1. 

Predmetom tejto veci je odvolanie podané spoločnosťou E.ON Energie AG ( 2 ) proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia ( 3 ). Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd potvrdil zákonnosť rozhodnutia Komisie K(2008) 377 v konečnom znení z 30. januára 2008 ( 4 ), ktorým Komisia E.ON Energie uložila na základe článku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 1/2003 ( 5 ) pokutu vo výške 38 miliónov eur za porušenie pečate.

2. 

Uplatnením tohto ustanovenia totiž Európska komisia môže prostredníctvom rozhodnutia uložiť podnikom a združeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, keď úmyselne alebo z nedbalosti porušia pečate pripevnené v súlade s článkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 1/2003 úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou. Ide o prvé rozhodnutie uplatňujúce toto ustanovenie. ( 6 )

3. 

Toto odvolanie, a najmä jeho šiesty odvolací dôvod, nastoľuje zásadnú otázku týkajúcu sa povahy a rozsahu súdneho preskúmania, ktoré Všeobecný súd musí vykonať v rámci posúdenia výšky pokuty uloženej Komisiou z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Naproti tomu iné dôvody podľa môjho názoru nenastoľujú nijaký právny problém, pretože odvolateľka vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní spochybnila predovšetkým skutkové posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, čo nespadá do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania.

4.

Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok možno zhrnúť takto. ( 7 )

5.

Rozhodnutím z 24. mája 2006 Komisia v súlade s článkom 20 nariadenia č. 1/2003 nariadila inšpekciu v priestoroch odvolateľky so sídlom v Mníchove (Nemecko) s cieľom preveriť dôvodnosť podozrení o jej účasti na protisúťažných dohodách.

6.

Inšpekcia, ktorú vykonali štyria zástupcovia Komisie a šiesti zástupcovia Bundeskartellamt (orgán pre hospodársku súťaž), sa začala poobede 29. mája 2006. Keďže inšpekciu nebolo možné dokončiť v ten istý deň, dokumenty vybraté na účely podrobnejšieho preskúmania boli uskladnené v miestnosti G.505, ktorej dvere boli uzamknuté kľúčom a zapečatené úradnou pečaťou. Zástupcovia Komisie, Bundeskartellamt a odvolateľky spísali a podpísali zápisnicu o pripevnení pečate.

7.

Ráno 30. mája 2006 okolo 8.45 kontrolný tím zistil, že stav spornej pečate, ktorá bola stále prilepená na dverách miestnosti G.505, sa zmenil. Ak sa poruší takáto plastická pečať, biele lepidlo, ktorým je pečať pripevnená k povrchu, zostáva na povrchu vo forme nápisov „VOID“ rozmiestnených na celej ploche lepiacej pásky. Odstránená pečať sa na týchto miestach stane priehľadná, a teda nápisy „VOID“ sú viditeľné aj na pečati.

8.

Okolo 9.15 zástupca kontrolného tímu otvoril dvere miestnosti G.505, potom sa spísala zápisnica, ktorú podpísal zástupca Komisie a Bundeskartellamt. Táto zápisnica najmä uvádzala, že celá pečať bola posunutá približne o 2 mm do výšky a nabok, takže boli viditeľné stopy lepidla dole a na pravej strane pečate, a že nápisy „VOID“ boli jasne viditeľné na celej ploche pečate, ktorá však stále priliehala k rámu a k dverám a nebola roztrhnutá. Poobede boli urobené digitálne fotografie spornej pečate mobilným telefónom.

9.

Odvolateľka, ktorá túto zápisnicu odmietla podpísať, vyhlásila, že stav dokumentov uskladnených v miestnosti sa nezmenil.

10.

Komisia vo svojom oznámení o výhradách adresovanom odvolateľke 2. októbra 2006 vyvodila záver, že sporná pečať bola porušená, za čo nesie plnú zodpovednosť odvolateľka ako subjekt zodpovedajúci za uvedenú budovu. Odvolateľka predložila pripomienky, ku ktorým pripojila viaceré znalecké posudky týkajúce sa reakcie spornej pečate na určité podnety.

11.

Na základe tohto konania Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým vyjadrila názor, že E.ON Energie porušila pečať a prinajmenšom z nedbanlivosti porušila článok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003, a uložila jej pokutu vo výške 38 miliónov eur.

12.

Žalobou podanou 15. apríla 2008 na Súd prvého stupňa E.ON Energie navrhovala zrušiť sporné rozhodnutie, pričom uviedla deväť žalobných dôvodov. E.ON Energie v podstate vytýkala Komisii, že nezohľadnila zásady upravujúce dôkazné bremeno v súvislosti s porušením spornej pečate a že túto pečať pripevnila nesprávne. Tiež jej vytýkala, že nezohľadnila „alternatívne scenáre“, ktoré mohli spôsobiť stav spornej pečate spojený najmä s prekročením jej maximálnej dĺžky uchovávania, použitím čistiaceho prostriedku Synto upratovačkou, vlhkosťou vzduchu a so záchvevmi, ktorým podliehali dvere. E.ON Energie okrem iného tvrdila, že Komisia porušila zásadu prezumpcie neviny a článok 23 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, keďže sa nepreukázalo nijaké zavinenie odvolateľky. Napokon pokiaľ ide o výšku pokuty, tvrdila, že sporné rozhodnutie bolo v rozpore s povinnosťou odôvodnenia stanovenou v článku 253 ES a so zásadou proporcionality.

13.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd žalobu podanú spoločnosťou E.ON Energie zamietol.

14.

Na podporu svojho odvolania E.ON Energie navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrušil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, a subsidiárne, aby zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ju zaväzuje na náhradu trov konania, aby vyhovel návrhom formulovaným na prvom stupni a zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej ukladá zaplatenie pokuty, a k tomu subsidiárne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu. Okrem toho navrhuje zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

15.

Komisia navrhuje odvolanie zamietnuť a zaviazať E.ON Energie na náhradu trov konania.

16.

Na podporu svojho odvolania E.ON Energie uvádza šesť odvolacích dôvodov.

17.

Prvé dva odvolacie dôvody smerujú proti analýze Všeobecného súdu, ktorá sa týkala pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov. Tretí až piaty odvolací dôvod sa naproti tomu týkajú posúdenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o správnosť pripevnenia pečate. Šiesty odvolací dôvod smeruje proti posúdeniu Všeobecného súdu, ktoré sa týka závažnosti porušenia a primeranosti výšky pokuty uloženej odvolateľke.

18.

Všeobecný súd preskúmal na prvom stupni tvrdenia odvolateľky týkajúce sa nezohľadnenia dôkazného bremena v bodoch 48 až 64 napadnutého rozsudku.

19.

Všeobecný súd pripomenul relevantnú judikatúru a zdôraznil, že súd nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak pochybnosť v tomto ohľade naďalej trvá, najmä v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu, a to v súlade so zásadou prezumpcie neviny zakotvenou v článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( 8 ). Zamietol výhradu vznesenú E.ON Energie, ktorá bola založená na údajnej analógii s judikatúrou týkajúcou sa zosúladených postupov, podľa ktorej stačí, aby podnik uviedol argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti uvedené Komisiou na účely záveru o existencii porušenia do iného svetla, a uviedol, že táto judikatúra sa neuplatňuje, pretože Komisia sa opiera o priame dôkazy. V bode 56 napadnutého rozsudku preto Všeobecný súd vysvetlil, že „ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatočné na preukázanie existencie porušenia…, prináleží dotknutému podniku z hľadiska práva dostatočne preukázať jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, že táto okolnosť spochybňuje dôkaznú hodnotu[ ( 9 )] dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia“.

20.

V prejednávanej veci tak Všeobecný súd zamietol tvrdenie E.ON Energie, podľa ktorého mala Komisia bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti preukázať, že zmena stavu spornej pečate zistená 30. mája 2006 je pripísateľná E.ON Energie. Všeobecný súd konštatoval, že dôvod vznesený odvolateľkou, na rozdiel od tvrdenia Komisie, nie je abstraktný, pričom však poznamenal, že Komisia zohľadnila zásady upravujúce dôkazné bremeno. Na jednej strane totiž odôvodnenie 44 sporného rozhodnutia výslovne uvádza, že „Komisii prináleží predložiť skutočnosti nevyhnutné na preukázanie porušenia pečate“. Na druhej strane Všeobecný súd zdôraznil, že Komisia svoje konštatovanie porušenia pečate oprela v bodoch 75 a 76 odôvodnenia sporného rozhodnutia o stav spornej pečate ráno 30. mája 2006, na ktorej sa podľa nej vyskytovali nápisy „VOID“ na celej ploche, ako aj zvyšky lepidla na zadnej strane, ako vyplýva predovšetkým z vyhlásení inšpektorov Komisie a Bundeskartellamt a zo zistení uvedených v zápisnici o porušení pečate. Všeobecný súd napokon odmietol tvrdenia E.ON Energie založené na alternatívnych vysvetleniach týkajúcich sa stavu spornej pečate, pričom uviedol, že údajná zastaranosť spornej pečate a absencia fotografií preukazujúcich jej stav pred otvorením dverí nesťažili dôkazné bremeno prináležiace Komisii.

21.

Svojím prvým odvolacím dôvodom E.ON Energie tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v rámci rozdelenia dôkazného bremena a v dôsledku toho porušil zásadu prezumpcie neviny a právnu maximu práva Únie in dubio pro reo.

22.

Hoci Všeobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku uznal, že Komisia je povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, v bode 55 napadnutého rozsudku preniesol dôkazné bremeno tým, že rozhodol, že ak sa Komisia opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prináleží preukázať, že dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatočné. Podľa E.ON Energie Všeobecný súd predovšetkým nezohľadnil uplatniteľné právne pravidlá, keďže konštatoval, že dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, boli dostatočné na preukázanie existencie porušenia. Tieto dôkazy, konkrétne zápisnica o porušení pečate, vyhlásenia inšpektorov a spoločnosti vyrábajúcej spornú pečať, fotografia tejto počate a znalecký posudok, predstavujú iba nepriame dôkazy, ktoré okrem toho pochádzajú iba od žalovanej. Pokiaľ ide o porušenie pečate, E.ON Energie tvrdí, že posúdenie Všeobecného súdu je nesprávne, pretože nezohľadňuje prekročenie dĺžky uchovávania tejto pečate. Okrem toho odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že analogicky uplatnil rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia ( 10 ), pretože porušenie pečate na rozdiel od listinného dôkazu nepredstavuje priamy a dostatočný dôkaz, ale nejednoznačnú okolnosť.

23.

E.ON Energie okrem iného tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretože nezohľadnil skutočnosť, že neistota týkajúca sa správneho fungovania spornej pečate je pripísateľná Komisii. Na jednej strane Komisia použila pečať, ktorej dĺžka uchovávania bola prekročená, a na druhej strane nezabezpečila dôkazy pred otvorením dverí miestnosti. Vo svojej replike dodáva, že v dôsledku toho bola pečať zle pripevnená, pretože jej správne pripevnenie implikuje dodržanie inštrukcií daných výrobcom v technickom liste výrobku. Podľa odvolateľky nemožnosť predložiť dôkazy, ktoré vyplývajú z konania Komisie, by jej nemala spôsobovať ujmu. Táto okolnosť teda preniesla dôkazné bremeno a Všeobecný súd mal vyžadovať, aby Komisia preukázala, že pečať bola pripevnená správne a fungovala obvykle, namiesto vyžadovania dôkazu o opaku od E.ON Energie. E.ON Energie zdôrazňuje, že tento odvolací dôvod je prípustný, pretože rozdelenie dôkazného bremena je právnou otázkou.

24.

Komisia navrhuje zamietnutie tohto prvého odvolacieho dôvodu, pretože sa týka skutkového posúdenia, ktoré vykonal Všeobecný súd. Subsidiárne odmieta tvrdenia uvádzané odvolateľkou.

25.

Tak ako Komisia, aj ja sa domnievam, že prvý odvolací dôvod je neprípustný vzhľadom na povahu a rozsah súdneho preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania.

26.

Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie musí obmedziť len na právne otázky a môže sa zakladať na dôvodoch týkajúcich sa nedostatku právomoci Všeobecného súdu, porušenia procesných pravidiel pred Všeobecným súdom alebo porušenia práva Únie Všeobecným súdom. Jedine Všeobecný súd je teda v zásade oprávnený jednak zistiť skutkové okolnosti, okrem prípadu, keď materiálna nesprávnosť týchto zistení vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tieto skutočnosti posúdiť. V tomto prípade môže Súdny dvor podľa článku 256 ZFEÚ vykonať iba preskúmanie právnej kvalifikácie tohto skutkového stavu a právnych dôsledkov, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd.

27.

Súdny dvor teda nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Všeobecnému súdu, aby posúdil hodnotu, ktorú treba pripísať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Posúdenie tohto skutkového stavu teda, s výnimkou prípadu skreslenia týchto okolností, nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. ( 11 )

28.

Konštatujem, že odvolateľka nad rámec právnych pravidiel, na ktorých údajné porušenie poukazuje, sústreďuje svoju kritiku na spôsob, akým Všeobecný súd posúdil dôkazy, ktoré mu boli predložené. E.ON Energie tak Všeobecnému súdu vytýka, že považoval dôkazy predložené Komisiou za dostatočné na účely preukázania existencie porušenia a v tejto súvislosti nezohľadnil prekročenie dĺžky uchovávania spornej pečate. E.ON Energie teda ponúka vlastné posúdenie dôkazov predložených Všeobecnému súdu, ale neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že Všeobecný súd tieto dôkazy skreslil.

29.

Odvolateľka okrem toho podľa mňa nepreukázala, že Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia porušil všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. V bodoch 48 až 56 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne a zvlášť vyčerpávajúcim spôsobom uviedol právne pravidlá a relevantnú judikatúru v tejto oblasti predtým, ako pripomenul význam zásady prezumpcie neviny v rámci konaní zavádzajúcich pravidlá hospodárskej súťaže. Práve na základe týchto procesných a súdnych pravidiel mohol Všeobecný súd v súlade s právom preskúmať a zamietnuť tvrdenia odvolateľky.

30.

Vzhľadom na tieto okolnosti preto navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod zamietol ako neprípustný.

31.

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu E.ON Energie tvrdí, že posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa zásad upravujúcich dôkazné bremeno, ktoré som práve uviedol, je poznačené rozpornosťou dôvodov a nedostatkom odôvodnenia.

32.

V bode 56 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd vyžadoval, aby okolnosti uvádzané odvolateľkou „spochybň[ovali] dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia“. V rámci svojho posúdenia okolností uvádzaných odvolateľkou na účely vysvetlenia stavu spornej pečate však od nej Všeobecný súd v bode 202 napadnutého rozsudku vyžadoval, aby preukázala „príčinnú súvislosť“ medzi uvádzanou okolnosťou, v tomto prípade prekročením maximálnej dĺžky uchovávania, a objavením sa nápisov „VOID“. V dôsledku toho Všeobecný súd porušil zásadu, ktorú sám stanovil v bode 56 tohto rozsudku.

33.

Komisia tvrdí, že druhý odvolací dôvod je neprípustný, pretože sa týka posúdenia dôkazov, ktoré vykonal Všeobecný súd. V každom prípade sa domnieva, že tento dôvod musí byť zamietnutý.

34.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, sa domnievam, že druhý odvolací dôvod je prípustný.

35.

V bode 56 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd stanovil právne pravidlo týkajúce sa dôkazného bremena, ktoré ide nad rámec zásad doteraz stanovených jeho rozsudkami Mannesmannröhren-Werke/Komisia ( 12 ) a JFE Engineering a i./Komisia ( 13 ), na ktoré sa Všeobecný súd odvolal. Táto otázka sa preto netýka iba jednoduchého skutkového posúdenia, ale právneho posúdenia. Súdny dvor teda vzhľadom na právomoci, ktoré mu zveruje článok 256 ZFEÚ, v zásade má právomoc na posúdenie zákonnosti úvah Všeobecného súdu.

36.

V rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka poukazuje na rozpor medzi zásadou stanovenou v bode 56 napadnutého rozsudku a spôsobom, akým bola uplatnená v bode 202 tohto rozsudku. Podľa môjho názoru takýto rozpor neexistuje.

37.

Ak totiž Všeobecný súd stanoví zásadu, podľa ktorej okolnosť uvádzaná odvolateľkou musí spochybniť dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera analýza Komisie, zjavne to medzi nimi predpokladá príčinnú súvislosť. Spomeniem okolnosť uvádzanú E.ON Energie, ktorá je založená na prekročení dĺžky uchovávania spornej pečate. Táto okolnosť môže spochybniť dôkaznú hodnotu nápisov „VOID“ prítomných na tejto pečati iba vtedy, ak sa preukáže a existuje vzťah príčiny a následku medzi prípadnou dobou trvanlivosti tejto pečate a objavením sa týchto nápisov.

38.

V dôsledku toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby druhý odvolací dôvod zamietol ako nedôvodný.

39.

Tretí odvolací dôvod, ktorý uplatňuje E.ON Energie, sa týka posúdenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o riadne pripevnenie spornej pečate, uvedeného v bodoch 102 až 115 napadnutého rozsudku.

40.

V bodoch 102 až 114 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skúmal, či dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, umožnili vyvodiť záver o riadnom pripevnení spornej pečate. Po prvé usúdil, že zápisnica o pripevnení pečate dostatočne preukazuje správnosť pripevnenia spornej pečate, pričom treba v tejto súvislosti poznamenať, že odvolateľka nevzniesla nijakú pripomienku, pokiaľ ide o údajnú nesprávnosť. Po druhé Všeobecný súd zopakoval obsah vyhlásení formulovaných šiestimi inšpektormi Komisie a Bundeskartellamt prítomnými pri pripevnení spornej pečate a konštatoval, že potvrdzujú správnosť pripevnenia. Po tretie zdôraznil, že vyhlásenia formulované štyrmi ďalšími inšpektormi, ktorí sa zúčastnili na inšpekciách, nespochybňujú dôkaznú hodnotu dôkazov.

41.

Vzhľadom na tieto okolnosti Všeobecný súd v bode 115 napadnutého rozsudku rozhodol, že dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí umožňujú konštatovať, že sporná pečať bola pripevnená riadne, teda priliehala k dverám miestnosti a bola neporušená v tom zmysle, že sa na nej neobjavovali nápisy „VOID“.

42.

Tretí odvolací dôvod, prostredníctvom ktorého odvolateľka neusporiadane poukazuje na rôzne nesprávne právne posúdenia, možno rozdeliť na tri výhrady.

43.

Po prvé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené.

44.

Na jednej strane nesprávne posúdil správnosť pripevnenia spornej pečate jedine z hľadiska jej vonkajšej celistvosti, pretože konštatoval, že bola neporušená v tom zmysle, že v čase, keď kontrolný tím opustil priestory odvolateľky, sa na nej neobjavovali nápisy „VOID“. Všeobecný súd tak opomenul zohľadniť vnútornú celistvosť tejto pečate, ktorá sa navonok nemohla prejaviť zjavným spôsobom počas krátkeho časového úseku, ktorý oddeľoval jej použitie od okamihu, keď kontrolný tím opustil priestory. Opomenutím takejto skutočnosti Všeobecný súd v dôsledku toho porušil zásady právneho štátu a právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie ( 14 ), pretože voľným okom nemohol posúdiť správnosť postupu Komisie.

45.

Na druhej strane v bode 104 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skreslil zápisnicu o pripevnení spornej pečate tým, že jej priznal deklaratívny obsah a dôkaznú hodnotu, ktorú zjavne nemala, pretože táto zápisnica neposkytuje nijaký údaj o správnom pripevnení tejto pečate. Všeobecný súd tým porušil „zákony logiky“.

46.

Po druhé odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že svoju analýzu oprel o vyhlásenia inšpektorov Komisie a Bundeskartellamt týkajúce sa pripevnenia tejto pečate. Tieto vyhlásenia nie sú relevantné, pretože títo inšpektori neboli spôsobilí posúdiť vnútornú celistvosť spornej pečate.

47.

Po tretie sa odvolateľka domnieva, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym odôvodnením. V bode 105 totiž Všeobecný súd uviedol, že odvolateľka „dobre pozná význam [znakov ,VOID’]“, hoci nemala ani možnosť, ani príležitosť spoznať osobitnú citlivosť fólie spornej pečate, a z tohto dôvodu ani možnosť a príležitosť overiť jej konkrétne vlastnosti.

48.

Komisia spochybňuje uvedené tvrdenia a domnieva sa, že tretím odvolacím dôvodom sa E.ON Energie v skutočnosti snaží spochybniť skutkové zistenia Všeobecného súdu, a preto je tento odvolací dôvod neprípustný.

49.

Pokiaľ ide o prvú výhradu, založenú na skreslení dôkazov, najskôr treba pripomenúť, že ak odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené, Súdny dvor, ktorý v zásade nemá právomoc preskúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd uviedol na podporu skutkového stavu, môže vykonať súdne preskúmanie. V tomto prípade musí odvolateľ presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia pri posúdení, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí takéto nesprávne posúdenie zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ako ani skúmať nové dôkazy. ( 15 )

50.

Na účely preskúmania prípustnosti a dôvodnosti tejto výhrady budem rozlišovať medzi tým, či odvolateľka poukazuje na posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa celistvosti spornej pečate alebo na posúdenie týkajúce sa hodnoty zápisnice o pripevnení tejto pečate.

51.

Podľa môjho názoru v prvom prípade tvrdenia E.ON Energie nespadajú pod skreslenie dôkazov. Odvolateľka tým, že Všeobecnému súd vytýka, že nezohľadnil vnútorné zmeny, ktoré mohli na spornej pečati nastať, poukazuje, ako tvrdí Komisia, na vlastnú definíciu pojmu nemennosť pečate, podľa ktorej chce posudzovať zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa dôkazov. Spochybňuje tak posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, pokiaľ ide o nepoškodenosť spornej pečate, na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené, a najmä z hľadiska skutočnosti, že nápisy „VOID“ na tejto pečati neboli prítomné v čase, keď bola pripevnená a inšpektori opustili priestory odvolateľky.

52.

Domnievam sa, že ide o skutkové posúdenie, ktoré v rámci odvolania nie je prípustné z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 26 a 27 týchto návrhov.

53.

Keďže výhrady odvolateľky založené na porušení zásady právneho štátu a práva na riadnu správu vecí verejných vyplývajú z údajnej zmeny celistvosti spornej pečate, treba ich takisto zamietnuť. V každom prípade treba konštatovať, že odvolateľka nepredložila nijaký právny argument, ktorý by bol spôsobilý osobitne podporiť tieto výhrady.

54.

V druhom prípade odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že skreslil zápisnicu o pripevnení spornej pečate tým, že jej priznal dôkaznú silu, hoci táto zápisnica neposkytuje nijaký údaj o správnom pripevnení tejto pečate.

55.

Vzhľadom na právomoci zverené Súdnemu dvoru sa musí preskúmanie vykonané Súdnym dvorom na účely posúdenia tohto tvrdenia obmedziť na overenie, či Všeobecný súd zjavne neprekročil rámec primeraného posúdenia zápisnice tým, že svoje posúdenie správnosti pripevnenia spornej pečate založil na tomto dokumente.

56.

V tomto prípade je podľa môjho názoru zrejmé, že zápisnica konštatujúca správne pripevnenie spornej pečate, spísaná a podpísaná zástupcami Komisie, Bundeskartellamt a odvolateľky, je platná, pokiaľ sa nepreukáže opak. V prejednávanej veci argumentácia rozvíjaná odvolateľkou na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu neobjasňuje nijakú vecnú nepresnosť výkladu zápisnice Všeobecným súdom a okrem iného nespomína nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že táto zápisnica obsahuje nesprávne konštatovania alebo klamlivé vyhlásenia.

57.

V dôsledku toho odvolateľka nemôže tvrdiť, že Všeobecný súd skreslil zápisnicu o pripevnení spornej pečate, a preto musí byť toto tvrdenie zamietnuté ako nedôvodné. Navrhujem tiež zamietnuť tvrdenie odvolateľky založené na porušení „zákonov logiky“ vyplývajúcom z údajného skreslenia tejto zápisnice.

58.

Svojou druhou výhradou odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávnym spôsobom vyložil vyhlásenia inšpektorov Komisie a Bundeskartellamt týkajúce sa pripevnenia spornej pečate. Odvolateľka v skutočnosti kritizuje iba relevantnosť uvedených vyhlásení z hľadiska znalostí týchto inšpektorov, pretože podľa nej neboli spôsobilí posúdiť vnútorné fungovanie tejto pečate. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Všeobecný súd má ako jediný právomoc posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené, pokiaľ boli dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, riadne získané a pokiaľ boli dodržané všeobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. ( 16 ) V takom prípade má Súdny dvor podľa článku 256 ZFEÚ iba právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd. ( 17 )

59.

Odvolateľka však v tejto súvislosti nerozvinula nijakú argumentáciu, ktorá by mohla spochybniť právne posúdenie, ktoré Všeobecný súd vyvodil, pokiaľ ide o správne pripevnenie spornej pečate.

60.

V dôsledku toho zastávam názor, že druhá výhrada musí byť zamietnutá ako neprípustná.

61.

Svojou treťou výhradou E.ON Energie tvrdí, že Všeobecný súd poskytol nesprávne „odôvodnenie“, keďže v bode 105 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolateľka „dobre pozná význam [znakov ,VOID’]“, hoci nemala ani možnosť, ani príležitosť spoznať osobitnú citlivosť fólie spornej pečate, a z tohto dôvodu ani možnosť a príležitosť overiť jej konkrétne vlastnosti.

62.

Táto výhrada je podľa môjho názoru bezpredmetná. Smeruje totiž proti nadbytočnému dôvodu, a teda výhrady odvolateľky smerujúce proti tomuto tvrdeniu Všeobecného súdu by neviedli k zrušeniu napadnutého rozsudku. ( 18 )

63.

V každom prípade tvrdenia uvádzané odvolateľkou podľa môjho názoru nie sú vôbec relevantné. Na jednej strane odvolateľka nepreukázala, v čom Všeobecný súd skutočne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia či dokonca v rámci tohto posúdenia uviedol rozporuplné odôvodnenie. Na druhej strane treba toto tvrdenie Všeobecného súdu vnímať v kontexte, v ktorom sa nachádzalo. V bode 105 napadnutého rozsudku Všeobecný súd výslovne predpokladal situáciu, v rámci ktorej by odvolateľka zistila objavenie sa znakov „VOID“ na spornej pečati. V takom prípade, ako spresňuje Všeobecný súd, „možno sa domnievať, že by okamžite vzniesla pripomienky, keďže dobre pozná význam takýchto znakov“. Slovné spojenie sa tak veľmi konkrétne týka situácie, keď by sa tieto znaky objavili na spornej pečati, a s tým spojenej reakcie odvolateľky, a teda vôbec nešlo o otázku, či odvolateľka poznala fyzické vlastnosti tejto pečate alebo jej citlivosť na vonkajšie vplyvy.

64.

Za týchto podmienok navrhujem, aby Súdny dvor tretiu výhradu zamietol ako nedôvodnú.

65.

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

66.

Na podporu svojho štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že zamietol tvrdenie, podľa ktorého prekročenie maximálnej dĺžky uchovávania spornej pečate mohlo spôsobiť objavenie sa nápisov „VOID“ na tejto pečati.

67.

V bodoch 199 až 234 napadnutého rozsudku Všeobecný súd overoval, či odvolateľka preukázala existenciu okolností, ktoré by mohli ovplyvniť dôkaznú hodnotu dôkazov, na základe ktorých Komisia vyvodila záver o porušení pečate. Najmä v bodoch 202 a 203 tohto rozsudku Všeobecný súd preskúmal tvrdenie, podľa ktorého bola spoľahlivosť bezpečnostnej fólie spornej pečate dotknutá prekročením dĺžky uchovávania tejto pečate. Rozhodol, že odvolateľka nepredložila nijaký dôkaz o príčinnej súvislosti medzi prekročením dĺžky uchovávania a objavením sa nápisov „VOID“ na tejto pečati. Na podporu tohto tvrdenia Všeobecný súd konštatoval, že tieto nápisy sa objavili iba na spornej pečati, hoci iné pečate pochádzajúce z tej istej série boli použité na ostatné dvere a nevykazovali takúto zvláštnosť. V dôsledku toho tvrdenie odvolateľky zamietol.

68.

E.ON Energie v podstate spochybňuje tvrdenie uvedené v bode 203 napadnutého rozsudku, podľa ktorého údajné prekročenie maximálnej dĺžky uchovávania spornej pečate nespôsobilo nápisy „VOID“ prítomné na tejto pečati.

69.

Podľa odvolateľky toto posúdenie vykazuje nedostatok odôvodnenia, pretože porušuje „zákony logiky“. Všeobecný súd totiž takúto okolnosť nemohol vylúčiť z dôvodu, že nápisy „VOID“ sa objavili jedine na spornej pečati, zatiaľ čo na pečatiach použitých na ostatných dverách a pochádzajúcich z tej istej série sa nijaký z týchto nápisov neobjavil. Práve pre sériové výroby je charakteristické, že osobitná vada vedie k poruchám iba pri ojedinelých výrobkoch. Okrem toho je nesporné, že v tomto prípade sa iné pripevnenia pečatí nevykonali na dverách zložených z protizvukových panelov a z rámu z eloxovaného hliníka.

70.

Komisia sa domnieva, že tento dôvod nie je prípustný, pretože E.ON Energie kritizuje skutkové zistenie Všeobecného súdu, ktoré v dôsledku toho nemôže spochybniť v rámci odvolania.

71.

Myslím si, že štvrtý odvolací dôvod nie je prípustný so zreteľom na zásady, ktoré som uviedol v bodoch 26 a 27 týchto návrhov.

72.

Odvolateľka totiž prostredníctvom tohto odvolacieho dôvodu, založeného na nedostatku odôvodnenia, v skutočnosti kritizuje zistenie Všeobecného súdu založené na skutkových okolnostiach, ktoré mu boli predložené. Toto zistenie, uvedené v bode 203 napadnutého rozsudku, spadá pod skutkové posúdenie, ktoré v rámci odvolania nemôže byť prejednané, pretože odvolateľka neuviedla nijaké skreslenie skutkových okolností, o ktoré sa Všeobecný súd opieral.

73.

Odvolateľka svojím piatym odvolacím dôvodom kritizuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa stavu spornej pečate v deň nasledujúci po inšpekcii.

74.

V bodoch 134 až 146 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skúmal, či dôkazy uvádzané Komisiou v spornom rozhodnutí umožnili vyvodiť záver, že pečať bola porušená. Dospel k záveru, že sa tak stalo vzhľadom na stav spornej pečate ráno 30. mája 2006, ktorý je opísaný v zápisnici o porušení pečate a vo vyhláseniach inšpektorov prítomných na mieste. V bodoch 147 až 156 tohto rozsudku Všeobecný súd ďalej skúmal, či okolnosti uvádzané odvolateľkou, teda skutočnosť, že nápisy „VOID“ boli iba veľmi slabo viditeľné, a skutočnosť, že Komisia nesprávne vychádzala z fotografií spornej pečate, mohli spochybniť dôkaznú hodnotu týchto dôkazov.

75.

Odvolateľka spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 146 napadnutého rozsudku, podľa ktorého dôkazy, o ktoré sa Komisia oprela, umožňujú vyvodiť záver, že sporná pečať bola odstránená z dverí miestnosti G.505 v noci z 29. na 30. mája 2006, a teda že tieto dvere v tom čase mohli byť otvorené najmä vzhľadom na nápisy „VOID“ na celom povrchu spornej pečate. Všeobecnému súdu predovšetkým vytýka, že nepovažoval za relevantné tvrdenie, podľa ktorého tieto nápisy na ráme dverí neboli zmazané a boli neporušené, čo implikuje „nepravú pozitívnu reakciu“.

76.

Všeobecný súd v tejto súvislosti protirečí vlastným zisteniam. Na jednej strane v bode 137 napadnutého rozsudku konštatoval, že je nemožné pripevniť spornú pečať na to isté miesto, kde bola prilepená predtým. Na druhej strane sa v bode 149 tohto rozsudku následne zdôraznilo, že objavenie sa nápisov „VOID“ znamená, že sporná pečať bola porušená a samolepiaca páska premiestnená. Okrem toho Všeobecný súd protirečí výkladu Komisie, podľa ktorého každé premiestnenie pečate musí spôsobiť poškodenie písmen, a teda neporušená povaha znakov „VOID“ preukazuje, že premiestnenie pečate po jej odlepení možno vylúčiť. Okrem toho odvolateľka tvrdí, že tieto znaky sa môžu objaviť na ráme dverí, pokiaľ sa pečať neodlepila, iba v nadväznosti na „nepravú pozitívnu reakciu“. V dôsledku toho sa tak mohlo stať v súlade so zásadou in dubio pro reo aj v prípade časti pečate prilepenej na panel dverí.

77.

Napokon odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nevykonal dokazovanie v súvislosti so stavom nápisov „VOID“ na ráme dverí.

78.

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a predovšetkým usudzuje, že E.ON Energie znovu spochybňuje skutkové zistenia, takže piaty odvolací dôvod je neprípustný.

79.

Tak ako Komisia, aj ja zastávam názor, že piaty odvolací dôvod je neprípustný.

80.

Na jednej strane z písomných vyjadrení odvolateľky, a najmä z množstva odkazov v jej žalobe a vo vyjadrení Komisie k žalobe, ktoré boli predložené na prvom stupni, jasne vyplýva, že v skutočnosti sa snaží iba o preskúmanie tvrdení, ktoré predložila na Všeobecný súd, a k novému posúdeniu skutkových okolností.

81.

Súdny dvor rozhodne, že odvolanie nie je prípustné, pokiaľ sa odvolateľ obmedzuje len na opakovanie alebo doslovné uvedenie dôvodov a tvrdení už uplatnených pred Všeobecným súdom a pokiaľ nevysvetlí a neidentifikuje nesprávne právne posúdenie, ktorým je poznačený jeho rozsudok. V takom prípade sa Súdny dvor domnieva, že odvolanie je v skutočnosti návrhom umožňujúcim žalobcovi iba opätovne preskúmať žalobu podanú na Všeobecnom súde, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora. ( 19 ) Naopak, pokiaľ odvolateľ napáda výklad alebo uplatnenie práva Únie Všeobecným súdom, možno v odvolacom konaní opätovne prejednať právne otázky preskúmavané v prvostupňovom konaní. Podľa Súdneho dvora, ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, predmetné konanie by bolo čiastočne zbavené zmyslu. ( 20 )

82.

Hoci odvolateľka v prejednávanej veci v názve svojho piateho odvolacieho dôvodu identifikuje porušenie zásady in dubio pro reo, musím konštatovať, že nevysvetľuje toto nesprávne právne posúdenie, ktorým by malo byť poznačené posúdenie Všeobecného súdu, ani nespochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Všeobecným súdom.

83.

Na druhej strane, pokiaľ ide o vykonanie dodatočných dôkazov, ktoré mal Všeobecný súd nariadiť, z ustálenej judikatúry vyplýva, že jedine Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter týchto informácií patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností. Podľa Súdneho dvora preto toto posúdenie nepodlieha jeho preskúmaniu v konaní o odvolaní, pokiaľ účastníci konania netvrdia skreslenie dôkazných prostriedkov predložených Všeobecnému súdu alebo vecnú nesprávnosť zistení, ktorá vyplýva z dokumentov založených v spise. ( 21 )

84.

Nijaký údaj predložený v rámci odvolania však neumožňuje domnievať sa, že to tak je v prejednávanej veci, pretože záver, ktorý vyvodil Všeobecný súd v bode 146 napadnutého rozsudku, bol, zdôrazňujem, dostatočne založený na posúdení rôznych dôkazov, ktoré mu predložila Komisia, uvedených v bodoch 136 až 145 tohto rozsudku. Za týchto okolností sa domnievam, že toto tvrdenie nie je prípustné, a v každom prípade sa mi nezdá dôvodné.

85.

V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor piaty odvolací dôvod zamietol ako neprípustný.

86.

Svojím šiestym odvolacím dôvodom odvolateľka v podstate spochybňuje rozsah súdneho preskúmania, ktoré vykonal Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia závažnosti porušenia a stanovenia výšky pokuty uloženej na základe článku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

87.

V bodoch 276 až 283 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skúmal, či Komisia dostatočne odôvodnila sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o kritériá, o ktoré sa opierala pri stanovení výšky pokuty uloženej odvolateľke.

88.

Na jednej strane zdôraznil, že úvaha Komisie jasne a jednoznačne vyplýva zo sporného rozhodnutia. Toto rozhodnutie uvádza, že výška pokuty závisela od závažnosti porušenia a od osobitných okolností veci. Okrem iného uvádza, že porušenie pečate predstavuje závažné porušenie a pokuta musí mať odstrašujúci účinok. Komisia dodala, že v prejednávanej veci existovali podozrenia z porušení pravidiel hospodárskej súťaže, ktorých overenie jej mala inšpekcia umožniť, a že nezinventarizované dokumenty sa nachádzali v zapečatenej miestnosti. Spresnila, že pri výpočte výšky pokuty zohľadnila skutočnosť, že išlo o prvý prípad uplatnenia článku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003, a skutočnosť, že odvolateľka bola informovaná o vysokých pokutách v prípade porušenia pečate vzhľadom na jej význam na trhu a na právnych poradcov, ktorými bola obklopená. Komisia napokon výslovne zamietla tvrdenia odvolateľky uvádzané ako poľahčujúce okolnosti.

89.

Na druhej strane Všeobecný súd zdôraznil, že pokiaľ ide o článok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003, Komisia neprijala usmernenia zavádzajúce metódu výpočtu, ktorú by bola povinná uplatňovať v rámci stanovovania pokút.

90.

Na základe týchto okolností vyvodil záver, že na rozdiel od toho, čo tvrdila odvolateľka, Komisia nebola povinná vyčísliť v absolútnej hodnote alebo percentuálne základnú sumu pokuty a prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, a v bode 284 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo odôvodnené v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 296 ZFEÚ.

91.

V bodoch 285 až 296 napadnutého rozsudku Všeobecný súd ďalej skúmal tvrdenia odvolateľky týkajúce sa primeranosti pokuty.

92.

V bodoch 286 a 287 tohto rozsudku Všeobecný súd pripomenul relevantnú judikatúru týkajúcu sa dosahu zásady proporcionality v rámci stanovenia výšky pokuty.

93.

Po prvé Všeobecný súd zamietol tvrdenie odvolateľky týkajúce sa priťažujúcich okolností, ktoré voči nej Komisia uplatnila. Usúdil totiž, že Komisia voči nej neuplatnila nijakú priťažujúcu okolnosť, keďže správne uviedla dôvody, pre ktoré bolo dotknuté porušenie obzvlášť závažné. Prvý sa týkal účelu pečatí a druhý potreby zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty.

94.

Po druhé Všeobecný súd zamietol tvrdenie odvolateľky týkajúce sa poľahčujúcich okolností, ktoré mala Komisia zohľadniť pri výpočte výšky pokuty.

95.

Konkrétne v bode 289 napadnutého rozsudku rozhodol, že porušenie pečate z nedbanlivosti nepredstavuje poľahčujúcu okolnosť z dvoch dôvodov. Na jednej strane Komisia pripustila, že ide „prinajmenšom“ o porušenie pečate z nedbanlivosti, a na druhej strane v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003 môže byť porušenie spočívajúce v porušení pečate spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti.

96.

Ďalej v bode 291 napadnutého rozsudku Všeobecný súd posúdil ako irelevantnú skutočnosť, že nebolo možné konštatovať, že dokumenty boli zo zapečatenej miestnosti vynesené, a pripomenul, že cieľom pripevnenia pečate je práve zabrániť akejkoľvek manipulácii s dokumentmi umiestnenými v miestnosti počas neprítomnosti kontrolného tímu Komisie. V tejto súvislosti Všeobecný súd zdôraznil, že dokumenty uskladnené v miestnosti neboli zinventarizované najmä z dôvodu ich vysokého počtu, a teda kontrolný tím nemohol overiť, či uskladnené dokumenty chýbali.

97.

Po tretie Všeobecný súd zdôraznil, že Komisia zohľadnila skutočnosť, že išlo o prvý prípad uplatnenia článku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003, že odvolateľka mala odborných právnych poradcov, že bola informovaná o následkoch porušenia pečate, že zmena tohto nariadenia nastala pred viac ako tromi rokmi a že v priestoroch skupiny, do ktorej patrí, už boli pripevné iné pečate.

98.

Všeobecný súd napokon v bode 294 napadnutého rozsudku konštatoval:

„Po štvrté v rozpore s tvrdením žalobkyne pokutu vo výške 38 miliónov eur nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k porušeniu vzhľadom na osobitne závažnú povahu porušenia pečate, na veľkosť žalobkyne a na potrebu zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty, aby nemohlo byť pre podnik výhodné porušiť pečať pripevnenú Komisiou v rámci inšpekcií.“

99.

Svojím šiestym odvolacím dôvodom E.ON Energie tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, a najmä porušil zásadu proporcionality, pretože vo svojom posúdení závažnosti porušenia a výšky pokuty nezohľadnil skutočnosť, že Komisia nepredložila nijaký dôkaz spôsobilý preukázať, že dvere miestnosti boli skutočne otvorené alebo že boli dokumenty ukradnuté. Ide však podľa nej o rozhodujúce okolnosti, keďže cieľom pripevnenia pečate, tak ako je uvedený v bode 291 napadnutého rozsudku, je zabrániť akejkoľvek manipulácii s dokumentmi umiestnenými v zapečatenej miestnosti. Dodáva, že Všeobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci mal v dôsledku toho znížiť výšku pokuty.

100.

Okrem toho Všeobecný súd z hľadiska poľahčujúcich okolností nezohľadnil skutočnosť, že Komisia použila pečať, ktorej dĺžka uchovávania bola prekročená. Komisia je tým spoluzodpovedná za relatívne nejasnú situáciu, v ktorej sa strany ocitli, a uviedla odvolateľku do omylu, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia, ktoré sa mali prijať. Odvolateľka v tejto súvislosti analogicky uvádza rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia ( 22 ), v ktorom Súdny dvor v podstate rozhodol, že porušenie nemôže byť zohľadnené na účely stanovenia výšky pokuty, keďže nemožno vylúčiť, že znenie oznámenia Komisie mohlo vyvolať dojem, že takáto prax sa akceptuje ako zlučiteľná s právom Únie. ( 23 )

101.

E.ON Energie napokon tvrdí, že Všeobecný súd porušil pravidlá týkajúce sa vykonania dôkazov, keď odmietol nariadiť vykonanie dokazovania v súvislosti s otvorením dverí miestnosti G.505.

102.

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a navrhuje Súdnemu dvoru, aby šiesty odvolací dôvod zamietol.

103.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ( 24 ) článok 6 EDĽP nebráni tomu, aby bolo úlohou Komisie sledovať, prešetrovať a sankcionovať porušenia práva hospodárskej súťaže, pokiaľ vydané rozhodnutie môže byť predmetom následnej kontroly súdneho orgánu, ktorý má neobmedzenú právomoc.

104.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva táto právomoc musí zahŕňať „možnosť z vecného aj právneho hľadiska úplne zmeniť prijaté rozhodnutie, vydané orgánom nižšieho stupňa“ ( 25 ). Inak povedané, súd musí mať možnosť preskúmať všetky skutkové a právne otázky týkajúce sa sporu, ktorý mu bol predložený, a nesmie sa obmedziť na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia.

105.

Po prvé teda musí overiť, či správny orgán primerane použil svoje právomoci vzhľadom na osobitné okolnosti veci.

106.

Po druhé súd musí mať možnosť preskúmať dôvodnosť a primeranosť výberu vykonaného orgánom a overiť jeho technické posúdenia.

107.

Po tretie preskúmanie týkajúce sa sankcie podľa Európskeho súdu pre ľudské práva znamená, že súd detailne overí a zanalyzuje primeranosť sankcie vo vzťahu k spáchanému porušeniu, pričom zohľadní relevantné parametre, vrátane primeranosti sankcie samotnej, a prípadne ju nahradí. ( 26 )

108.

Prísne dodržanie súdneho preskúmania vykonaného Všeobecným súdom je teda základnou podmienkou na to, aby súčasné konanie, ktoré sa vyznačuje jednak trestnou povahou konania a pokút uvedených v článku 23 nariadenia č. 1/2003 ( 27 ) a jednak koncentráciou právomocí Komisie, bolo zlučiteľné s požiadavkami článku 6 EDĽP a článku 47 Charty.

109.

V súlade s článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 ( 28 ) má Všeobecný súd neobmedzenú právomoc, pokiaľ ide o pokuty stanovené Komisiou.

110.

Táto právomoc, tak ako ju definoval Súdny dvor v rozsudku Groupe Danone/Komisia ( 29 ), mu umožňuje, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením. V dôsledku toho Všeobecný súd môže zmeniť napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, najmä s cieľom zmeniť výšku pokuty, pokiaľ mu je otázka jej výšky predložená na posúdenie. Môže pokutu zrušiť, znížiť alebo zvýšiť ( 30 ), pričom nie je viazaný výpočtom Komisie ani metódami uvedenými v textoch „soft law“, akými sú usmernenia. ( 31 ) Všeobecný súd teda musí vykonať vlastné posúdenie a v dôsledku toho môže uplatniť iný spôsob výpočtu, hoci by bol pre dotknutý podnik menej priaznivý. V tomto rozsudku tak Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd riadne vykonal svoju právomoc tým, že zmenil spôsob uplatnenia koeficientu stanoveného usmerneniami v situácii, keď otázka legitimity uplatnenia takého koeficientu nebola na prvom stupni nastolená.

111.

V tomto rámci je preto Všeobecný súd povinný zabezpečiť dodržanie zásady proporcionality, ktorá, pripomínam, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie v súčasnosti zakotvenú v článku 49 ods. 3 Charty.

112.

V súlade s tým, čo pripomenul Všeobecný súd v bodoch 286 a 287 napadnutého rozsudku, zásada proporcionality vyžaduje, aby akty orgánov Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou.

113.

V rámci konaní zavádzajúcich pravidlá hospodárskej súťaže to znamená, že pokuta nesmie byť neprimeraná vzhľadom na ciele, ktoré Komisia sleduje, a že jej výška musí byť primeraná porušeniu, pričom porušenie musí byť posúdené „v celkových súvislostiach“, najmä s prihliadnutím na jeho závažnosť. Ako však Súdny dvor nedávno znovu pripomenul v už citovanom rozsudku Tomra Systems a i./Komisia, závažnosť porušenia sa musí stanoviť v závislosti od početných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, pričom v tejto súvislosti poznamenal, že neexistuje nijaký záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziať do úvahy. ( 32 )

114.

Preskúmanie primeranosti pokuty teda zahŕňa zohľadnenie všetkých faktorov charakterizujúcich danú vec, akými sú správanie podniku a úloha, ktorú hrá pri zavádzaní protisúťažného postupu, jeho veľkosť, hodnota dotknutých výrobkov, alebo aj zisk, ktorý mohol mať zo spáchaného porušenia, a zohľadnenie cieľa odstrašenia, ktorý sleduje, a rizík, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Európskej únie.

115.

V dôsledku toho a najmä v rámci neobmedzenej právomoci pri preskúmaní implikuje, aby Všeobecný súd posúdil výšku pokuty nad rámec samotných právnych alebo skutkových otázok, ktoré spochybňuje dotknutý podnik.

116.

Ak tieto zásady uplatním na posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, pokiaľ ide o primeranosť výšky pokuty uloženej E.ON Energie, prikláňam sa k názoru, že Všeobecný súd svoju neobmedzenú právomoc nevykonal v celom rozsahu.

117.

Domnievam sa totiž, že Všeobecný súd sa nemohol uspokojiť s tvrdením v bode 294 napadnutého rozsudku, že „v rozpore s tvrdením žalobkyne pokutu vo výške 38 miliónov eur nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k porušeniu vzhľadom na osobitne závažnú povahu porušenia pečate, na veľkosť žalobkyne a na potrebu zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty“.

118.

Hoci sa má tento bod zjavne vykladať v spojení s bodmi 288 až 293 tohto rozsudku, nič to nemení na skutočnosti, že Všeobecný súd podľa môjho názoru nekonal ako odvolací súd, ktorý skúma a znovu si osvojuje spis ex novo, ako to vyžaduje článok 6 EDĽP.

119.

Po prvé sa domnievam, že Všeobecný súd nevykonal posúdenie dostatočne nezávislé od posúdenia uskutočneného Komisiou.

120.

V prejednávanom prípade išlo o otázku, či pokuta, ktorú Komisia stanovila na 38 miliónov eur, predstavovala spravodlivú sankciu za správanie vytýkané E.ON Energie. Umožní pokuta v takej výške účinne potlačiť protiprávne konanie odvolateľky spôsobom, ktorý nie je zanedbateľný a ktorý zostane dostatočne odstrašujúci? Mám pocit, že v tomto bode si Všeobecný súd nevytvoril vlastný názor a spoľahol sa iba na výšku stanovenú relatívne abstraktným spôsobom Komisiou.

121.

Na jednej strane vo svojom posúdení uvedenom v bodoch 288 až 294 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal iba právne otázky spochybnené účastníkmi konania, teda závažnosť porušenia a zohľadnenie niektorých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri výpočte pokuty.

122.

Na druhej strane v štyroch zo šiestich bodov odôvodnenia, ktoré obsahujú jeho posúdenie, sa Všeobecný súd výslovne odvolal na posúdenie prijaté Komisiou v spornom rozhodnutí. Hoci je pravda, že Komisia správne uviedla dôvody, pre ktoré porušenie spočívajúce v porušení pečate prestavovalo obzvlášť závažné porušenie, a hoci je takisto pravda, že Komisia bola v súlade s ustálenou judikatúrou oprávnená zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty a na tento účel disponovala voľnou úvahou na stanovenie výšky pokuty, neznamená to, že súd Únie sa má v rámci svojho preskúmania spoľahnúť na spôsob, akým Komisia vykonala túto voľnú úvahu, alebo na metodológiu, ktorú prípadne použila.

123.

Po druhé sa mi zdá ťažké posúdiť primeranosť výšky pokuty uloženej odvolateľke bez spomenutia a preskúmania veľkosti a celkových zdrojov E.ON Energie.

124.

V bode 294 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd uvádza, že „pokutu vo výške 38 miliónov eur nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k porušeniu vzhľadom na… veľkosť žalobkyne“. Ani sporné rozhodnutie, ani napadnutý rozsudok však neuvádzajú obrat alebo základné imanie E.ON Energie. Bod 3 tohto rozsudku iba spresňuje, že E.ON Energie je 100-percentná dcérska spoločnosť E.ON AG (ďalej len „E.ON“), a bod 282 tohto rozsudku uvádza, že ide o jeden z najväčších európskych podnikov v energetickom odvetví.

125.

V prípade absencie týchto údajov je, samozrejme, možné zovšeobecniť obrat dosiahnutý E.ON Energie v roku 2005 na základe údajov uvedených v bode 113 sporného rozhodnutia. Komisia totiž uvádza, že pokuta vo výške 38 miliónov eur zodpovedá 0,14 % obratu odvolateľky. Na tomto základe by teda obrat dosahoval výšku 27,142 miliardy eur. ( 33 ) Ak sa však odvoláme na výročnú správu o činnosti odvolateľky za rok 2005 ( 34 ), odvolateľka dosiahla obrat vo výške 23,246 miliardy eur, teda o 4 miliardy menej. Okrem toho E.ON Energie na pojednávaní potvrdila, že v roku 2005 dosiahla ročný obrat vo výške 25 miliárd eur, teda o 2 miliardy menej.

126.

Podľa môjho názoru by takéto pochybnosti, pokiaľ ide o obrat dosiahnutý E.ON Energie, nemali existovať – najmä nie v tomto štádiu konania a v rámci výpočtu pokuty výslovne založenej na obrate E.ON Energie. Všeobecný súd teda mal túto otázku objasniť bez spoliehania sa na jediný percentuálny, relatívne abstraktný podiel uvedený Komisiou v bode 113 sporného rozhodnutia. Na účely posúdenia spravodlivej výšky pokuty je totiž nevyhnutné poznať a preskúmať finančné údaje spoločnosti E.ON Energie.

127.

Na jednej strane tieto údaje umožňujú posúdiť výšku sankcie, ktorej sa E.ON Energie skutočne vystavila z dôvodu porušenia spočívajúceho v porušení pečate, čo je faktor, ktorý sa musí zohľadniť v rámci preskúmania primeranosti pokuty. Je teda zaujímavé zdôrazniť, že v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003 bola Komisia oprávnená uložiť odvolateľke pokutu až do výšky 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, čo môže vzhľadom na údaje, o ktoré Komisia oprela sporné rozhodnutie, predstavovať pokutu vyššiu ako 253 miliónov eur ( 35 ). Primeranú povahu výšky pokuty teda mohla potvrdiť okolnosť, že táto pokuta bola stanovená na zjavne nižšej úrovni, ako je strop stanovený nariadením č. 1/2003.

128.

Na druhej strane tieto údaje umožňujú posúdiť výšku pokuty, ktorú by mohla zaplatiť odvolateľka, ak by jej bola uložená táto povinnosť na základe protisúťažných postupov, ktoré Komisia vyšetrovala. Na základe článku 23 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 by mohla výška uloženej pokuty dosiahnuť až 10 % celkového obratu dosiahnutého E.ON Energie, teda 2,7 miliardy eur, pokiaľ vychádzame z údajov Komisie. Táto okolnosť podľa môjho názoru poukazuje na značnú výhodu, ktorú mohla E.ON Energie získať porušením pečate pripevnenej Komisiou a získaním uskladnených dokumentov.

129.

Napokon práve na základe preskúmania veľkosti a celkových príjmov E.ON Energie je možné zaistiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty, a to prostredníctvom zamýšľaného účinku na E.ON Energie, a zabezpečiť, aby sankcia najmä z hľadiska jej finančných možností nebola zanedbateľná. ( 36 )

130.

Po tretie posúdenie týkajúce sa primeranosti pokuty podľa môjho názoru vyžaduje, aby sa zohľadnila skutočnosť, že ide o porušenie spáchané z nedbanlivosti. Je pravda, že Všeobecný súd v bode 289 napadnutého rozsudku zamietol túto okolnosť z dôvodu, že nepredstavuje poľahčujúcu okolnosť, a v dôsledku toho nebol povinný ju zohľadniť vo svojom posúdení uvedenom v bode 294 tohto rozsudku. S jeho posúdením však nesúhlasím, pretože uvádzané dôvody neopodstatňujú jeho záver. Skutočnosť, že Komisia pripustila, že ide o porušenie spáchané „prinajmenšom“ z nedbanlivosti, a skutočnosť, že podľa článku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003 porušenie pečate môže byť spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, sú tvrdenia týkajúce sa existencie porušenia, ktoré podľa môjho názoru nepatria do rámca vymedzenia výšky pokuty. Keďže nedbanlivosť predstavuje poľahčujúcu okolnosť podľa usmernení k metóde stanovenia pokút uložených v prípade porušenia článku 101 ZFEÚ ( 37 ), možno si legitímne položiť otázku, či v skutočnosti nie je relevantná na účely výpočtu pokuty uloženej v prípade porušenia pečate.

131.

V dôsledku toho a pre všetky tieto dôvody sa domnievam, že Všeobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc v rámci preskúmania primeranosti pokuty uloženej Komisiou odvolateľke.

132.

Z tohto dôvodu teda navrhujem, aby Súdny dvor šiesty odvolací dôvod vyhlásil za dôvodný a zrušil napadnutý rozsudok.

133.

V článku 61 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora sa stanovuje, že ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

134.

V prejednávanej veci sa domnievam, že Súdny dvor nemôže rozhodnúť, pretože posúdenie primeranosti výšky pokuty uloženej E.ON Energie vyžaduje určité skutkové overenia, najmä pokiaľ ide o jej obrat, a zohľadnenie všetkých okolností skutkovej povahy súvisiacich s osobitnými okolnosťami veci, ktorými nedisponujem.

135.

Uvedené okolnosti ma vedú k tomu, aby som navrhol vrátiť túto vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o primeranosti pokuty uloženej odvolateľke, a rozhodnutie o trovách konania navrhol ponechať na neskôr.

136.

So zreteľom na predchádzajúce úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby vyhlásil: