1.

Svojím odvolaním sa odvolateľka, spoločnosť Éditions Odile Jacob SAS (ďalej len „odvolateľka“), domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 vo veci T–279/04, Éditions Jacob/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bola zamietnutá jej žaloba, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie zo 7. januára 2004 vyhlasujúceho koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP) ( 2 ) [neoficiálny preklad] (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2.

Skutkové okolnosti prejednávaného odvolania sú podrobne opísané v bodoch 1 až 59 napadnutého rozsudku. Preto sa budem na účely stručného vysvetlenia dôvodov podania prejednávaného odvolania odvolávať iba na niekoľko relevantných skutkových okolností. Dňa 25. septembra 2002 sa spoločnosť Vivendi Universal SA (ďalej len „VU“) rozhodla predať aktíva používané na vydavateľskú činnosť (ďalej len „predmetné aktíva“), ktoré v Európe vlastnila jej dcérska spoločnosť Vivendi Universal Publishing SA (ďalej len „VUP“). Spoločnosť Lagardère SCA (ďalej len „Lagardère“) oznámila svoj úmysel tieto predmetné aktíva odkúpiť. VU mala záujem na rýchlom predaji a rýchlom zaplatení, avšak vysvitlo, že toto želanie nemožno zrealizovať, pretože pokiaľ ide o tento predaj, bolo potrebné predchádzajúce povolenie príslušných orgánov pre hospodársku súťaž. Lagardère teda požiadala spoločnosť Natexis Banques Populaires SA (ďalej len „NBP“), aby konala v jej mene, a prostredníctvom dcérskej spoločnosti založenej na tento účel odkúpila predmetné aktíva od VUP, aby ich dočasne vlastnila a aby ich predala Lagardère, len čo Lagardère získa povolenie na túto kúpu.

3.

Dňa 3. decembra 2002 spoločnosť Investima 10 SAS (ďalej len „Investima 10“), ktorej celé základné imanie vlastnila spoločnosť Ecrinvest 4 SA (ďalej len „Ecrinvest 4“), ktorej celé základné imanie na oplátku vlastnila spoločnosť Segex Sarl (ďalej len „Segex“), ktorú úplne ovládala NBP, urobila formálny záväzok, že od VUP odkúpi predmetné aktíva. V ten istý deň Segex a Ecrinvest 4 uzatvorili s Lagardère zmluvu o predaji (ďalej len „zmluva o predaji“), na základe ktorej mala Lagardère prostredníctvom Ecrinvest 4 odkúpiť všetky akcie spoločnosti Investima 10. Zmluva o predaji stanovovala, že predaj akcií Ecrinvest 4 sa musí uskutočniť až po tom, ako Lagardère získa od príslušných orgánov pre hospodársku súťaž povolenie na kúpu akcií Ecrinvest 4. Dňa 3. decembra 2002 Lagardère v súlade so zmluvou o predaji zaplatila Segex, okrem iného, sumu zodpovedajúcu akciám. Lagardère sa zaviazala odškodniť Segex, Ecrinvest 4 a Investima 10, pokiaľ ide o škodu, ktorá im vznikla v dôsledku realizácie zmluvy o predaji. Návrh oznámenia o kúpe predmetných aktív oznámila Lagardère Komisii 10. decembra 2002. Dňa 20. decembra 2002 VUP vyzvala spoločnosť Investima 10 na splnenie záväzku, že odkúpi jej aktíva, a v ten istý deň Investima 10 uzatvorila s VUP zmluvu o kúpe predmetných aktív.

4.

Dňa 14. apríla 2003 Lagardère oznámila Komisii svoju plánovanú kúpu predmetných aktív v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/1989 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( 3 ). Dňa 5. júna 2003 Komisia rozhodla, že oznamovaná koncentrácia vzbudzuje vážne obavy, pokiaľ ide o zlučiteľnosť so spoločným trhom, a začala druhú fázu vyšetrovania v súvislosti s oznamovanou koncentráciou v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 4064/1989.

5.

Dňa 14. októbra 2003 sa Investima 10 premenovala na Editis SA (ďalej len „Editis“).

6.

Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 7. januára 2004, ktorým povolila koncentráciu viazanú na dodržanie určitých záväzkov. V zmysle týchto záväzkov bola Lagardère povinná predať aktíva predstavujúce približne 60 % až 70 % jej svetového obratu a 70 % až 80 % obratu VUP na frankofónnych trhoch dotknutých koncentráciou. Komisia zastávala názor, že záväzky ponúkané zo strany Lagardère odstránia takmer všetky horizontálne prekrývania medzi činnosťami účastníkov koncentrácie na všetkých relevantných frankofónnych trhoch, v rámci ktorých transakcia vytvárala alebo posilňovala dominantné postavenie. Komisia bola toho názoru, že ak sa predaj týka jediného kupujúceho, ponúkané záväzky odstránia objem vertikálnych a konglomerátnych účinkov analyzovaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré vyplývajú z celkovej veľkosti koncentrovaného subjektu na frankofónnom trhu s knihami a ktoré prispievajú k vytváraniu alebo posilňovaniu dominantného postavenia na relevantných trhoch. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že vzhľadom na záväzky ponúkané zo strany Lagardère koncentrácia nebude vytvárať alebo posilňovať dominantné postavenie koncentrovaného subjektu na spoločnom trhu. Komisia teda rozhodla, že za predpokladu dodržania záväzkov ponúkaných zo strany Lagardère v zmysle článku 2 ods. 2 a článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 je to, že Lagardère získa výlučnú kontrolu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia nad aktívami používanými na vydavateľskú činnosť, ktoré VUP vlastnila v Európe a Latinskej Amerike s výnimkou Brazílie, v súlade so spoločným trhom a s Dohodou o európskom hospodárskom priestore (ďalej len „dohoda o EHP“).

7.

Dňa 28. mája 2004 Lagardère a spoločnosť Wendel Investissements SA (ďalej len „Wendel“) podpísali návrh zmluvy, na základe ktorej Wendel odkúpila aktíva, ktoré bola Lagardère povinná predať v súlade so záväzkami. Listom zo 4. júna 2004 Lagardère požiadala Komisiu o povolenie kúpy predmetných aktív zo strany Wendel.

8.

Dňa 8. júla 2004 bola proti Komisii podaná žaloba na Súd prvého stupňa (teraz Všeobecný súd), ktorej bolo pridelené spisové číslo T–279/04, ktorou sa odvolateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zamietol návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

9.

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka štyri odvolacie dôvody.

10.

Odvolateľka v rámci konania na Všeobecnom súde vo svojom prvom dôvode tvrdila, že napadnuté rozhodnutie nesprávne kvalifikovalo kúpu predmetných aktív zo strany NBP ako kúpu aktív na účely ich ďalšieho predaja v zmysle článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 namiesto toho, aby túto kúpu kvalifikovalo ako koncentráciu, na základe ktorej Lagardère získala výlučnú kontrolu nad predmetnými aktívami tak, že využila NBP ako sprostredkovateľa, alebo že Lagardère a NBP získali spoločnú kontrolu nad týmito aktívami. Odvolateľka v konaní na prvom stupni okrem toho tvrdila, že v prípade kúpy predmetných aktív zo strany Investima 10 neboli kumulatívne splnené podmienky stanovené v článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 a že z tohto dôvodu dohoda o dočasnom prevzatí, pokiaľ ide o predmetné aktíva, umožňovala Lagardère vykonávať rozhodujúci vplyv na tieto aktíva od decembra 2002 až do 30. septembra 2004, keď boli predané Wendel.

11.

Všeobecný súd konštatoval, že aj keby kúpa predmetných aktív zo strany Investima 10 nespĺňala podmienky stanovené v článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, nevyhnutne to neznamená, že táto kúpa musí byť kvalifikovaná v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia tak, že Lagardère získala výlučnú kontrolu nad týmito aktívami alebo že vznikla spoločná kontrola zo strany Lagardère a NBP. ( 4 ) Všeobecný súd ďalej konštatoval, že dohoda o dočasnom prevzatí neumožňovala Lagardère vykonávať rozhodujúci vplyv na predmetné aktíva od decembra 2002 alebo Lagardère a NBP vykonávať rozhodujúci vplyv na tieto aktíva od tohto dátumu v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89. ( 5 ) Všeobecný súd z dôvodu úplnosti taktiež dodal, že aj keby dohoda o dočasnom prevzatí umožňovala od decembra 2002, ako tvrdila odvolateľka, Lagardère samotnej alebo spoločne s NBP získať kontrolu nad predmetnými aktívami v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 4064/89, a transakcia by sa teda zrealizovala pred oznámením, táto okolnosť nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. ( 6 )

12.

Prvý odvolací dôvod sa skladá z dvoch hlavných častí.

13.

Po prvé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že skúmal dohodu o dočasnom prevzatí bez toho, aby zohľadnil celkovú právnu štruktúru dohôd, prostredníctvom ktorej Lagardère získala kontrolu nad predmetnými aktívami, nezohľadnil všeobecný cieľ kontroly koncentrácií a práva hospodárskej súťaže vo všeobecnosti, ktorým je, ako to potvrdil v rozsudku Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ( 7 ), vychádzať z ekonomickej reality, ktorá je základom transakcií. Okrem toho Všeobecný súd tým, že nesledoval cieľ kontroly koncentrácií a svoju vlastnú judikatúru vydanú v oblasti komplexných transakcií, vytvoril novú výnimku, ktorá je rozsiahlejšia ako výnimky stanovené v článku 3 ods. 5 nariadenia č. 4064/89. Všeobecný súd tým, že povolil takúto dohodu o dočasnom prevzatí bez ohľadu na to, aký podnik bol poverený držbou prevádzaných aktív, umožnil, aby sa transakcie, ktoré sa bežne oznamovali Komisii, vyhli kontrole, a taktiež zbavil článok 3 ods. 5 písm. a) tohto nariadenia jeho potrebného účinku tým, že odstránil podmienku týkajúcu sa úverových alebo finančných inštitúcií a v skutočnosti aj podmienku týkajúcu sa dočasnej povahy transakcie uvedenej v tomto ustanovení.

14.

Po druhé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd umožnil, aby na základe zmluvy vznikol „záväzok uskladnenia“, čím sa obišla kontrola koncentrácií. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď skreslene uplatnil článok 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, lebo obmedzil svoju analýzu na zmluvné prvky, v dôsledku čoho nedostatočne posúdil otázku de facto kontroly v súlade s praxou Komisie potvrdenou rozsudkom Všeobecného súdu Aer Lingus Group/Komisia ( 8 ). Odvolateľka okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne odmietol v bode 134 napadnutého rozsudku tvrdenia, ktoré predložila v súvislosti s možnosťou vykonávania rozhodujúceho vplyvu spojeného s financovaním a znášaním rizika tým, že uviedol, že takéto financovanie „vyplývalo z dohody o dočasnom prevzatí“. Všeobecný súd taktiež nesprávne odmietol v bode 137 napadnutého rozsudku tvrdenie odvolateľky, pokiaľ ide o dlh Segex/Ecrinvest 4 voči Lagardère.

15.

Komisia a Lagardère tvrdia, že tento odvolací dôvod je neúčinný, lebo cieľom napadnutého rozhodnutia nebolo skúmať existenciu alebo inak de facto kontrolu od decembra 2002, ale posúdiť, či transakcia oznámená 14. apríla 2003, pokiaľ ide o získanie kontroly nad VUP zo strany Lagardère, bola zlučiteľná so spoločným trhom. Z tohto dôvodu sú kvalifikácia dohody o dočasnom prevzatí, ako aj jej dôsledky nezávislé a nemajú vplyv na platnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré povolilo koncentráciu viazanú na dodržanie určitých záväzkov. Lagardère tvrdí, že Komisia môže zakázať koncentráciu iba v prípade, že vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktoré je zjavnou prekážkou hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. Neoznámenie alebo realizáciu koncentrácie bez povolenia možno sankcionovať iba uložením pokuty v zmysle článku 14 nariadenia č. 4064/89.

16.

Komisia uvádza, že odvolateľka nesprávne tvrdí, keď sa odvoláva na rozsudok Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ( 9 ), že nariadenie č. 4064/89 ukladá Komisii povinnosť jednotne posúdiť navzájom na seba prepojené transakcie, ktoré predstavujú koncentráciu. Vzhľadom na to, že Komisia dospela k záveru, že koncentrácia viazaná na dodržanie určitých záväzkov nepredstavovala prekážku hospodárskej súťaže, skutočnosť, že posúdenie transakcie, na základe ktorej bola získaná kontrola, sa nevzťahovalo na fázu dohody o dočasnom prevzatí, nemala vplyv na všeobecný cieľ kontroly koncentrácií. Okrem toho konštatovanie Všeobecného súdu, že dohoda o dočasnom prevzatí, pokiaľ ide o aktíva VUP, neumožňovala Lagardère od decembra 2002, či už samotnej, alebo spoločne s NBP, vykonávať rozhodujúci vplyv na tieto aktíva, nemožno spochybniť vo fáze odvolania, ak sa nenamietalo nesprávne posúdenie skutkových okolností. Vzhľadom na rozsudok Aer Lingus Group/Komisia ( 10 ) a vzhľadom na to, že Komisia povolila pod podmienkou dodržania určitých záväzkov trvalé získanie výlučnej kontroly nad predmetnými aktívami VUP zo strany Lagardère, takéto rozhodnutie o povolení je obdobne koherentné s analýzou, ktorá považovala dohodu o dočasnom prevzatí VUP/Editis, ktorú pripravila NBP, za „prvý krok“ v rámci tejto jedinej koncentrácie, ktorá viedla až na samotnom konci (po predaji predmetných aktív zo strany NBP v prospech Lagardère, v súlade so záväzkami) k získaniu trvalej kontroly zo strany Lagardère. Komisia zastáva názor, že tvrdenie odvolateľky, čo sa týka kvalifikácie dohody o dočasnom prevzatí a vzniku novej výnimky pri dočasnom nadobudnutí aktív, je neúčinné, lebo nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a aj keby dohoda o dočasnom prevzatí predstavovala prvý krok v rámci koncentrácie, nejde o samotnú koncentráciu. Komisia taktiež uvádza, že napadnutý rozsudok nevylučuje možnosť de facto kontroly. V tomto kontexte však bremeno dôkazu spočíva na odvolateľke, ktorá musí preukázať pochybenie na strane Komisie. Tvrdenie, že Lagardère vykonávala kontrolu od decembra 2002, nepostačuje. Platí to o to viac, keď zmluvné podmienky boli prijaté na účely vylúčenia kontroly.

17.

Lagardère tvrdí, že tento odvolací dôvod je v každom prípade čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný. Lagardère zastáva názor, že tvrdenie odvolateľky, že dohoda o dočasnom prevzatí je iba prvým krokom v rámci koncentrácie, ktorá v konečnom dôsledku viedla k získaniu kontroly zo strany Lagardère, je novým tvrdením predneseným vo fáze odvolania, je v rozpore so stanoviskom odvolateľky v konaní na Všeobecnom súde, a preto je neprípustné. Lagardère uvádza, že tvrdenie odvolateľky, že Všeobecný súd neposúdil možnosť de facto kontroly Lagardère nad Editis od okamihu vzniku dohody o dočasnom prevzatí, je nedôvodné, ako to dokazuje analýza Všeobecného súdu, pokiaľ ide o túto otázku v bode 119 a nasl. napadnutého rozhodnutia.

18.

Čo sa týka tvrdenia, že tento odvolací dôvod je neúčinný, podľa môjho názoru koncentrácia, hoci bola oznámená po uplynutí lehoty jedného týždňa stanovenej v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89 a zrealizovaná v rozpore s povinnosťou pozastavenia stanovenou v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ktorá nevytvára alebo neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, sa musí Komisiou v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom. ( 11 ) Neoznámenie koncentrácie, ktorá je na úrovni Spoločenstva, Komisii v zmysle článku 4 nariadenia č. 4064/89 ( 12 ) alebo vykonanie tejto koncentrácie bez povolenia však môže Komisia sankcionovať uložením pokuty v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 4064/89. ( 13 )

19.

Podľa môjho názoru je potrebné zdôrazniť, že takýto prístup vychádza z domnienky, že všetky skutkové, právne a ekonomické okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povahu koncentrácie a následne na to, ako Komisia posúdi dosahy tejto koncentrácie na hospodársku súťaž na spoločnom trhu v zmysle nariadenia č. 4064/89 ( 14 ), boli následne oznámené Komisii, v dôsledku čoho táto inštitúcia posudzovala transakciu na základe všetkých relevantných informácií. Z tohto dôvodu zastávam názor, že určité pochybenia alebo opomenutia, čo sa týka oznamovania povahy transakcií, by mohli mať vplyv na správne hodnotenie samotnej koncentrácie v zmysle nariadenia č. 4064/89. ( 15 )

20.

V tejto súvislosti a v kontexte tohto konania som toho názoru, že nezohľadnenie a nesprávne posúdenie všetkých relevantných informácií a okolností, pokiaľ ide o uplatnenie článku 3 nariadenia č. 4064/89, zo strany Komisie v rozhodnutí, ktorým bola povolená koncentrácia, alebo zo strany Všeobecného súdu v rozsudku, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmalo, by mohlo eventuálne viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia alebo rozsudku.

21.

Zastávam však názor, že aj keby tvrdenia odvolateľky, čo sa týka tohto odvolacieho dôvodu, boli v skutočnosti správne, nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Údajná nesprávna kvalifikácia dohody o dočasnom prevzatí, ktorá je podľa odvolateľky integrálnou súčasťou koncentrácie oznámenej 14. apríla 2003 ( 16 ), sa v skutočnosti týka iba toho, či Lagardère získala kontrolu nad predmetnými aktívami v decembri 2002 na základe tejto dohody alebo až neskôr. Z tohto dôvodu údajná nesprávna kvalifikácia nemá žiaden ďalší praktický vplyv na povahu oznamovanej koncentrácie alebo na jej dosah na hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Zastávam názor, že tento prístup podporuje rozsudok Súdu prvého stupňa Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ( 17 ). Z tohto dôvodu, ako to už naznačil Všeobecný súd, je cieľom zistenia, či niekoľko transakcií má jednotnú povahu, okrem iného umožniť Komisii výkon účinnej kontroly koncentrácií, ktoré sú spôsobilé významným spôsobom narušiť hospodársku súťaž na spoločnom trhu. ( 18 ) Z tohto dôvodu sa odvolateľka v prejednávanom odvolaní nemôže odvolávať na to, že Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval dohodu o dočasnom prevzatí v zmysle článku 3 nariadenia č. 4064/89.

22.

Z dôvodu úplnosti však preskúmam tvrdenia odvolateľky týkajúce sa prvého odvolacieho dôvodu.

23.

Zastávam názor, že tvrdenie Lagardère, že prvá časť tohto odvolacieho dôvodu je neprípustná, je potrebné zamietnuť. Odvolateľka vo svojich vyjadreniach prednesených v konaní na Všeobecnom súde síce v rámci svojich tvrdení nepoužila formulácie uvedené v rozsudku Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ( 19 ) a konsolidovanom oznámení Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( 20 ), nemožno sa však tomu čudovať, lebo tento predmetný rozsudok, ako aj oznámenie boli vydané až po tom, ako bol na Všeobecný súd podaný návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povaha dohody o dočasnom prevzatí, pokiaľ ide o predmetné aktíva, však v širšom kontexte transakcie, ktorá bola oznámená Komisii, ako aj potreba posúdiť túto dohodu v tomto kontexte boli otázky, ktoré odvolateľka predložila v rámci svojich vyjadrení prednesených v konaní na Všeobecnom súde.

24.

Čo sa týka podstaty prvej časti tohto odvolacieho dôvodu, zastávam názor že Všeobecný súd nepochybil pri posudzovaní ekonomickej reality koncentrácie, ktorú Komisia skúmala v napadnutom rozhodnutí, ani pri posudzovaní rôznych transakcií, ktoré tvorili základ tejto koncentrácie. Odhliadnuc od podrobnej analýzy samotnej dohody o dočasnom prevzatí v bodoch 119 až 153 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v skutočnosti veľmi podrobne načrtol v bodoch 10 až 36 tohto rozsudku jednotlivé kroky transakcie, ktoré predchádzali oznámeniu koncentrácie 14. apríla 2003. Okrem toho odvolateľka výslovne súhlasila s tým, aby Všeobecný súd v rámci prejednávaného odvolania tieto skutkové okolnosti uviedol.

25.

Okrem toho z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal dohodu o dočasnom prevzatí v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, aby poskytol odpoveď na konkrétne tvrdenia, ktoré odvolateľka predniesla pred týmto súdom v rámci svojho prvého dôvodu, ktorým sa domáhala zrušenia. Odvolateľka tvrdila, že nadobudnutie predmetných aktív zo strany NBP nie je v súlade s článkom 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 ( 21 ) a že prostredníctvom dohody o dočasnom prevzatí mohla Lagardère vykonávať rozhodujúci vplyv na tieto aktíva od decembra 2002 až do septembra 2004, keď boli predané Wendel. ( 22 ) Všeobecný súd teda v priamej reakcii na tvrdenia odvolateľky prednesené v rámci konania na tomto súde podrobne skúmal, či Lagardère získala výlučnú alebo spoločnú kontrolu nad predmetnými aktívami od decembra 2002. Keďže Všeobecný súd konštatoval, že Lagardère nemala kontrolu nad predmetnými aktívami od decembra 2002 v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, nepreskúmal podrobne uplatnenie článku 3 ods. 5 písm. a) tohto nariadenia. ( 23 ) Z toho dôvodu sa zdá, že skúmanie uplatniteľnosti článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, podľa ktorého kontrola nebola získaná, považoval Všeobecný súd za nadbytočné, vzhľadom na jeho konštatovanie neexistencie kontroly v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89. Zastávam názor, že Všeobecný súd týmto nezbavil článok 3 ods. 5 písm. a) tohto nariadenia ( 24 ) jeho účinku (potrebný účinok) a ani nevytvoril novú výnimku, pokiaľ ide o získanie kontroly.

26.

Okrem toho som toho názoru, že Komisia vo svojich vyjadreniach správne zdôraznila, že posúdenie dohody o dočasnom prevzatí Všeobecným súdom je v súlade s rozsudkom Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ( 25 ) a napokon aj s oznámením Komisie o právomoci ( 26 ), pretože táto dohoda predstavuje prvý, hoci sám osebe nepostačujúci ( 27 ) krok v rámci reťazca viacerých, navzájom na seba prepojených transakcií, ktoré v konečnom dôsledku viedli k získaniu kontroly nad predmetnými aktívami zo strany Lagardère, a teda ku koncentrácii v zmysle nariadenia č. 4064/89.

27.

Z tohto dôvodu navrhujem zamietnuť prvú časť tohto odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

28.

Čo sa týka druhej časti tohto odvolacieho dôvodu, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil kritériá na posúdenie kontroly stanovené v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 a obmedzil sa na skúmanie formálnych zmluvných podmienok bez toho, aby skúmal existenciu de facto kontroly. Odvolateľka uvádza, že pred Všeobecným súdom tvrdila, že schopnosť Lagardère vykonávať rozhodujúci vplyv na predmetné aktíva vyplýva z troch skutkových okolností, konkrétne z pôžičky poskytnutej NBP vo výške kúpnej ceny (1,116 miliardy eur), záruky platenia nájmu a poskytovania peňažných súm na krytie hotovostných potrieb VUP (118 miliónov eur). Odvolateľka pred Všeobecným súdom okrem toho tvrdila, že rozhodujúci vplyv Lagardère a Segex vyplýva z troch kumulatívnych mechanizmov: právo veta Segex zaručené prílohou 7 zmluvy, pokiaľ ide o akúkoľvek zmenu predmetných aktív, ekonomická závislosť Investima 10 na Lagardère vzhľadom na pôžičku vo výške 1,2 miliardy eur a prevzatie celkových obchodných rizík a kontroly budov zo strany Lagardère.

29.

Zastávam názor, že tvrdenie odvolateľky, že Všeobecný súd sa obmedzil na skúmanie zmluvných podmienok a neposúdil otázku de facto kontroly nad predmetnými aktívami zo strany Lagardère, je nedôvodné. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd v rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, skúmal všetky dôvody predložené odvolateľkou týkajúce sa de facto kontroly a posúdil dôkazy, ktoré odvolateľka v tejto súvislosti navrhla. Po prvé Všeobecný súd v bodoch 133 a 134 napadnutého rozsudku skúmal, či skutočnosť, že Lagardère financovala dohodu o dočasnom prevzatí a v tejto súvislosti znášala všetky riziká, mala za následok to, že mohla vykonávať rozhodujúci vplyv na predmetné aktíva. Po druhé Všeobecný súd v bodoch 136 a 138 až 142 napadnutého rozsudku skúmal povahu práva veta, ktoré Segex/Ecrinvest 4 priznávala príloha 7 k zmluve o predaji, pokiaľ ide o akékoľvek rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vplyv na predmetné aktíva. ( 28 ) Po tretie otázka, či dlh Segex/Ecrinvest 4 voči Lagardère mohol zbaviť Segex reálnej právomoci vykonávať práva súvisiace s predmetnými aktívami a viesť tomu, že Segex konala v mene Lagardère, bola skúmaná v bode 137 napadnutého rozsudku. Po štvrté otázka nezávislosti členov predstavenstva zodpovedných za riadenie Investima 10 bola skúmaná v bode 143 napadnutého rozsudku. ( 29 ) Z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd skúmal vyššie uvedené otázky týkajúce sa de facto kontroly a značný počet zmluvných podmienok zmluvy o predaji a rozhodol, že tieto podmienky postačujú na vylúčenie možnosti de facto kontroly nad predmetnými aktívami zo strany Lagardère. ( 30 )

30.

V prípade, že sa nepreukáže, že Všeobecný súd sa pri hodnotení dôkazov o de facto kontrole a zmluvných podmienok zmluvy o predaji dopustil pochybenia, navrhujem zamietnuť tvrdenie odvolateľky o de facto kontrole ako nedôvodné.

31.

Odvolateľka taktiež tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu v bode 133 napadnutého rozsudku sa iba opakuje. Všeobecný súd konštatoval, že financovanie dohody o dočasnom prevzatí a domnienka prevzatia všetkých rizík zo strany Lagardère neumožňovali Lagardère vykonávať rozhodujúci vplyv na predmetné aktíva, lebo financovanie a znášanie rizík vyplývali zo samotnej dohody o dočasnom prevzatí. To isté tvrdí odvolateľka, pokiaľ ide o to, ako Všeobecný súd posúdil jej tvrdenie týkajúce sa dlhov Segex/Ecrinvest 4 voči Lagardère, ktoré boli zamietnuté v bode 137 napadnutého rozsudku.

32.

Zastávam názor, že vyššie uvedené tvrdenie by sa malo vykladať tak, že odvolateľka tvrdí, že došlo k nedostatočnému odôvodneniu zo strany Všeobecného súdu, čo predstavuje právnu otázku, ktorú musí preskúmať Súdny dvor v rámci odvolania. ( 31 ) Som toho názoru, že je potrebné preskúmať primeranosť odôvodnenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o otázku financovania a znášania rizika, v kontexte predchádzajúceho konštatovania Všeobecného súdu, ktoré bolo podrobne vysvetlené v napadnutom rozsudku, že možnosť Lagardère vykonávať rozhodujúci vplyv na predmetné aktíva na základe dohody o dočasnom prevzatí vylučovali explicitné podmienky zmluvy o predaji. ( 32 )

33.

Všeobecný súd v bode 134 napadnutého rozsudku konštatoval, že financovanie dohody o dočasnom prevzatí vyplývalo zo samotnej tejto dohody, pretože v prípade, že by Lagardère neprevzala všetky riziká a neodškodnila NBP, pokiaľ ide o všetky vzniknuté škody, NBP by s takouto dohodou nesúhlasila. Z tohto dôvodu Všeobecný súd v bode 135 napadnutého rozsudku konštatoval, že financovanie transakcie samo osebe nepostačovalo na preukázanie toho, že Segex nemala vplyv na predmetné aktíva. Všeobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku taktiež konštatoval, že Segex/Ecrinvest 4 mali právo veta v súvislosti so všetkými rozhodnutiami, ktoré by mohli mať vplyv na predmetné aktíva, ktoré boli omnoho rozsiahlejšie ako právo stanovené v článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89. Z tých istých dôvodov Všeobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie odvolateľky, že v dôsledku značného dlhu Segex/Ecrinvest 4 voči Lagardère bola Segex zbavená akéhokoľvek reálneho vplyvu na predmetné aktíva a v skutočnosti vystupovala ako zástupca Lagardère, pokiaľ ide o tieto aktíva. Podľa môjho názoru odôvodnenie Všeobecného súdu, čo sa týka otázok financovania a vzniknutého dlhu, je jasné, zrozumiteľné a dostatočné vzhľadom na posúdenie zmluvných podmienok zo strany tohto súdu.

34.

Z tohto dôvodu považujem prvý odvolací dôvod za neúčinný a v konečnom dôsledku za nedôvodný.

35.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pretože Všeobecný súd nevyvodil právne následky z procesných vád, ktorých sa dopustila Komisia. Všeobecný súd tým, že tieto porušenia nariadenia č. 4064/89, najmä nedodržanie povinnosti odkladu koncentrácie, nedodržanie oznamovacej povinnosti zakladajúcej právomoc Komisie a podvod spočívajúci v zjavnej zámene nadobúdateľa, vymanil spod akejkoľvek kontroly, povolil obchádzanie zákona porovnateľné so zneužitím právomoci Komisie.

36.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že ak sa koncentrácia realizovala od decembra 2002, a teda ešte predtým, ako bola oznámená, jedinou možnou sankciou bolo skôr uloženie pokuty v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 4064/89 než zrušenie napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd sa taktiež dopustil pochybenia, keď konštatoval, že neoznámenie koncentrácie v rámci lehoty stanovenej v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89 bolo možné sankcionovať iba pokutou a že nemalo vplyv na platnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolateľka tvrdí, že kým porušenie článku 7 ods. 1 a článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89 zo strany podnikov vedie iba k uloženiu pokuty, túto sankciu nemožno a priori uplatniť na samotnú Komisiu. Komisia zneužila svoju právomoc tým, že umožnila Lagardère nesprávne sa odvolávať na článok 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, čím sa vyhla oznámeniu koncentrácie realizovanej od decembra 2002. Neskúmanie transakcie v rámci lehoty predstavovalo konkurenčnú výhodu na strane Lagardère voči ostatným potenciálnym kupcom, lebo mohla zaplatiť kúpnu cenu priamo VUP.

37.

Odvolateľka vo svojej odpovedi zdôrazňuje, že tento odvolací dôvod sa primárne nezameriava na sankcie, ktoré by Komisia mohla uložiť podniku v prípade nesplnenia určitých povinností, ale na sankcie, ktoré je potrebné uložiť Komisii v prípade porušení, v dôsledku ktorých bolo prijaté nesprávne rozhodnutie, ktoré nerešpektovalo pravidlá stanovené právnou úpravou Spoločenstva.

38.

Komisia zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neúčinný a nedôvodný. Lagardère zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neprípustný, pretože sa odvolateľka odvoláva na tie skutkové okolnosti, ktoré Všeobecný súd už preskúmal, a nenamieta nesprávne posúdenie skutkových okolností.

39.

Vzhľadom na moje zistenia, pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, zastávam názor, že konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 116 až 164 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o to, že dohoda o dočasnom prevzatí nepredstavovala koncentráciu od decembra 2002, lebo Lagardère nemala rozhodujúci vplyv, či už sama, alebo spoločne s NBP, na predmetné aktíva v zmysle tejto dohody, je správne. Z tohto dôvodu z toho vyplýva, že VUP a Lagardère v dôsledku dohody o dočasnom prevzatí neporušili povinnosť pozastavenia koncentrácie v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 4064/89. ( 33 ) Preto podľa môjho názoru pri neexistencii akejkoľvek procesnej vady týkajúcej sa povinnosti pozastavenia koncentrácie je potrebné zamietnuť tvrdenie, pokiaľ ide o to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože nevyvodil právne následky procesných vád.

40.

Čo sa týka otázky neskorého oznámenia koncentrácie zo strany Lagardère ( 34 ), je nesporné, že koncentrácia bola oznámená po uplynutí lehoty jedného týždňa stanovenej v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89. ( 35 ) Podľa mňa však táto procesná vada samotná, aj keby ju spôsobila samotná Komisia, ako tvrdila odvolateľka, nemala v prejednávanej veci žiaden vplyv na posudzovanie koncentrácie ( 36 ), najmä ak nedošlo k porušeniu povinnosti pozastavenia koncentrácie. ( 37 ) Vzhľadom na to, že výsledok napadnutého rozhodnutia by sa nezmenil, aj keby sa koncentrácia oznámila včas, zastávam názor, že zrušenie rozhodnutia Komisie o koncentrácii na tomto jedinom základe by bolo úplne neproporcionálne. ( 38 ) Z tohto dôvodu Všeobecný súd v bodoch 201 a 202 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že pokiaľ koncentrácia nevytvára alebo neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže, Komisia nemôže vyhlásiť túto koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 iba na základe toho, že koncentrácia nebola oznámená včas.

41.

Rád by som taktiež poznamenal, že v bode 10 a nasl. napadnutého rozsudku sa uvádza, že VUP a Lagardère začali rokovania, ktoré sa týkali odkúpenia predmetných aktív zo strany Lagardère, koncom septembra 2002. Okrem toho Komisia vedela o hlavných podmienkach odkúpenia predmetných aktív zo strany NBP a schválila ich 8. októbra 2002 alebo po tomto dátume ( 39 ) a 10. decembra 2002 dostala znenie oznámenia o kúpe predmetných aktív zo strany Lagardère ( 40 ), avšak ku skutočnému oznámeniu došlo až 14. apríla 2003, t. j. približne o 4 mesiace neskôr. Zo spisového materiálu predloženého Všeobecnému súdu teda vyplýva, že Komisia mala so stranami oznamujúcimi plánovanú koncentráciu neformálne kontakty ešte pred jej oznámením. Podľa môjho názoru takéto kontakty, prostredníctvom ktorých Komisia, ako aj oznamujúce strany rokujú o plánovanej koncentrácii a Komisia objasňuje svoje predbežné stanovisko, pokiaľ ide o niektoré právne alebo iné otázky, alebo naznačuje svoje eventuálne stanovisko k tejto koncentrácii, nepredstavujú zneužitie právomoci zo strany Komisie. ( 41 )

42.

Naopak, takéto kontakty sú v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných, lebo podporujú „ducha spolupráce a lepšie vzájomné porozumenie medzi GR pre hospodársku súťaž a zástupcami z právneho a podnikateľského prostredia“ ( 42 ) v prospech kontroly koncentrácií. Takéto kontakty pred oznámením nemajú za cieľ a ani nezvýhodňujú konkrétneho kupujúceho voči inému kupujúcemu. ( 43 )

43.

Vzhľadom na to, že kontakty pred oznámením medzi Komisiou a oznamujúcimi stranami majú čisto neformálnu, nezáväznú a predbežnú povahu, ich cieľom nie je nahradiť proces oznamovania, ale skôr prehĺbiť ho. Okrem toho takéto neformálne kontakty samozrejme nemajú tú povahu, že by oslobodzovali strany, na ktoré sa vzťahuje povinnosť oznámenia stanovená v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89, od tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na nich samotných.

44.

Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť druhý odvolací dôvod ako nedôvodný.

45.

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, že porušenie podstatných formálnych náležitostí, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí, nesankcionoval neplatnosťou. Tento odvolací dôvod sa týka najmä nedostatočného odôvodnenia kvalifikácie predmetnej dohody o dočasnom prevzatí zo strany Komisie a uplatniteľnosti článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 na časť transakcie. Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd potvrdil stanovisko (implicitne ako neodôvodnené) Komisie, že dohoda o dočasnom prevzatí nepredstavovala koncentráciu, na ktorú sa vzťahovala povinnosť oznámenia v zmysle nariadenia č. 4064/89. I keď toto stanovisko má právne účinky, najmä pokiaľ ide o potencionálnych kupcov, akým je napríklad odvolateľka, v bode 6 napadnutého rozhodnutia sa táto záležitosť spomína iba okrajovo. Neexistencia odôvodnenia v prejednávanej veci, na rozdiel od situácie, ktorá nastala v rozsudku Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( 44 ), sa týkala právomoci Komisie, a teda otázok, ktoré nie sú irelevantné alebo sekundárne. Komisia by mala stanoviť dátum, kedy mala byť transakcia oznámená, aby bola dodržaná povinnosť oznámenia a pozastavenia koncentrácie, a ak je to potrebné, mala by za porušenie týchto povinností uložiť sankcie.

46.

Konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 231 až 233 napadnutého rozsudku, že Komisia nemala žiadnu právomoc, pokiaľ ide o dohodu o dočasnom prevzatí, lebo nebola oznámená, keďže nešlo o koncentráciu, sa opakuje, a nemôže odôvodniť úplnú absenciu odôvodnenia, pokiaľ ide o to, prečo táto transakcia nepredstavovala koncentráciu alebo nebola súčasťou oznamovanej koncentrácie. Potvrdením nedostatočného odôvodnenie zo strany Komisie, pokiaľ ide o uplatnenie výnimky v zmysle nariadenia č. 4064/89, Všeobecný súd v bode 233 napadnutého rozsudku umožnil porušenie zásad rovnosti a právnej istoty. To, že sa Lagardère mohla na túto výnimku odvolávať, zvýhodnilo Lagardère, pokiaľ ide o predaj zo strany VUP, v dôsledku čoho bola porušená zásada rovnosti. Okrem toho stanovisko Komisie bolo v rozpore s jej vlastnou praxou a usmerneniami, od ktorých by sa Komisia nemala odchýliť bez uvedenia dôvodov, aby nedošlo k porušeniu zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

47.

Komisia zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neúčinný. Komisia a Lagardère uvádzajú, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.

48.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ pri vykonávaní svojej právomoci preskúmavania koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie, čo sa týka posúdenia určitého množstva aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo v rámci tohto posudzovania jasne druhoradé. Takáto požiadavka by totiž bola ťažko zlučiteľná s požiadavkou rýchlosti a krátkych procesných lehôt, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výkone svojej právomoci preskúmavania koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o preskúmaní týchto koncentrácií. ( 45 )

49.

Z toho vyplýva, že ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89, požiadavka odôvodnenia je splnená, pokiaľ toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré Komisia zastáva názor, že predmetná koncentrácia, v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi, nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, v ktorého dôsledku by bola významne narušená účinná hospodárska súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti. ( 46 )

50.

V tejto súvislosti je síce pravda, že Komisia nie je pri odôvodnení rozhodnutí prijatých na základe nariadenia č. 4064/89 povinná vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam a argumentom, ktoré jej boli predložené, vrátane tých, ktoré sú jasne druhoradé na posúdenie, ktoré sa má vykonať, nemení to však nič na tom, že musí opísať skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia. Odôvodnenie musí okrem toho byť logické a nesmie vykazovať vnútorný rozpor. ( 47 )

51.

Námietky vznesené odvolateľkou v rámci tretieho odvolacieho dôvodu treba preskúmať z hľadiska týchto zásad.

52.

Všeobecný súd v bodoch 231 až 233 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že samotná dohoda o dočasnom prevzatí nepredstavovala koncentráciu, neexistovala žiadna povinnosť túto dohodu oznámiť v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89. ( 48 ) V dôsledku toho, že dohoda o dočasnom prevzatí nepredstavovala koncentráciu, ktorá bola skúmaná v napadnutom rozhodnutí, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí odôvodniť kvalifikáciu tejto dohody v zmysle článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89. ( 49 )

53.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že samotná dohoda o dočasnom prevzatí nepredstavovala koncentráciu, jej kvalifikácia bola v kontexte oznamovanej koncentrácie sekundárna, a teda že Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí túto kvalifikáciu odôvodniť v zmysle článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89. Zastávam názor, že tento prístup je správny. Okrem toho zastávam názor, v rozpore s tvrdeniami odvolateľky, že odôvodnenie sa neopakuje. Inými slovami, toto odôvodnenie je v súlade s literou a duchom nariadenia č. 4064/89, keďže Komisia má iba právomoc posúdiť transakcie v zmysle nariadenia č. 4064/89, ktoré jej musia byť oznámené, a teda môžu predstavovať koncentráciu v rozsahu Spoločenstva.

54.

Okrem toho vzhľadom na to, že otázka, či sa na dohodu o dočasnom prevzatí vzťahuje článok 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, nie je v prejednávanej veci otázkou, ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie povahy oznamovanej koncentrácie a v skutočnosti na posudzovanie jej dosahu na hospodársku súťaž v zmysle tohto nariadenia ( 50 ), a teda predovšetkým nie je relevantná, pokiaľ ide o otázku, či oznamovaná koncentrácia vytvárala alebo posilňovala dominantné postavenie, ktoré by mohlo mať významný vplyv na hospodársku súťaž na spoločnom trhu, som toho názoru, že Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že Komisia v napadnutom rozhodnutí túto otázku dostatočne odôvodnila.

55.

Čo sa týka tvrdenia odvolateľky, že napadnutý rozsudok používa rozporuplné odôvodnenie, lebo Všeobecný súd sa v bode 142 napadnutého rozsudku pri svojich tvrdeniach opiera o podmienky stanovené v článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, hoci viac-menej zamieta uplatnenie tohto ustanovenia, zastávam názor, že konštatovanie Všeobecného súdu, že transakcia bola v súlade s niektorými podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89, nebráni konštatovaniu, že kontrola nad predmetnými aktívami nebola získaná v zmysle článku 3 ods. 3 tohto nariadenia. Podľa mňa odôvodnenie Všeobecného súdu nie je rozporuplné, lebo splnenie niektorých podmienok stanovených v článku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 4064/89 je úplne v súlade s konštatovaním, že kontrola nebola získaná v zmysle článku 3 ods. 3 tohto nariadenia č. 4064/89, a v skutočnosti ho môže podporiť.

56.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že tvrdenia odvolateľky, pokiaľ ide o porušenie zásad rovnosti, právnej istoty a legitímnej dôvery, je potrebné zamietnuť, lebo jasne závisia na konštatovaní nedostatočného odôvodnenia.

57.

Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť tretí odvolací dôvod ako nedôvodný.

58.

Vo svojom štvrtom a zároveň aj poslednom odvolacom dôvode, ktorý sa delí na dve časti, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď po prvé nedodržal právne kritériá relevantné pre posúdenie vzniku alebo posilnenia dominantného postavenia, a po druhé, pokiaľ ide o to, či záväzky boli primerané vzhľadom na podmienky obnovenia a rozvoja účinnej hospodárskej súťaže a vyhlásenia Komisie týkajúce sa portfólia a konglomerátnych účinkov.

59.

Po prvé odvolateľka tvrdí, že je nespochybniteľné, že otázka, či podnik má dominantné postavenie, závisí od stupňa konkurenčného tlaku, ktorý je naň vyvíjaný. ( 51 ) Všeobecný súd teda v bode 286 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že tvrdenie týkajúce sa rozdelenia Editis bolo neúčinné, pretože sa netýkalo otázky vzniku alebo posilnenia dominantného postavenia. Toto pochybenie je obzvlášť zrejmé vzhľadom na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že konkurenčná rovnováha na rôznych relevantných trhoch vychádzala z nedominantného monopolu dvoch inštitúcií. Za týchto okolností je to práve konkurencia medzi dvoma konkurentmi rovnakej veľkosti a sily, ktorá je motorom hospodárskej súťaže. Všeobecný súd z tohto dôvodu v zásade nemohol vylúčiť, že oslabenie jedného z týchto dvoch konkurentov spôsobené jeho rozdelením taktiež neviedlo k vytvoreniu dominantného postavenia. Okrem toho Všeobecný súd tým, že v bodoch 293 a 294 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že identita kupujúceho podstatne ovplyvňovala účinnosť predaja aktív, s ktorým súhlasila Lagardère, pripustil, že odškodnenie ponúkané zo strany Lagardère neodstránilo ab initio akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o účinnosť tohto odškodnenia, ako to vyžaduje oznámenie Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 a nariadenia Komisie (ES) č. 447/98 ( 52 ).

60.

Po druhé odvolateľka tvrdí, že v zmysle trinásteho odôvodnenia nariadenia č. 4064/89 by sa mal stupeň účinnosti hospodárskej súťaže na spoločnom trhu nielen zachovať, ale mal by sa, a to na základe výrazu „rozvíjať“ použitého v tomto odôvodnení, zvyšovať po vykonaní koncentrácie. Všeobecný súd v bode 342 napadnutého rozsudku vychádzal z pochybenia, keď konštatoval, že postačovalo, ak sa stupeň koncentrácie „zachoval alebo rozvíjal“.

61.

Všeobecný súd taktiež vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia, pretože v rozpore s jeho konštatovaním v bodoch 342 a 343 napadnutého rozsudku nič nezaručuje, že prevádzkovateľ, ktorý má hospodárske stimuly ( 53 ) na rozvoj alebo zachovanie účinnej hospodárskej súťaže, je skutočný alebo potenciálny konkurent. Odvolateľka zastáva názor, že rozdiel medzi napadnutým rozsudkom a rozsudkom Petrolessence a SG2R/Komisia ( 54 ) je markantný, pretože v poslednom uvedenom rozsudku Komisia odmietla schváliť potenciálneho kupujúceho aktív, keďže nebol aktívny v predmetnej oblasti. V prejednávanej veci to nebolo iba znenie záväzkov v napadnutom rozhodnutí, ktoré nevyžadovalo, aby kupca predmetných aktív bol skutočný alebo potenciálny konkurent, ale aj Všeobecný súd prijal minimalistický výklad spôsobilosti kupujúceho podporovať hospodársku súťaž tým, že v bode 345 napadnutého rozsudku uznal, že ním môže byť prevádzkovateľ bez akýchkoľvek skúseností v rámci predmetného trhu.

62.

V súlade s rozsudkom Petrolessence a SG2R/Komisia ( 55 ) posúdenie spôsobilosti kupujúceho na účely zaručenia účinnej a trvalej hospodárskej súťaže by malo vyžadovať odmietnutie kandidátov, ktorí nemajú na predmetnom trhu žiadne skúsenosti. Okrem toho v rozpore s konštatovaním v bode 345 napadnutého rozsudku záväzky nevyžadujú, aby kupujúci zachoval súčasných manažérov predmetných aktív. Kupujúci, ktorý sa už angažuje v priemysle, má omnoho väčší záujem ako kupujúci, ktorý len má finančné zdroje, keďže prvý uvedený má a priori skúsený tím spôsobilý zachovávať a rozvíjať konkurenčnú spôsobilosť rozdelenej časti podniku. Odvolateľka okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd v bode 347 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol jej tvrdenia týkajúce sa vopred dohodnutého kupujúceho. Podľa odvolateľky rozdelenie Editis viedlo k strate v distribučnom stredisku Editis v množstve, ktoré pripadá na štyri vydavateľstvá prevádzkované Lagardère. Z tohto dôvodu bola identita kupujúceho, pokiaľ ide o účinnosť záväzkov, podstatná na účely zaručenia toho, aby mohol zásobovať distribučné centrum obdobnými množstvami. Odvolateľka preto zastáva názor, že záväzky sú neúčinné, ak neexistuje vopred dohodnutý kupujúci, a teda schválením kupujúceho, ktorý len má finančné zdroje, bola Editis štrukturálne oslabená.

63.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správne analyzovalo dôsledky spojené s portfóliom a konglomerátnymi účinkami, ale že tento súd nepreskúmal to, či záväzky ponúkané zo strany Lagardère právne postačovali. Všeobecný súd teda potvrdil roztrieštený prístup, ktorý posudzoval iba prekrytia na trhu, vychádzajúc z tohto trhu bez toho, aby zohľadnil v širšom spektre dôsledky transakcie na všetkých relevantných trhoch, ako to urobil Súdny dvor v rozsudku Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( 56 ).

64.

Komisia a Lagardère sú toho názoru, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.

65.

Tento odvolací dôvod sa týka opätovného skúmania záväzkov, ktoré Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí, zo strany Všeobecného súdu.

66.

Čo sa týka prvej časti tohto odvolacieho dôvodu, ( 57 ) zastávam názor, že Všeobecný súd v bode 284 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že koncentráciu možno vyhlásiť za nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 iba vtedy, ak vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. ( 58 ) Ak záväzky, ktoré Komisii ponúkali predmetné podniky v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89, Komisia prijala, sú základom rozhodnutia prijatého v zmysle tohto článku. ( 59 ) Zastávam názor, že ak boli Komisii ponúknuté záväzky, celkové posúdenie toho, či koncentrácia vytvára, alebo posilňuje dominantné postavenie, nemožno oddeliť od analýzy týchto záväzkov. ( 60 ) Preto ak Komisia záväzky prijala, sú integrálnou súčasťou koncentrácie, a teda celkového a konečného posúdenia tejto koncentrácie zo strany Komisie. Okrem toho otázka dominantnosti, a teda ponúkaných záväzkov musí byť vždy posudzovaná vzhľadom na stanovené relevantné trhy. Podľa môjho názoru by inak bolo posudzovanie koncentrácií zbavené svojej potrebnej presnosti. Z tohto dôvodu, kým otázka, či podnik má dominantné postavenie, či už je to v zmysle článku 102 ZFEÚ, alebo nariadenia č. 4064/89, závisí od stupňa konkurenčného tlaku, ktorý je na tento podnik vyvíjaný, toto posúdenie sa musí vždy vykonať vzhľadom na stanovené relevantné trhy.

67.

Z tohto dôvodu zastávam názor, že Všeobecný súd správne konštatoval, že Komisia nemôže vyhlásiť koncentráciu za nezlučiteľnú iba na základe toho, že zmenila pôvodné postavenie predmetných strán na relevantných trhoch. ( 61 ) Okrem toho z podrobného výkladu bodov 285 a 286 napadnutého rozsudku vyplýva, v rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, že Všeobecný súd nebol toho názoru, že odpredanie časti predmetných aktív predstavujúcich 60 % celkového obratu VUP a to, že Lagardère si ponechala zvyšnú časť, bolo irelevantné pri posudzovaní toho, či došlo k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ktorého dôsledkom mohli byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. Všeobecný súd iba naznačil, že rozdelenie Editis samo osebe nepostačovalo na konštatovanie potrebného protikonkurenčného účinku. Všeobecný súd v bode 288 napadnutého rozsudku taktiež správne konštatoval, že celkový obrat dvoch subjektov nemôže poskytnúť relevantné údaje, pretože posúdenie dominantnosti sa musí uskutočniť v kontexte relevantných trhov. Z tohto dôvodu Všeobecný súd v rozpore s tvrdeniami odvolateľky v zásade nevylúčil, že oslabenie jedného z dvoch konkurentov v dôsledku rozdelenia by nemohlo viesť k vytvoreniu dominantného postavenia. Rád by som taktiež dodal, ako to Lagardère zdôraznila vo svojich vyjadreniach, že Všeobecný súd v bode 290 napadnutého rozsudku konštatoval, že nebolo preukázané, že Editis bola rozdelená, keďže v zmysle záväzkov bolo potrebné odpredať takmer všetky predmetné aktíva.

68.

Čo sa týka kritiky odvolateľky, pokiaľ ide o konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 293 a 294 napadnutého rozsudku, zastávam názor, že použitie slov „v každom prípade“ ( 62 ) na začiatku bodu 293 napadnutého rozsudku spolu so skutočným obsahom bodov 293 a 294, v ktorých Všeobecný súd konštatuje, že v rámci sporu, ktorý prejednáva, mu neboli podložené potrebné dôkazy, aby posúdil in concreto vplyv rozdelenia Editis na hospodársku súťaž, dokazuje, že boli zahrnuté iba z dôvodu úplnosti.

69.

Všeobecný súd v skutočnosti konštatoval, že odvolateľka nemohla namietať proti tomu, že Komisia neposúdila vplyv rozdelenia Editis na jej spôsobilosť vytvárať konkurenčný tlak podobný tomu, ktorý vytvárala pred vykonaním koncentrácie, lebo tento tlak závisel od spôsobilosti kupujúceho predávaných aktív zachovávať alebo rozvíjať účinnú hospodársku súťaž v zmysle záväzkov. Všeobecný súd konštatoval, že túto otázku neposudzoval, pretože mu v rámci sporu, ktorý prejednával, neboli predložené informácie potrebné na posúdenie toho, ktoré prostriedky boli potrebné na účely účinnej konkurencie Lagardère. Rád by som dodal, že v rámci tohto konania odvolateľka nenamietala proti konštatovaniu Všeobecného súdu, pokiaľ ide o to, že mu nepredložila potrebné dôkazy.

70.

Podľa ustálenej judikatúry výhrady smerujúce proti odôvodneniu rozhodnutia Všeobecného súdu uvedenému len pre úplnosť je potrebné hneď zamietnuť, keďže nemôžu viesť k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. ( 63 )

71.

Rád by som pre úplnosť dodal, že skutočnosť, že Všeobecný súd v bode 294 napadnutého rozsudku konštatoval, že identita kupujúceho podstatne narúšala účinnosť predaja aktív, ktoré sa mali odpredať, nepredstavuje uznanie zo strany tohto súdu, že odškodnenie ponúkané zo strany Lagardère neodstránilo ab initio akékoľvek pochybnosti týkajúce sa účinnosti tohto odškodnenia, ako to vyžaduje bod 7 oznámenia Komisie o nápravných opatreniach. ( 64 ) Kým bod 7 tohto oznámenia ukladá účastníkom koncentrácie povinnosť hneď na začiatku odstrániť všetky pochybnosti týkajúce sa faktorov, ktoré by mohli spôsobiť, že Komisia navrhované nápravné opatrenie odmietne, zastávam názor, že záväzky nie je potrebné realizovať ešte pred prijatím rozhodnutia o schválení. Z bodu 5 tohto oznámenia v skutočnosti vyplýva, že kým takéto záväzky „je možné ponúknuť a vykonať pred prijatím rozhodnutia o schválení“, „je… bežnejšie, že strany predložia svoje záväzky, cieľom ktorých je učiniť koncentráciu zlučiteľnú so spoločným trhom v určitej lehote po vydaní súhlasu“.

72.

Podľa bodu 19 toho istého oznámenia, ktorý sa týka odpredania časti aktív, podmienkou na vydanie súhlasného stanoviska Komisie je, aby bola životaschopná časť podnikateľskej činnosti prevedená na vhodného kupujúceho do určitého konkrétneho termínu. Z tohto dôvodu v prípade predaja časti aktív je vhodnosť, a teda identita kupujúceho vždy relevantná. Podľa môjho názoru však v takýchto prípadoch predaja časti aktív postačuje, aby rozhodnutie o schválení koncentrácie bolo viazané na dodržanie určitých záväzkov, ktoré okrem iného stanovujú primerané kritériá na výber vhodného kupujúceho predmetných aktív v primeranom čase. To, aby sa vopred dohodol kupujúci ( 65 ), však Komisia vyžaduje vtedy, ak je iba časť ( 66 ) podnikateľskej činnosti predmetom predaja. ( 67 ) Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 290 napadnutého rozsudku konštatoval, že Lagardère súhlasila odpredať takmer všetky predmetné aktíva, čiže 80 % aktív používaných na francúzsku vydavateľskú činnosť, je zrejmé, že tieto aktíva samy osebe predstavovali životaschopnú časť podnikateľskej činnosti. ( 68 ) Z tohto dôvodu zastávam názor, že podmienka vopred dohodnutého kupujúceho, pokiaľ ide o tieto aktíva, by bola neproporcionálna.

73.

Z tohto dôvodu navrhujem zamietnuť prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

74.

Čo sa týka tvrdenia, že Všeobecný súd nezohľadnil potrebu zachovávať a rozvíjať účinnú hospodársku súťaž, rád by som zopakoval, že na účely článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 postačuje, že oznamovaná koncentrácia viazaná na dodržanie určitých záväzkov ponúkaných zo strany predmetných podnikov nevytvára alebo neposilňuje dominantné postavenie. Komisia a Lagardère vo svojich vyjadreniach správne zdôraznili, že záväzky ponúkané Komisii zo strany predmetných podnikov v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 teda nemusia zvyšovať pôvodnú konkurenčnú situáciu pred vykonaním koncentrácie. Podľa môjho názoru by inak došlo k porušeniu zásady proporcionality. ( 69 ) Okrem toho, ako Komisia správne zdôraznila vo svojich vyjadreniach, konanie na účely kontroly koncentrácií a najmä posudzovanie záväzkov ponúkaných zo strany podnikov nemožno inštrumentalizovať ako prostriedok alebo možnosť „riadenia trhov alebo hospodárskeho plánovania“.

75.

Rád by som taktiež poznamenal, že „potreba zachovávať a rozvíjať efektívnu hospodársku súťaž“ nie je stanovená iba v trinástom odôvodnení nariadenia č. 4064/89, ako tvrdila odvolateľka, ale taktiež v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Zastávam názor, že použitie tohto znenia v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 4064/89 zdôrazňuje potrebu, pokiaľ ide o to, aby Komisia analyzovala trhy dynamicky a s vyhliadkami do budúcna. Vyplýva to konkrétne z odkazu na potenciálnu hospodársku súťaž v tom istom ustanovení. Na tieto ustanovenia sa však nemožno odvolávať mimo kontextu a spôsobom, ktorý by jasne narúšal ich ducha, ako aj jasné znenie ostatných ustanovení nariadenia č. 4064/89, akými sú napríklad článok 8 ods. 2 a článok 8 ods. 3.

76.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd zjavne nesprávne posúdil spôsobilosť kupujúceho, ktorý má len finančné zdroje, predstavovať skutočnú alebo potencionálnu konkurenciu. ( 70 ) Odvolateľka v skutočnosti uvádza, že vzhľadom na rozsudok Petrolessence a SG2R/Komisia ( 71 ) by mali byť kandidáti, ktorí nemajú žiadne skúsenosti na predmetnom trhu, odmietnutí.

77.

Zastávam názor, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď konštatoval, že kupujúci, ktorý má finančné zdroje, je potenciálnym konkurentom, ak bol v skutočnosti spôsobilý zachovávať alebo udržiavať účinnú hospodársku súťaž na predmetnom trhu, hoci na tomto trhu nemal žiadne skúsenosti. Všeobecný súd správne dodal, že kupujúci, ktorý má finančné zdroje, sa môže odvolávať na svoje skúsenosti na iných trhoch, ( 72 ) alebo v skutočnosti kupujúci, ktorý má finančné zdroje, môže v každom prípade, ak si to želá, zachovať existujúci, a teda skúsený manažment odpredávaného subjektu. ( 73 )

78.

Podľa môjho názoru každú koncentráciu a životaschopnosť eventuálnych záväzkov viazaných na tieto koncentrácie je potrebné posudzovať individuálne z hľadiska vlastností. Skutočnosť, že konkrétny kupujúci predmetných predávaných aktív nebol schválený v rozsudku Petrolessence a SG2R/Komisia, nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na výsledok prejednávanej koncentrácie. Okrem toho môžem iba poukázať na obrovské rozdiely, pokiaľ ide o skutkové okolnosti, medzi prejednávanou vecou a rozsudkom Petrolessence a SG2R/Komisia, a najmä na skutočnosť, že kupujúci v poslednom uvedenom rozsudku si želal odkúpiť malé percento aktív, ktoré sa mali odpredať.

79.

Čo sa týka tvrdení odvolateľky, pokiaľ ide o konštatovanie Všeobecného súdu v bode 347 napadnutého rozsudku v súvislosti s vopred dohodnutým kupujúcim, odvolávam sa na svoje odôvodnenie v bode 72 vyššie týkajúce sa okrem iného uplatnenia bodov 19 a 20 oznámenia Komisie o nápravných opatreniach ( 74 ). Okrem toho zastávam názor, že tvrdenie odvolateľky týkajúce sa štrukturálneho oslabenia Editis, o ktorom Všeobecný súd v bode 290 napadnutého rozsudku konštatoval, že nebolo preukázané, predstavuje spochybnenie posúdenia skutkových okolností zo strany Všeobecného súdu a malo by byť zamietnuté ako neprípustné, ak neboli predložené žiadne tvrdenia o skresľovaní skutkových okolností.

80.

Taktiež zastávam názor, čo sa týka otázky portfólia a konglomerátnych účinkov, že odvolateľka v prejednávanej veci v skutočnosti spochybnila posúdenie skutkových okolností zo strany Všeobecného súdu, a preto je potrebné zamietnuť tvrdenie odvolateľky ako neprípustné, ak neboli predložené tvrdenia o skresľovaní skutkových okolností. V každom prípade zastávam názor, že Všeobecný súd v prejednávanej veci neprijal roztrieštený prístup, ktorý by sa zakladal čisto na prekrývaniach trhu. ( 75 ) Všeobecný súd v bode 314 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia pri svojom posudzovaní nevychádzala zo zjavného pochybenia, keď konštatovala, že konglomerátne účinky stanovenej koncentrácie nevznikli vzhľadom na malú časť aktív, ktoré boli ponechané a pridané ku konglomerátnym zdrojom Lagardère. Všeobecný súd v bode 315 napadnutého rozsudku posudzoval konštatovanie Komisie v bode 996 a nasl. napadnutého rozhodnutia o vertikálnych a konglomerátnych účinkoch koncentrácie a potvrdil všeobecné konštatovanie Komisie v bode 996, pokiaľ ide o to, že predaj 60 % až 70 % obratu VUP na frankofónnych trhoch odstránilo okrem iného väčšinu vertikálnych a konglomerátnych účinkov vyplývajúcich z celkovej veľkosti koncentrovaného subjektu na frankofónnom trhu s knihami. Všeobecný súd v bode 316 napadnutého rozsudku konštatoval, že odstránenie takmer všetkých horizontálnych prekrytí medzi činnosťami Lagardère a Editis na dotknutých frankofónnych trhoch malo taktiež za následok odstránenie účinkov rozsahu a hromadenia ochranných známok subjektom, ktorý bol výsledkom schválenej koncentrácie.

81.

Z toho dôvodu je podľa môjho názoru potrebné zamietnuť druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

82.

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 tohto poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia a Lagardère navrhli zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

83.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: