—

Posteshop SpA – Divisione Franchising Kipoint, v zastúpení: A. Vallefuoco a V. Vallefuoco, avvocati,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato,

—

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: C. Zadra a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 376, s. 21).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Posteshop SpA – Divisione Franchising Kipoint (ďalej len „Posteshop“) na jednej strane a Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad poverený dohľadom nad hospodárskou súťažou a trhom, ďalej len „Autorità“) a Presidenza del Consiglio dei Ministri (predsedníctvo Rady ministrov) na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým sa konštatovalo, že Posteshop sa dopustila klamlivej reklamy.

3

Odôvodnenia 1, 3, 8 a 16 až 18 smernice 2006/114 stanovujú:

…

…

…

4

Podľa článku 1 smernice 2006/114:

„Účelom tejto smernice je chrániť obchodníkov proti klamlivej reklame a jej nekalým následkom a ustanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená.“

5

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa pod:

…“

6

Článok 3 uvedenej smernice stanovuje, že pri posudzovaní, či je reklama klamlivá, je nevyhnutné vziať do úvahy všetky jej črty, a vymenúva niektoré relevantné informácie v tejto súvislosti.

7

Článok 4 tej istej smernice stanovuje podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená.

8

Podľa článku 5 smernice 2006/114:

„1.   Členské štáty zabezpečia existenciu primeraných a účinných prostriedkov na boj proti klamlivej reklame a vynútenie dodržiavania ustanovení o porovnávacej reklame v záujme obchodníkov a súťažiteľov.

…

3.   Na základe ustanovení uvedených v odsekoch 1 a 2 prenesú členské štáty na súdy alebo správne orgány právomoci, ktoré ich v nevyhnutných prípadoch so zreteľom na všetky dotknuté záujmy, a najmä verejný záujem, splnomocňujú:

…

4.   Členské štáty môžu preniesť na súdy alebo správne orgány právomoci umožňujúce im, vzhľadom na odstránenie trvajúcich účinkov klamlivej reklamy alebo nepovolenej porovnávacej reklamy, ktorej zastavenie bolo nariadené právoplatným rozhodnutím:

…“

9

Článok 6 tejto smernice znie:

„Táto smernica nevylučuje dobrovoľnú kontrolu klamlivej alebo porovnávacej reklamy vykonávanú samosprávnymi orgánmi…, ktorú môžu členské štáty podporovať.“

10

Podľa článku 8 ods. 1 smernice 2006/114:

„Táto smernica nebráni členským štátom, aby si zachovali alebo prijali ustanovenia s cieľom zabezpečiť rozsiahlejšiu ochranu obchodníkov a súťažiteľov, pokiaľ ide o klamlivú reklamu.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na porovnávaciu reklamu, pokiaľ ide o porovnávanie.“

11

Legislatívny dekrét č. 145 z 2. augusta 2007 o uplatňovaní článku 14 smernice 2005/29/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS o klamlivej reklame (GURI č. 207 zo 6. septembra 2007, ďalej len „legislatívny dekrét č. 145/2007“), v článku 1 ods. 1 stanovuje:

„Ustanovenia tohto legislatívneho dekrétu majú za cieľ chrániť obchodníkov proti klamlivej reklame a jej nekalým následkom a ustanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená.“

12

Článok 3 tohto dekrétu definuje prvky umožňujúce posúdiť klamlivú povahu reklamy. V článku 4 tohto dekrétu sú vymenované podmienky, za ktorých sa porovnávacia reklama považuje za povolenú.

13

Podľa článku 8 ods. 8 a 9 uvedeného legislatívneho dekrétu:

„8.   Ak sa [Autorità] domnieva, že reklama je klamlivá alebo že odkaz porovnávacej reklamy je nepovolený, zakáže jej uverejnenie, pokiaľ ešte nebola uverejnená, alebo v opačnom prípade jej ďalšie uverejňovanie. Toto rozhodnutie môže tiež stanoviť povinnosť obchodníka uverejniť na svoje náklady rozhodnutie, aj vo forme výňatku, prípadne i osobitné opravné vyhlásenie umožňujúce zabrániť tomu, aby klamlivá reklama alebo odkaz nepovolenej porovnávacej reklamy naďalej vyvolávali účinky.

9.   Okrem opatrenia zakazujúceho uverejnenie reklamy [Autorità] tiež rozhodne o uložení správnej pokuty vo výške od 5000 [eur] do 500000 [eur] s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho konania. V prípade reklám, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie či bezpečnosť alebo priamo či nepriamo ovplyvniť neplnoletých alebo mladistvých, nesmie byť pokuta nižšia než 50000 [eur].“

14

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Autorità rozhodnutím z 30. marca 2010 konštatoval, že reklamné materiály distribuované spoločnosťou Posteshop na účely propagácie jej franchisingového reťazca Kipoint predstavujú klamlivú reklamu podľa článkov 1 a 3 legislatívneho dekrétu č. 145/2007. V dôsledku toho Autorità tým istým rozhodnutím zakázal ďalšiu distribúciu a uložil spoločnosti Posteshop peňažnú sankciu vo výške 100000 eur.

15

Posteshop podala proti tomuto rozhodnutiu žalobou na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio). Tento súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, pričom predovšetkým konštatoval, že z článku 1, ako aj z článku 5 ods. 3 písm. a) a b) a článku 5 ods. 4 smernice 2006/114 jasne vyplýva, že systém ochrany zavedený touto smernicou sa netýka iba prípadu, keď reklama obsahuje súčasne prvky klamlivej reklamy a prvky nepovolenej porovnávacej reklamy.

16

Posteshop podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Posteshop pred týmto súdom predovšetkým tvrdí, že z odôvodnenia 3 a článku 5 smernice 2006/114 vyplýva, že jej cieľom je sankcionovať iba konania, ktoré sú klamlivou reklamou a zároveň nepovolenou porovnávacou reklamou, a že legislatívny dekrét č. 145/2007 sa má vykladať v tomto zmysle. Preto sa jej nemôže vytýkať porušenie týchto noriem.

17

Vnútroštátny súd sa domnieva, že výklad, ktorý poskytol Tribunale amministrativo regionale per il Lazio, je najpresvedčivejší. Domnieva sa však, že stanovisko spoločnosti Posteshop, podľa ktorého je klamlivosť, pokiaľ ide o ochranu obchodníkov, iba jednou podmienkou nezákonnosti porovnávacej reklamy, nie je nedôvodné, pretože spočíva na odôvodneniach 3, 8 a 16 až 18 smernice 2006/114, v ktorých sa uvádza spojenie „klamlivá a nepovolená porovnávacia reklama“.

18

Za týchto okolností Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa smernica [2006/114] vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o ochranu obchodníkov, vzťahuje sa na reklamu, ktorá je klamlivá a súčasne nepovolená porovnávacia, alebo sa vzťahuje na dve odlišné protiprávne konania, z ktorých je každé relevantné samo osebe a ktorými sú klamlivá reklama a nepovolená porovnávacia reklama?“

19

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2006/114 vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o ochranu obchodníkov, týka sa klamlivej reklamy a nepovolenej porovnávacej reklamy ako dvoch samostatných protiprávnych konaní a že na účely zákazu a sankcionovania klamlivej reklamy nie je potrebné, aby takáto reklama predstavovala aj nepovolenú porovnávaciu reklamu.

20

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na jednej strane, ako uvádza vnútroštátny súd, odôvodnenia 3 a 16 až 18 smernice 2006/114 používajú v jej talianskej jazykovej verzii formuláciu „pubblicità ingannevole ed illegittimamente comparativa“ (klamlivá a nepovolená porovnávacia reklama), čo by mohlo viesť k domnienke, že sa týkajú reklamy, ktorá je klamlivá a zároveň nepovolená porovnávacia. Na druhej strane uvedené odôvodnenie používa najmä vo francúzskej jazykovej verzii formuláciu „publicité trompeuse et… publicité comparative illicite“ (klamlivá reklama a nepovolená porovnávacia reklama) a uvedené odôvodnenia 16 až 18 používajú vo francúzskej verzii formuláciu „publicité trompeuse ou… publicité comparative illicite“ (klamlivá reklama alebo… nepovolená porovnávacia reklama), čo vedie naopak k domnienke, že ide o dva odlišné typy reklamy.

21

Podľa ustálenej judikatúry však formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovení práva Únie nemôže slúžiť ako jediný základ výkladu týchto ustanovení. V prípade rozdielov medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa majú predmetné ustanovenia vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého sú súčasťou (pozri rozsudky z 12. novembra 1998, Institute of the Motor Industry, C-149/97, Zb. s. I-7053, bod 16 a citovanú judikatúru, ako aj z 24. októbra 2013, Drozdovs, C‑277/12, bod 39 a citovanú judikatúru).

22

V tomto prípade je potrebné po prvé pripomenúť, že podľa článku 1 smernice 2006/114 má táto smernica dva ciele, a to jednak chrániť obchodníkov proti klamlivej reklame a jej nekalým následkom a jednak ustanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená.

23

Po druhé, je potrebné konštatovať, že pojmy „klamlivá reklama“ a „porovnávacia reklama“ sú predmetom dvoch odlišných definícií nachádzajúcich sa v písmenách b) a c) článku 2 smernice 2006/114.

24

Po tretie, z článku 5 ods. 3 písm. a) a b) a článku 6 tejto smernice vyplýva, že proti akejkoľvek klamlivej alebo nepovolenej porovnávacej reklame musí existovať možnosť podať žalobu na príslušné súdy alebo správne orgány členských štátov, že tieto súdy alebo správne orgány musia mať právomoc prijať opatrenia, ktorými sa nariadi zastavenie klamlivej reklamy alebo nepovolenej porovnávacej reklamy alebo zákaz jej uverejnenia, a že členské štáty môžu podporovať dobrovoľnú kontrolu s cieľom odstrániť klamlivú alebo porovnávaciu reklamu. Na rozdiel od odôvodnení 16 až 18 smernice 2006/114 v talianskom znení použitie spojky „alebo“ v týchto článkoch vo všetkých jazykových verziách predpokladá možnosť prijať takéto opatrenia tak proti klamlivej reklame, ako aj proti nepovolenej porovnávacej reklame bez toho, aby sa na účely konštatovania protiprávneho konania vyžadovala kumulatívna existencia týchto dvoch okolností.

25

Po štvrté, zo smernice 2006/114 jasne vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa klamlivej reklamy a ustanovenia týkajúce sa porovnávacej reklamy sledujú odlišný cieľ. Táto smernica v článku 3 stanovuje minimálne kritériá a ciele na určenie, či je reklama klamlivá, a teda nepovolená, zatiaľ čo článok 4 uvedenej smernice podáva výpočet kumulatívnych podmienok, ktoré musí porovnávacia reklama spĺňať, aby ju bolo možné kvalifikovať ako povolenú (pozri analogicky rozsudky z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C-487/07, Zb. s. I-5185, bod 67, ako aj z 18. novembra 2010, Lidl, C-159/09, Zb. s. I-11761, bod 16), pričom odôvodnenie 8 smernice 2006/114 okrem toho pripomína, že táto reklama môže byť legitímnym prostriedkom na informovanie spotrebiteľov o ich výhodách.

26

Z týchto skutočností vyplýva, že klamlivá reklama a nepovolená porovnávacia reklama predstavujú v rámci tejto smernice samostatné protiprávne konania.

27

Tento výklad je podporený analýzou vývoja právnej úpravy Únie v oblasti klamlivej a porovnávacej reklamy. Smernica 84/450 sa totiž vo svojom pôvodnom znení týkala iba klamlivej reklamy. Právna úprava porovnávacej reklamy bola do tejto smernice vložená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu (Ú. v. ES L 290, s 18; Mim. vyd. 15/003, s. 365). Cieľom smernice 97/55 v zmysle jej odôvodnenia 18 bolo stanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená. Táto smernica naproti tomu nijako nezmenila a nedoplnila ustanovenia smernice 84/450 týkajúce sa klamlivej reklamy. Ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22), obmedzila pôsobnosť smernice 84/450 na ochranu obchodníkov. Napokon smernica 2006/114 poslednú uvedenú smernicu kodifikovala. Z toho vyplýva, že normotvorca Únie nemal prijatím smerníc 97/55 a 2006/114 v úmysle zmeniť a doplniť právnu úpravu klamlivej reklamy, ako ju upravuje smernica 84/450, s výnimkou obmedzenia rozsahu jej pôsobnosti.

28

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 2006/114 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o ochranu obchodníkov, týka sa klamlivej reklamy a nepovolenej porovnávacej reklamy ako dvoch samostatných protiprávnych konaní a že na účely zákazu a sankcionovania klamlivej reklamy nie je potrebné, aby takáto reklama predstavovala aj nepovolenú porovnávaciu reklamu.

29

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o ochranu obchodníkov, týka sa klamlivej reklamy a nepovolenej porovnávacej reklamy ako dvoch samostatných protiprávnych konaní a že na účely zákazu a sankcionovania klamlivej reklamy nie je potrebné, aby takáto reklama predstavovala aj nepovolenú porovnávaciu reklamu.