1. Súdny dvor by mal v prejednávaných veciach rozhodnúť, či podanie žiadosti o pomoc pred začiatkom výkonu prác predstavuje na účely posudzovania zlučiteľnosti národnej regionálnej pomoci s vnútorným trhom nevyhnutnú podmienku preukázania stimulačného účinku, a teda nevyhnutnosti pomoci.

2. Rámcom týchto vecí sú odvolania podané subjektmi HGA Srl a i.(2) (C-630/11 P), Regione autonoma della Sardegna (C-631/11 P), Timsas Srl(3) (C-632/11 P) a Grand Hotel Abi d’Oru SpA(4) (C-633/11 P) (ďalej len spoločne „odvolateľky“), ktoré navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia (T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08),(5) ktorým boli zamietnuté ich žaloby navrhujúce zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/854/ES z 2. júla 2008 o schéme štátnej pomoci „regionálny zákon č. 9 z roku 1998 – zneužitie pomoci N 272/98“ C 1/04 (ex NN 158/03 a CP 15/2003)(6) .

3. Európska komisia v spornom rozhodnutí uviedla, že štátne pomoci poskytnuté na základe talianskeho regionálneho zákona v rozpore s povinnosťou podať žiadosť o pomoc pred začiatkom výkonu prác stanovenou v usmernení o národnej regionálnej pomoci(7) boli z tohto dôvodu nezlučiteľné s vnútorným trhom.

4. Keďže ide o základný predmet sporu, návrhy budú zamerané len na tento právny aspekt sporu, lebo ďalšie ustanovenia napadnutého rozsudku podľa môjho názoru nemožno spochybniť.

I – Relevantný právny rámec

5. Postupy Komisie pri uplatňovaní výnimiek uvedených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ boli kodifikované usmerneniami.

6. Komisia uverejnila v roku 1998 usmernenie o národnej regionálnej pomoci. Posledný odsek bodu 4.2 usmernenia z roku 1998 stanovuje, že „programy pomoci musia stanoviť, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť predložená skôr, než sa práce na projektoch začnú“.

7. Bod 6.1 tohto usmernenia stanovuje:

„… Komisia posudzuje zlučiteľnosť regionálnej pomoci so spoločným trhom na základe tohto usmernenia, hneď ako sa začne uplatňovať. Avšak návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa požiada predtým, než sa toto usmernenie oznámi členským štátom a v ktorých ešte Komisia neprijala konečné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v čase ich predloženia na schválenie…“

II – Skutkové okolnosti sporov

8. Dňa 10. marca 1998 bolo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev uverejnené nové usmernenie Komisie týkajúce sa národnej regionálnej pomoci. Vzhľadom na aspekt, na ktorý sa tieto návrhy výlučne sústreďujú, je užitočné pripomenúť obsah bodu 4.2 tohto usmernenia, podľa ktorého musia programy pomoci stanoviť, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť predložená, skôr než sa začnú vykonávať práce.

9. Regione autonoma della Sardegna prijal 11. marca 1998 regionálny zákon č. 9, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 5. apríla 1998 a týkal sa stimulačných opatrení na obnovu a úpravu hotelových štruktúr a ustanovení, ktorými sa mení a dopĺňa regionálny zákon č. 40 zo 14. septembra 1993 [legge regionale n° 9, incentivi per la riqualificazione e l’adeguamento delle strutture alberghiere e norme modificative e integrative della legge regionale 14 settembre 1993, n° 40 (interventi creditizi a favore dell’industria alberghiera)],(8) ktorým bola zavedená pomoc na počiatočné investície v prospech podnikov v odvetví hotelierstva na Sardínii (Taliansko).

10. Túto počiatočnú schému regionálnej pomoci, ktorú predstavoval zákon č. 9/1998, oznámili talianske orgány Komisii listom zo 6. mája 1998.

11. Komisiu, ktorá požiadala o doplňujúce informácie, talianske orgány listom z 22. júna 1998 informovali, že ustanovenia na vykonávanie počiatočnej schémy pomoci budú prijaté až po prípadnom schválení uvedenej schémy zo strany Komisie.

12. V liste z 28. septembra 1998 talianske orgány Komisiu ďalej informovali, že poskytnutie pomoci sa môže vzťahovať len na projekty, ktoré musia byť realizované „neskôr“, a že táto podmienka je potvrdená vo vykonávacích ustanoveniach zákona č. 9/1998.

13. Listom z 12. novembra 1998 Komisia rozhodla o schválení schémy regionálnej pomoci,(9) ktorú považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. V tomto rozhodnutí o schválení Komisia predovšetkým uviedla, že žiadosti o financovanie musia byť predložené pred začiatkom uskutočňovania projektov.

14. Regione autonoma della Sardegna následne 29. apríla 1999 prijal vyhlášku č. 285 o vykonávaní zákona č. 9/1998.(10) Táto vyhláška stanovovala, že počiatočná schéma pomoci sa má uplatňovať v rámci výzvy na predkladanie žiadostí, že poskytnutá pomoc sa má týkať projektov, ktorých realizácia sa začne po podaní uvedených žiadostí, a že oprávnené náklady majú vzniknúť po tomto podaní. Medzi prechodnými ustanoveniami sa však nachádzalo ustanovenie, ktoré v rozpore s usmernením z roku 1998 vydaným o niečo vyše roka skôr stanovovalo, že v štádiu prvého uplatnenia vyhlášky č. 285/1999 sa za oprávnené považujú náklady vynaložené po 5. apríli 1998, čiže po dátume nadobudnutia účinnosti zákona č. 9/1998.

15. Dňa 27. júla 2000 prijal Regione autonoma della Sardegna uznesenie č. 33/3 (deliberazione n° 33/3), ktorým bola zrušená vyhláška č. 285/1999 z dôvodu formálnych vád, a uznesenie č. 33/4 (deliberazione n° 33/4), ktorým boli zavedené nové ustanovenia na vykonávanie počiatočnej schémy pomoci, v ktorých bola tentoraz jasne dodržaná požiadavka uvedená v poslednom odseku bodu 4.2 usmernenia z roku 1998, keďže „prechodné“ ustanovenie bolo zrušené.

16. V ten istý deň Regione autonoma della Sardegna prijal uznesenie č. 33/6 (deliberazione n° 33/6), ktoré stanovilo, že vzhľadom na to, že uverejnenie vyhlášky č. 285/1999, ktorá obsahovala ustanovenia nezlučiteľné s právnou úpravou Únie, mohlo u potenciálnych príjemcov pomoci vyvolať očakávanie, že všetky práce vykonané po 5. apríli 1998 sa považujú za oprávnené, bolo potrebné pri prvom uplatnení zákona č. 9/1998 zohľadniť práce vykonané po tomto dátume, pokiaľ boli predmetom žiadosti o pomoc v rámci prvej ročnej výzvy na predkladanie žiadostí.

17. V odpovedi na žiadosť Komisie týkajúcu sa zlučiteľnosti existujúcich schém pomoci s usmernením z roku 1998 platným od 1. januára 2000 talianske orgány listom z 2. novembra 2000 Komisiu informovali o tom, že dodržali zásadu nevyhnutnosti pomoci, pričom spomenuli uznesenie č. 33/4, ktoré výslovne stanovuje, že oprávnené sú náklady vynaložené po podaní žiadosti o pomoc, no nespomenuli uznesenie č. 33/6.

18. Po tom, čo Regione autonoma della Sardegna 29. decembra 2000 uverejnil prvú výzvu na predkladanie žiadostí, Komisia listom z 28. februára 2001 požiadala talianske orgány o doplňujúce informácie v súvislosti so spôsobom, akým bola v rámci mechanizmu výziev dodržiavaná podmienka, podľa ktorej mala byť žiadosť o pomoc podaná pred začiatkom realizácie projektu.

19. V liste z 25. apríla 2001, ku ktorému bolo opäť priložené uznesenie č. 33/4, no znova v ňom nebolo spomenuté uznesenie č. 33/6, talianske orgány opätovne potvrdili, že schéma pomoci je v súlade s usmernením z roku 1998.

20. V nadväznosti na sťažnosť z 21. februára 2003 týkajúcu sa zneužitia počiatočnej schémy pomoci Komisia požiadala talianske orgány o doplňujúce informácie a uvedené orgány ju 22. marca 2003 prvýkrát informovali o uznesení č. 33/6.

21. Nasledovalo rozhodnutie z 3. februára 2004, ktorým Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa zneužitia počiatočnej schémy pomoci.(11) Vzhľadom na to, že talianske orgány si nesplnili povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia o schválení ani podmienky uvedené v usmernení z roku 1998, Komisia dospela k záveru, že mohlo dôjsť k zneužitiu počiatočnej schémy pomoci v zmysle článku 16 nariadenia (ES) č. 659/1999,(12) a vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci poskytnutej na investičné projekty, ktorých realizácia sa začala pred dátumom podania žiadosti o pomoc.

22. Talianske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky 19. apríla 2004 a 25. júna 2005 a spoločnosť Grand Hotel Abi d’Oru zaslala svoje pripomienky 30. apríla 2004.

23. Dňa 22. novembra 2006 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie o zmene a rozšírení prebiehajúceho konania C 1/2004, ktoré sa začalo na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ.(13) V tomto rozhodnutí Komisia najmä uviedla, že uznesenie č. 33/6 nebolo v rozhodnutí o začatí konania uvedené, hoci pomoc na investičné projekty, ktorých realizácia sa začala pred dátumom podania žiadosti o pomoc, bola 28 podnikom poskytnutá práve na základe tohto uznesenia, a nie na základe uznesenia č. 33/4. Okrem toho Komisia uviedla, že pojem zneužitie pomoci v zmysle článku 16 nariadenia č. 659/1999, na ktorý odkazuje rozhodnutie o začatí konania, sa vzťahuje na situácie, keď príjemca schválenej pomoci uplatní pomoc v rozpore s podmienkami stanovenými v rozhodnutí o poskytnutí pomoci, a nie na situácie, keď členský štát úpravou existujúcej schémy pomoci stanoví novú protiprávnu pomoc [článok 1 písm. c) a f) nariadenia č. 659/1999].

24. Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že taká schéma pomoci, aká sa uplatňuje, je v rozpore s rozhodnutím o schválení a pomoc na projekty, ktorých realizácia sa začala pred podaním akejkoľvek žiadosti o pomoc, teda musí byť považovaná za protiprávnu.

25. Výrok sporného rozhodnutia znie:

„Článok 1

Štátna pomoc poskytnutá v súlade s regionálnym zákonom [č. 9/1998], ktorý bol v [Talianskej republike] neoprávnene vykonávaný na základe [uznesenia] č. 33/6 a prvej výzvy na predkladanie žiadostí, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ príjemca pomoci nepodal žiadosť o pomoc v rámci schémy pred začatím prác týkajúcich sa počiatočného investičného projektu.

…“

III – Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

26. Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. a 25. septembra 2008, ako aj 3. a 6. októbra 2008 podali Regione autonoma della Sardegna, SF Turistico Immobiliare Srl, Timsas a Grand Hotel Abi d’Oru žaloby pre neplatnosť, v ktorých navrhovali úplné alebo čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia.

27. Tieto žalobkyne podľa napadnutého rozsudku uviedli viacero žalobných dôvodov vrátane dôvodu, na ktorý sú zamerané tieto návrhy a ktorý bol založený na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulačného účinku. Tvrdili, že Komisia nesprávne posúdila stimulačný účinok spornej schémy vzhľadom na vlastnosti miestneho trhu a subjektívny dojem, ktorý nadobudli hospodárske subjekty v súvislosti s fungovaním mechanizmov podpory. V tejto súvislosti uviedli viacero tvrdení, ktoré sa zakladajú na neuplatniteľnosti usmernenia z roku 1998, ustanoveniach týkajúcich sa predchádzajúcej schémy pomoci, vnútroštátnom legislatívnom kontexte, istote, ktorú mali podniky po prijatí zákona č. 9/1998, že môžu získať pomoc stanovenú v tomto zákone, ako aj na osobitnej situácii a konaní príjemcov spornej pomoci.

28. Všeobecný súd v bodoch 213 až 215 napadnutého rozsudku pripomenul, že samotné konštatovanie, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť podaná, skôr než sa začne realizácia projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môže Komisia predpokladať existenciu stimulačného účinku, a ďalej uviedol, že v rámci tohto žalobného dôvodu nejde vôbec o spochybnenie tejto podmienky, ale ide výlučne o preskúmanie toho, či žalobkyne v tomto p rípade preukázali existenciu okolností, ktoré môžu zaručiť stimulačný účinok spornej schémy, aj keď žiadosť nebola podaná pred začatím realizácie predmetného projektu.(14)

29. Všeobecný súd zamietol tvrdenia žalobkýň súvisiace s ich osobitnou situáciou alebo s ich konaním a následne preskúmal tvrdenia, ktoré sa týkajú spornej schémy vo všeobecnosti.

30. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého samotné nadobudnutie účinnosti zákona č. 9/1998 dávalo podnikom istotu, že môžu získať pomoc, Všeobecný súd pripomenul, že posúdenie zlučiteľnosti opatrení alebo schém pomoci s vnútorným trhom patrí do výlučnej právomoci Komisie, ktorej činnosť je preskúmateľná súdom Únie,(15) a že pokiaľ Komisia nevydá rozhodnutie o tejto zlučiteľnosti, samotné prijatie vnútroštátnych legislatívnych ustanovení upravujúcich zavedenie schémy pomoci nemôže vyvolať v možných príjemcoch tejto schémy istotu, že môžu získať pomoc stanovenú v týchto predpisoch.(16)

31. Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že uvedené konštatovanie sa týka ustanovení zákona č. 9/1998. Ďalej spomenul skutočnosť, že rozhodnutie o schválení zmarilo akékoľvek prípadné nádeje možných príjemcov, pokiaľ ide o prípustnosť projektov, ktorých realizácia sa začala pred podaním žiadostí o pomoc, lebo toto rozhodnutie výslovne vylúčilo poskytnutie pomoci na také projekty na základe schémy zavedenej zákonom č. 9/1998.(17)

32. Všeobecný súd zamietol žaloby podané žalobkyňami a uložil im povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou s výnimkou tých trov konania, ktoré vynaložila z dôvodu vstupu vedľajších účastníkov do konania, ako aj znášať vlastné trovy konania.

IV – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

33. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. marca 2012 boli veci C-630/11 P až C-633/11 P spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku v súlade s článkom 54 rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

34. Spoločnosť HGA a i., ako aj Regione autonoma della Sardegna navrhujú, aby Súdny dvor:

– zrušil a/alebo zmenil napadnutý rozsudok,

– zrušil sporné rozhodnutie.

35. Spoločnosti Timsas a Grand Hotel Abi d’Oru navrhujú, aby Súdny dvor:

– zrušil napadnutý rozsudok,

– zrušil sporné rozhodnutie,

– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupňoch.

36. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

– zamietol odvolania,

– zaviazal odvolateľky na náhradu trov konania na oboch stupňoch.

V – O odvolaniach

A – Argumentácia odvolateliek v súvislosti so žalobným dôvodom založeným na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulačného účinku

37. Spoločnosť HGA a i. vo svojom štvrtom odvolacom dôvode a Regione autonoma della Sardegna v prvom odvolacom dôvode uvádzajú, že Všeobecný súd porušil zásadu nevyhnutnosti a zásadu stimulačného účinku. Domnievajú sa, že napadnutý rozsudok je nezákonný v tom zmysle, že Všeobecný súd konštatoval, že na vylúčenie stimulačného účinku a nevyhnutnosti pomoci postačuje a priori uplatniť podmienku týkajúcu sa predloženia žiadosti o pomoc pred začiatkom realizácie projektu, ktorá je podľa neho relevantná a primeraná na účely posúdenia stimulačného účinku schémy pomoci.(18) Podľa názoru týchto odvolateliek mal Všeobecný súd konštatovať, že samotné nepredloženie žiadosti o pomoc pred začiatkom realizácie projektu nemožno považovať za dostatočný dôvod na vylúčenie stimulačnej a nevyhnutnej povahy pomoci.

38. Spoločnosť HGA a i., ako aj Regione autonoma della Sardegna uvádzajú, že Komisia mohla pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci zohľadniť ďalšie skutočnosti, keďže predloženie žiadosti o pomoc pred začiatkom realizácie projektu nepredstavuje normatívnu povinnosť, ale len kritérium posúdenia.

39. V prvom rade odkazujú po prvé na skutočnosť, že odvolateľky nadobudli istotu, že môžu získať pomoc, už pred predložením žiadosti vzhľadom na to, že nepopierateľne spĺňali všetky podmienky stanovené v zákone č. 9/1998.

40. Po druhé spoločnosť HGA a i. a Regione autonoma della Sardegna tvrdia, že skutočnosť, že vedeli o splnení podmienok na uplatnenie článku 107 ods. 3 písm. a) a/alebo c) ZFEÚ, bola dôkazom toho, že stimulačný účinok naozaj existoval.

41. Po tretie poukazujú na to, že mohli realizovať programy obnovy v rámci inej schémy pomoci, než je tá, ktorú upravil zákon č. 9/1998.

42. Regione autonoma della Sardegna ďalej tvrdí, že keďže usmernenie z roku 1998 bolo pripravované súčasne so zákonom č. 9/1998, podniky ho nemohli vziať do úvahy, a že až do dátumu vydania rozhodnutia o schválení v rámci systému, ktorý platil predtým, neexistovala požiadavka predloženia žiadosti o pomoc pred začatím prác.

