Vec T‑289/03

British United Provident Association Ltd (BUPA) a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Vedľajšie účastníctvo – Dôvernosť“

Uznesenie predsedu tretej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2005 

Abstrakt uznesenia

1.     Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oznámenie procesných dokumentov vedľajším účastníkom konania – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Podmienky – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie – Odôvodnenie – Preskúmanie predsedom – Overenie tajného alebo dôverného charakteru – Zváženie záujmov

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2; pokyny pre tajomníka Súdu prvého stupňa, článok 5 ods. 4 prvý pododsek)

2.     Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oznámenie procesných dokumentov vedľajším účastníkom konania – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Informácie poskytnuté poisťovateľom orgánu verejnej moci, ktorému boli vnútroštátnym zákonodarcom zverené určité právomoci dohľadu a uplatňovania vnútroštátnych predpisov upravujúcich súkromné zdravotné poistenie a povinnosť podať správu vláde – Informácie, ktoré nemôžu byť považované za dôverné vo vzťahu k dotknutému členskému štátu

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2)

3.     Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oznámenie procesných dokumentov vedľajším účastníkom konania – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k členskému štátu odôvodnená rizikom, že oznámi inému vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý je vo vzťahu k nemu v postavení závislosti informácie, ktorých dôvernosť tento vedľajší účastník nenamietal – Nepreukázané riziko vzhľadom na neprípustný charakter takéhoto správania zo strany členského štátu

(Článok 10 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2)

4.     Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oznámenie procesných dokumentov vedľajším účastníkom konania – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie týkajúca sa informácií vo veľkej miere zverejnených v médiách predovšetkým na podnet samotného žalobcu – Zamietnutie

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2)

5.     Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Oznámenie procesných dokumentov vedľajším účastníkom konania – Výnimka – Dôverné zaobchádzanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie týkajúca sa údajov, ktorými sa neumožňuje prístup ku konkrétnym hospodárskym informáciám, ktoré by mohli poškodiť podnikateľské záujmy žalobcov – Zamietnutie

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 116 ods. 2)

1.     Článok 116 ods. 2 prvá veta Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa spočíva na zásade, že akýkoľvek procesný dokument doručený účastníkom konania musia obdržať aj vedľajší účastníci konania. Druhá veta tohto ustanovenia preto iba výnimočne umožňuje uplatniť dôverné zaobchádzanie s niektorými písomnosťami zo spisu, a vyňať tak tieto písomnosti z povinnosti doručiť ich vedľajším účastníkom konania.

Na účely posúdenia, či sú naplnené podmienky, za ktorých sa môže uplatniť táto výnimka, treba vo vzťahu ku každej písomnosti alebo časti procesného dokumentu, pre ktorý sa navrhuje dôverné zaobchádzanie, zvážiť oprávnený záujem žalobcu na vylúčení závažného zásahu do jeho obchodných záujmov a záujem vedľajších účastníkov konania, takisto oprávnený, disponovať informáciami potrebnými pre to, aby mohli plne uplatňovať svoje práva a uvádzať svoje tvrdenia pred Súdom prvého stupňa.

Vo všeobecnosti sa má vyhovieť žiadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami obsahujúcimi obchodné tajomstvo. Výnimku zo zásady uvedenej v článku 116 ods. 2 prvej vete rokovacieho poriadku možno uplatniť iba na základe preskúmania, či každá písomnosť zo spisu, v súvislosti s ktorou bola podaná riadne odôvodnená žiadosť o dôverné zaobchádzanie, má alebo nemá dôvernú povahu. Najmä na účely umožnenia takéhoto preskúmania článok 5 ods. 4 prvá veta pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupňa z 3. marca 1994 stanovuje, že žiadosť účastníka konania smerujúca k tomu, aby bolo nariadené dôverné zaobchádzanie s určitými zložkami spisu, musí upresňovať dôverné zložky alebo časti a odôvodniť ich dôvernú povahu.

Pokiaľ je podaná žiadosť o dôverné zaobchádzanie, predseda je povinný v prvom rade preskúmať, či zložky, pre ktoré sa navrhuje dôverné zaobchádzanie, možno kvalifikovať ako obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania, pri spochybnení vylúčenia, ktoré ich pozbavuje prístupu k určitým zložkám spisu. Iba v takomto prípade je namieste zvážiť oprávnené záujmy účastníkov konania podľa vyššie uvedených zásad.

(pozri body 22 – 26)

2.     Informácie o prípadných dôsledkoch, ktoré môže mať zavedenie systému vyrovnávania rizík na vnútroštátnom trhu zdravotného poistenia pre žalobcu, ktorý je aktívny na spomínanom trhu a ktorý ich poskytol na tento účel štátnemu orgánu tohto členského štátu, ktorému boli vnútroštátnym zákonodarcom zverené určité právomoci dohľadu a uplatňovania vnútroštátnych predpisov upravujúcich súkromné zdravotné poistenie a úloha radiť vláde v tejto oblasti a povinnosť zhromažďovať, hodnotiť a sprístupňovať príslušnému ministerstvu všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa fungovania trhu súkromného zdravotného poistenia, aby sa mohla posúdiť relevantnosť uvedenia spomínaného systému vyrovnávania, nemôžu byť, vo vzťahu k členskému štátu, ktorý je vedľajším účastníkom konania pred Súdom prvého stupňa, považované za dôverné.

(pozri body 28, 29)

3.     Skutočnosť, že členský štát a orgán, ktorý je v rôznych aspektoch vo vzťahu k nemu v postavení závislosti, môžu mať na položenú otázku zosúladený všeobecný postoj, neumožňuje dôjsť k záveru, že ich vedľajšie účastníctvo v konaní pred Súdom prvého stupňa musí byť nevyhnutne zosúladené, ani že si môžu na tento účel vzájomne vymieňať všetky informácie, hoci aj dôverné, týkajúce sa prejednávanej veci, ani že informácie poskytnuté členskému štátu a ktorých dôverný charakter nebol spochybnený uvedeným orgánom mu budú predsa len sprístupnené členským štátom.

Na riziko takéhoto oznámenia nemožno prihliadnuť pri poskytnutí dôverného charakteru na informácie vo vzťahu k členskému štátu, najmä ak predpoklad, že by si vedľajší účastníci konania vymenili určité informácie, ktoré by im po spochybnení protistrany poskytol Súd prvého stupňa individuálne a jedine na účely obhajoby ich vlastných oprávnených záujmov v tomto konaní, je v každom prípade neprijateľný a znamenal by závažné porušenie požiadaviek na riadny výkon spravodlivosti a v prípade, že by tak konal členský štát, aj povinnosti lojality stanovenej v článku 10 ES.

(pozri body 31, 32)

4.     Návrhy na dôverné zaobchádzanie, vzhľadom na vedľajšieho účastníka konania, s informáciami, ktoré už boli vo veľkej miere zverejnené v médiách, musia byť zamietnuté, keďže stratili dôverný charakter, a preto nepotrebujú osobitnú ochranu zo strany Súdu prvého stupňa.

(pozri body 34, 35)

5.     Pokiaľ nie je upresnené, ako by na základe týchto súhrnných údajov, ktoré sú navyše staršieho dáta, mohla tretia osoba vyvodiť konkrétne informácie, ktoré by mohli poškodiť podnikateľské záujmy žalobcov, pokiaľ ide o obrat, účtovníctvo a nakoniec ich súčasnú ziskovosť, za týchto podmienok nemožno vyhovieť ich žiadosti vylúčiť takéto údaje z písomností, ktoré majú byť poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi konania.

(pozri bod 38)

UZNESENIE PREDSEDU TRETEJ ROZŠÍRENEJ KOMORY SÚDU PRVÉHO STUPŇA

zo 4. marca 2005 (*)

„Vedľajšie účastníctvo – Dôvernosť“

Vo veci T‑289/03,

British United Provident Association Ltd (BUPA), so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),

BUPA Insurance Ltd, so sídlom v Londýne,

BUPA Ireland Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko),

v zastúpení: N. Green, QC, K. Bacon a J. Burke, barristers, a B. Amory, advokát,

žalobcovia,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: pôvodne J. Flett, neskôr N. Khan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Holandské kráľovstvo, v zastúpení: N. Bel, splnomocnený zástupca,

Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Hogan, SC, a E. Regan, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

a

Voluntary Health Insurance Board, so sídlom v Dubline, v zastúpení: D. Collins, G. FitzGerald a D. Clarke, solicitors,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie K (2003) 1322, konečné znenie, z 13. mája 2003 o systéme vyrovnávania rizík zavedenom na írskom trhu zdravotného poistenia (štátna pomoc N 46/2003-Írsko),

PREDSEDA TRETEJ ROZŠÍRENEJ KOMORY
SÚDU PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

vydal toto

Uznesenie

 Skutkový stav a konanie

1       Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 20. augusta 2003 žalobcovia podali žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie K (2003) 1322, konečné znenie, z 13. mája 2003 o systéme vyrovnávania rizík („Risk equalisation scheme“, ďalej len „RES“) zavedenom na írskom trhu zdravotného poistenia (štátna pomoc N 46/2003-Írsko).

2       Komisia predmetným aktom rozhodla nepodať voči RES námietky domnievajúc sa, že neobsahuje podstatné znaky zakladajúce štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tento režim v podstate stanovuje systém parafiskálnych daní smerujúcich k zabezpečeniu harmonizácie úrovne rizika, ktoré nesú ekonomické subjekty na trhu doplnkového zdravotného poistenia liberalizovaného v Írsku začiatkom 90. rokov.

3       Podaniami zapísanými do registra kancelárie Súdu prvého stupňa postupne 27. novembra 2003, 12. decembra 2003 a 17. decembra 2003 podali Írsko, Holandské kráľovstvo a Voluntary Health Insurance Board (Rada pre súkromné zdravotné poistenie, ďalej len „VHI“) návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej. Návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania boli doručené žalobcom a žalovanej.

4       Listami zo 4. decembra 2003 a 22. januára 2004 žalovaná oznámila, že nemá pripomienky ani nepožaduje dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k vedľajším účastníkom konania, Írsku a Holandskému kráľovstvu. Listom zo 7. januára 2004 žalovaná oznámila Súdu prvého stupňa, že VHI by sa malo povoliť vedľajšie účastníctvo a že nie je potrebné vo vzťahu k nej vylúčiť akúkoľvek zložku zo spisu.

5       Listami z 5. januára 2004 a 22. januára 2004 žalobcovia uviedli, že nemajú pripomienky k návrhom na vstup Írska a Holandského kráľovstva do konania ako vedľajších účastníkov. Listom z 3. februára 2004 však žalobcovia navrhli zamietnuť návrh na vstup VHI do konania ako vedľajšieho účastníka.

6       Samostatnými podaniami zapísanými do kancelárie Súdu prvého stupňa postupne 5. januára 2004, 22. januára 2004 a 3. februára 2004 podali žalobcovia v súlade s článkom 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa žiadosť o dôverné zaobchádzanie s určitými údajmi obsiahnutými v žalobe a jej prílohách vo vzťahu k trom vedľajším účastníkom konania, pričom znenie týchto návrhov je v podstate rovnaké.

7       Uznesením z 3. februára 2004 a 2. apríla 2004 (uznesenie predsedu tretej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2004, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, neuverejnené v Zbierke) predseda tretej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa povolil vstup jednak Írska a Holandského kráľovstva, jednak VHI do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov žalovanej. Predseda tiež nariadil stanoviť vedľajším účastníkom konania lehotu pre podanie ich prípadných pripomienok k žiadostiam o dôverné zaobchádzanie a vyhradil si rozhodnutie o ich dôvodnosti (bod 3 výroku každého uznesenia).

8       Listami z 5. apríla 2004 kancelária Súdu prvého stupňa doručila každému vedľajšiemu účastníkovi konania predovšetkým znenie žaloby a jej príloh, ktoré nie je dôverné, a vyzvala ich predložiť do 28. apríla 2004 prípadné námietky v súvislosti so žiadosťami o dôverné zaobchádzanie s predbežne vylúčenými zložkami.

9       Listom z 27. apríla 2004 oznámila VHI Súdu prvého stupňa v súvislosti so žiadosťou o dôverné zaobchádzanie podaným voči nej žalobcami, že voči vylúčeniu predmetných zložiek nevznesie námietku. Holandské kráľovstvo na list Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2004 neodpovedalo.

10     Listom z 28. apríla 2004 Írsko vznieslo námietky týkajúce sa žiadosti o dôverné zaobchádzanie podaného žalobcami a požiadalo Súd prvého stupňa, aby mu sprístupnil všetky procesné písomnosti.

 O žiadostiach o dôverné zaobchádzanie

11     VHI výslovne a Holandské kráľovstvo mlčky odmietli spochybniť vylúčenie, ktoré ich pozbavuje prístupu k určitým zložkám spisu. Z uvedeného vyplýva, že už nie je potrebné rozhodnúť o dôvodnosti žiadostí o dôverné zaobchádzanie podaných žalobcami vo vzťahu k nim. Toto uznesenie sa preto obmedzí na preskúmanie žiadosti o dôverné zaobchádzanie podaného vo vzťahu k Írsku.

12     Žalobcovia požadujú vo vzťahu k Írsku o dôverné zaobchádzanie s určitými časťami ich žaloby a jej prílohami, o ktorých tvrdia, že obsahujú dôverné informácie a citlivé obchodné tajomstvo najmä voči ich jedinému konkurentovi, VHI. Domnievajú sa, že tieto časti treba vylúčiť zo spisu, ktorý má byť sprístupnený Írsku z dôvodu, že obsahujú:

–       podrobnosti o dôverných rokovaniach s Health Insurance Authority (ďalej len „HIA“), írskym orgánom, ktorý na základe Health Insurance Acts 1994 – 2003 disponuje určitými právomocami dohľadu, výkonu a poradenstva írskej vlády v oblasti vnútroštátnej právnej úpravy súkromného zdravotného poistenia,

–       údaje založené na posúdení prípadných nákladov BUPA Ireland Ltd z titulu RES vo vzťahu k zisku z jeho činností v Írsku,

–       informácie odhaľujúce možnosť BUPA Ireland opustiť írsky trh, ako aj jeho možnú obchodnú stratégiu po zavedení RES.

13     Podľa žalobcov ide konkrétne o tieto časti:

–       bod 11 žaloby v celom rozsahu (s. 6 a 7),

–       posledná veta prvého bodu abstraktu žaloby (s. 58),

–       posledná veta bodu 150 žaloby (s. 44),

–       časť bodu 94 začínajúca sa slovami „Na tento účel“ a končiaca sa slovami „náklady na žiadosti o náhradu“ a body 95 a 96 svedeckej výpovede Martina O’Rourka, nachádzajúcej sa v prílohe 22 k žalobe (s. 1392 a 1393),

–       posledná veta bodu 99 už citovaného svedectva pána O’Rourka (s. 1394),

–       prvá zarážka v oddiele 4.5 správy Nera Economic Consulting (ďalej len „správa NERA“) začínajúca sa slovami „Dôsledok na BUPA“ a končiaca sa slovami „monopolný dodávateľ“, nachádzajúca sa v prílohe 23 k žalobe (s. 1425),

–       posledná veta druhej zarážky v oddiele 4.5 správy NERA začínajúca sa slovami „Ako BUPA“ a končiaca sa slovami „írsky trh“ (s. 1425),

–       posledná veta v oddiele 4.6 správy NERA začínajúca sa slovami „Počas stretnutí“ a končiaca sa slovami „náklady na žiadosti o náhradu“ (s. 1427),

–       časť v oddiele 5.2 správy NERA začínajúca sa slovami „Zahraniční dodávatelia“ a končiaca sa slovami „skutočný konkurent VHIB“ predstavujúca citáciu svedeckej výpovede pána O’Rourka (s. 1430).

14     Žalobcovia okrem iného navrhujú dôverné zaobchádzanie s tabuľkami 2.1 a 2.2 v správe NERA (s. 1404), pretože obsahujú podrobnosti týkajúce sa príjmov BUPA Ireland a frekvencie podávania predbežných žiadostí o náhradu.

15     Írsko popiera, že informácie obsiahnuté vo vyššie uvedených dokumentoch majú z obchodného hľadiska z prevažnej časti citlivú alebo dôvernú povahu. Domnieva sa tiež, že prístup k týmto informáciám je nevyhnutný pre to, aby mohlo účinne presadzovať svoj názor v súvislosti s podstatnými otázkami nastolenými v tomto spore a vyvracať tvrdenia žalobcov.

16     Po prvé, pokiaľ ide o „možnú“ obchodnú stratégiu po zavedení RES, Írsko tvrdí, že táto stratégia, ktorá je neistá a závislá od neskoršieho rozhodnutia BUPA Ireland, nepredstavuje dôvernú skutočnosť. Žalobcovia okrem iného nepodali žiadosť o dôverné zaobchádzanie v súvislosti s vyjadrením k žalobe, ktorého bod 16 sa odvoláva na stanovisko prijaté v tejto veci. Nakoniec, dopad RES na činnosť žalobcov bol vo veľkom rozsahu prediskutovaný v nadväznosti na verejné vyjadrenia samotných žalobcov v írskych médiách, akými sú napríklad články v Irish Independent z 24. júna 2002, v Irish Medical News z 29. októbra 2002 a v tlačovom vyhlásení samotnej BUPA Ireland z 30. júna 2003 zverejnenom na jej internetovej stránke.

17     Po druhé, pokiaľ ide o údajnú dôvernosť ziskov BUPA Ireland, Írsko tvrdí, že niektoré údaje týkajúce sa jej finančných výsledkov už boli zverejnené tým, že sa vedľajším účastníkom konania sprístupnil bod 16 vyjadrenia k žalobe, ktorého sprístupnenie žalobcovia nenamietali. Írsko sa ďalej domnieva, že len samotné sprístupnenie obratu BUPA Ireland pri nedostatku informácií o jej výdavkoch, vrátane nákladov na poistné udalosti a na správu, nie je v žiadnom prípade dostatočný, keďže ziskovosť BUPA Ireland a predovšetkým vývoj jej poistných udalostí sú základné prvky v prejednávanej veci. Osobitne pokiaľ ide o prílohu 23 k žalobe (s. 1404), teda o tabuľky 2.1 a 2.2 správy NERA, Írsko trvá na tom, že zisky BUPA Ireland už boli oznámené írskym orgánom.

18     Po tretie, pokiaľ ide o odhady spoločnosti BUPA Ireland týkajúce sa možného rozsahu jej záväzkov po zavedení RES, Írsko tvrdí, že tieto sú už uvedené na internetovej stránke (www.bupaireland.ie//whatsnew/papers) a boli uverejnené v článku Sunday Business Post z 18. januára 2004. Keďže sa podstata tohto sporu bude týkať takých otázok ako proporcionálny charakter RES a jeho dopad na hospodársku súťaž, bude pre vedľajších účastníkov konania nevyhnutné mať prinajmenšom prístup k takým obmedzeným finančným informáciám o BUPA Ireland, aké sú uvedené v žalobe.

19     Nakoniec, pokiaľ ide o informácie, ktoré boli predmetom rokovaní medzi BUPA Ireland a HIA, Írsko zdôrazňuje, že tieto informácie už boli sprístupnené verejnosti v tlači alebo vo vyjadrení k žalobe, a nevyžadujú teda osobitnú ochranu. Okrem iného zverejnenie informácií o rokovaniach, ktoré sa uskutočnili medzi BUPA Ireland a HIA, nemá žiaden dôsledok na nezávislosť budúcich rokovaní medzi tými istými partnermi.

20     Írsko z uvedeného vyvodzuje záver, že informácie, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o dôverné zaobchádzanie, mu majú byť sprístupnené v celom rozsahu.

21     Článok 116 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje:

„Ak sa vyhovie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol podaný v lehote šiestich týždňov ustanovenej v článku 115 ods. 1, vedľajší účastník obdrží kópie všetkých procesných dokumentov, ktoré boli doručené účastníkom konania. Na žiadosť niektorého účastníka nemusí predseda poskytnúť tajné alebo dôverné písomnosti.“

22     Článok 116 ods. 2 prvá veta rokovacieho poriadku spočíva na zásade, že akýkoľvek procesný dokument doručený účastníkom konania musia obdržať aj vedľajší účastníci konania. Druhá veta tohto ustanovenia preto iba výnimočne umožňuje uplatniť dôverné zaobchádzanie s niektorými dokumentmi zo spisu, a vyňať tak tieto písomnosti z povinnosti oznámiť ich vedľajším účastníkom konania (uznesenie Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 1990, Hilti/Komisia, T‑30/89, Zb. s. II‑163, uverejnené len výňatky, bod 10).

23     Na účely posúdenia, či sú naplnené podmienky, za ktorých sa môže uplatniť táto výnimka, treba vo vzťahu ku každej písomnosti alebo časti procesného dokumentu, pre ktorý sa navrhuje dôverné zaobchádzanie, zvážiť oprávnený záujem žalobcu na vylúčení závažného zásahu do jeho obchodných záujmov a záujem vedľajších účastníkov konania, takisto oprávnený, disponovať informáciami potrebnými pre to, aby mohli plne uplatňovať svoje práva a uvádzať svoje tvrdenia pred Súdom prvého stupňa (pozri napríklad uznesenia Súdu prvého stupňa Hilti/Komisia, už citované, bod 11; zo 6. februára 1995, Auditel/Komisia, T‑66/94, Zb. s. II‑239, bod 31, a z 3. júna 1997, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑879, bod 12).

24     Podľa ustálenej judikatúry je tiež nesporné, že vo všeobecnosti sa má vyhovieť žiadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami obsahujúcimi obchodné tajomstvo (pozri napríklad uznesenia Súdu prvého stupňa z 19. februára 1993, Langnese-Iglo a Schöller Lebensmittel/Komisia, T‑7/93 R a T‑9/93 R, Zb. s. II‑131, bod 19, a z 21. júna 1999, Büchel & Co. Fahrzeugteilefabrik/Rada, T‑74/97, neuverejnené v Zbierke, bod 8).

25     Výnimku zo zásady uvedenej v článku 116 ods. 2 prvej vete rokovacieho poriadku možno uplatniť iba na základe preskúmania, či každá písomnosť zo spisu, v súvislosti s ktorou bola podaná riadne odôvodnená žiadosť o dôverné zaobchádzanie, má alebo nemá dôvernú povahu. Najmä na účely umožnenia takéhoto preskúmania článok 5 ods. 4 prvá veta pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupňa z 3. marca 1994 (Ú. v. ES L 78, s. 32, naposledy zmenené a doplnené 5. júna 2002, Ú. v. ES L 160, s. 1) stanovuje, že žiadosť účastníka konania smerujúca k tomu, aby bolo nariadené dôverné zaobchádzanie s určitými zložkami spisu, musí upresňovať dôverné zložky alebo časti a odôvodniť ich dôvernú povahu (nariadenie Súdu prvého stupňa z 5. augusta 2003, Glaxo Wellcome/Komisia, T‑168/01, neuverejnené v Zbierke, body 36 a 37).

26     Treba preto v prvom rade preskúmať, či zložky, pre ktoré sa navrhuje dôverné zaobchádzanie, možno kvalifikovať ako obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie vo vzťahu k Írsku. Iba v takomto prípade je namieste zvážiť oprávnené záujmy účastníkov konania podľa vyššie uvedených zásad.

 O údajne dôvernom charaktere rokovaní s HIA a údajov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti BUPA Ireland

27     Keďže rokovania medzi BUPA Ireland a HIA, tak ako sú opísané v žalobe a jej prílohách, sa odvolávajú najmä na údaje súvisiace s podnikateľskou činnosťou BUPA Ireland, ako aj na dôsledky prípadného zavedenia RES na túto činnosť, treba sa zaoberať týmito dvoma časťami žiadosti o dôverné zaobchádzanie spoločne.

28     Pokiaľ ide o údajnú dôvernosť a uvádzanú potrebu zaistiť nezávislosť rokovaní medzi BUPA Ireland a HIA, treba úvodom pripomenúť, že HIA predstavuje írsky orgán, založený na základe Health Insurance Acts 1994 – 2003, ktorému boli vnútroštátnym zákonodarcom zverené určité právomoci dohľadu a uplatňovania vnútroštátnych predpisov upravujúcich súkromné zdravotné poistenie, ako aj úloha radiť írskej vláde v tejto oblasti. Je tiež nesporné, že HIA má v súlade s už citovanou vnútroštátnou legislatívou osobitné právomoci, pokiaľ ide o uvedenie a uplatňovanie RES. Tieto zahŕňajú povinnosť zhromažďovať, hodnotiť a sprístupňovať príslušnému ministerstvu vo forme správy všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa fungovania trhu súkromného zdravotného poistenia, aby sa mohla posúdiť relevantnosť uvedenia RES. Ako okrem iného vyplýva z častí žaloby, pre ktoré žalobcovia navrhujú Súdu prvého stupňa dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k Írsku, práve v rámci výkonu týchto výkonných a správnych funkcií, konkrétne uvedenia RES, viedol HIA neformálne stretnutia s BUPA Ireland na účely prerokovania dopadu nového režimu na poslednú menovanú.

29     Keďže HIA, ako štátny orgán, je zodpovedný voči Írsku za riadny výkon príslušných vnútroštátnych predpisov, z vyššie uvedeného vyplýva, že ani existencia neformálnych kontaktov s HIA sama osebe, ani informácie, ktoré pri tejto príležitosti poskytla spoločnosť BUPA Ireland o prípadných dôsledkoch, ktoré pre ňu môže mať zavedenie RES, nemôžu byť považované za dôverné skutočnosti vo vzťahu k Írsku.

30     Zo žiadosti o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k Írsku, ktorý je vo veľkej miere rovnaký ako návrhy týkajúce sa VHI a Holandského kráľovstva, vyplýva, že žalobcovia sa skôr domáhajú ochrany dôvernosti určitých zložiek spisu skôr vo vzťahu k VHI, ich jedinému konkurentovi na írskom trhu súkromného zdravotného poistenia, ako vo vzťahu k Írsku ako takému.

31     Ako predseda tretej rozšírenej komory už zdôraznil v nariadení BUPA a i./Komisia, už citovanom v bode 7 vyššie, je pravda, že medzi írskym štátom a VHI existujú štatutárne vzťahy najmä v tom zmysle, že írsky minister zdravotníctva má rozhodujúci vplyv na zloženie jeho predstavenstva a môže od neho požadovať akúkoľvek informáciu týkajúcu sa jeho činností. Z tohto dôvodu nemožno vylúčiť určité prispôsobenie všeobecného riadenia VHI politickým orientáciám prijatým príslušným írskym ministrom a v dôsledku toho určitý súlad všeobecných postojov VHI a Írska. Nemožno však z toho vyvodiť, že vedľajšie účastníctvo Írska a zároveň VHI v tomto konaní musí byť nevyhnutne zosúladené (pozri uznesenie BUPA a i./Komisia, už citované v bode 7 vyššie, bod 9) a že si účastníci konania následne môžu na tento účel vzájomne vymieňať všetky informácie, hoci aj dôverné, týkajúce sa prejednávanej veci. Okrem toho, že VHI predstavuje orgán podrobený určitej kontrole írskeho štátu, nepredložili žalobcovia žiadnu relevantnú indíciu umožňujúcu vyvodiť záver, že VHI alebo jeho predstavenstvo by mohli mať prístup k citlivým informáciám prípadne poskytnutým Írsku v rámci tohto konania.

32     V tejto súvislosti treba dodať, že predpoklad, že by si vedľajší účastníci konania vymenili určité informácie, ktoré by im po spochybnení protistrany poskytol Súd prvého stupňa individuálne a jedine na účely obhajoby ich vlastných oprávnených záujmov v tomto konaní, je v každom prípade neprijateľný a znamenal by závažné porušenie požiadaviek na riadny výkon spravodlivosti a v prípade, že by tak konal členský štát, aj povinnosti lojality stanovenej v článku 10 ES.

33     V dôsledku toho musí byť žiadosť o dôverné zaobchádzanie s určitými časťami zahŕňajúcimi obsah rokovaní medzi BUPA Ireland a HIA, vrátane údajov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti BUPA Ireland, ktoré boli poskytnuté HIA počas týchto stretnutí, zamietnutá. Následne nie je potrebné rozhodnúť o otázke, či niektoré z týchto údajov už stratili svoj dôverný charakter v nadväznosti na články, ktoré vyšli v írskych médiách a boli uvedené žalovanou v jej vyjadrení k žalobe, ktorého sprístupnenie žalobcovia nenamietali.

 O údajnej dôvernosti informácií týkajúcich sa možnosti BUPA Ireland opustiť írsky trh a jej možnej obchodnej stratégii po zavedení RES

34     V súvislosti s údajným rizikom BUPA Ireland, že bude musieť po uvedení RES opustiť írsky trh, Írsko správne tvrdí, že toto riziko bolo vo veľkej miere prediskutované v írskych médiách, najmä na podnet samotnej spoločnosti BUPA Ireland, ako to potvrdzujú články uverejnené v Irish Independent 24. júna 2002 a v Irish Medical News z 29. októbra 2002. Dané časti žaloby a jej príloh sú v skutočnosti vo svojej podstate zhodné so zisteniami uvedenými v írskej tlači. Tieto zistenia preto stratili dôverný charakter a nepotrebujú osobitnú ochranu zo strany Súdu prvého stupňa. To isté platí o tvrdeniach žalobcov týkajúcich sa ich plánovanej obchodnej stratégie po uvedení RES, pretože táto konkrétne spočíva v opustení írskeho trhu.

35     V dôsledku toho musia byť žiadosti o dôverné zaobchádzanie s tvrdeniami týkajúcimi sa rizika BUPA Ireland, že bude musieť opustiť írsky trh, a jej možnej obchodnej stratégie po zavedení RES zamietnuté.

 O údajnej dôvernosti údajov uvedených v tabuľkách 2.1 a 2.2 správy NERA

36     Pokiaľ ide o údaje uvedené v tabuľkách 2.1 a 2.2 správy NERA, žalobcovia v podstate trvajú na tom, že spadajú pod „podrobné informácie operačnej povahy“ vrátane podrobností týkajúcich sa príjmov BUPA a frekvencie podávania žiadostí o náhradu, ktorých sprístupnenie spolu „s ďalšími informáciami“ by mohlo umožniť odhadnúť jej ziskovosť.

37     Na úvod treba poznamenať, že písomnosti v spise neumožňujú jasne preukázať, či informácie uvedené vo vyššie spomenutých tabuľkách už boli predmetom výmeny stanovísk medzi BUPA Ireland a HIA tak, že by v každom prípade stratili svoj dôverný charakter vo vzťahu k Írsku (pozri vyššie bod 26 a nasl.). Okrem iného nemožno spochybniť, že údaje použité NERA v týchto tabuľkách sa týkajú podnikateľskej činnosti BUPA Ireland na írskom trhu súkromného zdravotného poistenia, a preto v podstate môžu predstavovať obchodné tajomstvo.

38     Na druhej strane je zrejmé, že vyššie uvedené tabuľky obsahujú iba súhrnné údaje, znázornené v grafickej forme, týkajúce sa podnikateľskej činnosti BUPA Ireland v roku 2002, ako najmä priemerný vek poistencov BUPA Ireland, zaplatené poistné za „plány BUPA“ a frekvenciu podávania žiadosti o náhradu. Žalobcovia presvedčivo nepreukázali, ako by na základe týchto súhrnných údajov, ktoré sú navyše staršieho dáta, mohla tretia osoba vyvodiť konkrétne informácie, ktoré by mohli poškodiť ich podnikateľské záujmy, pokiaľ ide o obrat, účtovníctvo a nakoniec súčasnú ziskovosť BUPA Ireland (pozri tiež uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. júna 1996, NMH Stahlwerke a i./Komisia, T‑134/94, T‑136/94 až T‑138/94, T‑141/94, T‑145/94, T‑147/94, T‑148/94, T‑151/94, T‑156/94 a T‑157/94, Zb. s. II‑537, bod 24). Nakoniec žalobcovia ani neupresnili, akým spôsobom by spojenie týchto údajov „s ďalšími informáciami“, ktorých prípadný obsah neupresňujú mohlo umožniť určiť ziskovosť súčasnej podnikateľskej činnosti BUPA Ireland.

39     Za týchto podmienok nemožno vyhovieť žiadosti žalobcov vylúčiť tabuľky 2.1 a 2.2 správy NERA z písomností, ktoré majú byť poskytnuté Írsku. Pokiaľ ide o tvrdenie uvádzané Írskom, podľa ktorého by na účely tohto konania bol potrebný dokonca rozsiahlejší prístup k údajom týkajúcim sa hospodárskych výsledkov BUPA Ireland, je potrebné pripomenúť, že toto tvrdenie zjavne nemá vzťah k žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktoré je predmetom tohto uznesenia, a preto nemôže byť prijaté.

 O trovách

40     O trovách konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA TRETEJ ROZŠÍRENEJ KOMORY SÚDU PRVÉHO STUPŇA

nariadil:

1.      Nie je potrebné rozhodnúť o dôvodnosti žiadostí žalobcov na dôverné zaobchádzanie z 22. januára 2004 a z 3. februára 2004 voči Holandskému kráľovstvu a Voluntary Health Insurance Board.

2.      Žiadosť žalobcov na dôverné zaobchádzanie voči Írsku sa zamieta.

3.      Írsku bude doručené úplné znenie procesných písomností, tak ako bolo predložené Súdu prvého stupňa.

4.      Vedľajším účastníkom konania bude určená lehota na predloženie vyjadrenia.

5.      O trovách konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

V Luxemburgu 4. marca 2005

* Jazyk konania: angličtina.