NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
L. A. GEELHOED
prednesené 27. apríla 2006 1(1)
Vec C‑125/05
VW–Audi Forhandlerforeningen, zástupca Vulcan Silkeborg A/S
proti
Skandinavisk Motor Co. A/S
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Østre Landsret (Dánsko)]
„Výklad článku 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel – Výpoveď dohody dodávateľom v prípade potreby reorganizácie distribučnej siete alebo jej podstatnej časti – Povinnosť odôvodnenia a jej rozsah“
I – Úvod
1. Tento návrh Østre Landsret (Dánsko) sa týka zákonnosti výpovede dohody o distribúcii s ročnou výpovednou lehotou vzhľadom na článok 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad](2).
2. Osobitosťou tejto veci je skutočnosť, že odpoveď na položené otázky je zložitejšia z dôvodu rozdielu medzi dánskou verziou článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 a inými jazykovými verziami a z dôvodu niekedy podstatných rozdielov medzi tým, čo v minulosti uverejnila Komisia vo veci výkladu citovaného článku a stanoviska, ktoré zaujala v tomto konaní.
II – Právny rámec
3. Podľa odôvodnenia č. 19 nariadenia č. 1475/95:
„… Aby sa však nebránilo v rozvoji pružných a účinných distribučných štruktúr, je potrebné priznať dodávateľovi mimoriadne právo[(3)] ukončiť dohodu v prípade potreby reorganizácie celej siete alebo jej podstatnej časti…“ [neoficiálny preklad]
Článok 5 ods. 2 a 3 citovaného nariadenia stanovujú:
„2. Pokiaľ distribútor prevzal povinnosti uvedené v článku 4 ods. 1 na účely zlepšenia štruktúry distribúcie a servisu, výnimka sa uplatní pod podmienkou, že:
(1) …
(2) dohoda sa uzavrela aspoň na päť rokov, alebo že je riadna výpovedná lehota pre obe strany dohody uzavretej na dobu neurčitú minimálne dva roky;…
(3) …
3. Podmienky výnimky stanovené v odsekoch 1 a 2 nemajú vplyv:
– na právo dodávateľa vypovedať dohodu uplatnením minimálne ročnej výpovednej lehoty v prípade potreby reorganizácie celej siete alebo jej podstatnej časti[(4)],
– …
V každom prípade musia strany v prípade sporu prijať systém rýchleho urovnania sporu, ako napríklad obrátiť sa na nezávislého znalca alebo rozhodcu bez toho, aby bolo dotknuté právo strán predložiť spor príslušnému súdu v súlade s ustanoveniami platného vnútroštátneho práva.“ [neoficiálny preklad].
4. Komisia Európskych spoločenstiev vo svojej vysvetľujúcej brožúre k citovanému nariadeniu(5) v odpovedi na otázku 16 bod a)(6) týkajúcu sa predčasnej výpovede dohody o distribúcii uviedla:
„Le constructeur a le droit de mettre fin de manière anticipée (avec un préavis d’un an) lorsqu’il doit réorganiser l’ensemble ou une partie substantielle de son réseau. La nécessité d’une réorganisation est établie de commun accord entre les parties ou, si le distributeur le demande par un tiers expert ou par un arbitre. Le recours à un tiers expert ou à un arbitre ne préjuge pas du droit des parties de saisir un tribunal national (article 5, paragraphe 3). Lorsque le fournisseur s’accorde dans le contrat un droit de résiliation unilatéral excédant les limites fixées par le règlement, il perd automatiquement le bénéfice de l’exemption par catégorie (article 6, paragraphe 1, point 5, voir la section 1.2. …).
Cette possibilité de résiliation anticipée a été introduite pour que le constructeur puisse réadapter en souplesse son appareil de distribution (considérant 19). Il peut être nécessaire de procéder à une réorganisation à cause du comportement des concurrents ou de l’évolution des circonstances économiques, que cette évolution soit provoquée par les décisions internes d’un constructeur ou par des événements extérieures, comme la fermeture d’une entreprise employant une main d’œuvre abondante dans une région donnée. Etant donné la multitude des situations qui peuvent se présenter, il serait irréaliste de vouloir énumérer tous les motifs de réorganisation possibles.
C’est l’examen de l’organisation spécifique du réseau d’un constructeur qui permet de décider, dans chaque cas d’espèce, si une ‚partie substantielle’ du réseau est affectée ou non. ‚Substantiel’ implique un aspect à la fois économique et géographique, qui peut être limité au réseau d’un Etat membre donné, ou à une partie de celui-ci. En toute hypothèse, le constructeur doit parvenir à un accord que ce soit avec le tiers expert, l’arbitre, ou son distributeur dont le contrat sera résilié, sans que les autres distributeurs indirectement affectés aient à être consultés.“(7)
5. Nariadenie č. 1475/95 bolo od 1. októbra 2002 nahradené nariadením č. 1400/2002(8).
Článok 3 ods. 5 nariadenia č. 1400/2002 znie:
„Výnimka sa uplatňuje pod podmienkou, že vertikálna dohoda uzavretá medzi dodávateľom nových motorových vozidiel a distributérom alebo schválenou opravovňou ustanovuje, že:
…
b) alebo že dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú; v tomto prípade je výpovedná lehota obvykle najmenej dva roky pre obe strany; táto lehota sa skracuje na najmenej jeden rok, keď:
…
dodávateľ vypovie dohodu z dôvodu potrebnej reorganizácie celej siete alebo jej významnej časti.“
Článok 10 citovaného nariadenia znie:
„Zákaz ustanovený v článku 81 ods. 1 sa neuplatňuje v období od 1. októbra 2002 do 30. septembra 2003, pokiaľ ide o dohody právoplatné 30. septembra 2002, ktoré nespĺňajú podmienky vyňatia podľa tohto nariadenia, ktoré ale spĺňajú podmienky vyňatia podľa nariadenia (ES) č. 1475/95.“
6. Komisia vo svojej vysvetľujúcej brožúre k nariadeniu č. 1400/2002(9), v odpovedi na otázku 20(10) uvádza toto:
„Skončenie účinnosti nariadenia č. 1475/95 k 30. septembru 2002 a jeho nahradenie novým nariadením neznamená, že sieť musí byť de facto reorganizovaná. Výrobca automobilov sa však môže rozhodnúť, že po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia reorganizuje podstatnú časť svojej siete. Na účely dodržania nariadenia č. 1475/95 a následne získania výhody z prechodného obdobia musí byť dĺžka výpovednej lehoty dva roky, okrem prípadov, keď sa rozhodlo o reorganizácii, alebo keď existuje povinnosť zaplatiť odškodnenie.“ [neoficiálny preklad]
Podľa štvrtého odseku odpovede na otázku 68 uvedenej brožúry:
„Potreba reorganizácie siete je objektívnou otázkou a skutočnosť, že dodávateľ považuje túto reorganizáciu za potrebnú, nerieši otázku v prípade sporu. V takom prípade prislúcha vnútroštátnemu súdu alebo rozhodcovi, aby s ohľadom na okolnosti vyriešil túto otázku.“ [neoficiálny preklad]
III – Skutkové okolnosti sporu vo veci samej
7. Dňa 21. septembra 1996 Skandinavisk Motor Co. A/S (ďalej len „SM“) uzavrela s Vulcan Silkeborg A/S (ďalej len „VS“), spoločnosťou, ktorá od roku 1975 predáva v Dánsku vozidlá Audi, dohodu o distribúcii vozidiel tejto značky v Dánsku.
8. Článok 19.1 tejto dohody nazvaný „Výpoveď so skrátenou výpovednou lehotou“ uvádza:
„Dodávateľ má… právo vypovedať túto dohodu písomne doporučeným listom a s dvanásťmesačnou výpovednou lehotou v prípade potreby dôkladnej reorganizácie celej organizácie predaja dodávateľa alebo jej časti.“
9. Audi AG (ďalej len „Audi“) 16. mája 2002 schválila plán reorganizácie svojej distribučnej siete v Dánsku (ďalej len „plán reorganizácie“), v ktorom boli vzhľadom na predpokladaný vývoj hospodárskej situácie na dánskom trhu a na objem predaja požadovaný jednotlivými distribútormi spracované rôzne možné scenáre pre ročný predaj značky Audi na tomto trhu. Tento plán určuje pre každý scenár počet distribútorov, ktorý by mohol uskutočniť želané výsledky.
10. Dňa 2. septembra 2002 SM zaslala 28 distribútorom Audi v Dánsku list s týmto znením:
„Vzhľadom na novú výnimku Spoločenstva pre kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore automobilov, ktorá nadobúda účinnosť 1. októbra 2002, sme nútení reštrukturalizovať našu distribučnú sieť v lehote jedného roka a prispôsobiť dohody o distribúcii novej úprave skupinovej výnimky.
Musíme preto v súlade s článkom 19 bodom 1 dohody o distribúcii s odkazom na potrebu reorganizácie vypovedať vašu dohodu, pokiaľ ide o osobné automobily Audi, s dvanásťmesačnou výpovednou lehotou, ktorá uplynie 30. septembra 2003.“
11. V ten istý deň SM zaslala VS odlišný list, v ktorom uviedla, že v nasledujúcich mesiacoch určí ďalšie požiadavky Audi vo vzťahu k jednotlivým distribútorom a zdôraznila, že je ešte príliš skoro na to, aby sa mohli úplne posúdiť dôsledky pre súčasnú distribučnú sieť Audi.
12. Listom z 3. októbra 2002 SM informovala VS o tom, že s cieľom vyhovieť budúcemu dopytu na trhu a posilniť hospodársky základ pre distribúciu Audi sa existujúca distribučná sieť obmedzí z 28 na 14 distribútorov a že VS nebude ponúknuté uzavretie novej zmluvy o distribúcii.
13. Za týchto okolností sa VW-Audi Forhandlerforeningen (združenie koncesionárov Volkswagen a Audi) na účet distribútorov, ktorých zmluva o distribúcii bola vypovedaná, obrátila na Østre Landsret s tvrdením, že výpovedná lehota mala mať 24 mesiacov.
IV – Prejudiciálne otázky
14. Keďže sa Østre Landsret domnieval, že z prejednávaného sporu vyplývajú otázky výkladu dotknutého práva Spoločenstva, uznesením z 15. marca 2005 položil Súdnemu dvoru v zmysle článku 234 ES tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatňovaní článku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel (ďalej len ‚nariadenie č. 1475/95 o skupinových výnimkách‘) vykladať tak, že výpoveď dohody o distribúcii dodávateľom uplatnením ročnej výpovednej lehoty vyžaduje širšie odôvodnenie, než len odkaz na toto ustanovenie?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
Aké požiadavky možno stanoviť podľa práva Spoločenstva, pokiaľ ide o obsah takého odôvodnenia, a kedy sa toto odôvodnenie musí predložiť?
3. Aké dôsledky sa musia vyvodiť zo skutočnosti, že takéto odôvodnenie nebolo poskytnuté riadne alebo že bolo poskytnuté po uplynutí lehoty?
4. Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 o skupinových výnimkách vykladať tak, že k výpovedi dohody s distribútorom uplatnením ročnej výpovednej lehoty musí dôjsť na základe plánu reorganizácie už vypracovaného dodávateľom?
5. V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku:
Aké požiadavky možno stanoviť podľa práva Spoločenstva, pokiaľ ide o obsah a formu plánu reorganizácie vypracovaného dodávateľom, a kedy musí byť tento plán reorganizácie k dispozícii?
6. V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku:
Musí dodávateľ oboznámiť distribútora, s ktorým sa dohoda vypovedáva, o obsahu plánu reorganizácie, a pokiaľ áno, tak kedy a v akej forme?
7. V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku:
Aké dôsledky je potrebné vyvodiť zo skutočnosti, že prípadný plán reorganizácie nespĺňa požiadavky, ktoré možno stanoviť na formu a obsah tohto plánu?
8. Z dánskej verzie článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 o skupinových výnimkách vyplýva, že výpoveď dohody s distribútorom uplatnením ročnej výpovednej lehoty predpokladá, že k tejto výpovedi dôjde ‚… det er nødvendigt at foretage en gennemgribende reorganisering af hele forhandlernettet eller en del heraf …‘ [v slovenskom znení: ‚v prípade potreby dôkladnej reorganizácie celej siete alebo jej podstatnej časti…‘. Výraz ‚nødvendigt‘ (potreba) sa nachádza vo všetkých jazykových verziách nariadenia č. 1475/95, ale výraz ‚gennemgribende‘ (dôkladne) sa vyskytuje len v dánskej verzii.
Za týchto okolností:
Aké požiadavky možno stanoviť, pokiaľ ide o charakter reorganizácie, aby mal dodávateľ právo vypovedať dohodu uplatnením ročnej výpovednej lehoty na základe článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 o skupinových výnimkách?
9. Treba pri posudzovaní otázky, či sú splnené podmienky na to, aby mal dodávateľ právo vypovedať dohodu uplatnením ročnej výpovednej lehoty podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 o skupinových výnimkách, pripísať dôležitosť prípadným ekonomickým dôsledkom, ktoré by dodávateľ utrpel, pokiaľ by vypovedal dohodu s distribútorom uplatnením dvojročnej výpovednej lehoty?
10. Na kom spočíva dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia podmienok, kedy môže dodávateľ vypovedať dohodu uplatnením ročnej výpovednej lehoty podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 o skupinových výnimkách a za akých podmienok môže byť zbavený tohto bremena?
11. Možno článok 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 o skupinových výnimkách vykladať tak, že podmienky na to, aby dodávateľ mohol vypovedať dohodu uplatnením ročnej výpovednej lehoty na základe tohto ustanovenia, môžu byť splnené na základe samotnej skutočnosti, že uplatnenie nariadenia č. 1400/2002 o skupinových výnimkách môže samo osebe viesť k potrebe dôkladne reorganizovať sieť dodávateľa?“
V – Úvodné poznámky
A – Rôzne jazykové verzie znenia článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95
15. Ako správne uviedol vnútroštátny súd v prejudiciálnej otázke č. 8, medzi znením dánskej verzie článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 a jeho znením v iných jazykových verziách existuje významný rozdiel, keďže iba v dánskej verzii sa špecifikuje uvedená „potreba reorganizácie“ ako „potreb[a] dôkladnej [,gennemgribende‘] reorganizácie“.
16. Existencia viac alebo menej významných rozdielov medzi rôznymi jazykovými verziami právnych predpisov Spoločenstva je sama osebe nežiaduca, ale vzhľadom na rozsiahlu tvorbu právnych prepisov Spoločenstva, ktoré sa musia uverejňovať vo viac ako dvadsiatich jazykových verziách sa tomu nedá vyhnúť. Táto okolnosť musí viesť inštitúcie Spoločenstva a ich jednotlivé služby k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť existencii týchto rozdielov a odlišností, a to o to viac, keď môžu mať právne účinky na spoločenské vzťahy.
17. Z preskúmania procesného spisu možno vyvodiť, že príslušné služby Komisie nevenovali dostatočnú pozornosť na jeseň 2002 výmene korešpondencie s dánskymi orgánmi hospodárskej súťaže týkajúcej sa výkladu a uplatňovania článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95, ktorý je teraz predmetom skúmania. Prekvapuje ma, že Komisia pri tejto nedávnej príležitosti opomenula pripomenúť príslušnému dánskemu orgánu túto jazykovú odlišnosť a napraviť ju. Tak sa pravdepodobne mohlo vylúčiť, aby bol dánsky súd nútený podať Súdnemu dvoru návrh s prejudiciálnymi otázkami, ktoré vyplývajú z tejto odlišnosti.
18. Aby sa splnila požiadavka jednotného výkladu práva Spoločenstva, ktoré je formulované v rôznych jazykových verziách, vytvoril Súdny dvor vo svojej judikatúre štyri zásady.
19. V prvom rade sa na príslušné znenia nemôže prihliadať samostatne, ale v prípade pochybnosti sa musia vykladať a uplatňovať s ohľadom na ich znenie vyhotovené v ostatných úradných jazykoch.(11)
20. V druhom rade v prípade odlišnosti medzi rôznymi verziami sa musí dotknuté ustanovenie chápať vo vzťahu k štruktúre a cieľu právneho predpisu, ktorého je súčasťou.(12)
21. V treťom rade v záujme právnej istoty sa musí znenie určitej verzie vykladať tak, aby zodpovedalo bežnému prirodzenému zmyslu slov, a otázky, ktoré sa kladú, je vhodné vyriešiť bez uprednostnenia ktorejkoľvek z dotknutých verzií.(13)
22. Napokon: je potrebné priznať všetkým jazykovým verziám v zásade rovnakú hodnotu, ktorá sa nemôže meniť vo vzťahu k počtu občanov členských štátov, v ktorých sa hovorí určitým jazykom.(14)
23. Na základe týchto predpokladov je možné relatívne ľahko vyriešiť pochybnosť vyvolanú mierne odlišnou jazykovou verziou znenia článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95.
24. Osobitná kvalifikácia potreby reorganizácie uvedená iba v dánskej verzii pomocou prívlastku „dôkladná“ („gennemgribende“) môže v prípade doslovného výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 priznať tomuto ustanoveniu mierne odlišný význam ako v iných jazykových verziách, keďže sa zdá, že stanovuje prísnejšie podmienky reorganizácie, ktorá je predpokladom pre prípustnosť ukončenia dohody o distribúcii na neurčitý čas so skrátenou výpovednou lehotou.
25. Zdá sa mi však, že vzhľadom na štruktúru a cieľ článku 5 ods. 3 je kvalifikácia reorganizácie ako „dôkladnej“ v užšom zmysle nadbytočná, keďže reorganizácia celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti je sama osebe dôkladná. Kvantitatívnym kritériám „celej“ alebo „podstatnej časti“ distribučnej siete pojem dôkladná nepridáva nič. Skutočnosť, že žiadna z iných jazykových verzií neobsahuje takúto osobitosť zdôrazňuje jej bezvýznamnosť.
26. Z tohto dôvodu nepridáva použitie slova „dôkladná“ v dánskej verzii žiadny osobitný význam na účely výkladu a uplatňovania článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95.
B – Odlišnosti medzi postojom Komisie, ktorý zaujala vo svojich vysvetľujúcich brožúrach k nariadeniu č. 1475/95 a k nariadeniu č. 1400/2002, a postojom uvedeným v jej písomných a ústnych pripomienkach v tejto veci
27. Vo svojich odpovediach na otázku č. 16 písm. a) vo vysvetľujúcej brožúre k nariadeniu č. 1475/95(15) a na otázku 68 vo vysvetľujúcej brožúre k nariadeniu č. 1400/2002(16) Komisia tvrdila, že podmienka uvedená v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 na použitie skrátenej výpovednej lehoty, a teda existencia „potreby“ reorganizácie má objektívnu povahu, pričom jej existenciu v konkrétnom prípade môže posúdiť vnútroštátny súd.
28. Ako to vyplýva z uznesenia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, tento postoj Komisia zdôraznila aj na konci roku 2002, pri príležitosti neformálnych kontaktov s dánskymi orgánmi hospodárskej súťaže, ktoré naň odkázali v liste z 20. decembra 2002 adresovanom Dansk Automobilforhændler Forening (dánske združenie koncesionárov automobilov).
29. V písomných pripomienkach, ktoré v tejto veci predložila Komisia bez toho, aby odkázala na svoj predchádzajúci názor uverejnený v brožúrach, zaujala iný postoj, pričom tvrdí, že potreba reorganizácie závisí výlučne na subjektívnom posúdení výrobcu, a preto nepodlieha následnej súdnej kontrole.
30. Na pojednávaní sa Komisia na žiadosť o objasnenie, ktorú predostrel sudca spravodajca a ja, výslovne odchýlila od postojov, ktoré v minulosti zaujala v brožúrach.
31. Bez ohľadu na otázku, ktorý postoj je správny, ku ktorej sa vrátim neskôr, vyžaduje správanie Komisie niektoré spresnenia.
32. Dotknuté brožúry sa považujú za právne nezáväzné oznámenia Komisie, v ktorých zverejňuje svoj postoj k výkladu a uplatňovaniu príslušných nariadení v oblasti skupinových výnimiek. Nemôžu sa odchyľovať od ustanovení Zmluvy ES a sekundárneho práva Spoločenstva.(17)
33. Aj keď ako viackrát potvrdila judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa,(18) hoci tieto dokumenty nie sú záväzné, môžu mať právne účinky v tom zmysle, že v spojení so zásadou ochrany legitímnej dôvery znamenajú, že Komisia sa sama obmedzuje pri výkone svojej právomoci.
34. Bez ohľadu na tieto možné právne účinky v užšom zmysle je Komisia povinná postupovať s čo najväčšou opatrnosťou aj v záujme účinnosti politiky hospodárskej súťaže, ktorú vykonáva.
35. Predpokladá sa totiž, že podnikateľské subjekty pri svojej činnosti na trhu prihliadajú na postoje, ktoré zaujíma Komisia vo svojich vysvetľujúcich oznámeniach, akými sú dotknuté brožúry. Tieto brožúry majú preto účinky nielen vo vertikálnych vzťahoch medzi Komisiou a podnikateľskými subjektmi, ale aj v horizontálnych vzťahoch medzi rôznymi podnikateľskými subjektmi. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a tvrdenia účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom, v ktorých výslovne odkázali na relevantné časti brožúr, sú v tomto zmysle príkladom.
36. Význam oznámení Komisie, akými sú oznámenia uvedené v týchto brožúrach, sa v administratívnej a právnej praxi členských štátov zvýšil odvtedy, čo nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy(19) prenieslo kontrolu dodržiavania práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže na vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže a na vnútroštátne súdne orgány. Zásady právnej istoty a jednotného uplatňovania pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže a ich účinnosť sú zaručené, ak Komisia vydá jasné pokyny na uplatňovanie častí tohto práva. To potvrdzujú aj skutkové okolnosti sporu vo veci samej, keďže sa ešte pred jeho začatím uskutočnili kontakty medzi Komisiou a dánskym orgánom hospodárskej súťaže a podľa toho, čo vyplýva z uznesenia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd vychádzal z dotknutých brožúr.
37. Ako už bolo vysvetlené, skúmané oznámenia nemajú povahu záväzných právnych ustanovení, ale slúžia na objasnenie a výklad platného primárneho a sekundárneho práva Spoločenstva. Nedá sa preto vylúčiť, že Komisia po dôkladnejšom preskúmaní dospeje k záveru, že výklad a vysvetlenie, ktoré uviedla vo svojich brožúrach, neboli z právneho hľadiska úplne správne. S prihliadnutím na význam a zložitosť práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže môže aj Komisia ako príslušný orgán výkonnej moci niekedy prejaviť „vývoj pri výklade“.
38. Na účely zabezpečenia právnej istoty pre dotknuté subjekty a účinnosti a dodržiavania práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže vo vnútroštátnom rámci je však veľmi dôležité, aby Komisia uverejnila čo najskôr a čo najjasnejšie prípadné možné zmeny svojho výkladu. V opačnom prípade závažne ohrozuje dôveryhodnosť svojich oznámení o výklade a uplatňovaní práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže alebo jeho častí, a teda aj účinnosť svojej politiky.
39. V súvislosti so skúmanými skutkovými okolnosťami Komisia toto riziko podcenila, keď bez ďalšieho objasnenia na pojednávaní oznámila, že jej výklad článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 uvedený v úryvkoch z oboch brožúr citovaných v predchádzajúcich bodoch 4 a 6 „už nie je uplatniteľný“.
40. Ako možno vyvodiť aj z iných prejudiciálnych konaní vedených na Súdnom dvore(20), tento nedostatok starostlivosti je o to závažnejší, že nahradenie nariadenia č. 1475/95 nariadením č. 1400/2002 viedlo mnohých výrobcov automobilov k reorganizácii svojej distribučnej siete, pričom vypovedali dohody o distribúcii so skrátenou ročnou výpovednou lehotou, aby uzavreli nové zmluvy s obmedzeným počtom koncesionárov, za podmienok ustanovených v nariadení č. 1400/2002.(21) V tejto súvislosti vznikajú obdobné právne otázky, akými sú otázky, ktorých sa týka táto vec.
C – Spracovanie položených otázok
41. Otázky položené Súdnemu dvoru sa môžu rozdeliť do štyroch skupín:
– Prvými troma otázkami sa vnútroštátny súd pýta, či výrobca, ktorý chce vypovedať dohodu o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou, je povinný odôvodniť výpoveď a v prípade kladnej odpovede, aký je význam povinnosti odôvodnenia.
– Štvrtá až deviata otázka sa týkajú celej povahy reorganizácie, ktorá môže byť dôvodom výpovede so skrátenou výpovednou lehotou v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 a štvrtá až siedma otázka sa osobitne týkajú údajov, z ktorých musí vyplývať potreba reorganizácie.
– Desiata otázka má za cieľ zistiť, na kom spočíva dôkazné bremeno o splnení podmienok výpovede dohody o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou.
– Napokon jedenástou otázkou sa súd pýta, či nadobudnutie účinnosti nariadenia č. 1400/2002 predstavuje samo osebe potrebu reorganizácie celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
42. Navrhujem zaoberať sa otázkami podľa týchto skupín.
VI – Posúdenie a odpoveď na položené otázky
A – Prvá až tretie otázka: povinnosť odôvodnenia
43. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95 nestanovuje výslovnú povinnosť odôvodniť existenciu potreby reorganizácie celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti. Aj odôvodnenie č. 19 týkajúce sa tejto otázky v tejto súvislosti mlčí.
44. Naopak, taká povinnosť je výslovne uvedená v článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1400/2002. Toto ustanovenie je podrobne vysvetlené v odôvodnení č. 9 tohto nariadenia.(22)
45. Ako však vyplýva zo znenia článku 3 ods. 4 a z odôvodnenia č. 9, táto povinnosť sa nevzťahuje len na prípady, v ktorých sa výpoveď z dohody uskutoční so skrátenou výpovednou lehotou, ale na všetky prípady, v ktorých sa ukončuje dohoda. Výpoveď so skrátenou výpovednou lehotou uvedená v článku 3 ods. 5 písm. b) druhej zarážke nepodlieha osobitnej povinnosti odôvodnenia, ktorá by sa vzťahovala na tento účel.(23)
46. Komisia však z existencie všeobecnej povinnosti odôvodnenia v prípade výpovede dohody o distribúcii podľa nariadenia č. 1400/2002 vyvodzuje argument proti existencii implicitnej povinnosti odôvodnenia splnenia podmienky požadovanej na to, aby sa mohla dohoda vypovedať so skrátenou výpovednou lehotou podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 1475/95.
47. Postoj, ktorý v súčasnosti zastáva Komisia, je okrem iného veľmi odlišný od postoja, ktorý oznámila dánskemu orgánu hospodárskej súťaže na konci roku 2002, keď v podstate ešte tvrdila, že výpoveď musí byť odôvodnená v podrobnom vypracovanom pláne.(24)
48. Bez ohľadu na dôvody tejto nečakanej zmeny smerovania sa však tento postoj nemôže na základe logickej úvahy a contrario opierať o znenie a pôsobnosť článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1400/2002. Tento článok totiž stanovuje všeobecnú povinnosť odôvodnenia, najmä na účely vylúčenia toho, aby výrobcovia automobilov zneužívali svoju právomoc vypovedať dohody o distribúcii na to, aby tým zabránili distribútorom postupovať v záujme hospodárskej súťaže.
49. V prejednávanej veci je potrebné sa opýtať, či a v akom rozsahu sa pre výpoveď so skrátenou výpovednou lehotou vyžaduje osobitné odôvodnenie primerané na to, aby sa mohlo použiť mimoriadne právo dať výpoveď.
50. Táto otázka sa nemôže vyriešiť úvahou, ktorá vyvodzuje rozhodujúci argument z okolnosti, že v nariadení č. 1475/95 chýba všeobecná povinnosť výrobcu, aby v prípade výpovede dohody o distribúcii bola výpoveď odôvodnená, a že takáto povinnosť je naopak ustanovená v nariadení č. 1400/2002.
51. Skutočnosť, že Komisia v súvislosti s prejednávanou vecou vo svojich písomných a ústnych pripomienkach kombinuje nekonzistentný postup so spornou argumentáciou, určite v tejto súvislosti nepridáva jej postoju vierohodnosti.
52. V štruktúre nariadenia č. 1475/95 a najmä článku 5 ods. 2 bodu 2 v spojení s odsekom 3 prvou zarážkou je výpoveď dohôd uzavretých na dobu neurčitú so skrátenou ročnou výpovednou lehotou výslovne ustanovená ako výnimka zo základného pravidla, ktoré pre výpoveď stanovuje dvojročnú výpovednú lehotu.
53. Pokiaľ chce výrobca využiť možnosť uplatniť mimoriadnu skrátenú výpovednú lehotu, bude musieť dosiahnuť aspoň splnenie podmienok, ktorým takáto mimoriadna výpovedná lehota podlieha.
54. Ak sa také podmienky neupravia, stratí dodržanie mimoriadnej skrátenej výpovednej lehoty svoju povahu výnimočnosti. Nezdá sa mi, že tento účinok je zlučiteľný so štruktúrou a cieľmi článku 5 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1475/95.
55. Z toho vyplýva, že pre výrobcu, ktorý vypovie dohodu o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou vyplýva z ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode povinnosť vysvetliť, prečo využíva skrátenú výpovednú lehotu.
56. V rámci odpovede na otázku týkajúcu sa významu tejto povinnosti odôvodnenia je potrebné poukázať na znenie článku 5 ods. 3 prvej zarážky, v ktorom sa uvádzajú tri okolnosti:
a) potreba
b) reorganizácie
c) celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
57. Presnú kvalifikáciu prvých dvoch okolností je možné nájsť v odôvodnení č. 19 nariadenia č. 1475/95(25). V zmysle druhej vety odôvodnenia nemôže bežná dvojročná výpovedná lehota brániť v rozvoji pružných a účinných distribučných štruktúr.
58. Z toho vyvodzujem, že „potreba reorganizácie“ ako dôvod na použitie mimoriadnej skrátenej výpovednej lehoty musí vyplývať z hospodárskej efektivity distribučných štruktúr v ekonomicko-dynamickom kontexte, v ktorom koná výrobca.
59. Tretia okolnosť má skôr kvantitatívny rozmer: potreba reorganizácie musí mať taký význam, že sa musí týkať celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
60. S výkladom Komisie a účastníkov konania vo veci samej, podľa ktorých sa môže vnútroštátna distribučná sieť ako časť celej distribučnej siete výrobcu považovať za „jej podstatnú časť“ určite súhlasím, je to napokon v súlade s ustálenou judikatúrou v tejto oblasti.(26)
61. Podľa tohto výkladu tieto tri okolnosti, o ktorých sa uvažuje v ich vzájomnej súvislosti, znamenajú, že výrobca, ktorý vypovie dohodu o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou, bude musieť odôvodniť skutočnosť, že použil toto mimoriadne právo, aspoň potrebou zachovať alebo zlepšiť hospodársku efektivitu distribučnej siete vzhľadom na interné alebo externé objektívne hospodárske okolnosti, ktoré sa ho dotýkajú, pričom ide o potrebu, ktorá okrem toho musí byť tak podstatná, že vyžaduje reorganizáciu celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
62. Zdá sa, že je zrejmé, že toto odôvodnenie bude musieť byť uvedené v oznámení o výpovedi dohody so skrátenou výpovednou lehotou, ktoré posiela výrobca distribútorovi. Bez takéhoto odôvodnenia, ktorého účelom je zistenie konkrétnych podmienok, ktoré sa vyžadujú pre výpoveď so skrátenou výpovednou lehotou výpoveď nespĺňa podmienky vyžadované článkom 5 ods. 3 prvou zarážkou nariadenia č. 1475/95.
B – Štvrtá až deviata otázka: potreba výpovede
63. Z odpovede navrhnutej na prvé tri otázky vyplýva, že výrobca musí hodnoverne preukázať, že sú splnené podmienky pre výpoveď so skrátenou výpovednou lehotou, ktorá sa chápe ako výnimočná.
64. To nevyhnutne predpokladá, že musí byť možná určitá súdna kontrola existencie objektívnej potreby, ktorej sa výrobca dovoláva ako dôvodu reorganizácie.
65. V opačnom prípade by sa na to, aby sa dala vypovedať dohoda o distribúcii bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu, ktorý by mohol slúžiť na jeho podporu v prípade súdneho preskúmania, stačilo odvolať sa na túto potrebu. Ako už bolo uvedené v bode 53 vyššie, ochrana, ktorú článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1475/95 výslovne ponúka distribútorovi, by sa stala iba symbolickou.
66. Keby mal mať postoj, ktorý v tomto konaní zaujala Komisia a ktorý sa odchyľuje od koncepcií, ktoré predtým uviedla vo vysvetľujúcich brožúrach k nariadeniam č. 1475/95 a č. 1400/2002(27), taký radikálny účinok, nemožno ho obhájiť.
67. Podobný prístup totiž znamená, že by distribútor nemal proti výpovedi so skrátenou výpovednou lehotou žiadnu súdnu ochranu v súvislosti s otázkou, či existuje objektívna hospodárska potreba pre samotnú výpoveď.
68. Preto musí výrobca, ktorý chce vypovedať dohodu o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou hodnoverne preukázať existenciu objektívnej hospodárskej potreby v tomto zmysle. Takáto podmienka, ktorá je ustanovená na to, aby sa zaručila minimálna súdna ochrana distribútora, nemá vplyv na existujúce možnosti výrobcu pružne reagovať na zmeny hospodárskych okolností v oblasti, v ktorej podniká.
69. Bez toho, aby musel vnútroštátny súd preskúmavať hospodárske pomery, ktoré viedli k danej forme a účinkom reorganizácie distribučnej siete, bude môcť skontrolovať, či nastali interné alebo externé objektívne hospodárske okolnosti, ktoré môžu k tomuto kroku viesť.
70. Z toho, čo je uvedené v predchádzajúcom bode, možno vyvodiť, že údajné objektívne hospodárske okolnosti musia byť veľmi významné, aby mohli byť vhodným základom pre dosť drastický zásah, akým je reorganizácia celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti. Aj tento kvantitatívny pomer musí byť vnútroštátnym súdom preskúmateľný.
71. Ak je splnená podmienka, že výrobca hodnoverne preukáže splnenie interných alebo externých objektívnych hospodárskych okolností, ktoré sú natoľko významné, že sú dôvodom reorganizácie celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti, je distribútor chránený pred prípadom, že výrobca jednoducho zmení názor na optimálnu formu, ktorú má mať jeho distribučná sieť bez toho, aby ho k tomu viedla zmena objektívnych okolností. To je zlučiteľné s významom článku 5 ods. 3 prvou zarážkou nariadenia č. 1475/95, ako je vysvetlený v odôvodnení č. 19 nariadenia č. 1475/95.(28)
72. Z potreby, že výpoveď dohody o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou musí byť predmetom obmedzeného súdneho preskúmania vyplýva, že keď výrobca vypovie dohodu o distribúcii, preukáže okolnosti, z ktorých musí vyplývať podstatná potreba reorganizácie.
73. Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné, aby okolnosti, ktoré musí výrobca preukázať v prípade výpovede so skrátenou výpovednou lehotou, zahŕňali podrobný plán reorganizácie. Takáto podmienka by presahovala rámec toho, čo je nevyhnutné na zákonné uplatnenie mimoriadnej výpovednej lehoty.
74. Ako je už uvedené v bodoch 15 až 26, pojmu „dôkladná“ („gennemgribende“), ktorý sa objavuje v dánskej jazykovej verzii v znení článku 5 ods. 3 prvej zarážky, sa neprikladá iný zvláštny význam ako význam, podľa ktorého musí byť potreba, ktorú výrobca hodnoverne preukázal, taká, aby bola reorganizácia celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti primeranou reakciou na ňu.
75. V bode 71 je už implicitne zahrnutá odpoveď na deviatu otázku: ak zo zmeny interných alebo externých objektívnych hospodárskych okolností vyplýva pre výrobcu potreba reorganizovať celú distribučnú sieť alebo jej podstatnú časť, môže sa naopak pripustiť, že neuskutočnenie takejto reorganizácie mu spôsobí podstatné negatívne hospodárske dôsledky.
C – Desiata otázka: na kom spočíva dôkazné bremeno?
76. Odpoveď na otázku, ktorou sa má zistiť, na kom spočíva dôkazné bremeno, sa môže ľahko vyvodiť z toho, čo je uvedené vyššie: na výrobcovi, ktorý chce použiť mimoriadne právo výpovede. Je teda na ňom, aby preukázal, že sú splnené podmienky na uplatnenie skrátenej výpovednej lehoty.
77. Okrem toho, ako možno vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora, ktokoľvek použije výnimku v zmysle článku 81 ods. 3 ES, vrátane skupinovej výnimky, musí preukázať, že sú splnené podmienky na jej uplatnenie.(29) Z toho vyplýva, že kto sa dovoláva mimoriadneho spôsobu výpovede dohody, ktorý je uvedený v prípade skupinovej výnimky, bude musieť preukázať, že boli splnené príslušné podmienky.
D – Jedenásta otázka: predstavuje nadobudnutie účinnosti nariadenia č. 1400/2002 samo osebe dostatočný dôvod na výpoveď dohody o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou?
78. V rámci odpovede na túto otázku je potrebné rozlišovať medzi nadobudnutím účinnosti nového nariadenia ako takého a možným hospodárskym vývojom v oblasti výroby a odbytu automobilov, ktorý toto nariadenie vyvolalo.
79. Nadobudnutie účinnosti nariadenia nepredstavuje samo osebe skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by ako objektívna hospodárska zmena mohla vyvolať výpoveď dohôd o distribúcii so skrátenou výpovednou lehotou.
80. Skupinová výnimka je možnosťou, ktorú zákon ponúka podnikateľom na trhu, aby sa zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 ES nevzťahoval na určité ustanovenia o obmedzení hospodárskej súťaže uvedené v dohode o distribúcii, ktorú uzavreli. Preto sú oprávnení použiť túto možnosť.(30)
81. To nevylučuje, že nadobudnutie účinnosti novej skupinovej výnimky môže mať hospodárske následky, ktoré majú taký vplyv na hospodársky kontext, v ktorom pôsobia výrobcovia automobilov, že vytvárajú potrebu reorganizácie distribučnej siete.
82. Nová skupinová výnimka stanovená nariadením č. 1400/2002 je podstatne odlišná od predchádzajúcej výnimky uvedenej v nariadení č. 1475/95 a tým, že ponecháva aj výrobcom, aj distribútorom na výber medzi rôznymi možnosťami, otvára cestu širokému rozsahu možností distribúcie, ktorými si dotknuté podnikateľské subjekty môžu konkurovať v prospech spotrebiteľov.
83. Podľa vysvetľujúcich poznámok k nariadeniu č. 1400/2002(31) má nová skupinová výnimka za cieľ otvoriť cestu väčšiemu používaniu nových distribučných techník, akými sú predaj prostredníctvom internetu a distribútorov, ktorí predávajú rôzne značky. Okrem toho si budú vlastníci automobilov môcť lepšie vybrať, kde si dajú vykonať opravu alebo údržbu a aké náhradné diely na tento účel použiť.
84. Na účel dosiahnutia tohto cieľa sa zrušujú také obmedzujúce postupy, akými sú možnosť kombinovať výlučnú a selektívnu distribúciu s povinnosťou zabezpečiť jednak predaj nových automobilov a jednak servisnú údržbu.
85. Z toho vyplýva, že hospodárske podmienky pre výrobu, odbyt a údržbu automobilov sa môžu radikálne zmeniť po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1400/2002, čo je napokon výsledkom, ktorý toto nariadenie výslovne sledovalo, ako to vyplýva z jeho preambuly.(32)
86. Za týchto okolností je možné, že nová skupinová výnimka môže ovplyvniť objektívne hospodárske podmienky takým spôsobom, že vyvolá potrebu úpravy existujúcich distribučných sietí.(33)
87. Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či nové podmienky vytvorené novou skupinovou výnimkou vytvárajú dostatočne relevantnú potrebu reorganizácie celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
VII – Návrh
88. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Østre Landsret takto:
Prvá až tretia otázka:
– Výrobca, ktorý použije článok 5 ods. 3 prvú zarážku nariadenia Komisie (ES) č. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad] a vypovie dohodu o distribúcii so skrátenou ročnou výpovednou lehotou, bude musieť v oznámení o výpovedi odôvodniť skutočnosť, že použil túto mimoriadnu výpovednú lehotu aspoň potrebou zachovať alebo zlepšiť hospodársku efektivitu svojej distribučnej siete vzhľadom na interné alebo externé objektívne hospodárske okolnosti, ktoré sa ho dotýkajú, pričom ide o potrebu, ktorá okrem toho musí byť tak podstatná, že vyžaduje reorganizáciu celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
Štvrtá až deviata otázka:
– V oznámení distribútorovi o výpovedi dohody so skrátenou výpovednou lehotou musí výrobca uviesť interné alebo externé objektívne hospodárske okolnosti, ktoré sú natoľko významné, že sú dôvodom reorganizácie celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti.
– Splnenie týchto hospodárskych okolností a ich význam môžu byť predmetom preskúmania vnútroštátnym súdom.
– Údaje, ktoré musí výrobca poskytnúť, nemusia obsahovať viac skutočností, ako je potrebné na použitie skrátenej výpovednej lehoty.
– Pojmu „dôkladná“ („gennemgribende“), ktorý sa objavuje v dánskej jazykovej verzii v znení článku 5 ods. 3 prvej zarážky, sa neprikladá iný zvláštny význam ako význam, podľa ktorého musí byť potreba, ktorú výrobca hodnoverne preukázal, taká, aby bola reorganizácia celej distribučnej siete alebo jej podstatnej časti primeranou reakciou na ňu.
– Ak zo zmeny interných alebo externých objektívnych hospodárskych okolností vyplýva pre výrobcu potreba reorganizovať celú distribučnú sieť alebo jej podstatnú časť, môže sa naopak pripustiť, že neuskutočnenie takejto reorganizácie mu spôsobí podstatné negatívne hospodárske dôsledky.
Desiata otázka:
– Dôkazné bremeno, že sú splnené podmienky na uplatnenie výpovede so skrátenou výpovednou lehotou v zmysle článku 5 ods. 3 prvej zarážky spočíva na výrobcovi.
Jedenásta otázka:
– Článok 5 ods. 3 prvá zarážka nariadenia č. 1475/95 sa má vykladať v tom zmysle, že nadobudnutie účinnosti nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel nevyvolalo samo osebe predpoklady pre výpoveď dohody o distribúcii zo strany výrobcu so skrátenou výpovednou lehotou.
– Nadobudnutie účinnosti tohto druhého uvedeného nariadenia však mohlo spôsobiť výrobcovi takú zmenu objektívnych hospodárskych okolností, ktorá odôvodňuje výpoveď so skrátenou výpovednou lehotou.
– Výrobcovi prislúcha preukázať existenciu takých okolností.
1 – Jazyk prednesu: holandčina.
2 – Ú. v. ES L 145, s. 25.
3 – Vo francúzskej a dánskej verzii sa používajú obdobné pojmy „extraordinaire“ a „ekstraordinaert“, pričom v anglickej verzii chýba rovnocenný prívlastok.
4 – V dánskej verzii tento odsek odkazuje na „potreby dôkladnej reorganizácie celej siete alebo jej podstatnej časti“.
5 – Európska komisia, Generálne riaditeľstvo IV – Hospodárska súťaž. Distribúcia motorových vozidiel [nariadenie (ES) č. 1475/95 uverejnené v úradnom vestníku L 145 z 29. júna 1995], Vysvetľujúca brožúra IV/9509/95 FR. Táto brožúra je k dispozícii iba vo francúzskej, v anglickej a nemeckej jazykovej verzii.
6 – Otázka znie: „Est-il possible de mettre fin à l’accord de manière anticipée?“ (Je možné ukončiť dohodu predčasne?).
7 – Výrobca má právo ukončiť dohodu predčasne (s ročnou výpovednou lehotou), pokiaľ musí reorganizovať celú svoju sieť alebo jej podstatnú časť. Potreba reorganizácie sa určí spoločnou dohodou strán, alebo ju určí nezávislý znalec alebo rozhodca, pokiaľ to požaduje distribútor. Využitie služieb nezávislého znalca alebo rozhodcu nemá vplyv na právo strán predložiť spor vnútroštátnemu súdu na základe vnútroštátneho práva [článok 5 ods. 3]. Pokiaľ sa dodávateľovi v dohode priznáva právo jednostrannej výpovede presahujúcej limity stanovené nariadením, automaticky stráca výhodu skupinovej výnimky [článok 6 ods. 1 bod 5 pozri bod 1.2 vyššie].
Táto možnosť predčasnej výpovede sa zaviedla preto, aby výrobca mohol pružne prispôsobiť svoj systém distribúcie. Môže vzniknúť potreba vykonať reorganizáciu z dôvodu správania konkurentov alebo z dôvodu vývoja hospodárskych podmienok, či je už tento vývoj vyvolaný internými rozhodnutiami výrobcu alebo externými udalosťami ako napríklad uzavretím podniku zamestnávajúceho mnoho pracovných síl v dotknutom regióne. Vzhľadom na množstvo situácií, ku ktorým môže dôjsť, je nereálne snažiť sa o vymenovanie všetkých možných dôvodov reorganizácie.
Práve preskúmanie konkrétnej organizácie siete výrobcu umožňuje v každom jednotlivom prípade rozhodnúť, či je alebo nie je zasiahnutá ‚podstatná‘ časť siete. „Výraz ‚podstatná‘ zahŕňa tak ekonomický, ako aj geografický aspekt, ktorý môže byť obmedzený na sieť v dotknutom členskom štáte alebo v jeho časti. V každom prípade musí výrobca dospieť k dohode, či už s nezávislým znalcom, rozhodcom alebo so svojím distribútorom, ktorého dohoda o distribúcii sa má vypovedať, bez toho, aby bolo potrebné radiť sa s ostatnými nepriamo dotknutými distribútormi.“ [neoficiálny preklad].
8 – Nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (Ú. v. ES L 203, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 158).
9 – Európska komisia – Generálne riaditeľstvo „Hospodárska súťaž“, nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, Vysvetľujúca brožúra, (http://europa.eu.int/comm/competition/car_sector).
10 – Otázka 20 znie: „Ako v prechodnom období vypovedať dohody podľa nariadenia č. 1475/95?“
11 – Pozri najmä rozsudky z 5. decembra 1967, Van der Vecht, 19/67, Zb. s. 445, a z 9. augusta 1994, Francúzsko/Komisia, C‑327/91, Zb. s. I‑3641, bod 35.
12 – Pozri najmä rozsudky z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, Zb. s. I‑5403, body 28 až 31, a z 5. decembra 1996, Merck a Beecham, C‑267/95 a C‑268/95, Zb. s. I‑6285, body 21 až 24.
13 – Pozri najmä rozsudok z 3. marca 1977, North Kerry Milk Products, 80/76, Zb. s. 425, bod 11.
14 – Pozri najmä rozsudok z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i., C‑296/95, Zb. s. I‑1605, bod 36.
15 – Už citované v bode 4 vyššie.
16 – Už citované v bode 6 vyššie.
17 – Pozri najmä rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 22, a zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia, C‑169/95, Zb. s. I‑135, bod 22.
18 – Pozri najmä rozsudky z 24. marca 1993, CIRF a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, body 34 a 36, ako aj Súdu prvého stupňa z 5. marca 1997, WWF UK/Komisia, T‑105/95, Zb. s. II‑313, body 53 až 55, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T‑23/99, Zb. s. II‑1705, bod 274.
19 – Ú. v. ES L 1 s. 1; Mim. vyd. 08/002 s. 205.
20 – Veci A. Brünsteiner, C‑376/05, a Autohaus Hilgert, C‑377/05, pozri Ú. v. EÚ C 10, 2006, s. 8, a City Motors Groep, C‑421/05, pozri Ú. v. EÚ C 36, 2006, s. 21.
21 – Pozri najmä KILESTE, P., STAUDT, C.: Le règlement n° 1400/2002, du 31 juillet 2002, de la Commission européenne en matière de distribution automobile. Journal des Tribunaux 2003, s. 141, bod 76.
22 – Článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1400/2002 znie: „Výnimka sa uplatňuje pod podmienkou, že vertikálna dohoda uzavretá s distributérom alebo opravovňou ustanovuje, že dodávateľ, ktorý chce dohodu vypovedať, musí podať výpoveď písomne a musí v nej podrobne, objektívne a transparentne uviesť dôvody výpovede, aby sa dodávateľovi zabránilo ukončiť vertikálnu dohodu s distributérom alebo opravovňou pre postupy, ktoré sa, podľa tohto nariadenia, nemôžu obmedzovať.“
Odôvodnenie č. 9 znie: „Aby sa zabránilo dodávateľovi vypovedať dohodu, pretože distributér alebo opravovňa svojím správaním začala podporovať súťaž, napríklad aktívnym alebo pasívnym predajom zahraničným spotrebiteľom, predajom viacerých značiek (multi-branding) alebo subdodávateľským zabezpečením opráv a údržby, každá výpoveď musí mať písomnú formu a zrozumiteľne vyjadrovať dôvody, ktoré musia byť objektívne a transparentné. Navyše, aby sa posilnila nezávislosť distributérov a opravovní od dodávateľov, mali by sa stanoviť minimálne lehoty zákazu obnoviť dohody uzavreté na dobu určitú a výpovedné lehoty dohôd na dobu neurčitú.“
23 – Pozri článok 3 ods. 5, už citovaný v bode 5.
24 – Tento postoj je uvedený v liste dánskeho orgánu hospodárskej súťaže dánskemu združeniu automobilových koncesionárov, ktorý už bol skôr citovaný (v bode 17).
25 – Už citované v bode 3.
26 – Pozri analogicky najmä rozsudok z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117.
27 – Pozri body 27 až 45 vyššie.
28 – Ide najmä o to, čo je uvedené v prvej vete tohto odôvodnenia: „Článok 5 ods. 2 body 2 a 3 a článok 5 ods. 3 stanovujú minimálne podmienky pre výnimku týkajúcu sa trvania a výpovede dohody o distribúcii a servise, pretože vzhľadom na investície distribútora na zlepšenie štruktúry distribúcie a servisu zmluvných výrobkov je závislosť distribútora na dodávateľovi výrazne silnejšia v prípade dohôd uzavretých na krátku dobu alebo dohôd s krátkou výpovednou lehotou.“
29 – Rozsudok zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, body 52 a 61.
30 – Rozsudky z 18. decembra 1986, VAG France, 10/86, Zb. s. 4071, bod 16; z 5. júna 1997, VAG, C‑41/96, Zb. s. I‑3123, bod 61, a z 30. apríla 1998, Cabour, C‑230/96, Zb. s. I‑2055, bod 46.
31 – Už citované v poznámke pod čiarou 9, s. 3 a 11.
32 – Pozri najmä odôvodnenie č. 12 a nasl.
33 – Komisia implicitne vo svojej odpovedi na otázku č. 20 vo vysvetľujúcej brožúre k nariadeniu č. 1400/2002 pripustila, že: „Skončenie účinnosti nariadenia č. 1475/95 k 30. septembru 2002 a jeho nahradenie novým nariadením neznamená, že sieť musí byť de facto reorganizovaná. Výrobca automobilov sa však môže rozhodnúť, že po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia reorganizuje podstatnú časť svojej siete…“ [neoficiálny preklad]. Vo svojich písomných pripomienkach zaujala Komisia oveľa výslovnejší postoj.