43. Spoločnosť HGA a i., Regione autonoma della Sardegna, ako aj spoločnosť Timsas nakoniec odkazujú na rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia,(19) podľa ktorého Komisia nemôže len zo skutočnosti, že práce sa začali pred dátumom oznámenia pomoci, z ktorej mali byť financované, vyvodiť záver, že táto pomoc nespĺňa podmienku týkajúcu sa stimulačného účinku.(20)

44. Komisia odmieta všetky tvrdenia odvolateliek ako nedôvodné alebo neprípustné.

B – Posúdenie generálnym advokátom

45. V prvom rade treba poukázať na to, že už citovaný rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia v prejednávanej veci nemožno uplatniť.

46. Tento rozsudok, na ktorý sa odvoláva spoločnosť HGA a i., Regione autonoma della Sardegna a spoločnosť Timsas a podľa ktorého Komisia nemôže len zo skutočnosti, že práce sa začali pred dátumom oznámenia pomoci, z ktorej mali byť financované, vyvodiť záver, že táto pomoc nespĺňa podmienku týkajúcu sa stimulačného účinku,(21) v prejednávaných veciach nemožno uplatniť v tom zmysle, že vec, v ktorej bol uvedený rozsudok vydaný, mala úplne iný kontext, pokiaľ ide o usmernenia Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach [ neoficiálny preklad ].(22) Predmetný podnik, ktorého ekonomická situácia bola taká, že potreboval pomoc na reštrukturalizáciu, aby mohol ďalej existovať, nemohol s uplatňovaním programu reštrukturalizácie na zabezpečenie svojej ďalšej existencie čakať dovtedy, kým nebude mať absolútnu istotu, že danú pomoc získa.

47. Ďalej treba uviesť, že rovnako ako zdôrazňuje Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, aj ja sa domnievam, že spoločnosť HGA a i. a Regione autonoma della Sardegna napadnutý rozsudok nesprávne vykladajú.

48. V rozpore s tým, čo uvádza Všeobecný súd, totiž tvrdia, že samotné nepredloženie žiadosti o pomoc pred začiatkom realizácie projektu nemožno považovať za dostatočný dôvod na vylúčenie stimulačnej a nevyhnutnej povahy pomoci.

49. Pripomínam však, že Všeobecný súd najprv zdôraznil, že podmienka, podľa ktorej žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť podaná, skôr než sa začne realizácia investičného projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môže Komisia predpokladať existenciu stimulačného účinku,(23) a ďalej uviedol, že treba preskúmať, či žalobkyne preukázali, že sporná schéma je spôsobilá zaručiť stimulačný účinok, aj keď žiadosť nebola podaná pred začatím realizácie investičného projektu.(24)

50. Všeobecný súd tak preskúmal jednotlivé skutočnosti uvedené žalobkyňami a konštatoval, že nemohli zaručiť stimulačný účinok schémy pomoci.

51. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, tak nedospel k záveru, že nepredloženie žiadosti o pomoc pred začatím prác musí mať nevyhnutne za následok vylúčenie stimulačného účinku bez možnosti preukázať opak.

52. Napriek tomuto nesprávnemu výkladu relevantných častí napadnutého rozsudku sa však odvolateľky odvolacím dôvodom, ktorý uvádzajú, usilujú spochybniť posúdenie existencie alebo neexistencie stimulačného účinku pomoci zo strany Všeobecného súdu.

53. Všeobecný súd vo svojom stanovisku považuje kritérium týkajúce sa predloženia žiadosti o pomoc pred začiatkom realizácie projektu za predpoklad existencie stimulačného účinku, a nie za nevyhnutnú podmienku nevyhnutnosti pomoci.

54. Súhlasím síce so záverom, ku ktorému Všeobecný súd napokon dospel, čiže so zamietnutím žaloby podanej odvolateľkami, domnievam sa však, že v odôvodnení rozsudku sa dopustil právneho omylu, ktorý je potrebné napraviť v záujme budúcich konaní.

55. Aby mohla byť pomoc považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 ZFEÚ, musia byť dodržané určité základné zásady vrátane zásady nevyhnutnosti pomoci.

56. Vo všeobecnosti má len Komisia právomoc posudzovať zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom s výhradou úplného súdneho preskúmania, ktoré vykonáva súd Únie v prípade podania žaloby. Prostredníctvom zhodnotenia všeobecnej schémy navrhovaného systému vo vzťahu k sledovanému cieľu musí určiť jeho celkovú prípustnosť.

57. Zásadu nevyhnutnosti pomoci potvrdil Súdny dvor vo svojom rozsudku Philip Morris Holland/Komisia.(25) Táto zásada stanovuje, že pomoc, bez ktorej by príjemcovia pomoci aj tak sledovali cieľ, na ktorý je údajne zameraná, nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.(26)

58. Stimulačný účinok predmetnej pomoci na podniky je napokon len konkrétnym vyjadrením jej nevyhnutnosti. Boli podniky stimulované na to, aby sa zúčastnili na projektoch, práve pomocou, ktorú povolila Komisia? Ako teda charakterizovať tento stimulačný účinok? A to tým menej sporným spôsobom, že predstavuje dôkaz nevyhnutnosti pomoci, základnej podmienky zlučiteľnosti navrhovaného režimu so Zmluvou.

59. Zásadu nevyhnutnosti pomoci Komisia objektívne formalizovala v usmernení z roku 1998. Toto usmernenie prispieva k zaručeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty činnosti Komisie.(27)

60. Napríklad v prípade, že by viaceré schémy pomoci týkajúce sa toho istého regiónu existovali vedľa seba, po sebe alebo by sa prekrývali, zdá sa mi, že podmienka podania žiadosti pred začatím prác, o ktorej sa domnievam, že musí samotnou svojou povahou odkazovať na konkrétnu schému schválenú Komisiou(28), predstavuje kritérium vylučujúce akúkoľvek pochybnosť, akýkoľvek spor, akúkoľvek právnu neistotu. Zároveň poukazujem na to, že toto kritérium v nijakom prípade neškodí podnikom, lebo podanie žiadosti pred začatím prác spôsobuje, že pokiaľ je splnená táto podmienka, nevyhnutnosť ako základná podmienka je automaticky preukázaná a v tomto ohľade nie je možné nijaké spochybnenie.

61. Ako Všeobecný súd veľmi správne uvádza v bode 208 napadnutého rozsudku, z úvodu usmernenia z roku 1998 vyplýva, že všeobecným a abstraktným spôsobom stanovujú kritériá, ktoré Komisia uplatňuje na účely posúdenia zlučiteľnosti regionálnej pomoci s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ, a tým zabezpečujú právnu istotu členských štátov, ktoré takú pomoc poskytujú. Podmienka upravená v bode 4.2 usmernenia, podľa ktorej programy pomoci musia stanoviť, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť predložená, skôr než sa práce na projektoch začnú, sa vzťahuje na všetky druhy pomoci upravené v tomto usmernení bez ohľadu na jej predmet, formu alebo sumu, v dôsledku čoho sa domnievam, že plne spĺňa požiadavku istoty a zohľadňuje presnú povahu úlohy Komisie, ktorá vyplýva z povahy vecí.

62. Ako Všeobecný súd veľmi správne uvádza v bode 215 napadnutého rozsudku, cieľom uplatnenia podmienky uvedeného bodu 4.2 je preukázať, či má opatrenie pomoci stimulačný účinok, a teda nevyhnutnú povahu v situácii, keď nie je možné úplne preskúmať všetky ekonomické aspekty jednotlivých investičných rozhodnutí budúcich príjemcov pomoci. V tejto súvislosti uvádza, že z bodu 2 druhého až štvrtého odseku usmernenia z roku 1998 vyplýva, že Komisia v zásade schvaľuje regionálnu pomoc iba vo forme schémy pomoci, pretože sa domnieva, že individuálna pomoc ad hoc nespĺňa podmienku, podľa ktorej musí byť zabezpečená rovnováha medzi narušením hospodárskej súťaže, ktorá vyplýva z pomoci, a výhodami pomoci, pokiaľ ide o rozvoj znevýhodnených regiónov. Ďalej však uvádza, že Komisia v rámci posúdenia zlučiteľnosti oznámenej schémy pomoci s vnútorným trhom nepozná osobitné okolnosti – ako vyplýva z ich samotnej podstaty – týkajúce sa rôznych potenciálnych príjemcov schémy a konkrétnych projektov, na ktoré budú môcť žiadať dotácie. Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že Komisia musí na účely posúdenia zlučiteľnosti schémy pomoci s vnútorným trhom vychádzať z kritérií, ktoré sú buď nezávislé od osobitných okolností týkajúcich sa budúcich príjemcov, alebo jednotné pre všetkých budúcich príjemcov. To, že sa vyžaduje, aby žiadosť o poskytn utie pomoci bola podaná pred začatím realizácie dotovaného projektu, umožňuje zaručiť, že dotknutý podnik jasne prejaví vôľu získať výhody vyplývajúce z predmetnej schémy pomoci pred začatím realizácie uvedeného projektu. Taký postup teda umožňuje vyhnúť sa tomu, aby neboli ex post podávané žiadosti pre projekty, ktorých realizácia sa začala bez ohľadu na existujúcu schému pomoci.

63. Z predchádzajúcich úvah, s ktorými súhlasím, vyplýva, že Komisia bola oprávnená stanoviť objektívne kritérium na preukázanie existencie stimulačného účinku a že stanovená podmienka, čiže podanie žiadosti o pomoc pred začatím realizácie projektu, predstavuje primeraný a relevantný prostriedok na zistenie stimulačného účinku ponuky, a nie len predpoklad.

64. Všeobecný súd v bode 169 napadnutého rozsudku ďalej uvádza, že tak z konania pred podaním žaloby medzi Komisiou a Regione autonoma della Sardegna, ako aj z konania Regione autonoma della Sardegna pred Všeobecným súdom vyplýva, že dotknutý subjekt vedel o podmienke týkajúcej sa predloženia žiadosti o pomoc pred začatím prác. Všeobecný súd totiž uvádza, že ako Komisia správne zdôrazňuje, Regione autonoma della Sardegna nikdy nepoprel – ani v rámci korešpondencie s Komisiou, ani pred Všeobecným súdom –, že sa zaviazal poskytnúť pomoc výlučne na projekty, ktorých realizácia sa začala po podaní žiadosti o pomoc.

65. Domnievam sa teda, že implicitné uznanie skutočnosti, že podmienku podania žiadosti o pomoc pred začatím prác nemožno obísť, je potvrdené v korešpondencii medzi Komisiou a talianskymi orgánmi počas konania pred podaním žaloby. Z tejto korešpondencie vyplýva, že Komisia talianskym orgánom opakovane položila otázku, či dodržiavajú zásadu nevyhnutnosti pomoci, a uvedené orgány zakaždým potvrdili, že dodržiavajú podmienku podania žiadosti o pomoc pred začatím prác.(29) V rámci tejto korešpondencie, ktorá sa uskutočnila v zmysle článku 4 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, že podľa zásady lojálnej spolupráce sa Európska únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv, talianske orgány namiesto toho, aby s Komisiou dojednali dohodu o prechodnom režime zavedenom uznesením č. 33/6, jednoducho zatajili existenciu uvedeného uznesenia. Talianske orgány si boli náležite vedomé toho, že prijatím vyhlášky č. 285/1999 a uznesenia č. 33/6 porušujú rozhodnutie o schválení, lebo, ako zdôrazňuje Všeobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku, Komisia v časti svojho rozhodnutia o schválení venovanej opisu schválenej schémy jednoznačne uviedla, že „podniky musia predložiť žiadosť o financovanie pred začiatkom realizácie investičných projektov“.

66. Vzhľadom na všetky tieto úvahy sa teda domnievam, že Všeobecný súd sa dopustil právneho omylu v tom zmysle, že nemal konštatovať, ako to urobil v bodoch 215 a 226 napadnutého rozsudku, že podmienka podania žiadosti pred realizáciou projektu predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môže Komisia predpokladať existenciu stimulačného účinku, ale mal rozhodnúť, že podanie žiadosti o pomoc pred začiatkom realizácie projektu, po schválení Komisiou, je nevyhnutnou podmienkou nevyhnutnosti pomoci. Tento charakter nevyhnutnosti možno spochybniť a pripustiť skúmanie iných okolností len v prípade, že v rámci skúmania zlučiteľnosti osobitného režimu pomoci mohli viesť dokumenty (korešpondencia, vyhlásenia, rozhodnutia, oznámenia, atď.), ktorých pôvodcom je iba Komisia, k omylu týkajúcemu sa uplatniteľnosti alebo podmienok uplatniteľnosti ustanovení bodu 4.2 posledného odseku usmernenia z roku 1998 na dotknutý režim. Podľa mňa je toto posúdenie potvrdené ďalšími opatreniami upravenými Komisiou v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013(30) .

67. Všeobecný súd sa síce dopustil právneho omylu, no uvedený omyl nemá takú povahu, aby mal za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

68. Treba totiž pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súd v rozpore s právom Únie, ale výrok tohto rozsudku sa správne zakladá na iných právnych dôvodoch, odvolanie voči rozsudku sa musí zamietnuť.(31)

69. Z toho vyplýva, že keďže zamietnutie žaloby pre neplatnosť podanej odvolateľkami zo strany Všeobecného súdu je podľa môjho názoru dôvodné vzhľadom na neexistenciu stimulačného účinku a z ďalších dôvodov týkajúcich sa právnych dôvodov, ktoré som neskúmal, právny omyl postihujúci body 215 a 226 napadnutého rozsudku nemá takú povahu, aby mal za následok neplatnosť uvedeného rozsudku.(32)

70. Domnievam sa teda, že odvolania je potrebné zamietnuť.

VI – O trovách

71. Článok 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že ak nie je odvolanie dôvodné alebo ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.

VII – Návrh

72. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1. Odvolania sa zamietajú.

2. HGA Srl a i., Regione autonoma della Sardegna, Timsas Srl a Grand Hotel Abi d’Oru SpA sú povinné nahradiť trovy konania.

(1) .

(2) – Ďalej len „HGA a i.“.

(3) – Ďalej len „Timsas“.

(4) – Ďalej len „Grand Hotel Abi d’Oru“.

(5) – Zb. s. II-6255, ďalej len „napadnutý rozsudok“.

(6) – Ú. v. EÚ L 302, s. 9; ďalej len „sporné rozhodnutie“.

(7) – Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226; ďalej len „usmernenie z roku 1998“.

(8) – Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna n° 9 z 21. marca 1998, ďalej len „zákon č. 9/1998“.

(9) – Ďalej len „rozhodnutie o schválení“.

(10) – Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna n° 15 z 8. mája 1999, ďalej len „vyhláška č. 285/1999“.

(11) – Ú. v. EÚ C 79, s. 4, ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“.

(12) – Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(13) – Ú. v. EÚ C 32, 2007, s. 2.

(14) – Bod 226 napadnutého rozsudku.

(15) – Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig (78/76, Zb. s. 595, bod 9); z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon (C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14), ako aj z 18. júla 2007, Lucchini (C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 52).

(16) – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko (C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14), a zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia (C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51).

(17) – Body 233 a 234 napadnutého rozsudku.

(18) – Bod 226 napadnutého rozsudku.

(19) – Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 2002 (T-126/99, Zb. s. II-2427).

(20) – Bod 43.

(21) – Tamže.

(22) – Ú. v. ES C 283, 1997, s. 2.

(23) – Bod 215 napadnutého rozsudku.

(24) – Bod 226 napadnutého rozsudku.

(25) – Rozsudok zo 17. septembra 1980 (730/79, Zb. s. 2671).

(26) – Bod 17.

(27) – Rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia (C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 52).

(28) – Nerozumiem, ako by totiž žiadosť o povolenie, ktorá nebola Komisiou schválená, mohla mať čo i len najmenší stimulačný účinok, keďže predstavuje len jednoduchý projekt.

(29) – Body 12 a 17 až 19 týchto návrhov.

(30) – Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13.

(31) – Rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia (C-221/10 P, bod 94 a citovaná judikatúra).

(32) – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT (C-412/05 P, Zb. s. I-3569, bod 41 a citovanú judikatúru).

„Odvolanie — Štátna pomoc — Regionálna pomoc schválená Komisiou v prospech hotelového priemyslu v Taliansku (región Sardínia) — Nariadenie (ES) č. 659/1999 — Dotácie poskytnuté talianskymi orgánmi na projekty začaté pred dátumom podania žiadosti o pomoc — Konanie vo veci formálneho zisťovania — Rozhodnutie konštatujúce zneužitie schválenej pomoci a nezlučiteľnosť dotácií so spoločným trhom — Rozhodnutie o zmene konštatujúce nezákonnosť schválenej pomoci — Usmernenie — Kritériá zlučiteľnosti pomoci — Nevyhnutnosť pomoci — Stimulačný účinok“

A – Argumentácia odvolateliek v súvislosti so žalobným dôvodom založeným na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulačného účinku

( 8 ) Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna no 9 z 21. marca 1998, ďalej len „zákon č. 9/1998“.

( 10 ) Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna no 15 z 8. mája 1999, ďalej len „vyhláška č. 285/1999“.

( 12 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

( 15 ) Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig (78/76, Zb. s. 595, bod 9); z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon (C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14), ako aj z 18. júla 2007, Lucchini (C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 52).

( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko (C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14), a zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia (C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51).

( 28 ) Nerozumiem, ako by totiž žiadosť o povolenie, ktorá nebola Komisiou schválená, mohla mať čo i len najmenší stimulačný účinok, keďže predstavuje len jednoduchý projekt.

( 31 ) Rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia (C-221/10 P, bod 94 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT (C-412/05 P, Zb. s. I-3569, bod 41 a citovanú judikatúru).

Opinion of the Advocate-General