1.

Dňa 22. marca 2001 AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE (ďalej len „AEPI“ alebo „odvolateľka“, prípadne „žalobkyňa“), spoločnosť podľa gréckeho práva poverená kolektívnou správou autorských práv k hudobným dielam, podala na Komisiu Európskych spoločenstiev sťažnosť proti Helénskej republike a trom gréckym organizáciám kolektívnej správy práv súvisiacich s autorskými právami, ktorých držiteľmi sú, v tomto poradí, speváci, hudobníci a výrobcovia zvukových a/alebo obrazových nosičov (Erato, Apollon a Grammo, ďalej len „organizácie kolektívnej správy“).

2.

V tejto sťažnosti AEPI na jednej strane tvrdila, že predmetné organizácie porušili články 81 ES a 82 ES, pretože stanovili nadmernú sadzbu odmeny práv súvisiacich s autorskými právami vo výške až do 5% hrubých príjmov gréckych rozhlasových a televíznych staníc, a na druhej strane, že Helénska republika porušila článok 81 ES tým, že im umožnila v tejto súvislosti vytvoriť kartely a vykonať zosúladené postupy. AEPI sa sťažovala na rozsiahle a nenapraviteľné škody vyplývajúce z uvedených postupov, ktoré ukladaním nadmerných nákladov podnikom používajúcim hudobné diela zabránili týmto podnikom zaplatiť poplatky za autorské práva, ktoré od nich vyžadovala AEPI.

3.

Komisia rozhodnutím z 18. apríla 2005 zamietla sťažnosť proti organizáciám kolektívnej správy a rozhodnutím z 20. apríla 2005 zastavila konanie vo veci sťažnosti proti Helénskej republike. ( 2 )

4.

Rozhodnutie z 18. apríla 2005 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) je založené najmä na týchto úvahách:

„V tomto prípade údajné porušenie nie je spôsobilé vyvolať závažné narušenia fungovania spoločného trhu, keďže všetky zúčastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje činnosti vykonávajú len v Grécku. Nedá sa predpokladať, že by sa táto situácia zmenila, teda že by uvedené tri organizácie [kolektívnej správy] začali v krátkom čase vykonávať svoje činnosti v iných krajinách, a to vzhľadom na štruktúru trhov služieb na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami a na praktické ťažkosti takéhoto podnikania. Okrem toho namietané postupy vyvolávajú svoje účinky iba v kontexte gréckeho trhu. Zmluvy na používanie hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými užívateľmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku. Uvedené tri organizácie [kolektívnej správy] majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú možnosť vykonávať túto právomoc mimo tejto krajiny.

Na druhej strane na preukázanie takéhoto porušenia by Komisia musela začať komplexné vyšetrovanie prevažujúcich podmienok na predmetnom trhu a dostupných alternatív. V prvom rade by Komisia vzhľadom na to, že na jednej strane grécky zákon (v súlade so smernicou 92/100/EHS) stanovuje, že za všetky práva súvisiace s autorskými právami sa platí jediná odmena, a že na druhej strane údajné porušenie pochádza zo skutočnosti, že všetky tri organizácie sa na používateľov pri vyžadovaní tejto odmeny obracajú spoločne, musela preukázať prípadnú existenciu a účinnosť metód umožňujúcich oddelené vyžadovanie platby jedinej odmeny. V druhom rade by Komisia musela nielen preukázať ovládanie kolektívnej dominantnej pozície troma uvedenými organizáciami, ale podľa rozsudkov Súdneho dvora Tournier a Lucazeau [a i.][ ( 3 )] aj vykonať zisťovanie relatívnych úrovní cien týkajúcich sa autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami vo všetkých krajinách Európskej únie, základov, z ktorých sa vypočítavajú, používaných kritérií a prevažujúcich podmienok na gréckom trhu v porovnaní s [trhmi iných európskych krajín].

Okrem toho treba poznamenať, že vaša spoločnosť má možnosť predložiť svoje výhrady vnútroštátnym orgánom. So svojím prípadom sa môže obrátiť najmä na grécky orgán hospodárskej súťaže. [Tento orgán] by bol vďaka svojim dôkladným znalostiam podmienok vnútroštátneho trhu vynikajúco uspôsobený na prejednanie vašej sťažnosti. Skutočnosť, že všetky zúčastnené strany a všetci dotknutí používatelia hudby majú svoje sídlo a vykonávajú svoje činnosti na gréckom trhu posilňuje dôležitosť detailnej znalosti podmienok lokálneho trhu. Navyše tento orgán má právomoc uplatňovať články 81 a 82 Zmluvy ES z rovnakého právneho titulu ako Európska komisia.

Preto treba dospieť k záveru, že rozsah a komplexnosť zisťovacích opatrení potrebných na to, aby bolo možné určiť, či postup uvedených troch organizácií kolektívnej správy… je alebo nie je v súlade s pravidlami Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, nie sú primerané vo vzťahu k veľmi obmedzenému vplyvu prípadného porušenia na fungovanie spoločného trhu. Táto vec teda pre Spoločenstvo nepredstavuje stupeň záujmu potrebný na otvorenie vyšetrovania zo strany Komisie.“ ( 4 )

5.

AEPI žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súd prvého stupňa“) 15. júna 2005 navrhla zrušenie sporného rozhodnutia. Táto žaloba, ktorou žalobkyňa napadla zjavné nesprávne posúdenie záujmu Spoločenstva a porušenie povinnosti odôvodnenia, bola zamietnutá rozsudkom Súdu prvého stupňa z 12. júla 2007, AEPI/Komisia (T-229/05, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania.

6.

V rámci skúmania žalobného dôvodu týkajúceho sa údajného zjavného nesprávneho posúdenia Súd prvého stupňa ( 5 ) pripomenul, že „na posúdenie záujmu Spoločenstva na pokračovaní v konaní vo veci“ musí Komisia najmä „zvážiť vplyv údajného porušenia na fungovanie spoločného trhu, pravdepodobnosť možnosti preukázania jeho existencie a rozsah potrebných zisťovacích opatrení s cieľom splniť za čo najlepších podmienok svoje poslanie dohľadu nad dodržiavaním článkov 81 ES a 82 ES“ (bod 40 napadnutého rozsudku) ( 6 ).

7.

Súd prvého stupňa okrem toho v súvislosti s „ujmou na fungovaní spoločného trhu“ pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry „musí dohoda medzi podnikmi na to, aby mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, na základe súhrnu objektívnych právnych alebo skutkových okolností umožniť s dostatočnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že by mohla mať priamy alebo nepriamy, aktuálny alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohla škodiť dosiahnutiu cieľa jednotného trhu medzi štátmi“ (bod 42 napadnutého rozsudku) ( 7 ). Súd prvého stupňa dodal, že „právo Spoločenstva sa vzťahuje na všetky kartely a na všetky postupy spôsobilé spochybniť slobodu obchodu medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohli škodiť dosiahnutiu cieľa jednotného trhu medzi členskými štátmi, a to najmä izolovaním vnútroštátnych trhov alebo zmenou štruktúry hospodárskej súťaže na spoločnom trhu“, zatiaľ čo „postupy, ktorých účinky sú lokalizované na území jediného členského štátu, patria do oblasti vnútroštátneho právneho poriadku“ (bod 43 napadnutého rozsudku) ( 8 ).

8.

Súd prvého stupňa v pokračovaní ďalej uviedol, že „konkrétnejšie v oblasti autorských práv… je ustálenou judikatúrou, že pokiaľ je cítiť účinky porušení namietaných v sťažnosti v podstate len na území jedného členského štátu a pokiaľ súdy a príslušné správne orgány tohto členského štátu začali konať o sporoch medzi sťažovateľom a subjektom, proti ktorému sťažnosť smeruje, Komisia má právo zamietnuť sťažnosť z dôvodu neexistencie záujmu Spoločenstva postačujúceho na pokračovanie skúmania veci, pod podmienkou, že práva sťažovateľa možno dostatočným spôsobom zachovať najmä prostredníctvom vnútroštátnych súdov“ (bod 44 napadnutého rozsudku). ( 9 )

9.

Ďalej Súd prvého stupňa konštatoval, že počas písomnej časti konania žalobkyňa poprela len prvý z troch dôvodov, o ktorý Komisia v spornom rozhodnutí oprela záver, že v danej veci neexistuje dostatočný záujem Spoločenstva; išlo o dôvod, že namietané postupy nie sú spôsobilé vyvolať závažné narušenia fungovania spoločného trhu. Súd prvého stupňa preto usúdil, že svoje skúmanie môže obmedziť na „tvrdenia, ktorými [žalobkyňa] napáda neexistenciu ujmy na obchode medzi členskými štátmi, pričom tvrdí, že ukladanie poplatkov za práva súvisiace s autorskými právami v nadmernej výške je postupom, ktorý môže ovplyvniť spoločný trh v zmysle článkov 81 ES a 82 ES, hoci sa obmedzuje len na grécke územie“ (body 45 až 47 napadnutého rozsudku).

10.

„V tejto súvislosti“, pokračoval Súd prvého stupňa, „Komisia usúdila…, že všetky zúčastnené strany veci majú svoje sídlo a vykonávajú svoje činnosti v Grécku…, že je nepravdepodobné, že by sa činnosti uvedených troch organizácií kolektívnej správy mohli rozšíriť do iných krajín…, že používatelia hudby sú grécki štátni príslušníci a že [uvedené organizácie] majú právomoc obmedzenú na grécke územie“ (bod 48 napadnutého rozsudku).

11.

Podľa Súdu prvého stupňa skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobkyňou neumožňujú „preukázať, že uvádzané postupy majú vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohli škodiť dosiahnutiu cieľa jednotného trhu“. Žalobkyňa sa totiž obmedzila na „uvedenie finančných ťažkostí, ktoré pociťujú spoločnosti pre správu autorských práv a používatelia hudby v Grécku a vo všetkých členských štátoch“, a ďalej „nebola schopná podporiť svoje tvrdenia alebo prinajmenšom predložiť podklady, ktoré by tak mohli urobiť“ (bod 49 napadnutého rozsudku).

12.

Súd prvého stupňa potom v bode 50 napadnutého rozsudku skonštatoval, pokiaľ ide o „tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého závažné narušenia fungovania spoločného trhu vyplývajú zo skutočnosti, že práva gréckych a zahraničných tvorcov sú prevádzané spoločnostiam usadeným v Európskej únii“, že „právomoc uvedených troch organizácií kolektívnej správy je obmedzená na grécke územie a že v dôsledku toho údajnú ujmu vyplývajúcu z uvedených postupov utrpia hlavne používatelia hudby na gréckom území a grécki tvorcovia“.

13.

Súd prvého stupňa svoju úvahu ukončil týmito odôvodneniami:

14.

Súd prvého stupňa preto zamietol dôvod predložený na podporu návrhu na zrušenie, ktorý vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Spoločenstva.

15.

Napokon Súd prvého stupňa zamietol aj dôvod predložený na podporu návrhu na zrušenie, ktorý vychádzal z údajného porušenia povinnosti odôvodnenia, pretože usúdil, že Komisia v spornom rozhodnutí jasne uviedla osobitné dôvody, ktoré boli určujúce pre jej úvahu a viedli k zamietnutiu sťažnosti (bod 63 napadnutého rozsudku).

16.

AEPI návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 14. septembra 2007 navrhla, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, aby vyhovel návrhom, ktoré podala v prvom stupni, alebo aby vec vrátil Súdu prvého stupňa a aby zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

17.

Komisia navrhla zamietnutie odvolania a zaviazanie odvolateľky na náhradu trov konania.

18.

Súdny dvor vypočul zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. októbra 2008.

19.

Odvolateľka uvádza päť odvolacích dôvodov. Prvý vychádza z nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s dodržiavaním hraníc diskrečnej právomoci, ktorú má Komisia v danej oblasti. Tri ďalšie odvolacie dôvody, druhý až štvrtý, v podstate všetky smerujú k tomu, aby Súdny dvor určil, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne posúdenie alebo nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o určenie neexistencie ujmy na obchode v rámci Spoločenstva. Piatym odvolacím dôvodom odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa nesprávny výklad článkov 81 ES a 82 ES z dôvodu, že na účely uplatnenia uvedených článkov považoval za potrebné, aby došlo k skutočnej ujme na obchode v rámci Spoločenstva.

20.

Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu ešte pred skúmaním odvolacích dôvodov tvrdí, že odvolanie je neprípustné, keďže neobsahuje tvrdenia smerujúce k identifikácii nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by údajne malo byť obsiahnuté v napadnutom rozsudku, a obmedzuje sa len na zopakovanie dôvodov a tvrdení, ktoré už boli uvedené pred Súdom prvého stupňa.

21.

Usudzujem, že táto námietka neprípustnosti nie je dôvodná. Hoci odvolateľka predkladá svoje tvrdenia dosť neprehľadne a často ich opakuje, podľa môjho názoru, ako to vyplýva z nasledujúceho výkladu odvolacích dôvodov, identifikovala osobitné body rozsudku, proti ktorým formulovala svoju kritiku, pričom ju odôvodnila. Námietka neprípustnosti odvolania by preto mala byť zamietnutá.

22.

Prvým odvolacím dôvodom odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že neuviedol, či Komisia v tomto prípade dodržala, alebo prekročila hranice svojej diskrečnej právomoci. Z tohto dôvodu preto podľa odvolateľky napadnutému rozsudku úplne chýba odôvodnenie.

23.

Ako uviedla Komisia, tento dôvod je zjavne neopodstatnený.

24.

Súd prvého stupňa najprv pripomenul, že na jednej strane posúdenie záujmu Spoločenstva, ktorý predstavuje sťažnosť v oblasti hospodárskej súťaže, závisí od skutkových a právnych okolností každej veci, ktoré sa môžu v jednotlivých veciach podstatne odlišovať, a nie od vopred určených kritérií, ktoré by sa povinne uplatňovali, a že na druhej strane Komisia, ktorej bola článkom 85 ods. 1 ES zverená úloha dozerať na uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES, má definovať a vykonávať politiku hospodárskej súťaže Spoločenstva a na tento účel má diskrečnú právomoc pri riešení uvedených sťažností. ( 10 ) Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že pokiaľ Komisia pri výkone tejto právomoci rozhodne priznať stupne prednosti sťažnostiam, ktoré na ňu boli podané, legitímne môže stanoviť poradie, v ktorom ich bude skúmať, a môže poukázať na záujem Spoločenstva, ktorý predstavuje niektorá vec, ako na kritérium prednosti. ( 11 ) Tieto úvahy sú úplne v súlade s tým, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku Ufex a i./Komisia ( 12 ).

25.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na posúdenie záujmu Spoločenstva pokračovať v skúmaní veci musí Komisia najmä zvážiť vplyv údajného porušenia na fungovanie spoločného trhu, pravdepodobnosť možnosti preukázania jeho existencie a rozsah potrebných zisťovacích opatrení. ( 13 ) Súd prvého stupňa skonštatoval, že Komisia sa v spornom rozhodnutí pri závere, že pokračovanie v skúmaní sťažnosti nie je v záujme Spoločenstva, oprela o tri dôvody a že žalobkyňa poprela len prvý z týchto troch dôvodov, vychádzajúci z nespôsobilosti namietaných postupov vyvolať závažné narušenia fungovania spoločného trhu. ( 14 )

26.

Súd prvého stupňa sa preto sústredil na skúmanie týchto výhrad a posúdil ich ako nedôvodné úvahami, ktoré sú predmetom osobitných tvrdení obsiahnutých v štyroch ďalších odvolacích dôvodoch.

27.

Súd prvého stupňa týmto spôsobom jasne usúdil, že žalobkyňa nepredložila podklady, ktoré by preukázali, že Komisia v danej veci prekročila hranice svojej diskrečnej právomoci.

28.

Prvý odvolací dôvod teda musí byť podľa môjho názoru zamietnutý.

29.

Druhým a tretím odvolacím dôvodom odvolateľka napáda nesprávne posúdenie alebo chýbajúce odôvodnenie v bode 44 napadnutého rozsudku, v ktorom podľa nej Súd prvého stupňa nesprávne usúdil, že pokiaľ je cítiť účinky porušenia len na území jedného členského štátu a ak nie je zasiahnutý obchod medzi členskými štátmi, Komisia má právo zamietnuť sťažnosť z dôvodu neexistencie postačujúceho záujmu Spoločenstva. Toto konštatovanie Súdu prvého stupňa sa údajne zakladá na judikatúre, ktorá sa na rozdiel od toho, čo Súd prvého stupňa tvrdil, netýka oblasti autorských práv, pričom na druhej strane tento súd nezohľadnil celý rad rozsudkov vyhlásených súdmi Spoločenstva, z toho mnohé práve v tejto oblasti, z ktorých vyplýva, že pravidlá stanovené v článkoch 81 ES a 82 ES môžu byť porušené aj vtedy, keď k inkriminovaným postupom došlo výlučne na území členského štátu. ( 15 ) Tretím odvolacím dôvodom žalobkyňa okrem iného tvrdí, že odkaz na rozsudok Automec/Komisia, ktorý je viackrát uvedený v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku, je irelevantný a neprimeraný, keďže uvedený rozsudok sa na rozdiel od tejto veci týka „nie skutočného porušenia, ale hypotetického porušenia“, pretože obežník, ktorý adresoval BMW Taliansko svojim koncesionárom a ktorý bol predmetom sťažnosti a skúmania v uvedenom rozsudku, sa nikdy neuplatnil.

30.

Štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľka uplatňuje výhrady vychádzajúce z nesprávneho posúdenia alebo z chýbajúceho odôvodnenia, pokiaľ ide o úvahy uvedené v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku, podľa ktorých na jednej strane žalobkyňa nepredložila dôkazy spôsobilé preukázať, že uvádzané postupy majú vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohli škodiť dosiahnutiu cieľa jednotného trhu, a na druhej strane údajnú ujmu vyplývajúcu z uvedených postupov utrpia hlavne používatelia hudby na gréckom území a grécki tvorcovia. Odvolateľka uvádza určitý počet podkladov, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že na rozdiel od toho, čo usúdil Súd prvého stupňa, sú uvedené postupy nielen spôsobilé ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva v blízkej budúcnosti, ale že ho už ovplyvnili.

31.

Napokon piatym odvolacím dôvodom odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že nesprávne vyložil články 81 ES a 82 ES, keď usúdil, že na svoje uplatnenie si vyžadujú skutočnú ujmu na obchode v rámci Spoločenstva, čím teda vylúčil, že by na rovnaký účel bola relevantná výlučne potenciálna ujma. Okrem iného kritizuje záver uvedený v bode 54 napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalobkyňa nepredložila žiadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutočnú alebo potenciálnu existenciu závažných narušení fungovania spoločného trhu. Odvolateľka predkladá viaceré tvrdenia s cieľom dokázať, že tieto postupy sú spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

32.

Komisia popiera dôvodnosť všetkých vyššie opísaných odvolacích dôvodov a usudzuje, že napadnutý rozsudok nemá vady ani z hľadiska nedostatočného odôvodnenia, ani z hľadiska nesprávneho posúdenia.

33.

Z môjho pohľadu poukazujem na to, že ústne vyjadrenia boli charakteristické zjavnou zámenou medzi dvoma pojmami, ktoré treba rozlišovať, pričom sa mi zdá, že si ich zamieňajú odvolateľka i Komisia. Na jednej strane ide o ujmu na obchode medzi členskými štátmi ako o podmienku uplatniteľnosti článkov 81 ES a 82 ES a na druhej strane o existenciu závažného narušenia fungovania spoločného trhu ako o kritérium na posúdenie existencie záujmu Spoločenstva dostatočného na skúmanie sťažnosti Komisiou.

34.

Ako je známe, články 81 ES a 82 ES sa na základe svojho výslovného znenia vzťahujú na dohody obmedzujúce hospodársku súťaž a na zneužívania dominantného postavenia spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Podľa judikatúry táto podmienka smeruje k ohraničeniu pôsobnosti noriem práva Spoločenstva v oblasti ochrany hospodárskej súťaže medzi podnikmi vo vzťahu k vnútroštátnemu právu hospodárskej súťaže. Na narušenie hospodárskej súťaže vyvolané obmedzujúcim kartelom alebo zneužívaním dominantného postavenia na trhu sa totiž vzťahujú zákazy upravené v článkoch 81 ES a 82 ES práve vtedy, ak môže niektorý z týchto postupov ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a v opačnom prípade sa na toto narušenie uvedené zákazy nevzťahujú. ( 16 )

35.

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby dohoda medzi podnikmi alebo zneužívanie dominantného postavenia na trhu mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musia na základe súhrnu objektívnych právnych a skutkových okolností umožniť s dostatočnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že by mohli mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v takom smere, že by mohli poškodiť dosiahnutie cieľa jednotného trhu medzi štátmi. ( 17 )

36.

Takýto vplyv na obchodné toky nesmie byť podľa judikatúry „bezvýznamný“: „na dohodu sa nevzťahuje zákaz upravený v článku [81 ES], pokiaľ ovplyvňuje trh len bezvýznamným spôsobom vzhľadom na slabú pozíciu účastníkov trhu s predmetnými výrobkami“ ( 18 ).

37.

Komisia v spornom rozhodnutí nezamietla sťažnosť odvolateľky z dôvodu, že by usúdila, že postupy, ktoré boli jej predmetom, nemôžu spôsobiť obchodu medzi členskými štátmi významnú ujmu. Komisia sa nijako nevyjadrila k otázke, či sú tieto postupy v rozpore s článkami 81 ES a 82 ES. Zamietla predmetnú sťažnosť preto, lebo využijúc svoju právomoc priznať rôzne stupne prednosti sťažnostiam, ktoré na ňu boli podané ( 19 ), usúdila, že neexistuje dostatočný záujem Spoločenstva na skúmaní uvedenej otázky najmä z dôvodu, že tieto postupy sa jej nezdali „spôsobilé vyvolať závažné narušenia fungovania spoločného trhu“. Komisia tým zjavne nemala v úmysle tvrdiť, že ujma na obchode v rámci Spoločenstva, ktorá by hypoteticky mohla vyplynúť z týchto postupov, nepresahuje minimálnu úroveň významu, ktorá by bola podmienkou uplatniteľnosti článku 81 ES alebo článku 82 ES. Komisia len chcela zdôrazniť „veľmi obmedzený vplyv prípadného porušenia na fungovanie spoločného trhu“, čiže zdôrazniť, že v každom prípade nešlo o postupy, ktoré by mohli mať závažný vplyv na fungovanie spoločného trhu.

38.

Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že Komisia môže pri stanovení poradia prednosti spracovania sťažností, ktoré na ňu boli podané, legitímne poukázať na záujem Spoločenstva ( 20 ) a že v tomto rámci je „povinná v každom prípade posúdiť závažnosť údajných zásahov do hospodárskej súťaže a pretrvávanie ich účinkov“, pričom táto povinnosť „zahŕňa najmä jej povinnosť zohľadniť trvanie a význam údajných porušení, ako aj ich vplyv na situáciu hospodárskej súťaže v Spoločenstve“ ( 21 ).

39.

Keď Komisia v časti sporného rozhodnutia prebratej vyššie v bode 4 uviedla, že všetky zúčastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje činnosti vykonávajú len v Grécku, že namietané postupy vyvolávajú svoje účinky iba v kontexte gréckeho trhu, že zmluvy na používanie hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými užívateľmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku, že uvedené tri organizácie kolektívnej správy majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú možnosť vykonávať túto právomoc mimo tejto krajiny, nemala v úmysle poprieť existenciu skutočnej alebo potenciálnej ujmy na obchode v rámci Spoločenstva, ale chcela len vylúčiť, že by takáto ujma - ak by sa aj mohla preukázať a nebola by zanedbateľná — mohla mať značný vplyv na uvedený obchod.

40.

Je však zjavné, že aj Súd prvého stupňa si v napadnutom rozsudku zamenil otázku existencie ujmy na obchode v rámci Spoločenstva, a teda porušenia článkov 81 ES a 82 ES, s otázkou dostatočne závažnej povahy prípadného porušenia odôvodňujúcej skúmanie Komisiou.

41.

Body 42 a 43 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa začína pripomenutím určitých zásad vypracovaných judikatúrou v súvislosti s ujmou na obchode Spoločenstva ako podmienkou uplatniteľnosti článkov 81 ES a 82 ES a kritériom rozdelenia právomocí medzi právo Spoločenstva a vnútroštátne právo.

42.

V nasledujúcom bode 44 nevhodne uvedenom výrazmi „konkrétnejšie v oblasti autorských práv“ Súd prvého stupňa uvádza niektoré zo svojich vlastných rozsudkov, ktoré sa pritom netýkajú otázky ujmy na obchode v rámci Spoločenstva, analyzovanej v predchádzajúcich bodoch, ale otázky existencie záujmu Spoločenstva postačujúceho na pokračovanie skúmania sťažnosti udávajúcej postup, ktorého účinky je cítiť v podstate len na území jedného členského štátu.

43.

V bode 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa spresňuje, že svoje skúmanie obmedzí na tvrdenia, ktorými žalobkyňa napadla neexistenciu ujmy na obchode medzi členskými štátmi, pričom tvrdila, že „ukladanie poplatkov za práva súvisiace s autorskými právami v nadmernej výške je postupom, ktorý môže ovplyvniť spoločný trh v zmysle článkov 81 ES a 82 ES, hoci sa obmedzuje len na grécke územie“.

44.

Bod 48, ktorý začína výrazmi „v tejto súvislosti“, pripomína skutkové okolnosti, o ktoré sa Komisia v spornom rozhodnutí oprela nie na to, aby zamietla možnosť ujmy na obchode v rámci Spoločenstva, ale na to, aby v rámci posúdenia existencie záujmu Spoločenstva na pokračovaní v skúmaní sťažnosti dospela k záveru o neexistencii závažných narušení fungovania spoločného trhu.

45.

Kolísanie Súdu prvého stupňa medzi odkazmi na obchod v rámci Spoločenstva (alebo na spoločný trh) a odkazmi na závažné narušenia spoločného trhu sa ďalej bez primeranej logiky objavuje pri čítaní nasledujúcich bodov napadnutého rozsudku, venovaných tak prvému aspektu (body 49 a 51), ako aj druhému aspektu (bod 50), a vedie k zjavnej nekoherencii medzi dvoma bodmi uzatvárajúcimi túto úvahu, v ktorých Súd prvého stupňa najprv konštatuje, že „žalobkyňa nepredložila žiadny konkrétny dôkaz preukazujúci skutočnú alebo potenciálnu existenciu závažných narušení fungovania spoločného trhu“ (bod 54), a následne uzatvára, že „v dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila zjavného nesprávneho posúdenia tým, že usúdila, že postupy uvádzané žalobkyňou vyvolávajú svoje účinky vo veľkej miere alebo dokonca v celom rozsahu na gréckom trhu a že preto nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článkov 81 ES a 82 ES“ ( 22 ).

46.

Nemôžem navyše usúdiť, že Súd prvého stupňa mal v podstate v úmysle — nad rámec redakčných nepresností a v rozpore s logickým poriadkom vytvoreným v bodoch 54 a 55 napadnutého rozsudku — tvrdiť, že keďže v tejto veci nedošlo k ujme na trhu v rámci Spoločenstva, a fortiori nedošlo ani k závažnému narušeniu fungovania spoločného trhu.

47.

Takýto výklad rozsudku by bol nielen v protiklade s jeho doslovným obsahom, ale by viedol aj k rozporu rozsudku s hranicami kontroly zákonnosti, ktorú má sudca Spoločenstva vykonávať v súlade s článkom 230 ES. V tomto rámci má sudca Spoločenstva totiž najmä preveriť dostatočnosť a dôvodnosť dôvodov uvádzaných autorom napadnutého aktu a zrušiť takýto akt v prípade, že uvedené preverenie jedného z týchto dvoch aspektov vedie k negatívnemu výsledku. Za takéhoto predpokladu však nie je oprávnený navrhnúť nové, iné odôvodnenie výroku napadnutého aktu, ktoré by odôvodnilo jeho ponechanie v platnosti. Súd Spoločenstva by takýmto postupom nahradil svoje vlastné posúdenie posúdením inštitúcie príslušnej na prijatie predmetného aktu, zamiešal by sa do aktívnej správy a porušil by inštitucionálnu rovnováhu, ktorú chcela zabezpečiť Zmluva ES.

48.

Súdny dvor už v tomto zmysle s odkazom na skutkový stav veci, v ktorej bolo na Súde prvého stupňa napadnuté rozhodnutie Komisie zamietajúce sťažnosť týkajúcu sa porušenia pravidiel Zmluvy ES v oblasti hospodárskej súťaže, uviedol, že „vzhľadom na to, že kontrola zákonnosti stanovená v článku 173 Zmluvy [ES] [zmenený, teraz článok 230 ES] nepriznáva Súdu prvého stupňa v takej veci, akou je sporná vec, plnú rozhodovaciu právomoc, na rozdiel od právomoci, ktorú vykonávajú súdy Spoločenstva na základe článku 172 Zmluvy [ES] [teraz článok 229 ES], pokiaľ ide napríklad o rozhodnutia ukladajúce pokuty, neprináleží mu v tejto veci nahradiť sporné rozhodnutie iným rozhodnutím alebo vykonať zmenu sporného rozhodnutia“ ( 23 ). V tom istom uznesení Súdny dvor rozhodol, že „v rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia [Komisie], ktoré nedospelo k záveru, že existuje zneužívanie dominantného postavenia, Súdu prvého stupňa neprináleží určiť existenciu takéhoto zneužívania“. Dodávam, že Súd prvého stupňa nemá ani právo určiť, že nedošlo k porušeniu, pokiaľ tak neurobila samotná Komisia v rozhodnutí, ktorého zrušenie sa žiada.

49.

Keďže Komisia v spornom rozhodnutí nemala v úmysle vylúčiť existenciu porušenia článkov 81 ES a 82 ES, určite to nemohol urobiť ani Súd prvého stupňa v rámci kontroly zákonnosti tohto rozhodnutia.

50.

Okrem toho treba zdôrazniť, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že AEPI „má možnosť predložiť svoje výhrady vnútroštátnym orgánom“, najmä gréckemu orgánu hospodárskej súťaže, a že tento orgán „má právomoc uplatňovať články [81 ES a 82 ES]“ z rovnakého právneho titulu ako samotná Komisia, skutočnosť, že Súd prvého stupňa v danej veci určil neexistenciu ujmy na obchode v rámci Spoločenstva, by tieto orgány zaväzovala; nemohli by teda už zasiahnuť uplatnením článkov 81 ES a 82 ES, ale len prípadným uplatnením vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.

51.

Usudzujem, že zmätočnosť, ktorou je charakteristická úvaha Súdu prvého stupňa, zakladá ešte pred prípadným nesprávnym právnym posúdením obsiahnutým v niektorých bodoch napadnutého rozsudku a nezávisle od neho zjavnú protirečivosť odôvodnenia.

52.

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prípadná protirečivosť odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa predstavuje právnu otázku, ktorá môže byť ako taká uvedená v rámci odvolania. ( 24 )

53.

Napriek tomu, že odvolateľka síce v prvých štyroch odvolacích dôvodoch uviedla nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, no nenapadla protirečivosť odôvodnenia, ktorú som práve analyzoval, Súdny dvor môže podľa môjho názoru konštatovať ex offo túto chybu, ktorá mu bráni vykonať primeranú kontrolu zákonnosti takéhoto rozsudku a ktorá okrem toho negatívne ovplyvnila plný výkon práv odvolateľky na obranu tým, že jej nadmerne sťažila porozumenie úvahy, na ktorej sa zakladá rozsudok, a teda aj skúmanie jeho dôvodnosti. ( 25 )

54.

Z dôvodu protirečivosti odôvodnenia teda podľa mňa treba napadnutý rozsudok zrušiť v časti, v ktorej zamieta žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu a vychádzajúci zo zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Spoločenstva.

55.

Podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Súdu prvého stupňa. Súdny dvor môže potom sám právoplatne rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

56.

V tejto veci podľa môjho názoru stav konania dovoľuje Súdnemu dvoru právoplatne rozhodnúť o spore.

57.

Žalobkyňa dôvodom smerujúcim k zrušeniu a vychádzajúcim zo zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Spoločenstva, ktorý rozvinula v bodoch 1 a 3 žaloby v prvom stupni, tvrdila, že Komisia nemohla dospieť k záveru, že „namietané porušenie bolo bezvýznamné“ výlučne z dôvodu, že k tomuto porušeniu došlo len na území jedného členského štátu. V tejto súvislosti sa odvolala na rozsudky súdov Spoločenstva, z ktorých sa určitý počet týkal práve oblasti autorských práv a z ktorých malo vyplývať, že k porušeniu pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže môže dôjsť aj vtedy, keď je porušenie vykonané len na území jedného členského štátu ( 26 ); pripomenula, že články 81 ES a 82 ES na to, aby došlo k porušeniu, vyžadujú, aby predmetný postup „bol spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi“, a nie aby ho už skutočne ovplyvnil, a uviedla určité podklady, ktoré boli podľa nej spôsobilé preukázať, že namietané postupy predstavujú závažné porušenie uvedených článkov.

58.

Týmito podkladmi boli na jednej strane ekonomická dôležitosť obchodnej činnosti žalobkyne, ktorej príjmy z autorských práv v roku, keď podala sťažnosť (2001), presiahli 30 miliónov eur, a skutočnosť, že vzhľadom na intenzívne používanie zahraničnej hudby v Grécku sa veľká časť predmetných príjmov prevádzala obdobným organizáciám situovaným hlavne v iných členských štátoch Európskej únie, ktoré zastupovali záujmy autorov usadených v týchto štátoch, a na druhej strane mimoriadne vysoká úroveň súm, ktoré vyberali uvedené tri organizácie kolektívnej správy.

59.

Hoci mnohé z tvrdení žalobkyne v prvom stupni nie sú bez obdobných nejasností a zmätočnosti ako tie, ktoré charakterizujú napadnutý rozsudok, usudzujem, že zo žaloby v prvom stupni dostatočne jasne vyplýva myšlienka, že Komisia nemohla vylúčiť, že namietané postupy môžu mať závažný dosah na fungovanie spoločného trhu zdôraznením toho, že tieto postupy sú obmedzené na grécke územie. Keď žalobkyňa v žalobe v prvom stupni popierala, že by „údajné porušenie [bolo] bezvýznamné“, nutne nepoukazovala na problém existencie porušenia, čiže obmedzujúceho postupu spôsobilého významne ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva, ale na problém stupňa závažnosti namietaného porušenia. Potvrdzujú to odkazy na závažnosť tohto porušenia uvedené v štvrtom a šiestom odseku bodu 1 žaloby.

60.

Skúmanie predmetného dôvodu smerujúceho k zrušeniu spočíva teda v tom, aby sa s prihliadnutím na kritiku žalobkyne preverilo, či Komisia mohla v predmetnej veci platne vylúčiť existenciu závažných narušení fungovania spoločného trhu na základe úvah uvedených v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí (pozri bod 39 vyššie).

61.

Pred začatím takéhoto skúmania si treba položiť otázku o jeho relevantnosti na účel rozhodnutia o návrhu na zrušenie sporného rozhodnutia predloženého žalobkyňou. Ako totiž konštatoval Súd prvého stupňa v bode 45 napadnutého rozsudku, Komisia v spornom rozhodnutí vylúčila, že v predmetnej veci existuje dostatočný záujem Spoločenstva, na základe troch rôznych prvkov: neexistencia závažných narušení fungovania spoločného trhu, komplexnosť zisťovania potrebného na preukázanie údajného porušenia a možnosť zúčastnených strán dosiahnuť ochranu na vnútroštátnych orgánoch. Ako však konštatoval Súd prvého stupňa v bode 46 napadnutého rozsudku, žalobkyňa týmto dôvodom smerujúcim k zrušeniu napadla len úvahy Komisie súvisiace s prvým z týchto prvkov.

62.

Napriek tomu sa mi zdá zjavné, že uvedený žalobný dôvod nemožno z tohto dôvodu považovať za nerelevantný.

63.

Nemožno totiž tvrdiť, že z hľadiska štruktúry sporného rozhodnutia je každý z týchto troch prvkov prezentovaný tak, že by bol sám osebe postačujúci na odôvodnenie zamietnutia sťažnosti podanej žalobkyňou.

64.

Komisia totiž po oddelenom identifikovaní týchto troch prvkov usúdila, že musí „dospieť k záveru, že rozsah a komplexnosť zisťovacích opatrení potrebných na to, aby bolo možné určiť, či postup uvedených troch organizácií kolektívnej správy… je, alebo nie je v súlade s pravidlami Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, nie sú primerané vo vzťahu k veľmi obmedzenému vplyvu prípadného porušenia na fungovanie spoločného trhu“.

65.

Z toho vyplýva, že Komisia vylúčila, že v predmetnej veci existuje dostatočný záujem Spoločenstva, na základe uvedených prvkov ponímaných spoločne, pričom vzájomne zvažovala najmä prvé dva z nich.

66.

Prípadné zjavné nesprávne posúdenie spôsobilé ovplyvniť závery Komisie týkajúce sa prvého z týchto prvkov by preto nutne malo vplyv na zákonnosť sporného rozhodnutia.

67.

Pristupujem teda k skúmaniu dôvodnosti predmetného dôvodu smerujúceho k zrušeniu a zdá sa mi, že rozhodujúci charakter má okolnosť pripomínaná žalobkyňou, že na základe recipročných dohôd o zastupovaní uzatvorených s obdobnými organizáciami situovanými v iných členských štátoch Európskej únie žalobkyňa poberá v Grécku aj autorské práva spojené s používaním hudby autorov usadených v týchto štátoch a prevádza ich uvedeným organizáciám. Túto okolnosť uviedla žalobkyňa už vo svojej sťažnosti a Komisia ju nepoprela (len vágne a oneskorene na pojednávaní na Súdnom dvore) a zdá sa, že je spôsobilá preukázať, že znížením príjmov poberaných v Grécku z titulu autorských práv, na ktoré sa sťažuje žalobkyňa a ktoré žalobkyňa pripísala napadnutým postupom, môžu byť ovplyvnené nielen záujmy gréckych autorov, ale aj záujmy autorov usadených v iných členských štátoch.

68.

Žalobkyňa tak uplatnila prvky, ktoré predložila Komisii pred prijatím sporného rozhodnutia a ktoré podľa mňa vyvracajú dve tvrdenia, o ktoré sa Komisia v podstate oprela s cieľom vylúčiť existenciu závažných narušení fungovania spoločného trhu v predmetnej veci: tvrdenie, podľa ktorého „všetky zúčastnené strany majú sídlo v Grécku a svoje činnosti vykonávajú len v Grécku“, a tvrdenie, podľa ktorého „namietané postupy vyvolávajú svoje účinky iba v kontexte gréckeho trhu“.

69.

Skutočnosť, že „zmluvy na používanie hudby sa uzatvárajú len s rozhlasovými a televíznymi stanicami a inými užívateľmi, ktorí sa nachádzajú v Grécku“, a že uvedené tri organizácie kolektívnej správy „majú právomoc len na ochranu práv súvisiacich s autorskými právami v Grécku a nemajú praktickú možnosť vykonávať túto právomoc mimo tejto krajiny“, nijako neoprávňuje vylúčiť možnosť, že napadnuté postupy vyvolávajú svoje účinky aj mimo gréckeho územia a v neprospech autorov a organizácií usadených v iných členských štátoch. Tieto okolnosti, pripomenuté v spornom rozhodnutí, umožňujú len tvrdiť, že spomedzi užívateľov hudby pociťujú negatívne účinky namietaného porušenia iba tí, ktorí sú usadení v Grécku. Pokiaľ ide naproti tomu o okruh držiteľov autorských práv a organizácií na ochranu týchto práv spôsobilých utrpieť ujmu, uvedené okolnosti ho neumožňujú obmedziť na subjekty usadené v Grécku. ( 27 )

70.

Je pravda, že Komisia vo vyjadrení k žalobe podanom v priebehu konania na prvom stupni poukázala na to, že „dôležité je, či prax uvedených troch organizácií napadnutá žalobkyňou vyvoláva svoje účinky vo veľkej miere, alebo v celom rozsahu vo vnútri gréckeho trhu“. V tejto súvislosti poukázala na to, že k všetkým prvokom zakladajúcim údajné porušenie článkov 81 ES a 82 ES „dochádza vo veľkej miere, ak nie výlučne, na gréckom trhu“ a že je teda „logické usúdiť, že centrum závažnosti údajného porušenia sa nachádza vo vnútri gréckeho trhu, pretože práve tu by malo byť v podstatnej časti cítiť účinky údajného porušenia“ ( 28 ).

71.

Tento prístup sa však zdá byť výrazne odlišný od toho, čo Komisia tvrdila v spornom rozhodnutí, v ktorom jasne a jednoznačne vylúčila, že by namietané postupy mohli mať účinky mimo gréckeho územia. Použitím pojmov „vo veľkej miere“ a „v podstatnej časti“ vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom stupni Komisia naopak pripustila možnosť, že namietané porušenie vyvoláva určité účinky, hoci len minimálne, mimo tohto územia.

72.

V rámci žaloby o neplatnosť sa však má sudca Spoločenstva vyjadriť o tom, či je v súlade s právom rozhodnutie napadnuté žalobou, a nie o tom, či sú v súlade s právom posúdenia, ktoré autor tohto rozhodnutia predloží tomuto sudcovi, pričom úplne alebo čiastočne zmení posúdenia, na ktorých založil uvedené rozhodnutie.

73.

V spornom rozhodnutí sa záver týkajúci sa neexistencie závažných narušení fungovania spoločného trhu v predmetnej veci zakladá na konštatovaní o lokalizácii zúčastnených subjektov a prípadných účinkov napadnutého porušenia výlučne na gréckom území, pričom žalobkyňa preukázala, že toto konštatovanie je zjavne nesprávne.

74.

Ak by sme aj pripustili, že ako predpokladala Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom stupni, účinky namietaného porušenia na území iných členských štátov sú minimálne — čo podľa môjho názoru nemožno predpokladať len na základe skutočnosti, že právomoc organizácií uvedených žalobkyňou sa obmedzuje na Grécko — nič to neuberá na zjavnej nesprávnosti uvedeného konštatovania, a teda z dôvodov uvedených v bodoch 63 až 66 vyššie na nezákonnosti sporného rozhodnutia.

75.

Preto môžem navrhnúť Súdnemu dvoru len to, aby vyhovel dôvodu smerujúcemu k zrušeniu a zrušil sporné rozhodnutie.

76.

Podľa článku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Okrem toho v súlade s článkom 69 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľného podľa jeho článku 118 na konanie na Súdnom dvore, ktorého predmetom je odvolanie proti rozhodnutiu Súdu prvého stupňa, je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

77.

Keďže navrhujem, aby Súd prvého stupňa vyhovel aj odvolaniu, aj žalobe o neplatnosť podanej odvolateľkou, navrhujem tiež zaviazať Komisiu, ktorá by teda nemala vo veci úspech, na náhradu trov konania v oboch stupňoch v súlade s návrhmi, ktoré v tomto zmysle podala odvolateľka.

78.

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: