Vec T‑253/03

Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Vedľajšie účastníctvo – Zamietnutie – Reprezentatívne združenie, ktorého cieľom nie je ochrana záujmov jeho členov“

Uznesenie Súdu prvého stupňa (piata komora) z 28. mája 2004 

Abstrakt uznesenia

Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Dotknuté osoby – Reprezentatívne združenie, ktorého cieľom je ochrana jeho členov – Prípustnosť vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky týkajúce sa týchto členov

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 ods. 2 a článok 53 ods. 1)

Podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie pred Súdom prvého stupňa na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu je prípustné, aby vedľajšími účastníkmi konania boli reprezentatívne združenia, ktorých cieľom je ochrana ich členov, vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky, ktoré sa môžu týkať týchto členov. Konkrétnejšie vyjadrené, je možné vyhovieť návrhu na vstup určitého združenia do konania ako vedľajšieho účastníka, pokiaľ zastupuje veľký počet subjektov pôsobiacich v danom odvetví, ak medzi jeho ciele patrí ochrana záujmov jeho členov, ak vo veci môže ísť o zásadné otázky týkajúce sa fungovania príslušného odvetvia a záujmy jeho členov by preto mohli byť budúcim rozsudkom v podstatnej miere dotknuté.

Združenie, ktorého cieľom je len podpora výmeny informácií a kontaktov medzi jeho členmi, ako aj usporadúvanie konferencií s cieľom uľahčiť štúdium určitých oblastí práva, nespĺňa tieto podmienky.

(pozri body 17 – 20)

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

z 28. mája 2004 (*)

„Vedľajšie účastníctvo – Zamietnutie – Reprezentatívne združenie, ktorého cieľom nie je ochrana záujmov jeho členov“

Vo veci T‑253/03,

Akzo Nobel Chemicals Ltd, so sídlom v Surrey (Spojené kráľovstvo),

Akcros Chemicals Ltd, so sídlom v Surrey,

v zastúpení: C. Swaak a M. Mollica, advokáti,

žalobcovia,

ktorých v konaní podporujú:

Council of the Bars and Law Societies of the European Union, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Flynn, QC,

a

Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, so sídlom v Haagu (Holandsko), v zastúpení: O. Brouwer, advokát,

a

European Company Lawyers Association (ECLA), so sídlom v Bruseli, v zastúpení: M. Dolmans, K. Nordlander, advokáti a J. Temple-Lang, solicitor,

vedľajší účastníci konania,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v  zastúpení: R. Wainwright a C. Ingen-Housz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, podaný Section on Business Law of the International Bar Association, na podporu návrhov žalobcov v tomto konaní, ktorého predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia K (2003) 1533, konečné znenie, z 8. mája 2003, ktorým sa zamieta žiadosť o uplatnenie profesijného tajomstva ochraňujúceho komunikáciu s advokátmi (legal professional privilege) na určité dokumenty zaistené v rámci šetrenia nariadeného podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204),

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),

v zložení: predsedníčka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke,

tajomník: H. Jung,

vydal toto

Uznesenie

1       Dňa 30. januára 2003 Komisia na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204) prijala rozhodnutie K (2003) 85/4, ktorým bolo najmä nariadené spoločnostiam Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd (ďalej len „žalobcovia“) a ich dcérskym spoločnostiam podriadiť sa šetreniu na účely zistenia prípadných dôkazov protisúťažných postupov (ďalej len „rozhodnutie z 30. januára 2003“). Dňa 10. februára 2003 Komisia prijala rozhodnutie K (2003) 559/4, takisto na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 (ďalej len „rozhodnutie z 10. februára 2003“), ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 30. januára 2003.

2       V dňoch 12. a 13. februára 2003 boli na základe uvedených rozhodnutí vykonané šetrenia na mieste v priestoroch žalobcov nachádzajúcich sa v Eccles, Manchester (Spojené kráľovstvo). Počas tohto šetrenia urobili úradníci Komisie kópie značného počtu dokumentov. Pri týchto úkonoch zástupcovia žalobcov oznámili úradníkom Komisie, že na určité dokumenty sa môže vzťahovať profesijné tajomstvo, ktorým je chránená komunikácia s advokátmi. Počas prieskumu predmetných dokumentov došlo k nezhode v súvislosti s piatimi dokumentmi, s ktorými sa zaobchádzalo dvojakým spôsobom. Úradníci Komisie totiž nedospeli ihneď na mieste ku definitívnemu záveru o ochrane, ktorá by sa mala prípadne vzťahovať na dva dokumenty. Z toho dôvodu z nich urobili kópie a vložili ich do zapečatenej obálky, ktorú po skončení šetrenia odniesli so sebou. Pokiaľ ide o ďalšie tri sporné dokumenty, úradník Komisie zodpovedný za šetrenie usúdil, že nie sú chránené profesijným tajomstvom, a preto z nich urobil kópie, ktoré pripojil ku spisu bez toho, aby ich oddelil v zapečatenej obálke.

3       Dňa 17. februára 2003 žalobcovia zaslali Komisii list, v ktorom uviedli dôvody, na základe ktorých je podľa nich týchto päť dokumentov chránených profesijným tajomstvom. Listom z 1. apríla 2003 Komisia informovala žalobcov, že ich tvrdenia uvedené v liste zo 17. februára 2003 jej neumožňujú dospieť k záveru, že predmetné dokumenty sú skutočne predmetom profesijného tajomstva. V tom istom liste však Komisia oznámila žalobcom, že majú možnosť predložiť svoje pripomienky k týmto predbežným záverom v lehote dvoch týždňov, pričom po uplynutí tejto lehoty Komisia prijme konečné rozhodnutie.

4       Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. apríla 2003 podali žalobu, v ktorej navrhovali zrušenie rozhodnutia Komisie z 10. februára 2003 a podľa potreby rozhodnutia z 30. januára 2003, ktoré týmto spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam uložili povinnosť podriadiť sa šetreniu (Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T‑125/03).

5       Dňa 8. mája 2003 prijala Komisia rozhodnutie K (2003) 1533, konečné znenie, na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 (ďalej len „rozhodnutie z 8. mája 2003“). V článku 1 tohto rozhodnutia Komisia zamietla návrh žalobcov, aby im boli vrátené sporné dokumenty a aby Komisia potvrdila, že boli zničené všetky kópie týchto dokumentov, ktoré mala u seba. Komisia okrem toho v článku 2 rozhodnutia z 8. mája 2003 oznámila svoj zámer otvoriť zapečatenú obálku obsahujúcu dva z týchto dokumentov.

6       Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júla 2003 podali žalobu, ktorou sa na základe článku 230 štvrtého odseku ES domáhajú zrušenia rozhodnutia z 8. mája 2003.

7       Návrhmi podanými 30. júla 2003, 7. augusta 2003 a 18. augusta 2003 podali (v tomto poradí) Council of Bars and Law Societies of the European Union (Rada advokátskych komôr Európskej únie, ďalej len „CCBE“), Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten (ďalej len „holandská advokátska komora“) a European Company Lawyers Association (Európska asociácia podnikových právnikov, ďalej len „ECLA“) návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov žalobcov. Tým istým uznesením zo 4. novembra 2003 predseda piatej komory vyhovel návrhom na vstup CCBE, holandskej advokátskej komory a ECLA do konania.

8       Dňa 25. novembra 2003 podala Section on Business Law of the International Bar Association (ďalej len „SBL“), v zastúpení: J. Buhart, advokát, návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobcov.

9       V návrhu na vstup do konania SBL uvádza, že má značný záujem na výsledku prejednávanej veci. Tvrdí, že v tomto spore ide o zásadné otázky profesijného tajomstva, ktoré chráni komunikáciu s advokátmi, a preto sa rozsudok vydaný vo vzťahu k žalobcom bude priamo týkať podnikových právnikov, ktorí sú jej členmi. SBL v tomto smere uvádza, že 31. mája 2002 schválila uznesenie podporujúce zásadu profesijného tajomstva pre podnikových právnikov vo všetkých typoch súdnictva. SBL usudzuje, že má priamy a osobitný záujem na výsledku konania a že jej návrh na vstup do konania je v súlade s judikatúrou, ktorá povoľuje návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania v prípade reprezentatívnych združení, ktorých ciele zahŕňajú ochranu záujmov ich členov. Nakoniec SBL navrhuje, aby Súd prvého stupňa zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania, vrátane trov konania spojených s týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

10     Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol doručený účastníkom konania v súlade s článkom 116 ods. 1 prvým pododsekom Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

11     V podaní podanom 18. decembra 2003 žalobcovia uviedli, že SBL preukázala záujem na výsledku tohto sporu a navrhli, aby Súd prvého stupňa vyhovel jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Samostatným podaním podaným v ten istý deň podali žalobcovia žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k SBL.

12     V podaní podanom 9. decembra 2003 Komisia uviedla, že SBL nepredložila v súlade s článkom 44 ods. 5 písm. a) rokovacieho poriadku dostatočné doklady, ktoré by jednoznačne preukázali jej právnu existenciu alebo aspoň jej procesnú spôsobilosť. Z vnútorného predpisu SBL totiž podľa názoru Komisie nevyplýva, že by SBL mala spôsobilosť podať žalobu na Súd prvého stupňa. Komisia nakoniec navrhla, aby Súd prvého stupňa zaviazal SBL na náhradu trov konania spojených s týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Samostatným podaním podaným v ten istý deň, Komisia upresnila, že nepožaduje dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k SBL.

13     CCBE v pripomienkach podaných 7. januára 2004 uviedla, že návrh na vstup SBL ako vedľajšieho účastníka do konania je neprípustný. CCBE najmä vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či SBL spĺňa znaky, ktoré predstavujú základ právnej subjektivity (uznesenie Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Générale sucrière a i./Komisia, 41/73, 43/73 až 48/73, 50/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1465, bod 3), najmä preto, že nemá autonómiu pri zastupovaní svojich členov. CCBE uviedla, že SBL je iba súčasťou International Bar Association (ďalej len „IBA“), ktorú nemôže zastupovať. CCBE ďalej tvrdila, že SBL nie je reprezentatívnym združením na ochranu záujmov svojich členov.

14     Ostatní vedľajší účastníci konania proti tomuto návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevzniesli žiadne námietky.

15     V súlade s článkom 116 ods. 1 tretím pododsekom rokovacieho poriadku predseda piatej komory návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania postúpil komore.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

16     Je potrebné poznamenať, že SBL je jednou z troch sekcií IBA, pričom IBA je organizácia, ktorá zastupuje právnikov na celosvetovej úrovni a jej členmi sú tak advokátske komory, ako aj združenia podnikových právnikov a jednotliví právnici a advokáti. Pokiaľ ide o SBL, jej členmi sú jednotliví právnici, najmä viac ako 12 500 právnikov vykonávajúcich právnu prax v oblasti medzinárodného obchodného práva, pričom ide o samostatne pôsobiacich právnikov, ako aj o podnikových právnikov (viac než 3 000) usadených v 185 krajinách.

17     Podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie pred Súdom prvého stupňa na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu majú právo vstúpiť do konania vo veciach prejednávaných Súdom prvého stupňa ako vedľajší účastníci nielen členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, ale rovnako aj každá osoba, ktorá preukáže záujem na rozhodnutí veci.

18     Podľa ustálenej judikatúry je prípustné, aby vedľajšími účastníkmi konania boli reprezentatívne združenia, ktorých cieľom je ochrana ich členov, vo veciach, v ktorých ide o zásadné otázky, ktoré sa môžu týkať týchto členov [uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 17. júna 1997, National Power a PowerGen, C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), Zb.s. I‑3491, bod 66 a z 28. septembra 1998, Pharos/Komisia, C‑151/98 P, Zb.s. I‑5441, bod 6, uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 22. marca 1999, Pfizer/Rada, T‑13/99 R, neuverejnené v Zbierke, bod 15 a z 28. mája 2001, Poste Italiane/Komisia, T‑53/01 R, Zb. s. II‑1479, bod 51]. Konkrétnejšie vyjadrené, je možné vyhovieť návrhu na vstup určitého združenia do konania ako vedľajšieho účastníka, pokiaľ zastupuje veľký počet subjektov pôsobiacich v danom odvetví, medzi jeho ciele patrí ochrana záujmov jeho členov, vo veci môže ísť o zásadné otázky týkajúce sa fungovania príslušného odvetvia a záujmy jeho členov by preto mohli byť budúcim rozsudkom v podstatnej miere dotknuté (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. decembra 1993, Kruidvat/Komisia, ktorým bol zamietnutý návrh na vstup Yves Saint Laurent Parfums SA ako vedľajšieho účastníka do konania, T‑87/92, Zb. s. II‑1375, bod 14).

19     Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poznamenáva, že SBL v súlade s článkom II svojich stanov sleduje ako svoj cieľ podporu výmeny informácií a názorov medzi svojimi členmi týkajúcich sa právnych predpisov, profesijných postupov a zodpovednosti v obchodných a finančných veciach na celom svete, uľahčenie komunikácie medzi svojimi členmi a realizáciu súvisiacich projektov, pokiaľ ich schváli „Section Council“.

20     Súd prvého stupňa však konštatuje, že stanovy SBL neuvádzajú medzi cieľmi SBL ochranu záujmov jej členov, ani ich zastupovanie. Cieľom SBL je totiž iba podpora výmeny informácií a kontaktov medzi jej členmi, ako aj usporadúvanie konferencií s cieľom uľahčiť štúdium určitých oblastí práva. SBL vo svojom návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania totiž uvádza, že jej poslaním je poskytnúť podnikovým právnikom, ktorí sú jej členmi, diskusné a orientačné fórum týkajúce sa problematiky účinného pôsobenia vnútri podnikov, a to pri rešpektovaní cieľov podniku v súlade s najprísnejšími profesijnými normami.

21     Okrem toho, Súd prvého stupňa poznamenáva, že členovia SBL sú podľa článku III oddiel 1 jej stanov formálne členmi IBA, pričom SBL je jednou zo sekcií IBA. Podľa článku I stanov SBL teda bola SBL zriadená vo vnútri IBA. Je potrebné poznamenať, že SBL podľa článku VII oddielu 6 jej stanov SBL nemôže robiť žiadne úkony v mene IBA alebo v jej zastúpení bez výslovného splnomocnenia alebo schválenia jej „Council“. Vo svojom vyjadrení SBL v tomto smere upresňuje, že jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka nebol podaný v mene IBA ani v mene inej sekcie IBA.

22     Súd prvého stupňa dospel z týchto dôvodov k záveru, že SBL nie je reprezentatívne združenie, ktorého cieľom je ochrana záujmov interných právnikov v zmysle už citovanej judikatúry (bod 18 vyššie).

23     Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že SBL nepreukázala záujem na rozhodnutí veci v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

24     Z týchto dôvodov sa návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania zamieta.

 O trovách

25     Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhoduje v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Keďže týmto uznesením sa končí konanie vo vzťahu k SBL, je opodstatnené rozhodnúť o trovách konania spojených s jej návrhom na vstup do konania ako vedľajší účastník.

26     Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže SBL nemala vo svojom návrhu úspech, je opodstatnené rozhodnúť tak, že SBL znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie spojené s týmto konaním o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v súlade s jej návrhmi. Keďže žalobcovia a vedľajší účastníci konania v tomto smere neurobili žiaden návrh, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

nariadil:

1.      Návrh na vstup Section on Business Law of the International Bar Association ako vedľajšieho účastníka do konania sa zamieta.

2.      Nie je potrebné rozhodnúť o žiadosti žalobcov o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k Section on Business Law of the International Bar Association.

3.      Section on Business Law of the International Bar Association je povinná nahradiť trovy konania Komisie spojené s konaním o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a znáša svoje vlastné trovy konania.

4.      Žalobcovia a vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania spojené s konaním o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

V Luxemburgu 28. mája 2004

* Jazyk konania: angličtina.