1.

V týchto spojených veciach sa Coop de France bétail et viande, predtým Fédération nationale de la coopération bétail et viande (ďalej len „FNCBV“) (vec C-101/07 P), a Fédération nationale des syndicats d’exploitants agricoles (ďalej len „FNSEA“), Fédération nationale bovine (ďalej len „FNB“), Fédération nationale des producteurs de lait (ďalej len „FNPL“) a Jeunes agriculteurs (ďalej len „JA“) (vec C-110/07 P) (spolu ďalej len „odvolatelia“) odvolávajú proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 13. decembra 2006 vo veci FNCBV a FNSEA a i./Komisia ( 2 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa (prvá komora) vo veľkom rozsahu potvrdil rozhodnutie Komisie č. 2003/600/ES z 2. apríla 2003 týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 [ES] (vec COMP/C.38.279/F3 — Francúzske hovädzie a teľacie mäso) ( 3 ) [neoficiálny preklad] (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a ktorým boli inter alia odvolateľom uložené pokuty za porušenie článku 81 ods. 1 ES, keďže títo uzavreli dohody obmedzujúce dovoz hovädzieho a teľacieho mäsa do Francúzska a stanovujúce minimálnu cenu pre určité kategórie hovädzieho dobytka.

2.

Článok 15 ods. 2 nariadenia Rady č. 17 ( 4 ) stanovuje:

„Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty od 1000 [eur] do 1000000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti:

Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“

3.

Usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ( 5 ) (ďalej len „usmernenia“) stanovujú spôsob určenia výšky takých pokút. Podľa bodu 5 písm. c) usmernení „v prípadoch združení podnikov by mali byť rozhodnutia v najväčšej možnej miere adresované a pokuty uvalené na jednotlivé podniky patriace do daného združenia. Tam, kde to nie je možné (napr. kde existuje niekoľko tisíc pridružených podnikov)… by mala byť uvalená celková pokuta na združenie, vypočítaná podľa princípov naznačených vyššie, no ekvivalentná súčtu individuálnych pokút, ktoré by mohli byť uvalené na každého z členov združenia“.

4.

Odvolateľ vo veci C-101/07 P, FNCBV, je zložený z 300 združení družstevných výrobcov v odvetví chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec a 30 zoskupení bitúnkov alebo podnikov na spracovanie mäsa vo Francúzsku. Odvolatelia vo veci C-110/07 P, teda FNSEA, FNB, FNPL a JA, sú odborovými zväzmi založenými podľa francúzskeho práva. FNSEA je hlavným francúzskym farmárskym zväzom, ktorý takisto zahŕňa špecializované zväzy zastupujúce záujmy všetkých druhov výrobcov, vrátane FNB a FNPL. JA zastupuje farmárov vo veku do 35 rokov.

5.

Pôvodný spor týkajúci sa hospodárskej súťaže, na základe ktorého boli podané tieto odvolania, bol následkom tzv. druhej „krízy šialených kráv“. Od októbra 2000 boli vo viacerých členských štátoch objavené nové prípady bovinnej spongiformnej encefalopatie, všeobecne známej ako „choroba šialených kráv“. V rovnakom čase prepukla v Spojenom kráľovstve nákaza slintačky a krívačky oviec. Táto situácia sa odrazila na spotrebe mäsa v Európe a spôsobila krízu v sektore hovädzieho dobytka. Hoci inštitúcie Spoločenstva prijali veľké množstvo opatrení s cieľom odstrániť uvedenú krízu, francúzski farmári považovali tieto opatrenia za nedostatočné. V septembri a októbri 2001 došlo k mimoriadnemu vyostreniu vzťahov medzi bitúnkami a farmármi vo Francúzsku. Skupiny farmárov nezákonne zastavovali kamióny s úmyslom skontrolovať pôvod prepravovaného mäsa a blokovali bitúnky. Tieto činnosti niekedy viedli k ničeniu prevádzkarní a mäsa. Ako náhradu za odstránenie blokád bitúnkov protestujúci farmári žiadali, aby tieto podniky zastavili dovoz a uplatňovali tzv. cenník zväzu.

6.

V októbri 2001 sa uskutočnili viaceré stretnutia medzi zväzmi zastupujúcimi výrobcov hovädzieho a teľacieho mäsa ( 6 ) a tými, ktoré zastupujú bitúnky ( 7 ). Na základe stretnutia z 24. októbra 2001 organizovaného na žiadosť francúzskeho ministra poľnohospodárstva bola uzavretá dohoda medzi šiestimi zväzmi, konkrétne FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV.

7.

Dohoda pozostávala z dvoch častí. Prvou bol „dočasný záväzok zastaviť dovozy“ hovädzieho a teľacieho mäsa. Druhou bol „záväzok uplatňovať na vstupe do bitúnku sadzobník výkupných cien na vyradené kravy“. Dohoda okrem iného obsahovala zoznam cien za kilo porážkového mäsa určitých kategórií kráv. Táto dohoda mala byť účinná od 29. októbra 2001 a uplatňovať sa do konca novembra 2001.

8.

Dňa 30. októbra 2001 Komisia poslala francúzskym úradom list, v ktorom vyžadovala informácie o dohode z 24. októbra 2001. Na žiadosť Komisie o informácie z 30. októbra 2001 francúzske úrady odpovedali 9. novembra 2001. Dňa 9. novembra 2001 Komisia zaslala FNSEA, FNB, FNPL, JA a FNICGV žiadosti o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17. Päť uvedených zväzov odpovedalo na žiadosti o informácie 15. a 23. novembra 2001. Dňa 26. novembra 2001 Komisia poslala FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV výzvu, v ktorej uviedla, že zo skutočností, o ktorých sa dozvedela, vyplynulo, že boli porušené pravidlá Spoločenstva týkajúce sa hospodárskej súťaže a požiadala zväzy, aby predložili svoje pripomienky a návrhy najneskôr do 30. novembra 2001. Komisia 17. decembra 2001 vykonala v priestoroch viacerých zväzov vyšetrovania podľa článku 14 ods. 2 nariadenia č. 17. Dňa 24. júna 2002 Komisia prijala oznámenie o výhradách a zaslala ho FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV, ktoré k nemu predložili písomné pripomienky v období od 23. septembra do 4. októbra 2002. Zväzy boli vypočuté 31. októbra 2002.

9.

Komisia prijala 2. apríla 2003 napadnuté rozhodnutie. Podľa tohto rozhodnutia odvolatelia a FNICGV tým, že 24. októbra 2001 uzavreli písomnú dohodu, ktorou bola stanovená minimálna nákupná cena pre určité kategórie hovädzieho dobytka a zastavené dovozy hovädzieho a teľacieho mäsa do Francúzska, a v období od konca novembra do začiatku decembra 2001 uzavreli ústnu dohodu, ktorá mala rovnaký obsah a uplatňovala sa po skončení účinnosti písomnej dohody, porušili článok 81 ods. 1 ES.

10.

Vzhľadom na povahu a veľkosť geografického relevantného trhu bolo porušenie hodnotené ako veľmi závažné. Na účely určenia stupňa zodpovednosti každého zväzu Komisia zohľadnila pomer medzi ročnými členskými príspevkami zaplatenými hlavnému farmárskemu zväzu FNSEA, a to od všetkých ostatných zväzov. Keďže porušenie trvalo krátko, Komisia nezvýšila základnú sumu. Takisto vzala do úvahy viaceré priťažujúce a poľahčujúce okolnosti týkajúce sa šiestich zväzov a upravila základnú výšku pokuty, ktorá im mala byť podľa toho uložená.

11.

Článok 1 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia stanovuje:

„[FNSEA], [FNB], [FNPL], [JA], [FNICGV] a [FNCBV] tým, že 24. októbra 2001 uzavreli dohodu, ktorou boli zastavené dovozy hovädzieho a teľacieho mäsa do Francúzska a stanovená minimálna nákupná cena pre určité kategórie hovädzieho dobytka, a v období od konca novembra do začiatku decembra 2001 uzavreli ústnu dohodu, ktorá mala podobný obsah, porušili článok 81 ods. 1 [ES].

Porušenie začalo 24. októbra 2001 a jeho následky trvali prinajmenšom do 11. januára 2002.“

12.

Podľa článku 2 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia zväzy uvedené v článku 1 boli okrem iného povinné okamžite ukončiť porušovanie. V súlade s článkom 3 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bola FNSEA uložená pokuta vo výške 12 miliónov eur, FNB 1,44 milióna eur, JA 600000 eur, FNPL 1,44 milióna eur, FNICGV 720000 eur a FNCBV 480000 eur.

13.

Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. júna 2003 a zapísaným ako vec T-217/03 FNCBV podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. júna 2003 a zapísaným ako vec T-245/03 FNSEA, FNB, FNPL a JA takisto podali žalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Žalobcovia vo veciach T-217/03 a T-245/03 žiadajú okrem iného zrušenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokút, ktoré im boli uložené. Francúzsko navrhlo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobcov vo veciach T-217/03 a T-245/03 a uznesením zo 6. novembra 2003 predseda piatej komory Súdu prvého stupňa povolil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Uznesením z 3. apríla 2006 predseda prvej komory Súdu prvého stupňa po vypočutí účastníkov konania nariadil spojenie vecí T-217/03 a T-245/03.

14.

Súd prvého stupňa (prvá komora) 13. decembra 2006 vyhlásil rozsudok v spojených veciach T-217/03 a T-245/03. Súd prvého stupňa zamietol, s výnimkou dvoch, všetky tvrdenia uvedené žalobcami v spojených veciach. V tomto ohľade Súd prvého stupňa v prvom rade uviedol, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, keďže v napadnutom rozhodnutí neuviedla, že na účely zistenia či pokuty nepresahujú hornú hranicu 10 % stanovenú článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17, použila obrat základných členov žalobcov, a takisto neuviedla okolnosti, ktoré jej umožnili zohľadniť tieto súhrnné údaje o obrate. Napriek tomu, keďže Súd prvého stupňa rozhodol, že Komisia bola na účely stanovenia hornej hranice oprávnená zohľadniť obrat základných členov žalobcov, keďže títo pôsobili na trhoch dotknutých porušením sankcionovaným v napadnutom rozhodnutí, Súd prvého stupňa zastával stanovisko, že v danej situácii by porušenie povinnosti odôvodnenia nemalo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, pretože to môže mať za následok len prijatie ďalšieho rozhodnutia v podstate totožného so zrušeným alebo zmenu výšky pokút. V druhom rade Súd prvého stupňa uviedol, že pokuty uložené žalobcom by mali byť na základe bodu 5 písm. b) usmernení znížené o 70 % namiesto zníženia o 60 %, ktoré uplatnila Komisia.

15.

Súd prvého stupňa teda stanovil výšku pokuty uloženej FNCBV na 360000 eur, FNSEA na 9000000 eur, FNB na 1080000 eur, FNPL na 1080000 eur a JA na 450000 eur a vo zvyšnej časti žaloby zamietol.

16.

Dňa 19. februára 2007 FNSEA, FNB, FNPL a JA podali proti napadnutému rozsudku odvolanie, ktoré bolo zapísané ako vec C-110/07 P. Zväz FNCBV podal 20. februára 2007 odvolanie proti tomu istému rozsudku, ktoré bolo zapísané ako vec C-101/07 P. Dňa 18. apríla 2007 predseda Súdneho dvora po vypočutí účastníkov konania nariadil spojenie vecí C-101/07 P a C-110/07 P.

17.

Vo veciach C-101/07 P a C-110/07 P odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

18.

Francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor:

19.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

20.

Pojednávanie nebolo navrhnuté, ani sa neuskutočnilo.

21.

Odvolateľ vo veci C-101/07 P FNCBV uvádza päť odvolacích dôvodov na podporu svojho návrhu zrušiť napadnutý rozsudok a šiesty odvolací dôvod smerujúci k zníženiu uloženej pokuty. V prvom odvolacom dôvode tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neuznal, že Komisia svojím oznámením o výhradách porušila právo na obranu. V druhom odvolacom dôvode sa uvádza, že došlo k skresleniu niektorých skutočností Súdom prvého stupňa, konkrétne ide o rukopisné poznámky riaditeľa FNB týkajúce sa stretnutia z 29. novembra 2001 (body 169 až 174 napadnutého rozsudku), rozhovor, ktorý 4. decembra 2001 zástupca prezidenta FNB poskytol Vendée agricole (bod 176 napadnutého rozsudku), memorandum Fédération vendéenne des producteurs z 5. decembra 2001 (body 175 až 177 napadnutého rozsudku), informačná správa, ktorú vydalo FNPL a zaslalo faxom 10. decembra 2001 (bod 179 napadnutého rozsudku), rukopisné poznámky riaditeľa FNB týkajúce sa stretnutia z 5. decembra 2001 (bod 180 napadnutého rozsudku). Tretí odvolací dôvod uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď svoje zistenie, že FNCBV sa zúčastnil na predĺžení dohody z 24. októbra 2001, založil na domnienke. Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode FNCBV subsidiárne tvrdí, že v prípade, ak by sa Súdny dvor domnieval, že FNCBV sa zúčastnil na predĺžení dohody z 24. októbra 2001, Súd prvého stupňa vykonal nesprávne právne posúdenie po prvé preto, že označil dohodu za protisúťažnú a po druhé preto, že nepreskúmal účinky dohody. Svojím piatym odvolacím dôvodom FNCBV tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, keďže po prvé porušil svoju povinnosť odôvodnenia vzhľadom na použitie obratu členov FNCBV na účely zistenia, či 10 %-ná horná hranica uvedená v tomto ustanovení nebola prekročená, a po druhé Súd prvého stupňa uplatnil rozporné odôvodnenie, keďže zdôraznil aktívnu a priamu úlohu odvolateľov na uvedenej činnosti, pričom zároveň uviedol, že odvolatelia len ťažko mohli byť prostriedkom činnosti svojich členov. Vo svojom šiestom odvolacom dôvode, ktorým navrhuje zníženie uloženej pokuty, FNCBV tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uložením FNCBV pokuty presahujúcej 10 % jeho obratu porušil článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

22.

Odvolatelia vo veci C-110/07 P FNSEA, FNB, FNPL a JA uvádzajú štyri odvolacie dôvody na podporu svojho návrhu zrušiť napadnutý rozsudok a znížiť uložené pokuty. V prvom odvolacom dôvode tvrdia, že došlo k skresleniu skutočností, keďže Súd prvého stupňa nezohľadnil dva základné dôkazy preukazujúce, že dohoda z 24. októbra 2001 nebola predĺžená po 30. novembri 2001. Druhý odvolací dôvod uvádza porušenie práva na obranu vzhľadom na skutočnosť, že Súd prvého stupňa pokladal oznámenie Komisie o výhradách za dostatočne jasné a zrozumiteľné (body 210 až 225 napadnutého rozsudku). V treťom odvolacom dôvode uvádzajú porušenie článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, keďže Súd prvého stupňa pri zisťovaní, či pokuty neprekročili zákonnú hranicu, vzal do úvahy obrat členov odvolateľov. Štvrtý odvolací dôvod sa týka porušenia pravidla zákazu viacnásobných sankcií a zásady proporcionality sankcií, pretože Súd prvého stupňa zohľadnením obratu členov spoločných pre viac ako jeden zväz uložil pokutu každému z odvolateľov.

23.

Domnievam sa, že len piaty a šiesty odvolací dôvod FNCBV a tretí odvolací dôvod FNSEA, FNB, FNPL a JA obsahujú nové právne otázky. Preto podrobne preskúmam tieto odvolacie dôvody a budem stručne analyzovať zvyšné odvolacie dôvody, ktoré uviedli odvolatelia.

24.

Vzhľadom na to, že v týchto veciach sa odvolacie dôvody uvedené odvolateľmi do značnej miery prekrývajú, budem ich analyzovať vo vzájomných súvislostiach.

25.

Odvolatelia vo svojom prvom odvolacom dôvode vo veci C-101/07 P a druhom odvolacom dôvode vo veci C-110/07 P uvádzajú, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil skutočnosť, že Komisia porušila ich právo na obranu. Podľa odvolateľov došlo k porušeniu práva na obranu, keď Komisia v oznámení o výhradách neuviedla, že na účely výpočtu 10 %-nej hranice podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 mala v úmysle zohľadniť obrat členov týchto zväzov. Odvolatelia sa domnievajú, že povinnosť Komisie uviesť, že mala v úmysle zohľadniť obrat ich členov, je v prejednávaných veciach mimoriadne významná, keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí neuplatnila svoju obvyklú metódu stanovenia pokuty.

26.

Komisia zastáva názor, že v oznámení o výhradách je povinná uviesť, že má v úmysle uložiť pokutu dotknutému podniku alebo združeniu podnikov a základné skutkové a právne kritériá uloženia pokuty. Domnieva sa však, že v oznámení o výhradách nie je povinná uviesť spôsob výpočtu pokuty, ktorý prijme vo svojom rozhodnutí. Komisia takisto tvrdí, že možnosť zohľadnenia obratu členov združenia podnikov na účely výpočtu 10 %-nej hranice podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 je uvedená v judikatúre a v bode 5 písm. c) usmernení.

27.

Súd prvého stupňa sa domnieval, že Komisia neporušila právo odvolateľov na obranu tým, že v oznámení o výhradách neuviedla, že na účely výpočtu základnej výšky pokút a zistenia 10 %-nej hranice stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 navrhla zohľadniť obrat ich členov. ( 8 ) Súd prvého stupňa v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora zastával názor, že uviesť v oznámení o výhradách údaje týkajúce sa predpokladanej výšky pokút vrátane 10 %-nej hranice predtým, ako sú podniky vyzvané, aby predložili svoje pripomienky, by znamenalo predpokladať rozhodnutie Komisie, a bolo by preto neprimerané. ( 9 )

28.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rešpektovanie práva na obranu je zabezpečené, ak Komisia vo svojom oznámení o výhradách uvedie, či má v úmysle uložiť pokutu a základné právne a skutkové kritériá uloženia pokuty, akými je závažnosť a dĺžka uvedeného porušenia a skutočnosť, či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Tieto údaje možno považovať za dostatočné na to, aby umožnili podnikom alebo združeniam podnikov brániť sa proti rozhodnutiu o porušení a uloženiu pokút. ( 10 )

29.

Podľa môjho názoru stanovenie okrem iného základnej výšky pokút, úprava tejto základnej výšky zohľadnením všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a následné zistenie, že tieto pokuty nepresahujú 10 %-nú hranicu stanovenú článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 sú súčasťou výpočtu pokuty, ktorá má byť uložená, a zabezpečujú dodržanie maximálnej zákonnej hranice pokuty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora je zjavné, že nato, aby podniky alebo združenia podnikov mohli brániť svoje záujmy, nemusí Komisia vo svojom oznámení o výhradách poskytnúť takéto podrobné údaje týkajúce sa výpočtu a overenia pokút. Okrem toho v prípade pokút uložených združeniam podnikov bolo možné overiť, s odvolaním sa na obrat členov týchto združení, že 10 %-ná hranica stanovená článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nebola prekročená, prijatá tak Súdom prvého stupňa, ako aj Súdnym dvorom. ( 11 ) Preto odvolatelia mohli predpokladať možnosť, že Komisia mohla odvolaním sa na obrat členov daných zväzov overiť, že maximálna zákonná hranica pokút uložených týmto zväzom bola dodržaná.

30.

Preto zastávam názor, že prvý odvolací dôvod odvolateľa vo veci C-101/07 P a druhý odvolací dôvod odvolateľov vo veci C-110/07 P je potrebné zamietnuť ako nedôvodné.

31.

V prvom stupni odvolatelia tvrdili, že Komisia pri stanovení výšky pokút prekročila hranicu 10 % ich obratu, čím porušila článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17. ( 12 ) Odvolatelia uviedli, že z ustálenej judikatúry je zjavné, že obrat členov združení podnikov možno brať do úvahy na účely výpočtu hornej hranice pokuty len vtedy, ak dotknuté združenie môže prostredníctvom svojich vnútorných predpisov zaväzovať vlastných členov. V tomto ohľade odvolatelia uviedli, že neboli spôsobilí zaväzovať svojich členov.

32.

Súd prvého stupňa v bodoch 317 až 319 napadnutého rozsudku uviedol:

33.

Súd prvého stupňa v bodoch 320 a 324 napadnutého rozsudku uviedol, že vo svetle okolností prejednávanej veci bolo na účely stanovenia hornej hranice pokuty podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 odôvodnené zohľadniť obrat základných členov odvolateľov, ( 13 ) keďže, po prvé, základnou úlohou odvolateľov bolo chrániť a zastupovať záujmy svojich základných členov, čiže farmárov, družstevných združení a bitúnkov. ( 14 ) Po druhé, sporná dohoda nesúvisela s činnosťou samotných odvolateľov, ale s činnosťou ich základných členov, pretože odvolatelia nepredávajú, nenakupujú, ani nedovážajú hovädzie a teľacie mäso. ( 15 ) Po tretie, sporná dohoda bola uzavretá priamo v prospech základných členov odvolateľov. ( 16 ) Po štvrté, dotknutá dohoda bola inter alia uvedená do účinnosti uzavretím miestnych dohôd medzi členmi odvolateľov. ( 17 )

34.

Odvolatelia vo svojom piatom odvolacom dôvode vo veci C-101/07 P a treťom odvolacom dôvode vo veci C-110/07 P uvádzajú, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne uplatnil článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Piaty odvolací dôvod FNCBV pozostáva z dvoch častí.

35.

Zväzy FNSEA, FNB, FNPL, JA (tretí odvolací dôvod), francúzska vláda a FNCBV (prvá časť piateho odvolacieho dôvodu) v podstate tvrdia, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdu prvého stupňa ( 18 ), potvrdenou Súdnym dvorom vo veci Finnboard/Komisia, ( 19 ) obrat členov združenia možno na účely stanovenia hornej hranice 10 % podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 zohľadniť len v prípade, ak združenie môže podľa svojich vnútorných predpisov zaväzovať vlastných členov. V tomto ohľade sa odvolatelia domnievajú, že Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skreslil judikatúru v tejto oblasti tým, že stanovil 10 %-nú hornú hranicu na základe obratu členov odvolateľov napriek skutočnosti, že tieto zväzy nemohli zaväzovať vlastných členov. Vo svojej odpovedi FNSEA, FNB, FNPL a JA tvrdia, že hoci niektoré skôr prejednávané veci ( 20 ) môžu byť nejednoznačné, keďže stanovujú, že hornú hranicu 10 % je možné určiť na základe obratu členov združenia „prinajmenšom vtedy“, ak združenie na základe vnútorných predpisov môže zaväzovať svojich členov, Súdny dvor túto nejednoznačnosť odstránil vo svojom rozsudku Finnboard/Komisia. Z ustanovenia bodu 66 posledného uvedeného rozsudku, v ktorom sa uvádza, že „nie je nevyhnutné, aby sa členovia združenia skutočne zúčastnili na porušení, ale združenie musí byť prostredníctvom svojich vnútorných predpisov spôsobilé zaväzovať vlastných členov“, vyplýva, že spôsobilosť združenia zaväzovať svojich členov je nevyhnutnou podmienkou na zohľadnenie obratu týchto členov na účely stanovenia 10 %-nej hranice. FNCBV sa takisto domnieva, že Súd prvého stupňa nijako neodôvodnil skreslenie predchádzajúcej judikatúry, ktoré je v rozpore so zásadou právnej istoty.

36.

Zväzy FNSEA, FNB, FNPL a JA tvrdia, že prvé tri zo štyroch „osobitných“ okolností, ktoré Súd prvého stupňa uviedol v bodoch 320 až 323 napadnutého rozsudku, nie sú v prípade združení osobitnými okolnosťami, ale sú „prirodzene“ splnené, keďže prvoradou úlohou všetkých združení je chrániť a zastupovať záujmy svojich členov. Okrem toho, pokiaľ ide o štvrtú okolnosť týkajúcu sa účasti členov združenia na porušení, FNSEA, FNB, FNPL a JA uvádzajú, že skutočnosť, že mnohí členovia odvolateľov sa podieľali na uvedení ustanovení spornej dohody do účinnosti, nepreukazuje, že všetci členovia zväzov sa nepriamo zúčastnili na porušení.

37.

Francúzska vláda takisto pripomína, že vzhľadom na skutočnosť, že dve z podmienok vyžadovaných Súdom prvého stupňa nato, aby bola horná hranica 10 % podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 založená na obrate členov združenia, budú splnené skoro vo všetkých prípadoch, povedie to k systematickému stanovovaniu dotknutej hranice na základe obratu členov združení. Podľa francúzskej vlády dve podmienky, ktoré budú skoro vždy splnené sú, po prvé, podmienka, aby sa porušenie zo strany združenia týkalo činnosti jeho členov, a po druhé, podmienka, aby združenie vykonalo predmetné protisúťažné postupy priamo v prospech svojich členov a v spolupráci s nimi.

38.

Zväz FNCBV sa rovnako domnieva, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže v osobitnom prípade, ktorý prejednával, nesprávne uplatnil svoj nový prístup k článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. FNCBV tvrdí, že dve zo štyroch kumulatívnych a osobitných okolností, ktoré Súd prvého stupňa uviedol v bodoch 320 až 323 napadnutého rozsudku, v tomto prípade neboli splnené. Po prvé, dohoda z 24. októbra 2001 bola v rozpore so záujmami členov FNCBV, pretože stanovovala minimálnu cenu na nákup hovädzieho dobytka. Okrem toho dohoda neviedla k odstráneniu blokád bitúnkov. Po druhé, skutočnosť, že záujmy FNCBV sú nezávislé od záujmov jeho členov preukazuje nielen to, že uvedený zväz nemôže zaväzovať svojich členov, ale aj obmedzené množstvo miestnych dohôd uzavretých po dohode z 24. októbra 2001. FNCBV takisto tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nepreukázal, že nebolo možné adresovať napadnuté rozhodnutie členom FNCBV a uložiť týmto členom individuálne pokuty. Podľa FNCBV môže Komisia na základe bodu 5 písm. c) usmernení uložiť združeniu podnikov pokutu rovnajúcu sa súhrnu pokút, ktoré by boli uložené členom združenia, pokiaľ Komisia preukáže, že nebolo možné uložiť pokutu jednotlivým členom združenia.

39.

V druhej časti svojho piateho odvolacieho dôvodu sa FNCBV domnieva, že v bode 320 a nasl. napadnutého rozsudku je zdôraznená skutočnosť, že dohoda z 24. októbra 2001 sa netýkala činností odvolateľov, kým v bode 341 napadnutého rozsudku je zdôraznená skutočnosť, že odvolatelia danú dohodu podpísali, zúčastnili sa jej, boli za ňu zodpovedné, zohrávali v nej individuálnu úlohu a dokonca ju vykonávali. Súd prvého stupňa preto v napadnutom rozsudku uplatnil rozporné odôvodnenie. V skutočnosti tým, že v bode 341 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolatelia sa zúčastnili na dohode, Súd prvého stupňa nepriamo uznal, že zohľadnenie obratu členov zväzov nebolo odôvodnené podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Odvolatelia preto navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok.

40.

Komisia tvrdí, že podľa judikatúry Súdu prvého stupňa „horná hranica 10 % obratu musí byť vypočítaná vzhľadom na obrat dosiahnutý každým z podnikov, ktoré sú účastníkmi dotknutých dohôd a zosúladených postupov, alebo všetkými podnikmi, ktoré sú členmi združenia podnikov, prinajmenšom vtedy, keď združenie môže podľa svojich vnútorných predpisov zaväzovať vlastných členov“. ( 21 ) Komisia sa však domnieva, že skutočnosť, že združenie podnikov nemôže zaväzovať svojich členov, neznamená, že pri stanovení hornej hranice pokuty uloženej združeniu podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nemožno brať do úvahy obrat jeho členov.

41.

Na účely zabezpečenia efektivity pokút uložených združeniam podnikov s veľmi nízkym obratom, ktoré však združujú veľké množstvo podnikov, Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zastával názor, že pokiaľ sú splnené štyri osobitné podmienky, možno na účely stanovenia dotknutej hornej hranice pokuty zohľadniť obrat členov združenia. Komisia sa však domnieva, že tvrdenie odvolateľov, že Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nedodržal alebo skreslil judikatúru v tejto oblasti, je potrebné zamietnuť, keďže cieľom predchádzajúcej judikatúry bolo takisto zachovať efektivitu pokút. Komisia uvádza, že hoci riešenie prijaté Súdom prvého stupňa objasňuje alebo prehlbuje existujúcu judikatúru, toto objasnenie alebo prehĺbenie nepredstavuje nesprávne právne posúdenie, keďže prijaté riešenie je odôvodnené a riadne podložené. Pravdou zostáva, že predchádzajúca judikatúra v tejto oblasti nevylučuje možnosť zohľadniť obrat členov združenia, pokiaľ združenie v súlade so svojimi vnútornými predpismi nemôže zaväzovať svojich členov. Toto je zjavné z použitia slovného spojenia „prinajmenšom vtedy“ ( 22 ) v judikatúre, z ktorého vyplýva, že možnosť zaväzovať členov je jediným prípadom, keď na účely stanovenia hornej hranice pokuty podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 možno zohľadniť obrat členov združenia. Komisia vo svojej replike tvrdí, že Súdny dvor sa v rozsudku C-298/98 P, Finnboard/Komisia ( 23 ) domnieval, že na účely zohľadnenia obratu členov združenia nie je potrebné preukazovať, že títo sa zúčastnili porušenia, pokiaľ má združenie možnosť zaväzovať svojich členov. Súd prvého stupňa preto mohol bez toho, aby odporoval tejto judikatúre, rozhodnúť, že ak sa členovia združenia aktívne podieľali na porušení, ich obrat možno zohľadniť na účely stanovenia 10 %-nej hranice.

42.

Komisia zastáva názor, že pokiaľ budú prijaté tvrdenia odvolateľov, povedie to k tomu, že všetky podniky sa budú snažiť kartelizovať trh prostredníctvom združenia, ktoré z formálneho hľadiska nemôže zaväzovať svojich členov. Komisia v rozpore s tvrdeniami FNCBV takisto uvádza, že Súd prvého stupňa nespresnil, že štyri osobitné podmienky, ktoré uplatnil pri stanovení 10 %-nej hranice na základe obratu členov združenia, boli kumulatívne. Naopak, Súd prvého stupňa len vymenoval okolnosti, ktoré v prejednávanej veci odôvodňovali tento prístup. Okrem toho, FNCBV nesprávne uvádza, že sporná dohoda nebola v záujme jeho členov. Stanovenie cien a zastavenie dovozov bolo dohodnuté ako náhrada za odstránenie blokád bitúnkov. Navyše skutočnosť, že blokády pretrvali, nie je v rozpore s týmto tvrdením. Komisia poukazuje na to, že FNCBV nemôže preukázať, že jeho záujmy sú odlišné od záujmov jeho členov. Okrem toho, FNCBV nedefinovalo svoje odlišné záujmy ani neposkytlo vysvetlenie, prečo združenie bitúnkov podpísalo dohodu o cenách a dovoze hovädzieho a teľacieho mäsa napriek tomu, že tieto činnosti nevykonávalo. Ako Súd prvého stupňa opakovane uviedol v bode 321 napadnutého rozsudku, sporná dohoda sa netýkala činností FNCBV, ale jeho členov. Komisia takisto tvrdí, že skutočnosť, ktorú uviedli FNSEA, FNB, FNPL a JA, že tri zo štyroch okolností uvedených Súdom prvého stupňa všetky zväzy prirodzene splnili, nevedie k záveru, že sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby všetky pokuty boli dostatočne odstrašujúce.

43.

Komisia v odpovedi na tvrdenie FNCBV, že Komisia a Súd prvého stupňa neuviedli dostatočné dôvody na odchýlenie sa od bodu 5 písm. c) usmernení, uvádza, že Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku neopieral o dotknuté ustanovenie, napriek skutočnosti, že tak mohol jednoducho urobiť vzhľadom na veľký počet členov odvolateľov.

44.

Komisia sa takisto domnieva, že tvrdenie FNCBV, že Súd prvého stupňa neposkytol žiadne odôvodnenie týkajúce sa skreslenia svojej predchádzajúcej judikatúry, pokiaľ ide o článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, je nedôvodné. Napadnutý rozsudok v bodoch 312 až 334 poskytuje podrobné vysvetlenie preskúmania, ktoré Súd prvého stupňa uskutočnil v danej oblasti. Okrem toho, Komisia zastáva názor, že bod 320 a nasl. a bod 341 napadnutého rozsudku si neodporujú. Skutočnosť, že sa odvolatelia dopustili porušenia, nie je v rozpore so skutočnosťou, že tak urobili v prospech svojich členov.

45.

Komisia uvádza, že odvolatelia nevzniesli námietky proti tvrdeniu Súdu prvého stupňa v bodoch 325 a 327 až 333 napadnutého rozsudku, že horná hranica 10 % obratu ich základných členov nebola prekročená.

46.

Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, Komisia môže uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty nepresahujúce inter alia 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 ďalej stanovuje, že pri stanovení výšky pokuty je potrebné zohľadniť závažnosť a dĺžku porušenia.

47.

Súd prvého stupňa opakovane uviedol, že stanovenie hornej hranice pokuty uloženej združeniu podnikov podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 môže vychádzať z obratu členov združenia skôr než z obratu samotného združenia, pokiaľ združenie môže zaväzovať vlastných členov. ( 24 )

48.

Preto, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdu prvého stupňa, vzhľadom na to, že pojem „porušenie“ v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 zahŕňa bez rozdielu dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov, „horná hranica 10 % obratu musí byť vypočítaná vzhľadom na obrat dosiahnutý každým z podnikov, ktoré sú účastníkmi dotknutých dohôd a zosúladených postupov, alebo všetkými podnikmi, ktoré sú členmi združenia podnikov, prinajmenšom vtedy, keď združenie môže podľa svojich vnútorných predpisov zaväzovať vlastných členov“. ( 25 )

49.

Súd prvého stupňa odôvodnil správnosť svojho prístupu skutočnosťou, že „vplyv, ktorý na trh mohlo uplatňovať združenie podnikov, pritom nezávisí od jeho vlastného obratu, z ktorého nemožno vyvodiť ani jeho veľkosť, ani hospodársku silu, ale od obratu jeho členov, ktorý predstavuje indikáciu o jeho veľkosti a hospodárskej sile“. ( 26 )

50.

Okrem toho, Súdny dvor v bode 66 rozsudku Finnboard/Komisia zastával názor, že „pokiaľ sa pokuta ukladá združeniu podnikov, ktorého vlastný obrat často neodzrkadľuje jeho veľkosť alebo silu na trhu, možno stanoviť pokutu s odstrašujúcim účinkom len vtedy, ak je zohľadnený obrat členských podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 121). Nie je nevyhnutné, aby sa členovia združenia skutočne zúčastnili na porušení, ale združenie musí byť prostredníctvom svojich vnútorných predpisov spôsobilé zaväzovať vlastných členov“.

51.

Z judikatúry Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora vyplýva, že spôsobilosť združenia podnikov právne zaväzovať svojich členov postačuje na to, aby na účely zistenia, či maximálna zákonná hranica pokuty uloženej danému združeniu nie je prekročená, bol zohľadnený obrat členov tohto združenia.

52.

Otázkou však zostáva, či táto spôsobilosť je absolútnou podmienkou stanovenia maximálnej zákonnej hranice pokuty uloženej združeniu podnikov podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 na základe obratu členov združenia. V tomto ohľade odvolatelia a francúzska vláda v podstate tvrdia, že použitie pojmov „musí byť prostredníctvom svojich vnútorných predpisov spôsobilé zaväzovať vlastných členov“ v bode 66 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-298/98 P, Finnboard/Komisia, zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby združenie podnikov bolo spôsobilé zaväzovať svojich členov. Domnievam sa, že tvrdenia odvolateľov a francúzskej vlády je potrebné zamietnuť.

53.

V prvom rade treba poznamenať, že Súdny dvor v bode 66 rozsudku vo veci C-298/98, Finnboard/Komisia, zastával názor, že vo väčšine prípadov obrat združení podnikov neodzrkadľuje jeho veľkosť alebo silu na trhu. Okrem toho si myslím, že z ustanovenia bodu 66 rozsudku C-298/98 P, Finnboard/Komisia, vyplýva, že pokiaľ sa členovia združenia nezúčastnili na porušení, združenie musí byť spôsobilé zaväzovať svojich členov na to, aby mohol byť zohľadnený obrat členov. Domnievam sa, že požiadavka Súdneho dvora, aby bolo združenie spôsobilé zaväzovať svojich členov, predpokladá neúčasť týchto členov na porušení.

54.

Preto zastávam názor, že z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-298/98 P, Finnboard/Komisia je zjavné, že v prípadoch, kde sa členovia združenia skutočne zúčastnili na porušení nemožno vylúčiť, že maximálna zákonná hranica pokuty uloženej združeniu podnikov môže vychádzať z obratu členov tohto združenia napriek skutočnosti, že združenie nie je spôsobilé zaväzovať svojich členov.

55.

Domnievam sa, že správne uplatnenie článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 v prípade združenia podnikov by malo zabezpečiť, že úroveň pokuty uloženej združeniu je primeraná vzhľadom na hospodársky vplyv tohto združenia na trh, a tým zaručiť efektivitu pokút ako prostriedku na potlačenie nezákonnej činnosti a zabránenie toho, aby k tejto činnosti znovu došlo.

56.

V nedávnom prípade z oblasti hospodárskej súťaže, ktorý sa týkal výšky pokuty, Súdny dvor zdôraznil potrebu odhadnúť hospodársku realitu skutočností týkajúcich sa podniku, a teda skutočný vplyv tohto podniku na trh. Preto vo veci Britannia Alloys/Komisia ( 27 ) Súdny dvor uviedol, že cieľom článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 je zabrániť tomu, aby pokuty uložené Komisiou boli neprimerané vzhľadom na veľkosť dotknutého podniku. ( 28 ) Súdny dvor takisto zdôraznil skutočnosť, že účelom článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 je oprávniť Komisiu na ukladanie pokút, aby tým mohla zabezpečiť úlohu dohľadu, ktorú jej priznáva právo Spoločenstva. Táto úloha zahŕňa najmä potlačenie nezákonných činností a zabránenie tomu, aby k nim došlo znovu. Súdny dvor sa v tomto prípade teda domnieval, že v prípade, ak dotknutý podnik nedosiahol žiadny obrat v obchodnom roku predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia Komisie, táto je na účely správneho posúdenia finančných zdrojov tohto podniku a zabezpečenia dostatočne odstrašujúceho účinku uloženej pokuty oprávnená vziať do úvahy iný obchodný rok.

57.

Odstrašujúci účinok pokút uložených za porušenie pravidiel ES týkajúcich sa hospodárskej súťaže a potreba zabezpečiť, aby tento účel nebol ohrozený alebo zmarený reštrukturalizáciou podniku, boli nedávno zdôraznené Súdnym dvorom v rozsudku Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato v ETI SpA a i. ( 29 ).

58.

V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupňa domnieval, že v prípadoch, v ktorých porušenie zo strany združenia zahŕňa činnosti jeho členov a dotknuté protisúťažné postupy sú vykonávané združením priamo v prospech jeho členov a v spolupráci s nimi, pričom združenie nemá objektívne záujmy nezávislé od záujmov jeho členov, obrat členov združenia možno zohľadniť na účely článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. ( 30 )

59.

Zastávam názor, že okolnosti alebo kritériá stanovené Súdom prvého stupňa v prípade, ak sú splnené, preukazujú, že porušenie súťažných pravidiel zo strany združenia podnikov bolo vnútorne spojené s činnosťou a záujmami jeho členov a schválené členmi tohto združenia. Preto si myslím, že kritériá vytvorené Súdnym dvorom sú primerané na účely potvrdenia skutočnej hospodárskej sily alebo vplyvu združení podnikov na trh. Prístup Súdu prvého stupňa podľa môjho názoru zabezpečuje, že efektivita sankcií uložených združeniam podnikov za porušenie práva ES týkajúceho sa hospodárskej súťaže je zachovaná aj v prípade, ak obrat týchto združení neodráža ich hospodársky vplyv na trh. Združenia podnikov preto nemôžu vo veľkom rozsahu uniknúť týmto sankciám len z dôvodu, že nemôžu z formálneho hľadiska zaväzovať svojich členov, hoci v skutočnosti môžu, pokiaľ je to nevyhnutné, využiť na účely porušenia súťažného práva ES hospodársky vplyv týchto členov na trh.

60.

Uvedené zistenie neohrozujú tvrdenia FNSEA, FNB, FNPL a JA a francúzskej vlády ( 31 ) o tom, že „osobitné“ kritériá alebo okolnosti stanovené Súdom prvého stupňa sú splnené v mnohých prípadoch, ktoré sa týkajú združení podnikov. Domnievam sa, že kritériá zvolené Súdom prvého stupňa sú správne a koherentné, keďže ich cieľom je potvrdiť súčasný vplyv združenia podnikov na trh. Skutočnosť, že v mnohých alebo dokonca vo väčšine prípadov obrat združenia podnikov neodráža vplyv tohto združenia na trh, neoslabuje platnosť kritérií stanovených Súdom prvého stupňa.

61.

Okrem toho zastávam názor, že tvrdenie uvedené FNCBV, že dohoda v skutočnosti nebola v záujme jeho členov, je skutkovým zistením, ktoré v odvolacom konaní nemožno spochybniť. V každom prípade, ako tvrdí Komisia, zo spisu v tejto veci je zjavné, že FNCBV súhlasil so stanovením cien a zastavením dovozov náhradou za odstránenie blokád medzi iným bitúnkov jeho členov. Takisto vzhľadom na osobitné okolnosti, za ktorých došlo k porušeniam, považujem za potrebné podotknúť, že skutočnosť, že tieto dohody nie sú „spravidla“ v záujme bitúnkov, nemôže ohroziť dané zistenie. Navyše tvrdenie FNCBV, že dohoda neviedla k odstráneniu blokád, je v tomto kontexte úplne bezpredmetné.

62.

Zistenie Súdu prvého stupňa, že dohoda nesúvisela s činnosťou odvolateľov, ale s činnosťou ich základných členov, pretože odvolatelia nepredávajú, nenakupujú, ani nedovážajú hovädzie a teľacie mäso, ( 32 ) je takisto skutkovým zistením, ktoré v odvolacom konaní nemožno spochybniť. V každom prípade FNCBV neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by toto zistenie spochybňovali.

63.

Pokiaľ ide o tvrdenie FNSEA, FNB, FNPL a JA, že jedna z osobitných podmienok stanovených Súdom prvého stupňa nebola splnená, keďže nebolo preukázané, že všetci členovia združenia sa podieľali na porušení, ( 33 ) domnievam sa, že túto požiadavku nemožno akceptovať. ( 34 ) Na účely toho, aby mohla byť horná hranica 10 % stanovená článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 vzhľadom na pokutu uloženú týmto združeniam založená na obrate ich členov, stačí preukázať, že sa členovia združenia podnikov zúčastnili na porušení práva hospodárskej súťaže. ( 35 ) Z napadnutého rozsudku je zjavné, že odvolatelia mohli na vykonanie dohody využiť svojich členov. ( 36 )

64.

Pokiaľ ide o tvrdenia FNCBV, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil bod 5 písm. c) usmernení, ( 37 ) zastávam názor, že toto ustanovenie nie je relevantné v prejednávanej veci, keďže z napadnutého rozhodnutia je zjavné, že článok 81 ods. 1 ES bol porušený odvolateľmi, a nie ich jednotlivými členmi. Okrem toho si nemyslím, že odôvodnenie Súdu prvého stupňa v bode 320 a nasl. a v bode 341 napadnutého rozsudku si odporuje, pretože Súd prvého stupňa v týchto bodoch uviedol, že dohoda bola uzavretá odvolateľmi v prospech ich členov a vykonaná na miestnej úrovni jednotlivými členmi.

65.

FNCBV takisto tvrdí, že Súd prvého stupňa nijako neodôvodnil skreslenie predchádzajúcej judikatúry týkajúcej sa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a združení podnikov. ( 38 ) Domnievam sa, že FNCBV vo svojich návrhoch v podstate spochybňuje správnosť zistenia Súdu prvého stupňa vzhľadom na uplatnenie článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, a nie nedostatok poskytnutých dôvodov. V každom prípade považujem za potrebné poznamenať, že Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku poskytol mnohé dôvody týkajúce sa založenia 10 %-nej hornej hranice podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 na obrate základných členov odvolateľov. Okrem toho tvrdenie FNCBV, že skreslenie prechádzajúcej judikatúry Súdom prvého stupňa je v rozpore so zásadou právnej istoty, podľa môjho názoru nemožno prijať. Zastávam názor, že rozhodnutie Súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku je úplne v súlade s predchádzajúcou judikatúrou tohto súdu a Súdneho dvora. ( 39 ) Treba zdôrazniť, že Súdny dvor v bode 66 svojho rozsudku vo veci Finnboard/Komisia uviedol, že vo väčšine prípadov obrat združenia podnikov neodzrkadľuje veľkosť tohto združenia ani jeho vplyv na trh.

66.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol piaty odvolací dôvod odvolateľa vo veci C-101/07 P a tretí odvolací dôvod odvolateľov vo veci C-110/07 P ako nedôvodné.

67.

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolatelia vo veci C-110/07 P podporovaní francúzskou vládou uvádzajú, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď porušil pravidlo zákazu viacnásobných sankcií a zásadu primeraných sankcií tým, že každému z daných zväzov uložil osobitnú pokutu a takisto zohľadnil celkový obrat ich spoločných členov na účely zistenia výšky pokuty uloženej týmto zväzom v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17. V tomto ohľade odvolatelia vo veci C-110/07 P poukazujú okrem iného na to, že FBN, FNPL a JA sú všetci členmi FNSEA a ich členovia sú preto spoloční.

68.

Komisia tvrdí, že pokuty uložené v napadnutom rozhodnutí neboli založené na celkovom obrate členov odvolateľov. Pokuta bola stanovená jednak na základe závažnosti porušenia, ktorá bola hodnotená vzhľadom na povahu, geografický rámec a merateľný dopad porušenia, a jednak na základe dĺžky porušenia. Obrat členov združení bol zohľadnený len na účely zistenia, či nebola prekročená horná hranica podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

69.

V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že:

70.

Domnievam sa, že z vyššie uvedených častí napadnutého rozsudku je zrejmé, že pokuty uložené napadnutým rozhodnutím boli uložené každému z odvolateľov za ich individuálne porušenie článku 81 ods. 1 ES. ( 41 ) Nebolo uvedené, že členovia odvolateľov porušili článok 81 ods. 1 ES, ani im neboli uložené pokuty. Preto je zjavné, že zväzom FNSEA, FNB, FNPL a JA neboli uložené viacnásobné sankcie.

71.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že pokuty uložené FNSEA, FNB, FNPL a JA sú neprimerané, keďže na účely zistenia výšky pokuty uloženej týmto zväzom podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 bol zohľadnený obrat členov, ktorí sú spoloční pre uvedené združenia, myslím si, že uvedený odvolací dôvod nemožno prijať.

72.

Je nesporné, že FNSEA, FNB, FNPL a JA majú spoločných členov.

73.

Súd prvého stupňa však podľa môjho názoru správne zdôraznil, že odvolatelia majú samostatnú právnu spôsobilosť, oddelené rozpočty a ciele, ktoré nie sú vždy totožné. Skutočnosť, že odvolatelia sa rozhodli zosúladiť svoje správanie na trhu, nijako nenaznačuje, že sledujú spoločné záujmy. Okrem toho sa domnievam, že skutočnosť, že dotknuté zväzy majú spoločných členov, nemusí zmenšovať hospodársky vplyv každého zväzu na trh. V každom prípade odvolatelia vo veci C-110/07 P zjavne nespochybňujú zistenie Súdu prvého stupňa v bode 331 napadnutého rozsudku, že na účely preverenia dodržania hornej hranice 10 % obratu postačuje, aby celková výška pokút uložených štyrom dotknutým odvolateľom bola nižšia ako 10 % obratu farmárov, ktorí sú základnými členmi FNSEA, čo je federácia zoskupujúca FNB, FNPL a JA. Preto zastávam názor, že odvolatelia vo veci C-110/07 P nepreukázali dostatočne, že pokuty ktoré im boli uložené, sú neprimerané.

74.

Z toho dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor zamietol štvrtý odvolací dôvod odvolateľov vo veci C-110/07 P ako nedôvodný.

75.

Odvolatelia svojím šiestym odvolacím dôvodom vo veci C-101/07 P a tretím odvolacím dôvodom vo veci C-110/07 P navrhujú, že v prípade, ak Súdny dvor nezruší napadnutý rozsudok, mal by rozhodnúť, že Súd prvého stupňa porušil článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, a znížiť pokuty, ktoré im boli uložené. FNCBV tvrdí, že pokuta, ktorá mu bola uložená, predstavuje takmer 20 % jeho obratu (založenom na jeho príjmoch). Súdny dvor by mal preto znížiť pokutu uloženú FNCBV na hodnotu, ktorá nepresahuje 360000 eur, čo zodpovedá 10 % jeho obratu.

76.

Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod by mal byť zamietnutý vo svetle jej tvrdení uvedených v bodoch 40 až 45 vyššie. Komisia takisto subsidiárne uvádza, že ak Súdny dvor prijme tvrdenia odvolateľov týkajúce sa porušenia článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, uložená pokuta by mala byť založená na príjmoch zväzov, a nie na zaplatených príspevkoch.

77.

Vo svetle mojich záverov v bodoch 46 až 66 vyššie, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol šiesty odvolací dôvod odvolateľa vo veci C-101/07 P a tretí odvolací dôvod odvolateľov vo veci C-110/07 P, ktorými títo navrhujú znížiť pokuty uložené Súdom prvého stupňa za porušenie daného ustanovenia.

78.

Druhým odvolacím dôvodom vo veci C-101/07 P a prvým odvolacím dôvodom vo veci C-110/07 P odvolatelia tvrdia, že Súd prvého stupňa skreslil dôkazy.

79.

Vo veci C-101/07 P FNCBV uvádza, že Súd prvého stupňa skreslil niektoré skutočnosti, konkrétne rukopisné poznámky riaditeľa FNB týkajúce sa stretnutia z 29. novembra 2001 (body 169 až 174 napadnutého rozsudku), rozhovor, ktorý 4. decembra 2001 zástupca prezidenta FNB poskytol Vendée agricole (bod 176 napadnutého rozsudku), memorandum Fédération vendéenne des producteurs z 5. decembra 2001 (body 175 až 177 napadnutého rozsudku), informačná správa, ktorú vydal FNPL a zaslal faxom 10. decembra 2001 (bod 179 napadnutého rozsudku), a rukopisné poznámky riaditeľa FNB týkajúce sa stretnutia z 5. decembra 2001(bod 180 napadnutého rozsudku). FNCBV v podstate tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil význam vyššie uvedených dokumentov alebo dôkazov, a preto vykonal nesprávne právne posúdenie dôkazných materiálov.

80.

Vo veci C-110/07 P FNSEA, FNB, FNPL a JA uvádzajú, že došlo k skresleniu skutočností, keďže Súd prvého stupňa nezohľadnil dva základné dôkazy preukazujúce, že dohoda z 24. októbra 2001 nebola predĺžená po 30. novembri 2001. Prvý dôkaz sa týka faxu z 11. decembra 2001, ktorý predseda FNB poslal regionálnemu zväzu, a druhý memoranda Fédération régionale des syndicats d’exploitants agricoles (ďalej len „FRSEA“) z 12. decembra 2001.

81.

Na základe ustanovenia článku 225 ES a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie musí obmedzovať na právne otázky. Posúdenie skutkových okolností nepredstavuje s výnimkou nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. ( 42 ) Je potrebné pripomenúť, že k skresleniu dôkazov dochádza vtedy, keď sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne i bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať nové dôkazy. ( 43 )

82.

Pokiaľ ide o vec C-101/07 P, vzhľadom na dané kritérium a po preskúmaní vyššie uvedených dôkazov ( 44 ) sa domnievam, že Súd prvého stupňa neskreslil dotknuté dôkazy.

83.

Vo veci C-110/07 P FNSEA, FNB, FNPL a JA tvrdia, že Súd prvého stupňa nepreskúmal dva dôkazné materiály, a to napriek skutočnosti, že Súd prvého stupňa na účely zaradenia uvedeného dôkazu do spisu osobitne rozhodol o opätovnom otvorení ústnej časti konania v spojených veciach T-217/03 a T-245/03. ( 45 ) Tento odvolací dôvod je v podstate založený na skutočnosti, že Súd prvého stupňa neuviedol sporný dôkaz v napadnutom rozsudku a v bode 187 uviedol, že pokračovanie dohody z 24. októbra 2001 nemožno poprieť len na základe memoranda od FNICGV.

84.

Vo svetle osobitných okolností, za ktorých bol fax z 11. decembra 2001 zaslaný predsedom FNB a memorandum FRSEA z 12. decembra 2001 zaradené do spisu Súdu prvého stupňa v spojených veciach T-217/03 a T-245/03, a samotnej skutočnosti, že Súd prvého stupňa tento dôkaz osobitne neuviedol v napadnutom rozsudku, zastávam názor, že odvolatelia vo veci C-110/07 P nepreukázali, že Súd prvého stupňa nepreskúmal dotknutý dôkaz.

85.

V každom prípade, po preskúmaní dotknutého dôkazu sa domnievam, že odvolatelia vo veci C-110/07 P nepreukázali, že Súd prvého stupňa skreslil dôkaz alebo nezohľadnil či prehliadol kľúčový dôkaz týkajúci sa predĺženia dohody z 24. októbra 2001 po 30. novembri 2001.

86.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod vo veci C-101/07 P a prvý odvolací dôvod vo veci C-110/07 P ako nedôvodné.

87.

Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na dve časti, FNCBV v prvom rade uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení určitých dôkazov a svojom zistení v bode 185 napadnutého rozsudku, že Komisia v napadnutom rozhodnutí právne dostatočne dokázala, že FNCBV ústne a tajne predĺžil uplatňovanie dohody z 24. októbra 2001 po novembri 2001. V druhom rade FNCBV tvrdí, že napadnutý rozsudok je rozporný, keďže uznáva jednostranný nátlak vykonávaný farmármi a prevádzkovateľmi bitúnkov na účely zabezpečenia, že bude dodržaná minimálna cena hovädzieho a teľacieho mäsa a zastavené dovozy, a zároveň uvádza, že FNCBV sa zúčastnil na predĺžení dohody z 24. októbra 2001.

88.

V prvej časti tohto žalobného dôvodu FNCBV v podstate tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil rukopisné poznámky riaditeľa FNB týkajúce sa stretnutia z 29. novembra 2001 (bod 172 napadnutého rozsudku), e-mail zo 6. decembra 2001, ktorý zaslal zástupca FRSEA Bretónska prezidentom FDSEA svojho regiónu (bod 178 napadnutého rozsudku), informačná správa, ktorú vydal FNPL a zaslal faxom 10. decembra 2001 (bod 179 napadnutého rozsudku), rukopisné poznámky riaditeľa FNB (bod 180 napadnutého rozsudku), „memorandum“ FDSEA Vendée z 18. decembra 2001 (bod 182 napadnutého rozsudku) ( 46 ) a rukopisnú dokumentáciu týkajúcu sa miestnej činnosti (body 183 a 184 napadnutého rozsudku).

89.

Domnievam sa, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení vyššie uvedenej dokumentácie a svojom zistení, že táto dokumentácia spolu s inými dôkazmi uvedenými v bodoch 164 až 184 napadnutého rozsudku, preukazuje účasť FNCBV na predĺžení dohody z 24. októbra 2001.

90.

Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu, FNCBV tvrdí, že bez toho, aby si odporoval, Súd prvého stupňa nemôže na jednej strane uviesť, že FNCBV sa zúčastnil na predĺžení dohody z 24. októbra 2001 a zároveň na druhej strane vziať do úvahy násilné činnosti proti prevádzkovateľom bitúnkov. V tomto ohľade FNCBV zdôrazňuje skutočnosť, že Súd prvého stupňa dospel k záveru, že Komisia správne pripísala FNSEA, FNB a JA priťažujúcu okolnosť založenú na používaní násilia a zvýšila tak o 30 % výšku pokút, ktoré im boli uložené. ( 47 ) Okrem toho Súd prvého stupňa vzal na vedomie, že Komisia znížila o 60 % výšku pokuty FNCBV, keď zohľadnila protiprávne blokády zariadení členov FNCBV ako poľahčujúce okolnosti. ( 48 ) Zväz FNCBV sa domnieva, že Súd prvého stupňa mal preukázať jasne vyjadrenú vôľu FNCBV zúčastniť sa na predĺžení dohody, ktorú navrhli farmári.

91.

FNCBV sa totiž snaží preukázať, že sa nezúčastnil na predĺžení písomnej dohody z 24. októbra 2001 a činnosti skupín farmárov po formálnom uplynutí tejto dohody 30. novembra 2001 boli jednostranné.

92.

Je zjavné, že písomná dohoda z 24. októbra 2001 vstúpila do platnosti v období výrazného napätia na trhu s hovädzím dobytkom vo Francúzsku po prepuknutí druhej krízy „šialených kráv“ a farmári vytvárali značný tlak na prevádzkovateľov bitúnkov okrem iného vo forme blokád bitúnkov. Zväz FNCBV však nespochybňuje právnu kvalifikáciu dohody z 24. októbra 2001 ako dohody uzavretej na účely článku 81 ods. 1 ES, napriek situácii, v ktorej táto dohoda vznikla. Okrem toho, ako som už uviedol vyššie, ( 49 ) domnievam sa, že skutočnosť, že uzavretie dohody stanovujúcej minimálne ceny a zastavenie dovozov alebo predĺženie takejto dohody nie je „spravidla“ ekonomicky výhodné pre prevádzkovateľov bitúnkov, sama osebe nespochybňuje zistenie Súdu prvého stupňa, že FNCBV sa zúčastnil na predĺžení dohody z 24. októbra 2001. Za okolností, aké nastali v prejednávanej veci, zastávam názor, že existencia určitého stupňa nátlaku alebo donútenia prevádzkovateľov bitúnkov nepopiera skutočnosť, že FNCBV sa zúčastnil na dotknutom predĺžení.

93.

Ako je uvedené vyššie, ( 50 ) domnievam sa, že Súd prvého stupňa v bodoch 164 až 184 napadnutého rozsudku poskytol dostatočný dôkaz, že FNCBV sa podieľal na predĺžení dohody z 24. októbra 2001. Navyše zistenie Súdu prvého stupňa, že FNCBV sa skutočne zúčastnil na dotknutom predĺžení, nie je spochybnené skutočnosťou, že Súd prvého stupňa uviedol, že Komisia pri stanovovaní výšky uložených pokút správne zohľadnila hospodárske a skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu dohody z 24. októbra 2001 a k jej predĺženiu.

94.

Zastávam názor, že FNCBV nepreukázal, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že FNCBV sa podieľal na predĺžení dohody z 24. októbra 2001.

95.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod vo veci C-101/07 P ako nedôvodný.

96.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na dve časti, FNCBV subsidiárne navrhuje, aby v prípade, ak Súdny dvor rozhodne, že tento zväz sa zúčastnil na predĺžení dohody z 24. októbra 2001, Súdny dvor zohľadnil, že dohoda nie je protisúťažná a Súd prvého stupňa mal preskúmať jej účinky.

97.

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu FNCBV v podstate uvádza, že Súd prvého stupňa mal z preskúmania dohody z 24. októbra 2001 v jej osobitnom právnom a hospodárskom kontexte vyvodiť záver, že obmedzujúcu povahu tejto dohody nebolo možné odvodiť zo samotného znenia tejto dohody. Dotknutá dohoda bola prijatá na účely kompenzácie nečinnosti orgánov Spoločenstva. Zväz FNCBV takisto pripomína, že dohoda z 24. októbra 2001 bola prospešná pre spotrebiteľov.

98.

V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu FNCBV tvrdí, že dohoda nemala žiadny výrazný dopad na dovoz, spotrebiteľské ceny ani na vzťahy medzi farmármi a prevádzkovateľmi bitúnkov.

99.

Zastávam názor, že cieľom dohody z 24. októbra 2001 a jej ústneho predĺženia bolo zastavenie dovozov hovädzieho a teľacieho mäsa do Francúzska a stanovenie minimálnej ceny pre určité kategórie hovädzieho dobytka. Napriek situácii, v ktorej táto dohoda vznikla a ktorá bola preskúmaná Súdom prvého stupňa, sa domnievam, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dohodu z 24. októbra 2001 kvalifikoval ako protisúťažnú.

100.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol štvrtý subsidiárny odvolací dôvod vo veci C-101/07 P ako nedôvodný.

101.

Po preskúmaní štyroch odvolacích dôvodov uvedených FNSEA, FNB, FNPL a JA a šiestich odvolacích dôvodov, ktoré uviedol FNCBV, zastávam názor, že žiadny z nich nie je dôvodný, a preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolania vo veciach C-101/07 P a C-110/07 P.

102.

Podľa článku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 69 ods. 2 tohto poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľov na náhradu trov konania a tieto zväzy nemali úspech vo svojich dôvodoch, je podľa môjho názoru opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania. Domnievam sa, že v súlade s článkom 69 ods. 4 tohto poriadku by Francúzska republika mala znášať svoje vlastné trovy konania.

103.

Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: