1.

Prejudiciálna otázka, ktorú položil Tribunale di Nocera Inferiore (Taliansko), ponúka Súdnemu dvoru možnosť výberu medzi dvoma metódami výpočtu ukazovateľa „rastu zamestnanosti“ v rámci podniku, ukazovateľa, ktorý musí byť kladný, aby mohla byť poskytnutá pomoc na vytváranie pracovných miest: prvá metóda za zakladá na porovnaní dvoch ročných priemerov počtu pracovných miest, a síce priemeru v roku pred prijatím pracovníka a priemeru v roku po tomto prijatí, na základe ktorého možno získať pomoc; druhá metóda odpočítava priemerný počet pracovných miest za predchádzajúci rok od konkrétneho počtu pracovných miest existujúcich k dátumu prijatia pracovníka.

2.

Jednou z osobitostí predmetnej veci, ktorá sa zdá veľmi technická, je skutočnosť, že taliansky súd na účely požadovanej analýzy odkazuje iba na ustanovenia, ktoré nemajú normatívnu hodnotu (usmernenia o pomoci pre zamestnanosť ( 2 ) [neoficiálny preklad] a usmernenia o národnej regionálnej pomoci ( 3 )), ako aj na právny predpis, ktorý však v čase vzniku skutkových okolností ešte nebol platný [nariadenie (ES) č. 2204/2002]. ( 4 )

3.

Na poslednom mieste je uvedená Zmluva; články 87 ES a 88 ES predstavujú hard law uplatniteľné na predmetnú oblasť; usmernenia predstavujú soft law užitočné pre ich výklad. Konfrontácia obidvoch metód výpočtu so Zmluvou sa nezdá obzvlášť užitočná, keďže zlučiteľnosť jednej z dvoch metód výpočtu s primárnym právom nevyhnutne neznamená nezlučiteľnosť druhej metódy.

4.

Menej manichejským spôsobom, vnútroštátny súd sa pýta, ktorý výklad sa najviac zhoduje so všeobecnou logikou systému štátnej pomoci zamestnanosti, ktorého niektoré kritériá sú uvedené vo vyššie uvedených usmerneniach a v nariadeniach o výnimke.

5.

Relevantný právny rámec zahŕňa dve Oznámenia, ktorými Komisia zverejnila usmernenia, ktoré upravujú jej postup pri zosúladení režimov pomoci oznámených členskými štátmi v súlade s článkom 88 ES (predtým článok 93 ES) so Zmluvou. Ide predovšetkým o usmernenia o pomoci pre zamestnanosť [neoficiálny preklad] a usmernenia o národnej regionálnej pomoci.

6.

Cieľom týchto usmernení je zabezpečiť určitú koherentnosť medzi ustanoveniami o hospodárskej súťaži a realizáciou politík nevyhnutných pre boj proti nezamestnanosti v Európe, na základe „prístupu podporujúceho pomoc pri vytváraní pracovných miest“, keďže napriek rizikám, ktoré znamenajú pre hospodársku súťaž v rámci Spoločenstiev, táto pomoc zvyšuje podiel zamestnanosti na hospodárskom raste (bod 20). [neoficiálny preklad]

7.

Bod 17 stanovuje, že „vytvorením pracovných miest“ sa rozumie čistý nárast počtu pracovných miest, to znamená „vytvorenie aspoň jedného nového miesta v porovnaní so skutočným počtom pracovných miest (priemerom za určité obdobie) v sledovanom podniku“. [neoficiálny preklad]

8.

Tieto druhé usmernenia sa týkajú poskytnutia pomoci v určitých geografických oblastiach, avšak na rozdiel od usmernení o pomoci pre zamestnanosť sa týkajú nových pracovných miest súvisiacich s realizáciou projektu počiatočnej investície (bod 4.11).

9.

Aj tieto usmernenia používajú pojem „vytvorenie pracovných miest“. Bod 4.12 definuje tento pojem ako čistý nárast počtu pracovných miest v určitom podniku „v porovnaní s priemerom za určité časové obdobie“, a preto „každé pracovného miesto, ktoré zanikne počas tohto obdobia, sa musí odpočítať od počtu pracovných miest vytvorených počas rovnakého obdobia“. Poznámka pod čiarou 33 (ktorá sa týka tohto bodu) upresňuje, že „počet pracovných miest zodpovedá ročnej jednotke práce (ALU), t. j. počtu osôb zamestnaných počas jedného roka na plný pracovný úväzok“, pričom práce na čiastočný úväzok a sezónne práce sú časťami ALU.

10.

Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej boli zverené nariadením Rady (ES) č. 994/98 ( 5 ), prijala dve nariadenia o skupinovej výnimke, na základe ktorých je v určitých prípadoch možné odhliadnuť od požiadavky predchádzajúceho oznámenia pomoci v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy ES. Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 ( 6 ) sa uplatňuje na štátnu pomoc malým a stredným podnikom a nariadenie (ES) č. 2204/2002 na štátnu pomoc pre zamestnanosť.

11.

Článok 4 ods. 6 nariadenia č. 70/2001 stanovuje, že pre uplatnenie výnimky musí systém pomoci malým a stredným podnikom spĺňať dve podmienky: aby investičný projekt zabezpečil čistý prírastok počtu zamestnancov v danom podniku v porovnaní s priemerom za predošlých dvanásť mesiacov a aby sa novovytvorené pracovné miesta zachovali najmenej v období piatich rokov [písm. b) a c)].

12.

Článok 2 písm. g) nariadenia uvádza, že „počet zamestnancov“ znamená počet ročných pracovných jednotiek (RPJ).

13.

Nariadenie č. 2204/2002 v článku 4 ods. 4 požaduje, aby vytvorené pracovné miesta predstavovali čistý nárast počtu zamestnancov v danej prevádzke a v podniku v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov a aby sa vytvorené pracovné miesta zachovali „počas najmenej troch rokov alebo dvoch rokov v prípade MSP“ [písm. a) a b)].

14.

Článok 2 písm. e) tohto nariadenia preberá pojem „počet zamestnancov“, ktorý je uvedený v článku 2 písm. g) nariadenia č. 70/2001.

15.

Článok 3 ods. 5 talianskeho zákona č. 448 ( 7 ) z 23. decembra 1998 stanovuje, že na zvýšenie počtu pracovných miest oproti počtu skutočne obsadených miest k 31. decembru 1998 sa všetkým súkromným zamestnávateľom a verejným hospodárskym inštitúciám pôsobiacim v regiónoch Campania, Basilicata, Sicília, Puglia, Kalábria a Sardínia na nových zamestnancov prijatých v rokoch 1999, 2000 a 2001 priznáva úľava v celkovej výške povinných odvodov odvádzaných pre Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) (národný inštitút sociálneho zabezpečenia) na obdobie troch rokov odo dňa prijatia jednotlivého pracovníka, z miezd podliehajúcich odvodom do Fondo pensioni lavoratori dipendenti (dôchodkového fondu zamestnancov). V regiónoch Abruzzo a Molise sa ustanovenia tohto odseku použijú obmedzene na nových zamestnancov prijatých v roku 1999.

16.

Článok 3 ods. 6 tohto zákona v pôvodnej verzii podriaďoval poskytnutie pomoci radu podmienok, medzi ktorými aj tej, aby podnik, aj novozaložený, zaznamenal nárast počtu zamestnancov prijatých na plný pracovný úväzok a neurčitý čas. V podnikoch, ktoré boli založené do 31. decembra 1998, sa nárast zohľadňuje vo vzťahu k počtu osôb zamestnaných k 30. novembru 1998 [písm. a)]; okrem toho tam bola aj podmienka, aby „dosiahnutá úroveň zamestnanosti, ktorá je dôsledkom obsadenia nových pracovných miest, nebola v priebehu obdobia, v ktorom sa uplatňujú úľavy, znížená“ [písm. c)].

17.

Dňa 16. decembra 1998 oznámila Talianska republika Komisii zavedenie uvedeného systému štátnej pomoci.

18.

Po výmene stanovísk medzi talianskymi orgánmi a orgánmi Spoločenstva bola formulácia podmienky týkajúcej sa nárastu počtu zamestnancov zmenená takto: podnik, aj novozaložený, musí zaznamenať nárast počtu zamestnancov prijatých na plný pracovný úväzok. Rast zamestnanosti sa vypočíta podľa priemerného počtu pracovníkov v podniku za dvanásť mesiacov predchádzajúcich prijatiu. Priemerný počet týchto pracovníkov sa vyjadruje v ALU.

19.

Komisia 10. augusta 1999 rozhodla, že nevznesie námietky proti systému pomoci založenému talianskym zákonom č. 448/98, pretože v prípade pomoci, ktorá nie je podmienená realizáciou projektu počiatočného financovania, „systém spĺňa podmienku týkajúcu sa čistého nárastu počtu pracovných miest, keďže pomoc bude poskytnutá pre nových pracovníkov vo vzťahu k počtu pracovníkov zamestnaných v podniku v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch“.

20.

Rozhodnutím zo 6. decembra 2002 Komisia schválila článok 44 talianskeho zákona č. 448 ( 8 ) z 28. decembra 2001, ktorý predĺžil poskytnutie pomoci stanovenej zákonom č. 448/98.

21.

Spoločnosť Lodato Gennaro & C.s.p.a. (ďalej len „Lodato“) sa zaoberá najmä výrobou paradajkových konzerv v regióne Kampania. Jej činnosť dosahuje vrchol sezóny v mesiacoch, v ktorých táto zelenina dozrieva a je zberaná ( 9 ), a preto je podnik nútený prijať vysoký počet sezónnych pracovníkov.

22.

Tento podnik využil systém pomoci pre zamestnanosť stanovený talianskymi zákonmi č. 448/98 a 448/01 a získal úľavu na odvodoch najprv za siedmich pracovníkov a následne za troch pracovníkov.

23.

INPS spísal 21. novembra 2005 zápisnicu, v ktorej obvinil spoločnosť Lodato, že nesplnila podmienky stanovené pre získanie predmetnej pomoci, pretože pri výpočte pracovnej sily na účely preverenia, či došlo k nárastu počtu pracovných miest, nezohľadnila sezónnych pracovníkov.

24.

Inšpektori poverení touto vecou prišli k záveru, že ani jedno z prijatí pracovníkov, na základe ktorých si dotknutý podnik uplatnil úľavu na odvodoch, nemalo za následok nárast počtu pracovných miest, čo bolo vypočítané na základe porovnania, pre každého nového dotknutého pracovníka, priemeru ALU za rok predchádzajúci prijatiu s celkovým počtom zamestnancov v deň prijatia nového pracovníka do podniku.

25.

Spoločnosť Lodato napadla rozhodnutie INPS na Sezione lavoro del Tribunale di Nocera Inferiore. Na podporu svojej žaloby uvádza, že príslušný orgán uplatnil nejednotné kritériá namiesto toho, aby porovnal priemer ALU za rok predchádzajúci prijatiu s priemerom ALU za nasledujúci rok. Táto spoločnosť okrem toho uvádza, že zahrnula sezónnych pracovníkov ako časti ALU.

26.

Vnútroštátny súd považuje tvrdenie INPS, podľa ktorého neboli pri výpočte zohľadnení sezónni pracovníci, za nepresné a tvrdí, že metóda použitá Inštitútom je diskriminačná pre podniky, ktoré využívajú sezónnu prácu a dodáva, že „porovnanie ALU za rok predchádzajúci prijatiu s ALU za nasledujúci rok sa viac zhoduje so zmyslom pomoci, ktorým je podporiť rast zamestnanosti v určitom období“. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že by mohol vzniknúť problém v súvislosti so správnym výkladom relevantnej právnej úpravy Spoločenstva a predkladá Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa právo Spoločenstva, ktoré vychádza z usmernení o pomoci pre zamestnanosť, z usmernení o národnej regionálnej pomoci a z nariadenia Komisie ES č. 2204/2002 z 5. decembra 2002 vykladať v tom zmysle, že na zistenie, či došlo k nárastu pracovných miest, je potrebné porovnať priemer ALU (ročná jednotka práce) v roku pred obsadením pracovných miest s priemerom ALU v roku po obsadení pracovných miest, alebo či sa má naopak vykladať v tom zmysle, že je potrebné, alebo iba možné vychádzať z porovnania priemeru ALU v roku pred obsadením pracovného miesta a počtu pracovných miest v podniku v konkrétnom dni, kedy bolo pracovné miesto obsadené?“

27.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol do kancelárie Súdneho dvora podaný 10. septembra 2007.

28.

Písomné pripomienky predložili spoločnosť Lodato, INPS, Komisia a talianska vláda.

29.

Na pojednávaní z 21. októbra 2008 predniesli svoje ústne vyjadrenia zástupcovia spoločnosti Lodato, INPS, Talianskej republiky a Komisie.

30.

Spor, ktorý prejednáva Tribunale di Nocera Inferiore, sa týka správneho rozhodnutia, ktoré ukladá spoločnosti Lodato povinnosť vrátiť sumy pomoci pre zamestnanosť, ktoré získala podľa zákonov č. 448/98 a 448/01, z dôvodu, že táto spoločnosť nesplnila podmienku stanovenú uvedenými zákonmi, ktorou je nárast počtu zamestnancov podniku.

31.

Systém úľav na odvodoch stanovený uvedenými talianskymi zákonmi Komisia schválila, a preto teraz nie je žiadané o preskúmanie jeho zlučiteľnosti s právom Spoločenstva, ale o určenie spôsobu výpočtu, ktorý je potrebné urobiť na zistenie, či došlo k nárastu počtu pracovných miest, k čomu je potrebné uplatniť právne predpisy Spoločenstva.

32.

Z tohto dôvodu položil vnútroštátny súd Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, žiadajúc o výklad niektorých ustanovení, ktoré nemajú normatívnu hodnotu (usmernenia o pomoci pre zamestnanosť a usmernenia o národnej regionálnej pomoci), ako aj ustanovení právnej úpravy, ktorá v čase vzniku skutkových okolností ešte nebola platná (nariadenie č. 2204/2002).

33.

Proti uplatneniu usmernení o pomoci pre zamestnanosť a usmernení o národnej regionálnej pomoci sa nedá namietnuť. Komisia sa nimi riadila pri vydaní jej nihil obstat k talianskemu zákonu č. 448/98. Tribunale di Nocera Inferiore preto musí vychádzať z týchto usmernení pri preskúmaní, či je správne rozhodnutie v súlade s právom Spoločenstva.

34.

Súdny dvor v rozsudku Grimaldi ( 10 ) potvrdil vlastnú právomoc pri výklade, v rámci prejudiciálneho konania, aktov soft law prijatých na základe Zmluvy ( 11 ), uvádzajúc, že týmto aktom nechýba právny účinok, a preto ich vnútroštátne súdy musia „vziať do úvahy“ na účely rozhodnutia vo veci, ktorá im bola predložená, a to predovšetkým, pokiaľ slúžia pre výklad vnútroštátnych ustanovení prijatých s cieľom zabezpečiť ich výkon, alebo ak smerujú k doplneniu ustanovení Spoločenstva, ktoré majú záväzný charakter. ( 12 )

35.

Usmernenia však nie sú prameňom práva Spoločenstva v užšom zmysle. Ako už Súdny dvor viackrát uviedol, Komisia sa môže viazať pri výkone svojej voľnej úvahy takými opatreniami, ako sú usmernenia za predpokladu, že tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto inštitúcia riadiť, ktoré nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy a prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty jej postupu; aj keď tieto akty nie sú záväzné pre Súdny dvor, predstavujú užitočný nástroj pre jeho argumentáciu. ( 13 )

36.

Judikatúra tiež dodáva, že prijatím týchto ustanovení sa Komisia sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel bezdôvodne odchýliť. Inak by musela byť sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúčené, že „takéto pravidlá postupu všeobecnej platnosti za určitých podmienok a v závislosti od ich obsahu môžu vykazovať právne účinky“ ( 14 ).

37.

Usmernenia o pomoci pre zamestnanosť a usmernenia o národnej regionálnej pomoci preto predstavujú neodmysliteľný výkladový nástroj na určenie metódy výpočtu, ktorá najviac vyhovuje logike pomoci pre zamestnanosť.

38.

Tribunale di Nocera Inferiore okrem usmernení Komisie uvádza nariadenie o skupinovej výnimke, ktoré bolo prijaté po schválení sporného systému pomoci (nariadenie č. 2204/2002). Komisia v tomto kontexte uvádza neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania v miere, v akej sa týka výkladu uvedeného nariadenia, keďže nie je relevantné na účely rozhodnutia vo veci samej.

39.

Sporné nariadenie, ktoré oslobodzuje určité kategórie pomoci pre zamestnanosť od oznamovacej povinnosti v zmysle článku 88 ods. 3 ES, bolo účinné od začiatku roku 2003 do 31. decembra 2006 (článok 11). Je preto nepochybné, že toto nariadenie nebolo uplatniteľné na úľavy na odvodoch, ktoré sú predmetom tohto konania, v období medzi rokmi 1998 až 2001, na základe čoho talianske orgány predložili Komisii zákony č. 448/98 a 448/01, aby posúdila ich obsah.

40.

Iba Zmluva a usmernenia s uvedenými osobitosťami umožňujú posúdiť platnosť rozhodnutí, ktoré v danej dobe prijala Komisia. Súdny dvor však pri určení metódy výpočtu, ktorá sa najviac zlučuje s cieľmi Zmluvy v tejto oblasti, môže využiť výkladové parametre ponúkané sekundárnou právnou úpravou vydanou na základe článkov 87 ES a 88 ES, aj keď nebola účinná v čase vzniku skutkových okolností.

41.

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry ( 15 ) prináleží iba vnútroštátnemu súdu, aby s ohľadom na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázky, ktorú položí Súdnemu dvoru, ktorú možno odmietnuť len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, čo sú predpoklady, ktoré podľa môjho názoru v predmetnom konaní nie sú splnené.

42.

Pojem pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES zahŕňa úľavy poskytnuté verejnými orgánmi, ktoré rôznymi spôsobmi znižujú náklady, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet podniku. ( 16 )

43.

Súdny dvor predovšetkým upresnil, že úľava na sociálnych odvodoch, ktoré zaťažujú podniky určitého priemyselného odvetvia, predstavuje pomoc v zmysle Zmluvy, ak je toto opatrenie zamerané na čiastočné oslobodenie podnikov, ktorých sa týkajú odvody sociálneho zabezpečenia, bez toho, aby bolo toto oslobodenie odôvodnené povahou alebo štruktúrou tohto systému. ( 17 )

44.

Pomoc pre zamestnanosť, ktorá pozostáva z úľav na sociálnych odvodoch, preto patrí do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES a je považovaná za nezlučiteľnú so spoločným trhom, keďže narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Pomoc smerujúcu k vytvoreniu pracovných miest však možno odôvodniť na základe niektorej z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 3 ES.

45.

Pre ľahšie porozumenie citovaných článkov 87 ES a 88 ES vypracovala Komisia usmernenia, na ktoré sa odkazuje v prejudiciálnej otázke, zabezpečiac väčšiu transparentnosť pri oznamovaní pomoci, ako aj súlad medzi ustanoveniami o hospodárskej súťaži a realizáciou politík zameraných na boj proti nezamestnanosti v Európe.

46.

Tak usmernenia o pomoci pre zamestnanosť, ako aj usmernenia o národnej regionálnej pomoci stanovujú podmienky, na základe ktorých môže Komisia povoliť pomoc smerujúcu k vytvoreniu pracovných miest. ( 18 ) Obidva texty sa zhodujú v tom, že požadujú čistý nárast počtu pracovných miest a na účely porovnávajúceho výpočtu používajú priemerný počet pracovných miest.

47.

Ako som uviedol v predchádzajúcich bodoch, vnútroštátny súd predkladá Súdnemu dvoru na preskúmanie dve metódy výpočtu koeficientu „vytvorenia pracovných miest“: metódu zastávanú spoločnosťou Lodato, ktorá porovnáva priemer ALU v roku pred obsadením pracovných miest, na základe ktorého bola získaná pomoc, s priemerom ALU v nasledujúcom roku; a metódu, ktorú navrhuje INPS, ktorá porovnáva priemer ALU predchádzajúceho roku s aktuálnym údajom o počte pracovníkov v podniku v konkrétny deň, kedy bolo obsadené pracovné miesto, na základe čoho bola poskytnutá úľava.

48.

Súhrnná analýza usmernení zdôrazňuje neprimeranosť vzorca uplatneného zo strany INPS.

49.

Bod 17 usmernení o pomoci pre zamestnanosť uvádza, že k čistému nárastu počtu pracovných miest dôjde vtedy, ak sa vytvorí „aspoň jedno nové miesto v porovnaní so skutočným počtom pracovných miest (priemerným počtom v určitom období) v sledovanom podniku“.

50.

Usmernenia o národnej regionálnej pomoci s väčšou presnosťou uvádzajú, že priemer musí byť vypočítaný za obdobie jedného roka, zavádzajúc pojem „ročná jednotka práce“ (ALU), ktorá zodpovedá počtu osôb zamestnaných počas jedného roka na plný pracovný úväzok, pričom „práce na čiastočný úväzok a sezónne práce sú časťami ALU“ (poznámka pod čiarou 33).

51.

Bod 4.12 týchto usmernení výslovne uvádza, že pod vytvorením pracovných miest sa rozumie „čistý nárast počtu pracovných miest v určitom podniku v porovnaní s priemerom za určité časové obdobie“, to znamená, že „každé pracovné miesto, ktoré zanikne počas tohto obdobia, sa preto musí odpočítať od počtu pracovných miest vytvorených počas rovnakého obdobia“.

52.

Tento postup sa mi zdá jednoduchý: na zistenie prípadného nárastu počtu pracovných miest stačí odpočítať od celkového počtu zamestnancov prijatých „v určitom období“ počet pracovných miest, ktoré boli v rovnakom období zrušené. Tieto usmernenia z roku 1998 však vedú k tomu, aby bol tento výpočet vykonaný na základe ročných priemerov (ALU), ktoré zahŕňajú ako svoje časti aj pracovníkov na čiastočný úväzok a sezónnych pracovníkov. To komplikuje výpočet, keďže prísna matematická logika káže, aby každý odpočet vychádzal z rovnakých údajov: v danom prípade z údajov týkajúcich sa symetrických a rovnako dlhých časových období, aby sa nedospelo k nesprávnemu výsledku, ktorý nebude vôbec odrážať skutočnosť.

53.

Napokon, ako správne uviedla Komisia vo svojich pripomienkach, usmernenia stanovujú porovnanie údajov v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach: prvé predchádza prijatiu nových pracovníkov a druhé nasleduje po tomto prijatí, na základe čoho by bolo v rozpore so zmyslom a cieľom týchto usmernení a tiež nezmyselné z aritmetického hľadiska porovnať priemer úrovne zamestnanosti v určitom období s údajom z konkrétne stanoveného dňa v kalendári.

54.

Nariadenie č. 2204/2002, ktoré sa síce neuplatňuje ratione temporis na spornú pomoc, podporuje tento záver. Článok 4 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia ozrejmuje aspekty, ktoré sú predmetom diskusie, upresňujúc, že „vytvorené pracovné miesta musia predstavovať čistý nárast počtu zamestnancov… v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov“. Prvý údaj rovnice je údaj týkajúci sa priemerného počtu zamestnancov za predchádzajúci rok a tento údaj spolu s použitím PJzR [znovu stanoveným článkom 2 písm. e) nariadenia] potvrdzuje tézu, podľa ktorej na zistenie toho, či došlo k vytvoreniu pracovných miest, treba vziať do úvahy dva ročné priemery.

55.

Ak sa v citovanom článku 4 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 2204/2002 nahradí výraz „počet zamestnancov“ rovnocenným termínom (uvedeným v článku 2) „počet pracovných jednotiek za rok (PJzR)“, znenie textu nevyvolá žiadnu pochybnosť: „vytvorené pracovné miesta musia predstavovať čistý nárast počtu zamestnancov… v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov“ ( 19 ).

56.

Metóda výpočtu navrhovaná žalobkyňou vo veci samej viac rešpektuje pravidlá matematiky a vôľu inštitúcií Spoločenstva, prejavenú stále jasnejším spôsobom: najprv v usmerneniach Komisie a následne v nariadeniach o skupinovej výnimke.

57.

Okrem doteraz uvedeného existuje ďalší argument na podporu tézy hájenej spoločnosťou Lodato, ktorý sa týka prípadného diskriminačného charakteru metódy výpočtu použitej INPS.

58.

Ako Súdny dvor uviedol v nedávnom rozsudku Nuova Agricast ( 20 ), konanie vymedzené v článku 88 ES nemôže nikdy smerovať k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhľadom na to Komisia nemôže vyhlásiť štátnu pomoc, ktorá je v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy alebo so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, akou je rovnosť zaobchádzania, za zlučiteľnú so spoločným trhom.

59.

Ustálená judikatúra však potvrdila klasický „aristotelovský koncept diskriminácie“ ( 21 ), podľa ktorého je zásada rovnosti zaobchádzania porušená vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako. ( 22 ) Je preto potrebné preveriť, či je nerovnosť objektívne odôvodniteľná.

60.

Ako je uvedené v prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, porovnanie priemeru ALU z roku predchádzajúcemu prijatiu s údajom o počte pracovníkov v podniku v konkrétnom dni otvorene poškodzuje podniky, ktoré tak ako spoločnosť Lodato využívajú sezónnu prácu a na základe toho preukazujú krivku zamestnanosti, ktorá preukazuje vrchol v obdobiach ich najvyššej činnosti. V mechanizme navrhovanom talianskymi orgánmi má doba prijatia do zamestnania význam samozrejme pre podniky, ktorých úroveň zamestnanosti je počas celého roka takmer konštantná; ale pre spoločnosť, ktorej počet zamestnancov sa významne mení z mesiaca na mesiac, sa možnosti využiť predmetnú pomoc výrazne znižujú, ak k prijatiu nového pracovníka dôjde v deň, kedy je počet zamestnancov nižší, než je priemer za predchádzajúci rok (k čomu dochádza často v období mimo mesiacov intenzívnej činnosti).

61.

Talianska vláda vo svojich pripomienkach uvádza, že toto obmedzenie poskytnutia sporných úľav pre podniky, ktoré využívajú sezónnu prácu, je v súlade so zmyslom pomoci, keďže ako povolenie vydané svojho času Komisiou, tak aj nariadenie č. 2204/2002 vychádzajú iba zo stálej pracovnej sily.

62.

Nezdieľam tento názor. Domnievam sa, že postup INPS vyvoláva nerovnosť odporujúcu systému pomoci zamestnanosti a môže brániť hospodárskemu rozvoju, ktorý táto pomoc sleduje.

63.

Ako vyplýva z nariadenia č. 2204/2002, cieľom tohto druhu štátnej pomoci je podpora zamestnanosti v rámci hospodárskej a sociálnej politiky Spoločenstva a členských štátov. Na základe článku 87 ods. 3 ES toto nariadenie pripúšťa, že verejné orgány sú oprávnené uplatniť „motivačné opatrenia pre podniky, aby sa zvýšila ich úroveň zamestnanosti, najmä zamestnanosti pracovníkov zo znevýhodnených kategórií“ (piate odôvodnenie), aktivizujúc hospodárstvo na základe stimulácie faktora práce.

64.

Na účely posúdenia zákonnosti uvedeného zaobchádzania, nevýhodného vo vzťahu k sezónnej zamestnanosti, je potrebné objasniť, či je táto pomoc zameraná na podporu každej formy zamestnania (v tom prípade by nebolo správne vyradiť podniky, ktoré využívajú sezónnu prácu) alebo výlučne na prácu na dobu neurčitú. Talianska vláda bráni tento druhý názor, odvolávajúc sa na článok 4 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 2204/2002, ktorý podriaďuje poskytnutie pomoci podmienke, aby sa vytvorené pracovné miesta zachovali počas najmenej troch alebo dvoch rokov v prípade malých a stredných podnikov.

65.

Zdá sa mi však, že táto okolnosť nie je určujúca. Inštitúcie Spoločenstva vždy podriaďovali poskytnutie pomoci na vytvorenie pracovných miest podmienke, aby boli nové miesta zachované počas určitého obdobia. Bod 21 usmernení z roku 1995 odkazuje na povinnosť „zachovať nové pracovné miesto počas určitého minimálneho obdobia po jeho vytvorení“ a bod 4.14 usmernení z roku 1998 presnejšie stanovuje, aby boli vytvorené pracovné miesta zachované počas minimálne päťročného obdobia. ( 23 )

66.

V každom prípade, spoločnosť Lodato mohla úľavy zákonne využiť iba za predpokladu, že noví pracovníci si zachovali pracovné miesta počas minimálneho obdobia (piatich rokov v prípade regionálnej pomoci). Iba pracovné miesta trvalého charakteru by boli zahrnuté do výpočtu čistého nárastu zamestnanosti, čo je podmienkou sine qua non pre poskytnutie pomoci.

67.

Každý druh nového pracovného miesta prispieva k potenciálnemu rastu zamestnanosti za predpokladu, že má určitú stabilitu a umožňuje posúdiť skutočnú hodnotu prínosu, ktorý predstavuje. To vyplýva z bodu 21 tretej zarážky usmernení z roku 1995, v ktorom Komisia vyjadrila zámer podporiť pracovné zmluvy na dobu neurčitú, ale aj pracovné zmluvy na dobu dostatočne dlhú a tie, ktoré zahŕňajú povinnosť zachovať pracovné miesto počas určitého minimálneho obdobia, čo sú požiadavky, ktoré zaručujú stálosť nového pracovného miesta.

68.

Využitie sezónnej práce je pre podnik niekedy nevyhnutné. Je to tak v mnohých poľnohospodárskych podnikoch a iných podnikoch v poľnohospodársko-potravinárskom odvetví (ako napríklad podniky vyrábajúce potravinové konzervy) a tiež v niektorých podnikoch v odvetví cestovného ruchu, kde sa často stáva, že tie isté osoby sú zamestnané rok čo rok na obdobie silnej sezóny. Nezdá sa, že by bolo úmyslom zákonodarcu Spoločenstva poškodiť podniky tohto druhu, ktoré predstavujú hnaciu silu hospodárskeho rozvoja mnohých členských štátov, vylučujúc ich z pomoci pre zamestnanosť. ( 24 )

69.

Preto nič nebráni tomu, aby sa na sezónnu prácu uplatňovali úľavy na odvodoch za predpokladu, že sa preukáže jej kontinuita a zaráta sa ako časť ALU.

70.

Za tejto situácie sa domnievam, že usmernenia poskytujú dostatočné prostriedky na zabezpečenie náležitého posúdenia pracovných miest vytvorených žalobkyňou vo veci samej a že metóda výpočtu zastávaná talianskymi orgánmi narušila riadne fungovanie tohto mechanizmu.

71.

Ako som už uviedol, vyššie uvedená argumentácia potvrdzuje, že úroveň zamestnanosti v deň nového obsadenia pracovného miesta je irelevantným údajom, keďže nejde o preverenie toho, či k tomuto presnému dňu bol počet pracovníkov v podniku vyšší než priemerný počet pracovníkov za predchádzajúci rok, ale o určenie, či systém úľav na sociálnych odvodoch umožňuje dotknutému podniku zvýšiť jeho úroveň zamestnanosti, pričom táto hodnota je v prvom rade hodnotená za rok a v druhom rade nezahŕňa iba stálych zamestnancov na plný pracovný úväzok, ale aj (v zodpovedajúcom pomere) pracovníkov podľa potreby, sezónnych pracovníkov a zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok.

72.

Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Tribunale di Nocera Inferiore, odpovedal takto:

Právna úprava Spoločenstva stanovená v usmerneniach o pomoci pre zamestnanosť, v usmerneniach o národnej regionálnej pomoci a v nariadení Komisie (ES) č. 2204/2002 z 5. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť musí byť vykladaná v tom zmysle, že na zistenie toho, či došlo k nárastu počtu pracovných miest, je potrebné porovnať priemer ALU za rok predchádzajúci prijatiu pracovníka do zamestnania s priemerom ALU za rok nasledujúci po tomto prijatí.