Vec C‑439/08

Vlaamse federatie van verenigingen van Brood‑ en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers (VEBIC) VZW

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hof van beroep te Brussel)

„Politika hospodárskej súťaže – Vnútroštátne konanie – Účasť vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže na súdnych konaniach – Vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže zmiešanej povahy, ktorý je aj súdnym, aj správnym orgánom – Odvolanie proti rozhodnutiu takéhoto orgánu – Nariadenie (ES) č. 1/2003“

Abstrakt rozsudku

1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym súdom

(Článok 267 ZFEÚ)

2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Uplatnenie – Právomoc členských štátov – Určenie vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže – Vnútroštátna úprava, ktorá týmto orgánom neumožňuje vystupovať ako odporca v súdnych konaniach namierených proti ich rozhodnutiam na odvolacom súde – Neprípustnosť

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 35)

1. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti veci, v ktorej koná, tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa vnútroštátnymi súdmi položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ nie je zjavné, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonštruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o všeobecných alebo hypotetických otázkach, keď požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadny vzťah k realite alebo k predmetu sporu alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené.

V tomto ohľade, v rámci prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, skutočnosť, že vnútroštátny súd sa ešte nevyjadril s konečnou platnosťou k otázke, či je potrebné uplatniť výlučne vnútroštátne právo hospodárskej súťaže alebo či sa má uplatniť aj právo Únie, nepredstavuje vôbec prekážku prípustnosti ním podaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Bolo by nekoherentné, aby kvôli prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania musel vnútroštátny súd s konečnou platnosťou rozhodnúť o záležitosti, ktorá či už priamo, alebo nepriamo predstavuje predmet ním podaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Okrem toho vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd predtým, ako podá návrh na Súdny dvor, vykonal všetky faktické a právne posúdenia, ktoré mu prináležia v rámci jeho súdnej právomoci. V skutočnosti postačuje, aby tak predmet sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavné súvislosti s významom pre právny poriadok Spoločenstva vyplývali z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby mohli členské štáty predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora a aby sa mohli užitočne zúčastniť na konaní pred Súdnym dvorom.

(pozri body 41, 42, 45 – 47)

2. Článok 35 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy sa má vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ním vnútroštátna právna úprava, ktorá nepriznáva možnosť vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže zúčastniť sa ako odporca na súdnom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom. Skutočnosť, že vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže nie sú priznané práva účastníka sporu, a je mu tak zabránené obhajovať rozhodnutie, ktoré prijal vo všeobecnom záujme, zahŕňa riziko, že súd konajúci vo veci bude úplne „pohltený“ dôvodmi a argumentmi rozvinutými podnikmi podávajúcimi opravný prostriedok. V oblasti, akou je konštatovanie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a ukladanie pokút, ktorá zahŕňa komplexné právne a ekonomické posúdenie, už samotná existencia takéhoto rizika môže narušiť výkon osobitnej povinnosti, ktorá prináleží vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže podľa nariadenia č. 1/2003, a to zabezpečiť účinné uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré nahradili vyššie uvedené články 81 a 82.

Prináleží vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, aby posúdili potrebu a užitočnosť svojej účasti na konaní vzhľadom na účinné uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Viac‑menej systematická neúčasť uvedených orgánov je však takej povahy, že narušuje potrebný účinok článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.

V prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú členské štáty oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie určiť orgán alebo orgány, ktoré sú vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže majúcim možnosť zúčastniť sa ako odporca na konaní pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pričom sa musí zabezpečiť dodržanie základných práv a úplná účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(pozri body 58, 64 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 7. decembra 2010 (*)

Vo veci C‑439/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hof van beroep te Brussel (Belgicko) z 30. septembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 6. októbra 2008, ktorý súvisí s konaním:

Vlaamse federatie van verenigingen van Brood‑ en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers (VEBIC) VZW,

za účasti:

Raad voor de Mededinging,

Minister van Economie,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.‑C. Bonichot, K. Schiemann, J.‑J. Kasel a D. Šváby, sudcovia A. Rosas, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász (spravodajca), M. Safjan a M. Berger,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. januára 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Vlaamse federatie van verenigingen van Brood- en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers (VEBIC) VZW, v zastúpení: P. Engels, J. Troch a B. van Hulst, advocaten,

– Raad voor de Mededinging, v zastúpení: W. Devroe, advocaat,

– belgická vláda, v zastúpení: J.‑C. Halleux a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia,

– poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, K. Zawisza a A. Kramarczyk, splnomocnení zástupcovia,

– Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. marca 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 a 5, článku 15 ods. 3 a článku 35 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205, ďalej len „nariadenie“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh Vlaamse federatie van verenigingen van Brood- en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers VZW (Flámska federácia združení pekárov, cukrárov, zmrzlinárov a výrobcov čokolády, ďalej len „VEBIC“), v ktorom sa domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým Raad voor de Mededinging (ďalej len „Rada pre hospodársku súťaž“) konštatovala existenciu dohôd o cene medzi remeselnými pekármi a uložila pokutu VEBIC.

Právny rámec

Právna úprava Únie

3 Odôvodnenie č. 5 nariadenia znie:

„Na účinné presadzovanie súťažných pravidiel spoločenstva a súčasné rešpektovanie základných práv obhajoby by toto nariadenie malo upravovať dôkazné bremená podľa článkov 81 a 82 Zmluvy. Strana alebo orgán, ktoré vznesú námietku z hľadiska porušovania článku 81 ods. 1 a 82 Zmluvy, by mali preukázať jeho existenciu podľa vyžadovanej právnej normy. …“

4 Odôvodnenie č. 6 nariadenia stanovuje:

„Aby bolo zabezpečené účinné uplatňovanie súťažných pravidiel spoločenstva, orgány hospodárskej súťaže členských štátov by mali pri ich uplatňovaní užšie spolupracovať. Na tento účel by mali byť oprávnené uplatňovať právo spoločenstva.“

5 Odôvodnenie č. 8 nariadenia stanovuje:

„Aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie súťažných pravidiel spoločenstva a primerané fungovanie mechanizmu spolupráce obsiahnutého v tomto nariadení, je potrebné zaviazať orgány hospodárskej súťaže a súdy členských štátov, aby uplatňovali aj články 81 a 82 Zmluvy tam, kde uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na dohody a postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. …“

6 Podľa odôvodnenia č. 21 nariadenia:

„Jednotné uplatňovanie súťažných pravidiel si tiež vyžaduje vytvorenie foriem spolupráce medzi súdmi členských štátov a Komisiou. To platí pre všetky súdy členských štátov, ktoré uplatňujú články 81 a 82 Zmluvy bez ohľadu na to, či uplatňujú tieto pravidlá v súdnych sporoch medzi súkromnými osobami, alebo konajú ako verejní vynucovatelia, alebo ako odvolacie súdy. Najmä vnútroštátne súdy by mali mať možnosť vyžiadať si od Komisie informácie alebo jej stanoviská k bodom týkajúcim sa uplatňovania súťažného práva spoločenstva. Komisia a orgány hospodárskej súťaže členských štátov musia mať aj možnosť predložiť súdom písomné alebo ústne vyjadrenia, keď ide o uplatňovanie článkov 81 alebo 82 Zmluvy. …“

7 Podľa druhej vety odôvodnenia č. 34 nariadenia:

„V súlade s zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v článku 5 Zmluvy nejde toto nariadenia nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov, čo má umožniť účinnejšie uplatňovanie súťažných pravidiel spoločenstva.“

8 Prvá a druhá veta odôvodnenia č. 35 znejú:

„Aby sa dosiahlo riadne vynucovanie súťažného práva spoločenstva, členské štáty by mali určiť a splnomocniť orgány ako orgány konajúce vo verejnom záujme s cieľom uplatňovania článkov 81 a 82 Zmluvy. Mali by mať možnosť určiť administratívne, ako aj súdne orgány na vykonávanie rôznych funkcií zverených týmto nariadením orgánom hospodárskej súťaže.“

9 Článok 2 nariadenia nazvaný „Dôkazné bremeno“ v prvej vete stanovuje:

„Vo všetkých vnútroštátnych konaniach alebo konaniach spoločenstva, ktoré sa týkajú uplatňovania článkov 81 a 82 Zmluvy, bremeno dokazovania porušenia článku 81 ods. 1 alebo článku 82 Zmluvy znáša strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol.“

10 Článok 5 nariadenia nazvaný „Právomoci orgánov hospodárskej súťaže členských štátov“ stanovuje:

„Orgány hospodárskej súťaže členských štátov majú právomoc na uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy v jednotlivých prípadoch. Na tento účel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti, môžu prijímať tieto rozhodnutia:

– nariadiť skončenie porušovania,

– nariadiť dočasné opatrenia,

– prijímať záväzky,

– ukladať pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva.

Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môžu tiež rozhodnúť, že nie sú žiadne dôvody na zásah z ich strany.“

11 Pod názvom „Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi“ článok 15 ods. 3 prvý pododsek nariadenia stanovuje:

„Príslušné orgány členských štátov konajúc z vlastného podnetu môžu predložiť vnútroštátnym súdom svojich členských štátov písomné pripomienky k otázkam týkajúcim sa uplatňovania článku 81 alebo 82 Zmluvy. S povolením príslušného súdu sa môžu tiež ústne vyjadriť pred vnútroštátnymi súdmi svojich členských štátov. Keď si to koherentné uplatňovanie článku 81 alebo 82 Zmluvy vyžaduje, Komisia konajúc z vlastného podnetu môže predložiť písomné pripomienky súdom členských štátov. S povolením príslušného súdu sa môže tiež ústne vyjadriť.“

12 Pod názvom „Určenie orgánov hospodárskej súťaže členských štátov“ článok 35 ods. 1 a 2 nariadenia stanovuje:

„1. Členské štáty určia orgán alebo orgány hospodárskej súťaže zodpovedné za uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy tak, aby boli účinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. Opatrenia potrebné na splnomocnenie týchto orgánov týkajúce sa uplatňovania uvedených článkov sa uskutočnia do 1. mája 2004. Medzi určené orgány môžu patriť aj súdy.

2. Keď je vynucovanie súťažného práva spoločenstva zverené vnútroštátnym správnym a súdnym orgánom, členské štáty môžu prideliť rôzne právomoci a funkcie týmto rôznym vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, či ide o orgány správne alebo súdne.“

Vnútroštátna právna úprava

13 Zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení koordinovanom kráľovským nariadením z 15. septembra 2006 (Moniteur belge z 29. septembra 2006, s. 50613, ďalej len „LPCE“), ktorý nadobudol platnosť 1. októbra 2006 definuje belgický orgán hospodárskej súťaže v článku 1 takto:

„4° Belgický orgán hospodárskej súťaže: Rada pre hospodársku súťaž a Služba pre hospodársku súťaž pri Service public fédéral Économie, P.M.E., Classes moyennes et Énergie, z ktorých každý koná v rámci svojich právomocí, ktoré sú definované v tomto zákone.

Belgický orgán hospodárskej súťaže je orgánom hospodárskej súťaže príslušným pre uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy, uvedeným v článku 35 nariadenia…“

14 Článok 2 ods. 1 LPCE stanovuje:

„Bez toho, aby bolo v tomto zmysle nevyhnutné predchádzajúce rozhodnutie, sú zakázané akékoľvek dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže podstatným spôsobom na relevantnom belgickom trhu alebo na jeho podstatnej časti, najmä tie, ktoré spočívajú v:

1° priamom alebo nepriamom určovaní nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;

…“

15 Článok 11 LPCE stanovuje:

„§ 1 Zriaďuje sa Rada pre hospodársku súťaž. Táto rada je orgánom správneho súdnictva, ktorý má rozhodovaciu právomoc a ďalšie právomoci, ktoré mu zveruje tento zákon.

§ 2 Rada pre hospodársku súťaž pozostáva z:

1º valného zhromaždenia Rady;

2º úradu audítora;

3º kancelárie.

…“

16 Článok 12 ods. 1 LPCE stanovuje:

„Valné zhromaždenie rady pozostáva z dvanástich poradcov. …“

17 Článok 20 LPCE stanovuje:

„Každý senát rady a predseda alebo poradca poverený predsedom v prípade predbežných opatrení rozhoduje odôvodneným rozhodnutím o všetkých im prednesených veciach, a to po vypočutí návrhov dotknutých osôb, ako aj, na ich žiadosť, prípadných sťažovateľov alebo nimi vybratého poradcu.“

18 Článok 25 LPCE zriaďuje pri Rade pre hospodársku súťaž úrad audítora pozostávajúci najmenej zo šiestich a najviac z desiatich členov zahŕňajúcich generálneho audítora a audítorov alebo zástupcov audítorov.

19 Článok 29 LPCE znie:

„§ 1 Úlohami audítorov je:

1º prijímať sťažnosti a návrhy na predbežné opatrenia vzťahujúce sa na postupy obmedzujúce hospodársku súťaž, ako aj oznámenia o koncentrácii;

2º riadiť a organizovať vyšetrovanie a dbať nad výkonom rozhodnutí prijatých Radou pre hospodársku súťaž,

3º vydávať úradníkom služby pre hospodársku súťaž poverenia… ,

4º vypracúvať a Rade pre hospodársku súťaž predkladať odôvodnenú správu,

5º triediť sťažnosti a návrhy na predbežné opatrenia

…

§ 2 …

Bez toho, aby bol dotknutý článok 27, audítori nesmú požadovať ani prijať žiaden príkaz týkajúci sa posudzovania spisov predložených na základe článku 44 § 1 alebo zaujatia stanoviska na zasadnutiach úradu audítora, ktorých cieľom je určenie priorít politiky vykonávania zákona a určovanie poradia vybavovania spisov.

§ 3 Keď sa úrad audítora rozhodne začať vyšetrovanie na základe článku 44 § 1, úradník riadiaci službu pre hospodársku súťaž po dohode s generálnym audítorom určí úradníkov tejto služby, z ktorých bude pozostávať skupina poverená vyšetrovaním.

Úradníci, ktorí sú pridelení vyšetrovacej skupine, môžu prijímať príkazy iba od audítora, ktorý riadi toto vyšetrovanie.

…“

20 Podľa článku 34 ZOHS je služba pre hospodársku súťaž poverená najmä vyhľadávaním a skúmaním postupov uvedených v kapitole II pod dozorom úradu audítora.

21 Podľa článku 45 ods. 4 prvého pododseku LPCE:

„Ak Úrad audítora zastáva názor, že sťažnosť alebo žiadosť, alebo prípadne vyšetrovanie ex offo sú dôvodné, audítor v mene úradu audítora predloží senátu Rady odôvodnenú správu. Táto správa zahŕňa správu z vyšetrovania, výhrady a návrh rozhodnutia; je k nej pripojený vyšetrovací spis a zoznam listín v spise. Zoznam určuje dôvernosť listín vo vzťahu ku každému účastníkovi, ktorý má prístup k spisu.“

22 Článok 75 LPCE znie takto:

„Proti rozhodnutiam Rady pre hospodársku súťaž a jej predsedu, ako aj implicitným rozhodnutiam o prípustnosti koncentrácii v dôsledku uplynutia lehôt stanovených v článkoch 58 a 59 možno podať odvolanie na odvolací súd v Bruseli s výnimkou prípadu, keď Rada pre hospodársku súťaž rozhoduje podľa článku 79.

Odvolací súd rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci o údajných obmedzujúcich postupoch a prípadne o uložených sankciách, ako aj o prípustnosti koncentrácií. Odvolací súd môže vziať do úvahy skutkové okolnosti, ktoré nastali po napadnutom rozhodnutí Rady.

Odvolací súd môže uložiť pokuty a penále podľa ustanovení uvedených v kapitole IV časti 8.“

23 Článok 76 ods. 1 a 2 LPCE stanovuje:

„§ 1 Predmetom osobitného odvolania nemôžu byť rozhodnutia, ktorými Rada pre hospodársku súťaž postupuje vec audítorovi.

§ 2 Odvolania podľa článku 75 môžu podať dotknutí účastníci konania pred Radou, sťažovateľ, ako aj akákoľvek osoba, ktorá preukáže záujem v súlade s článkom 48 § 2 alebo článkom 57 § 2, ktorá požiadala Radu, aby bola vypočutá. Odvolanie môže rovnako podať minister bez toho, aby musel preukázať svoj záujem, a bez toho, aby bol pred Radou pre hospodársku súťaž zastúpený.

…

Súd môže od Úradu audítora pri Rade pre hospodársku súťaž požadovať, aby uskutočnil vyšetrovanie a aby mu predložil správu. …

Odvolací súd v Bruseli stanoví lehotu, v rámci ktorej si účastníci konania musia navzájom oznámiť svoje písomné pripomienky a predložiť ich do kancelárie.

Minister môže predložiť písomné pripomienky do kancelárie odvolacieho súdu v Bruseli a nahliadnuť do spisu len v kancelárii. Odvolací súd v Bruseli stanoví lehoty na predloženie týchto pripomienok. Kancelária informuje o nich účastníkov konania.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

24 VEBIC bolo založené s cieľom zastupovať záujmy svojich spoločníkov a členov, ktorí sú k nej pridružení. Členovia VEBIC sú provinčné profesijné neziskové združenia Flámskeho regiónu.

25 Miestne združenia pekárov, ktorých členom sa môže stať každý pekár, sú členmi provinčného profesijného združenia. Tieto miestne zoskupenia zahŕňajú len pekárne s remeselnou výrobou chleba, záujmy pekární s priemyselnou výrobou chleba obhajuje Federatie van Grote Bakkerijen in België (Federácia belgických veľkopekární).

26 Po liberalizácii cien chleba v Belgicku 1. júla 2004 zaslal Minister van Economie Rade pre hospodársku súťaž list zo 7. júla 2004, ktorým ju žiadal, aby prešetrila existenciu možných dohôd o cene medzi združeniami pekárov a pekármi.

27 Po niekoľkých ďalších vyšetrovacích opatreniach zaslal 8. júna 2007 generálny audítor predsedovi Rady pre hospodársku súťaž správu s výhradami a vyšetrovací spis, ktorý bol adresovaný VEBIC.

28 Úrad audítora dospel k záveru, že VEBIC sa dopustilo porušenia článku 2 ods. 1 LPCE tým, že uverejnilo a rozšírilo cenový index chleba ako aj tým, že oznámilo cenové štruktúry svojim členom.

29 Správa Úradu audítora uvádza, že rozhodnutia federácií pekárov nemajú možný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a že z tohto dôvodu sa pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže na skúmané postupy nevzťahujú.

30 Výhrady uvedené v predmetnej správe možno zhrnúť takto:

– VEBIC tým, že stanovilo a rozširovalo index, ktorý odráža zvýšenie výrobných nákladov, ktoré môžu pekári dobrovoľne uplatňovať, nepriamo medzi pekárov šírilo referenčnú cenu. Index sa uplatňuje na poslednú regulovanú cenu chleba, ktorá je pre každého pekára rovnaká. Ak jednotliví pekári uplatňujú tento index na jednu a tú istú základnú sumu, každý pekár získa rovnakú predajnú cenu. To je v rozpore s článkom 2 ods. 1 LPCE.

– VEBIC uviedlo konkrétne hodnoty vyjadrené v percentách pre každý faktor nákladov, a to pre všetkých päť parametrov.

31 Generálny audítor navrhol senátu Rady pre hospodársku súťaž, aby zakázala predmetný postup pod hrozbou sankcie. Navrhol tiež s ohľadom na priťažujúce okolnosti uložiť VEBIC pokutu, najmä preto, že VEBIC vedelo o nezákonnej povahe dohôd o cene a nevyužilo možnosť predložiť orgánu hospodárskej súťaže metódu výpočtu cien.

32 Dňa 13. augusta 2007 predložil VEBIC písomné pripomienky k správe úradu audítora, pričom namietal proti jeho záverom, pokiaľ ide o podstatu veci samej, a uviedol dôvody založené na porušení procesných zásad, a najmä porušenie práv na obhajobu.

33 Dňa 25. januára 2008 Rada pre hospodársku súťaž vydala rozhodnutie, ktorým na jednej strane konštatovala, že VEBIC sa dopustilo od 1. júla 2004 do 8. júna 2007 porušenia článku 2 LPCE a žiadala, aby toto porušenie skončilo a na druhej strane mu uložila pokutu 29 121 eur.

34 VEBIC podalo odvolanie, ktorým sa domáhalo neplatnosti uvedeného rozhodnutia do kancelárie Hof van beroep te Brussel 22. februára 2008.

35 Uvedený súd uvádza, že ustanovenia LPCE neumožňujú Úradu audítora, ktorý je orgánom zodpovedným za stíhanie v rámci Rady pre hospodársku súťaž, zúčastniť sa na konania pred ním.

36 Podľa článkov 75 a 76 LPCE totiž Rada pre hospodársku súťaž, ktorej súčasťou je Úrad audítora, nemá možnosť predložiť písomné pripomienky v kontexte odvolania proti rozhodnutiu, ktoré prijala. Iba federálne ministerstvo hospodárstva má takúto možnosť.

37 Predmetné ministerstvo nevyužilo možnosť predložiť písomné pripomienky a jediným účastníkom konania, ktorý sa zúčastnil na odvolacom konaní je VEBIC, ktoré konalo ako odvolateľ.

38 Právne ustanovenia týkajúce sa konania na Hof van beroep te Brussel a ich výklad v Belgicku vedú podľa tohto súdu k otázkam týkajúcim sa zlučiteľnosti tohto konania s právom Únie vzhľadom na účinnosť pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných v Európskej únii a na základné práva na obhajobu, keďže žiadne ustanovenie nestanovuje účasť vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž v odvolacom konaní s cieľom zabezpečiť obranu všeobecného hospodárskeho záujmu.

39 Za týchto podmienok Hof van beroep te Brussel rozhodol prerušiť konanie, v ktorom koná v odvolacom stupni, a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1. Majú sa [článok 2, článok 15 ods. 3 a článok 35 ods. 1 nariadenia] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže sú podľa [týchto ustanovení] priamo oprávnené predložiť písomné pripomienky k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní proti ich rozhodnutiu a rovnako samy predložiť odvolacie dôvody, z čoho vyplýva, že členský štát túto možnosť nemôže odňať?

2. Majú sa tie isté ustanovenia vykladať v tom zmysle, že účinné uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom chrániť všeobecný záujem vyžaduje, aby verejné dozorné orgány, ktoré sú určené ako orgány hospodárskej súťaže, mali nielen možnosť, ale aj povinnosť zúčastniť sa konaní o odvolaní proti ich rozhodnutiam a vyjadriť svoje stanovisko k uvedeným skutkovým a právnym dôvodom?

3. V prípade kladnej odpovede na prvú a druhú otázku, majú sa tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že pokiaľ neexistujú vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa účasti orgánu hospodárskej súťaže na konaní pred orgánom rozhodujúcim o odvolaní a ak sú určené rôzne orgány, je orgánom, ktorý je oprávnený prijímať rozhodnutia vymenované v článku 5 nariadenia, tiež orgán, ktorý sa zúčastňuje na konaní o odvolaní proti svojmu rozhodnutiu?

4. Je odpoveď na predchádzajúce otázky odlišná v prípade, ak orgán hospodárskej súťaže koná podľa vnútroštátnej právnej úpravy ako súd alebo ak je konečné rozhodnutie prijaté po vykonaní vyšetrovania, ktoré viedol orgán prislúchajúci k tomuto súdu, ktorý je poverený vypracovať výhrady a návrh rozhodnutia?“

O prípustnosti prejudiciálnych otázok

40 Na pojednávaní na Súdnom dvore VEBIC uviedlo námietku neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že navrhovaný výklad nariadenia, alebo všeobecnejšie práva Únie, nie je relevantný na vyriešenie sporu vo veci samej. V predmetnej veci neexistuje žiadne spojenie medzi týmto sporom a ustanoveniami práva Únie, pretože, ako uviedla Rada pre hospodársku súťaž v rámci svojho šetrenia, prax odvolateľa vo veci samej neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a v dôsledku toho sa má uplatniť iba vnútroštátne právo hospodárskej súťaže. Navyše sa podľa odvolateľa vnútroštátny súd ešte nevyjadril s konečnou platnosťou k otázke, či je potrebné uplatniť výlučne vnútroštátne právo hospodárskej súťaže alebo či sa naopak uplatňuje aj právo Únie. Súdnemu dvoru bola preto predložená hypotetická otázka, ktorá nemá žiadnu relevantnosť pre vec, v ktorej koná vnútroštátny súd.

41 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti veci, v ktorej koná, tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (rozsudky zo 14. decembra 2006, Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, C‑217/05, Zb. s. I‑11987, bod 16, a z 2. apríla 2009, Pedro IV Servicios, C‑260/07, Zb. s. I‑2437, bod 28).

42 V dôsledku toho, ak sa vnútroštátnymi súdmi položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ nie je zjavné, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonštruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o všeobecných alebo hypotetických otázkach, keď požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadny vzťah k realite alebo k predmetu sporu alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudky zo 7. januára 2003, BIAO, C‑306/99, Zb. s. I‑1, bod 89, a Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, už citovaný, bod 17).

43 V konaní vo veci samej nejde o takýto prípad.

44 V tejto súvislosti postačuje konštatovať, že najmä z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Hof van beroep te Brussel má právomoc rozhodnúť vo veci v plnom rozsahu a má právomoc zmeniť rozhodnutia Rady pre hospodársku súťaž. Konkrétnejšie, podľa vnútroštátneho súdu predpoklad, na ktorom sa zakladá rozhodnutie Rady pre hospodársku súťaž, o ktoré ide vo veci samej, podľa ktorého skúmaná prax neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, a skutočnosť, že v predmetnom prípade sa majú uplatniť iba vnútroštátne pravidlá v oblasti hospodárskej súťaže, možno spochybniť skutkovými okolnosťami, ktoré skôr preukazujú, že táto protisúťažná prax má dosah nielen vo vnútri geografickej oblasti, v ktorej sa táto prax realizuje, ale aj na uvedený obchod medzi členskými štátmi. Uvedený súd uvádza, že na predmetnú prax sa môže vzťahovať článok 101 ZFEÚ.

45 Okrem toho skutočnosť, že vnútroštátny súd sa ešte nevyjadril s konečnou platnosťou k otázke, či je potrebné uplatniť výlučne vnútroštátne právo hospodárskej súťaže alebo či sa má uplatniť aj právo Únie, nepredstavuje vôbec prekážku prípustnosti ním podaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

46 Ako totiž aj generálny advokát uviedol v bode 42 svojich návrhov, na jednej strane je nekoherentné, aby kvôli prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania musel vnútroštátny súd s konečnou platnosťou rozhodnúť o záležitosti, ktorá či už priamo, alebo nepriamo predstavuje predmet ním podaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Na druhej strane je potrebné konštatovať, že v predmetnom prípade otázky položené vnútroštátnym súdom nevyhnutne predpokladajú uplatniteľnosť nariadenia.

47 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd predtým, ako podá návrh na Súdny dvor, vykonal všetky faktické a právne posúdenia, ktoré mu prináležia v rámci jeho súdnej právomoci. V skutočnosti postačuje, aby tak predmet sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavné súvislosti s významom pre právny poriadok Spoločenstva vyplývali z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby mohli členské štáty predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora a aby sa mohli užitočne zúčastniť na konaní pred Súdnym dvorom (pozri rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C‑42/07, Zb. s. I‑7633, bod 41).

48 Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

O prejudiciálnych otázkach

49 Štyri otázky položené vnútroštátnym súdom sú spojené, a preto ich treba skúmať spolu.

50 V predmetnom prípade uvedené otázky boli vznesené v rámci odvolania proti rozhodnutiu Rady pre hospodársku súťaž. Podľa vnútroštátneho súdu spočíva ťažkosť v tom, že sa na konaní pred ním zúčastňuje len odvolateľ vo veci samej a nie odporca.

51 Podľa vnútroštátneho súdu situácia, v ktorej sa žiadny zástupca orgánu hospodárskej súťaže alebo žiadny zástupca verejného záujmu v oblasti hospodárskej súťaže nezúčastňuje na konaní na súde proti rozhodnutiu orgánu hospodárskej súťaže, vedie k otázkam týkajúcim sa súladu predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, najmä s článkom 2, článkom 15 ods. 3 a článkom 35 ods. 1 nariadenia.

52 Je preto potrebné domnievať sa, že týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže má podľa už uvedených ustanovení nariadenia právo zúčastňovať sa ako odporca na súdnom konaní týkajúcom sa rozhodnutia, ktorého je autorom.

53 Je potrebné najprv pripomenúť, že právo orgánov hospodárskej súťaže zúčastňovať sa na konaní týkajúcom sa odvolania podaného proti ich vlastným rozhodnutiam s tým, že by mali rovnaké práva, ako sú tie, ktoré má účastník tohto konania, nevyplýva zo znenia článku 2 a článku 15 ods. 3 nariadenia.

54 Na jednej strane totiž článok 2 nariadenia stanovuje, že dôkaz o porušení článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ prináleží „orgán[u], ktorý [ho] vzniesol“, bez toho, aby toto ustanovenie poskytovalo akékoľvek procesné právo takémuto orgánu.

55 Na druhej strane je potrebné konštatovať, že článok 15 ods. 3 prvý pododsek nariadenia, ktorý umožňuje vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže, aby predložil vnútroštátnym súdom daného členského štátu písomné pripomienky k otázkam týkajúcim sa uplatňovania článkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ a s povolením príslušného súdu tiež predložil ústne pripomienky, sa netýka účasti takéhoto orgánu na vnútroštátnom súdnom konaní ako odporcu.

56 Je potrebné takisto konštatovať, že v súlade s článkom 35 ods. 1 nariadenia členské štáty určia orgán alebo orgány hospodárskej súťaže zodpovedné za uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ tak, aby boli účinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. Takto určené orgány musia v súlade s nariadením zabezpečiť účinné uplatňovanie uvedených článkov vo všeobecnom záujme (pozri odôvodnenia č. 5, 6, 8, 34 a 35 nariadenia).

57 Hoci článok 35 ods. 1 nariadenia ponecháva na vnútroštátny právny poriadok každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky opravných prostriedkov podávaných na súdoch proti rozhodnutiam tak určených orgánov hospodárskej súťaže, je potrebné, aby tieto podmienky nemali dosah na cieľ tohto nariadenia, ktorým je zabezpečiť účinné uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ zo strany uvedených orgánov.

58 V tejto súvislosti, ako to uviedol generálny advokát v bode 74 návrhov, skutočnosť, že vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže nie sú priznané práva účastníka sporu, a je mu tak zabránené obhajovať rozhodnutie, ktoré prijal vo všeobecnom záujme, zahŕňa riziko, že súd konajúci vo veci bude úplne „pohltený“ dôvodmi a argumentmi rozvinutými podnikmi podávajúcimi opravný prostriedok. V oblasti, akou je konštatovanie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a ukladanie pokút, ktorá zahŕňa komplexné právne a ekonomické posúdenie, už samotná existencia takéhoto rizika môže narušiť výkon osobitnej povinnosti, ktorá prináleží vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže podľa nariadenia, a to zabezpečiť účinné uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.

59 Z toho vyplýva, že povinnosť prináležiaca vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže, a to zabezpečiť účinné uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, vyžaduje, aby tento orgán mal možnosť zúčastniť sa ako odporca na konaní pred vnútroštátnym súdom, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je autorom.

60 Prináleží vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, aby posúdili potrebu a užitočnosť svojej účasti na konaní vzhľadom na účinné uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

61 Ako však Komisia správne uviedla, viac‑menej systematická neúčasť uvedených orgánov je takej povahy, že narušuje potrebný účinok článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.

62 Podľa článku 35 ods. 1 nariadenia môžu medzi členskými štátmi určené orgány hospodárskej súťaže patriť aj súdy. Podľa odseku 2 toho istého článku, keď je uplatňovanie súťažného práva Únie zverené vnútroštátnym správnym a súdnym orgánom, členské štáty môžu prideliť rôzne právomoci a funkcie týmto rôznym vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, či ide o správne alebo súdne orgány.

63 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú členské štáty oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie určiť orgán alebo orgány, ktoré sú vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže majúcim možnosť zúčastniť sa ako odporca na konaní pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pričom sa musí zabezpečiť dodržanie základných práv a úplná účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

64 Na základe vyššie uvedeného je potrebné odpovedať na položené otázky tak, že článok 35 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ním vnútroštátna právna úprava, ktorá nepriznáva možnosť vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže zúčastniť sa ako odporca na súdnom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom. Prináleží vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, aby posúdili potrebu a užitočnosť svojej účasti na konaní vzhľadom na účinné uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Viac‑menej systematická neúčasť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže na takýchto súdnych konaniach je však takej povahy, že narušuje potrebný účinok článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú členské štáty oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie určiť orgán alebo orgány, ktoré sú vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže majúcim možnosť zúčastniť sa ako odporca na konaní pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pričom sa musí zabezpečiť dodržanie základných práv a úplná účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

O trovách

65 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 35 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy sa má vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ním vnútroštátna právna úprava, ktorá nepriznáva možnosť vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže zúčastniť sa ako odporca na súdnom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom. Prináleží vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, aby posúdili potrebu a užitočnosť svojej účasti na konaní vzhľadom na účinné uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Viac‑menej systematická neúčasť vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže na takýchto súdnych konaniach je však takej povahy, že narušuje potrebný účinok článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.

Podpisy

* Jazyk konania: holandčina.