1

Spoločnosti YKK Corporation (ďalej len „YKK Corp.“), YKK Holding Europe BV (ďalej len „YKK Holding“) a YKK Stocko Fasteners GmbH (ďalej len „YKK Stocko“) sa svojím odvolaním sa domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie YKK a i./Komisia (T‑448/07, EU:T:2012:322, ďalej len „napadnutý rozsudok“), v ktorom Všeobecný súd zamietol ich žalobu, v ktorej sa domáhali zrušenia rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konečnom znení z 19. septembra 2007 týkajúceho sa konania podľa článku [81 ES] (vec COMP/39.168 – PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa ich toho rozhodnutie týkalo, ako aj subsidiárne zrušenia alebo zníženia výšky pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ C 47, s. 8), uložená.

2

Článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), znie:

„2.   Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:

…

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov [, ktoré sa podieľalo na porušení, – neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

…“

3

Oznámenie Komisie o neuložení pokút alebo o ich znížení v prípade kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 1996“) vo svojej hlave D stanovuje:

4

Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“) vo svojej hlave B stanovuje:

…

5

Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie sú uvedené v bodoch 1 až 6, 8, 10, 12, 14, 16 až 18 a 20 napadnutého rozsudku takto:

…

…

…

…

…

…

6

V spornom rozhodnutí Komisia konštatovala na jednej strane existenciu štyroch rozličných porušení pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v práve Únie, ktorých sa dopustili v sektore tvrdej galantérie, ako aj zapínadiel, a na druhej strane, že odvolateľky mali účasť na troch z nich:

7

V dôsledku toho Komisia uložila dotknutým podnikom pokuty za porušenie článku 81 ES, vypočítané na základe metódy stanovenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku [65 ods. 5 UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia z roku 1998“), ako aj v oznámeniach o spolupráci z rokov 1996 a 2002.

8

Pokiaľ ide o spoluprácu BWA, sporné rozhodnutie uložilo pokuty týmto podnikom:

9

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa sporného rozhodnutia sa YKK Stocko podieľala na porušení počas celého jeho trvania deviatich rokov a deviatich mesiacov, zatiaľ čo YKK Corp. a YKK Holding sa podieľali na porušení (priamo alebo nepriamo) až po nadobudnutí nemeckej spoločnosti Stocko v roku 1997 (teraz YKK Stocko), a na porušení sa tým podieľali štyri roky (odôvodnenia 466 až 468 a článok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia).

10

To je dôvod, prečo na jednej strane neboli YKK Corp. a YKK Holding zodpovedné za zaplatenie celej pokuty uloženej YKK Stocko, ale iba za sumu 49000000 eur, a prečo na druhej strane YKK Stocko bola výlučne zodpovedná za zaplatenie zvyšných 19250000 eur jej uloženej pokuty (článok 2 ods. 1 sporného rozhodnutia).

11

Pokiaľ ide o dvojstrannú spoluprácu medzi skupinami Prym a YKK na trhu s inými druhmi zapínadiel, bola spoločnostiam YKK Corp., YKK Holding a YKK Stocko spoločne a nerozdielne uložená pokuta vo výške 19500000 eur. Naopak, podľa sporného rozhodnutia skupina Prym splnila podmienky na úplné oslobodenie od pokuty, ktorá by jej inak bola za toto porušenie uložená.

12

Nakoniec, pokiaľ ide o porušenia, ku ktorým došlo v rámci trojstrannej spolupráce, uložené boli tieto pokuty:

13

Na podporu svojich žalôb smerujúcich k zrušeniu sporného rozhodnutia odvolateľky predložili osem žalobných dôvodov, ktorých poradie preskúmania Všeobecný súd pozmenil a ktoré rozdelil do troch kategórií.

14

V prvej odvolateľky uviedli päť žalobných dôvodov týkajúcich sa trojstrannej spolupráce založených v podstate na:

15

V druhej bez toho, aby došlo k spochybneniu existencie porušenia, odvolateľky namietali dva žalobné dôvody týkajúce sa spolupráce BWA založené na:

16

V tretej odvolateľky predložili ôsmy žalobný dôvod spoločný pre všetky porušenia súvisiace s trojstrannou spoluprácou ako aj spoluprácou BWA, ktorý je založený na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality vo vzťahu k uplatneniu násobiteľa odstrašujúceho účinku 1,25 pri výpočte pokuty.

17

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol všetky žalobné dôvody predložené odvolateľkami, čím zamietol ich žalobu a zaviazal odvolateľky na náhradu trov konania.

18

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

19

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

20

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd nedostatočne odôvodnil zamietnutie ich žalobného dôvodu týkajúceho sa neprimeranej východiskovej sumy pokuty vo výške 50 miliónov eur s ohľadom na neexistenciu vplyvu predmetného porušenia na relevantný trh. Táto absencia odôvodnenia im podľa nich znemožnila vedieť, či Všeobecný súd zamietol ich žalobný dôvod z dôvodu, že Komisia dostatočne zohľadnila vplyv porušenia na trh alebo ho naopak nezohľadnila, pretože nebola povinná tak urobiť.

21

Ak by z napadnutého rozsudku malo vyplývať, že Komisia dostatočne zohľadnila vplyv porušenia na trh, odvolateľky tvrdia, že takýmto rozhodnutím by Všeobecný súd nesprávne vykladal sporné rozhodnutie a porušil by právo Únie, najmä článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003. Všeobecný súd by tiež nedodržal ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorá vyžaduje, aby Komisia v prípade, že považuje za primerané zohľadniť vplyv porušenia na trh na účely zvýšenia východiskovej sumy pokuty nad úroveň minimálnej možnej sumy 20 miliónov eur stanovenej v usmerneniach z roku 1998, musí uviesť konkrétne, hodnoverné a dostatočné kritériá, na základe ktorých sa má posúdiť, aký mohol byť skutočný vplyv porušenia na hospodársku súťaž na tomto trhu.

22

Naopak, ak by napadnutý rozsudok mal preukázať, že Komisia nezohľadnila vplyv porušenia na trh, pretože nebola povinná tak urobiť, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd by takým rozhodnutím nesprávne uplatnil právo Únie, podľa ktorého sankcie podľa vnútroštátneho práva a práva Únie nemajú byť len účinné a odstrašujúce, ale tiež primerané danému porušeniu. V tomto zmysle odvolateľky tvrdia, že je neprimerané zmeniť minimálnu možnú sumu vo výške 20 miliónov eur na 50 miliónov eur (čo predstavuje nárast o 250 %) bez zohľadnenia absencie vplyvu dohody o trojstrannej spolupráci na trh. Ak by to bolo inak, napadnutý rozsudok by považoval veľkosť podniku za významný faktor pri stanovení výšky pokuty, a bol by teda v rozpore s usmerneniami z roku 1998, ako aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora.

23

Komisia sa domnieva, že tvrdenia odvolateliek sa majú zamietnuť ako nedôvodné alebo neprípustné.

24

Na úvod treba konštatovať, že Všeobecný súd jasne najmä v bodoch 140 až 143 napadnutého rozsudku vyjadril dôvody, pre ktoré podľa neho Komisia mohla kvalifikovať dotknuté porušenie ako „veľmi závažné“ a z tohto dôvodu stanoviť východiskovú sumu pokuty na 50 miliónov eur bez toho, aby zohľadnila konkrétny vplyv tohto porušenia na relevantný trh, pretože nebola povinná tak urobiť.

25

Ako to Všeobecný súd v uvedených bodoch 140 a 143 napadnutého rozsudku s odkazom na bod 1A usmernení z roku 1998 uviedol, tento vplyv sa musí zohľadniť iba „ak je merateľný“. Podľa Všeobecného súdu, keďže išlo o globálnu dohodu s cieľom obmedziť potenciálnych súťažiteľov, ktorej skutočný účinok je logicky ťažko merateľný, Komisia nebola povinná presne preukázať skutočný vplyv kartelu na trh a vymedziť ho, ale mohla si vystačiť s odhadmi pravdepodobnosti takéhoto vplyvu.

26

Táto analýza je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej skutočný dopad porušenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na určenie výšky pokút. Osobitne skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú skutočne závažné, napríklad rozdeľovanie trhov (pozri rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, EU:C:2003:527, bod 118; Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, EU:C:2009:505, bod 96, ako aj Carbone‑Lorraine/Komisia, C‑554/08 P, EU:C:2009:702, bod 44).

27

Okrem toho Všeobecný súd jasne v bodoch 141 a 142 napadnutého rozsudku vysvetlil, že si vôbec neprotirečí, že sa v spornom rozhodnutí konštatovalo jednak, že trojstranná spolupráca bola ako celok uskutočnená a mohla mať naozaj vplyv na trh, a jednak, že tento vplyv nebolo možné vymerať, pretože nebolo možné určiť s dostatočnou presnosťou konkurenčné parametre (cena, obchodné podmienky, kvalita, inovácie a iné), ktoré by sa uplatnili v prípade neexistencie porušení.

28

Vzhľadom na uvedené netreba preskúmať iné tvrdenia odvolateliek predložené pre prípad, v ktorom by z napadnutého rozsudku vyplynulo, že Komisia zohľadnila v spornom rozhodnutí skutočný vplyv porušenia na trh.

29

V časti, v ktorej odvolateľky tvrdia, že sa v napadnutom rozsudku nekritizovala údajná neprimeraná povaha východiskovej sumy pokuty z dôvodu neexistencie vplyvu trojstrannej spolupráce na trh, stačí pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že je úlohou Všeobecného súdu preskúmať vhodnú povahu výšky pokuty a že v zásade neprináleží Súdnemu dvoru, keď rozhoduje o právnych otázkach v rámci odvolania, nahrádzať z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Únie týmito podnikmi (pozri, rozsudky SGL Carbon/Komisia, C‑328/05 P, EU:C:2007:277, bod 98, ako aj Quinn Barlo a i./Komisia, C‑70/12 P, EU:C:2013:351, bod 57 a citovanú judikatúru).

30

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod predložený odvolateľkami na podporu svojho odvolania treba zamietnuť.

31

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľky na úvod tvrdia, že Všeobecný súd riadne neodôvodnil, prečo zamietol žalobný dôvod založený na neuplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002.

32

Vo veci samej odvolateľky zastávajú názor, že Všeobecný súd sa tým, že namiesto oznámenia o spolupráci z roku 2002 uplatnil oznámenie o spolupráci z roku 1996, dopustil nesprávneho výkladu práva Únie, najmä zásady uplatniť najpriaznivejšie právo, tak ako je to stanovené v článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa má spätne uplatniť najpriaznivejšie právo.

33

V tejto súvislosti odvolateľky tvrdia, že zatiaľ čo oznámenie o spolupráci z roku 1996, na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 2002, podmieňovalo výhodu zníženia pokuty nespochybnením skutočností, táto výhoda im bola zamietnutá na základe podmienky, ktorá sa v čase prijatia sporného rozhodnutia prestala uplatňovať.

34

Následne odvolateľky dospeli k záveru, že dôkazy, ktoré predložili, predstavovali značnú pridanú hodnotu pre dôkazy, ktoré už Komisia mala, a mali teda mať nárok podľa bodu 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002, okrem čiastočného oslobodenia, ktoré im bolo poskytnuté za preukázanie predĺženia trvania porušenia, na ďalšie zníženie výšky pokuty.

35

Odvolateľky uvádzajú, že predložili dôkaz o konaní niektorých stretnutí, ktoré umožnili Komisii predĺžiť stanovenú dĺžku porušenia tak, že určila začiatok porušenia na 28. apríla 1998 namiesto 2. júna 1999. Zatiaľ čo prospech rovnajúci sa prospechu upravenom v bode 23 písm. b) treťom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 bol de facto Komisiou v odôvodneniach 588 a 589 sporného rozhodnutia priznaný, Komisia naopak nepriznala podľa odvolateliek zníženie pokuty podľa bodu 23 písm. a) tohto oznámenia iba z jediného dôvodu, že v zmysle hlavy D oznámenia o spolupráci z roku 1996 odvolateľky spochybnili protisúťažný cieľ a obsah stretnutí.

36

Komisia túto argumentáciu spochybňuje a tvrdí, že nie je dôvodná.

37

Za týchto okolností veci samej treba overiť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekritizoval sporné rozhodnutie z dôvodu, že v ňom Komisia prešetrila správanie odvolateliek na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996, a odmietla im následne priznať prospech z priaznivejšieho zaobchádzania, aké by vyplynulo z uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci oznámenie o spolupráci z roku 1996, ktoré sa na túto vec vzťahuje ratione temporis, neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého Komisia nezohľadní skutočnosti predložené podnikmi, ktoré majú vplyv na závažnosť alebo obdobie trvania kartelu, táto inštitúcia napriek tomu zastávala názor, ako to vyplýva aj z bodov 185 a 186 napadnutého rozsudku odkazujúcich na odôvodnenia 584, 585, 588 a 589 sporného rozhodnutia, že odvolateľky tým, že Komisii predložili pre ňu predtým neznáme skutočnosti, umožnili určiť dlhšiu dĺžku porušenia, keď sa ho nej zaradilo obdobie medzi 28. aprílom 1998 a 2. júnom 1999. Komisia tak posúdila túto spoluprácu ako poľahčujúcu okolnosť, ktorá umožnila odvolateľkám priznať zníženie základnej sumy pokuty o 9,375 milióna eur, čím ich nepokutovala za ich spoluprácu vyššou sumou pokuty, akú by museli zaplatiť v prípade neexistencie takejto spolupráce. Ako to uviedol aj Všeobecný súd v bode 187 napadnutého rozsudku, takto znížená základná suma pokuty uložená odvolateľkám bola teda rovnaká s hypotetickou sumou, akú by museli zaplatiť za porušenie trvajúce kratšie ako jeden rok.

39

Všeobecný súd v bodoch 177 a 180 napadnutého rozsudku tiež rozhodol, že pokiaľ ide o obdobie od 2. júna do 12. novembra 1999, odvolateľky nepredložili žiadny dôkaz, o ktorom by už Komisia nevedela, a iba potvrdili, že niektoré stretnutia sa naozaj uskutočnili, pričom spochybňovali okrem iného existenciu protisúťažného cieľa týchto stretnutí.

40

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že spolupráca podniku s Komisiou môže odôvodniť zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 iba vtedy, ak skutočne Komisii umožní splniť jej úlohu spočívajúcu v konštatovaní porušenia a v jeho ukončení (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, EU:C:2007:277, bod 83 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení kvality a užitočnosti podnikom poskytnutej spolupráce (rozsudok SGL Carbon/Komisia, EU:C:2007:277, bod 88).

41

Ako to konštatoval Všeobecný súd v bode 185 napadnutého rozsudku, Komisia v súlade s bodom 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002 ocenila trojstrannú spoluprácu medzi odvolateľkami a skupinami Prym a Coats s ohľadom na oznámenie o spolupráci z roku 1996, keďže uvedené skupiny predložili svoje žiadosti o prospech z oznámenia o spolupráci v súvislosti s porušeniami týkajúcimi sa trhu so zipsami pred 14. februárom 2002, dňom, ktorým bolo oznámenie o spolupráci z roku 1996 nahradené oznámením o spolupráci z roku 2002.

42

Treba však konštatovať, že ako oznámenie o spolupráci z roku 1996 (hlavy C a D), tak aj oznámenie o spolupráci z roku 2002 (body 21 a 23) vyžadujú ako podmienku na získanie zníženia pokuty, ktorá by bola inak uložená, aby dotknuté podniky predložili Komisii dôkazy, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie porušenia.

43

V tejto súvislosti nie je možné dôvodne tvrdiť, že informácie, ktoré nespĺňajú podmienku, podľa ktorej musia „prispievať k potvrdeniu existencie porušenia“ v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 1996, by mohli predstavovať dôkaz, ktorý predstavuje „značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý už má Komisia“ v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002.

44

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou má len Všeobecný súd právomoc jednak na zistenie skutkového stavu, okrem prípadu, ak vecná nesprávnosť jeho zistení vyplýva zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený, a jednak na hodnotenie tohto skutkového stavu. Súdny dvor má naopak na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Všeobecný súd vyvodil, okrem prípadov skreslenia týchto skutočností. V každom prípade takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

45

Pred Súdnym dvorom však odvolateľky nijako nepreukázali, ani netvrdili, že by sa Všeobecný súd dopustil zjavného skreslenia skutkových okolností, keď rozhodol, že odvolateľky nespĺňajú požiadavku oznámenia o spolupráci z roku 1996 uvedenú v bode 42 tohto rozsudku, a následne podobnú požiadavku uvedenú v oznámení o spolupráci z roku 2002.

46

Okrem toho, pokiaľ ide o obdobie pred 2. júnom 1999, treba pripomenúť, že ako to bolo uvedené aj 38 tohto rozsudku, spolupráca odvolateliek bola odmenená znížením základnej sumy pokuty, ktorá sa má uložiť, v prospech odvolateliek na základe poľahčujúcej okolnosti nesúvisiacej s ustanoveniami oznámenia o spolupráci z roku 1996.

47

Ako to uviedol aj generálny advokát v bodoch 69 až 71 svojich návrhov, dotknuté podniky nemôžu očakávať dvojitú odmenu za tie isté informácie, a to tie, ktoré im umožnili získať čiastočné oslobodenie za obdobie, na ktoré sa odvolávajú, ak tieto informácie za obdobie nasledujúce po uvedenom období neposkytli vyšetrovaniu Komisie žiadnu pridanú hodnotu.

48

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod predložený odvolateľkami na podporu svojho odvolania treba zamietnuť bez toho, aby bol potrebné rozhodnúť o údajnej uplatniteľnosti zásady najpriaznivejšieho práva v oblasti porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zahrnutých do práva Únie v oznámeniach o spolupráci z rokov 1996 a 2002.

49

V rámci tretieho odvolacieho dôvodu vo svojom odvolaní odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd tým, že zamietol ich žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení 10 % hornej hranice pokiaľ ide o spoluprácu BWA za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu YKK Stocko spoločnosťou YKK Holding, obdobie, počas ktorého sa YKK Stocko považuje za výlučne zodpovednú za porušenie, porušil článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj zásadu proporcionality, zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu individualizácie trestov, podľa ktorej podnik možno sankcionovať iba za skutočnosti, ktoré mu možno pripísať osobne.

50

Časť pokuty súvisiacej s počiatočným obdobím porušenia sa totiž rovná sume 19,25 milióna eur, ktorá predstavuje 55 % z celkového obratu YKK Stocko v roku 2006, ktorý bol 34,91 milióna eur, čo je suma, ktorá v značnom rozsahu prekračuje 10 % hornú hranicu stanovenú v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003.

51

Komisia namieta, že toto tvrdenie je založené z právneho hľadiska na nesprávnom pochopení účelu 10 % hornej hranice stanovenej v uvedenom ustanovení nariadenia č. 1/2003.

52

Podľa Komisie totiž musí byť uložená iba jedna pokuta. Komisia tvrdí, že hranica stanovená v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003 nie je časťou pokuty spojenou s tajným správaním počas obdobia porušenia, ale je zákonným maximom súvisiacim s finančnou schopnosťou zaplatiť pokutu a zameriava sa predovšetkým na ochranu podniku proti uloženiu neúmernej pokuty s ohľadom na jeho veľkosť pri prijímaní rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Rozhodujúcim faktorom je teda ekonomická sila podniku, ktorú naznačuje jeho celkový obrat v čase prijatia rozhodnutia o uložení pokuty. Tieto úvahy sú ako jediné schopné vysvetliť, prečo na účely výpočtu 10 % hornej hranice odkazuje predmetné ustanovenie výslovne na obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie. V dôsledku toho nie je pri určovaní výšky pokuty relevantná skutočnosť, že podnik mal slabšiu finančnú kapacitu v minulosti, pred nadobudnutím dotknutej spoločnosti hospodárskou skupinou, tak ako je to v prejednávanej veci.

53

Komisia dodáva, že aj v prípade, ak sa aj materská spoločnosť rozhodne, že neposkytne finančnú podporu svojej dcérskej spoločnosti, pokiaľ ide o časť pokuty, za ktorej zaplatenie je táto dcérska spoločnosť výlučne zodpovedná, čo môže ohroziť životaschopnosť tejto dcérskej spoločnosti, ide len o investičné riziko materskej spoločnosti spojenej s právnickou osobou, dcérskou spoločnosťou, ktorá sa pred ale aj po nadobudnutí dopustila protisúťažného správania sankcionovaného pokutami. Získaním kontroly nad dcérskou spoločnosťou preberá materská spoločnosť toto riziko, pričom ho však môže obmedziť tým, že v kúpnej zmluve uzatvorenej s pôvodným majiteľom tejto spoločnosti zahrnie odškodnenie.

54

Komisia dodáva, že jedine podnik zodpovedný za posledné štádiá porušenia a v čase prijatia konečného rozhodnutia je primeraným referenčným podnikom pre posúdenie otázok zodpovednosti a odstrašujúceho účinku, pokiaľ Komisia preukáže, že sa tento podnik, teda podnik, ktorý tvorí nová materská spoločnosť, sám zúčastnil na porušení. Z rovnakých dôvodov Komisia tvrdí, že odvolateľky nemôžu účinne tvrdiť, že pokuta bola uložená v rozpore so zásadou proporcionality alebo zásadou rovnosti zaobchádzania.

55

Tretí odvolací dôvod nastoľuje otázku stanovenia zákonnej hranice pokuty v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 v prípade spoluzodpovednosti v rámci rovnakého kartelu, a presnejšie, kde podnik, ktorý sa zúčastňuje na tomto karteli, začne byť počas trvania kartelu kontrolovaný iným podnikom v rámci hospodárskej skupiny, ktorá sa tiež zúčastnila na porušení.

56

V tejto súvislosti odvolateľky kritizujú napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v ňom Všeobecný súd v bodoch 192 až 195 a 204 prijal prístup Komisie v spornom rozhodnutí, ktorý spočíval v ponechaní si jednotnej zákonnej hranice vypočítanej na základe jediného obratu konsolidovanej skupiny YKK za celé obdobie porušovania od 24. mája 1991 do 15. marca 2001, t. j. počas deviatich rokov a deviatich mesiacov vrátane prvého obdobia porušovania, od 24. mája 1991 do 1. marca 1997, t. j. počas piatich rokov a deviatich mesiacov, počas ktorých YKK Holding a YKK Corp. nie sú považované za zodpovedné z dôvodu, že dcérska spoločnosť YKK Stocko im počas tohto obdobia nepatrila.

57

Treba zdôrazniť, že tretí odvolací dôvod môže mať vplyv iba na časť pokuty vo výške 19250000 eur, ktorá je výlučne uložená YKK Stocko a týka sa skutočností, ktoré sama vykonala pred tým, ako ju nadobudla YKK Holding, zatiaľ čo zvyšná časť pokuty vo výške 49000000 eur nebola v rámci tohto odvolania napadnutá.

58

V tejto súvislosti treba konštatovať jednak, že znenie článku 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1/2003 je jasné, pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej „pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov [ktoré sa podieľalo na porušení, – neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku“.

59

Pojem „podnik podieľajúci sa na porušení“ v zmysle uvedeného ustanovenia tak musí byť nutne ten istý na účely uplatnenia článku 81 ES, keďže tento pojem sa nemôže vykladať rozdielne na účely uloženia pokuty a na účely uplatnenia 10 % hornej hranice.

60

Pokiaľ teda podnik, ktorý Komisia považuje za zodpovedný za porušenie článku 81 ES, ako je tomu v prejednávanej veci, kúpil iný podnik, v rámci ktorého si ako dcérska spoločnosť zachováva postavenie samostatného hospodárskeho subjektu, Komisia musí zohľadniť vlastný obrat každého z týchto hospodárskych subjektov, aby na ne mohla uplatniť podľa potreby 10 % hornú hranicu.

61

Komisia v prejednávanej veci správne rozdelila zodpovednosť každého z podnikov, ktorý sa zúčastnil na porušení, keďže pred marcom 1997, obdobím, kedy YKK Holding nadobudla YKK Stocko, YKK Stocko a skupina YKK predstavovali dva „hospodárske subjekty“ alebo odlišné podniky v zmysle článku 81 ES a článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003. Z tejto situácie však Komisia nevyvodila záver, ktorý na 10 % hornú hranicu mala uplatniť.

62

Nemožno preto prijať tvrdenie Komisie, podľa ktorého išlo o ten istý podnik, ktorého štruktúra a finančná schopnosť sa časom menili, ktorý bol počas obdobia porušovania dotknutý. Okrem toho v prejednávanej veci takýto vývoj nie je výsledkom štrukturálneho rastu podniku YKK Stocko, zvýšenia jeho obratu alebo ním nadobudnutých nezávislých podnikov počas kartelu, ale predstavuje, naopak, výsledok nadobudnutia tohto podniku iným podnikom.

63

V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľ, ktorý sleduje zavedenie 10 % hornej hranice obratu každého podniku, ktorý sa podieľal na porušení, v článku 23 ods. 2, je najmä zamedziť, aby uloženie pokuty vo vyššej výške ako táto horná hranica prekročilo platobnú schopnosť podniku v čase, kedy je rozhodnuté o jeho zodpovednosti za porušenie a kedy mu Komisia uložila peňažnú sankciu.

64

Konštatovanie v predchádzajúcom bode podporuje článok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1/2003, ktorý pri 10 % hornej hranici vyžaduje, aby bola vypočítaná na základe obratu v obchodnom roku predchádzajúcom rozhodnutie Komisie o uložení sankcie za porušenie. Takáto požiadavka je tak riadne splnená, pokiaľ, ako v prejednávanej veci, je táto horná hranica určená na základe samotného obratu dcérskej spoločnosti, pokiaľ ide o pokutu, ktorá jej je uložená výlučne s ohľadom na obdobie predchádzajúce jej nadobudnutiu materskou spoločnosťou, čo odvolateľky v rámci svojho odvolania nespochybňujú. Z toho vyplýva, že za týchto okolností štrukturálny vývoj podniku zodpovedného ako hospodársky subjekt je v skutočnosti zohľadnený vo výpočte pokuty.

65

Rovnako nemožno prijať tvrdenie Komisie založené na tom, že musí byť uložená za obdobie porušovania jedna pokuta. Ako to Komisia pripustila počas pojednávania, pokiaľ ide o časť pokuty, za ktorú bola YKK Stocko výlučne zodpovedná, túto časť pokuty nie je možné vymôcť zo strany materskej spoločnosti v prípade nezaplatenia pokuty zo strany YKK Stocko. Spoločnosť totiž nemôže byť zodpovedná za porušenia, ktorých sa nezávisle od seba dopustili jej dcérske spoločnosti pred ich nadobudnutím, a tieto dcérske spoločnosti samotné nesú zodpovedať za svoje protiprávne správanie, ktorého sa dopustili pred ich nadobudnutím nástupníckou spoločnosťou, ktorá zaň nemôže niesť zodpovednosť (pozri rozsudok Cascades/Komisia, C‑279/98 P, EU:C:2000:626, body 77 až 79).

66

Navyše treba uviesť, že konštatovania uvedené v bodoch 60 až 65 tohto rozsudku sú v súlade jednak so zásadou proporcionality a jednak o zásadou osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov, ako vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora (rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, EU:C:2007:326, bod 24, pokiaľ ide o zásadu proporcionality; rozsudky General Química a i./Komisia, C‑90/09 P, EU:C:2011:21, body 34 až 36 ako aj ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C‑352/09 P, EU:C:2011:191, bod 143, pokiaľ ide o zásadu osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov).

67

Z uvedeného vyplýva, bez toho, aby bolo treba preskúmať tvrdenie založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, že tretí odvolací dôvod je dôvodný v rozsahu, v akom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho výkladu článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003.

68

Následne treba zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v rámci spolupráce BWA uplatnil, pokiaľ ide o obdobie porušovania, za ktoré sa YKK Stocko považuje za výlučne zodpovednú, pri stanovení maximálnej výšky pokuty 10 % hornú hranicu vypočítanú na základe obratu skupiny YKK počas roka predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia.

69

Štvrtý odvolací dôvod predložený odvolateľkami na podporu ich odvolania sa skladá z dvoch častí.

70

V prvej časti toto odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia, ktorú má uloženú v článkoch 36 a 53 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

71

V tejto súvislosti odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd sa nevyjadril k ich tvrdeniu, podľa ktorého zatiaľ čo Komisia odôvodnila uplatnenie násobiteľa odstrašujúceho účinku odkazom na vyššie finančné zdroje, ktorými disponujú odvolateľky v porovnaní s ich súťažiteľmi, takáto úvaha sa nemôže uplatniť na YKK Stocko z dôvodu jeho veľkosti a obmedzených zdrojov, pokiaľ je táto spoločnosť výlučne zodpovedná za porušenie počas obdobia predchádzajúceho marcu 1997.

72

Podľa odvolateliek sa Všeobecný súd obmedzil na zopakovanie skutočnosti, že obrat je vhodné kritérium na posúdenie hospodárskeho vplyvu podniku a pripomenul judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa funkcií, ktorým zodpovedá prijatie násobiteľa odstrašujúceho účinku. Z tohto dôvodu odvolateľky neporozumeli dôvodom, pre ktoré bol zamietnutý ich žalobný dôvod týkajúci sa uplatnenia násobiteľa odstrašujúceho účinku.

73

V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd porušil článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, zásadu proporcionality, zásadu individualizácie trestov a sankcií, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, keď rozhodol, že uplatnenie násobiteľa odstrašujúceho účinku bolo odôvodnené nielen na obdobie porušenia po marci 1997, ale aj na obdobie pred týmto mesiacom, kedy prišlo k nadobudnutiu YKK Stocko spoločnosťou YKK Holding.

74

Pokiaľ ide o porušenie zásady individualizácie trestov odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nezohľadnil vzťah, ktorý musí existovať medzi zodpovednosťou a sankciou, keď schválil prístup Komisie, podľa ktorého sa mohol uplatniť násobiteľ odstrašujúceho účinku z dôvodu veľkosti a zdrojov skupiny YKK aj na tú časť pokuty, ktorá sa týka obdobia porušenia pred nadobudnutím YKK Stocko spoločnosťou YKK Holding.

75

Podľa odvolateliek judikatúra identifikovala dva hlavné dôvody, ktoré môžu odôvodniť, kedy možno uplatniť násobiteľ odstrašujúceho účinku, a to potrebu zabezpečiť, že pokuta má významný odstrašujúci vplyv, a skutočnosť, že veľké podniky počas obdobia porušovania mali väčšie zdroje než ich súťažitelia, a preto boli v lepšom postavení než ich súťažitelia, pokiaľ ide o znalosť zákona a konania v jeho medziach. Pokiaľ ide osobitne o druhý dôvod zvýšenia pokuty, Všeobecný súd uznal, že veľkosť dotknutých podnikov sa musí vzťahovať na ich situáciu v čase porušenia (rozsudok Hoechst/Komisia, T‑410/03, EU:T:2008:211, body 379 a 382). Z toho vyplýva, že na účely uplatnenia násobiteľa odstrašujúceho účinku sa môžu vziať do úvahy iba zdroje a prostriedky podniku zodpovedného za porušenie.

76

Zatiaľ čo Komisia správne považovala YKK Stocko v čase porušovania predchádzajúcom jeho nadobudnutiu spoločnosťou YKK Holding, teda v období od mája 1991 až do marca 1997, za výlučne zodpovedný podnik za porušenie, mala na účely uplatnenia násobiteľa odstrašujúceho účinku zohľadniť veľkosť a celkové zdroje YKK Holding a YKK Corp., bez toho, aby zohľadnila skutočnosť, že YKK Stocko bola malá spoločnosť, ktorá mala obmedzené prostriedky a nedisponovala právnym servisom.

77

Pokiaľ ide o druhý dôvod násobiteľa odstrašujúceho účinku, a to odstrašujúci účinok, odvolateľky tvrdia, že za zaplatenie pokuty je zodpovedný iba podnik zodpovedný za porušenie článku 81 ES a nie materské spoločnosti. Preto z dôvodu obmedzených zdrojov YKK Stocko nebolo možné zvýšiť sumu pokuty na účely odstrašenia bez toho, aby bola porušená zásada proporcionality.

78

Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd tým, že uložil násobiteľ odstrašujúceho účinku na časť pokuty uloženej za obdobie predchádzajúce marcu1997, v podstate reagoval rovnakým spôsobom na dve neporovnateľné situácie, a to situáciu YKK Stocko a situáciu skupiny YKK.

79

Komisia spochybňuje všetky tvrdenia odvolateliek a považuje ich za nedôvodné.

80

Pokiaľ ide o tvrdenia založené na údajnom nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba na úvod uviesť, že v bodoch 203 a 204 tohto rozsudku Všeobecný súd spresnil dôvody, ktoré podľa neho môžu odôvodniť na účely uplatnenia násobiteľa odstrašujúceho účinku zohľadnenie obratu hospodárskeho subjektu pozostávajúceho zo všetkých odvolateliek v čase prijatia sporného rozhodnutia.

81

Okrem toho, ako Komisia správne uviedla, bod 114 odvolania objasňuje, že odvolateľky porozumeli odôvodneniu Všeobecného súdu nachádzajúcemu sa najmä v bodoch 203 a 204 napadnutého rozsudku, podľa ktorého rozhodujúcim prvkom, ktorý sa má zohľadniť na účely výpočtu výšky pokuty a jej odstrašujúceho účinku, je ekonomická kapacita dotknutého podniku v čase prijatia rozhodnutia o uložení pokuty.

82

Za týchto podmienok treba argumentáciu odvolateliek týkajúcu sa údajného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietnuť.

83

V rámci druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 204 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia oprávnene na účely stanovenia násobiteľa odstrašujúceho účinku zohľadnila veľkosť a obrat odvolateliek považovaných za jeden hospodársky subjekt počas roka predchádzajúceho roku prijatia sporného rozhodnutia.

84

V tomto kontexte treba pripomenúť, že pojem „odstrašenie“ je jednou z okolností, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte výšky pokuty. Podľa ustálenej judikatúry je totiž cieľom pokút uložených za porušenie článku 81 ES a stanovených v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 potrestať nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradiť tieto podniky a iné hospodárske subjekty od budúceho porušenia pravidiel Únie o hospodárskej súťaži. V tejto súvislosti vzťah medzi veľkosťou a celkovými zdrojmi podnikov na jednej strane a potrebou zabezpečiť odstrašujúci účinok na strane druhej nemožno spochybniť (rozsudky Showa Denko/Komisia, C‑289/04 P, EU:C:2006:431, bod 16, a Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 102).

85

V prvom rade totiž zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov podniku s cieľom zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty spočíva v zamýšľanom účinku na dotknutý podnik, pričom sankcia nemôže byť zanedbateľná najmä s ohľadom na finančnú silu tohto podniku (rozsudok Lafarge/Komisia, EU:C:2010:346, bod 104).

86

Z toho vyplýva, že na účely uloženia pokuty vo výške odstrašujúcej dotknuté podniky od budúceho porušenia pravidiel Únie o hospodárskej súťaži, treba zohľadniť veľkosť a celkové zdroje týchto podnikov v čase prijatia sporného rozhodnutia. Následne veľkosť a celkové zdroje uvedených podnikov, ktoré sú prípadne menšie v období predchádzajúcom porušeniu, nemajú na stanovenie násobiteľa odstrašujúceho účinku vplyv (rozsudok Alliance One International/Komisia, C‑668/11 P, EU:C:2013:614, bod 64).

87

Skutočnosť, že YKK Holding a YKK Corp. nie sú solidárne zodpovedné za porušenie, ktorého sa dopustila YKK Stocko v období pred marcom 1997, tak nemá na stanovenie násobiteľa odstrašujúceho účinku vplyv.

88

Tento záver nespochybňujú tvrdenia odvolateliek, ako sú uvedené v bodoch 73 až 78 tohto rozsudku.

89

Pokiaľ ide o údajný nedostatočný vzťah medzi zodpovednosťou a sankciou, treba konštatovať, že odvolateľky si zamieňajú logiku, ktorá predchádza stanoveniu hornej hranice pokuty na 10 % obratu v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003, čo už bolo preskúmané v rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolania, s logikou, ktorá je základom pre uplatnenie násobiteľa odstrašujúceho účinku.

90

Stanovenie hornej hranice má totiž za cieľ prispôsobiť sumu pokuty uloženej za porušenie, ku ktorému prišlo, hospodárskej schopnosti podniku považovaného za zodpovedného, hoci referenčné obdobie na výpočet obratu, ktorý treba zohľadniť, je obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie ukladajúcemu sankciu tomuto podniku.

91

Naopak, cieľom odstrašujúceho účinku peňažnej sankcie je najmä v budúcnosti dosiahnuť zákonné správanie hospodárskeho subjektu, ktorému je rozhodnutie Komisie určené. Takýto účinok sa musí nevyhnutne prejaviť vo vzťahu k dotknutému podniku v postavení, v akom sa nachádza v čase prijatia takéhoto rozhodnutia.

92

V prejednávanej veci, ako to uviedla aj Komisia, YKK Stocko už v čase prijatia sporného rozhodnutia neexistovala ako samostatný hospodársky subjekt. Úsilie odstrašujúceho účinku pokuty následne musí nevyhnutne odkazovať na skupinu YKK, ktorej je YKK Stocko nespochybniteľne členom, a to nezávisle od skutočnosti, že YKK Corp. a YKK Holding sa nezúčastnili porušenia počas obdobia od mája 1991 do marca 1997.

93

Okrem toho treba uviesť, že úsilie o dosiahnutie odstrašujúceho účinku sa netýka iba podnikov konkrétne uvedených v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, vzhľadom na to, že je potrebné tiež podnietiť podniky podobnej veľkosti, ktoré disponujú podobnými zdrojmi, aby sa zdržali účasti na podobných porušeniach pravidiel Únie o hospodárskej súťaži (rozsudok Caffaro/Komisia, C‑447/11 P, EU:C:2013:797, bod 37).

94

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod odvolateliek uvedený na podporu ich odvolania musí byť zamietnutý.

95

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia napadnutého rozsudku vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje. To je prípad prejednávanej veci, pokiaľ ide o časť sporu týkajúcu sa stanovenia 10 % hornej hranice v článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 v rámci spolupráce BWA.

96

V tejto súvislosti s ohľadom na úvahy uvedené v bodoch 55 až 68 tohto rozsudku treba zrušiť sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom na účely uplatnenia 10 % hornej hranice stanovenej v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003 zohľadnilo konsolidovaný obrat skupiny YKK v rámci posledného obchodného roka predchádzajúceho prijatiu tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o obdobie porušenia, počas ktorého YKK Stocko bola za toto porušenie výlučne zodpovedná.

97

Okrem toho treba pripomenúť, že odvolateľky nespochybnili stanovenie východiskovej sumy pokuty Komisiou. Následne je na Súdnom dvore, aby v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci stanovil pokutu výlučne uloženú YKK Stocko za porušenia, ktorých sa dopustila nezávisle a na svoju vlastnú zodpovednosť v rámci spolupráce BWA na sumu 3491000 eur, čo predstavuje 10 % obratu, ktorý táto spoločnosť mala počas obchodného roka predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia.

98

Nakoniec treba uviesť, že odvolateľky požiadali Všeobecný súd o zníženie 10 % hornej hranice výšky pokuty ich príslušného obratu vo výške 20 % na základe uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. V tejto súvislosti vzhľadom na skutočnosť, že Komisia, pokiaľ ide o pokutu uloženú za porušenie týkajúce sa spolupráce BWA, priznala takéto zníženie a uplatnila ho na všetky spoločnosti skupiny YKK, vrátane YKK Stocko, treba použiť rovnakú metódu výpočtu konečnej sumy, akú použila Komisia v spornom rozhodnutí v súlade s ustanoveniami usmernení z roku 1998 a teda treba uplatniť zníženie na základe spolupráce potom, ako sa vypočíta 10 % horná hranica obratu.

99

Z tohto dôvodu treba uplatniť uvedené zníženie vo výške 20 % na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 na zmenenú sumu pokuty, ako je stanovená v bode 97 tohto rozsudku. Následne sa teda určuje výška pokuty uloženej výlučne YKK Stocko, pokiaľ ide o spoluprácu BWA, na sumu 2792800 eur.

100

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Článok 138 ods. 3 tohto poriadku, ktorý sa uplatňuje na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto poriadku, stanovuje, že ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.

101

V prejednávanej veci treba uviesť, že iba jeden odvolací dôvod predložený odvolateľkami bol v rámci odvolania prijatý Súdnym dvorom.

102

Za týchto podmienok treba rozhodnúť, že odvolateľky znášajú, pokiaľ ide o celé konanie, pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom, svoje vlastné trovy konania, ako aj tri štvrtiny trov konania Komisie, zatiaľ čo Komisia znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: