1. 

Žalobou, ktorá je predmetom tohto konania, Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrušil rozhodnutie Rady 2009/991/EÚ zo 16. decembra 2009 o poskytnutí štátnej pomoci orgánmi Lotyšskej republiky na nákup poľnohospodárskej pôdy od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 ( 2 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. 

Komisia podala súčasne ďalšie tri žaloby, ktorými napadla podobné rozhodnutia Rady týkajúce sa toho istého druhu štátnej pomoci poskytnutej Litovskou republikou (vec C‑111/10), Poľskou republikou (vec C‑117/10) a Maďarskou republikou (vec C‑121/10).

3. 

Všetky žaloby sa týkajú tej istej citlivej otázky: Možno považovať návrh príslušných opatrení predložený Komisiou v rámci priebežného skúmania schém pomoci existujúcich v členských štátoch uskutočneného podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ (alebo článku 88 ods. 1 ES, pokiaľ ide o vec C‑117/10) za konečné stanovisko tejto inštitúcie o zlučiteľnosti dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom, ktoré môže znemožniť Rade výkon právomoci, ktorú jej priznáva článok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ (alebo článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES), spočívajúcej v možnosti povoliť pomoc na základe výnimky z ustanovení článku 107 ZFEÚ (alebo článku 87 ES) a ďalších uplatniteľných ustanovení, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti?

4.

Podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ:

„Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré sú potrebné z hľadiska postupného vývoja alebo fungovania vnútorného trhu.“

5.

V treťom a vo štvrtom pododseku odseku 2 tohto článku sa stanovuje:

„Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.“

6.

Na objasnenie ustanovení prílohy IV kapitoly 4 Aktu o pristúpení Lotyšskej republiky k Európskej únii (ďalej len „akt o pristúpení z roku 2003“) ( 3 ), nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES ( 4 ), usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (ďalej len „usmernenia pre poľnohospodárstvo z roku 2000“) ( 5 ) a usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (ďalej len „usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013“) ( 6 ), ktoré sú súčasťou relevantného právneho rámca, ktorý je v tejto veci v podstate totožný s právnym rámcom týkajúcim sa veci C‑117/10, odkazujem na body 5 až 16 svojich návrhov z dnešného dňa prednesených v uvedenej veci.

7.

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 15. marca 2008 ( 7 ) Komisia podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 zaznamenala „jasný a bezpodmienečný súhlas“ Lotyšskej republiky s navrhovanými príslušnými opatreniami uvedenými v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, oznámený lotyšskými orgánmi Komisii listom z 20. februára 2007.

8.

V oznámení Komisie uverejnenom v roku 2005 týkajúcom sa opatrení štátnej pomoci oznámených v súlade s postupom upraveným v prílohe IV kapitole 4 bode 4 aktu o pristúpení z roku 2003, v súvislosti s ktorými členské štáty, ktoré pristúpili v roku 2004, žiadali, aby sa považovali za existujúcu pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES do konca tretieho roku odo dňa pristúpenia, je medzi opatreniami oznámenými Lotyšskom uvedená schéma pomoci s názvom „Program poskytovania pôžičiek na nákup poľnohospodárskej pôdy“ ( 8 ).

9.

Túto schému pomoci zaviedlo Lotyšsko v roku 2002. Od 1. januára 2006 bolo však poskytovanie tejto pomoci pozastavené z dôvodu, že na konci roka 2005 došlo k vyčerpaniu úverového limitu stanoveného na tento účel. Išlo o pomoc poskytovanú poľnohospodárom (fyzickým a právnickým osobám) formou dotácie platieb úrokov z dlhodobých pôžičiek (do 20 rokov) určených na financovanie investícií. Poskytnutie pomoci podliehalo dodržaniu určitých podmienok týkajúcich sa úrokovej sadzby, maximálnej výšky pôžičky, percentuálneho podielu príjmu dlžníka pochádzajúceho z poľnohospodárskej výroby, daňového postavenia dlžníka a stavu jeho vlastných zdrojov (ktoré vo väčšine prípadov museli patriť lotyšským štátnym príslušníkom alebo osobám s trvalým pobytom).

10.

Listom z 30. mája 2005 Komisia vyzvala členské štáty, aby jej predložili návrhy na zjednodušenie pravidiel štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva. Niekoľko členských štátov požiadalo Komisiu o zachovanie možnosti poskytovať pomoc na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy a navrhlo vypustiť z nariadenia č. 1857/2006 článok 4 ods. 8 a nákup poľnohospodárskej pôdy zahrnúť medzi oprávnené výdavky na pomoc na investície, ako to stanovovali už usmernenia z roku 2000. Lotyšsko v tejto súvislosti nepodalo nijaký návrh.

11.

Lotyšské orgány požiadali listom zo 17. novembra 2009 Radu pre poľnohospodárstvo a rybolov o schválenie štátnej pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy v Lotyšsku na základe výnimky podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Tento členský štát 3. decembra 2009 poslal Rade niekoľko doplňujúcich informácií. Rada 16. decembra 2009 jednomyseľne (pričom delegácie ôsmich štátov sa hlasovania zdržali) prijala napadnuté rozhodnutie. Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Mimoriadna štátna pomoc lotyšských orgánov na pôžičky na nákup poľnohospodárskej pôdy vo výške maximálne 8 miliónov LVL a poskytovaná od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom.“

12.

Pomoc vyhlásená za zlučiteľnú je opísaná v odôvodneniach 9 a 10 napadnutého rozhodnutia takto:

13.

Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 26. februára 2010 podala žalobu, ktorá je predmetom tohto konania. Uznesením zo 16. septembra 2010 sa vyhovelo návrhu Lotyšskej republiky na jej vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady.

14.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal Radu na náhradu trov konania. Rada navrhuje, aby Súdny dvor žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Lotyšsko navrhuje, aby Súdny dvor žalobu zamietol ako nedôvodnú.

15.

Komisia na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú založené na tom, že Rada nebola oprávnená prijať napadnuté rozhodnutie, zneužila svoju právomoc, porušila zásadu lojálnej spolupráce uplatňovanej medzi inštitúciami a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

16.

Komisia v rámci svojho prvého žalobného dôvodu, založeného na nedostatku právomoci Rady, v podstate tvrdí, že návrh príslušných opatrení v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 sa spolu s akceptáciou tohto návrhu zo strany Lotyšska považuje za „rozhodnutie“, ktorým Komisia schému pomoci schválenú napadnutým rozhodnutím vyhlásila za nezlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ ide o celé obdobie platnosti uvedených usmernení, a teda do 31. decembra 2013. S poukázaním na rozsudky Súdneho dvora z 29. júna 2004 ( 9 ) a z 22. júna 2006 ( 10 ), na ktoré odkazujem v bodoch 27 až 31 návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, sa Komisia vzhľadom na zásadu vylučovacieho účinku, o ktorú sa podľa týchto rozsudkov opiera pravidlo rozdelenia právomocí medzi Radou a Komisiou, ktoré im udeľuje článok 108 ods. 2 ZFEÚ, domnieva, že Rada nebola oprávnená prijať v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie.

17.

Diskusia medzi účastníkmi konania pred Súdnym dvorom viedla k vzniku v podstate štyroch otázok. Prvá otázka sa týka kvalifikácie pomoci a spočíva v určení, či schéma pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy oznámená Lotyšskom v roku 2004 zostáva „existujúcou pomocou“ do 31. decembra 2009, ako to tvrdí Komisia a spochybňuje Rada, a teda mohla byť predmetom návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 (pozri časť 1 nižšie). Druhá otázka sa týka povahy schémy pomoci schválenej napadnutým rozhodnutím a v tejto súvislosti treba najmä posúdiť, či je táto schéma, ako tvrdí Komisia, totožná so schémou, ktorá je predmetom návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 uvedených usmernení, alebo naopak, či ide, ako tvrdí Rada, o novú a odlišnú štátnu pomoc (pozri časť 2 nižšie). Tretia otázka sa týka účinkov návrhu príslušných opatrení akceptovaného dotknutým členským štátom (pozri časť 3 nižšie). Nakoniec v súvislosti so štvrtou otázkou treba vymedziť dosah návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 a jeho akceptácie Lotyšskom (pozri časť 4 nižšie).

18.

Tvrdenie Komisie vychádza z predpokladu, že opatrenia pomoci na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy zavedené v Lotyšsku pred jeho pristúpením k Spoločenstvu sa odo dňa ich oznámenia Komisii v roku 2004 do 31. decembra 2009 nikdy neprestali považovať za existujúcu pomoc podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ.

19.

Rada považuje tento predpoklad za nesprávny. Po prvé tvrdí, že podľa prílohy IV kapitoly 4 bodu 4 aktu o pristúpení z roku 2003 mohla byť schéma pomoci oznámená Lotyšskom v roku 2004 považovaná za existujúcu pomoc len do konca tretieho roka odo dňa pristúpenia a že Komisia nebola oprávnená predĺžiť platnosť týchto schém pomoci v návrhu príslušných opatrení podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ, čo však urobila v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013. Navyše nemôže prijať taký návrh, ktorý vedie k zmene ustanovení primárneho práva, ktorým je v prejednávanej veci pravidlo stanovené v prílohe IV aktu o pristúpení z roku 2003. V tejto súvislosti odkazujem na body 44 až 47 svojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, v ktorých som zamietol rovnaké tvrdenia predložené Radou.

20.

Po druhé Rada tvrdí, že keďže na konci roka 2005 došlo k vyčerpaniu úverového limitu stanoveného pre dotknutú schému pomoci, v dôsledku čoho lotyšské orgány od roku 2006 neschválili nijakú novú pôžičku, táto schéma pomoci sa už od 31. decembra 2005 neuplatňovala. V tejto súvislosti konštatujem, že z dokumentov predložených Komisiou, ktoré Rada nespochybnila, vyplýva, že schéma pomoci oznámená Lotyšskom Komisii v roku 2004 v súlade s postupom upraveným v prílohe IV kapitole 4 bode 4 sa mala uplatňovať do roku 2023, ďalej že v roku 2007 boli vykonané určité technické zmeny a doplnenia tejto schémy a že sa výslovne stanovuje možnosť ďalšieho financovania tejto schémy pomoci. Za týchto okolností považujem za správny záver žalujúcej inštitúcie, podľa ktorej táto schéma pomoci mohla byť napriek tomu, že sa už od roku 2006 neuplatňovala, kedykoľvek obnovená bez potreby zmeny právneho rámca a bez zániku jej kvalifikácie ako existujúcej schémy pomoci.

21.

Preto treba vyvodiť záver, že schéma pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy oznámená Lotyšskom v roku 2004 sa, ako to tvrdí Komisia, považovala za existujúcu pomoc podľa prílohy IV kapitoly 4 bodu 4 aktu o pristúpení z roku 2003 až do 31. decembra 2009, teda do dátumu, do ktorého mala byť podľa bodu 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 s týmito usmerneniami zosúladená. Z toho vyplýva, že uvedená schéma pomoci mohla byť v každom prípade predmetom príslušných opatrení podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ a článku 18 nariadenia č. 659/1999.

22.

Účastníci konania sa zhodujú, že tak schéma pomoci schválená Radou, ako aj schéma pomoci oznámená Lotyšskom v roku 2004 spočívajú v dotáciách platieb úrokov z pôžičiek na krytie 4 percentuálnych bodov ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej bankou. Ďalej uvádzam, že lotyšské orgány v rôznych častiach listu zo 17. novembra 2009 adresovaného Rade výslovne odkazujú na schému pomoci zavedenú v Lotyšsku v roku 2002 a oznámenú Komisii v roku 2004 ako na referenčný rámec na účely svojej žiadosti a že z tohto listu dokonca vyplýva, že uvedený členský štát v podstate žiadal Radu, aby mu povolila na obdobie rokov 2010 až 2013 „obnoviť“ uplatňovanie tejto schémy pomoci. Tvrdenia Rady, ktorými s cieľom preukázať, že tieto dve schémy sú odlišné, poukazuje v podstate na to, že schéma schválená napadnutým rozhodnutím má inú časovú pôsobnosť, týka sa iných subjektov, ktorým môže byť pomoc poskytnutá, a opiera sa o nové skutkové a právne okolnosti, treba zamietnuť na základe tých istých dôvodov, ako uvádzam v bodoch 53, 54 a 56 návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, na ktoré chcem v tejto súvislosti odkázať. Pokiaľ ide o tvrdenie Rady, že uplatňovanie schémy pomoci schválenej napadnutým rozhodnutím si bude vyžadovať prijatie nového právneho rámca, zdôrazňujem, že z listu zo 17. novembra 2009 adresovaného Rade jasne vyplýva, že lotyšská vláda nemá v úmysle zaviesť do existujúcej schémy pomoci podstatné zmeny, iba zmenu týkajúcu sa jej refinancovania.

23.

Naproti tomu je nesporné, že úverový limit stanovený lotyšskými orgánmi v roku 2002 na financovanie schémy pomoci oznámenej Komisii v roku 2004 bol na konci roka 2005 vyčerpaný a že schéma pomoci nebola ďalej financovaná, prinajmenšom do prijatia napadnutého rozhodnutia. Z judikatúry však vyplýva, že refinancovanie schémy pomoci, na ktoré členský štát vyčlenil osobitnú dotáciu a ktoré Komisia schválila na základe oznámenia týkajúceho sa tejto dotácie, je novou pomocou. ( 11 ) Túto judikatúru možno podľa môjho názoru uplatniť mutatis mutandis aj na prejednávanú vec.

24.

Zastávam teda názor, že schéma pomoci vyhlásená v napadnutom rozhodnutí za zlučiteľnú s vnútorným trhom predstavuje „novú pomoc“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 ako „úpravu existujúcej pomoci“ ( 12 ). Dôsledky vyplývajúce z takejto kvalifikácie preskúmam v nasledujúcich bodoch (časť 4 nižšie).

25.

Z dôvodov uvedených v bodoch 62 až 72 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, na ktoré chcem v tejto súvislosti odkázať, sa domnievam, že návrh príslušných opatrení akceptovaný členským štátom, ktorému je určený, predstavuje konečné stanovisko Komisie o zlučiteľnosti dotknutej schémy pomoci, ktoré vyvoláva záväzné právne účinky podobné účinkom rozhodnutia. Zastávam teda názor, že takýto akt môže podľa judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 16 týchto návrhov brániť prijatiu rozhodnutí podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, ktoré by boli s týmto aktom v rozpore.

26.

Za týchto okolností treba vymedziť jednak dosah stanoviska o zlučiteľnosti štátnej pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy prijatého Komisiou v rámci návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 a jednak dosah povinností, ktoré Lotyšsko prijalo akceptáciou tohto návrhu. Prípadné konštatovanie nedostatku právomoci Rady na prijatie napadnutého rozhodnutia totiž závisí od výsledku preskúmania týchto dvoch skutočností. Okrem toho v prejednávanej veci treba zistiť, aké dôsledky vyplývajú zo záveru, ku ktorému som dospel v bode 24 vyššie, a to že schéma pomoci schválená Radou predstavuje úpravu existujúcej schémy pomoci v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999.

27.

V bode 74 návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10 som uviedol, že aj keď usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 obsahujú stanovisko, že štátna pomoc na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy je v zásade nezlučiteľná, pokiaľ nie je v súlade s článkom 4 ods. 8 nariadenia č. 1857/2006, toto stanovisko nemožno samo osebe považovať za konečné, pretože podľa bodu 183 uvedených usmernení je Komisia vždy povinná konštatovať a vyhlásiť nezlučiteľnosť jednotlivej pomoci alebo schémy pomoci, ktoré majú byť zavedené, v rámci konania o preskúmaní podľa článku 108 ZFEÚ. Z tohto dôvodu som zamietol tvrdenie, ktoré Komisia zopakovala vo svojej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania, že usmernenia pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 „vyhlasujú“ za nezlučiteľnú s vnútorným trhom od 31. decembra 2007 do 31. decembra 2013 každú pomoc na investície do nákupu poľnohospodárskej pôdy – a teda aj pomoc, ktorá ešte nebola zavedená –, ktorá s nimi nie je v súlade. Rada a lotyšská vláda, ktorá je v tomto konaní v postavení vedľajšieho účastníka, preto podľa mňa správne konštatovali, že prijatie takéhoto záveru by znamenalo, že by sa Komisii priznala normotvorná právomoc odchylne od postupu stanoveného v článku 108 ZFEÚ.

28.

Vo vyššie uvedených návrhoch som v tejto súvislosti vzhľadom na spojený účinok návrhu príslušných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 a účinok povinnosti prijatej dotknutým členským štátom uviedol, že stanovisko Komisie týkajúce sa schém pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy existujúcich v tomto členskom štáte je konečným stanoviskom, ktoré môže brániť uplatneniu právomoci priznanej Rade podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES (pozri body 75 a 76).

29.

V prejednávanej veci Lotyšsko písomne oznámilo svoj „jasný a bezpodmienečný súhlas“ ( 13 ) s opatreniami navrhnutými Komisiou v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, čím sa teda zaviazalo do 31. decembra 2009 zmeniť schému pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy oznámenú Komisii v roku 2004. Lotyšsko tým, že tieto schémy pomoci ponechalo v platnosti bez toho, aby ich zmenilo, porušilo túto povinnosť.

30.

V prejednávanej veci je ďalej potrebné zistiť, aké dôsledky vyplývajú z okolnosti, že pomoc, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, predstavuje „novú pomoc“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999.

31.

Z judikatúry citovanej v bode 16 týchto návrhov vyplýva, že takáto kvalifikácia nie je sama osebe rozhodujúca na odôvodnenie vylúčenia právomoci Rady podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. Ako som už totiž uviedol v bode 50 návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10, Súdny dvor v už citovanom rozsudku z 29. júna 2004, Komisia/Rada, podobné tvrdenie Rady ( 14 ) zamietol a opierajúc sa o prístup založený na posúdení účinkov dotknutých opatrení vysvetlil, že právomoc tejto inštitúcie podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ možno vylúčiť nielen vo vzťahu k opatreniu pomoci, ktoré už bolo Komisiou vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom, ale aj vo vzťahu k inému opatreniu, ktoré možno považovať za „novú pomoc“, pokiaľ sú tieto dve opatrenia natoľko spojené, že by sa rozlišovanie medzi nimi javilo ako účelové.

32.

Domnievam sa, že v prejednávanej veci existuje takéto spojenie medzi schémou pomoci oznámenou Komisii lotyšskými orgánmi v roku 2004 a jej refinancovaním. Rada tým, že takéto refinancovanie schválila, fakticky zbavila Lotyšsko povinnosti prijatej voči Komisii zmeniť uvedenú schému pomoci a umožnila tak porušiť dohodu prijatú v rámci spolupráce podľa článku 88 ods. 1 ES. Napadnuté rozhodnutie teda neutralizovalo účinky konečného stanoviska prijatého Komisiou v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013, pokiaľ ide o zlučiteľnosť uvedenej schémy pomoci so spoločným trhom.

33.

Za týchto okolností navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel prvému žalobnému dôvodu a aby v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 16 týchto návrhov vyhlásil, že Rada nebola oprávnená prijať napadnuté rozhodnutie. Domnievam sa, že žalobe podanej Komisiou teda treba vyhovieť a napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. Pre prípad, že by Súdny dvor neprijal môj návrh, preskúmam ďalšie žalobné dôvody predložené Komisiou.

34.

Druhý a tretí žalobný dôvod sú totožné s druhým a tretím žalobným dôvodom vo veci C‑117/10, ktoré som v krátkosti preskúmal v bodoch 80 až 84 svojich návrhov z dnešného dňa prednesených v uvedenej veci. Keďže v obidvoch týchto konaniach navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel prvému žalobnému dôvodu, domnievam sa, že na prejednávanú vec možno uplatniť moju analýzu vykonanú v bodoch 80 až 84 uvedených návrhov vo veci C‑117/10, na ktoré z tohto dôvodu odkazujem.

35.

V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu Komisia uvádza v podstate dve výhrady, ktoré preskúmam jednotlivo v nasledujúcich bodoch. Po prvé uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pretože okolnosti uvedené na odôvodnenie schválenia opatrení pomoci nie sú výnimočnými okolnosťami. Po druhé tvrdí, že tieto opatrenia sú neprimerané vzhľadom na sledované ciele, najmä pokiaľ ide o dĺžku platnosti udeleného povolenia.

36.

Pokiaľ ide všeobecne o pojem „výnimočné okolnosti“ podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, o povahu a rozsah voľnej úvahy Rady pri výkone právomoci, ktorú jej tento článok priznáva, a o obmedzenie, ktoré má Súdny dvor pri skúmaní rozhodnutí prijatých podľa uvedeného článku, chcem odkázať na úvahy uvedené v bodoch 86 až 87 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10.

37.

V rámci tejto výhrady Komisia po prvé tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uvádza ako výnimočné okolnosti niektoré štrukturálne problémy v odvetví poľnohospodárstva v Lotyšsku. V tomto smere súhlasím s Komisiou najmä v tom, že skutočnosti, na ktoré odkazuje Rada v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, ktorými sú „nepriaznivá štruktúra poľnohospodárskych podnikov v Lotyšsku z hľadiska ich rozlohy“, „najnižšie priame platby spomedzi členských štátov, ktoré Lotyšsko dostáva na základe mechanizmu postupného zavádzania, ktorý je ustanovený v Akte o pristúpení z roku 2003“, a „nízke príjmy v poľnohospodárstve“ ( 15 ), ako aj skutočnosť uvedená v odôvodnení 3 tohto rozhodnutia, že určitý podiel plochy poľnohospodárskej pôdy je vo vlastníctve a v správe nepoľnohospodárov, nepredstavujú samy osebe výnimočné okolnosti v zmysle článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. Tieto skutočnosti totiž na jednej strane iba opisujú štruktúru lotyšského poľnohospodárstva (malá rozloha poľnohospodárskych podnikov, nízke príjmy) a na druhej strane sa týkajú uplatňovania nástrojov priamej podpory ( 16 ) upravených v aktoch prijatých pri pristúpení dotknutého členského štátu k Únii. Keďže tieto skutočnosti sa netýkajú problémov súvisiacich s nepriaznivou hospodárskou situáciou, nemajú požadovanú výnimočnú povahu.

38.

Na rozdiel od tvrdenia žalujúcej inštitúcie však tieto skutočnosti nie sú v štruktúre napadnutého rozhodnutia uvedené ako výnimočné okolnosti, ale konkrétne ako faktory charakterizujúce štruktúru lotyšského poľnohospodárstva, pričom odkaz na tieto skutočnosti je nevyhnutný predovšetkým na účely posúdenia negatívnych hospodárskych a sociálnych následkov hospodárskej krízy, ktorá je podľa odôvodnení 3 a 4 tohto rozhodnutia hlavnou okolnosťou odôvodňujúcou schválenie opatrení. To isté platí aj o ďalšom faktore uvedenom v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia, konkrétne o nedostatku vlastných finančných zdrojov poľnohospodárov, na ktorého štrukturálnu povahu Komisia odkazuje bez toho, aby predložila konkrétne dôkazy. Navyše z rozsudku z 29. februára 1996, Komisia/Rada, jasne vyplýva, že Rada sa pri výkone právomoci podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ môže pri posudzovaní účinkov nepriaznivej hospodárskej situácie na určité odvetvie opierať o také skutočnosti, akými sú pretrvávanie alebo zhoršenie štrukturálnych problémov v tomto odvetví. ( 17 )

39.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že skutočnosti, akými sú znižujúca sa úroveň príjmov v roku 2009 uvedená v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, „prehlbujúca sa recesia vo svetovom hospodárstve spôsobená celosvetovou krízou“ v roku 2009 uvedená v odôvodnení 4 tohto rozhodnutia, ako aj zvýšenie cien poľnohospodárskych vstupov v roku 2008, o ktorom sa zmieňuje nasledujúce odôvodnenie 5, sa týkali všetkých členských štátov, pripomínam, že podľa judikatúry nie je v žiadnom prípade vylúčené, že by určitá situácia z dôvodu, že sa týka súčasne viacerých členských štátov alebo že má prípadne vplyv na viacero odvetví hospodárstva, nemohla s prihliadnutím na jej prípadné konkrétne dôsledky v danom členskom štáte predstavovať na účely uplatnenia článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ relevantnú okolnosť. ( 18 ) Sama Komisia v tejto súvislosti vo svojich písomných vyjadreniach zdôrazňuje, že Lotyšsko bolo vážne zasiahnuté hospodárskou krízou, ktorá je, ako bolo uvedené vyššie, hlavným faktorom, o ktorý sa Rada opierala v napadnutom rozhodnutí. Navyše Komisia nevylučuje, že situácia všeobecnej hospodárskej krízy teoreticky môže predstavovať výnimočnú okolnosť.

40.

Nakoniec tvrdenie Komisie, že údaje týkajúce sa významu recesie pre trh s poľnohospodárskou pôdou uvedené v odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia nie sú hodnoverné, pretože ako referenčný rok na porovnanie počtu transakcií zohľadňujú rok 2007, v ktorom dosiahol „boom na trhu s nehnuteľnosťami“ maximum, aj keby bolo dostatočne podložené dôkazmi ( 19 ), nie je postačujúce na spochybnenie skutočnosti, že recesia má povahu výnimočnej okolnosti, čo nespochybnila ani Komisia, ani na spochybnenie jej dôsledkov pre odvetvie poľnohospodárstva v Lotyšsku.

41.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že Komisia nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa záveru o existencii okolností umožňujúcich odôvodniť prijatie rozhodnutia podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ.

42.

Po prvé Komisia tvrdí, že schémy pomoci na nákup pôdy neumožňujú ani vyriešiť, ani zlepšiť štrukturálne problémy uvedené v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, najmä problém, ktorým je malá rozloha lotyšských poľnohospodárskych podnikov. Komisia, ktorá vychádza z údajov vypracovaných Eurostatom, konštatuje, že rozšírenie poľnohospodárskych podnikov z hľadiska ich priemernej plochy, ku ktorému v Lotyšsku postupne došlo, v podstate nesúviselo s poskytovaním pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že zo štatistických údajov predložených Komisiou vyplýva, že v období rokov 2003 až 2005, v ktorom sa uplatňovala schéma pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy, došlo k výraznejšej zmene, pokiaľ ide o štruktúru lotyšských poľnohospodárskych podnikov (ktoré sa zväčšili v priemere o 5,2 hektára) oproti obdobiu rokov 2005 až 2007 (o 3,2 hektára), a preto nie je možné vylúčiť, že dotknutá schéma pomoci priamo prispela k tomuto výraznejšiemu zväčšeniu poľnohospodárskych podnikov v rokoch jej uplatňovania. V každom prípade sa domnievam, že ak by aj z týchto údajov vyplývalo, že uplatňovanie tejto schémy malo za následok len malé zväčšenie poľnohospodárskych podnikov v Lotyšsku z hľadiska ich priemernej rozlohy, táto okolnosť sama osebe nepostačuje na preukázanie, že Rada zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy, keď konštatovala, že opatrenia schválené napadnutým rozhodnutím sú vhodné najmä na dosiahnutie cieľov uvedených v odôvodnení 6 tohto rozhodnutia, ktorými je motivovať nezamestnaných, aby začali s poľnohospodárskou výrobou, poskytnúť príležitosť čiastočne samozásobiteľským poľnohospodárom, ktorí už nepracujú ako zamestnanci v iných odvetviach ako poľnohospodárstve, zlepšiť štruktúru svojho podniku z hľadiska rozlohy a uľahčiť predaj poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve nezamestnaných, ktorí potrebujú kapitál, aby mohli zmeniť svoj status na samostatne zárobkovo činné osoby.

43.

Po druhé Komisia uvádza, že v roku 2009 prijala s cieľom riešiť dôsledky krízy špecifické oznámenie ustanovujúce dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy ( 20 ) (ďalej len „dočasný rámec“), na základe ktorého boli vďaka niektorým jeho neskorším zmenám a doplneniam ( 21 ) schvaľované rôzne formy pomoci poskytované členskými štátmi poľnohospodárskym podnikom, medzi ktoré patrila najmä dočasná finančná pomoc v maximálnej výške 15000 eur, ktorá mohla byť poskytovaná do konca roka 2010. Komisia sa domnieva, že Rada tým, že nezohľadnila túto pomoc, ktorá bola osobitne zameraná na riešenie týchto problémov spojených s krízou, a najmä tým, že nepreskúmala, či uvedená pomoc umožnila tieto problémy vyriešiť, porušila zásadu proporcionality. Komisia ďalej uvádza, že Rada mala zohľadniť aj ďalšie nástroje pomoci prijaté Komisiou alebo samotnou Radou, ktoré sú zamerané na riešenie problémov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a teda nástroje, ktoré mohlo Lotyšsko použiť na tieto účely.

44.

Tieto tvrdenia Komisie si vyžadujú preskúmať, či a do akej miery je Rada povinná zohľadniť opatrenia, ktoré už boli prijaté na úrovni Únie s cieľom riešiť situácie uvádzané žiadajúcim členským štátom ako výnimočné okolnosti. V tejto súvislosti sa s odkazom na úvahy uvedené v bode 96 mojich návrhov z dnešného dňa prednesených vo veci C‑117/10 domnievam, že Rada má pri prijímaní rozhodnutia podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ zohľadniť aspoň predchádzajúce existujúce opatrenia osobitne zamerané na riešenie situácií, ktoré umožňujú odôvodniť schválenie dotknutej pomoci, ( 22 ) čo však neznamená, že musí skúmať alebo uvádzať vo svojom rozhodnutí všetky právne normy upravujúce predmetnú oblasť.

45.

Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by Rada v prejednávanej veci skúmala, či Lotyšsko využilo možnosti poskytnuté dočasným rámcom a aké účinky by spôsobovali prípadné zásahy uskutočnené na tomto základe. ( 23 ) Treba zdôrazniť na jednej strane, že priama finančná pomoc poskytovaná v obmedzenej výške, na ktorú odkazuje Komisia, bola síce zameraná na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy pre hospodárstvo, nebola však pomocou osobitne určenou na podporu investícií s cieľom zlepšiť štruktúru poľnohospodárskych podnikov, a na druhej strane, že táto pomoc mohla byť poskytnutá len do 31. decembra 2010. Za týchto okolností sa Rada podľa môjho názoru mohla oprávnene domnievať, že cielenejšia pomoc, ktorá má širšiu časovú pôsobnosť, jednak umožní prípadne aj spolu s ďalšími nástrojmi dosiahnuť cieľ, ktorým je zmierniť následky finančnej krízy a najmä ťažkosti spojené s prístupom poľnohospodárov k pôžičkám, a jednak môže vhodnejšie reagovať na štrukturálne problémy v odvetví lotyšského poľnohospodárstva. Takisto sa domnievam, že aj keby mala Rada v napadnutom rozhodnutí zohľadniť opatrenia na boj proti nezamestnanosti na vidieku stanovené v rámci politiky Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka v súlade s nariadením č. 1698/2005 ( 24 ), nezohľadnenie týchto okolností samo osebe nestačí na spochybnenie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré zohľadňuje veľké množstvo dôvodov a vychádza z celkového posúdenia situácie v dotknutom odvetví v čase prebiehajúcej hospodárskej krízy. Okrem toho zdôrazňujem, že lotyšské orgány v liste z 3. decembra 2009 adresovanom Rade čiastočne odôvodnili, prečo sa domnievajú, že tieto opatrenia nemôžu nahrádzať schému pomoci, ktorej cieľom je podporiť nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy poľnohospodármi. Nezdá sa mi však, že by Rada mala osobitnú povinnosť zohľadniť nariadenie č. 1535/2007 ( 25 ), ako to uvádza Komisia, pretože toto nariadenie je nástrojom, ktorý nie je osobitne zameraný na dosiahnutie cieľov uvedených v rozhodnutí. Schéma schválená napadnutým rozhodnutím je v každom prípade zameraná na podporu investícií na nákup poľnohospodárskej pôdy, čiže sa uplatňuje na inej úrovni než uvedené nariadenie.

46.

Napokon Komisia uvádza, že k neprimeranosti týchto opatrení vedú už samotné okolnosti, akými sú rozšírenie časovej pôsobnosti schválených opatrení, ako aj ich následné dlhodobé účinky (pretože ide o financovanie pôžičiek s dlhodobou platnosťou).

47.

Domnievam sa, že výnimka udelená podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ musí byť vzhľadom na výnimočnú povahu právomoci Rady podľa tohto ustanovenia časovo obmedzená a poskytnutá len na čas, ktorý je nevyhnutne potrebný na zvrátenie situácie uvedenej na podporu rozhodnutia. ( 26 ) To znamená, že pokiaľ sa rozhodnutie podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ týka systémov pomoci, ktoré sa majú, tak ako v prejednávanej veci, uplatňovať pomerne dlho, Rada musí uviesť presné dôvody, pre ktoré považovala toto rozhodnutie so zreteľom na okolnosti uvedené na podporu vyhlásenia zlučiteľnosti za nevyhnutné. Hoci je v prejednávanej veci nesporné, že list lotyšských orgánov z 27. novembra 2009 adresovaný Rade a napadnuté rozhodnutie len súhrnne uvádzajú dôvody, pre ktoré sa rozhodlo o nevyhnutnosti povoliť spornú schému na obdobie štyroch rokov, tieto dôvody možno vyvodiť z kontextu, do ktorého patrí napadnuté rozhodnutie, ako aj z povahy povolených opatrení, z problémov, ku ktorých riešeniu mali tieto opatrenia prispieť, a zo sledovaných cieľov. Navyše Rada tieto dôvody doplnila vo svojich písomných podaniach.

48.

Pokiaľ ide o námietku vznesenú Komisiou, uvádzam, že táto námietka sa v podstate zakladá na tvrdení, že časová pôsobnosť výnimky priznanej napadnutým rozhodnutím a dĺžka platnosti usmernení pre poľnohospodárstvo na roky 2007 až 2013 sú zhodné, čo podľa žalujúcej inštitúcie svedčí o tom, že Rada nemala v úmysle uplatniť výnimku v obmedzenom rozsahu nevyhnutnom na nápravu zistenej nerovnováhy, ale chcela skôr paralyzovať uplatnenie týchto usmernení. Napriek tomu, že som si tejto zhody vedomý, sa však domnievam, že s prihliadnutím na dlhodobé ciele, ktoré toto rozhodnutie sleduje, a na možné dlhodobé negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy uvedené ako výnimočné okolnosti na jeho podporu sa Komisii nepodarilo preukázať, že Rada tým, že schválila dotknutú schému pomoci na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, zjavne prekročila mieru voľnej úvahy, ktorú má pri výkone právomoci podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ.

49.

Vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 15 až 31 vyššie navrhujem, aby Súdny dvor: