1

Prvá žalobkyňa, Nintendo Co., Ltd, (ďalej len „NCL“ alebo „Nintendo“) spoločnosť kótovaná na burze so sídlom v Kjóte (Japonsko), je spoločnosťou stojacou na čele skupiny spoločností Nintendo, ktoré sa špecializujú na výrobu a distribúciu herných konzol a herných kaziet určených na použitie v týchto konzolách.

2

Činnosť spoločnosti Nintendo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) vykonávajú na niektorých územiach dcérske spoločnosti, v ktorých táto spoločnosť vlastní celý obchodný podiel, pričom hlavnou dcérskou spoločnosťou je Nintendo of Europe GmbH (ďalej len „NOE“ alebo „Nintendo“), ktorá je druhou žalobkyňou. V rozhodnom období NOE koordinovala niektoré obchodné činnosti spoločnosti Nintendo v Európe a bola jej výhradným distribútorom v Nemecku.

3

Na iných územiach predaja Nintendo menovala nezávislých výhradných distribútorov. Takto sa The Games Ltd, obchodné oddelenie John Menzies Distribution Ltd, ktorá je dcérskou spoločnosťou, v ktorej John Menzies plc vlastní celý obchodný podiel, stala v auguste 1995 výhradným distribútorom spoločnosti Nintendo pre Spojené kráľovstvo a Írsko, a zostala ním prinajmenšom do 31. decembra 1997.

4

V marci 1995 začala Komisia vyšetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games). V rámci tohto vyšetrovania Komisia 26. júna a zaslala Nintendo žiadosti o informácie podľa článku 11 nariadenia Rady č. 17, zo , Prvé nariadenie implementujúce články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) s cieľom získať informácie najmä o jej distribútoroch a dcérskych spoločnostiach, dohodách o distribúcii formálne uzavretých s týmito podnikmi a o všeobecných obchodných podmienkach. NOE na tieto žiadosti odpovedala listami z a .

5

Na základe predbežných záverov začala Komisia v septembri 1995 doplňujúce vyšetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spoločnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution).

6

V rámci tohto vyšetrovania Komisia 9. októbra 1995 zaslala spoločnosti Nintendo žiadosť o informácie. Medzi zástupcami Nintendo a Komisiou sa uskutočnilo niekoľko stretnutí o distribučnej politike spoločnosti Nintendo. Nintendo okrem toho poskytla rôzne znenia dohôd, ktoré uzavrela s niektorými zo svojich distribútorov.

7

Dňa 26. novembra 1996 Omega Electro, spoločnosť, ktorá pôsobí v odvetví dovozu a predaja elektronických hier, podala sťažnosť podľa článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 17, ktorá sa týkala najmä distribúcie herných kaziet a herných konzol Nintendo, a to najmä z toho dôvodu, že Nintendo bránila súbežnému obchodovaniu a uplatňovala systém predajných cien uložených v Holandsku. V nadväznosti na túto sťažnosť Komisia svoje vyšetrovanie rozšírila (vec IV/36.321 Omega — Nintendo). Dňa zaslala žiadosť o informácie spoločnostiam Nintendo a John Menzies. Vo svojej odpovedi zo Nintendo pripustila, že niektoré z jej dohôd o distribúcii a niektoré z jej všeobecných podmienok obsahovali obmedzenia súbežného obchodovania v rámci EHP. V októbri 1997 Komisia zaslala spoločnosti John Menzies novú žiadosť o informácie, na ktorú táto spoločnosť odpovedala , pričom poskytla určité informácie o spornom karteli.

8

Listom z 23. decembra 1997 Nintendo oznámila Komisii, že sa dozvedela o „závažnom probléme spojenom so súbežným obchodovaním vo vnútri Spoločenstva“ a vyjadrila svoje želanie spolupracovať s Komisiou.

9

Dňa 13. januára 1998 John Menzies poskytla ďalšie informácie. V dňoch , a Nintendo predložila Komisii stovky dokumentov. Dňa sa medzi Komisiou a zástupcami spoločnosti Nintendo konalo stretnutie, počas ktorého sa nastolila otázka prípadného priznania kompenzácie tretím osobám, ktoré boli poškodené sporným kartelom.

10

Okrem toho Nintendo po svojom priznaní prijala opatrenia smerujúce k zabezpečeniu dodržiavania práva Spoločenstva v budúcnosti a poskytla finančné kompenzácie tretím osobám, ktorým bola v dôsledku jej konania spôsobená finančná ujma.

11

Dňa 26. apríla 2000 Komisia poslala spoločnosti Nintendo a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách týkajúce sa porušenia článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (ďalej len „Dohoda EHP“). Spoločnosť Nintendo a ostatné dotknuté podniky v odpovedi na výhrady Komisie predložili písomné pripomienky, v ktorých Nintendo a viaceré z týchto podnikov žiadali uplatnenie oznámenia Komisie z o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci“). Žiadny z účastníkov konania nepožiadal o formálne vypočutie. Spoločnosť Nintendo nespochybnila vecnú správnosť skutočností uvedených v oznámení o výhradách.

12

Konkrétne pokiaľ ide o žalobkyne, odpoveď na oznámenie o výhradách bola poslaná Komisii 7. júla 2000.

13

Dňa 30. októbra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2003/675/ES o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega — Nintendo) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33, ďalej len „rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo oznámené spoločnosti NOE a spoločnosti NCL.

14

Rozhodnutie obsahuje predovšetkým tieto ustanovenia:

„Článok 1

Nasledujúce podniky porušili článok 81 ods. 1… ES a článok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, že sa v uvedených obdobiach zúčastnili na dohodách a zosúladených postupoch na trhu špecializovaných herných konzol a herných kaziet kompatibilných so špecializovanými hernými konzolami vyrábanými spoločnosťou Nintendo, ktorých predmetom a účinkom bolo obmedzenie súbežných vývozov herných konzol a herných kaziet Nintendo:

…

Článok 3

Za porušenie, ktorého sa dopustili podniky uvedené v článku 1, sa ukladajú tieto pokuty:

…“ [neoficiálny preklad]

15

Na účely výpočtu výšky pokút Komisia v rozhodnutí uplatnila metodológiu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“). Naopak, pokiaľ ide o oznámenie o spolupráci, rozhodla, že to sa z dôvodu vertikálnej povahy porušenia neuplatní.

16

Po prvé, Komisia stanovila základnú výšku pokút podľa závažnosti a dĺžky trvania porušenia.

17

V tomto ohľade sa Komisia v prvom rade domnievala, že dotknuté podniky sa dopustili veľmi závažného porušenia vzhľadom na jeho povahu, jeho konkrétny vplyv na trh a rozsah dotknutého geografického trhu.

18

Komisia ďalej usúdila, že vzhľadom na to, že dotknuté jediné a nepretržité porušenie sa týkalo rôznych podnikov výrazne odlišnej veľkosti, je potrebné zvoliť rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi, aby bol zohľadnený špecifický význam a teda aj reálne účinky protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž. Na tieto účely boli podniky rozdelené do troch skupín podľa relatívneho významu každého z nich vzhľadom na spoločnosť Nintendo, ktorá je distribútorom predmetných výrobkov v EHP. Porovnanie sa uskutočnilo vzhľadom na podiel každého z podnikov na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo, ktoré boli zakúpené na účely ich distribúcie v EHP v roku 1997, ktorý bol posledným rokom, v ktorom došlo k porušeniu. Na základe toho bola spoločnosť Nintendo zaradená sama do prvej skupiny, kým spoločnosť John Menzies sa nachádzala sama v druhej skupine. Pre tieto podniky Komisia stanovila predbežnú východiskovú sumu pokuty podľa závažnosti na 23 miliónov eur v prípade Nintendo a na 8 miliónov eur v prípade John Menzies. Pokiaľ ide o ostatné dotknuté podniky, predbežná východisková suma pokuty bola stanovená na 1 milión eur.

19

Okrem toho, na účely zabezpečenia dostatočne odstrašujúceho účinku pokút na jednej strane a zohľadnenia veľkosti a celkových zdrojov spoločností Nintendo, John Menzies a Itochu Corp. na druhej strane, Komisia zvýšila tieto východiskové sumy. Presnejšie, pokiaľ ide o spoločnosť Nintendo, Komisia sa domnievala, že okrem jej veľkosti, ktorá zďaleka nedosahuje veľkosť spoločnosti Itochu, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že Nintendo vyrába výrobky, ktoré boli predmetom porušenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia uplatnila násobný koeficient 3 na sumy stanovené pre spoločnosti Nintendo a Itochu a násobný koeficient 1,25 pre spoločnosť John Menzies, takže východiskové sumy boli stanovené na 69 miliónov eur v prípade Nintendo, 10 miliónov eur pre John Menzies a 3 milióny eur pre Itochu.

20

Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia v prípade jednotlivých podnikov, východisková suma bola zvýšená o 10 % ročne, čo viedlo k zvýšeniu o 65 % pre Nintendo a o 20 % pre John Menzies.

21

V dôsledku toho Komisia stanovila základnú čiastku pokuty uloženej spoločnosti Nintendo na 113,85 miliónov eur.

22

Po druhé, z dôvodu priťažujúcich okolností bola zvýšená základná čiastka pokuty uloženej spoločnosti Nintendo jednak o 50 % z dôvodu, že tento podnik bol vodcom a podnecovateľom porušenia, a jednak o 25 %, pretože pokračoval v porušovaní aj po prvých vyšetrovacích úkonoch uskutočnených v rámci vyšetrovania Komisie v júni 1995. Základná čiastka pokuty uloženej spoločnosti John Menzies bola zvýšená o 20 %, čo zodpovedá jednak zvýšeniu o 10 % z dôvodu, že pokračovala v porušovaní po začatí vyšetrovania Komisie, a jednak zvýšeniu o 10 % z dôvodu, že odmietla spolupracovať s Komisiou.

23

Po tretie, v rámci preskúmania poľahčujúcich okolností sa Komisia najskôr domnievala, že je potrebné znížiť pokutu uloženú jednému z dotknutých podnikov, a síce Concentra — Produtos para crianças, SA, výhradnému distribútorovi Nintendo pre Portugalsko, z dôvodu jeho výlučne pasívnej úlohy počas väčšiny daného obdobia. Komisia ďalej priznala spoločnosti Nintendo zníženie o 300000 eur, vzhľadom na finančné kompenzácie, ktoré tento podnik poskytol tretím osobám poškodeným sporným kartelom, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Napokon bolo priznané zníženie o 40 % spoločnosti John Menzies a o 25 % spoločnosti Nintendo vzhľadom na ich účinnú spoluprácu s Komisiou. Pokiaľ ide o ostatné dotknuté podniky, neboli zohľadnené žiadne poľahčujúce okolnosti.

24

Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. januára 2003 žalobkyne podali predmetnú žalobu.

25

Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (ôsma komora) rozhodol otvoriť ústnu časť konania.

26

Listom zo 7. mája 2008 žalobkyne uviedli, že sa vzdávajú žalobného dôvodu založeného na nesprávnom zvýšení pokuty vzhľadom na prvý rok porušenia.

27

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté počas pojednávania 19. mája 2008. Pri tejto príležitosti Komisia uviedla, že nemá žiadne pripomienky k vzdaniu sa vyššie uvedeného žalobného dôvodu.

28

Počas tohto pojednávania žalobkyne predložili členom Súdu prvého stupňa a žalovanej dokument pozostávajúci z opraveného znenia prílohy dupliky. Touto prílohou chcela Komisia preukázať spoluprácu dotknutých podnikov pri jej vyšetrovaní. Po vypočutí účastníkov konania Súd prvého stupňa rozhodol vložiť tento dokument do spisu a stanovil Komisii lehotu na predloženie pripomienok k uvedenému dokumentu. Po predložení týchto pripomienok bola ústna časť konania ukončená.

29

Žalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

30

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

31

Na podporu svojich žalôb žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila podstatné formálne náležitosti, Zmluvu ES a pravidlá týkajúce sa jej uplatnenia tým, že im uložila pokutu vo výške približne 150 miliónov eur, čo je najvyššia pokuta uložená za vertikálne porušenie, a v čase prijatia rozhodnutia štvrtá najvyššia pokuta, aká bola kedy uložená samostatnému podniku za jedno porušenie. Podľa žalobkýň je pokuta protiprávna jednak z dôvodu jej zjavne neprimeranej výšky a jednak z dôvodu vád jednotlivých etáp jej výpočtu.

32

Tvrdenia, ktoré uviedli žalobkyne a ktoré sa všetky vzťahujú na určenie výšky pokuty, sa týkajú po prvé závažnosti porušenia, po druhé, uplatnenia násobného koeficientu na účely odstrašenia, po tretie, dĺžky trvania porušenia, po štvrté, zvýšenia pokuty vzhľadom na priťažujúce okolnosti, a po piate, existencie poľahčujúcich okolností.

33

Pred začatím skúmania žalobných dôvodov, ktoré uviedli žalobkyne, je potrebné pripomenúť, že z odôvodnení č. 366 až 464 rozhodnutia vyplýva, že pokuty uložené Komisiou za zistené porušenia článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody EHP boli uložené podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a že Komisia, ako to výslovne potvrdila, určila výšku pokút na základe metódy definovanej v usmerneniach.

34

Ak aj usmernenia nemôžu byť kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v každej situácii dodržiavať, vyjadrujú konvenčné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridŕžať a od ktorých sa nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru).

35

Žalobkyne vytýkajú Komisii, že východiskový bod pokuty z dôvodu závažnosti stanovila na 23 miliónov eur a v tomto ohľade uvádzajú dva žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia.

36

Žalobkyne najmä vytýkajú Komisii, že výšku pokuty na základe závažnosti stanovila tak, že sa opierala o „podiel každého účastníka na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo zakúpených na účely ich distribúcie v rámci EHP“. Použitie tejto skutočnosti je bezprecedentné, nezákonné a neprimerané. V prvom rade, prístup Komisie naznačuje, že uvedená čiastka by bola vyššia, ak by sa spoločnosť Nintendo rozhodla distribuovať svoje výrobky prostredníctvom dcérskych spoločností, v ktorých vlastní celý obchodný podiel, a nižšia, ak by sa Nintendo rozhodla distribuovať svoje výrobky prostredníctvom nezávislých distribútorov, hoci neexistuje žiadna logická súvislosť medzi relatívnou a absolútnou vinou podniku, ktorý sa dopustí porušenia, a štruktúrou, ktorú si tento podnik zvolí na účely distribúcie svojich výrobkov. V druhom rade, tento prístup nijako nezohľadňuje konkurenciu medzi ochrannými známkami alebo v rámci jednej ochrannej známky. V tomto ohľade žalobkyne pripomínajú, že dodávky herných konzol a herných kaziet charakterizuje silná konkurencia medzi ochrannými známkami. Napokon, postavenie spoločnosti Nintendo ako výrobcu bolo zohľadnené dvakrát, keďže bolo takisto vzaté do úvahy v štádiu priťažujúcich okolností (odôvodnenie č. 229 rozhodnutia).

37

Subsidiárne, žalobkyne tvrdia, že Komisia neodôvodnila, alebo prinajmenšom nedostatočne odôvodnila použitú metodológiu a výšku pokút určenú pomocou tejto metodológie. Domnievajú sa, že vysvetlenia, ktoré Komisia poskytla vo svojom vyjadrení k žalobe, takisto nie sú uspokojivé, pretože sú nesprávne a v rozpore tak s uvažovaním, na ktorom je založené rozhodnutie, ako aj s usmerneniami.

38

V tomto ohľade žalobkyne v prvom rade zastávajú názor, že Komisia tým, že vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdila, že východisková suma 23 miliónov eur odráža len jeden aspekt závažnosti porušenia, to znamená vzťahy medzi distribučnými dcérskymi spoločnosťami Nintendo a klientmi, zatiaľ čo násobný koeficient zohľadňuje iný aspekt, teda úlohu žalobkýň ako výrobcov a dodávateľov svojich nezávislých distribútorov, sa odchýlila od uvažovania, na ktorom sa zakladá rozhodnutie. Podľa Komisie násobný koeficient odráža len potrebu odradiť podniky od toho, aby sa dopúšťali porušení, kým suma 23 miliónov bola uložená z dôvodu závažnosti.

39

V každom prípade argumentácia, ktorú uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, je podľa žalobkýň nesprávna. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že čiastka stanovená na základe aspektu porušenia bola založená na výške pokuty uloženej z dôvodu iného aspektu porušenia, hoci vo svetle všetkých skutkových okolností mohli byť pre každý z týchto aspektov stanovené rozličné hodnoty podľa závažnosti.

40

V druhom rade, Komisia sa podľa nich odklonila od svojich vlastných usmernení tým, že pri vážení východiskových súm určených podľa závažnosti uplatnila koeficient na účely odstrašenia, hoci usmernenia zakotvujú jasný rozdiel medzi uplatnením váženia na účely zohľadnenia skutočného dopadu protiprávneho správania každého podniku pri činnostiach, ktoré zahŕňajú viacero účastníkov, a prispôsobením sumy určenej z dôvodu závažnosti na účely zabezpečenia dostatočného odstrašujúceho účinku.

41

V treťom rade, v odpovedi na tvrdenie Komisie, podľa ktorého ich pokuty boli podstatne znížené oproti pokutám ukladaným za kartely, žalobkyne zdôrazňujú, že medzi prípadmi horizontálnych obmedzení a prípadmi vertikálnych obmedzení existuje podstatný rozdiel, ktorý potvrdzuje uplatniteľnosť oznámenia o spolupráci len na horizontálne obmedzenia.

42

Komisia popiera všetky tvrdenia predložené žalobkyňami.

43

Ako vyplýva z rozhodnutia, Komisia v prejednávanej veci stanovila výšku pokút uložených dotknutým podnikom na základe viacerých skutočností, v súlade s metodológiou vyjadrenou v usmerneniach.

44

Komisia totiž najskôr uviedla, že vzhľadom na povahu spoločného projektu, jeho účinky na trh a skutočnosť, že obmedzil súbežné obchodovanie v celom EHP, dotknuté podniky sa dopustili veľmi vážneho porušenia článku 81 ods. 1 ES, čo umožňuje uložiť im pokutu najmenej vo výške 20 miliónov eur, v súlade s bodom 1 A druhým odsekom treťou zarážkou usmernení (odôvodnenia č. 374 až 384 rozhodnutia).

45

Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o jediné a nepretržité porušenie, na ktorom sa zúčastnili viaceré podniky rozličných veľkostí, Komisia ďalej v súlade s bodom 1 A tretím odsekom usmernení uplatnila diferencovaný prístup k týmto podnikom, (pozri odôvodnenia č. 385 až 391 rozhodnutia). Na tieto účely zohľadnila podiel každého účastníka na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo zakúpených na účely ich distribúcie v EHP počas posledného roku porušenia, to znamená v roku 1997 (pozri odôvodnenie č. 386 rozhodnutia).

46

Na základe toho bola stanovená „predbežná východisková suma“ pokuty pre Nintendo vo výške 23 miliónov eur (odôvodnenie č. 391 rozhodnutia). Napokon na účely zabezpečenia dostatočného odstrašujúceho účinku pokuty Komisia vynásobila túto sumu tromi, a to nielen vzhľadom na veľkosť a celkové zdroje Nintendo, ale aj na povahu tejto spoločnosti ako výrobcu daných výrobkov. Východisková suma pokuty uloženej Nintendo bola teda stanovená na 69 miliónov eur (odôvodnenia č. 392 až 396 rozhodnutia).

47

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň sa Komisia neopierala len o údaje zodpovedajúce podielu každého účastníka na celkovom objeme predaja herných konzol a herných kaziet Nintendo počas referenčného roka.

48

Okrem toho, keďže argumentáciu žalobkýň je potrebné vykladať tak, že jej cieľom je kritika použitia týchto číselných údajov v rámci rozdielneho prístupu, ktorý uplatnila Komisia v odôvodneniach č. 385 až 391 rozhodnutia, túto argumentáciu nemožno prijať.

49

Je totiž potrebné pripomenúť, že cieľom rozdielneho zaobchádzania, ako Komisia uviedla v odôvodnení č. 385 rozhodnutia, je zohľadniť špecifický význam každého podniku zúčastneného na porušení, a tým aj skutočný dosah jeho protiprávneho správania, najmä pokiaľ ide o podniky veľmi odlišných veľkostí, ktoré sa dopustili porušení rovnakého typu.

50

Pokiaľ ide o všetky dohody a zosúladené postupy vertikálnej povahy, ktorých cieľom a účinkom je obmedziť súbežné vývozy herných konzol a herných kaziet, zodpovedajúce podiely účastníkov na distribúcii predmetných výrobkov odrážajú špecifický význam každého podniku v spornom distribučnom systéme. Komisia sa teda nedopustila žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia tým, že sa na účely rozdielneho prístupu uplatneného v rámci určenia predbežných súm pokút uložených dotknutým podnikom odvolávala na uvedené podiely.

51

Na rozdiel od toho, čo uvádzajú žalobkyne, prístup Komisie nie je v rozpore so skutočnosťou, že dodávku herných konzol a herných kaziet charakterizuje silná konkurencia medzi ochrannými známkami. Je totiž potrebné pripomenúť, ako zdôraznila Komisia, že odkaz na podiely na trhu, ktoré patria každému z dotknutých podnikov pri distribúcii výrobkov Nintendo, sa použil len na účely definovania zodpovednosti každého z nich na danom porušení. Ako však jasne vyplýva z rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenie č. 374), konkrétnym cieľom porušenia bolo obmedzenie konkurencie na úrovni distribúcie výrobkov Nintendo. Preto okolnosť, že trh s hernými konzolami a hernými kazetami viac charakterizuje silná konkurencia medzi ochrannými známkami než konkurencia v rámci ochrannej známky, za predpokladu, že je dokázaná, nie je okolnosťou, ktorú by Komisia musela zohľadňovať pri stanovovaní osobitnej predbežnej východiskovej sumy pokuty uloženej žalobkyniam.

52

Skutočnosť, že Komisia doteraz ešte nikdy nepoužila sporné údaje v rámci kategorizácie podnikov, ktoré sa zúčastnili na jednom porušení, možno vysvetliť tým, že je to prvýkrát, čo Komisia uvažovala, ako to potvrdila aj vo svojich písomnostiach, o takejto kategorizácii v rozhodnutí, ktoré sa týkalo správania vertikálnej povahy.

53

Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že vzhľadom na stanovenie pokút za porušenie práva hospodárskej súťaže, Komisia si splní svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili merať závažnosť a dĺžku trvania porušenia, pričom v ňom nemusí uvádzať podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa výpočtu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 až 47, a rozsudok Súdu prvého stupňa z , Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 až T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1522).

54

V prejednávanej veci z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia dostatočne preukázala rôzne etapy stanovenia výšky pokút podľa závažnosti, a preto si splnila svoju povinnosť odôvodnenia.

55

V dôsledku toho všetky výhrady namierené proti stanoveniu predbežnej východiskovej sumy pokuty podľa závažnosti musia byť zamietnuté.

56

Žalobkyne spochybňujú nielen skutočnosť, že Komisia trojnásobne zvýšila predbežnú východiskovú sumu pokuty na účely jej odstrašujúceho účinku, ale aj samotný princíp zvýšenia pokuty z tohto dôvodu. V tomto ohľade žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody, založené jednak na zjavne nesprávnom právnom posúdení, porušení zásady proporcionality a zásady ne bis in idem, ako aj práva na obranu, a na nesúlade so skoršou rozhodovacou praxou Komisie, a na druhej strane, na nedostatočnom odôvodnení, porušení zásady rovnosti zaobchádzania a nesprávnom uplatnení metodológie uvedenej v usmerneniach.

57

Po prvé, žalobkyne tvrdia, že Komisia v rozsahu, v akom nebolo nevyhnutné uplatniť násobný koeficient na účely zabezpečenia, že žalobkyne budú v budúcnosti rešpektovať právo Spoločenstva, porušila zásadu proporcionality.

58

Podľa žalobkýň musí Komisia predtým, ako na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku pokuty uplatní násobný koeficient, preskúmať, či existuje nebezpečenstvo, že ak nedôjde k takémuto zvýšeniu, porušiteľ znovu poruší pravidlá hospodárskej súťaže. V prejednávanej veci však ani v oznámení o výhradách ani v rozhodnutí nič nenasvedčuje tomu, že v prípade žalobkýň existuje takéto nebezpečenstvo. Práve naopak, Komisia sama uznala, tak v oznámení o výhradách, ako aj v rozhodnutí (odôvodnenie č. 95), že „Nintendo takisto prijala opatrenia, ktoré zjavne zodpovedajú vierohodným opatreniam na zabezpečenie dodržiavania práva Spoločenstva v budúcnosti“. Žalobkyne v tomto ohľade pripomínajú, že prijali početné opatrenia, to znamená dobrovoľné priznanie a ukončenie porušenia v decembri 1997, úplná spolupráca s Komisiou, zaplatenie kompenzácií tretím osobám, uzavretie dohôd o nevýhradnej distribúcii so svojimi distribútormi a uskutočnenie celosvetového programu zabezpečenia súladu s pravidlami hospodárskej súťaže.

59

Pokiaľ ide o rozdiel, ktorý Komisia uplatnila vo svojom vyjadrení k žalobe medzi všeobecným a osobitným odstrašujúcim účinkom a tvrdenie, podľa ktorého uplatnenie násobného koeficientu možno odôvodniť všeobecným odstrašujúcim účinkom, žalobkyne odpovedajú, že toto tvrdenie je v rozpore tak s usmerneniami, ako aj so skoršou rozhodovacou praxou Komisie. Takto, vo veci citovanej Komisiou nazvanej „Izolované potrubia“ samotným cieľom koeficientu bolo zabrániť akejkoľvek recidíve zo strany ABB Asea Brown Boveri Ltd (ďalej len „ABB“) [rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 o konaní podľa článku [81 ES] [neoficiálny preklad] (IV/35.691/E-4 — Izolované potrubia) (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1), odôvodnenie č. 168]. Navyše, na rozdiel od tvrdení Komisie daná vec nepredstavuje rozhodujúci precedens v prospech uplatnenia koeficientu na podnik, ktorý prijal program na zabezpečenie súladu s právom hospodárskej súťaže, keďže Komisia výslovne spochybnila účinnosť predchádzajúceho programu ABB (rozhodnutie Izolované potrubia, už citované, odôvodnenie č. 172).

60

Po druhé, žalobkyne tvrdia, že uplatnením násobného koeficientu na účely odstrašenia po prvýkrát vo veci, ktorej predmetom sú vertikálne obmedzenia, sa Komisia odchýlila od svojej skoršej rozhodovacej praxe.

61

V tomto ohľade žalobkyne pripomínajú, že na účely odôvodnenia uplatnenia násobného koeficientu na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku pokuty sa Komisia opierala jednak o veľkosť spoločnosti Nintendo a jednak o jej postavenie výrobcu. V predchádzajúcich veciach týkajúcich sa vertikálnych porušení však nebol voči výrobcom uplatnený žiadny násobný faktor na účely odstrašenia napriek skutočnosti, že v každej z týchto vecí bola uvedeným výrobcom uložená pokuta a sankcionované podniky až na jednu výnimku veľkosťou niekoľkokrát prevyšovali žalobkyne. Takým sú aj prípady vo veciach označovaných ako „Volkswagen I“ a „Volkswagen II“, „Mercedes Benz“ a „Opel“ [rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 o konaní podľa článku [81 ES] (IV/35.733 — VW) (Ú. v. ES L 124, s. 60); rozhodnutie Komisie 2001/711/ES z v konaní stanovenom v článku 81 [ES] (vec COMP/F-2/36.693 — Volkswagen) (Ú. v. ES L 262, s. 14); rozhodnutie Komisie 2002/758/ES z o konaní podľa článku 81 [ES] (vec COMP/36.264 — Mercedes-Benz) (Ú. v. ES L 257, 2002, s. 1), a rozhodnutie Komisie 2001/146/ES z o konaní podľa článku 81 [ES] (vec COMP/36.653 — Opel) (Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1)]. Okrem toho, žiadny z podnikov dotknutých v uvedených veciach dobrovoľne neukončil svoje porušovanie ani žiadnym spôsobom nespolupracoval s Komisiou. Niektoré z týchto podnikov dokonca opakovane porušili pravidlá Spoločenstva.

62

V odpovedi na tvrdenie Komisie, podľa ktorého je vhodné uplatniť násobný koeficient na účely odstrašenia len vo veciach, v ktorých sa udeľujú sankcie viacerým účastníkom porušenia, žalobkyne uvádzajú, že skutočnosti uvedené na odôvodnenia uplatnenia tohto koeficientu v prejednávanej veci, to znamená veľkosť a povaha výrobcu spoločnosti Nintendo, sa vyskytujú tak vo veciach s jedným, ako aj s viacerými účastníkmi porušenia. Prístup Komisie je teda neodôvodnený a diskriminačný.

63

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého uplatnenie násobného koeficientu na účely odstrašenia možno odôvodniť potrebou ukladať nízku predbežnú sumu pokuty s cieľom nepenalizovať iných účastníkov porušenia, najmä malých distribútorov, žalobkyne odpovedajú, že v rozhodnutí nebola preukázaná žiadna priama právna alebo matematická súvislosť medzi sumou stanovenou z dôvodu závažnosti pre spoločnosť Nintendo a sumou stanovenou z toho istého dôvodu pre distribútorov. V každom prípade Komisia nebola povinná zvýšiť sumu určenú z dôvodu závažnosti pre malých distribútorov len z toho dôvodu, že stanovila vyššiu pokutu pre spoločnosť Nintendo.

64

Po tretie, žalobkyne uvádzajú, že Komisia tým, že v odôvodnení č. 395 rozhodnutia zohľadnila povahu spoločnosti Nintendo ako výrobcu dotknutých výrobkov, aby mohla uplatniť násobný koeficient na účely odstrašenia, vychádzala zo skutočnosti, ktorá nebola rozhodujúca, čím sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia.

65

V tomto ohľade rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia (100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 75) nepredstavuje rozhodujúci precedens. Súdny dvor totiž v tomto rozsudku neuviedol, že samotná skutočnosť, že podnik je výrobcom, odôvodňuje zvýšenie pokuty. Súdny dvor vyhlásil, že rozhodujúci prvok, ktorý treba zohľadniť pri výpočte pokuty, je úloha, ktorú výrobca zohráva pri porušení a nie skutočnosť, že ide o výrobcu. Navyše, bod 75 tohto rozsudku, na ktorý sa odvoláva Komisia, sa netýka výpočtu pokuty, ale toho, či sa výrobca zúčastnil na vertikálnom porušení spolu so svojimi distribútormi.

66

V každom prípade, podľa žalobkýň skutočnosť, že spoločnosť Nintendo je výrobcom dotknutých výrobkov neznamená, že by bola viac ako ktorýkoľvek iný účastník spôsobilá v budúcnosti porušiť právo hospodárskej súťaže.

67

Po štvrté, žalobkyne sa domnievajú, že Komisia tým, že zohľadnila povahu spoločnosti Nintendo ako výrobcu nielen pri zvýšení pokuty na účely odstrašenia, ale aj ako priťažujúcu okolnosť týkajúcu sa úlohy vodcu a podnecovateľa porušenia, ktorú spoločnosť Nintendo zohrávala, porušila zásadu ne bis in idem. Žalobkyne tvrdia, že v prípade vertikálneho porušenia sa v praxi úlohy vodcu a výrobcu zamieňajú. Výrobca má centrálne postavenie, pretože vyberá distribútorov, schvaľuje podmienky, za ktorých distribútori uskutočňujú dodávky, a udržiava stále obchodné vzťahy s každým z nich. Každý výrobca zúčastnený na vertikálnom porušení, na ktorom sa zúčastňujú aj jeho distribútori, zohráva teda centrálnu úlohu.

68

Po piate, žalobkyne zastávajú názor, že Komisia porušila ich právo na obranu tým, že v oznámení o výhradách neuviedla svoj zámer uplatniť násobný koeficient na účely odstrašenia. Pripomínajú najmä, že vo veci Izolované potrubia Komisia osobitne oznámila spoločnosti ABB, že bude brať do úvahy potrebu zabezpečiť, aby pokuta mala odstrašujúci účinok (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, body 64 a 83).

69

Komisia popiera všetky dôvody, ktoré uviedli žalobkyne.

70

Je potrebné pripomenúť, že oprávnenie Komisie ukladať pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porušenia ustanovení článku 81 ods. 1 ES alebo článku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cieľom umožniť jej plniť dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spoločenstva. Toto poslanie zahŕňa povinnosť sledovať všeobecnú politiku usilujúcu sa uplatňovať vo veciach hospodárskej súťaže zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmerňovať správanie podnikov (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 65 vyššie, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 297).

71

Z toho vyplýva, že Komisia je oprávnená rozhodovať o úrovni výšky pokút s cieľom posilniť ich odstrašujúci účinok, pokiaľ sú porušenia daného druhu stále pomerne časté — aj keď ich nezákonnosť bola stanovená od začiatkov politiky Spoločenstva vo veciach hospodárskej súťaže –, z dôvodu zisku, ktorý z nich môžu určité zainteresované podniky dosiahnuť (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 65 vyššie, bod 108, a Jungbunzlauer/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 298). Keďže cieľ odstrašujúceho účinku sa týka správania podnikov v rámci Spoločenstva alebo EHP, odstrašujúci faktor sa posudzuje vzhľadom na mnohé skutočnosti, nielen osobitnú situáciu dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 23; v tomto zmysle pozri tiež rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 300).

72

Komisia pri posudzovaní potreby zvýšiť pokuty na účely zabezpečenia ich odstrašujúceho účinku takisto nemá žiadnu povinnosť hodnotiť pravdepodobnosť, že dotknuté podniky sa znovu dopustia porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 47).

73

V prejednávanej veci teda žalobkyne nemôžu tvrdiť, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že právo zvýšiť pokutu na účely zabezpečenia jej odstrašujúceho účinku by mala len v prípade, ak by existovalo nebezpečenstvo, že dotknuté podniky znova porušia pravidlá v oblasti hospodárskej súťaže. Ako zdôraznila Komisia, odstrašujúci účinok sa netýka len podnikov výslovne uvedených v rozhodnutí, ktorým sú uložené pokuty. Je potrebné takisto odradiť podniky podobnej veľkosti, ktoré majú analogické zdroje, od účasti na podobných porušeniach pravidiel hospodárskej súťaže.

74

Preventívne opatrenia, ktoré prijali žalobkyne, spočívajúce najmä v programe na zabezpečenie súladu s právom hospodárskej súťaže, ich spolupráci počas správneho konania, ako aj v kompenzáciách, ktoré poskytli tretím osobám, nemajú vplyv na skutočnosť, že došlo k porušeniu, a nesmú byť zohľadňované v štádiu posúdenia závažnosti porušenia. Tieto okolnosti možno brať do úvahy v rámci posúdenia existencie poľahčujúcich okolností.

75

Pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že Komisia sa odchýlila od svojej predchádzajúcej politiky v tom zmysle, že dovtedy pri ukladaní pokút účastníkom vertikálneho porušenia nebolo uplatnené žiadne zvýšenie na účely odstrašenia, stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nemôže predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientačný charakter, pokiaľ ide o existenciu údajnej diskriminácie, keďže je veľmi málo pravdepodobné, že by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60).

76

Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že uvedené podniky musia brať do úvahy najmä to, že Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o zvýšení úrovne výšky pokút v porovnaní s úrovňou uplatňovanou v minulosti (rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 61).

77

Z toho vyplýva, že výhrada založená na nedostatku koherencie so skoršou rozhodovacou praxou Komisie musí byť zamietnutá.

78

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa v rámci zvýšenia pokuty na účely odstrašenia odvolávala na skutočnosť, že spoločnosť Nintendo je výrobcom dotknutých výrobkov, toto tvrdenie takisto nemožno prijať.

79

Aj keď je pravda, že veľkosť podnikov je zvyčajne skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť pri stanovovaní výšky pokuty, nemožno vylúčiť, že na účely zabezpečenia dostatočného odstrašujúceho účinku pokuty možno brať do úvahy aj iné skutočnosti. V tomto ohľade v prípadoch vertikálneho porušenia môže povaha výrobcu výrobkov, ako je veľkosť podniku, predstavovať rozhodujúci aspekt schopnosti skutočne spôsobiť škodu v oblasti hospodárskej súťaže. V takom prípade totiž výrobca dotknutých výrobkov, ktorý zohráva centrálnu úlohu v distribučnom systéme uvedených výrobkov, musí preukázať osobitnú obozretnosť a ubezpečiť sa, že pri uzatváraní dohôd o distribúcii dodržiava pravidlá hospodárskej súťaže.

80

V dôsledku toho Komisia pri stanovovaní výšky pokuty na úroveň, ktorá jej zabezpečí dostatočný odstrašujúci účinok, mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, zohľadniť skutočnosť, že spoločnosť Nintendo má v spornom distribučnom systéme výnimočné postavenie vzhľadom na svoju povahu výrobcu.

81

Žalobkyne s cieľom preukázať neplatnosť tohto posúdenia nemohli tvrdiť, že u výrobcu dotknutých výrobkov neexistuje väčšia pravdepodobnosť, že v budúcnosti poruší právo hospodárskej súťaže, ako u iných výrobcov. Ako je totiž uvedené v bode 72 vyššie, zvýšenie pokuty na účely odstrašenia nemá žiadny vplyv na pravdepodobnosť, že dotknuté podniky sa znovu dopustia porušenia.

82

Čo sa týka tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého Komisia porušila zásadu ne bis in idem tým, že zohľadnila ich povahu výrobcu nielen v rámci zvýšenia pokuty na účely odstrašenia, ale aj v rámci priťažujúcich okolností, treba v prvom rade konštatovať, že táto zásada je v prejednávanej veci neuplatniteľná. Uvedená zásada totiž zakazuje sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). Žalobkyniam však v žiadnom prípade nebola za to isté správanie uložená sankcia dvakrát.

83

V každom prípade, na rozdiel od tvrdení žalobkýň, Komisia na základe priťažujúcich okolností nezohľadnila objektívnu skutočnosť, že spoločnosť Nintendo bola výrobcom dotknutých výrobkov, ale to, že bola vodcom a podnecovateľom porušenia, teda subjektívny prvok, ktorý kvalifikuje jej úlohu v dotknutom porušení. S cieľom vyvrátiť tento záver nemožno tvrdiť, že v rámci vertikálnych porušení musí byť úloha vodcu vykonávaná výrobcom dotknutých výrobkov. Nič totiž nevylučuje, aby vertikálne porušenie viedol podnik, ktorý je iba distribútorom, a nie výrobcom dotknutých výrobkov.

84

Napokon pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení práva na obranu v dôsledku toho, že Komisia v oznámení o výhradách neuviedla svoj zámer zvýšiť pokuty uložené žalobkyniam na účely zabezpečenia ich dostatočne odstrašujúceho účinku, je opodstatnené pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade, že Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, že bude skúmať, či je potrebné udeliť dotknutým podnikom pokutu, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako napríklad závažnosť a dĺžku trvania predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, naplní svoju povinnosť dodržať právo podnikov byť vypočutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obranu nielen proti konštatovaniu porušovania, ale aj proti uloženiu pokuty (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 199; v tomto zmysle pozri tiež rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 65 vyššie, bod 21).

85

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie výšky pokút, právo dotknutých podnikov na obranu je pred Komisiou zabezpečené prostredníctvom možnosti predloženia pripomienok o dĺžke trvania, závažnosti a protisúťažnej povahe vytýkaných skutočností. Okrem toho majú podniky prospech z dodatočnej zábezpeky, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty, v rozsahu, v akom Súd prvého stupňa rozhoduje v rámci neobmedzenej právomoci a môže najmä zrušiť alebo znížiť pokutu podľa článku 17 nariadenia č. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 200).

86

V prejednávanej veci Komisia v oznámení o výhradách jasne uviedla hlavné skutočnosti, ktoré mala v úmysle zohľadniť pri stanovení výšky pokút, pričom tieto skutočnosti sa týkali nielen dĺžky trvania a závažnosti porušenia (bod 353 až 360 oznámenia o výhradách), ale tiež iných parametrov (bod 361 oznámenia o výhradách).

87

Skutočnosť, že Komisia neuviedla možnosť uplatnenia násobného koeficientu na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku pokút uložených žalobkyniam, nemôže predstavovať porušenie práva žalobkýň na obranu. V súlade s usmerneniami totiž odstrašujúci dopad pokút predstavuje jednu zo skutočností, v závislosti od ktorých sa musí stanoviť závažnosť porušení (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33, a rozsudok BASF a UCB/Komisia, už citovaný v bode 72 vyššie, bod 45). Od Komisie nemožno vyžadovať, aby v štádiu oznámenia o výhradách detailnejšie uviedla všetky skutočnosti, ktoré má v úmysle zohľadniť pri stanovení výšky pokút.

88

V dôsledku toho musí byť výhrada založená na porušení práva na obranu takisto zamietnutá.

89

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemôže tento žalobný dôvod uspieť.

90

Po prvé žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že na predbežnú sumu pokuty uplatnila násobný koeficient 3 na účely zabezpečenia jej odstrašujúceho účinku, porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Násobný koeficient uplatnený na sumu pokuty uloženú žalobkyniam na účely jej odstrašujúceho účinku mal totiž byť zhodný alebo podobný ako násobiteľ 1,25 uplatnený na spoločnosť John Menzies, keďže spoločnosť Nintendo je, pokiaľ ide o obrat, viac ako dvadsaťkrát menšia ako Itochu, ale len dvakrát väčšia ako spoločnosť John Menzies. V prejednávanej veci zvýšenie pokuty uloženej žalobkyniam na účely jej odstrašujúceho účinku je úmerné zvýšeniu pokuty spoločnosti Itochu a osemkrát väčšie ako zvýšenie pokuty spoločnosti John Menzies. Celkovo je toto zvýšenie 57-krát vyššie ako zvýšenie pokuty uložené spoločnosti John Menzies.

91

Po druhé žalobkyne uvádzajú, že uplatnenie násobného koeficientu na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku viedlo k zvýšeniu konečnej sumy pokuty, ktorá jej bola uložená, o 99,6 miliónov eur. V tomto ohľade tvrdia, že Komisia si tým, že nevysvetlila, prečo musel byť uplatnený násobný koeficient 3 a prečo bolo nevyhnutné toto zvýšenie, zatiaľ čo v prípade spoločnosti John Menzies bolo považované za dostatočné zvýšenie o 1,73 milióna eur, nesplnila povinnosť odôvodnenia.

92

V odpovedi na tvrdenie Komisie, podľa ktorého rozdiel medzi zvýšením pokuty uloženej žalobkyniam na účely zabezpečenia jej odstrašujúcich účinkov a zvýšením pokuty uloženej spoločnosti John Menzies možno vysvetliť tým, že spoločnosť Nintendo bola výrobcom dotknutých výrobkov, žalobkyne spresňujú, že zvýšenie pokút na účely odstrašujúcich účinkov nemožno odôvodniť postavením, ktoré majú podniky v ekonomickom reťazci, ale potrebou zabezpečiť dodržiavanie práva hospodárskej súťaže v budúcnosti.

93

Napokon sa žalobkyne domnievajú, že Komisia tým, že uplatnila násobný koeficient na účely zabezpečenia odstrašujúcich účinkov už v druhom štádiu výpočtu pokuty, porušila usmernia. Podľa žalobkýň je Komisia povinná skúmať, či má pokuta dostatočne odstrašujúci účinok až vzhľadom na konečnú sumu pokuty, to znamená po zvýšení z dôvodu dĺžky trvania porušenia a zohľadnení priťažujúcich okolností.

94

Komisia navrhuje zamietnuť všetky výhrady uvedené žalobkyňami.

95

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže násobný koeficient, ktorý uplatnila, mal byť zhodný s tým, ktorý sa uplatnil v prípade spoločnosti John Menzies, teda násobiteľ 1,25 a nie 3, je potrebné pripomenúť, že na základe zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia nemôže s porovnateľnými situáciami zaobchádzať rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 453 a tam citovanú judikatúru).

96

Je však potrebné konštatovať, že spoločnosti Nintendo a John Menzies nie sú ani zďaleka v porovnateľnej situácii: nielen ich podiely na predaji dotknutých výrobkov (to znamená [dôverné] ( 1 ) % a [dôverné] %) sú veľmi odlišné, ale ani ich postavenie v distribučnom systéme (Nintendo ako výrobca a John Menzies ako výhradný distribútor nezanedbateľného významu) nie je porovnateľné. Preto Komisia na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku pokút neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

97

Vzhľadom na výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia stačí pripomenúť, že vzhľadom na požiadavky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutí prijatých v oblasti pokút (pozri bod 53 vyššie) a odôvodnenia č. 392 až 396 rozhodnutia, nemožno tvrdiť, že v tomto rozhodnutí ide o nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o odstrašujúci účinok uloženej pokuty.

98

Napokon nemožno prijať ani tvrdenie, podľa ktorého Komisia porušila usmernenia, keďže zvýšenie na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku malo byť uplatnené v konečnom štádiu stanovenia výšky pokút.

99

Táto výhrada vychádza z nesprávneho čítania usmernení. V usmerneniach je totiž uvedený účel odstrašujúceho účinku v bode 1 A, podľa ktorého „je nevyhnutné stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci účinok“. Ako Súd prvého stupňa už spresnil, potreba zabezpečiť takýto účinok predstavuje všeobecnú požiadavku, ktorú musí Komisia rešpektovať počas celého výpočtu výšky pokuty, a neznamená, že tento výpočet má zahŕňať osobitné štádium určené na celkové posúdenie všetkých okolností rozhodujúcich na uskutočnenie tohto cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, už citovaný v bode 72 vyššie, bod 48 a tam citovanú judikatúru).

100

Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že žalobné dôvody smerujúce proti stanoveniu východiskovej sumy pokuty v závislosti od závažnosti porušenia musia byť zamietnuté.

101

Žalobkyne vo svojej žalobe uviedli dva žalobné dôvody smerujúce proti zvýšeniu pokuty z dôvodu dĺžky trvania porušenia založené jednak na zjavne nesprávnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, keďže Komisia zvýšila pokutu o 10 % za každý rok účasti na porušení, a jednak na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu zvýšenia pokuty za prvý rok účasti na porušení.

102

Keďže žalobkyne vyhlásili, že sa vzdávajú druhého dôvodu (pozri bod 26 vyššie), ďalej bude skúmaný len prvý dôvod.

103

Po prvé žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia tým, že uplatnila maximálne zvýšenie o 10 % za každý úplný rok účasti na porušení, to znamená celkové zvýšenie o 65 %.

104

Podľa žalobkýň je takýto prístup vhodný len vtedy, ak závažnosť porušenia bola každý rok rovnaká. V prejednávanej veci tomu tak však nebolo. Podľa rozhodnutia sa totiž intenzita, účinok a geografický rozsah porušenia postupne vyvíjali. Porušenie bolo teda menej závažné v priebehu štyroch rokov a troch mesiacov v období od januára 1991 do marca 1995, ako bolo počas dvoch rokov a ôsmych mesiacov v období od apríla 1995 do decembra 1997. Okrem toho, Komisia nevzala do úvahy žiadosť, ktorú žalobkyne uviedli v tomto zmysle v odpovedi na oznámenie o výhradách.

105

Žalobkyne takisto tvrdia, že Komisia sa uplatnením maximálneho zvýšenia o 10 % za každý úplný rok účasti na porušení odchýlila od praxe, ktorú až do teraz uplatňovala pri stanovovaní pokút za dlhotrvajúce vertikálne porušenia, pričom z tejto praxe vyplýva, že takéto zvýšenie sa uplatňovalo len vzhľadom na roky, počas ktorých bolo porušenie najzávažnejšie. Napríklad, vo veci Volkswagen I, Komisia uplatnila maximálne zvýšenie o 10 % len za štyri roky, počas ktorých bolo porušenie najintenzívnejšie, hoci toto porušenie, ktoré trvalo desať rokov, malo dopad na súbežné obchodovanie počas celého svojho trvania.

106

Po druhé Komisia neodôvodnila alebo dostatočne právne neodôvodnila odchýlenie sa od svojej skoršej politiky a praxe.

107

Po tretie v odpovedi na vysvetlenie Komisie, podľa ktorého bolo maximálne zvýšenie o 10 % odôvodnené veľmi závažnou povahou porušenia vo všetkých štádiách jeho existencie, žalobkyne zdôrazňujú, že na základe usmernení môže byť veľmi závažná povaha porušenia vzatá do úvahy len v čase stanovenia východiskovej sumy z dôvodu závažnosti (bod 1 A usmernení).

108

Napokon pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého bolo maximálne zvýšenie pokuty z dôvodu dĺžky trvania nevyhnutné na vyrovnanie relatívne nízkej sumy uplatnenej z dôvodu závažnosti, žalobkyne uvádzajú, že takéto uvažovanie je v rozpore s usmerneniami a odvolávajú sa na trojnásobné zohľadnenie závažnosti, ktoré vyplýva, po prvé, zo stanovenia východiskovej sumy na 23 miliónov eur z dôvodu závažnosti, po druhé, z uplatnenia násobného koeficientu na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku, ktorý sa však podľa Komisie týkal aj závažnosti, a po tretie, z uplatnenia maximálneho zvýšenia o 10 % z dôvodu dĺžky trvania na vyrovnanie príliš nízkej sumy stanovenej na začiatku.

109

Komisia namieta proti dôvodnosti všetkých týchto tvrdení.

110

V súlade s bodom 1 B usmernení má Komisia, pokiaľ ide o dlhotrvajúce porušenia (viac ako päť rokov), možnosť zvýšiť sumu stanovenú z dôvodu závažnosti porušenia v pomere až o 10 % za rok porušenia.

111

V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení č. 397 rozhodnutia konštatovala, že žalobkyne sa dopúšťali porušenia počas šiestich rokov a jedenásť mesiacov, teda dlhé obdobie v zmysle usmernení, a zvýšila pokuty z dôvodu dĺžky jeho trvania o 65 %. Tým Komisia rešpektovala pravidlá, ktoré si uložila v usmerneniach. Okrem toho uvedené zvýšenie o 65 % vzhľadom na dĺžku trvania porušenia nie je v prejednávanom prípade neprimerané.

112

Samotná skutočnosť, že Komisia si ponechala možnosť zvýšenia za rok porušenia až do výšky 10 %, vôbec neznamená, že musí túto percentuálnu sadzbu stanoviť podľa intenzity porušenia alebo podľa rôznych stupňov účasti každého z porušovateľov.

113

V dôsledku toho nemožno prijať tvrdenie, podľa ktorého bola Komisia povinná stanoviť oveľa nižšie percento zvýšenia, hoci aj len pre časť posudzovaného obdobia, a to vzhľadom na skutočnosť, že vytýkané porušenie malo veľmi rozličnú intenzitu a závažnosť. Zvýšenie pokuty podľa dĺžky trvania sa totiž neobmedzuje na predpoklad, že existuje priama súvislosť medzi dĺžkou trvania a väčším poškodením cieľov Spoločenstva stanovených v pravidlách hospodárskej súťaže (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106, z , Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 278).

114

Na rozdiel od tvrdení žalobkýň, Komisia vo svojej obrane vôbec neuviedla, že maximálne zvýšenie pokuty z dôvodu dĺžky trvania bolo nevyhnutné na vyrovnanie relatívne nízkej sumy uplatnenej z dôvodu závažnosti, ale len to, že pri stanovení východiskovej sumy pokuty z dôvodu závažnosti brala do úvahy rozličnú intenzitu porušenia.

115

Pokiaľ ide o odvolanie žalobkýň na skoršie rozhodnutia Komisie, najmä vo veci Volkswagen I, je opodstatnené pripomenúť, že rozhodovacia prax Komisie nemôže predstavovať právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže (pozri judikatúru citovanú v bode 75 vyššie).

116

Za týchto okolností Komisia nemá povinnosť vysvetliť, prečo percento zvýšenia z dôvodu dĺžky trvania porušenia uplatnené v prejednávanej veci bolo odlišné od toho, ktoré bolo stanovené v jej predchádzajúcich rozhodnutiach. V tomto ohľade nemožno tvrdiť, že Komisia si nesplnila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 253 ES.

117

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že dôvod týkajúci sa zvýšenia pokuty z dôvodu dĺžky trvania porušenia musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

118

Žalobkyne popierajú úlohu vodcu a podnecovateľa porušenia, ktorú im pripisuje Komisia. V tomto ohľade uvádzajú dva žalobné dôvody, založené na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, a po druhé, nesúlad so skoršou rozhodovacou praxou Komisie, ako aj porušenie zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia.

119

Žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia tým, že vyvodila záver, že úloha, ktorú žalobkyne zohrávali pri porušení, predstavuje priťažujúcu okolnosť, a z toho dôvodu zvýšila pokutu, ktorá im bola uložená.

120

V tomto ohľade najskôr pripomínajú, že v rámci vertikálnych porušení sa úlohy vodcu a výrobcu v praxi zamieňajú. Žalobkyne ďalej spresňujú, že na to, aby úloha zohrávaná podnikom predstavovala priťažujúcu okolnosť, je nevyhnutné, aby táto úloha viedla k tomu, že porušenie alebo účasť tohto podniku na porušení sú závažnejšie, ako by boli v prípade, ak by tento podnik nebol vodcom porušenia.

121

V prejednávanej veci nič v rozhodnutí nenaznačuje, že úloha, ktorú zohrávala spoločnosť Nintendo, jednak prekračovala úlohu, ktorú táto spoločnosť zastáva ako výrobca, a jednak zvýšila závažnosť porušenia.

122

Presnejšie, skutočnosti potvrdzujúce úlohu spoločnosti Nintendo ako vodcu a podnecovateľa kartelu, ktoré sú uvedené v odôvodneniach č. 228 až 238 rozhodnutia, sa týkajú troch typov správania, teda „kontroly“, „uskutočnenia“ a „dodržiavania“ porušenia. „Kontrola“ predstavuje kontrolu súbežného obchodovania, zatiaľ čo „dodržiavanie“ sa vzťahuje na skutočnosť, že spoločnosť NOE hľadala podporu u iných spoločností skupiny Nintendo. Žiadna z týchto kategórií správania však nezvýšila závažnosť porušenia alebo význam úlohy, ktorú v ňom zohrávala spoločnosť Nintendo. Čo sa týka „uskutočnenia“ porušenia, skutočnosti uvedené v odôvodnení č. 237 rozhodnutia týkajúce sa porušenia preukazujú, že Nintendo bola výrazne ovplyvnená nezávislými distribútormi. Tieto skutočnosti teda aspoň z časti predstavujú reakciu na požadovanie činnosti zo strany distribútorov a nie ako „extrémny prípad organizácie a uskutočnenia porušenia“, ako to tvrdí Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe.

123

Napokon žalobkyne vo svojej replike zdôrazňujú, že Komisia sa odvoláva na svoju rozhodovaciu prax vo veciach týkajúcich sa horizontálnych kartelov. Tým podľa nich Komisia pripustila, že žalobkyne treba považovať za účastníkov kartelu, hoci im odmietla priznať možnosť využiť oznámenie o spolupráci.

124

Komisia popiera všetky tvrdenia predložené žalobkyňami.

125

Na úvod je potrebné pripomenúť, že zohľadnenie vedúcej úlohy je v súlade s judikatúrou a usmerneniami.

126

Pokiaľ ide o judikatúru, už bolo rozhodnuté, že ak sa porušenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia sumy pokút preskúmať závažnosť týkajúca sa účasti každého z nich (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623), s čím je osobitne spojené dokázanie ich úlohy počas dĺžky trvania ich účasti na danom porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 150). Z toho najmä vyplýva, že úloha „vodcu“, ktorú zohrávajú jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohľadniť na účely výpočtu pokuty, pričom podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niesť osobitnú zodpovednosť v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 57 a 58, a zo , Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45; rozsudok Súdu prvého stupňa zo , Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 291).

127

Čo sa týka usmernení, tieto v bode 2 pod názvom priťažujúce okolnosti obsahujú demonštratívny výpočet okolností, ktoré môžu spôsobiť zvýšenie základnej čiastky pokuty, medzi ktorými sa nachádza najmä „úloha vodcu alebo podnecovateľa porušenia“.

128

V prejednávanom prípade je dôležité uviesť, že Komisia sa pri vyvodení záveru, že Nintendo bola vodcom a podnecovateľom dotknutého porušenia, odvoláva na určité skutočnosti (pozri odôvodnenia č. 228 až 238 a 406 rozhodnutia). Komisia totiž uviedla, že Nintendo kontrolovala, uskutočňovala a zabezpečovala dodržiavanie určitých opatrení, ktorých cieľom bolo obmedziť súbežné obchodovanie.

129

Je potrebné konštatovať, že Komisia neurobila chybu, keď sa domnievala, že tieto skutkové okolnosti, ktorých existenciu žalobkyne nespochybnili, svedčia o tom, že spoločnosť Nintendo bola vodcom a podnecovateľom porušenia.

130

Na rozdiel od tvrdení žalobkýň, na účely kvalifikácie podniku ako „vodcu“ a zvýšenia pokuty, ktorá mu bola uložená, nie je nevyhnutné preukazovať, že ak by tento podnik nezohrával svoju úlohu vodcu, spáchané porušenie by bolo menej závažné. Také tvrdenie totiž vychádza zo zámeny medzi posúdením závažnosti porušenia ako celku a preskúmaním závažnosti týkajúcej sa účasti každého z dotknutých podnikov v rámci skúmania priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

131

Rovnako žalobkyne nemôžu tvrdiť, že túto úlohu vodcu alebo podnecovateľa porušenia možno konštatovať len v rámci horizontálnych kartelov, a nie kartelov vertikálnych, o aký ide aj v prejednávanej veci. Skutočnosť, že pokiaľ ide o tieto obmedzenia, daná úloha sa zväčša zamieňa s úlohou výrobcu, totiž nevylučuje, že túto priťažujúcu okolnosť možno zohľadniť na účely výpočtu výšky pokuty.

132

Napokon vzhľadom na tvrdenia založené na nesúlade záveru, že spoločnosť Nintendo bola vodcom kartelu s odmietnutím Komisie uplatniť oznámenie o spolupráci, je opodstatnené konštatovať, že žalobkyne neuviedli, v čom v rámci výpočtu pokút spočívala súvislosť medzi uplatnením daného oznámenia a posúdením existencie priťažujúcich okolností voči podnikom.

133

Vzhľadom na predchádzajúce je opodstatnené predmetný žalobný dôvod zamietnuť.

134

Žalobkyne tvrdia, že Komisia sa uplatnením zvýšenia pokuty o 50 % vzhľadom na úlohu spoločnosti Nintendo ako vodcu a podnecovateľa porušenia odchýlila od svojej skoršej rozhodovacej praxe v oblasti vertikálnych porušení. Táto odchýlka je natoľko podstatná, že predstavuje porušenie zásady zákazu diskriminácie. Úloha spoločnosti Nintendo totiž nebola dôležitejšia než úloha dotknutých výrobcov v skorších veciach z oblasti vertikálnych dohôd, v ktorých boli z dôvodu priťažujúcich okolností uplatnené podstatne menšie zvýšenia pokuty, akým je napríklad zvýšenie o 20 % uplatnené vo veciach Volkswagen I a II.

135

Navyše, Komisia neodôvodnila alebo dostatočne právne neodôvodnila takéto odchýlenie sa od svojej skoršej politiky a praxe.

136

Komisia odmieta všetky tvrdenia, ktoré uviedli žalobkyne.

137

Pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že Komisia sa odchýlila od svojej skoršej rozhodovacej praxe v oblasti vertikálnych porušení, stačí pripomenúť, že rozhodovacia prax Komisie nemôže predstavovať právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže (pozri judikatúru citovanú v bode 75 vyššie). Z toho vyplýva, že výhrada založená na porušení zásady zákazu diskriminácie, ktorá vychádza z rozdielu medzi zvýšením pokuty uplatneným v prejednávanej veci a zvýšeniami, ktoré boli uplatnené v iných veciach, musí byť takisto zamietnutá.

138

Rovnako, za týchto okolností nie je úlohou Komisie vysvetľovať, prečo suma zvýšenia uplatnená v prejednávanej veci bola odlišná od zvýšení pokút stanovených v skorších rozhodnutiach. V každom prípade, rozhodnutie (pozri odôvodnenia č. 228 až 238 a 406) jasne uvádza skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila a zodpovedá tak požiadavkám v oblasti odôvodnenia, ktoré vyplývajú z judikatúry (pozri bod 53 vyššie). Nemožno teda tvrdiť, že Komisia si nesplnila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 253 ES.

139

Preto je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

140

Subsidiárne, žalobkyne poukazujú na to, že Komisia ešte nikdy nestanovila takú vysokú percentuálnu sadzbu (25 %), ani takú vysokú finančnú sankciu (28,5 miliónov eur) vzhľadom na priťažujúce okolnosti vyplývajúce z pokračovania v porušení. Toto zvýšenie pokuty je zjavne neprimerané, najmä v porovnaní s východiskovou sumou 23 miliónov eur stanovenou z dôvodu závažnosti porušenia.

141

Komisia odmieta všetky uvedené tvrdenia.

142

Súd prvého stupňa pripomína, že Komisia má právo zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že podnik pokračoval v porušení po začatí vyšetrovania, keďže takéto správanie svedčí o osobitnom odhodlaní účastníkov kartelu pokračovať v porušovaní napriek nebezpečenstvu, že im bude uložená sankcia (rozsudok LR AF 1998/Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 369).

143

V prejednávanej veci žalobkyne nepopierajú samotný princíp takého zvýšenia pokuty, ale sadzbu tohto zvýšenia.

144

Zvýšenie pokuty stanovené pre spoločnosť Nintendo vo výške 25 % z dôvodu pokračovania v porušení sa zdá byť odôvodnené okolnosťami v prejednávanej veci. Zo skutočností, ktoré uviedla Komisia v rozhodnutí a ktorých vecná správnosť nie je nijako spochybnená, vyplýva, že spoločnosti NOE a NCL pokračovali vo svojom protiprávnom správaní aj po tom, ako sa dozvedeli o vyšetrovaní Komisie. Skutočnosti uvedené v odôvodnení č. 410 rozhodnutia okrem iného preukazujú osobitné odhodlanie spoločností NOE a NCL pokračovať na porušení v období rokov 1996 a 1997, to znamená počas približne dvoch rokov po tom, ako sa dozvedeli o vyšetrovaní, ktoré sa uskutočnilo najneskôr v júni 1995.

145

Za týchto okolností Komisia oprávnene pripísala žalobkyniam toto pokračovanie v porušení ako priťažujúcu okolnosť a v dôsledku toho zvýšila o 25 % sumu pokuty, ktorá im bola uložená.

146

Tento žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

147

Žalobkyne tvrdia, že ich spolupráca a všetky poľahčujúce okolnosti by mali viesť k výraznejšiemu zníženiu pokuty ako je zníženie o 25 %, ktoré im bolo priznané. Existujú totiž rôzne skutočnosti, na základe ktorých mohlo byť priznané podstatnejšie zníženie, to znamená v prejednávanej veci uplatnenie oznámenia o spolupráci, rovnosti zaobchádzania so spoločnosťou John Menzies, presná kvalifikácia spolupráce, ktorú ponúkli žalobkyne a zohľadnenie kompenzácií zaplatených tretím osobám a programu na zabezpečenie súladu s právom hospodárskej súťaže, ktorý prijali žalobkyne.

148

Žalobkyne uvádzajú, že Komisia tým, že odmietla uplatniť oznámenie o spolupráci, čím neumožnila, aby im bola priznaná možnosť maximálneho zníženia o 50 %, ktoré je stanovené v bode D tohto oznámenia, sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia.

149

Žalobkyne tvrdia, že dobrovoľne priznali porušenie a úplne spolupracovali s Komisiou od 23. decembra 1997. Spoločnosť Nintendo sa tak stala prvým podnikom, ktorý sa dobrovoľne priznal a teda prvým, ktorý spolupracoval s Komisiou. Podľa žalobkýň neexistoval iný prípad tak výraznej a spontánnej spolupráce, akú poskytli tieto spoločnosti v prejednávanom prípade.

150

Presnejšie, pokiaľ ide o odmietnutie Komisie uplatniť oznámenie o spolupráci z dôvodu, že tento prípad sa týka vertikálneho porušenia a nie tajného kartelu, žalobkyne uvádzajú, že toto odmietnutie je v rozpore so skutočnosťou, že dotknuté porušenie bolo na účely sankcie považované za taký tajný kartel. Podľa žalobkýň, Komisia nemohla tvrdiť, že výška pokuty je odôvodnená tým, že porušenie možno prirovnať k horizontálnemu kartelu a súčasne popierať, že ide o taký kartel v rámci preskúmania poľahčujúcich okolností. Okrem toho, podľa oznámenia o spolupráci musí byť každé správanie oprávňujúce na zníženie pokuty považované za „poľahčujúcu okolnosť“ v zmysle usmernení. Preto, Komisia je pri ukladaní pokuty povinná brať do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti a najmä tie, ktoré sú uvedené danom oznámení.

151

V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že sa na ne vzťahujú minimálne ustanovenia bodu D odseku 2 prvej a druhej zarážky oznámenia o spolupráci, ktoré stanovujú zníženie pokuty o 10 až 50 % v prípade, ak podnik na jednej strane, pred doručením oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porušenia, ktorého sa dopustil, a na druhej strane, po doručení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, že nepopiera vecnú správnosť skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia.

152

Dokumentácia, ktorú dobrovoľne poskytli žalobkyne pred oznámením o výhradách, totiž predstavovala 74 % dokumentov, o ktoré sa Komisia opierala vo svojom oznámení o výhradách a 84 % dokumentov, z ktorých Komisia vychádzala v rozhodnutí. Komisia to mimochodom priznala v bode 216 oznámenia o výhradách. Navyše, žalobkyne akceptovali nielen skutkové zistenia Komisie v oznámení o výhradách, ale aj závery, ktoré z nich Komisia vyvodila.

153

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa žalobkyne domnievajú, že im malo byť priznané maximálne zníženie o 50 % stanovené v bode D oznámenia o spolupráci. To je totiž v súlade s praxou Komisie, ktorá pozostávala v priznaní podstatných znížení pokuty v rozmedzí od 30 do 50 % podnikom, ktorých spolupráca bola zjavne menej úplná a rozsiahla ako spolupráca, ktorú poskytli žalobkyne.

154

Odvolávajú sa najmä na vec označovanú ako „Nathan Bricolux“ [rozhodnutie Komisie 2001/135/ES z 5. júla 2000 o konaní podľa článku 81 [ES] (vec COMP.F.1. 36.516 — Nathan-Bricolux) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 54, 2001, s. 1), odôvodnenie č. 134], v ktorej Komisia priznala zníženie o 40 % v dôsledku spolupráce, ktorá neviedla k dobrovoľnému poskytnutiu dôkazných dokumentov. Uvádzajú tiež vec Izolované potrubia, v ktorej Súdny dvor priznal spoločnosti ABB zníženie o 30 %, pretože poskytla Komisii informácie o pôvode kartelu, čím pomohla zistiť skutočnosti týkajúce sa porušenia, a ďalšie zníženie z dôvodu, že táto spoločnosť nespochybnila skutočnosti po doručení oznámenia o výhradách.

155

Napokon žalobkyne uvádzajú, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého v prípade, ak nedošlo k rýchlej spolupráci, majú dôkazy zníženú dôkaznú hodnotu, nemožno prijať. Žalobkyne totiž už boli potrestané zvýšením pokuty o 25 % vzhľadom na priťažujúce okolnosti spojené s pokračovaním v porušení, takže slabé zníženie pokuty z dôvodu oneskorenej spolupráce viedlo k dvojnásobnému zohľadneniu, čím bola porušená zásada ne bis in idem. V každom prípade, zníženie pokuty z dôvodu spolupráce nezávisí od chronologického poriadku, v ktorom sú dôkazy predložené [pozri v tomto zmysle rozhodnutie Komisie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/36.545/F3 — Aminokyseliny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24), a rozhodnutie Komisie 2002/742/ES z o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 — Kyselina citrónová) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 18)].

156

Komisia popiera všetky dôvody, ktoré uviedli žalobkyne.

157

V prvom rade je potrebné odmietnuť uplatnenie oznámenia o spolupráci v prejednávanej veci. Z tohto oznámenia, ktorého cieľom je podporiť podniky, aby odhalili existenciu kartelov, ktorú je výnimočne ťažké zistiť, totiž jasne vyplýva, že sa uplatní len v prípadoch týkajúcich sa porušení horizontálnej povahy, akými sú kartely. Toto oznámenie sa v bode A ods. 1 prvom pododseku týka prípadu „tajných kartelov o stanovení cien, výrobných alebo predajných kvót, rozdelení trhu alebo zákazu dovozov alebo vývozov“.

158

Pokiaľ majú byť tvrdenia žalobkýň vnímané ako žiadosť o priznanie nároku na analogické uplatnenie tohto oznámenia, keďže porušenie dotknuté v prejednávanej veci bolo z pohľadu uloženia sankcie považované za kartel, tieto tvrdenia nemôžu mať úspech. Ako zdôrazňuje Komisia, neexistuje totiž súvislosť medzi kvalifikáciou dotknutého porušenia ako veľmi vážneho a posúdením spolupráce, ktorá bola poskytnutá počas správneho konania. Rovnako nemožno tvrdiť, že Komisia mala povinnosť priznať výraznejšie zníženie pokuty, ak rozhodla o existencii priťažujúcich okolností vyplývajúcich z pokračovania v porušení.

159

Preto, žalobkyne sa nemôžu odvolávať na oznámenie o spolupráci, ani na pravidlá, ktoré toto oznámenie stanovuje na účely uplatnenia nároku na výraznejšie zníženie pokuty z dôvodu ich spolupráce.

160

V druhom rade, pokiaľ ide o posúdenie celkovej spolupráce, ktorú poskytli žalobkyne, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zníženie pokuty z dôvodu spolupráce v správnom konaní možno odôvodniť tým, že táto spolupráca uľahčuje úlohu Komisie pri zisťovaní porušenia (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325, a Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). Na účely odôvodnenia zníženia výšky pokuty na základe spolupráce je preto potrebné, aby konanie podniku uľahčilo úlohu Komisie spočívajúcu v zisťovaní a sankcionovaní porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z , JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 499 a tam citovanú judikatúru).

161

Hoci Komisia nemôže v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej účastníkmi kartelu porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania, táto otázka bude preskúmaná ďalej, má širokú mieru voľnej úvahy na posúdenie kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej rôznymi účastníkmi kartelu (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Preto len zjavne nesprávne posúdenie môže byť považované za protiprávne.

162

V prejednávanej veci nič neumožňuje vyvodiť záver, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že priznala žalobkyniam zníženie pokuty o 25 % z dôvodu spolupráce. Najmä, a to rovnako ako v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje oznámenie o spolupráci, skutočnosť, že spolupráca prekračuje nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení, nie je rozhodujúca, keďže Komisia pri posúdení úrovne zníženia pokuty, ktoré má v úmysle priznať v tomto ohľade, disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

163

Je však potrebné preskúmať, či Komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že spoločnosti John Menzies priznala zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená, v oveľa väčšom rozsahu ako zníženie priznané žalobkyniam.

164

Žalobkyne najskôr tvrdia, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že im priznala zníženie pokuty z dôvodu spolupráce o 25 % oproti 40 % priznaným spoločnosti John Menzies, hoci ich dobrovoľná spolupráca bola poskytnutá skôr a bola značne širšia ako spolupráca poskytnutá zo strany spoločnosti John Menzies.

165

V odpovedi na tvrdenie Komisie, podľa ktorého list z 23. decembra 1997 bol len ponukou na spoluprácu, žalobkyne spresňujú, že tak v oznámení o výhradách (bod 217), ako aj v rozhodnutí (odôvodnenie č. 458), Komisia potvrdzuje, že spoločnosť Nintendo v decembri 1997 uznala porušenie. V každom prípade by nárok na zníženie pokuty o 50 % v zmysle bodu D ods. 2 druhej zarážky oznámenia o spolupráci nemal byť priznávaný na základe toho, či účastník poskytne dôkazy ako prvý. Percentuálna sadzba zníženia pokuty v skutočnosti závisí od dôkaznej hodnoty poskytnutých dôkazov. V tomto ohľade žalobkyne pripájajú k ich replike dôkazy poskytnuté Komisii, pričom samotné tieto dôkazy odôvodňujú zníženie minimálne o 50 %.

166

Okrem toho sa žalobkyne domnievajú, že rozdielne zaobchádzanie v porovnaní so spoločnosťou John Menzies nebolo v rozhodnutí správne odôvodnené.

167

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ich spolupráca predchádzala spolupráci poskytnutej spoločnosťou John Menzies, Komisia uvádza, že toto tvrdenie vychádza výlučne z listu z 23. decembra 1997, ktorý žalobkyne poslali Komisii. Tento list však predstavuje len ponuku na spoluprácu, ktorá bola spresnená neskôr, presnejšie v liste z . Tento list neobsahoval ani popretie skorších písomných vyhlásení ani uznanie porušenia. Žalobkyne v ňom síce niečo priznali, ale bez toho, aby uviedli o čo išlo, čo by umožnilo Komisii, aby sa opierala len o tento list, ako o dôkaz účasti žalobkýň na porušení.

168

Čo sa týka výhrady týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia, táto výhrada nemôže byť dôvodná, keďže rozhodnutie spresňovalo dôvody, pre ktoré bolo žalobkyniam priznané menej výrazné zníženie pokuty, to znamená skoršia spolupráca zo strany spoločnosti John Menzies a nižšia dôkazná hodnota oznámení žalobkýň z 21. januára 1998 (odôvodnenia č. 455 až 460 rozhodnutia).

169

Z bodu 3 šiestej zarážky usmernení, ktoré sú uplatniteľné v prejednávanej veci vyplýva, že východiskovú sumu pokuty uloženej podniku možno znížiť, pokiaľ tento podnik účinne spolupracoval v konaní mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci.

170

Z judikatúry vyplýva, že Komisia nemôže v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi počas správneho konania začatého z dôvodu zakázaného kartelu poprieť zásadu rovnosti zaobchádzania, čo je všeobecná zásada práva Spoločenstva, ktorá je podľa ustálenej judikatúry porušená, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri judikatúru citovanú v bode 95 vyššie).

171

Posúdenie miery spolupráce, ktorú podniky poskytli, nemôže závisieť od čisto náhodných faktorov. Rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi sa teda musí dať pripísať neporovnateľnej miere spolupráce, najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych štádiách správneho konania, alebo za odlišných okolností (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 454 a tam citovanú judikatúru).

172

Rovnako ak podniky poskytnú Komisii v rovnakom štádiu správneho konania a za podobných okolností podobné informácie týkajúce sa skutočností, ktoré sú im vytýkané, stupne ich spolupráce, ktorú poskytli, musia byť považované za porovnateľné, v dôsledku čoho sa musí s týmito podnikmi zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o stanovenie výšky pokuty, ktorá im je uložená (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 160 vyššie, body 501 a 573 a tam citovanú judikatúru).

173

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o rozsah spolupráce, ktorú poskytla spoločnosť John Menzies pri vyšetrovaní, Komisia uviedla toto:

174

Naopak, pokiaľ ide o spoluprácu, ktorú ponúkla spoločnosť Nintendo, Komisia uviedla, že:

175

Z týchto konštatovaní vyplýva, že Komisia jasne uviedla skutočnosti, ktoré zohľadnila pri znížení pokút z dôvodu spolupráce podnikov a pokiaľ ide o uplatnenie tejto poľahčujúcej okolnosti, povinnosť odôvodnenia bola dodržaná.

176

Čo sa týka dodržania zásady rovnosti zaobchádzania, na účely vyvodenia záveru o existencii výrazného rozdielu medzi mierou spolupráce, ktorú poskytli podniky, je opodstatnené porovnať rozsah ich spolupráce tak z chronologického hľadiska, ktoré zahŕňa v prvom rade posúdenie štádia, v ktorom bola poskytnutá spolupráca, ako aj z kvalitatívneho hľadiska, ktoré vedie v druhom rade k porovnaniu podmienok, za ktorých podniky poskytli spoluprácu, a vlastnej hodnoty informácií poskytnutých z dôvodu tejto spolupráce každým z podnikov (pozri bod 172 vyššie).

177

Pokiaľ ide o štádiá správneho konania, v ktorých dotknuté podniky spolupracovali, v prejednávanej veci nie je sporné, že skutočná spolupráca poskytnutá spoločnosťou John Menzies mierne predchádzala spolupráci, ktorú poskytli žalobkyne. Spontánna spolupráca spoločnosti John Menzies totiž spočíva v jej vyhlásení z 13. januára 1998, kým táto spolupráca zo strany žalobkýň začala . V každom prípade skutočnosť, že žalobkyne začali spolupracovať s Komisiou osem dní po tom, ako tak urobila spoločnosť John Menzies, sama o sebe neodôvodňuje, že zníženie pokuty z dôvodu spolupráce priznané spoločnosti John Menzies bolo výraznejšie, ako zníženie pokuty priznané spoločnosti Nintendo.

178

V tomto ohľade treba pripomenúť, že na to, aby mohli byť spolupráce zo strany podnikov považované za porovnateľné, k nim nemusí dôjsť v ten istý deň, ale v tom istom štádiu konania.

179

Z rozhodnutia ani zo spisu však nevyplýva, že dátum poskytnutia spolupráce spoločnosťou John Menzies a dátum, kedy Komisia získala informácie od spoločnosti Nintendo zodpovedali odlišným štádiám vyšetrovania Komisie. Komisia okrem toho na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Súdom prvého stupňa potvrdila, že informácie týkajúce sa existencie kartelu poskytnuté spoločnosťou Nintendo boli predložené v rovnakom štádiu konania ako informácie spoločnosti John Menzies.

180

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého informácie a dokumenty predložené spoločnosťou Nintendo mali nižšiu hodnotu ako informácie predložené spoločnosťou John Menzies, keďže boli poskytnuté neskôr, nemožno prijať. Preto nemožno akýkoľvek dôvod chronologického poradia považovať za rozhodujúci na účely porovnávacieho posúdenia hodnoty spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 467).

181

Ďalej, vzhľadom na podmienky, za ktorých dotknuté podniky spolupracovali s Komisiou, z rozhodnutia je zjavné, že tak spoločnosť Nintendo, ako aj spoločnosť John Menzies spontánne predložili dokumenty, ktoré slúžili k preukázaniu existencie a geografického rozsahu porušenia.

182

Napokon pokiaľ ide o obsah informácií poskytnutých spoločnosťami John Menzies a Nintendo, je potrebné uviesť, že podľa Komisie list zo 4. apríla 1996 poslaný spoločnosťou NOE spoločnosti John Menzies, ako aj odpoveď tejto spoločnosti z „významne prispeli k preukázaniu rozsiahlej spolupráce… s cieľom zastaviť súbežné vývozy“ (pozri odôvodnenie č. 456 rozhodnutia). Zo spisu, najmä z dokumentu, ktorý na pojednávaní predložili žalobkyne a ku ktorému mala Komisia možnosť predložiť pripomienky (pozri bod 28 vyššie), vyplýva, že tieto dva listy, uvedené v odôvodneniach č. 127 až 131 rozhodnutia, boli spontánne predložené nielen spoločnosťou John Menzies, ale aj spoločnosťou Nintendo.

183

Spoluprácu poskytnutú spoločnosťou Nintendo v konaní, ktoré začala Komisia, treba teda považovať za porovnateľnú so spoluprácou, ktorú poskytla spoločnosť John Menzies. Spoločnosti Nintendo musela byť z tohto dôvodu priznaná rovnaká úroveň zníženia pokuty, ako tá, ktorá bola priznaná spoločnosti John Menzies, to znamená 40 %, pretože tieto dva podniky predložili rozhodujúce dokumenty v rovnakom štádiu konania.

184

Okrem toho, vzhľadom na otázku, či žalobkyniam malo byť, ako uvádzajú, priznané zníženie pokuty prevyšujúce 40 %, treba konštatovať, ako Komisia uviedla v odôvodnení č. 459 rozhodnutia, že ostatné dokumenty, ktoré žalobkyne spontánne predložili 21. januára, 1. apríla a , nielen rozšírili poznatky, ktoré Komisia nadobudla zo svojho vlastného vyšetrovania ale „poslúžili tiež k preukázaniu účasti viacerých podnikov, ako aj geografického rozsahu porušenia“.

185

Osobitne z dokumentu, ktorý žalobkyne predložili na pojednávaní a ku ktorému mala Komisia možnosť predložiť pripomienky, vyplýva, že určité množstvo konštatovaní prevzatých v rozhodnutí v odôvodneniach č. 103 až 108, 110, 116 až 119, 122 až 125, 127 až 130, 132, 133, 136, 138 až 150, 152 až 157, 160, 164 a 167 (týkajúce sa udalostí konštatovaných v Spojenom kráľovstve a v Írsku); v odôvodneniach č. 170 až 181 (týkajúce sa udalostí konštatovaných v Španielsku); v odôvodneniach č. 182, 184 a 185 (týkajúce sa udalostí v Holandsku); v odôvodneniach č. 187 až 189 (týkajúce sa udalostí vo Francúzsku); v odôvodneniach č. 190 až 197 (týkajúce sa udalostí v Belgicku a Luxembursku); v odôvodneniach č. 199 až 201 (týkajúce sa udalostí v Nemecku); v odôvodneniach č. 204 a 206 až 209 (týkajúce sa udalostí v Grécku); v odôvodneniach č. 210, 211 a 213 (týkajúce sa udalostí v Portugalsku); v odôvodneniach č. 214 až 215 a 217 až 219 (týkajúce sa udalostí v Taliansku) a v odôvodneniach č. 223, 224, 226 a 227 (týkajúce sa udalostí v Dánsku, Nórsku, švédsku, Fínsku a na Islande), vychádza z informácií, ktoré poskytla spoločnosť Nintendo. V tomto ohľade je takisto potrebné konštatovať, že spoločnosť Nintendo, ako účastník všetkých sporných dohôd o distribúcii, bola schopná poskytnúť presné informácie o ich podmienkach a uskutočnení.

186

V každom prípade, je opodstatnené sa domnievať, že napriek značnému množstvu poskytnutých informácií, tieto informácie neboli nevyhnutné na to, aby Komisia zistila existenciu dotknutých dohôd a zosúladených postupov a tým aj existenciu vytýkaného porušenia. Údaje poskytnuté spoločnosťou Nintendo totiž na rozdiel od listov zo 4. a (pozri bod 182 vyššie), samotné nemohli byť použité ako hlavný dôkazný základ rozhodnutia, ktorým bolo konštatované porušenie na trhu špecializovaných herných konzol vyrábaných spoločnosťou Nintendo a herných kaziet kompatibilných s týmito konzolami. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že informácie, z ktorých vychádzali konštatovania prevzaté v odôvodneniach č. 103 až 108, 110, 116 až 119, 122 až 125, 127 až 130, 132, 133, 136, 138 až 150, 152 až 157, 160, 164, 167, 170 až 182, 184, 185, 187 až 197, 199 až 201, 204, 206 až 211, 213 až 215, 217 až 219, 223, 224, 226 a 227 len umožnili presne zistiť identitu distribútorov zúčastnených na porušení a geografický rozsah tohto porušenia.

187

Okrem toho, zo spisových dokumentov vyplýva, že určitý počet týchto informácií, a síce tie, ktoré v rozhodnutí tvoria základ odôvodnení č. 103 (existencia, doba trvania a podmienky dohody o distribúcii uzavretej medzi spoločnosťami Nintendo UK Ltd a Nintendo), 108, 110, 123, 167 (skutočnosti týkajúce sa dohôd o distribúcii uzavretých medzi spoločnosťami Nintendo a The Games), 170, 171, 176 (existencia, doba trvania a podmienky dohody o distribúcii uzavretej medzi spoločnosťami Nintendo España, SA a Nintendo), 182 (podmienky formálnych dohôd uzavretých medzi spoločnosťou Nintendo Netherlands BV a jej klientmi), 189 (list poslaný spoločnosťou Nintendo France SARL týkajúci sa nebezpečenstiev vývozu z územia Francúzska), 190, 191, 194, 196 (existencia a podmienky dohôd o distribúcii v Belgicku a v Luxembursku), 199 (súbežné vývozy z Nemecka), 204 (podmienky dohody uzavretej medzi spoločnosťami Itochu Hellas EPE a Nintendo), 210, 211 (podmienky a doba trvania dohôd o distribúcii uzavretých medzi spoločnosťou Nintendo a jej distribútormi v Portugalsku), 214, 215 (podmienky a doba trvania dohôd o distribúcii uzavretých medzi spoločnosťou Nintendo a jej distribútormi v Taliansku), Komisia získala ako odpoveď na žiadosti informácie, ktoré poslala žalobkyniam (pozri najmä odôvodnenia č. 86 až 93 rozhodnutia a osobitne odôvodnenia č. 86 a 87, ktoré sa odvolávajú na výzvu Komisie poskytnúť informácie týkajúce sa hlavne distribútorov a dcérskych spoločností a obsahu formálnych distribučných dohôd uzavretých medzi spoločnosťou Nintendo a jej distribútormi vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Spojenom kráľovstve, Grécku a Portugalsku), pričom vzhľadom na tieto odpovede nemožno uplatniť zníženie pokuty z dôvodu spolupráce, pokiaľ ich cieľom je splniť povinnosti, ktoré vyplývajú žalobkyniam na základe článku 11 ods. 4 a 5 nariadenia č. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 451 a tam citovanú judikatúru). Preto údaje o geografickom rozsahu sporného kartelu a totožnosti distribútorov, ktorí sa na ňom zúčastnili, neodôvodňovali dodatočné zníženie pokuty z dôvodu účinnej spolupráce zo strany spoločnosti Nintendo. Komisia bola totiž schopná zistiť geografický rozsah kartelu a totožnosť distribútorov, ktorí sa na ňom zúčastnili, aj bez informácií, ktoré spontánne predložili žalobkyne.

188

Z týchto úvah vyplýva, že spolupráca poskytnutá spoločnosťou Nintendo neodôvodňovala zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená, o viac ako 40 %.

189

Vzhľadom na predchádzajúce musí byť tento žalobný dôvod čiastočne prijatý a v dôsledku toho je potrebné zmeniť rozhodnutie tak, že žalobkyniam sa prizná rovnaké zníženie pokuty ako bolo priznané spoločnosti John Menzies. Konkrétne dôsledky tejto zmeny budú spresnené ďalej.

190

Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia porušila ich právo na obranu tým, že v ich neprospech zmenila svoje posúdenie skutkových okolností v prejednávanej veci a/alebo právne závery, ktoré z nich vyvodila. V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že v bode 216 oznámenia o výhradách Komisia vyhlásila, že zohľadnila „spoluprácu žalobkýň pri zistení existencie porušenia“, kým v rozhodnutí vyhlásila, že poskytnuté dokumenty len prispeli k potvrdeniu existencie porušenia.

191

Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

192

Je potrebné pripomenúť, že žalobkyne svojou žalobou navrhujú výlučne zrušiť alebo znížiť pokutu, ktorá im bola uložená.

193

Preto musí byť tento žalobný dôvod vyhlásený za neúčinný v rozsahu, v akom žalobkyne neuvádzajú, ako mohol terminologický rozdiel medzi oznámením o výhradách a rozhodnutím, pokiaľ ide o ich spoluprácu pri zistení existencie porušenia, ovplyvniť výšku pokuty, ktorá im bola uložená.

194

V každom prípade článok 19 ods. 1 nariadenia č. 17 a článok 7 nariadenia Komisie (ES) č. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypočutí strán v určitých konaniach podľa článkov [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204) výslovne stanovujú, že pokiaľ sa Komisia chystá uložiť pokutu, dotknutým podnikom musí byť umožnené predložiť svoje pripomienky vzhľadom na výhrady Komisie. Práve prostredníctvom ich pripomienok týkajúcich sa dĺžky trvania, závažnosti a predvídateľnosti protisúťažnej povahy porušenia je zabezpečené právo na obranu dotknutých podnikov v konaní pred Komisiou, pokiaľ ide o stanovenie výšky pokuty (rozsudok Súdu prvého stupňa zo , Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235).

195

V dôsledku toho je potrené tento žalobný dôvod zamietnuť.

196

Podľa žalobkýň, Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, že jednak neznížila pokutu o sumu zodpovedajúcu kompenzáciám, ktoré žalobkyne poskytli tretím osobám uvedeným v oznámení o výhradách, a jednak nezohľadnila program na zabezpečenie súladu s právom hospodárskej súťaže, ktorý žalobkyne zaviedli.

197

Pokiaľ ide o kompenzácie zaplatené tretím osobám, po prvé, žalobkyne pripomínajú, že tieto kompenzácie, kvalifikované v rozhodnutí ako „podstatné“, zodpovedali čiastke 375000 eur.

198

Po druhé, žalobkyne zdôrazňujú, že k zaplateniu týchto kompenzácií došlo až po uistení o význame prijatia týchto opatrení vzhľadom na výpočet pokuty, ktoré Komisia poskytla na stretnutí 15. decembra 1998. V tomto ohľade žalobkyne spresňujú, že legitímna dôvera vzniká, pokiaľ vysokopostavený úradník Komisie, ktorého Komisia poverila určitou vecou, poskytne v rámci formálneho vyšetrovania presné ubezpečenia a vie, že podnik, ktorý je predmetom vyšetrovania, sa bude opierať o tieto ubezpečenia pri vynakladaní značných výdavkov.

199

Po tretie, Komisia uznala, že zaplatenie kompenzácií tretím osobám predstavuje v zmysle usmernení „poľahčujúcu okolnosť“ (odôvodnenia č. 421 až 464 rozhodnutia). Nepriznala však žalobkyniam žiadne zníženie pokuty v hospodárskom slova zmysle, keďže pokuta bola znížená len o 300000 eur.

200

Napokon zaobchádzanie, ktoré Komisia vyhradila žalobkyniam, nepodnecuje ostatné podniky, aby v budúcnosti dobrovoľne zaplatili takéto kompenzácie.

201

Komisia popiera všetky tieto tvrdenia.

202

Týmto žalobným dôvodom žalobkyne naznačujú, že Komisia na rozdiel od ubezpečení, ktoré im poskytla na stretnutí 15. decembra 1998, dostatočne alebo vôbec nebrala do úvahy jednak kompenzácie, ktoré žalobkyne poskytli tretím osobám, a jednak program dodržiavania právnej úpravy, ktorý zaviedli pre svojich zamestnancov.

203

V tomto ohľade treba pripomenúť, že právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva vytvoril v jeho vedomí dôvodné nádeje. Nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 33 a tam citovanú judikatúru).

204

Najskôr, pokiaľ ide o kompenzácie poskytnuté spoločnosťou Nintendo poškodeným tretím osobám, treba pripomenúť, že Komisia rozhodla znížiť pokutu uloženú spoločnostiam NOE a NCL o 300000 eur na účely zohľadnenia kompenzácií, ktoré poskytli tretím osobám uvedeným v oznámení o výhradách ako osoby, ktorým bola spôsobená finančná ujma z dôvodu porušujúceho správania (pozri odôvodnenia č. 440 a 441 rozhodnutia).

205

Zo spisu vyplýva, že celková výška platieb poskytnutých tretím osobám bola 375000 eur.

206

Na rozdiel od tvrdení žalobkýň, Komisia im nikdy neposkytla uistenie, že všetky uvedené platby budú odpočítané z pokuty, ktorá im bude uložená.

207

Ako totiž vyplýva zo zápisnice zo stretnutia z 15. decembra 1998, zástupca Komisie len uviedol, že zaplatenie kompenzácií tretím osobám „bude zohľadnené pri výpočte pokuty“. Toto vyhlásenie nemôže byť v žiadnom prípade považované za presné a bezpodmienečné uistenie o tom, že všetky uvedené kompenzácie budú odpočítané z konečnej sumy pokuty.

208

V každom prípade na to, aby mohla vzniknúť legitímna dôvera, poskytnuté ubezpečenia musia pochádzať z kvalifikovaných a dôveryhodných zdrojov (pozri, v tomto zmysle, pokiaľ ide o vyhlásenie generálneho riaditeľa zodpovedného v oblasti hospodárskej súťaže, rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 152 a 153). Vzhľadom na výlučnú právomoc kolégia členov Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta, úradník Komisie v žiadnom prípade nemôže spoločnosti Nintendo počas neformálneho stretnutia s jej zástupcami poskytnúť presné uistenia pochádzajúce z kompetentného a dôveryhodného zdroja, pokiaľ ide o odpočítanie kompenzácií poskytnutých tretím osobám z konečnej sumy pokuty.

209

Z toho vyplýva, že výhrada založená na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery vzhľadom na zohľadnenie kompenzácií poskytnutých spoločnosťou Nintendo tretím osobám pri stanovení konečnej sumy pokuty, nemôže byť prijatá.

210

Tieto úvahy sa takisto uplatnia pokiaľ ide o zohľadnenie programu dodržiavania práva hospodárskej súťaže, ktorý zaviedla spoločnosť Nintendo.

211

V každom prípade, Komisia nemusela vôbec brať do úvahy zavedenie programu na zabezpečenie súladu, ktorý za predpokladu, že ho možno skúmať ako formu spolupráce, bol spustený z vlastnej iniciatívy podniku a nie na základe presných uistení poskytnutých Komisiou.

212

V dôsledku toho tento žalobný dôvod nemožno prijať.

213

Ako vyplýva z bodov 169 až 189 vyššie, je potrebné zmeniť rozhodnutie, ktoré stanovuje percentuálnu sadzbu zníženia pokuty vo výške 25 % z dôvodu spolupráce, ktoré poskytli žalobkyne.

214

Vo zvyšnej časti, úvahy Komisie uvedené v rozhodnutí, ako aj metóda stanovovania pokút uplatnená v prejednávanej veci, zostávajú nezmenené.

215

Konečná sumy pokuty sa teda stanovuje takto: východisková suma pokuty (113,85 milióna eur) sa zvyšuje o 75 % jednak z dôvodu úlohy spoločnosti Nintendo ako vodcu kartelu (50 %) a jednak z dôvodu pokračovania v porušení (25 %), to znamená na sumu 199,2375 milióna eur. Táto čiastka sa znižuje o 40 % z dôvodu spolupráce a o sumu 300000 eur v dôsledku kompenzácií, ktoré žalobkyne poskytli tretím osobám, čo vedie ku konečnej sume pokuty 119,2425 milióna eur.

216

Súd prvého stupňa môže podľa článku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. V predmetnej veci je namieste rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. Dotknuté podniky

2. Správne konanie

Vyšetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games)

Doplňujúce vyšetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spoločnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution)

Vyšetrovanie v nadväznosti na sťažnosť podanú spoločnosťou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega — Nintendo)

3. Sporné rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O stanovení predbežnej východiskovej sumy pokuty uloženej žalobkyniam

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

2. O zvýšení predbežnej východiskovej sumy pokuty uloženej žalobkyniam na účely zabezpečenia dostatočného odstrašujúceho účinku

O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom právnom posúdení, porušení zásady proporcionality a zásady ne bis in idem, ako aj práva na obranu, a na nesúlade so skoršou rozhodovacou praxou Komisie

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, ako aj na nesprávnom uplatnení metodológie uvedenej v usmerneniach

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

3. O zvýšení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dĺžky trvania porušenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

4. O zvýšení východiskovej sumy pokuty uloženej žalobkyniam vzhľadom na priťažujúce okolnosti

O zohľadnení úlohy vodcu a podnecovateľa kartelu

O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení v tom zmysle, že žalobkyniam bola pripísaná úloha vodcu a podnecovateľa porušenia

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O druhom žalobnom dôvode založenom na nesúlade so skoršou rozhodovacou praxou Komisie a na porušení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O zvýšení sumy pokuty uloženej žalobkyniam z dôvodu pokračovania v porušení

5. O znížení výšky pokuty uloženej žalobkyniam vzhľadom na poľahčujúce okolnosti

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu, že Komisia odmietla uplatniť oznámenie o spolupráci

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obranu v dôsledku skreslenia snáh spoločnosti Nintendo

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu nedostatočnej dôležitosti, ktorá bola pripísaná kompenzáciám zaplateným tretím osobám, a nezohľadnení programu na zabezpečenie súladu

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

6. O stanovení konečnej sumy pokuty

O trovách