Vec T‑19/06

Mindo Srl

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhu – Zaplatenie pokuty solidárnym spoludlžníkom – Žalobkyňa, voči ktorej sa vedie konkurzné konanie v priebehu konania – Zánik záujmu na konaní – Zastavenie konania“

Abstrakt rozsudku

1. Konanie – Prekážka konania z dôvodu verejného záujmu – Preskúmanie súdom bez návrhu – Zánik záujmu na konaní v priebehu konania – Zahrnutie

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 113)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu

(Článok 230 ES)

3. Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Hranice – Dodržanie podmienok prípustnosti žaloby

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

1. Podľa článku 113 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd kedykoľvek a aj bez návrhu po vypočutí účastníkov konania vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť.

Nedostatok záujmu na konaní je teda jednou z prekážok konania z dôvodov verejného záujmu, ktorú môže súd Únie skúmať ex offo. Treba konštatovať, že pokiaľ ide o zánik záujmu na konaní v priebehu konania, súd Únie ho tiež môže skúmať ex offo.

(pozri body 59, 60)

2. Žaloba smerujúca k zrušeniu a/alebo zmene rozhodnutia podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrušení a/alebo zmene napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie a/alebo zmena tohto aktu spôsobilé vyvolať právne následky alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal, a tento účastník konania musí odôvodniť vzniknutý a trvajúci záujem o zrušenie a/alebo zmenu uvedeného aktu.

Právny záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené. Táto požiadavka na procesnej úrovni zaručuje, že v záujme riadneho výkonu spravodlivosti súdom nebudú predkladané návrhy na vyslovenie stanovísk a/alebo čisto teoretické otázky.

Okrem toho, ak sa záujem, ktorého sa domáha žalobca, týka budúcej právnej situácie, žalobca musí preukázať, že dosah na túto situáciu sa zdá byť už istým. Preto sa teda žalobca nemôže odvolávať na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrušení a/alebo zmene napadnutého aktu. Navyše je na žalobcovi, aby predložil dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania.

(pozri body 77 – 80)

3. Právo na spravodlivý proces, ktorého osobitný aspekt predstavuje právo na prístup k súdu, zaručené v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a zakotvené v článku 47 Charty základných práv, nie je absolútne a podlieha implicitne uznaným obmedzeniam, najmä pokiaľ ide o podmienky prípustnosti žaloby. Tieto obmedzenia však nemôžu obmedziť prístup osoby podliehajúcej súdnej právomoci do takej miery, že jej právo na spravodlivý proces bude dotknuté v samotnej jeho podstate. Obmedzenia musia mať legitímny cieľ a musí existovať primeraná proporcia medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.

Hoci sa požiadavka záujmu na konaní v tejto súvislosti môže zdať obmedzením práva na spravodlivý proces, táto podmienka nepredstavuje zjavné narušenie samotnej podstaty tohto práva, pretože požiadavka, aby mal žalobca v čase podania žaloby a až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia záujem na konaní voči aktu, ktorý mu údajne spôsobil ujmu, smeruje k legitímnemu cieľu, ktorým je v konečnom dôsledku predísť v záujme riadneho výkonu spravodlivosti tomu, aby súdom Únie boli predkladané čisto teoretické otázky, ktorých riešenie nemôže mať právne dôsledky alebo priniesť žalobcovi prospech.

(pozri body 97, 99)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 5. októbra 2011 (*)

Vo veci T‑19/06,

Mindo Srl, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: J. Folguera Crespo a P. Vidal Martínez, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier, N. Khan a F. Amato, neskôr É. Gippini Fournier, N. Khan, a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konečnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej Mindo Srl,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyňa) a S. Frimodt Nielsen,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. novembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1 Žalobkyňa, Mindo Srl, je talianskou spoločnosťou, ktorá je momentálne v likvidácii. Pôvodne bola žalobkyňa rodinným podnikom známym pod obchodným menom Reditab Srl. Neskôr, v roku 1995 ju kúpila spoločnosť Intabex Netherlands BV (ďalej len „Intabex“), dcérska spoločnosť spoločnosti Dimon Inc. V nadväznosti na túto akvizíciu bolo jej obchodné meno zmenené na Dimon Italia Srl. Hlavnou činnosťou žalobkyne bolo prvotné spracovanie surového tabaku. Dňa 30. septembra 2004 predala spoločnosť Intabex všetky svoje podiely na jej základnom imaní štyrom osobám, ktoré nemali žiadnu spojitosť so skupinou, ktorej materskou spoločnosťou bola spoločnosť Dimon. Po tomto predaji bolo jej obchodné meno zmenené na Mindo. Dňa 13. mája 2005 spoločnosť Dimon splynula so spoločnosťou Standard Commercial Corporation (ďalej len „SCC“) a vytvorili nový subjekt s obchodným menom Alliance One International, Inc. (ďalej len „Alliance One“).

Správne konanie

2 Komisia Európskych spoločenstiev zaslala 15. januára 2002 podľa článku 11 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82] ES (Ú. v. 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/01, s. 3), profesijným združeniam talianskych spracovateľov a producentov tabaku, a to Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI, profesijné združenie talianskych spracovateľov tabaku) a Unione italiana tabacco (Unitab, Talianska tabaková únia), žiadosti o informácie týkajúce sa talianskeho trhu so surovým tabakom.

3 Dňa 19. februára 2002 Komisia prijala žiadosť o oslobodenie od pokút od spracovateľskej spoločnosti Deltafina SpA, ktorá je členom APTI, podľa oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES 2002, C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“). Dňa 6. marca 2002 jej Komisia poskytla podľa bodu 15 uvedeného oznámenia podmienené oslobodenie od pokút.

4 Dňa 4. apríla 2002 sa uskutočnilo stretnutie výboru APTI. V rámci tohto stretnutia spoločnosť Deltafina informovala účastníkov, medzi nimi aj spoločnosť Transcatab SpA a žalobkyňu, o svojej žiadosti o oslobodenie od pokút a o rozhodnutí Komisie poskytnúť jej podmienené oslobodenie od pokút.

5 V ten istý deň Komisia prijala od žalobkyne žiadosť o oslobodenie od pokút podľa bodu 8 oznámenia o spolupráci a subsidiárne žiadosť o zníženie akejkoľvek pokuty podľa bodov 20 až 27 uvedeného oznámenia, a o niekoľko hodín neskôr aj žiadosť o zníženie akejkoľvek pokuty podanú na rovnakom základe zo strany spoločnosti Transcatab.

6 Dňa 9. apríla 2002 Komisia potvrdila prijatie žiadosti žalobkyne o oslobodenie od pokút a podľa bodu 12 oznámenia o spolupráci ju informovala o skutočnosti, že v prípade porušenia, pre ktoré existuje podozrenie, nie je možné oslobodenie od pokút, lebo predmetná žiadosť nespĺňa podmienky stanovené v bode 8 písm. a) a bode 9 alebo v bode 8 písm. b) a bode 10 uvedeného oznámenia. Komisia tiež podľa bodu 25 tohto oznámenia potvrdila prijatie žiadosti o zníženie akejkoľvek pokuty, ktorú podala žalobkyňa.

7 Dňa 8. apríla 2002 žalobkyňa predložila dodatočné dôkazy predstavujúce nové vyjadrenie a desať príloh. Dňa 17. apríla 2002 Komisia potvrdila prijatie týchto dokumentov.

8 Počas 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe článku 14 nariadenia č. 17 prešetrovanie v priestoroch žalobkyne a spoločnosti Transcatab, ako aj v priestoroch spoločností Trestina Azienda Tabacchi SpA a Romana Tabacchi SpA.

9 Dňa 8. októbra 2002 oznámila Komisia žalobkyni a spoločnosti Transcatab, že keďže boli v uvedenom poradí prvým a druhým podnikom, ktoré predložili dôkazy o porušovaní v zmysle oznámenia o spolupráci, zamýšľa im na konci správneho konania znížiť pokutu v uvedenom poradí v rozpätí medzi 30 a 50 % a medzi 20 a 30 % sumy pokuty, ktorá by im bola uložená za prípadné konštatované porušenia v prípade absencie spolupráce.

10 Dňa 25. februára 2004 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré zaslala desiatim podnikom alebo združeniam podnikov, medzi nimi aj spoločnostiam Deltafina, Transcatab, Romana Tabacchi a žalobkyni (ďalej len spolu „spracovatelia“) a materským spoločnostiam niektorých z nich, najmä spoločnostiam Dimon, SCC a Universal Corp., materskej spoločnosti spoločnosti Deltafina. Adresáti oznámenia o výhradách mali prístup k správnemu spisu, ktorého kópiu im na CD-ROM-e poskytla Komisia a na výhrady Komisie odpovedali zaslanými písomnými pripomienkami. Vypočutie sa následne konalo 22. júna 2004.

11 Potom, čo bol 21. decembra 2004 prijatý dodatok k oznámeniu o výhradách z 25. februára 2004, sa 1. marca 2005 konalo druhé vypočutie.

12 Po konzultácii s poradným výborom pre reštriktívne postupy a monopoly a s ohľadom na záverečnú správu vyšetrovateľa prijala Komisia 20. októbra 2005 rozhodnutie K(2005) 4012 v konečnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 45).

Napadnuté rozhodnutie

13 Napadnuté rozhodnutie sa po prvé týka horizontálneho kartelu vykonávaného spracovateľmi na talianskom trhu so surovým tabakom (odôvodnenie č. 1 napadnutého rozhodnutia).

14 Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že v rámci tohto kartelu počas obdobia od roku 1995 do začiatku roku 2002 spracovatelia stanovovali obchodné podmienky pre nákup surového tabaku v Taliansku v prípade priamych nákupov od pestovateľov, ako aj v prípade nákupov od „tretích baliarní“, a to najmä určovaním cien a podielov na trhu (odôvodnenie č. 1 napadnutého rozhodnutia).

15 Napadnuté rozhodnutie sa po druhé zaoberá aj dvoma samostatnými porušeniami, odlišnými od kartelu vykonávaného spracovateľmi, ku ktorým došlo v období od začiatku roka 1999 do konca roka 2001, a ktoré spočívali v tom, že APTI stanovilo zmluvné ceny, o ktorých malo v mene svojich členov rokovať s cieľom uzavrieť medziodvetvové dohody s Unitab, a v tom, že Unitab stanovila ceny, o ktorých mala v mene svojich členov rokovať s APTI s cieľom uzavrieť rovnaké dohody.

16 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, že praktiky spracovateľov predstavovali jediné a nepretržité porušovanie článku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia č. 264 až 269 napadnutého rozhodnutia).

17 Komisia spresnila, že keďže dve skupiny, ku ktorým spoločnosť Transcatab a žalobkyňa patrili počas trvania porušovania, zanikli splynutím, pri ktorom vznikol nový subjekt Alliance One, tento nový subjekt bol adresátom napadnutého rozhodnutia ako právny nástupca oboch týchto skupín. Rovnako to bolo v prípade žalobkyne, ktorú spoločnosť Intabex predala jednotlivcom, ktorí ju premenovali na Mindo (odôvodnenia č. 349 a 350 napadnutého rozhodnutia).

18 Vzhľadom na tieto skutočnosti dospela Komisia v odôvodnení č. 351 napadnutého rozhodnutia k záveru, že spoločnosti Deltafina, Universal, žalobkyňa, Transcatab, Alliance One, Romana Tabacchi a združenia APTI a Unitab treba považovať za zodpovedné za porušovanie a že musia byť adresátmi napadnutého rozhodnutia.

19 Komisia v odôvodneniach č. 356 až 404 napadnutého rozhodnutia prikročila k stanoveniu pokút jeho adresátom.

20 Po tom, čo Komisia preskúmala závažnosť porušenia a v odôvodnení č. 369 napadnutého rozhodnutia prijala záver, že porušenie, ktorého sa dopustili spracovatelia, treba považovať za veľmi závažné, skúmala otázku „individuálnej váhy“ a „odstrašujúceho účinku“.

21 S cieľom dosiahnuť, aby pokuta odstrašovala, Komisia rozhodla, že na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre spoločnosť Deltafina treba uplatniť násobiteľ 1,5 – teda zvýšenie o 50 % – a na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre žalobkyňu a spoločnosť Transcatab treba uplatniť násobiteľ 1,25 – teda zvýšenie o 25 % (odôvodnenie č. 375 napadnutého rozhodnutia).

22 Komisia tak v odôvodnení č. 376 napadnutého rozhodnutia stanovila východiskové sumy pokút takto:

– Deltafina: 37,5 milióna eur,

– Transcatab: 12,5 milióna eur,

– žalobkyňa: 12,5 milióna eur,

– Romana Tabacchi: 10 miliónov eur.

23 V nadväznosti na to Komisia skúmala otázku dĺžky trvania porušovania. Z odôvodnení č. 377 až 379 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zvýšila východiskové sumy pokút o 10 % za každý celý rok porušenia a o 5 % za každé ďalšie obdobie dosahujúce alebo presahujúce šesť mesiacov. Východisková suma pokuty tak bola zvýšená o 60 %, čo zodpovedá obdobiu trvania porušovania šiestich rokov a štyroch mesiacov, v prípade spoločností Deltafina, žalobkyne a spoločnosti Transcatab, a o 25 %, čo zodpovedá obdobiu trvania porušovania dvoch rokov a ôsmych mesiacov, v prípade spoločnosti Romana Tabacchi.

24 Základné čiastky pokút uložených adresátom napadnutého rozhodnutia preto boli stanovené takto:

– Deltafina: 60 miliónov eur,

– Transcatab: 20 miliónov eur,

– žalobkyňa: 20 miliónov eur,

– Romana Tabacchi: 12,5 milióna eur.

25 V odôvodneniach č. 380 až 398 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, či treba prihliadať na poľahčujúce okolnosti, a odmietla všetky tvrdenia žalobkyne v tomto ohľade.

26 Okrem toho Komisia posúdila, či je potrebné upraviť základné čiastky stanovené jednotlivým adresátom tak, aby nepresiahli maximálnu výšku 10 % obratu stanovenú v článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia č. 399 až 404 napadnutého rozhodnutia).

27 Komisia v tejto súvislosti obmedzila solidárnu zodpovednosť žalobkyne na 10 % jej obratu za posledný hospodársky rok, teda na 3,99 milióna eur, vzhľadom na to, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia neudržiavala žiadne vzťahy s bývalou skupinou, ktorej materskou spoločnosťou bola spoločnosť Dimon (odôvodnenie č. 404 napadnutého rozhodnutia).

28 V odôvodneniach č. 405 až 500 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila k uplatneniu oznámenia o spolupráci. Konštatovala najmä, že žalobkyňa splnila podmienky, ktoré jej boli stanovené na základe žiadosti o zníženie pokuty, a po posúdení predložených dôkazov a spolupráce v priebehu konania dospela k tomu, že žalobkyni bude poskytnuté maximálne zníženie v rámci rozmedzia, ktoré jej bolo oznámené v nadväznosti na jej žiadosť o zníženie, teda 50 % (odôvodnenie č. 499 napadnutého rozhodnutia).

29 V súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 Komisia stanovila v článku 2 napadnutého rozhodnutia výšku pokút uložených podnikom a združeniam podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, takto:

– Deltafina a Universal spoločne a nerozdielne: 30 miliónov eur,

– žalobkyňa a Alliance One: 10 miliónov eur, pričom Alliance One International zodpovedá za celú sumu a žalobkyňa má spoločný a nerozdielny záväzok len vo výške 3,99 milióna eur,

– Transcatab a Alliance One spoločne a nerozdielne: 14 miliónov eur,

– Romana Tabacchi: 2,05 milióna eur,

– APTI: 1 000 eur,

– Unitab: 1 000 eur.

Konanie

30 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. januára 2006 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

31 V žalobe žalobkyňa žiadala spojiť toto konanie s konaním o žalobe, ktorú 24. januára 2006 podala spoločnosť Alliance One a ktorá smeruje k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia (vec T‑25/06, Alliance One International/Komisia). Podobnú žiadosť formulovala spoločnosť Alliance One.

32 Dňa 14. februára 2006 spoločnosť Alliance One zaplatila celú výšku pokuty, ktorú jej a žalobkyni Komisia uložila, pričom žalobkyňa bola solidárne zodpovedná iba za časť uvedenej čiastky a to sumu 3,99 milióna eur.

33 Dňa 4. júla 2006 žalobkyňa vstúpila do likvidácie, pričom Súd prvého stupňa o tom nikdy neinformovala.

34 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. júla 2006 žalobkyňa zopakovala svoj návrh na spojenie prejednávanej veci s vecou T‑25/06. Dňa 21. augusta 2006 predložila spoločnosť Alliance One svoje vyjadrenie k tomuto návrhu a vyslovila so spojením súhlas.

35 Listom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. augusta 2006 Komisia oznámila, že spojenie týchto vecí podľa jej názoru neumožní podstatne zvýšiť efektívnosť konania a že spojenie vecí ponecháva na úvahu Súdu prvého stupňa.

36 Súd prvého stupňa návrhu na spojenie vecí nevyhovel.

37 V nadväznosti na návrh na vyhlásenie konkurzu (istanza di fallimento), ktorý 27. decembra 2006 podal jeden z veriteľov žalobkyne na Tribunale ordinario di Roma, sezione fallimentare (konkurzný súd v Ríme, ďalej len „Tribunale fallimentare di Roma“), žalobkyňa 5. marca 2007 podľa článku 161 du regio decreto 16 marzo 1942, n. 267, recante disciplina del fallimento, del concordato preventivo, dell’amministrazione controllata e della liquidazione coatta amministrativa (kráľovského dekrétu č. 267, zo 16. marca 1942 o právnej úprave konkurzu, vyrovnania, kontrolovanej správe a nútenej administratívnej likvidácii, v znení zmien a doplnení, mimoriadna príloha GURI č. 81, zo 6. apríla 1942) (ďalej len „taliansky zákon o konkurze“), podal pred tým istým súdom návrh na povolenie vyrovnania s prevodom majetku (ďalej len „vyrovnanie“). Rozsudkom z 27. novembra 2007, Tribunale fallimentare di Roma povolil vyrovnanie navrhované žalobkyňou.

38 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty. Účastníci konania týmto žiadostiam vyhoveli v stanovenej lehote.

39 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 29. novembra 2010.

40 Komisia, ktorá sa niekoľko dní pred pojednávaním dozvedela o skutočnosti, že žalobkyňa bola od júla 2006 v likvidácii, na pojednávaní v podstate uviedla, že žalobkyňa stratila záujem na tomto konaní, keďže spoločnosť Alliance One zaplatila celú výšku pokuty, ktorá jej bola uložená, vrátane sumy 3,99 milióna eur, ktoré mala zaplatiť solidárne so žalobkyňou, bez toho, aby od žalobkyne požadovala nahradenie časti sumy zaplatenej pokuty, keďže žalobkyňa bola v likvidácii.

41 Všeobecný súd teda v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých podľa článku 64 rokovacieho poriadku vyzval žalobkyňu, aby mu poskytla všetky informácie a relevantné dokumenty týkajúce sa dohody, ktorú uzavrela so spoločnosťou Alliance One, pokiaľ ide o zaplatenie pokuty touto spoločnosťou a možnosť požadovať nahradenie časti zaplatenej pokuty, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania bolo následne reprodukované v liste Všeobecného súdu zaslanom žalobkyni 8. decembra 2010.

42 V odpovedi na otázku Všeobecného súdu žalobkyňa spresnila, že druhou vetou tretej časti svojich žalobných návrhov (pozri bod 57 nižšie), chce iba dosiahnuť zníženie časti pokuty, ktorú má zaplatiť solidárne so spoločnosťou Alliance One.

43 Listom zo 6. januára 2011 žalobkyňa vyhovela žiadosti, ktorú Všeobecný súd formuloval na pojednávaní a predložila niekoľko dokumentov. Opomenula však spresniť, či začala konanie o vyrovnaní a či toto konanie ešte prebieha. V podstate uviedla, že si zachovala záujem na konaní v tejto veci.

44 Dňa 21. februára 2011 Komisia vo svojich pripomienkach k listu žalobkyne zo 6. januára 2011 zopakovala, že žalobkyňa stratila akýkoľvek záujem na konaní v tejto veci. Okrem toho predložila dokument Rímskej obchodnej komory (Taliansko), týkajúci sa finančného stavu žalobkyne a preukazujúci, že od 21. mája 2007 je voči žalobkyni pod spisovou značkou 3/07 vedené vyrovnacie konanie. Komisia tiež konštatovala, že Všeobecný súd by mohol podľa článku 64 ods. 4 rokovacieho poriadku nariadiť opatrenie na zabezpečenie priebehu konania spočívajúce vo vyžiadaní si vysvetlení od spoločnosti Alliance One, pokiaľ ide o výkon jej práv konať voči žalobkyni kvôli náhrade časti sumy zaplatenej pokuty.

45 Listom z 11. marca 2011 žalobkyňa predložila svoje vyjadrenie k pripomienkam Komisie z 21. februára 2011, v ktorom namietala voči opatreniam na zabezpečenie priebehu konania spočívajúcim vo vyžiadaní si vysvetlení od spoločnosti Alliance One a tvrdila, že Komisia sa dopustila zneužitia konania.

46 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uvedených v článku 64 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecný súd listom zo 17. marca 2011 položil spoločnosti Alliance One písomné otázky.

47 Listom z 30. marca 2011 spoločnosť Alliance One odpovedala na otázky, ktoré jej položil Všeobecný súd 17. marca 2011. Uviedla v podstate, že voči žalobkyni ešte kvôli náhrade časti sumy zaplatenej pokuty nekonala, pretože dáva prednosť vyčkaniu na výsledok tohto konania. Spresnila tiež, že v rámci takého postupu by „veľmi pravdepodobne musela žiadať o vydanie rozsudku, ktorým by [od žalobkyne] získala finančné plnenie, a o vydanie platobného rozkazu založeného na tomto rozsudku“. Uvádzala okrem toho, že v prípade úplného alebo čiastočného zrušenia pokuty Všeobecným súdom by bola povinná vrátiť žalobkyni sumu náhrady s úrokmi, čo by malo za dôsledok, že celé konanie by bolo „zložité, nákladné a zdĺhavé“. Okrem toho zastávala názor, že jej nárok nie je premlčaný a nebude premlčaný pred ukončením tohto konania. Nakoniec pripomenula, že existencia vyrovnacieho konania nebráni veriteľovi obrátiť sa na príslušný súd s cieľom vyhlásenia určovacieho rozsudku voči dlžníkovi vo vyrovnacom konaní a požadovať úhradu hneď ako bude vyhlásený rozsudok o potvrdení vyrovnania.

48 Žalobkyňa listom z 18. apríla 2011 a Komisia listom z 19. apríla 2011 predložili svoje pripomienky k informáciám, ktoré poskytla spoločnosť Alliance One.

49 Listom z 12. mája 2011 Všeobecný súd opatrením na zabezpečenie priebehu konania vyzval žalobkyňu, aby predložila niektoré dokumenty týkajúce sa vyrovnacieho konania vedeného pred Tribunale fallimentare di Roma, ako aj na predloženie všetkých relevantných informácií týkajúcich sa vedenia predmetného vyrovnania.

50 Listom z 20. mája 2011 žalobkyňa vyhovela týmto žiadostiam. Predložila najmä návrh na začatie vyrovnacieho konania, ako aj návrh vyrovnania zaslaný jej veriteľom z 5. marca 2007, rozsudok o potvrdení vyrovnania, ktorý vyhlásil Tribunale fallimentare di Roma 27. novembra 2007, ako aj ostatné dokumenty týkajúce sa postupu plnenia uvedeného vyrovnania.

51 Dňa 25. mája 2011 sa pred Tribunale fallimentare di Roma uskutočnilo pojednávanie s cieľom posúdiť plnenie vyrovnania a/alebo rozhodnúť o jeho prípadnej zmene alebo zrušení podľa článku 186 talianskeho zákona o konkurze.

52 Dňa 1. júna 2011 žalobkyňa na žiadosť Všeobecného súdu predložila zoznam veriteľov, ktorý pripojila k návrhu na začatie vyrovnacieho konania predloženému pred Tribunale fallimentare di Roma 5. marca 2007. Tento zoznam neuvádza pohľadávku spoločnosti Alliance One voči žalobkyni.

53 Dňa 15. júna 2011 sa pred Tribunale fallimentare di Roma uskutočnilo ďalšie pojednávanie.

54 Komisia predložila 21. júna 2011 svoje pripomienky k dokumentom predloženým žalobkyňou v liste z 20. mája 2011, ako aj k zoznamu veriteľov, ktorý žalobkyňa predložila 1. júna 2011.

55 Listom z 13. júla 2011 žalobkyňa v reakcii na nové opatrenia na zabezpečenie priebehu konania odpovedala na otázky Všeobecného súdu, predložila dokumenty a zaujala stanovisko k otázke, či v zmysle článku 113 rokovacieho poriadku existuje dôvod pre rozhodnutie o tejto žalobe.

56 Dňa 29. júla 2011 Komisia na žiadosť Všeobecného súdu zaujala stanovisko k otázke, či v zmysle tohto istého článku ešte existuje dôvod pre rozhodnutie o tejto žalobe.

Návrhy účastníkov konania

57 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil článok 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza dlhšie trvanie porušovania, ktoré malo údajne skončiť až 19. februára 2002 namiesto najneskôr 15. januára 2002,

– zrušil článok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, keďže jej malo byť podľa oznámenia o spolupráci poskytnuté úplné oslobodenie od pokuty,

– subsidiárne zmenil článok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia a podstatne znížil „výšku pokuty uloženej žalobkyni solidárne so spoločnosťou Alliance One“,

– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania,

– nariadil podľa článku 50 ods. 4 rokovacieho poriadku spojenie prejednávanej veci s vecou týkajúcou sa žaloby, ktorú podala proti napadnutému rozhodnutiu spoločnosť Alliance One.

58 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Právny stav

59 Podľa článku 113 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd kedykoľvek a aj bez návrhu po vypočutí účastníkov konania vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť.

60 Podľa judikatúry nedostatok záujmu na konaní je jednou z prekážok konania z dôvodov verejného záujmu, ktorú môže súd Európskej únie skúmať ex offo (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 45 a tam citovanú judikatúru a uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T‑228/00, T‑229/00, T‑242/00, T‑243/00, T‑245/00 až T‑248/00, T‑250/00, T‑252/00, T‑256/00 à T‑259/00, T‑265/00, T‑267/00, T‑268/00, T‑271/00, T‑274/00 až T‑276/00, T‑281/00, T‑287/00 a T‑296/00, Zb. s. II‑787, bod 22 a tam citovanú judikatúru). Treba konštatovať, že pokiaľ ide o zánik záujmu na konaní v priebehu konania, súd Únie ho tiež môže skúmať ex offo.

61 V prejednávanej veci po vypočutí účastníkov konania treba najprv skúmať tvrdenia uvedené Komisiou počas pojednávania a v jej pripomienkach k odpovediam žalobkyne na písomné otázky položené Všeobecným súdom, podľa ktorých žalobkyňa v podstate stratila akýkoľvek záujem na pokračovaní v tomto konaní z dôvodu, že suma pokuty, ktorá mala byť zaplatená solidárne, bola v celej výške zaplatená spoločnosťou Alliance One, ktorá voči žalobkyni nekonala s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty.

Tvrdenia účastníkov konania

62 Komisia v podstate uvádza, že žalobkyňa nemá záujem na pokračovaní v tomto konaní, keďže suma pokuty, ktorú mala zaplatiť solidárne so spoločnosťou Alliance One, bola uvedenou spoločnosťou zaplatená v celej výške vo februári 2006, pričom spoločnosť Alliance One voči žalobkyni nekonala s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty. V tejto súvislosti Komisia vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu práva spoločnosti Alliance One požadovať takúto náhradu zo strany žalobkyne. Podľa jej názoru takéto právo nevyplýva ani z návrhu žalobkyne na začatie vyrovnacieho konania, ani z jej účtovných dokladov doložených do obchodného registra v súlade s talianskym zákonom. Komisia sa domnieva, že by to bolo možné vysvetliť existenciou záruky alebo iného aktu, podľa ktorého sa spoločnosť Alliance One zaviazala pri predaji svojich akcií žalobkyni zaplatiť celú sumu pokuty, ktorá im bola uložená.

63 Komisia odmieta tvrdenia uvádzané žalobkyňou na podporu zachovania jej záujmu na konaní v prejednávanej veci.

64 Pokiaľ ide o údajný záujem žalobkyne brániť sa proti prípadným žalobám tretích osôb o náhradu škody, Komisia vo svojich pripomienkach z 21. februára 2011 k listu žalobkyne zo 6. januára 2011 poznamenáva, že žalobkyňa neuviedla žiadne údaje o súdnych žalobách, ktoré podali alebo môžu zamýšľať tretie osoby poškodené protiprávnym konaním. Pokiaľ ide o listy obsahujúce žiadosť o náhradu škody doložené do spisu žalobkyňou v dňoch 20. mája a 13. júla 2011, Komisia poznamenáva, že tieto listy nedokazujú, že bolo začaté konanie, a už vôbec nie, že taký nárok nie je premlčaný.

65 Nakoniec pokiaľ ide o predpokladanú povinnosť žalobkyne nahradiť spoločnosti Alliance One časť pokuty, ktorú táto spoločnosť zaplatila, Komisia poznamenáva, že je nepravdepodobné, že by spoločnosť Alliance One konala proti žalobkyni s cieľom získať takúto náhradu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že nereagovala na vstup žalobkyne do likvidácie a na začatie vyrovnacieho konania. Bolo by tiež obtiažne dať do súladu zjavnú existenciu takéhoto práva na strane spoločnosti Alliance One a jej nečinnosť v tejto súvislosti počas toľkých rokov. Okrem toho úmysel spoločnosti Alliance One, pokiaľ ide o možnosť konať voči žalobkyni s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty, z jej odpovede na písomné otázky Všeobecného súdu nevyplýva jasne. Navyše, keďže právo spoločnosti Alliance One konať proti žalobkyni s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty vychádza priamo z napadnutého rozhodnutia, je ťažko pochopiteľné, aký typ ťažkostí by mohol brániť tomu, aby taliansky súd vydal rozsudok v skrátenom konaní.

66 Žalobkyňa uvádza, že má zjavný a priamy záujem na pokračovaní v konaní. Tvrdí, že hoci je v likvidácii alebo hoci jej bývalá materská spoločnosť Alliance One mohla provizórne zaplatiť celú sumu pokuty, ktorá im bola uložená a za zaplatenie ktorej bola vyhlásená za solidárne zodpovednú do sumy 3,99 milióna eur, neovplyvňuje to jej záujem na pokračovaní v konaní.

67 Po prvé žalobkyňa uvádza, že jej záujem na konaní vyplýva z jej základného práva na spravodlivý proces, ktoré odvodzuje z článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako je do právneho poriadku Únie prebratý článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389).

68 V tejto súvislosti žalobkyňa pripomína, že dôvody, ktorých sa dovoláva na podporu svojej žaloby, sa týkajú po prvé právnej kvalifikácie niektorých skutočností (najmä pripísania zodpovednosti za niektoré prípravné dohody k medziodvetvovým dohodám, existencie poľahčujúcich okolností, dopadu obmedzenej veľkosti trhu na posúdenie jej správania a uplatnenie miernejšej pokuty), po druhé kratšej doby porušovania, ktorá jej bola vytýkaná, a po tretie nesprávneho uplatnenia oznámenia o spolupráci zo strany Komisie (keďže v súlade s článkom 23 uvedeného oznámenia chcela žalobkyňa získať úplné oslobodenie od pokuty alebo subsidiárne „čiastočné oslobodenie“ od pokuty).

69 Žalobkyňa ďalej uvádza, že jej záujem pokračovať v tomto konaní sa neobmedzuje na pokutu, ale týka sa tiež zodpovednosti, ktorá jej bola pripísaná za určité konanie a právneho posúdenia tohto konania.

70 Po druhé žalobkyňa uvádza, že jej záujem na konaní vyplýva tiež z jej práva brániť sa proti prípadným žalobám tretích osôb o náhradu škody alebo proti ich nárokom zo zodpovednosti žalobkyne za porušenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí, akonáhle sa toto rozhodnutie stane konečným. V tejto súvislosti žalobkyňa pripojila k svojmu listu z 20. mája 2011 list, ktorý jej zaslalo talianske združenie producentov tabaku a ktorý sa týkal žiadosti o náhradu škody vo výške 2,3 milióna eur za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže vyplývajúcich z praktík, ktoré boli sankcionované napadnutým rozhodnutím. Správa, ktorú vydal vyrovnací správca 14. apríla 2011, tiež uvádza existenciu takejto žiadosti o náhradu škody.

71 Po tretie žalobkyňa tiež uvádza, že má objektívny a priamy záujem na dosiahnutí zníženia, resp. až úplného zrušenia pokuty. V tejto súvislosti po prvé pripomína, že podľa článku 1292 talianskeho občianskeho zákonníka by v budúcnosti mohla čeliť regresnému nároku spoločnosti Alliance One. Okrem toho uvádza, že podľa talianskeho práva sú vyrovnací správcovia povinní maximálne chrániť záujmy veriteľov. Po druhé vysvetľuje, že dohody týkajúce sa predaja jej akcií neuvádzajú žiadnu zmienku o konaní začatom pred Komisiou, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, a neobsahujú žiadnu výslovnú záruku v jej prospech v prípade akejkoľvek pokuty vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie. Preto sa domnieva, že jej záujem na pokračovaní v tomto konaní je zrejmý, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnosť Alliance One v budúcnosti voči nej podá žalobu s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty. Po tretie uvádza, že aj keby vyššie uvedené dohody upravovali prípadnú náhradu za pokutu uloženú Komisiou, platnosť tejto náhrady by bola ohrozená, ak by bola žalobkyňa zbavená svojho práva napadnúť rozhodnutie pred Všeobecným súdom s návrhom na oslobodenie od pokuty alebo zníženie výšky pokuty.

72 Žalobkyňa tiež zastáva názor, že odpoveď spoločnosti Alliance One na písomné otázky Všeobecného súdu potvrdzuje existenciu jej záujmu na konaní. Z tejto odpovede po prvé vyplýva, že nebezpečenstvo prípadných žalôb o náhradu škody zo strany tretích osôb je stále aktuálne, keďže tieto žaloby nie sú podľa talianskeho zákona ešte premlčané. Po druhé žalobkyňa poznamenáva, že právo spoločnosti Alliance One konať voči nej s cieľom dosiahnutia náhrady časti sumy zaplatenej pokuty nie je premlčané. Po tretie poznamenáva, že by zostávala jediným zodpovedným za zaplatenie sumy 3,99 milióna eur v prípade, ak by spoločnosť Alliance One bola úspešná v konaní vo veci T‑25/06 a jej záujem na konaní je z tohto dôvodu zrejmý.

73 Vo svojej odpovedi z 20. mája 2011 žalobkyňa uvádza, že článok 168 talianskeho zákona o konkurze neobmedzuje právo skorších veriteľov obrátiť sa počas obdobia medzi dátumom podania návrhu na povolenie vyrovnania a dátumom právoplatnosti rozsudku o jeho potvrdení na príslušné súdy s cieľom vyhlásenia určujúceho rozsudku voči dlžníkovi v rámci vyrovnania a po uvedenej lehote obrátiť sa na príslušné súdy s cieľom vymáhania pohľadávky voči dlžníkovi vo vyrovnaní.

74 Podľa žalobkyne po schválení vyrovnania a počas skutočného plnenia vyrovnania skorší veritelia, ktorí nesúhlasili s vyrovnaním alebo nehlasovali, nie sú obmedzení vo vymáhaní svojich pohľadávok voči likvidátorovi spoločnosti a jeho prostredníctvom. Okrem toho musia rešpektovať prípadné kvóty odškodnenia veriteľov a lehoty stanovené v schválenom vyrovnaní. Skorší veritelia nie sú obmedzení vo výkone svojich práv dokonca ani po ukončení vyrovnania, za dodržania kvót a lehôt stanovených vo vyrovnaní pre všetkých veriteľov. Preto sa spoločnosť Alliance One môže obrátiť na príslušný súd s cieľom dosiahnuť vyhlásenie rozhodnutia zaväzujúceho žalobkyňu na zaplatenie.

75 Okrem toho žalobkyňa spresňuje, že otázka, či vyrovnanie môže podľa článku 186 talianskeho zákona o konkurze byť povolené alebo zrušené, je momentálne predmetom kontradiktórneho sporu pred Tribunale fallimentare di Roma. V prípade zrušenia vyrovnania sa uplatňujú články 137 a 138 uvedeného zákona, čo predpokladá automatické obnovenie konkurzného konania na majetok žalobkyne. V takom prípade by však nestratila záujem na pokračovaní tohto konania. Podľa názoru žalobkyne spoločnosť Alliance One môže od nej ešte stále požadovať nahradenie časti sumy zaplatenej pokuty prostredníctvom prihlásenia pohľadávky do konkurzu.

76 Nakoniec vo svojom liste z 13. júla 2011 žalobkyňa pripomína, že spoločnosť Alliance One jasne uviedla dôvody pre ktoré ešte voči nej nekonala, pokiaľ ide o náhradu časti sumy zaplatenej pokuty (pozri bod 47 vyššie). V nadväznosti na to v podstate uvádza, že podľa talianskeho práva nebola povinná uvádzať spoločnosť Alliance One vo svojich účtovných knihách za absencie jej výslovnej žiadosti o náhradu a v dôsledku toho uvádzať ju v zozname veriteľov vyhotovenom pri podaní návrhu na povolenie vyrovnania. Podľa žalobkyne taliansky zákon o konkurze a uplatniteľné účtovné zásady v žiadnom prípade nezaväzujú k zahrnutiu možnej žiadosti spoločnosti Alliance One do jej účtovných kníh, ak takáto žiadosť nebola predložená a ani suma ani existencia takejto žiadosti nie sú definitívne.

Posúdenie Všeobecným súdom

77 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry žaloba smerujúca k zrušeniu a/alebo zmene rozhodnutia podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrušení a/alebo zmene napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie a/alebo zmena tohto aktu spôsobilé vyvolať právne následky alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 5. marca 2009, Komisia/Provincia di Imperia, C‑183/08 P, neuverejnené v Zbierke, bod 19; pozri rozsudky Súdu prvého stupňa MCI/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 44 a tam citovanú judikatúru, a Všeobecného súdu z 18. marca 2010, Forum 187/Komisia, T‑189/08, Zb. s. II‑1039, bod 62 a citovanú judikatúru), a tento účastník konania musí odôvodniť vzniknutý a trvajúci záujem o zrušenie a/alebo zmenu uvedeného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. júna 2009, Socratec/Komisia, T‑269/03, neuverejnený v Zbierke, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

78 Právny záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb. s. I‑4333, bod 42 a citovaná judikatúra). Táto požiadavka na procesnej úrovni zaručuje, že v záujme riadneho výkonu spravodlivosti súdom nebudú predkladané návrhy na vyslovenie stanovísk a/alebo čisto teoretické otázky (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu zo 17. októbra 2005, First Data a i./Komisia, T‑28/02, Zb. s. II‑4119, bod 36 a rozsudok Socratec/Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 36).

79 Okrem toho bolo rozhodnuté, že ak sa záujem, ktorého sa domáha žalobkyňa, týka budúcej právnej situácie, žalobkyňa musí preukázať, že dosah na túto situáciu sa zdá byť už istým. Preto sa teda žalobkyňa nemôže odvolávať na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrušení a/alebo zmene napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T‑138/89, Zb. s. II‑2181, bod 33; zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T‑141/03, Zb. s. II‑1197, bod 26 a Socratec/Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 39).

80 Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry je na žalobkyni, aby predložila dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Súdneho dvora z 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, Zb. s. 2841, bod 8; uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2003, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T‑167/01, Zb. s. II‑1873, bod 58, a rozsudok Sniace/Komisia, už citovaný v bode 79 vyššie, bod 31).

81 V prejednávanej veci Komisia na pojednávaní uviedla nové skutočnosti, ku ktorým došlo po podaní žaloby a ktoré navádzajú k zamysleniu sa nad zánikom záujmu žalobkyne na konaní z dôvodu, že spoločnosť Alliance One zaplatila sumu pokuty, ktorá im bola uložená, v celom rozsahu bez toho, aby konala voči žalobkyni s cieľom získať náhradu časti sumy tejto pokuty.

82 V tejto súvislosti treba poznamenať, že je nesporné, že spoločnosť Alliance One vo februári 2006 zaplatila celú výšku pokuty, ktorá bola Komisiou uložená jej a žalobkyni, ktorá bola solidárne zodpovedná iba za časť uvedenej sumy, a to za sumu 3,99 milióna eur, a že ku dnešnému dňu nekonala voči žalobkyni s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty. Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa vstúpila do likvidácie v júli 2006 a že od mája 2007 bolo voči nej pred Tribunale fallimentare di Roma vedené vyrovnacie konanie, ktoré stále prebieha, čo sú skutočnosti o ktorých žalobkyňa opomenula informovať Všeobecný súd zo svojej vlastnej iniciatívy.

83 Treba tiež pripomenúť, že žalobnými návrhmi svojej žaloby chce žalobkyňa dosiahnuť na jednej strane čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že Komisia voči nej uplatňovala oznámenie o spolupráci nesprávne, pretože jej nepriznala úplné oslobodenie od pokuty v čase, keď rozhodla nepriznať toto oslobodenie spoločnosti Deltafina, a že sa zmýlila asi o mesiac pri stanovení dĺžky trvania jej účasti na karteli, a na druhej strane subsidiárne zníženie výšky pokuty, ktorú má zaplatiť solidárne so spoločnosťou Alliance One.

84 Ako však správne zdôrazňuje Komisia, žalobný návrh žalobkyne sa týka najmä výšky pokuty. Skúmanie žalobných dôvodov uvádzaných žalobkyňou ukazuje, že všetky tvrdenia týkajúce sa pripísania zodpovednosti za určité správanie žalobkyni a právne posúdenie tohto správania, ktoré sa neuvádzajú na podporu jej hlavného žalobného dôvodu, podľa ktorého jej malo byť udelené oslobodenie od pokuty, smerujú iba k tomu, aby v prípade zamietnutia uvedeného hlavného žalobného dôvodu subsidiárne dosiahla zníženie sumy pokuty, ktorú má zaplatiť solidárne so spoločnosťou Alliance One, teda sumy 3,99 milióna eur. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ani prípadné odlišné právne posúdenie skutočností uvádzaných žalobkyňou, ani posúdenie údajne o niekoľko týždňov kratšej doby trvania porušovania, ktoré bolo dotknutému podniku vytýkané, mu neumožňujú dosiahnuť zníženie sumy pokuty, ktorú má zaplatiť solidárne so spoločnosťou Alliance One na úroveň nižšiu, než bola úroveň stanovená v napadnutom rozhodnutí.

85 Z toho vyplýva, že za okolností prejednávanej veci by zrušenie alebo zmena napadnutého rozhodnutia z dôvodu uplatňovaného žalobkyňou nijako žalobkyni neprospela, pretože pokuta, ktorá jej bola uložená, bola už v celom rozsahu zaplatená spoločnosťou Alliance One, jej solidárnym dlžníkom, a že tento solidárny dlžník, hoci nemal žiadne právne spojenie so žalobkyňou (pozri bod 1 vyššie), nekonal proti žalobkyni s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty, aj keď od predmetnej platby uplynulo už viac ako päť rokov.

86 Žalobkyňa však považuje svoj záujem na tomto konaní za zachovaný z dôvodu, že spoločnosť Alliance One by stále mohla voči nej konať s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty, a to napriek prebiehajúcemu vyrovnaciemu konaniu.

87 V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyňa, ktorej prislúcha predložiť dôkaz o svojom záujme na konaní (pozri bod 80 vyššie), nepreukázala právne dostatočným spôsobom, že spoločnosť Alliance One má voči nej pohľadávku, ani že za predpokladu, že takáto pohľadávka existuje, spoločnosť Alliance One stále má alebo vždy mala úmysel vymôcť túto pohľadávku a z tohto dôvodu má žalobkyňa vzniknutý a trvajúci záujem požadovať zrušenie a/alebo zníženie sumy pokuty, ktorá jej bola uložená v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa sa v podstate obmedzuje na tvrdenie, že zmluvy týkajúce sa prevodu akcií spoločnosti na jej terajších akcionárov neobsahujú žiadnu výslovnú záruku v jej prospech za akúkoľvek pokutu vyplývajúcu z napadnutého rozhodnutia, a tvrdenie, že v dôsledku toho spoločnosť Alliance One môže kedykoľvek voči nej konať s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty, na ktorej solidárne zaplatenie bola zaviazaná.

88 Ako zdôrazňuje Komisia, podľa článku 161 talianskeho zákona o konkurze musí dlžník vo svojom návrhu na začatie vyrovnacieho konania predložiť analytický a odhadovaný stav svojich aktív, ako aj zoznam svojich dlžníkov a veriteľov a po začatí vyrovnacieho konania, ktoré je v podstate konaním o stanovení pasív pod kontrolou príslušného súdu, musí súdny komisár podľa článku 171 uvedeného zákona pristúpiť k overeniu zoznamu veriteľov na základe účtovných zápisov, ktoré musia byť predložené pri podaní návrhu, pred tým, ako sa pristúpi k zvolaniu veriteľov na schôdzu, ktorú uvádza článok 174 talianskeho zákona o konkurze. Podľa článku 175 uvedeného zákona na tejto schôdzi, ktorá sa koná za predsedníctva sudcu, dlžník a jeho veritelia skúmajú najmä nespornosť pohľadávok prihlasovaných do konkurzu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, ktorá sa týkala rozsudku Súdneho dvora z 5. júna 2003, Komisia/Taliansko, C‑145/01, Zb. s. I‑5581, I‑5583, bod 79).

89 Navyše je nesporné, že spoločnosť Alliance One nefiguruje v účtovných zápisoch žalobkyne medzi jej veriteľmi a že nebola zapísaná v zozname veriteľov, ktorý zostavila žalobkyňa a overil súdny komisár v súlade s článkom 161 talianskeho zákona o konkurze v rámci vyrovnacieho konania vedeného pred Tribunale fallimentare di Roma.

90 Téza žalobkyne, podľa ktorej nebola povinná uvádzať pohľadávku, ktorú voči nej mala spoločnosť Alliance One, vo svojich účtovných dokladoch, a zapísať túto spoločnosť do zoznamu svojich veriteľov, nie je podopretá, nemá žiadny podklad v rámci ustanovení talianskeho zákona o konkurze a talianskeho občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje, a v každom prípade je všeobecne známe, že cieľom akéhokoľvek vyrovnania je v podstate nájsť dohodu so všetkými veriteľmi po poskytnutí presného obrazu finančnej situácie spoločnosti a pod dohľadom súdneho orgánu s cieľom predísť konkurzu spoločnosti. Okrem toho v rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, keďže spoločnosť Alliance One zaplatila celú sumu pokuty, ktorá im bola uložená v napadnutom rozhodnutí, mohla na tom istom základe uvedeného rozhodnutia konať voči žalobkyni bezodkladne s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty, čo navyše potvrdila vo svojom liste z 30. marca 2011. V každom prípade, ako bolo spresnené v bode 88 vyššie, taliansky zákon o konkurze stanovuje, že nespornosť pohľadávok prihlasovaných do konkurzu je skúmaná a prediskutovaná na schôdzi veriteľov.

91 Okrem toho, hoci žalobkyňa kvalifikovala spoločnosť Alliance One ako „skoršieho veriteľa“ v zmysle článku 184 talianskeho zákona o konkurze, nepredložila v tejto súvislosti žiadne vysvetlenie alebo žiadne objasnenie dôvodov, pre ktoré sa spoločnosť Alliance One ani nepokúšala prihlásiť svoju pohľadávku do uvedeného konania a v tomto konaní nevzniesla nijakú námietku napriek tomu, že táto pohľadávka, ktorej výška je zjavne vyššia než výška všetkých skutočne prihlásených pohľadávok, mohla eventuálne ovplyvniť rozhodnutie ostatných veriteľov pristúpiť na návrh vyrovnania formulovaný žalobkyňou. Pokiaľ by teda pohľadávka spoločnosti Alliance One voči žalobkyni bola prihlásená, mala by nezanedbateľný dopad na vyrovnanie, ktoré schválil Tribunale fallimentare di Roma.

92 Treba tiež poznamenať, že podľa žalobkyne, hoci k rokovaniam týkajúcim sa kúpy akcií spoločnosti došlo po zaslaní oznámenia o výhradách zo strany Komisie, podmienky zmlúv týkajúcich sa prevodu týchto akcií na ich terajších akcionárov neuvádzajú žiadnu výslovnú zmienku o správnom konaní, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, a neobsahujú žiadnu záruku alebo odškodnenie v jej prospech, pokiaľ ide o prípadnú pokutu, ktorú jej uložila Komisia. Zo spisu však vyplýva, že po tom, čo sa žalobkyňa dozvedela o výške pokuty, ktorú mala zaplatiť solidárne so spoločnosťou Alliance One a ktorá presahuje hodnotu jej akcií, nepokúsila sa dosiahnuť od spoločnosti Alliance One žiadne odškodnenie za zatajenie informácií. Naopak, vo svojom návrhu na povolenie vyrovnacieho konania sa sťažuje na to, že spoločnosť Alliance One jej v priebehu rokovaní týkajúcich sa uvedeného prevodu akcií neoznámila ostatné „skutočnosti a okolnosti, ktoré sa neskôr ukázali byť pre ňu poškodzujúcimi“. Zo spisu tiež vyplýva, že niekoľko mesiacov po podaní uvedeného návrhu na povolenie vyrovnania žalobkyňa v tejto súvislosti napadla spoločnosť Intabex, dcérsku spoločnosť spoločnosti Alliance One, ktorá na ňu previedla akcie, pred Tribunale civile di Roma (občiansky súd v Ríme) s návrhom, aby jej táto spoločnosť zaplatila 7,3 milióna eur, a že spoločnosť Alliance One dokonca ani nepredložila vzájomnú žalobu, aby získala náhradu časti sumy zaplatenej pokuty.

93 Vzhľadom na vyššie uvedené nie je vylúčené, že spoločnosť Alliance One prevzala zaplatenie časti pokuty pripadajúcej na žalobkyne na seba alebo že sa už vzdala požadovania náhrady od žalobkyne.

94 Navyše treba zdôrazniť nielen to, že ako sa konštatuje v bode 47 vyššie, spoločnosť Alliance One nekonala voči žalobkyni s cieľom získať náhradu časti sumy zaplatenej pokuty, ale tiež že vo svojom liste z 30. marca 2011 výslovne opomenula uviesť, či a kedy mala v úmysle podať takúto žalobu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa vo svojom liste zo 6. januára 2011, typ vyrovnania, pre ktorý sa rozhodla, a to vyrovnanie s prevodom majetku, smeruje najmä k likvidácii majetku dlžníka s cieľom kolektívneho uspokojenia veriteľov a má za dôsledok ukončenie činnosti. Toto posúdenie žalobkyňa nespochybňuje a jasne mu nasvedčujú jej záverečné správy týkajúce sa účtovných rokov 2008 a 2009, ktoré boli doložené do spisu Komisiou.

95 Treba dodať, ako to robí Komisia, že v podrobnej správe s dátumom 14. apríla 2011 o finančnej situácii žalobkyne, ktorú vyrovnací správca predložil výboru veriteľov, sa neuvádza žiadna zmienka o konaní v prejednávanej veci, hoci uvedená správa uvádza niekoľko iných prebiehajúcich konaní. Táto skutočnosť dokazuje, že na rozdiel od toho, čo žalobkyňa uvádza, výsledok tohto konania žalobkyňa považovala za bezvýznamný, a to tak pre svoju finančnú budúcnosť, ako aj pre svojich veriteľov.

96 Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by zostávala jediným zodpovedným za zaplatenie sumy 3,99 milióna eur v prípade, ak by spoločnosť Alliance One bola úspešná vo veci T‑25/06, treba poznamenať, že rozsudkom z 9. septembra 2011 vyhláseným v uvedenej veci Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť, ktorú podala spoločnosť Alliance One, a že táto spoločnosť v dôsledku toho zostáva solidárne zodpovedná za zaplatenie uvedenej sumy, ktorú zaplatila už vo februári 2006.

97 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej záujem na konaní vyplýva z jej základného práva na spravodlivý proces, ktoré vyvodzuje z článku 6 EDĽP zakotveného článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, treba pripomenúť, že záujem na konaní predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania (pozri bod 80 vyššie). Okrem toho treba poznamenať, že právo na spravodlivý proces, ktorého osobitný aspekt predstavuje právo na prístup k súdu, nie je absolútne, a podlieha implicitne uznaným obmedzeniam, najmä pokiaľ ide o podmienky prípustnosti žaloby. Tieto obmedzenia však nemôžu obmedziť prístup osoby podliehajúcej súdnej právomoci do takej miery, že jej právo na spravodlivý proces bude dotknuté v samotnej jeho podstate. Obmedzenia musia mať legitímny cieľ a musí existovať primeraná proporcia medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, C‑73/10 P, Zb. s. I‑11535, bod 53).

98 Nemožno pritom tvrdiť, že taká podstatná a prvá podmienka každého návrhu na začatie konania, akou je záujem na konaní, ktorá smeruje k zabezpečeniu riadneho výkonu spravodlivosti, a jej uplatnenie v prejednávanej veci zabránili žalobkyni namietať voči napadnutému rozhodnutiu dostupnou formou žaloby (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, už citované v bode 97 vyššie, bod 55).

99 Hoci požiadavka záujmu na konaní sa môže zdať obmedzením práva na spravodlivý proces, táto podmienka nepredstavuje zjavné narušenie samotnej podstaty tohto práva, pretože požiadavka, aby mal žalobca v čase podania žaloby a až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia záujem na konaní voči aktu, ktorý mu údajne spôsobil ujmu, smeruje k legitímnemu cieľu, ktorým je v konečnom dôsledku predísť v záujme riadneho výkonu spravodlivosti tomu, aby súdom Únie boli predkladané čisto teoretické otázky, ktorých riešenie nemôže mať právne dôsledky alebo, ako v prejednávanej veci, priniesť žalobkyni prospech.

100 Po tretie pokiaľ ide o nebezpečenstvo, že tretie osoby podajú voči žalobkyni žaloby o náhradu škody pred vnútroštátnym súdom, hneď na úvod treba poznamenať, že nebolo preukázané, že dosah na právnu situáciu žalobkyne sa v zmysle judikatúry zdá byť už istým (pozri bod 79 vyššie). Dokonca predpokladajúc, že konanie predmetného podniku pripísané žalobkyni by mohlo viesť k prijatiu aktov zakladajúcich jej zodpovednosť vzhľadom na uplatniteľné vnútroštátne právo, treba konštatovať, že prípadná žaloba o náhradu škody pred vnútroštátnymi súdmi je nezávislá od prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia. V každom prípade žalobkyňa nepredložila údaje umožňujúce stanoviť, za akých okolností by jej v prejednávanej veci prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia umožňovalo vyhnúť sa akémukoľvek nebezpečenstvu, že zo strany údajne poškodených tretích osôb bude pred vnútroštátnym súdom podaná žaloba o náhradu škody smerujúca voči nej. V tejto súvislosti treba okrem iného poznamenať, že žalobkyňa sa obmedzila na to, že v prílohe svojich listov z 20. mája a 13. júla 2011, teda in tempore suspecto, doložila do spisu korešpondenciu, ktorej adresátom je spolu s tromi ďalšími spracovateľmi dotknutými napadnutým rozhodnutím, obsahujúcu žiadosť o náhradu škody podanú združením producentov tabaku, teraz v likvidácii, so sídlom v provincii Lecce (Taliansko). Takéto listy, jeden z ktorých dokonca nie je označený dátumom odoslania a žalobkyni bol doručený až po spochybnení jej záujmu na konaní v prejednávanej veci, samé o sebe nepreukazujú existenciu žaloby o náhradu škody podanej tretími osobami poškodenými protiprávnym konaním uvádzaným v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho, keďže žalobkyňa nespochybnila konštatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa porušenia, ktorého sa dopustil podnik, ktorého konanie bolo pripísané spoločnosti Alliance One a žalobkyni, toto konanie nemá súvis s prípadnou žalobou podanou tretími osobami na základe dôkazov a konštatovaní uvedených v predmetnom rozhodnutí. Nakoniec treba poznamenať, že za predpokladu že takéto žaloby, budúce a neisté, by skutočne boli voči žalobkyni podané, nemôžu mať na ňu žiadny vplyv, pretože žalobkyňa už nie je schopná splácať ani svoje súčasné pohľadávky.

101 Po štvrté, hoci žalobkyňa sa odvoláva na povinnosť svojich konateľov a teraz svojho likvidátora chrániť v súlade s talianskym právom v maximálnom možnom rozsahu záujmy veriteľov, nepreukázala, ako jej takáto povinnosť, dokonca za predpokladu, že by bola preukázaná, udeľuje záujem na pokračovaní tohto konania. Okrem iného je toto tvrdenie v rozpore s prístupom správcu počas vyrovnacieho konania, keďže ako vyplýva zo spisu, správca dokonca ani neinformoval veriteľov, súdneho komisára a Tribunale fallimentare di Roma o existencii konania v prejednávanej veci (pozri bod 95 vyššie).

102 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala svoj vzniknutý a trvajúci záujem na pokračovaní tohto konania. Z toho vyplýva, že konanie v tejto veci treba zastaviť.

O trovách

103 Podľa článku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa vlastnej úvahy.

104 V prejednávanej veci žalobkyňa so Všeobecným súdom v priebehu konania nespolupracovala, keďže najprv opomenula informovať Všeobecný súd o svojom vstupe do likvidácie pred začatím ústnej časti konania a následne, napriek opatreniam na zabezpečenie priebehu konania prijatým po pojednávaní, o skutočnosti, že pred Tribunale fallimentare di Roma bolo v roku 2007 začaté a stále je vedené vyrovnacie konanie, ktoré sa jej týka. Všeobecný súd sa mohol dozvedieť o tom, že žalobkyňa je vo vyrovnacom konaní, až po preskúmaní dokumentov, ktoré v prílohe k svojim pripomienkam z 21. februára 2011 predložila Komisia (pozri bod 44 vyššie).

105 Okrem toho nepresnosti v niektorých odpovediach žalobkyne Všeobecný súd prinútili nariadiť viacero opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktoré sa týkali najmä skutočností predchádzajúcich pojednávaniu, ktoré mali za dôsledok sťaženie ústneho konania a zdržanie s jeho ukončením.

106 Vzhľadom na vyššie uvedené treba žalobkyňu zaviazať, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Konanie sa zastavuje.

2. Mindo Srl je povinná nahradiť trovy konania.

Azizi

Cremona

Frimodt Nielsen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2011.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.