1. 

Žalobou, ktorá je predmetom tohto konania, Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrušil rozhodnutie Rady 2009/1017/EÚ z 22. decembra 2009 o poskytnutí štátnej pomoci orgánmi Maďarskej republiky na nákup poľnohospodárskej pôdy medzi 1. januárom 2010 a 31. decembrom 2013 ( 2 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. 

Komisia podala súčasne ďalšie tri žaloby, ktorými napadla podobné rozhodnutia Rady týkajúce sa toho istého druhu štátnej pomoci poskytnutej Litovskou republikou (vec C‑111/10), Poľskou republikou (vec C‑117/10) a Lotyšskou republikou (vec C‑118/10).

3. 

Všetky žaloby sa týkajú tej istej citlivej otázky: Možno považovať návrh príslušných opatrení predložený Komisiou v rámci priebežného skúmania schém pomoci existujúcich v členských štátoch uskutočneného podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ (alebo článku 88 ods. 1 ES, pokiaľ ide o vec C‑117/10) za konečné stanovisko tejto inštitúcie o zlučiteľnosti dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom, ktoré môže znemožniť Rade výkon právomoci, ktorú jej priznáva článok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ (alebo článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES), spočívajúcej v možnosti povoliť pomoc na základe výnimky z ustanovení článku 107 ZFEÚ (alebo článku 87 ES) a ďalších uplatniteľných ustanovení, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti?

4.

Podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ:

„Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré sú potrebné z hľadiska postupného vývoja alebo fungovania vnútorného trhu.“

5.

V treťom a vo štvrtom pododseku odseku 2 tohto článku sa stanovuje:

„Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.“

6.

Na objasnenie ustanovení prílohy IV kapitoly 4 Aktu o pristúpení Maďarskej republiky k Európskej únii (ďalej len „akt o pristúpení z roku 2003“) ( 3 ), nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES ( 4 ), usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (ďalej len „usmernenia pre poľnohospodárstvo z roku 2000“) ( 5 ) a usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (ďalej len „usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013“) ( 6 ), ktoré sú súčasťou relevantného právneho rámca, ktorý je v tejto veci v podstate totožný s právnym rámcom týkajúcim sa veci C‑117/10, odkazujem na body 5 až 16 svojich návrhov z dnešného dňa prednesených v uvedenej veci.

7.

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 15. marca 2008 ( 7 ) Komisia podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 zaznamenala „jasný a bezpodmienečný súhlas“ Maďarskej republiky s navrhovanými príslušnými opatreniami uvedenými v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, oznámený maďarskými orgánmi Komisii listom zo 7. februára 2007.

8.

Pomoc na nákup poľnohospodárskej pôdy zaviedlo Maďarsko pred svojím pristúpením k Európskej únii. Táto pomoc sa poskytovala prostredníctvom dvoch samostatných schém pomoci. Prvá schéma zahŕňala dotáciu platieb úrokov za pôžičky a štátnu záruku na rozvoj poľnohospodárskych podnikov a druhá schéma, zavedená v roku 1999, zahŕňala priame granty na konsolidáciu poľnohospodárskej pôdy. Obidve schémy pomoci boli oznámené Komisii v súlade s postupom upraveným v prílohe IV kapitole 4 aktu o pristúpení z roku 2003 ( 8 ).

9.

Listom z 27. novembra 2006 maďarské orgány oznámili Komisii dve schémy pomoci s názvom „Pomoc na nákup pôdy vo forme pôžičiek so zníženým úrokom“ a „Pomoc na konsolidáciu pôdy“, v ktorom sa vyjadrili, že majú v úmysle zosúladiť existujúce schémy pomoci s pravidlami uplatňovanými na štátnu pomoc, a požiadali Komisiu o ich schválenie do 31. decembra 2009. Prvá schéma, ktorá už neupravovala štátnu záruku, zahŕňala pomoc poskytovanú na nákup poľnohospodárskej pôdy s rozlohou minimálne 1 hektár a maximálne 300 hektárov. Príjemcovia pomoci mohli získať pôžičky so zníženým úrokom vo výške minimálne 1 milión HUF a maximálne 75 miliónov HUF, poskytované na obdobie od 5 do 20 rokov. Úroková dotácia predstavovala 50 % priemerného výnosu zo štátnych dlhopisov maďarskej vlády s 5‑ročnou alebo 10‑ročnou dobou splatnosti, zvýšeného o 1,75 %. Cieľom pomoci poskytovanej v rámci druhej schémy, ktorú nebolo možné kombinovať s pomocou poskytovanou v rámci prvej schémy, bolo umožniť rozšírenie poľnohospodárskych podnikov nákupom pôdy nachádzajúcej sa na tej istej parcele alebo na parcelách priamo susediacich s kúpenou pôdou. Táto pomoc sa poskytovala v maximálnej výške 20 % nákupnej ceny pozemku a nepresahujúcej 3 milióny HUF.

10.

Komisia prijala 22. decembra 2006 rozhodnutia, v ktorých sa vyjadrila, že nemá žiadne námietky voči týmto dvom oznámeným schémam pomoci (ďalej len „rozhodnutia z 22. decembra 2006“) ( 9 ). V týchto rozhodnutiach upriamila pozornosť maďarských orgánov na skutočnosť, že 6. decembra 2006 prijala usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, a poukázala na návrh príslušných opatrení uvedený v bode 196 týchto usmernení.

11.

Listom z 30. mája 2005 Komisia vyzvala členské štáty, aby jej predložili návrhy na zjednodušenie pravidiel štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva. O návrhu nových usmernení sa rokovalo v rámci pracovnej skupiny pre podmienky hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve na jej stretnutiach 23. mája 2006, 23. júna 2006 a 25. októbra 2006. Počas týchto stretnutí Maďarsko požiadalo Komisiu o zachovanie možnosti poskytovať pomoc na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy a o zvýšenie 10 %‑nej hranice stanovenej nariadením č. 1857/2006 na 40 až 50 %. Túto žiadosť zopakovalo v liste z 3. novembra 2006.

12.

Maďarské orgány požiadali listom zo 4. novembra 2009 Radu o schválenie štátnej pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy v Maďarsku na základe výnimky podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Rovnakú, ale podrobnejšie vypracovanú žiadosť podali 27. novembra 2009. Rada 22. decembra 2009 jednomyseľne (pričom delegácie ôsmich štátov sa hlasovania zdržali) prijala napadnuté rozhodnutie. Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Mimoriadna štátna pomoc maďarských orgánov vo forme úrokových dotácií a priamych grantov na nákup poľnohospodárskej pôdy maximálne vo výške 4 miliárd HUF a pridelená medzi 1. januárom 2010 a 31. decembrom 2013 sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom.“

13.

Pomoc vyhlásená za zlučiteľnú je opísaná v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia takto:

14.

Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 4. marca 2010 podala žalobu, ktorá je predmetom tohto konania. Uznesením z 9. augusta 2010 bolo vyhovené návrhom Maďarskej republiky, Litovskej republiky a Poľskej republiky na ich vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.

15.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal Radu na náhradu trov konania. Rada navrhuje, aby Súdny dvor žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Maďarsko, Poľsko a Litva navrhujú, aby Súdny dvor žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poľsko podporuje Radu, aj pokiaľ ide o jej návrh zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

16.

Komisia na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú založené na tom, že Rada nebola oprávnená prijať napadnuté rozhodnutie, zneužila svoju právomoc, porušila zásadu lojálnej spolupráce uplatňovanej medzi inštitúciami a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

17.

Komisia v rámci svojho prvého žalobného dôvodu, založeného na nedostatku právomoci Rady, v podstate tvrdí, že návrh príslušných opatrení v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 sa spolu s akceptáciou tohto návrhu zo strany Maďarska považuje za „rozhodnutie“, ktorým Komisia schémy pomoci schválené napadnutým rozhodnutím vyhlásila za nezlučiteľné so spoločným trhom, pokiaľ ide o celé obdobie platnosti uvedených usmernení, a teda do 31. decembra 2013. S poukázaním na rozsudky Súdneho dvora z 29. júna 2004 ( 11 ) a z 22. júna 2006 ( 12 ), na ktoré odkazujem v bodoch 27 až 31 svojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, sa Komisia vzhľadom na zásadu vylučovacieho účinku, o ktorú sa podľa týchto rozsudkov opiera pravidlo rozdelenia právomocí medzi Radou a Komisiou, ktoré im udeľuje článok 108 ods. 2 ZFEÚ, domnieva, že Rada nebola oprávnená prijať v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie.

18.

Diskusia medzi účastníkmi konania pred Súdnym dvorom viedla k vzniku v podstate troch otázok. Prvá sa týka povahy schém pomoci schválených napadnutým rozhodnutím a v tejto súvislosti treba najmä posúdiť, či sú tieto schémy, ako tvrdí Komisia, totožné so schémami, ktoré sú predmetom návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, alebo naopak, či predstavujú, ako tvrdí Rada, novú a odlišnú štátnu pomoc (pozri časť 1 nižšie). Druhá otázka sa týka účinkov návrhu príslušných opatrení akceptovaného dotknutým členským štátom (pozri časť 2 nižšie). Nakoniec v súvislosti s treťou otázkou treba vymedziť dosah návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 a jeho akceptácie Maďarskom (pozri časť 3 nižšie).

19.

Podľa môjho názoru možno len ťažko spochybniť, že schémy pomoci schválené Komisiou v rozhodnutiach z 22. decembra 2006 a schémy pomoci schválené Radou v napadnutom rozhodnutí sú v podstate totožné. Navyše v liste zaslanom Rade 27. novembra 2009 ju Maďarsko výslovne požiadalo, aby schválila „predĺženie dvoch v súčasnosti uplatňovaných schém štátnej pomoci“. Za týchto okolností treba tvrdenia Rady, ktorými s cieľom preukázať, že uvedené schémy sú odlišné, poukazuje v podstate na to, že schémy schválené napadnutým rozhodnutím majú inú časovú pôsobnosť, týkajú sa iných subjektov, ktorým môže byť pomoc poskytnutá, a opierajú sa o nové skutkové a právne okolnosti, zamietnuť na základe tých istých dôvodov, ako uvádzam v bodoch 53, 54 a 56 návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, na ktoré chcem v tejto súvislosti odkázať. Pokiaľ ide o tvrdenie Rady, že uplatňovanie schém pomoci schválených napadnutým rozhodnutím si bude vyžadovať prijatie nového právneho rámca, zdôrazňujem, že maďarská vláda sa vo svojich písomných vyjadreniach nezmieňuje o tom, že by boli v právnej úprave týkajúcej sa týchto schém vykonané podstatné zmeny a doplnenia, ale naopak, podľa jej tvrdení sa tieto schémy naďalej riadia ministerskými vyhláškami z roku 2007 ( 13 ).

20.

Naproti tomu je nesporné, že schémy pomoci vyhlásené v napadnutom rozhodnutí za zlučiteľné s vnútorným trhom predstavujú „novú pomoc“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999, pretože systémy oznámené Maďarskom v roku 2006 a schválené v rozhodnutiach z 22. decembra 2006 sa mali uplatňovať len do 31. decembra 2009. Aj keď z judikatúry citovanej v bode 17 týchto návrhov v zásade vyplýva, že takáto kvalifikácia nie je sama osebe rozhodujúca na odôvodnenie vylúčenia právomoci Rady podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle bod 50 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10), v prejednávanej veci má, ako uvediem v nasledujúcich bodoch, rozhodujúci význam. V tejto súvislosti stačí uviesť, že predĺženie platnosti schém pomoci schválených Komisiou v roku 2006 na ďalšie obdobie po 31. decembri 2009 vyžaduje z dôvodu ich nesúladu s nariadením č. 1857/06 nové oznámenie a nové stanovisko Komisie o ich zlučiteľnosti.

21.

Z dôvodov uvedených v bodoch 62 až 72 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, na ktoré chcem v tejto súvislosti odkázať, sa domnievam, že návrh príslušných opatrení akceptovaný členským štátom, ktorému je určený, predstavuje konečné stanovisko Komisie o zlučiteľnosti dotknutých schém pomoci, ktoré vyvoláva záväzné právne účinky podobné účinkom rozhodnutia. Zastávam teda názor, že takýto akt môže podľa judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 17 týchto návrhov brániť prijatiu rozhodnutí podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, ktoré by boli s týmto aktom v rozpore.

22.

Za týchto okolností treba vymedziť jednak dosah stanoviska o zlučiteľnosti štátnej pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy prijatého Komisiou v rámci návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 a jednak dosah povinností, ktoré Maďarsko prijalo akceptáciou tohto návrhu. Prípadné konštatovanie nedostatku právomoci Rady na prijatie napadnutého rozhodnutia totiž závisí od výsledku preskúmania týchto dvoch skutočností.

23.

V bode 74 návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10 som uviedol, že aj keď usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 obsahujú stanovisko, že štátna pomoc na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy je v zásade nezlučiteľná, pokiaľ nie je v súlade s článkom 4 ods. 8 nariadenia č. 1857/2006, toto stanovisko nemožno samo osebe považovať za konečné, pretože podľa bodu 183 uvedených usmernení je Komisia vždy povinná konštatovať a vyhlásiť nezlučiteľnosť jednotlivej pomoci alebo schémy pomoci, ktoré majú byť zavedené, v rámci konania o preskúmaní podľa článku 108 ZFEÚ. Z tohto dôvodu som zamietol tvrdenie, ktoré Komisia zopakovala vo svojej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania, že usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 „vyhlasujú“ za nezlučiteľnú s vnútorným trhom od 31. decembra 2007 do 31. decembra 2013 každú pomoc na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy – a teda aj pomoc, ktorá ešte nebola zavedená –, ktorá s nimi nie je v súlade. Rada preto podľa mňa správne konštatovala, že prijatie takéhoto záveru by znamenalo, že by sa Komisii priznala normotvorná právomoc odchylne od postupu stanoveného v článku 108 ZFEÚ.

24.

Vo vyššie uvedených návrhoch som v tejto súvislosti vzhľadom na spojený účinok návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 a účinok povinnosti prijatej dotknutým členským štátom uviedol, že stanovisko Komisie týkajúce sa schém pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy existujúcich v tomto členskom štáte je konečným stanoviskom, ktoré môže brániť uplatneniu právomoci priznanej Rade podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES (pozri body 75 a 76).

25.

Spor, o ktorý ide v prejednávanej veci, však vychádza z iných okolností a tie neumožňujú dospieť k rovnakému záveru. Hoci je pravda, že Maďarsko písomne oznámilo svoj „jasný a bezpodmienečný súhlas“ ( 14 ) s opatreniami navrhnutými Komisiou v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, čím sa teda, tak ako ostatné členské štáty, ktoré oznámili svoj súhlas, zaviazalo do 31. decembra 2009 zmeniť svoje schémy pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy, zároveň je isté, že k tomuto istému dátumu sa skončila platnosť dotknutých schém pomoci. Z toho vyplýva, že Maďarsko v zásade nebolo povinné v súvislosti s existujúcimi schémami pomoci vykonať akékoľvek zmeny a že záväzok, ktorý prijalo, zanikol v podstate v tom istom okamihu, v akom malo dôjsť k nesplneniu si tejto povinnosti.

26.

Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie neoprávňovalo Maďarsko porušiť dohodu prijatú v rámci spolupráce podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ a nie je ani rozhodnutím, ktoré by bolo v rozpore s konečným stanoviskom Komisie, pretože, ako som uviedol vyššie, takéto stanovisko existuje len vo vzťahu k systémom uvedeným v bode 196 usmernení na roky 2007 až 2013, a teda v prípade Maďarska vo vzťahu ku schémam, ktoré sa mali uplatňovať iba do 31. decembra 2009. K inému záveru by sa dalo prípadne dospieť len na základe tvrdenia, že Maďarsko sa tým, že akceptovalo usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, zaviazalo zdržať sa zavádzania systémov pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú s nimi v rozpore, počas celého obdobia od 31. decembra 2009 do 31. decembra 2013. Toto tvrdenie, ktoré Komisia uvádza v rôznych častiach svojich písomných pripomienok, je však na jednej strane v rozpore s rozsahom súhlasu oznámeným Maďarskom Komisii, ktorým Maďarsko, ako to vyplýva z oznámenia uverejneného v úradnom vestníku z 15. marca 2008, prijalo príslušné opatrenia len v rozsahu uvedenom v bode 196 týchto usmernení. Na druhej strane vedie v zásade k uznaniu možnosti uplatňovať mechanizmus podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ upravený v článkoch 18 a 19 nariadenia č. 659/1999 v širšom rozsahu, ako je vymedzený v týchto ustanoveniach, a teda nad rámec priebežného skúmania existujúcich systémov pomoci.

27.

Nakoniec uvádzam, že hoci je nesporné, že usmernenia na roky 2007 až 2013 obsahujú, ako správne uvádza Komisia, stanovisko tejto inštitúcie, že schémy pomoci na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v nariadení č. 1857/2006, sú nezlučiteľné s vnútorným trhom, nemožno ho považovať za stanovisko, ktoré je spôsobilé brániť uplatneniu právomoci priznanej Rade podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, okrem prípadu, že by sa zmenila judikatúra citovaná v bode 17 týchto návrhov, ktorá stanovuje, že takýto účinok môže mať len stanovisko, ktoré je konečné. Hoci sa táto odpoveď, ktorú v prejednávanej veci navrhujem Súdnemu dvoru, môže zdať príliš formálna, je zrejme jediná, ktorá je v súlade s výkladom podaným Súdnym dvorom v tejto judikatúre, týkajúcim sa pravidiel rozdelenia právomocí udelených Komisii a Rade článkom 108 ZFEÚ.

28.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý žalobný dôvod Komisie, založený na nedostatku právomoci Rady.

29.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode Komisia v podstate tvrdí, že Rada tým, že schválila opatrenia pomoci vyhlásené v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 za nezlučiteľné so spoločným trhom, využila právomoc, ktorú je priznáva článok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ, na iný účel, než na aký jej ju priznáva Zmluva. Komisia zastáva názor, že toto ustanovenie oprávňuje Radu, aby vzhľadom na výnimočné okolnosti vyhlásila pomoc, ktorú Komisia nemôže povoliť, za zlučiteľnú so spoločným trhom, ale nepriznáva jej oprávnenie neutralizovať rozhodnutie Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci obsiahnuté v právne záväznom akte.

30.

V tomto smere súhlasím s predpokladom, o ktorý sa opiera tento žalobný dôvod, že bod 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 spoločne s akceptáciou príslušných opatrení uvedených v tomto bode Maďarskom predstavuje konečné a záväzné stanovisko Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti opatrení so spoločným trhom, ktoré sú v podstate totožné s opatreniami, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Z okolností prejednávanej veci však vyplýva, že toto stanovisko týkajúce sa schém pomoci, ktorých platnosť sa spolu so zánikom povinnosti prijatej Maďarskom zmeniť schémy pomoci skončila 31. decembra 2009, nemohlo po tomto dátume vyvolávať účinky.

31.

Domnievam sa teda, že aj druhý žalobný dôvod, založený na zneužití právomoci, treba zamietnuť.

32.

Vo svojom treťom žalobnom dôvode Komisia uvádza, že Rada tým, že prijala napadnuté rozhodnutie, umožnila Maďarsku neplniť si povinnosť spolupráce, ktorú má v rámci priebežného skúmania existujúcich schém pomoci podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ, a záväzok, ktorý prijalo akceptáciou príslušných opatrení odporúčaných Komisiou. Rada tým porušila inštitucionálnu rovnováhu zavedenú Zmluvou, pretože zasiahla do právomocí, ktoré Zmluva zveruje Komisii.

33.

Domnievam sa, že aj tento žalobný dôvod treba zamietnuť. Zakladá sa totiž na predpoklade, že napadnuté rozhodnutie zasiahlo do záväzku, ktorý Maďarsko prijalo voči Komisii, zmeniť existujúce schémy pomoci na predaj pôdy tak, aby boli v súlade s usmerneniami pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013. Keďže táto povinnosť zanikla 31. decembra 2009, ktorý je dátumom skončenia platnosti uvedených schém pomoci, zásah do záväzku, na ktorý sa odvoláva Komisia, je bez ohľadu na akékoľvek iné úvahy nepreukázaný.

34.

V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu Komisia uvádza v podstate dve výhrady, ktoré preskúmam jednotlivo v nasledujúcich bodoch. Po prvé uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pretože okolnosti uvedené na odôvodnenie schválenia opatrení pomoci nie sú výnimočnými okolnosťami. Po druhé tvrdí, že tieto opatrenia sú neprimerané vzhľadom na sledované ciele, najmä pokiaľ ide o dĺžku platnosti udeleného povolenia.

35.

Pokiaľ ide všeobecne o pojem „výnimočné okolnosti“ podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, o povahu a rozsah voľnej úvahy Rady pri výkone právomoci, ktorú jej tento článok priznáva, a o obmedzenie, ktoré má Súdny dvor pri skúmaní rozhodnutí prijatých podľa uvedeného článku, chcem odkázať na úvahy uvedené v bodoch 86 a 87 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10.

36.

Komisia po prvé tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uvádza ako výnimočné okolnosti štrukturálne problémy v odvetví poľnohospodárstva v Maďarsku. Odvoláva sa najmä sa odôvodnenie 2 tohto rozhodnutia, ktoré odkazuje na „nepriaznivú štruktúru využívania pôdy“ v dôsledku procesu privatizácie prebiehajúceho v Maďarsku od začiatku deväťdesiatych rokov, ktorý „v mnohých prípadoch viedol k rozdrobenému alebo nedelenému spoločnému vlastníctvu poľnohospodárskej pôdy“. Ďalej tvrdí, že Rada ako výnimočnú okolnosť nesprávne uviedla „meniace sa trhové podmienky“, a najmä zvýšenie výrobných nákladov a nízku rentabilitu poľnohospodárskej výroby, o ktorých sa zmieňuje v odôvodnení 5 napadnutého rozhodnutia. Napokon pokiaľ ide o faktory uvedené v odôvodnení 3 napadnutého rozhodnutia, a to „nedostatok kapitálu medzi poľnohospodármi“, „vysoké úrokové miery komerčných pôžičiek na nákup poľnohospodárskej pôdy“ a „sprísňujúce sa podmienky bánk na poskytovanie pôžičiek poľnohospodárom“, ako aj o faktor uvedený v odôvodnení 4 poukazujúci na hroziace nebezpečenstvo, že „vzrastie počet špekulatívnych nákupov pôdy hospodárskymi subjektmi, ktoré nevykonávajú poľnohospodársku činnosť a ktoré majú ľahší prístup ku kapitálu“, a faktory uvedené v odôvodnení 5, a to nárast miery nezamestnanosti a zníženie hrubého domáceho produktu Maďarska v odvetví poľnohospodárstva, pôdohospodárstva a rybného hospodárstva v rokoch 2008 a 2009, Komisia uvádza, že prvý z nich má štrukturálnu povahu, kým ostatné, ktoré predstavujú dôsledky hospodárskej krízy, súvisia so všeobecnou situáciou uvedenou v odôvodneniach 3 a 4 napadnutého rozhodnutia.

37.

V tejto súvislosti chcem v prvom rade uviesť, že Komisia podľa mňa správne konštatovala, že skutočnosť uvedená v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, teda „nepriaznivá štruktúra využívania pôdy“, nie je sama osebe výnimočnou okolnosťou podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, pretože sa týka, čo Rada ani Maďarsko nespochybnili, problémov štrukturálnej povahy, a nie problémov súvisiacich s nepriaznivou hospodárskou situáciou.

38.

Na rozdiel od tvrdenia žalujúcej inštitúcie však táto skutočnosť ani „slabá ekonomická životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov“ v Maďarsku, ktorá je takisto uvedená v odôvodnení 2, nie sú v štruktúre napadnutého rozhodnutia uvedené ako výnimočné okolnosti, ale konkrétne ako faktory charakterizujúce štruktúru maďarského poľnohospodárstva, pričom odkaz na ne je nevyhnutný predovšetkým na účely posúdenia negatívnych hospodárskych a sociálnych následkov hospodárskej krízy, ktorá je podľa odôvodnení 3 a 5 tohto rozhodnutia hlavnou okolnosťou odôvodňujúcou schválenie opatrení. To isté platí aj o ďalšom faktore, konkrétne o nedostatok vlastných finančných zdrojov poľnohospodárov, na ktorého štrukturálnu povahu Komisia odkazuje bez toho, aby predložila konkrétne dôkazy.

39.

Navyše z rozsudku z 29. februára 1996, Komisia/Rada, jasne vyplýva, že Rada sa pri výkone právomoci podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ môže pri posudzovaní účinkov nepriaznivej hospodárskej situácie na určité odvetvie opierať o také skutočnosti, akými sú pretrvávanie alebo zhoršenie štrukturálnych problémov v tomto odvetví. ( 15 )

40.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že faktory, ktoré charakterizovali odvetvie poľnohospodárstva, konkrétne nárast miery nezamestnanosti, zvýšenie výrobných nákladov a nízka rentabilita, ako aj samotná hospodárska kríza, sa týkali všetkých členských štátov, pripomínam, že podľa judikatúry nie je v žiadnom prípade vylúčené, že by určitá situácia z dôvodu, že sa týka súčasne viacerých členských štátov alebo že má prípadne vplyv na viacero odvetví hospodárstva, nemohla s prihliadnutím na jej prípadné konkrétne dôsledky v danom členskom štáte predstavovať na účely uplatnenia článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ relevantnú okolnosť. ( 16 ) Navyše Komisia nevylučuje, že situácia všeobecnej hospodárskej krízy, ktorá je hlavným faktorom, o ktorý sa Rada opierala v napadnutom rozhodnutí, teoreticky môže predstavovať výnimočnú okolnosť.

41.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že Komisia nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa záveru o existencii okolností umožňujúcich odôvodniť prijatie rozhodnutia podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ.

42.

Po prvé Komisia tvrdí, že opatrenia pomoci na nákup pôdy neumožňujú vyriešiť problém uvedený v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, a to „nepriaznivú štruktúru využívania pôdy“. Tvrdí, že takýto účinok uvedených opatrení spochybnili aj samotné maďarské orgány v liste z 27. novembra 2009 adresovanom Rade a že z údajov tvoriacich prílohu k tomu listu vyplýva, že plocha poľnohospodárskych podnikov sa v období rokov 2005 až 2007 napriek tomu, že sa v Maďarsku poskytovala pomoc v rámci dvoch zavedených schém pomoci, nijako výrazne nezmenila. V tejto súvislosti najskôr poukazujem na to, že hoci faktor, ako je „rozdrobené alebo nedelené spoločné vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy“, predstavuje štrukturálny problém, o ktorý sa na účely opísania stavu poľnohospodárskeho odvetvia v Maďarsku opierala Rada v napadnutom rozhodnutí, v tomto rozhodnutí sa zlepšenie tejto štruktúry výslovne neuvádza ako samostatný cieľ medzi sledovanými cieľmi. Domnievam sa, že ak by aj z údajov, z ktorých vychádza Komisia, malo vyplývať, že uplatňovanie schém pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy zavedených v Maďarsku malo za následok len malé rozšírenie maďarských poľnohospodárskych podnikov z hľadiska ich priemernej plochy, táto okolnosť sama osebe v nijakom prípade nepostačuje na preukázanie, že Rada zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy, keď konštatovala, že štátna pomoc schválená napadnutým rozhodnutím je vhodná najmä na dosiahnutie cieľov uvedených v odôvodnení 5 tohto rozhodnutia, a teda „pomôcť zabezpečiť živobytie mnohým rodinám poľnohospodárov vytváraním podmienok umožňujúcim zníženie výrobných nákladov a zvýšenie rentability poľnohospodárskej výroby, čím by mala pomôcť zastaviť nárast chudoby a nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach“. Rovnako si nemyslím, že by samotná okolnosť, že problémy, akými sú vysoké úrokové miery komerčných pôžičiek na nákup poľnohospodárskej pôdy a sprísňujúce sa podmienky bánk na poskytovanie pôžičiek poľnohospodárom, existovali už v čase uplatňovania schém pomoci na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy v rámci prechodného obdobia poskytnutého usmerneniami pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, bola bez predloženia akýchkoľvek dôkazov dostačujúca na preukázanie zjavnej nevhodnosti týchto schém pomoci na účely dosiahnutie cieľa, ktorým je zlepšiť možnosti poľnohospodárov získať tieto pôžičky.

43.

Po druhé Komisia uvádza, že v roku 2009 prijala s cieľom riešiť dôsledky krízy špecifické oznámenie ustanovujúce dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy ( 17 ) (ďalej len „dočasný rámec“), na základe ktorého boli vďaka niektorým jeho neskorším zmenám a doplneniam ( 18 ) schvaľované rôzne formy pomoci poskytované členskými štátmi poľnohospodárskym podnikom, medzi ktoré patrila najmä dočasná finančná pomoc v maximálnej výške 15000 eur, ktorá mohla byť poskytovaná do konca roka 2010. Komisia sa domnieva, že Rada tým, že nezohľadnila túto pomoc, ktorá bola osobitne zameraná na riešenie týchto problémov spojených s krízou, a najmä tým, že nepreskúmala, či uvedená pomoc umožnila tieto problémy vyriešiť, porušila zásadu proporcionality. Komisia ďalej uvádza, že Rada mala zohľadniť aj ďalšie nástroje prijaté Komisiou alebo samotnou Radou, ktoré sú zamerané na riešenie problémov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a teda nástroje, ktoré mohlo Maďarsko použiť na tieto účely. Napokon pokiaľ ide o nebezpečenstvo, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 4 napadnutého rozhodnutia, že vzrastie počet špekulatívnych nákupov pôdy hospodárskymi subjektmi, ktoré nevykonávajú poľnohospodársku činnosť a majú ľahší prístup ku kapitálu, Komisia tvrdí, že Rada nezohľadnila ustanovenia aktu o pristúpení z roku 2003, ktoré poskytovali Maďarsku sedemročné prechodné obdobie s možnosťou predĺžiť ho o ďalšie tri roky, počas ktorého boli schválené opatrenia obmedzujúce nákup poľnohospodárskej pôdy osobami bez bydliska v Maďarsku. ( 19 )

44.

Tieto tvrdenia Komisie si vyžadujú preskúmať, či a do akej miery má Rada povinnosť zohľadniť opatrenia, ktoré už boli prijaté na úrovni Únie s cieľom riešiť situácie uvádzané žiadajúcim členským štátom ako výnimočné okolnosti. V tejto súvislosti sa s odkazom na úvahy uvedené v bode 96 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10 domnievam, že Rada má pri prijímaní rozhodnutia podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ zohľadniť aspoň predchádzajúce existujúce opatrenia osobitne zamerané na riešenie situácií, ktoré umožňujú odôvodniť schválenie dotknutej pomoci, ( 20 ) čo však neznamená, že musí skúmať alebo uvádzať vo svojom rozhodnutí všetky právne normy upravujúce predmetnú oblasť.

45.

Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by Rada v prejednávanej veci skúmala, či Maďarsko využilo možnosti poskytnuté dočasným rámcom a aké účinky by spôsobovali prípadné zásahy uskutočnené na tomto základe. ( 21 ) Treba zdôrazniť na jednej strane, že priama finančná pomoc poskytovaná v obmedzenej výške, na ktorú odkazuje Komisia, bola síce zameraná na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy pre hospodárstvo, nebola však pomocou osobitne určenou na podporu investícií s cieľom zlepšiť štruktúru poľnohospodárskych podnikov, a na druhej strane, že táto pomoc mohla byť poskytnutá len do 31. decembra 2010, čo uviedlo aj Maďarsko vo svojom liste z 27. novembra 2009 adresovanom Rade. Za týchto okolností sa Rada podľa môjho názoru mohla oprávnene domnievať, že cielenejšia pomoc, ktorá má širšiu časovú pôsobnosť, jednak umožní prípadne aj spolu s ďalšími nástrojmi dosiahnuť cieľ, ktorým je zmierniť následky finančnej krízy a najmä ťažkosti spojené s prístupom poľnohospodárov k pôžičkám, a jednak môže vhodnejšie reagovať na štrukturálne problémy v odvetví maďarského poľnohospodárstva. Takisto sa domnievam, že aj keby mala Rada v napadnutom rozhodnutí zohľadniť opatrenia na boj proti nezamestnanosti na vidieku stanovené v rámci politiky Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka v súlade s nariadením č. 1698/2005 ( 22 ), nezohľadnenie týchto okolností samo osebe nestačí na spochybnenie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré zohľadňuje veľké množstvo dôvodov a vychádza z celkového posúdenia situácie v dotknutom odvetví v čase prebiehajúcej hospodárskej krízy. Naopak nezdá sa mi, že by Rada mala osobitnú povinnosť zohľadniť nariadenie č. 1535/2007 ( 23 ), ako to uvádza Komisia, pretože toto nariadenie je nástrojom, ktorý nie je osobitne zameraný na dosiahnutie cieľov uvedených v rozhodnutí. Schéma schválená napadnutým rozhodnutím je v každom prípade zameraná na podporu investícií na nákup poľnohospodárskej pôdy, čiže sa uplatňuje na inej úrovni než uvedené nariadenie. V súvislosti s ustanoveniami aktu o pristúpení z roku 2003, ktoré Maďarsku umožnili ponechať počas prechodného obdobia v platnosti zákazy týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy osobami, ktoré nemali bydlisko v Maďarsku, Rada správne uvádza, že tieto ustanovenia v žiadnom prípade neumožňujú zamedziť špekulatívnym nákupom pôdy maďarskými občanmi alebo štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Únie, ktorí sa usadili v Maďarsku.

46.

Napokon Komisia uvádza, že k neprimeranosti týchto opatrení vedú už samotné okolnosti, akými sú rozšírenie časovej pôsobnosti schválených opatrení, ako aj ich následné dlhodobé účinky (pretože ide o financovanie pôžičiek s dlhodobou platnosťou).

47.

Domnievam sa, že výnimka udelená podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ musí byť vzhľadom na výnimočnú povahu právomoci Rady podľa tohto ustanovenia časovo obmedzená a poskytnutá len na čas, ktorý je nevyhnutne potrebný na zvrátenie situácie uvedenej na podporu rozhodnutia. ( 24 ) To znamená, že pokiaľ sa rozhodnutie podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ týka systémov pomoci, ktoré sa majú, tak ako v prejednávanej veci, uplatňovať pomerne dlho, Rada musí uviesť presné dôvody, pre ktoré považovala toto rozhodnutie so zreteľom na okolnosti uvedené na podporu vyhlásenia zlučiteľnosti za nevyhnutné. Hoci je v prejednávanej veci nesporné, že list maďarských orgánov z 27. novembra 2009 adresovaný Rade a napadnuté rozhodnutie len súhrnne uvádzajú dôvody, pre ktoré sa rozhodlo o nevyhnutnosti povoliť sporné schémy na obdobie štyroch rokov, tieto dôvody možno vyvodiť z kontextu, do ktorého patrí napadnuté rozhodnutie, ako aj z povahy povolených opatrení, z problémov, ku ktorých riešeniu mali tieto opatrenia prispieť, a zo sledovaných cieľov. Navyše Rada tieto dôvody doplnila vo svojich písomných podaniach.

48.

Pokiaľ ide o námietku vznesenú Komisiou, uvádzam, že táto námietka sa v podstate zakladá na tvrdení, že časová pôsobnosť výnimky priznanej napadnutým rozhodnutím a dĺžka platnosti usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 sú zhodné, čo podľa žalujúcej inštitúcie svedčí o tom, že Rada nemala v úmysle uplatniť výnimku v obmedzenom rozsahu nevyhnutnom na nápravu zistenej nerovnováhy, ale chcela skôr paralyzovať uplatnenie týchto usmernení. Napriek tomu, že som si tejto zhody vedomý, sa však domnievam, že s prihliadnutím na dlhodobé ciele, ktoré toto rozhodnutie sleduje, a na možné dlhodobé negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy uvedené ako výnimočné okolnosti na jeho podporu sa Komisii nepodarilo preukázať, že Rada tým, že schválila dotknuté schémy pomoci na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, zjavne prekročila mieru voľnej úvahy, ktorú má pri výkone právomoci podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ.

49.

Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: