NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 23. februára 2006 1(1)
Vec C‑95/04 P
British Airways plc
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
vedľajší účastník konania:
Virgin Atlantic Airways Ltd
„Odvolanie – Zneužitie dominantného postavenia na trhu (článok 82 ES) – British Airways – Dohody uzavreté s cestovnými kanceláriami – Prémie a iné zľavy v závislosti od individuálneho obratu z predaja leteniek spoločnosti British Airways“
I – Úvod
1. Táto vec sa týka konania Komisie týkajúceho sa hospodárskej súťaže v súvislosti s určitými prémiami a zľavami, ktoré poskytla britská letecká spoločnosť British Airways plc (ďalej len „spoločnosť BA“) cestovným kanceláriám v Spojenom kráľovstve v závislosti od ich obratu z predaja leteniek spoločnosti BA. V konaní Komisia dospela k záveru, že spoločnosť BA zneužila svoje dominantné postavenie na trhu (článok 82 ES) a uložila tomuto podniku peňažnú pokutu vo výške 6 800 000 eur.
2. Toto rozhodnutie Komisie zo 14. júla 1999(2) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Súd prvého stupňa rozsudkom zo 17. decembra 2003 vo veci T‑219/99(3) (ďalej len „napadnutý rozsudok“) v celom rozsahu potvrdil.
3. Súdny dvor sa teraz zaoberá odvolaním podaným spoločnosťou BA proti tomuto prvostupňovému rozsudku. V podstate je potrebné vyjasniť, za akých okolností je možné poskytovanie prémií zo strany podniku s dominantným postavením na trhu považovať za zneužitie podľa článku 82 ES.
II – Právny rámec
4. Právny rámec je v tomto prípade definovaný článkom 82 ES, ktorý znie:
„Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.
Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;
c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“
III – Skutkový stav a konanie
A – Skutkový stav
5. Tento prípad hospodárskej súťaže súvisí so sťažnosťami spoločnosti Virgin Atlantic Airways Ltd (ďalej len „spoločnosť Virgin“), konkurenta spoločnosti BA.(4) Týka sa poskytovania leteckých služieb na trhu v Spojenom kráľovstve, na ktorom bola podľa skutkových zistení Komisie dominantným nákupcom spoločnosť BA(5).
6. Na tomto trhu ponúkajú cestovné kancelárie leteckým spoločnostiam služby spočívajúce v propagovaní dopravných služieb leteckých spoločností, v pomoci cestujúcim pri výbere vhodných leteckých dopravných služieb a v prevzatí administratívnych úloh (vystavenie leteniek, prijatie platby od cestujúceho a jej prevod na leteckú spoločnosť). Ako protislužbu za tieto služby platia letecké spoločnosti cestovným kanceláriám prémie podľa obratu dosiahnutého z predaja leteniek(6).
7. Spoločnosť BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami uznanými International Air Transport Association (Medzinárodná asociácia leteckej dopravy, ďalej len „IATA“) zmluvy, ktorými sa zakladá nárok na základnú štandartnú prémiu za nimi dosiahnuté obraty z predaja leteniek spoločnosti BA. Táto prémia predstavovala od roku 1976 do 1997 9 % z tržby z medzinárodnej dopravy a 7,5 % z tržby z vnútroštátnej dopravy(7). Neskôr došlo k zjednoteniu prémie na 7 % za všetky letenky predané v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska(8).
8. Dodatočne k tomuto systému základných prémií uzatvorila spoločnosť BA s cestovnými kanceláriami uznanými IATA zmluvy, ktoré zahŕňali tri rozličné prémiové systémy: marketingové zmluvy („Marketing Agreements“), globálne zmluvy („Global Agreements“) a nakoniec systém osobitného príplatku za výsledok („Performance Reward Scheme“)(9).
9. V súvislosti s marketingovými zmluvami a globálnymi zmluvami určil Súd prvého stupňa toto(10):
„6. Prvý prémiový systém zavedený spoločnosťou BA pozostával z marketingových zmlúv, ktoré dali určitým cestovným kanceláriám uznaným IATA v Spojenom kráľovstve možnosť získať dodatočne k ich základnej prémii platby, a síce:
– príplatok za výsledok, ku ktorému boli poskytnuté aj určité osobitné prémie v súvislosti s rozsahom leteckých segmentov spoločnosti BA,
– peňažné sumy z fondu, ktoré cestovné kancelárie museli použiť na školenie svojho personálu;
– peňažné sumy z fondu na podporu podnikov, ktorý zriadila spoločnosť BA, aby zvýšila svoje príjmy, a ktorého prostriedky použili cestovné kancelárie na financovanie reklamných opatrení pre spoločnosť BA.
7. Marketingové zmluvy zaväzovali cestovné kancelárie v Spojenom kráľovstve aj k tomu, aby nezaobchádzali so spoločnosťou BA v prípade oznamovania letových časov a cien letov, ako aj produktov a brožúr menej výhodne než s každou inou leteckou spoločnosťou.
8. Marketingové zmluvy uzatvorené na dobu jedného roka boli v zásade vyhradené pre cestovné kancelárie uznané IATA v Spojenom kráľovstve s ročným obratom z predaja leteniek spoločnosti BA (ďalej len ,tržba za letenky‘) vyše 500 000 GPB. Cestovné kancelárie s tržbou za letenky nad 500 000 GBP, ale pod 10 miliónov GBP ročne mohli uzatvoriť štandartnú marketingovú zmluvu. Cestovné kancelárie, ktorých ročná tržba za letenky presahovala 10 miliónov GBP, uzatvárali individuálne dojednané marketingové zmluvy so spoločnosťou BA.
9. Systém príplatku za výsledok bol vypočítaný pohyblivo podľa objemu, o ktorý cestovná kancelária zvýšila tržby za letenky. Dodatočne k všeobecnému príplatku za výsledok vznikol v súvislosti s určitými leteckými trasami nárok na osobitnú prémiu.
10. Platenie príplatku za výsledok alebo osobitnej prémie záviselo od zvýšenia obratov z predaja prostredníctvom cestovnej kancelárie z jedného roka na nasledujúci rok. Vo všeobecnosti síce nebola uskutočnená žiadna z týchto dvoch dodatočných platieb za segmenty, ktoré boli nalietané na vnútroštátnych leteckých trasách v Spojenom kráľovstve; tieto segmenty však boli započítané na účely dosiahnutia cieľových prahových hodnôt, keďže posledné uvedené sa počítali ako globálne tržby za letenky, ktoré zahrnujú diaľkové, krátke a vnútroštátne lety.
11. Okrem marketingových zmlúv uzatvorila spoločnosť BA s troma cestovnými kanceláriami uznanými IATA druhý typ prémiového systému (ďalej len ,globálne zmluvy‘). Pre zimnú sezónu 1992/93 dohodla spoločnosť BA s troma cestovnými kanceláriami globálne podporné programy, na základe ktorých týmto kanceláriám vznikol nárok na získanie dodatočných prémií, ktorých výška bola vypočítaná podľa nárastu podielu spoločnosti BA na jej celosvetových predajoch.“
10. Pokiaľ ide o nový systém príplatku za výsledok, ktorý spoločnosť BA používala od roku 1998, Súd prvého stupňa konštatoval(11):
„14. Dňa 17. novembra 1997 zaslala spoločnosť BA všetkým cestovným kanceláriám v Spojenom kráľovstve list, v ktorom ich informovala o podrobnostiach súvisiacich s tretím typom prémiového systému pozostávajúceho z nového systému príplatku za výsledok, platného od 1. januára 1998 (Performance Reward Scheme; ďalej len ,nový systém príplatku za výsledok‘).
15. Okrem novej jednotnej prémie vo výške 7 % za všetky predané letenky v Spojenom kráľovstve mohla každá cestovná kancelária získať dodatočnú prémiu až do výšky 3 % za medzinárodné letenky a až do výšky 1 % za vnútroštátne letenky. Veľkosť variabilných prvkov za vnútroštátne a zahraničné letenky závisela od výsledku cestovnej kancelárie za predaj leteniek spoločnosti BA. Výška výsledku cestovných kancelárií bola meraná tak, že sa porovnala celková tržba za letenky spoločnosti BA, ktoré vystavila cestovná kancelária v jednom kalendárnom mesiaci, s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roku.
16. V rámci nového systému príplatku za výsledok zarobila cestovná kancelária s každým percentuálnym bodom presahujúcim hraničnú smerodajnú hodnotu výsledku tržby vo výške 95 % k svojej štandardnej prémii vo výške 7 % za medzinárodné letenky navyše variabilný prvok vo výške 0,1 %. Pri predajoch vnútroštátnych leteniek predstavoval variabilný prvok 0,1 % za zvýšenie predaja o 3 % nad hraničnú smerodajnú hodnotu vo výške 95 %. Najvyšší variabilný prvok, ktorý mohla cestovná kancelária v rámci nového systému príplatku za výsledok získať, predstavoval 3 % za medzinárodné letenky a 1 % za vnútroštátne letenky, vždy pri minimálnom výsledku tržby vo výške 125 %.
17. Pokiaľ napríklad cestovná kancelária dosiahla v určitom mesiaci výsledok vo výške 112 %, predstavoval variabilný prvok pre tento mesiac za medzinárodné letenky 1,7 % ([112 – 95] x 0,1 %) z medzinárodnej tržby za letenky [spoločnosti BA]. Variabilný prvok za vnútroštátne letenky bol pri tomto výsledku 0,5 % ([112 – 95] ÷ 3 x 0,1 %) z vnútroštátnej tržby za letenky [spoločnosti BA] za tento kalendárny mesiac. Platenie variabilných prvkov nového systému príplatku za výsledok sa uskutočňovalo v mesačných intervaloch.
18. Nový systém príplatku za výsledok mal platiť až do 31. marca 1999. Na mesiac december 1997 plánovala spoločnosť BA prechodné obdobie, v ktorom platil nový systém príplatku za výsledok popri už existujúcom systéme štandardných prémií vo výške 9 % a 7,5 % za medzinárodné a vnútroštátne letenky. Dňa 8. februára 1999 zverejnila spoločnosť BA informáciu, že túto úpravu na obdobie 1999/2000 neobnoví.“
11. Podľa vyjadrení Komisie, z ktorých Súd prvého stupňa cituje(12), je možné účinok opísaných systémov prémií objasniť takto:
„29. Vyššie popísané systémy prémií majú jednu spoločnú charakteristickú črtu. V každom prípade vedie dosiahnutie požiadaviek na zvýšenie predaja k nárastu vyplatenej prémie za všetky letenky predané cestovnou kanceláriou a nie len za tie, ktoré predala po dosiahnutí týchto požiadaviek. Dochádza tak [v systéme marketingových zmlúv] k zvýšeniu peňažnej prémie, ktorá sa vypláca cestovnej kancelárii za každú predanú letenku, a ktorá sa [podľa tejto zmluvy] bude vzťahovať na všetky predané letenky. Pri systéme príplatku za výsledok rastie vyplácaná podielová prémia za letenky, ktoré cestovná kancelária celkovo predá. Pokiaľ sa teda cestovná kancelária nachádza tesne pred dosiahnutím prahovej hodnoty pre zvýšenie sadzby prémie, môže mať predaj niekoľkých leteniek spoločnosti BA rozhodujúci vplyv na príjem cestovnej kancelárie z prémií. V opačnom prípade musí konkurent spoločnosti BA, ktorý chce cestovnú kanceláriu motivovať k tomu, aby niektoré rezervácie previedla zo spoločnosti BA na konkurenčnú leteckú spoločnosť, zaplatiť za všetky predané letenky podstatne vyššiu sadzbu prémie než spoločnosť BA, aby sa tento efekt zrušil.
30. Tento účinok systémov prémií spoločnosti BA treba znázorniť na príklade. Vychádzajme z predpokladu, že cestovná kancelária predala v referenčnom roku medzinárodné letenky za celkovo 100 000 GBP. Ak predá cestovná kancelária mesačne medzinárodné letenky spoločnosti BA v hodnote 100 000 GBP, získa základnú prémiu 7 % a „odmenu za výsledok“ vo výške 0,5 % ([100 – 95] x 0,1 %), čo znamená celkové príjmy z prémií za predané medzinárodné letenky vo výške 7 500 GBP (100 000 x [7 % + 0,5 %]). Ak predala cestovná kancelária 1 % medzinárodných leteniek v prospech konkurenta spoločnosti BA, klesne jej „odmena za výsledok“ na 0,4 % ([99 – 95] x 0,1 %) a táto znížená sadzba prémie sa použije na všetky letenky spoločnosti BA, ktoré táto cestovná kancelária predala. Jej príjmy z prémií z predaja medzinárodných leteniek spoločnosti BA tak klesnú na 7 326 GBP (99 000 x [7 % + 0,4 %]). Zníženie o 1 000 GBP pri predajoch medzinárodných leteniek spoločnosti BA znamená pokles príjmov z prémií o 174 GBP. ,Hraničnú prémiovú sadzbu‘ predstavuje výška 17,4 %. V praxi to znamená, že konkurent spoločnosti BA schopný ponúknuť lety, ktoré by nahradili cestovnej kancelárii 1 000 GBP z predajov leteniek spoločnosti BA, by musel ponúknuť prémiu 17,4 % za tieto letenky, aby odškodnil cestovnú kanceláriu za ušlú prémiu od spoločnosti BA. Aj spoločnosť BA síce musí ponúknuť túto vysokú hraničnú prémiovú sadzbu na to, aby zvýšila predaj svojich leteniek, ale konkurent na rozdiel od tejto spoločnosti je znevýhodnený tým, že túto vysokú prémiovú sadzbu musí platiť za všetky svoje rezervácie. ...
Tento účinok sa ešte zosilňuje, pokiaľ počet dotknutých leteniek predstavuje menší podiel na smerodajných hodnotách predajov leteniek spoločnosti BA cestovnou kanceláriou. Tento účinok sa zosilní, keď dotknutá cestovná kancelária okrem dodatočných prémií udelených v rámci [nového systému príplatku za výsledok] dostane aj prémie z [marketingovej zmluvy].“
B – Napadnuté rozhodnutie
12. V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatuje, že spoločnosť BA zneužila svoje dominantné postavenie na trhu služieb leteckej dopravy v Spojenom kráľovstve tým, že použila svoje systémy prémií, to znamená tak marketingové zmluvy, ako aj nový systém príplatku za výsledok(13), na cestovné kancelárie v Spojenom kráľovstve.(14)
13. Oba systémy prémií(15) predstavovali jednak finančnú motiváciu pre cestovné kancelárie, aby svoje tržby za letenky spoločnosti BA udržali alebo zvýšili a nie aby svoje služby predali jej konkurentom, pretože tieto príplatky nie sú závislé od objemu dosiahnutej tržby cestovných kancelárií za predaj leteniek spoločnosti BA v absolútnych číslach.(16) Okrem toho by sa nimi ukladali dotknutým cestovným kanceláriám rozdielne podmienky pri rovnocenných plneniach.(17) Nakoniec dospela Komisia k názoru, že zneužitie dominantného postavenia na trhu služieb leteckej dopravy spoločnosťou BA znamená narušenie hospodárskej súťaže na trhoch leteckej dopravy v Spojenom kráľovstve.(18)
14. Časť napadnutého rozhodnutia, ktorá je k dispozícii, znie:
„Článok 1
Spoločnosť British Airways Plc porušila článok 82 Zmluvy o ES tým, že pri cestovných kanceláriách, od ktorých nakupuje v Spojenom kráľovstve služby leteckej dopravy, použila systémy prémií a iné motivačné prvky, ktorých cieľom a účinkom je prostredníctvom odmeny za vernosť cestovnej kancelárie a odlišného zaobchádzania s týmito kanceláriami vylúčenie konkurentov spoločnosti British Airways z britského trhu leteckej dopravy.
Článok 2
Kvôli porušeniam uvedeným v článku 1 sa spoločnosti British Airways Plc ukladá peňažná pokuta vo výške 6,8 miliónov eur. …“
C – Konanie pred Súdom prvého stupňa
15. Proti napadnutému rozhodnutiu podala spoločnosť BA 1. októbra 1999 žalobu na Súd prvého stupňa, v ktorej navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušené a aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania. Komisia navrhuje žalobu zamietnuť a zaviazať spoločnosť BA na náhradu trov konania.
16. Uznesením z 9. februára 2001 bolo vyhovené návrhu spoločnosti Virgin na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie. Naopak, návrh spoločnosti Air France na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov spoločnosti BA bol zamietnutý.
17. Vo svojom napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa žalobu spoločnosti BA zamietol a zaviazal ju na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie a vedľajšieho účastníka konania.
18. Odvolaním, ktoré bolo doručené do kancelárie Súdneho dvora 26. februára 2004, spoločnosť BA teraz navrhuje:
– napadnutý rozsudok v celom rozsahu alebo čiastočne zrušiť,
– zrušiť alebo znížiť výšku peňažnej pokuty uloženej spoločnosti BA v takom rozsahu, aký Súdny dvor pri výkone svojej rozhodovacej činnosti považuje za primeraný,
– prijať iné opatrenie, ktoré Súdny dvor považuje za primerané.
19. Komisia navrhuje:
– odvolanie v celom rozsahu zamietnuť,
– spoločnosť BA zaviazať na náhradu trov konania.
20. Spoločnosť Virgin navrhuje:
– vyhlásiť odvolanie spoločnosti BA za neprípustné a/alebo zjavne nedôvodné a zamietnuť ho odôvodneným uznesením podľa článku 119 rokovacieho poriadku,
– subsidiárne, zamietnuť odvolanie spoločnosti BA a napadnutý rozsudok ponechať v celom rozsahu v platnosti,
– v každom prípade zaviazať spoločnosť BA na náhradu trov konania súvisiacich s odvolaním vrátane nákladov trov konania spoločnosti Virgin.
21. Súdny dvor prejednal odvolanie najprv písomne a potom, 15. decembra 2005, ústne.
IV – Posúdenie Súdnym dvorom
22. Vo svojom odvolaní sa spoločnosť BA nezaoberá všetkými témami, ktoré boli predmetom konania pred Súdom prvého stupňa, najmä nie hodnoteniami Komisie o vymedzení trhu a dominantnom postavení spoločnosti BA na trhu. Vo všetkých piatich odvolacích dôvodoch sa venuje tvrdeniam Súdu prvého stupňa o zneužití dominantného postavenia spoločnosti BA na trhu v zmysle článku 82 ES, tak ako sa uvádzajú v bodoch 227 až 300 napadnutého rozsudku.
A – Úvodné poznámky
23. Podnik s dominantným postavením na trhu podlieha v rozsahu pôsobnosti článku 82 ES určitým obmedzeniam, ktoré v takejto forme pre iné podniky neplatia. Na základe existencie podniku s dominantným postavením na trhu totiž dochádza k oslabeniu hospodárskej súťaže na dotknutom trhu.(19) Preto nesie takýto podnik bez ohľadu na príčiny jeho dominantného postavenia na trhu osobitnú zodpovednosť za to, že jeho konanie nenaruší účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.(20) Prax, ktorá by za normálnych okolností v hospodárskej súťaži nebola namietaná, môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia na trhu, pokiaľ ju uplatňuje podnik s dominantným postavením na trhu.(21)
24. Podľa ustálenej judikatúry je síce podnik s dominantným postavením na trhu oprávnený chrániť si svoje vlastné hospodárske záujmy, keď sú ohrozené, a v primeranom rozsahu môže konať tak, ako považuje v záujme ochrany svojich záujmov za správne.(22) Môže najmä využívať prostriedky normálnej hospodárskej súťaže na trhu výrobkov a služieb v zmysle hospodárskej súťaže plnení; zneužitím dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, a teda zakázané je také podnikateľské konanie ktoré sa od normálneho konania na trhu odlišuje a ktoré je spôsobilé oslabiť existujúcu hospodársku súťaž.(23) Nie každá cenová hospodárska súťaž je preto podľa článku 82 ES prípustná.(24)
25. Pokiaľ ide o zľavy a prémie, je očividné, že v jednotlivých prípadoch je veľmi ťažké nájsť hranicu medzi legitímnym konaním a zakázaným zneužitím dominantného postavenia na trhu.
26. Súdy Spoločenstva už niekoľkokrát dospeli k názoru, že určité zľavy a prémie, ktoré poskytuje podnik s dominantným postavením na trhu, môžu byť v zmysle článku 82 ES zneužitím takéhoto postavenia.(25) Najmä prostredníctvom vernostných zliav a vernostných prémií môžu byť v praxi obchodní partneri viazaní na podnik s dominantným postavením na trhu tak silne (takzvaný „vernosť podporujúci účinok“ prémií a zliav), že pre jeho konkurentov je príliš ťažké nájsť si odbyt pre svoje výrobky (takzvané „vytlačenie konkurenta“ nazývané aj „vylúčenie konkurenta“), čo v konečnom dôsledku škodí hospodárskej súťaži ako takej, a z čoho môžu vzniknúť nevýhody aj pre spotrebiteľa.
27. Sporné ale naďalej zostáva, za akých okolností je poskytnutie zliav alebo prémií od podniku s dominantným postavením na trhu zneužitím v zmysle článku 82 ES. Uvedený prípad je podnetom na bližšie osvetlenie niektorých súvisiacich otázok:
– Za akých okolností sú zľavy alebo prémie podniku s dominantným postavením na trhu vo všeobecnosti zneužitím takéhoto postavenia? (prvý odvolací dôvod)
– Je potrebné pri tom preskúmať konkrétne účinky zliav alebo prémií podniku s dominantným postavením na jeho konkurentov a spotrebiteľov? (druhý, tretí a štvrtý odvolací dôvod)
– Za akých okolností je potrebné považovať zľavy alebo prémie podniku s dominantným postavením na trhu za diskrimináciu obchodných partnerov, ktorá má za následok ich znevýhodnené postavenie v hospodárskej súťaži? (piaty odvolací dôvod)
28. V tejto súvislosti nie je vôbec dôležité, ako plánuje Komisia zabezpečiť svoju politiku hospodárskej súťaže v súvislosti s článkom 82 ES pre budúcnosť(26). Jednak môžu iné nové pohľady na uplatňovanie článku 82 ES nadobudnúť význam iba pre budúce rozhodnutia Komisie, ale nie pre právne posúdenie už prijatého rozhodnutia. A jednak sa Komisia musí aj v prípade zmeny svojej správnej praxe naďalej pohybovať v rámci, ktorý jej vymedzuje článok 82 ES vyložený Súdnym dvorom.
B – O prvom odvolacom dôvode: Všeobecné kritériá posúdenia systémov prémií
29. Prvý odvolací dôvod spoločnosti BA je v rámci odvolania najrozsiahlejší. Týka sa bodov 272 až 298 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa – tak ako pred ním už aj Komisia – dospel k zisteniu, že prémie, ktoré poskytla spoločnosť BA, mali „vernosť podporujúce“ účinky, a preto by mohli vylúčiť (vytlačiť) konkurenta z hospodárskej súťaže; navyše neboli ani hospodársky odôvodniteľné.(27)
30. V podstate sa spoločnosť BA v tomto odvolacom dôvode pýta, za akých okolností je možné považovať zľavy alebo prémie podniku s dominantným postavením na trhu vo všeobecnosti za zneužitie tohto postavenia. Tento odvolací dôvod dopĺňa druhý a štvrtý odvolací dôvod, ktoré je potrebné preskúmať následne, v ktorých sa spoločnosť BA zaoberá právnymi požiadavkami na preskúmanie účinkov takýchto zliav alebo prémií na konkurentov a spotrebiteľov.
1. Podstatné tvrdenia účastníkov konania
31. Predmetom sporu účastníkov konania je skutočnosť, či Súd prvého stupňa na uvedený prípad správne aplikoval judikatúru Súdneho dvora, najmä tú, ktorá vyplýva z rozsudkov Hoffmann-La Roche a MichelinI(28).
32. Spoločnosť BA si myslí, že sa Súd prvého stupňa dopustil právneho omylu, pretože jej systémy prémií posúdil podľa nesprávneho kritéria. Súd prvého stupňa nerozlišuje pri svojom preskúmaní „podpory vernosti“ medzi vernosťou zákazníkov, ktorá sa zabezpečuje vylúčením konkurenta z hospodárskej súťaže zneužitím svojho postavenia, a vernosťou zákazníkov, ktorá vyplýva z legitímnej cenovej hospodárskej súťaže. K podstate legitímnej cenovej hospodárskej súťaže patrí fakt, že podnik musí mať možnosť slobodne priznať svojim zmluvným partnerom vyššie zľavy než jeho konkurenti. Kritériá, ktoré stanovil Súd prvého stupňa, vedú podľa spoločnosti BA k výraznej právnej neistote o rozsahu povolenej cenovej hospodárskej súťaže a pôsobia odstrašujúco na podniky; preto obmedzujú zásadný účel práva hospodárskej súťaže Spoločenstva.
33. Podľa názoru spoločnosti BA mal Súd prvého stupňa v tomto prípade aplikovať článok 82 druhý odsek písm. b) ES a preskúmať, či spoločnosť BA skutočne obmedzila odbytové možnosti svojich konkurentov a či tým spotrebiteľom vznikla škoda. Podľa nej predpokladom takéhoto obmedzenia odbytových možností konkurentov je viac než len samotné poskytovanie veľkorysých prémií. Do úvahy prichádza vlastne iba v dvoch skupinách prípadov, ktoré sa ale uvedeného prípadu netýkajú:
– jednak v prípadoch, keď závisí poskytovanie prémií od toho, či príjemca prémií vykonáva činnosť výlučne alebo prevažne pre podnik s dominantným postavením na trhu, resp. prijíma jeho dodávky(29), a
– jednak v prípadoch, keď sa príjemca prémií nemôže slobodne rozhodnúť medzi podnikom s dominantným postavením na trhu a jeho konkurentmi, napríklad z dôvodu, že môže očakávať zisky, iba ak bude v prevažnej miere obchodne viazaný na takýto podnik, alebo z dôvodu, že takýto podnik realizuje nekalú cenovú hospodársku súťaž („predatory pricing“) a jeho konkurenti nemôžu takémuto tlaku čeliť.
34. Komisia a spoločnosť Virgin zastávajú naproti tomu zhodné stanovisko, že kritériá ktoré stanovil Súd prvého stupňa, sú výstižné a v súlade s doterajšou judikatúrou. Pri svojom preskúmaní sa Súd prvého stupňa nedopustil právneho omylu. Spoločnosť Virgin si okrem toho myslí, že názor spoločnosti BA o článku 82 ES by v prípade jej úspechu viedol k zmene judikatúry, ktorej rozsah by bol porovnateľný s rozsahom zmeny v rozsudku Keck a Mithouard(30).
2. Posúdenie
35. Pokiaľ ide o názor spoločnosti BA, že chýba orientácia na kritériá článku 82 druhého odseku písm. b) ES, postačuje konštatovanie, že toto ustanovenie predstavuje iba príklad zneužitia dominantného postavenia na trhu.(31) Zľavy a prémie podniku s dominantným postavením na trhu môžu byť v rozpore s článkom 82 ES aj vtedy, keď nespĺňajú žiadny z príkladov uvedených v druhom odseku.(32) Preto nie je možné tvrdiť, že sa Súd prvého stupňa dopustil právneho omylu.
36. Aj obsahovo sa Súd prvého stupňa pri posúdení právnej situácie, ako sa vykladá v doterajšej judikatúre Súdneho dvora, nedopustil nijakého omylu.
a) Neexistencia taxatívne vymedzených skupín prípadov zneužívania zliav a prémií
37. Je zrejmé, že Súdny dvor dospel v oboch rozsudkoch uvádzaných spoločnosťou BA k názoru, že zľavy a prémie, ktoré poskytli dva podniky s dominantným postavením na trhu, mali charakter zneužitia.
38. Napríklad Hoffmann-La Roche sa týkal zliav, ktorých poskytovanie bolo väčšinou výslovne viazané na podmienku, že zmluvný partner počas referenčnej doby, spravidla jednoročnej alebo polročnej, pokrýva svoju celkovú alebo podstatnú časť potreby určitých vitamínov dodávkami od spoločnosti Hoffmann-La Roche(33). Takýto systém zliav považoval Súdny dvor za zneužitie dominantného postavenia na trhu(34) a uviedol, že „poskytovanie takých vernostných zliav, ktoré majú za následok, že odberatelia sa orientujú výlučne na spoluprácu s podnikom s dominantným postavením na trhu,… nie je zlučiteľné s cieľom neskreslenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu“(35).
39. Aj vo veci Michelin I dospel Súdny dvor k záveru, že došlo k zneužitiu dominantného postavenia na trhu.(36) Na rozdiel od veci Hoffmann-La Roche neboli síce zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu povinní kryť svoju potrebu výlučne alebo z určitej časti dodávkami tohto podniku.(37) Variabilné ročné zľavy poskytované spoločnosťou Michelin však boli „cieľovými zľavami“: aby ich mohli získať, museli zmluvní partneri spoločnosti Michelin splniť individualizované predajné ciele. Tieto predajné ciele sa orientovali na obrat, ktorý dosiahli konkrétni zmluvní partneri pri predaji pneumatík Michelin v predchádzajúcom roku.(38) Okrem toho sa prípad Michelin I vyznačoval celým zväzkom faktorov, ktoré v konečnom dôsledku doviedli Súdny dvor k záveru, že systém zliav zavedený spoločnosťou Michelin predstavuje zneužitie dominantného postavenia na trhu. Základom sporného systému zliav bola najmä „pomerne dlhá referenčná doba“ jedného roka(39), spôsob fungovania systému bol pre zmluvných partnerov neprehľadný, a odstupy medzi podielmi na trhu spoločnosti Michelin a jeho najdôležitejšími konkurentmi boli veľké.
40. Na rozdiel od názoru spoločnosti BA sa však z týchto rozsudkov nedajú odvodiť žiadne taxatívne vymedzené skupiny prípadov zneužívajúcich systémov prémií a zliav. V žiadnom prípade nie je možné z uvedených rozsudkov vyvodiť, že iba v bližšie označených prípadoch v týchto rozsudkoch môže dôjsť k zneužitiu dominantného postavenia na trhu zo strany podniku poskytujúceho prémie a zľavy. Tým by sa totiž poprelo, že jednotlivé hospodárske odvetvia a trhy sa môžu od seba veľmi odlišovať, a okrem toho hospodárske podmienky podliehajú permanentnej zmene, ktorá môže priniesť so sebou aj nové obchodné praktiky.
41. V oveľa väčšej miere sú rozhodujúce základné zásady, ktorými sa doterajšia judikatúra Súdneho dvora riadila a ktoré sa dajú preniesť aj na uvedený prípad.
42. Podľa toho je potrebné preskúmať, či môžu zľavy a prémie poskytnuté podnikom s dominantným postavením na trhu spôsobiť vytlačenie konkurenta z hospodárskej súťaže, to znamená, či sú spôsobilé konkurentom podniku s dominantným postavením na trhu sťažiť alebo dokonca znemožniť prístup na trh a zmluvným partnerom tohto podniku sťažiť alebo dokonca znemožniť výber medzi viacerými zdrojmi dodávok alebo obchodnými partnermi; ďalej treba preskúmať, či pre poskytnuté zľavy a prémie existuje z ekonomického hľadiskaobjektívne odôvodnenie(40).
43. Otázka objektívneho ekonomického odôvodnenia sa nesporne môže stať dôležitou, iba keď sa poskytujú zľavy a prémie spôsobilé vytlačiť konkurenta z hospodárskej súťaže. V každom prípade je cieľom oboch krokov preskúmania odlíšiť protiprávne zneužitie od legitímneho konania, a tým zabezpečiť, aby legitímna cenová hospodárska súťaž nestroskotala na článku 82 ES.
b) Prvý krok preskúmania: Účinok vytlačenia
44. Súd prvého stupňa správne vychádzal najprv z predpokladu, že porušiť článok 82 ES môžu aj také systémy zliav, ktoré sa na rozdiel od prípadu Hoffmann-La Roche neviažu na podmienku výlučnosti, to znamená, v ktorých sa od príslušného zmluvného partnera neočakáva, že svoju potrebu pokryje výlučne alebo z určitej časti z dodávok podniku s dominantným postavením, resp. že svoje vlastné plnenia poskytne výlučne alebo z určitej časti podniku s dominantným postavením na trhu(41). K vytlačeniu konkurenta z hospodárskej súťaže spôsobenému systémom zliav a prémií môže totiž dôjsť aj pri absencii takejto podmienenej súvislosti v dôsledku ostatných okolností konkrétneho prípadu(42). Na rozdiel od toho, čo si myslí spoločnosť BA, nie je rozhodujúce, či zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu môžu vôbec ešte slobodne voliť medzi rozličnými odberateľskými zdrojmi. Článok 82 ES sa totiž v žiadnom prípade neuplatňuje až vtedy, keď už na trhu neexistuje prakticky žiadna hospodárska súťaž. Zmyslom a účelom článku 82 ES je takisto ochrana ešte existujúcej hospodárskej súťaže na trhu, ktorá je prítomnosťou podniku s dominantným postavením na trhu oslabená(43). Tomu zodpovedá aj širší rozsah pôsobnosti tohto predpisu, ktorý presahuje druhú skupinu prípadov vytvorenú spoločnosťou BA.(44)
45. Či je teda možné konštatovať, že vplyvom zliav a prémií poskytovaných podnikom s dominantným postavením na trhu došlo k vytlačeniu konkurenta z hospodárskej súťaže, závisí od posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu.(45) Táto súvislosť s okolnosťami konkrétneho prípadu zároveň garantuje, že nebudú zahrnuté žiadne zľavy a prémie, ktoré by bolo možné na príslušnom trhu považovať za súčasť legitímnej cenovej hospodárskej súťaže.
46. Východiskovým bodom preskúmania sú príslušné kritériá a spôsoby poskytovania zliav a prémií.(46) Okrem toho je potrebné preskúmať, či je systém sporných zliav a prémií v celom svojom rozsahu spôsobilý sťažiť alebo dokonca celkom znemožniť konkurentom podniku s dominantným postavením prístup na trh a zmluvným partnerom podniku s dominantným postavením na trhu výber medzi viacerými odberateľskými zdrojmi.(47)
47. Aj keď judikatúra nemôže definovať nijaké taxatívne skupiny prípadov zliav a prémií s účinkami vytlačenia, môže predsa podať záchytné body, kedy takýto účinok v normálnom prípade nastane. V tomto smere sú dôležité najmä tri hľadiská, z ktorých podľa judikatúry môže vyplývať, že zľavy alebo prémie poskytnuté podnikom s dominantným postavením na trhu nie sú iba prejavom osobitne výhodnej ponuky na trhu.
48. Po prvé, účinok vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže môžu mať všetky zľavy a prémie, ktorých poskytnutie sa viaže na splnenie individuálne definovaných odberových cieľov („cieľové zľavy“ alebo „cieľové prémie“).(48) Ak sa napríklad zmluvnému partnerovi sľubuje zľavu alebo prémia v prípade, že docieli s výrobkami podniku s dominantným postavením na trhu v porovnaní s rovnakou dobou predchádzajúceho roka počas určitej referenčnej doby(49) rovnaký alebo dokonca vyšší obrat, môže sa tak pre neho stať čo i len čiastočný prechod k výrobkom konkurenta menej atraktívny. Podnik s dominantným postavením na trhu môže týmto spôsobom vyvíjať tlak na zmluvného partnera a zároveň ho tým na seba viazať. Tým si môže upevniť svoje postavenie na trhu a prípadne ho ešte posilniť.(50)
49. Systémy prémií používané spoločnosťou BA boli podľa konštatovania Súdu prvého stupňa postavené na takýchto individuálnych odberateľských cieľoch, boli však predsa len závislé od vývoja obratov z predaja leteniek spoločnosti BA, ktoré dosiahli príslušné cestovné kancelárie v určitej dobe.(51)
50. Po druhé, viazanie zmluvných partnerov na podnik s dominantným postavením na trhu a na nich vyvíjaný tlak je spravidla zvlášť silný, pokiaľ sa zľava alebo prémia nevzťahuje iba na príslušný nárast obratu v referenčnej dobe, ale sa vzťahuje spätne na celkový objem obratu dosiahnutý zmluvným partnerom za príslušnú dobu s výrobkami podniku s dominantným postavením na trhu. Týmto spôsobom môžu totiž mať už aj pomerne malé zmeny v obrate z predaja výrobkov dominantnej firmy bez ohľadu na to, či smerom nahor alebo nadol, nepomerne veľké účinky na príslušného zmluvného partnera. Pokiaľ napríklad odoberie zmluvný partner iba o niečo menej výrobkov podniku s dominantným postavením v porovnaní s rovnakou dobou predchádzajúceho roka, tak už podlieha riziku, že nebude môcť získať zľavu alebo prémiu alebo v každom prípade bude môcť získať iba nižšiu zľavu alebo nižšiu prémiu. Pokiaľ by naopak odobral iba o niečo viac takýchto výrobkov v porovnaní s rovnakou dobou predchádzajúceho roka, môže profitovať z vyššej zľavy alebo prémie, a to aj spätne za svoj celkový rozsah obratu z predaja týchto výrobkov, a nie len pre budúcnosť v súvislosti s dodatočne odobratými výrobkami.(52) Týmto spôsobom si nemôže byť zmluvný partner počas referenčnej doby istý, aký bude na konci jeho reálny nárast zisku z výrobkov podniku s dominantným postavením na trhu; toto je silná motivácia pre neho, aby ani čiastočne neprešiel ku konkurencii.
51. Toto isté konštatoval Súd prvého stupňa aj v tomto prípade v súvislosti s systémami prémií spoločnosti BA. Tak sa najvýhodnejšie sadzby prémií vzťahujú spätne na všetky letenky spoločnosti BA predané príslušnou cestovnou kanceláriou a nie len na tie, ktoré boli predané po dosiahnutí cieľového obratu; pre príjmy z prémií cestovnej kancelárie v celom ich rozsahu mohlo teda mať rozhodujúci význam, či po dosiahnutí určitého obratu táto kancelária predala alebo nepredala aj keď len relatívne malý počet ďalších leteniek spoločnosti BA(53). Presne z toho vychádza Súd prvého stupňa, keď poukazuje na „veľmi citeľný účinok v okrajovej zóne“ systémov prémií a zdôrazňuje rozhodujúce účinky na sadzby príplatku za výsledok, ktoré by mohli vyvolať nepatrný pokles obratu z predaja leteniek spoločnosti BA cestovnou kanceláriou(54). Či bolo v tejto súvislosti zmysluplné postaviť obávanú nevýhodnú prémiovú sadzbu na rovnakú úroveň s „potrestaním“, môže zostať nerozhodnuté; nezávisle od voľby slov je jasné, čo chcel Súd prvého stupňa vyjadriť: čo len nepatrný pokles obratu z predaja leteniek spoločnosti BA môže podľa názoru Súdu prvého stupňa pre cestovnú kanceláriu znamenať citeľné finančné straty a tým jej môže byť účinne znemožnené prejsť ku konkurencii.
52. Po tretie, pre konkurenta podniku s dominantným postavením na trhu je veľmi ťažké ponúknuť vyššie zľavy a prémie, aké vyplývajú z celkového objemu obratu. Na základe zreteľne vyššieho podielu na trhu je totiž podnik s dominantným postavením pre konkurenta spravidla obchodným partnerom, ktorého nemožno obísť.(55) Spravidla aj zľavy a prémie závislé od celkového obratu, ktoré poskytuje podnik s dominantným postavením na trhu, majú v absolútnych číslach väčší význam, než by mohli mať v bežnom prípade veľkorysejšie ponuky konkurencie. Aby teda dosiahli prechod zmluvných partnerov na svoju stranu alebo od nich v každom prípade získali dostatočný rozsah zákaziek, musia konkurenti podniku s dominantným postavením ponúknuť nerovnako vysoké zľavy alebo prémie(56), čo je aj pre rovnako efektívnych konkurentov často nehospodárne.
53. Aj v tomto prípade bol podľa posúdenia Súdu prvého stupňa podiel spoločnosti BA na trhu výrazne vyšší než podiely jeho piatich hlavných konkurentov v Spojenom kráľovstve; títo konkurenti preto neboli schopní ponúknuť cestovným kanceláriám rovnaké výhody ako spoločnosť BA.(57)
54. Z tohto hľadiska sa Súd prvého stupňa pohyboval v rámci doterajšej judikatúry a prijal za normálnych okolností potrebné konštatovania, keď preskúmal účinok vytlačenia (vylúčenia) systémov prémií použitých spoločnosťou BA.
55. Pokiaľ ide o posúdenie zistených daností trhu a situácie v hospodárskej súťaži, nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní nahradiť svojím hodnotením posúdenie Súdu prvého stupňa. Odhliadnuc od možného skreslenia skutočností alebo dôkazných prostriedkov, ktoré v tomto prípade nebolo uplatňované, nejde totiž o žiadne právne otázky, na ktoré sa obmedzuje výlučne odvolacie konanie (článok 225 ods. 1 ES a článok 58 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora).(58) Námietka spoločnosti BA, že jej konkurenti boli finančne schopní ponúknuť cestovným kanceláriám konkurenčné protinávrhy, je preto nerelevantná. Rovnako to platí aj pre tvrdenia spoločnosti BA, že Súd prvého stupňa precenil „veľmi citeľný účinok [systému prémií] v okrajovej zóne“. Týmto spôsobom spochybňuje spoločnosť BA v konečnom dôsledku posúdenie skutočností alebo dôkazov Súdom prvého stupňa v prvostupňovom konaní, čo v odvolacom konaní nie je prípustné.
c) Druhý krok preskúmania: Objektívne ekonomické odôvodnenie
56. Správne sa Súd prvého stupňa následne po preskúmaní účinku vytlačenia (vylúčenia) konkurenta z hospodárskej súťaže venuje otázke, či je možné spoločnosťou BA používaný systém prémií objektívne ekonomicky odôvodniť.
57. Nie všetky zľavy a prémie, ktoré poskytuje podnik s dominantným postavením na trhu svojim zmluvným partnerom a ktoré majú účinok vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže, sú nevyhnutne zneužívajúce, a preto podľa článku 82 ES zakázané. Podľa ustálenej judikatúry sa oveľa skôr považujú za zneužívajúce len také zľavy a prémie, ktoré nesúvisia s odôvodniteľným hospodárskym plnením.(59) Naopak, ak je zreteľné objektívne ekonomické odôvodnenie zliav alebo prémií, tak ich napriek ich účinku vytlačenia nemožno považovať za zneužívajúce.
58. Na objasnenie rozdielu medzi objektívne ekonomickým odôvodnenými a zneužívajúcimi zľavami, resp. prémiami sa často porovnávajú množstevné a vernostné zľavy(60). V tejto súvislosti uvádza Súdny dvor v rozsudku Hoffmann-La Roche(61) toto: „Na rozdiel od množstevných zliav, ktoré závisia výlučne od rozsahu nákupov uskutočnených u príslušného výrobcu, slúži vernostná zľava na to, aby zdržal zákazníkov prostredníctvom poskytnutia finančnej výhody od odoberania výrobkov od konkurenčných výrobcov.“ Ako charakteristický znak hospodársky odôvodniteľnej množstevnej zľavy vidí Súdny dvor v tom istom rozsudku to, že sa poskytuje na objektívne stanovené a pre všetkých odberateľov platné množstvá, a že na rozdiel od cieľovej zľavy pre ne nie sú rozhodujúce cieľové obraty podmienené zmluvným partnerom a jeho schopnosťou odberu.(62)
59. Nezávisle od používania pojmov „množstevná zľava“ a „vernostná zľava“ je však potrebné posúdiť otázku hospodárskeho odôvodnenia takýchto zliav a prémií vždy na základe všetkých okolností jednotlivého prípadu. Rozhodujúce je, či môže byť vyrovnaný alebo dokonca prekonaný nepriaznivý účinok vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže prostredníctvom zliav alebo prémií na základe výhod hospodárnosti, ktoré zjavne slúžia aj spotrebiteľovi.(63) Takže v konečnom dôsledku to závisí od posúdenia a porovnania vzájomných výhod a nevýhod pre hospodársku súťaž a spotrebiteľa. Pokiaľ nie je účinok vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže spôsobený systémom prémií alebo zliav podniku s dominantným postavením na trhu v zjavnej súvislosti s výhodami pre hospodársku súťaž a spotrebiteľa alebo ak je neprimeraný k tomu, čo je potrebné na dosiahnutie takýchto výhod, musí sa tento systém prémií alebo zliav považovať za zneužívajúci.
60. Napríklad zľava súvisiaca s objektívnymi množstvami odberu, ktoré platia pre všetkých zmluvných partnerov v rovnakej miere, je v bežnom prípade možné odôvodniť ušetrením nákladov, ktoré môže výrobca pri výrobe väčšieho množstva docieliť.(64) Iný prípad predstavuje spravidla zľava, ktorá závisí od dosiahnutia individuálne definovaných cieľových obratov zo strany daného zmluvného partnera a ktorá primárne smeruje k viazaniu tohto partnera na podnik s dominantným postavením na trhu, ako aj k zabráneniu jeho prechodu ku konkurenčnému podniku.
61. V uvedenom prípade Súd prvého stupňa výstižne vychádzal z kritérií, ktoré sa dajú odvodiť z doterajšej judikatúry. Venoval sa podrobne hospodárskemu odôvodneniu systémov prémií používaných spoločnosťou BA.(65) Oprávnene sa pritom neobmedzil iba na schematické začlenenie týchto systémov medzi množstevné alebo vernostné zľavy, ale zaujal aj súhrnné stanovisko k tvrdeniam spoločnosti BA, najmä k významu fixných nákladov a využitia kapacít v leteckej doprave. Na základe svojho zhodnotenia okolností konkrétneho prípadu dospel Súd prvého stupňa k záveru, že prémie poskytované spoločnosťou BA neboli hospodársky odôvodnené.
62. V tejto súvislosti je opätovne potrebné poukázať na to, že nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej súťaži nahradiť posúdenie Súdu prvého stupňa. Najmä opätovné výklady spoločnosti BA významu fixných nákladov a využitia kapacít v leteckej doprave sú preto nepodstatné. Totiž týmto spôsobom spoločnosť BA spochybňuje v konečnom dôsledku posúdenie skutočností a dôkazov Súdu prvého stupňa v prvoinštančnom konaní, čo nie je v odvolacom konaní prípustné(66).
d) Čiastkový záver
63. Súd prvého stupňa sa tým pri preskúmaní systému prémií poskytovaných spoločnosťou BA v súvislosti so stanovenými kritériami nedopustil nijakého právneho omylu. V dôsledku uvedeného treba prvý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
C – K druhému odvolaciemu dôvodu: Účinky systémov prémií na účastníkov hospodárskej súťaže
64. Druhý odvolací dôvod spoločnosti BA úzko súvisí s prvým. Vzťahuje sa na body 293 až 298 napadnutého rozsudku a opätovne sa týka konštatovaní Súdu prvého stupňa o účinkoch systémov prémií používaných spoločnosťou BA. V nich Súd prvého stupňa vychádza z toho, že nebolo potrebné preukázať konkrétny účinok systémov prémií na dotknuté trhy(67); v každom prípade však boli systémy prémií v uvedenom prípade zjavne spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž na britskom trhu so službami sprostredkovania leteckej dopravy a v leteckej doprave a Komisia takýto účinok aj konkrétne preukázala.(68)
1. Podstatné tvrdenia účastníkov konania
65. Spoločnosť BA je presvedčená, že Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že článok 82 ES vyžaduje preskúmanie účinkov systémov prémií na trh. Každopádne bola argumentácia Súdu prvého stupňa v tomto ohľade neúplná a rozporná. Súdu prvého stupňa jednak stačilo ako dôkaz účinku obmedzenia hospodárskej súťaže spôsobeného systémami prémií skutočnosť, že konanie podniku s dominantným postavením na trhu „môže mať takýto účinok na základe jeho druhu alebo spôsobilosti“(69). Na druhej strane zo samotnej skutočnosti, že 85 % leteniek v Spojenom kráľovstve v danej dobe bolo predaných cestovnými kanceláriami, dochádza Súd prvého stupňa k záveru, že systémy prémií používané spoločnosťou BA sa svojím účinkom vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže „vôbec [nemohli] vyhnúť tomuto efektu“(70). Okrem toho považuje skutočný vznik efektu systémov prémií, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, za bezvýznamný. A nakoniec prehliadol dôkazy opaku, z ktorých vyplýva, že systémy prémií spoločnosti BA nemali žiadny podstatný účinok vytlačenia jej konkurentov z hospodárskej súťaže: podiel spoločnosti BA na trhu v danom období poklesol, zatiaľ čo súčasne podiely jej konkurentov na trhu stúpli.
66. Spoločnosť Virgin považuje tento odvolací dôvod za neprípustný, Komisia za nedôvodný.
2. Posúdenie
67. Hlavná časť druhého odvolacieho dôvodu spoločnosti BA sa zaoberá otázkou, či domnienka zneužitia podľa článku 82 ES predpokladá, že budú preukázané aj skutočné a podstatné účinky konania podniku s dominantným postavením na trhu voči jeho konkurentom. Pritom ide o právnu otázku, ktorej položenie je v rámci odvolacieho konania prípustné.
68. Východiskom týchto úvah by mal byť ochranný účel článku 82 ES. Predpis je súčasťou systému, ktorý má chrániť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu pred narušením hospodárskej súťaže (článok 3 ods. 1 písm. g) ES). V tejto súvislosti účelom článku 82 ES, ako aj ostatných pravidiel hospodárskej súťaže je nielen, a ani nie v prvom rade, ochrana priamych záujmov jednotlivých účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej (ako inštitútu), ktorá je už aj bez toho oslabená prítomnosťou podniku s dominantným postavením na trhu.(71) Nepriamo sa týmto spôsobom chráni aj spotrebiteľ.(72) Totiž tam, kde sa obmedzuje hospodárska súťaž, musí sa obávať nevýhod aj spotrebiteľ.
69. Konanie podniku s dominantným postavením na trhu teda nie je zneužitím v zmysle článku 82 ES až vtedy, keď má konkrétne účinky na jednotlivých účastníkov, či už konkurentov, alebo spotrebiteľov. Skôr už aj konanie podniku s dominantným postavením na trhu, ktoré je v rozpore s cieľom ochrany hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, je zneužitím (článok 3 ods. 1 písm. g) ES).(73) Totiž podnik s dominantným postavením na trhu má, ako už bolo uvedené, osobitnú zodpovednosť za to, že jeho konanie neobmedzí účinnú a nenarušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.(74)
70. Výstižne preto spoločnosť BA sama uvádza(75), že nie je potrebné preukázať v každom prípade skutočné účinky systému zliav alebo prémií, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Úsilie, ktoré by museli vynaložiť príslušné úrady, súdy a prípadne súkromní žalobcovia, aby mohli hoci len náznakom uviesť takýto dôkaz, by bolo v mnohých prípadoch úplne neprimerané.
71. Oveľa viac je potrebné preukázať spôsobilosť príslušného konania byť prekážkou zachovania ešte existujúcej hospodárskej súťaže na trhu alebo jeho vývoja inými prostriedkami než hospodárskou súťažou a tým poškodiť cieľ účinnej a nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. V súvislosti s zľavami a prémiami podniku s dominantným postavením na trhu je potrebné preukázať, že sú spôsobilé(76) sťažiť alebo dokonca znemožniť konkurentom podniku s dominantným postavením na trhu prístup na trh a jeho zmluvným partnerom voľbu medzi viacerými odberateľskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi.(77)
72. Pritom je potrebné posúdiť, ako je už uvedené v prvom odvolacom dôvode(78), vždy všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Z týchto okolností, najmä z kritérií a modalít na poskytnutie zliav a prémií, ako aj z určitých trhových daností totiž môže vyplynúť, že konanie podniku s dominantným postavením na trhu vôbec nebolo spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž na dotknutom trhu.
73. Povedané inými slovami, záleží na tom, či sú zľavy alebo prémie poskytované podnikom s dominantným postavením na trhu nielen abstraktne, ale aj konkrétne spôsobilé sťažiť alebo dokonca znemožniť konkurentom podniku s dominantným postavením prístup na trh a jeho zmluvným partnerom voľbu medzi viacerými odberateľskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi.
74. Skutočnosť, či naproti tomu došlo k efektu zneužívajúcich cenových praktík podniku s dominantným postavením, ktorý smeruje proti pravidlám hospodárskej súťaže, formou obmedzenia alebo dokonca úplného vyradenia jeho konkurentov, môže byť dôležitá v každom prípade pri výpočte výšky peňažnej pokuty, ktorú je potrebné uložiť(79). Spoločnosť BA v uvedenom odvolacom konaní však nevytýka Súdu prvého stupňa právny omyl pri výpočte peňažnej pokuty.
75. Súd prvého stupňa v uvedenom prípade správne vychádzal zo zásad uvádzaných vyššie v bodoch 67 až 73 a uspokojil sa právom s dôkazom, že zneužívajúce konanie podniku s dominantným postavením na trhu „vo svojej podstate obmedzuje hospodársku súťaž alebo, inak povedané, že na základe svojho druhu alebo spôsobilosti taký účinok môže mať.“(80)
76. Kritika, ktorú vyjadrila spoločnosť BA v súvislosti s vysvetľujúcim poukazom Súdu prvého stupňa na „druh a spôsobilosť“ konania, nie je opodstatnená. Príliš sa obmedzuje na doslovné znenie jednej časti rozsudku a okrem toho spočíva na čisto sémantickej špekulácii, totiž na rozdieloch medzi „druhom“ a „spôsobilosťou“, resp. – v smerodajnom anglickom znení napadnutého rozsudku – medzi výrazmi „capable of having“ a „likely to have“. Samotné kritérium, ktoré Súd prvého stupňa v uvedenom prípade použil, vychádza totiž z formulácie „tends to restrict competition“, o ktorú sa už oprel Súd prvého stupňa najmä v rozsudku Michelin I(81).
77. Pokiaľ ide okrem toho o niektoré iné časti napadnutého rozsudku, je jasné, že Súd prvého stupňa v uvedenom prípade nezostal pri čisto abstraktnom preskúmaní systémov prémií používaných spoločnosťou BA, ale posúdil aj celkom konkrétne ich spôsobilosť obmedziť hospodársku súťaž, na základe okolností daného prípadu. Osobitne Súd prvého stupňa zohľadnil konkrétne danosti trhu, napríklad vývoj podielov spoločnosti BA na trhu a jej konkurentov a skutočnosť, že v referenčnej dobe bolo 85 % všetkých predaných leteniek v Spojenom kráľovstve predaných cestovnými kanceláriami.(82)
78. Celkovo teda Súd prvého stupňa správne posúdil právne požiadavky súvisiace s preukázaním spôsobilosti obmedziť hospodársku súťaž konaním podniku s dominantným postavením. Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je teda prípustná, ale nedôvodná.
79. Svojím ďalším tvrdením k druhému odvolaciemu dôvodu v podstate spoločnosť BA tvrdí, že Súd prvého stupňa nedostatočne posúdil opačné dôkazy, akým je aj pokles podielu na trhu spoločnosti BA, z ktorého vyplýva neexistencia účinkov jej prémií na účastníkov hospodárskej súťaže. Okrem toho Súd prvého stupňa oprel svoje argumenty neprávom o okolnosť, že v referenčnej dobe bolo 85 % všetkých predaných leteniek v Spojenom kráľovstve predaných cestovnými kanceláriami.
80. V tejto veci postačí poznámka, že nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej súťaži nahradiť posúdenie Súdu prvého stupňa. Totiž posúdenie skutočností a dôkazov – s výhradou ich skreslenia, ktoré v tomto prípade nebolo uplatňované – je výlučne úlohou Súdu prvého stupňa a nemôže byť spochybnené odvolaním.(83) Pokiaľ Súd prvého stupňa zistil alebo posúdil skutočnosti, Súdny dvor je podľa článku 225 ES oprávnený vykonať iba kontrolu právnej kvalifikácie týchto skutočností a právnych následkov, ktoré z nich Súd prvého stupňa odvodil.(84)
81. Otázka, či systémy prémií, ktoré používa spoločnosť BA, boli v súvislosti s účasťou cestovných kancelárií na odbyte 85 % všetkých leteniek spôsobilé vytlačiť konkurenta z hospodárskej súťaže, patrí rovnako k posúdeniu konkrétnych daností trhu, ako aj závery, ktoré vyvodil Súd prvého stupňa z poklesu podielu na trhu spoločnosti BA v referenčnej dobe. Takto postavené úvahy Súdu prvého stupňa sa netýkajú právnej kvalifikácie konania spoločnosti BA ako zneužívajúceho, ale týkajú sa predbežnej otázky skutočného druhu pre túto kvalifikáciu.
82. Táto časť tvrdenia druhého odvolacieho dôvodu spoločnosti BA je už neprípustná.
83. Inak by to bolo vtedy, ak by Súd prvého stupňa vo svojich výkladoch o poklese podielu na trhu spoločnosti BA očividne porušil základné zásady. Totiž námietka takéhoto porušenia musí byť v odvolacom konaní podobne ako námietka sfalšovania skutočností alebo dôkazných prostriedkov prípustná. Aj keď by sa však tvrdenie spoločnosti BA dalo vykladať v tomto zmysle, bolo by v každom prípade nedôvodné. Ako Súd prvého stupňa výstižne uvádza(85), nie je prinajmenšom vylúčené, že by bez systémov prémií spoločnosti BA podiely jej konkurentov na trhu stúpli ešte výraznejšie. Zistený pokles podielu spoločnosti BA na trhu teda nie je bezpodmienečne indíciou neúčinnosti jej systémov prémií.
84. Preto je potrebné druhý odvolací dôvod v celku zamietnuť.
D – O treťom odvolacom dôvode: Škoda spôsobená spotrebiteľovi v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES
85. Aj tretí odvolací dôvod spoločnosti BA je úzko spojený s prvým dôvodom. Spoločnosť BA v ňom vyčíta Súdu prvého stupňa, že sa dopustil právneho omylu, pretože nepreskúmal, či postup spoločnosti BA spôsobil spotrebiteľom škodu v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES.
86. Ako už bolo uvedené(86), článok 82 ES je nielen, ani nie v prvom rade, určený na to, aby chránil priame záujmy jednotlivých účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj aby chránil štruktúru trhu a tým hospodársku súťaž ako takú (ako inštitút), ktorá je už aj tak oslabená prítomnosťou podniku s dominantným postavením na trhu. Tomu zodpovedajúco sa článok 82 ES aplikuje nie len na tie druhy konaní, ktorými môže vzniknúť spotrebiteľom priama škoda, ale aj na také konania, ktoré ich nepriamo znevýhodňujú tým, že obmedzujú účinnú hospodársku súťaž v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) ES.(87)
87. Postačuje teda už dôkaz, že systém zliav alebo prémií podniku s dominantným postavením je spôsobilý sťažiť alebo znemožniť jeho konkurentom prístup na trh a jeho zmluvným partnerom voľbu medzi viacerými odberateľskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi, okrem prípadu, že by na to existovalo objektívne ekonomické odôvodnenie. V prípade takéhoto obmedzenia existujúcej hospodárskej súťaže je možné predpokladať, že budú nepriamo znevýhodnení aj spotrebitelia.
88. Skutočnosť, že sa v článku 82 druhom odseku písm. b) ES hovorí výslovne o obmedzení výroby, odbytu alebo technického vývoja na úkor spotrebiteľov, nie je prekážkou. Totiž v tomto ustanovení ide iba o príklad zneužitia dominantného postavenia na trhu(88), z ktorého v uvedenom prípade nevychádzala ani Komisia, ani Súd prvého stupňa. Zľavy a prémie podniku s dominantným postavením by mohli byť v rozpore s článkom 82 ES aj vtedy, keď nespĺňajú žiadny z príkladov uvedených v druhom odseku(89).
89. Aj keby sa v prípade, akým je tento prípad, použil článok 82 druhý odsek písm. b) ES, pre domnienku škody vzniknutej spotrebiteľom by postačoval dôkaz, že zľavy alebo prémie podniku s dominantným postavením sťažujú alebo znemožňujú svojim konkurentom bez objektívneho ekonomického odôvodnenia, aby mu konkurovali(90). Aj v tomto prípade platí, že vznik nepriamej škody pre spotrebiteľa sa predpokladá, až keď sa preukáže, že postup podniku s dominantným postavením je spôsobilý obmedziť hospodársku súťaž v jej štruktúre, okrem prípadu, že by na to existovalo objektívne ekonomické odôvodnenie.
90. Presne túto argumentáciu použil aj Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.(91)
91. Z tohto pohľadu nie je možné preukázať Súdu prvého stupňa právny omyl. Aj tretí odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
E – O štvrtom odvolacom dôvode: Dĺžka trvania referenčnej doby a chýbajúca kvalifikácia účinkov systémov prémií na účastníkov hospodárskej súťaže
92. Štvrtý odvolací dôvod spoločnosti BA sa skladá z dvoch častí, prvá časť sa zaoberá rozdielmi medzi marketingovými zmluvami a novým systémom osobitného príplatku za výsledok, zatiaľ čo druhá časť sa venuje opätovne požiadavkám na dôkaz účinkov vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže týchto systémov prémií.
93. V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu kritizuje spoločnosť BA, že Súd prvého stupňa priradil neprávom marketingovým zmluvám a systému osobitného príplatku za výsledok rovnaké účinky. Pre oba systémy totiž platili predovšetkým odlišné podmienky a minimálne jeden z dvoch, systém osobitného príplatku za výsledok, nemohol mať predovšetkým z dôvodu svojej krátkej referenčnej doby jedného mesiaca v žiadnom prípade účinky vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže.
94. Pravdou je, že dĺžka trvania referenčnej doby, ktorá sa vzťahuje na zľavy alebo prémie poskytnuté podnikom s dominantným postavením, môže mať vplyv na ich možný účinok vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže.(92) Totiž čím je dĺžka trvania referenčnej doby dlhšia, tým väčšia môže byť pre zmluvného partnera neistota, či na konci tejto doby docieli dostatočný obrat, aby mohol získať zľavu alebo prémiu.(93) Až do tejto doby nemá žiadnu istotu, akú čistú cenu za tovar bude musieť zaplatiť v referenčnej dobe a aký veľký bude následne jeho vlastný nárast zisku.
95. Pre spôsobilosť systémov zliav a prémií mať účinok vytlačenia konkurenta z hospodárskej súťaže na trhu je však – ako už bolo uvedené – rozhodujúce celkové posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu.(94) Ako Komisia správne zdôrazňuje, nerozhoduje iba absolútna dĺžka trvania referenčnej doby, v ktorej musia byť dosiahnuté obraty, ale aj to, ako ďaleko do minulosti daná porovnávaná doba siaha. Nie je vylúčené, že aj systém, v ktorom sa mesiac po mesiaci berú do úvahy časové obdobia spred roka, na základe svojej stálej motivácie k zvýšeniu obratu povedie v konečnom dôsledku k dlhodobému viazaniu daných zmluvných partnerov na podnik s dominantným postavením a sťaží im prechod ku konkurencii.
96. V uvedenom prípade Súd prvého stupňa vychádzal výslovne pri novom systéme osobitného príplatku za výsledok z „vernosti podporujúceho účinku“(95), hoci v súvislosti s referenčnou dobou vypracoval – ako predtým Komisia – rozdiely v porovnaní s marketingovými zmluvami(96). Podľa posúdenia Súdu prvého stupňa nebola však rozhodujúca dĺžka trvania referenčných dôb, ale skutočnosť, že oba systémy na základe svojho „veľmi citeľného účinku v okrajovej zóne“ mohli spôsobiť od jednej referenčnej doby k ďalšej zásadné zmeny v sadzbách prémií(97), a že konkurenti spoločnosti BA na základe svojho podstatne menšieho podielu na trhu neboli schopní vyrovnať absolútny účinok týchto prémií prostredníctvom protiponúk.(98) Súd prvého stupňa v uvedenom prípade pripísal týmto spoločným znakom oboch systémov prémií spoločnosti BA rozhodujúci význam.
97. Takto uskutočnené posúdenie okolností jednotlivého prípadu je súčasťou posúdenia skutočností a dôkazov a je výlučne v právomoci Súdu prvého stupňa. Ako už bolo uvedené, nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej súťaži nahradiť posúdenie Súdu prvého stupňa.(99) V súlade s uvedeným nemôže Súdny dvor svojím hodnotením týkajúcim sa trvania referenčných dôb v tomto konkrétnom prípade a ich významu pre účinky systémov prémií spoločnosti BA vytlačujúcich konkurenta z hospodárskej súťaže nahradiť posúdenie Súdu prvého stupňa.
98. Keďže týmto posúdením nebol zistený žiadny právny omyl, prvá časť štvrtého odvolaciemu dôvodu je nedôvodná.
99. V druhej časti štvrtého odvolaciemu dôvodu kritizuje spoločnosť BA Súd prvého stupňa, že nekvalifikoval svoje výroky o účinku vytlačenia jej systémov prémií a tým nepreskúmal všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Obmedzil sa však iba na všeobecné tvrdenia ako „veľmi citeľný účinok v okrajovej zóne“ a na možnosť „zásadného rastu“ sadzieb prémií od jednej referenčnej doby k ďalšej.(100)
100. Na rozdiel od názoru Komisie nie je možné tento argument zamietnuť na základe článku 42 ods. 2 v spojení s článkom 118 rokovacieho poriadku ako oneskorený z dôvodu, že spoločnosť BA omeškala napadnúť v prvostupňovom konaní dotknutú časť rozhodnutia Komisie, menovite výpočty uvedené v odôvodnení č. 30. Momentálny útok spoločnosti BA totiž nesmeruje proti matematickým príkladom Komisie ako takým, ale proti spoločnosťou BA kritizovaným tvrdeniam Súdu prvého stupňa v súvislosti s systémom prémií spoločnosti BA. Druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je teda prípustná.
101. Obsahovo však nie je argument spoločnosti BA odôvodnený. Tvrdenia Súdu prvého stupňa, ktoré spoločnosť BA kritizuje, je totiž potrebné vidieť v súvislosti s matematickými príkladmi, ktoré uskutočnila Komisia, Súd prvého stupňa predsa cituje vo svojom napadnutom rozsudku výslovne z odôvodnenia č. 30 napadnutého rozhodnutia a doslovne tieto príklady opakuje. Z tohto hľadiska sú tvrdenia Súdu prvého stupňa, ktoré spoločnosť BA kritizuje, dostatočne kvalifikované. Vyjadrenie, že sú príliš nepresné, nie je pravdivé.
102. Preto je potrebné štvrtý odvolací dôvod v oboch jeho častiach zamietnuť ako nedôvodný.
F – O piatom odvolacom dôvode: Diskriminačný účinok systémov prémií [článok 82 druhý odsek písm. c) ES]
103. Piaty odvolací dôvod spoločnosti BA sa týka bodov 233 až 240 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa potvrdil zistenie Komisie, že systémy prémií spoločnosti BA majú diskriminačný charakter. Súd prvého stupňa v nich prišiel k záveru, že systémy prémií spoločnosti BA spôsobili medzi cestovnými kanceláriami v Spojenom kráľovstve diskriminačné účinky a tým boli niektoré z nich v zmysle článku 82 druhého odseku písm. c) ES v hospodárskej súťaži znevýhodnené.(101)
1. Podstatné tvrdenia účastníkov konania
104. Podľa názoru spoločnosti BA článok 82 druhý odsek písm. c) ES nevyžaduje, aby všetci zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu museli požívať výhody z rovnakých cien a podmienok. Takýto výklad by bol v rozpore s rozumnou politikou hospodárskej súťaže. Rozdiely sú zakázané iba vtedy, keď porovnávané obchody sú rovnocenné, ale podmienky použité na tieto obchody sú rozdielne a jeden z obchodných partnerov v dôsledku takýchto rozdielov je voči druhému v nevýhode v hospodárskej súťaži. Za týchto okolností si spoločnosť BA myslí, že Súd prvého stupňa aplikoval článok 82 druhý odsek písm. c) ES v tomto prípade nesprávne.
105. Po prvé, Súd prvého stupňa nesprávne posúdil, že situácia cestovných kancelárií, ktorých obrat z predaja leteniek spoločnosti BA sa v určitom časovom období zvýši, nie je porovnateľná so situáciou, v ktorej sa nachádzajú iné cestovné kancelárie, ktoré nemohli zaznamenať žiadny takýto rast obratu. V podstate spoločnosť BA argumentuje, že cestovná kancelária, ktorá svoj obrat z predaja leteniek určitej leteckej spoločnosti zvýši, je pre túto spoločnosť veľmi užitočná, a je preto odôvodnené ju za to odmeniť.
106. Po druhé, Súd prvého stupňa namiesto použitia výslovného znenia článku 82 druhého odseku písm. c) ES skrátka uviedol, že obmedzenie hospodárskej súťaže medzi cestovnými kanceláriami je „prirodzené“(102). V napadnutom rozsudku chýba podrobnejšie preskúmanie tejto nevýhody v hospodárskej súťaži.
107. Naproti tomu si Komisia a spoločnosť Virgin spoločne myslia, že systémy prémií používané spoločnosťou BA zaobchádzali s porovnateľnými skutkovými okolnosťami bez vecného dôvodu odlišne. Okrem toho Komisia uvádza, že podrobnejšia analýza nevýhod v hospodárskej súťaži pre dotknutú cestovnú kanceláriu sa právne nevyžaduje; spoločnosť Virgin uvádza, že takáto nevýhoda je aj tak zjavná.
2. Posúdenie
108. Článok 82 druhý odsek písm. c) ES obsahuje príklad zneužitia dominantného postavenia na trhu, ktoré spočíva v „uplatňovaní nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnocenných plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú“.
109. V uvedenom prípade je nesporné, že spoločnosť BA použila voči cestovným kanceláriám pôsobiacim v Spojenom kráľovstve odlišné sadzby prémií, vždy podľa toho, či splnili svoje individuálne ciele odbytu v porovnaní s obdobím predchádzajúceho roku.
110. Je potrebné zistiť, či Súd prvého stupňa právom vychádzal z porovnateľnosti skutkových okolností („rovnocenné plnenia“) a či sa mohol bez právneho omylu zaobísť bez podrobných posúdení existencie nevýhody v hospodárskej súťaži.
a) Rovnocennosť plnení cestovných kancelárií (prvá časť piateho odvolacieho dôvodu)
111. Napadnutý rozsudok vychádza z predpokladu, že dve cestovné kancelárie, ktoré dosiahli v referenčnej dobe s letenkami spoločnosti BA „rovnako vysokú sumu príjmov“, to znamená, ktorých obraty z predaja leteniek spoločnosti BA v danej dobe boli v absolútnych číslach rovnako vysoké, poskytli rovnocenné služby („identické služby“)(103).
112. Potrebné posúdenie okolností jednotlivého prípadu, z ktorých sa dá odvodiť porovnateľnosť alebo rozdielnosť plnení cestovných kancelárií pre leteckú spoločnosť akou je spoločnosť BA(104), patrí v zásade do posúdenia skutočností a dôkazov a je výlučne v právomoci Súdu prvého stupňa. Ako už bolo uvedené, Súdny dvor nemôže svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej súťaži nahradiť posúdenie Súdu prvého stupňa(105).
113. Naproti tomu môže Súdny dvor zaujať stanovisko ku kritériám stanoveným Súdom prvého stupňa, pretože ide o právnu otázku, či Súd prvého stupňa pri svojom posúdení okolností jednotlivého prípadu vychádzal z prípustných alebo neprípustných kritérií alebo či prípadne naozaj zohľadnil kritériá, ktorým mal z právneho hľadiska venovať pozornosť.
114. Rovnako ako všetky zákazy diskriminácie obsiahnuté v Zmluve je aj osobitný zákaz zneužívania v článku 82 druhom odseku písm. c) ES vyjadrením všeobecnej zásady rovnakého zaobchádzania a vyžaduje, aby nebolo s porovnateľnými skutkovými okolnosťami zaobchádzané rozdielne a s odlišnými skutkovými okolnosťami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené(106). Inými slovami, iba legitímne hospodárske úvahy môžu odôvodniť odlišné zaobchádzanie podniku s dominantným postavením na trhu s obchodnými partnermi(107). Na takýchto legitímnych úvahách môžu spočívať napríklad množstevné zľavy(108). Naopak, v žiadnom prípade nemôžu obchodné úvahy, ktoré sú podľa okolností konkrétneho prípadu výrazom konania v rozpore s hospodárskou súťažou, odôvodniť nerovnaké zaobchádzanie s obchodnými partnermi.
115. V uvedenom prípade v podstate kritizuje spoločnosť BA Súd prvého stupňa, že – z pohľadu danej leteckej spoločnosti – bol povinný zohľadniť väčší hospodársky úžitok plnení takých cestovných kancelárií, ktoré vždy splnili svoj individuálny cieľový obrat, resp. svoje obraty zvýšili.
116. Právom Súd prvého stupňa toto kritérium nezohľadnil. Za okolností uvedeného prípadu podľa posúdení Súdu prvého stupňa boli individuálne cieľové obraty, ako aj podnety k ich zvýšeniu súčasťou podnikateľského konania spoločnosti BA, ktorý bol v rozpore s hospodárskou súťažou. Následne nemohla spoločnosť BA legitímnym spôsobom oprieť obchodné úvahy o splnenie alebo nesplnenie práve týchto individuálnych cieľových obratov. Splnenie alebo nesplnenie cieľových obratov, z ktorých vychádzali systémy prémií spoločnosti BA, nemohlo predstavovať žiadny vecný dôvod na rozlišovanie medzi plneniami cestovných kancelárií činných v Spojenom kráľovstve.
117. Inak by sa Súd prvého stupňa dostal do rozporu so svojím vlastným posúdením, že prémie poskytnuté spoločnosťou BA majú, na základe ich „vernosť podporujúcich účinkov“, efekt vylúčenia konkurenta z hospodárskej súťaže, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou, a že ich teda nie je možné z ekonomického hľadiska objektívne odôvodniť.(109) Jedna a tá istá okolnosť nemôže byť na jednej strane označená ako v rozpore s hospodárskou súťažou a zároveň na druhej strane byť uznaná ako vecný rozlišovací dôvod. Ak je viazanie zmluvného partnera pomocou určitých individuálnych cieľových obratov v rozpore s hospodárskou súťažou, tak nemôže byť legitímne rozlišovať plnenia tých istých zmluvných partnerov podľa tohto kritéria, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, teda podľa toho, či splnili alebo nesplnili individuálne stanovené cieľové obraty.(110)
118. Skutočnosť, že bolo splnenie individuálnych cieľových obratov cestovných kancelárií z pohľadu spoločnosti BA hodné úsilia a zaslúžilo si odmenu, nie je rozhodujúca. Totiž využitie dominantného postavenia na trhu v rozpore s hospodárskou súťažou je objektívnym pojmom.(111) Vzhľadom na to je potrebné posúdiť otázku diskriminácie obchodných partnerov podľa objektívnych a nie subjektívnych kritérií.
119. Súd prvého stupňa sa teda nedopustil žiadneho právneho omylu, keď uznal plnenia cestovných kancelárií, ktorých obraty z predaja leteniek spoločnosti BA boli v určitej dobe v absolútnych číslach rovnako vysoké, ako rovnocenné.
b) Požiadavky na určenie nevýhody v hospodárskej súťaži (druhá časť piateho odvolacieho dôvodu)
120. Je navyše otázne, či samotné konštatovanie Súdu prvého stupňa, že cestovné kancelárie vo svojej schopnosti vstúpiť do vzájomnej hospodárskej súťaže „sú zákonite poškodené diskriminačnými podmienkami odmeny“, postačilo alebo či bolo potrebné konkrétne preukázať nevýhodu v hospodárskej súťaži.
121. V konečnom dôsledku je otázne, či článok 82 druhý odsek písm. c) ES predpokladá dvojstupňový test, či má teda formulácia „čím sú títo [konkurenti] v hospodárskej súťaži znevýhodnení“ samostatný obsah alebo iba povahu vysvetľujúceho dodatku s deklaratórnym účinkom.
122. Doterajšia judikatúra k tomuto predpisu je nedostatočná.(112)
123. Východiskovým bodom súvisiacich úvah by mal byť zmysel a účel článku 82 druhého odseku písm. c) ES. Osobitne upravený zákaz diskriminácie v tomto predpise je súčasťou systému, ktorý má podľa článku 3 ods. 1 písm. g) ES chrániť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu pred narušením. Konaním podniku s dominantným postavením by sa nemala zdeformovať hospodárska súťaž na dodávateľskom a odberateľskom trhu, teda hospodárska súťaž medzi dodávateľmi alebo odberateľmi tohto podniku. V rámci hospodárskej súťaže medzi sebou by zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu nemali byť uprednostňovaní alebo znevýhodňovaní.
124. V súlade s vyššie uvedeným je druhá časť vety článku 82 druhý odsek písm. c) ES viac než len vysvetľujúcim dodatkom s deklaratórnym účinkom. Použitie tohto predpisu vyžaduje jednak určiť, že existuje vzťah hospodárskej súťaže medzi dotknutými obchodnými partnermi podniku s dominantným postavením na trhu(113), a jednak, že postup podniku s dominantným postavením na trhu je konkrétne spôsobilýnarušiť hospodársku súťaž, to znamená, zhoršiť postavenie niektorých obchodných partnerov podniku s dominantným postavením v hospodárskej súťaži voči iným.
125. Naopak, nie je možné požadovať preukázanie skutočného vzniku vyčísliteľnej škody alebo skutočného, kvantifikovaného zhoršenia postavenia jednotlivých obchodných partnerov podniku s dominantným postavením v hospodárskej súťaži. Totiž, ako to už bolo vedené, článok 82 ES slúži v prvom rade na ochranu hospodárskej súťaže ako inštitútu.(114) Preto je možné v rámci druhého odseku písm. c) považovať vzájomnú diskrimináciu obchodných partnerov v hospodárskej súťaži už vtedy za zneužívajúcu, keď je konanie podniku s dominantným postavením na trhu za okolností v jednotlivom prípade konkrétne spôsobilé spôsobiť porušenie hospodárskej súťaže medzi dotknutými obchodnými partnermi.
126. Pokiaľ vychádzame z týchto kritérií, argumentácia Súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa zdá ako mimoriadne stručná.
127. Každopádne Súd prvého stupňa však konštatoval, že cestovné kancelárie činné v Spojenom kráľovstve podliehajú intenzívnej hospodárskej súťaži(115). Ďalej konštatoval, že schopnosť cestovných kancelárií vstupovať do vzájomnej hospodárskej súťaže závisí od dvoch okolností: po prvé od schopnosti „dodať letové miesta v súlade so želaniami cestujúcich, a síce za primeranú cenu“, po druhé od ich momentálnych finančných prostriedkov(116).
128. Už na začiatku svojho rozsudku uvádza Súd prvého stupňa, že systémy prémií spoločnosti BA môžu viesť k zásadným a citeľným zmenám v príjmoch jednotlivých cestovných kancelárií aj v súvislosti s „vernosťou podporujúcich účinkov“(117).
129. Za daných skutkových okolností tejto situácie mohol Súd prvého stupňa v rámci preskúmania článku 82 druhého odseku písm. c) ES bez rozsiahlych čiastkových krokov prejsť bezprostredne k svojmu záveru, že možnosti vzájomnej hospodárskej súťaže cestovných kancelárií boli obmedzené diskriminačnými podmienkami odmeny poskytovanej spoločnosťou BA(118) (lepšie by bolo zohľadnenie konkrétnej spôsobilosti túto hospodársku súťaž obmedziť). Či je vhodné používať v tejto súvislosti výraz „prirodzene“, tu nebudeme rozoberať.
130. Keďže Súdny dvor vykonal doteraz sám iba veľmi sumárne preskúmanie, či a aký vplyv mali diskriminačné obchodné podmienky na situáciu v hospodárskej súťaži obchodných partnerov podnikov s dominantným postavením na trhu(119), generálna advokátka došla na záver k presvedčeniu, že Súdu prvého stupňa v súvislosti s týmto prípadom nemožno vyčítať žiadny právny omyl a že sa za daných okolností mohol domnievať, že došlo k diskriminačnému účinku systémov prémií spoločnosti BA v zmysle článku 82 druhého odseku písm. c) ES.
131. Preto je potrebné piaty odvolací dôvod v celku zamietnuť ako nedôvodný.
132. Len kvôli úplnosti je potrebné poznamenať, že určenie diskriminačného účinku zliav alebo prémií poskytnutých podnikom s dominantným postavením na trhu podľa judikatúry Súdneho dvora nepredstavuje žiadny kogentný predpoklad domnienky zneužitia dominantného postavenia na trhu. Súdny dvor v rozsudku Michelin I uznal zneužívajúcu povahu v ňom uvedených zliav, hoci ich diskriminačný účinok nepovažoval za preukázaný.(120)
G – Čiastkový záver
133. Keďže žiadny z odvolacích dôvodov, ktoré predložila spoločnosť BA nemá výhľad na úspech, generálna advokátka dospela k záver, že jej odvolanie je potrebné v celku zamietnuť.
V – O trovách
134. Podľa článku 69 ods. 2 v spojení s článkami 118 a 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať spoločnosť BA na náhradu trov konania a spoločnosť BA nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
135. V súlade s článkom 69 ods. 4 tretím pododsekom v spojení s článkami 118 a 122 ods. 1 rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozhodnúť, že spoločnosť Virgin ako vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže spoločnosť Virgin je vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov úspešného účastníka konania, je opodstatnené zaviazať spoločnosť BA v súlade s návrhom spoločnosti Virgin aj na náhradu jej trov konania.
VI – Návrh
136. Na základe vyššie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Spoločnosť British Airways plc je povinná nahradiť trovy konania.
1 – Jazyk prednesu: nemčina.
2 – Rozhodnutie Komisie 2000/74/ES zo 14. júla 1999 v konaní podľa článku 82 Zmluvy o ES (IV/D-2/34.780 – Virgin/British Airways), uverejnené pod spisovou značkou K(1999)1973 (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1).
3 – British Airways/Komisia, Zb. s. II‑5917.
4 – Ide o prvú sťažnosť z 9. júla 1993 a o doplňujúcu sťažnosť z 9. januára 1998 (pozri body 12 a 19 napadnutého rozsudku).
5 – Odôvodnenia č. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia, ako aj bod 22 napadnutého rozsudku.
6 – Odôvodnenie č. 31 napadnutého rozhodnutia a bod 21 napadnutého rozsudku.
7 – Bod 4 napadnutého rozsudku.
8 – Bod 14 napadnutého rozsudku a bod 7 odvolania.
9 – Bod 5 napadnutého rozsudku.
10 – Body 6 až 11 napadnutého rozsudku.
11 – Body 14 až 18 napadnutého rozsudku.
12 – Odôvodnenia č. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia a bod 23 napadnutého rozsudku.
13 – Ďalej sa používa pojem „systémy prémií“ ako pojem zahrnujúci marketingové zmluvy uplatnené spoločnosťou BA a jej nový systém príplatku za výsledok.
14 – Odôvodnenie č. 96 napadnutého rozhodnutia a bod 24 napadnutého rozsudku.
15 – Formulácia „jej systém príplatku za výsledok“ v bode 25, ako aj na iných miestach napadnutého rozsudku (anglicky: „its performance reward systems“, francúzsky: „ses systèmes de primes de résultat“) je naopak nepresná, ale zdá sa, že sa výlučne vzťahuje na systém príplatku za výsledok. Z odôvodnení č. 29, 30, 102 a 109 napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že sa vzťahuje na oba systémy prémií – tak marketingové zmluvy, ako aj systém príplatku za výsledok.
16 – Odôvodnenie č. 102 napadnutého rozhodnutia a bod 25 napadnutého rozsudku.
17 – Odôvodnenie č. 109 napadnutého rozhodnutia a bod 25 napadnutého rozsudku.
18 – Odôvodnenia č. 103 a 111 napadnutého rozhodnutia a bod 26 napadnutého rozsudku.
19 – Napríklad rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, „Michelin I“, 322/81, Zb. s. 3461, bod 70; z 11. decembra 1980, L’Oréal/De Nieuwe AMCK, 31/80, Zb. s. 3775, bod 27, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C‑62/86, Zb. s. I‑3359, bod 69.
20 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 57.
21 – Rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie Maritime Belge Transports a i./Komisia, spojené veci C‑395/96 P a C‑396/96 P, Zb. s. I‑1365, bod 131.
22 – Rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189.
23 – V tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 91 a 123; Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 70; L’Oréal, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 27, a AKZO, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 69 a 70.
24 – Pozri iba rozsudok AKZO, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 70.
25 – Rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, v spojených veciach 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 517 a nasl.; Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 90 a nasl.; „Michelin I“, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 62 a nasl., a z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, C‑163/99, Zb. s. I‑2613, body 50 a nasl. Ďalej pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1991 Hilti/Komisia, T‑30/89, Zb. s. II‑1439, bod 101; z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T‑65/89, Zb. s. II‑389, body 71 a 120; zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T‑228/97, Zb. s. II‑2969, body 198, 201 a 213, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, „Michelin II“, T‑203/01, Zb. s. II‑4071, body 53 a nasl.; ďalej tu napadnutý rozsudok British Airways/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 3.
26 – V konaní pred Súdnym dvorom spoločnosť BA opakovane poukázala na skutočnosť, že Komisia predpokladá reformu svojej praxe v súvislosti s článkom 82 ES a k tomu plánuje zverejniť údaje do diskusie.
27 – Pozri najmä body 273 (posledná veta), 278 a 292 napadnutého rozsudku.
28 – Rozsudky už citované v poznámke pod čiarou 19.
29 – Podľa tohto názoru nie je relevantné, či bola taká podmienka upravená zmluvne alebo či bola jednostranne aplikovaná zo strany podniku s dominantným postavením na trhu.
30 – Rozsudok z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard, spojené veci C‑267/91 a C‑268/91, Zb. s. I‑6097.
31 – Rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, „Continental Can“, 6/72, Zb. s. 215, bod 26; zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C‑333/94 P, Zb. s. I‑5951, bod 37, a Compagnie Maritime Belge Transports, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 112.
32 – Súdny dvor v súvislosti s vylučujúcimi účinkami vernostných zliav napríklad v rozsudkoch Hoffmann-La Roche a Michelin I, už citovaných v poznámke pod čiarou 19, vychádzal vo všeobecnosti z článku 86 Zmluvy o EHS (teraz článok 82 ES) a v žiadnom prípade nie výlučne iba z jeho druhého odseku písm. b). Iba v rozsudku Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 526, vychádzal výslovne z druhého odseku písm. b) tohto článku.
33 – Rozsudok Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 82 až 87. Podobne rozsudok Suiker Unie týkajúci sa trhu s cukrom, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, najmä body 499 a 510.
34 – Rozsudok Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 89. V rovnakom zmysle rozsudok Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, najmä body 518 a 527.
35 – Rozsudok Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90.
36 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 86.
37 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 72.
38 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 66 a nasl.
39 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 81.
40 – V tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90, a Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 85.
41 – Body 244 a 245 napadnutého rozsudku.
42 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 73, prvá veta, v spojení s bodom 72, posledná veta.
43 – Pozri k tomu judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 19.
44 – Pozri k tomu bod 33, druhá zarážka týchto návrhov.
45 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 73, prvá veta.
46 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 73, prvá veta.
47 – Rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90, a Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 71, 73, druhá veta, a 85. Podobne aj rozsudok Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 526.
48 – Pozri rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 70 až 86.
49 – O význame dĺžky referenčnej doby pozri výklady o prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu v bodoch 94 až 98 týchto návrhov.
50 – Rozsudky Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 527, a Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90, posledná veta.
51 – Pozri najmä body 10 a 15 až 17 napadnutého rozsudku, opätovne uvádzané v bodoch 9 a 10 týchto návrhov.
52 – V tomto zmysle aj rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 81.
53 – Pozri k tomu bod 11 týchto návrhov, kde sa vychádza z príslušných zistení Komisie, ktoré berie do úvahy aj Súd prvého stupňa.
54 – Body 272 a 273 napadnutého rozsudku.
55 – Rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 41, a Compagnie Maritime Belge Transports, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 132.
56 – V tomto zmysle aj rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 82.
57 – Body 276 a 277 napadnutého rozsudku.
58 – Pozri iba rozsudky z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT C‑37/03 P, Zb. s. I‑7975, body 43 a 53, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, „Cement-rozsudok“, v spojených veciach C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 47 až 49.
59 – Rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90, a Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 85.
60 – Rozsudky Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 518, Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 90 a 100, a Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 71 a 72. Pozri aj body 244 a nasl. napadnutého rozsudku, už citovaný v poznámke pod čiarou 3.
61 – Citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90.
62 – Rozsudok Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 100.
63 – Podobné úvahy o zohľadnení výhod hospodárnosti sa nachádzajú v súvislosti s oblasťou kontroly fúzií v odôvodnení č. 29 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách, Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) a v bodoch 76 až 88 „Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi“ (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10), ďalej s ohľadom na článok 81 ods. 3 ES v bodoch 135 a 141, posledná veta oznámenia Komisie „Usmernenia pre vertikálne obmedzenia“ [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 291, s. 1).
64 – V tomto prípade môže ostať otvorené, či aj množstevné zľavy, ktoré súvisia s objektívnymi, pre všetkých odberateľov platnými množstvami, môžu v jednotlivých prípadoch na základe kritérií a okolností ich poskytovania pôsobiť zneužívajúco. Pozri k tomu rozsudky Michelin II, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, a Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 50 a nasl.
65 – Pozri body 279 až 291 napadnutého rozsudku.
66 – Pozri k tomu bod 55 týchto návrhov a v poznámke pod čiarou 58 citovanú judikatúru. Toto platí samozrejme iba s výhradou možného skreslenia skutočností a dôkazných prostriedkov, ktoré ale v tomto prípade nebolo uplatnené.
67 – Bod 293 napadnutého rozsudku.
68 – Bod 294 napadnutého rozsudku.
69 – Bod 293 napadnutého rozsudku.
70 – Bod 295 napadnutého rozsudku.
71 – V tomto zmysle rozsudok Continental Can, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 26, a rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 91, 123 a 125, Michelin Michalin, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 70, a L’Oréal, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 27.
72 – V tomto zmysle pozri rozsudky Continental Can, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 26, a Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 125.
73 – Rozsudok zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, spojené veci 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 25.
74 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 57.
75 – Bod 85 odvolania.
76 – V tomto zmysle rozsudky Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 526, Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90, a Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 73, druhá veta, a bod 85, prvá veta. V súvislosti s kritériom spôsobilosti pozri aj rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C‑7/97, Zb. s. I‑7791, bod 38.
77– Ako už bolo uvedené, nejde o zneužitie dominantného postavenia, keď pre konanie podniku s dominantným postavením na trhu existuje objektívne ekonomické odôvodnenie (pozri vyššie body 56 až 60 týchto návrhov).
78 – Pozri vyššie body 45 a 46 týchto návrhov.
79 – V tomto zmysle rozsudok AKZO, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 163, kde neexistencia výrazného ovplyvnenia jednotlivých podielov dotknutých podnikov na trhu priviedla Súdny dvor k tomu, aby znížil peňažný trest uložený Komisiou.
80 – Bod 293 napadnutého rozsudku. V záväznom anglickom znení táto veta znie: „It is sufficient in that respect to demonstrate that the abusive conduct of the undertaking in a dominant position tends to restrict competition, or, in other words, that the conduct is capable of having, or likely to have, such an effect.“ Francúzske jazykové znenie je nasledujúce: „Il suffit à cet égard de démontrer que le comportement abusif de l'entreprise en position dominante tend à restreindre la concurrence ou, en d'autres termes, que le comportement est de nature ou susceptible d'avoir un tel effet.“
81 – Takto formuloval rozsudok Michelin I (už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 73, druhá veta) v anglickom znení kritérium „… whether the discount tends to remove or restrict …“ a v rozhodujúcom francúzskom jazyku konania „… si le rabais tend … à enlever … ou à restreindre …“; na francúzskej formulácii „tend à …“ sa zakladal už aj rozsudok Hoffmann-La Roche (už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90), kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
82 – Body 294 až 298 napadnutého rozsudku.
83 – Pozri k tomu body 55 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 58.
84 – Rozsudky z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C‑499/03 P, Zb. s. I‑1751, bod 41, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, v spojených veciach C‑2/01 P a C‑3/01 P, Zb. s.I‑23, bod 47.
85 – Bod 298 napadnutého rozsudku.
86 – Pozri bod 68 týchto návrhov.
87 – Rozsudky Continental Can, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 26, a Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 125. V porovnaní s názorom spoločnosti BA sa mi zdá, že generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch z 28. mája 1998, vo veci Bronner (C‑7/97, Zb. s. I‑7791, bod 58) nezastáva iné stanovisko. Poukazuje však len na to, „že hlavným účelom článku [82] je zabrániť deformácii hospodárskej súťaže – a najmä ochrániť záujmy spotrebiteľov –“, zdá sa, že rovnako zastáva názor, že článok 82 ES chráni hospodársku súťaž ako inštitút, a tak chráni nepriamo aj záujmy spotrebiteľov.
88 – Pozri bod 35 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 31.
89 – Pozri k tomu judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 32.
90 – V tomto zmysle rozsudok Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 526, kde Súdny dvor v súvislosti s systémom zliav uviedol, že je „do tej miery spôsobilý obmedziť odbyt na škodu spotrebiteľa v zmysle článku [82] písm. b), ako znemožňuje alebo obmedzuje iným výrobcom a menovite výrobcom so sídlom v iných členských štátoch, možnosť robiť konkurenciu [podniku s dominantným postavením na trhu] pri odbyte [svojho výrobku].“
91 – Osobitne zrejmé je to v bodoch 296 a 311 napadnutého rozsudku. (Aj to, že systémy prémií spoločnosti BA boli vôbec spôsobilé mať účinok vytlačenia hospodárskej súťaže, a tým obmedziť hospodársku súťaž, konštatoval Súd prvého stupňa bez právneho omylu; pozri najmä výklady generálnej advokátky k prvému a druhému odvolaciemu dôvodu v bodoch 35 a nasl. a v bodoch 67 a nasl. týchto návrhov).
92 – V tomto zmysle aj rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 81, kde Súd prvého stupňa zdôrazňuje „pomerne dlhé trvanie referenčnej doby“ cieľových zliav (jeden rok).
93 – Táto neistota môže byť posilnená neexistenciou prehľadnosti systémov prémií a zliav (pozri rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 83).
94 – Pozri najmä bod 45 týchto návrhov.
95 – Pozri k tomu body 271 a nasl. napadnutého rozsudku.
96 – Pozri opis skutkovej podstaty v bodoch 8 až 11 napadnutého rozsudku na jednej strane a v jeho bode 15 na druhej strane.
97 – Body 272 a 273 napadnutého rozsudku.
98 – Body 276 až 278 napadnutého rozsudku.
99 – Pozri k tomu bod 55 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 58. Toto platí samozrejme iba s výhradou možného sfalšovania skutočností alebo dôkazných prostriedkov, ktoré však s tomto prípade nebolo uplatnené.
100 – Bod 272 napadnutého rozsudku.
101 – Bod 240 napadnutého rozsudku.
102 – Bod 238 napadnutého rozsudku.
103 – Body 235 a 236 napadnutého rozsudku.
104 – Nutnosť takéhoto posúdenia okolností jednotlivého prípadu zdôrazňuje aj rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 87 a nasl.
105 – Pozri k tomu bod 55 týchto návrhov a v poznámke pod čiarou 58 citovanú judikatúru. Toto platí samozrejme iba s výhradou možného sfalšovania skutočností alebo dôkazných prostriedkov, ktoré však s tomto prípade nebolo uplatnené.
106 – Ustálená judikatúra; pozri rozsudky zo 14. decembra 2004, Arnold André, C‑434/02, Zb. s. I‑11825, bod 68, a Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑11893, bod 70; zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03, Zb. s. I‑2801, bod 71; z 12. júla 2005, Schempp, C‑403/03, Zb. s. I‑6421, bod 28, a zo 6. decembra 2005, ABNA a i., spojené veci C‑453/03, C‑11/04, C‑12/04 a C‑194/04, Zb. s. I‑10423, bod 63.
107 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90.
108 – Odlišný pohľad na množstevné zľavy je možné nájsť v rozsudku Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 50 a nasl.
109 – Pozri k tomu výklady generálnej advokátky k prvému odvolacieho dôvodu v bodoch 44 až 62 týchto návrhov.
110 – V tomto zmysle aj rozsudok Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 90, v ktorom sa v súvislosti s vernostnými zľavami píše: „Okrem toho vedú vernostné zľavy k tomu, že sa ukladajú obchodným partnerom nerovnaké podmienky pre rovnaké plnenia, keďže dvaja odberatelia rovnakého množstva výrobku platia rozdielne ceny v závislosti od toho, či sú výlučne odberateľmi podniku s dominantným postavením na trhu alebo či svoje odberateľské zdroje diverzifikujú“.
Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 87 a nasl., nie je v rozpore s tu obhajovaným názorom. V ňom Súdny dvor dospel k názoru o nepreukázaní diskriminácie najmä preto, lebo sa posúdenie Komisie o spôsobe fungovania systému zliav spoločnosti Michelin dodatočne ukázalo byť nedostatočné, a preto sa nedalo vylúčiť, že Komisia tak prehliadla legitímne obchodné rozhodnutia spoločnosti Michelin (pozri body 89 a 90 rozsudku).
111 – Rozsudky Hoffmann-La Roche, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 91, a Akro, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 69.
112 – V rozsudku Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 87 a nasl., bola existencia diskriminácie popretá, takže problém znevýhodneného postavenia v hospodárskej súťaži ani nevznikol. Rozsudok Portugalsko/Komisia už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 50 a nasl., a rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia (C‑82/01 P, Zb. s. I‑9297, body 114 a nasl.) sa zaoberajú výlučne iba otázkou diskriminácie; ale nie je jasné, či bola otázka znevýhodňovania obchodných partnerov v tomto konaní sporná. V rozsudku Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 522 až 525, sa v každom prípade v krátkosti rieši konkurenčný pomer medzi diskriminovanými odberateľmi.. Rozsudky United brandy, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, body 232 až 234, a z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova/Siderurgica Gabrielli (C‑179/90, Zb. s. I‑5889, bod 19) uvádzajú, že Súdny dvor považuje v každom prípade sumárne preskúmanie účinkov spôsobov správania sa podnikov s dominantným postavením na trhu na postavenie ich obchodných partnerov v hospodárskej súťaži za potrebné.
113 – Pozri iba rozsudok Suiker Unie, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 524 a 525.
114 – Pozri k tomu výklady generálnej advokátky k druhému odvolaciemu dôvodu v bodoch 67 až 78 týchto návrhov.
115 – Bod 237 napadnutého rozsudku.
116 – Body 237 a 238 napadnutého rozsudku.
117 – Pozri na jednej strane bod 23 napadnutého rozsudku, opätovne uvádzaného v bode 11 týchto návrhov, a na druhej strane body 272 a 273 napadnutého rozsudku.
118 – Bod 238 napadnutého rozsudku.
119 – Pozri k tomu najmä rozsudky United Brands, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, body 232 až 234; Merci Convenzionali Porto di Genova, už citovaný v poznámke pod čiarou 112, bod 19, a Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 50 a nasl.
120 – Rozsudok Michelin I, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 86 a 91.