Vec T‑11/06 R
Romana Tabacchi SpA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Hospodárska súťaž – Zaplatenie pokuty – Banková záruka – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov – Čiastočný a podmienený odklad“
Abstrakt uznesenia
1. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Návrh – Formálne náležitosti
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 a článok 104 ods. 3)
2. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty – Podmienky nariadenia – Výnimočné okolnosti
(Článok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)
3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže – Zváženie všetkých dotknutých záujmov
(Článok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)
4. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Zmena alebo zrušenie
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 108)
1. Na základe článku 104 ods. 3 a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Tento údaj musí byť dostatočne jasný a presný na to, aby umožnil odporcovi pripraviť si svoju obranu a súdu Spoločenstva rozhodnúť o návrhu prípadne aj bez ďalších podporných informácií. S cieľom zaistiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné na to, aby bol návrh prípustný, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založený, vyplývali prinajmenšom stručne, ale ucelene a zrozumiteľne z textu samotného návrhu.
(pozri bod 47)
2. Návrh na odklad výkonu povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty môže byť prijatý len za výnimočných okolností. Možnosť požadovať zriadenie finančnej záruky je totiž výslovne stanovená pre konania o nariadení predbežných opatrení rokovacími poriadkami Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa a zodpovedá všeobecnému a rozumnému postupu Komisie.
Existencia takýchto výnimočných okolností sa v podstate môže považovať za preukázanú vtedy, keď strana, ktorá požaduje, aby bola zbavená povinnosti zriadiť požadovanú bankovú záruku, poskytne dôkaz o tom, že je pre ňu objektívne nemožné túto záruku zriadiť alebo že by jej vytvorenie ohrozilo jej existenciu.
Pokiaľ ide o uvedenú nemožnosť, relevantnosť listov o odmietnutí zriadiť bankovú záruku, ktoré žalobca predložil, musí byť posúdená vo svetle objektívnej hospodárskej situácie, takže táto relevantnosť listov nemôže byť ako taká vylúčená z dôvodu ich nízkeho počtu.
Na zhodnotenie schopnosti podniku zriadiť uvedenú bankovú záruku je potrebné zohľadniť aj skupinu spoločností, od ktorých je žalobca priamo alebo nepriamo závislý, ako aj jeho akcionárov, najmä pokiaľ ide o možnosť poskytnutia zaistení, ktoré by mohli banky požadovať. Takáto požiadavka vyplýva na jednej strane z verejného záujmu, ktorý sa spája s výkonom rozhodnutí Komisie a ochranou finančných záujmov Spoločenstva, a na druhej strane z výhod, ktoré môžu pre jeho akcionárov vyplývať z prípadného antikonkurenčného správania spoločnosti. Toto zohľadnenie situácie skupiny, ku ktorej patrí, v žiadnom prípade neznamená, že by pokuta alebo zodpovednosť za porušenie mohli byť pričítané tretím osobám.
(pozri body 97, 98, 102, 111, 118)
3. Sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežného opatrenia prináleží pri preskúmavaní návrhu na odklad výkonu povinnosti uloženej podniku zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže zvážiť na jednej strane záujem žalobcu zabrániť tomu, aby sa v prípade nemožnosti zriadiť bankovú záruku pristúpilo k okamžitému vymoženiu pokuty, a na strane druhej finančný záujem Spoločenstva na vymožení pokuty, ako aj, všeobecnejšie, verejný záujem, ktorý je spojený s ochranou účinnosti pravidiel hospodárskej súťaže práva Spoločenstva a odstrašujúcim významom pokút uložených Komisiou.
(pozri bod 135)
4. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia má na základe článku 108 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa možnosť kedykoľvek v dôsledku zmeny okolností zmeniť alebo zrušiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Pod „zmenou okolností“ sudca rozhodujúci o nariadení predbežného konania rozumie hlavne okolnosti faktickej povahy, ktoré môžu v prejednávanej veci zmeniť posúdenie kritéria naliehavosti. Okrem toho táto možnosť vyjadruje zásadne neistý charakter opatrení nariadených sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia v práve Spoločenstva.
(pozri bod 147)
UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA
z 13. júla 2006 (*)
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Hospodárska súťaž – Zaplatenie pokuty – Banková záruka – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov – Čiastočný a podmienený odklad“
Vo veci T‑11/06 R,
Romana Tabacchi SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa a G. C. Rizza, advokáti,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier a F. Amato, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je na jednej strane návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 20. októbra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko) v rozsahu, v akom žalobcovi udeľuje pokutu vo výške 2,05 milióna eur, a na strane druhej návrh, ktorého cieľom je oslobodenie od povinnosti zriadenia bankovej záruky ako podmienky okamžitého nevymáhania uvedenej pokuty,
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
vydal toto
Uznesenie
Skutkový stav, konanie a návrhy
1 Dňa 20. októbra 2005 Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko) (ďalej len „rozhodnutie“). V článku 1 rozhodnutia Komisia určila, že sedem významných talianskych spracovávateľov surového tabaku, medzi ktorými je aj Romana Tabacchi SpA, uzatvorilo dohody alebo postupovalo zosúladeným postupom s cieľom určiť podmienky nákupu surového tabaku v Taliansku tak pre priame nákupy od výrobcov, ako aj pre nákupy od tretích osôb zaoberajúcich sa jeho balením. Komisia určila najmä to, že žalobca konal zosúladeným postupom od októbra 1997 do 5. novembra 1999, ako aj od 29. mája 2001 do 19. februára 2002.
2 Článok 2 rozhodnutia ukladá žalobcovi pokutu vo výške 2,05 milióna eur, splatnú v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia, čo sa stalo 10. novembra 2005.
3 V liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutie bolo upresnené, že ak by žalobca podal na Súd prvého stupňa žalobu, Komisia nepristúpi k vymáhaniu pokuty, pokiaľ bude vec pred týmto súdom prejednávaná, ak zo sumy dlhu budú plynúť úroky odo dňa uplynutia lehoty na zaplatenie a ak bude najneskôr k tomuto dátumu, teda 10. februára 2006, zriadená prijateľná banková záruka.
4 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. januára 2006 podal na základe článku 230 štvrtého odseku ES žalobu smerujúcu k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia, pokiaľ ide o výpočet výšky pokuty a v dôsledku toho o zníženie samotnej pokuty.
5 Samostatným podaním podaným do kancelárie v ten istý deň žalobca na základe článku 242 ES a článku 104 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa požiadal o to, aby sa na jednej strane odložil výkon rozhodnutia, a na druhej strane o to, aby bol žalobca oslobodený od povinnosti zriadiť bankovú záruku pre platbu pokuty ako podmienky jej okamžitého nevymáhania.
6 Dňa 10. februára 2006 Komisia predložila svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
7 Na výzvu sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia žalobca 3. marca 2006 predložil nové pripomienky, ku ktorým Komisia predložila svoje vlastné pripomienky 29. marca 2006.
8 Dňa 8. mája 2006 žalobca predložil doplňujúce dokumenty, z ktorých vyplýva, že listom z 20. apríla 2006 navrhol zaplatenie pokuty v splátkach, čo však Komisia listom z 5. mája 2006 zamietla.
9 Dňa 15. mája 2006 predseda Súdu prvého stupňa vypočul ústne pripomienky účastníkov konania.
10 Pri vypočutí sa účastníci konania zaviazali preskúmať možnosť zaplatenia pokuty v splátkach a predsedovi Súdu prvého stupňa oznámiť výsledok svojich rozhovorov.
11 Samostatným podaním podaným do kancelárie 26. mája 2006, následne opraveným 30. mája 2006, žalobca oznámil predsedovi Súdu prvého stupňa návrh na platbu v splátkach, ktorý Komisia zamietla podaním podaným do kancelárie 6. júna 2006.
12 Vo svojom návrhu žalobca navrhuje, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia:
– do vydania konečného rozsudku vo veci samej odložil výkon rozhodnutia v rozsahu, v akom žalobcovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu,
– oslobodil žalobcu od povinnosti zriadiť bankovú záruku najneskôr do 10. februára 2006 ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty,
– zaviazal Komisiu na úhradu trov tohto konania o nariadení predbežného opatrenia,
– nariadil akékoľvek iné opatrenie, ktoré bude považovať za potrebné.
13 Vo svojich pripomienkach žalovaná navrhuje, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia:
– zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
14 Na základe spojených ustanovení článkov 242 ES a 243 ES na jednej strane a článku 225 ods. 1 ES na druhej strane Súd prvého stupňa môže, ak usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.
15 Článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa musí zamietnuť, ak jedna z nich nie je splnená [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia pristúpi v prípade potreby aj k posúdeniu dotknutých záujmov (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 21. januára 2004, FNSEA a i./Komisia, T‑245/03 R, Zb. s. II‑271, bod 13).
O prípustnosti návrhu
Tvrdenia účastníkov konania
16 Komisia sa domnieva, že žiadny z dôvodov, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojom návrhu, nespĺňa podmienky stanovené v článku 104 rokovacieho poriadku, a to hlavne preto, že nie sú dostatočne podložené dôkazmi a nepredstavujú hlavné skutkové okolnosti, o ktoré sa žalobca opiera.
17 Žalobca sa naopak domnieva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemusí obsahovať všetky dôkazy, o ktoré sa opiera žaloba vo veci samej. Okrem toho podľa neho cieľom článku 104 rokovacieho poriadku je zaručiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti, a to hlavne preto, aby bolo možné zabezpečiť žalovanej predložiť svoje pripomienky. V prejednávanej veci nebolo Komisii zabránené predložiť svoje pripomienky, keďže sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podrobne vyjadrila.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia
18 Ak výklad dôvodov, o ktoré sa opiera žaloba vo veci samej, nespĺňa požiadavky jasnosti stanovené v článku 104 rokovacieho poriadku, ako to tvrdí Komisia, návrh by mal byť považovaný za neprípustný (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 15. januára 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T‑236/00 R, Zb. s. II‑15, bod 34).
19 Tvrdenia Komisie k tomuto bodu budú preskúmané v rámci prieskumu každého z týchto dôvodov predložených na podporu existencie fumus boni iuris.
20 Bolo by teda vhodné preskúmanie prípustnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odkázať na preskúmanie prípustnosti predložených dôvodov.
O predmete návrhu
Tvrdenia účastníkov konania
21 Komisia tvrdí, že návrh žalobcu by sa mal vykladať v tom zmysle, že jeho cieľom je len dosiahnuť oslobodenie od povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania sumy pokuty uloženej rozhodnutím a v dôsledku toho jeho cieľom nie je odloženie vykonateľnosti rozhodnutia.
22 Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne pripomienky.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia
23 Žalobca vo svojom návrhu na jednej strane navrhuje, aby sa odložil výkon rozhodnutia, pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť pokutu uloženú Komisiou, kým Súd prvého stupňa nerozhodne o žalobe vo veci samej, a na druhej strane, aby bol žalobca oslobodený od povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty.
24 Pritom je nesporné, že Komisia vo svojom liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutie žalobcovi upresnila, že ak žalobca podá žalobu na Súd prvého stupňa, nepristúpi sa k žiadnemu vymáhaniu pokuty počas doby, po ktorú bude vec pred týmto súdom prejednávaná, ak zo sumy dlhu budú bežať úroky odo dňa uplynutia lehoty na zaplatenie a ak bude najneskôr do 10. februára 2006 zriadená pre Komisiu prijateľná banková záruka, ktorá bude pokrývať výšku istiny, ako aj splatné úroky a prirážky.
25 Okrem toho Komisia pri vypočutí uviedla, že, očakávajúc vydanie rozhodnutia sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia k tomuto návrhu, ešte nezačala nútený výkon rozhodnutia.
26 Z uvedeného vyplýva, že predmetom návrhu žalobcu, ako to tvrdí Komisia, je len dosiahnutie oslobodenia od povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania výšky pokuty uloženej rozhodnutím.
O fumus boni iuris
Tvrdenia účastníkov konania
27 Podľa žalobcu je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená.
28 Žalobca sa v prvom rade domnieva, že rozhodnutie je neplatné v dôsledku nedostatku dôkazov, nelogického charakteru jeho zdôvodnenia a okrem toho porušením zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretože Komisia na účely výpočtu základnej čiastky pokuty nezohľadnila skutočnosť, že skutočný účinok kartelu na trh bol nulový alebo nanajvýš nepatrný.
29 V druhom rade je žalobca toho názoru, že rozhodnutie je neplatné v dôsledku nelogického charakteru jeho odôvodnenia a zásahu do zásady rovnosti zaobchádzania. Na jednej strane mala Komisia zohľadniť rozdiel medzi podielmi žalobcu na trhu a podielmi jeho konkurentov na trhu počas zvyšovania základnej čiastky pokuty, a to preto, aby základnú čiastku pokuty prispôsobila zvláštnemu významu dotknutého podniku. Na druhej strane mala Komisia zohľadniť priemerný podiel žalobcu na trhu počas trvania jeho účasti na protiprávnom konaní a nie podiel na trhu len za posledný rok jeho účasti na protiprávnom konaní. Podľa žalobcu Komisia v každom prípade nezohľadnila obdobia prerušenia jeho účasti na protiprávnom konaní.
30 V treťom rade je rozhodnutie dotknuté nedostatkom odôvodnenia a dôkazov a nespĺňa povinnosť týkajúcu sa dôkazného bremena a je neplatné v dôsledku zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keďže Komisia na účely stanovenia základnej čiastky pokuty určila čas trvania účasti žalobcu na protiprávnom konaní bez zohľadnenia dôkazných prvkov, ktoré by preukázali, že celkom prerušil svoju účasť v karteli vo februári 1999 a že ju už nikdy neobnovil. Čas trvania účasti žalobcu v karteli by mal byť skrátený o dva roky a šesť mesiacov a stanovená na devätnásť mesiacov.
31 Vo štvrtom rade Komisia nesplnila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie a dopustila sa zjavného porušenia svojej úlohy viesť vyšetrovanie starostlivo a nestranne, keďže na jednej strane nezohľadnila poľahčujúce okolnosti spojené s nátlakom vyvíjaným na žalobcu inými spoločnosťami, ako aj s jeho vyložene pasívnou úlohou a na druhej strane zo skutkového hľadiska dostatočne nezohľadnila systematické neuplatňovanie zásad kartelu.
32 A napokon, v piatom rade sa Komisia dopustila zneužitia právomoci, keďže sa rozhodnutie ukázalo ako nespravodlivé a neprimerané s ohľadom na organizačnú a majetkovú štruktúru žalobcu a jeho skutočnú platobnú schopnosť do tej miery, že vážne ohrozuje jeho ďalšiu existenciu, keďže výška pokuty uloženej žalobcovi sa rovná takmer dvojnásobku jeho základného imania.
33 Komisia sa domnieva, že dôvody predložené žalobcom na jednej strane nie sú prípustné a na druhej strane, aj keby boli prípustné, neumožňovali by uznať existenciu fumus boni iuris.
34 Pokiaľ ide o prvý dôvod návrhu, Komisia sa domnieva, že žalobca neuviedol skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje názor, že kartel nemal žiadny vplyv, prípadne mal len veľmi malý vplyv, na trh. Bez preskúmania žaloby vo veci samej teda nie je možné posúdiť, či tento dôvod spĺňa minimálne podmienky preukazujúce existenciu fumus boni iuris. Z toho dôvodu uvedený dôvod návrhu nespĺňa podmienky článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku a v dôsledku toho je neprípustný a nemôže sa brať do úvahy na účely preverenia existencie fumus boni iuris.
35 V každom prípade, aj keď by bol prvý žalobný dôvod prípustný, nebol by dôvodný. Komisia sa domnieva, že podľa ustálenej judikatúry cenové kartely, o aké ide aj v prejednávanej veci, vždy svojou povahou predstavujú závažné porušenie článku 81 ES a že s ohľadom na takéto porušenia má Komisia širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o stanovenie výšky pokuty, pokiaľ sa dodržia kritériá stanovené usmerneniami k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (ďalej len „usmernenia“).
36 Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Komisia sa domnieva, že žalobca neposkytol základné skutkové skutočnosti, ktoré bez preskúmania žaloby vo veci samej umožňujú posúdiť, či daný dôvod spĺňa minimálne podmienky charakterizujúce existenciu fumus boni iuris. Žalobca zvlášť neupresňuje, aký je alebo aký by podľa jeho názoru bol jeho podiel na trhu alebo podiel dvoch jeho konkurentov ani v priebehu posledného roku protiprávneho konania, ani urobením priemeru podielov na trhu počas rokov vykonávania kartelu. Tento dôvod teda musí byť na účely prieskumu existencie fumus boni iuris považovaný za neprípustný.
37 V každom prípade, aj keby bol druhý žalobný dôvod prípustný, nebol by dôvodný. Podľa Komisie totiž z ustálenej judikatúry vyplýva, že uplatnenie rovnakej základnej čiastky pokuty na podniky, ktoré majú podiel na trhu v rozsahu, ktorý nie je neprimerane veľký, nie je porušením zásady rovnosti zaobchádzania. V prejednávanej veci ide o rozpätie medzi 9 až 11 %, a teda nie je neprimerane veľký.
38 Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, ktorý sa vzťahuje na dĺžku trvania účasti žalobcu v karteli, podľa Komisie je neprípustný alebo minimálne zjavne nevhodný na dokázanie existencie fumus boni iuris, pretože žalobca nepredložil na jeho podporu žiadny dôkaz.
39 Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod, žalobca podľa Komisie na jednej strane neposkytol žiadny dôkaz o údajnom tlaku vyvíjanom na žalobcu ostatnými podnikmi, ktoré boli účastníkmi kartelu, a na druhej strane nevysvetľuje dôvody, pre ktoré si myslí, že rozhodnutie neprikladá pasívnemu alebo rušivému správaniu žalobcu v rámci kartelu žiaduci význam, ktorý malo v rámci dohody. Dôvod je teda neprípustný alebo prinajmenšom zjavne neopodstatnený.
40 Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod, Komisia sa domnieva, že sa opiera o veľmi všeobecnú kritiku na to, aby bolo možné posúdiť jeho serióznosť a dôvodnosť. V dôsledku toho nie je prípustný na účely preskúmania fumus boni iuris.
41 Pokiaľ ide o tvrdenia Komisie o neprípustnosti, žalobca namieta, že ak má byť návrh na nariadenie predbežného opatrenia prípustný, hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založený, musia stručne, ale zároveň ucelene a zrozumiteľne, vyplývať z textu samotného návrhu. Naopak, v rozpore s tvrdeniami Komisie nie je potrebné okamžite poskytnúť dôkaz dovolávaných dôvodov, keďže žalobca bude musieť v plnom rozsahu splniť požiadavky dokazovania v rámci hlavného konania.
42 Žalobca tvrdí, že keď Komisia predkladá svoje pripomienky a sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia je schopný vykonať svoj prieskum, návrh musí byť považovaný jedine za prípustný. V skutočnosti predloženie pripomienok Komisie dokazuje, že dôvody vznesené v návrhu spĺňajú podmienky článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku a že tento návrh je prípustný. Vzhľadom na to žalobca poznamenáva, že aj napriek svojej námietke neprípustnosti Komisia odpovedala na návrh predložením presných a artikulovaných pripomienok, dokazujúc tak ucelený a zrozumiteľný charakter tvrdení predložených žalobcom na podporu dôvodov odôvodňujúcich fumus boni iuris žaloby.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia
43 Je potrebné uznať, že aspoň niektoré dôvody, ktorých sa žalobca dovoláva, sa na prvý pohľad zdajú byť relevantné a v každom prípade nie celkom neopodstatnené.
44 Je to tak hlavne pri prvom a pri jednej časti druhého žalobného dôvodu.
– O prvom žalobnom dôvode založenom najmä na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
45 Žalobca vyhlasuje, že Komisia pri výpočte východiskovej sumy pokuty nezohľadnila skutočný vplyv kartelu na trh, ktorý bol podľa neho nulový alebo prinajlepšom nepatrný.
46 Komisia sa na jednej strane dovoláva neprípustnosti dôvodu, keďže neuvádza skutkové okolnosti, na základe ktorých žalobca nadobudol presvedčenie, že kartel nemal vplyv na trh, a na druhej strane sa pravdepodobne domnieva, že keď je charakter porušenia taký, že musí byť považované za veľmi závažné, posúdenie vplyvu kartelu na trh nie je potrebné.
47 Pokiaľ ide o prípustnosť žalobného dôvodu, je potrebné pripomenúť, že na základe článku 104 ods. 3 a článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku musí návrh na začatie konania obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Tento údaj musí byť dostatočne jasný a presný na to, aby umožnil odporcovi pripraviť si svoju obranu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez ďalších podporných informácií. S cieľom zaistiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné na to, aby bola žaloba prípustná, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, vyplývali prinajmenšom stručne, ale ucelene a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 17. februára 2006, Nijs/Dvor audítotov, T‑171/05 R II, Zb. VS s. I‑A‑169, II‑761, bod 23).
48 V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že žalovaná netvrdí, že nebola schopná pripraviť si svoju obranu z dôvodu nedostatočne jasného a zrozumiteľného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ako žalobca zdôrazňuje, Komisia predložila pripomienky odpovedajúce veľmi podrobne na daný žalobný dôvod.
49 Je teda namieste konštatovať, že návrh obsahuje predmet sporu, ako aj zhrnutie argumentov, ktorých sa žalobca dovoláva, ktoré umožňujú rozhodnúť o návrhu samotnom.
50 Prekážka konania vznesená Komisiou teda musí byť zamietnutá.
51 Z vyššie uvedeného, ako aj z úvah uvedených v bodoch 16 až 20 vyššie okrem toho vyplýva, že je namieste sa domnievať, že návrh samotný je prípustný.
52 Pokiaľ ide o preskúmanie merita tohto dôvodu, žalobca sa opiera o judikatúru Súdu prvého stupňa, podľa ktorej musí pri určovaní závažnosti porušenia v prípade cenových kartelov byť zistené, že dohody účinne umožnili dotknutým podnikom dosiahnuť vyššiu cenovú úroveň obchodu, ako by bola v čase, ak by kartelová dohoda neexistovala (rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T‑224/00, Zb. s II‑2597, bod 151).
53 Komisia sa naopak na jednej strane opiera o judikatúru Súdu prvého stupňa, podľa ktorej indikatívny opis porušení v usmerneniach, ktoré možno považovať za veľmi závažné, neuvádza žiadnu požiadavku týkajúcu sa vplyvu alebo vzniku účinkov na konkrétnu geografickú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 150). Na druhej strane odôvodňuje tú okolnosť, že vplyv kartelu nebol zohľadnený pri výpočte výšky pokuty, pričom sa vychádzalo z usmernení, ktoré uvádzajú, že Komisia má zohľadniť vplyv porušenia, len ak je zmerateľné. V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že nemala informácie na zmeranie uvedeného vplyvu a v dôsledku toho ho nebolo možné zmerať.
54 Je teda potrebné konštatovať, že podľa usmernení (bod 1 A prvý odsek) „pri posudzovaní závažnosti porušenia pravidiel sa musí brať do úvahy... skutočný dosah na trh, tam, kde je ho možné merať...“.
55 Rovnako je Komisia povinná v súlade s judikatúrou vykonať takéto preskúmanie, ak sa zdá, že je možné taký vplyv odmerať (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, body 45 a 143; a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System AB/Komisia, T‑241/01, Zb. s. II‑2917, bod 122).
56 Je teda potrebné konštatovať, že v tomto štádiu nemôže sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia na prvý pohľad na jednej strane prísť k záveru, že je povinnosťou dotknutého podniku preukázať v rámci správneho konania, že vplyv porušenia je možné zmerať, a teda že ho musí Komisia zohľadniť, a na druhej strane, že v prejednávanej veci vplyv bolo alebo nebolo možné zmerať.
57 Z uvedeného vyplýva, že tento dôvod nie je celkom neopodstatnený a že si zaslúži dôkladné preskúmanie Súdom prvého stupňa v rámci žaloby vo veci samej.
– O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
58 Žalobca namieta kritérium výpočtu podielu na trhu, ktoré Komisia použila na stanovenie výšky pokuty.
59 Podľa žalobcu by v prípade účasti na porušení, ktoré bolo prerušované, nemal byť ako kritérium stanovenia pokuty považovaný podiel na trhu počas celého posledného roku trvania porušovania. Skôr by malo ísť o priemernú hodnotu, ktorá by zohľadnila celý vývoj podielov na trhu v priebehu rokov účasti na kartely, ako aj prerušenia účasti na porušovaní, ktoré boli zistené.
60 V prejednávanej veci sa žalobca domnieva, že na účely stanovenia základnej čiastky pokuty podľa závažnosti porušovania sa mala Komisia odvolať na jeho priemerný podiel na trhu za obdobie rokov 1997 až 2001 a nie len na jeho podiel na trhu v obchodnom roku 2001 a zohľadniť prerušenie za obdobie rokov 1999 až 2000. Keďže bolo vhodné použiť obdobný spôsob výpočtu pre žalobcu a pre ostatných účastníkov kartelu, ktorých účasť však nebola prerušená, rozhodnutie je postihnuté vadou v dôsledku rozdielneho zaobchádzania a nelogického odôvodnenia predmetnej časti.
61 Keďže prekážka konania vznesená Komisiou týkajúca sa prípustnosti tohto dôvodu je rovnaká ako prekážka konania vznesená v prípade prvého dôvodu, je namieste ich zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 47 až 50 vyššie.
62 Okrem toho, pokiaľ ide o dôvodnosť tohto žalobného dôvodu, je potrebné konštatovať, že Komisia toto tvrdenie vo svojich pripomienkach k návrhu na vydanie predbežného opatrenia nenamieta. Touto otázkou sa Komisia zaoberá až vo svojich pripomienkach z 29. marca 2006. V týchto pripomienkach sa obmedzuje na konštatovanie, že žalobca nepredložil dôkaz, že priemerná hodnota podielu na trhu v rokoch, keď dochádzalo k porušovaniu, bola podstatne nižšia ako podiel na trhu žalobcu v roku 2001.
63 Z toho následne vyplýva, že Komisia sa nevyjadrila k otázke, či rozhodnutie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, keď potvrdila, že pre žalobcu aj ostatných účastníkov kartelu, ktorých účasť nebola žiadnym spôsobom prerušená, bolo potrebné použiť obdobný spôsob výpočtu.
64 Navyše je namieste pripomenúť, že v obave o transparentnosť a s cieľom zvýšiť právnu istotu dotknutých podnikov Komisia zverejnila usmernenia, v ktorých stanovuje spôsob výpočtu, ktorý používa v každom jednotlivom prípade. V tomto ohľade Súdny dvor usúdil, že prijatím takýchto pravidiel správania a zverejnením oznámenia, že ich bude v budúcnosti v príslušných prípadoch uplatňovať, sa Komisia sama obmedzuje vo výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako je zásada rovnosti zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery. Okrem toho usmernenia, aj keď nie sú právnym základom rozhodnutia, všeobecne a abstraktne určujú metodológiu, ktorú si Komisia stanovila na účely určenia výšky pokút uložených samotným rozhodnutím a v dôsledku toho zaručujú právnu istotu podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, body 211 a 213).
65 V tomto ohľade bod 1 A usmernení uvádza, že bude potrebné zohľadniť efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným prevádzkovateľom, najmä spotrebiteľom, a je nevyhnutné stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci účinok.
66 Za týchto okolností teda sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia nemôže vylúčiť, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je efektívna ekonomická kapacita spôsobiť škodu správnejšie posúdená odkazom na priemer hodnoty podielov na trhu dotknutého podniku počas trvania porušovania s prihliadnutím na prípadné prerušenia, ako len samotným zohľadnením podielu na trhu tohto podniku v priebehu posledného roku, je opodstatnené.
67 Z uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod nie je celkom neopodstatnený.
68 Predchádzajúce úvahy postačujú na prijatie záveru, že minimálne jedna časť žalobných dôvodov predložených žalobcom je na prvý pohľad relevantná a v každom prípade nie je celkom neopodstatnená. Za týchto podmienok je vhodné v prejednávanej veci uznať existenciu fumus boni iuris (pozri v tomto zmysle uznesenie FNSEA a i./Komisia, už citovaný v bode 15 vyššie, bod 55).
O naliehavosti
Tvrdenia účastníkov konania
69 Žalobca sa domnieva, že podmienka, ktorá sa týka naliehavosti, je v prejednávanej veci splnená.
70 Na úvod žalobca tvrdí, že nepatrí veľkej skupine, ale dvom fyzickým osobám, pani Marina D’Ottavi a pánovi Paolo Baiani (ďalej len „manželia Baiani“), a že jeho veľkosť nie je dôležitá, keďže základné imanie dosahuje len 1,1 milióna eur a jeho obrat v roku 2004 bol len približne 20 miliónov eur.
71 Po prvé žalobca tvrdí, že požiadal o bankovú záruku v dvoch bankách, najmä v UniCredit Banca d’Impresa SpA a Sanpaolo IMI SpA, ktoré mu ju odmietli prideliť.
72 Dôvody tohto odmietnutia sa dajú jednoducho zistiť s ohľadom na jednej strane na tú skutočnosť, že pokuta dosiahla výšku takmer dvojnásobku základného imania žalobcu, pričom samotné zaúčtovanie pokuty do účtovníctva spoločnosti by stačilo na jeho vstup do likvidácie, a na druhej strane na tú skutočnosť, že dotknuté banky vedeli, že žalobca už niekoľko rokov prechádzal ťažkým obdobím v dôsledku čistého zníženia jeho podielu na trhu o 33 % len za dva hospodárske roky (z 12,15 % v roku 2002 na 8,1 % v roku 2004). Toto ťažké obdobie vysvetľovalo, že účtovné výsledky za tri posledné hospodárske roky boli záporné a spôsobili v roku 2004 stratu 361 642 eur, v roku 2003 stratu 93 030 eur a v roku 2002 stratu 66 709 eur.
73 Po druhé žalobca podotýka, že manželia Baiani ako akcionári žalobcu osobitne požiadali tie isté banky o podobnú záruku. Banky opäť odmietli udeliť požadovanú záruku.
74 A napokon po tretie, podľa žalobcu by mu okamžité vymoženie pokuty spôsobilo vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Toto zaplatenie pokuty by malo za následok najmä jeho odchod z trhu.
75 Pokiaľ ide o Komisiu, tá pripomína, že podľa ustálenej judikatúry môže byť návrhu na výkon povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku na okamžité nevymáhanie pokuty vyhovené len za existencie výnimočných okolností. Podľa Komisie pritom existencia výnimočných okolností môže byť v zásade považovaná za preukázanú, ak účastník konania, ktorý žiada oslobodenie od povinnosti zriadiť požadovanú bankovú záruku, predloží dôkaz, že je pre neho po prvé objektívne nemožné túto bankovú záruku zriadiť a po druhé, že jej zriadenie by ohrozilo jeho existenciu.
76 Pokiaľ ide o druhú podmienku, žalobca neposkytol ani tvrdenie, ani dôkaz na podporu týchto tvrdení.
77 Pokiaľ ide o prvú podmienku, Komisia sa domnieva, že žalobca nepreukázal, že preňho bolo objektívne nemožné zriadiť túto záruku.
78 Po prvé, pokiaľ ide o listy týchto dvoch bánk, žalobca najskôr nevysvetlil, prečo sa obrátil len na dve banky. Ďalej neupresnil, či bol stálym klientom týchto dvoch bánk. Okrem toho neponúkol primerané záruky. Navyše nepredložil dokumenty, ktoré by vysvetľovali jeho hospodársku a finančnú situáciu.
79 Po druhé je možné urobiť rovnaké úvahy s ohľadom na listy, ktoré sa týkajú obidvoch akcionárov žalobcu. Na jednej strane nie je zrejmé, či sú alebo nie sú stálymi klientmi obidvoch bánk, na druhej strane nebol predložený žiadny dokument, ktorý by vysvetľoval ich hospodársku a finančnú situáciu.
80 Po tretie Komisia tvrdí, že žalobca neposkytol žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že pokuta zodpovedá dvojnásobku jeho základného imania. Komisia tvrdí, že straty vzniknuté žalobcovi nie sú v porovnaní s jeho obratom vysoké, zvlášť pokiaľ ide o roky 2002 a 2003.
81 Po štvrté žalobca neposkytol žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého by zaúčtovanie pokuty do účtovníctva spoločnosti spôsobilo jej likvidáciu.
82 A napokon po piate Komisia podotýka, že do decembra 2005 bol žalobca súčasťou mnohonárodnej holandskej skupiny, ktorá predala svoj podiel na kapitále žalobcu vo výške 80 % manželom Baiani hneď po oznámení rozhodnutia.
83 Vo svojich pripomienkach z 3. marca 2006 žalobca spochybňuje tvrdenia Komisie.
84 Po prvé sa žalobca odvoláva na to, že podľa judikatúry Súdu prvého stupňa odmietnutie poskytnutia bankovej záruky dvomi úverovými inštitúciami postačuje ako dôkaz nemožnosti získania takejto záruky. Okrem toho predkladá výpisy zo svojich bankových účtov v týchto dvoch bankách, z ktorých vyplýva, že účet žalobcu v Sanpaolo IMI bol otvorený v roku 1991 a účet v UniCredit Banca d‘Impresa bol otvorený v roku 1995, takže sa žalobca má považovať za stáleho klienta týchto dvoch bánk.
85 Po druhé žalobca vysvetľuje, že obidve banky veľmi dobre poznali hospodársku a finančnú situáciu žalobcu a že už prerušili jeho čerpanie úveru z dôvodu zhoršenia jeho situácie.
86 Po tretie žalobca predkladá dokumenty a upresňuje, že tieto dokumenty neboli k dispozícii v čase podania návrhu, ide najmä o jeho finančnú súvahu k 31. decembru 2005 (ďalej len „súvaha 2005“), správu audítorov z 10. januára 2006 a zápisnicu z riadneho valného zhromaždenia akcionárov z 20. januára 2006.
87 Zo súvahy 2005 vyplýva, že záporný výsledok 962 870 eur zohľadňuje rezervu vytvorenú na pokrytie rizika zaplatenia pokuty do výšky 1 000 000 eur. Napriek tomu, že tento výsledok by bol bez započítania tejto rezervy kladný vo výške 37 130 eur, však žalobca trvá na upresnení, že na dosiahnutie takéhoto výsledku musel predať závod v meste Cerratina (Taliansko), takže hodnota jeho investičného majetku sa zvýšila len na 563 874 eur, a teda sumu nižšu, ako je výška pokuty. Aj pohľadávky žalobcu, ktoré dosahovali 4 534 558 eur, sú nižšie ako jej dlhy, ktoré dosahujú 11 569 438 eur. Nakoniec, obrat žalobcu sa znížil z 20 568 101 eur v roku 2004 na 14 674 014 eur v roku 2005.
88 Pokiaľ ide o účinky zaúčtovania pokuty do účtovníctva žalobcu, žalobca upresňuje, že článok 2447 a článok 2484 štvrtý odsek talianskeho občianskeho zákonníka stanovujú, že zaúčtovanie položky pasív rovnajúce sa dvojnásobku základného imania do súvahy, ako je prípad pokuty uloženej v prejednávanej veci, znamená zníženie tohto imania na nulu. Zníženie imania pod zákonom stanovenú minimálnu výšku v prípade nezhodnotenia kapitálu by znamenalo povinnosť zvolať valné zhromaždenie s cieľom prerokovať vstup spoločnosti do likvidácie a z toho dôvodu začať konkurzné konanie.
89 Pokiaľ ide o vzťahy akcionárov žalobcu s bankami, ktoré im odmietli poskytnúť bankovú záruku, žalobca tvrdí, že títo akcionári mali otvorené účty v UniCredit Banca d‘Impresa prinajmenšom od roku 1999 a že sa teda museli považovať za stálych klientov.
90 Pokiaľ ide o odliv kapitálu žalobcu z holandskej skupiny, ktorá ho kontrolovala až do decembra 2005, žalobca vysvetľuje, že holandská spoločnosť Nicotiana Holding BV zakúpila od manželov Baiani ich podiel na kapitále žalobcu v roku 2002. Po oznámení rozhodnutia sa manželia Baiani rozhodli odkúpiť späť podiel za rovnakú cenu, za akú ho pred tromi rokmi predali, z dôvodu, že sa domnievali, že veľmi pravdepodobne vznikne spor so spoločnosťou Nicotiana Holding, ktorá pre nich bola významným obchodným partnerom.
91 Vo svojich pripomienkach z 29. marca 2006 Komisia najskôr vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o hodnotu závodu v meste Cerratina, ako vyplýva zo súvahy 2005. Ďalej uvádza, že žalobca aj napriek svojej povinnosti zaplatiť pokutu uprednostnil zaplatenie iných dlhov, hoci tieto dlhy ešte neboli splatné. Komisia napokon zdôrazňuje, že žalobca nikdy nenavrhol zaplatenie pokuty v splátkach.
92 Okrem toho, pokiaľ ide o spätné odkúpenie akcií manželmi Baiani, Komisia uvádza, že žalobca najskôr nepredložil zmluvu o prevode akcií podpísanú na tento účel v roku 2002. Potom počas právneho auditu, ktorý sa vykonal pred podpísaním zmluvy, informoval kupujúceho o riziku pokuty. Napokon nevysvetlil ani dôvod, prečo sa muselo odkúpenie vykonať bezprostredne po oznámení rozhodnutia, ani dôvod, prečo mal byť výsledok prípadného sporu so spoločnosťou Nicotiana Holding taký riskantný, ako sa žalobca domnieval.
93 Po vypočutí na výzvu predsedu Súdu prvého stupňa žalobca predložil na jednej strane zmluvu o predaji akcií z roku 2002, ktorou manželia Baiani predali svoj podiel na imaní žalobcu spoločnosti Nicotiana Holding, a na druhej strane poskytol niektoré doplňujúce informácie, ktoré umožňovali posúdiť hospodársku a finančnú situáciu akcionárov žalobcu.
94 Podľa žalobcu z týchto dokumentov vyplýva, že finančná situácia jeho akcionárov im neumožňuje zaplatiť celú pokutu, ani vytvoriť bankovú záruku požadovanú Komisiou.
95 Pokiaľ ide o Komisiu, tá sa na jednej strane domnieva, že dokumenty predložené žalobcom nie sú dostačujúce na preukázanie finančnej situácie jej akcionárov, a na druhej strane, že v každom prípade táto situácia, ako to z týchto dokumentov vyplýva, by mohla prinajmenšom umožniť manželom Baiani zlepšiť ich návrh na čiastočné zaplatenie.
96 Komisia dospela k záveru, že žalobca nepreukázal, že bolo pre neho objektívne nemožné zriadiť bankovú záruku alebo že by táto záruka ohrozila jeho existenciu.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia
97 Podľa ustálenej judikatúry môže byť návrh na odklad výkonu povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty prijatý len za výnimočných okolností (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 6. mája 1982, AEG/Komisia, 107/82 R, Zb. s. 1549, bod 6). Možnosť požadovať zriadenie finančnej záruky je totiž výslovne stanovená pre konania o nariadení predbežných opatrení rokovacími poriadkami Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa a zodpovedá všeobecnému a rozumnému postupu Komisie (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 5. augusta 2003, IRO/Komisia, T‑79/03 R, Zb. s. II‑3027, bod 25, a FNSEA a i./Komisia, už citované v bode 15 vyššie, bod 77).
98 Existencia takýchto výnimočných okolností sa v podstate môže považovať za preukázanú vtedy, keď strana, ktorá požaduje, aby bola zbavená povinnosti zriadiť požadovanú bankovú záruku, poskytne dôkaz o tom, že je pre ňu objektívne nemožné túto záruku zriadiť (FNSEA a i./Komisia, už citované v bode 15 vyššie, bod 78) alebo že by jej vytvorenie ohrozilo jej existenciu (uznesenie IRO/Komisia, už citované v bode 97 vyššie, bod 26).
99 Žalobca v prejednávanej veci netvrdí, že by zriadenie bankovej záruky ohrozilo jeho existenciu. Tvrdí však, že je preňho objektívne nemožné zriadiť takúto záruku.
100 Za týchto okolností je namieste preskúmať, či žalobca náležite preukázal, že je preňho objektívne nemožné zriadiť bankovú záruku.
101 Hlavným tvrdením žalobcu je, že žiadna banková inštitúcia nebola ochotná sa zaručiť za jeho dlh voči Komisii, pretože jej jeho finančná situácia neumožňovala zaistiť jeho platenie.
102 Pokiaľ ide po prvé o tvrdenia Komisie týkajúce sa vzťahu medzi žalobcom a oslovenými bankovými inštitúciami, je namieste v prvom rade poznamenať, že ako správne uvádza žalobca, relevantnosť listov o odmietnutí zriadiť bankovú záruku musí byť posúdená vo svetle objektívnej hospodárskej situácie žalobcu (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 28. júna 2000, Cho Yang Shipping/Komisia,T‑191/98 R II, Zb. s. II‑2551, bod 43). V dôsledku toho nemožno relevantnosť týchto listov ako takú vylúčiť len z dôvodu ich nízkeho počtu.
103 Tvrdenie Komisie, podľa ktorého predloženie len dvoch odmietavých listov nemôže stačiť na preukázanie nemožnosti žalobcu zriadiť bankovú záruku, preto nemožno prijať.
104 V druhom rade Komisia tvrdí, že žalobca na jednej strane jasne nepreukázal, že je stálym klientom dvoch oslovených bánk, a na druhej strane nepredložil dokumenty, ktoré by vysvetlili jeho hospodársku a finančnú situáciu.
105 Na jednej strane je pritom potrebné konštatovať, že žalobca predložil výpisy svojich bežných účtov otvorených v dotknutých dvoch bankách, pričom tieto účty existujú už niekoľko rokov. Je teda namieste sa domnievať, že žalobca bol stálym klientom obidvoch bánk, ktoré požiadal o bankovú záruku.
106 Na druhej strane žalobca predložil svoju ročnú účtovnú závierku za rok 2005 hneď po schválení jeho audítormi.
107 V prejednávanej veci je namieste najskôr konštatovať, že zo súvahy 2005 vyplýva záporný výsledok 962 870 eur, ktorý aj keď zahŕňa rezervu 1 000 000 eur, zohľadňuje len polovicu výšky pokuty skutočne uloženej žalobcovi. Ďalej kladná tendencia výsledku žalobcu v porovnaní s predchádzajúcim rokom musí byť posúdená s prihliadnutím na skutočnosť, že je zapríčinená prinajmenšom sčasti skôr predajom investičného majetku ako zvýšením obratu a že v každom prípade tento výsledok neumožňuje pokryť celú výšku pokuty. Nakoniec hodnota investičného majetku žalobcu je len 563 874 eur, teda menej, ako je celková výška pokuty. Nakoniec zadĺženie žalobcu je stále značné, rovnako ako zníženie jeho obratu v porovnaní s rokom 2004.
108 V prejednávanej veci teda žalobca rovnako formulovanými listami z 28. decembra 2005 a z 9. januára 2006 požiadal o bankovú záruku UniCredit Banca d‘Impresa a Sanpaolo IMI. Pokiaľ ide o prvú banku, je potrebné konštatovať, že jej zamietnutie sa zakladá výslovne na zápornom hodnotení hospodárskej a finančnej situácie žalobcu. Pokiaľ ide o druhú banku, hoci sa výslovne na také podmienky neodvoláva, žiadna skutočnosť v spise neumožňuje pochybovať o tom, že sú tiež dôvodom tohto odmietnutia.
109 S prihliadnutím na predchádzajúce je potrebné vziať do úvahy, že s ohľadom na zhodnotenie hospodárskej a finančnej situácie žalobcu jej tieto dve banky odmietli poskytnúť záruku požadovanú Komisiou.
110 Je teda namieste uznať, že žalobca právne dostačujúcim spôsobom preukázal svoju neschopnosť sám si zabezpečiť bankovú záruku požadovanú Komisiou.
111 Na zhodnotenie schopnosti žalobcu zriadiť bankovú záruku je predsa len potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť aj skupinu spoločností, od ktorých je žalobca priamo alebo nepriamo závislý, najmä pokiaľ ide o možnosť poskytnutia zaistení, ktoré by mohli banky požadovať. Takáto požiadavka vyplýva na jednej strane z verejného záujmu, ktorý sa spája s výkonom rozhodnutí Komisie a ochranou finančných záujmov Spoločenstva, a na druhej strane z výhod, ktoré môžu pre jeho akcionárov vyplývať z prípadného antikonkurenčného správania spoločnosti. Toto zohľadnenie situácie skupiny, ku ktorej patrí, v žiadnom prípade neznamená, že by pokuta alebo zodpovednosť za porušenie mohli byť pričítané tretím osobám (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 21. júla 1999, DSR-Senator Lines/Komisia, T‑191/98 R, Zb. s. II‑2531, bod 64 a tam citovanú judikatúru).
112 Je nesporné, že v momente, keď žalobca urobil kroky k zriadeniu bankovej záruky, jedinými akcionármi žalobcu boli manželia Baiani, ktorí spolu vlastnili všetky akcie žalobcu. Manželia Baiani sú k dnešnému dňu stále jedinými akcionármi žalobcu. Žalobca pritom tvrdí, že pre nich nebolo možné zriadiť bankovú záruku v jeho prospech.
113 Je namieste na úvod zdôrazniť, že skutočnosť, že spoločnosť Nicotiana Holding predala svoj podiel hneď po oznámení rozhodnutia, nie je v prejednávanej veci rozhodujúca.
114 Keďže prestala byť akcionárom žalobcu, na jednej strane od nej nie je možné žiadať žiadnu podporu a na druhej strane jej povinnosť zaplatiť pokutu uloženú žalobcovi by mohla byť odôvodnená len vtedy, ak by bola založená jej zodpovednosť za porušenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C‑279/98 P, Zb. s. I‑9693, bod 78).
115 Pokiaľ ide o tento posledný bod, je najskôr potrebné skonštatovať, že Nicotiana Holding nadobudla svoj podiel na imaní žalobcu v auguste 2002, teda v momente, keď sa žalobca prestal zúčastňovať kartelu, ako to skonštatovala Komisia.
116 Ďalej Komisia vyrátala 10 % limit stanovený v článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže uvedených v článkoch 81a 82 Zmluvy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 1, s. 1) iba na základe obratu žalobcu a nie na základe obratu skupiny Nicotiana Holding.
117 Napokon rozhodnutie nie je určené spoločnosti Nicotiana Holding.
118 S ohľadom na predchádzajúce je namieste určiť, či ekonomická a finančná situácia súčasných akcionárov žalobcu je taká, že je pre nich objektívne nemožné zriadiť bankovú záruku v jeho prospech.
119 V tomto ohľade je namieste konštatovať, že v prvom rade žalobca napísal listy z 28. decembra 2005 a 9. januára 2006, ktorými jeho akcionári požiadali o bankovú záruku na zaplatenie pokuty v bankách UniCredit Banca d‘Impresa a Sanpaolo IMI. Z týchto listov jasne vyplýva, že akcionári boli ochotní ponúknuť bankám všetky osobné alebo vecné záruky majetkom, ktorého boli vlastníkmi.
120 Žalobca potom predložil výpisy z účtov svojich dvoch akcionárov, ktoré preukazovali, že od septembra 2005 boli klientmi prinajmenšom UniCredit Private Banking SpA.
121 Ďalej žalobca predložil výpisy z daňových priznaní svojich akcionárov za rok 2004, z ktorých vyplýva, že majetok manželov Baiani nestačil na zaplatenie celej pokuty.
122 Na základe týchto skutočností je potrebné uznať, že žalobca predložil dostatočný dôkaz o objektívnej neschopnosti svojich akcionárov zriadiť bankovú záruku požadovanú Komisiou.
123 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mu môže vzniknúť vážna a nenapraviteľná ujma, ak nebude odložené splnenie povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku okamžitého nevymáhania pokuty, je namieste uviesť najskôr to, že celková výška pokuty je vyššia ako základné imanie žalobcu, ktorý, ako to vyplýva zo súvahy za rok 2005, dosahuje len 1,1 milióna eur, čo Komisia nepopiera. Taliansky občiansky zákonník ďalej stanovuje, že, okrem rekapitalizácie, zníženie základného imania pod zákonom stanovenú minimálnu výšku spôsobí zrušenie spoločnosti a jej vstup do likvidácie. Z predchádzajúceho napokon vyplýva, že súčasní akcionári žalobcu nemajú možnosť zriadiť bankovú záruku na celú sumu pokuty, a teda nemôžu ani prispieť k imaniu spoločnosti v miere dostatočnej na to, aby zabránili jej vstupu do likvidácie.
124 Zo všetkého čo predchádza vyplýva, že žalobca právne dostatočným spôsobom preukázal existenciu výnimočných okolností v tom, že mu môže vzniknúť vážna a nenapraviteľná ujma, ak bude v súčasnosti povinný zriadiť požadovanú bankovú záruku.
O rovnováhe záujmov
Tvrdenia účastníkov konania
125 Podľa žalobcu rovnováha záujmov vedie k odloženiu výkonu rozhodnutia.
126 V tomto ohľade žalobca zdôrazňuje, že jeho odchod z trhu pred rozhodnutím Súdu prvého stupňa vo veci samej by predstavovalo skutočnosť veľmi škodlivú ako pre štruktúru hospodárskej súťaže na talianskom trhu so surovým tabakom, tak pre priemysel Spoločenstva všeobecne. Nútený výkon rozhodnutia by totiž tým, že ukladá okamžité vymoženie pokuty, spôsobil zánik žalobcu a viedol by k významnému zníženiu vývozu talianskeho tabaku do mnohých krajín východnej Európy, Stredného východu a Južnej Ameriky.
127 Okrem toho finančné záujmy Komisie by neboli lepšie chránené výkonom rozhodnutia, ktorý by okamžitou likvidáciou žalobcu sťažil, ak nie znemožnil kompletné zaplatenie pokuty, keďže Komisia by musela vymáhať svoju pohľadávku v konkurznom konaní, v ktorom nemá žiadne prednostné postavenie.
128 Naproti tomu, ak by bol žalobca od zriadenia záruky oslobodený, mohol by aspoň dočasne zabrániť svojmu zániku. Podľa žalobcu totiž vyhovieť tomuto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia znamená vylúčiť, že pokuta bude splatná v plnej výške až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa vo veci samej. Uznesenie, ktorým by bol návrh prijatý, by mohlo predstavovať právny základ oprávňujúci jediného správcu žalobcu pri výkone jeho opatrného posúdenia a so súhlasom kolégia audítorov zriadiť rezervu v nižšej výške, ako je výška pokuty, čo by mohlo umožniť žalobcovi podnik v prevádzke až do vydania rozhodnutia Súdu prvého stupňa vo veci samej.
129 Komisia sa domnieva, že rovnováha záujmov je v jej prospech, najmä pri uvážení na jednej strane jej finančného záujmu o zaplatenie pokuty a na druhej strane verejného záujmu spojeného so zachovaním účinnosti pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva a so zaplatením pokút s ohľadom na zachovanie ich odstrašujúcej funkcie.
130 Komisia sa domnieva, najmä pokiaľ ide o jej finančné záujmy, že aktíva žalobcu nemusia byť ku dňu prípadného zamietnutia žaloby vo veci samej dostatočné na to, aby umožnili zaplatenie pokuty, alebo prinajmenšom, že toto riziko nie je možné s istotou vylúčiť. V dôsledku toho zaplatenie, hoci aj čiastočné, pokuty na konci hlavného konania by predstavovalo ešte vzdialenejšiu perspektívu ako zaplatenie tejto sumy prostredníctvom núteného a okamžitého výkonu rozhodnutia.
131 Komisia okrem toho tvrdí, že záujmy, ktorých sa dovoláva žalobca na podporu jeho návrhu sa zdajú byť neopodstatnené alebo v každom prípade menej významné ako vyššie uvedené záujmy Komisie.
132 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého jeho zánik ovplyvní štruktúru hospodárskej súťaže na trhu so surovým tabakom v Taliansku, Komisia sa domnieva, že cieľom práva hospodárskej súťaže nie je ochraňovať podniky, ktoré nie sú schopné udržať sa na trhu, a že v dôsledku toho prípadný odchod hospodárskeho subjektu z trhu nie je sám osebe v protiklade so záujmami hospodárskej súťaže.
133 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by jeho zánik vyvolalo významné zníženie vývozu talianskeho tabaku do mnohých krajín Východnej Európy, Stredného Východu a Južnej Ameriky, Komisia sa domnieva, že záujmy tretích strán by nemali prevažovať nad finančnými záujmami Spoločenstva alebo, všeobecnejšie, nad verejným záujmom spojeným so zachovaním účinnosti pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.
134 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by trh s talianskym tmavým tabakom utrpel veľmi vážny úder v dôsledku jeho zániku, Komisia sa domnieva, že takýto záver vyvracia na jednej strane podstata predmetnej činnosti, ktorá je dostupná tretím osobám, a na druhej strane skutočnosť, že prípadný zánik žalobcu v dôsledku prípadného konkurzu by nevyhnutne neviedol k strate obchodných aktív. V skutočnosti by bolo vecou orgánov poverených vedením likvidácie alebo konkurzného konania zaistiť, aby obchodné aktíva žalobcu boli ochránené za použitia prostriedkov dostupných v talianskom práve.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia
135 Je potrebné zvážiť na jednej strane záujem žalobcu zabrániť tomu, aby sa v prípade nemožnosti zriadiť bankovú záruku pristúpilo k okamžitému vymoženiu pokuty, a na strane druhej finančný záujem Spoločenstva na vymožení pokuty, ako aj, všeobecnejšie, verejný záujem, ktorý je spojený s ochranou účinnosti pravidiel hospodárskej súťaže práva Spoločenstva a odstrašujúcim významom pokút uložených Komisiou (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 13. júna 1989, Publishers Association/Komisia, 56/89 R, Zb. s. 1693, bod 35, a uznesenie FNSEA a i./Komisia, už citované v bode 15 vyššie, bod 119).
136 Pokiaľ ide o finančné záujmy Spoločenstva, je vhodné poznamenať, že ako bolo konštatované vyššie, majetok žalobcu mu neumožňuje zaplatiť celú pokutu ani zriadiť požadovanú bankovú záruku. Je teda veľmi pravdepodobné, že ak by Komisia pristúpila k nútenému výkonu pokút u žalobcu, nezískala by sumu zodpovedajúcu uloženej pokute. Okrem toho je nesporné, že v prípade úpadku žalobcu Komisia nebude mať žiadne prednostné právo na svoju pohľadávku voči ostatným veriteľom. Za týchto okolností sa zdá, že finančné záujmy Komisie nebudú lepšie chránené, ak by sa ihneď začal postup núteného výkonu namiesto toho, aby sa žalobcovi umožnilo pokračovať v jeho činnosti a vytvoriť zisk, ktorý by sa potom mohol použiť na zaplatenie pokuty.
137 Pokiaľ ide o následky zániku žalobcu na štruktúru hospodárskej súťaže na trhu, hoci cieľom práva hospodárskej nie je chrániť podniky, ktoré nie sú schopné udržať sa na trhu, cieľom predbežných opatrení je predsa len zabrániť tomu, aby účastníkovi konania, ktorý sa ich domáha, nebola do vydania rozhodnutia vo veci samej spôsobená vážna a nenapraviteľná ujma (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 1991, Albertal a i./Komisia, C‑213/91 R, Zb. s. I‑5109, bod 18, a predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T‑198/01 R, Zb. s. II‑2153, bod 96).
138 Okrem toho je potrebné poznamenať, že už vo svojich pripomienkach z 29. marca 2006, ale najmä počas vypočutia prinajmenšom zo zásady prejavila Komisia ochotu prijať v prípade nemožnosti zriadenia bankovej záruky alternatívne riešenia na okamžitú úhradu pokuty.
139 Žalobca vo svojom liste z 8. mája 2006 predložil svoj prvý návrh splátkového kalendára, ktorý Komisia zamietla.
140 Počas vypočutia sa účastníci konania zaviazali, že preskúmajú možnosť zaplatenia pokuty v dohodnutých splátkach. V tomto ohľade žalobca s prihliadnutím na rezervy už uvedené v jeho súvahách na roky 2003 a 2005 vo výške 25 000 eur a 1 000 000 eur pripustil, že by boli možné vyššie splátky ako tie, ktoré navrhol vo svojom liste z 8. mája 2006.
141 Vo svojom liste z 26. mája 2006 žalobca teda napokon navrhol žalovanej zaplatenie pokuty v splátkach. Konkrétne navrhol Komisii rozdelenie splátok do nasledujúcich termínov:
– vytvorenie bankovej záruky najneskôr do 30. júna 2006, splatnej na prvú výzvu na sumu 400 000 eur na započítanie istiny a úrokov z pokuty,
– prvá čiastočná platba v sume 200 000 bude prevedená 1. júla 2006,
– následné polročné splátky každá vo výške najmenej 100 000 eur od 1. júla 2006 až do vydania rozhodnutia vo veci samej,
– zaplatenie Komisii hneď, ako budú peňažné sumy k dispozícii žalobcovi, očakávanej ceny za predaj zariadenia uskladneného v závode v meste Cerratina tretím osobám, ktorá sa odhaduje na približne 330 000 eur.
142 Komisia sa na základe svojho posúdenia hospodárskej a finančnej schopnosti žalobcu obmedzila na zamietnutie návrhu žalobcu.
143 Je potrebné na jednej strane uviesť, že finančné záujmy Komisie sú takisto chránené záväzkom žalobcu zriadiť bankovú záruku pokrývajúcu nezanedbateľnú časť pokuty.
144 Na druhej strane, pokiaľ ide o verejný záujem, ktorý sa vzťahuje na zachovanie účinnosti pravidiel hospodárskej súťaže práva Spoločenstva a odstrašujúceho významu pokút uložených Komisiou, je namieste konštatovať, že Komisia nepreukázala, v čom by nariadenie čiastočného odkladu, tak ako to navrhol žalobca, ohrozilo v prejednávanej veci tento záujem.
145 Ako to však Komisia správne uvádza vo svojom liste zo 6. júna 2006, na jednej strane, hoci dostupné fondy manželov Baiani nie sú dostatočné na zaplatenie celej pokuty, umožňujú aspoň žalobcovi zaplatiť vyššie splátky, ako navrhuje. Na druhej strane, keďže sa hospodárska a finančná situácia žalobcu skôr zlepšuje, dá sa očakávať, že žalobca bude schopný dosiahnuť istý zisk počas nasledujúcich mesiacov a že tento zisk, hoci mu neumožní zaplatenie celej pokuty, umožní mu zaplatiť aspoň jej časť.
146 S ohľadom na vyššie uvedené, najmä na posledný návrh žalobcu, ako aj na skutočnosť, že Komisia nenavrhla splátkový kalendár, ktorý by považovala za prijateľný, je namieste udeliť žalobcovi požadované oslobodenie za podmienky, že:
– v lehote dvoch týždňov od oznámenia tohto uznesenia:
– vytvorí bankovú záruku vo výške 400 000 eur,
– zaplatí Komisii sumu vo výške 200 000 eur,
– v lehote troch mesiacov od oznámenia tohto uznesenia žalobca zaplatí Komisii sumu vo výške 330 000 eur,
– od 1. januára 2007 bude Komisii splácať štvrťročné splátky vo výške 100 000 eur až do splnenia prvej z dvoch nasledujúcich podmienok:
– zaplatenie ostávajúcej dlžnej sumy pokuty zvýšenej o úroky uvedené Komisiou v jej liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutie,
– vyhlásenie rozsudku vo veci samej.
147 Napokon je namieste poznamenať, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia má na základe článku 108 rokovacieho poriadku možnosť kedykoľvek v dôsledku zmeny okolností zmeniť alebo zrušiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia [uznesenie Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, už citované v bode 137 vyššie, bod 123, potvrdené v odvolacom konaní uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2002, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑232/02 P(R), Zb. s. I‑8977]. Z tejto judikatúry vyplýva, že pod „zmenou okolností“ sudca rozhodujúci o nariadení predbežného konania rozumie hlavne okolnosti faktickej povahy, ktoré môžu v prejednávanej veci zmeniť posúdenie kritéria naliehavosti. Okrem toho podľa Súdneho dvora táto možnosť vyjadruje zásadne neistý charakter opatrení nariadených sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia v práve Spoločenstva [uznesenie Súdneho dvora zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, C‑440/01 P(R), Zb. s. I‑1489, a uznesenie FNSEA a i./Komisia, už citované v bode 15 vyššie, bod 129].
148 Prípadne bude teda prislúchať účastníkom konania, aby sa obrátili na Súd prvého stupňa v prípade, keď dôjde k zmene okolností, ktorá by mohla zmeniť toto rozhodnutie, predovšetkým vo svetle budúcich schválených účtovných závierok žalobcu.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
nariadil:
1. Splnenie povinnosti spoločnosti Romana Tabacchi SpA zriadiť bankovú záruku v prospech Komisie, aby sa vyhlo okamžitému vymoženiu pokuty, ktorá jej bola uložená na základe článku 2 rozhodnutia Komisie z 20. októbra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko), sa odkladá za nasledujúcich podmienok:
a) v lehote dvoch týždňov od oznámenia tohto uznesenia žalobca:
– zriadi bankovú záruku vo výške 400 000 eur,
– zaplatí Komisii sumu vo výške 200 000 eur;
b) v lehote troch mesiacov od oznámenia tohto uznesenia žalobca zaplatí Komisii sumu vo výške 330 000 eur;
c) od 1. januára 2007 bude žalobca Komisii splácať štvrťročné splátky vo výške 100 000 eur až do splnenia prvej z dvoch nasledujúcich podmienok:
– zaplatenie ostávajúcej dlžnej sumy pokuty zvýšenej o úroky uvedené Komisiou v jej liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutia o uložení pokuty,
– vyhlásenie rozsudku vo veci samej.
2. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.
V Luxemburgu 13. júla 2006
|
Tajomník |
Predseda |
|
E. Coulon |
B. Vesterdorf |
* Jazyk konania: taliančina.