1. 

V rozhodnutí Komisie 2006/177/ES (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ( 2 ) dospela Komisia k záveru, že dve dotácie, ktoré poskytlo Taliansko spoločnosti Wam SpA (ďalej len „Wam“) ( 3 ) predstavujú štátnu pomoc spadajúcu do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES. Vzhľadom na to, že uvedená pomoc nebola oznámená Komisii vopred, ( 4 ) Komisia ju vyhlásila za protiprávnu.

2. 

Súd prvého stupňa svojím rozsudkom zo 6. septembra 2006 v spojených veciach T-304/04 a T-316/04 vo veci Taliansko a Wam/Komisia ( 5 ) zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že Komisia neuviedla odôvodnenie. Súd osobitne rozhodol, že uvedené odôvodnenie nebolo dostatočné na to, aby odôvodnilo záver, že poskytnutá pomoc spĺňa všetky podmienky článku 87 ods. 1 ES. Komisia teraz podáva odvolanie z dôvodu, že Súd prvého stupňa uplatnil kritérium dostatočnosti odôvodnenia, ktoré sa odchyľuje od ustálenej judikatúry Súdneho dvora.

3.

Článok 87 ods. 1 ES stanovuje:

„Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

4.

Článok 253 ES stanovuje:

„Nariadenia, smernice a rozhodnutia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou, ako aj akty prijaté Radou alebo Komisiou musia byť odôvodnené a musia obsahovať odkaz na návrhy alebo stanoviská, ktoré im mali byť podľa tejto zmluvy predložené.“

5.

Článok 2 zákona č. 394 z 29. júla 1981 ( 6 ) o podporných opatreniach pre taliansky vývoz stanovuje právny základ, podľa ktorého talianske orgány môžu poskytnúť dotácie exportujúcim spoločnostiam uskutočňujúcim programy obchodného prieniku na trhy tretích krajín.

6.

Wam je talianska spoločnosť, ktorá navrhuje, vyrába a predáva priemyselné miešacie zariadenia a súčiastky, určené osobitne pre použitie v potravinárskom, chemickom, farmaceutickom a environmentálnom priemysle. ( 7 )

7.

Dňa 24. novembra 1995 talianske orgány rozhodli o poskytnutí zvýhodnenej pôžičky spoločnosti Wam vo výške 2281450000 ITL ( 8 ) s cieľom uľahčiť jej prienik na japonský, juhokórejský a thajský trh. V nadväznosti na hospodársku krízu v Kórei a v Thajsku neboli plánované projekty v týchto štátoch uskutočnené. Wam v skutočnosti získala pôžičku vo výške 1358505421 ITL ( 9 ) na účely vytvorenia stálych štruktúr a pokrytia nákladov na podporu obchodu na Ďalekom východe.

8.

Dňa 9. novembra 2000 tie isté orgány rozhodli o tom, že Wam bude poskytnutá ďalšia zvýhodnená pôžička vo výške 3603574689 ITL. ( 10 ) Program financovaný touto pôžičkou sa mal realizovať v Číne spoločnosťami Wam a Wam Bulk Handling Machinery (Shanghai) Co. Ltd, miestnym podnikom kontrolovaným v celom rozsahu spoločnosťou Wam. ( 11 )

9.

Listom z 26. júla 1999 Komisia prijala sťažnosť od spoločnosti Morton Machine Company Ltd (ďalej len „Morton Machine Company“). Morton Machine Company je konkurentom spoločnosti Wam Engineering Ltd., ktorá je v Spojenom kráľovstve členkou nadnárodnej skupiny, do ktorej patrí Wam. Morton Machine Company tvrdí, že v dôsledku talianskej pôžičky spoločnosti Wam došlo k cenovému zníženiu zo strany Wam Engineering Ltd.

10.

Po získaní ďalších informácii začala Komisia konanie podľa článku 88 ods. 1 ES a 19. mája 2004 prijala napadnuté rozhodnutie.

11.

Dostatočnosť odôvodnenia Komisie vo vzťahu k článku 87 ods. 1 ES sa musí posudzovať na základe bodov 74 až 79. Po pripomenutí znenia uvedeného ustanovenia rozhodnutie pokračuje:

12.

Taliansko a Wam podali samostatne na Súd prvého stupňa žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia. Žaloby boli následne spojené. Taliansko uviedlo sedem žalobných dôvodov. Spoločnosť Wam ich uviedla desať. ( 13 ) Jedným zo žalobných dôvodov bolo tvrdenie, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie.

13.

Bez toho, aby Súd prvého stupňa skúmal ostatné žalobné dôvody, napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že Komisia neuviedla odôvodnenie, ktoré by poukazovalo na to, že pôžičky mohli ovplyvniť obchod, alebo že narušovali alebo hrozili narušením hospodárskej súťaže. Odvolanie sa teda obmedzuje na túto otázku.

14.

Ak sa odvolaniu vyhovie, bude vec vrátená Súdu prvého stupňa, ktorý sa bude môcť zaoberať ostatnými dôvodmi neplatnosti. Pokiaľ sa však odvolanie zamietne, vec bude skončená.

15.

Počas odvolacieho konania všetci účastníci konania predložili rozsiahle pripomienky týkajúce sa (údajných) skutkových okolností vedúcich k vydaniu rozhodnutia Komisie. Vzhľadom na to, že podrobné posúdenie skutkových okolností spadá mimo rámec odvolania podaného na Súdny dvor proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorý sa týka len právnych otázok, nie je možné brať ohľad na uvedené vyjadrenia. ( 14 )

16.

Ako uvádza Komisia, Súdny dvor tým, že rozhodol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nebolo dostatočné na to, aby podporilo záver, že pôžičky poskytnuté Talianskom spoločnosti Wam mohli ovplyvniť obchod a narušili alebo hrozili narušením hospodárskej súťaže, nesprávne vyložil článok 87 ods. 1 ES a článok 253 ES a odchýlil sa od ustálenej judikatúry Súdneho dvora. Uvedená judikatúra totiž stanovuje relatívne nižšie požiadavky dokazovania, ktoré musí Komisia splniť, aby preukázala, že údajná pomoc môže ovplyvniť obchod alebo narušuje či hrozí narušením hospodárskej súťaže. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa stanovil vyššie požiadavky dokazovania.

17.

Na podporu svojej hlavnej argumentácie predložila Komisia niekoľko tvrdení. Komisia predovšetkým namieta tvrdenia Súdu prvého stupňa, ktoré sa týkajú odôvodnenia i) účinkov finančnej dotácie poskytnutej spoločnosti Wam a ii) prítomnosti spoločnosti Wam na trhu v rámci Spoločenstva. Komisia spochybňuje tiež iii) potrebu preskúmať vzťah medzi trhom Spoločenstva a trhmi Ďalekého východu.

18.

Taliansko a Wam tvrdia, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a neodchýlil sa od ustálenej judikatúry.

19.

Taliansko a Wam spochybňujú prípustnosť odvolania. Taliansko uvádza, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého rozsudok Súdu prvého stupňa nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, je dôvodom odvolania, ktoré sa netýka právnej otázky.

20.

Článok 58 Štatútu Súdneho dvora stanovuje, že „odvolanie na Súdny dvor sa obmedzuje len na právne otázky. Môže sa zakladať [okrem iného] na porušení práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa“. Odvolanie Komisie je založené presne na tvrdení, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva tým, že nenasledoval a neuplatnil výklad článkov 87 ES a 253 ES stanovený judikatúrou Súdneho dvora.

21.

Odvolanie je založené na právnej otázke a na dôvode odvolania uvedenom v článku 58 Štatútu. Je preto prípustné.

22.

Wam ďalej tvrdí, že odvolanie Komisie vyzýva Súdny dvor k tomu, aby preskúmal vecnú podstatu rozhodnutí Súdu prvého stupňa namiesto toho, aby sa obmedzil na preskúmanie „základných procesných požiadaviek“, tak ako je to stanovené v článku 230 ES.

23.

Článok 230 ES udeľuje Súdnemu dvoru právomoc preskúmavať iné akty orgánov Spoločenstva než rozhodnutia Súdu. Odvolania proti rozsudkom Súdu prvého stupňa sa riadia článkom 225 ods. 1 ES ( 15 ) a Štatútom Súdneho dvora. Argumenty spoločnosti Wam, týkajúce sa prípustnosti sú v rozsahu, v akom sú založené na článku 230 ES, zjavne chybné a musia byť tiež zamietnuté.

24.

Skôr ako bude preskúmané to, ako Súd prvého stupňa uplatnil judikatúru na vec, ktorú prejednával, je vhodné najskôr stanoviť rozsah povinnosti uviesť odôvodnenie v rozhodnutí o uplatnení článku 87 ods. 1 ES.

25.

Povinnosť odôvodnenia stanovená článkom 253 ES je procesnou požiadavkou, ktorá sa líši od povinnosti uviesť dôvody, ktoré sú dôvodné. ( 16 ) Zaručuje, aby účastníci konania dotknutí rozhodnutím chápali jeho dôvody (a teda, aby boli schopní chrániť svoje práva). Umožňuje tiež Súdnemu dvoru, aby efektívne vykonával svoje preskúmanie. ( 17 ) Dôvody, o ktoré sa subjekt vydávajúci rozhodnutie neskôr opiera pred Súdom, musia byť identifikovateľné v samotnom rozhodnutí.

26.

V rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci musí Komisia uviesť dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že poskytnutie finančnej pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Na to, aby splnila túto požiadavku, musí Komisia preukázať, že údajná pomoc má štyri vlastnosti.

27.

Po prvé musí ísť o intervenciu zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí priniesť výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po tretie musí byť spôsobilá ovplyvniť obchod medzi štátmi. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením. ( 18 )

28.

Judikatúra stanovila medze rozsahu povinnosti Komisie preukázať existenciu druhej a štvrtej vlastnosti. Z toho dôvodu „nie je Komisia povinná zistiť skutočný dosah pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž“. ( 19 ) Pojem „ovplyvnenie“ obchodu medzi členskými štátmi sa vzťahuje tiež na možnosť, že pomoc mohla mať takýto účinok. ( 20 )

29.

Presný rozsah požiadavky odôvodnenia nemôže byť definovaný abstraktne. Ako Súdny dvor rozhodol vo veci Papierwarenfabriek:

„Požiadavky, ktoré majú byť splnené, závisia od okolností každej jednotlivej veci, osobitne od obsahu dotknutého opatrenia, povahy uvedeného odôvodnenia a potreby informovať podniky, ktorým je opatrenie určené.

Hoci v určitých prípadoch môžu už samotné okolnosti, za ktorých je pomoc poskytnutá, dostatočne preukazovať, že pomoc môže ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi a narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, Komisia je povinná tieto okolnosti aspoň uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.“ ( 21 )

30.

Vo veci Sytraval ( 22 ) Súdny dvor uviedol, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry, odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka uvedenia dôvodov musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže odôvodnenie sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť. ( 23 )

31.

Komisia pripúšťa, že Súd prvého stupňa správne zhrnul uplatniteľnú judikatúru. ( 24 ) Komisia však tvrdí, že Súd prvého stupňa uplatnil vyššie požiadavky dokazovania. Zatiaľ čo Súd prvého stupňa v podstate pripustil, že Komisia musí len preukázať predvídateľné účinky ( 25 ) údajnej pomoci ( 26 ) a že nie je potrebné preukazovať skutočný účinok, ( 27 ) Súd prvého stupňa neskôr požadoval, aby Komisia preukázala, že skutočný účinok na obchod a hospodársku súťaž existoval. ( 28 ) Súd prvého stupňa teda nesprávne uplatnil uvedenú judikatúru a jeho rozsudok nemá vnútornú koherenciu.

32.

Preukázala Komisia svoj argument v prejednávanom odvolaní?

33.

Súd prvého stupňa uviedol ( 29 ), že dotknutá finančná pomoc bola poskytnutá na účely podpory vývozného programu na trh tretích krajín a bola (relatívne) nízka. Z uvedených dôvodov bolo pravdepodobné, že jej vplyv na obchod v rámci Spoločenstva bol menej zreteľný. Na uvedenom tvrdení som nezistil nič výnimočné.

34.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní účinkov takejto pomoci, ale nie jej dôvodu alebo účelu ( 30 ) pripustil, že nie je možné vylúčiť možné ovplyvnenie obchodu v rámci Spoločenstva alebo narušenie hospodárskej súťaže. ( 31 ) Súd prvého stupňa však dodal, že Komisia mala za daných okolností osobitnú povinnosť skúmať, či údajná pomoc mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a uviesť vo svojom rozhodnutí konkrétne dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že takéto ovplyvnenie bolo pravdepodobné. ( 32 )

35.

Súd prvého stupňa potvrdil, že samotné principiálne vyhlásenie samo osebe nemôže stačiť na splnenie povinnosti Komisie preukázať, že údajná pomoc môže mať vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a že narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. ( 33 ) Pristúpil ku skúmaniu konkrétnych prvkov identifikovaných Komisiou v napadnutom rozhodnutí (a to zlepšeného finančného postavenia spoločnosti Wam, činnosti spoločnosti na trhu v rámci Spoločenstva a údajnej vzájomnej závislosti medzi európskym trhom a trhmi Ďalekého východu). Rozhodol, že predložené údaje nedokazujú, že by takýto vplyv „potenciálne“ existoval. ( 34 ) Súd prvého stupňa dospel k záveru ( 35 ), že Komisia nepreukázala, prečo by za takýchto okolností mohli pôžičky ovplyvniť obchod alebo narušovali alebo hrozili narušením hospodárskej súťaže.

36.

Súd prvého stupňa preto rozhodol, že napadnuté rozhodnutie neuvádzalo postačujúce skutočnosti, ktoré by niesli (obmedzené) dôkazné bremeno preukazujúce pravdepodobný hospodársky účinok. Vzhľadom na to, že si Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia, napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

37.

Komisia vo svojom odvolaní nepreukázala, že Súd prvého stupňa nezohľadnil niektorý kľúčový prvok napadnutého rozhodnutia alebo že neposúdil to, že Komisia v skutočnosti vysvetlila, prečo bol vplyv na obchod a narušenie hospodárskej súťaže pravdepodobný. Komisia v podstate žiada Súdny dvor, aby prijal jej nové tvrdenie, podľa ktorého vzhľadom na to, že a priori nie je možné vylúčiť, že poskytnutie finančnej pomoci bude mať vplyv na obchod a súťaž, vyplýva, že bolo preukázané, že poskytnutie finančnej pomoci takýto vplyv má.

38.

S uvedeným tvrdením nemôžem súhlasiť. Skutočnosť, že záver Y nemôže byť vylúčený z okolností X, znamená, že ak Komisia preukáže X, nie je možné vylúčiť konštatovanie záveru Y. Tvrdenie, že ak preto Komisia preukáže X, vyplýva z toho automaticky záver Y, predstavuje radikálny posun v logike. Znamená tiež oslabenie povinnosti odôvodnenia, ktoré považujem za neprijateľné.

39.

Súhlasím so Súdom prvého stupňa, že samotné principiálne vyhlásenia nespĺňajú povinnosť odôvodnenia. Je potrebné uviesť viac.

40.

Zdôrazňujem, že netvrdím, že Komisia mala uplatniť určitú konkrétnu kombináciu ekonomickej analýzy a dôkazov, aby dospela k záveru, že „mohlo“ dôjsť k ovplyvneniu obchodu a hospodárskej súťaže. Bolo by celkom nesprávne obmedziť jej exekutívnu diskrečnú právomoc takýmto spôsobom. Okolnosti sú rozdielne z prípadu na prípad; určité druhy dôkazov môžu byť nedostatočné a vyšetrovacie zdroje Komisie nie sú neobmedzené. Od Komisie sa preto nevyžaduje, aby vykonala podrobnú ekonomickú analýzu a zoširoka preukazovala, ako presne môže sporná pomoc ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. Vyžaduje sa však od nej, aby načrtla skutočnosti, ktoré hodnoverným spôsobom vedú k uvedenému záveru — inými slovami, aby preukázala, že takýto vplyv je „pravdepodobný“.

41.

Všeobecnejšie povedané, Komisia musí preukázať, že dotknutá pomoc môže mať vplyv na obchod a narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Aby tomu tak bolo, musí predložiť dostatočné dôkazy. To, čo sa považuje za dostatočný dôkaz, závisí od okolností. Na jednom konci stupnice, pokiaľ samotné okolnosti, za akých je pomoc vyplácaná naznačujú, že môže dôjsť k ovplyvneniu obchodu a narušeniu hospodárskej súťaže, potom na to, aby Komisia preukázala, že pomoc spĺňa kritériá stanovené v článku 87 ods. 1 ES postačí, aby tieto okolnosti v rozhodnutí uviedla. Na druhom konci stupnice, pokiaľ okolnosti súvisiace s poskytnutím pomoci nutne nenaznačujú, že takéto účinky sú pravdepodobné, Komisia bude musieť doplniť viac dôkazov na to, aby svoju povinnosť splnila.

42.

Nezastávam teda názor, že sa Súd prvého stupňa dopustil pochybenia v kritériu, ktoré uplatnil, alebo že je jeho rozhodnutie vnútorne nekoherentné.

43.

Teraz sa budem zaoberať dodatočnými konkrétnymi skutočnosťami uvedenými Komisiou.

44.

Stačí konštatovať, že spoločnosť má „zlepšené finančné postavenie“ na účel preukázania, že pomoc poskytnutá takejto spoločnosti spĺňa podmienky stanovené v článku 87 ods. 1 ES? Súd prvého stupňa rozhodol, že tomu tak nie je. ( 36 ) Komisia takéto posúdenie spochybňuje a tvrdí, že vzhľadom na to, že peniaze sú zameniteľné, pôžičky poskytnuté spoločnosti Wam, ako podpora vývozu, odľahčili spoločnosť od nákladov, ktoré by za iných okolností musela bežne znášať. Pôžičky teda spĺňajú kritérium stanovené v rozsudku vo veci Nemecko/Komisia ( 37 ) a odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí ( 38 ) je teda primerané.

45.

Vo veci Nemecko/Komisia Súdny dvor rozhodol, že „prevádzková pomoc, konkrétne pomoc, [teda taká pomoc, ktorá bola poskytnutá dotknutým opatrením] ktorej cieľom je oslobodiť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať pri svojej bežnej prevádzke alebo bežných činnostiach, v zásade narúša podmienky hospodárskej súťaže“. ( 39 )

46.

Už oveľa skôr, v rozsudku vo veci Philip Morris, Súdny dvor vysvetlil, že k ovplyvneniu obchodu v rámci Spoločenstva dôjde vtedy, ak finančná pomoc poskytnutá štátom „posilní postavenie podniku vo vzťahu k iným konkurujúcim podnikom v obchode vnútri Spoločenstva“. ( 40 )

47.

Napadnuté rozhodnutie skutočne dokazuje, že spoločnosť Wam získala peniaze od talianskych orgánov. Súd prvého stupňa však rozhodol, že odkaz Komisie na pôžičku bol všeobecnou poznámkou, ktorá mala za cieľ preukázať skutočnosť, že došlo k prevodu štátnych prostriedkov na dotknutú spoločnosť, čo predstavovalo pre spoločnosť Wam „výhodu“. Nešlo však o osobitné zistenie priamo súvisiace s pravdepodobnými vplyvmi na obchod a hospodársku súťaž. Súd prvého stupňa uviedol (možno trochu sarkasticky, avšak presne), že zlepšenie finančnej situácie príjemcu je niečím, čo je vlastné pre štátnu pomoc vrátane pomoci, ktorú nespĺňajú ostatné kritériá vyžadované článkom 87 ods. 1 ES. V dôsledku toho Súd prvého stupňa rozhodol ( 41 ), že uvedené odôvodnenie nepostačovalo na preukázanie splnenia podmienok článku 87 ods. 1 ES.

48.

S týmto posúdením súhlasím.

49.

V rozsudku Komisia/Nemecko ( 42 ) Súdny dvor upresňuje, že „pomoc, ktorej cieľom je oslobodiť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať pri svojej bežnej prevádzke alebo bežných činnostiach… narúša podmienky hospodárskej súťaže“. Pre splnenie tohto kritéria je nevyhnutné, aby Komisia uviedla, akým spôsobom namietaná pomoc smeruje k oslobodeniu príjemcu od takýchto nákladov. To predpokladá identifikáciu nákladov, ktoré by „bežne“ museli byť vynaložené a preukázanie hodnovernej spojitosti medzi poskytnutím pomoci a oslobodením od takýchto nákladov dotknutého podniku. Inak nie je možné dospieť k záveru, že údajná pomoc „posilňuje postavenie“ príjemcu, čím mu poskytuje súťažnú výhodu nad inými podnikmi, s ktorými súťaží na vnútornom trhu EÚ ( 43 ), tak, ako to požaduje rozsudok vo veci Philip Morris.

50.

V prejednávanej veci pomoc, ktorú získala spoločnosť Wam, zodpovedá sume, ktorú vynaložila na svoj program prieniku na vonkajšie trhy. ( 44 ) Odôvodnenie Komisie sa obmedzuje na tvrdenie, že zvýhodnené pôžičky pochádzajú z verejných prostriedkov a ich výsledkom bolo zlepšenie finančného postavenia príjemcu. Komisia sa nesnaží preukázať konkrétnejšiu spojitosť medzi pôžičkami a činnosťami spoločnosti Wam s cieľom preukázať to, akým spôsobom — za okolností prejednávanej veci — poskytnuté pôžičky oslobodili spoločnosť Wam od nákladov, ktoré by musela bežne znášať. ( 45 ) Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia vo veci Tubemeuse ( 46 ) tu nie je reálne uvedené nič, čo by sa týkalo už predtým existujúcich vývozných činností alebo budúcich plánov. ( 47 ) Komisia opísala spoločnosť Wam, ako „nadnárodnú“ spoločnosť, čo analýzu žiadnym spôsobom nedopĺňa.

51.

Súhlasím preto s názorom Súdu prvého stupňa, že Komisia nepreukázala, že poskytnutie pôžičiek mohlo ovplyvniť obchod vo vnútri Spoločenstva alebo narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

52.

Komisia tvrdí, že odkaz na účasť spoločnosti na vnútornom trhu EÚ je dostatočný a že body odôvodnenia napadnutého rozhodnutia idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na splnenie podmienok článku 87 ods. 1 ES. Súd prvého stupňa sa preto dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol ( 48 ), že tvrdenie Komisie, že sa spoločnosť Wam podieľala na obchode vo vnútri Spoločenstva, bolo nedostatočné na preukázanie existencie pravdepodobného ovplyvnenia obchodu alebo narušenia hospodárskej súťaže. Komisia tu osobitne vyzdvihuje odkaz na sťažnosť podanú spoločnosťou Morton Machines Company, uvedený v napadnutom rozhodnutí.

53.

Týmto posledným bodom je možné zaoberať sa len v krátkosti. Skutočnosť, že Komisia podala sťažnosť, nestačí na preukázanie pravdepodobnosti, že hospodárska súťaž bude narušená. Opačný výklad by dal značnú moc všetkým konkurentom spoločnosti pôsobiacej na trhu v Spoločenstve, a táto moc by mohla byť zjavne zneužitá.

54.

Ak sa vrátim k podstate argumentu Komisie, zdá sa mi, že Súd prvého stupňa si dobre uvedomoval skutočnosť, že spoločnosť Wam bola aktívnym vývozcom vo vnútri Spoločenstva a súčasťou nadnárodnej skupiny pôsobiacej v EÚ. ( 49 ) Súd prvého stupňa uviedol ( 50 ), že body 74 a 77 napadnutého rozhodnutia len pripomínajú právne zásady stanovené osobitne rozsudkom vo veci Tubemeuse a že to, v spojení so všeobecným tvrdením, že „nemožno vylúčiť“ účinok na obchod alebo hospodárskou súťaž vo vnútri Spoločenstva, nespĺňa podmienky článku 253. Už som vysvetlila ( 51 ), prečo to považujem za správny právny názor.

55.

Komisia pripomína, že Súdny dvor v rozsudku Taliansko/Komisia ( 52 ) uviedol, že aj keď sa príjemca pomoci sám nezúčastnil na obchode v rámci Spoločenstva, obchod a hospodárska súťaž môžu byť napriek tomu ovplyvnené. V rozsudku vo veci Tubemeuse ( 53 ) Súdny dvor rozhodol, že ani vtedy, keď pomoc podlieha zásade de minimis, nie je vplyv na obchod a hospodársku súťaž vylúčený.

56.

Obidva tieto rozsudky formulujú jemne rozdielnym spôsobom v podstate ten istý záver: za takýchto okolností nemôže byť vylúčený vplyv na obchod a ani narušenie hospodárskej súťaže. Nepodporujú však tvrdenie — podstatné pre argumentáciu Komisie — že Komisii postačí, ak preukáže, že účinok na obchod a hospodársku súťaž nemôže byť vylúčený, aby preukázala existenciu dvoch prvkov požadovaných článkom 87 ods. 1 ES.

57.

Komisia odkazuje tiež na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Cassa di Risparmo di Firenze ( 54 ), že podpora v liberalizovanom hospodárskom odvetví má takú povahu, že môže ovplyvniť obchod a hospodársku súťaž. Súdny dvor tu odkazoval na rozsudok vo veci Španielsko/Komisia ( 55 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že Komisia vo svojom rozhodnutí predložila dostatočné dôkazy preukazujúce pravdepodobný účinok na obchod a hospodársku súťaž. Medzi dôkazmi, ktoré predložila, bola skutočnosť, že trhové odvetvie bolo liberalizované. Liberalizácia trhového odvetvia sama osebe nie je preto rozhodujúcim dôkazom o pravdepodobnom účinku na obchod a narušení alebo hrozbe narušenia hospodárskej súťaže. ( 56 )

58.

Komisia tvrdí, že sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho posúdenia, keď požadoval ( 57 ), aby Komisia vykonala podrobnú analýzu účinkov pôžičiek, berúc do úvahy okolnosť, že boli poskytnuté na účely financovania nákladov, ktoré mala spoločnosť Wam v súvislosti so svojím usadením sa na trhu Ďalekého východu.

59.

Skúmanie tohto argumentu musí začať pri bode 73 napadnutého rozsudku. Keď sa Súd prvého stupňa zaoberal tvrdeniami, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní (konkrétne tým, že vďaka pôžičkám bolo postavenie spoločnosti Wam v porovnaní s potenciálnymi konkurentmi na trhu vo vnútri Spoločenstva posilnené), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie neposkytlo dôkazy podporujúce takéto tvrdenie. Zatiaľ čo body odôvodnenia rozhodnutia ( 58 ) uvádzali, že pôžička financovala náklady spoločnosti Wam na usadenie sa mimo EÚ, nepreukázali však, že došlo k následnému posilneniu postavenia spoločnosti Wam na trhu EÚ.

60.

Na tomto základe vykladám bod 74 rozsudku Súdu prvého stupňa v tom zmysle, že v podstate posilňuje tento názor. Súd prvého stupňa rozhodol, že „aj keď Komisia nemusela nutne skúmať [vzťah vzájomnej závislosti medzi trhom EÚ a trhom Ďalekého východu]“ ( 59 ), samotné tvrdenie, že sa spoločnosť Wam podieľala na obchode vo vnútri Spoločenstva, bolo nedostatočné na preukázanie pravdepodobného ovplyvnenia uvedeného obchodu alebo narušenia alebo hrozby narušenia hospodárskej súťaže. Z uvedeného dôvodu (pokračuje Súd prvého stupňa) bola Komisia povinná vykonať podrobné preskúmanie účinkov pomoci, berúc do úvahy — najmä — skutočnosť, že kryje výdavky, ktoré vznikli na trhu Ďalekého východu, ako aj v nevyhnutnom rozsahu ( 60 ) vzájomnú závislosť medzi uvedeným trhom a trhom EÚ.

61.

Podľa môjho názoru tu Súd prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je sporná pomoc poskytnutá výslovne na krytie výdavkov, ktoré vznikli v tretích krajinách, a nie výdavkov, ktoré vznikli v rámci obchodu v rámci Spoločenstva, bude sa od Komisie požadovať väčší rozsah preskúmania, aby sa preukázalo, že účinok na trh EÚ je aj napriek tomu pravdepodobný. Nemyslím si, že tu ide o nesprávne uplatnenie judikatúry Súdneho dvora.

62.

Každá neistota týkajúca sa toho, čo tu mal Súd prvého stupňa na mysli je — podľa môjho názoru — odstránená nasledujúcou vetou. V nej Súd prvého stupňa uviedol, že bod 75 napadnutého rozhodnutia odkazuje na vzájomnú závislosť trhov, na ktorých podniky so sídlom v Spoločenstve pôsobia, ale že — na rozdiel od rozhodnutia vo veci Tubemeuse — nepredkladá jasné dôkazy na podporu tvrdenia, že (uplatnením „zásady Tubemeuse“) takáto vzájomná závislosť znamená, že sporná pomoc môže ovplyvniť hospodársku súťaž v Spoločenstve.

63.

Komisia tvrdí, že pomoc môže mať účinok na obchod medzi členskými štátmi aj vtedy, ak príjemca vyváža väčšinu svojich výrobkov mimo Spoločenstva, a že sa Súd prvého stupňa mýlil, keď požadoval, aby Komisia poskytla ďalšie spresňujúce poznatky s cieľom preukázať, že trhy EÚ a Ďalekého východu boli navzájom závislé.

64.

To je len ďalší príklad základného nesprávneho názoru spočívajúceho v tom, že stačí dokázať, že určitý záver „nie je možné vylúčiť“ na účely preukázania, že uvedený záver je „pravdepodobný“. ( 61 ) V rozsudku vo veci Tubemeuse odkazovalo napadnuté rozhodnutie na celosvetové trhové podmienky v odvetví oceľových trubiek a spomínalo dlhodobé zámery Tubemeuse. V uvedenej veci teda existovali skutočnosti, ktoré potvrdzovali záver Komisie, podľa ktorého existovala vzájomná závislosť medzi vývoznými trhmi a trhom EÚ. Takéto skutočnosti v prejednávanej veci neexistujú.

65.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia nepreukázala, že sa Súd prvého stupňa odchýlil od ustálenej judikatúry, keď napadnuté rozhodnutie zrušil.

66.

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Taliansko a spoločnosť Wam navrhli zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

67.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor: