Vec C‑464/09 P
Holland Malt BV
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Štátna pomoc – Usmernenia týkajúce sa pomoci v odvetví poľnohospodárstva – Bod 4.2.5 – Trh so sladom – Neexistencia bežných trhových odbytísk – Opatrenie pomoci vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom“
Abstrakt rozsudku
1. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Voľná úvaha Komisie – Kritériá posúdenia – Účinok usmernení prijatých Komisiou
(Článok 87 ods. 3 ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Pomoc, na ktorú sa môže vzťahovať výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES – Pomoc pre investície v odvetví poľnohospodárstva
[Článok 33 ES, článok 36 prvý odsek ES a článok 87 ods. 3 písm. c) ES; oznámenie Komisie 2000/C 28/02]
1. Komisia má pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES široký priestor na voľnú úvahu, ktorej výkon zahŕňa komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byť vykonávané v rámci Spoločenstva. Prijatím pravidiel postupu a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sa sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Z toho vyplýva, že v špecifickej oblasti štátnej pomoci je Komisia viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem Zmluvy.
(pozri body 46, 47)
2. Komisia môže považovať za nezlučiteľné so spoločným trhom opatrenie určené na rozvoj regiónu alebo určitej činnosti, ak je poskytnuté v odvetví, akým je napríklad spracúvanie poľnohospodárskych výrobkov, v ktorom by zvýšenie výroby pri neexistencii bežných odbytísk mohlo nepriaznivo ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom bez ohľadu na pozitívne účinky tejto činnosti v regióne.
Článok 87 ods. 3 písm. c) ES sa totiž má v zásade vykladať v tom zmysle, že ak sa pomoc poskytne na trhu, kde existujú prebytky, takáto pomoc nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom.
Skutočnosť, že pomoc má aj pozitívne účinky pre dotknutý región alebo hospodárske odvetvie, nevyhnutne neznamená, že sa musí považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Z článku 87 ods. 3 písm. c) ES totiž vyplýva, že ak opatrenie pomoci nepriaznivo vplýva na podmienky obchodu tak, že je v rozpore so spoločným záujmom, nemožno ho vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom bez ohľadu na prípadné pozitívne účinky, ktoré prináša. Pri posúdení účinkov na obchod však Komisia musí vziať do úvahy všetky špecifiká opatrenia a dotknutých trhov.
Tento výklad primárneho práva platí rovnako aj pre pomoc v odvetví poľnohospodárstva. Z článku 36 prvého odseku ES, ktorý uznáva prednosť poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k cieľom Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže, vyplýva, že prípadné uplatňovanie ustanovení Zmluvy v tejto oblasti sa uskutočňuje s prihliadnutím na ciele uvedené v článku 33 ES, teda ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pri posúdení zlučiteľnosti štátnej pomoci poskytnutej v tomto odvetví teda Komisia musí prihliadnuť na požiadavky tejto politiky, ktoré zodpovedajú požiadavkám spoločného trhu ako celku. Medzi tieto požiadavky patrí kontrola výroby.
Z toho vyplýva, že pravidlá postupu uvedené v bode 4.2.5 usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci v oblasti poľnohospodárstva, podľa ktorých Komisia považuje pomoc pre investície spojené so spracovaním a uvádzaním poľnohospodárskych produktov na trh za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ak pre také výrobky neexistujú bežné odbytiská, sú v súlade s ustanoveniami primárneho práva, najmä s článkom 87 ods. 3 písm. c) ES, ktoré sa uplatňujú v súlade s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky.
(pozri body 48 – 53)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 2. decembra 2010 (*)
„Odvolanie – Štátna pomoc – Usmernenia týkajúce sa pomoci v odvetví poľnohospodárstva – Bod 4.2.5 – Trh so sladom – Neexistencia bežných trhových odbytísk – Opatrenie pomoci vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom“
Vo veci C‑464/09 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 25. novembra 2009,
Holland Malt BV, so sídlom v Lieshoute (Holandsko), v zastúpení: O. Brouwer, A. Stoffer a P. Schepens, advocaten,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia K. Schiemann, L. Bay Larsen, C. Toader (spravodajkyňa) a A. Prechal,
generálny advokát: J. Mazák,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. septembra 2010,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa spoločnosť Holland Malt BV (ďalej len „Holland Malt“) domáha zrušenia rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 9. septembra 2009, Holland Malt/Komisia (T‑369/06, Zb. s. II‑3313, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2007/59/ES z 26. septembra 2006 o štátnej pomoci poskytnutej Holandskom spoločnosti Holland Malt BV (Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 76, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
2 Bod 3.2 Usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci v oblasti poľnohospodárstva (Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2, ďalej len „usmernenia“) v časti „Všeobecné zásady“ stanovuje:
„Hoci sa články 87 [ES], 88 [ES] a 89 [ES] plne uplatňujú na oblasti, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu, ich uplatnenie zostáva napriek tomu vo vzťahu k ustanoveniam príslušných nariadení sekundárne. Inými slovami, použitie ustanovení článkov 87 [ES], 88 [ES] a 89 [ES] členským štátom nemôže mať prednosť pred použitím ustanovení nariadenia, ktoré upravuje túto oblasť trhu. … Komisia nemôže za žiadnych okolností schváliť pomoc, ktorá nie je v súlade s ustanoveniami upravujúcimi spoločnú organizáciu trhu alebo ktorá by zasahovala do náležitého fungovania spoločnej organizácie trhu.“
3 Bod 4.2.5 usmernení v časti týkajúcej sa „Investičnej pomoci“ stanovuje:
„Nijakú pomoc nemožno poskytnúť [pre investície spojené so spracovaním a uvádzaním poľnohospodárskych produktov na trh], ak nie je možné dostatočne preukázať, že pre tieto výrobky možno nájsť bežné odbytištia na trhu s predmetnými výrobkami. Význam takéhoto dokazovania musí byť primerane posúdený z hľadiska sporných výrobkov, typu investície, ako aj existujúcich a predpokladaných kapacít. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy každé obmedzenie v oblasti výroby alebo každé obmedzenie komunitárnej podpory, ktoré prípadne stanovia spoločné organizácie trhu. Nemožno poskytnúť nijakú pomoc predovšetkým v prípade zákazu alebo obmedzenia stanoveného spoločnými organizáciami trhu…
…“
4 Napokon bod 4.2.6 tej istej časti usmernení stanovuje:
„Investičná pomoc s oprávnenými výdavkami nad 25 miliónov EUR, alebo ak skutočná výška pomoci prekročí 12 miliónov EUR, táto pomoc sa musí osobitne notifikovať Komisii v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy.“
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
5 Holland Malt BV je združením ad hoc medzi pivovarom Bavaria NV, ktorý vyrába pivo a nealkoholické nápoje, a spoločnosťou Agrifirm, družstvom, v rámci ktorého spolupracujú výrobcovia obilnín z Nemecka a zo severu Holandska. Odvolateľka získala koncesiu na výrobu a predaj sladu HTST („High Temperature, Short Time“).
6 Holandské kráľovstvo prijalo regionálny investičný program s názvom „Regionale investeringsprojecten 2000“. Rozhodnutím zo 17. augusta 2000 Komisia schválila tento program a rozhodnutím z 18. februára 2002 rovnako schválila aj rozšírenie pôsobnosti tohto programu na odvetvia spracovania a uvádzania na trh poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy ES.
7 V rámci tohto regionálneho investičného programu Holandské kráľovstvo poskytlo spoločnosti Holland Malt investičnú pomoc vo výške 7 425 000 eur. Táto pomoc bola určená na výstavbu sladovne v obci Eemshaven (Holandsko). Pomoc podliehala realizácii investície do 1. júla 2005. Jej skutočné vyplatenie však bolo pozastavené až do schválenia pomoci zo strany Komisie.
8 Listom z 31. marca 2004 Holandské kráľovstvo oznámilo Komisii opatrenie pomoci podľa článku 88 ods. 3 ES a bodu 4.2.6 usmernení. Dňa 5. mája 2005 Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. V dôsledku začatia tohto konania sa vyplatenie podpory oneskorilo oproti pôvodnému dátumu realizácie investície, ktorý pôvodne stanovilo Holandské kráľovstvo, a odvolateľka požiadala o predĺženie tejto lehoty až do vydania rozhodnutia Komisie o tejto podpore.
9 Dňa 26. septembra 2006 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že predmetné opatrenie týkajúce sa investície s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov Holland Malt a zvýšiť jej výrobnú kapacitu je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Následne Komisia preskúmala, či by takéto opatrenie mohlo byť napriek tomu vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.
10 V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že neexistujú samostatné trhy pre slad HTST alebo prémiový slad a obyčajný slad. Okrem toho vzhľadom na to, že svetový trh so sladom a trh so sladom v rámci Spoločenstva je presýtený, uviedla, že sa nedokázalo, že je možné nájsť na trhu bežné odbytiská pre tento produkt v zmysle bodu 4.2.5 usmernení. V odôvodnení č. 93 sporného rozhodnutia síce uznala význam pomoci pre regionálny rozvoj, ale v odôvodnení č. 94 toho istého rozhodnutia uviedla, že táto pomoc nespĺňa dôležitú podmienku uvedenú v usmernení.
11 Z týchto dôvodov Komisia v článku 1 sporného rozhodnutia konštatovala, že sporná pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa článku 2 sporného rozhodnutia Holandské kráľovstvo je povinné upustiť od tejto pomoci a podľa článku 3 uvedeného rozhodnutia musí vymáhať od príjemcu neoprávnene poskytnutú pomoc. Podľa článku 4 toho istého rozhodnutia Holandské kráľovstvo musí Komisiu informovať o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.
Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
12 Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. decembra 2006 spoločnosť Holland Malt podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.
13 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 6. apríla 2007 Holandské kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu odvolateľky. Uznesením z 12. júna 2007 predseda tretej komory Súdu prvého stupňa vyhovel tomuto návrhu.
14 Holland Malt na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody založené na porušení článku 87 ods. 1 a článku 87 ods. 3 písm. c) ES, na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a na porušení povinnosti odôvodnenia zakotvenej v článku 253 ES.
15 Druhá časť druhého žalobného dôvodu týkajúceho sa porušenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES sa zakladala na nedostatočnom zvážení zvýhodňujúcich účinkov pomoci a vplyvu pomoci na podmienky obchodu v rámci Spoločenstva.
16 V tejto druhej časti odvolateľka v podstate vytýka Komisii, že v spornom rozhodnutí sa oprela len o bod 4.2.5 usmernení a nedostatočne porovnala pozitívne účinky predmetnej podpory na jednej strane a jej prípadný negatívny vplyv na podmienky obchodu v rámci Spoločenstva na druhej strane, čím porušila článok 87 ods. 3 písm. c) ES.
17 Uviedla, že skutočnosť, že usmernenia sa zakladajú na článku 87 ods. 3 ES, nevyhnutne znamená, že Komisia sa vo svojej voľnej úvahe nemôže obmedziť len na kritériá v nich stanovené. Predovšetkým by mala bod 4.2.5 usmernení vykladať z hľadiska všeobecného kritéria stanoveného v Zmluve v tom zmysle, že za nezlučiteľnú so spoločným trhom by sa mala považovať len taká pomoc, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom.
18 Podľa spoločnosti Holland Malt Komisia v spornom rozhodnutí neposúdila, či vzhľadom na výhody, ktoré navrhovaná podpora prináša, je jej vplyv skutočne v rozpore so spoločným záujmom v zmysle článku 87 ods. 3 ES, ale obmedzila sa len na vylúčenie zlučiteľnosti tejto pomoci na základe údajnej neexistencie bežných trhových odbytísk pre dotknutý výrobok. Komisia ale naopak mala konštatovať jednak, že sporná investícia mala značne priaznivý vplyv na realizáciu cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä na politiku v oblasti rozvoja vidieka v rámci regiónu dotknutého predmetnou podporou, a jednak, že práve po poskytnutí predmetnej podpory sa odvolateľka rozhodla znášať náklady súvisiace s otvorením sladovne v Eemshavene, čiže v oblasti, ktorú bolo potrebné hospodársky rozvíjať, a nie na inom, hospodársky vhodnejšom mieste v inom regióne Holandska.
19 Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal odvolateľku na náhradu jej vlastných trov konania a trov konania Komisie.
20 Pokiaľ ide o druhú časť druhého žalobného dôvodu, Súd prvého stupňa v bodoch 166 až 180 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie sa prijalo na základe uplatnenia ustanovení článku 87 ods. 1 a 3 ES, ako aj ustanovení usmernení, najmä ich bodu 4.2.
21 Súd prvého stupňa pripomenul, že podľa judikatúry Súdneho dvora ak Komisia prijala takéto usmernenia, sú pre ňu záväzné a súd Spoločenstva má právomoc preskúmať, či táto inštitúcia dodržala pravidlá, ktoré si stanovila. Uviedol, že v prejednávanej veci z bodu 3.7 usmernení vyplýva, že všetky pozitívne aspekty dotknutej pomoci môžu byť zohľadnené len v rámci uplatnenia kritérií usmernení.
22 V tejto súvislosti konštatoval, že podľa bodu 4.2.5 usmernení Komisia po zistení, že sporná pomoc patrí do pôsobnosti usmernení, musela v prvom rade preskúmať, či sa dostatočne preukázalo, že pre dotknuté výrobky možno nájsť na trhu bežné odbytiská. Keďže táto predbežná podmienka vo veci samej nebola splnená, Komisia nemohla podľa Súdu prvého stupňa predmetnú pomoc schváliť, aby neporušila svoje vlastné usmernenia, takže preskúmanie cieľov a kladných účinkov tejto pomoci bolo zbytočné.
23 Okrem toho rozhodol, že odvolateľka nemôže riadne tvrdiť, že neuplatnenie usmernení a priame uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. c) ES by viedlo k zohľadneniu cieľov a kladných účinkov spornej pomoci na účely konštatovania zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom. V tejto súvislosti pripomenul, že podľa rozsudku z 24. februára 1987, Deufil/Komisia (310/85, Zb. s. 901, s. 18) článok 87 ods. 3 ES dáva Komisii priestor na voľnú úvahu, ktorej výkon zahŕňa posúdenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byť vykonané v kontexte Spoločenstva, a Komisia neprekračuje mieru voľnej úvahy, keď tvrdí, že poskytnutie investičnej pomoci, ktorá zvyšuje výrobné kapacity v sektore, v ktorom už sú značné prebytky, ovplyvňuje obchod tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom, a že takáto pomoc nemôže prispieť k hospodárskemu rozvoju predmetného regiónu.
24 Súd prvého stupňa dodal, že tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého sporná pomoc len kompenzovala ekonomické nevýhody vyplývajúce z jej rozhodnutia otvoriť závod v hospodársky menej rozvinutej oblasti.
Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom
25 Holland Malt navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil body 168 až 180 napadnutého rozsudku,
– vrátil vec Všeobecnému súdu alebo zrušil sporné rozhodnutie a
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
26 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– odvolanie zamietol a
– zaviazal Holland Malt na náhradu trov konania.
27 Holandské kráľovstvo rovnako ako odvolateľka navrhuje, aby sa napadnutý rozsudok zrušil a aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania.
O odvolaní
28 Na podporu svojho odvolania Holland Malt uvádza dva odvolacie dôvody týkajúce sa posúdenia druhej časti druhého žalobného dôvodu Súdom prvého stupňa v prvostupňovom konaní.
29 Prvý odvolací dôvod sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ako aj rozporného a nedostatočného odôvodnenia výkladu a uplatnenia článku 87 ods. písm. c) ES a usmernení. Druhý odvolací dôvod sa týka procesných nedostatkov spôsobených nesprávnym výkladom a nepresným prednesením tvrdení odvolateľky.
O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia, ako aj rozporného a nedostatočného odôvodnenia výkladu a uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení
Argumentácia účastníkov konania
30 Na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu Holland Malt uvádza tri časti týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení článku 87 ods. 3 písm. c) ES, nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení usmernení a rozporného a nedostatočného odôvodnenia ich výkladu a uplatnenia.
– O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu
31 Odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení článku 87 ods. 3 písm. c) ES, keď z už citovaného rozsudku Deufil/Komisia odvodil, že Komisia nemusela brať do úvahy kladné účinky podpory pri svojom posúdení zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, keď táto podpora viedla k zvýšeniu výrobných kapacít v trhovom sektore, v ktorom už bol aj tak značný prebytok.
32 V tejto súvislosti uvádza, že opatrenie dotknuté v prejednávanej veci sa odlišuje od opatrenia dotknutého vo veci, ktorá viedla k už citovanému rozsudku Deufil/Komisia. V tejto druhej uvedenej veci totiž poskytnutá podpora nezasahovala verejný záujem, zatiaľ čo v spornom rozhodnutí Komisia uznala význam projektu spoločnosti Holland Malt pre regionálny rozvoj. Okrem toho vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, už v trhovom sektore existoval značný prebytok, pričom miera využívania výrobných kapacít bola 72 % a 64 %, zatiaľ čo miera využívania výrobných kapacít v prejednávanej veci presahuje 90 %.
33 Holandské kráľovstvo rovnako ako odvolateľka zastáva názor, že Súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že Komisia neporušila článok 87 ods. 3 písm. c) ES, keď neprihliadla na pozitívne účinky predmetnej pomoci. Súhlasí aj s kritikou smerujúcou voči výkladu Súdu prvého stupňa v súvislosti s už citovaným rozsudkom Deufil/Komisia. Tento členský štát zastáva názor, že Komisia s cieľom zabezpečiť správne uplatnenie tohto ustanovenia a jeho plný účinok bola povinná porovnať pozitívne a negatívne účinky predmetnej pomoci a nemohla sa uspokojiť s jednoduchým konštatovaním, že neexistuje dôkaz o bežných odbytiskách na trhu so sladom.
34 Komisia tvrdí, že východiskovým bodom každej analýzy pravidiel uplatniteľných v oblasti pomoci je to, že článok 87 ods. 3 ES stanovuje výnimky z pravidla všeobecného zákazu stanoveného v článku 87 ods. 1 ES, ktorý treba vykladať reštriktívne. Usmernenia pritom stanovujú len absolútne minimálne normy, ktoré treba dodržať, aby bola pomoc v odvetví poľnohospodárstva považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia okrem toho uvádza, že v rámci svojej širokej právomoci voľnej úvahy pri posudzovaní pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES je oprávnená obmedziť svoju voľnú úvahu prijatím usmernení podľa toho, ako zamýšľa uplatniť toto ustanovenie na určité odvetvie alebo určitý druh pomoci, pokiaľ sa tieto usmernenia neodchyľujú od ustanovení Zmluvy. Komisia tvrdí, že ak teda už raz prijala také usmernenia pre určité odvetvie alebo určitý druh pomoci, nemôže sa od nich odchýliť. Ich prijatím totiž obmedzila svoju voľnú úvahu, v rámci ktorej potom môže posudzovať len podmienky vymedzené v týchto usmerneniach.
35 V prejednávanej veci Komisia zastáva názor, že musela uplatniť bod 4.2.5 usmernení, pretože existencia bežných odbytísk na trhu so sladom sa dostatočne nepreukázala.
36 Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa nesprávneho výkladu už citovaného rozsudku Deufil/Komisia, Komisia zdôrazňuje, že v tomto rozsudku bola zlučiteľnosť opatrenia pomoci priamo posúdená na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES, pretože v čase prijatia sporného rozhodnutia neexistoval nijaký iný text, ktorý by sa bol mohol uplatniť na výrobok, ktorému bola pomoc určená. Okrem toho, pokiaľ ide o rozdiely v skutkovom stave oboch vecí, na ktoré odvolateľka poukazovala, Komisia tvrdí, že neboli relevantné, vzhľadom na to, že v prejednávanej veci usmernenia nestanovujú, že je nevyhnutné preukázať značné prebytky v odvetví, ale treba podľa nich preukázať len to, že na trhu existujú bežné odbytiská.
– O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu
37 Podľa spoločnosti Holland Malt je výklad usmernení podaný Súdom prvého stupňa nesprávny v tom, že zavádza podmienku, ktorá predchádza posúdeniu zo strany Komisie týkajúcemu sa zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Súd prvého stupňa podľa nej zastával názor, že pomoc patriacu do rozsahu pôsobnosti usmernení nemožno schváliť na základe kritéria porovnania negatívnych a pozitívnych účinkov, ako stanovuje článok 87 ods. 3 písm. c) ES, pokiaľ nie je splnená podmienka v bode 4.2.5 usmernení. Článok 87 ods. 3 písm. c) ES pritom nestanovuje podmienku, podľa ktorej na trhu musia existovať bežné odbytiská, aby Komisia mohla vziať do úvahy pozitívne účinky pomoci.
38 Holandské kráľovstvo súhlasí s názorom odvolateľky. Tvrdí, že Súd prvého stupňa síce rozhodol, že usmernenia sa nemajú vykladať len na základe svojich vlastných ustanovení, ale treba ich vykladať vo svetle článku 87 ES a cieľa stanoveného v tomto článku, ale v skutočnosti ich vykladal len na základe ich samotného znenia. V dôsledku výkladu usmernení poskytnutého Súdom prvého stupňa sa podľa neho posúdenie stanovené v článku 87 ES zúžilo na otázku existencie alebo neexistencie bežných odbytísk. Takýto obmedzený výklad založený na jedinom doslovnom výklade usmernení je nesprávny a ohrozuje správne uplatňovanie článku 87 ods. 3 písm. c) ES a jeho plný účinok.
39 Komisia zastáva názor, že Súd prvého stupňa sa vo svojich záveroch nedopustil nesprávneho posúdenia. Porovnanie podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES je totiž zahrnuté v usmerneniach, a preto nebolo treba brať do úvahy iné kritériá, ak dotknutá pomoc podlieha pravidlám stanoveným v usmerneniach. Komisia nemohla pristúpiť k zohľadneniu iných cieľov ako cieľov stanovených v usmerneniach, pokiaľ išli nad rámec toho, čo táto inštitúcia v usmerneniach prijala. V prejednávanej veci bod 4.2.5 usmernení jednoznačne stanovuje, že štátna pomoc sa nesmie poskytnúť na investície súvisiace so spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, ak nie je možné dostatočne preukázať, že pre tieto výrobky existujú na trhu bežné odbytiská. Podľa Komisie tak v prípade, že táto podmienka nie je splnená, nie je možné porovnať očakávané pozitívne účinky dotknutej pomoci a jej vplyv na podmienky obchodu.
– O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu
40 Pokiaľ ide o výklad usmernení, odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa odvolateľky rozporné a nedostatočné. V bodoch 132 a 133 uvedeného rozsudku totiž Súd prvého stupňa tvrdil, že usmernenia sa nemajú vykladať len na základe svojho vlastného znenia, ani v takom zmysle, ktorý obmedzuje rozsah článkov 87 ES a 88 ES alebo je v rozpore s cieľmi v nich stanovenými. V bodoch 170 až 172 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa na druhej strane uviedol, že Komisia je povinná zohľadniť kritériá uvedené v bode 4.2.5 usmernení a nevykladať ich vo svetle článku 87 ods. 3 písm. c) ES, teda neposudzovať, či dotknutá podpora ovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.
41 Holandské kráľovstvo súhlasí s názorom odvolateľky a tvrdí, že pokiaľ ide o výklad a uplatnenie usmernení, odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné.
42 Komisia zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je ani nedostatočné, ani rozporné. Uvádza najmä, že Súd prvého stupňa v bode 132 napadnutého rozsudku správne pripomenul, že usmernenia sa majú vždy vykladať vo svetle cieľa nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, a v bodoch 173 až 177 jasne vysvetlil, prečo priame uplatňovanie článku 87 ods. 3 písm. c) ES nezahŕňa zohľadnenie cieľov a kladných účinkov pomoci, o ktorú odvolateľka žiada. V tejto súvislosti v bode 176 napadnutého rozsudku uvádza, že kritérium uvedené v bode 4.2.5 usmernení odráža podmienku vyplývajúcu z článku 87 ods. 3 písm. c) ES, podľa ktorej nijaká pomoc, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom, nemôže byť zlučiteľná so spoločným trhom.
Posúdenie Súdnym dvorom
43 Všetky tri časti prvého odvolacieho dôvodu sa týkajú rozsahu a výkladu usmernení a sú namierené proti posúdeniu druhej časti druhého žalobného dôvodu Súdom prvého stupňa v prvostupňovom konaní. Treba ich preto posúdiť spoločne.
44 V súvislosti s tým treba pripomenúť, že Komisia v spornom rozhodnutí uplatnila bod 4.2.5 usmernení a konštatovala, že pomoc určená spoločnosti Holland Malt nie je zlučiteľná so spoločným trhom v rozsahu, v akom na dotknutom trhu neexistujú bežné odbytiská. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku po prvé rozhodol, že v rozsahu, v akom nebola splnená podmienka stanovená v bode 4.2.5 usmernení, Komisia nemohla schváliť spornú pomoc. Po druhé, odvolávajúc sa na už citovaný rozsudok Deufil/Komisia, uviedol, že skutočnosť, že neboli uplatnené usmernenia, ale len samotný článok 87 ods. 3 písm. c) ES, v prejednávanej veci neznamenala – na rozdiel od tvrdenia odvolateľky – že Komisia mala povinnosť vziať do úvahy pozitívne účinky dotknutej pomoci v posudzovanom regióne.
45 V súvislosti s týmito dvoma konštatovaniami sa Súd prvého stupňa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.
46 Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry, Komisia má pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES široký priestor na voľnú úvahu, ktorej výkon zahŕňa komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byť vykonávané v rámci Spoločenstva (pozri rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C‑75/05 P a C‑80/05 P, Zb. s. I‑6619, bod 59 a citovanú judikatúru). Prijatím pravidiel postupu a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sa sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, už citovaný, bod 60 a citovanú judikatúru).
47 Podľa tejto judikatúry je tak v špecifickej oblasti štátnej pomoci Komisia viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem Zmluvy (pozri rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C‑288/96, Zb. s. I‑8237, bod 62, a Nemecko a i./Kronofrance, už citovaný, bod 61).
48 V tejto súvislosti treba uviesť, že ako už vyplýva aj z už citovaného rozsudku Deufil/Komisia, článok 87 ods. 3 písm. c) ES sa má v zásade vykladať v tom zmysle, že ak sa pomoc poskytne na trhu, kde existujú prebytky, takáto pomoc nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom.
49 Ďalej treba uviesť, že skutočnosť, že pomoc má aj pozitívne účinky pre dotknutý región alebo hospodárske odvetvie, nevyhnutne neznamená, že sa musí považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Z článku 87 ods. 3 písm. c) ES totiž vyplýva, že ak opatrenie pomoci nepriaznivo vplýva na podmienky obchodu tak, že je v rozpore so spoločným záujmom, nemožno ho vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom bez ohľadu na prípadné pozitívne účinky, ktoré prináša. Pri posúdení účinkov na obchod však Komisia musí vziať do úvahy všetky špecifiká opatrenia a dotknutých trhov (pozri rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, body 7 až 9).
50 Nič nenaznačuje, že tento výklad primárneho práva neplatí rovnako aj pre pomoc v odvetví poľnohospodárstva. Z článku 36 prvého odseku ES, ktorý uznáva prednosť poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k cieľom Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže, vyplýva, že prípadné uplatňovanie ustanovení Zmluvy v tejto oblasti sa uskutočňuje s prihliadnutím na ciele uvedené v článku 33 ES, teda ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri rozsudok z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, C‑311/94, Zb. s. I‑5023, bod 31).
51 Pri posúdení zlučiteľnosti štátnej pomoci poskytnutej v tomto odvetví teda Komisia musí prihliadnuť na požiadavky tejto politiky, ktoré zodpovedajú požiadavkám spoločného trhu ako celku (pozri v tomto zmysle rozsudok IJssel‑Vliet, už citovaný, bod 33). Medzi tieto požiadavky patrí kontrola výroby. Najmä v oblasti poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391) v článku 6 zakazuje poskytovanie pomoci na investície, ktorých cieľom je zvýšenie výroby, pre ktorú sa nenájdu bežné trhové odbytiská.
52 V prejednávanej veci v bode 4.2.5 usmernení Komisia uviedla, že pomoc pre investície spojené so spracovaním a uvádzaním poľnohospodárskych produktov na trh nie je možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak pre také výrobky neexistujú bežné odbytiská. Z tohto bodu vyplýva, že podľa Komisie je také opatrenie v rozpore so spoločným trhom vzhľadom na špecifiká odvetvia, v ktorom sa prejavujú jeho účinky. Okrem toho táto inštitúcia v uvedenom bode 4.2.5 stanovila, že pri posudzovaní takých opatrení pomoci treba vziať do úvahy úroveň ponuky na predmetnom trhu a každé obmedzenie výroby alebo podpory Spoločenstva, ktoré prípadne stanovia spoločné organizácie trhu. Musí teda urobiť podrobnú analýzu trhu.
53 Takéto pravidlá postupu sú v súlade s ustanoveniami primárneho práva, najmä s článkom 87 ods. 3 písm. c) ES, ktoré sa uplatňujú v súlade s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pomoc poskytnutá na trhu, ktorý sa vyznačuje prebytkami, totiž skutočne nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom. Komisia tak môže považovať za nezlučiteľné so spoločným trhom opatrenie určené na rozvoj regiónu alebo určitej činnosti, ak je poskytnuté v odvetví, akým je napríklad spracúvanie poľnohospodárskych výrobkov, v ktorom by zvýšenie výroby pri neexistencii bežných odbytísk mohlo nepriaznivo ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom bez ohľadu na pozitívne účinky tejto činnosti v regióne.
54 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa správne rozhodol, že v spornom rozhodnutí Komisia správne uplatnila jednak bod 4.2.5 usmernení a jednak článok 87 ods. 3 písm. c) ES. Po podrobnej analýze trhu so sladom totiž konštatovala neexistenciu bežných odbytísk na tomto trhu a následne musela konštatovať, že dotknuté opatrenie je nezlučiteľné so spoločným trhom.
55 Okrem toho rozdiely medzi pomocou vo veci, ktorá viedla k už citovanému rozsudku Deufil/Komisia, a pomocou v prejednávanej veci z hľadiska ich skutkového stavu – na ktoré poukazovala odvolateľka – nie sú relevantné pri výklade pravidiel týkajúcich sa podmienok zlučiteľnosti pomoci stanovených v článku 87 ods. 3 písm. c) ES.
56 Predovšetkým skutočnosť, na ktorú poukazovala spoločnosť Holland Malt, že trh so sladom sa nevyznačuje takými značnými prebytkami ako trh vo veci, ktorá viedla k už citovanému rozsudku Deufil/Komisia, neznamená, že Komisia sa mala odchýliť od uplatnenia bodu 4.2.5 usmernení. Z tohto bodu totiž vyplýva, že pre odvetvie spracúvania poľnohospodárskych výrobkov opatrenie pomoci, ktoré smeruje čo i len k malému zvýšeniu výroby, sa vzhľadom na špecifiká tohto hospodárskeho odvetvia a obmedzenia poľnohospodárskej politiky považuje za nezlučiteľné so spoločným trhom. Napadnutý rozsudok sa preto nezakladá na nesprávnom posúdení uplatniteľných pravidiel, ktorých výklad Súdny dvor podal v už citovanom rozsudku Deufil/Komisia.
57 Napokon, pokiaľ ide o údajné rozpory v odôvodnení napadnutého rozsudku, napadnuté v rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že napriek tomu, čo tvrdí odvolateľka, Súd prvého stupňa v bodoch 170 až 172 napadnutého rozsudku najskôr uviedol, že Komisia je povinná sa pridŕžať ustanovení usmernení, ale sporné rozhodnutie napokon posúdil vo svetle ustanovení primárneho práva.
58 Konštatoval totiž, že sporné rozhodnutie prijaté na základe bodu 4.2.5 usmernení nebolo v rozpore s relevantnými pravidlami Zmluvy. Súd prvého stupňa teda bez toho, aby si v odôvodnení protirečil, rozhodol, že toto rozhodnutie, ktoré je v súlade s usmerneniami, sa neodchyľuje od správneho uplatnenia noriem Zmluvy.
59 Vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je rozporné, je nedôvodná aj tretia časť prvého odvolacieho dôvodu.
60 Z uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod odvolateľky uvedený na podporu jej odvolania sa musí zamietnuť ako celok.
O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa procesných nedostatkov spôsobených nesprávnym výkladom a nepresným prednesením tvrdení odvolateľky
Argumentácia účastníkov konania
61 Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa v bode 168 napadnutého rozsudku nesprávne potvrdil, že odvolateľka vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania nespochybnila záväznosť usmernení, ani ich súlad s ustanoveniami Zmluvy. Práve naopak – vo svojich pripomienkach uviedla, že usmernenia nezodpovedajú požiadavke článku 87 ods. 3 písm. c) ES, ak sa vykladajú v tom zmysle, že Komisia nie je povinná pristúpiť k porovnaniu účinkov pomoci. V tejto súvislosti uviedla, že „vzhľadom na to, že Komisia uplatnila ustanovenia svojich vlastných usmernení striktne a nevyvážene, zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy, ktorá jej patrí podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES, ako ich vykladá judikatúra súdov Spoločenstva“.
62 Odvolateľka z toho odvodila, že tento procesný nedostatok nepriaznivo ovplyvnil jej záujmy, pretože Súd prvého stupňa mal preskúmať jej tvrdenia a mal dospieť k záveru, že Komisia mala priamo uplatniť článok 87 ods. 3 písm. c) ES.
63 Komisia na úvod uvádza, že aj keby bol druhý odvolací dôvod dôvodný, nemohlo by to mať vplyv na posúdenie argumentácie Súdu prvého stupňa alebo na závery, ku ktorým dospel. Súd prvého stupňa totiž podľa Komisie preskúmal otázku, či priame uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. c) ES zaväzovalo Komisiu, aby pristúpila k inej analýze ako k tej, ktorú urobila v spornom rozhodnutí na základe bodu 4.2.5 usmernení.
64 Meritórne Komisia uvádza, že odvolateľka výslovne uviedla – a vyplýva to aj z napadnutého rozsudku – že nespochybňuje, že prijatím usmernení Komisia obmedzila právomoc svojej voľnej úvahy.
Posúdenie Súdnym dvorom
65 V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 168 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skutočne konštatoval, že odvolateľka vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania nespochybnila záväznosť usmernení, ani ich súlad s ustanoveniami Zmluvy.
66 V bodoch 169 až 177 napadnutého rozsudku však Súd prvého stupňa preskúmal, či je sporné rozhodnutie v súlade s usmerneniami a či porušuje článok 87 ods. 3 písm. c) ES. Inými slovami, zisťoval, či v dôsledku toho, že sporné rozhodnutie vylúčilo zlučiteľnosť pomoci poskytnutej Holland Malt so spoločným trhom len na základe špecifík dotknutého trhu, bolo v rozpore jednak s usmerneniami a jednak s uvedeným ustanovením Zmluvy.
67 Odvolateľka teda nemôže platne tvrdiť, že Súd prvého stupňa sa nezaoberal jej tvrdením, podľa ktorého Komisia nepristúpila k presnému uplatneniu uvedeného ustanovenia Zmluvy, keď sa oprela o usmernenia.
68 Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod je nedôvodný a musí sa zamietnuť.
69 Z uvedeného vyplýva, že ani jednému z odvolacích dôvodov uvádzaných odvolateľkou na podporu jej odvolania nemožno vyhovieť, a odvolanie sa preto musí v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
70 Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať spoločnosť Holland Malt na náhradu trov konania a spoločnosť Holland Malt nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Holland Malt BV je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: angličtina.