I — Právny rámec

II — Okolnosti predchádzajúce sporu, napadnuté rozhodnutie a napadnutý rozsudok

III — Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

A — Návrhy účastníkov konania v rôznych veciach

1. Vec C-501/06 P (odvolanie GSK)

2. Vec C-513/06 P (odvolanie Komisie)

3. Vec C-515/06 P (odvolanie EAEPC)

4. Vec C-519/06 P (odvolanie Aseprofar)

B — Spojenie vecí a ústna časť konania

IV — Prípustnosť

A — Prípustnosť argumentácie týkajúcej sa protisúťažného cieľa, ktorú uviedli Komisia a Aseprofar vo svojich odvolaniach (veci C-513/06 P a C-519/06 P)

B — Prípustnosť argumentácie Komisie nazvanej „vzájomné odvolanie“ v reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P

1. Argumentácia Komisie týkajúca sa protisúťažného cieľa

a) Neprípustnosť v rámci vzájomného odvolania

b) Prípustnosť v rámci návrhu na zamietnutie odvolania

c) Spôsobilosť zohľadniť argumentáciu

d) Vecná totožnosť argumentácie uvedenej Komisiou vo veciach C-513/06 P a C-501/06 P

2. Argumentácia Komisie týkajúca sa protisúťažného následku

3. Prípustnosť vzájomného odvolania Komisie v časti, v ktorej napáda bod 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku

C — Záver

V — Odvolanie GSK vo veci C-501/06 P

A — Nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa v časti odôvodnenia svojho rozsudku týkajúcej sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja

1. Časť odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúca sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja

2. Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa

3. Nesprávne právne posúdenia

a) Právne nesprávny výklad pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa

i) Konštatovanie, podľa ktorého dohody, ktoré majú za cieľ obmedziť súbežné obchodovanie, možno iba v zásade považovať za dohody majúce protisúťažný cieľ

ii) Domnienka protisúťažného následku

iii) Zohľadnenie nevýhody spôsobenej konečným spotrebiteľom

iv) Obmedzené zohľadnenie výhod súbežného obchodovania pre konečných spotrebiteľov

v) Záver

b) Zohľadnenie právneho a hospodárskeho kontextu

i) Predpoklad, podľa ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov

ii) Ostatné predpoklady a konštatovania

4. Záver

B — Nahradenie odôvodnenia

1. Skutkový stav zistený Súdom prvého stupňa

2. Potvrdenie odôvodnenia Komisie týkajúceho sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja

a) Štandardizovaný prístup

b) Domnienka obmedzenia hospodárskej súťaže

c) Predbežný záver

3. Záver

C — Konštatovanie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého Komisia mohla predpokladať, že všeobecné podmienky predaja majú za následok obmedziť hospodársku súťaž

D — Záver

VI — Odvolania Komisie, Aseprofar a EAEPC

A — Časť odôvodnenia napadnutého rozsudku

B — Odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P a vzájomné odvolanie Komisie vo veci C-501/06 P

1. Prvá podmienka stanovená v článku 81 ods. 3 ES

a) Skreslenie právneho a hospodárskeho kontextu

b) Pojem podpora technického pokroku, rozdelenie dôkazného bremena a požadovaná úroveň dôkazu

i) Použitie kritéria posúdenia používaného pri kontrole fúzií

ii) Hranica, od ktorej možno predpokladať, že dohoda má výhody z hľadiska efektívnosti

iii) Význam štrukturálnej povahy cenových rozdielov

iv) Kolísania meny

v) Vzťah medzi dodatočnými finančnými prostriedkami GSK a podporou technického pokroku

vi) Záver

c) Skreslenie napadnutého rozhodnutia a nezohľadnenie minulých udalostí v prognostickej analýze

i) Skreslenie napadnutého rozhodnutia

— Skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia

— Nahradenie odôvodnenia

— Záver

ii) Zohľadnenie minulých udalostí

iii) Zohľadnenie údajov, ktoré neboli k dispozícii v čase prijatia napadnutého rozhodnutia

iv) Záver

d) Nesprávne uplatnenie kritéria posúdenia

i) Vytvorenie nového dôvodu zrušenia

ii) Prekročenie právomoci Súdu prvého stupňa

e) Vada odôvodnenia vyplývajúca zo stručného posúdenia dôkazov Súdom prvého stupňa a z domnienok, ktoré nevysvetlil

i) Posúdenie dôkazných prostriedkov predložených GSK

ii) Neexistencia vysvetlenia uvádzajúceho prečo by bolo nemožné investovať do výskumu a vývoja bez všeobecných podmienok predaja

2. Ostatné podmienky stanovené článkom 81 ods. 3

3. Záver

C — Odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P

1. Funkcia článku 81 ods. 3 ES

2. Dôkazné bremeno

3. Nesprávne posúdenie alebo nedostatočné zohľadnenie dôkazných prostriedkov

a) Prenesenie dôkazného bremena

b) Nesprávne posúdenie alebo nezohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyplývajú z dokumentov založených do spisu

c) Zohľadnenie nesprávnych skutkových okolností

4. Záver

D — Odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P

1. Prvá podmienka stanovená článkom 81 ods. 3 ES

2. Ostatné podmienky stanovené článkom 81 ods. 3 ES

a) Primeraný podiel vyhradený užívateľom

b) Nevyhnutnosť všeobecných podmienok predaja

c) Možnosť vylúčiť hospodársku súťaž

3. Záver

E — Záver

VII — Zhrnutie

VIII — Návrh

1. 

Po rozsudku Súdneho dvora vo veci Sot. Lélos kai Sia ( 2 ), ktorého predmetom bolo posúdenie jednostranných opatrení určených na obmedzenie súbežného obchodovania s liekmi podľa článku 82 ES, dávajú prejednávané odvolania Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k zlučiteľnosti dohôd, ktoré majú takýto cieľ, s článkom 81 ES.

2. 

Predmetom prejednávaných odvolaní je posúdenie všeobecných podmienok predaja výrobcu farmaceutických výrobkov GlaxoSmithKline Services Unlimited (ďalej len „GSK“) podľa článku 81 ES. Na základe týchto všeobecných podmienok predaja GSK požadoval od sprostredkovateľov usadených v Španielsku, ktorým predával lieky (ďalej len „španielski sprostredkovatelia“), rôzne ceny za niektoré lieky, v závislosti od toho, či ich distribuovali v Španielsku alebo v iných členských štátoch.

3. 

Cieľom všeobecných podmienok predaja bolo obmedziť súbežné obchodovanie s liekmi GSK medzi Španielskom a inými členskými štátmi, ktoré realizovali španielski sprostredkovatelia z dôvodu cenových rozdielov medzi členskými štátmi. Podľa GSK zo súbežného obchodovania profitujú najmä sprostredkovatelia. Naopak, obmedzenie súbežného obchodovania je výhodné pre konečných spotrebiteľov. Dodatočné príjmy, ktoré GSK alebo skupina, ku ktorej patrí ( 3 ), získa vďaka obmedzeniu súbežného obchodovania, totiž môžu byť investované do výskumu a vývoja nových liekov.

4. 

GSK oznámil všeobecné podmienky predaja Komisii. Rozhodnutím z 8. mája 2001 ( 4 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia skonštatovala, že všeobecné podmienky predaja porušujú článok 81 ods. 1 ES a nemožno im poskytnúť výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES. Po žalobe, ktorú podal GSK, Súd prvého stupňa svojim rozsudkom z vo veci T-168/01 ( 5 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“) potvrdil napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej Komisia skonštatovala, že všeobecné podmienky predaja porušujú článok 81 ods. 1 ES, ale zrušil ho v časti, v ktorej Komisia zamietla žiadosť o výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES.

5. 

Na jednej strane GSK vo svojom odvolaní vo veci C-501/06 P napáda napadnutý rozsudok v časti, v ktorej potvrdzuje rozhodnutie Komisie konštatujúce, že všeobecné podmienky predaja porušujú článok 81 ods. 1 ES. Na druhej strane Komisia (ktorú podporuje Poľská republika ako vedľajší účastník konania), Asociación de exportadores españoles de productos farmacéuticos (ďalej len „Aseprofar“) a European Association of Euro Pharmaceutical Companies (ďalej len „EAEPC“) vo svojich odvolaniach vo veciach C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P napádajú napadnutý rozsudok v časti, v ktorej zrušil rozhodnutie Komisie o zamietnutí žiadosti o výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES.

6.

Článok 3 ods. 1 písm. g) ES stanovuje, že činnosť Spoločenstva zahŕňa systém, ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarušila hospodárska súťaž.

7.

Článok 81 ES stanovuje:

„1.   Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom: všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, najmä tie, ktoré:

2.   Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.

3.   Ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na:

ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré:

8.

Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia ( 6 ) stanovuje požiadavky umožňujúce overiť, či tieto opatrenia nepredstavujú množstevné obmedzenia dovozu alebo vývozu alebo opatrenia s rovnakým účinkom.

9.

V čase oznámenia existovali v členských štátoch odlišné právne úpravy regulujúce ceny liekov (ďalej len „vnútroštátne cenové úpravy“). Išlo najmä o právne úpravy týkajúce sa určenia predajnej ceny, výšky úhrad liekov alebo príjmov výrobcov farmaceutických výrobkov.

10.

Skupina, ku ktorej patrí GSK, je jedným z hlavných svetových výrobcov farmaceutických výrobkov. GSK sa s 89 španielskymi sprostredkovateľmi, s ktorými udržiaval obchodné vzťahy mimo distribučnej siete, dohodol ( 7 ) na uplatňovaní všeobecných podmienok predaja, ktoré nadobudli účinnosť 9. marca 1998. Všeobecné podmienky predaja určovali dve rôzne ceny, nazývané cena 4A a cena 4B, za 82 liekov.

11.

Cena 4A v žiadnom prípade neprekračovala maximálnu výrobnú cenu určenú španielskymi zdravotníckymi orgánmi. Bola požadovaná v prípade, keď po prvé, lieky boli financované z fondov španielskeho sociálneho zabezpečenia alebo zo španielskych verejných fondov a po druhé, nakúpené lieky boli následne distribuované prostredníctvom španielskych lekární a nemocníc.

12.

V ostatných prípadoch bola požadovaná cena 4B. Všeobecné podmienky predaja stanovovali, že cena 4B je určená podľa skutočných, objektívnych a nediskriminačných kritérií, a to nezávisle od miesta určenia výrobku určeného kupujúcim. Tým bolo stanovené najmä uplatňovanie ceny — v prípade potreby aktualizovanej —, ktorú GSK navrhol španielskym zdravotníckym orgánom na začiatku rokovaní vedených v rámci španielskeho konania o určení cien.

13.

Dotknutými liekmi boli najmä Beconase, Becloforte, Becotide, Flixotide, Serevent, Ventolin, Lamictal a Imigran, ktoré sú z dôvodu cenových rozdielov mimoriadne vhodné na súbežné obchodovanie medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom.

14.

Listom zo 6. marca 1998 podal GSK podľa článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 17/62 Prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82] zmluvy ( 8 ) (ďalej len „nariadenie č. 17“) žiadosť o potvrdenie, že všeobecné podmienky predaja neporušujú článok 81 ods. 1 ES (negatívny atest), a subsidiárne podľa článku 4 nariadenia č. 17 žiadosť o to, aby všeobecným podmienkam predaja bola poskytnutá výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES. Komisia týmto žiadostiam nevyhovela. V prvom článku napadnutého rozhodnutia skonštatovala, že všeobecné podmienky predaja porušujú článok 81 ods. 1 ES. Toto konštatovanie odôvodnila tým, že všeobecné podmienky predaja nielenže majú za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže, ale majú aj takýto následok. V článku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla žiadosť o výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES.

15.

GSK podal proti napadnutému rozhodnutiu žalobu o neplatnosť na Súd prvého stupňa. Napadnutý rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006 vyhovel žalobe GSK iba čiastočne. V bode 2 výrokovej časti Súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti, v ktorej smerovala proti konštatovaniu uvedenému v prvom článku napadnutého rozhodnutia, že všeobecné podmienky predaja porušujú článok 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupňa usúdil, že Komisia nemala predpokladať, že všeobecné podmienky predaja majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. Súd prvého stupňa však zamietol žalobu smerujúcu proti prvému článku napadnutého rozhodnutia, pretože napokon potvrdil odôvodnenie Komisie týkajúce sa protisúťažných následkov všeobecných podmienok predaja. V bode 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyhovel žalobe v časti, v ktorej smerovala proti zamietnutiu žiadosti o výnimku ( 9 ). V bodoch 3 až 5 výrokovej časti Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania.

16.

GSK podal proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou značkou C-501/06 P.

17.

Vo svojom odvolaní GSK navrhuje:

18.

V tej istej veci Komisia v reakcii na odvolanie GSK navrhuje:

19.

GSK v reakcii na tieto návrhy Komisie navrhuje:

20.

V tomto konaní EAEPC v reakcii na odvolanie GSK navrhuje:

21.

V tomto konaní Aseprofar v reakcii na odvolanie GSK navrhuje:

22.

Poľská republika, ktorej bolo povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu Komisie, navrhuje:

23.

GSK v reakcii na návrhy Poľskej republiky trvá na svojich návrhoch a okrem toho navrhuje:

24.

Komisia podala proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou značkou C 513/06 P.

25.

Vo svojom odvolaní Komisia navrhuje:

26.

EAEPC podporuje návrhy Komisie.

27.

GSK v reakcii na odvolanie Komisie v tejto veci navrhuje:

28.

Poľská republika, ktorej bolo povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu Komisie, navrhuje:

29.

GSK v reakcii na návrhy Poľskej republiky trvá na svojich návrhoch a okrem toho navrhuje:

30.

EAEPC podal proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou značkou C 515/06 P.

31.

Vo svojom odvolaní EAEPC navrhuje:

32.

Komisia podporuje návrhy EAEPC.

33.

GSK v reakcii na odvolanie EAEPC navrhuje:

34.

Aseprofar podal proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 13. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou značkou C-519/06 P.

35.

Vo svojom odvolaní Aseprofar navrhuje:

36.

Komisia a EAEPC podporujú návrhy Aseprofar.

37.

GSK v reakcii na odvolanie Aseprofar navrhuje:

38.

Uznesením zo 17. decembra 2008 boli veci C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P spojené na účely spoločnej ústnej časti konania a na účely spoločného rozhodnutia.

39.

Pojednávania, ktoré sa konalo 18. marca 2009, sa zúčastnili zástupcovia GSK, Komisie, EAEPC, Aseprofar a vlády Poľskej republiky, ktorí upresnili svoje podania a odpovedali na otázky.

40.

GSK vzniesol námietky neprípustnosti proti časti návrhov resp. argumentácie Komisie a Aseprofar. Je potrebné začať preskúmaním týchto námietok, pretože sa zakladajú na všetkých návrhoch účastníkov konania v jednotlivých veciach a súvislostiach medzi nimi.

41.

Po prvé, námietky neprípustnosti smerujú proti argumentácii, ktorú Komisia a Aseprofar uviedli vo svojich odvolaniach vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P, a v ktorej vytýkajú odôvodneniu Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa protisúťažného cieľa nesprávne právne posúdenie (A). Po druhé, vo veci C-501/06 P navrhuje GSK zamietnuť ako neprípustnú časť návrhov a argumentácie, ktorú uviedla Komisia v reakcii na jeho odvolanie (B).

42.

Odvolania Komisie a Aseprofar vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P sú prípustné v rozsahu, v akom sa v nich navrhuje zrušenie bodu 1 napadnutého rozsudku. Komisia a Aseprofar, ktorým bod 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku spôsobuje ujmu, uvádzajú dôvody, pre ktoré treba podľa ich názoru tento bod zrušiť.

43.

GSK spochybňuje prípustnosť argumentácie, v ktorej Komisia a Aseprofar vytýkajú nesprávne právne posúdenie v časti odôvodnenia, na ktorej je založený bod 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku.

44.

GSK správne tvrdí, že túto argumentáciu nemožno považovať za samostatné odvolacie dôvody. Komisia a Aseprofar nenavrhujú zrušenie, ale potvrdenie bodu 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku, sprevádzané však nahradením odôvodnenia. Takýto návrh je v odvolacom konaní neprípustný ( 10 ). Podľa ustálenej judikatúry môže účastník konania, ktorý podá odvolanie, v zásade navrhovať opravu časti odôvodnenia rozsudku iba vtedy, ak táto časť obsahuje nesprávne právne posúdenie spôsobilé spochybniť výrok ( 11 ). V dôsledku toho v zásade ( 12 ) žiaden záujem na konaní neumožňuje uvádzať dôvody, ktoré nesmerujú proti výrokovej časti, ale iba proti odôvodneniu napadnutého rozsudku.

45.

Komisia a Aseprofar na podporu prípustnosti svojej argumentácie uvádzajú, že odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa týkajúce sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja podľa článku 81 ods. 1 ES malo vplyv na odôvodnenie tohto rozsudku týkajúce sa možnosti poskytnúť všeobecným podmienkam predaja výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES.

46.

Aj keby bol tento záver z vyššie uvedených dôvodov správny, nemohlo by to viesť k tomu, aby sa účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie, priznal záujem na konaní odôvodňujúci rozsiahly návrh na nahradenie odôvodnenia. V tomto prípade možno argumentáciu zohľadniť iba v rozsahu, v akom je spôsobilá spochybniť časť výroku napadnutého rozsudku, ktorá spôsobuje ujmu účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie.

47.

Argumentáciu smerujúcu proti časti odôvodnenia týkajúcej sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja, obsiahnutú v odvolaniach Komisie a Aseprofar vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P, nemožno v dôsledku toho považovať za samostatné dôvody smerujúce proti tejto časti rozsudku. Možno ju zohľadniť iba v rámci návrhu na zrušenie bodu 1 výrokovej časti, teda v rozsahu, v akom smeruje proti odôvodneniu Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa článku 81 ods. 3 ES.

48.

Vo veci C-501/06 P Komisia reagovala na odvolanie GSK takto:

49.

Najskôr treba uviesť, že vyjadrenie Komisie k dôvodom, ktoré uplatnil GSK, uvedené v prvej zarážke predchádzajúceho bodu, je bez problémov prípustné ako návrh na zamietnutie odvolania v zmysle prvej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku. Z tohto dôvodu preskúmam ďalej iba návrhy a argumentáciu Komisie nazvané „vzájomné odvolanie“.

50.

Komisia sa v reakcii na odvolanie GSK dovolávala nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení, z ktorého vychádzal Súd prvého stupňa, aby konštatoval, že Komisia sa nemala domnievať, že všeobecné podmienky predaja majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. Podľa GSK je táto argumentácia neprípustná.

51.

Najprv treba súhlasiť s GSK, že táto argumentácia je neprípustná v rámci vzájomného odvolania podľa druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku. Iba odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno napadnúť ani v rámci odvolania, ani v rámci vzájomného odvolania ( 13 ).

52.

Treba však poznamenať, že Komisia počas konania uviedla, že táto argumentácia má najmä reagovať na odvolanie GSK. Komisia nechce, aby sa táto argumentácia považovala za vzájomné odvolanie podľa druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku, ale za návrh na zamietnutie odvolania v zmysle prvej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke tohto rokovacieho poriadku.

53.

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že túto argumentáciu možno bez problémov zohľadniť v rámci návrhu na zamietnutie odvolania podľa prvej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku, zatiaľ čo ju nemožno zohľadniť v rámci odvolania podľa článku 113 ods. 1 prvej zarážky alebo vzájomného odvolania podľa druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku.

54.

Návrh na zamietnutie odvolania sa totiž môže zakladať na návrhu na nahradenie odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súdny dvor nezamietne odvolanie len vtedy, keď potvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Zamietne ho aj vtedy, keď môže odôvodnenie postihnuté nesprávnym právnym posúdením nahradiť odôvodnením, ktoré takto postihnuté nie je, a poskytnúť tak oporu časti výroku rozsudku napadnutej odvolaním ( 14 ).

55.

Po druhé treba uviesť, že v tomto prípade ide o takúto situáciu. Článok 81 ods. 1 ES stanovuje ako alternatívnu podmienku existenciu protisúťažného cieľa alebo následku ( 15 ). V prvom článku napadnutého rozhodnutia Komisia založila svoje konštatovanie, že všeobecné podmienky predaja porušujú článok 81 ods. 1 ES nielen na ich protisúťažnom cieli, ale aj na ich protisúťažnom následku.

56.

Je pravda, že Súd prvého stupňa sa domnieval, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa protisúťažného cieľa nie dostatočné, napriek tomu však zamietol žalobu GSK, pretože v konečnom dôsledku potvrdil odôvodnenie Komisie týkajúce sa protisúťažného následku. Z tohto dôvodu Súd prvého stupňa v bode 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku potvrdil článok 1 napadnutého rozhodnutia.

57.

V dôsledku toho môže Komisia vo svojom vyjadrení navrhovať zamietnutie odvolania GSK smerujúceho proti bodu 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, že tvrdí, že Súd prvého stupňa mal potvrdiť už jej odôvodnenie týkajúce sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja.

58.

V dôsledku toho si treba najprv položiť otázku, či argumentáciu Komisie nazvanú „vzájomné odvolanie“ možno považovať za návrh na zamietnutie odvolania.

59.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí GSK, to nemôže závisieť iba od zvolených výrazov; závisí to skôr od zjavného úmyslu Komisie. Je pravda, že takýto výklad alebo prekvalifikovanie v závislosti od úmyslu účastníka konania končí tam, kde začína porušenie práva druhého účastníka konania na obhajobu; a to najmä vtedy, keď tento úmysel nie je dostatočne jasne zjavný druhému účastníkovi konania. Napriek tomu, keďže časť nazvaná „vzájomné odvolanie“ má zjavne za cieľ dosiahnuť zamietnutie odvolania GSK, sprevádzané nahradením odôvodnenia napadnutého rozsudku, zdá sa mi prijateľné vyložiť alebo prekvalifikovať ju na návrh na zamietnutie odvolania. Nemyslím si, že by to porušilo právo GSK na obhajobu. GSK predložil podrobné pripomienky k odôvodneniu Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja.

60.

Bez ohľadu na to, či možno „vzájomné odvolanie“ vyložiť alebo prekvalifikovať tak, aby sa považovalo za návrh na zamietnutie odvolania si myslím, že možno zohľadniť obsah argumentácie Komisie týkajúcej sa protisúťažného následku všeobecných podmienok predaja. Právomoc Súdneho dvora nahradiť odôvodnenie totiž nemôže závisieť od toho, či účastník konania podá návrh v tomto zmysle.

61.

Je pravda, že odôvodnenie rozsudku nemožno nahradiť, ak k tomu nevznikne príležitosť, teda napríklad mimo odvolacieho konania. Napriek tomu, ak je odvolaním napadnutá časť výroku, ktorú Súdny dvor oprel o dotknutú časť odôvodnenia, nahradenie tejto časti odôvodnenia nemôže závisieť od toho, či účastník konania podá takýto návrh alebo navrhne náhradné odôvodnenie. Takýto prístup sa mi nezdá zlučiteľný s funkciou Súdneho dvora tak, ako ju definuje článok 220 ES. Toto ustanovenie stanovuje, že Súdny dvor zaručuje v rámci svojej právomoci (vykonávanej najmä po podaní odvolania) dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní Zmluvy. V dôsledku toho sa mi iba prístup, ktorý Súdnemu dvoru umožňuje nahradiť v odvolacom konaní odôvodnenie rozsudku bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol, zdá zlučiteľný s týmto článkom. Zdá sa, že vo veciach citovaných v poznámke pod čiarou 14 pristúpil Súdny dvor k nahradeniu odôvodnenia z úradnej moci, čo ma utvrdzuje v tomto názore.

62.

Keďže právomoc Súdneho dvora nahradiť odôvodnenie rozsudku nie je závislá od návrhu účastníkov konania, možno argumentáciu Komisie nazvanú „vzájomné odvolanie“ zohľadniť pri preskúmaní odvolania GSK, aj keby sa ukázalo, že ju nemožno vyložiť alebo prekvalifikovať na návrh na zamietnutie odvolania.

63.

Napokon treba zamietnuť aj výhradu GSK, podľa ktorej vecná totožnosť argumentácie uvádzanej Komisiou v jej odvolaní vo veci C-513/06 P a v jej reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P, predstavuje zneužitie konania.

64.

Po prvé, treba uviesť, že obe konania, hoci sú spojené, treba stále považovať za nezávislé. Po druhé, výhrada GSK nemôže v žiadnom prípade uspieť, pretože dotknutú argumentáciu, ktorú Komisia uplatnila vo svojom odvolaní vo veci C-513/06 P ( 16 ), treba zamietnuť ako neprípustnú. V dôsledku toho nejde v tomto prípade o „opakovanie totožnej argumentácie“ ako to tvrdí GSK. Po tretie, vo veci C-501/06 P nemožno Komisii uprieť záujem na to, aby bola z vyššie uvedených dôvodov zohľadnená jej argumentácia ( 17 ).

65.

Ako som uviedla už vyššie ( 18 ), Komisia sa v reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P odvolala na ďalšie dôvody, rovnako nazvané „vzájomné odvolanie“, pre ktoré je odôvodnenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa protisúťažného následku podľa článku 81 ods. 1 ES postihnuté nesprávnym právnym posúdením.

66.

Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti, ktorú GSK vznáša aj proti tejto argumentácii, odkazujem na vyššie uvedené úvahy ( 19 ). Tak ako vzájomné odvolanie, treba aj túto argumentáciu zamietnuť ako neprípustnú. Pokiaľ ide o možnosť zohľadniť túto argumentáciu Komisie, treba uviesť, že jej výklad alebo prekvalifikovanie na návrh na zamietnutie odvolania sú menej zrejmé ako v prípade vyššie prejednanej argumentácie týkajúcej sa protisúťažného cieľa. V tomto prípade sa totiž Komisia uspokojila s tým, že Súdu prvého stupňa vytkla nesprávne právne posúdenie bez toho, aby upresnila, ako treba nahradiť odôvodnenie považované za nesprávne. To, že sa táto argumentácia týka predovšetkým odôvodnenia Súdu prvého stupňa a nie zamietnutia odvolania, však možno prekonať predpokladom, že Komisia chce dosiahnuť nahradenie odôvodnenia postihnutého podľa jej názoru nesprávnym právnym posúdením odôvodnením potvrdzujúcim odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa protisúťažného následku všeobecných podmienok predaja. V každom prípade argumentáciu Komisie týkajúcu sa protisúťažného následku nazvanú „vzájomné odvolanie“ možno zohľadniť aj na základe vyššie uvedenej právomoci Súdneho dvora nahradiť z úradnej moci odôvodnenie napadnutého rozsudku ( 20 ) bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť, či ju možno vyložiť alebo prekvalifikovať na návrh na zamietnutie odvolania.

67.

Ako som uviedla už vyššie ( 21 ), Komisia pod názvom „vzájomné odvolanie“ navrhla aj zrušenie bodu 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku. V tomto prípade ide skutočne o vzájomné odvolanie v zmysle druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku.

68.

GSK sa domnieva, že toto vzájomné odvolanie je neprípustné, pretože Komisia už navrhla zrušenie bodu 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku vo svojom odvolaní vo veci C-513/06 P. Myslí si, že nie je možné kumulovať odvolanie a vzájomné odvolanie. Komisia sa naopak odvoláva na nezávislosť konaní a tvrdí, že účastník konania, ktorý sám podal odvolanie, môže okrem toho vystupovať v konaní o inom odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku.

69.

Vzájomné odvolanie Komisie vo veci C-501/06 P je prípustné.

70.

Po prvé, je potrebné pripomenúť, že veci C-501/06 P a C-513/06 P napriek svojmu spojeniu nestratili svoj nezávislý charakter. Treba naopak preskúmať výhrady uplatnené v každej z nich.

71.

Po druhé, na rozdiel od toho, čo tvrdí GSK, výkon práva podať odvolanie upravené rokovacím poriadkom nemožno z hľadiska hospodárnosti konania a priori považovať za zneužitie.

72.

Po tretie, v znení druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku nenachádzam nič, čo by účastníkovi konania, ktorý už podal odvolanie, bránilo v podaní vzájomného odvolania. Vzájomné odvolanie sa môže ukázať praktickým najmä vtedy, ak chce účastník konania pred podaním odvolania počkať a zistiť, či druhý účastník konania napadne rozsudok. To však nie je podmienkou uplatnenia druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku. Okrem toho treba uviesť, že účastník konania môže najprv podať len odvolanie obmedzené na určité výhrady a podať obšírnejšie vzájomné odvolanie až vtedy, keď odvolanie podá druhý účastník konania. Takýto postup by mal byť zlučiteľný so znením a s cieľom druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku.

73.

Po štvrté, na rozdiel od toho, čo vo svojej argumentácii tvrdí GSK, ani zásada koncentrácie konania, ani zásada zákazu uvádzania nových dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nezakazujú kumuláciu odvolania a vzájomného odvolania. Podľa druhej alternatívy uvedenej v článku 116 ods. 1 prvej zarážke rokovacieho poriadku môže účastník konania prostredníctvom vzájomného odvolania navrhovať úplné zrušenie rozsudku aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania ( 22 ). Myslím si teda, že ak rokovací poriadok umožňuje účastníkovi konania napadnúť rozsudok v celom rozsahu tým, že podá vzájomné odvolanie dokonca aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, tým skôr nemôže dodržanie zásad koncentrácie konania a zákazu uvádzania nových dôvodov zabrániť účastníkovi konania v tom, aby podal vzájomné odvolanie z dôvodu, že už podal odvolanie.

74.

Na záver treba zamietnuť aj námietku neprípustnosti vznesenú GSK, ktorý sa domnieva, že značná vecná totožnosť medzi odvolaním Komisie vo veci C-513/06 P a jej vzájomným odvolaním vo veci C-501/06 P predstavuje zneužitie konania. Aj v tejto súvislosti treba totiž upozorniť na to, že jednotlivé veci sú nezávislé ( 23 ).

75.

Na záver prieskumu prípustnosti pripomínam, že argumentáciu týkajúcu sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja, ktorú uplatnila Komisia a Aseprofar vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P, treba zamietnuť ako neprípustnú, pretože jej cieľom je iba nahradenia odôvodnenia napadnutého rozsudku.

76.

Naopak argumentáciu Komisie, ktorá sa vzťahuje na odôvodnenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa protisúťažného cieľa a následku všeobecných podmienok predaja, možno v celom rozsahu zohľadniť pri preskúmaní odvolania GSK vo veci C-501/06 P. Rovnako to platí pre zodpovedajúcu argumentáciu, ktorú v tejto veci uplatnili Aseprofar ( 24 ), EAEPC a Poľská republika.

77.

Napokon odvolanie, ktoré podala Komisia vo veci C-513/06 P, nespôsobuje neprípustnosť jej vzájomného odvolania vo veci C-501/06 P.

78.

Odvolanie GSK vo veci C-501/06 P smeruje v podstate proti bodu 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku. V tomto bode Súd prvého stupňa zamietol žalobu GSK v časti, v ktorej sa v nej navrhovalo zrušenie prvého článku napadnutého rozhodnutia. V tomto článku Komisia skonštatovala, že všeobecné podmienky predaja GSK porušujú článok 81 ES.

79.

Pred preskúmaním odvolania by som chcela upozorniť na túto osobitosť: Komisia, Aseprofar, EAEPC a Poľská republika navrhujú nahradenie odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja. Vo veci C-501/06 P tak navrhujú zamietnuť odvolanie GSK spolu s nahradením odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja ( 25 ). Ďalej by som chcela upriamiť pozornosť na normatívnu štruktúru článku 81 ods. 1 ES, ktorý predvída v prvom rade preskúmanie toho, či má dohoda protisúťažný cieľ a až následne, ak je výsledok negatívny, preskúmanie toho, či dohoda vyvoláva protisúťažný následok ( 26 ).

80.

Myslím si, že tieto osobitosti odôvodňujú, aby bolo najskôr preskúmané, či sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení rozsudku týkajúcom sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja a či to vedie k nahradeniu odôvodnenia. Ak by totiž odôvodnenie Súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého Komisia pochybila, keď sa domnievala, že všeobecné podmienky majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, bolo nahradené odôvodnením, ktoré by Komisii dávalo v tomto ohľade za pravdu, bolo by potrebné bez ďalšieho zamietnuť odvolanie GSK ( 27 ). Dôvody GSK smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozsudku týkajúcemu sa protisúťažného následku všeobecných podmienok predaja by tak totiž už nemohli uspieť.

81.

Z tohto dôvodu najprv preskúmam, či je odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa týkajúce sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja postihnuté nesprávnym právnym posúdením (A). Ak by sa ukázalo, že odôvodnenie skutočne obsahuje nesprávne právne posúdenie, preskúmam ďalej to, či Súdny dvor na základe svojej právomoci v odvolacom konaní môže nahradiť toto nesprávne odôvodnenie odôvodnením potvrdzujúcim, že Komisia sa mohla domnievať, že všeobecné podmienky predaja majú protisúťažný cieľ (B). Ak by boli splnené podmienky pre nahradenie odôvodnenia týkajúceho sa protisúťažného cieľa, potom sa dôvody uvedené v odvolaní GSK smerujúce proti odôvodneniu Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa protisúťažného následku všeobecných podmienok predaja stávajú irelevantné, pretože už viac nemôžu spochybniť bod 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku (C).

82.

Komisia, Aseprofar, EAEPC a Poľská republika tvrdia, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v časti svojho odôvodnenia týkajúcej sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja. Najskôr teda rýchlo preskúmam dotknutú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (1) a pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa (2). Na tomto základe ďalej preskúmam nesprávne právne posúdenie, ktorým je postihnutá dotknutá časť napadnutého rozsudku (3).

83.

V bodoch 114 až 147 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa preskúmal, či sa Komisia mohla oprávnene domnievať, že všeobecné podmienky predaja majú protisúťažný cieľ. Súd prvého stupňa najprv skonštatoval, že všeobecné podmienky GSK majú za cieľ obmedziť súbežné obchodovanie a že takéto dohody majú byť v zásade považované za dohody, ktorých cieľom je obmedziť hospodársku súťaž ( 28 ).

84.

Súd prvého stupňa sa však domnieval, že cieľ obmedziť súbežné obchodovanie v tomto prípade nestačí na to, aby bolo možné predpokladať, že dohoda má protisúťažný cieľ. Domnieval sa naopak, že uplatnenie článku 81 ods. 1 ES nemôže závisieť iba od toho, že dohoda obmedzuje súbežné obchodovanie a tak ovplyvňuje obchod. Podľa jeho názoru bola v tomto prípade potrebná aj analýza, ktorá mala určiť, či dohoda má za cieľ alebo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže na relevantnom trhu na ujmu konečného spotrebiteľa ( 29 ). Podľa Súdu prvého stupňa sa možno domnievať, že obmedzenie súbežného obchodovania má za cieľ obmedziť hospodársku súťaž iba vtedy, ak možno predpokladať, že zbavuje konečných spotrebiteľov výhod vyplývajúcich z účinnej hospodárskej súťaže ( 30 ).

85.

Súd prvého stupňa sa domnieval, že so zreteľom na právny a hospodársky kontext, v ktorom sa používajú všeobecné podmienky predaja GSK, nebolo možné predpokladať, že zbavujú konečných spotrebiteľov liekov takýchto výhod ( 31 ).

86.

V tomto ohľade Súd prvého stupňa najprv uviedol, že možno predpokladať, že španielski sprostredkovatelia si ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov ( 32 ).

87.

Súd prvého stupňa okrem toho vytkol Komisii, že v žiadnej fáze nepreskúmala osobitnú a podstatnú vlastnosť sektora vyplývajúcu zo skutočnosti, že ceny dotknutých výrobkov, podliehajúce kontrole členských štátov, ktoré ich priamo alebo nepriamo stanovujú na úrovni, ktorú považujú za primeranú, sú v Spoločenstve určované na rôznych štrukturálnych úrovniach, a na rozdiel od cien iných spotrebných tovarov zostávajú v každom prípade z väčšej časti vyňaté z pôsobenia ponuky a dopytu ( 33 ). Domnieval sa, že táto okolnosť bráni tomu, aby bolo možné predpokladať, že súbežné obchodovanie má vplyv na ceny uplatňované voči konečným spotrebiteľom liekov uhrádzaných na základe vnútroštátneho systému zdravotného poistenia, a tým im prináša citeľnú výhodu podobnú tej, ktorú by mali, ak by tieto ceny boli určované ponukou a dopytom ( 34 ).

88.

Na základe týchto konštatovaní Súd prvého stupňa vyslovil, že nemožno potvrdiť hlavný záver Komisie, podľa ktorého je cieľom všeobecných podmienok predaja obmedzenie hospodárskej súťaže. Keďže ceny dotknutých liekov sú v dôsledku uplatniteľnej právnej úpravy z väčšej časti vyňaté z voľného pôsobenia ponuky a dopytu a sú určované alebo kontrolované verejnými orgánmi, nemožno bez ďalšieho považovať za samozrejmé, že súbežné obchodovanie vedie k ich zníženiu a tým k zvýšeniu prospechu konečných spotrebiteľov. Analýza znenia všeobecných podmienok predaja, vykonaná v tejto súvislosti, teda neumožnila predpokladať, že obmedzenie súbežného obchodovania vedie k zníženiu prospechu konečných spotrebiteľov. V tejto z veľkej časti ešte neznámej situácii preto nebolo možné vyvodiť reštriktívnu povahu tejto dohody vo vzťahu k hospodárskej súťaži len zo samotného čítania jej znenia v súvislostiach, ale bolo nevyhnutné zohľadniť aj jej následky, aj keď iba na overenie, čo by z tohto znenia mohol vyvodiť regulačný orgán ( 35 ).

89.

Podľa judikatúry treba alternatívy protisúťažný cieľ alebo následok obsiahnuté v článku 81 ods. 1 ES chápať ako preskúmanie v dvoch etapách. Ak sa preukáže protisúťažný cieľ dohody, netreba už poskytnúť dôkaz jej protisúťažných následkov ( 36 ). Zohľadnenie skutočných následkov dohody je nadbytočné v prípade, ak má táto dohoda za cieľ vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž ( 37 ). Takáto dohoda totiž patrí do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES aj v prípade, ak nemá na trhu protisúťažné následky ( 38 ). Je teda zjavné, že alternatíva uvedená v článku 81 ods. 1 ES týkajúca sa obmedzenia hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa predstavuje ohrozovací delikt ( 39 ).

90.

Je namieste predpokladať, že dohody majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž vtedy, keď svojou vlastnou povahou predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže. Možno sa domnievať, že je to vtedy, keď má dohoda, zohľadňovaná v jej právnom a hospodárskom kontexte, skutočnú schopnosť a tendenciu vyvolať negatívne následky pre hospodársku súťaž ( 40 ).

91.

V tejto súvislosti treba zohľadniť predovšetkým skúsenosť, ktorá ukazuje, že určité typy dohôd s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolávajú negatívne následky na trhu a ohrozujú ciele sledované pravidlami Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Pri takomto postupe je zvlášť zjavná povaha obmedzenia hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa ako ohrozovacieho deliktu, pretože o určitých typoch dohôd (napríklad dohody o stanovení cien, dohody o rozdelení zákazníkov, vertikálne stanovenia cien) sa na základe existujúcej skúsenosti bez preskúmania ich skutočných následkov predpokladá, že majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. Tento štandardizovaný postup posilňuje právnu istotu. Predpokladá však, že jeho uplatneniu nebráni právny a hospodársky kontext dotknutej dohody ( 41 ).

92.

Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa sa však neobmedzuje iba na určité typy dohôd. Zahŕňa aj dohody, ktorých ekonomická analýza umožňuje predpokladať dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži ( 42 ). Takáto analýza musí zohľadňovať právny a hospodársky kontext. Určitým spôsobom sa tak pojmovo blíži k preskúmaniu protisúťažných následkov dohody ( 43 ). Preskúmanie protisúťažného cieľa sa však napriek tomu líši od preskúmania protisúťažného následku: škoda spôsobená trhu je pri ňom tak zjavná, že možno predpokladať existenciu protisúťažného následku bez vykonania dôkladnej analýzy trhu.

93.

Pri určení, či má dohoda za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, treba zohľadniť najmä jej obsah, sledované ciele, jej právny a hospodársky kontext, ako aj správanie jej účastníkov. Úmysel účastníkov môže rovnako slúžiť ako nepriamy dôkaz ( 44 ).

94.

Ak dohoda nemá za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, je zakázaná podľa článku 81 ods. 1 ES iba vtedy, ak analýza jej skutočných a/alebo potenciálnych následkov na relevantnom trhu alebo trhoch preukazuje, že má za následok obmedzenie hospodárskej súťaže ( 45 ).

95.

Komisia, Aseprofar, EAEPC a Poľská republika sa dovolávajú množstva nesprávnych právnych posúdení, ktoré sa týkajú predovšetkým výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa (a) a zohľadnenia právneho a hospodárskeho kontextu (b).

96.

Komisia, Aseprofar a EAEPC vytýkajú Súdu prvého stupňa, že najmä v bodoch 115, 116 a 121 napadnutého rozsudku konštatoval, že dohody, ktoré majú za cieľ obmedziť súbežné obchodovanie, možno iba v zásade považovať za dohody majúce protisúťažný cieľ.

97.

Túto výhradu treba zamietnuť.

98.

Je pravda, že podľa judikatúry Súdneho dvora dohody obmedzujúce súbežné obchodovanie predstavujú vo všeobecnosti dohody, ktoré majú za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže ( 46 ). Napriek tomu, ako som uviedla už vyššie ( 47 ), treba stále zohľadniť právny a hospodársky kontext dohody. V rozsahu, v akom je táto výhrada vyjadrená výrazom „v zásade“, nemožno Súdu prvého stupňa vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právne posúdenia.

99.

Komisia, Aseprofar a EAEPC vytýkajú Súdu prvého stupňa, že najmä v bodoch 121, 122 a 134 napadnutého rozsudku skonštatoval, že dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže svojim cieľom iba vtedy, ak možno predpokladať, že má za následok obmedzenie hospodárskej súťaže.

100.

Ani toto konštatovanie Súdu prvého stupňa neobsahuje nesprávne právne posúdenie.

101.

So zreteľom na následky, ktoré môže mať porušenie článku 81 ods. 1 ES pre podnik, nemožno pojem obmedzenie prostredníctvom cieľa vykladať príliš široko ( 48 ). Táto požiadavka je vyjadrená podmienkou, ktorá vyžaduje, aby existovala domnienka obmedzenia hospodárskej súťaže. Okrem toho nevidím podstatný rozdiel medzi vyššie uvedeným kritériom posúdenia spočívajúcim v overení toho, či na základe skúsenosti má dohoda potenciálne negatívne následky pre hospodársku súťaž ( 49 ), a kritériom použitým Súdom prvého stupňa, spočívajúcim v určení, či možno predpokladať, že dohoda má protisúťažné následky. V dôsledku toho pokiaľ domnienka nevyžaduje žiadny dôkaz potenciálneho následku, použitie tohto kritéria nepredstavuje nesprávne právne posúdenie.

102.

Aseprofar a Komisia okrem toho napádajú konštatovania Súdu prvého stupňa v bodoch 118, 119, 133, 134 a 147 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Súd prvého stupňa v podstate skonštatoval, že domnienka protisúťažného cieľa vyžadovala v tomto prípade analýzu, ktorá mala určiť, či všeobecné podmienky predaja majú za cieľ alebo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže na relevantnom trhu na ujmu konečných spotrebiteľov. Z tohto dôvodu bol súd názoru, že Komisia sa nemohla domnievať, že podmienky predaja majú protisúťažný cieľ, pretože bez toho, aby preskúmala ich následky, nemohla predpokladať, že tieto podmienky obmedzujú hospodársku súťaž na ujmu konečného spotrebiteľa. Súd prvého stupňa tvrdil, že nie je isté, že súbežné obchodovanie vedie k zníženiu cien uplatňovaných voči konečným spotrebiteľom, pretože ceny liekov sú v dôsledku vnútroštátnych cenových úprav z väčšej časti vyňaté z voľného pôsobenia ponuky a dopytu a sú určované a kontrolované verejnými orgánmi.

103.

Výhrada Aseprofar a Komisie, ktorá smeruje proti konštatovaniam Súdu prvého stupňa obsiahnutým v bodoch napadnutého rozsudku uvedených v predchádzajúcom bode, je dôvodná. Tieto konštatovania sa zakladajú na právne nesprávnom výklade pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa, pretože vyžadujú analýzu nevýhod spôsobených konečným spotrebiteľom.

104.

Najprv treba uviesť, že znenie článku 81 ods. 1 ES vyžaduje iba to, aby mala dohoda za cieľ alebo za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže. Z ničoho v tomto článku tak nevyplýva, že by okrem obmedzenia hospodárskej súťaže bolo potrebné analyzovať, či má dohoda za cieľ alebo za následok spôsobenie nevýhody pre konečných spotrebiteľov ( 50 ).

105.

Ďalej, ako to správne uvádza Aseprofar, treba zohľadniť normatívnu štruktúru článku 81 ES. Podľa článku 81 ods. 1 ES sú dohody, ktoré majú za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže, v zásade zakázané. Podľa článku 81 ods. 3 ES možno takýmto dohodám poskytnúť výnimku zo zákazu podľa článku 81 ods. 1 ES iba vtedy, ak sú súčasne splnené štyri podmienky. Dohoda musí po prvé prispievať k zlepšeniu distribúcie tovaru alebo k podpore technického pokroku, po druhé musí umožniť spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, po tretie nesmie ukladať príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a po štvrté nesmie umožňovať vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

106.

Podľa celkovej konštrukcie článku 81 ES tak účasť spotrebiteľov na výhodách vyplývajúcich z dohody predstavuje podmienku, ktorú treba zohľadniť podľa jeho odseku 3. Z odseku 3 okrem toho vyplýva, že dohode, ktorá vyhradzuje spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách, možno ako takej poskytnúť výnimku iba vtedy, ak sú splnené ostatné podmienky, ktoré stanovuje článok 81 ods. 3 ES. V tejto súvislosti sa nezdá zlučiteľné s normatívnou štruktúrou článku 81 ES podmieňovať existenciu protisúťažného cieľa dôkazom, že dohoda spôsobuje nevýhody pre konečných spotrebiteľov ( 51 ).

107.

To neznamená, že následky, ktoré má dohoda na konečných spotrebiteľov, nemožno vôbec zohľadniť v rámci článku 81 ods. 1 ES. Musí však ísť o okolnosti, ktoré spochybňujú samotnú existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže ( 52 ). V tejto súvislosti treba uviesť, že výhody pre konečných spotrebiteľov, ktoré môžu vyplývať z toho, že GSK má vďaka obmedzeniu súbežného obchodovania k dispozícii viac finančných prostriedkov a že GSK prípadne tieto prostriedky môže použiť na výskum a vývoj nových liekov, nie sú spôsobilé spochybniť existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ods. 1 ES. Naopak, aj keby tieto výhody boli spôsobilé posilniť hospodársku súťaž medzi výrobcami farmaceutických výrobkov, nemožno ich zohľadniť podľa odseku 1, ale podľa odseku 3 článku 81 ES ( 53 ).

108.

Z tohto dôvodu treba zamietnuť aj tvrdenie GSK, podľa ktorého nie je namieste predpokladať, že dohoda má za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže, ak sa nemožno domnievať, že poškodzuje konečných spotrebiteľov. Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa predpokladá, že dohoda má potenciál a tendenciu vyvolať dostatočné následky na hospodársku súťaž, ale neznamená, že ju na základe celkového posúdenia treba kvalifikovať ako škodlivú pre konečných spotrebiteľov. V dôsledku toho nie je pri posúdení protisúťažného cieľa dohody dôležité vykonať porovnávací prieskum škodlivosti pre konečných spotrebiteľov medzi dohodami obmedzujúcimi súbežné obchodovanie s liekmi a dohodami, ktoré majú za cieľ závažné obmedzenia, a ktorým vo všeobecnosti nemožno poskytnúť výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES. Takýto výklad totiž odporuje normatívnej štruktúre článku 81 ES. Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa nemožno obmedziť na zvlášť závažné obmedzenia hospodárskej súťaže alebo vymedzené porušenia ( 54 ).

109.

Na rozdiel od toho, čo uvádza GSK, normatívna štruktúra článku 81 ES má za následok aj odmietnutie úplného prirovnávania obmedzení hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa v zmysle odseku 1 tohto článku k zákazom per se v zmysle amerického súťažného práva ( 55 ).

110.

Podľa môjho názoru sa pri použití úvah vyplývajúcich z rozsudkov vyhlásených na základe článku 82 ES odporúča zvýšená opatrnosť. Je pravda, že tieto rozsudky môžu poskytnúť určitú oporu najmä v otázke, či a v akom rozsahu je obmedzenie súbežného obchodovania spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž ( 56 ). Posúdenie, podľa ktorého jednostranné obmedzenie súbežného obchodovania s liekmi zo strany podniku dominantného na trhu nemusí byť za určitých okolností kvalifikované ako zneužitie, však neumožňuje automaticky dospieť k záveru, že dohoda o obmedzení súbežného obchodovania s liekmi uzavretá medzi podnikmi nemá za cieľ obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 ES. Na jednej strane je totiž posúdenie zneužívajúcej povahy jednostranného správania podľa článku 82 ES založené na iných kritériách ako posúdenie zlučiteľnosti dohody s článkom 81 ES. Na druhej strane treba uviesť, že posúdenie zneužívajúcej povahy podľa článku 82 ES je výsledkom úplného prieskumu, zatiaľ čo posúdenie protisúťažného cieľa predstavuje iba prvú etapu prieskumu vykonávaného podľa článku 81.

111.

Navyše je pravda, že systém nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorý má zaviesť článok 3 ods. 1 písm. g) ES, má za cieľ poskytnúť čo najlepšie zásobovanie konečných spotrebiteľov tým, že zakazuje nepriaznivé súkromnoprávne obmedzenia hospodárskej súťaže. To však neukladá povinnosť overiť, či dohoda spôsobuje užívateľovi skutočné nevýhody už v štádiu prieskumu jej protisúťažného cieľa.

112.

Naopak je namieste predpokladať, že cieľom dohody je obmedziť hospodársku súťaž vtedy, keď má dohoda, posudzovaná v jej právnom a hospodárskom kontexte, potenciál a tendenciu vyvolať dostatočne negatívne následky pre hospodársku súťaž ( 57 ). Článok 81 ods. 1 ES chráni hospodársku súťaž na všetkých úrovniach trhu ( 58 ). V tomto prípade ide o ochranu hospodárskej súťaže v rámci jednej značky, ktorá vyplýva z možnosti priamych nákupcov liekov GSK, teda nemocníc a lekární, obstarať si tieto lieky prostredníctvom súbežného obchodovania nielen od sprostredkovateľov z krajín určenia, ale aj od španielskych sprostredkovateľov. Poškodiť konečného spotrebiteľa totiž môže nielen obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu, na ktorom spotrebiteľ vystupuje ako kupujúci, ale aj obmedzenie na predchádzajúcej úrovni.

113.

Výhody vyplývajúce z hospodárskej súťaže na predchádzajúcej úrovni trhu sa totiž môžu prejaviť na konečných spotrebiteľoch. To platí tým skôr vtedy, keď na ďalších úrovniach trhu existuje účinná hospodárska súťaž. Navyše podľa môjho názoru to, že na ďalších úrovniach trhu neexistuje hospodárska súťaž alebo dostatočná hospodárska súťaž, nestačí na vylúčenie obmedzenia hospodárskej súťaže z pôsobnosti článku 81 ES. Problém spočívajúci v tom, že výhody vyplývajúce z hospodárskej súťaže na predchádzajúcej úrovni trhu sa neprejavia na konečných spotrebiteľoch z dôvodu, že na ďalšej úrovni trhu neexistuje hospodárska súťaž, treba totiž vyriešiť na úrovni, na ktorej vzniká. Pri posúdení dotknutej dohody podľa článku 81 ods. 3 ES je však možné zohľadniť to, že výhody vyplývajúce z hospodárskej súťaže na predchádzajúcej úrovni trhu sa neprejavujú na konečnom spotrebiteľovi z dôvodu nedostatku hospodárskej súťaže na ďalšej úrovni.

114.

Navyše prístup Súdu prvého stupňa by zbavoval obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa ako prvú alternatívu uvedenú v článku 81 ods. 1 ES časti jej potrebného účinku, čo svedčí proti takémuto prístupu. Je pravda, že na spory týkajúce sa trhu, na ktorom konečný spotrebiteľ priamo požaduje dotknutý výrobok, by sa mohol naďalej vzťahovať pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa. Ak by sme však prijali prístup Súdu prvého stupňa, ukázalo by sa oveľa ťažšie predpokladať existenciu protisúťažného cieľa v prípade, v ktorom sa obmedzenie hospodárskej súťaže dotkne predchádzajúcej úrovne trhu.

115.

Čím vzdialenejšia od konečného spotrebiteľa by bola predchádzajúca úroveň trhu, na ktorej došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže, tým by bolo ťažšie vykonať analýzu toho, či toto obmedzenie spôsobuje spotrebiteľovi citeľné nevýhody. Nad určitú vzdialenosť by to už prakticky nebolo možné bez vykonania analýzy trhu. Tým by však došlo k prekročeniu hranice medzi obmedzením prostredníctvom cieľa a obmedzením prostredníctvom následku.

116.

Prístup Súdu prvého stupňa by tak viedol k tomu, že dohody uzavreté na úrovni trhu, ktorá by bola relatívne vzdialená od úrovne konečného spotrebiteľa, by boli vyňaté zo zákazu obmedzenia prostredníctvom cieľa a vzťahoval by sa na ne iba zákaz obmedzenia prostredníctvom následku.

117.

Okrem toho tento právne nesprávny výklad Súdu prvého stupňa nemožno oprieť o judikatúru, ktorú súd citoval v bode 118 napadnutého rozsudku. V bode 115 rozsudku zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse/Komisia ( 59 ), tak Súdny dvor iba konštatoval, že konečným účelom článku 81 ES je zvýšenie blaha spotrebiteľa a s odvolaním sa na článok 81 ods. 3 ES uviedol, že časť výhod vyplývajúcich z predmetnej dohody musí byť vyhradená užívateľom. Ani rozsudok Consten a Grundig/Komisia ( 60 ) neobsahuje výklad podobný tomu, o ktorý sa oprel Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

118.

V dôsledku toho Súd prvého stupňa právne nesprávne vyložil pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa, keď konštatoval, že skôr, ako bolo možné predpokladať, že dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa, bolo v tomto prípade potrebné vykonať analýzu toho, či dohoda má za cieľ alebo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže na relevantnom trhu na ujmu konečného spotrebiteľa.

119.

Pre úplnosť chcem ešte uviesť, že aj keby sa podľa prístupu Súdu prvého stupňa, podľa môjho názoru právne nesprávneho, vyžadovala analýzy nevýhod pre konečného spotrebiteľa, ďalšie nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že tento prístup je založený na príliš reštriktívnom výklade výhod pre konečného spotrebiteľa, ktoré chráni článok 81 ES.

120.

Aseprofar a Komisia tvrdia, že Súd prvého stupňa sa nemal uspokojiť so zohľadnením následkov, ktoré má súbežné obchodovanie na ceny uplatňované voči konečnému spotrebiteľovi. Podľa ich názoru chráni článok 81 ES aj iné výhody pre konečných spotrebiteľov. V tomto ohľade uvádzajú najmä to, že súbežné obchodovanie môže umožniť systémom zdravotného poistenia, aby znížili svoje náklady na lieky.

121.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí GSK, nie je namieste zamietnuť toto tvrdenie ako neprípustné uvedenie skutočností v odvolacom konaní. Aseprofar a Komisia totiž Súdu prvého stupňa vytýkajú predovšetkým príliš reštriktívny, a teda právne nesprávny, výklad výhod pre konečných spotrebiteľov, ktoré chráni článok 81 ES. Ich výhrada je takisto dôvodná. Do pôsobnosti článku 81 ES totiž patria všetky výhody, ktoré môžu pre konečných spotrebiteľov vyplývať zo systému nenarušenej hospodárskej súťaže, teda všetky priame a nepriame cenové výhody, ako aj všetky ostatné výhody.

122.

V bodoch 133, 134 a 147 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa nerešpektoval rozsah výhod pre konečných spotrebiteľov, ktoré chráni článok 81 ES, keď sa uspokojil so zohľadnením následkov, ktoré majú všeobecné podmienky predaja na ceny uplatňované voči konečným spotrebiteľom, a keď sa bez ďalšieho domnieval, že odôvodnenie Komisie bolo právne nesprávne z dôvodu, že Komisia tieto následky nezohľadnila.

123.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Súd prvého stupňa právne nesprávne vyložil pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa.

124.

Keďže skôr uvedené nesprávne právne posúdenia sa mi zdajú spôsobilé mať za následok nahradenie odôvodnenia, principiálne sa zdržím preskúmania ostatných výhrad. Treba však uviesť, že Súdny dvor musí pri nahradení odôvodnenia vychádzať zo skutkového stavu zisteného Súdom prvého stupňa ( 61 ). Z tohto dôvodu preskúmam nižšie uplatnené výhrady, ktoré sa týkajú zohľadnenia právneho a hospodárskeho kontextu všeobecných podmienok predaja Súdom prvého stupňa.

125.

Komisia, Aseprofar, EAEPC a Poľská republika vytýkajú Súdu prvého stupňa, že sa pri zohľadnení právneho a hospodárskeho kontextu všeobecných podmienok predaja dopustil pochybenia. Vytýkajú mu najmä to, že pri odôvodnení týkajúcom sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja vychádzal z iného právneho a hospodárskeho kontextu ako pri odôvodnení týkajúcom sa ich protisúťažného následku. Uplatnené výhrady sa týkajú najmä nesprávneho výkladu právneho a hospodárskeho kontextu, skreslenia skutkového stavu a vnútornej rozpornosti odôvodnenia. GSK namieta, že tieto výhrady sú z veľkej časti v odvolacom konaní neprípustné, pretože ich cieľom je dosiahnuť revíziu skutkových zistení, ku ktorým dospel Súd prvého stupňa. GKS okrem toho uplatňuje rovnaké výhrady v opačnom zmysle, pretože vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil pochybení nie v časti rozsudku týkajúcej sa protisúťažného cieľa, ale v časti týkajúcej sa protisúťažného následku všeobecných podmienok predaja.

126.

Bez ďalšieho treba zamietnuť výhradu, podľa ktorej Súd prvého stupňa nesprávne vyložil pojem právny a hospodársky kontext, keď sa domnieval, že kontexty, ktoré treba zohľadniť pri preskúmaní protisúťažného cieľa a protisúťažného následku, môžu byť odlišné. Z bodu 110 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa sa správne domnieval, že tak pri preskúmaní obmedzenia prostredníctvom cieľa, ako aj pri preskúmaní obmedzenia prostredníctvom následku, treba zohľadniť rovnaký právny a hospodársky kontext ( 62 ).

127.

Pokiaľ ide o ostatné výhrady, treba rozlišovať na jednej strane medzi predpokladom Súdu prvého stupňa vysloveným v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podľa ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov (i) a na druhej strane ostatnými konštatovaniami Súdu prvého stupňa (ii).

128.

Komisia, Aseprofar, EAEPC a Poľská republika oprávnene napádajú predpoklad vyslovený v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podľa ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov. Toto konštatovanie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením.

129.

Po prvé, toto konštatovanie predstavuje skreslenie dôkazov. Skutkové zistenia Súdu prvého stupňa nemožno v zásade spochybniť v odvolacom konaní, pretože odvolanie sa obmedzuje na právne otázky ( 63 ). Takéto spochybnenie je však možné v prípade, keď vecná nesprávnosť zistení Súdu prvého stupňa vyplýva z dokumentov založených do spisu ( 64 ).

130.

Tak je tomu v tomto prípade. Zdá sa, že dokumenty založené do spisu nijako nepodporujú predpoklad Súdu prvého stupňa vyslovený v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podľa ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov, ale ho naopak vyvracajú.

131.

Na úvod treba uviesť, že ide o vlastný predpoklad Súdu prvého stupňa. To vyplýva najmä z porovnania prvej a druhej vety bodu 122 napadnutého rozsudku. V prvej vete Súd prvého stupňa skonštatoval to, čo Komisia mohla predpokladať pri zohľadnení právneho a hospodárskeho kontextu. Nejde teda o vlastný predpoklad Súdu prvého stupňa. Naopak v druhej vete Súd prvého stupňa vyslovil predpoklad, podľa ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov. Túto vetu nemožno vykladať nijak inak ako vlastný predpoklad Súdu prvého stupňa.

132.

Tento predpoklad navyše nemá oporu v žiadnom dokumente založenom v spise. V tomto ohľade treba uviesť najmä to, že v konaní na Súde prvého stupňa GSK netvrdil, že španielski sprostredkovatelia neuplatňovali v krajinách určenia nižšie ceny a že výhody sa nepreniesli na chorých ( 65 ). GSK sa jednoducho domnieval, že cenový rozdiel a výhoda pre konečných spotrebiteľov boli príliš nevýrazné. Nezhoda medzi účastníkmi konania sa týka výšky cenového rozdielu a veľkosti výhody, ale nie samotnej existencie tohto rozdielu.

133.

Predpoklad, ktorý vyslovil Súd prvého stupňa v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podľa ktorého si sprostredkovatelia (úplne) ponechávajú cenovú výhodu, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov, predstavuje v dôsledku toho skreslenie skutkového stavu, ktoré treba zohľadniť v odvolacom konaní.

134.

Po druhé, predpoklad vyslovený Súdom prvého stupňa v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku predstavuje vnútorne rozporné odôvodnenie, ktoré je z tohto dôvodu postihnuté nesprávnym právnym posúdením ( 66 ). Je vnútorne rozporné, keď Súd prvého stupňa na jednej strane v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku vysloví svoj vlastný predpoklad, podľa ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov, pričom na druhej strane sa pri posúdení protisúťažného následku v bodoch 185, 187 a 189 tohto rozsudku opiera o skutočnosť, že španielski sprostredkovatelia, ktorí vyvážajú lieky do krajiny určenia uplatňujú v tejto krajine nižšie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovateľov z tejto krajiny.

135.

Treba zamietnuť výhrady Komisie, Aseprofar, EAEPC a Poľskej republiky, v ktorých títo účastníci konania vytýkajú Súdu prvého stupňa iné skreslenia skutkového stavu alebo vnútorne rozporné odôvodnenia týkajúce sa najmä následkov, ktoré majú vnútroštátne úpravy určujúce ceny liekov na hospodársku súťaž v rámci jednej značky.

136.

Podľa môjho názoru treba tieto výhrady zamietnuť bez ďalšieho bez toho, aby bolo treba skúmať ich prípustnosť, keďže Súd prvého stupňa v časti odôvodnenia týkajúcej sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja nevyslovil žiadne iné vlastné predpoklady odporujúce skutkovým zisteniam, ktoré vyvodil v časti týkajúcej sa protisúťažného následku. Vychádzajúc z hospodárskeho a právneho kontextu opísaného v bodoch 124 až 131 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa preskúmal to, čo mohla predpokladať Komisia, keď posudzovala protisúťažný cieľ všeobecných podmienok predaja, myslím si, že ak v tomto ohľade dospel k iným záverom ako pri posúdení protisúťažného následku, vyplýva to z právne nesprávneho výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa, ktorým som sa zaoberala vyššie, a nie z nesprávneho výkladu právneho a hospodárskeho kontextu.

137.

Na záver pripomínam, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa. Okrem toho predpoklad Súdu prvého stupňa vyslovený v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podľa ktorého si sprostredkovatelia (úplne) ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov, je postihnutý nesprávnym právnym posúdením.

138.

Ak treba odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa postihnuté nesprávnym právnym posúdením nahradiť odôvodnením, podľa ktorého sa Komisia správne domnievala, že cieľom všeobecných podmienok predaja je obmedziť hospodársku súťaž, potom treba zamietnuť odvolanie GSK.

139.

Keďže pri nahradení odôvodnenia rozsudku musí Súdny dvor vychádzať iba zo skutkového stavu zisteného Súdom prvého stupňa, chcem sa najprv zaoberať zisteným skutkovým stavom (1). Následne sa budem venovať odôvodneniu, ktorým treba nahradiť právne nesprávne odôvodnenie Súdu prvého stupňa (2).

140.

V odvolacom konaní Súdny dvor v zásade nemôže urobiť skutkové zistenie. V dôsledku toho môže Súdny dvor nahradiť odôvodnenie Súdu prvého stupňa iba tak, že ho nahradí odôvodnením opierajúcim sa o skutkový stav zistený Súdom prvého stupňa ( 67 ).

141.

V tomto ohľade sú problematické vnútorne rozporné konštatovania Súdu prvého stupňa v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku na jednej strane a v bodoch 185, 187 a 189 tohto rozsudku na strane druhej. Na jednej strane sa v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa domnieval, že sprostredkovatelia si ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môže vyplývať zo súbežného obchodovania, takže sa táto výhoda neprenáša na konečných spotrebiteľov. Na druhej strane v bodoch 185, 187 a 189 sa súd domnieval, že španielski sprostredkovatelia, ktorí vyvážajú lieky do krajiny určenia uplatňujú v tejto krajine nižšie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovateľov z tejto krajiny.

142.

Napriek tomuto vnútornému rozporu si myslím, že sa možno domnievať, že Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu, že španielski sprostredkovatelia, ktorí vyvážajú lieky do krajiny určenia, uplatňujú v tejto krajine nižšie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovateľov z tejto krajiny.

143.

Po prvé, možno tvrdiť, že v druhej vete bodu 122 Súd prvého stupňa vyslovil iba predpoklad, ktorý opätovne zvážil pri hlbšom preskúmaní v bodoch 185, 187 a 189.

144.

Po druhé, predpoklad uvedený v druhej vete bodu 122 treba vidieť v súvislosti s (právne nesprávnym) názorom Súdu prvého stupňa, ktorý vyžaduje zohľadniť pri preskúmaní protisúťažného cieľa nevýhody pre konečného spotrebiteľa, a to výlučne vo forme negatívneho následku na ceny uplatňované voči konečným spotrebiteľom.

145.

Po tretie, treba uviesť, že v tomto prípade ide o špeciálny prípad. Súd prvého stupňa neopomenul vyvodiť skutkové zistenie. Naopak z jednej skutkovej okolnosti vyvodil dve, navzájom si odporujúce skutkové zistenia a z dokumentov založených do spisu vyplýva, že jedno z týchto zistení je nesprávne a druhé je správne. Nemyslím si, že Súdny dvor prekročí svoju právomoc v odvolacom konaní, keď bude vychádzať zo zistenia Súdu prvého stupňa, ktoré zodpovedá obsahu dokumentov založených do spisu.

146.

Na záver si myslím, že v rámci logického posúdenia napadnutého rozsudku môže Súdny dvor vychádzať zo zistenia, ktoré vyvodil Súd prvého stupňa v bode 185, podľa ktorého španielski sprostredkovatelia, ktorí vyvážajú lieky do krajiny určenia, uplatňujú v tejto krajine nižšie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovateľov z tejto krajiny.

147.

Okrem toho treba preskúmať, či na základe tohto skutkového stavu a správneho výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa ( 68 ), treba odôvodnenie napadnutého rozsudku nahradiť odôvodnením potvrdzujúcim, že Komisia sa správne domnievala, že cieľom všeobecných podmienok predaja je obmedziť hospodársku súťaž.

148.

V tomto ohľade treba uviesť, že v konaní o žalobe o neplatnosť podľa článku 230 ES Súd prvého stupňa skúma, či je rozhodnutie Komisie postihnuté nesprávnym právnym posúdením, ale nemôže nahradiť odôvodenie Komisie svojim vlastným odôvodnením ( 69 ). Táto judikatúru sa uplatní rovnako aj na Súdny dvor v prípade, keď v odvolacom konaní pristúpi k nahradeniu odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa. V dôsledku toho treba v tomto prípade preskúmať, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatočnú oporu konštatovaniu Komisie, podľa ktorého je cieľom všeobecných podmienok predaja obmedziť hospodársku súťaž.

149.

Ako som uviedla už skôr, treba sa domnievať, že cieľom dohody je obmedziť hospodársku súťaž vtedy, keď má dohoda, zohľadňovaná v jej právnom a hospodárskom kontexte, potenciál a tendenciu vyvolať dostatočne negatívne následky pre hospodársku súťaž ( 70 ). V tomto ohľade možno v rámci štandardizovaného prístupu zohľadniť nielen existujúce skúsenosti, ale možno vychádzať aj z ekonomických poznatkov, ktoré umožňujú predpokladať, že dohoda bude mať takéto následky.

150.

Komisia oprela svoje konštatovanie, podľa ktorého je cieľom všeobecných podmienok predaja obmedziť hospodársku súťaž predovšetkým o skutočnosť, že tieto podmienky mali obmedziť súbežné obchodovanie a z tohto dôvodu mali protisúťažný cieľ ( 71 ). Svoje odôvodnenie tak založila najmä na štandardizovanom prístupe, ktorý možno zhrnúť ako „obmedzenie súbežného obchodovania znamená protisúťažný cieľ“.

151.

V tomto odôvodnení nevidím žiadne nesprávne právne posúdenie.

152.

Najprv treba uviesť, že takýto štandardizovaný prístup je zlučiteľný s povahou obmedzenia hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa ako ohrozovacieho deliktu ( 72 ).

153.

Okrem toho treba na účely zohľadnenia existujúcich skúseností v rámci štandardizovaného prístupu použiť judikatúru Súdneho dvora. Podľa tejto judikatúry predstavuje dohoda, ktorá má obmedziť súbežné obchodovanie, typický prípad obmedzenia hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa ( 73 ).

154.

Navyše uplatnenie tohto štandardizovaného prístupu je vylúčené vždy, keď tomu bráni právny a hospodársky kontext dohody ( 74 ). Nemožno sa však domnievať, že je tomu tak v tomto prípade.

155.

Po prvé, podľa môjho názoru z bodu 65 a nasl. rozsudku Súdneho dvora (veľká komora) vo veci Sot. Lélos kai Sia ( 75 ) vyplýva, že zásada, podľa ktorej dohoda, ktorá má obmedziť súbežné obchodovanie, predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa, sa uplatňuje vo farmaceutickom sektore napriek jeho právnym a hospodárskym osobitostiam. Aj keď tento rozsudok bol vyhlásený v konaní o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu článku 82 ES, Súdny dvor v ňom výslovne odkázal na pojem obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cieľa v zmysle článku 81 ES.

156.

Po druhé, žiadna z osobitostí farmaceutického sektora, na ktoré sa odvoláva GSK, nie je spôsobilá spochybniť posúdenie založené na skúsenosti, podľa ktorej dohody, ktoré majú obmedziť súbežné obchodovanie, majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž.

157.

Najprv treba uviesť, že právny a hospodársky kontext zistený Komisiou neumožňuje predpokladať, že vnútroštátne cenové úpravy v rôznych členských štátoch vylučujú akýkoľvek priestor pre hospodársku súťaž ( 76 ).

158.

Okrem toho existencia odlišných vnútroštátnych cenových úprav sama osebe nebráni predpokladu protisúťažného cieľa. Komisia a EAEPC totiž správne uvádzajú, že hospodárska súťaž vo vnútri jednotného európskeho trhu často podlieha odlišným podmienkam v rôznych členských štátoch. Z tohto dôvodu zostáva jednotný európsky trh napriek určitej harmonizácii poznačený rozdielmi v právnych a hospodárskych systémoch medzi členskými štátmi. V dôsledku toho je hospodárska súťaž za absolútne rovnakých podmienok od počiatku vylúčená. To však nebráni uplatneniu článku 81 ES ( 77 ).

159.

Navyše, na rozdiel od toho, čo si myslí GSK, v tomto ohľade nezáleží na tom, že členské štáty chcú obmedziť platnosť ustanovení vnútroštátneho práva na svoje územie. Naopak, práve využitie výhodných podmienok ponúkaných jedným členským štátom predstavuje jednu zo zásadných výhod jednotného trhu.

160.

Napokon treba uviesť, že článok 81 ES má rovnako posilniť integráciu vnútroštátnych trhov ( 78 ). Do určitej miery zdieľam skepticizmus Súdu prvého stupňa, ktorý pochybuje o tom, že uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže vo farmaceutickom sektore skutočne umožní dosiahnuť integráciu trhu v zmysle zbližovania cien požadovaných od konečných spotrebiteľov. Nemožno však vylúčiť, že uzavretie vnútroštátnych trhov sa dotkne integrácie na ostatných úrovniach.

161.

Nakoniec si nemyslím, že v tomto prípade je cieľ integrácie trhu podstatný. Hospodárska súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 ES sa skutočne uvádza ako prostriedok na dosiahnutie cieľov Zmluvy, teda aj rastúcej integrácie v službe Spoločenstva ( 79 ). Neuplatňuje sa však iba v rámci tohto cieľa. Článok 81 ES chráni hospodársku súťaž aj vtedy, ak vedie iba k obmedzenej integrácii trhu.

162.

Na záver treba uviesť, že právny a hospodársky kontext neposkytol Komisii žiaden dôvod na to, aby sa odchýlila od štandardizovaného prístupu „obmedzenie súbežného obchodovania znamená protisúťažný cieľ“.

163.

Na doplnenie chcem uviesť, že hoci je odôvodnenie Komisie založené najmä na štandardizovanom prístupe, obsahuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú domnienku obmedzenia hospodárskej súťaže.

164.

Po prvé, z odôvodnenia č. 116 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všeobecné podmienky predaja mali obmedziť zdroj zásobovania liekmi a že z dôvodu cenového rozdielu medzi Španielskom a inými členskými štátmi mali španielski sprostredkovatelia nielen možnosť ponúkať ceny nižšie ako ceny sprostredkovateľov usadených v krajine určenia, ale boli k tomu aj motivovaní.

165.

Po druhé, Komisia sa vo svojom odôvodnení týkajúcom sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja výslovne nezaoberala tým, akú úlohu zohrávajú pri hospodárskej súťaži vo farmaceutickom sektore patenty. Výslovne v ňom nepoukázala ani na význam súbežného obchodovania, ktorý spočíva v tom, že cenová súťaž prostredníctvom súbežného obchodovania predstavuje hlavnú formu hospodárskej súťaže v tomto sektore až do okamihu skončenia platnosti patentu ( 80 ). V odôvodnení č. 122 napadnutého rozhodnutia však poukázala na tento fenomén, keď pripomenula rastúci konkurenčný tlak na lieky GSK z dôvodu straty patentovej ochrany. V dôsledku toho vo svojom odôvodnení prinajmenšom naznačila tento aspekt.

166.

Po tretie, v tomto ohľade nemožno vytýkať Komisii, že nezohľadnila to, že členské štáty môžu určovať ceny a tak znížiť náklady na lieky. Pokiaľ totiž vnútroštátny právny poriadok umožňuje určitú hospodársku súťaž, je táto chránená článkom 81 ES.

167.

Po štvrté, Komisia správne uviedla, že obmedzenie súbežného obchodovania nevyhnutne posilňuje postavenie výrobcu farmaceutických výrobkov pri rokovaniach v členských štátoch, v ktorých verejné orgány určujú ceny alebo výšku úhrad za lieky ( 81 ). Aj keď totiž konanie, ktorého účastníkmi sú orgány a výrobcovia farmaceutických výrobkov, nemožno porovnávať so zmluvnými rokovaniami medzi dvomi súkromným podnikmi, vstupujú do neho mnohé faktory, okrem iného vrátane možnosti získať lieky zo zdroja zásobovania za výhodné ceny ( 82 ). Tento aspekt nemožno v kontexte článku 81 ods. 1 ES zanedbať.

168.

Záver Komisie, podľa ktorého bolo cieľom všeobecných podmienok predaja obmedziť hospodársku súťaž, sa teda neopieral iba o odôvodnenie, podľa ktorého možno na základe štandardizovaného prístupu bez ďalšieho predpokladať, že všeobecné podmienky predaja mali za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, pretože ich cieľom bolo obmedziť súbežné obchodovanie. Odôvodnenie Komisie obsahovalo navyše aj skutočnosti, ktoré bez vykonania hĺbkovej analýzy trhu umožňovali predpokladať, že všeobecné podmienky predaja by viedli k narušeniu hospodárskej súťaže.

169.

Na záver teda treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne skonštatovala, že cieľom všeobecných podmienok predaja je obmedziť hospodársku súťaž.

170.

V dôsledku toho je namieste nahradiť odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom zmysle, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že cieľom všeobecných podmienok predaja je obmedziť hospodársku súťaž. Súd prvého stupňa mal potvrdiť už prvý článok napadnutého rozhodnutia, pretože Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že cieľom všeobecných podmienok predaja je obmedziť hospodársku súťaž.

171.

Keďže Súd prvého stupňa sa nesprávne domnieval, že Komisia nemohla predpokladať, že všeobecné podmienky predaja majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, a keďže v dôsledku toho treba nahradiť odôvodnenie napadnutého rozsudku ( 83 ), je namieste zamietnuť ako neúčinné odvolacie dôvody GSK, ktoré smerujú proti odôvodneniu týkajúcemu sa protisúťažného následku všeobecných podmienok predaja. Tieto dôvody nemôžu spochybniť bod 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku. Náhradné odôvodnenie týkajúce sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja totiž poskytuje tomuto bodu dostatočnú oporu.

172.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem zamietnuť odvolanie GSK vo veci C-501/06 P a nahradiť odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja.

173.

Skôr, ako sa budem zaoberať odvolaniami Komisie (B), Aseprofar (C) a EAEPC (D), chcem stručne rozobrať časť rozsudku napadnutú týmito účastníkmi konania (A).

174.

V bodoch 233 až 320 napadnutého rozsudku preskúmal Súd prvého stupňa odôvodnenie, o ktoré sa oprela Komisia pri zamietnutí žiadosti o poskytnutie výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES všeobecným podmienkam predaja GSK. Súd na úvod poznamenal, že osoba, ktorá sa dovoláva článku 81 ods. 3 ES, musí preukázať, že podmienky stanovené týmto ustanovením sú splnené, a to prostredníctvom presvedčivých tvrdení a dôkazov ( 84 ). Čo sa týka Komisie, jej úlohou je dostatočne preskúmať tieto tvrdenia a dôkazy ( 85 ).

175.

Preskúmanie dohody podľa článku 81 ods. 3 ES zahŕňa posúdenie komplexných hospodárskych údajov. Z tohto dôvodu sa v konaní o žalobe o neplatnosť obmedzuje kontrola Súdu prvého stupňa na overenie vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu a správnosti z neho vyvodenej právnej kvalifikácie ( 86 ). Súdu prináleží rovnako overiť, či dôkazné prostriedky, na ktoré sa odvoláva GSK, obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré z nich boli vyvodené ( 87 ). Naopak Súdu prvého stupňa neprináleží nahrádzať svojim posúdením posúdenie Komisie ( 88 ).

176.

V bodoch 247 až 308 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa najprv preskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa prvej podmienky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES. Poznamenal, že na to, aby sa bolo možné domnievať, že dohoda podporuje technický pokrok v zmysle článku 81 ods. 3 ES, je potrebné, aby táto dohoda predstavovala citeľnú objektívnu výhodu, ktorá nie je totožná so všetkými subjektívnymi výhodami, ktoré z tejto dohody vyvodzujú zúčastnené podniky ( 89 ). Skúmanie existencie tejto výhody môže zahŕňať prognostickú analýzu. V tomto ohľade treba preskúmať, či sa po zohľadnení predložených skutkových tvrdení a dôkazov zdá pravdepodobnejšie to, že dohoda umožní získať citeľné objektívne výhody, alebo to, že sa tak nestane ( 90 ). Podľa okolností prináleží v druhom rade Komisii, aby posúdila, či citeľné objektívne výhody môžu kompenzovať zistené nevýhody pre hospodársku súťaž ( 91 ).

177.

Pri kontrole odôvodnenia Komisie postupoval Súd prvého stupňa nasledovným spôsobom. Najprv uviedol skutkové tvrdenia a dôkazne prostriedky, na ktorých GSK založil svoju žiadosť o výnimku, a potom preskúmal a potvrdil ich relevanciu ( 92 ). Ďalej vykonal kontrolu toho, či im Komisia pri preskúmaní existencie citeľnej objektívnej výhody venovala dostatočnú pozornosť ( 93 ). Následne Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie bolo postihnuté nedostatočným preskúmaním, keďže Komisia riadne nezohľadnila a nevyvrátila všetky relevantné tvrdenia a dôkazy predložené GSK ( 94 ). V dôsledku toho nemohla Komisia zákonne dospieť k záveru, že GSK nepreukázal, že prvá podmienka uplatnenia článku 81 ods. 3 ES bola splnená ( 95 ).

178.

Na záver Súd prvého stupňa uviedol, že Komisia založila svoje závery týkajúce sa ostatných troch podmienok stanovených v článku 81 ods. 3 ES v podstate na svojich záveroch týkajúcich sa prvej podmienky. Keďže záver týkajúci sa prvej podmienky bol postihnutý nedostatočným preskúmaním, Komisia nemohla zákonne dospieť k záveru, že neboli splnené ostatné tri podmienky ( 96 ).

179.

Komisia vo svojom odvolaní vo veci C-513/06 P a vzájomnom odvolaní vo veci C-501/06 P namieta piatimi dôvodmi proti odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa prvej podmienky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES (1) a jedným dôvodom proti odôvodneniu týkajúcemu sa ostatných podmienok stanovených v tomto ustanovení (2). Tieto dve odvolania preskúmam súčasne, pretože sú z veľkej časti identické.

180.

Pokiaľ ide o prvú podmienku Komisia vznáša množstvo rozličných výhrad, ktoré zoskupila do piatich dôvodov.

181.

Vo svojom prvom dôvode Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že skreslil právny a hospodársky kontext všeobecných podmienok predaja. Túto výhradu treba zamietnuť ako neprípustnú v súlade s článkom 225 ES, článkom 58 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora a článkom 112 ods. 1 písm. c) jeho rokovacieho poriadku, pretože Komisia neoznačila časť rozsudku dotknutú týmto skreslením ( 97 ).

182.

Komisia okrem toho uplatňuje vadu odôvodnenia. Podľa jej názoru totiž Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo sa v bode 104 napadnutého rozsudku uspokojil s tým, že sa domnieval, že vnútroštátne cenové úpravy boli spôsobilé skresliť hospodársku súťaž, zatiaľ čo v bode 276 sa domnieval, že tieto pravidla skutočne hospodársku súťaž skresľujú.

183.

Táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupňa totiž urobil toto konštatovanie v bode 104 napadnutého rozsudku, keď skúmal, či existencia vnútroštátnych cenových úprav spôsobuje neuplatniteľnosť článku 81 ods. 1 ES. V bode 105 napadnutého rozsudku súd skonštatoval, že pravidlá vydané štátmi, ktoré skresľujú hospodársku súťaž, nevylučujú uplatnenie článku 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti teda nebolo nevyhnutné skonštatovať, či tieto pravidlá skutočne skresľujú hospodársku súťaž. To, že v bode 104 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupňa uspokojil s tým, že sa domnieval, že vnútroštátne cenové úpravy boli spôsobilé skresliť hospodársku súťaž, zatiaľ čo v bode 276 sa domnieval, že tieto pravidla skutočne hospodársku súťaž skresľujú, teda nepredstavuje nedostatok odôvodnenia ( 98 ).

184.

V druhom dôvode svojho odvolania Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia pri výklade pojmu podpora technického pokroku, a tiež pokiaľ ide o rozdelenie dôkazného bremena a požadovanú úroveň dôkazu.

185.

Po prvé, Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že najmä v bodoch 242 a 269 napadnutého rozsudku nesprávne použil kritérium posúdenia používané pri kontrole koncentrácií. Pri kontrole koncentrácií je Komisia povinná zistiť skutočnosti, ktoré svedčia v prospech zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom, ako aj skutočnosti, ktoré tomu odporujú, a v tomto ohľade nesie dôkazné bremeno. Naopak pri žiadosti o udelenie výnimky dohode podľa článku 81 ods. 3 ES prináleží podniku oznamujúcemu dohodu, aby preukázal, že podmienky stanovené článkom 81 ods. 3 ES sú splnené. V tomto ohľade nesie dôkazné bremeno podnik.

186.

Táto výhrada nie je dôvodná. Je pravda, že v bode 242 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa citoval rozsudky vyhlásené vo veciach kontroly koncentrácií ( 99 ). Z toho však nemožno vyvodzovať, že Súd prvého stupňa sa domnieval, že Komisia bola povinná zistiť skutočnosti svedčiace v prospech zlučiteľnosti všeobecných podmienok predaja s článkom 81 ods. 3 ES, ako aj skutočnosti, ktoré tomu odporujú, a že v tomto ohľade nesie dôkazné bremeno. Zistenia Súdu prvého stupňa obsiahnuté najmä v bode 235 a nasl., v bode 248, ako aj v bode 269, bránia takémuto výkladu. V týchto bodoch Súd prvého stupňa jasne uvádza, že prináleží v prvom rade podniku oznamujúcemu dohodu, aby prostredníctvom presvedčivých tvrdení a dôkazov preukázal, že podmienky stanovené týmto ustanovením sú splnené. Rovnako to vyplýva najmä zo záveru Súdu prvého stupňa v bode 303 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je odôvodnenie rozhodnutia postihnuté nedostatočným preskúmaním, keďže Komisia riadne nezohľadnila všetky tvrdenia a dôkazy predložené GSK.

187.

Po druhé, Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že sa domnieval, stačilo, aby GSK predložil relevantné, spoľahlivé a pravdepodobné tvrdenia a dôkazy. Komisia tvrdí, že ustálená judikatúra naopak na preukázanie, že podmienky stanovené článkom 81 ods. 3 ES sú splnené, vyžaduje presvedčivé tvrdenia a dôkazy. Domnieva sa, že Súd prvého stupňa sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď preniesol dôkazné bremeno na Komisiu. Navyše v bodoch 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyžadoval od Komisie, aby predložila presvedčivé tvrdenia a dôkazy. Podľa Komisie tak súd uplatnil na jej úkor asymetrické kritérium posúdenia.

188.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba uviesť, že samotný Súd prvého stupňa neurobil žiadne konštatovanie týkajúce sa existencie citeľnej objektívnej výhody. V bode 241 napadnutého rozsudku správne uviedol, že disponuje právomocou obmedzenej kontroly rozhodnutí Komisie, ktoré sú založené na posúdení komplexných hospodárskych údajov. Súdu prvého stupňa teda prináleží, aby obmedzil svoju kontrolu na overenie dodržania procesných pravidiel, dostatočnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci ( 100 ). V dôsledku toho sa Súd prvého stupňa správne uspokojil s tým, že overil, či odôvodnenie Komisia dostatočne zohľadnilo tvrdenia a dôkazy predložené GSK.

189.

Prvá etapa tohto overenia spočíva v určení podmienok, ktoré musia byť splnené. Počas druhej etapy musí Súd prvého stupňa overiť, do akej miery sú tvrdenia uvádzané podnikom relevantné pri preukázaní splnenia týchto podmienok ( 101 ). Počas tretej etapy musí preskúmať, či Komisia dostatočne zohľadnila a vyvrátila všetky relevantné tvrdenia a dôkazy predložené podnikom v rozsahu, v akom sa s nimi nestotožnila. Odôvodnenie Komisie musia byť viac alebo menej podrobné najmä v závislosti od relevantných tvrdení podniku ( 102 ). Ide teda o pohyblivú škálu.

190.

V dôsledku toho, keď Súd prvého stupňa v bodoch 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku kvalifikoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako nedostatočné, nevyslovil tým vlastný úsudok, pokiaľ ide o vecnú správnosť záveru Komisie týkajúceho sa prvej podmienky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES. Súd iba overil, či odôvodnenie Komisie obsahovalo a presvedčivým spôsobom vyvrátilo relevantné tvrdenia a dôkazy predložené GSK.

191.

Z tohto dôvodu podľa môjho názoru tieto body neobsahujú ani použitie asymetrického kritéria posúdenia, ani iné nesprávne právne posúdenie v postupe Súdu prvého stupňa. Okrem toho však treba preskúmať, či Súd prvého stupňa správne posúdil alebo skutočne skreslil obsah napadnutého rozhodnutia ( 103 ).

192.

Komisia okrem toho napáda konštatovania, ktoré Súd prvého stupňa urobil v bodoch 249 a 252 napadnutého rozsudku. Tvrdí, že Súd prvého stupňa určil existenciu citeľnej objektívnej výhody podľa pravdepodobnosti, či dohoda s prihliadnutím na tvrdenia a dôkazy predložené GSK umožňuje alebo neumožňuje získať takéto výhody. Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa odchýlil od kritéria posúdenia, ktoré vyžaduje existenciu citeľnej objektívnej výhody.

193.

Táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupňa definoval kritérium posúdenia v bode 247 napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že dohoda musí mať citeľné objektívne výhody ( 104 ). Podľa môjho názoru treba bod 249 napadnutého rozsudku chápať v tom zmysle, že výnimka v rámci nariadenia č. 17, poskytovaná ex ante na určitú dobu, môže vyžadovať prognostickú analýzu dosiahnutia výhod spojených s dohodou a teda obsahuje prognostickú časť ( 105 ). Prognóza nie je napokon nikdy spoľahlivá na 100% ( 106 ). Pre záver o citeľnej objektívnej výhode teda stačí, že Komisia dospeje na základe predložených tvrdení a dôkazov k presvedčeniu, že dosiahnutie citeľnej objektívnej výhody je s prihliadnutím na konkrétne skúsenosti dostatočne pravdepodobné. V dôsledku toho určenie existencie výhody v závislosti od pravdepodobnosti jej dosiahnutia, ako to urobil Súd prvého stupňa v bode 249 napadnutého rozsudku, nepredstavuje podľa mňa nesprávne právne posúdenie. Samozrejme vzniká otázka stupňa pravdepodobnosti, ktorý sa vyžaduje na to, aby bolo možné predpokladať existenciu citeľne objektívnej výhody. Podľa môjho názoru treba tento stupeň pravdepodobnosti stanoviť vysoko. Treba totiž predpokladať, že obmedzenie hospodárskej súťaže v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES už spôsobuje pokles efektívnosti. Napriek tomu je vyžadovaný stupeň pravdepodobnosti v tomto prípade irelevantný. Súd prvého stupňa totiž nezaložil napadnutý rozsudok na skutočnosti, že Komisia vyžadovala príliš vysoký stupeň pravdepodobnosti. Súd sa naopak oprel o skutočnosť, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoje závery týkajúce sa neexistencie citeľnej objektívnej výhody, pretože dostatočne nezohľadnila alebo dostatočne nevyvrátila tvrdenia a dôkazy predložené GSK, ktoré boli relevantné pre posúdenie existencie citeľnej objektívnej výhody.

194.

Výhrada Komisie, podľa ktorej sa Súd prvého stupňa v bode 252 napadnutého rozsudku domnieval, že stačí, že dohoda umožní získanie citeľnej objektívnej výhody, nie je dôvodná jednoducho preto, že Súd prvého stupňa nič také nepovedal. Naopak, tento bod rozsudku Súdu prvého stupňa opakuje obsah napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho z bodu 252 napadnutého rozsudku vyplýva iba toto: podľa Súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že tvrdenia a dôkazy predložené GSK dostatočne nepreukazovali, že bolo možné získať citeľné objektívne výhody.

195.

Komisia okrem toho vytýka Súdu prvého stupňa, že od nej vyžadoval osobitne pozorné preskúmanie z dôvodu štrukturálneho faktora vyplývajúceho z vnútroštátnych cenových úprav.

196.

V tomto ohľade Komisia napáda po prvé konštatovanie Súdu prvého stupňa obsiahnuté v bodoch 276 a 301 napadnutého rozsudku, podľa ktorého mala zohľadniť právny a hospodársky kontext farmaceutického sektora, keď preskúmala pokles efektívnosti spôsobovaný súbežným obchodovaním a nárast efektívnosti získaný vďaka všeobecným podmienkam predaja. Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že sa v týchto bodoch rozsudku domnieval, že nesie ťažšie dôkazné bremeno z dôvodu štrukturálnej povahy cenových rozdielov.

197.

Táto výhrada nemôže v konečnom dôsledku uspieť. Treba uviesť, že bod 301 napadnutého rozsudku súvisí s bodom 300. V tomto bode Súd prvého stupňa zdôraznil najmä význam inovačnej hospodárskej súťaže medzi výrobcami farmaceutických výrobkov a teda význam výskumu a vývoja v tomto sektore. Vplyv vnútroštátnych cenových úprav v jednotlivých členských štátoch spomenul iba na doplnenie („okrem toho“). Preto keď sa Súd prvého stupňa v bode 301 napadnutého rozsudku domnieva, že Komisia mala podrobnejšie preskúmať pravdepodobnosť, že výhoda, na ktorú sa odvolával GSK, sa dosiahne, mieri podľa mňa najmä na zohľadnenie inovačnej hospodárskej súťaže medzi výrobcami farmaceutických výrobkov. Z bodu 301 napadnutého rozsudku nevyplýva sprísnenie povinnosti starostlivosti Komisie z dôvodu vnútroštátnych cenových úprav, ktoré Komisia vytýka.

198.

To neplatí v prípade bodu 276 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa sa v tomto bode domnieval, že s prihliadnutím na právny a hospodársky kontext farmaceutického sektora, v ktorom je hospodárska súťaž skreslená vnútroštátnymi úpravami, bolo osobitne závažné, že Komisia opomenula preskúmať pravdepodobnosť dosiahnutia výhody. V tomto bode možno jasne vidieť poukaz na vnútroštátne cenové úpravy.

199.

Je pravda, že treba súhlasiť s Komisiou v tom, že skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené vnútroštátnymi cenovými úpravami nemá priamy vplyv na výhody, ktoré môžu priniesť všeobecné podmienky predaja. Vnútroštátne cenové úpravy majú priamy vplyv na následky obmedzenia hospodárskej súťaže spôsobeného všeobecnými podmienkami predaja.

200.

Napriek tomu si myslím, že základná myšlienka Súdu prvého stupňa v bode 276 napadnutého rozsudku nie je postihnutá nesprávnym právnym posúdením. V tomto ohľade treba najpr zohľadniť, že v tomto prípade sa pokles efektívnosti vyplývajúci z obmedzenia súbežného obchodovania nachádza na „strane pasív“ celkového posúdenia situácie z hľadiska hospodárskej súťaže vykonávaného podľa článku 81 ods. 3 ES, zatiaľ čo na „strane aktív“ sa nachádzajú najmä prírastky efektívnosti, ktoré môžu vyplývať z podpory technického pokroku. Navyše treba uviesť, že Komisia je povinná pri výkone právomoci podľa článku 81 ods. 3 ES zohľadniť na účely priznania výnimiek zo zákazov stanovených článkom 81 ods. 1 ES osobitnú povahu rôznych ekonomických sektorov a rozdiely vlastné týmto sektorom ( 107 ). Počas zvažovania rôznych záujmov, ku ktorému musí Komisia pristúpiť podľa článku 81 ods. 3 ES, tak musí zohľadniť okolnosti, ktoré sú spôsobilé zmierniť následky obmedzenia súbežného obchodovania. Keďže zmenšenie časti pasív môže ovplyvniť celkové posúdenie situácie z hľadiska hospodárskej súťaže, treba v týchto prípadoch preukázať osobitnú starostlivosť pri určení prírastkov efektívnosti, ktoré sa nachádzajú na „strane aktív“ tohto posúdenia. Na základe tejto jedinej úvahy sa domnievam, že konštatovanie, ktoré urobil Súd prvého stupňa v bode 276, nie je nesprávne.

201.

Po druhé, Komisia napáda bod 284 rozsudku Súdu prvého stupňa. Vytýka Súdu prvého stupňa, že v tomto bode skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že podľa konštatovaní Komisie možno jav súbežného obchodovania vysvetliť existenciou rôznych cien za ten istý liek v rôznych členských štátoch a že kolísanie meny tento jav len silne komplikuje. Podľa Komisie v napadnutom rozhodnutí jednoducho skonštatovala, že súbežné obchodovanie závisí od dvoch nezávislých faktorov.

202.

Táto výhrada je prípustná, pretože v rámci odvolania pred Súdnym dvorom sa možno odvolávať na skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia ( 108 ).

203.

Výhrada však nie je dôvodná. Najprv treba uviesť, že bod 284 napadnutého rozsudku predstavuje súčasť odôvodnenia vysvetleného Súdom prvého stupňa v bodoch 281 až 293 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v týchto bodoch preskúmal, či bol dostatočne odôvodnený subsidiárny záver Komisie, podľa ktorého súbežné obchodovanie s liekmi GSK nemalo citeľný vplyv na náklady tohto podniku na výskum a vývoj. Súd prvého stupňa tak overil, či GSK v tomto ohľade predložil relevantné tvrdenia a dôkazy a či ich Komisia dostatočne preskúmala a vyvrátila ( 109 ). V tomto ohľade Súd prvého stupňa v bode 283 napadnutého rozsudku v podstate zopakoval tvrdenia GSK, podľa ktorých aj keď kolísanie meny určuje finančný rozsah súbežného obchodovania, existencia tohto obchodovania medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom nevyplýva iba z tohto kolísania, ale aj z toho, že ceny medzi členskými štátmi sú štrukturálne odlišné. V bode 284 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa poznamenal, že toto tvrdenie GSK bolo relevantné pri posúdení existencie citeľnej objektívnej výhody a bolo potvrdené odôvodneniami č. 31, 32 a 53 napadnutého rozhodnutia.

204.

Podľa môjho názoru konštatovanie, že toto tvrdenie GSK bolo potvrdené obsahom napadnutého rozhodnutia, nepredstavuje skreslenie jeho obsahu. V odôvodneniach č. 31 a 32 napadnutého rozhodnutia totiž Komisia vysvetlila, že súbežné obchodovanie bolo výsledkom spojenia dvoch faktorov. Ako uviedla Komisia v odôvodnení č. 31 napadnutého rozhodnutia, existuje štrukturálny faktor vyplývajúci z toho, že pri neexistencii harmonizácie na úrovni Spoločenstva členské štáty prijímajú a vynucujú právne úpravy zamerané na priamu alebo nepriamu kontrolu predajných cien účtovaných výrobcami farmaceutických výrobkov a na určenie cien pre konečných spotrebiteľov a štátny rozpočet. V odôvodnení č. 32 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula ďalší faktor, a to kolísanie meny, ktorý má cyklickú povahu. Podľa môjho názoru rozlišovanie medzi štrukturálnym faktorom a cyklickým faktorom znamená, že štrukturálny faktor má trvalú povahu. Nezdá sa mi, že Súd prvého stupňa chcel v bode 284 napadnutého rozsudku vyjadriť niečo zásadne odlišné. V dôsledku toho nevidím žiadny významný rozdiel medzi obsahom napadnutého rozhodnutia a konštatovaním Súdu prvého stupňa v bode 284 napadnutého rozsudku.

205.

Táto výhrada by okrem toho bola aj neúčinná, pretože Súd prvého stupňa odôvodnil relevanciu tvrdenia GSK, keď uviedol, že Komisia potvrdila existenciu tohto faktora vo svojom oznámení o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov [neoficiálny preklad] ( 110 ).

206.

Na rozdiel od tvrdenia Komisie, bod 284 napadnutého rozsudku neobsahuje ani skreslenie odôvodnenia č. 164 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že Komisia zistila, že počas rokov 1996 až 1998 bol objem súbežného obchodovania zjavne viac ovplyvnený kolísaniami meny ako úrovňou cien v Španielsku. V bode 285 a nasl. napadnutého rozsudku totiž Súd prvého stupňa uznal, že z dôvodu kolísania meny sa Komisia v zásade mohla domnievať, že súbežné obchodovanie medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom počas rokov 1996 až 1998 predstavovalo výnimku, ale upresnil, že tieto údaje neboli napriek tomu dostatočne podrobné na to, aby presvedčivo odôvodnili tento záver a zároveň vyvrátili tvrdenia a dôkazy predložené GSK.

207.

V dôsledku toho treba zamietnuť ako nedôvodnú výhradu, v ktorej sa Súdu prvého stupňa vytýka, že v bode 284 napadnutého rozsudku skreslil napadnuté rozhodnutie.

208.

V tomto ohľade Komisia na záver tvrdí, že bod 292 napadnutého rozsudku je postihnutý vadou odôvodnenia, ktorá spočíva v tom, že odkazuje na oznámenie Komisie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov bez toho, aby bolo presne uvedené číslo bodu, na ktorý odkazuje ( 111 ). Táto výhrada nie je dôvodná. Bod 292 treba čítať v spojení s bodom 264 napadnutého rozsudku. V bode 264 Súd prvého stupňa zhrnul podstatu obsahu tohto oznámenia, pričom uviedol príslušné čísla strán. Presný odkaz sa teda nachádza v šiestej a siedmej zarážke bodu 264 napadnutého rozsudku.

209.

Po tretie, Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že sa v bodoch 281 až 293 napadnutého rozsudku domnieval, že nebolo potrebné preskúmať rozsah poklesu efektívnosti spôsobeného súbežným obchodovaním z dôvodu predpokladanej štrukturálnej príčiny tohto obchodovania. Podľa Komisie ide aj v tomto prípade o právne nesprávny výklad použiteľného kritéria posúdenia, ktoré vyžaduje preukázanie existencie citeľných výhod.

210.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. V bodoch 281 až 293 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa nespochybnil nevyhnutnosť citeľnej výhody. Jednoducho skonštatoval, že Komisia oprela svoj záver, podľa ktorého súbežné obchodovanie nemalo citeľný vplyv na výskum a vývoj, o odôvodnenie, ktoré dostatočne nezohľadňovalo tvrdenia a dôkazy predložené GSK alebo ich dostatočne nevyvracalo ( 112 ).

211.

Po štvrté, pokiaľ Komisia tvrdí, že existencia alebo neexistencia príčinnej súvislosti medzi súbežným obchodovaním a vývojom technického pokroku nijako nesúvisí s otázkou, či súbežné dovozy sú alebo nie sú spôsobené štrukturálnym faktorom, treba najprv uviesť, že Súd prvého stupňa sa neopiera predovšetkým o tieto úvahy. Súd sa naopak najmä domnieval, že Komisia oprela svoj záver, podľa ktorého neexistuje citeľná objektívna výhoda, o nedostatočne odôvodnené odmietnutie príčinnej súvislosti alebo hmatateľnej príčinnej súvislosti medzi súbežným obchodovaním na jednej strane a výskumom a vývojom na druhej strane, a že dostatočne neanalyzovala, či boli všeobecné podmienky spôsobilé vyvolať nárast efektívnosti podporou technického pokroku. Navyše s poukazom na body 199 a 200 týchto návrhov treba uviesť, že keď sú určité okolnosti spôsobilé znížiť v tomto prípade „časť pasív“ celkového posúdenia vykonávaného podľa článku 81 ods. 3 ES, treba osobitne starostlivo preskúmať pravdepodobnosť, že na „strane aktív“ existuje citeľná objektívna výhoda.

212.

Treba zamietnuť výhradu Komisie, podľa ktorej nie je ospravedlniteľné, že podniky jednostranne prijímajú opatrenia obmedzujúce hospodársku súťaž, aby obmedzili nevýhody vyplývajúce z vnútroštátnych právnych úprav, pretože GSK okrem toho tvrdí, že všeobecné podmienky predaja prinášajú citeľnú objektívnu výhodu vo forme podpory technického pokroku v zmysle článku 81 ods. 3 ES. Napokon, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, odôvodnenie Súdu prvého stupňa nie je vnútorne rozporné, keď sa v ňom na jednej strane v bode 192 napadnutého rozsudku, a teda v rámci uplatnenia článku 81 ods. 1 ES, konštatuje, že osobitosti farmaceutického sektora a najmä vnútroštátne cenové úpravy nevylučujú existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže, a na druhej strane sa v ňom uvádza, že Komisia musí zohľadniť tieto osobitosti pri výkone svojej právomoci poskytnúť výnimky zo zákazov stanovených článkom 81 ods. 1 ES podľa článku 81 ods. 3 ES.

213.

Komisia okrem toho vytýka Súdu prvého stupňa, že sa najmä v bodoch 292 a 293 napadnutého rozsudku domnieval, že kolísania meny mohli odôvodniť obmedzenie hospodárskej súťaže, či už samotné alebo v spojení so štrukturálnym faktorom vyplývajúcim z vnútroštátnych cenových úprav. Podľa Komisie sa tak súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

214.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. V bodoch 292 a 293 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa neskonštatoval, že dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž, určená iba na kompenzáciu kolísaní meny, môže byť odôvodnená podľa článku 81 ods. 3 ES. Po prvé, v bode 286 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že Komisia nepreskúmala skutočnosť, že aj pri kolísaniach meny bol podiel súbežných dovozov liekov zo Španielska do Spojeného kráľovstva stabilný. Z tohto dôvodu sa domnieval, že záver, ku ktorému dospela Komisia v odôvodnení č. 165 a nasl. napadnutého rozhodnutia, a podľa ktorého súbežné obchodovanie medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom bolo v podstate výsledkom kolísaní meny, nebol dostatočne odôvodnený. Po druhé, GSK netvrdí iba to, že všeobecné podmienky predaja majú za cieľ kompenzovať kolísania meny. Naopak tvrdí, že tieto podmienky prinášajú nárast efektívnosti vo forme podpory technického pokroku v zmysle článku 81 ods. 3 ES.

215.

Komisia ďalej vytýka Súdu prvého stupňa, že nesprávne uplatnil článok 81 ods. 3 ES, keď v rozpore s judikatúrou na posúdenie existencie podpory technického pokroku v zmysle tohto ustanovenia uplatnil menej prísne kritérium posúdenia.

216.

V tomto ohľade Komisia tvrdí po prvé, že v bodoch 255, 269, 281 a 300 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa použil právne kritérium, podľa ktorého zvýšenie príjmu posilňuje inovačnú schopnosť. Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Podniky totiž môžu použiť dodatočné finančné prostriedky na iné účely, najmä na výplatu dividend svojim akcionárom.

217.

Túto výhradu treba zamietnuť ako nedôvodnú. Z bodu 247 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa nepoužil takéto kritérium, ale že vyžadoval existenciu citeľnej objektívnej výhody vo forme podpory technického pokroku, ktorá nie je totožná so žiadnou výhodou, ktorú z tejto dohody vyvodzujú pre svoju činnosť zúčastnené podniky, ale s citeľnou objektívnou výhodou, ktorá môže kompenzovať nevýhody vyplývajúce pre hospodársku súťaž. Súd iba skonštatoval, že záver Komisie, podľa ktorého neexistovala citeľná objektívna výhoda, nebol dostatočne odôvodnený. Z napadnutých bodov 269, 281 a 300 tiež jasne vyplýva, že Súd prvého stupňa sa domnieval, že záver Komisie o inovačnej schopnosti GSK nebol dostatočne odôvodnený.

218.

Po druhé, Komisia tvrdí, že keď sa Súd prvého stupňa domnieval, že stačí, aby bola do výskumu a vývoja investovaná iba časť dodatočných finančných prostriedkov, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

219.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba uviesť, že Komisia nezaložila napadnuté rozhodnutie na tomto bode. To však samo osebe nie je rozhodujúce. Ak by sa podľa článku 81 ods. 3 ES bolo treba skutočne domnievať, že citeľná objektívna výhoda existuje iba vtedy, ak sú všetky finančné prostriedky, ktoré GSK získa vďaka obmedzeniu súbežného obchodovania, investované do výskumu a vývoja, potom by tvrdenie GSK nebolo relevantné. GSK totiž tvrdil, že na nárast efektívnosti stačí, aby výrobcovia farmaceutických výrobkov investovali do výskumu a vývoja iba časť dodatočných finančných prostriedkov.

220.

Napriek tomu existencia citeľnej objektívnej výhody v zmysle článku 81 ods. 3 ES nevyhnutne nepredpokladá, že všetky dodatočné finančné prostriedky sú investované do výskumu a vývoja. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, to nevyplýva z rozsudku Verband der Sachversicherer/Komisia ( 113 ). Prvá podmienka stanovená článkom 81 ods. 3 ES vyžaduje preskúmať iba to, či existuje nárast efektívnosti, ktorého následky sa prejavujú aj mimo okruhu priamych príjemcov a ktorý aspoň vyrovnáva nevýhody vyplývajúce z obmedzenia hospodárskej súťaže. Veľkosť investovanej časti je samozrejme dôležitá pri posúdení existencie takéhoto nárastu efektívnosti. Táto časť totiž musí byť dostatočná na to, aby náklady na výskumu a vývoj, za predpokladu, že ich existencia je vysoko pravdepodobná, vyrovnávali nevýhody vyplývajúce z obmedzenia súbežného obchodovania. To platí aj pre skúmanie druhej a tretej podmienky stanovenej článkom 81 ods. 3 ES, ktoré vyžadujú, aby užívatelia získali primeraný podiel na výhodách a aby obmedzenie súbežného obchodovania bolo možné považovať za nevyhnutné. V dôsledku toho môže Komisia pri svojom posúdení veľmi dobre zohľadniť to, že iba časť je investovaná do výskumu a vývoja. To však nemôže odôvodniť úplné opomenutie takéhoto preskúmania alebo nevenovanie dostatočnej pozornosti všetkým tvrdeniam a dôkazom pri tomto preskúmaní.

221.

Po tretie, Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že v bodoch 274 a 300 napadnutého rozsudku napokon vykonal svoje posúdenie v závislosti od toho, kto mohol investovať viac do výskumu a vývoja: výrobca farmaceutických výrobkov, sprostredkovatelia, alebo koneční spotrebitelia. Komisia sa domnieva, že ide o nesprávne právne posúdenie, pretože takto bude prvá podmienka stanovená v článku 81 ods. 3 ES splnená vždy, keď dohoda vedie k prerozdeleniu prostriedkov od sprostredkovateľov alebo užívateľov k výrobcovi farmaceutických výrobkov.

222.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba znovu zdôrazniť, že Súd prvého stupňa iba vykonal kontrolu odôvodnenia Komisie týkajúceho sa neexistencie citeľnej objektívnej výhody vo forme technického alebo hospodárskeho pokroku bez toho, aby o tom sám rozhodol. V bode 274 napadnutého rozsudku tak iba zopakoval tvrdenia GSK, ako to vyplýva z bodu 279, ako aj z bodu 300.

223.

Navyše v bodoch 274 a 300 napadnutého rozsudku sa nenachádza porovnanie medzi výskumnou a vývojárskou činnosťou výrobcov farmaceutických výrobkov na jednej strane a španielskych sprostredkovateľov a užívateľov na strane druhej. GSK iba tvrdil, že pri celkovom posúdení všeobecných podmienok predaja a z nich vyplývajúceho prerozdelenia finančných prostriedkov treba porovnať tieto faktory: jednak na „strane aktív“ nárast efektívnosti vyplývajúci z podpory technického pokroku, ktorý možno očakávať vzhľadom na význam inovačnej hospodárskej súťaže medzi výrobcami farmaceutických výrobkov; jednak na „strane pasív“ nevýhody z hľadiska efektívnosti spôsobené z dôvodu obmedzenia súbežného obchodovania. V tomto ohľade GSK poznamenal, že pri posúdení rozsahu poklesu efektívnosti, ktorý možno očakávať ako výsledok obmedzenia súbežného obchodovania, musí Komisia zohľadniť to, že z dôvodu štruktúry trhu s liekmi si sprostredkovatelia ponechávali veľkú časť príjmov vyplývajúcich zo súbežného obchodovania ( 114 ).

224.

V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod Komisie zamietnuť v celom rozsahu.

225.

V tomto dôvode Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, po prvé, že skreslil obsah napadnutého rozhodnutia (i), po druhé, že zakázal zohľadniť minulé udalosti (ii) a po tretie, že zakázal zohľadniť údaje, ktoré neboli k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia (iii).

226.

Komisia najprv napáda odôvodnenie uvedené v bode 261 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v tomto bode skonštatoval, že Komisia venovala iba odôvodnenie č. 156 napadnutého rozhodnutia svojmu posúdeniu nárastu efektívnosti spojeného so všeobecnými podmienkami predaja. Komisia tvrdí, že toto konštatovanie Súdu prvého stupňa predstavuje skreslenie napadnutého rozhodnutia.

227.

Táto výhrada má veľký význam. Odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa sa totiž zakladá na nedostatkoch v odôvodnení rozhodnutia Komisie. Ak Súd prvého stupňa skutočne skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, mohlo by to spochybniť jeho konštatovania týkajúce sa týchto nedostatkov.

228.

Táto výhrada je prípustná, pretože v odvolaní je možné vytýkať skreslenie obsahu rozhodnutia ( 115 ). Podľa môjho názoru je výhrada skreslenia rozhodnutia aj dôvodná. V bode 261 a nasl. napadnutého rozsudku totiž Súd prvého stupňa nepochopil obsah napadnutého rozhodnutia. Keďže však záver Súdu prvého stupňa, podľa ktorého odôvodnenie Komisie obsahuje nedostatky, je správny, treba ho potvrdiť spolu s nahradením odôvodnenia napadnutého rozsudku.

229.

Najprv treba uviesť, že Komisia a Súd prvého stupňa majú zjavne rôzny názor na to, akú metódu posúdenia treba použiť.

230.

V odôvodneniach č. 154 až 169 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala, či sa možno domnievať, že dohoda prináša citeľnú objektívnu výhodu. Najprv uviedla, že podniky sa slobodne rozhodujú o svojich výdavkoch na výskum a vývoj. Domnievala sa, že neexistuje citeľná objektívna výhoda, pretože podľa nej neexistuje žiadna príčinná súvislosť alebo aspoň žiadna citeľná príčinná súvislosť medzi dodatočnými finančnými prostriedkami, ktoré získa GSK vďaka obmedzeniu súbežného obchodovania a zvýšením nákladov na výskum a vývoj. Komisia založila tento záver najmä na analýze historických údajov GSK.

231.

Naopak, ako vyplýva najmä z konštatovania Súdu prvého stupňa v bode 295 napadnutého rozsudku a z podnadpisov nachádzajúcich sa nad bodmi 269, 281, 294 a 304, Súd prvého stupňa sa domnieval, že bolo potrebné vykonať prieskum štruktúrovaný takto. Po prvé, Komisia mala preskúmať nevýhody vyplývajúce z poklesu efektívnosti, ktoré súbežného obchodovanie spôsobovalo farmaceutickému priemyslu vo všeobecnosti a GSK zvlášť. V tomto ohľade Súd prvého stupňa skonštatoval, že Komisia nedostatočne odôvodnila svoj záver, podľa ktorého súbežné obchodovanie nespôsobuje pokles efektívnosti tým, že poškodzuje inovačnú schopnosť GSK ( 116 ). Po druhé, Komisia mala preskúmať rozsah poklesu efektívnosti spojeného so súbežným obchodovaním. V tomto ohľade Súd prvého stupňa skonštatoval, že subsidiárny záver, podľa ktorého takýto následok súbežného obchodovania nebol v žiadnom prípade preukázaný, je rovnako postihnutý vadou odôvodnenia ( 117 ). Po tretie, Komisia mala preskúmať nárast efektívnosti vyplývajúci zo všeobecných podmienok predaja. To však urobila iba v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia, keď uviedla v podstate to, že získanie dostatočných finančných prostriedkov nevedie automaticky k zvýšeniu investícií do výskumu a vývoja, pretože výrobcovia farmaceutických výrobkov sa môžu slobodne rozhodovať o sumách, ktoré chcú investovať do tejto oblasti. Súd prvého stupňa sa domnieval, že toto odôvodnenie bolo nedostatočné so zreteľom na tvrdenia a dôkazy predložené GSK ( 118 ). Po štvrté, Komisia mala zvážiť príslušnú výhodu a nevýhodu pre hospodársku súťaž vyplývajúce z toho, že všeobecné podmienky porušujú článok 81 ods. 1 ES. To však neurobila ( 119 ).

232.

Podľa konštatovania Súdu prvého stupňa v bode 295 napadnutého rozsudku bola vyššie opísaná štruktúra nevyhnutná z dôvodu štruktúry tvrdení GSK a diskusie, ktorá v tomto ohľade prebehla v správnom konaní.

233.

Toto konštatovanie Súdu prvého stupňa je nesprávne. Dostatočnosť alebo nedostatočnosť preskúmania a odôvodnenia Komisie totiž závisí v prvom rade od podmienok, ktoré musia byť splnené, a len v druhom rade od toho, či Komisia venovala dostatočnú pozornosť relevantným tvrdeniam a dôkazom predloženým na preukázanie toho, že tieto podmienky boli splnené ( 120 ).

234.

V dôsledku toho bolo treba na základe štruktúry článku 81 ods. 3 ES najprv preskúmať, či bolo možné s primeranou pravdepodobnosťou predpokladať, všeobecné podmienky predaja podporujú technický pokrok. Na rozdiel od konštatovania, ktoré urobil Súd prvého stupňa v bode 295 napadnutého rozsudku, nebolo nevyhnutné začať preskúmaním toho, či súbežné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti farmaceutickému priemyslu vo všeobecnosti a GSK zvlášť.

235.

Je pravda, že uvedené vysvetlenia neznamenajú, že prístup navrhnutý Súdom prvého stupňa vedie k nesprávnemu záveru ( 121 ). Súd prvého stupňa však napriek tomu nemôže vytýkať Komisii vadu odôvodnenia jednoducho preto, že jej preskúmanie sa riadi štruktúrou stanovenou článkom 81 ods. 3 ES. Navyše vyžadovanie štruktúry preskúmania, ktorá je nesprávne kvalifikovaná ako nevyhnutná, nemusí Súd prvého stupňa viesť k skresleniu obsahu napadnutého rozhodnutia tým, že ho posúdi iba „cez optiku“ takejto štruktúry. To je však práve to, čo Súd prvého stupňa urobil v bode 261 napadnutého rozsudku, keď skonštatoval, že Komisia preskúmala nárast efektívnosti spôsobený všeobecnými podmienkami iba v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia a to iba jednorazovo. Tým nezohľadnil to, že Komisia nevykonala takéto preskúmanie iba v odôvodnení č. 156, ale tiež v odôvodnení č. 154 a nasl., ako aj v odôvodneniach 157 až 169 napadnutého rozhodnutia.

236.

V dôsledku toho Komisia správne vytýka Súdu prvého stupňa, že v konštatovaní v bode 261 napadnutého rozsudku nepochopil obsah napadnutého rozhodnutia.

237.

To však koniec koncov nespochybňuje záver Súdu prvého stupňa, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie. Na základe právneho posúdenia skutkového stavu, založeného na zisteniach Súdu prvého stupňa, ktoré nie sú dotknuté ani skreslením obsahu napadnutého rozhodnutia, ani iným nesprávnym právnym posúdením, sa totiž možno domnievať, že záver Komisie, podľa ktorého neexistuje citeľná objektívna výhoda, nebol dostatočne odôvodnený.

238.

V bodoch 275 až 280 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoj záver, že nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi zvýšením príjmov GSK vyplývajúcich zo súbežného obchodovania a zvýšením výdavkov na výskum a vývoj. Najmä v bode 277 napadnutého rozsudku tak Súd prvého stupňa uviedol, že v odôvodnení č. 157 napadnutého rozhodnutia Komisia dostatočne nevyvrátila súvislosť, na ktorú poukazoval GSK, medzi všeobecnou úrovňou jeho ziskov alebo očakávanou rentabilitou výrobkov na jednej strane a výdavkami na výskum a vývoj na strane druhej. Keďže GSK sa oprel o dôkazné prostriedky pri tvrdení, že tieto faktory (všeobecná úroveň ziskov alebo očakávaná rentabilita výrobkov) boli ovplyvnené súbežným obchodovaním, Komisia nemala upustiť od preskúmania týchto dôkazov ( 122 ). V bode 278 a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval najmä to, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť tvrdeniu GSK, podľa ktorého má GSK eminentný záujem na investovaní do výskumu a vývoja z dôvodu živosti inovačnej hospodárskej súťaže medzi obchodnými značkami, a kvôli súbežnému obchodovaniu sa potýka s nemožnosťou opäť získať výsledok tejto investície s cieľom nanovo investovať do výskumu a vývoja.

239.

Navyše v bodoch 281 až 293 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že Komisia dostatočne neodôvodnila ani záver, podľa ktorého dodatočné finančné prostriedky nemajú vplyv, prinajmenšom citeľný, na výskum a vývoj. V bode 286 napadnutého rozsudku tak Súd prvého stupňa skonštatoval, že Komisia nevyvrátila tvrdenie GSK, podľa ktorého je síce pravda, že hodnota súbežných dovozov sa z dôvodu kolísaní meny zmenila, nie však ich podiel. Navyše v bode 291 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že Komisia vychádzala pri posúdení existencie citeľnej výhody iba zo súbežného obchodovania medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom, hoci pri posúdení existencie citeľných obmedzení hospodárskej súťaže považovala za dôležité zohľadniť aj jeho následky v iných členských štátoch. Napokon v bode 292 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa poznamenal, že ku kolísaniam meny, spôsobilým ovplyvniť výšku strát, ktoré GSK spôsobuje súbežné obchodovanie, môže dôjsť aj v budúcnosti.

240.

Je pravda, že Komisia uvádza, že ako to vyplýva z odôvodnenia č. 160 napadnutého rozhodnutia, na základe údaje, ktoré poskytol GSK, nemohla skonštatovať, že v minulosti existovala priama súvislosť medzi stratou príjmov, ktorú GSK utrpel kvôli súbežnému obchodovaniu na jednej strane a zastavením výskumných a vývojárskych projektov na strane druhej. Rovnako skonštatovala, že podiel výdavkov, ktoré GSK venoval výskumu a vývoju, naďalej narastal dokonca aj počas rokov, kedy podnik utrpel stratu príjmov.

241.

Napriek tomu nemožno z článku 81 ods. 3 ES vyvodiť, že podnik môže preukázať existenciu citeľnej objektívnej výhody iba tak, že preukáže, že existuje priama súvislosť medzi súbežným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj. Naopak, nemožno vylúčiť, že takýto dôkaz poskytne iným spôsobom ( 123 ).

242.

V dôsledku toho nemôže Komisia zamietnuť argumentáciu podniku, ktorá je založená na ekonomických argumentoch a poskytuje relevantné ekonomické a ekonometrické údaje jednoducho preto, že nebola preukázaná existencia priamej súvislosti ( 124 ). Je pravda, že môže všeobecne vyvrátiť všeobecnú argumentáciu podniku. Napriek tomu, ak podnik uvedie svoju relevantnú argumentáciu podrobne, musí ju Komisia preskúmať podrobne. V tomto prípade nestačí uviesť, že dodatočné príjmy možno jednoducho pripočítať k ziskom podniku, pretože podniky sa slobodne rozhodujú o objeme svojich investícií do výskumu a vývoja. Takýto všeobecný údaj totiž nezohľadňuje skutočnosť, že správanie podniku na trhu môže byť značne ovplyvnené hospodárskou súťažou s inými podnikmi, ktorá môže obmedzovať jeho slobodné rozhodovanie.

243.

Z hľadiska skutkového stavu treba najprv poznamenať, že v bode 256 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že GSK predložil dôkazné prostriedky ekonomickej a ekonometrickej povahy. Navyše v bode 264 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že vo svojom oznámení o jednotnom trhu farmaceutických výrokov ( 125 ) samotná Komisia zdôraznila význam inovačnej hospodárskej súťaže vo farmaceutickom sektore, neprestajný prílev nových výrobkov na trh, osobitosti financovania investícií do výskumu a vývoja, ako aj vzťah s rentabilitou podniku.

244.

Na základe toho skutkového zistenia, ktoré môže vyvodiť iba Súd prvého stupňa a ktoré už v zásade nemožno spochybniť v odvolacom konaní, a so zreteľom na skôr uvedené právne úvahy, dochádzam k záveru, že Súd prvého stupňa v bode 302 napadnutého rozsudku správne skonštatoval, že Komisia nemala zamietnuť skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené GSK bez toho, aby ich vyvrátila. V tomto ohľade pripomínam, že Súd prvého stupňa nerozhodol, že Komisia bola povinná na základe tvrdení a dôkazných prostriedkov predložených GSK domnievať sa, že existuje citeľná objektívna výhoda. Súd jednoducho skonštatoval, že Komisia mala preskúmať relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené GSK na preukázanie existencie citeľnej objektívnej výhody a vyvrátiť ich, ak ich nepovažovala za dostatočné.

245.

V dôsledku toho sa Súd prvého stupňa správne domnieval, že záver Komisie, podľa ktorého neexistovala citeľná objektívna výhoda, nebol dostatočne odôvodnený. Treba teda zamietnuť výhradu Komisie a nahradiť odôvodnenie napadnutého rozsudku.

246.

Komisia okrem toho vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol uznať, že pri vykonaní prognostickej analýzy mohla vychádzať z minulých udalostí.

247.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupňa nevylúčil možnosť Komisie vychádzať z minulých udalostí. Ako som uviedla už skôr, jednoducho skonštatoval, že príslušné odôvodnenie je nedostatočné, pretože nevenuje dostatočnú pozornosť všetkým relevantným tvrdeniam a dôkazným prostriedkom predloženým GSK.

248.

Komisia napokon tvrdí, že v bodoch 58 a 59 napadnutého rozsudku jej Súd prvého stupňa nepovoľuje, aby v konaní na tomto súde vychádzala z údajov, ktoré neboli k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia; ja v tom však nevidím nesprávne právne posúdenie. Ako totiž Súd prvého stupňa správne uviedol v týchto bodoch, kontrola napadnutého rozhodnutia sa vykonáva výlučne s ohľadom na skutkové a právne okolnosti, ktoré existovali v čase jeho prijatia ( 126 ). Z tohto dôvodu nerozumiem, ako môže Komisia chcieť konvalidovať nedostatky odôvodnenia prognostickej analýzy, ktorú treba vykonať v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, použitím údajov, ktoré boli zhromaždené po tomto čase, a ktoré zákonite nemohla zohľadniť v tomto odôvodnení.

249.

V dôsledku toho treba aj túto výhradu zamietnuť v celom rozsahu.

250.

Komisia okrem toho tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil kritérium posúdenia, po prvé tým, že vytvoril nový dôvod zrušenia (i) a po druhé tým, že prekročil svoju právomoc (ii).

251.

Po prvé, Komisia tvrdí, že v bodoch 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vytvoril nový dôvod zrušenia rozhodnutia, a to neexistenciu dostatočnej analýzy alebo nepresvedčivé vyvrátenie tvrdení podniku. Domnieva sa, že tento dôvod zrušenia nemá právny základ.

252.

Táto výhrada nie je dôvodná. Ako som uviedla už skôr v bode 188 týchto návrhov, v prípadoch, keď Komisia z dôvodu zložitosti vyžadovaných ekonomických úvah disponuje voľnou úvahou, Súd prvého stupňa iba overí dodržanie procesných pravidiel, dostatočnosť odôvodnenia, vecnú správnosť skutkového stavu, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci. V dôsledku toho je overenie dostatočnosti odôvodnenia Komisie v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, citovanou v poznámke pod čiarou 100, ktorá sa vzťahuje k bodu 188 týchto návrhov.

253.

Výhradu Komisie, podľa ktorej Súd prvého stupňa v bodoch 274 a 278 napadnutého rozsudku nahradil odôvodnenie rozhodnutia svojim vlastným odôvodnením, treba zamietnuť ako nedôvodnú. Najprv treba uviesť, že z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, že v bode 274 Súd prvého stupňa predovšetkým zopakoval argumentáciu GSK, podľa ktorej v sektore, ktorý sa vyznačuje živou hospodárskou súťažou, majú všetci výrobcovia farmaceutických výrobkov eminentný záujem na investovaní aspoň časti svojich dodatočných ziskov do výskumu a vývoja. Okrem toho v bode 278 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť tejto okolnosti a dostatočne sa nevyjadrila k argumentácii GSK. Z tohto bodu teda rovnako vyplýva aj to, že Súd prvého stupňa nenahradil svojim odôvodnením odôvodnenie Komisie.

254.

Komisia napokon vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil pochybenia pri odôvodnení týkajúcom sa posúdenia dôkazných prostriedkov predložených GSK (i) a tiež tým, že nevysvetlil, prečo by nebolo možné investovať do výskumu a vývoja bez všeobecných podmienok predaja (ii).

255.

V tomto ohľade Komisia po prvé napáda konštatovanie Súdu prvého stupňa v bodoch 262 a 263 napadnutého rozsudku. Tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil vady odôvodnenia, keď v týchto bodoch skonštatoval, že GSK uniesol dôkazné bremeno tým, že predložil dôkazy uvedené v bodoch 256 až 259 napadnutého rozsudku. Podľa Komisie bola totiž časť tvrdení a dôkazných prostriedkov uvedených v bode 258 spochybnená.

256.

Táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba pripomenúť, že Súd prvého stupňa neoveroval existenciu citeľnej objektívnej výhody, ale iba odôvodnenie Komisie v tomto ohľade. Navyše najmä z podnadpisu nad bodom 263 vyplýva, že v bode 263 a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa iba overil, či dôkazné prostriedky predložené GSK boli relevantné a mali byť z tohto dôvodu preskúmané a v prípade potreby vyvrátené Komisiou. Napokon, ako som už uviedla, Súd prvého stupňa preskúmal odôvodnenie Komisie a skonštatoval, že nevenovala dostatočnú pozornosť tvrdeniam a dôkazným prostriedkom predloženým GSK. Súd prvého stupňa nezaložil svoje odôvodnenie na tom, že GSK preukázal niektoré skutočnosti. Svoje odôvodnenie založil na tom, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť všetkým tvrdeniam a dôkazným prostriedkom, ktoré GSK predložil.

257.

Po druhé, Komisia vytýka odôvodneniu Súdu prvého stupňa to, že je vnútorne rozporné.

258.

Najprv tvrdí, že v bode 273 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že súbežné obchodovanie neprináša významnú pridanú hodnotu pre konečného spotrebiteľa, zatiaľ čo v bode 190 uviedol, že obmedzenie súbežného obchodovania prináša konečným spotrebiteľom nevýhody. Táto výhrada nie je dôvodná. Najmä z bodu 270 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že v bode 273 Súd prvého stupňa najmä zhrnul tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené GSK.

259.

Komisia navyše tvrdí, že v bodoch 133, 143 a 144 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že farmaceutický sektor je chránený od pôsobenia ponuky a dopytu, zatiaľ čo v bodoch 271 a 272, správne opísal toto pôsobenie ponuky a dopytu. Pretože Komisia touto výhradou nenapáda odôvodnenie uvedené v bodoch 271 a 272 napadnutého rozsudku, ale odôvodnenie uvedené v bodoch 133, 143 a 144, treba túto výhradu zamietnuť ako neprípustnú z dôvodov už uvedených v bodoch 42 až 47 týchto návrhov. Okrem toho treba uviesť, že z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, že v bodoch 271 a 272 Súd prvého stupňa predovšetkým zopakoval argumentáciu GSK.

260.

Po tretie, Komisia tvrdí, že konštatovanie v bode 265 napadnutého rozsudku obsahuje nedostatočné odôvodnenie. Súd prvého stupňa sa v tomto bode domnieval, že niektoré z tvrdení uvádzaných GSK boli potvrdené oznámením Komisie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov ( 127 ). Komisia tvrdí, že toto konštatovanie je nezrozumiteľné, pretože neumožňuje zistiť, ktoré časti argumentácie GSK boli potvrdené. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Z porovnania tvrdení uvádzaných GSK, ktoré sú citované v bodoch 258 a 259 napadnutého rozsudku, so zhrnutím podstaty obsahu oznámenia Komisie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov uvedeným v bode 264, totiž jasne vyplýva, ktorú časť tvrdení oznámenie potvrdilo, pričom ide najmä o význam inovačnej hospodárskej súťaže, neprestajný prílev nových výrobkov na trh, financovanie investícií do výskumu a vývoja, vzťah s rentabilitou podniku, ako aj štrukturálny faktor vyplývajúci z cenových úprav v jednotlivých členských štátoch. Navyše v bode 284 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa odkázal na oznámenie preto, aby preukázal relevanciu tvrdenia založeného na tomto štrukturálnom faktore. Okrem toho vada odôvodnenia nie je dôležitá. Komisia musí dostatočne zohľadniť relevantnú argumentáciu podniku vtedy, keď tento podnik predkladá tvrdenia a dôkazné prostriedky na podporu tejto argumentácie. V tomto prípade obsah oznámenia Komisie iba posilnil relevantnosť argumentácie GSK.

261.

Komisia napokon napáda body 278 a 297 napadnutého rozsudku. Tvrdí, že Súd prvého stupňa sa v týchto bodoch dopustil vady odôvodnenia tým, že nevysvetlil, prečo by GSK nemohol dostatočne investovať do výskumu a vývoja bez dodatočných finančných prostriedkov.

262.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba pripomenúť, že v bodoch 253 až 308 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa iba preskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa prvej podmienky stanovenej článkom 81 ods. 3 ES, teda existencie citeľnej objektívnej výhody. V bode 278 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa skonštatoval, že odôvodnenie Komisie, podľa ktorého GSK mohol financovať výdavky na výskum a vývoj z iných položiek, nevenovalo dostatočnú pozornosť argumentácii GSK, podľa ktorej mal eminentný záujem investovať do výskumu a vývoja kvôli inovačnej hospodárskej súťaži medzi výrobcami farmaceutických výrobkov. Na rozdiel od toho, čo si myslí Komisia, Súdu prvého stupňa neprináleží nahrádzať jej odôvodnenie svojim vlastným odôvodnením. Okrem toho otázka, či výrobca farmaceutických výrobkov môže reagovať na pokles rentability znížením iných výdavkových položiek ako je výskum a vývoj, nesúvisí s otázkou, či existuje citeľná objektívna výhoda, ale s otázkou, či bolo obmedzenie hospodárskej súťaže nevyhnutné na získanie tejto výhody a teda s treťou podmienkou stanovenou článkom 81 ods. 3 ES.

263.

Komisia napokon tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 309 napadnutého rozsudku, v ktorom preskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa ostatných podmienok stanovených článkom 81 ods. 3 ES.

264.

Po prvé, pokiaľ Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že sám neposkytol odôvodnenie nevyhnutnosti všeobecných podmienok predaja, treba pripomenúť, ako som uviedla v bode 188 týchto návrhov, že Súd prvého stupňa nemôže nahradiť svojim vlastným posúdením posúdenie Komisie. V dôsledku Súd prvého stupňa správne iba skontroloval odôvodnenie rozhodnutia Komisie.

265.

Navyše na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia, v bode 309 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa neskreslil obsah odôvodnenia č. 187 napadnutého rozhodnutia, keď skonštatoval, že závery Komisie, podľa ktorých všeobecné podmienky predaja neboli nevyhnutné, boli nedostatočné z dôvodu, že sa zakladali na konštatovaní, že tieto podmienky neprinášali citeľnú objektívnu výhodu.

266.

Z odôvodnenia č. 187 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia dospela k záveru, podľa ktorého všeobecné podmienky neboli nevyhnutné tak, že sa domnievala, že keďže nebolo preukázané, že prinášajú výhodu, nebolo potrebné preskúmať, či ich prispenie bolo nevyhnutné. Nemožno sa teda domnievať, že Komisia skutočne preskúmala, či boli všeobecné podmienky predaja nevyhnutné.

267.

Ak by bolo treba napriek tomuto odôvodneniu nachádzajúcemu sa v odôvodnení č. 187 dodatočne preskúmať konštatovanie Komisie v odôvodnení č. 157 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého GSK mohol financovať výdavky na výskum a vývoj z iných položiek, treba uviesť toto: na to, aby bola dohoda nevyhnutná nestačí, aby boli všeobecné podmienky predaja spôsobilé prispieť k dosiahnutiu pozitívnych cieľov dohody ( 128 ). Dohoda je však nevyhnutná iba nielen vtedy, keď sledované výhody nemožno získať inak, ale tiež vtedy, keď inak nemožno získať výhody tak významné, tak rýchlo alebo s takou istotou. Pri tomto posúdení treba zohľadniť trhové podmienky a ekonomickú realitu, s ktorými sú konfrontovaní účastníci dohody.

268.

Je pravda, že z odôvodnenia Komisie v odôvodnení č. 157 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nebolo vylúčené zvýšenie investícií do výskumu a vývoja iným spôsobom. Napriek tomu však toto odôvodnenie neuvádza, či by takéto zvýšenie bolo tak významné a tak isté. V tomto ohľade treba poznamenať, že argumentácia GSK potvrdzuje, že výrobcovia by zvýšili svoje výdavky na výskum a vývoj v absolútnych číslach, ak by ich príjmy v absolútnych číslach boli vyššie. V dôsledku toho by zohľadnenie odôvodnenia Komisie uvedeného v odôvodnení č. 157 napadnutého rozhodnutia nespochybnilo konštatovanie Súdu prvého stupňa v bode 309 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia dostatočne neodôvodnila svoj záver, že podmienka nebola splnená.

269.

V dôsledku toho treba zamietnuť aj tento dôvod.

270.

Odvolanie a vzájomné odvolanie Komisie vo veciach C-513/06 P a C-501/06 P treba zamietnuť v celom rozsahu.

271.

EAEPC uvádza na podporu svojho odvolania vo veci C-515/06 P tri dôvody.

272.

Vo svojom prvom dôvode EAEPC v podstate napáda konštatovanie Súdu prvého stupňa v bode 261 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa Komisia zaoberala otázkou, či všeobecné podmienky predaja spôsobovali nárast efektívnosti iba jednorazovo v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia. EAEPC tvrdí, že toto konštatovanie Súdu prvého stupňa je postihnuté nesprávnym právnym posúdením, pretože je založené na skreslenom podaní argumentácie GSK a napadnutého rozhodnutia.

273.

Táto výhrada nemôže v konečnom dôsledku uspieť. Ako som uviedla v bodoch 226 až 236 týchto návrhov, bod 261 napadnutého rozsudku je postihnutý nesprávnym právnym posúdením, ale výhradu treba v konečnom dôsledku zamietnuť, pretože Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že odôvodnenie Komisie bolo nedostatočné, viď v tomto ohľade body 237 až 245 týchto návrhov.

274.

V druhom dôvode svojho odvolania EAEPC po prvé vytýka Súdu prvého stupňa, že sa v bode 258 napadnutého rozsudku domnieval, že tvrdenia GSK boli relevantné, hoci GSK nepreukázal, že by dodatočné finančné prostriedky získané vďaka obmedzeniu súbežného obchodovania priamo spôsobili zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj; túto výhradu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

275.

Najprv treba uviesť, že Súd prvého stupňa iba preskúmal odôvodnenie Komisie. Z bodu 186 týchto návrhov vyplýva, že Súd prvého stupňa sa správne domnieval, že je na GSK, aby prostredníctvom tvrdení a dôkazných prostriedkov preukázal, že existuje dostatočná pravdepodobnosť, že sa dosiahne citeľná objektívna výhoda. Súd prvého stupňa neskonštatoval, že tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené GSK preukázali dosiahnutie citeľnej objektívnej výhody. Jednoducho skonštatoval, že Komisia nevyvrátila alebo nevyvrátila dostatočne relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré GSK predložil, vrátane ekonomických štúdií uvedených v bode 256 napadnutého rozsudku a že v dôsledku toho bolo jej odôvodnenie nedostatočné.

276.

Druhá výhrada EAEPC smeruje proti konštatovaniu, ktoré urobil Súd prvého stupňa v bode 274 napadnutého rozsudku, a podľa ktorého udržanie zisku u výrobcu pravdepodobne spôsobí nárast efektívnosti v porovnaní so situáciou, v ktorej sa na zisku podieľa sprostredkovateľ. Túto výhradu treba bez ďalšieho zamietnuť, pretože z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, že v bodoch 271 až 274 Súd prvého stupňa predovšetkým zopakoval argumentáciu GSK.

277.

V treťom dôvode sa EAEPC odvoláva na nesprávne právne posúdenie spôsobené prenesením dôkazného bremena, ako aj na nesprávne posúdenie a skreslenie skutkového stavu.

278.

Po prvé, EAEPC vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že dôkazné bremeno prešlo na Komisiu; túto výhradu treba zamietnuť s poukazom na body 187 až 191 týchto návrhov. Súd prvého stupňa jednoducho skonštatoval, že odôvodnenie Komisie dostatočne nezohľadňovalo relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené GSK. V tomto ohľade treba zamietnuť aj tvrdenie EAEPC, podľa ktorého sa v tomto prípade možno domnievať, že dôkazné bremeno prešlo na Komisiu iba vtedy, ak argumentácia GSK umožňuje predpokladať, že existuje výhoda z hľadiska efektívnosti. Uplatnenie takéhoto predpokladu by bolo nesprávne, pretože Súd prvého stupňa vykonáva iba obmedzenú kontrolu posúdenia komplexných hospodárskych údajov. To by totiž predpokladalo, aby Súd prvého stupňa vykonal svoje vlastné posúdenie, čo by bolo nezlučiteľné s jeho obmedzenou právomocou.

279.

Po druhé, EAEPC sa odvoláva na skreslenie dôkazných prostriedkov v bode 277 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v tomto bode uviedol, že štúdia Frontier Economics II skonštatovala, že hoci súbežné obchodovanie nemalo rozhodujúci vplyv na rozhodnutia v oblasti výskumu a vývoja, existovala súvislosť medzi všeobecnou úrovňou ziskov alebo očakávanou rentabilitou výrobkov na jednej strane a takýmto rozhodnutiami na strane druhej. Keďže GSK tvrdil, že tieto faktory sú ovplyvnené súbežným obchodovaním, Súd prvého stupňa sa domnieval, že Komisia mala vykonať hlbší prieskum dôkazných prostriedkov, ktoré v tomto ohľade predložil podnik.

280.

Táto výhrada EAEPC nie je dôvodná, pokiaľ sa v nej vytýka Súdu prvého stupňa, že vyložil štúdiu v tom zmysle, že z nej vyplýva existencia priamej súvislosti medzi súbežným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj. Z bodu 277 napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že táto súvislosť bola rozdelená do dvoch fáz a že GSK vychádzal zo štúdie iba v prvej fáze. V prvej fáze sa GSK odvolal na štúdiu, aby preukázal súvislosť medzi všeobecnou úrovňou ziskov alebo očakávanou rentabilitou výrobkov na jednej strane a výdavkami na výskum a vývoj na strane druhej. Následne v druhej fáze GSK tvrdil, že súbežné obchodovanie negatívne ovplyvnilo tieto faktory (všeobecná úroveň ziskov, rentabilita výrobkov), pričom sa oprel o iné dôkazné prostriedky. V dôsledku toho, na rozdiel od toho, čo uvádza EAEPC, z bodu 277 napadnutého rozsudku nevyplýva, že Súd prvého stupňa zo štúdie vyvodil, že existuje priama súvislosť medzi súbežným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj.

281.

EAEPC okrem toho napáda bod 275 napadnutého rozsudku. Tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil napadnuté rozhodnutie, keď skonštatoval, že Komisia opomenula uskutočniť prísne preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov predložených GSK, aby sa pridržiavala iba čiastkových a malo relevantných alebo presvedčivých pripomienok. Je pravda, že nesprávne právne posúdenie uvedené v bodoch 226 až 236 týchto návrhov ovplyvňuje aj konštatovanie urobené v bode 275 napadnutého rozsudku. Napriek tomu však treba v konečnom dôsledku túto výhradu zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 237 až 244 týchto návrhov, pretože Súd prvého stupňa napokon dospel k správnemu záveru, že odôvodnenie Komisie bolo nedostatočné.

282.

EAEPC navyše vytýka Súdu prvého stupňa, že nezohľadnil zistenie vyvodené Komisiou v odôvodnení č. 157 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého GSK mohol financovať dodatočné výdavky na výskumu a vývoj z iných položiek, a v dôsledku toho obmedzenia uložené všeobecnými podmienkami predaja neboli nevyhnutné v zmysle článku 81 ods. 3 ES. Ak táto výhrada smeruje proti bodu 275 napadnutého rozsudku, treba ju zamietnuť, pretože dotknuté zistenie nie je relevantné pri preskúmaní existencie citeľnej objektívnej výhody. Táto výhrada je odsúdená na neúspech aj v prípade, ak smeruje proti konštatovaniu, ktoré Súd prvého stupňa urobil v bode 309 a nasl. napadnutého rozsudku, a podľa ktorého Komisia dostatočne neodôvodnila svoj záver, že všeobecné podmienky predaja neboli nevyhnutné. Po prvé, táto výhrada je neprípustná, pretože EAEPC jasne neoznačil napadnutú časť rozsudku ( 129 ). Po druhé, túto výhradu treba zamietnuť z dôvodov už uvedených v bodoch 265 až 268 týchto návrhov.

283.

Napokon treba ako nedôvodnú zamietnuť výhradu EAEPC smerujúcu proti bodu 273 napadnutého rozsudku, v ktorej EAEPC vytýka Súdu prvého stupňa nesprávny výklad pojmu konečný spotrebiteľ. Z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, že v bodoch 271 až 274 Súd prvého stupňa predovšetkým zopakoval argumentáciu GSK.

284.

Na záver treba z dôvodov uvedených v bodoch 42 až 47 týchto návrhov zamietnuť ako neprípustnú výhradu EAEPC, podľa ktorej odôvodnenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja obsahuje nesprávne právne posúdenie.

285.

V dôsledku toho treba odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P zamietnuť v celom rozsahu.

286.

Aseprofar sa na podporu svojho odvolania vo veci C-519/06 P odvoláva na dva dôvody, z ktorých prvý smeruje proti odôvodneniu Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa prvej podmienky stanovenej článkom 81 ods. 3 ES (1), a druhý proti odôvodneniu Súdu prvého stupňa týkajúcemu sa ostatných podmienok stanovených týmto ustanovením (2).

287.

Prvý dôvod, ktorý uplatňuje Aseprofar, smeruje proti záveru Súdu prvého stupňa v bode 301 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v tomto bode skonštatoval, že Komisia sa nemohla bez ďalšieho obmedziť na zamietnutie tvrdení z dôvodu, že výhoda opísaná GSK sa nevyhnutne nedosiahne, ako to urobila v odôvodnení č. 156 napadnutého rozhodnutia.

288.

V tomto ohľade Aseprofar najprv tvrdí, že odôvodnenia č. 156 až 161 napadnutého rozhodnutia neobsahujú zjavne nesprávne posúdenie. Myslí si, že Komisia sa mohla v tomto prípade domnievať, že existencia príčinnej súvislosti medzi súbežným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj nebola preukázaná. V dôsledku toho podľa neho konštatovanie, ktoré urobil Súd prvého stupňa v bode 301 napadnutého rozsudku, predstavuje nesprávne právne posúdenie.

289.

Túto výhradu treba zamietnuť s poukazom na vysvetlenia nachádzajúce sa v bode 251 a nasl., ako aj v bodoch 237 až 241 týchto návrhov. Je síce pravda, že Súd prvého stupňa skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, ale v konečnom dôsledku správne skonštatoval, že Komisia ho dostatočne neodôvodnila, pretože dostatočne nezohľadnila relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené GSK.

290.

V tomto ohľade Aseprofar okrem toho vytýka Súdu prvého stupňa, že nezohľadnil to, že GSK mohol v prípade potreby financovať výdavky na vývoj a výskum aj prostredníctvom pôžičiek; túto výhradu treba zamietnuť s poukazom na vysvetlenia nachádzajúce sa v bodoch 265 až 269 týchto návrhov. Navyše treba pripomenúť, že GSK uvádzal dôvody, pre ktoré sú tieto výdavky obvykle, a v jeho prípade výlučne, financované z vlastných zdrojov, pričom Komisia tieto dôvody nepreskúmala.

291.

Navyše treba zamietnuť výhradu, podľa ktorej sa Súd prvého stupňa dopustil vady odôvodnenia podľa článku 253 ES. Z bodov 210 až 213 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že závery uvedené Súdom prvého stupňa v bode 301 napadnutého rozsudku sa netýkajú formálnych požiadaviek stanovených článkom 253 ES, ale vecnej nesprávnosti odôvodnenia vyplývajúcej z nedostatočného zohľadnenia predložených tvrdení a dôkazných prostriedkov.

292.

Napokon s poukazom na bod 251 a nasl. týchto návrhov treba zamietnuť výhradu, podľa ktorej Súd prvého stupňa vytvoril nový dôvod zrušenia, a s poukazom na bod 188 týchto návrhov výhradu, podľa ktorej protiprávne nahradil svojim vlastným odôvodnením odôvodnenie Komisie.

293.

Druhý dôvod, ktorý uplatňuje Aseprofar, smeruje proti bodom 309 až 315 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v týchto bodoch skonštatoval, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa ostatných podmienok nebolo dostatočné. Aseprofar vytýka Súdu prvého stupňa, že nerešpektoval, že prináleží podnikom, aby preukázali, že podmienky stanovené článkom 81 ods. 3 ES sú splnené. V dôsledku toho sa domnieva, že Súd prvého stupňa nemal posúdiť odôvodnenie Komisie ako príliš stručné bez toho, aby si najprv overil, či GSK predložil relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky týkajúce sa ostatných podmienok.

294.

Po prvé, Aseprofar vytýka Súdu prvého stupňa, že sa nesprávne domnieval, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa primeraného podielu vyhradeného užívateľom nebolo dostatočné. Podľa Aseprofar GSK jednoducho tvrdil, že súbežné obchodovanie neprináša užívateľom výhody. Navyše sa domnieva, že GSK nepreukázal, že užívatelia budú mať osoh z podstatnej časti nárastu efektívnosti. Napokon tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia vymenovala nevýhody, ktoré spôsobovalo obmedzenie súbežného obchodovania.

295.

Táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa primeraného podielu vyhradeného užívateľom bolo nedostatočné. GSK tvrdil, že súbežné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti. Z tejto argumentácie vyplýva, že nárast efektívnosti získaný vo forme podpory technického pokroku je väčší ako pokles efektívnosti vyplývajúci z obmedzenia súbežného obchodovania ( 130 ). Komisia nevenovala tejto argumentácii dostatočnú pozornosť. Ako správne skonštatoval Súd prvého stupňa, Komisia vychádzala v odôvodnení č. 179 napadnutého rozhodnutia v prvom rade zo skutočnosti, že GSK nepreukázal dosiahnutie žiadnej citeľnej objektívnej výhody. Komisia mohla svoje rozhodnutie oprieť aj o skutočnosť, že GSK nepreukázal, že užívateľom bol vyhradený primeraný podiel na výhodách. Keďže však toto predstavuje samostatné odôvodnenie, nezávislé od toho, či je alebo nie je splnená prvá podmienka, bolo by potrebné, aby Komisia subsidiárne preskúmala, či za predpokladu splnenia prvej podmienky bola splnená druhá podmienka. Komisia mohla vykonať takéto preskúmanie napríklad tak, že by predpokladala, že výhody uplatňované GSK existovali a konštatovala, že dokonca aj v tomto prípade nevýhody vyplývajúce z obmedzenia súbežného obchodovania prevážili. Napriek tomu to však neurobila. Opísaním poklesu efektívnosti spôsobeného obmedzením súbežného obchodovania v odôvodneniach č. 183 až 186 napadnutého rozhodnutia Komisia predovšetkým vyvrátila tvrdenia GSK, podľa ktorých súbežné obmedzovanie neprináša konečným spotrebiteľom výhody. Nepristúpila však k vyváženiu (predpokladaného) nárastu a poklesu efektívnosti.

296.

Aseprofar navyše vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil vady odôvodnenia, a teda nesprávneho právneho posúdenia v prípade podmienky vyžadujúcej, aby boli obmedzenia nevyhnutné. GSK jednoducho uviedol, že všeobecné podmienky predaja boli nevyhnutné na vyrovnanie skreslenia hospodárskej súťaže spôsobeného Španielskom. Netvrdil, že neexistovala iná možnosť podporiť technický pokrok.

297.

Ani táto výhrada nie je dôvodná. Je pravda, že je na podnikoch, aby preukázali, že podmienky stanovené článkom 81 ods. 3 ES sú splnené. Treba však uviesť, že konanie vedené podľa článku 4 nariadenia č. 17 je správnym konaním, ktoré sa riadi zásadou ex offo („Offizialmaxime“) ( 131 ). V dôsledku toho podniky môžu žiadať, aby Komisia preskúmala ich žiadosti o výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES tak, ako treba. Komisia sa pri tom nemôže obmedziť na to, že požaduje od podnikov preukázanie podmienok vyžadovaných pre poskytnutie výnimky zo zákazu podľa článku 81 ods. 3 ES, ale musí vynaložiť svoje vlastné prostriedky na zistenie relevantných skutočností a okolností ( 132 ). To samozrejme neznamená, že Komisia musí preukázať, že podmienky stanovené článkom 81 ods. 3 ES nie sú splnené. Napriek tomu však Komisia, ak chce oprieť rozhodnutie o zamietnutí o odôvodnenie týkajúce sa rôznych podmienok stanovených článkom 81 ods. 3 ES, musí mať v súlade so zásadou správneho úradného postupu a všeobecnými zásadami procesného práva aspoň minimálny základ. Tento minimálny zahŕňa v prvom rade zistenie, že dotknutá podmienka nie je splnená. Navyše z odôvodnenia musí prinajmenšom vyplývať, že Komisia overila, či bola dotknutá podmienka splnená.

298.

Odôvodnenie Komisie v odôvodnení č. 187 sa však v konečnom dôsledku uspokojuje s jednoduchým zistením, že netreba preskúmať, či sú všeobecné podmienky predaja nevyhnutné, pretože nie je splnená prvá podmienka. Komisia tým potvrdila, že túto podmienku nepreskúmala. Z tohto dôvodu Súd prvého stupňa v bode 309 a nasl. napadnutého rozsudku správne skonštatoval, že dotknuté odôvodnenie nebolo dostatočné.

299.

Aseprofar napokon vytýka Súdu prvého stupňa, že sa nesprávne domnieval, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa štvrtej podmienky stanovenej článkom 81 ods. 3 ES, teda možnosti vylúčiť hospodársku súťaž, bolo nedostatočné. Najprv tvrdí, že v odôvodnení č. 188 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že GSK v tomto ohľade nepredložil dôkazné prostriedky. Ďalej tvrdí, že Komisia v tomto odôvodnení skonštatovala, že GSK má v prípade určitých výrobkov významné podiely na trhu v niekoľkých členských štátoch. Okrem toho tvrdí, že Súd prvého stupňa sa v bode 315 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že Komisia mala vyvážiť obmedzenie cenovej hospodárskej súťaže a inovačnej hospodárskej súťaže. Tvrdí, že Komisia nie je povinná vyvrátiť tvrdenia, ktoré GSK neuplatnil v správnom konaní. Okrem toho uvádza, že vyvažovanie by viedlo k záveru, že prednosť treba priznať cenovej hospodárskej súťaži. Napokon sa domnieva, že poznámka Súdu prvého stupňa v bode 314 napadnutého rozsudku, podľa ktorej definícia trhu nebola dostatočne jasná, nie je presvedčivá, pretože je namieste predpokladať, že akákoľvek by bola definícia tohto trhu, GSK má na ňom veľkú silu.

300.

Tieto výhrady treba bez ďalšieho zamietnuť, pretože sú neúčinné. Súd prvého stupňa oprel svoj záver predovšetkým o bod 312 napadnutého rozsudku, kde skonštatoval, že Komisia v konečnom dôsledku nevyriešila otázku trhovej sily, ktorou disponuje GSK. Keďže Aseprofar nenapáda túto časť odôvodnenia, sú výhrady smerujúce proti 314 a 315 napadnutého rozsudku neúčinné.

301.

Táto výhrada okrem toho nie je dôvodná. Najprv treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Aseprofar, v odôvodnení č. 188 napadnutého rozhodnutia Komisia neskonštatovala, že GSK nepredložil tvrdenia týkajúce sa štvrtej podmienky, ale iba to, že podnik v tomto ohľade nepredložil tvrdenie, ktoré by už neuplatnil inde. Navyše treba uviesť, že v súlade so zásadou správneho úradného postupu ( 133 ) nemôže Komisia jednoducho nepreskúmať niektoré zrejmé skutočnosti alebo skutočnosti vyplývajúce z vyjadrení účastníkov konania iba preto, že účastníci konania ich výslovne neuvádzali v súvislosti s niektorou z podmienok stanovených článkom 81 ods. 3 ES. V dôsledku toho Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že Komisia mala prinajmenšom zohľadniť skutočnosť, že skončenie platnosti patentov, ktoré chránia niektoré z jeho liekov, vystavilo GSK hospodárskej súťaži zo strany výrobcov druhových výrobkov.

302.

V dôsledku toho treba v celom rozsahu zamietnuť aj odvolanie, ktoré podal Aseprofar.

303.

V dôsledku toho navrhujem v celom rozsahu zamietnuť odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P, odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P, odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P, ako aj vzájomné odvolania Komisie a Aseprofar vo veci C-501/06 P.

304.

V tomto ohľade však chcem upozorniť na to, že treba zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia, pretože odôvodnenie Komisie bolo nedostatočné. V dôsledku toho nie je nijako rozhodnuté o poskytnutí výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES všeobecným podmienkam predaja.

305.

V dôsledku toho síce treba zamietnuť odvolania proti napadnutému rozsudku, zamietnutie odvolania GSK vo veci C-501/06 P však treba doplniť nahradením odôvodnenia týkajúceho sa protisúťažného cieľa všeobecných podmienok predaja, a odvolania Komisie, EAEPC a Aseprofar vo veciach C-513/06 P, C-515/06 P, C-519/06 P, ako aj vzájomné odvolania Komisie a Aseprofar vo veci C-501/06 P, nahradením tej časti odôvodnenia, v ktorej Súd prvého stupňa skreslil obsah napadnutého rozhodnutia.

1.

zamietol odvolanie GSK a vzájomné odvolania Komisie a Aseprofar vo veci C-501/06 P;

2.

zamietol odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P;

3.

zamietol odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P;

4.

zamietol odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P.