—

Pedro IV Servicios SL, v zastúpení: A. Hernández Pardo, M. Gaitán Luján a I. Sobrepera Millet, abogados,

—

Total España SA, v zastúpení: J. A. de Velasco Esteban, C. Fernández Vicién a I. Moreno-Tapia Rivas, abogados,

—

španielska vláda, v zastúpení: M. Muñoz Pérez, splnomocnený zástupca,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 81 ES, článkov 11 a 12 nariadenia Komisie (EHS) č. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 5, a korigendum Ú. v. ES L 79, 1984, s. 38), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1582/97 z 30. júla 1997 (Ú. v. ES L 214, s. 27, ďalej len „nariadenie č. 1984/83“), ako aj článku 4 písm. a) a článku 5 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Pedro IV Servicios SL (ďalej len „Pedro IV“) a spoločnosťou Total España SA (ďalej len „Total“), ktorý sa týka návrhu na zrušenie zložitého zmluvného vzťahu medzi týmito dvomi obchodnými spoločnosťami z dôvodu, že tento vzťah obsahuje klauzuly obmedzujúce hospodársku súťaž.

3

Nariadenie č. 1984/83 vylučovalo z pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 81 ods. 1 ES) určité kategórie dohôd o výhradnom nákupe a zosúladené postupy, ktoré obvykle spĺňali podmienky stanovené v odseku 3 uvedeného článku z dôvodu, že tieto dohody a zosúladené postupy mali vo všeobecnosti za následok zlepšenie distribúcie výrobkov.

4

Podľa ôsmeho a trinásteho odôvodnenia nariadenia č. 1984/83:

…

5

Osobitné ustanovenia uplatniteľné na zmluvy s čerpacími stanicami boli uvedené v článkoch 10 až 13 nariadenia č. 1984/83.

6

Podľa článku 10 tohto nariadenia:

„V súlade s článkom [81] ods. 3 Zmluvy a za podmienok uvedených v článkoch 11 až 13 tohto nariadenia sa článok [81] ods. 1 predmetnej Zmluvy vyhlasuje za neuplatniteľný na dohody, na ktorých sa zúčastňujú iba dva podniky a v ktorých sa jeden podnik, predajca, zaväzuje voči druhému, dodávateľovi, odplatou za poskytnutie osobitných ekonomických alebo finančných výhod nakupovať s cieľom predaja na čerpacej stanici označenej v dohode určité pohonné hmoty na báze ropných výrobkov pre motorové vozidlá alebo palivá na báze ropných výrobkov pre motorové vozidlá so spaľovacím motorom, ktoré sú špecifikované v dohode, iba od dodávateľa, podniku spojeného s dodávateľom alebo od tretieho podniku, ktorému dodávateľ zveril distribúciu svojich výrobkov.“ [neoficiálny preklad]

7

Článok 11 uvedeného nariadenia stanovoval:

„Okrem povinnosti uvedenej v článku 10 predajcovi nemožno uložiť žiadne iné obmedzenie hospodárskej súťaže než

8

Článok 12 nariadenia č. 1984/83 stanovoval:

„1.   Článok 10 je uplatniteľný, iba ak

…

…

2.   bez toho, aby tým bolo dotknuté ustanovenie ods. 1 písm. c), ak sa dohoda vzťahuje na čerpaciu stanicu, ktorú dodávateľ prenajal predajcovi alebo ktorej užívanie mu postúpil de facto alebo de iure, môže byť predajcovi uložená povinnosť výhradného nákupu a záväzok nekonkurovania, uvedené v tejto hlave, a to počas celého obdobia, v ktorom prevádzkuje čerpaciu stanicu.“ [neoficiálny preklad]

9

Nariadenie č. 1984/83 bolo zrušené 31. decembra 1999. Od 1. januára 2000 sa stalo účinným nariadenie č. 2790/1999, ktoré predĺžilo uplatňovanie výnimiek uvedených medziiným nariadením č. 1984/83 až do 31. mája 2000.

10

Podľa znenia článku 2 ods. 1 nariadenia č. 2790/1999:

„Podľa článku 81 ods. 3 zmluvy a s výhradou ustanovení tohto nariadenia sa týmto vyhlasuje, že článok 81 ods. 1 zmluvy sa nevzťahuje na dohody alebo zosúladené postupy medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi, z ktorých každý podniká, na účely tejto dohody, na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, vo vzťahu k podmienkam, za ktorých strany môžu kupovať, predávať, alebo opätovne predávať určité tovary alebo služby (‚vertikálne dohody‘).

Táto výnimka platí v takom rozsahu, že takéto dohody obsahujú [v akom tieto dohody obsahujú — neoficiálny preklad] obmedzenia súťaže spadajúce pod pôsobnosť článku 81 ods. 1 (‚vertikálne obmedzenia‘).“

11

Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2790/1999 stanovuje:

„Na základe odseku 2 tohto článku platí výnimka stanovená v článku 2 za podmienky, že podiel na trhu dodávateľa nepresiahne 30% relevantného trhu, na ktorom predáva zmluvné tovary alebo služby.“

12

Článok 4 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 stanovuje, že výnimka zo zákazu stanoveného v článku 81 ods. 1 ES neplatí pre vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán majú za cieľ:

„obmedzenie spôsobilosti kupujúceho určiť svoje predajné ceny, bez dopadu na možnosť dodávateľa uložiť maximálnu cenu predaja alebo odporučiť predajnú cenu, za predpokladu, že nepredstavujú pevnú alebo minimálnu predajnú cenu ako výsledok tlaku alebo podnetov ponúkaných ktoroukoľvek zo strán.“

13

Článok 5 toho istého nariadenia stanovuje:

„Výnimka stanovená v článku 2 neplatí pre žiaden z nasledujúcich záväzkov obsiahnutých vo vertikálnych dohodách:

…“

14

Podľa článku 12 nariadenia č. 2790/1999, ako už bolo spresnené v bode 9 tohto rozsudku, výnimka uvedená nariadením č. 1984/83 sa naďalej uplatňuje až do 31. mája 2000. Zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES neplatí počas obdobia od 1. júna 2000 do 31. decembra 2001 vzhľadom na dohody účinné už 31. mája 2000, ktoré nespĺňajú podmienky pre výnimky stanovené týmto nariadením, ale naopak, spĺňajú podmienky pre výnimky stanovené v nariadení č. 1984/83.

15

Spoločnosť Pedro IV prevádzkuje v Španielsku čerpaciu stanicu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že 26. októbra 1989 uzavrela s dodávateľom ropných výrobkov Total štyri zmluvy.

16

Prvá z týchto zmlúv uvádza zriadenie vecného práva, nazývaného „právo stavby“, v prospech spoločnosti Total na obdobie 20 rokov na pozemku, ktorý je vlastníctvom spoločnosti Pedro IV. Táto zmluva umožňuje spoločnosti Total postaviť na tomto pozemku v lehote dva a pol roka čerpaciu stanicu, ktorá sa stane jej vlastníctvom, výmenou za poplatok v prospech spoločnosti Pedro IV. Výška tohto poplatku bola stanovená na mesačnú paušálnu platbu vo výške 250000 španielskych pesiet (ESP, t. j. 1500 eur), platenú počas 20 rokov. Na konci tohto 20-ročného obdobia sa čerpacia stanica, ktorú postavil Total, stane vlastníctvom spoločnosti Pedro IV. Vyššie uvedená doba 20 rokov začína plynúť od sprevádzkovania čerpacej stanice. Podľa zmluvy právo stavby je neprevoditeľné bez súhlasu vlastníka pozemku.

17

Druhou z nich je nájomná zmluva týkajúca sa čerpacej stanice, ktorá má byť postavená. Podľa znenia tejto zmluvy Total postupuje spoločnosti Pedro IV používanie a využívanie tejto stanice na dobu jedného roka. Túto dobu však možno predĺžiť, s núteným predĺžením zo strany prenajímateľa, z mesiaca na mesiac, počas celej doby trvania zmluvy o výhradnom zásobovaní, ktorú sa Total tiež zaviazal uzavrieť so spoločnosťou Pedro IV. V každom prípade sa nájom skončí, keď dôjde k zániku práva stavby zriadeného v prospech spoločnosti Total. Mesačné nájomné, ktoré má platiť spoločnosť Pedro IV, dosahuje 600000 ESP (približne 3600 eur).

18

Treťou z týchto zmlúv, tiež uzavretou na dobu 20 rokov, je zmluva o výhradnom zásobovaní pohonnými hmotami, podľa ktorej sa spoločnosť Pedro IV zaväzuje prevádzkovať čerpaciu stanicu od momentu, keď jej bude odovzdaná, za výhradného zásobovania spoločnosťou Total a s využitím jej obrazových znakov, firemných farieb, ochrannej známky, ako aj loga. Podľa tejto zmluvy zásobovanie sa uskutoční vo forme predaja, a to tak, že predajca nadobudne vlastnícke právo k pohonným hmotám v okamihu, keď mu ich dodávateľ dá k dispozícii na čerpacej stanici, pričom kupujúci uskutoční ich ďalší predaj na svoj účet a vlastné riziko. Ako protiplnenie za výhradné zásobovanie musí Total zaplatiť spoločnosti Pedro IV mesačnú sumu 350000 ESP (približne 2100 eur).

19

Okrem toho, v zmysle tej istej zmluvy, sa Total zaväzuje oznamovať spoločnosti Pedro IV odporúčané maloobchodné ceny a zabezpečiť ich konkurencieschopnosť s ohľadom na ceny, ktoré ponúkajú iní konkurenti v dobrej viere v danej oblasti. Total sa tiež zaväzuje stanoviť cenu pohonných hmôt, ktoré dodáva predajcovi, za najvýhodnejších podmienok, aké má zmluvne dohodnuté s inými čerpacími stanicami, ktoré môžu pôsobiť v Barcelone, pričom v nijakom prípade táto cena nemôže byť vyššia ako priemerná cena stanovená inými významnými dodávateľmi pôsobiacimi na trhu v Barcelone.

20

Účastníci konania vo veci samej tiež dohodli kompenzáciu súm, ktoré si majú vzájomne vyplatiť podľa troch vyššie uvedených zmlúv. Z tejto dohody vyplýva, že sumy, na ktorých vyplatenie sú obaja účastníci zmluvy zmluvne zaviazaní, sú v celom rozsahu rovnaké, čiže žiadna zo zmluvných strán nie je povinná čokoľvek vyplatiť druhej zmluvnej strane.

21

Nakoniec na základe štvrtej zmluvy Total poskytol spoločnosti Pedro IV hypotekárny úver vo výške 30000000 ESP (približne 180300 eur), ktorý bol zabezpečený záložným právom k pozemku príjemcu úveru, na obdobie 20 rokov za predpokladu, že čerpacia stanica bude postavená.

22

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že po uzavretí týchto štyroch zmlúv bola čerpacia stanica skutočne postavená na pozemku vo vlastníctve spoločnosti Pedro IV a výhradné zásobovanie prebiehalo počas nasledujúcich 12 rokov.

23

Spoločnosť Pedro IV podala 6. decembra 2004 pred Juzgado de lo Mercantil č. 3 v Barcelone žalobu o zrušenie právneho vzťahu, ktorý bol založený vyššie uvedenými štyrmi zmluvami, z dôvodu, že na jednej strane tieto štyri zmluvy obsahujú ustanovenia, ktoré vo významnej miere obmedzujú hospodársku súťaž, a to najmä dĺžku trvania dohody, ktorá prekračuje maximálnu dobu povolenú právom Spoločenstva pre dohody o výhradnom zásobovaní. Na druhej strane tretia zmluva stanovuje nepriame určenie cien pre ďalší predaj, hoci takáto prax je ustanoveniami článku 81 ES zakázaná. Spoločnosť Pedro IV okrem iného požadovala vrátenie vzájomných plnení účastníkov zmlúv, znížených o už amortizované sumy.

24

Keďže táto žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá rozsudkom zo 7. decembra 2005, spoločnosť Pedro IV podala odvolanie pred súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

25

Za týchto okolností Audiencia Provincial de Barcelona rozhodla prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Total vyzýva Súdny dvor, aby určil, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z viacerých dôvodov. Po prvé vnútroštátny súd opomenul predložiť Súdnemu dvoru základné informácie týkajúce sa konania vo veci samej, neumožňujúc tak, aby Súdny dvor získal presný a verný obraz skutkového a právneho kontextu veci, v rámci ktorej má rozhodnúť. Po druhé návrh na začatie prejudiciálneho konania nie je dôvodný, keďže odpovede na položené otázky vyplývajú jasne z judikatúry Spoločenstva, ako aj zo španielskej judikatúry. Nakoniec položené otázky nie sú relevantné na účel riešenia sporu v konaní vo veci samej.

27

Španielska vláda tiež vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o čiastočnú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, uvádzajúc, že nariadenia č. 1984/83 a 2790/1999 nemôžu byť uplatňované simultánne. Pretože otázky sa týkajú najmä výkladu nariadenia č. 1984/83, a to prvá a tretia otázka, sú iba hypotetické a musia byť vyhlásené za neprípustné.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, upravenej v článku 234 ES, prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti prípadu tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (rozsudky zo 7. januára 2003, BIAO, C-306/99, Zb. s. I-1, bod 88, ako aj zo 14. decembra 2006, Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, ďalej len „rozsudok CEEES“, bod 16 a citovaná judikatúra).

29

Rovnako podľa ustálenej judikatúry potreba dospieť k výkladu práva Spoločenstva, ktorý by bol užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého patria otázky, ktoré kladie, alebo aspoň aby vysvetlil skutkové domnienky, na ktorých sa tieto otázky zakladajú (rozsudky z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 10; zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, C-134/03, Zb. s. I-1167, bod 22, a rozsudok CEEES, už citovaný, bod 26).

30

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že je, samozrejme, pravda, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje určité údaje relevantné pre rozhodnutie v konaní vo veci samej, skutočnosťou však zostáva, že toto rozhodnutie umožňuje určiť význam prejudiciálnych otázok a kontext, do ktorého zapadajú. Preto napriek týmto nedostatkom Súdny dvor disponuje dostatočnými informáciami na výklad predmetných predpisov Spoločenstva a na užitočné zodpovedanie uvedených otázok. Okrem toho v každom prípade obsah pripomienok predložených Súdnemu dvoru v rámci tohto konania preukazuje dostatok informácií o skutkovom a právnom kontexte, ktoré účastníkom konania vo veci samej a ostatným zainteresovaným účastníkom konania umožnili zaujať stanovisko k položeným otázkam.

31

Neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania rovnako nemôže byť konštatovaná z dôvodu skutočnosti, že odpovede na položené prejudiciálne otázky vyplývajú, ako uvádza Total, z existencie ustálenej judikatúry Spoločenstva, ako aj z vnútroštátnej judikatúry. V skutočnosti aj za predpokladu, že by položené otázky boli vecne zhodné s otázkami, ktoré už boli predmetom prejudiciálneho rozhodnutia v analogickej veci, takáto okolnosť nijako nezakazuje vnútroštátnemu súdu položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku a nemá za účinok to, že by Súdny dvor nebol príslušný pre rozhodovanie o týchto otázkach (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., 283/81, Zb. s. 3415, body 13 a 15). V takom prípade však Súdny dvor môže podľa článku 104 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť odôvodneným uznesením uvádzajúcim odkaz na predchádzajúci rozsudok alebo na danú judikatúru.

32

Okrem toho mechanizmus návrhu na začatie prejudiciálneho konania zavedený článkom 234 ES má za cieľ zabezpečiť správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Spoločenstva vo všetkých členských štátoch, ako aj predísť tomu, aby sa v ktoromkoľvek členskom štáte zaviedla vnútroštátna judikatúra, ktorá nie je v súlade s pravidlami tohto práva (pozri rozsudky z 15. septembra 2005, Intermodal Transports, C-495/03, Zb. s. I-8151, bod 38, a z 12. júna 2008, Gourmet Classic, C-458/06, Zb. s. I-4207, bod 32).

33

V dôsledku toho, ak sa vnútroštátnymi súdmi položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ nie je zjavné, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonštruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o všeobecných alebo hypotetických otázkach, keď požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadny vzťah k realite alebo k predmetu sporu, alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok CEEES, už citovaný, bod 17 a citovaná judikatúra).

34

V konaní vo veci samej však nejde o takýto prípad. V skutočnosti postačuje konštatovať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že odpoveď na otázky položené vnútroštátnym súdom bude vnútroštátny súd potrebovať s cieľom určiť, či na zmluvný vzťah sporný v konaní vo veci samej môžu byť uplatnené blokové výnimky zavedené nariadeniami č. 1984/83 a 2790/1999.

35

V tejto súvislosti musí byť tiež odmietnuté tvrdenie spoločnosti Total, podľa ktorého prejudiciálne otázky nie sú relevantné pre rozhodnutie v konaní vo veci samej z dôvodu skutočnosti, že na prijatie záveru, že zmluva odporuje predpisom o hospodárskej súťaži, nepostačuje preukázať, že klauzuly, ktoré obsahuje, sú nezlučiteľné s nariadením o výnimke podľa kategórií, ale je tiež potrebné, aby tieto klauzuly skutočne odporovali ustanoveniam článku 81 ES.

36

Hoci je, samozrejme, pravda, že nariadenia o výnimke sa uplatňujú v rozsahu, v akom zmluvy obsahujúce obmedzenia hospodárskej súťaže patria do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES, skutočnosťou zostáva, že je často praktickejšie najprv overiť, či sa nariadenia majú uplatniť na danú zmluvu, s cieľom predísť, v prípade kladnej odpovede, ekonomicky a právne zložitému skúmaniu, umožňujúcemu určiť, či sú podmienky uplatnenia článku 81 ods. 1 ES splnené. V každom prípade z judikatúry zavedenej už citovaným rozsudkom Cilfit a i. vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nie je možné napadnúť opravným prostriedkom podľa vnútroštátneho práva a ktorý musí uplatňovať ustanovenie práva Spoločenstva na spor, ktorý mu bol predložený, by nemal žiadať Súdny dvor o výklad tohto ustanovenia, ak predmetná právna otázka už bola rozhodnutá judikatúrou stanovenou Súdnym dvorom, bez ohľadu na povahu konaní, v rámci ktorých táto judikatúra vznikla, a dokonca za absencie prísnej zhody otázok v spore.

37

Nakoniec musí byť tiež zamietnuté tvrdenie španielskej vlády týkajúce sa čiastočnej neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu hypotetickej povahy dvoch otázok týkajúcich sa výkladu nariadenia č. 1984/83.

38

Hoci je nesporné, že predmetné nariadenie bolo zrušené 31. decembra 1999, skutočnosťou zostáva, že výnimka, ktorú uvádzalo, sa naďalej uplatňovala až do 31. mája 2000 podľa nariadenia č. 2790/1999. Toto posledné uvádzané nariadenie zaviedlo okrem iného prechodné obdobie končiace sa 31. decembra 2001, ktoré bolo obdobím, počas ktorého sa zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES neuplatňoval na dohody účinné už 31. mája 2000, ktoré spĺňali podmienky na výnimky stanovené nie týmto nariadením, ale nariadením č. 1984/83. Preto vzhľadom na to, že sporné zmluvy boli uzavreté v priebehu roka 1989 a ich plnenie pretrvávalo až do podania žaloby zo strany spoločnosti Pedro IV v priebehu roka 2004, je potrebné skúmať, či podmienky pre výnimky boli uplatniteľné v zmysle nariadenia č. 1984/83, ako aj nariadenia č. 2790/1999, s cieľom, aby vnútroštátny súd mohol určiť, či tieto zmluvy boli v súlade s právom hospodárskej súťaže počas celej doby ich plnenia, alebo či boli postihnuté neplatnosťou od určitého momentu.

39

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

40

Svojimi prvými dvomi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 na jednej strane a článok 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 na strane druhej majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia režimu výnimky umožňujú, aby dohoda o výhradnom zásobovaní prekračovala časové obmedzenia stanovené týmito nariadeniami výlučne za predpokladu, že dodávateľ je pôvodným vlastníkom tak pozemku, na ktorom je postavená čerpacia stanica, ako aj čerpacej stanice, alebo postačuje, aby sa vlastnícke právo dodávateľa týkalo iba samotnej čerpacej stanice, ktorú prenajíma vlastníkovi pozemku.

41

Vzhľadom na to, že znenie predmetných dvoch ustanovení nie je zhodné, treba tieto dve nariadenia analyzovať oddelene.

42

Je potrebné pripomenúť, že nariadenie č. 1984/83 stanovovalo uplatnenie článku 81 ods. 3 ES na určité kategórie dohôd o výhradnom nákupe, na ktoré sa mohol uplatňovať zákaz podľa odseku 1 toho istého článku, uzavreté medzi dvomi podnikmi s cieľom opätovného predaja ropných výrobkov na čerpacích staniciach.

43

Okrem podmienok uplatnenia výnimky stanovených v článku 10 ods. 11 predmetného nariadenia jeho článok 12 ods. 1 písm. c) uvádza, že nariadenie č. 1984/83 sa neuplatňuje na dohody o čerpacích staniciach, ak je doba ich trvania neurčitá alebo ak prevyšuje desať rokov. Článok 12 ods. 2 toho istého nariadenia však spresňuje, že „bez toho, aby tým bolo dotknuté ustanovenie ods. 1 písm. c), ak sa dohoda vzťahuje na čerpaciu stanicu, ktorú dodávateľ prenajal predajcovi alebo ktorej užívanie mu postúpil de facto alebo de iure, môže byť predajcovi uložená povinnosť výhradného nákupu a záväzok nekonkurovania, uvedené [ustanoveniami uplatniteľnými na dohody o čerpacích staniciach], a to počas celého obdobia, v ktorom prevádzkuje čerpaciu stanicu“.

44

Zo znenia článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 tak vyplýva, že uplatnenie tohto nariadenia je možné, pokiaľ ide o dohodu o čerpacej stanici týkajúcu sa obdobia plnenia, ktoré prevyšuje desať rokov, pod podmienkou, že dodávateľ predajcovi prenajal čerpaciu stanicu alebo mu postúpil de facto alebo de iure jej užívanie.

45

Spoločnosť Pedro IV a Komisia Európskych spoločenstiev však zastávajú názor, že využívanie režimu výnimky stanovenej v predmetnom ustanovení musí byť podriadené dvojitej podmienke, že dodávateľ je vlastníkom tak čerpacej stanice, ako aj pozemku, na ktorom bola čerpacia stanica postavená.

46

Spoločnosť Pedro IV vysvetľuje svoje stanovisko, pripomínajúc na jednej strane judikatúru, podľa ktorej nariadenia o blokovej výnimke musia byť vykladané reštriktívne s cieľom predísť tomu, aby sa ich účinky nerozšírili na dohody alebo situácie, na ktorých pokrytie nie sú určené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 1995, Bayerische Motorenwerke, C-70/93, Zb. s. I-3439, bod 28, a z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 32).

47

Na druhej strane spoločnosť Pedro IV zastáva názor, že výhody, ktoré jej Total poskytol, konkrétne odovzdanie čerpacej stanice a poskytnutie pôžičky za výhodných podmienok, patria pod hypotézy uvedené článkami 10 a 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1984/83, z čoho vyplýva, že dohoda o výhradnom nákupe a nekonkurovaní môže mať maximálne trvanie iba desať rokov. Uzavretie rozličných prepojených zmlúv medzi dodávateľom a predajcom, ktorých účinkom je zablokovať trh, smeruje k umelému rozšíreniu uplatnenia článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 na hypotézy, ktoré nemôžu byť stotožňované s hypotézou stanovenou týmto ustanovením.

48

Podľa Komisie neobmedzená výhradnosť nákupu zaväzujúca predajcu, stanovená v rámci dohôd o nekonkurovaní alebo výhradnom nákupe, sa odôvodňuje nielen „mimoriadne významnými“, ale aj „absolútnymi“ protihodnotami, ktoré znáša dodávateľ, v tom zmysle, že predajca pristupuje k činnosti bez toho, aby vykonal akúkoľvek investíciu alebo najnepatrnejšiu platbu. Situácia, v ktorej buď pozemky, alebo priestory patria predajcovi, je ťažko zlučiteľná s výnimočným režimom stanoveným článkom 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83.

49

Komisia okrem iného poznamenáva, že vzhľadom na existenciu kontinuity medzi nariadeniami č. 1984/83 a 2790/1999 musia byť tieto nariadenia vykladané rovnako, a to aj keď sú formulované rozličným spôsobom, a že posledné uvádzané nariadenie jasne uvádza, že výnimka, ktorú stanovuje, sa uplatňuje, iba ak je dodávateľ vlastníkom tak pozemku, ako aj priestorov, z ktorých sú predajcom predávané zmluvné tovary alebo služby.

50

S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť.

51

Hoci je pravda, že derogatívne ustanovenia nariadenia o blokovej výnimke nemôžu byť predmetom extenzívneho výkladu, skutočnosťou zostáva, že predmetné ustanovenia sú formulované jasne a jednoznačne.

52

Dvojitá podmienka, podľa ktorej dodávateľ musí mať vlastnícke právo tak k čerpacej stanici, ako aj k pozemku, na ktorom je postavená, vyplývajúca podľa spoločnosti Pedro IV a Komisie údajne z nariadenia č. 1984/83, nie je uvedená ani v samotnom texte tohto nariadenia, ani v jeho odôvodnení.

53

Trináste odôvodnenie predmetného nariadenia uvádza medzi ekonomickými a finančnými výhodami, ktoré poskytuje dodávateľ predajcovi, prepožičanie pozemku alebo priestorov na prevádzkovanie čerpacej stanice, ale nie prepožičanie oboch týchto foriem majetku. V každom prípade, keďže článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 neuvádza hypotézu, podľa ktorej dodávateľ dal čerpaciu stanicu do nájmu predajcovi alebo mu poskytol jej užívanie de facto alebo de iure, Súdny dvor nemôže obmedziť pôsobnosť tohto ustanovenia pripojením dodatočnej podmienky, ktorá sa tam nenachádza.

54

Pokiaľ ide o osobitné ekonomické a finančné výhody uvedené v článku 10 nariadenia č. 1984/83, z rozsudku z 11. septembra 2008, CEPSA (C-279/06, Zb. s. I-6681, bod 54), vyplýva, že tieto výhody musia byť nielen dostatočné na to, aby odôvodnili výhradné zásobovanie na obdobie desať rokov, ale musia tiež viesť k zlepšeniu distribúcie, k zjednodušeniu inštalácie alebo modernizácie čerpacej stanice a k zníženiu distribučných nákladov.

55

Je potrebné konštatovať, že výhoda uvedená v článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 má v tejto súvislosti mimoriadnu dôležitosť, pretože značne uľahčuje prístup predajcu k distribučnej sieti, minimalizujúc jeho náklady na inštaláciu a distribúciu. Predsa však ani text, ani cieľ tohto nariadenia, ani jeho štruktúra neumožňujú konštatovať, ako uvádza Komisia, že uplatnenie predmetného článku 12 ods. 2 je podriadené dodatočnej podmienke, a to tej, aby bol predajca oslobodený od akejkoľvek platby alebo akejkoľvek investície vo vzťahu k svojej ekonomickej činnosti ako prevádzkovateľ čerpacej stanice.

56

Je tiež potrebné odmietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého dvojitá podmienka výslovne uvedená v článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 existovala už v znení článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83.

57

Zdá sa, že nariadenie č. 1984/83 malo autonómnu a užšiu pôsobnosť, než je pôsobnosť nariadenia č. 2790/1999, v rozsahu, v akom stanovovalo osobitné ustanovenia uplatniteľné na zmluvy o čerpacích staniciach. Podmienky uplatnenia článku 81 ods. 3 ES na túto kategóriu zmlúv podľa nariadenia č. 1984/83 boli teda odlišné od podmienok stanovených nariadením č. 2790/1999 tak vo vzťahu k maximálnej dobe výhradného zásobovania, ako aj vo vzťahu k trhovej sile predmetných podnikov.

58

Okrem toho z odpovede Komisie na písomnú otázku položenú Súdnym dvorom tiež vyplýva, že o zmene výnimky maximálneho trvania výhradnosti, ktorá vyplýva z nariadenia č. 2790/1999, bolo rozhodnuté v nadväznosti na verejnú konzultáciu začatú 24. septembra 1999 a že projekt predmetného nariadenia v jeho pôvodnej verzii neuvádzal dvojitú podmienku.

59

Za týchto okolností nie je uplatnenie dvojitej podmienky navrhované Komisiou nijak odôvodnené.

60

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia výnimky, ktorú uvádza, si toto ustanovenie nevyžaduje, aby dodávateľ bol vlastníkom pozemku, na ktorom postavil čerpaciu stanicu, ktorú prenajal predajcovi.

61

Nariadenie č. 2790/1999 stanovuje podmienky, za ktorých sa článok 81 ods. 3 ES uplatňuje na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov bez toho, aby obsahoval osobitné ustanovenia o zmluvách o čerpacích staniciach. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia výnimka stanovená týmto nariadením sa uplatňuje pod podmienkou, že podiel dodávateľa na trhu nepresiahne 30% relevantného trhu, na ktorom predáva zmluvné tovary alebo služby.

62

V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že vnútroštátnemu súdu prislúcha pred pristúpením ku skúmaniu na základe iných podmienok stanovených týmto nariadením overiť, či podiel spoločnosti Total na trhu od roku nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 2790/1999 nepresahoval 30% relevantného trhu, zohľadňujúc jej prípadnú účasť, ako uvádzajú spoločnosť Pedro IV a Komisia pred Súdnym dvorom, na základnom imaní iných dodávateľov ropných výrobkov na tom istom trhu.

63

Článok 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 stanovuje, že obmedzenie trvania povinnosti nekonkurovania na päť rokov nie je uplatniteľné, ak sú zmluvné tovary alebo služby predávané kupujúcim z budov a pôdy vlastnenej dodávateľom alebo ním prenajatej od tretích strán nespojených s kupujúcim, a to za predpokladu, že doba trvania tohto záväzku nepresiahne obdobie využívania budov a pôdy kupujúcim.

64

Zo znenia tohto posledného uvádzaného ustanovenia vyplýva, že uplatnenie výnimky, ktorú zavádza, je možné v prípade zmlúv o čerpacích staniciach za dvoch situácií, a to za predpokladu, že dodávateľ je vlastníkom tak čerpacej stanice, ktorú prenajíma predajcovi, ako aj pozemku, na ktorom je táto čerpacia stanica postavená, a za predpokladu, že dodávateľ prenajíma pozemok a čerpaciu stanicu prenajatú od tretích strán nespojených s predávajúcim, aby ich dal do nájmu predávajúcemu.

65

Taká zmena v podmienkach uplatnenia výnimky, ako je uvedené v bode 58 tohto rozsudku, bola prijatá v nadväznosti na pripomienky predložené zainteresovanými účastníkmi k návrhu nariadenia o blokovej výnimke, ktorý bol predložený na verejnú konzultáciu. Podľa Komisie bola odôvodnená bojom proti zneužívajúcim praktikám a najmä snahou predísť tomu, aby maximálne trvanie stanovené nariadením pre klauzuly o výhradnosti mohlo byť obchádzané.

66

Za situácie, aká je v konaní vo veci samej, sa zdá, že podmienky uplatnenia článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 nie sú splnené. Vnútroštátnemu súdu však prislúcha overiť tvrdenie spoločnosti Total, podľa ktorého jej právo stavby udeľuje nielen vlastnícke právo k čerpacej stanici, ale aj k pozemku, na ktorom je postavená. Keďže pojem „právo stavby“ patrí do režimu vlastníckeho práva podľa vnútroštátneho práva, uvedenému súdu prislúcha určiť jeho rozsah.

67

V prípade, ak by uvedený súd došiel k záveru, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania vo veci samej spĺňajú podmienky výnimky uvedené v nariadení č. 1984/83, ale nie podmienky výnimky stanovené nariadením č. 2790/1999, bude potrebné považovať ich za vylúčené z pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES až do 31. decembra 2001, v zmysle prechodného režimu stanoveného v článku 12 nariadenia č. 2790/1999.

68

Pokiaľ však zmluva nespĺňa všetky podmienky stanovené nariadením o výnimke, patrí pod zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES, iba ak má za cieľ alebo za následok citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu a ak môže značne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V poslednom uvádzanom prípade a za absencie individuálnej výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES bude predmetná zmluva neplatná v celom rozsahu v súlade s odsekom 2 toho istého článku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 1998, Cabour, C-230/96, Zb. s. I-2055, bod 48, a CEPSA, už citovaný, bod 72).

69

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na druhú otázku je potrebné odpovedať, že článok 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia výnimky, ktorú uvádza, si toto ustanovenie vyžaduje, aby dodávateľ bol vlastníkom tak čerpacej stanice, ktorú prenajíma predajcovi, ako aj pozemku, na ktorom je táto čerpacia stanica postavená, alebo v prípade, ak nie je vlastníkom, aby si tento majetok prenajímal od tretích strán nespojených s predávajúcim.

70

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zmluvné klauzuly týkajúce sa maloobchodných cien, ako sú klauzuly v konaní vo veci samej, sú zakázané článkom 81 ods. 1 písm. a) ES a nie je možné uplatňovať na ne režim blokovej výnimky, najmä v zmysle ôsmeho odôvodnenia nariadenia č. 1984/83 alebo článku 4 písm. a) nariadenia č. 2790/1999, podľa príslušnej časovej pôsobnosti týchto nariadení.

71

Je potrebné pripomenúť, že článok 81 ods. 1 písm. a) ES medziiným zakazuje všetky dohody medzi podnikateľmi, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, a najmä tie, ktoré spočívajú v priamom alebo nepriamom určovaní nákupných alebo predajných cien.

72

Nariadenie č. 1984/83 uvádza, ako vyplýva zo znenia jeho ôsmeho odôvodnenia, že na základe jeho ustanovení sa výnimky nemôžu týkať ustanovení obmedzujúcich hospodársku súťaž a najmä ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu predajcu určovať svoje ceny ďalšieho predaja.

73

Pokiaľ ide o to isté nariadenie, Súdny dvor už rozhodol, že článok 11 tohto nariadenia okrem klauzuly o výhradnom nákupe vyčerpávajúcim spôsobom uvádzal povinnosti, ktoré bolo možné uložiť predajcovi, medzi ktorými nebolo uvedené určenie maloobchodnej ceny. Na takúto povinnosť sa teda nevzťahuje výnimka uvedená v článku 10 predmetného nariadenia (pozri vyššie citované rozsudky CEEES, bod 64, a CEPSA, bod 65).

74

Pokiaľ ide o nariadenie č. 2790/1999, jeho článok 4 písm. a) uvádza, že bloková výnimka sa neuplatňuje na vertikálne dohody, ktorých cieľom je „obmedzenie spôsobilosti kupujúceho určiť svoje predajné ceny, bez dopadu na možnosť dodávateľa uložiť maximálnu cenu predaja alebo odporučiť predajnú cenu, za predpokladu, že nepredstavujú pevnú alebo minimálnu predajnú cenu ako výsledok tlaku alebo podnetov ponúkaných ktoroukoľvek zo strán“.

75

Z toho vyplýva, že režim výnimky podľa kategórií zavedený nariadeniami č. 1984/83 a 2790/1999 sa nemôže uplatňovať na zmluvy, ktorými dodávateľ stanovuje maloobchodnú cenu alebo ukladá minimálnu predajnú cenu. Naopak, podľa znenia uvedeného článku 4 písm. a) dodávateľovi zostáva možnosť odporučiť predajcovi predajnú cenu alebo mu uložiť maximálnu predajnú cenu.

76

Podľa vnútroštátneho súdu zmluva o výhradnom zásobovaní pohonnými hmotami stanovuje, že Total na jednej strane určuje cenu pohonných hmôt, ktoré dodáva spoločnosti Pedro IV za najvýhodnejších podmienok, aké má zmluvne dohodnuté s inými čerpacími stanicami, ktoré môžu pôsobiť v Barcelone, a na druhej strane zaručuje, že táto cena nemôže byť v nijakom prípade vyššia ako priemerná cena stanovená inými významnými dodávateľmi pôsobiacimi na trhu. Pripočítaním k uvedenej cene distribučnej marže prevádzkovateľa čerpacej stanice, ktorá je považovaná za vhodnú, Total dosiahne maloobchodnú cenu, ktorú spoločnosti Pedro IV odporúča uplatňovať.

77

Prvá klauzula tejto zmluvy sa týka ceny, ktorú musí spoločnosť Pedro IV platiť za zásobovanie pohonnými hmotami, ktorej určenie patrí do právomoci účastníkov zmluvy a neovplyvňuje hospodársku súťaž.

78

Pokiaľ ide o maloobchodnú cenu, zo samotného znenia druhej zmluvnej klauzuly vyplýva, že táto cena nie je dodávateľom ukladaná, ale odporúčaná, dokonca bez toho, aby bola uložená maximálna cena. Spôsob výpočtu odporúčanej predajnej ceny je v tejto súvislosti bezvýznamný, pokiaľ je predajcovi ponechaná miera voľnosti umožňujúca skutočne stanoviť predajnú cenu. Táto sloboda však chýba v prípade, keď dodávateľ uložil predajcovi pevnú distribučnú maržu, od ktorej sa nemôže odchýliť.

79

Vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi vnútroštátne súdy a Súdny dvor v rámci spolupráce zavedenej článkom 234 ES je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý jediný má priame poznatky o spore, ktorý je mu predložený, posúdiť podmienky určenia maloobchodnej ceny v konaní vo veci samej. Prislúcha mu najmä overiť, berúc do úvahy súhrn zmluvných povinností v ich ekonomickom a právnom kontexte, ako aj správanie účastníkov konania vo veci samej, či dodávateľom odporúčaná maloobchodná cena nepredstavuje v skutočnosti pevnú alebo minimálnu cenu (pozri v tomto zmysle rozsudok CEPSA, už citovaný, body 67 a 70).

80

Okrem toho vnútroštátnemu súdu prislúcha skúmať, či predajca disponuje reálnou možnosťou znížiť túto odporúčanú predajnú cenu. Musí najmä overiť, či takáto maloobchodná cena v skutočnosti nie je stanovená nepriamymi alebo skrytými prostriedkami, akými je stanovenie distribučnej marže prevádzkovateľa čerpacej stanice, alebo maximálnej úrovne zliav, ktoré môže poskytnúť z odporúčanej predajnej ceny, hrozbami, zastrašovaním, upozorneniami, sankciami alebo podnecovaním (pozri v tomto zmysle rozsudok CEPSA, už citovaný, bod 71).

81

Za predpokladu, že vnútroštátny súd dôjde k záveru, že spoločnosť Pedro IV bola v skutočnosti povinná dodržiavať pevnú alebo minimálnu cenu stanovenú zo strany spoločnosti Total, zmluva o výhradnom zásobovaní pohonnými hmotami nemôže spadať pod blokovú výnimku, a to ani podľa nariadenia č. 1984/83, ani podľa nariadenia č. 2790/1999.

82

Ako je však pripomenuté v bode 68 tohto rozsudku, určenie maloobchodnej ceny, hoci predstavuje obmedzovanie hospodárskej súťaže výslovne uvedené v článku 81 ods. 1 písm. a) ES, má za následok, že na danú dohodu sa vzťahuje zákaz uvedený v tomto ustanovení, iba pokiaľ sú splnené všetky ostatné podmienky uplatnenia tohto zákazu, to znamená, že cieľom alebo následkom uvedenej dohody je výrazné obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu a táto dohoda môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle už citované rozsudky Cabour, bod 48, a CEPSA, bod 42).

83

Pokiaľ ide konkrétne o dohody o výhradnom nákupe, treba pripomenúť, že hoci tieto dohody nemajú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES, je potrebné preskúmať, či ich následkom nie je zabránenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže. Posúdenie následkov dohody o výhradnom nákupe zahŕňa potrebu zohľadniť ekonomické a právne súvislosti, v rámci ktorých bola táto dohoda uzavretá alebo v rámci ktorých môže mať spolu s inými dohodami kumulatívny účinok na hospodársku súťaž. V dôsledku toho je opodstatnené preskúmať účinky tejto dohody v spojení s inými dohodami rovnakého druhu na možnosti súťažiteľov z daného štátu alebo pochádzajúcich z iných členských štátov usadiť sa alebo zväčšiť svoj podiel na predmetnom trhu (pozri rozsudky z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, body 13 až 15; zo 7. decembra 2000, Neste, C-214/99, Zb. s. I-11121, bod 25, a CEPSA, už citovaný, bod 43).

84

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať, že na zmluvné klauzuly týkajúce sa maloobchodnej ceny, ako sú klauzuly v konaní vo veci samej, sa môže uplatňovať bloková výnimka v zmysle nariadení č. 1984/83, ako aj 2790/1999, pokiaľ sa dodávateľ obmedzí na uloženie maximálnej predajnej ceny alebo odporúčanie predajnej ceny, a preto predajca disponuje skutočnou možnosťou určiť maloobchodnú cenu. Naopak, na takéto klauzuly sa nemôžu vzťahovať uvedené výnimky, ak priamo alebo nepriamymi alebo skrytými prostriedkami vedú k určeniu maloobchodnej ceny alebo k uloženiu minimálnej predajnej ceny dodávateľom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha skúmať, či predajcu zaťažujú takéto obmedzenia so zohľadnením všetkých zmluvných povinností v ich ekonomickom a právnom kontexte, ako aj so zohľadnením správania účastníkov konania vo veci samej.

85

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: