1.

V období troch rokov je to tretia vec, v ktorej má Súdny dvor rozhodnúť na základe návrhu na začatie prejudiciálnej konania o dohodách s čerpacími stanicami, ktoré boli uzavreté medzi dodávateľom pohonných hmôt a jednou z jeho čerpacích staníc pôsobiacich na španielskom trhu. ( 2 )

2.

Prvé dve veci sa týkali predovšetkým právnej kvalifikácie, z hľadiska práva Spoločenstva o hospodárskej súťaži, zmluvných vzťahov uzavretých medzi dodávateľom pohonných hmôt a dotknutými čerpacími stanicami. ( 3 )

3.

Naopak, otázky položené v tejto veci sa týkajú problému, či sa na zmluvy ako tie, o ktoré ide vo veci samej, uplatňujú režimy blokovej výnimky stanovené postupne nariadením Komisie (EHS) č. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatňovaní článku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe ( 4 ) [neoficiálny preklad] a nariadením Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov. ( 5 ) Vnútroštátny súd sa v podstate pýta na výklad článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 a článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999, ktoré za určitých podmienok povoľujú uzavretie vertikálnych dohôd o výhradnom nákupe na dobu dlhšiu než tú, ktorú tieto nariadenia v zásade požadujú na uplatnenie blokovej výnimky.

4.

Nariadenie č. 1984/83 vylučuje z rozsahu pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy EHS (zmenený na článok 85 ods. 1 Zmluvy ES, teraz článok 81 ods. 1 ES) určité kategórie dohôd o výhradnom nákupe a zosúladených postupov, ktoré obvykle spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku z dôvodu, že vo všeobecnosti majú za následok zlepšenie distribúcie výrobkov.

5.

Podľa článku 3 písm. d) uvedeného nariadenia sa táto výnimka neuplatňuje, ak bola dohoda uzavretá na dobu neurčitú alebo na dobu dlhšiu ako päť rokov.

6.

Nariadenie č. 1984/83 obsahuje v článkoch 10 až 13 osobitné ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na dohody s čerpacími stanicami.

7.

Článok 10 tohto nariadenia stanovuje:

„V súlade s článkom 85 ods. 3 Zmluvy a za podmienok uvedených v článkoch 11 až 13 tohto nariadenia sa článok 85 ods. 1 Zmluvy vyhlasuje za neuplatniteľný na dohody, na ktorých sa zúčastňujú iba dva podniky a v ktorých sa jeden podnik, predajca, zaväzuje voči druhému, dodávateľovi, odplatou za poskytnutie osobitných ekonomických alebo finančných výhod nakupovať s cieľom predaja na čerpacej stanici označenej v dohode určité pohonné hmoty na báze ropných výrobkov pre motorové vozidlá alebo palivá na báze ropných výrobkov pre motorové vozidlá so spaľovacím motorom, ktoré sú špecifikované v dohode, iba od dodávateľa, podniku spojeného s dodávateľom alebo od tretieho podniku, ktorému dodávateľ zveril distribúciu svojich výrobkov.“ [neoficiálny preklad]

8.

Článok 11 tohto nariadenia stanovuje:

„Okrem povinnosti uvedenej v článku 10 predajcovi nemožno uložiť žiadne iné obmedzenie hospodárskej súťaže než

9.

Článok 12 ods. 1 nariadenia č. 1984/83 uvádza klauzuly a zmluvné záväzky, ktoré bránia uplatneniu článku 10 tohto nariadenia, medzi ktorými stanovuje podmienku uvedenú v písmene c) tohto nariadenia, podľa ktorej dohoda nesmie byť uzavretá na dobu neurčitú alebo na dobu dlhšiu ako 10 rokov.

10.

Odlišne od článku 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1984/83 však odsek 2 tohto článku stanovuje, že ak sa dohoda vzťahuje na čerpaciu stanicu, ktorú dodávateľ prenajal predajcovi alebo ktorej užívanie mu postúpil de facto alebo de jure, môže byť predajcovi uložená povinnosť výhradného nákupu a záväzok nekonkurovania, uvedené v hlave III tohto nariadenia, a to počas celého obdobia, v ktorom skutočne prevádzkuje čerpaciu stanicu.

11.

Článok 13 tohto nariadenia stanovuje analogické uplatnenie jeho článku 2 ods. 1 a 3, článku 3 písm. a) a b) a článkov 4 a 5 na dohody s čerpacími stanicami.

12.

Trináste odôvodnenie vyššie uvedeného nariadenia stanovuje:

„… tieto dohody sú vo všeobecnosti charakteristické skutočnosťou, že na jednej strane dodávateľ poskytuje predajcovi obzvlášť významné ekonomické a finančné výhody tým, že mu poskytuje nenávratné peňažné sumy, priznáva alebo obstaráva pôžičky za výhodných podmienok, prepožičiava pozemok alebo priestory na… prevádzkovanie čerpacej stanice, poskytuje technické zariadenia alebo iné vybavenie alebo uskutočňuje iné investície v prospech predajcu, a na druhej strane predajca sa voči dodávateľovi zmluvne zaväzuje na dlhodobý výhradný nákup vo všeobecnosti spojený s dlhodobým zákazom konkurencie.“ [neoficiálny preklad]

13.

Nariadenie č. 1984/83, ktorého účinnosť bola predĺžená do 31. decembra 1999 nariadením Komisie (ES) č. 1582/97 z 30. júla 1997, ( 6 ) bolo zrušené nariadením Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2000.

14.

Článok 4 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 stanovuje, že výnimka zo zákazu uvedeného v článku 81 ods. 1 ES neplatí pre vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za cieľ „obmedzenie spôsobilosti kupujúceho určiť svoje predajné ceny, bez dopadu na možnosť dodávateľa uložiť maximálnu cenu predaja alebo odporučiť predajnú cenu, za predpokladu, že nepredstavujú pevnú alebo minimálnu predajnú cenu ako výsledok tlaku alebo podnetov ponúkaných ktoroukoľvek zo strán“.

15.

Podľa článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 sa výnimka stanovená v článku 2 tohto nariadenia neuplatňuje na žiadny priamy alebo nepriamy záväzok nekonkurovania, ktorého doba trvania je neurčitá alebo presahuje päť rokov. Záväzok nekonkurovania, ktorý je mlčky obnoviteľný po období piatich rokov, sa považuje za uzavretý na dobu neurčitú. Časové obmedzenie piatich rokov však neplatí, ak sú zmluvné tovary alebo služby predávané kupujúcim z budov a pôdy vlastnenej dodávateľom alebo ním prenajatej od tretích strán nespojených s kupujúcim, a to za predpokladu, že doba trvania záväzku nekonkurovania nepresiahne obdobie využívania budov a pôdy kupujúcim.

16.

V zmysle článku 12 nariadenia č. 2790/1999 zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES neplatí počas obdobia od 1. júna 2000 do 31. decembra 2001 na dohody účinné už 31. mája 2000, ktoré nespĺňajú podmienky na výnimku stanovenú týmto nariadením, ale spĺňajú podmienky na výnimky stanovené okrem iného v nariadení Komisie (EHS) č. 1984/83.

17.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že 26. októbra 1989 spoločnosti Pedro IV Servicios SL (ďalej len„Pedro IV“) a Total España SA (ďalej len „Total“) uzavreli komplexnú obchodnú dohodu pozostávajúcu zo štyroch navzájom previazaných zmlúv.

18.

V zmysle prvej zmluvy spoločnosť Pedro IV poskytla spoločnosti Total vecné právo, tzv. právo stavby, na pozemku, ktorý má vo vlastníctve. Táto zmluva oprávňuje spoločnosť Total stavať na tomto pozemku za odplatu spoločnosti, ktorá mu právo poskytla. Výška odplaty bola dohodnutá na 250000 ESP mesačne (o niečo viac než 1500 eur) na dobu 20 rokov, po ktorej uplynutí prejde vlastnícke právo k čerpacej stanici postavenej spoločnosťou Total na spoločnosť Pedro IV. Spoločnosť Total sa zaviazala vybudovať čerpaciu stanicu pohonných hmôt v lehote dva a pol roka s tým, že doba 20 rokov sa začne počítať od spustenia čerpacej stanice do prevádzky. Strany sa dohodli na tom, že právo stavby je neprenosné bez súhlasu spoločnosti, ktorá je vlastníkom pozemku.

19.

Druhá zmluva je zmluvou o nájme čerpacej stanice, ktorá má byť postavená, a na základe tejto zmluvy spoločnosť Total postupuje spoločnosti Pedro IV právo používania a využívania tejto stanice na dobu jedného roka s možnosťou predĺženia vždy o jeden mesiac. Prenajímateľ však musí zmluvu predĺžiť počas celej doby platnosti dohody o výhradnom zásobovaní, ktorú sa prenajímateľ zaväzuje uzavrieť s nájomcom. V každom prípade sa nájom skončí, keď dôjde k zániku práva stavby, ktoré má prenajímateľ. Spoločnosť Pedro IV má povinnosť platiť mesačné nájomné vo výške 600000 ESP (čo zodpovedá sume 3600 eur).

20.

V zmysle tretej zmluvy sa spoločnosť Pedro IV zaväzuje, že po prevzatí čerpacej stanice ju bude prevádzkovať s výhradným zásobovaním od spoločnosti Total, s využitím jej loga, farieb, ochrannej známky, ako aj názvu. Zmluva o výhradnom zásobovaní bola uzavretá na dobu 20 rokov a zásobovanie sa má uskutočňovať formou priameho predaja takým spôsobom, že distribútor nadobudne vlastnícke právo k pohonným hmotám v okamihu, keď mu ich dodávateľ dá k dispozícii na čerpacej stanici, pričom kupujúci uskutoční ich ďalší predaj na svoj účet a vlastné riziko. Za odplatu musí spoločnosť Total zaplatiť spoločnosti Pedro IV mesačný poplatok 350000 ESP (asi 2100 eur). Spoločnosť Total sa napokon zaväzuje oznámiť distribútorovi odporúčané spotrebiteľské ceny so zaručením ich konkurencieschopnosti s ohľadom na ceny, ktoré ponúkajú iní konkurenti v dobrej viere v danej oblasti. Spoločnosť Total sa tiež zaväzuje stanoviť cenu pohonných hmôt, ktoré dodáva predajcovi, za najvýhodnejších podmienok, aké má zmluvne dohodnuté s inými čerpacími stanicami, ktoré môžu pôsobiť v Barcelone (Španielsko), pričom táto cena nesmie byť vyššia ako priemerná cena stanovená inými významnými dodávateľmi na trhu pôsobiacimi v Barcelone.

21.

Účastníci konania vo veci samej sa tiež dohodli na kompenzácii súm, ktoré si vzájomne dlžia na základe uvedených zmlúv, z čoho vyplýva, že žiaden z nich nemá povinnosť platiť niečo druhému, keďže v oboch prípadoch ide o sumu 600000 španielskych pesiet.

22.

Napokon vo štvrtej zmluve spoločnosť Total poskytla spoločnosti Pedro IV hypotekárny úver vo výške 30000000 ESP (asi 180300 eur), ktorá ako záruku zriadila záložné právo na jej pozemok na obdobie 20 rokov pod podmienkou, že čerpacia stanica bude postavená.

23.

Podľa vnútroštátneho súdu po uzavretí týchto štyroch zmlúv bola čerpacia stanica skutočne postavená na pozemku vo vlastníctve spoločnosti Pedro IV a spoločnosť Total bola jej výhradným dodávateľom prinajmenšom do dňa podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

24.

Spoločnosť Pedro IV podala v decembri 2004 na Juzgado de lo Mercantil de Barcelona žalobu o zrušenie právneho vzťahu, ktorý tvoria uvedené štyri zmluvy. Na podporu svojej žaloby spoločnosť Pedro na jednej strane uviedla, že tieto zmluvy obsahujú ustanovenia, ktoré vo významnej miere obmedzujú hospodársku súťaž, a síce stanovením nadmernej dĺžky trvania dohody o výhradnom zásobovaní, ktorá presahuje maximálnu dobu povolenú právom Spoločenstva, a na druhej strane, že tretia zmluva stanovuje nepriame určenie predajných cien, čo je v zmysle článku 85 Zmluvy zakázané a nie je naň možné uplatniť blokovú výnimku stanovenú v nariadení č. 1984/83 ani režim stanovený neskôr nariadením č. 2790/1999.

25.

Keďže prvostupňový súd túto žalobu zamietol v celom rozsahu, spoločnosť Pedro IV podala odvolanie na vnútroštátny súd.

26.

Keďže Audiencia Provincial de Barcelona mal pochybnosti o výklade ustanovení nariadenia č. 1984/1999 a nariadenia č. 2790/1999, rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

27.

V zmysle článku 23 Štatútu Súdneho dvora spoločnosti Pedro IV a Total španielska vláda a Komisia Európskych spoločenstiev predložili svoje písomné pripomienky. Ich prednesy boli vypočuté na pojednávaní 26. júna 2008.

28.

Spoločnosť Total vzniesla tri námietky o neprípustnosti prejudiciálnych otázok, pričom prvá sa týka nedostatočného vymedzenia skutkového a právneho stavu vnútroštátnym súdom; druhá sa týka skutočnosti, že odpovede na položené prejudiciálne otázky možno jasne vyvodiť z judikatúry Spoločenstva a zo španielskej judikatúry, a tretia sa týka irelevantnosti položených otázok na účely rozhodnutia vo veci samej.

29.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že nariadenia č. 1984/83 a 2790/1999 nemožno uplatniť súčasne, španielska vláda uvádza, že dve položené otázky, a síce tie, ako už bolo spresnené na pojednávaní, ktoré sa týkajú výkladu nariadenia č. 1984/83, by mali byť vyhlásené za neprípustné vzhľadom na ich hypotetický charakter.

30.

Podľa môjho názoru námietky neprípustnosti návrhu na prejudiciálne konanie nemožno prijať.

31.

Predovšetkým je potrebné zamietnuť ako neúčinné tvrdenie spoločnosti Total, podľa ktorého judikatúra Spoločenstva a vnútroštátna judikatúra dávajú jasnú odpoveď na položené otázky. Aj keby toto tvrdenie v miere, v akej sa týka judikatúry Súdneho dvora — ktorá je v predmetnej veci jedinou relevantnou judikatúrou –, bolo správne, v každom prípade by neviedlo Súdny dvor k prijatiu rozhodnutia o neprípustnosti prejudiciálnych otázok, ale Súdny dvor by nanajvýš a podľa okolností mohol rozhodnúť odôvodneným uznesením v súlade s postupom upraveným v článku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku. V každom prípade výklad článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 a/alebo článku 15 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 nie je predmetom ani citovaného rozsudku Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, ani citovanej veci CEPSA. ( 7 )

32.

Okrem toho v súvislosti s ďalšími dvoma dôvodmi uvedenými Spoločnosťou Total je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 177 Zmluvy (teraz článok 234 ES) prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. ( 8 )

33.

Ak sa vnútroštátnymi súdmi položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ nie je zjavné, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonštruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o všeobecných alebo hypotetických otázkach, keď požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá nijaký vzťah k realite alebo k predmetu sporu alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené. ( 9 )

34.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry potreba dospieť k výkladu práva Spoločenstva, ktorý by bol užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého patria otázky, ktoré predkladá, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové domnienky, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. ( 10 ) Hoci sa požiadavky týkajúce sa odôvodnenia, ktoré boli stanovené vnútroštátnemu súdu, menia v závislosti od rozličných faktorov, tieto požiadavky sú obzvlášť dôležité v niektorých oblastiach, akou je oblasť hospodárskej súťaže, charakterizovaná zložitými skutkovými a právnymi situáciami. ( 11 )

35.

Okrem toho údaje uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania musia tiež umožniť vládam členských štátov, ako aj iným dotknutým subjektom predložiť ich pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora a Súdnemu dvoru prináleží dohliadať na to, aby táto možnosť ostala zachovaná vzhľadom na skutočnosť, že na základe uvedeného ustanovenia sa dotknutým osobám doručujú výlučne návrhy na začatie konania. ( 12 )

36.

Pokiaľ ide o predmetnú vec, je, samozrejme, pravda, ako uvádza spoločnosť Total na podporu svojej námietky, podľa ktorej je vymedzenie skutkového a právneho rámca v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nedostatočné, že tento návrh neposkytuje žiadnu informáciu o určitých skutočnostiach, ktoré sa týkajú veci samej, ako napríklad právnej povahy práva stavby, ktoré bolo udelené spoločnosťou Pedro IV, alebo podielu, ktorý má spoločnosť Total na trhu distribúcie pohonných hmôt a palív v Španielsku.

37.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania však dostatočne presne vysvetľuje zmluvný vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania vo veci samej, čím umožňuje Súdnemu dvoru užitočne odpovedať na požiadavku výkladu ustanovení práva Spoločenstva. Okrem toho, ak by Súdny dvor rozhodol v prospech prípustnosti otázok položených vnútroštátnym súdom, z písomných pripomienok spoločnosti Total a z pripomienok ostatných dotknutých strán vyplýva, že informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania im umožnili užitočne zaujať postoj k uvedeným otázkam.

38.

Pokiaľ ide o námietku irelevantnosti otázok na účely rozhodnutia vo veci samej, treba priznať v prospech spoločnosti Total, že z dôvodu, že vnútroštátny súd sa vo svojej otázke položenej Súdnemu dvoru pýta iba na výklad ustanovení nariadení č. 1984/83 a 2790/1999, bez toho, aby predtým preskúmal uplatniteľnosť článku 85 ods. 1 Zmluvy na skupinu zmlúv uzavretých medzi spoločnosťami Pedro IV a Total, odpovede, ktoré dá Súdny dvor na položené otázky, nevyhnutne neumožnia vnútroštátnemu súdu rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej.

39.

Ako bolo uvedené v judikatúre citovanej v bode 32 týchto návrhov, okrem skutočnosti, že prináleží vnútroštátnemu sudcovi, ktorý prejednáva spor, posúdiť dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru, si však nemyslím, že prípustnosť prejudiciálnej otázky môže závisieť od skutočnosti, či odpoveď Súdneho dvora umožní v každom prípade vnútroštátnemu súdu rozhodnúť vo veci, ktorú prejednáva. Ak by to tak bolo, prípustnosť prejudiciálnych otázok by závisela jednoducho od odpovede, ktorú Súdny dvor poskytne vo veci samej.

40.

Vo fáze prípustnosti je naopak potrebné preskúmať, či sa zdá, že bez ohľadu na odpoveď, ktorú dá Súdny dvor na prejudiciálnu otázku, táto odpoveď je zjavne irelevantná pre rozhodnutie vo veci samej, keďže v tom prípade by požadovaný výklad práva Spoločenstva nebol objektívne nevyhnutný na účely rozhodnutia, ktoré má prijať vnútroštátny súd. ( 13 ) To však určite nie je prípad odpovedí, ktoré majú byť poskytnuté na otázky položené vnútroštátnym súdom.

41.

Napokon je potrebné zamietnuť aj námietku vznesenú španielskou vládou, ktorá sa týka údajného hypotetického charakteru dvoch prejudiciálnych otázok o výklade nariadenia č. 1984/83. Aj keď bol režim blokovej výnimky, zriadený týmto nariadením, zrušený nariadením č. 2790/1999, nemení to totiž nič na skutočnosti, že nariadenie č. 1984/83 bolo plne uplatniteľné až do 31. mája 2000 a prechodne mohlo byť ešte uplatnené až do 31. decembra 2001 na dohody účinné už 31. mája 2000, ktoré spĺňali predovšetkým podmienky na uplatnenie výnimky stanovené týmto nariadením, ale nie podmienky nariadenia č. 2790/1999. ( 14 ) Keďže zmluvy, o ktoré ide vo veci samej, boli uzavreté v roku 1989, čiže v čase platnosti nariadenia č. 1984/83, a na dobu 20 rokov — ktorá podľa týchto zmlúv začala plynúť až od spustenia čerpacej stanice do prevádzky, teda, ako sa zdá, v roku 1991 –, z toho vyplýva, že otázky týkajúce sa výkladu nariadenia č. 1984/83 nemožno považovať za hypotetické, keďže požadovaný výklad ostáva relevantný pre uplynuté obdobie platnosti zmlúv, o ktoré ide vo veci samej, ktoré predchádza nadobudnutiu účinnosti a uplatneniu režimu blokovej výnimky stanovenej nariadením č. 2790/1999.

42.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor vyhlásil návrh na začatie prejudiciálneho konania za prípustný.

43.

Ako som už naznačil v úvode, predmetná vec sa netýka právnej kvalifikácie, vo vzťahu k právnym predpisom Spoločenstva o hospodárskej súťaži, zmluvného vzťahu medzi spoločnosťami Pedro IV a Total. Vnútroštátny súd totiž nevyjadril nijakú pochybnosť o skutočnosti, že tento vzťah treba chápať ako vzťah zaväzujúci dva ekonomicky nezávislé podniky a na základe toho patriaci do rámca „dohôd medzi podnikmi“ v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy.

44.

Naopak, ako som už uviedol v bode 38 týchto návrhov, nezdá sa, že by vnútroštátny súd preskúmal, či vzhľadom na okolnosti zistené vo veci samej boli splnené všetky podmienky, ktoré sú stanovené na uplatnenie článku 85 ods. 1 Zmluvy predtým, než bol Súdny dvor požiadaný o výklad ustanovení nariadení č. 1984/83 a 2790/1999, ktoré za určitých podmienok povoľujú určité kategórie vertikálnych dohôd zakázané uvedeným článkom.

45.

Aj keď sa tento prístup môže zdať z logického hľadiska skôr prekvapujúci, z praktického hľadiska a v istej miere aj z hľadiska hospodárnosti konania je však pochopiteľný, pretože ak sa nariadenia o výnimke uplatnia na danú dohodu, je zbytočné určiť, či je táto dohoda zakázaná v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy. ( 15 ) Naopak, predpokladaná procesná výhoda sa stratí, ak nie sú splnené podmienky na blokovú výnimku. V tom prípade je zrejmé, že vnútroštátny súd bude musieť preskúmať podmienky uplatnenia článku 85 ods. 1 Zmluvy.

46.

Keďže Súdny dvor nebol požiadaný o výklad článku 85 ods. 1 Zmluvy v súvislosti s komplexom zmlúv, o ktoré ide vo veci samej, mohol by sa podľa môjho názoru obmedziť na pripomenutie, že vnútroštátny súd je príslušný posúdiť, či tento druh zmluvy patrí pod zákaz stanovený uvedeným ustanovením, alebo zdôrazniť určité kritériá všeobecného charakteru, ktoré vyplývajú z judikatúry, pokiaľ ide o posúdenie zmlúv o výhradnom nákupe a ich účinkov obmedzujúcich hospodársku súťaž, ktoré by musel vnútroštátny súd zohľadniť pri analýze zmlúv uzavretých vo veci samej. ( 16 ) V prípade, že Súdnemu dvoru nebola v tomto smere položená prejudiciálna otázka, nemyslím si, že je Súdny dvor povinný uviesť vnútroštátnemu súdu všetky relevantné skutočnosti ekonomického a právneho charakteru, ktoré mu umožnia posúdiť existenciu správania zakázaného článkom 85 ods. 1 Zmluvy. ( 17 )

47.

Po týchto úvahách je vhodné pristúpiť k preskúmaniu štyroch prejudiciálnych otázok. Domnievam sa, vzhľadom na ich formuláciu a znenie, že je potrebné analyzovať na jednej strane súčasne prvú a druhú otázku a na druhej strane tretiu a štvrtú otázku.

48.

Prvou a druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či na výhradný nákup pohonných hmôt a palív, ktorý je zmluvne dohodnutý medzi spoločnosťami Pedro IV a Total, možno uplatniť z dôvodu jeho trvania režim blokovej výnimky stanovený nariadením č. 1984/83, prípadne aj režim stanovený nariadením č. 2790/1999.

49.

V súvislosti s nariadením č. 1984/83 treba pripomenúť, že stanovuje predovšetkým uplatnenie článku 85 ods. 3 Zmluvy na dohody o výhradnom nákupe uzavreté na účely ďalšieho predaja výrobkov z ropy na čerpacích staniciach. Tieto ustanovenia, ktoré sa odlišujú od všeobecných ustanovení uplatniteľných na dohody o výhradnom nákupe, sú obsiahnuté v článkoch 10 až 13 nariadenia č. 1984/83. Článok 10 tohto nariadenia vyníma zo zákazu stanoveného v článku 85 ods. 1 Zmluvy povinnosť výhradného nákupu, ktorú uložil predajcovi dodávateľ pohonných hmôt a palív na báze výrobkov z ropy „odplatou za poskytnutie osobitných ekonomických alebo finančných výhod“. Článok 11 nariadenia č. 1984/83 vymenúva ďalšie obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré možno uložiť predajcovi, okrem obmedzenia stanoveného v predchádzajúcom článku 10, kde patrí aj „povinnosť nepredávať na čerpacej stanici označenej v dohode pohonné hmoty pre motorové vozidlá alebo palivá dodávané tretími podnikmi“ [neoficiálny preklad]. Článok 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1984/83 stanovuje, že článok 10 tohto nariadenia sa neuplatňuje, ak bola dohoda uzavretá na dobu neurčitú alebo na dobu dlhšiu ako 10 rokov.

50.

Článok 12 ods. 2 však spresňuje, že „v rozpore s odsekom 1 písm. c), ak sa dohoda vzťahuje na čerpaciu stanicu, ktorú dodávateľ prenajal predajcovi alebo ktorej užívanie mu postúpil de facto alebo de jure, môže byť predajcovi uložená povinnosť výhradného nákupu a záväzok nekonkurovania uvedené v hlave III tohto nariadenia, a to počas celého obdobia, v ktorom skutočne prevádzkuje čerpaciu stanicu“. [neoficiálny preklad]

51.

Ako som zdôraznil už v mojich citovaných návrhoch vo veci CEPSA, ( 18 ) doba desiatich rokov stanovená v článku 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1984/83 je odôvodnená, ak sú finančné a obchodné výhody poskytnuté dodávateľom natoľko významné, že bez nich je vysoko nepravdepodobné, že by prevádzkovateľ mohol vstúpiť na trh služieb sprostredkovateľa povereného uvádzaním palív na trh.

52.

Skutočnosť, že článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 dovoľuje na základe výnimky presiahnutie doby dohody o výhradnom nákupe nad 10 rokov, je, zdá sa, odôvodnená iba v prípade, ak dodávateľ poskytne prevádzkovateľovi čerpacej stanice ekonomické a finančné výhody v rozsahu, ktorý sa minimálne rovná rozsahu výhod, ktoré by poskytol, aby sa na dohodu mohla uplatniť bloková výnimka na obdobie 10 rokov, akou je výnimka stanovená v článku 12 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

53.

V tomto ohľade článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 uvádza jedinú výhodu poskytnutú dodávateľom, a síce prenajatie čerpacej stanice prevádzkovateľovi alebo jej poskytnutie na užívanie de facto alebo de jure.

54.

Domnievam sa, že nemožno poprieť, že táto výhoda je osobitne dôležitá, ak nie významná, pretože pozostáva — de facto — v dodaní čerpacej stanice ako „stavby na kľúč“ prevádzkovateľovi na výkon jeho hospodárskej činnosti. Inými slovami, dodávateľ postaví distribútora na čelo úplne vybavenej čerpacej stanice, ktorej je majiteľom, bez toho, aby tento distribútor musel vykonať akúkoľvek investíciu.

55.

Zo znenia článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 nepochybne vyplýva, že poskytnutie tejto výhody predstavuje podmienku uplatnenia tohto ustanovenia.

56.

Okrem toho je nepopierateľné, že dodávateľ by mohol poskytnúť ďalšie ekonomické a finančné výhody prevádzkovateľovi čerpacej stanice s cieľom získať výhodu z uplatnenia článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že vo veci samej spoločnosť Total poskytla spoločnosti Pedro IV hypotekárny úver na sumu s úrokovou sadzbou, ktorá, podľa nespochybnených vysvetlení spoločnosti Total uvedených na pojednávaní ako odpoveď na presnú otázku Súdneho dvora, bola nižšia než úroková sadzba platná na trhu v danom období. Vnútroštátny súd však musí túto okolnosť spolu s ďalšími podmienkami týkajúcimi sa tohto úveru preveriť.

57.

Naopak, viac pochybností vzbudzuje otázka, či musí uplatnenie režimu výnimky stanoveného článkom 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83, ako tvrdia spoločnosť Pedro IV a Komisia, podliehať dvojitej podmienke, že dodávateľ je vlastníkom čerpacej stanice, ako aj pozemku, na ktorom je stanica postavená.

58.

Na podporu tejto tézy Komisia vychádza na jednej strane z trinásteho odôvodnenia nariadenia č. 1984/83, z ktorého, zdá sa, vyvodzuje zmysel nariadenia, a na druhej strane z článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999, ktoré už výslovne podriaďuje prípadne neobmedzenú dobu výlučnosti stanovenú v tomto ustanovení podmienke, že distribútor bude vykonávať svoju činnosť v budovách a na pozemkoch, ktoré vlastní dodávateľ.

59.

Toto tvrdenie nie je presvedčivé.

60.

V súvislosti s prvým argumentom Komisie treba uviesť, že trináste odôvodnenie nariadenia č. 1984/83, ktoré nevyčerpávajúcim spôsobom vymenúva rôzne druhy ekonomických a finančných výhod poskytnutých predajcovi od dodávateľa, uvádza medzi týmito výhodami aj poskytnutie „pozemku alebo priestorov na… čerpacie stanice“. ( 19 ) Je nepochybné, pri zohľadnení tejto alternatívnej formulácie, že toto odôvodnenie nemôže brániť tomu, aby dodávateľ poskytol predajcovi pozemok alebo priestory na čerpaciu stanicu, aby mohol prípadne využiť uplatnenie článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83. Z tejto časti odôvodnenia predmetného nariadenia však v nijakom prípade nevyplýva, že výhoda uplatnenia tohto ustanovenia podlieha dvojitej podmienke, aby dodávateľ poskytol súčasne nájom pozemku a priestorov, v ktorých bude distribútor prevádzkovať čerpaciu stanicu.

61.

Keďže Súdny dvor, samozrejme, nemôže dať extenzívny výklad derogačných ustanovení obsiahnutých v nariadení o blokovej výnimke, ( 20 ) nemôže podľa môjho názoru ani obmedziť dosah týchto ustanovení, napriek jasnosti ich formulácie, ako je a fortiori potvrdené odôvodneniami tohto nariadenia.

62.

To je tiež dôvod, prečo nemôžem súhlasiť s výkladom, ktorý zastáva Komisia vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorého na uplatnenie článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 musí dodávateľ poskytnúť „absolútne výhody“ prevádzkovateľovi čerpacej stanice. Ak by to tak totiž bolo, nemalo by význam, aby sa článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 obmedzoval na ustanovenie o poskytnutí nájmu budov, v ktorých prevádzkovateľ čerpacej stanice vykonáva vlastnú činnosť, a nepodriadil by uplatnenie tohto ustanovenia podmienke existencie absolútnych ekonomických a finančných výhod bez toho, aby správca vykonal akúkoľvek investíciu.

63.

Zmysel článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 [ako aj čiastočne článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999] sa v skutočnosti zdá praktickejší, ako to uviedla Komisia vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora. Keď totiž ďalší predajca vykonáva vlastnú činnosť v budovách, ktoré sú vo vlastníctve dodávateľa, je zložité domnievať sa, že by doba dohody o výhradnom zásobovaní bola obmedzená na dobu kratšiu, než je doba nájmu, keď budovy nemôžu byť v nijakom prípade dané k dispozícii inému dodávateľovi, aby tento dodávateľ mohol vstúpiť na relevantný trh alebo rozšíriť svoje pôsobenie na tomto trhu. Ako uvádza Komisia, z tohto dôvodu má časové obmedzenie výhradného zásobovania predajne (ktoré je kratšie než doba nájmu) veľmi malý význam, ak celá táto predajňa patrí dodávateľovi.

64.

Zmysel článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 teda spočíva menej v absolútnej rovnováhe medzi rozsahom výhod poskytnutých dodávateľom a investíciami, od ktorých je prevádzkovateľ oslobodený, než v tvrdení, podľa ktorého obmedzenie doby dohody o výhradnom zásobovaní na 10 rokov v prípade, keď dodávateľ dá čerpaciu stanicu do nájmu prevádzkovateľovi, nemá žiaden vplyv (alebo má nanajvýš iba okrajový vplyv) na hospodársku súťaž medzi ochrannými známkami, keďže je veľmi nepravdepodobné, že po uplynutí tejto doby dodávateľ, ktorý je stále vlastníkom čerpacej stanice, postúpi túto čerpaciu stanicu niektorému zo svojich konkurentov.

65.

Nie je síce nemožné sledovať podobnú úvahu vo vzťahu k pozemku alebo pozemkom, na ktorých sa nachádza čerpacia stanica prenajatá prevádzkovateľovi. Táto úvaha by však znamenala zavedenie ďalšej podmienky uplatnenia článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83, ktorá ním nie je stanovená a ktorá ani nemôže byť implicitne vyvodená z tohto nariadenia. V tomto ohľade sa domnievam, že požadovať od dodávateľa, aby bol na uplatnenie článku 12 ods. 2 tohto nariadenia aj vlastníkom pozemku, na ktorom postavil čerpaciu stanicu, ktorú prenajíma prevádzkovateľovi — bez toho, aby to vyplývalo zo znenia nariadenia č. 1984/83 a bez hĺbkovej analýzy Komisie a poradného výboru pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie –, by bolo podmienkou obmedzujúcou hospodársku súťaž medzi ochrannými známkami, keďže by posilnilo postavenie etablovaných prevádzkovateľov alebo prevádzkovateľov, ktorí sa už nachádzajú na trhu a ktorí vďaka tomuto postaveniu mohli v priebehu rokov nadobudnúť pozemky. Tento následok je ešte pravdepodobnejší v kontexte, v ktorom, ako tvrdia všetci účastníci konania, ktorí predložili svoje pripomienky v predmetnej veci, majú na relevantnom trhu po zrušení predchádzajúceho štátneho monopolu niekoľko rokov dominantné postavenie tri hospodárske subjekty.

66.

Domnievam sa teda, že výklad článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 v tom zmysle, že toto ustanovenie obsahuje podmienku týkajúcu sa vlastníctva pozemku, na ktorom je postavená čerpacia stanica, by išiel nad zvyčajný výklad ustanovení tohto aktu, ktorý je príslušný urobiť Súdny dvor, a zároveň by prekročil úlohu zverenú Súdnemu dvoru, zasiahnutím do regulačných právomocí Komisie, ako aj poradného výboru pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie.

67.

Nemyslím si, že toto posúdenie možno vyvrátiť druhým tvrdením Komisie, ktoré sa týka prijatia nariadenia č. 2790/1999 a konkrétnejšie článku 5 písm. a) tohto nariadenia, ktorý podriaďuje — odo dňa účinnosti tohto nariadenia — blokovú výnimku dohôd o výhradnom nákupe, ktorých doba trvania presahuje päť rokov, predovšetkým dvojitej podmienke, aby bol dodávateľ vlastníkom pozemku, ako aj budov, v ktorých správca vykonáva svoju činnosť.

68.

Prístup navrhovaný Komisiou by totiž mohol priznať retroaktívnu účinnosť článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 napriek zneniu článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 a jeho odôvodnenia, účinnosť, ktorá by bola v rozpore prinajmenšom s okamžitým uplatnením nariadenia č. 2790/1999 a ktorá by spôsobila, že toto nariadenie by prinajmenšom čiastočne zasahovalo do autonómneho rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1984/83.

69.

Naopak, ako uvádza španielska vláda, platí, že dotknuté subjekty sa nemôžu dovolávať noriem Spoločenstva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. ( 21 ) Uplatnenie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemožno rozšíriť až tak, že by sa vzťahovala na zneužívajúce postupy hospodárskych subjektov, čiže na činnosti, ktoré nie sú vykonávané v rámci obvyklých obchodných transakcií, ale iba s cieľom obísť pravidlá upravené právom Spoločenstva. ( 22 )

70.

Podľa ustálenej judikatúry môžu vnútroštátne súdy zohľadniť, opierajúc sa o objektívne skutočnosti, zneužívajúce správanie dotknutej osoby na to, aby jej prípadne zamietli možnosť využiť ustanovenie práva Spoločenstva, na ktoré sa odvoláva. ( 23 )

71.

Vnútroštátnemu súdu však možno poskytnúť určitý všeobecný údaj v rámci spolupráce medzi súdmi, ktorá charakterizuje prejudiciálne konanie.

72.

V prvom rade sa domnievam, že v situácii ako vo veci samej nemožno považovať za objektívnu skutočnosť, ktorá určí zámer zneužiť uplatnenie článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83, obyčajný odkaz na dve spojené zmluvy, ktorými na jednej strane správca, vlastník pozemku, poskytne k tomuto pozemku dodávateľovi právo stavby, na základe čoho sa tento dodávateľ stane vlastníkom stavieb a budov, ktoré budú postavené na tomto pozemku v priebehu zmluvne dojednaného obdobia, ( 24 ) a na druhej strane tento dodávateľ po tom, čo sa zaviazal postaviť čerpaciu stanicu, ktorá je v jeho vlastníctve, ju dá do výlučnej prevádzky vlastníkovi pozemku na dobu, ktorá sa zhoduje s dobou nájmu čerpacej stanice. Keďže výhoda uplatnenia článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 nepodlieha podmienke, aby bol dodávateľ vlastníkom pozemku (alebo aby ním prevádzkovateľ stanice nebol), samotné uzavretie týchto vzájomných zmlúv medzi dodávateľom a prevádzkovateľom čerpacej stanice, ktoré sa napokon nezdá byť v rozpore s vnútroštátnym právom, nemožno samo osebe považovať za prejav vôle zneužiť ustanovenia uvedeného článku.

73.

V druhom rade sa však domnievam, že toto zneužitie by sa mohlo potvrdiť, ak by preskúmanie, ktoré je povinný vykonať vnútroštátny súd, priviedlo tento súd k zisteniu, že finančné a ekonomické výhody, na ktoré sa zmluvne zaviazal dodávateľ, neboli v skutočnosti poskytnuté alebo že cena zaplatená stranami nezodpovedá hodnote na trhu tovarov, o ktoré ide. V tomto ohľade si myslím, že sa musí zohľadniť skutočnosť, že po uplynutí doby dohody o výhradnom zásobovaní a nájme čerpacej stanice sa dodávateľ zaväzuje previesť vlastnícke právo k čerpacej stanici na prevádzkovateľa, umožniac mu tým, prípadne a po uplynutí tejto doby, zmeniť dodávateľa.

74.

S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83 treba vykladať v tom zmysle, že medzi podmienkami jeho uplatnenia nie je požiadavka, aby bol dodávateľ vlastníkom pozemku, na ktorom postavil na vlastné náklady čerpaciu stanicu, ktorú dal do nájmu ďalšiemu predajcovi, a to ani v prípade, keď dodávateľ vlastní čerpaciu stanicu z dôvodu práva stavby, ktorý mu poskytol ďalší predajca k jeho pozemku. Vnútroštátny súd je však príslušný preskúmať, opierajúc sa o objektívne skutočnosti, či boli operácie vo veci samej uskutočnené v rámci bežných obchodných transakcií, alebo či boli uskutočnené zneužívajúcim spôsobom s jediným cieľom obísť maximálnu dobu 10 rokov, ktorá je v zásade uplatniteľná na dohody o výhradnom nákupe v rámci dohôd s čerpacími stanicami uvedených v článku 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1984/83.

75.

Ako bolo uvedené vyššie, prijatím nariadenia č. 2790/1999 Komisia zaviedla v článku 5 písm. a) tohto nariadenia predovšetkým ďalšiu podmienku, podľa ktorej musí byť dodávateľ vlastníkom pozemku alebo pozemkov, na ktorých sa nachádza čerpacia stanica spravovaná kupujúcim, aby mohla doba trvania záväzku nekonkurovania presiahnuť dobu piatich rokov, avšak bez toho, aby táto doba presiahla obdobie využívania budov a pôdy kupujúcim. Z odpovede Komisie na písomnú otázku, ktorú jej položil Súdny dvor, vyplýva, že zavedenie tejto dodatočnej podmienky je výsledkom pripomienok predložených dotknutými stranami k návrhu nariadenia o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe a zosúladených postupov, ktorý predložila Komisia 24. septembra 1999, ( 25 ) a zdá sa, že bolo odôvodnené bojom proti niektorým postupom, ktoré boli kvalifikované ako zneužívajúce, hoci zo znenia tohto nariadenia žiadne odôvodnenie v tomto zmysle nevyplýva. ( 26 )

76.

Preto je nepochybné, že v rámci režimu blokovej výnimky stanoveného nariadením č. 2790/1999 musí dodávateľ, aby mohol využiť podmienky uplatnenia článku 5 písm. a) tohto nariadenia, vlastniť nielen čerpaciu stanicu, ale aj pozemok, na ktorom je táto čerpacia stanica postavená.

77.

Z článku 12 nariadenia č. 2790/1999 vyplýva, že výnimky v ňom stanovené možno v zásade uplatniť od 1. júna 2000. Nariadenie č. 2790/1999 však stanovilo prechodné obdobie, ktorého koniec bolo určený na 31. december 2001, v prospech dohôd spĺňajúcich predovšetkým podmienky na výnimku, ktoré sú stanovené nariadením č. 1984/83, ale nie podmienky nariadenia č. 2790/1999.

78.

Z toho vyplýva, že ak chceli zmluvné strany týchto dohôd využiť dobu trvania výhradného nákupu presahujúcu päť rokov stanovenú článkom 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999, museli spĺňať predovšetkým podmienku, a to najneskôr od 1. januára 2002, aby bol dodávateľ vlastníkom pozemkov, na ktorých bola postavená čerpacia stanica.

79.

Treba uviesť, že vnútroštátny súd vo veci samej netvrdí, že na účely splnenia podmienok stanovených v článku 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 došlo k zmene dohôd uzavretých 26. októbra 1989 na dobu 20 rokov od postavenia čerpacej stanice.

80.

Okrem toho napriek tvrdeniu spoločnosti Total sa zdá málo pravdepodobné, aj keď to závisí od preskúmania vnútroštátneho práva, ktoré je príslušný vykonať vnútroštátny súd, že právo stavby poskytnuté spoločnosťou Pedro IV priznáva spoločnosti Total nielen vlastníctvo zariadení a stavieb, ktoré boli postavené na pozemku, ktorý je predmetom tohto vecného bremena, ale aj samotné vlastníctvo k pozemku. ( 27 )

81.

Ak by sa teda vnútroštátny súd mal domnievať, s odvolaním sa na všetky skutkové a právne skutočnosti vo veci samej, že na dohody, o ktoré ide v tejto veci, sa uplatňuje režim blokovej výnimky stanovený nariadením č. 1984/83 a predovšetkým pri uplatnení článku 12 ods. 2 tohto nariadenia, tieto dohody by mohli byť kryté touto výnimkou až do 31. decembra 2001 na základe prechodného obdobia stanoveného nariadením č. 2790/1999, ale uvedený režim by sa na ne prestal uplatňovať od 1. januára 2002 na základe podmienok stanovených článkom 5 písm. a) tohto nariadenia, keďže zostávajúce obdobie v každom prípade presahuje päť rokov.

82.

Naopak, ak by vnútroštátny súd po preskúmaní všetkých okolností vo veci samej mal prísť k záveru, že účastníci konania v tejto veci chceli zneužívajúcim spôsobom uplatniť ustanovenie článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1984/83, nemohli by využiť žiaden z dvoch režimov blokovej výnimky.

83.

Ak by vnútroštátny súd rozhodol, že na dohody, o ktoré ide vo veci samej, nemožno uplatniť blokovú výnimku na celú dobu, na ktorú boli uzavreté, tento súd, ako už bolo uvedené vyššie, bude musieť preskúmať, či tieto dohody spĺňajú všetky podmienky uplatnenia článku 85 ods. 1 Zmluvy.

84.

Z vyššie uvedených dôvodov sa domnievam, že článok 5 písm. a) nariadenia č. 2790/1999 treba vykladať v tom zmysle, že aby určité záväzky nekonkurovania stanovené vo vertikálnych dohodách mohli byť uzavreté na dobu presahujúcu päť rokov, dodávateľ tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom dohody, musí byť vlastníkom budov a pozemkov, na ktorých bude prevádzkovateľ vykonávať svoju činnosť. Táto podmienka sa uplatňuje od 1. júna 2000 alebo, ak dohody účinné už 31. mája 2000 spĺňajú podmienky na výnimku stanovené nariadením č. 1984/83 a predovšetkým podmienky stanovené článkom 12 ods. 2 tohto nariadenia, od 1. januára 2002. Vnútroštátny súd je príslušný preskúmať, o ktorý z týchto dvoch prípadov ide vo veci samej.

85.

Treťou a štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zmluvné klauzuly týkajúce sa predajnej ceny pohonných hmôt a palív, ktoré sú predmetom dohody o výhradnom nákupe, ako sú ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, sú zakázané článkom 85 ods. 1 písm. a) Zmluvy a nemožno na ne uplatniť režim blokovej výnimky stanovený nariadením č. 1984/83 ani režim stanovený nariadením č. 2790/1999 z dôvodu, že tieto klauzuly určitým spôsobom obmedzujú slobodu predajcu určiť spotrebiteľskú cenu týchto tovarov.

86.

Dôležité je zohľadniť skutočnosť, že článok 85 ods. 1 písm. a) Zmluvy zakazuje predovšetkým dohody medzi podnikateľmi, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré „priamo alebo nepriamo určujú… predajné ceny…“.

87.

Ako už Súdny dvor rozhodol, medzi obmedzeniami hospodárskej súťaže, na ktoré možno uplatniť blokovú výnimku stanovenú nariadením č. 1984/83, sa nenachádza povinnosť prevádzkovateľa čerpacej stanice predávať pohonné hmoty za spotrebiteľskú cenu určenú dodávateľom. ( 28 )

88.

Pokiaľ ide o nariadenie č. 2790/1999, jeho článok 4 písm. a) stanovuje, že bloková výnimka neplatí pre vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za cieľ obmedzenie spôsobilosti kupujúceho určiť svoje predajné ceny, bez dopadu na možnosť dodávateľa uložiť maximálnu cenu predaja alebo odporučiť predajnú cenu, za predpokladu, že nepredstavujú pevnú alebo minimálnu predajnú cenu ako výsledok tlaku alebo podnetov ponúkaných ktoroukoľvek zo strán.

89.

Z toho vyplýva, ako tvrdia všetci účastníci konania, ktorí predložili na Súdny dvor písomné pripomienky, že počas platnosti nariadenia č. 1984/83 ani počas platnosti nariadenia č. 2790/1999 nemožno na určenie pevnej alebo minimálnej spotrebiteľskej ceny zo strany dodávateľa, čiže ceny, pod ktorú distribútor nemôže zísť, uplatniť príslušné ustanovenia uvedených nariadení.

90.

Naopak, bod, ktorý považujú účastníci konania vo veci samej za sporný, sa týka toho, či predovšetkým s odkazom na zmluvné ustanovenia relevantné vo veci samej spoločnosť Total priamo alebo nepriamo určuje prevádzkovateľovi pevnú spotrebiteľskú cenu.

91.

Na toto posúdenie je nepochybne príslušný vnútroštátny súd. Na účely poskytnutia užitočnej odpovede na položené otázky však možno uviesť niekoľko pripomienok týkajúcich sa spisu.

92.

V tomto ohľade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na základe zmluvy o výhradnom zásobovaní sa spoločnosť Total zaväzuje oznámiť distribútorovi odporúčané spotrebiteľské ceny so zaručením ich konkurencieschopnosti s ohľadom na ceny, ktoré ponúkajú iní konkurenti v dobrej viere v danej oblasti. Ako správne uviedli španielska vláda a Komisia, prevádzkovateľ čerpacej stanice sa teda nezdá byť povinný uplatniť pevnú alebo minimálnu cenu určenú dodávateľom, ale naopak môže stanoviť vyššie ceny, než sú odporúčané ceny, alebo poskytnúť zákazníkom zľavy, znížiac tým vlastný zisk, spôsobom podporujúcim hospodársku súťaž medzi distribútormi v rámci značky.

93.

Nezdá sa, že by toto posúdenie malo byť spochybnené druhým cenovým záväzkom spoločnosti Total, zdôrazneným v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podľa ktorého je dodávateľ povinný určiť cenu pohonných hmôt prevádzkovateľovi čerpacej stanice za najvýhodnejších podmienok, aké má zmluvne dohodnuté s inými čerpacími stanicami, ktoré môžu pôsobiť v Barcelone, pričom táto cena nesmie byť vyššia ako priemerná cena stanovená inými významnými dodávateľmi na trhu pôsobiacimi v Barcelone. Toto zmluvné ustanovenie sa týka iba ceny transakcií dohodnutej medzi dvoma subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami, a nie spotrebiteľskej ceny.

94.

Spoločnosť Pedro IV však vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní zdôraznila skutočnosť, že napriek formulácii ustanovení dohody o výhradnom zásobovaní spoločnosť Total nepriamo určila spotrebiteľskú cenu a tým fakticky zmenila odporúčanú cenu na pevnú alebo na minimálnu spotrebiteľskú cenu.

95.

Ak platí, že využitie nepriamych prostriedkov určenia spotrebiteľskej ceny zo strany dodávateľa v skutočnosti vylúčilo uplatnenie blokovej výnimky stanovenej v nariadeniach č. 1984/83 a 2790/1999, ( 29 ) nemení to nič na skutočnosti, že presnosť tvrdenia spoločnosti Pedro IV musí byť preskúmaná vnútroštátnym súdom, ktorý sa tým vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nezaoberal.

96.

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu a štvrtú otázku v tom zmysle, že tak počas platnosti nariadenia č. 1984/83, ako aj počas platnosti nariadenia č. 2790/1999 nemožno na priame alebo nepriame určenie pevnej alebo minimálnej spotrebiteľskej ceny zo strany dodávateľa, čiže ceny, pod ktorú distribútor nemôže zísť, uplatniť príslušné ustanovenia týchto nariadení o blokovej výnimke. Vnútroštátny súd je príslušný preskúmať, jednak vo vzťahu k zmluvným ustanoveniam, ktoré zaväzujú účastníkov konania vo veci samej, ako aj k samotným okolnostiam vo veci samej, či dodávateľ nepriamo stanovil distribútorovi pevnú alebo minimálnu spotrebiteľskú cenu.

97.

Z vyššie uvedených dôvodov sa domnievam, že na prejudiciálne otázky, ktoré položil Audiencia Provincial de Barcelona, treba odpovedať takto: