1

Svojím odvolaním Ballast Nedam NV (ďalej len „Ballast Nedam“) navrhuje zrušenie rozsudku Ballast Nedam/Komisia (T‑361/06, EU:T:2012:491, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd Európskej únie zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konečnom znení z 13. septembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku [81 ES] [(vec COMP/F/38.456 – Bitúmen (Holandsko)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v časti, v akej sa týka tejto spoločnosti, a subsidiárne jednak čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje dĺžku porušenia vo vzťahu k tejto spoločnosti, a jednak zníženie sumy pokuty, ktorá jej bola uložená.

2

Článok 27 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje:

„Pred prijatím rozhodnutí podľa článkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo združeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, možnosť byť vypočutí v záležitostiach, voči ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa príslušné strany mohli vyjadriť. Sťažovatelia sú úzko zapojení do postupov.“

3

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 až 7 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

4

Odvolateľka riadi skupinu Ballast Nedam, ktorá pôsobí v odvetví stavebníctva v Holandsku. Od roku 1995 sa cestné stavebné činnosti skupiny sústredili v spoločnosti Ballast Nedam Grond en Wegen BV (ďalej len „BNGW“), dcérskej spoločnosti, v ktorej vlastní 100 % základného imania spoločnosť Ballast Nedam Infra BV (ďalej len „BN Infra“), v ktorej Ballast Nedam vlastní 100 % základného imania. Od 1. októbra 2000 vykonávala cestné stavebné činnosti skupiny Ballast Nedam priamo BN Infra.

5

V nadväznosti na žiadosť British Petroleum plc o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) v súvislosti s údajným kartelom na trhu cestného bitúmenu v Holandsku Komisia vykonala 1. a 2. októbra 2002 neohlásené kontroly v priestoroch určitých spoločností a 4. júla 2003 zaslala viacerým spoločnostiam vrátane BN Infra žiadosti o informácie. Táto spoločnosť na uvedenú žiadosť odpovedala 12. septembra 2003. Dňa 10. februára 2004 Komisia zaslala žiadosť o informácie spoločnosti Ballast Nedam, ktorá na ňu odpovedala 9. marca 2004.

6

Dňa 18. októbra 2004 Komisia začala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré nasledujúci deň zaslala viacerým spoločnostiam vrátane Ballast Nedam a BN Infra, pričom Ballast Nedam na toto oznámenie odpovedala 20. mája 2005.

7

Dňa 13. septembra 2006 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že spoločnosti, ktorým je určené toto rozhodnutie, sa zúčastnili na jedinom a pokračujúcom porušení článku 81 ES, ktoré spočívalo v tom, že v predmetných obdobiach pravidelne spoločne stanovovali brutto ceny na predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zľavu z brutto ceny pre staviteľov ciest zúčastnených na karteli a menšiu maximálnu zľavu z brutto ceny pre ďalších staviteľov ciest.

8

Ballast Nedam bola uznaná za zodpovednú za toto porušenie v období od 21. júna 1996 do 15. apríla 2002.

9

Vzhľadom jednak na priamu účasť spoločnosti BN Infra na porušení v období od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002 a na skutočnosť, že táto spoločnosť vlastnila 100 % základného imania spoločnosti BNGW v období od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, a jednak na skutočnosť, že Ballast Nedam priamo či nepriamo vlastnila 100 % základného imania spoločností BN Infra a BNGW, bola spoločnostiam Ballast Nedam a BN Infra spoločne a nerozdielne uložená pokuta 4,65 milióna eur.

10

Žalobou doručenou kancelárii Súdu prvého stupňa 5. decembra 2006 Ballast Nedam navrhla zrušenie sporného rozhodnutia a subsidiárne jednak čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia v časti, v ktorej stanovuje dĺžku porušenia vo vzťahu k nej, a jednak zníženie sumy pokuty, ktorá jej bola uložená.

11

Na podporu svojej žaloby Ballast Nedam uviedla dva žalobné dôvody.

12

Svojím druhým žalobným dôvodom, ktorý je jediný relevantný na účely tohto odvolania, Ballast Nedam tvrdí, že Komisia porušila článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a jej právo na obhajobu, pretože v oznámení o výhradách neuviedla, že predpokladala, že spoločnosť Ballast Nedam je zodpovedná za konanie svojej dcérskej spoločnosti BNGW z dôvodu, že Ballast Nedam uplatňovala rozhodujúci vplyv na BNGW v období od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000.

13

V bode 64 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul judikatúru týkajúcu sa presnosti vyžadovanej od oznámenia o výhradách, aby podnik bol schopný v rámci správneho konania vyjadriť svoje stanovisko k relevantnosti vytýkaných skutočností. Podľa tejto judikatúry oznámenie o výhradách musí najmä uvádzať, na základe akého postavenia sa podniku vytýkajú uvádzané skutočnosti (rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C‑322/07 P, C‑327/07 P a C‑338/07 P, EU:C:2009:500, bod 39).

14

V bodoch 68 až 71 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval:

15

Všeobecný súd zamietol žalobu v celom jej rozsahu.

16

Ballast Nedam navrhuje, aby Súdny dvor:

17

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

18

Na podporu svojho odvolania Ballast Nedam uvádza dva odvolacie dôvody založené jednotlivo na porušení článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, ako aj práv na obhajobu, a na tom, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil základné zásady, ktoré upravujú pripisovanie porušení kartelového práva, ktorých sa dopustili ich dcérske spoločnosti, materským spoločnostiam.

19

Svojím prvým odvolacím dôvodom smerujúcim proti bodom 68 až 71 napadnutého rozsudku Ballast Nedam tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 69 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že na základe informácií uvedených v oznámení o výhradách odvolateľka nemohla nevedieť, že ako materská spoločnosť BNGW môže byť osobou, ktorej bude určené konečné rozhodnutie Komisie.

20

Vo svojom odvolaní Ballast Nedam tvrdí, že v oznámení o výhradách Komisia mala označiť BNGW ako porušiteľa a výslovne informovať Ballast Nedam o tom, že by mohla byť vyhlásená za spoločne a nerozdielne zodpovednú zaplatiť pokutu uloženú BNGW. Bod 342 oznámenia o výhradách však neuvádza BNGW, ktorej navyše oznámenie o výhradách nebolo doručené.

21

Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.

22

V bode 64 napadnutého rozsudku Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pripomenul judikatúru týkajúcu sa presnosti vyžadovanej pri oznámení o výhradách, aby podnik bol schopný v rámci správneho konania vyjadriť svoje stanovisko k relevantnosti vytýkaných skutočností.

23

Ako vyplýva z bodu 68 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia v oznámení o výhradách opísala väzby existujúce medzi odvolateľkou a BN Infra, takže sa v bode 342 tohto oznámenia o výhradách rozhodla, že oznámenie o výhradách má byť určené BN Infra za jej vlastnú priamu účasť (a priamu účasť jej predchodcov) na dohodách, ako aj odvolateľke za jej účasť prostredníctvom účinného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na konanie BN Infra.

24

Pokiaľ ide o účasť BNGW, Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku uznal, že Komisia v oznámení o výhradách neuviedla nijaký dodatočný dôkaz týkajúci sa existencie jedného podniku tvoreného odvolateľkou a BNGW a že v tomto ohľade oznámenie o výhradách mohlo byť jasnejšie. Napriek tomu sa však domnieval, že táto skutočnosť nepostačuje na vyvodenie záveru, že Komisia jasne neuviedla, že chce vychádzať z domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu odvolateľky na obchodné správanie BN Infra a BNGW.

25

Tým sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia vzhľadom na požiadavku presnosti oznámenia o výhradách, podľa ktorej toto oznámenie musí uvádzať, na základe akého postavenia sa podniku vytýkajú uvádzané skutočnosti (rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, EU:C:2009:500, bod 39).

26

Všeobecný súd sa totiž v bode 69 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že odvolateľka nemohla nevedieť, že ako materská spoločnosť BNGW môže byť osobou, ktorej bude určené konečné rozhodnutie Komisie, hoci z vlastných zistení Všeobecného súdu vyplýva, že Komisia v bode 342 oznámenia o výhradách neuviedla, že toto oznámenie bolo určené odvolateľke z dôvodu uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie spoločnosti BNGW a že Všeobecný súd uznáva, že oznámenie o výhradách v tomto ohľade nebolo jasné.

27

Všeobecný súd sa nemohol domnievať, že zo zistenia uvedeného v bode 235 oznámenia o výhradách, podľa ktorého sa odvolateľka zúčastnila na karteli prostredníctvom riaditeľa BNGW, jasne vyplývalo, že Komisia zamýšľala vyvodzovať voči odvolateľke ako materskej spoločnosti BNGW odvodenú zodpovednosť, keďže oznámenie o výhradách spomína poslednú uvedenú spoločnosť len ako predchodcu BN Infra.

28

Navyše nejednoznačnosť listu obsahujúceho oznámenie o výhradách zvyšuje aj skutočnosť, že spoločnosti BNGW nebolo zaslané nijaké oznámenie o výhradách.

29

Pokiaľ ide o odpoveď odvolateľky na oznámenie o výhradách v súvislosti s BNGW, ktorá je uvedená v bode 70 napadnutého rozsudku, nemožno z nej vyvodiť, že odvolateľka z preštudovania oznámenia o výhradách pochopila, že ju Komisia považovala za zodpovednú z dôvodu činností BNGW.

30

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že právo odvolateľky na obhajobu nebolo porušené.

31

Keďže prvý odvolací dôvod je dôvodný, je namieste prijať ho a v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok v časti, v ktorej zamieta žalobný dôvod odvolateľky týkajúci sa porušenia článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a práva na obhajobu v rámci správneho konania, ktoré viedlo k spornému rozhodnutiu.

32

Svojím druhým odvolacím dôvodom smerujúcim proti bodom 72 až 77 napadnutého rozsudku žalobkyňa vytýka Všeobecnému súdu, že nepochopil zmysel tvrdení uvedených touto spoločnosťou na pojednávaní 30. júna 2011 a v dôsledku toho sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v bode 75 uvedeného rozsudku domnieval, že „[Ballast Nedam] nemôže tvrdiť, že Komisia jej nemohla pripísať protiprávne správanie BNGW v období od 21. júna 1996 do [30. septembra 2000] ani ju určiť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty“, keďže nijaké porušenie nebolo konštatované vo vzťahu k jej dcérskej spoločnosti BNGW.

33

Aj keď účelom tohto odvolacieho dôvodu je, aby hoci aj z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené na podporu predchádzajúceho odvolacieho dôvodu, viedol k zrušeniu pripísania zodpovednosti za konanie jej dcérskej spoločnosti BNGW odvolateľke, tak ani za predpokladu, že by bol dôvodný, nemohol by viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku vo väčšom rozsahu, než vyplýva z prijatia prvého odvolacieho dôvodu.

34

Preto nie je potrebné ho preskúmať.

35

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Súdny dvor môže sám rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje.

36

V tomto prípade to tak je.

37

V tomto ohľade odvolateľka s odkazom na svoje pripomienky uvedené v prvostupňovom konaní navrhuje čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a tvrdí, že pokuta vo výške 4,65 milióna eur, ktorá jej bola spoločne a nerozdielne uložená v článku 2 písm. a) tohto rozhodnutia, sa musí znížiť.

38

Na jednej strane, keďže sa odvolateľka v správnom konaní nemohla účinne obhajovať, pokiaľ ide o jej účasť na dotknutom porušení ako materskej spoločnosti vlastniacej 100 % základného imania BNGW, je namieste zrušiť článok 1 písm. a) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pripísania správania BNGW odvolateľke za obdobie od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000.

39

Na druhej strane, pokiaľ ide o správanie BN Infra, za ktoré sporné rozhodnutie tiež pripisuje zodpovednosť odvolateľke, Všeobecný súd s konečnou platnosťou znížil uloženú pokutu na 3,45 milióna eur, pričom konštatoval, že voči BN Infra nemožno vyvodzovať odvodenú zodpovednosť za správanie BNGW v období od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000 (rozsudok Ballast Nedam Infra/Komisia, T‑362/06, EU:T:2012:492).

40

Za týchto podmienok je výška pokuty uloženej spoločne a nerozdielne odvolateľke v článku 2 písm. a) sporného rozhodnutia stanovená na 3,45 milióna eur.

41

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

42

Podľa článku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

43

Keďže odvolanie podané spoločnosťou Ballast Nedam bolo prijaté a Súdny dvor znížil pokutu uloženú tejto spoločnosti, je vhodné zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov tohto konania. Okrem toho vzhľadom na žalobné dôvody, ktoré Ballast Nedam predložila v konaní pred Všeobecným súdom, z ktorých jedna časť bola s konečnou platnosťou zamietnutá, je vhodné, aby každý z účastníkov konania znášal svoje vlastné trovy prvostupňového konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: