátnej pomoci, a jeho jediným cieľom je vyhlásiť zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom.

62.

S uvedenou výhradou, ktorú ďalej zdôrazním, by som rád uviedol, že sa všeobecne a zásadne prikláňam k druhému z týchto dvoch tvrdení, t. j. k tvrdeniu presadzujúcemu „dynamický výklad“, ktorý zohľadňuje zmenu okolností. Rozhodnutie 2009/287 má zabezpečiť, aby ročná korekcia uviaznutých nákladov zodpovedala skutočnému stavu trhu v čase vyplatenia týchto nákladov, čo znamená, že sa bude vykonávať hodnotenie vývoja hospodárskej súťaže a samotného trhu. Zo zloženia skupín podnikov počas roka, keď sa uskutočňuje korekcia, možno z tohto pohľadu vyvodiť, či sa podmienky skutočnej hospodárskej súťaže na trhu zlepšili alebo zhoršili, pričom uvedené rozhodnutie takýto faktor korekcie nevylučuje.

63.

Ustanovenia obsiahnuté v bodoch 3.3 a 4.2 metodiky potvrdzujú, že by sa mal zohľadniť určitý vývoj okolností. Podľa bodu 3.3 „aby mohol byť takýto vzťah príčin a následkov preukázaný, Komisia zohľadní akýkoľvek pokles cien elektrickej energie alebo straty v podieloch na trhu, ktoré dotknuté podniky utrpeli“. A podľa bodu 4.2 „systém vyplácania pomoci musí umožňovať zohľadnenie budúceho vývoja hospodárskej súťaže“. Tento vývoj „možno merať predovšetkým kvantifikovateľnými faktormi (ceny, podiely na trhu, ostatné faktory s výpovednou hodnotou, ktoré uviedol členský štát)“. V tomto bode sa ďalej uvádza, že „výška vyplatenej pomoci nevyhnutne závisí od vývoja skutočnej hospodárskej súťaže a pri výpočte postupne vyplácanej pomoci sa musia zohľadňovať zmeny relevantných faktorov, aby sa mohol vyhodnotiť dosiahnutý stupeň hospodárskej súťaže“.

64.

Musíme však vychádzať z predpokladu, že vývoj všetkých týchto prvkov zohľadnila Komisia, keď prijala rozhodnutie 2009/287 a povolila režim kompenzácie stanovený zákonom. Keď Komisia overovala, či je pomoc týkajúca sa uviaznutých nákladov zlučiteľná s vnútorným trhom, bola si vedomá toho, že sa vyjadruje k režimu kompenzácií – ustanovenému zákonom – ktorý sa mal uplatňovať postupne a ktorý bol preto vystavený meniacim sa podmienkam. Údaje, ktoré boli dostupné, keď bol prijatý zákon (ktoré okrem iného zahŕňali údaje o majetku výrobných blokov a o zapojení podnikov do skupín spoločností), nemali nemennú povahu.

65.

Na účely prejednávanej veci by predovšetkým nemalo logiku, ak by Komisia prehliadala možnosť neskorších zmien týkajúcich sa zloženia konsolidovaných skupín a trhových podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet korekcií podľa zákona. Keďže v odôvodnení 352 rozhodnutia 2009/287 sa uvádza, že „Komisia zohľadňuje aj skutočnosť, že vplyv uviaznutých nákladov sa hodnotí na úrovni konsolidovaných skupín“, nie je možné vylúčiť možnosť, že zloženie týchto skupín prejde zmenami.

66.

Stanovisko, ktoré zaujala Komisia k otázke uviaznutých nákladov na základe predpokladu, že za údaje relevantné pre výpočet uviaznutých nákladov sa musia považovať údaje uvedené v prílohe 7 zákona, teda vôbec nebráni tomu, aby ročná korekcia mohla byť ovplyvnená neskoršími zmenami faktorov, ktoré sa uvádzajú v metodike, ako aj v samotnom rozhodnutí 2009/287.

67.

Jedným z týchto faktorov je stav hospodárskej súťaže v elektroenergetickom sektore. Práve z tohto dôvodu sa v bode 4.3 metodiky uvádza, že „členský štát sa musí zaviazať, že Komisii zašle výročnú správu, v ktorej opíše vývoj konkurenčného prostredia na jeho trhu elektrickej energie, kde okrem iného uvedie zmeny pozorované pri relevantných merateľných faktoroch“. ( 16 ) Podľa odôvodnenia 369 rozhodnutia 2009/287 „v súlade s bodom 4.3 metodiky pre uviaznuté náklady sa poľské orgány zaviazali predkladať Komisii výročné správy o implementácii [zákona]“.

68.

Podľa môjho názoru je toto ideálny spôsob, akým by sa režim kompenzácií uviaznutých nákladov stanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi mal prispôsobiť skutočnému stavu trhu s elektrickou energiou v čase, keď sa uskutočňujú postupné korekcie tejto pomoci.

69.

Medzi „kvantifikovateľné ukazovatele“, ktoré sa podľa bodu 4.2 metodiky považujú za relevantné pre posúdenie „[budúceho vývoja] hospodárskej súťaže“, patria i prípadné zmeny zoznamu výrobných blokov patriacich k jednotlivým podnikom (a v dôsledku toho skupín podnikov, ktorých sú súčasťou) v podobe, v akej sú uvedené v prílohách zákona. Tento údaj je teda relevantný na určenie výšky pomoci, pri výpočte ktorej „sa postupne musia zohľadňovať zmeny relevantných faktorov, aby sa mohol vyhodnotiť dosiahnutý stupeň hospodárskej súťaže“.

70.

Domnievam sa, že rozhodnutie 2009/287 sa v spojení s metodikou musí považovať za nástroj, ktorý umožňuje, aby sa štátna pomoc v priebehu času prispôsobovala zmenám faktorov určujúcich ich ročnú korekciu. Rozhodnutie 2009/287 teda uplatňuje „dynamický výklad“ zloženia skupín podnikov a zmien týkajúcich sa vlastníctva jednotlivých výrobných blokov, pričom na tento účel stanoví spôsob, akým majú členské štáty oznamovať Komisii prípadné zmeny v zložení konsolidovaných skupín, ktoré vo svojich prílohách uvádza zákon.

71.

Ak poľské orgány neoznámili Komisii zmeny, ku ktorým došlo v súvislosti s výrobnými blokmi uvedenými v prílohe 7 zákona, mali by vychádzať z takého obsahu uvedenej prílohy, z akého Komisia vychádzala pri prijatí rozhodnutia 2009/287. Uvedené orgány nie sú oprávnené, aby v čase, keď uskutočňujú ročnú korekciu uviaznutých nákladov, uplatňovali metodiku takým spôsobom, ktorý by bol v rozpore s rozhodnutím 2009/287.

72.

Počas pojednávania bolo preukázané, že poľské orgány predložili výročnú správu, na ktorú odkazuje bod 4.3 metodiky a že v nej uviedli zistené zmeny štruktúry trhu s elektrickou energiou. Ako počas pojednávania uviedol zástupca Komisie, uvedený orgán vzal tieto zmeny na vedomie a bol toho názoru, že vzhľadom na to, že vnútroštátne orgány dodržali stanovenú maximálnu výšku platby, nebolo potrebné prijať žiadne dodatočné opatrenie, keďže „dynamický výklad“ rozhodnutia 2009/287 už sám osebe umožňoval, aby bol výpočet kompenzácie upravený.

73.

Keď poľské orgány potvrdili nové zloženie skupín podnikov a ich vplyv na rozdelenie elektrární či výrobných blokov uvedených v prílohách zákona, mala Komisia možnosť vyjadriť sa k tomu, akým spôsobom sa táto zmena premietne do výpočtu ročnej sumy, a prípadne so zreteľom na svoje výlučné právomoci prispôsobiť ustanovenia rozhodnutia 2009/287 novej situácii na trhu. Zmena okolností uvedených v zákone nemusí byť dôvodom na to, aby boli kompenzácie vyplatené až po obnovení postupu kontroly stanoveného v článku 108 ZFEÚ. Mal by sa skôr použiť postup úpravy, ktorý je stanovený v rozhodnutí 2009/287, a spočíva v predložení výročnej správy uvedenej v odôvodnení 369 tohto rozhodnutia, k čomu došlo v prejednávanej veci.

74.

Spôsob, akým by sa malo odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku, je podľa môjho názoru v súlade s logikou, z ktorej vychádza systém postupu schvaľovania takejto štátnej pomoci, a súčasne zabezpečuje dodržanie výlučnej právomoci Komisie na jednej strane a zlepšenie účinnosti tohto systému ako takého na druhej strane, pretože zaručuje, že výpočet uvedenej pomoci bude zodpovedať okolnostiam existujúcim v čase jej skutočného vyplatenia.

75.

Malo by byť jasné, že môj návrh sa týka výlučne tých aspektov režimu pomoci ustanoveného zákonom, ktoré existujú na úrovni Spoločenstva. Súdnemu dvoru neprináleží, aby podával výklad právneho systému, ktorý zaviedla poľská právna úprava s cieľom riešiť problémy vzniknuté v dôsledku otvorenia vnútroštátneho trhu s elektrickou energiou hospodárskej súťaži. Poľské orgány i súdy môžu svoje vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa pomoci súvisiacej s uviaznutými nákladmi vykladať tak, ako považujú za vhodné bez toho, aby bola dotknutá výhrada či obmedzenie spočívajúce v tom, že nesmie byť prekročená výška štátnej pomoci, ktorá bola v rozhodnutí 2009/287 vyhlásená za zlučiteľnú, a že uvedené rozhodnutie nesmie stratiť svoj význam. Presnejšie, nič nebráni tomu, aby výklad zákona, či už na základe obsahu príloh, alebo na základe vývoja podmienok trhu s elektrickou energiou, viedol k zvýšeniu či zníženiu výšky ročných kompenzácií uviaznutých nákladov za predpokladu, že nedôjde k prekročeniu uvedeného limitu.

76.

Chcem tým povedať, že rozhodnutie 2009/287 sleduje jediný cieľ, a to povoliť štátnu pomoc zavedenú vnútroštátnymi orgánmi za predpokladu, že Komisia vyhlásila jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Táto okolnosť nezakladá z pohľadu článku 107 ZFEÚ subjektívne právo prípadných príjemcov na získanie takejto pomoci. Otázku, či a v akom rozsahu toto subjektívne právo existuje, musia vyriešiť ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov tak, ako ich vykladajú príslušné vnútroštátne súdy.

77.

To teda znamená, že ak Komisia povolila poskytnutie spornej pomoci, sú poľské orgány oprávnené, aby z dôvodov, ktoré vyplývajú zo striktne vnútroštátnych potrieb a sú upravené príslušným vnútroštátnym právom, tieto podpory znížili alebo dokonca zrušili, ak pritom dodržiavajú obmedzenia ustanovené príslušnými ústavnými ustanoveniami. Zároveň nie je možné, aby bola na základe článku 107 ZFEÚ podaná námietka proti rozhodnutiu vnútroštátnych súdov, ktorými bol pri výklade vnútroštátneho právneho predpisu znížený objem verejných prostriedkov, ktorých poskytnutie podnikom v oblasti sektoru elektrickej energie bolo vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom (v prejednávanej veci ide o rozhodnutie, ktorým bola výška ročných kompenzácií znížená v porovnaní s výškou, ktorá vyplýva z rozhodnutia 2009/287).

78.

Navrhujem teda, aby sa na druhú prejudiciálnu otázku odpovedalo v dvojakom zmysle: a) článok 107 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ a s článkom 4 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2009/287 v kontexte bodov 3.3 a 4.2 metodiky nebráni tomu, aby sa ročná korekcia uviaznutých nákladov uskutočnila podľa stavu skupín podnikov v podobe, v akej sa odráža vo vnútroštátnej právne úprave týkajúcej sa režimu štátnej pomoci povoleného Komisiou, a b) vnútroštátnemu súdu prináleží, aby spôsobom, akým vykladá príslušné vnútroštátne právo, vyriešil následky zmien v zložení skupín podnikov v sektore elektrickej energie, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci za predpokladu, že výška tejto pomoci po uskutočnení korekcie vyplývajúcej z tejto zmeny okolností neprekročí maximálnu hodnotu uvedenú v rozhodnutí 2009/287 a že toto rozhodnutie nestratí svoj zmysel.

79.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na položené otázky takto: