1

Deltafina SpA (ďalej len „Deltafina“) sa svojím odvolaním domáha na jednej strane zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie Deltafina/Komisia (T‑12/06, EU:T:2011:441, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť, a subsidiárne zníženia pokuty, ktorá jej bola uložená rozhodnutím Komisie K(2005) 4012 v konečnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku [81 ods. 1 ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), a na druhej strane zrušenia tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, ako aj zrušenia alebo zníženia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím uložená, a subsidiárne vrátenia veci Všeobecnému súdu.

2

Deltafina je talianska spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je prvotné spracovanie surového tabaku a obchodovanie so spracovaným tabakom. V rozsahu 100 % je ovládaná spoločnosťou Universal Corp. (ďalej len „Universal“), ktorá má sídlo v Richmonde (Spojené štáty).

3

V dňoch 3. až 5. októbra 2001 Európska komisia vykonala prešetrovanie podľa článku 14 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), najmä v sídlach Fédération européenne des transformateurs de tabac (Európske združenie spracovateľov tabaku) v Bruseli (Belgicko) a troch hlavných španielskych spracovateľov surového tabaku. Toto združenie s prešetrovaním ihneď oboznámilo svojich členov, medzi ktorými bolo aj Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI) (Profesijné združenie talianskych spracovateľov tabaku).

4

Dňa 19. februára 2002 Deltafina podala na Komisiu žiadosť o oslobodenie od pokút na základe hlavy A oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“). Táto žiadosť sa týkala údajného kartelu medzi spracovateľmi surového tabaku na talianskom trhu.

5

Dňa 6. marca 2002 Komisia informovala spoločnosť Deltafina, že jej žiadosť spĺňa podmienky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 2002 a že po skončení správneho konania jej prizná požadované oslobodenie od pokút, s výhradou, že bude spĺňať všetky podmienky uvedené v bode 11 tohto oznámenia.

6

Dňa 14. marca 2002 sa uskutočnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie a zástupcami spoločností Deltafina a Universal s cieľom prebrať spôsoby spolupráce spoločnosti Deltafina s Komisiou (ďalej len „stretnutie zo 14. marca 2002“).

7

Na tomto stretnutí útvary Komisie spresnili, že plánujú vykonať neohlásené prešetrovanie v súvislosti s kartelom, ktorý Deltafina oznámila, že toto prešetrovanie sa nemôže uskutočniť pred 18. aprílom 2002 a že v dôsledku toho bude potrebné zachovať mlčanlivosť až do tohto dátumu, aby sa neohrozila jeho účinnosť (bod 412 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

8

Deltafina vysvetlila, že podanie jej žiadosti o oslobodenie od pokút bude do dátumu určeného na vykonanie prešetrovania nemožné neprezradiť z dôvodu, že sa blíži čas stretnutí APTI, na ktorých bude ťažké zachovať mlčanlivosť, že je potrebné informovať jej stredný manažment a oznámiť túto žiadosť o oslobodenie od pokút v rámci finančných operácií so spoločnosťou Universal v Spojených štátoch (bod 413 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

9

Komisia tieto ťažkosti vzala na vedomie a požiadala spoločnosť Deltafina, keďže oznámenie týchto informácií ostatným členom kartelu by mohlo narušiť plánované prešetrenia, aby jej v ešte kratšej lehote predložila dôkazy a súbor informácií s cieľom umožniť jej vykonať tieto prešetrovania (body 413 až 417 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

10

Dňa 22. marca 2002 sa uskutočnil telefonický rozhovor (ďalej len „telefonický rozhovor z 22. marca 2002“) medzi zástupcami spoločnosti Deltafina a úradníkom Komisie povereným danou vecou, počas ktorého sa diskutovalo o viacerých otázkach týkajúcich sa spolupráce spoločnosti Deltafina s Komisiou (body 418 až 420 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj body 10, 157 a 158 napadnutého rozsudku).

11

Dňa 4. apríla 2002 na stretnutí APTI riaditeľ spoločnosti Deltafina prítomným osobám prezradil, že táto spoločnosť spolupracuje s Komisiou (ďalej len „prezradenie zo 4. apríla 2002“). V ten istý deň Dimon Italia Srl (ďalej len „Dimon Italia“) a Transcatab SpA (ďalej len „Transcatab“), ktorých zástupcovia boli prítomní na tomto stretnutí, predložili žiadosť podľa oznámenia o spolupráci z roku 2002 bez toho, aby sa zmienili o vyhláseniach riaditeľa spoločnosti Deltafina na stretnutí APTI (body 421 až 426, 454 a 455 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

12

V dňoch 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe článku 14 nariadenia č. 17 prešetrovanie v priestoroch spoločností Dimon Italia a Transcatab, ako aj v priestoroch spoločností Trestina Azienda Tabacchi SpA a Romana Tabacchi SpA (bod 428 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

13

V dňoch 29. mája a 11. júla 2002 sa uskutočnili ďalšie dve stretnutia medzi zástupcami Deltafina a útvarmi Komisie, v rámci ktorých ani Deltafina, ani Komisia nevzniesli otázku mlčanlivosti o žiadosti o oslobodenie od pokút tejto spoločnosti a Deltafina neuviedla skutočnosť, že s touto žiadosťou oboznámila spoločnosti Dimon Italia a Transcatab na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002 (body 420 a 429 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

14

Dňa 25. februára 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách viacerým podnikom a združeniam podnikov, medzi nimi aj spoločnostiam Deltafina, Universal, Dimon Italia a Transcatab.

15

Ústne vypočutie, na ktorom sa Deltafina zúčastnila, sa uskutočnilo 22. júna 2004. Na tomto vypočutí zástupca Dimon Italia upozornil Komisiu na dva dokumenty založené v spise v rámci prešetrovaní vykonaných v priestoroch Dimon Italia, predstavujúce rukou písané poznámky, ktoré boli zhrnutím vyhlásení riaditeľa spoločnosti Deltafina na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002.

16

Dňa 21. decembra 2004 Komisia prijala dodatok k oznámeniu o výhradách z 25. februára 2004, ktorým spoločnosti Deltafina a ostatným dotknutým podnikom oznámila svoj úmysel nepriznať tejto spoločnosti oslobodenie od pokút, pretože porušila povinnosť spolupráce stanovenú v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002.

17

Dňa 20. októbra 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, najmä v článku 1 tohto rozhodnutia, že Deltafina a Universal porušovali článok 81 ods. 1 ES od 29. septembra 1995 do 19. februára 2002 tým, že uzavreli dohody a/alebo sa podieľali na zosúladených postupoch v odvetví surového tabaku v Taliansku. Podľa článku 2 tohto rozhodnutia bola spoločnostiam Deltafina a Universal za porušenia uvedené v tomto článku 1 spoločne a nerozdielne uložená pokuta 30 miliónov eur.

18

Komisia zohľadnila ako poľahčujúcu okolnosť v prospech spoločnosti Deltafina jej účinnú spoluprácu a pokutu, ktorá sa má uložiť tejto spoločnosti, znížila o 50 %. Komisia osobitne uznala, že Deltafina od začiatku podstatným spôsobom prispela k jej prešetrovaniu a nikdy nespochybnila skutkové okolnosti.

19

Pokiaľ ide o žiadosť Deltafina o oslobodenie od pokút, Komisia sa domnievala, že povinnosť spolupracovať stanovená v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 zahŕňa povinnosť upustiť od akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo narušiť jej schopnosť viesť vyšetrovanie a/alebo zistiť porušenie. Komisia doplnila, že táto povinnosť bráni akémukoľvek prezradeniu žiadosti o oslobodenie od pokút v čase, keď Komisia ešte nevykonala prešetrenia a keď dané odvetvie ešte nevie o blížiacich sa prešetreniach. Takéto oznámenie totiž môže nezvratne narušiť schopnosť tejto inštitúcie vykonať účinné prešetrenia a preukázať tak porušenie (body 432 a 433 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

20

Komisia spresnila, že „vnútorné napätie“ medzi touto povinnosťou a povinnosťou stanovenou v bode 11 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, podľa ktorej žiadateľ musí skončiť so svojou účasťou na porušovaní najneskôr v čase predloženia žiadosti o oslobodenie od pokút, žiadateľovi nepovoľuje, aby ostatných účastníkov kartelu svojvoľne informoval o tom, že podal žiadosť o oslobodenie od pokút (bod 434 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

21

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Deltafina túto podmienku nesplnila, keďže hoci vedela, že Komisia mala v úmysle vykonať prešetrovanie v období od 18. do 20. apríla 2002, jej riaditeľ svojvoľne informoval dvoch hlavných konkurentov o podaní žiadosti o oslobodenie od pokút pred uskutočnením tohto prešetrovania (body 441 až 444 a 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

22

Komisia doplnila, že rokovanie na stretnutí 14. marca 2002 ani jej následné správanie nemohlo vyvolať nijaké pochybnosti o tom, že nikdy nepripustila, že by spoločnosť Deltafina mala nevyhnutne prezradiť podanie žiadosti o oslobodenie od pokút svojim konkurentom, a teda že sa už prešetrovanie nemôže uskutočniť. Tvrdí, že náležite spresnila, že bolo potrebné zachovávať mlčanlivosť ešte o mesiac dlhšie, aby sa mohla pripraviť na vykonanie daného prešetrovania (body 445 až 448 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

23

Komisia uviedla, že si bola vedomá toho, že spoločnosť Deltafina môže mať so zachovaním mlčanlivosti o žiadosti o oslobodenie od pokút praktické ťažkosti, ako aj toho, že keby spoločnosť Deltafina bola nútená prezradiť konkurentom podanie žiadosti o oslobodenie od pokút, s veľkou pravdepodobnosťou by sa prešetrovanie neuskutočnilo. Zdôraznila, že vzhľadom na to, že riaditeľ spoločnosti Deltafina nekonal pod vplyvom nijakej hrozby donútenia, prezradenie zo 4. apríla 2002 bolo svojvoľné a spontánne (body 450 až 453 a 459 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

24

Táto inštitúcia sa domnievala, že toto správanie nemohlo byť nijako odôvodnené (body 454 až 459 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

25

Komisia tiež spresnila, že skutočnosť, že Deltafina ju neinformovala najmä o prezradení zo 4. apríla 2002, naznačuje, že Deltafina nečakala, že Komisia bude s jej postupom súhlasiť (bod 449 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

26

Komisia tak dospela k záveru, že na „základe vyššie uvedených dôvodov... Deltafina si tým, že svojvoľne prezradila podanie svojej žiadosti o oslobodenie od pokút na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002, nesplnila svoju povinnosť spolupráce, ktorá jej vyplývala z bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002“ (bod 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia).

27

Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. januára 2006 Deltafina podala žalobu smerujúcu k zrušeniu pokuty, ktorá jej bola uložená sporným rozhodnutím, a subsidiárne k jej zníženiu.

28

Na podporu svojej žaloby Deltafina uviedla sedem žalobných dôvodov, z toho štyri na podporu svojich návrhov na zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá povinnosť zaplatiť pokutu, ako aj subsidiárne tri dôvody na podporu svojej žiadosti o zníženie tejto pokuty.

29

Všeobecný súd zamietol všetky žalobné dôvody vznesené spoločnosťou Deltafina s výnimkou šiesteho, ktorý Deltafina vzala späť.

30

Deltafina navrhuje, aby Súdny dvor:

31

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

32

Na podporu svojho odvolania Deltafina uvádza štyri odvolacie dôvody. Najskôr treba spoločne preskúmať prvý a druhý dôvod, ďalej štvrtý dôvod a nakoniec tretí dôvod.

33

Svojím prvým dôvodom Deltafina Všeobecnému súdu predovšetkým vytýka, že nerozhodol o žalobnom dôvode založenom na tom, že v nadväznosti na stretnutie zo 14. marca 2002 mohla dospieť k záveru, že Komisia ju oslobodila od povinnosti mlčanlivosti, a že v dôsledku toho sa prezradením zo 4. apríla 2002 nedopustila nesplnenia si povinnosti spolupráce.

34

Deltafina ďalej zdôrazňuje, že v spornom rozhodnutí predstavuje jediné porušenie povinnosti spolupráce, ktoré sa jej vytýka, prezradenie zo 4. apríla 2002. V dôsledku toho Všeobecný súd tým, že dospel k záveru o porušení povinnosti spolupráce z dôvodu, že Deltafina neinformovala Komisiu o tomto prezradení, porušil právo na obranu a prekročil svoje právomoci, ktoré boli obmedzené na posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia.

35

Napokon sa Deltafina domnieva, že v bode 149 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nahradil vlastnou analýzou povinnosti spolupráce, ktorú má táto spoločnosť, to, čo bolo dohodnuté medzi ňou a Komisiou na stretnutí zo 14. marca 2002. Na určenie presného obsahu tejto povinnosti spolupráce mal pritom Všeobecný súd zohľadniť dohodnuté postupy spolupráce.

36

Všeobecný súd totiž vychádzal z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého skutočnosť, že Deltafina neinformovala Komisiu o prezradení svojej žiadosti o oslobodenie od pokút, v každom prípade predstavovala porušenie povinnosti spolupráce, pričom kvalifikácia tejto skutočnosti však závisí od dohodnutých postupov. Komisia pritom mohla, ako to potvrdzuje bod 12 písm. a) oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17), povoliť prezradenie podania tejto žiadosti o oslobodenie od pokút.

37

V predmetnej veci malo toto povolenie vyplynúť zo stretnutia 14. marca 2002. Na základe súčasných zápisníc z tohto stretnutia a následného správania dotknutých účastníkov konania mal Všeobecný súd konštatovať, že Deltafina a Komisia dospeli k dohode o nevyhnutnosti tohto prezradenia a o náročnejšej úlohe, ktorá v dôsledku toho prislúchala tejto spoločnosti, a to rýchlo poskytnúť ďalšie dôkazy.

38

Deltafina spresňuje, že zo zápisníc zo stretnutia 14. marca 2002 vyplýva, že otázka, či toto prezradenie malo byť „svojvoľné a spontánne“ alebo „nesvojvoľné a požadované“, nebola riešená, a domnieva sa, že posúdenie Všeobecného súdu zohľadňujúce formu tohto prezradenia je preto založené na rekonštrukcii skutočností ex post, ktorú nemožno pripustiť. V každom prípade akákoľvek pochybnosť o obsahu údajnej dohody týkajúcej sa postupov spolupráce musí byť podľa spoločnosti Deltafina v jej prospech.

39

Svojím druhým dôvodom Deltafina tvrdí, že Všeobecný súd porušil články 65 a 68 svojho rokovacieho poriadku tým, že na pojednávaní vypočul výpovede jej advokáta R. a V. E., úradníka Komisie povereného vecou, v postavení účastníkov stretnutia 14. marca 2002 a v dôsledku toho ako svedkov bez toho, aby bolo prijaté uznesenie na účely objasnenia skutočností, ktoré majú byť preukázané, bez toho, aby títo svedkovia zložili prísahu, a bez vyhotovenia zápisnice obsahujúcej tieto výpovede.

40

Podľa spoločnosti Deltafina Všeobecný súd v bode 159 napadnutého rozsudku vychádzal z výpovede V. E., aby preukázal, že V. E. nepochopil, že Deltafina mala v úmysle prezradenie zo 4. apríla 2002, a že naň v každom prípade nedal svoj súhlas. Všeobecný súd tým, že neporovnal túto výpoveď s výpoveďou advokáta J., ktorého výsluch nežiadal, porušil právo spoločnosti Deltafina na spravodlivý proces.

41

Komisia spochybňuje argumentáciu spoločnosti Deltafina.

42

Pokiaľ ide o prípustnosť argumentácie zhrnutej v bode 33 tohto rozsudku, ktorú Komisia spochybňuje, treba konštatovať, že Deltafina nežiada Súdny dvor, aby nanovo posúdil skutkové okolnosti, ale aby konštatoval nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Táto argumentácia je preto prípustná.

43

Pokiaľ ide o prípustnosť argumentácie zhrnutej v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, treba uviesť, že Deltafina Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri určení povinnosti spolupráce, ktorá jej prislúcha. Táto argumentácia je preto takisto prípustná.

44

Naproti tomu, ako správne uvádza Komisia, argumentáciou zhrnutou v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku Deltafina spochybňuje skutkové posúdenie vykonané Všeobecným súdom bez poukázania na skreslenie dôkazov. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora takéto preskúmanie nepatrí do jeho právomoci, takže táto argumentácia musí byť odmietnutá ako neprípustná.

45

Pokiaľ ide o vec samu, treba uviesť, že argumentáciou zhrnutou v bodoch 33 a 34 tohto rozsudku Deltafina Všeobecnému súdu vytýka na jednej strane, že nerozhodol o dôvode, podľa ktorého ju Komisia oslobodila od povinnosti mlčanlivosti, ako aj na druhej strane, že vykonal nezákonné nahradenie dôvodov a tým prekročil svoje právomoci.

46

Čo sa týka prvej časti argumentácie Deltafina, treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 160 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia nemohla spoločnosti Deltafina vopred povoliť spontánne prezradenie zo 4. apríla 2002, keďže táto spoločnosť nepreukázala, že Komisiu vopred riadne informovala o svojich úmysloch.

47

Najmä vzhľadom na toto zistenie Všeobecný súd v bode 173 tohto rozsudku potvrdil posúdenie Komisie, podľa ktorého Deltafina porušila svoju povinnosť spolupráce.

48

V tejto súvislosti z bodov 441, 450 a 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že svojvoľné a spontánne prezradenie spolupráce s Komisiou podnikom, ktorý sa zúčastnil na karteli, ostatným podnikom, ktoré sa zúčastnili na tom istom karteli, v štádiu, keď sa pripravovali prešetrenia na mieste v týchto podnikoch, má inú povahu než odhalenie tejto spolupráce týmito podnikmi z dôvodu praktických ťažkostí tohto podniku zachovať mlčanlivosť o svojej spolupráci.

49

Komisia sa totiž domnievala, že svojvoľné a spontánne prezradenie samo osebe preukazuje porušenie povinnosti spolupráce, pokiaľ sa jednoznačne nepreukáže, že takéto prezradenie táto inštitúcia vopred výslovne povolila.

50

Všeobecný súd rozhodol, že v danej vec o takýto prípad nešlo, a preto v bodoch 160 a 173 napadnutého rozsudku potvrdil porušenie povinnosti spolupráce spoločnosťou Deltafina konštatované Komisiou v bode 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia.

51

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Deltafina, toto posúdenie nie je vôbec chybné.

52

Osobitne skutkové konštatovanie Všeobecného súdu o neexistencii predchádzajúceho výslovného povolenia Komisie týkajúceho sa spontánneho prezradenia zo 4. apríla 2002 Deltafina nespochybnila. Za týchto podmienok Všeobecný súd nemusel výslovne zamietnuť argumentáciu Deltafina smerujúcu k preukázaniu existencie dohody o nevyhnutnosti prezradenia jej spolupráce.

53

Keďže totiž prezradenie zo 4. apríla 2002 bolo spontánne, nebolo nevyhnutné. Aj za predpokladu, že by Komisia súhlasila s prípadným nesvojvoľným prezradením spolupráce spoločnosťou Deltafina, tento súhlas by nemohol odôvodniť jej spontánne prezradenie, a teda nemohol by vyvrátiť konštatovanie porušenia povinnosti spolupráce touto spoločnosťou. Z toho vyplýva, že táto argumentácia bola neúčinná.

54

Pokiaľ ide o druhú časť argumentácie uvedenej na podporu prvého dôvodu, a to tvrdenie založené na nezákonnom nahradení dôvodov, z bodov 143 až 145 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v tejto súvislosti vykonal celkovú analýzu povinnosti spolupráce, ktorá prislúcha podniku, ktorý žiada o možnosť využiť po skončení správneho konania konečné oslobodenie od pokút. Táto povinnosť plnej, trvalej a účinnej spolupráce upravená v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 obsahuje najmä povinnosť úplného informovania, pokiaľ ide o všetky okolnosti dôležité pre vyšetrovanie Komisie.

55

Okrem toho z bodov 429, 449 a 459 odôvodnenia sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila neexistenciu určitých informácií, ktoré mal podnik poskytnúť, pokiaľ ide osobitne o okolnosti týkajúce sa stretnutia zo 4. apríla 2002.

56

Všeobecný súd teda v bodoch 152 až 162 napadnutého rozsudku iba odpovedal na argumentáciu uvedenú spoločnosťou Deltafina pred týmto súdom, tak ako vyplýva z bodu 151 tohto rozsudku. V dôsledku toho, keďže Všeobecný súd vôbec nenahradil dôvody, druhá časť argumentácie Deltafina musí byť odmietnutá.

57

Okrem toho v rozsahu, v akom Deltafina vo svojom druhom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo tejto spoločnosti na spravodlivý proces, keďže na jednej strane v rozpore s článkami 65 a 68 svojho rokovacieho poriadku na pojednávaní vypočul výpovede advokáta Deltafina, ako aj úradníka Komisie povereného vecou a na druhej strane sa v bode 159 napadnutého rozsudku opieral o jednu z týchto výpovedí bez porovnania tejto výpovede s výpoveďou advokáta J., ktorého výsluch nežiadal, treba uviesť nasledujúce skutočnosti.

58

Predovšetkým je nepochybné, že Všeobecný súd na pojednávaní vypočul advokáta R. a V. E. ako účastníkov stretnutia zo 14. marca 2002 a V. E. ako účastníka telefonického rozhovoru z 22. marca 2002. Je tiež nepochybné, že dotknuté osoby Všeobecný súd vypočul, pokiaľ ide o to, ako vnímali obsah tohto stretnutia a rozhovoru, že tento rozhovor sa uskutočnil mimo procesného rámca uvedeného v článku 68 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a že Deltafina v tejto súvislosti nevzniesla na tomto pojednávaní nijakú námietku.

59

V tejto súvislosti na jednej strane na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, skutočnosť, že Deltafina nevzniesla nijakú námietku na tomto pojednávaní, nemá za následok, že druhý dôvod je neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, EU:C:2003:531, body 32 a 35).

60

Na druhej strane, ako Komisia správne uviedla, iste existuje bežná a legitímna prax Všeobecného súdu spočívajúca vo vypočutí osôb zastupujúcich účastníkov konania, ktorí majú vedomosť o relevantných podrobnostiach, o technických otázkach alebo zložitých skutkových okolnostiach.

61

V predmetnej veci, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 116 a 117 svojich návrhov, sa však otázky adresované Všeobecným súdom advokátovi R. a V. E. týkali najmä spochybnených a sporných skutočností medzi účastníkmi konania. Okrem toho z týchto tém nevyplynula nijaká odborná stránka alebo zložitosť a nezdá sa ani, že by advokát R. a V. E. boli vypočutí z dôvodu osobitných technických vedomostí, ktorými disponovali.

62

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Deltafina správne uvádza, že Všeobecný súd tým, že na pojednávaní vypočul jej advokáta a úradníka Komisie povereného vecou o ich vnímaní toho, čo sa dohodlo na stretnutí zo 14. marca 2002, ako aj počas telefonického rozhovoru z 22. marca 2002, išiel nad rámec toho, čo možno vykonať prostredníctvom tejto praxe, keďže výsluch Všeobecného súdu sa týkal skutočností, ktoré mali byť prípadne preukázané svedeckými výpoveďami podľa postupu uvedeného v článku 68 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

63

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Deltafina, však táto procesná nezrovnalosť nespôsobuje porušenie jej práva na spravodlivý proces.

64

Ako totiž správne uviedla Komisia, a na rozdiel od toho, čo tvrdí Deltafina, Všeobecný súd vzal v bode 159 napadnutého rozsudku do úvahy vyhlásenia úradníka Komisie povereného vecou iba v rámci úvah rozvinutých nadbytočne, keďže jeho zdôvodnenie bolo v podstatnej miere založené na písomných dôkazoch skúmaných v bodoch 153 až 158 napadnutého rozsudku, a to najmä na zápisniciach zo stretnutia 14. marca 2002 a telefonickom rozhovore z 22. marca 2002.

65

Ako uviedla aj generálna advokátka v bode 120 svojich návrhov, Všeobecný súd mohol svoj záver založiť iba na týchto dvoch dôkazných dokumentoch.

66

Konkrétne, vzhľadom na jednej strane na to, že v týchto písomných dôkazoch sa nenachádza ani výslovná informácia spoločnosti Deltafina o jej úmysle svojvoľne prezradiť svoju spoluprácu s Komisiou, ani výslovný súhlas Komisie s týmto prezradením, a na druhej strane na význam takéhoto výslovného súhlasu tak pre spoločnosť Deltafina, ako aj pre užitočnosť zamýšľaných prešetrovaní, treba dospieť k záveru, že Všeobecný súd sa mohol bez toho, aby sa dopustil chyby, domnievať, že neexistencia informácie o výslovnom súhlase bola z hľadiska práva dostatočne preukázaná uvedenými dôkaznými dokumentmi.

67

Podľa ustálenej judikatúry totiž len Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu, alebo keď zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnosť konštatovaní Všeobecného súdu (rozsudok Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, EU:C:2009:456, bod 163 a citovaná judikatúra).

68

Za okolností ako v predmetnej veci, keďže Deltafina nepredložila nijakú žiadosť o výsluch svedkov a nepoukazuje na nijaké skreslenie dôkazov zohľadnených Všeobecným súdom, tento súd sa mohol domnievať, že výsluch advokátov R. a J. alebo V. E. ako svedkov nebol nevyhnutný.

69

Z toho vyplýva jednak, že druhý dôvod nie je dôvodný, a jednak, že odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 153 až 160 napadnutého rozsudku nijako neporušuje právo na obranu.

70

Za týchto podmienok musia byť prvý a druhý odvolací dôvod zamietnuté.

71

Deltafina navrhuje, aby Súdny dvor znížil pokutu, ktorá jej bola uložená, na zmiernenie porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia tým, že jej priznala rovnaké zníženie pokuty ako spoločnosti Dimon Italia.

72

Podľa spoločnosti Deltafina sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyhlásil, že táto žiadosť, ktorá bola podaná na prvostupňovom pojednávaní, predstavovala nový dôvod, ktorý nebol založený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a preto neprípustný. Tvrdenia Deltafina však spočívali na judikatúre vyplývajúcej z rozsudku Všeobecného súdu Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia (T‑13/03, EU:T:2009:131), ktorý bol vyhlásený až po skončení písomnej časti konania.

73

Komisia spochybňuje túto argumentáciu Deltafina.

74

Ako vyplýva z článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článku 127 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uvádzanie nových dôvodov počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania (uznesenie Arbos/Komisia, C‑615/12 P, EU:C:2013:742, bod 35).

75

Deltafina v konaní pred Všeobecným súdom nepredložila nijaký dôkaz spôsobilý preukázať, že dotknutý dôvod je založený na právnej okolnosti, ktorá vyšla najavo v priebehu konania. Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 127 svojich návrhov, zásada rovnosti zaobchádzania, na ktorú poukazuje Deltafina, je všeobecnou zásadou práva Únie, ktorej dodržiavanie podľa ustálenej judikatúry zabezpečujú Súdny dvor a Všeobecný súd, a to najmä v oblasti pokút za porušenie práva hospodárskej súťaže.

76

Rozsudok spresňujúci povinnosti Komisie podľa zásady rovnosti zaobchádzania, ako na to poukazuje Deltafina, preto nemožno považovať za novú právnu okolnosť odôvodňujúcu oneskorené predloženie nového dôvodu.

77

V dôsledku toho treba štvrtý odvolací dôvod zamietnuť.

78

Deltafina uvádza, že konanie pred Všeobecným súdom trvalo päť rokov a osem mesiacov, a spresňuje, že od konca písomnej časti konania do rozhodnutia o začatí ústnej časti konania uplynulo 43 mesiacov. Domnieva sa, že toto konanie bolo neprimerane dlhé, a navrhuje, aby Súdny dvor v rámci svojej neobmedzenej právomoci zrušil alebo podstatne znížil pokutu, ktorá jej bola uložená, na zmiernenie porušenia základného práva spoločnosti Deltafina na rozhodnutie v primeranej lehote zaručeného článkom 41 ods. 1 a článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

79

Komisia spochybňuje argumentáciu Deltafina.

80

Treba pripomenúť, že prekročenie primeranej lehoty na rozhodnutie je procesnou vadou, ktorá predstavuje porušenie základného práva, a dotknutý účastník konania musí mať právo na účinný opravný prostriedok, ktorý mu umožní primeranú nápravu (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, C‑40/12 P, EU:C:2013:768, bod 80).

81

Ak Deltafina žiada zrušenie napadnutého rozsudku a subsidiárne zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená, treba uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že keď neexistujú indície, podľa ktorých nadmerná dĺžka trvania konania pred Všeobecným súdom mala vplyv na riešenie sporu, nedodržanie požiadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, EU:C:2013:768, bod 81 a citovaná judikatúra).

82

Táto judikatúra je založená najmä na úvahe, z ktorej vyplýva, že ak nedodržanie požiadavky na rozhodnutie v primeranej lehote nemá vplyv na riešenie sporu, zrušenie napadnutého rozsudku nenapraví porušenie zásady účinnej súdnej ochrany Všeobecným súdom (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, EU:C:2013:768, bod 82 a citovaná judikatúra).

83

V prejednávanej veci Deltafina nepredložila Súdnemu dvoru žiadnu indíciu, z ktorej by vyplývalo, že nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie Všeobecným súdom mohlo mať vplyv na riešenie sporu, ktorý mu bol predložený.

84

Okrem toho vzhľadom na potrebu zabezpečenia dodržiavania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže Súdny dvor nemôže umožniť žalobcovi iba z dôvodu, že nebola dodržaná požiadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, spochybniť opodstatnenosť alebo výšku pokuty v prípade, keď všetky dôvody smerujúce proti konštatovaniam Všeobecného súdu, pokiaľ ide o výšku tejto pokuty a správanie, ktoré trestá, boli zamietnuté (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, EU:C:2013:768, bod 84 a citovaná judikatúra).

85

Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, čo tvrdí Deltafina, že tretí dôvod nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, a to ani čiastočnému.

86

Keďže Deltafina žiada zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená, tak, aby sa zohľadnili finančné dôsledky, ktoré pre ňu vyplývali z neprimeranej dĺžky konania pred Všeobecným súdom, Súdny dvor rozhodol, že nedodržanie povinnosti Všeobecného súdu vyplývajúcej z článku 47 druhého odseku Charty rozhodnúť o veciach, ktoré sú mu predložené, v primeranej lehote môže viesť k žalobe o náhradu škody a že takéto porušenie musí byť sankcionované v konaní o žalobe o náhradu škody pred Všeobecným súdom, pričom takáto žaloba predstavuje účinný prostriedok nápravy (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, EU:C:2013:768, body 86 a 89).

87

Z toho vyplýva, že Všeobecnému súdu, ktorý je podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ príslušný rozhodovať o takýchto žalobách o náhradu škody, prináleží rozhodovať v inom rozhodovacom zložení, než v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dĺžka je kritizovaná, a že tieto žaloby nemožno podať priamo na Súdny dvor v rámci odvolania [rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, EU:C:2013:768, body 90 a 96].

88

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci žaloby o náhradu škody založenej na porušení článku 47 druhého odseku Charty Všeobecným súdom v rozsahu, v akom porušil požiadavky spojené s dodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie, keďže toto porušenie predstavuje dostatočne závažné porušenie právneho pravidla, ktorého predmetom je priznanie práv jednotlivcom (pozri najmä rozsudok Komisia/CEVA a Pfizer, C‑198/03 P, EU:C:2005:445, bod 63 a citovanú judikatúru), je úlohou Všeobecného súdu v rámci jeho posúdení týkajúcich sa tohto porušenia zohľadniť okolnosti vlastné každej veci, ako je zložitosť sporu a správanie účastníkov konania, základnú požiadavku právnej istoty, ktorá musí platiť v prípade hospodárskych subjektov, ako aj cieľ zabezpečiť, aby hospodárska súťaž nebola skreslená, ako vyplýva z bodov 91 až 95 rozsudku Gascogne Sack Deutschland/Komisia (EU:C:2013:768).

89

Všeobecnému súdu prináleží tiež posúdiť vecnú správnosť uvedenej škody a príčinnú súvislosť existujúcu medzi touto škodou a neprimeranou dĺžkou súdneho konania, ako aj zohľadniť všeobecné zásady uplatniteľné v právnych poriadkoch členských štátov, pokiaľ ide o rozhodovanie o žalobách založených na podobných porušeniach.

90

Vzhľadom na uvedené, keďže v predmetnej veci je aj bez toho, aby účastníci konania museli v tejto súvislosti predložiť dôkazy, zjavné, že Všeobecný súd dostatočne závažne porušil svoju povinnosť rozhodnúť vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor sa k tomu môže vyjadriť.

91

Dĺžka konania pred Všeobecným súdom, a to približne 5 rokov a 8 mesiacov, ku ktorej osobitne prispelo obdobie 3 rokov a 7 mesiacov, ktoré uplynulo medzi skončením písomnej časti konania a pojednávaním, nemôže byť odôvodnené ani určitým stupňom náročnosti sporu, ani skutočnosťou, že šiesti adresáti sporného rozhodnutia podali proti nemu žalobu o neplatnosť, ani žiadosťou spoločnosti Deltafina, aby bol v priebehu písomnej časti konania pred Všeobecným súdom predložený dokument v dispozícii Komisie.

92

Z úvah uvedených v bodoch 81 až 87 tohto rozsudku však vyplýva, že treba zamietnuť tretí dôvod.

93

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa musí odvolanie zamietnuť.

94

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

95

Keďže Deltafina nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla zaviazať ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: