Vec T‑53/07

Trade-Stomil sp. z o.o.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Účasť na karteli – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Poľahčujúce okolnosti“

Abstrakt rozsudku

Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkazy, ktoré treba predložiť

(Článok 81 ods. 1 ES)

Pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia.

Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dané porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti.

Okrem toho je obvyklé, že činnosti, ktoré zahŕňajú protisúťažnú prax a dohody, prebiehajú skryte, že stretnutia sa konajú tajne a že dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obyčajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

Aj keď niektoré skutočnosti zohľadnené Komisiou môžu mať určitú dôkaznú hodnotu, keďže nie sú vzhľadom na rozpory v rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú najmä stretnutí organizovaných v rámci kartelu, a pochybnosti, ktoré svedčia v prospech daného podniku, dostatočné na odôvodnenie konštatovania existencie porušenia zo strany daného podniku, je potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie.

(pozri body 63, 64, 76, 78)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 13. júla 2011 (*)

Vo veci T‑53/07,

Trade‑Stomil sp. z o.o., so sídlom v Lodži (Poľsko), v zastúpení: F. Carlin, barrister, a E. Batchelor, solicitor,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne X. Lewis a V. Bottka, neskôr V. Bottka a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) v rozsahu, v akom sa týka Trade‑Stomil sp. z o.o., alebo subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej Trade‑Stomil,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska‑Białecka a N. Wahl,

tajomník: K Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. októbra 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1 Rozhodnutím K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že viaceré podniky porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli na trhu vyššie uvedených výrobkov.

2 Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto:

– Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko),

– The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené štáty americké) (ďalej len „Dow Chemical“),

– Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko),

– Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu,

– Dow Europe, so sídlom v Horgene (Švajčiarsko),

– Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko),

– Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (ďalej len „Polimeri“),

– Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko),

– Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu,

– Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko),

– Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Česká republika),

– Kaučuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Česká republika),

– Trade‑Stomil sp. z o.o., so sídlom Lodži (Poľsko) (ďalej len „Stomil“).

3 Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (ďalej spoločne len „Dow“) (odôvodnenia č. 16 až 21 napadnutého rozhodnutia).

4 Činnosť Eni, pokiaľ ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpečovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti EniChem SpA (ďalej len „EniChem SpA“). Dňa 1. novembra 1997 došlo k zlúčeniu EniChem Elastomeri a EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dňa 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú činnosť (vrátane činnosti spojenej s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou) na dcérsku spoločnosť Polimeri, ktorú úplne ovládala. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia č. 26 až 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia používa v napadnutom rozhodnutí označenie „EniChem“ ako odkaz na každú spoločnosť, ktorú vlastní Eni (ďalej len „EniChem“) (odôvodnenie č. 36 napadnutého rozhodnutia).

5 Shell Nederland Chemie je dcérskou spoločnosťou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (ďalej spoločne len „Shell“) (odôvodnenia č. 38 až 40 napadnutého rozhodnutia).

6 Kaučuk vznikol v roku 1997 zlúčením Kaučuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dňa 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol všetok majetok, práva a povinnosti zlúčených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spoločnosti Kaučuk (odôvodnenia č. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podľa napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (ďalej len „Tavorex“) so sídlom v Českej republike zastupoval Kaučuk (a jeho predchodcu Kaučuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaučuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 49 napadnutého rozhodnutia).

7 Stomil podľa napadnutého rozhodnutia zastupoval poľského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (ďalej len „Dwory“) pri vývozných činnostiach už približne 30 rokov prinajmenšom až do roku 2001. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia, Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 51 napadnutého rozhodnutia).

8 Obdobie, o ktorom sa konštatovalo, že počas neho trvalo porušenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaučuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia č. 476 až 485 a článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia).

9 Butadiénový kaučuk (ďalej len „BK“) a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (ďalej len „BSK“) sú syntetické kaučuky v podstate používané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupiteľné a nahraditeľné aj inými druhmi syntetických kaučukov, ako aj prírodným kaučukom (odôvodnenia č. 3 až 6 napadnutého rozhodnutia).

10 Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené množstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho značnú časť BK vyrábajú priamo veľkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie č. 54 napadnutého rozhodnutia).

11 Dňa 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so službami Komisie a vyjadril svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), pokiaľ ide o BK a BSK. Pokiaľ ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo zaregistrované na kazete (odôvodnenie č. 67 napadnutého rozhodnutia).

12 Dňa 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu, pokiaľ ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bolo zaregistrované na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 68 napadnutého rozhodnutia).

13 Dňa 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznať mu podmienečnú imunitu od pokuty (odôvodnenie č. 69 napadnutého rozhodnutia).

14 Dňa 27. marca 2003 Komisia vykonala návštevu na účely vyšetrovania na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie č. 70 napadnutého rozhodnutia).

15 Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré žiadosti o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 a článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie č. 71 napadnutého rozhodnutia).

16 Dňa 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so službami Komisie a vyjadrili svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia o spolupráci. Počas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s činnosťami kartelu, pokiaľ ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo zaregistrované. Došlo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie č. 72 napadnutého rozhodnutia).

17 Dňa 4. marca 2005 Dow Deutschland bol informovaný o zámere Komisie priznať mu zníženie pokuty v rozsahu 30 až 50 % (odôvodnenie č. 73 napadnutého rozhodnutia).

18 Dňa 7. júna 2005 Komisia začala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia – s výnimkou Unipetrolu –, ako aj spoločnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vzťahu k spoločnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spoločnosti bolo teda skončené (odôvodnenia č. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia).

19 Dotknuté podniky predložili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie č. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD‑ROM, ústnym vyhláseniam a príslušným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie č. 76 napadnutého rozhodnutia).

20 Dňa 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (ďalej len „Michelin“) požiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník konania. Poskytol 13. januára 2006 písomné pripomienky (odôvodnenie č. 78 napadnutého rozhodnutia).

21 Dňa 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách určené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predložili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie č. 84 napadnutého rozhodnutia).

22 Dňa 12. mája 2006 Michelin predložil sťažnosť na základe článku 5 nariadenia (ES) č. 773/2004 Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie č. 85 napadnutého rozhodnutia).

23 Dňa 22. júna 2006 sa podniky s výnimkou Stomilu, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, ako aj Michelin zúčastnili na pojednávaní na Komisii (odôvodnenie č. 86 napadnutého rozhodnutia).

24 Komisia sa vzhľadom na neexistenciu dostatočných dôkazov o účasti spoločnosti Dwory na karteli rozhodla skončiť konanie voči nej (odôvodnenie č. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skončiť konanie voči Syndialu (odôvodnenie č. 89 napadnutého rozhodnutia).

25 Okrem toho, hoci sa pôvodne použili dve rôzne čísla veci (jedno pre BK a druhé pre BSK) (COMP/E‑1/38.637 a COMP/E‑1/38.638), Komisia používala po prvom oznámení o výhradách jednotné číslo veci (COMP/F/38.638) (odôvodnenia č. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia).

26 Správne konanie viedlo k tomu, že Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie.

27 Podľa článku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porušili článok 81 ES a článok 53 EHP tým, že sa zúčastnili počas uvedených období na jednotnom a pokračujúcom postupe, v rámci ktorého sa dohodli na cieľových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútočení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK:

a) Bayer od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;

b) Dow Chemical od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002, Dow Deutschland od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001, Dow Deutschland Anlagengesellschaft od 22. februára 2001 do 28. februára 2002, Dow Europe od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002;

c) Eni od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, Polimeri od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;

d) Shell Petroleum od 20. mája 1996 do 31. mája 1999, Shell Nederland od 20. mája 1996 do 31. mája 1999, Shell Nederland Chemie od 20. mája 1996 do 31. mája 1999;

e) Unipetrol od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002, Kaučuk od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002;

f) Stomil od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000.

28 Na základe konštatovaní týkajúcich sa skutkových okolností a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia uložila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypočítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), ako aj na základe oznámenia o spolupráci.

29 Článok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty:

a) Bayer: 0 eur;

b) Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho:

i) 60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland;

ii) 47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe;

c) Eni a Polimeri solidárne: 272,25 milióna eur;

d) Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie solidárne: 160,875 milióna eur;

e) Unipetrol a Kaučuk solidárne: 17,55 milióna eur;

f) Stomil: 3,8 milióna eur.

30 Článok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaďuje podnikom vymenovaným v článku 1 okamžite ukončiť, ak tak ešte neurobili, porušenia uvedené v tom istom článku a zdržať sa ďalej akéhokoľvek aktu alebo správania opísaného v článku 1, ako aj akéhokoľvek opatrenia, ktoré má rovnaký predmet alebo účinok.

Konanie a návrhy účastníkov konania

31 Stomil návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. februára 2007 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

32 Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2009 bol N. Wahl určený, aby doplnil komoru z dôvodu prekážky jedného z jej členov vo výkone funkcie.

33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

34 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa tento súd vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky a poskytli určité dokumenty. Účastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovených lehotách.

35 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 20. októbra 2009.

36 Stomil navrhuje, aby Všeobecný súd:

– v prvom rade zrušil napadnuté rozhodnutie, a to najmä jeho články 1 až 4, v rozsahu, v akom sa ho týka,

– subsidiárne:

– zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka,

– alebo zmenil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, tak, aby sa zrušila alebo podstatne znížila výška pokuty,

– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

37 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal Stomil na náhradu trov konania.

Právny stav

38 Žaloba Stomilu sa zakladá na štrnástich žalobných dôvodoch. Cieľom týchto dôvodov je spochybniť účasť Stomilu na karteli, skutočnosť, že Komisia mohla vyvodiť zodpovednosť Stomilu, hoci konal ako sprostredkovateľ spoločnosti Dwory, dĺžku porušenia a sumu pokuty. Okrem toho Stomil navrhuje prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktorých cieľom je najmä zaviazať Komisiu, aby mu poskytla prístup k vyhláseniam podnikov vykonaných v rámci oznámenia o spolupráci.

39 V prvom rade je potrebné skúmať prvý dôvod, ktorý uvádza Stomil, založený na tom, že sa nepreukázala účasť Stomilu na karteli.

O prvom dôvode založenom na tom, že sa nepreukázala účasť Stomilu na karteli

Tvrdenia účastníkov konania

– Tvrdenia Stomilu

40 Stomil sa domnieva, že Komisia porušila článok 81 ES tým, že nepreukázala z právneho hľadiska dostatočne svoju účasť na karteli.

41 Komisia uznala účasť Stomil na dvoch stretnutiach kartelu, teda na stretnutiach, ktoré sa konali 16. novembra 1999 vo Frankfurte (Nemecko) a 22. februára 2000 vo Wermelskirchene (Nemecko). Podľa Stomilu nie sú závery Komisie dôvodné. Okrem toho Stomil tvrdí, že žiadny iný element nepreukazuje jeho účasť na predmetnom karteli.

– O účasti Stomilu na stretnutí 16. novembra 1999 vo Frankfurte

42 Podľa Stomilu dôkazy uvádzané Komisiou nepreukazujú, že sa Stomil zúčastnil 16. novembra 1999 večer v hoteli Méridien na neformálnom stretnutí, ktoré sa konalo popri stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku.

43 Stomil konkrétne uvádza, že pán L. (Stomil) nebýval v hoteli Méridien a odišiel po stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku, ktoré sa skončilo o 11.00 hod. 16. novembra 1999. Stomil poskytol v tejto súvislosti dve vyhlásenia pána L. (Stomil), ako aj zápis z hotela. Stomil tvrdí, že nezmenil svoju verziu týkajúcu sa skutkových okolností, ako uvádza Komisia vo svojich podaniach. Stomil vždy popieral, že by sa zúčastnil na predmetnom protiprávnom stretnutí. Elementy uvádzané Stomilom sú prípustné a Komisia neprávom odkázala na rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia (T‑339/04, Zb. s. II‑521).

44 Vyhlásenie Dow, prebraté v odôvodnení č. 202 napadnutého rozhodnutia, nie je hodnoverné, lebo ho potvrdil len pán P. (Bayer), ktorý nebol 16. novembra 1999 večer vo Frankfurte. Stomil v tejto súvislosti odkazuje na viaceré dokumenty z vyšetrovacieho spisu. Preto podľa Stomilu v súlade s judikatúrou nepodložené tvrdenie Dow, ktoré spochybňuje Stomil a ostatné subjekty obvinené v správnom konaní, nepredstavuje primeraný dôkaz o účasti Stomilu na tomto stretnutí. Stomil takisto zdôrazňuje, že pán L. (EniChem) nemohol byť 16. novembra 1999 večer vo Frankfurte.

45 Žiadny dôkaz nepotvrdzuje prítomnosť pána L. (Stomil). Vyúčtovanie pána F. (Dow) neidentifikuje dôvod platby ani prípadných účastníkov na stretnutí. Pokiaľ ide o poznámky pána N. (Dow) písané rukou, neuvádzajú pána L. (Stomil) ani Stomil. Je veľmi pravdepodobné, že tieto poznámky predstavovali v skutočnosti pomôcku pána N na zapamätanie. Iste, spoločnosť Dwory sa uvádza v týchto poznámkach (ako „OS“). Viaceré elementy, ktoré predkladá Stomil, však preukazujú, že táto spoločnosť nemohla byť zdrojom informácií uvedených v predmetných poznámkach. Tieto rukou písané poznámky sú teda osobné odhady pána N., prípadne pochádzajú z verejných zdrojov. Konkrétne Stomil uvádza, že pokiaľ ide o Michelin, nemal vôbec žiadny kontakt s týmto zákazníkom od druhého semestra roku 1998, keď mu spoločnosť Dwory oznámila, že preberá predaj BSK tomuto zákazníkovi. Pokiaľ ide o spoločnosť Goodyear, Stomil v rokoch 1999 alebo 2000 nevykonal dodávky tomuto zákazníkovi. Pokiaľ ide o spoločnosť „TGA“, Stomil nepozná tohto zákazníka. Nakoniec, Stomil nemohol poznať potenciál spoločnosti Dwory týkajúci sa „domáceho“ BSK, lebo Dwory bol iba vývozcom. Okrem toho traja hlavní klienti Stomilu boli v zozname vynechaní, a to spoločnosti Vredestein, Nokian a Pegasus. Ďalej Stomil uvádza, že členovia kartelu si pravidelne a viackrát zamieňali Stomil a Dwory.

46 Stomil dodáva, že Komisia pripúšťa vo vyjadrení k žalobe, že stretnutie 16. novembra 1999, ktoré sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, sa v skutočnosti nekonalo. Komisia tak chcela nahradiť závery týkajúce sa skutkových okolností napadnutého rozhodnutia teóriou, podľa ktorej sa protiprávne stretnutie konalo 15. novembra 1999. Stomil zdôrazňuje, že žiadny dôkaz nesvedčí v prospech tejto teórie. Jediný dôkaz poskytnutý Komisiou je príjmový doklad z toho istého dátumu, ktorý potvrdzuje, že v bare boli podané nápoje v sume 89,50 nemeckých mariek (DEM). Podľa Stomilu tento príjmový doklad nepredstavuje dôkaz o tom, o čom sa diskutovalo alebo že diskusia mohla predstavovať protiprávne správanie. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účet z baru zaplatil pán F. (Dow) a nie pán P. (Bayer) a že k tomu došlo 16. novembra 1999. Nakoniec Stomil zdôrazňuje, že Komisia tvrdí, že pán T. (Kralupy) sa zúčastnil na protiprávnych diskusiách, hoci z vyúčtovania pána P. vyplýva, že pán T. nebol prítomný.

47 Odvolávanie sa na toto nové údajné stretnutie poškodzuje práva na obhajobu a povinnosť odôvodnenia vo vzťahu k Stomilu, ktorý nikdy nemal príležitosť odpovedať na toto tvrdenie počas správneho konania.

48 Okrem toho chyba Komisie spôsobuje protiprávnosť článku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý konštatuje, že Stomil sa zúčastnil na predmetnom porušení od 16. novembra 1999. Stomil odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia (T‑59/99, Zb. s. II‑5257, body 31 až 33), a dodáva, že výrok rozhodnutia možno vykladať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie iba v prípade nejasnosti jeho formulácie. V predmetnom prípade Stomil tvrdí, že vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je žiadna nejednoznačnosť.

– O účasti Stomilu na stretnutí 22. februára 2000 vo Wermelskirchene

49 Stomil tvrdí, že neexistuje dôkaz o tom, že účastníci stretnutia podvýboru Európskeho združenia syntetického kaučuku sa 22. februára 2000 vo Wermelskirchene dopustili protiprávneho konania.

50 Komisia však uviedla v odôvodnení č. 446 napadnutého rozhodnutia, že toto stretnutie predstavovalo koniec účasti Stomilu na karteli.

– O neexistencii iného prvku preukazujúceho účasť Stomilu na karteli

51 Stomil tvrdí, že keďže jediný dôkaz predložený Komisiou nepreukazuje jeho účasť na karteli, ani ostatné všeobecné tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za dôkazné.

52 Stomil najmä zdôrazňuje po prvé neexistenciu dôkazu o jeho účasti na akejkoľvek dohode o stanovení cien. Stomil v tejto súvislosti tvrdí, že Bayer uviedol Dwory vo vyhlásení prebratom v odôvodnení č. 114 napadnutého rozhodnutia a nie Stomil, ako tvrdí Komisia. Stomil uvádza, že sa zúčastnil spolu so spoločnosťou Dwory na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku počas obdobia po roku 1999. Dow neidentifikoval Stomil ani ako účastníka diskusií o cenách. Stomil odkazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie č. 115 napadnutého rozhodnutia. To isté platí, pokiaľ ide o dôkazy Shell, ktoré sa týkajú obdobia od 30. augusta 1995 do 31. mája 1999 (odôvodnenia č. 119, 120 a 123 napadnutého rozhodnutia).

53 Po druhé Stomil tvrdí, že neexistuje dôkaz o jeho účasti na rozdelení trhu. Vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení č. 125 napadnutého rozhodnutia neuvádza ani predmet dohody, ani jej dátum, ani to, či sa týkala Stomilu, alebo spoločnosti Dwory. Záver Komisie podľa ktorého Dow chcel uviesť Stomil, nie je teda ničím podložený.

54 Po tretie, pokiaľ ide o výmenu citlivých obchodných informácií, Stomil tvrdí, že jediným stretnutím, o ktoré ide, bolo to zo 16. novembra 1999, ktoré sa konalo vo Frankfurte. Okrem toho tvrdenie Shell v odôvodnení č. 133 napadnutého rozhodnutia nemá žiadnu hodnotu, pokiaľ ide o obdobie týkajúce sa Stomilu. Ďalej, ako už bolo preukázané vyššie, Stomil nemal citlivé informácie o dodávkach BSK od spoločnosti Dwory za obdobie identifikované v napadnutom rozhodnutí.

55 Ostatné všeobecné tvrdenia obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí sú okrem toho nedostatočné na preukázanie účasti Stomilu na karteli. Odôvodnenia č. 155, 156, 158 a 159 napadnutého rozhodnutia sa buď týkajú spoločnosti Dwory, alebo nepreukazujú existenciu protiprávneho správania, pokiaľ ide o Stomil.

Tvrdenia Komisie

– O účasti Stomilu na stretnutí zo 16. novembra 1999 vo Frankfurte

56 Komisia najprv uvádza, že z opisu uvedeného v napadnutom rozhodnutí vyplýva (odôvodnenia č. 199 až 212 napadnutého rozhodnutia), že neformálne stretnutie sa konalo v skorých hodinách 16. novembra 1999, boli na ňom uzatvorené dohody o cenách a došlo k výmene informácií o hlavných zákazníkoch.

57 Komisia tvrdí, že Stomil v žalobe zmenil svoju verziu skutkových okolností. Stomil založil teraz svoje popieranie účasti na predmetnom protiprávnom stretnutí v mieste, kde sa nachádzal pán L. (Stomil) večer 16. novembra 1999. Stomil však tieto skutočnosti neuviedol počas správneho konania. V dôsledku toho v súlade s judikatúrou by mal Všeobecný súd považovať elementy uvádzané Stomilom na podporu jeho tvrdení za neprípustné [teda dve vyhlásenia pána L. (Stomil) a jeho zápis z hotela]. Komisia dodáva, že tieto dokumenty sú v skutočnosti irelevantné. Okrem toho má Komisia dôkazy o priebehu neformálneho stretnutia 15. novembra 1999 večer, ako aj o účasti pána L. (Stomil) na tomto stretnutí. Komisia konkrétne uvádza zápis z hotela a formulár vyúčtovania pána P., ktoré sú založené vo vyšetrovacom spise.

58 Na rozdiel od tvrdení Stomilu Komisia uvádza, že vyhlásenie Dow v odôvodnení č. 204 napadnutého rozhodnutia obsahuje jasnú spomienku o účasti pána L. (Stomil) na diskusiách o karteli. Toto vyhlásenie potvrdil Bayer (odôvodnenie č. 205 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o rukou písané poznámky pána N. (Dow), Komisia tvrdí, že ich prvá časť odkazuje na širší trh ako trh s BSK, ktorý mal istý význam pre Stomil. Komisia okrem toho uvádza, že len nedávno sa postupne skončil vzťah medzi Stomilom a spoločnosťou Dwory, aj to len čiastočne, a v dôsledku toho mali vymieňané informácie veľmi pravdepodobne význam a relevantnosť pre Stomil. Komisia má teda dostatočné dôkazy o prítomnosti a účasti Stomilu na stretnutí kartelu 15. a 16. novembra 1999.

59 Komisia dodáva, že v časti 4.3.8 napadnutého rozhodnutia predložila dôkaz o uskutočnení stretnutia „15. – 16. novembra 1999“. Stretnutie 15. novembra 1999 nebolo teda „nové“. Okrem toho si Stomil zamieňa dve vyúčtovania. Pán P. uhradil účet v bare Casablanca. Pán F. uhradil prenájom sály na stretnutie. Chronológia udalostí sa teda nezmenila. Neexistuje ani nekoherentnosť dôkazov uvádzaných Komisiou.

60 Napokon Komisia tvrdí, že výrok napadnutého rozhodnutia, najmä jeho článok 1 písm. f) neuvádza výslovne, že by sa Stomil zúčastnil na stretnutí 15. novembra 1999. Napadnuté rozhodnutie uvádza, že Stomil sa zúčastnil na porušení článku 81 ES v období od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000. Komisia poznamenáva, že nikdy netvrdila, že záväzky dohodnuté na stretnutí 15. novembra 1999 večer mali okamžité účinky. V každom prípade stretnutie trvalo až do skorých hodín 16. novembra 1999.

– O účasti Stomilu na stretnutí z 22. februára 2000 vo Wermelskirchene

61 Komisia upresňuje, že ako vyplýva z odôvodnení č. 213 až 215 napadnutého rozhodnutia, netvrdí, že k protiprávnej činnosti došlo počas stretnutia 22. februára 2000, ktoré sa konalo vo Wermelskirchene. V dôsledku toho sú tvrdenia uvádzané Stomilom v danej súvislosti neúčinné.

– O neexistencii iného prvku preukazujúceho účasť Stomilu na karteli

62 Komisia uvádza, že netvrdila v napadnutom rozhodnutí, že stretnutie 15. a 16. novembra 1999 viedlo k explicitnej forme dohody o rozdelení trhu. Komisia však tvrdí, že má dôkazy preukazujúce prítomnosť a účasť Stomilu na tomto stretnutí, na diskusiách týkajúcich sa cien a výmeny informácií. Účasť Stomilu potvrdili rukou písané poznámky a vyhlásenia Dow (odôvodnenia č. 201 a 202 napadnutého rozhodnutia). Účasť pána L. (Stomil) a jeho status zamestnanca Stomilu potvrdil Dow a zápisnica z oficiálneho stretnutia, ktorú Komisia predložila. Takisto dôkazy Bayer uvedené v odôvodneniach č. 155 a 156 napadnutého rozhodnutia potvrdzujú účasť pána L. (Stomil).

Posúdenie Všeobecným súdom

63 Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 86). Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, Zb. s. II‑2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). Je potrebné tiež pripomenúť, že na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, aby dotknuté podniky vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86, rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 256). Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dané porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 215).

64 Okrem toho je obvyklé, že činnosti, ktoré zahŕňajú protisúťažnú prax a dohody, prebiehajú skryte, že stretnutia sa konajú tajne a že dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obyčajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 55 až 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 51).

65 V predmetnom prípade je potrebné uviesť, že účasť Stomilu na predmetnom karteli bola uznaná, len pokiaľ ide o protiprávne stretnutie 15. a 16. novembra 1999, ktoré sa konalo vo Frankfurte.

66 Konkrétnejšie, v tejto súvislosti Komisia uznala, že došlo k stretnutiu kartelu popri oficiálnom stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku, a to „večer a v noci 16. novembra 1999“ (odôvodnenie č. 212 napadnutého rozhodnutia). Toto protiprávne stretnutie sa týkalo pánov P. (Bayer), F., N., V. (Dow), L. (Stomil), L. (EniChem) a T. (Tavorex). Dotknuté osoby sa najprv stretli v bare hotela a potom si prenajali rokovaciu sálu (odôvodnenie č. 202 napadnutého rozhodnutia).

67 Na úvod je potrebné odmietnuť argumenty Komisie, podľa ktorých je tvrdenie Stomilu, že pán L. (Stomil) nebol 16. novembra večer vo Frankfurte, neprípustné, ako aj dokumenty doložené v spise v tejto súvislosti. Je totiž potrebné domnievať sa, že Stomil len spochybňuje na Všeobecnom súde výhradu týkajúcu sa ho v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho z elementov v spise vyplýva, že Stomil vždy spochybňoval počas správneho konania svoju účasť na protiprávnom stretnutí. V každom prípade a z dôvodov uvedených ďalej je potrebné uviesť, že dotknuté dokumenty nie sú relevantné na účely rozhodnutia vo veci, ako uvádza ďalej Komisia vo svojich písomnostiach.

68 Pokiaľ ide o vec samu, po prvé z dokumentov v spise vyplýva, že ako tvrdí Stomil, pán P. (Bayer) nebol 16. novembra 1999 večer vo Frankfurte. Komisia túto skutočnosť uznala.

69 Po druhé je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje viaceré protichodnosti, pokiaľ ide o presný okamih konania sa predmetného protiprávneho stretnutia. Komisia uviedla v odôvodnení č. 212 napadnutého rozhodnutia „večer a… noc 16. novembra 1999“ na základe vyhlásenia Dow. Komisia však tiež uviedla v odôvodnení č. 297 napadnutého rozhodnutia, že predmetné protiprávne stretnutie sa konalo v „noci z 15. na 16. novembra 1999“. Okrem toho časť 4.3.8 napadnutého rozhodnutia uvádza 15. a 16. novembra 1999. Nakoniec vo výroku tohto rozhodnutia sa uvádza 16. novembra 1999 ako začiatok porušenia v prípade Stomilu.

70 Po tretie viaceré skutkové prvky taktiež poukazujú na protichodnosti, pokiaľ ide o predpokladaný dátum predmetného protiprávneho stretnutia a pokiaľ ide o ostatné možné vysvetlenia poskytnuté Komisiou. Vyúčtovanie pána P. (Bayer) týkajúce sa najmä platby vykonanej v bare hotela v sume 84,5 DEM odkazuje na 15. novembra 1999. Na druhej strane platba za prenájom rokovacej sály v sume 436 DEM bola zaregistrovaná 16. novembra 1999. Okrem toho rukou písané poznámky pána N. (Dow) uvádzajú len dátum 16. novembra 1999. Nakoniec, vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení č. 202 napadnutého rozhodnutia stanovuje, že protiprávne stretnutie sa konalo po oficiálnom stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku, ktoré sa konalo 16. novembra ráno.

71 Po štvrté vyhlásenie Dow prebraté v odôvodnení č. 202 napadnutého rozhodnutia uvádza, že páni P. (Bayer), F., N., V. (Dow), L. (Stomil), L. (EniChem) a T. (Tavorex) sa stretli v bare hotela predtým, ako si prenajali rokovaciu sálu. Vyúčtovanie pána P. týkajúce sa konzumácie uhradenej v uvedenom bare, ktoré Komisia spomína vo svojich písomných podaniach, uvádza takisto prítomnosť vtedy generálnej tajomníčky Európskeho združenia syntetického kaučuku (pani C.). Z odôvodnení č. 95 a 115 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že uvedená generálna tajomníčka sa nikdy nezúčastnila na stretnutiach kartelu. Nemožno teda vyvodiť, že by pán L. (Stomil) iba preto, že sa zúčastnil na stretnutí v bare hotela, bol účastníkom protiprávneho stretnutia.

72 Po piate, pokiaľ ide o rukou písané poznámky pána N. (Dow), je nesporné, že zodpovednosť Stomilu Komisia nevyvodila v súvislosti s kartelom týkajúcim sa BK. Časť rukou písaných poznámok pána N. týkajúca sa BK nemôže teda byť dôkazom proti Stomilu. Pokiaľ ide o časť rukou písaných poznámok pána N. týkajúcu sa BSK, je potrebné uviesť, že okrem výrobcov zúčastnených na karteli aj iní výrobcovia, ktorí sa nezúčastnili na karteli, sú uvedení ako dodávatelia niektorých zákazníkov. Za týchto osobitných podmienok nemožno vylúčiť, že odhady dodávok boli vykonané iba medzi niektorými výrobcami bez toho, aby bolo možné presne určiť, či Stomil bol ich účastníkom, najmä vzhľadom na existujúce protichodnosti, pokiaľ ide o predpokladaný dátum predmetného protiprávneho stretnutia.

73 Vzhľadom na prepojenie všetkých týchto konkrétnych prvkov v predmetnom prípade sa Všeobecný súd domnieva, že existujú pochybnosti, pokiaľ ide o účasť Stomilu na protiprávnom stretnutí vo Frankfurte 15. a 16. novembra 1999. Táto pochybnosť je v prospech Stomilu.

74 Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieva, že prvky prebraté v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa stretnutí kartelu, týkajúce sa Stomilu, nie sú dostatočné na to, aby bolo možné vyvodiť záver, že tento podnik sa zúčastnil na predmetných protiprávnych dohodách.

75 Prvky uvedené v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa opisu kartelu (časť 4.2 napadnutého rozhodnutia) nemôže vyvrátiť tento záver.

76 V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že aj keď niektoré skutočnosti uvedené v časti 4.2 napadnutého rozhodnutia môžu mať určitú dôkaznú hodnotu, najmä všeobecné vyhlásenie Bayer uvedené v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia, nie sú vzhľadom na predtým uvedené špecifické prvky, ktoré sa týkajú stretnutí kartelu, a pochybnosti, ktoré svedčia v prospech žalobcu, dostatočné na odôvodnenie konštatovania existencie porušenia, pokiaľ ide o Stomil.

77 Vzhľadom na všetky tieto prvky a v rámci ich celkového posúdenia sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď považovala Stomil za účastníka kartelu.

78 V dôsledku toho je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Stomilu, bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné dôvody uvádzané na podporu žaloby a najmä otázku vzťahov medzi osobami, ktoré sa dopustili porušenia, a sprostredkovateľmi v rámci porušení pravidiel hospodárskej súťaže alebo návrh na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania predložený žalobcom.

O trovách

79 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Stomil navrhol zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Rozhodnutie Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Trade‑Stomil sp. z o.o.

2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Dehousse

Wiszniewska‑Białecka

Wahl

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.