Vec T‑3/09

Talianska republika

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Dočasné ochranné opatrenia v sektore stavby lodí – Zmena schémy pomoci, ktorú Komisia predtým schválila, plánovaná talianskymi orgánmi – Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom“

Abstrakt rozsudku

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Kategórie pomoci, definované právnou úpravou, ktoré možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom

(Článok 87 ods. 3 ES a článok 88 ods. 3 ES)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Uplatnenie hmotnoprávnych noriem účinných v čase prijatia rozhodnutia Komisie

(Článok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 4)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Povinnosť náležitej starostlivosti členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, a jej príjemcu, pokiaľ ide o oznámenie všetkých relevantných skutočností

(Článok 88 ods. 2 ES)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Neexistencia pripomienok dotknutých osôb – Neexistencia vplyvu na platnosť rozhodnutia Komisie

(Článok 88 ods. 2 ES)

1. Podľa článku 87 ods. 3 ES určité kategórie pomoci „možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom“. Pokiaľ sa nariadenie opiera o článok 87 ods. 3 ES a definuje pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, neznamená to, že taká aj nevyhnutne je. Je totiž na Komisii, aby podľa článku 88 ods. 3 ES overila, či pomoc spĺňa všetky podmienky na to, aby bola zlučiteľná so spoločným trhom.

(pozri body 35 – 37)

2. Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť právnej normy v prípade neexistencie prechodných ustanovení, treba rozlíšiť normy upravujúce právomoc a hmotnoprávne normy. Pokiaľ ide o normy upravujúce právomoc inštitúcií Únie, ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávňuje inštitúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platiť v okamihu jeho prijatia. Pokiaľ ide o hmotnoprávne normy, od nadobudnutia ich účinnosti upravujú všetky budúce účinky situácií, ktoré vznikajú na základe skorších právnych predpisov. Hmotnoprávne normy sa preto neuplatňujú na účinky, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich účinnosti, okrem situácií, keď sú splnené výnimočné podmienky na retroaktívne uplatňovanie.

Pokiaľ ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, v rámci systému kontroly štátnej pomoci sa okamih vzniku účinkov plánovanej pomoci zhoduje s okamihom rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom. Pravidlá, zásady a kritériá posúdenia zlučiteľnosti štátnej pomoci účinné v čase prijatia rozhodnutia Komisiou možno totiž v zásade považovať za lepšie prispôsobené kontextu hospodárskej súťaže. Je to tak z toho dôvodu, že dotknutá pomoc má za následok skutočné výhody alebo nevýhody na vnútornom trhu až od okamihu jej schválenia Komisiou. Na druhej strane na pomoc poskytnutú protiprávne bez predchádzajúceho oznámenia sa uplatňujú hmotnoprávne normy, ktoré sú účinné v okamihu poskytnutia pomoci, pretože výhody a nevýhody vyvolané takou pomocou sa prejavia v období, počas ktorého bola dotknutá pomoc poskytovaná.

Je nesporné, že skutočnosť, že okamih určujúci uplatniteľné hmotnoprávne normy sa zhoduje, pokiaľ ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, s prijatím rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci, vedie k tomu, že táto inštitúcia môže – zmenou dĺžky preskúmavania oznámeného opatrenia pomoci – vyvolať uplatnenie hmotnoprávnej normy, ktorá nadobudla účinnosť až po oznámení predmetného opatrenia pomoci Komisii. V tejto súvislosti treba uviesť, že možnosť Komisie vybrať si medzi uplatnením novej alebo starej normy je vymedzená a vyvážená jednak skutočnosťou, že členské štáty disponujú voľnou úvahou v súvislosti s časom oznámenia opatrení pomoci, a jednak skutočnosťou, že článok 4 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatňovania článku 88 ES vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných konala obozretne.

(pozri body 56, 57, 59 – 61, 64, 65)

3. Keď Komisia rozhodne začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, je na členských štátoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predložili argumenty, prostredníctvom ktorých môžu preukázať, že plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám stanoveným podľa Zmluvy, keďže zámerom konania vo veci formálneho zisťovania je práve zabezpečiť, aby sa Komisii objasnili všetky skutočnosti veci. Komisia je síce povinná pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania jasne vyjadriť svoje pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou pomoci so spoločným trhom, aby členskému štátu a iným dotknutým účastníkom konania umožnila odpovedať v čo najširšom rozsahu, faktom však zostáva, že je na žiadateľovi o pomoc, aby rozptýlil tieto pochybnosti a dokázal, že plánovaná pomoc spĺňa podmienky, podľa ktorých ju možno poskytnúť.

(pozri bod 83)

4. Článok 88 ods. 2 ES síce ukladá Komisii povinnosť, aby pred prijatím rozhodnutia zhromaždila informácie od všetkých dotknutých účastníkov konania, ale nezakazuje jej, aby v prípade neexistencie takých informácií prijala záver, že pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisii predovšetkým nemožno vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne informácie, ktoré jej mohli byť predložené v priebehu správneho konania, ale predložené neboli, keďže Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmať, ktoré skutočnosti jej mohli byť predložené.

(pozri bod 84)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 3. februára 2011 (*)

Vo veci T‑3/09,

Talianska republika, v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: E. Righini, C. Urraca Caviedes a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2010/38/ES z 21. októbra 2008 o štátnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnúť prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa dočasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 50),

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca),

tajomník: N. Rosner, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. júna 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

Právny rámec

1 Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

b) ‚existujúca pomoc‘ bude znamenať:

i) … všetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti zmluvy v príslušných členských štátoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli účinnosť predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti zmluvy;

ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou;

…

v) pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože možno stanoviť, že v čase, keď nadobudla účinnosť, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu a bez toho, aby ju členský štát upravoval. Pokiaľ sa určité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii činnosti podľa práva spoločenstva, tieto opatrenia sa nebudú považovať za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu;

c) ‚nová pomoc‘ bude znamenať všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci;

…“

2 Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), v článku 4 ods. 1 stanovuje:

„Na účely článku 1 písm. c) nariadenia… č. 659/1999 zmena existujúcej pomoci bude znamenať každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom. Zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude považované za zmenu existujúcej pomoci.“

3 Na základe článku 87 ods. 3 písm. e) ES Rada prijala nariadenie (ES) č. 1177/2002 z 27. júna 2002 o dočasných ochranných opatreniach v sektore stavby lodí (Ú. v. ES L 172, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 485). Uvedené nariadenie povolilo tento mechanizmus s cieľom pomôcť lodeniciam Spoločenstva, ktoré trpia nepriaznivými následkami vo forme vážnej ujmy v dôsledku nekalej hospodárskej súťaže zo strany kórejských lodeníc (odôvodnenie č. 3 nariadenia). Článok 2 ods. 2 a 3 tohto nariadenia stanovuje, že priamu pomoc pre zákazky na stavbu lodí možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ táto pomoc neprekročí 6 % zmluvnej hodnoty a ak priemysel Spoločenstva utrpel vážnu ujmu v tomto trhovom segmente v dôsledku nekalých praktík zo strany Kórey.

4 Článok 3 nariadenia č. 1177/2002 podmieňuje poskytnutie pomoci jej oznámeniu Komisii podľa článku 88 ES, pričom Komisia musí takú pomoc preskúmať a musí prijať rozhodnutie podľa nariadenia č. 659/1999.

5 Článok 2 ods. 4 a články 4 a 5 nariadenia č. 1177/2002 znejú:

„Článok 2

…

4. Toto nariadenie sa neuplatňuje na lode, ktoré boli dodané neskôr ako tri roky odo dňa podpísania konečnej zmluvy. Komisia však môže trojročnú lehotu dodávky predĺžiť, ak sa to považuje za odôvodnené na základe technickej náročnosti individuálneho príslušného projektu na stavbu lodí alebo na základe zdržaní vyplývajúcich z nečakaných značných a obhájiteľných narušení pracovného programu lodenice, ktoré možno pripísať výnimočným a nepredvídateľným okolnostiam, ktoré vznikli mimo podniku.

…

Článok 4

Nariadenie sa uplatňuje na konečné zmluvy podpísané od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia až do skončenia jeho platnosti, s výnimkou konečných zmlúv podpísaných predtým, ako spoločenstvo oznámi v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, že začalo konanie o urovnaní sporu s Kóreou tým, že požiadalo o poradu v súlade s dohodou Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a konaniach pri urovnávaní sporov a konečných zmlúv podpísaných jeden mesiac alebo neskôr po tom, ako spoločenstvo oznámi v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, že toto konanie o urovnaní sporu bolo ukončené pozastavené preto, že Komisia považuje schválenú zápisnicu za účinne vykonávanú.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a jeho platnosť sa skončí 31. marca 2004.

…“

6 Nariadením Rady (ES) č. 502/2004 z 11. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1177/2002 (Ú. v. EÚ L 81, s. 6; Mim. vyd. 13/034, s. 33), sa dátum ukončenia platnosti nariadenia č. 1177/2002 stanovený v jeho článku 5 presúva na 31. marca 2005.

Okolnosti predchádzajúce sporu

7 Dňa 15. januára 2004 Talianska republika oznámila schému pomoci, prostredníctvom ktorej chcela uplatniť nariadenie č. 1177/2002 na základe článku 4 ods. 153 legge n° 350 su disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2004) [zákon č. 350 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby ročného a viacročného štátneho rozpočtu (zákon o štátnom rozpočte na rok 2004)] z 24. decembra 2003 (riadny dodatok ku GURI č. 299 z 27. decembra 2003, ďalej len „zákon č. 350/2003“), ktorý stanovoval:

„Na uplatňovanie [nariadenia č. 1177/2002] sa na rok 2004 vyčleňuje suma 10 miliónov eur. Formy poskytnutia pomoci upraví vyhláška Ministerstva pre infraštruktúru a dopravu. Účinnosť ustanovení tohto bodu podlieha podľa článku 88 ods. 3 [ES] predbežnému schváleniu [Komisie].“

8 Formy poskytnutia pomoci sa stanovili vyhláškou ministerstva (ministro delle infrastrutture e dei trasporti), Attuazione del regolamento (CE) n. 1177/2002 del 27 giugno 2002 del Consiglio, relativo ad un meccanismo difensivo temporaneo per la costruzione navale (vyhláška ministerstva pre infraštruktúru a dopravu o ustanoveniach týkajúcich sa uplatňovania nariadenia č. 1177/2002, GURI č. 93 z 21. apríla 2004, ďalej len „vyhláška ministerstva z 2. februára 2004“).

9 Rozhodnutím z 19. mája 2004 o schéme pomoci N 59/2004 týkajúcej sa dočasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí oznámeným pod číslom K(2004) 1807 (ďalej len „rozhodnutie o schválení z roku 2004“) Komisia schválila oznámenú schému pomoci, ktorá podľa nej bola v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1177/2002 a bola zlučiteľná so spoločným trhom (ďalej len „schéma pomoci z roku 2004“).

10 Talianska republika považovala počiatočnú dotáciu vo výške 10 miliónov eur za nedostatočnú na pokrytie všetkých žiadostí o pomoc podaných pred uplynutím platnosti nariadenia č. 1177/2002 zmeneného a doplneného nariadením č. 502/2004 a 1. februára 2008 oznámila Komisii svoj zámer vyčleniť na základe článku 2 ods. 206 legge n° 244 su disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge finanziaria 2008) [zákon č. 244 o ustanoveniach týkajúcich sa tvorby ročného a viacročného štátneho rozpočtu (zákon o štátnom rozpočte na rok 2008)] z 24. decembra 2007 (riadny dodatok ku GURI č. 300 z 28. decembra 2007) v rozpočte určenom na schému pomoci z roku 2004 dodatočnú sumu 10 miliónov eur (ďalej len „oznámené opatrenie pomoci“).

11 Listom z 30. apríla 2008 Komisia informovala Taliansku republiku, že v súvislosti s touto pomocou sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. Rozhodnutie o začatí konania bolo okrem toho uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 140, 2008, s. 20). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dňa tohto uverejnenia.

12 Dňa 21. októbra 2008 Komisia prijala rozhodnutie 2010/38/ES o štátnej pomoci C 20/08 (ex N 62/08), ktorú Taliansko plánuje poskytnúť prostredníctvom úpravy schémy N 59/04 týkajúcej sa dočasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 50) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré v článku 1 stanovuje:

„Štátna pomoc, ktorú Taliansko plánuje poskytnúť úpravou schémy N 59/04 týkajúcej sa dočasných ochranných opatrení v sektore stavby lodí, ktorá zahŕňa zvýšenie [rozpočtu schémy pomoci z roku 2004] o 10 miliónov EUR, nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

Táto pomoc sa preto nemôže poskytnúť.“

13 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 a článku 4 nariadenia č. 794/2004 a že túto pomoc nemožno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, pretože nariadenie č. 1177/2002 už nebolo účinné, čiže nemohlo slúžiť ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci. Komisia tiež spresnila, že toto opatrenie pomoci nemožno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom na základe rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo (Ú. v. EÚ C 317, 2003, s. 11; Mim. vyd. 08/002, s. 201) a nie je zlučiteľné so spoločným trhom ani na základe niektorého z ďalších ustanovení, ktoré sa uplatňujú v oblasti štátnej pomoci.

14 Komisia okrem toho uviedla, že po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1177/2002 Kórejská republika predložila orgánu pre urovnávanie sporov (ďalej len „OUS“) Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) otázku týkajúcu sa zákonnosti tohto nariadenia vzhľadom na pravidlá WTO. Dňa 22. apríla 2005 skupina expertov OUS uverejnila správu so záverom, že nariadenie č. 1177/2002 a niektoré vnútroštátne schémy pomoci prijaté na jeho základe a existujúce v čase, keď Kórejská republika predložila spor WTO, porušovali niektoré pravidlá tejto organizácie. Dňa 20. júna 2005 OUS prijal správu skupiny expertov, v ktorej odporúčal Spoločenstvu, aby uviedlo nariadenie č. 1177/2002 a vnútroštátne schémy pomoci prijaté na jeho základe do súladu so svojimi záväzkami na základe dohôd uzatvorených v rámci WTO.

Konanie a návrhy účastníkov konania

15 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa Talianska republika 2. januára 2009 podala túto žalobu.

16 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

17 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.

18 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnosti spojenia tejto veci s vecou T‑584/08, v rámci ktorej spoločnosť Cantiere navale De Poli SpA podala žalobu s rovnakým predmetom konania. Po doručení vyjadrení účastníkov konania, ktorí nemali žiadne námietky, uznesením predsedu ôsmej komory z 2. júna 2010 boli veci spojené na účely ústnej časti konania podľa článku 50 rokovacieho poriadku.

19 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 16. júna 2010.

Právny stav

20 Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza sedem žalobných dôvodov založených postupne na nesprávnej kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci, porušení nariadenia č. 1177/2002, porušení článkov 87 ES a 88 ES, porušení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, porušení zásady kontradiktórnosti, zohľadnení pravidiel WTO pri posúdení zlučiteľnosti oznámeného opatrenia pomoci so spoločným trhom a na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na oznámení Komisie WTO z 20. júla 2005 (ďalej len „oznámenie WTO“).

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnej kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci

Tvrdenia účastníkov konania

21 Talianska republika pripomína, že nariadenie č. 1177/2002 nestanovuje nominálny strop, pokiaľ ide o celkovú výšku pomoci, ktorú každý členský štát môže poskytnúť podľa nariadenia č. 1177/2002. Okrem toho v schéme pomoci z roku 2004, ktorá bola Komisii oznámená a ňou schválená, neboli presne stanovené ani obmedzené celkové rozpočtové prostriedky, ktoré sa mali vyčleniť na pomoc na stavbu lodí. Jediné finančné obmedzenie schémy pomoci z roku 2004 bolo uvedené v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1177/2002, konkrétne slovami „pomoc… maximálne do výšky 6 % zmluvnej hodnoty“ pred poskytnutím pomoci.

22 Inými slovami, účasť Talianskej republiky uvedená v článku 4 ods. 153 zákona č. 350/2003 a vyhláške ministerstva z 2. februára 2004 bola neobmedzená, pokiaľ ide o celkovú sumu možnej pomoci. Zo samotnej štruktúry schémy pomoci z roku 2004 totiž vyplývalo, že celkovú výšku pomoci nebolo možné a priori určiť, pretože závisela od počtu a hodnoty zmlúv, ktoré boli dotknuté nepriaznivými dôsledkami nekalej hospodárskej súťaže zo strany Kórey, počas obdobia stanoveného v nariadení č. 1177/2002 zmenenom a doplnenom nariadením č. 502/2004.

23 Počiatočná suma 10 miliónov eur stanovená v článku 4 ods. 153 zákona č. 350/2003 mala povahu jednoduchej rozpočtovej dotácie, ktorá bola čisto indikatívna pre rok 2004, a nijako nevplývala na rozsah účasti a právny záväzok Talianskej republiky voči talianskym lodným staviteľom, ktorí čelili kórejskej nekalej hospodárskej súťaži. Okrem toho zlučiteľnosť schémy pomoci z roku 2004 so spoločným trhom sa mala posúdiť výlučne na základe ustanovení vyhlášky ministerstva z 2. februára 2004, ktorá podľa vzoru nariadenia č. 1177/2002 neobsahovala nijaký finančný limit. V rozhodnutí o schválení z roku 2004 sa totiž Komisia finančnou dotáciou vo výške 10 miliónov eur nijako nezaoberala.

24 Konečná celková výška verejných finančných prostriedkov tak nebola súčasťou štruktúry schémy pomoci, ktorú Talianska republika oznámila Komisii v roku 2004. Talianska republika si naopak vyhradila možnosť zvýšiť dotáciu v nasledujúcich rokoch.

25 Na podporu tvrdenia, že rozsah schémy pomoci z roku 2004 počítal s určitou nezávislosťou, pokiaľ ide o jej celkové finančné krytie, Talianska republika tvrdí, že rozpočtové prostriedky vyčlenené pre túto schému boli už v roku 2005 zvýšené o sumu 1 milión eur bez toho, aby voči tomu Komisia namietala.

26 Z toho vyplýva, že Komisia sa tým, že považovala počiatočnú sumu 10 miliónov eur za neoddeliteľnú súčasť schémy pomoci z roku 2004, dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu prejednávanej veci.

27 Okrem toho toto nesprávne posúdenie viedlo Komisiu k nesprávnemu uplatneniu viacerých ustanovení práva Európskej únie, najmä článku 87 ods. 1 ES, článku 88 ods. 3 ES, článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 a článku 4 nariadenia č. 794/2004.

28 Oznámené opatrenie pomoci nebolo možné považovať za zmenu schémy pomoci z roku 2004, pretože nová dotácia bola len účtovnou operáciou a vôbec neovplyvnila rozsah účasti a záväzku Talianskej republiky voči talianskym lodným staviteľom, ktorí čelili kórejskej nekalej hospodárskej súťaži. Komisia teda prijala nesprávny záver, že oznámené opatrenie pomoci predstavuje novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999.

29 Uvedená dotácia v skutočnosti predstavovala čisto administratívnu zmenu v zmysle článku 4 nariadenia č. 794/2004. Talianska republika v tejto súvislosti uvádza, že zvýšením rozpočtových prostriedkov vyčlenených na schému pomoci z roku 2004 nezmenila ani podmienky uplatňovania tejto schémy, ani časovú pôsobnosť jej uplatňovania.

30 Skutočnosť, že taliansky zákonodarca považoval za potrebné oznámiť Komisii novú dotáciu, nie je relevantná pre vyriešenie otázky, či ide o novú pomoc, pretože vnútroštátny právny predpis nemôže prevážiť nad právnymi normami Únie.

31 Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý, a v podstate tvrdí, že počiatočné rozpočtové prostriedky vo výške 10 miliónov eur vyčlenené na schému pomoci z roku 2004 boli jej neoddeliteľnou súčasťou.

Posúdenie Všeobecným súdom

32 Treba uviesť, že všetky výhrady Talianskej republiky prednesené v rámci tohto prvého žalobného dôvodu sa zakladajú na predpoklade, podľa ktorého Komisia v rozhodnutí o schválení z roku 2004 nezastávala, a ani nemohla zastávať názor, že schéma pomoci z roku 2004, ktorú Talianska republika oznámila, obsahovala finančný strop 10 miliónov eur. Z toho by vyplývalo, že oznámené opatrenie pomoci, čiže dodatočná dotácia vo výške 10 miliónov eur v roku 2008, nepredstavuje zmenu existujúcej pomoci.

33 Návrhy Talianskej republiky v tomto ohľade sa zakladajú v zásade na dvoch tvrdeniach, pričom prvé tvrdenie sa opiera o osobitosť nariadenia č. 1177/2002 a druhé o spôsob, akým talianske orgány definovali spôsoby uplatňovania nariadenia č. 1177/2002 vo vnútroštátnej právnej úprave.

34 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že nariadenie č. 1177/2002 nestanovilo nijaký nominálny strop v súvislosti s celkovou výškou pomoci, ktorú každý členský štát môže poskytnúť na jeho základe, treba konštatovať, že argumentácia Talianskej republiky obsahuje dva základné chybné aspekty.

35 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že základom nariadenia č. 1177/2002 je článok 87 ods. 3 písm. e) ES. Pomoc, na ktorú sa vzťahuje, preto predstavuje len jednu z kategórií pomoci, ktoré „možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom“. Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1177/2002 pritom presne preberá toto znenie.

36 Preto aj keď takú pomoc možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, neznamená to, že taká aj nevyhnutne je (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, C‑311/94, Zb. s. I‑5023, body 26 až 28).

37 Je totiž na Komisii, aby podľa článku 88 ods. 3 ES overila, či pomoc spĺňa všetky podmienky na to, aby bola zlučiteľná so spoločným trhom. Potvrdzuje to aj článok 3 nariadenia č. 1177/2002, ktorý výslovne stanovuje, že na dotknutú pomoc sa vzťahuje článok 88 ES a nariadenie č. 659/1999.

38 Okrem toho treba zdôrazniť, že nariadenie č. 1177/2002 patrí medzi množstvo opatrení, ktoré Rada prijala na základe článku 87 ods. 3 písm. e) ES na prekonanie problémov s konkurencieschopnosťou a nadmernou kapacitou, ktorej čelia lodenice Únie. Tieto opatrenia mali vždy dvojaký cieľ, na jednej strane majú vyplniť konkurenčnú medzeru, ktorá rozdeľuje európske lodenice a ich medzinárodných rivalov, a na druhej strane majú zabezpečiť spravodlivé a jednotné podmienky hospodárskej súťaže v celom Spoločenstve [pozri napríklad prvé a šieste odôvodnenie smernice Rady 87/167/EHS z 26. januára 1987 o štátnej pomoci na stavbu lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 69, s. 55), piate a deviate odôvodnenie, ako aj článok 4 ods. 5 smernice Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o štátnej pomoci na stavbu lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 380, s. 27) a tretie a šieste odôvodnenie, ako aj článok 3 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1540/98 z 29. júna 1998 o štátnej pomoci na stavbu lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 202, s. 1)].

39 Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Talianska republika, Komisia do svojho posúdenia zlučiteľnosti schémy pomoci z roku 2004 so spoločným trhom mohla začleniť rozpočet, ktorý Talianska republika vyčlenila na túto schému, pretože jej to umožnilo kontrolovať podmienky hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva v odvetví stavby lodí.

40 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa schéma pomoci z roku 2004 v skutočnosti zakladala len na vyhláške ministerstva z 2. februára 2004, ktorá nestanovila nijaký rozpočtový limit, treba ho hneď na úvod zamietnuť. Pri posúdení právneho základu schémy pomoci z roku 2004 totiž nemožno ignorovať vnútroštátnu právnu normu, ktorú predstavuje zákon č. 350/2003 a ktorá stanovuje prijatie normy nižšej právnej sily, konkrétne v tejto veci vyhlášku ministerstva z 2. februára 2004.

41 Okrem toho je nesporné, že v zákone č. 350/2003 Talianska republika spresnila, že počiatočné rozpočtové prostriedky na schému pomoci predstavujú 10 miliónov eur, a toto spresnenie bolo súčasťou podkladov, ktoré predložila na preskúmanie Komisii v rámci postupu, ktorý viedol k rozhodnutiu o schválení z roku 2004.

42 V tejto súvislosti treba uviesť, že tvrdenie Talianskej republiky, podľa ktorého sa Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení z roku 2004 nijako nezaoberala sumou 10 miliónov eur, nemožno prijať. Je nepochybné, že Komisia schválila schému pomoci z roku 2004 tak, ako ju Talianska republika oznámila. Ako už bolo uvedené vyššie a ako vyplýva aj z bodu 11 rozhodnutia o schválení z roku 2004, počiatočný rozpočet 10 miliónov eur bol súčasťou parametrov, ktoré Talianska republika predložila Komisii na posúdenie. V liste, v ktorom sa oznamovalo dotknuté opatrenie pomoci, sa totiž uvádza, že rozpočtové prostriedky sú obmedzené na 10 miliónov eur, jednak pokiaľ ide o rok 2004 a jednak pokiaľ ide o celkovú vyčlenenú výšku pomoci.

43 Talianska republika preto nemôže dôvodne tvrdiť, že počiatočné rozpočtové prostriedky vyčlenené na schému pomoci z roku 2004 neboli relevantnou skutočnosťou pre vyriešenie otázky, či oznámené opatrenie predstavuje novú pomoc, alebo nie.

44 Okrem toho skutočnosť, že Talianska republika v roku 2005 vyčlenila dodatočnú sumu 1 milión eur v rozpočte schémy pomoci z roku 2004, nie je relevantná na určenie toho, či Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene rozhodla, že oznámené opatrenie predstavuje novú pomoc. Zvýšenie rozpočtu Talianskou republikou v roku 2005 totiž nebolo Komisii nikdy oznámené a v každom prípade ho možno považovať za zmenu stanovenú v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 794/2004, podľa ktorého zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude považované za zmenu existujúcej pomoci.

45 Na doplnenie treba napokon uviesť, že prípadná zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom nemôže ako taká ovplyvniť definíciu zmeny existujúcej pomoci, a tým povinnosť vopred oznámiť túto pomoc Komisii podľa článku 88 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C‑71/04, Zb. s. I‑7419, body 26 až 31). Skutočnosť, že Talianska republika mohla oznámiť celkový rozpočet 20 miliónov eur v roku 2004, a prípadne aj dosiahnuť jeho schválenie, preto nemá nijaký vplyv na záver, že Komisia mohla oznámené opatrenie dôvodne považovať za novú pomoc.

46 Z uvedeného vyplýva, že predpoklad, na ktorom spočíva tento žalobný dôvod, teda nezávislosť schémy pomoci z roku 2004 od počiatočného rozpočtu 10 miliónov eur, je nesprávny. Komisii preto nemožno vytýkať, že oznámené opatrenie pomoci považovala za novú pomoc v zmysle ustanovení práva Únie, akými sú článok 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 a článok 4 nariadenia č. 794/2004.

47 Vzhľadom na uvedené treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení nariadenia č. 1177/2002

Tvrdenia účastníkov konania

48 Talianska republika poukazuje na tvrdenie Komisie v bode 26 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého nariadenie č. 1177/2002 nemohlo slúžiť ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci, pretože v čase oznámenia tohto opatrenia už nebolo účinné.

49 Z doslovného znenia článkov 2 až 5 nariadenia č. 1177/2002 zmeneného a doplneného nariadením č. 502/2004 podľa nej vyplýva, že stanovený deň ukončenia platnosti, čiže 31. marec 2005, znamená len to, že zmluvy podpísané po tomto dátume nemôžu využívať schému pomoci zavedenú nariadením č. 1177/2002. Z nijakého ustanovenia tohto nariadenia ale nevyplýva, že po 31. marci 2005 ho nemožno uplatňovať na zmluvy riadne podpísané pred týmto dátumom. Z článku 2 ods. 4 nariadenia č. 1177/2002 naopak vyplýva, že platby pomoci priznanej na základe tohto nariadenia možno realizovať do 31. marca 2008 alebo v prípade individuálneho predĺženia do 31. marca 2011.

50 V tejto súvislosti Talianska republika pripomína, že oznámené opatrenie pomoci bolo prijaté 24. decembra 2007 a bolo účinné od 1. januára 2008. Cieľom tohto opatrenia bolo z administratívneho a účtovného hľadiska umožniť poskytnutie pomoci na všetky zmluvy na stavbu lodí podpísané do 31. marca 2005. V týchto zmluvách sa mali dodržať všetky ďalšie podmienky nariadenia č. 1177/2002 vrátane tej, podľa ktorej sa dodávka mala uskutočniť počas obdobia troch rokov od podpísania zmluvy, s výnimkou predĺženia tejto lehoty z dôvodov uvedených v tomto nariadení. V dôsledku toho je zjavné, že oznámené opatrenie pomoci bolo prijaté presne na základe nariadenia č. 1177/2002 a že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď toto nariadenie nezohľadnila v napadnutom rozhodnutí. Toto nesprávne právne posúdenie podľa Talianskej republiky samo osebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

51 Talianska republika odmieta tvrdenie Komisie, podľa ktorého stav hospodárskej súťaže, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 1177/2002, už v čase prijatia napadnutého rozhodnutia neexistoval. V tejto súvislosti po prvé tvrdí, že tvrdenie Komisie je neprípustné, pretože znamená značné obmedzenie vykonávania nariadenia č. 1177/2002 a nie je obsiahnuté ani v napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí o schválení z roku 2004.

52 Po druhé tvrdí, že tvrdenie Komisie nie je dôvodné, pretože Komisia nepredložila nijaký konkrétny dôkaz svojho tvrdenia, že v roku 2008 lodní stavitelia v Únii, ktorí uzavreli zmluvy do 31. marca 2005, už v súvislosti so svojimi zákazkami neboli poškodzovaní v dôsledku kórejského dumpingu.

53 Komisia vyvracia tvrdenia Talianskej republiky.

Posúdenie Všeobecným súdom

54 V rámci tohto žalobného dôvodu treba vyriešiť otázku, či sa nariadenie č. 1177/2002 mohlo uplatňovať po 31. marci 2005, teda po uplynutí jeho platnosti, pri posúdení zlučiteľnosti oznámeného opatrenia pomoci so spoločným trhom.

55 Je nesporné, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že nariadenie č. 1177/2002 nemohlo slúžiť ako právny základ pre posúdenie oznámeného opatrenia pomoci, pretože jeho platnosť sa skončila 31. marca 2005 (body 11, 25 a 26 napadnutého rozhodnutia).

56 Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť právnej normy v prípade neexistencie prechodných ustanovení, v prejednávanej veci treba rozlišovať medzi normami upravujúcimi právomoc a hmotnoprávnymi normami.

57 Pokiaľ ide o normy upravujúce právomoc inštitúcií Únie, z judikatúry vyplýva, že ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávňuje inštitúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platiť v okamihu jeho prijatia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C‑269/97, Zb. s. I‑2257, bod 45).

58 V prejednávanej veci je to práve článok 88 ES, ktorý predstavuje právny základ právomoci Komisie pre prijímanie rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci a ktorý ju trvalo splnomocňuje od roku 1968 na rozhodovanie o zlučiteľnosti opatrení pomoci so spoločným trhom z pohľadu článku 87 ES.

59 Pokiaľ ide o hmotnoprávne normy, od nadobudnutia ich účinnosti upravujú všetky budúce účinky situácií, ktoré vznikajú na základe skorších právnych predpisov. Hmotnoprávne normy sa preto neuplatňujú na účinky, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich účinnosti, okrem situácií, keď sú splnené výnimočné podmienky na retroaktívne uplatňovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. apríla 1970, Brock, 68/69, Zb. s. 171, bod 6; z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz‑Meyer, C‑162/00, Zb. s. I‑1049, bod 49, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, Zb. s. I‑7869, bod 119; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2007, Simões Dos Santos/ÚHVT, T‑435/04, Zb. VS s. II‑A‑2‑427, bod 100, a z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T‑25/04, Zb. s. II‑3121, bod 70).

60 Pokiaľ ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, v rámci systému kontroly štátnej pomoci Únie sa okamih vzniku účinkov plánovanej pomoci zhoduje s okamihom rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom. Pravidlá, zásady a kritériá posúdenia zlučiteľnosti štátnej pomoci účinné v čase prijatia rozhodnutia Komisiou možno totiž v zásade považovať za lepšie prispôsobené kontextu hospodárskej súťaže (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C‑334/07 P, Zb. s. I‑9465, body 50 až 53). Je to tak z toho dôvodu, že dotknutá pomoc má za následok skutočné výhody alebo nevýhody na vnútornom trhu až od okamihu jej schválenia Komisiou.

61 Na druhej strane na pomoc poskytnutú protiprávne bez predchádzajúceho oznámenia sa uplatňujú hmotnoprávne normy, ktoré sú účinné v okamihu poskytnutia pomoci, pretože výhody a nevýhody vyvolané takou pomocou sa prejavia v období, počas ktorého bola dotknutá pomoc poskytovaná (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, T‑348/04, Zb. s. II‑625, body 58 až 60).

62 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci Komisii nemožno vytýkať, že neuplatnila nariadenie č. 1177/2002, pokiaľ plánovaná pomoc bola oznámená, ale nebola poskytnutá. Skutočné výhody a nevýhody oznámeného opatrenia pomoci na spoločnom trhu sa totiž nemohli prejaviť pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po tom, čo 31. marca 2005 uplynula platnosť nariadenia č. 1177/2002.

63 Tvrdenie, podľa ktorého článok 4 nariadenia č. 1177/2002 stanovuje, že sa uplatňuje na zmluvy uzavreté do 31. marca 2005, nevyvracia záver, že nariadenie č. 1177/2002 sa neuplatňovalo na oznámené opatrenie. Článok 4 nariadenia č. 1177/2002 totiž spresňuje rovnako ako jeho článok 2 hmotnoprávne podmienky, ktoré treba splniť, aby Komisia mohla na základe tohto nariadenia prijať rozhodnutie, ktorým vyhlási pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom. Časová pôsobnosť tohto nariadenia sa však riadi jeho článkom 5 a zásadami uvedenými v bodoch 57 až 60 vyššie.

64 Je nesporné, že skutočnosť, že okamih určujúci uplatniteľné hmotnoprávne normy sa zhoduje, pokiaľ ide o oznámenú, ale neposkytnutú pomoc, s prijatím rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci, vedie k tomu, že táto inštitúcia môže – zmenou dĺžky preskúmavania oznámeného opatrenia pomoci – vyvolať uplatnenie hmotnoprávnej normy, ktorá nadobudla účinnosť až po oznámení predmetného opatrenia pomoci Komisii. Táto hypotéza, ktorá ale v prejednávanej veci nenastala, lebo opatrenie pomoci bolo oznámené až po uplynutí platnosti nariadenia č. 1177/2002, nemôže odôvodniť výnimku zo zásady, podľa ktorej nové hmotnoprávne normy od nadobudnutia svojej účinnosti upravujú všetky budúce účinky situácií, ktoré vznikli na základe starých noriem.

65 V tejto súvislosti treba uviesť, že možnosť Komisie vybrať si medzi uplatnením novej alebo starej normy je vymedzená a vyvážená jednak skutočnosťou, že členské štáty disponujú voľnou úvahou v súvislosti s časom oznámenia opatrení pomoci, a jednak skutočnosťou, že článok 4 nariadenia č. 659/1999 vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných konala obozretne (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T‑176/01, Zb. s. II‑3931, bod 62 a tam citovanú judikatúru).

66 Skutočnosť, že členské štáty museli oznámiť plánované opatrenia pomoci pred uplynutím platnosti nariadenia č. 1177/2002 a pred podpísaním všetkých oprávnených zmlúv, aby mohli využiť uplatňovanie tohto nariadenia, nemôže spochybniť uplatňovanie zásad upravujúcich časovú pôsobnosť hmotnoprávnych noriem na systém kontroly štátnej pomoci Únie. Systém predbežnej kontroly opatrení štátnej pomoci sa totiž vyznačuje tým, že oznámenia musia nevyhnutne obsahovať aj odhad celkovej výšky plánovanej pomoci. Platí to obzvlášť v prípade prevádzkovej pomoci, o ktorú ide vo veci samej.

67 Vzhľadom na uvedené, a keďže neexistujú prechodné ustanovenia o predĺžení časovej pôsobnosti nariadenia č. 1177/2002, treba druhý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 87 ES, 88 ES a 253 ES

Tvrdenia účastníkov konania

68 Talianska republika uvádza, že aj za predpokladu, že oznámené opatrenie pomoci by sa považovalo za novú pomoc – pokiaľ nepatrí do rámca pôsobnosti nariadenia č. 1177/2002 –, Komisia porušila článok 87 ods. 2 a 3 ES, ako aj článok 88 ods. 3 ES, keď v napadnutom rozhodnutí skutočne nepreskúmala, či sa oznámené opatrenie pomoci mohlo považovať za zlučiteľné so spoločným trhom na základe niektorej z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 ES, najmä výnimiek v článku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES.

69 Komisia totiž údajne zastávala názor, že oznámené opatrenie pomoci bolo nezlučiteľné so spoločným trhom len z toho dôvodu, že sa skončila platnosť nariadenia č. 1177/2002 a nevzťahovala sa naň ani jedna zo situácií uvedených v odsekoch 3.1 a 3.2 rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo citovanej v bode 12.

70 Podľa Talianskej republiky z judikatúry vyplýva, že Komisia musí vždy z úradnej moci skúmať prípadnú zlučiteľnosť pomoci v zmysle článku 87 ods. 2 a 3 ES okrem prípadu, keď existujú zjavné skutočnosti, ktoré bránia akémukoľvek možnému odôvodneniu dotknutej schémy pomoci. Táto posledná uvedená situácia sa v prejednávanej veci nepredpokladala, pretože oznámené opatrenie pomoci pozostávalo len z refinancovania schémy pomoci, ktorá sa už považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom, pričom všetky ostatné podmienky pri nej zostali nezmenené.

71 Talianska republika v každom prípade dodáva, že počas správneho konania sa snažila upriamiť pozornosť Komisie na skutočnosť, že oznámené opatrenie pomoci je potrebné na dosiahnutie konkurenčnej rovnosti medzi všetkými hospodárskymi subjektmi, ktoré mali schému pomoci využívať. Zároveň zdôrazňuje, že neexistencia pomoci môže viesť k zatvoreniu lodeníc. Komisia však v napadnutom rozhodnutí na jej návrhy dostatočne nereagovala.

72 Talianska republika sa ďalej domáha, aby samotný Všeobecný súd posúdil oznámené opatrenie a aby ho vyhlásil za zlučiteľné so spoločným trhom.

73 Okrem toho z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 68 až 71, tvrdí, že dôvody uvedené v bode 26 napadnutého rozhodnutia sú nedostatočné a vedú podľa nej k porušeniu článku 253 ES. V tejto súvislosti sa odvoláva na judikatúru, podľa ktorej sa Komisia musí opierať o osobitné, nie všeobecné okolnosti, aby dodržala svoju povinnosť odôvodnenia.

74 Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je aj nedostatočne odôvodnené, pretože Komisia preskúmala oznámené opatrenie bez toho, aby vo svojej analýze prihliadla na schému pomoci z roku 2004, na ktorú oznámené opatrenie odkazovalo.

75 Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý.

Posúdenie Všeobecným súdom

76 Na úvod treba návrh Talianskej republiky, ktorým sa domáha, aby Všeobecný súd vyhlásil oznámené opatrenie pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom, zamietnuť ako neprípustný. Preskúmanie súdom na základe článku 230 ES sa totiž týka výlučne zákonnosti napadnutého rozhodnutia, takže nemôže viesť k tomu, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie alebo prijal nové rozhodnutie, ktoré ho nahradí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb. s. I‑10505, bod 141). V prejednávanej veci z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa musí obmedziť len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo svetle výhrad, ktoré voči nemu konkrétne predložila Talianska republika.

77 Za predpokladu, že by sa uvedený návrh vykladal ako návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto rozhodnutie porušuje zásady rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, tento návrh bude rozobraný v rámci posúdenia štvrtého žalobného dôvodu.

78 Pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že bod 26 napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnený, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá prijala rozhodnutie, umožňujúce dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať jeho preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám článku 230 ES, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, Zb. s. I‑4777, bod 88 a tam citovanú judikatúru).

79 V prejednávanej veci treba konštatovať, že tak Talianska republika, ako aj Všeobecný súd sú vzhľadom na vyjadrenia uvedené v bodoch 11 a 25 až 35 napadnutého rozhodnutia schopní pochopiť odôvodnenie Komisie týkajúce sa preskúmania zlučiteľnosti oznámeného opatrenia pomoci so spoločným trhom. Z bodov 11 a 26 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia zastávala názor, že platnosť nariadenia č. 1177/2002 uplynula 31. marca 2005 a že toto nariadenie sa na oznámené opatrenie pomoci neuplatňuje. V bodoch 29 a 30 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania ako irelevantné z dôvodu, že v rozhodnutí o schválení z roku 2004 neposkytla nijaké ubezpečenie, pokiaľ ide o prípadné a následné zvýšenie rozpočtových prostriedkov vyčlenených na schému pomoci z roku 2004. Komisia napokon v bodoch 31 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia taxatívne uviedla dôvody svojho záveru, že judikatúra, na ktorú poukazovala Talianska republika, sa v prejednávanej veci neuplatňuje.

80 Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 78 a na body 11 a 25 až 35 napadnutého rozhodnutia, ako aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci je úlohou Talianskej republiky, aby preukázala, že oznámené opatrenie pomoci je zlučiteľné so spoločným trhom (pozri body 83 až 85 nižšie), treba výhradu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia zamietnuť ako nedôvodnú.

81 Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia sa obmedzila na preskúmanie oznámeného opatrenia pomoci bez toho, aby do svojej analýzy zahrnula schému pomoci z roku 2004, treba ho zamietnuť ako nedôvodné. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia skutočne zastávala názor, že počiatočný rozpočet 10 miliónov eur bol nedeliteľnou súčasťou schémy pomoci z roku 2004, pretože dospela k záveru, že zvýšenie rozpočtu predstavovalo zmenu existujúcej pomoci (body 7 až 9 a 11 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ sa má táto výhrada vykladať ako spochybňujúca tento záver, treba konštatovať, že Všeobecný súd ju už zohľadnil v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu.

82 Výhradu, podľa ktorej sa Komisia dopustila pochybenia, keď neposúdila, či oznámené opatrenie pomoci mohlo byť považované za zlučiteľné so spoločným trhom na základe niektorej z výnimiek uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 ES, najmä článku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES, treba rovnako zamietnuť ako nedôvodnú.

83 Podľa ustálenej judikatúry, keď Komisia rozhodne začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, je totiž na členských štátoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predložili argumenty, prostredníctvom ktorých môžu preukázať, že plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám stanoveným podľa Zmluvy, keďže zámerom konania vo veci formálneho zisťovania je práve zabezpečiť, aby sa Komisii objasnili všetky skutočnosti veci. Komisia je síce povinná pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania jasne vyjadriť svoje pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou pomoci so spoločným trhom, aby členskému štátu a iným dotknutým účastníkom konania umožnila odpovedať v čo najširšom rozsahu, faktom však zostáva, že je na žiadateľovi o pomoc, aby rozptýlil tieto pochybnosti a dokázal, že plánovaná pomoc spĺňa podmienky, podľa ktorých ju možno poskytnúť (pozri rozsudok Ferriere Nord/Komisia, už citovaný v bode 65 vyššie, body 93 a 94 a tam citovanú judikatúru).

84 Podľa tej istej judikatúry článok 88 ods. 2 ES síce ukladá Komisii povinnosť, aby pred prijatím rozhodnutia zhromaždila informácie od všetkých dotknutých účastníkov konania, ale nezakazuje jej, aby v prípade neexistencie takých informácií prijala záver, že pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisii predovšetkým nemožno vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne informácie, ktoré jej mohli byť predložené v priebehu správneho konania, ale predložené neboli, keďže Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmať, ktoré skutočnosti jej mohli byť predložené (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T‑109/01, Zb. s. II‑127, body 48 a 49 a tam citovanú judikatúru).

85 Zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci treba posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, pričom pred súdom Únie sa nemožno odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré neboli predložené počas konania pred podaním žaloby stanoveného v článku 88 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Fleuren Compost/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 51 a tam citovanú judikatúru).

86 V prejednávanej veci Komisia tvrdila v bodoch 26 a 27 napadnutého rozhodnutia, že Talianska republika sa počas správneho konania odvolávala na nariadenie č. 1177/2002 a na zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, aby odôvodnila svoju žiadosť o schválenie oznámeného opatrenia pomoci. Okrem toho z bodov 25 až 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia skutočne preskúmala a zamietla tvrdenia a judikatúru, ktoré v tejto súvislosti Talianska republika predložila.

87 Na pojednávaní Všeobecný súd vyzval Taliansku republiku, aby uviedla dodatočné relevantné skutočnosti, ktoré počas správneho konania predložila Komisii, ale Komisia ich odmietla preskúmať. Treba však konštatovať, že Talianska republika nebola schopná uviesť iné tvrdenia ako tie, ktoré už Komisia preskúmala a v napadnutom rozhodnutí zamietla.

88 Vzhľadom na uvedené treba tretí žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania

Tvrdenia účastníkov konania

89 Talianska republika tvrdí, že aj za predpokladu, že oznámené opatrenie pomoci by bolo nezlučiteľné so spoločným trhom, z judikatúry vyplýva, že Komisia ho mala schváliť v súlade so zásadami ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania.

90 Keďže rozhodnutie o schválení z roku 2004 neprikladalo nijaký význam rozpočtovým prostriedkom vyčleneným na pomoc na stavbu lodí, Talianska republika a koneční príjemcovia schémy pomoci mohli legitímne očakávať, že Komisia schváli oznámené opatrenie, pretože patrilo do schémy pomoci z roku 2004, pričom Talianska republika len zvýšila rozpočet bez ďalších zmien v uplatňovaní tejto schémy.

91 Komisia tiež porušila zásadu rovnosti zaobchádzania vzhľadom na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že niektoré lodenice nemohli využívať schému pomoci, hoci ich právna a skutková situácia bola rovnaká ako situácia iných lodeníc, ktoré mohli schému využívať.

92 V oznámenom opatrení pomoci sa Talianska republika konkrétne snažila opätovne zaviesť zásadu rovnosti zaobchádzania. Zvýšila celkový rozpočet vyčlenený na dotknutú schému pomoci, aby ani jedna lodenica, ktorá uzavrela zmluvu o stavbe lodí, a preto mohla túto schému pomoci využívať, neprišla o svoj nárok z dôvodu nedostatočného finančného krytia.

93 Komisia navrhuje zamietnutie tohto žalobného dôvodu.

Posúdenie Všeobecným súdom

94 Na úvod treba zdôrazniť, že premisa, z ktorej čiastočne vychádza Talianska republika, konkrétne, že rozhodnutie o schválení z roku 2004 neprikladalo nijaký význam rozpočtovým prostriedkom vyčleneným na pomoc na stavbu lodí, už bola zamietnutá v bode 42 vyššie.

95 Tvrdenie, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, teda nemožno prijať, pretože nikto sa nemôže dovolávať porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré by mu dotknutá inštitúcia poskytla (rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. marca 2003, Innova Privat‑Akademie/Komisia, T‑273/01, Zb. s. II‑1093, bod 26).

96 Navyše treba konštatovať, že nariadenie č. 1177/2002 neobsahuje ustanovenia, ktoré by zbavovali členské štáty ich povinnosti oznámenia podľa článku 88 ods. 3 ES, ani ustanovenia, ktorými by sa menili s ňou súvisiace vymedzenia pojmov, akým je napríklad pojem zmena existujúcej pomoci. Toto nariadenie naopak stanovuje, že jeho uplatňovanie podlieha dodržiavaniu ustanovení článku 88 ES a nariadenia č. 659/1999. Rozhodnutie o schválení z roku 2004, ktoré sa zakladá na nariadení č. 1177/2002, preto v žiadnom prípade nemohlo vyvolať legitímnu dôveru nad rámec toho, čo v ňom bolo výslovne uvedené, teda schválenie poskytnutia pomoci v celkovej výške 10 miliónov eur Talianskou republikou.

97 Pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, treba zdôrazniť, že je zjavne nedôvodné. Skutočnosť, že nariadenie č. 1177/2002 sa neuplatňuje na oznámené opatrenie pomoci, vyplýva z uplatnenia právnej normy, nie voľnej úvahy. Dôvod, pre ktorý sa na zmluvy uvedené v oznámenom opatrení nemôže vzťahovať pomoc na základe nariadenia č. 1177/2002, je teda výlučne spojený s dočasným charakterom tohto nariadenia a so skutočnosťou, že Talianska republika neoznámila dotknuté opatrenie takým spôsobom, aby Komisia mohla prijať rozhodnutie ešte pred uplynutím platnosti nariadenia.

98 Štvrtý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady kontradiktórnosti

Tvrdenia účastníkov konania

99 Talianska republika vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí vzala do úvahy odporúčanie OUS týkajúce sa nariadenia č. 1177/2002 bez toho, aby predtým v tejto súvislosti vyvolala diskusiu s talianskymi orgánmi počas správneho konania. Podľa Talianskej republiky sa preto Komisia nemohla vo svojom rozhodnutí oprieť o konanie pred OUS a jeho výsledky. Skutočnosť, že počas správneho konania vzniesla otázku týkajúcu sa samotného konania pred OUS, nie je relevantná vzhľadom na to, že to urobila len na doplnenie, aby zdôraznila, že toto konanie nemalo odkladný účinok na uplatnenie nariadenia č. 1177/2002 a ani na oznámené opatrenie.

100 Komisia navrhuje zamietnutie tohto žalobného dôvodu.

Posúdenie Všeobecným súdom

101 Treba pripomenúť, že listom zo 7. júla 2008 Talianska republika naznačila Komisii, že zastáva názor, že konanie pred OUS týkajúce sa nariadenia č. 1177/2002 nemôže brániť lodeniciam, ktoré podali žiadosť o pomoc pred ukončením tohto konania, vo využívaní pomoci podľa nariadenia č. 1177/2002 a schémy pomoci z roku 2004.

102 Komisia odpovedala na toto tvrdenie v bodoch 35 až 37 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti tvrdila, že z judikatúry vyplýva, že nariadenie č. 1177/2002 sa podľa možnosti malo vykladať vo svetle záväzkov Spoločenstva v rámci WTO. Následne konštatovala, že konanie pred OUS, na ktoré Talianska republika poukazovala vo svojom liste zo 7. júla 2008, viedlo OUS 20. júna 2005 k záveru, že nariadenie č. 1177/2002 a rôzne vnútroštátne schémy prijaté na jeho základe porušovali pravidlá WTO. Komisia ďalej uviedla, že 20. júla 2005 Spoločenstvo oznámilo WTO, že platnosť nariadenia č. 1177/2002 sa skončila 31. marca 2005 a že členské štáty tak už nemôžu poskytovať pomoc na jeho základe. Komisia dospela v tejto súvislosti k záveru, že toto oznámenie WTO predstavovalo záväzok zo strany Spoločenstva voči WTO zastaviť uplatňovanie nariadenia č. 1177/2002.

103 Na základe týchto skutočností nemožno Komisii vytýkať, že porušila zásadu kontradiktórnosti. Práve naopak, tým, že odpovedala na tvrdenie Talianskej republiky, dodržala jej práva na obranu, najmä právo byť vypočutý. Skutočnosť, že táto odpoveď obsahovala záver, ktorý Komisia odvodila z výsledku konania pred OUS, ho nerobí neplatným, keďže to bola práve Talianska republika, ktorá vo svojom liste zo 7. júla 2008 otvorila otázku dôsledkov tohto konania na uplatnenie nariadenia č. 1177/2002.

104 Piaty žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

O šiestom žalobnom dôvode založenom na zohľadnení pravidiel WTO pri posúdení zlučiteľnosti oznámeného opatrenia so spoločným trhom

Tvrdenia účastníkov konania

105 V súvislosti s týmto žalobným dôvodom Talianska republika tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď posúdila zlučiteľnosť oznámeného opatrenia pomoci s pravidlami WTO. Keď totiž Komisia posúdila plánovanú štátnu pomoc podľa článku 88 ods. 3 ES, o čo ide v prejednávanej veci, svoje posúdenie nemohla založiť na iných skutočnostiach ako na tých, ktoré stanovuje článok 87 ES.

106 Talianska republika rovnako zdôrazňuje, že otázku, či je schéma pomoci potenciálne nezlučiteľná s pravidlami WTO, musí vyriešiť Súdny dvor v konaní podľa článku 226 ES.

107 Z uvedeného vyplýva, že tým, že Komisia posúdila zlučiteľnosť oznámeného opatrenia s pravidlami WTO, konala mimo rámca svojej pôsobnosti a porušila článok 88 ods. 3 ES, ako aj články 87 ES a 226 ES.

108 Komisia spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého údajne posúdila zlučiteľnosť oznámeného opatrenia s pravidlami WTO.

Posúdenie Všeobecným súdom

109 Treba konštatovať, že z bodu 26 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia považovala oznámené opatrenie pomoci za nezlučiteľné so spoločným trhom jednak z toho dôvodu, že sa skončila platnosť nariadenia č. 1177/2002, a jednak z toho dôvodu, že neexistoval iný právny základ, na ktorom sa rozhodnutie o zlučiteľnosti mohlo zakladať.

110 V bode 37 napadnutého rozhodnutia Komisia v odpovedi na tvrdenie Talianskej republiky uvedené v bode 35 toho istého rozhodnutia uviedla, že 20. júla 2005 Spoločenstvo oznámilo WTO, že platnosť nariadenia č. 1177/2002 sa skončila 31. marca 2005 a že členské štáty už nemôžu poskytovať pomoc na jeho základe. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že toto oznámenie WTO predstavovalo záväzok zo strany Spoločenstva voči WTO zastaviť uplatňovanie nariadenia č. 1177/2002.

111 Zo spoločného výkladu bodov 26 a 37 napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, že Komisia v ňom zastávala názor, že prípadné schválenie oznámeného opatrenia pomoci by bolo jednak nezlučiteľné so spoločným trhom a jednak v rozpore so záväzkami Spoločenstva voči WTO, pričom záver o nezlučiteľnosti oznámeného opatrenia so spoločným trhom predstavoval odlišné a samostatné posúdenie, ktoré predchádzalo posúdeniu zodpovednosti Spoločenstva voči WTO.

112 Z toho vyplýva, že šiesty žalobný dôvod nemôže uspieť.

O siedmom žalobnom dôvode založenom na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na oznámení WTO

Tvrdenia účastníkov konania

113 Talianska republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné v rozsahu, v akom sa zakladá na oznámení WTO týkajúcom sa toho, že členské štáty už nemôžu poskytovať pomoc na základe nariadenia č. 1177/2002, pretože jeho platnosť sa skončila 31. marca 2005.

114 V tejto súvislosti Talianska republika po prvé tvrdí, že o oznámení WTO nebola nikdy informovaná, čo Komisii malo údajne brániť v tom, aby ho zohľadnila pri prijatí napadnutého rozhodnutia.

115 Po druhé Talianska republika tvrdí, že uvedené oznámenie v nijakom prípade neumožňovalo Komisii, aby odmietla schváliť oznámené opatrenie pomoci. Oznámením WTO totiž Komisia len deklarovala, že nepredĺži platnosť nariadenia č. 1177/2002. Členské štáty preto museli pozastaviť poskytovanie pomoci podnikom v súvislosti so zmluvami na stavbu lodí podpísanými po 31. marci 2005. Na základe oznámenia WTO však neboli zbavené povinnosti rešpektovať nároky na pomoc, ktoré podniky nadobudli na základe zmlúv podpísaných do 31. marca 2005.

116 Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu.

Posúdenie Všeobecným súdom

117 Treba uviesť, že článok 1 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že oznámené opatrenie pomoci nemožno vykonať, pretože je nezlučiteľné so spoločným trhom.

118 Ako sa už zdôraznilo v bode 111 vyššie, cieľom poukázania na oznámenie WTO v napadnutom rozhodnutí bolo len uviesť – v odpovedi na otázky Talianskej republiky a na doplnenie –, že prípadné schválenie oznámeného opatrenia pomoci by bolo okrem iného v rozpore so záväzkami Spoločenstva voči WTO. Z bodu 26 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že vo svojom závere o nezlučiteľnosti oznámeného opatrenia pomoci so spoločným trhom sa Komisia vôbec neopierala o oznámenie WTO.

119 Z toho vyplýva, že oznámenie WTO v každom prípade nemá nijaký vplyv na výrokovú časť napadnutého rozhodnutia.

120 Treba preto prijať záver, že ani siedmy žalobný dôvod nemôže uspieť.

121 Žaloba sa preto musí zamietnuť ako celok.

O trovách

122 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Talianska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Martins Ribeiro

Papasavvas

Wahl

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. februára 2011.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnej kvalifikácii oznámeného opatrenia pomoci ako novej pomoci

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení nariadenia č. 1177/2002

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 87 ES, 88 ES a 253 ES

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady kontradiktórnosti

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O šiestom žalobnom dôvode založenom na zohľadnení pravidiel WTO pri posúdení zlučiteľnosti oznámeného opatrenia so spoločným trhom

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O siedmom žalobnom dôvode založenom na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na oznámení WTO

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

* Jazyk konania: taliančina.