1.

Predmetom tohto konania je žaloba Komisie proti Helénskej republike podľa článku 228 ES. Žalujúca inštitúcia vytýka uvedenému členskému štátu nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok z 12. mája 2005 ( 2 ) (ďalej len „rozsudok z roku 2005“), v ktorom Súdny dvor konštatoval nesplnenie povinností žalovanej, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia Komisie 2003/372/ES z (ďalej len „rozhodnutie z roku 2002“) ( 3 ), týkajúceho sa štátnej pomoci poskytnutej Gréckom spoločnosti Olympic Airways [neoficiálny preklad] (ďalej len „OA“). Komisia navrhuje, aby Súdny dvor okrem konštatovania nesplnenia povinnosti zaviazal žalovanú na zaplatenie penále a paušálnej pokuty.

2.

V roku 1994 Komisia na základe článku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy ES [teraz článok 87 ods. 3 písm. c) ES] povolila niektoré opatrenia štátnej pomoci v prospech OA, ktoré zväčša patrili do plánu rekapitalizácie a reštrukturalizácie spoločnosti. ( 4 ) Zlučiteľnosť štátnej pomoci podliehala podmienke dodržania viacerých záväzkov zo strany Grécka.

3.

Keďže sa Komisia domnievala, že niektoré z týchto záväzkov neboli dodržané, rozhodla sa začať 30. apríla 1996 konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 2 ES) vo vzťahu k už povolenej štátnej pomoci, ako aj vo vzťahu k novej neoznámenej štátnej pomoci, o ktorej sa dozvedela. Toto konanie viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie 1999/332/ES zo  ( 5 ), ktorým Komisia opäť povolila štátnu pomoc povolenú v roku 1994 tak, ako bola medzitým zmenená gréckymi orgánmi. Rovnako ako v roku 1994, poskytnutie tejto štátnej pomoci bolo sprevádzané plánom reštrukturalizácie a podliehalo špecifickým pravidlám.

4.

Následným rozhodnutím z roku 2000 Komisia povolila novú zmenu povolených finančných opatrení.

5.

V nadväznosti na sťažnosť týkajúcu sa poskytnutia štátnej pomoci v prospech OA začala Komisia 6. marca 2002 nové konanie podľa článku 88 ods. 2 ES a vydala rozhodnutie 2003/372, ktoré vychádza najmä zo zistení, že väčšina cieľov reštrukturalizačného plánu nebola spoločnosťou OA dosiahnutá, keďže podmienky stanovené v rozhodnutí o povolení z roku 1998 neboli úplne splnené, a že toto rozhodnutie bolo nesprávne vykonané. Ďalej sa v ňom upozorňuje na existenciu nových foriem operatívnej štátnej pomoci, ktoré prevažne spočívali v tom, že Grécko tolerovalo neplatenie alebo odklad platieb príspevkov na sociálne zabezpečenie, dane z pridanej hodnoty z palív a náhradných dielov, nájomného dlhovaného letiskám, letiskových poplatkov a tzv. „spatosimo“, poplatku vyberaného od cestujúcich pri odlete z gréckych letísk.

6.

Články 1 až 3 výroku rozhodnutia znejú:

„Článok 1

Reštrukturalizačná štátna pomoc poskytnutá Gréckom spoločnosti Olympic Airways vo forme

sa považuje za štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy ES…

Článok 2

Štátna pomoc, ktorú poskytlo Grécko vo forme tolerovania neustáleho neplatenia príspevkov na sociálne zabezpečenie, dane z pridanej hodnoty z palív a náhradných dielov dlhovanej spoločnosťou Olympic Airways, nájomného dlhovaného viacerým letiskám, letiskových poplatkov dlhovaných Medzinárodnému letisku Atény (AIA) a iným letiskám a poplatku ‚spatosimo‘, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 3

1.   Grécko prijme opatrenia nevyhnutné na vymáhanie štátnej pomoci nezlučiteľnej so Zmluvou ES vo výške 14 miliárd GRD (41 miliónov eur) ( 6 ) uvedenej v článku 1 a protiprávne poskytnutej štátnej pomoci uvedenej v článku 2 od príjemcu tejto štátnej pomoci.

2.   Vymáhanie štátnej pomoci sa vykoná bezodkladne podľa postupov stanovených vnútroštátnou právnou úpravou, pokiaľ tieto postupy umožnia okamžitý a účinný výkon rozhodnutia. Sumy, ktoré majú byť vrátené, zahŕňajú dlhované úroky odo dňa poskytnutia štátnej pomoci až do dňa jej skutočného vrátenia. Úroky sa vypočítajú na základe referenčnej sadzby používanej pre výpočet čistého dotačného ekvivalentu regionálnej štátnej pomoci.“

7.

Dňa 24. februára 2003 podala OA proti tomuto rozhodnutiu žalobu o zrušenie na Súd prvého stupňa.

8.

V marci 2003 grécke orgány oznámili Komisii svoj zámer privatizovať OA. V septembri Komisia vyzvala Helénsku republiku, aby jej oznámila všetky informácie potrebné na posúdenie zlučiteľnosti opatrení na reštrukturalizáciu a privatizáciu OA a článku 87 ES. V decembri začala svoju činnosť nová spoločnosť, Olympic Airlines (ďalej len „NOA“).

9.

Dňa 16. marca 2004 oznámila Komisia Helénskej republike svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. Dňa na konci tohto konania prijala Komisia rozhodnutie, v ktorom konštatovala existenciu novej protiprávnej a nezlučiteľnej štátnej pomoci v prospech OA a NOA ( 7 ) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005“). Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobu na Súd prvého stupňa Helénska republika, NOA a OA. ( 8 )

10.

Dňa 4. októbra 2006 sa Komisia obrátila na Súdny dvor podľa článku 88 ods. 2 ES s návrhom, aby rozhodol, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z vyššie uvedeného rozhodnutia Komisie. Dňa Súdny dvor vydal rozsudok, v ktorom konštatoval, že Grécko si nesplnilo povinnosti. ( 9 )

11.

Vzhľadom na to, že Komisia považovala informácie, získané v konaní pred podaním žaloby, o stave postupu vymáhania štátnej pomoci, ktoré boli predmetom rozhodnutia z roku 2002, za nedostatočné, podala 25. septembra 2003 žalobu o nesplnenie povinnosti v zmysle článku 88 ods. 2 ES. Navrhla, aby Súdny dvor určil, že „Helénska republika si tým, že neprijala v súlade s článkom 3 rozhodnutia [z roku 2002] v stanovenej lehote všetky opatrenia potrebné na vrátenie štátnej pomoci, ktorá bola posúdená ako protiprávna a nezlučiteľná so spoločným trhom, s výnimkou štátnej pomoci týkajúcej sa príspevkov gréckej inštitúcii sociálneho zabezpečenia…, alebo v každom prípade tým, že o nich v súlade s článkom 4 tohto rozhodnutia neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 3 a 4 tohto rozhodnutia [z roku 2002] a zo Zmluvy ES“.

12.

Pokiaľ ide o povinnosť vrátiť sumu 41 miliónov eur v zmysle článku 1 tohto rozhodnutia, Súdny dvor najskôr uviedol, že „prevod všetkých aktív [OA], bez akýchkoľvek iných záväzkov na novú spoločnosť [NOA]“, bol „formulovan[ý] tak, že neumožňoval vnútroštátnemu právu vymáhať pohľadávky existujúce voči pôvodnej spoločnosti [OA] od novej spoločnosti [NOA]“, čím toto opatrenie „predstavovalo prekážku pre reálny výkon rozhodnutia [z roku 2002] a pre vymáhanie štátnej pomoci“, a v dôsledku toho „cieľ tohto rozhodnutia, spočívajúci v obnovení nenarušenej hospodárskej súťaže v odvetví civilného letectva, [bol] vážne ohrozený“. ( 10 ) Súdny dvor dodal, že „úkony uskutočnené gréckymi orgánmi, teda vydanie rozhodnutia o vymáhaní dlhu voči [OA], vo výške 41 miliónov eur, nemali žiadny dosah na skutočné vrátenie tejto sumy [touto spoločnosťou]“ ( 11 ) a dospel k záveru, že Helénska republika si nesplnila povinnosť vymáhať túto sumu.

13.

Pokiaľ ide o povinnosť vymáhania súm podľa článku 2 rozhodnutia z roku 2002, Súdny dvor odmietol predovšetkým tvrdenie Helénskej republiky, že toto rozhodnutie nebolo možné vykonať, keďže neobsahovalo presné údaje o sumách, ktoré majú byť vymáhané. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že „žiadne ustanovenie práva Spoločenstva nevyžaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom vrátenie štátnej pomoci, ktorá bola označená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, stanovila presnú výšku štátnej pomoci, ktorá má byť vrátená“, „stačí totiž, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umožňujúce jeho adresátovi túto výšku bez neprimeraných ťažkostí určiť“. ( 12 ) Okrem toho Súdny dvor uviedol, že sumy, ktoré sa majú vrátiť, bolo možné „vyvodiť z článku 2 v spojení s bodmi 206 až 208 odôvodnenia tohto rozhodnutia“. ( 13 ) Napokon Súdny dvor uviedol, že grécke orgány „majú možnosť vykonávať, resp. uzatvárať iba obmedzené množstvo procesných a správnych úkonov, predbežných dohôd o zaplatení dlhu a započítaní“, a že tieto iniciatívy, ktoré boli navyše „oneskorené alebo neúplné, alebo mali iba nezáväzný charakter a v každom prípade neviedli k účinnému vymáhaniu súm dlhovaných [OA], ne[bolo] možné považovať za splnenie povinnosti členských štátov v oblasti vrátenia štátnej pomoci“. ( 14 )

14.

Na základe týchto dôvodov Súdny dvor vo výroku rozsudku konštatoval, že „Helénska republika si tým, že neprijala v súlade s článkom 3 rozhodnutia [z roku 2002] v stanovenej lehote všetky opatrenia potrebné na vrátenie štátnej pomoci, ktorá bola posúdená ako protiprávna a nezlučiteľná so spoločným trhom s výnimkou štátnej pomoci týkajúcej sa príspevkov vnútroštátnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedeného článku 3“.

15.

Listom z 18. mája 2005 Komisia vyzvala Helénsku republiku, aby jej oznámila opatrenia prijaté na vykonanie rozsudku z roku 2005.

16.

Helénska republika odpovedala listom z 2. júna 2005, v ktorom uviedla, že vrátenie štátnej pomoci sa uskutočnilo na jednej strane použitím výťažku z predaja aktív a prevodu účastí v skupine OA a na druhej strane na základe článku 27 zákona č. 3185/2003, podľa ktorého bol na účet štátu automaticky pripísaný celý výťažok z predaja NOA a iných oblastí činnosti, ktoré nesúvisia s leteckou činnosťou. Grécke orgány okrem toho oznámili Komisii, že pre prípad, ak by prostriedky OA nepostačovali, mali v úmysle pokračovať vo vymáhaní formou likvidácie spoločnosti. Keby sa aj toto opatrenie ukázalo byť nedostatočné, požadovali by náhradu za podmienok stanovených v judikatúre Spoločenstva od NOA, ktorá prevzala letecké činnosti OA. Tým istým listom Helénska republika informovala Komisiu tiež o stave vymáhania. Pokiaľ ide o štátnu pomoc uvedenú v článku 1 rozhodnutia z roku 2002, Komisii pripomenula, že rozhodnutie o vrátení štátnej pomoci, prijaté po zistení výšky pohľadávky a príslušných úrokov, OA napadla žalobu na správnom súde v Aténach, ktorý jeho vykonateľnosť odložil až do vydania rozhodnutia o žalobe. Pokiaľ ide o štátnu pomoc uvedenú v článku 2 rozhodnutia z roku 2002, Helénska republika oznámila Komisii, že prebiehali konania vo veci kvantifikácie, zisťovania a spochybňovania súm, ktoré sa majú vymáhať. S odvolaním na bod 41 rozsudku z roku 2005 grécke orgány spresnili, že podľa článku 2 a odôvodnení č. 206 až 208 rozhodnutia z roku 2002 sa sumy, ktoré sa mali vrátiť, týkali nezaplatenia súm zo strany OA: i) DPH z paliva za obdobie od januára do mája 2001 a od novembra do decembra 2001 (odôvodnenie č. 206); ii) DPH z náhradných dielov za obdobie od januára do mája 2001 a od novembra do decembra 2001 (odôvodnenie č. 206); iii) nájomného dlhovaného regionálnym letiskám (odôvodnenie č. 206); iv) letiskových poplatkov dlhovaných medzinárodnému letisku v Aténach (odôvodnenie č. 207); v) poplatku „spatosimo“ za obdobie od decembra 2000 do februára 2002 a za mesiac marec 1999 (odôvodnenie č. 208). Celková suma, ktorá sa má vrátiť v prípade OA bola vypočítaná približne na 111 miliónov eur, vrátane úrokov.

17.

Po ďalšej výmene korešpondencie Komisia zaslala listom z 18. októbra 2005 Helénskej republike výzvu v zmysle článku 228 ES.

18.

Helénska republika odpovedala listom z 19. decembra 2005. Zdôraznila, že omeškanie vo vymáhaní štátnej pomoci podľa článku 1 rozhodnutia z roku 2002 je potrebné pripísať žalobe, ktorú podala OA proti rozhodnutiu o vrátení štátnej pomoci, potvrdila, že vyčerpala všetky prostriedky, ktoré mala k dispozícii podľa gréckeho práva a uviedla, že prv ako prijme akékoľvek iné opatrenie má v úmysle počkať na výsledok súdneho konania. Pokiaľ ide o štátnu pomoc podľa článku 2 rozhodnutia z roku 2002, potvrdila, že určila dlžné sumy a rozoslala príslušné platobné príkazy. Všeobecnejšie grécke orgány uviedli, že prijatie rozhodnutia z roku 2005 spôsobilo omeškanie vymáhania, keďže prekážalo uzavretiu dohody o predaji NOA, čím bránilo OA získať potrebné prostriedky na vykonanie platieb. ( 15 )

19.

Keďže sa Komisia domnievala, že nedostala žiadne informácie o skutočnom vrátení štátnej pomoci, zaslala 10. apríla 2006 ( 16 ) Helénskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že Helénska republika tým, že neprijala opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku z roku 2005, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 228 ods. 1 ES a vyzvala ju, aby si tieto povinnosti splnila v lehote dvoch mesiacov od doručenia odôvodneného stanoviska. Komisia okrem toho oznámila gréckym orgánom, že v prípade žaloby na Súdny dvor podľa článku 228 ES navrhne, aby Grécku bola uložená povinnosť zaplatiť penále a paušálne pokuty, ktorých výšku spresní neskôr.

20.

Helénska republika odpovedala na odôvodnené stanovisko listom z 9. júna 2006. Pokiaľ ide o štátnu pomoc podľa článku 1 rozhodnutia z roku 2002, zdôraznila, že postup vymáhania bol prerušený do rozhodnutia správneho súdu v Aténach o žalobe, ktorú podala OA. S cieľom zabrániť ďalšiemu omeškaniu požiadala Komisiu o spoluprácu a navrhla zrýchliť postupy predaja aktív OA. Hoci helénska republika v zásade nebola proti možnosti likvidácie spoločnosti v prípade neexistencie iných riešení, domnievala sa, že nariadiť ju len na účel vrátenia štátnej pomoci, ako to navrhla Komisia v odôvodnenom stanovisku, by porušilo ústavou zaručené právo OA na súdnu ochranu, čo by bolo v rozpore so zásadou proporcionality.

21.

Pokiaľ ide o štátnu pomoc podľa článku 2 rozhodnutia z roku 2002, Helénska republika predovšetkým žiadala, aby Komisia stanovila lehotu, ktorú by mala k dispozícii OA v prípade, keby k vráteniu štátnej pomoci došlo s využitím ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje splatiť dlhy voči verejným subjektom formou pravidelného platenia splátok počas obdobia najviac desiatich rokov. Helénska republika napokon poskytla informácie o dosiahnutom pokroku pri vymáhaní štátnej pomoci. V súvislosti s poplatkom „spatosimo“ grécke orgány uviedli, že suma, ktorá sa mala pôvodne vymáhať, čiže 60,9 milióna eur, sa znížila v dôsledku toho, že OA zaplatila sumy za mesiac marec 1999 a za obdobie od decembra 2000 do mája 2001. Opätovne vyzvali Komisiu na spoluprácu pri vymedzení spôsobov vrátenia ostávajúcich súm. Pokiaľ ide o letiskové nájomné dlhované riaditeľstvu civilného letectva (ďalej len „RCL“), grécke orgány uviedli, že dlhy týkajúce sa nezaplatenia tohto nájomného spoločnosťou OA boli čiastočne započítané vo výške približne 2,3 milióna eur a čiastočne zanikli. Rozdiel vo výške 176082,17 eura, týkajúci sa faktúry, ktorú OA spochybnila, mal byť zaplatený čo najskôr.

22.

Grécke orgány dospeli k záveru, že vzhľadom na pokročilé štádium vymáhania, vzhľadom na žiadosť o spoluprácu, ktorú tieto orgány zaslali Komisii, ako aj na skutočnosť, že o žalobe o neplatnosť rozhodnutia z roku 2002 sa ešte na Súde prvého stupňa nerozhodlo, by prípadné rozhodnutie Komisie obrátiť sa na Súdny dvor so žalobou podľa článku 228 ES bolo v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 10 ES.

23.

Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 3. augusta 2004 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie, pričom navrhla, aby Súdny dvor:

24.

Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor žalobu zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Zástupcovia účastníkov konania boli vypočutí na pojednávaní konanom 11. novembra 2008.

25.

Vo vyjadrení k žalobe Helénska republika oznámila Súdnemu dvoru, že si v celom rozsahu splnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z rozhodnutia z roku 2002, a že na ten účel pristúpila v období od augusta do októbra 2007 k úplnému vymáhaniu štátnej pomoci podľa článkov 1 a 2 tohto rozhodnutia. Na základe ustálenej judikatúry je referenčným dátumom pre posúdenie vytýkaného nesplnenia povinnosti v zmysle článku 228 ES koniec lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku vydanom na základe tohto ustanovenia ( 17 ), t. j. v prejednávanej veci sú to dva mesiace po jeho oznámení Helénskej republike 10. apríla 2006.

26.

Je teda potrebné uviesť, že žalovaný členský štát si tým, že neprijal včas všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie rozsudku z roku 2005, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 228 ES, a preto sa musí konštatovať nesplnenie povinnosti z jeho strany.

27.

Keďže však Komisia navrhla zároveň s konštatovaním nesplnenia povinnosti aj to, aby bola Helénska republika zaviazaná na zaplatenie penále, popri paušálnej pokute, je tiež potrebné zistiť, či vytýkané porušenie trvalo do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom. ( 18 ) Toto zistenie vyžaduje zohľadniť opatrenia, ktoré prijal žalovaný členský štát po podaní žaloby, ku ktorým Komisia mohla zaujať stanovisko len v rámci prejednávanej veci.

28.

Konkrétne vyjadrenia, doručené žalovanou vládou v priebehu písomnej časti konania a jej odpovede na písomné otázky, ktoré jej boli položené Súdnym dvorom podľa článku 54a rokovacieho poriadku, odkazujú na niekoľko započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi OA a gréckym štátom, na základe ktorých sa pristúpilo k vymáhaniu väčšej časti súm štátnej pomoci, ktorá bola v rozhodnutí z roku 2002 vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným.

29.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ neexistujú ustanovenia Spoločenstva o postupe vymáhania neoprávnene vyplatených súm, vrátenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci sa musí v zásade vykonať spôsobom ustanoveným vnútroštátnym právom. ( 19 ) Táto judikatúra bola kodifikovaná v článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES ( 20 ), ktoré stanovuje, že vymáhanie sa bude realizovať „bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie“.

30.

Členský štát, ktorý je na základe rozhodnutia Komisie povinný vymáhať protiprávne poskytnutú štátnu pomoc, si teda môže zvoliť medzi spôsobmi ponúkanými vlastným právnym poriadkom tie, ktorými splní túto povinnosť, pod podmienkou, že zvolené opatrenia nie sú v rozpore s uplatňovaním a účinnosťou práva Spoločenstva. ( 21 ) Z toho v zásade vyplýva, že aj započítanie, pokiaľ je upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku ako spôsob splnenia záväzkov, môže byť prostriedkom, pomocou ktorého je možné vymáhať protiprávne poskytnutú štátnu pomoc. Komisia tento záver nespochybňuje, avšak spochybňuje dôkaznú hodnotu dokumentov predložených Helénskou republikou a podmienky, za akých sa uskutočnili údajné započítania.

31.

Na základe toho je potrebné pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je vecou Komisie poskytnúť Súdnemu dvoru v rámci konania podľa článku 228 ES informácie nevyhnutné na určenie rozsahu, v ktorom členský štát vyhovel rozsudku, ktorý konštatoval porušenie jeho povinností. ( 22 ) Ak Komisia poskytla dostatok skutočností poukazujúcich na pretrvávanie porušenia, „je vecou dotknutého členského štátu podstatným a podrobným spôsobom spochybniť predložené údaje a ich dôsledky“. ( 23 )

32.

Členské štáty sú okrem toho v zmysle článku 10 ES povinné spolupracovať s Komisiou, aby jej uľahčili dosiahnutie jej kontrolných úloh. ( 24 ) Pokiaľ ide osobitne o vykonanie rozhodnutia, ktoré ukladá povinnosť vymáhať protiprávnu štátnu pomoc, Súdny dvor už uviedol, že „členský štát, ktorý stanoví, že vrátenie štátnej pomoci… sa uskutoční iným spôsobom ako zaplatením v peniazoch, je povinný poskytnúť Komisii všetky informácie, ktoré jej umožnia overiť, či zvolený prostriedok predstavuje vhodné vykonanie tohto rozhodnutia“. Podľa Súdneho dvora totiž „na rozdiel od vrátenia štátnej pomoci vo forme peňažnej platby, ktoré svojou povahou umožňuje Komisii overiť, či takéto rozhodnutie bolo vykonané, iné metódy navrhnuté členským štátom na splnenie povinnosti zabezpečiť vrátenie protiprávne poskytnutej štátnej pomoci by mohli vyžadovať posúdenie zložitých údajov“. „Aby bolo možné pristúpiť k takémuto overeniu, Komisia potrebuje informácie, ktoré nemôže získať bez úzkej spolupráce s dotknutým členským štátom“. ( 25 )

33.

V kontexte týchto zásad je potrebné preskúmať rôzne opatrenia prijaté Helénskou republikou na vykonanie rozhodnutia z roku 2002.

34.

V žalobe Komisia uvádza, že nedostala žiadne oznámenie o skutočnom vrátení štátnej pomoci vo výške 41 miliónov eur podľa článku 1 rozhodnutia z roku 2002.

35.

Helénska republika uvádza, že dotknutá štátna pomoc bola predmetom vymáhania a odkazuje na vyhlásenie gréckeho daňového úradu z 18. októbra 2007, ktoré tvorí prílohu repliky k žalobe, v ktorom sa potvrdzuje okrem iného, že sumu 73363107 eur, zahŕňajúcu istinu a úroky vypočítané podľa sadzby Spoločenstva ( 26 ) OA vrátila gréckemu štátu . V odpovedi na písomnú otázku položenú podľa článku 54a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora grécke orgány spresnili, že vymáhanie dotknutej sumy sa uskutočnilo prostredníctvom započítania so sumami, ktoré boli spoločnosti OA priznané ako náhrada škody na základe rozhodnutí rozhodcovských súdov z rokov 2006 a 2007. Z údajov poskytnutých týmito orgánmi vyplýva, že na základe článku 27 legislatívneho dekrétu č. 3560/1956, ktorý prevzal pojem „dohoda o leteckej preprave“, ktorú uzavreli grécky štát a Aristoteles Onassis, budú spory medzi OA a štátom riešiť rozhodcovské súdy. V rokoch 2006 a 2007 podala OA celkovo sedem žalôb proti tomuto štátu: štyri žaloby o náhradu škody, ktorá jej vznikla z dôvodu predčasného uzavretia letiska Elliniko a povinnosti presťahovať sa na medzinárodné letisko Spata a tri žaloby o náhradu škody, ktorá jej vznikla z dôvodu, že poskytla služby vo verejnom záujme bez odplaty v období od roku 1993 do roku 1999, v roku 2000 a v roku 2001. Tieto konania sa skončili rozhodnutiami rozhodcovských súdov, ktoré zaviazali štát zaplatiť spoločnosti OA približne 846 miliónov eur ako náhradu škody z dôvodu presťahovania sa na letisko Spata a približne 25 miliónov eur ako náhradu škody v dôsledku povinnosti, uloženej tejto spoločnosti, poskytovať služby vo verejnom záujme. Osobitne suma 41 miliónov eur, ktorú OA dlhovala na základe článku 2 a 3 rozhodnutia z roku 2002, bola započítaná voči platobnému rozkazu o zaplatenie 601289003,97 eura, ktorý bol vydaný po rozhodnutí rozhodcovského súdu č. 57/2006 zo . ( 27 )

36.

V replike Komisia uvádza, že v liste zo 16. júla 2006 naznačila Helénskej republike, že vyššie uvedené rozhodnutia rozhodcovských súdov by mohli mať prvky štátnej pomoci a vyzvala, aby boli formálne oznámené predtým, ako sa pristúpi k akémukoľvek plateniu. K tomuto oznámeniu však nedošlo. Komisia tiež pripomína, že reagujúc na niektoré oznámenia a informácie, ktoré dostala z Grécka, začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES ( 28 ), ktorého predmetom sú okrem iného náhrady škody priznané OA rozhodnutiami rozhodcovských súdov. V súvislosti s rozhodnutiami rozhodcovských súdov Komisia tvrdí, že nemá k dispozícii dostatočné informácie na určenie, v akom rozsahu mala OA z právneho hľadiska povinnosť vykonávať stratové lety, ale nemôže vylúčiť, že došlo k nadhodnoteniu náhrady škody priznanej OA z tohto dôvodu, ktoré predstavuje protiprávnu štátnu pomoc. Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej presťahovaním sa na medzinárodné letisko v Aténach, Komisia pripomína, že táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach z rokov 1998, 2000 a 2002, ale že informácie, ktoré jej poskytla grécka vláda v rámci prebiehajúceho správneho konania, jej nedovolili porovnať sumy, na ktoré sa prihliadalo v týchto rozhodnutiach, so sumami priznanými v rozhodnutiach rozhodcovských súdov. Komisia sa obáva, že táto škoda bola nahradená dvakrát. Vo všeobecnosti sa Komisia domnieva, že vymáhanie štátnej pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom v rozhodnutí z roku 2002, ak k nemu došlo, bolo možné len vďaka priznaniu novej štátnej pomoci. Zdôrazňuje, že akceptovať vymáhanie uskutočnené za týchto podmienok by znamenalo umožniť členskému štátu, ktorý si nesplnil povinnosť vrátiť štátnu pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú so spoločným trhom v rozhodnutí Komisie, aby obišiel uplatňovanie sankcií uvedených v článku 228 ES, poskytnutím novej štátnej pomoci s cieľom vrátiť starú štátnu pomoc.

37.

V duplike a v odpovedi na otázky položené podľa článku 54a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Helénska republika uvádza, že náhrada škody priznaná OA rozhodnutiami rozhodcovských súdov nie je štátnou pomocou a že konanie, ktoré začala Komisia v decembri 2007, je nedôvodné. Pokiaľ ide o rozhodnutie rozhodcovského súdu č. 57/2006, na základe ktorého bol vydaný platobný rozkaz použitý pri započítaní, Helénska republika spresňuje, že pri stanovení náhrady škody dlhovanej štátom spoločnosti OA, rozhodcovský súd určil, že sa má odpočítať suma 146100000 eur, zodpovedajúca sumám už zaplateným ako náhrada tejto škody pred prijatím rozhodnutia z roku 2002. Grécka vláda nakoniec uvádza, že aj keby Komisia preukázala, že došlo k nadhodnoteniu škody požadovanej spoločnosťou OA, nemalo by to žiadny vplyv na platnosť vymáhania, keďže celková suma štátnej pomoci, ktorú OA ešte mala vrátiť, a ktorá predstavovala najväčší dlh spoločnosti voči štátu, bola oveľa nižšia ako suma náhrady škody určená rozhodcovským súdom.

38.

Ako už bolo uvedené, podľa ustálenej judikatúry je vecou Komisie poskytnúť Súdnemu dvoru v priebehu konania podľa článku 228 ES informácie nevyhnutné na určenie rozsahu, v ktorom členský štát vyhovel rozsudku, ktorý konštatoval porušenie jeho povinností. Pokiaľ Komisia poskytla dostatočné informácie, z ktorých vyplýva, že stále dochádza k nesplneniu povinnosti, prináleží dotknutému členskému štátu podrobne a dôkladne spochybniť predložené údaje a dôsledky, ktoré z nich vyplývajú.

39.

V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že nemala dostatočné informácie, aby preukázala, že rozhodnutia rozhodcovských súdov, proti ktorým namieta, sú novou štátnou pomocou v prospech OA, ale predpokladá, že je to tak. V tejto súvislosti sa začalo konanie podľa článku 88 ods. 2 ES a podľa informácií poskytnutých Súdnemu dvoru stále ešte prebieha. ( 29 ) Helénska republika objasnila okolnosti, ktoré viedli k vymáhaniu štátnej pomoci podľa článku 1 rozhodnutia z roku 2002 a Súdnemu dvoru predložila rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorým sa vyčíslili predmetné sumy na účely započítania — vyhlásené na základe uplatnenia zákonom povolenej rozhodcovskej doložky — ako aj platobný rozkaz vydaný na vykonanie tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Napokon predložila potvrdenie daňového úradu, v ktorom sa potvrdzuje, že došlo k započítaniu.

40.

Za týchto okolností sa nedomnievam, hoci rozumiem dôvodom sklamania Komisie, ktorá bola informovaná až v priebehu tohto konania o uskutočnenom započítaní a spôsobe jeho realizácie, že je možné od žalovaného štátu vyžadovať, aby v rámci tohto konania o nesplnenie povinnosti preukázal, že v dotknutom rozhodnutí rozhodcovského súdu nedošlo k nadhodnoteniu škody, ktorej sa domáhala OA, a teda, že nedošlo k poskytnutiu novej štátnej pomoci spoločnosti.

41.

Na druhej strane, podľa môjho názoru, nie je úlohou Súdneho dvora, ktorý rozhoduje o žalobe v konaní o nesplnenie povinnosti, aby posúdil, či opatrenia, navrhnuté alebo prijaté členským štátom na účely splnenia povinnosti vymáhať štátnu pomoc uloženej v rozhodnutí Komisie, predstavujú novú štátnu pomoc. To platí najmä pre prejednávanú vec, v ktorej na jednej strane bola otázka vrátenia štátnej pomoci, ku ktorej údajne došlo formou poskytnutia novej štátnej pomoci, položená po prvýkrát pred Súdnym dvorom, a teda bez toho, aby bola predmetom preskúmania v priebehu konania pred podaním žaloby, kde sa mohli zistiť a preskúmať nevyhnutné skutočnosti posudzované Komisiou, a na druhej strane Komisia začala správne konanie týkajúce sa okrem iného štátnej pomoci, ktorej existenciu žalujúca inštitúcia v tomto konaní len predpokladá.

42.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že Komisia nepreukázala, že nesplnenie povinnosti Helénskej republiky vymáhať štátnu pomoc podľa článku 1 rozhodnutia z roku 2002 trvalo až do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom.

43.

Ako bolo uvedené vyššie, v rozsudku z roku 2005 Súdny dvor výslovne vylúčil z predmetu konštatovania nesplnenia povinnosti vyhlásenému voči Helénskej republike povinnosť vymáhať štátnu pomoc uvedenú v článku 2 rozhodnutia z roku 2002, ktorá spočíva v neuskutočnení platby príspevkov na sociálne zabezpečenie. Okrem toho po podaní žaloby, ktorá je predmetom tohto konania, Súd prvého stupňa rozsudkom z 12. septembra 2007 ( 30 ), rozhodujúc o žalobe podanej OA, zrušil články 2 a 3 rozhodnutia z roku 2002 „v rozsahu, v akom sa tolerujú sústavné neplatenie letiskových poplatkov dlhovaných spoločnosťou [OA] medzinárodnému letisku v Aténach na jednej strane a dane z pridanej hodnoty z paliva a náhradných dielov dlhovanej spoločnosťou Olympic Aviation na druhej strane“ a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. ( 31 )

44.

Z toho vyplýva, že v okamihu preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom povinnosť vymáhať štátnu pomoc, ktorá Helénskej republike stále vyplýva z článku 2 v spojení s článkom 3 rozhodnutia z roku 2002 bez toho, aby to spochybňovali účastníci konania, zahŕňa prvky, tvorené jednak neplatením letiskového nájomného a jednak nezaplatením poplatku „spatosimo“.

45.

Predmetom diskusie pred Súdnym dvorom však bolo to, či do povinnosti vymáhať patrí aj štátna pomoc preskúmaná Komisiou v odôvodnení č. 209 rozhodnutia z roku 2002, spočívajúca v „tolerovaní sústavného neplatenia letiskových poplatkov“. Helénska republika sa domnieva, že neexistuje žiadna povinnosť vrátenia štátnej pomoci, keďže táto pomoc nie je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia.

46.

Komisia bez toho, aby zaujala stanovisko k tvrdeniam žalovanej jasne v replike uviedla, že suma uvedená v dotknutom odôvodnení spadá pod povinnosť vymáhania. Komisia, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní a dve písomné otázky na základe článku 54a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, však zmenila svoje pôvodné stanovisko a uviedla, že táto suma nie je predmetom vymáhania, pretože ako taká nepredstavuje štátnu pomoc a že z tohto dôvodu nebola uvedená vo výroku rozhodnutia z roku 2002. Priznám sa, že posledné uvedené tvrdenie Komisie mi nie je celkom jasné, najmä sa mi zdá, že nie je v súlade so znením príslušných častí rozhodnutia z roku 2002. Článok 2 rozhodnutia z roku 2002 totiž vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom okrem iného štátnu pomoc „vo forme tolerovania sústavného neplatenia… letiskových poplatkov dlhovaných medzinárodnému letisku v Aténach a iným letiskám [neoficiálny preklad]“. ( 32 ) Odkaz na poplatky, ktoré spoločnosť OA dlhuje iným letiskám ako medzinárodnému letisku v Aténach je zrejme odkazom na odôvodnenia č. 151 až 153 a 209 rozhodnutia, v ktorých sa analyzuje dohoda o započítaní medzi štátom a OA, ktorej predmetom sú jej záväzky vo výške 28,9 milióna eur voči rôznym letiskám, týkajúce sa neplatenia letiskových poplatkov za vnútroštátne a medzinárodné lety uskutočnené v období od novembra 1994 do decembra 1998. ( 33 ) Tieto odôvodnenia sú okrem iného jedinými, v ktorých sa preskúmavajú predmetné poplatky. Zdá sa, že znenie rozhodnutia dokonca potvrdzuje stanovisko, ktoré pôvodne zastávala Komisia, podľa ktorého suma 28,9 milióna eur, uvedená v odôvodnení č. 209, tiež patrí do príkazu na vymáhanie uvedeného v článku 3 tohto rozhodnutia.

47.

V každom prípade, bez ohľadu na akékoľvek úvahy o výklade rozhodnutia, Súdny dvor podľa môjho názoru musí prihliadať na stanovisko, ktoré napokon zaujala Komisia, ktorá v konečnom dôsledku berie späť svoje tvrdenie, že žalovaná vláda nevrátila dotknutú sumu, pôvodne kvalifikovanú ako prvok nesplnenia povinnosti namietaného v rámci tohto konania.

48.

Nakoniec s prihliadnutím na predchádzajúce úvahy povinnosť vymáhania, ktorá v čase preskúmania skutkového stavu Súdnym dvorom vyplýva Helénskej republike z článkov 2 a 3 rozhodnutia z roku 2002, sa týka štátnej pomoci, ktorá spočíva v nezaplatení: i) nájomného dlhovaného rôznym regionálnym letiskám a ii) poplatku „spatosimo“.

49.

Odôvodnenie č. 206 rozhodnutia z roku 2002 odkazuje na neplatenie letiskových poplatkov zo strany OA za obdobie od roku 1998 až 2001 v celkovej výške 2,46 milióna eur. V odpovedi na odôvodnené stanovisko Helénska republika uviedla, že dlhy OA voči RCL týkajúce sa nezaplatenia týchto poplatkov boli čiastočne započítané vo výške približne 2,3 milióna eur a čiastočne zanikli a že z tohto dôvodu ešte zostávalo zaplatiť sumu 176082,17 eura, týkajúcu sa faktúry, ktorú OA spochybnila a sumu 478609,91 eura z rovnako spochybnenej faktúry vydanej Olympic Aviation, spoločnosti zo skupiny OA, proti ktorej sa tiež namietalo. V duplike grécka vláda tvrdí, že RCL pristúpilo k novému zisťovaniu stavu dlhov OA z dôvodu nezaplatenia letiskových poplatkov, z ktorého vyplynulo, že len 1818027 eur a nie 2,3 milióna, ako bolo predtým uvedené, bolo skutočne uhradených. Rozdiel vyplýval zo skutočnosti, že sťažnosť Olympic Aviation bola zamietnutá.

50.

Helénska republika tvrdí, že táto suma bola vrátená v júni 2006. Komisia tvrdí, že dokumentácia priložená k odpovedi Grécka na odôvodnené stanovisko neposkytovala údaje o spôsobe vymáhania tejto sumy a okrem toho tvrdí, že potvrdenia, predložené po prvýkrát pred Súdnym dvorom, neumožňujú preukázať skutočné vymáhanie.

51.

Helénska republika na otázku Súdneho dvora o spôsobe vymáhania poukázala v prvom rade na informácie, ktoré už poskytla v odpovedi na odôvodnené stanovisko, z ktorých vyplýva, že štyri faktúry na celkovú sumu 1087141,43 eura, vystavené RCL, boli zrušené rozhodnutím RCL z 3. decembra 2003 z dôvodu chýb v sadzobníku a boli nahradené jednou faktúrou na sumu 605072,63 eura. V prílohe listu, ktorý bol odpoveďou na odôvodnené stanovisko, sa nachádza toto rozhodnutie, v ktorom sa uvádza 14 faktúr na celkovú sumu 2690281,91 eura, ku ktorým patria aj dotknuté štyri faktúry. Okrem toho, že toto rozhodnutie sa týka inej sumy ako sumy, ktorú uviedli grécke orgány v odpovedi na odôvodnené stanovisko, ako aj v odpovedi na písomné otázky položené Súdnym dvorom, neuvádza dôvody, ktoré viedli RCL k zrušeniu a nahradeniu predmetných faktúr. Okrem toho v odôvodnení č. 5 tohto rozhodnutia je uvedené, že všetky zrušené faktúry sa týkajú prenájmu priestorov starého letiska v Aténach za neskoršie obdobie ( 34 ), ako je obdobie, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 206 rozhodnutia z roku 2002 (1998 až 2001). Napokon uvádzam, že dôkazy, predložené na preukázanie zaplatenia sumy 605072,63 eura, zodpovedajúcej novej faktúre vystavenej ako náhrada za predchádzajúce faktúry, spočívajú v troch potvrdeniach, jedno vystavené RCL a dve pochádzajúce od daňových orgánov, z ktorých však nevyplývajú spôsoby tejto úhrady. Za takýchto okolností Komisia správne spochybnila vhodnosť týchto vyhlásení na účely preukázania skutočného charakteru vymáhania.

52.

Žalovaná vláda sa v druhom rade odvoláva na dekrét ministra financií a hospodárstva z 8. februára 2005, ktorý bol priložený k odpovedi gréckych orgánov na odôvodnené stanovisko, ktorým bolo stanovené započítanie vzájomných záväzkov a pohľadávok OA a RCL na celkovú sumu 1073371,93 eura. Toto započítanie sa malo týkať aj záväzkov OA vyplývajúcich z nezaplatenia troch faktúr za letiskové poplatky v celkovej sume 349081,73 eura. ( 35 ) Okrem skutočnosti, že z tabuľky, ktorá je uvedená v bode 3.78 odpovede na odôvodnené stanovisko vyplýva, že dve z troch dotknutých faktúr (č. 4082/01 a č. 227/02) sa týkali služieb poskytnutých spoločnosťou OA v období od januára do apríla 2002, čiže v neskoršom období, ako je obdobie, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 206 rozhodnutia z roku 2002, žalovaná vláda neposkytla žiadne informácie o záväzkoch RCL voči OA, ktoré boli údajne započítané a také informácie sa nedajú vyvodiť ani z dekrétu ministra, ktorým sa stanovilo započítanie alebo z vyhlásení daňového orgánu, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru.

53.

Ako bolo uvedené vyššie, ( 36 ) Súdny dvor konštatoval, že pokiaľ členský štát pristúpi k vymáhaniu štátnej pomoci iným spôsobom ako peňažnou platbou, je povinný poskytnúť Komisii všetky informácie, ktoré jej umožnia overiť, či zvolený prostriedok predstavuje vhodné splnenie povinnosti vymáhania. V tomto prípade sa Komisia domnieva, že informácie, ktoré jej poskytla Helénska republika, neumožňujú identifikovať dlhy gréckeho štátu voči OA, ktoré boli údajne započítané.

54.

Súhlasím s Komisiou, že v prípade, keď sa členský štát rozhodne pristúpiť k vymáhaniu štátnej pomoci prostredníctvom započítania, je minimálne potrebné, aby z predloženej dokumentácie jasne vyplývala povaha započítaných pohľadávok príjemcu štátnej pomoci voči štátu, ako aj výška sumy a obdobie, na ktoré sa tieto pohľadávky vzťahujú. Tieto údaje musia byť poskytnuté Komisii prípadne aj s tým, že sa priložia príslušné faktúry. Podľa môjho názoru naopak, ako správne uviedla Komisia, na preukázanie, že vymáhanie sa riadne vykonalo prostredníctvom započítania, nestačí predloženie oficiálneho vyhlásenia orgánov dotknutého štátu, z ktorého vyplýva len, že dlhy príjemcu štátnej pomoci voči štátu vyplývajúce z poskytnutia pomoci boli započítané.

55.

V prejednávanej veci, ako sa Komisia domnieva, sa nezdá, že by informácie predložené gréckou vládou boli dostatočné na to, aby umožnili overiť, že suma 349081,73 eura zodpovedajúca trom faktúram uvedeným v bode 52 vyššie, bola skutočne vymáhaná.

56.

Na záver súhlasím s Komisiou, ktorá tvrdí, že dokumentácia, ktorú poskytol žalovaný členský štát, je nedostatočná na preukázanie vymáhania sumy 1818027 eur, ktorú OA údajne vrátila v júni 2006 ako časť štátnej pomoci uvedenej v odôvodnení č. 206 rozhodnutia z roku 2002.

57.

Podľa toho, čo uviedla grécka vláda v replike, nezaplatená suma, ktorú OA ešte dlhuje z dôvodu nezaplatených letiskových poplatkov po údajnom vrátení sumy 1818027 eur, skúmanom vyššie, predstavovala 654692 eur (176082,18 eura + 478606,91 eura). Z tejto sumy bolo 31. augusta 2007 vrátených 176082,18 eura s úrokmi, celkovo 352808,78 eura. V odpovedi na písomnú otázku položenú podľa článku 54a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora grécka vláda spresnila, že táto suma bola započítaná so sumami priznanými OA ako náhrada škody vyššie uvedeným rozhodnutím rozhodcovského súdu č. 57/2006. Pokiaľ ide o dôkaz splnenia povinnosti vymáhania tejto sumy, teda platia úvahy uvedené v bodoch 40 až 41 vyššie.

58.

Suma týkajúca sa tejto faktúry s úrokmi, celkovo 933289,41 eura, bola údajne vrátená 2. októbra 2007 prostredníctvom započítania vzájomných dlhov a pohľadávok OA a RCL. Na dôkaz predložila grécka vláda ako prílohu k replike dekrét gréckeho ministra hospodárstva a financií, ktorým bolo stanovené započítanie, ako aj list RCL adresovaný OA zo , ku ktorému je priložený podrobný rozpis započítaných súm. Z tohto rozpisu vyplýva, že pohľadávky, ktoré OA uplatnila voči RCL, sa týkali štátnej pomoci, ktoré OA poskytla lietadlám RCL v období od do . V prílohe k replike sú aj dva listy RCL, adresované OA: prvý z , v ktorom sa potvrdzuje, že pokiaľ ide o letiskové poplatky dlhované za obdobie od roku 1998 do roku 2001, „všetky dlhy OA boli zaplatené, zrušené, započítané alebo prevedené na príslušnú daňovú správu, aby boli overené a mohli sa vymáhať“; druhý z , v ktorom sa potvrdzuje, že medzi dlhmi OA, ktoré boli započítané dekrétom ministra z , bola aj predmetná faktúra na sumu 478606,91 eura s príslušnými úrokmi.

59.

Informácie, ktoré poskytla grécka vláda o vymáhaní dotknutej sumy, najmä tie, ktoré sú uvedené v prílohe listu RCL zo 17. októbra 2007, sú jasne podrobnejšie a na rozdiel od tvrdenia Komisie umožňujú zistiť s dostatočnou istotou povahu, sumu a obdobie pohľadávok OA voči RCL, na ktoré sa prihliadalo pri započítaní.

60.

Na základe všetkých predchádzajúcich úvah sa domnievam, že v čase skúmania skutkových okolností Súdnym dvorom bolo preukázané nesplnenie povinnosti vymáhania štátnej pomoci, uvedenej v odôvodnení č. 206 rozhodnutia z roku 2002, od OA, spočívajúce v neustálom neplatení letiskových poplatkov dlhovaných za obdobie od roku 1998 do roku 2001, v celkovej sume 2,46 milióna eur, s výnimkou sumy 176082,18 eura, zodpovedajúcej faktúre RCL č. 3307/98 a sumy 478606,91 eura, zodpovedajúcej faktúre RCL č. 4175/99, za služby poskytnuté v prospech Olympic Aviation.

61.

Odôvodnenie č. 208 rozhodnutia z roku 2002 uvádza štátnu pomoc, spočívajúcu v tolerovaní neustáleho neplatenia poplatku za modernizáciu a rozvoj letísk zo strany OA, nazývaného „spatosimo“, za obdobie od decembra 2000 do februára 2002 a za mesiac marec 1999, v celkovej sume 60999156 eur.

62.

V duplike Helénska republika tvrdí, že viackrát informovala Komisiu, že časť sumy poplatku dlhovaného za dotknuté obdobie bola zaplatená pred prijatím rozhodnutia z roku 2002. Dôkazy o zaplatení zodpovedajúcej celkovej sumy 22806158,87 eura boli odoslané Komisii v prílohe listu vtedajšieho generálneho tajomníka dopravy z 26. júna 2003; relevantné časti tohto listu a príslušné prílohy boli predložené Súdnemu dvoru. Ako zdôraznila Komisia, doklady týkajúce sa dotknutých platieb pozostávajú jednak z niekoľkých potvrdení vydaných OA, pričom na žiadnom z nich nie je v príslušnom okienku pečiatka banky, ktorá prijala platbu (Trapeza tis Ellados) a jednak z potvrdenia o zodpovedajúcich pohyboch na účte OA, ktoré je nečitateľné. Za takýchto podmienok súhlasím s úvahou žalujúcej inštitúcie, ktorá sa domnieva, že predložená dokumentácia je nevhodná na preukázanie skutočného zaplatenia dotknutých súm.

63.

Pokiaľ ide o list RCL adresovaný OA 2. októbra 2007, priložený k duplike, v ktorom sa potvrdzuje uskutočnená platba OA z a z v celkovej výške 22806158,87 eura z dôvodu zaplatenia poplatku „spatosimo“ postupne za mesiac marec 1999 a za obdobie od decembra 2000 do mája 2001, nedomnievam sa, že pri neexistencii príslušných jednotlivých dokumentov predstavuje istý dôkaz o uskutočnení platby. To isté platí podľa môjho názoru pre potvrdenie daňovej situácie OA pripojené k duplike, z ktorého vyplýva, že spoločnosť nemala žiadny dlh splatný voči štátu.

64.

Pokiaľ ide o zostávajúcu sumu 38192997 eur, dlhovanú z dôvodu poplatku „spatosimo“ po zaplatení sumy 22806158,87 eura, grécka vláda v odpovedi na písomné otázky podľa článku 54a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora spresnila, že bola započítaná spolu s úrokmi splatnými k 31. augustu 2007 so sumami dlhovanými štátom z dôvodu náhrady škody na základe vyššie uvedeného rozhodnutia rozhodcovského súdu č. 57/2006. Pokiaľ ide o dôkaz o splnení povinnosti vymáhania týkajúci sa tejto sumy, platia teda úvahy uvedené v bodoch 40 až 41.

65.

Na základe všetkých predchádzajúcich úvah považujem za preukázané, že nesplnenie povinnosti Helénskej republiky, ktorá jej vyplýva z ustanovenia článku 2 v spojení s článkom 3 rozhodnutia z roku 2002, trvalo až do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom, pokiaľ ide o: i) vymáhanie od OA štátnej pomoci uvedenej v odôvodnení č. 206 rozhodnutia z roku 2002, spočívajúcej v neustálom neplatení letiskových poplatkov za obdobie od roku 1998 do roku 2001 v celkovej výške 2,46 milióna eur, s výnimkou sumy 176082,18 eura, zodpovedajúcej faktúre RCL č. 3307/98 a sumy 478606,91 eura, zodpovedajúcej faktúre RCL č. 4175/99, za služby poskytnuté v prospech Olympic Aviation a ii) vymáhanie od OA štátnej pomoci uvedenej v odôvodnení č. 208 rozhodnutia z roku 2002, spočívajúcej v tolerovaní sústavného neplatenia poplatku „spatosimo“ v celkovej výške 60999156 eur, s výnimkou sumy 38192997 eur.

66.

V roku 2005 prijala Komisia nové oznámenie o uplatňovaní článku 228 ES (ďalej len „oznámenie z roku 2005“). ( 37 ) V bode 10 tohto oznámenia vysvetľuje, že potreba, aby oneskorené nápravy zo strany členských štátov boli sankcionované, a aby sa im teda účinne predchádzalo, ju viedla k zmene praxe opierajúcej sa o dve predchádzajúce oznámenia ( 38 ) a k systematickému zahrnutiu penále a zároveň aj paušálnej pokuty do žalôb podľa článku 228 ES. V prejednávanej veci Komisia v tomto smere navrhuje, aby Súdny dvor uložil Helénskej republike obe peňažné sankcie.

67.

Komisia sa domnieva, že penále vo výške 53611 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku z roku 2005 od vyhlásenia rozsudku v tomto konaní správne odráža závažnosť a trvanie zisteného porušenia povinnosti a prihliada na potrebu zabezpečiť sankciám donucovací a odradzujúci účinok. Podľa metódy výpočtu stanovenej v bode 14 oznámenia z roku 2005 je táto výška určená ako súčin jednotnej základnej sumy 600 eur za deň, a koeficientu závažnosti a koeficientu trvania a ako súčin dosiahnutého výsledku a faktoru „n“, ktorý zohľadňuje platobnú schopnosť žalovaného členského štátu, vypočítanú na základe jeho hrubého domáceho produktu a zároveň počet hlasov, ktorý má tento štát v Rade, pričom tento koeficient bol pre Grécko stanovený vo výške 4,38. Pokiaľ ide o závažnosť porušenia povinnosti, Komisia uplatnila koeficient 12 na stupnici od 1 do 20, podľa významu ustanovenia Spoločenstva, ktoré bolo predmetom porušenia povinnosti, ako aj dôsledkov porušenia pre všeobecné a jednotlivé záujmy. Pokiaľ ide o trvanie porušenia povinnosti, Komisia zobrala do úvahy obdobie 17 mesiacov, ktoré uplynulo od vyhlásenia rozsudku z roku 2005 (12. mája 2005) do dátumu rozhodnutia obrátiť sa na Súdny dvor (), pričom v súlade s bodom 17 oznámenia z roku 2005 uplatnila koeficient 1,7. Komisia však ponecháva na rozhodnutí Súdneho dvora určenie prípadne vyššieho koeficientu, ktorý by prihliadal na obdobie, ktoré uplynulo od rozhodnutia žalujúcej inštitúcie obrátiť sa na Súdny dvor do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom.

68.

Helénska republika v zásade tvrdí, že návrh Komisie, aby bola zaviazaná na zaplatenie penále, by mal byť zamietnutý ako bezpredmetný, keďže rozsudok z roku 2005 bol v celom rozsahu vykonaný. Subsidiárne uvádza, že suma navrhnutá Komisiou je neprimeraná a musí byť znížená s prihliadnutím na tri okolnosti. V prvom rade k vykonaniu rozsudku z roku 2005 došlo rýchlo, napriek neexistujúcej spolupráci zo strany Komisie a nejasnosť v niektorých častiach rozhodnutia z roku 2002. V druhom rade Súd prvého stupňa čiastočne zrušil toto rozhodnutie s tým dôsledkom, že jej nie je možné vytýkať nesplnenie povinnosti týkajúce sa štátnej pomoci dotknutej zrušením. V treťom rade koeficient závažnosti určený Komisiou je neprimeraný, a to tak vo vzťahu ku koeficientom uplatňovaným v iných prípadoch, hoci predmetné porušenia boli závažnejšie, ako aj vo vzťahu ku konkrétnym dôsledkom nesplnenia povinnosti pre všeobecné a individuálne záujmy. V tomto poslednom bode grécka vláda okrem iného uvádza, že OA ukončila všetku letovú činnosť a že v dôsledku toho omeškanie pri vymáhaní predmetnej štátnej pomoci ďalej nenarúšalo hospodársku súťaž v oblasti leteckej prepravy.

69.

Podľa ustálenej judikatúry prípadné uloženie penále na základe článku 228 ES, ktorého donucovací charakter vo vzťahu k trvajúcemu nesplneniu povinnosti Súdny dvor už mnohokrát zdôraznil ( 39 ), možno v zásade odôvodniť len pri trvajúcom nesplnení povinnosti spočívajúcom v nevykonaní predchádzajúceho rozsudku Súdneho dvora. ( 40 ) Keďže na základe vyššie uvedených posúdení navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že nesplnenie povinnosti, ktoré je predmetom tohto konania, čiastočne ešte trvá, malo by sa návrhu Komisie, uložiť penále žalovanému členskému štátu, podľa môjho názoru vyhovieť.

70.

Výška penále, ktorú navrhuje Komisia, je výsledkom uplatnenia metódy výpočtu stanovenej v jej oznámení z roku 2005. V tejto súvislosti Súdny dvor viackrát zdôraznil, že usmernenia, ktoré sú uvedené v oznámeniach Komisie, nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale slúžia na zabezpečenie transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty týchto opatrení inštitúcie. ( 41 ) Návrhy Komisie prijaté na základe týchto usmernení nie sú teda pre Súdny dvor záväzné a sú iba užitočným základom, o ktorý sa môže opierať. ( 42 )

71.

Keďže cieľom uloženia penále a/alebo paušálnej pokuty je vystaviť členský štát, ktorý nevykonal rozsudok o nesplnení povinnosti, hospodárskemu tlaku, ktorý ho podnieti ukončiť porušovanie, o ktorom bolo rozhodnuté, o jeho výške sa má rozhodovať v závislosti od stupňa nátlaku potrebného na to, aby dotknutý členský štát zmenil svoje správanie. ( 43 ) Pokiaľ ide ďalej o spôsob výpočtu výšky takéhoto penále, Súdnemu dvoru pri výkone voľnej úvahy prináleží, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu. ( 44 ) Z tohto hľadiska medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť na zabezpečenie toho, aby mali takéto platby donucovací charakter, a aby sa právo Spoločenstva uplatňovalo jednotne a účinne, patrí podľa Súdneho dvora v zásade trvanie porušenia, stupeň jeho závažnosti a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. ( 45 ) Napokon tieto kritériá sa v podstate neodlišujú od tých, na ktoré prihliadala Komisia vo svojich oznámeniach o uplatňovaní článku 228 ES. ( 46 )

72.

Pokiaľ ide v tomto prípade v prvom rade o závažnosť porušenia povinnosti, súhlasím s Komisiou v tom, že uplatnenie vysokého koeficientu je odôvodnené, vzhľadom na ústredné postavenie ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci na účely zavedenia systému, ktorý zabezpečí, že hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu nebude skreslená; povinnosť vymáhania štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom je logickým dôsledkom zákazu upraveného v týchto ustanoveniach. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že po prijatí rozhodnutia z roku 2002 Komisia zistila poskytnutie novej štátnej pomoci v prospech OA (rozhodnutie z roku 2005) a že Súdny dvor v roku 2008 rozhodol o nesplnení povinnosti Grécka vymáhať aj túto pomoc.

73.

Pri určení koeficientu, ktorý sa má uplatniť v danom prípade, sa však podľa môjho názoru musí prihliadať aj na nasledujúce okolnosti, ktoré prispievajú k zľahčeniu závažnosti spojenej s povahou porušenia povinnosti. Predovšetkým je potrebné prihliadnuť na okolnosť, že výška štátnej pomoci, pre ktorú ešte existuje povinnosť vymáhania a ktorá ešte nebola splnená, je jasne nižšia ako suma, na ktorú Komisia prihliadala pri posudzovaní závažnosti porušenia povinnosti. ( 47 ) Na tento účel je potrebné prihliadať nielen na čiastočné zrušenie rozhodnutia z roku 2002, o ktorom rozhodol Súd prvého stupňa po podaní žaloby, ale tiež na jednej strane na okolnosť, že Komisia pôvodne vytýkala žalovanému členskému štátu aj nesplnenie povinnosti vymáhania štátnej pomoci uvedenej v odôvodnení č. 209 tohto rozhodnutia a na druhej strane, keby sa postupovalo spôsobom, ktorý navrhujem, prihliadať aj na prvky tohto porušenia, ktorého trvanie Komisia nepreukázala.

74.

Okrem toho, pokiaľ ide o dôsledky nevykonania rozsudku z roku 2005 na všeobecné a individuálne záujmy, je potrebné uviesť, že zo spisu nevyplýva, že pri zohľadnení týchto dôsledkov na účely posúdenia závažnosti porušenia Komisia osobitne preskúmala dosah prevodu leteckej činnosti z OA na NOA v decembri 2003. Ak je teda pravda, že tento prevod môže znamenať prevod výhod štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá OA, na novú spoločnosť, dôsledkom toho zachovanie narušenia hospodárskej súťaže na trhu leteckej prepravy, Komisia sa v tomto konaní obmedzuje na jasné konštatovanie, že k takémuto prevodu došlo. ( 48 ) Za týchto okolností je ťažké v celom rozsahu posúdiť vplyv trvania dotknutého porušenia na hospodárske subjekty pôsobiace na tomto trhu. ( 49 ) Je však potrebné pripomenúť, že v rozsudku z roku 2005 Súdny dvor rozhodol, že predmetný prevod „predstavoval prekážku pre reálny výkon rozhodnutia [z roku 2002] a pre vymáhanie štátnej pomoci, ktorou Grécko podporilo hospodárske činnosti [OA]“ a „v dôsledku toho bolo dosiahnutie cieľa, ktorý sledovalo rozhodnutie 2003/372, a síce obnovenie nenarušenej hospodárskej súťaže v odvetví civilného letectva, vážne ohrozené“. ( 50 )

75.

Napokon sa domnievam, že by nemalo byť prijaté ani tvrdenie Helénskej republiky o neexistujúcej spolupráci zo strany Komisie v štádiu plnenia povinnosti vymáhania. Hoci niektoré okolnosti v spise preukazujú zložitú komunikáciu medzi žalovaným členským štátom a žalujúcou inštitúciou, nezdá sa mi, že celkovo by bolo možné pripisovať jednej alebo druhej strane správanie, ktoré by bolo skutočne v rozpore s povinnosťou lojálnej spolupráce upravenou v článku 10 ES, ktoré by v závislosti na konkrétnom prípade odôvodňovalo uplatnenie priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti.

76.

Na základe predchádzajúcich úvah sa zdá, že koeficient 12 (na stupnici od 1 do 20), ktorý navrhla Komisia, je v tomto prípade neprimeraný. Domnievam sa, že namiesto toho koeficient 3 primeranejšie odráža stupeň závažnosti predmetného porušenia.

77.

Po druhé, pokiaľ ide o trvanie porušovania, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor už mal možnosť objasniť, že príslušný koeficient sa musí určiť „berúc do úvahy okamih, kedy Súdny dvor posudzuje skutkové okolnosti, a nie teda okamih, keď sa Komisia obrátila na Súdny dvor, pričom navyše voľná úvaha Súdneho dvora nie je ohraničená stupnicou od 1 do 3 navrhovanou Komisiou“. ( 51 ) V prejednávanej veci uplynulo viac ako tri a pol roka od vyhlásenia rozsudku z roku 2005. ( 52 ) Vo vzťahu k obdobnému časovému obdobiu nedávno Súdny dvor rozhodol, že na zohľadnenie trvania porušenia je primeraný koeficient 2. ( 53 ) Domnievam sa, že v tomto prípade je vhodné uplatniť rovnaký koeficient.

78.

Napokon, pokiaľ ide o platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, Súdny dvor považoval metódu výpočtu, navrhnutú Komisiou v jej oznámeniach, za primeranú, keďže „vyjadruje platobnú schopnosť tohto členského štátu a súčasne primerane rozlišuje medzi rôznymi členskými štátmi“. ( 54 ) Koeficient určený pre Grécko v oznámení z roku 2005, ktorého použitie v prejednávanej veci považujem za správne, je 4,38.

79.

Vynásobením základnej sumy 600 eur a navrhnutých koeficientov, zodpovedajúcich hodnote 3 pre závažnosť porušenia a 2 pre jeho trvanie a 4,38 pre platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, sa dospeje k sume 15768 eur za každý deň omeškania. Táto suma sa mi zdá byť primeraná s prihliadnutím na donucovací účel penále.

80.

Na účely výpočtu výšky paušálnej pokuty Komisia navrhuje vynásobiť dennú sumu 200 eur koeficientmi 12 (závažnosť porušenia) a 4,38 (platobná schopnosť členského štátu), ktoré už boli navrhnuté pri výpočte penále. Suma 10512 eur denne, ktorá je výsledkom tohto výpočtu, sa musí podľa Komisie uplatniť na časové obdobie medzi dňom vyhlásenia rozsudku z roku 2005 a dňom vyhlásenia rozsudku v tomto konaní.

81.

Helénska republika najskôr uvádza, že žiadna paušálna pokuta by jej nemala byť uložená, keďže zabezpečila rýchle a úplné vykonanie rozsudku z roku 2005. Subsidiárne, ak by Súdny dvor rozhodol, že k tomuto vykonaniu nedošlo, sa žalovaný členský štát domnieva, že prípadná kumulácia peňažných sankcií upravených v článku 228 ES musí byť vylúčená, keďže obe sankcie sledujú rovnaký cieľ. Helénska republika tiež zdôrazňuje, že Súdny dvor uplatnil kumulatívne penále a paušálnu pokutu len v jedinom prípade, ktorý sa vyznačoval výnimočnými okolnosťami, najmä pokiaľ ide o trvanie porušenia. Napokon grécka vláda uvádza, že suma navrhovaná Komisiou je neprimeraná. Tvrdenia, o ktoré sa opiera, sú v podstate tie isté, ktoré boli použité na účely namietania výšky penále.

82.

Prvé tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého by sa nemala uložiť žiadna sankcia podľa článku 228 ES, keďže už nedochádza k porušovaniu povinnosti, je v rozpore s nedávnym rozsudkom Súdneho dvora, v ktorom bol žalovaný členský štát zaviazaný zaplatiť paušálnu pokutu bez ohľadu na to, že v čase vyhlásenia rozsudku bol rozsudok, ktorý pôvodne konštatoval nesplnenie povinnosti, správne a v celom rozsahu vykonaný. ( 55 ) Z toho vyplýva, že pokiaľ Súdny dvor dospeje k záveru, že Helénska republika v celom rozsahu vykonala rozsudok z roku 2005, ktorý je odlišný od môjho názoru, tento záver nestačí na to, aby sa tento členský štát vyhol uloženiu paušálnej pokuty.

83.

Pokiaľ ide o subsidiárne tvrdenia žalovanej vlády, domnievam sa, že predovšetkým tvrdenie, podľa ktorého má byť vylúčená kumulácia sankcií upravených v článku 228 ES, vzhľadom na totožnosť cieľov, ktoré tieto sankcie sledujú, je potrebné odmietnuť. Odhliadnuc od skutočnosti, že Súdny dvor už kumulatívne uplatnil penále a paušálnu pokutu, nemožno s týmto tvrdením podľa môjho názoru súhlasiť, najmä vzhľadom na rozsudok uvedený v predchádzajúcom bode. V tomto rozsudku totiž Súdny dvor potvrdil tendenciu, ktorá už bola zreteľná pri predchádzajúcej judikatúre, a jasne rozlišoval tieto dve sankcie z hľadiska ich funkcie a predpokladov pre ich uplatnenie. Penále v podstate slúži „na podnietenie členského štátu, aby v čo najkratšom čase ukončil porušovanie povinnosti, ktoré by mohlo bez prijatia tohto opatrenia pretrvávať“ ( 56 ) a v dôsledku toho je predpokladom pre jeho uplatnenie trvanie porušenia. Paušálna pokuta má naopak za cieľ sankcionovať nesplnenie povinnosti z dôvodu vyvolaných účinkov a jeho trvania, ako aj predísť tomu, aby sa podobné porušenia neopakovali: táto sankcia sa teda môže týkať aj porušenia, ktoré medzitým skončilo. Vzhľadom na rozdielny účel, ktorý sledujú, nemôže byť prípadná kumulácia týchto dvoch sankcií v zásade vylúčená, hoci konečný cieľ, ktorý ich uloženie sleduje, je ten istý, a to zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Spoločenstva členskými štátmi. ( 57 )

84.

Okrem toho pripomínam, že keď Súdny dvor po prvýkrát pristúpil k uplatneniu kumulácie penále a paušálnej pokuty, bližšie uviedol, že jeho úlohou je „aby v závislosti od okolností prípadu, o ktorom rozhoduje, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, určil v každej veci primerané peňažné sankcie, aby zabezpečil čo najrýchlejšie vykonanie predchádzajúceho rozsudku, ktorým sa rozhodlo o nesplnení povinnosti, a zabránil tomu, aby sa neopakovali podobné porušenia práva Spoločenstva“. ( 58 ) Súdny dvor sa teda rozhodol uplatniť buď jednu, alebo druhú sankciu alebo prípadne uplatniť ich kumulatívne, výlučne podľa okolností konkrétneho prípadu a stupňa požadovaného presvedčovania a odrádzania, bez toho, aby bol pri výbere medzi možnými opatreniami, ktoré môže uplatniť, viazaný osobitným stupňom závažnosti a pretrvávania porušenia. Kumulatívne uplatnenie penále a paušálnej pokuty by napríklad mohlo byť osobitne účelné v prípade, v ktorom bol rozsudok, ktorým bolo konštatované nesplnenie povinnosti, len čiastočne oneskorene vykonaný a penále je teda primerané hľadiskám aspektom porušenia povinnosti, ktoré ešte pretrvávajú. V takých prípadoch umožňuje súčasné zaviazanie členského štátu na zaplatenie paušálnej pokuty postihnúť aj za protiprávne konanie, ktoré medzitým skončilo.

85.

Na základe toho pripomínam, že podľa Súdneho dvora uloženie paušálnej pokuty nemá, ako naznačuje Komisia v rozhodnutí z roku 2005, automatickú povahu, ale „musí v každom prípade zostať závislé od skupiny príslušných faktorov, ktoré sa týkajú jednak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja samotného dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie podľa článku 228 ES týka“. ( 59 ) V tejto súvislosti zdôrazňujem, že vo vyššie citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko Súdny dvor priznal osobitný význam okolnosti, že správanie tohto členského štátu už bolo predmetom viacerých rozsudkov na základe článku 226 ES, v ktorých sa konštatovalo nesplnenie povinnosti v tej istej oblasti, akou je oblasť dotknutého porušenia. ( 60 )

86.

S ohľadom na vyššie uvedené kritériá sa domnievam, že v prejednávanej veci uloženie paušálnej pokuty je odôvodnené hlavne na základe úvah o závažnosti dotknutého porušenia uvedených v bode 72 vyššie, teda o význame porušených ustanovení a okolnosti, že proti Helénskej republike už boli vedené dve iné konania o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevymáhania nezlučiteľnej štátnej pomoci poskytnutej tomu istému príjemcovi.

87.

Pokiaľ ide o trvanie porušenia, ktoré začalo vyhlásením rozsudku z roku 2005, je potrebné uviesť, že opatrenia na jeho vykonanie, ktoré podľa gréckych orgánov mali zabezpečiť účinné vymáhanie časti dotknutej štátnej pomoci, boli prijaté až v období medzi augustom a októbrom 2007, a že niektoré hľadiská porušenia pretrvávajú viac ako tri a pol roka po vyhlásení uvedeného rozsudku. Preskúmanie spisu podľa môjho názoru nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie tohto omeškania, najmä s prihliadnutím na to, že väčšina opatrení oznámených Komisii v priebehu konania pred podaním žaloby sa výrazne neodlišovala od tých, ktoré žalovaný členský štát prijal už pred rozsudkom z roku 2005, a ktoré Súdny dvor posúdil ako nedostatočné na zabezpečenie účinného vymáhania štátnej pomoci. Pokiaľ ide o ťažkosti vnútroštátneho poriadku, s ktorými sa Helénska republika stretla pri plnení svojich povinností, je potrebné pripomenúť na jednej strane, že členský štát sa nemôže odvolávať na ustanovenia, zvyky alebo stav svojho vnútroštátneho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva, ( 61 ) a na druhej strane, že na základe ustálenej judikatúry uplatňovanie vnútroštátnych postupov vymáhania štátnej pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom je podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 podmienené tým, že tieto postupy umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. ( 62 ) Okrem toho, ako upozorňuje Komisia, Súdny dvor už raz konštatoval, že vnútroštátny postup, ktorý priznáva odkladný účinok žalobám podaným proti platobným rozkazom vydaným z dôvodu vymáhania poskytnutej štátnej pomoci, neumožňuje „okamžité a účinné“ vykonanie rozhodnutia, ktorým bolo uložené vymáhanie, a teda nespĺňa podmienky upravené vo vyššie uvedenom ustanovení nariadenia č. 659/1999. ( 63 )

88.

Domnievam sa, že pri určení výšky paušálnej pokuty je potrebné tiež prihliadať na úvahy uvedené v bodoch 73 a 74 vyššie, pokiaľ ide o zníženie celkovej sumy štátnej pomoci, ktorá sa mala pôvodne vymáhať, a posúdenie dôsledkov pretrvávania porušenia.

89.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že stanovenie paušálnej pokuty vo výške 2 milióny eur predstavuje primerané posúdenie okolností prejednávanej veci.

90.

Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania a nesplnenie povinnosti tohto členského štátu bolo preukázané, je odôvodnené zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

91.

Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol v prejednávanej veci takto: