Spojené veci C‑346/03 a C‑529/03

Giuseppe Atzeni a i.

proti

Regione autonoma della Sardegna

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunale di Cagliari, sezione civile)

„Štátna pomoc – Rozhodnutie 97/612/ES – Zvýhodnenie pôžičiek pre poľnohospodárske podniky – Článok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy ES [zmenený, teraz článok 87 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) ES] – Prípustnosť – Právny základ – Legitímna dôvera“

Návrhy prednesené 28. apríla 2005 – generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. februára 2006

Abstrakt rozsudku

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie

[Zmluva ES, článok 93 (teraz článok 88 ES) a článok 173 ods. 5 (zmenený, teraz článok 230 ods. 5 ES)]

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou

[Zmluva ES, články 38 a 92 (zmenené, teraz články 32 ES a 87 ES) a články 42 a 93 (teraz články 36 ES a 88 ES); nariadenia Rady č. 26 a 797/85]

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou

(Nariadenie Rady č. 659/1999)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci

[Zmluva ES, článok 93 ods. 3 (teraz článok 88 ods. 3 ES)]

6. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť neoznámenej pomoci so spoločným trhom

[Zmluva ES, článok 93 ods. 3 a článok 190 (teraz článok 88 ods. 3 ES a článok 253 ES)]

7. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Rozsah – Doslovný výklad

[Zmluva ES, článok 92 ods. 2 písm. b) (zmenený, teraz článok 87 ods. 2 písm. b) ES)]

8. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc na podporu alebo uľahčenie ekonomického rozvoja určitých oblastí alebo určitých činností

[Zmluva ES, článok 92 ods. 3 písm. a) a c) «zmenený, teraz článok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES»]

1. Požiadavky právnej istoty, a konkrétnejšie, požiadavky vyplývajúce zo zásady prekážky rozhodnutej veci, vedú k vylúčeniu možnosti pre príjemcu pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie prijatého na základe článku 93 Zmluvy (teraz článok 88 ES), ak mohol napadnúť toto rozhodnutie, no nechal uplynúť záväznú lehotu stanovenú v tomto smere v článku 173 piatom odseku Zmluvy (zmenený, teraz článok 230 piaty odsek ES), spochybniť zákonnosť tohto rozhodnutia pred vnútroštátnymi súdmi v žalobe smerujúcej proti vykonávacím opatreniam tohto rozhodnutia prijatým vnútroštátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, že za takých okolností môže dotknutá osoba spochybniť pred vnútroštátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnosť tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznať jej možnosť obísť konečnú povahu, ktorú má rozhodnutie po uplynutí lehôt na podanie žaloby.

Tak je to najmä v prípade, ak rozhodnutie Komisie určené dotknutému členskému štátu výslovne uvádza príjemcu danej individuálnej pomoci a tento štát oznámil tomuto príjemcovi uvedené rozhodnutie a informoval ho, že proti nemu môže podať žalobu o neplatnosť.

Inak to však je v prípade, keď sa napadnuté rozhodnutie určené členskému štátu vzťahuje na systémy pomoci určenej pre kategórie osôb definovaných všeobecne a nie pre výslovne identifikovaných príjemcov, a keď toto rozhodnutie členský štát neoznámil žiadnemu príjemcovi dotknutej pomoci. V poslednom uvedenom prípade totiž nie je zjavné, že by žaloba o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu podaná príjemcami takejto pomoci bola prípustná, a je teda potrebné prísť k záveru, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania o platnosti rozhodnutia podané vnútroštátnym súdom, na ktorom príjemcovia pomoci napadli platnosť tohto rozhodnutia, sú prípustné.

(pozri body 31 – 34)

2. Z ustanovení článku 42 Zmluvy (teraz článok 36 ES) vyplýva, že pravidlá hospodárskej súťaže sa vzťahujú na výrobu a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami definovanými v článku 38 Zmluvy (zmenený, teraz článok 32 ES) len v rozsahu, aký určí Rada. Rada prijala viacero nariadení, predovšetkým nariadenie č. 26 uplatňujúce určité pravidlá hospodárskej súťaže vo výrobe a obchode s poľnohospodárskymi produktmi, nariadenia týkajúce sa spoločných organizácií trhov, ktoré riešia systémy pomoci, ako aj rôzne ďalšie nariadenia, najmä nariadenie č. 797/85 o zvýšení efektívnosti poľnohospodárskych štruktúr, ktoré sa nimi tiež zaoberá. Ak sa má teda posúdiť, či Komisia tým, že o opatreniach pomoci rozhodla podľa článku 92 Zmluvy (zmenený, teraz článok 87 ES) a 93 Zmluvy (zmenený, teraz článok 88 ES), založila napadnuté rozhodnutie na správnom právnom základe a bola kompetentná na prijatie tohto rozhodnutia, treba zistiť, či výrobky dotknuté uvedenými opatreniami pomoci sú poľnohospodárskymi výrobkami v zmysle článku 38 Zmluvy, a ak áno, v akom rozsahu podliehajú vo svetle prípadných relevantných nariadení ustanoveniam Zmluvy o štátnej pomoci. Totiž len tie poľnohospodárske výrobky, ktoré nepodliehajú spoločnej organizácii trhu, spadajú pod ustanovenia Zmluvy o štátnej pomoci, ktorých uplatňovanie je obmedzené nariadením č. 26.

(pozri body 37 – 42, 48)

3. Za novú pomoc je nutné považovať opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti Zmluvy, ktorých cieľom je zavedenie alebo zmena pomoci, pričom je potrebné upresniť, že zmeny sa môžu týkať buď existujúcej pomoci, alebo pôvodných zámerov oznámených Komisii. Jednoduchá zmienka v zákone prijatom po nadobudnutí platnosti Zmluvy o zákone, ktorý platil pre týmto dátumom, vôbec nestačí na preukázanie toho, že opatrenia pomoci zavedené neskorším zákonom sa opierajú o skorší zákon a predstavujú existujúcu pomoc, keďže zákon, na ktorý sa takto odkazuje, bol neskôr zmenený a doplnený.

(pozri body 51, 52)

4. Hoci až do prijatia nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy (teraz článok 88 ES) nebola Komisia viazaná žiadnymi konkrétnymi lehotami na preskúmanie opatrení pomoci, aj tak mala v prípade neexistencie právnej úpravy v tejto veci povinnosť neodďaľovať výkon svojich právomocí, aby dodržala základnú požiadavku právnej istoty.

(pozri bod 61)

5. Vzhľadom na imperatívnu povahu kontroly štátnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe článku 93 Zmluvy (teraz článok 88 ES) môžu mať podniky, príjemcovia pomoci, legitímnu dôveru v oprávnenosť pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom článku. Subjekt konajúci so starostlivosťou riadneho hospodára je totiž za normálnych okolností schopný ubezpečiť sa, že uvedený postup bol dodržaný. Pokiaľ sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takže je protiprávna podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy, príjemca tejto pomoci nemôže mať v tomto okamihu legitímnu dôveru v dodržanie pravidiel jej poskytnutia.

(pozri body 64, 65)

6. V prípade pomoci, ktorá nebola Komisii oznámená v štádiu zámeru, je síce Komisia povinná uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia aspoň okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, pokiaľ môžu preukázať, že pomoc môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, nie je však povinná poukázať na skutočný účinok pomoci, ktorá už bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by totiž malo za následok podstatné zvýhodnenie členských štátov, ktoré poskytli pomoc v rozpore s povinnosťou oznámenia stanovenou v článku 93 ods. 3 Zmluvy, na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v štádiu zámeru.

(pozri bod 74)

7. Článok 92 ods. 2 písm. b) Zmluvy [zmenený, teraz článok 87 ods. 2 písm. b) ES] stanovuje, že pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami je zlučiteľná so spoločným trhom. Keďže ide o výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom, musí sa toto ustanovenie vykladať striktne. Nahradiť tak možno len škody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami. Z toho vyplýva, že musí existovať priama súvislosť medzi škodami spôsobenými mimoriadnou udalosťou a štátnou pomocou a že je nevyhnutné čo najpresnejšie hodnotenie škôd spôsobených dotknutým výrobcom.

(pozri bod 79)

8. Komisia pri posudzovaní platnosti pomoci vzhľadom na ustanovenia článku 92 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy [zmenený, teraz článok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES] týkajúceho sa pomoci na podporu alebo uľahčenie ekonomického rozvoja určitých oblastí alebo určitých činností disponuje širokým rámcom voľnej úvahy, ktorej výkon zahrnuje posúdenie z ekonomického a sociálneho hľadiska, ktoré sa musí uskutočniť v kontexte Spoločenstva. Sudca Spoločenstva nemôže pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradiť posúdenie príslušného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale musí sa obmedziť na skúmanie toho, či posúdenie príslušného orgánu nie je zjavne nesprávne alebo poznačené zneužitím právomoci.

(pozri bod 84)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 23. februára 2006 (*)

V spojených veciach C‑346/03 a C‑529/03,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané rozhodnutiami Tribunale di Cagliari, sezione civile (Taliansko), z 29. apríla a 20. októbra 2003 a doručené Súdnemu dvoru 6. augusta a 19. decembra 2003, ktoré súvisia s konaniami:

Giuseppe Atzeni a i. (C‑346/03),

Marco Scalas,

Renato Lilliu (C‑529/03)

proti

Regione autonoma della Sardegna,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. La Pergola, J.‑P. Puissochet, S. von Bahr (spravodajca) a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. februára 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– pán Atzeni a i., v zastúpení: G. Dore a F. Ciulli, avvocati,

– páni Scalas a Lilliu, v zastúpení: G. Dore, F. Ciulli a A. Miglior, avvocati,

– Regione autonoma della Sardegna, v zastúpení: A. Camba a S. Trincas, avvocatesse,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. apríla 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú platnosti rozhodnutia Komisie 97/612/ES zo 16. apríla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. ES L 248, s. 27, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2 Tieto návrhy súvisia s dvoma spormi jednak medzi pánom Atzeni a i. (ďalej len „Atzeni a i.“), jednak medzi pánmi Scalasom a Lilliuom (ďalej len „Scalas a Lilliu“) a Regione autonoma della Sardegna (ďalej len „Regione“) vo veci vrátenia už vyplatenej pomoci dotknutým osobám, ktoré požaduje Regione, a prerušenia vyplácania dodatočnej pomoci.

Vnútroštátny právny rámec a poskytnutá pomoc

3 Článok 5 regionálneho zákona č. 44 z 13. decembra 1988 (ďalej len „zákon č. 44/88“) zaviedol režim pomoci pre poľnohospodárske podniky, ktorých finančná situácia bola ovplyvnená nepriaznivými udalosťami, vo forme pôžičiek so zníženým úrokom, aby sa im umožnilo obnoviť ich finančné zdroje. Tieto úvery mali byť použité na konsolidáciu krátkodobých pasív dotknutých podnikov a doba ich splatenia bola stanovená na najviac 15 rokov.

4 Regionálny výkonný orgán (Giunta regionale) určil konkrétne podmienky poskytovania tejto pomoci a predovšetkým nepriaznivé udalosti odôvodňujúce zásah Regione, cieľové sektory, sumu pôžičky vo vzťahu k zadĺženiu podniku a dobu splácania úveru.

5 Od roku 1988 výkonný orgán rozhodol v štyroch prípadoch v súlade s článkom 5 zákona č. 44/88 o poskytnutí pomoci vo forme pôžičiek so zníženým úrokom (spolu ďalej len „štyri opatrenia pomoci“).

6 Dňa 30. decembra 1988 bolo prijaté prvé opatrenie pomoci v prospech poľnohospodárskych produktov pestovaných v skleníku. Nepriaznivou udalosťou odôvodňujúcou zásah Regione bol pád cien týchto produktov. Jediná podmienka, na ktorú sa pomoc viazala, bola spojená s krátkodobým zadĺžením podniku. Táto zadĺženosť musela prekročiť 75 % hodnoty hrubej produkcie podniku počas posudzovaného roku.

7 Dňa 27. júna 1990 sa druhé opatrenie pomoci týkalo podnikov lesnej výroby, ktoré sú vlastníkmi lesov, ktoré ešte nemohli byť vyrúbané so ziskom. Účelom pomoci bolo ozdraviť a/alebo konsolidovať dlhy týchto podnikov splatné pred 30. júnom 1990, ktoré vyplývali z investícií, riadenia výsadby, nekrytých bankových účtov, ako aj z platenia miezd, nájomného a dlžných čiastok dodávateľom. Krátkodobé zadĺženie sa muselo rovnať alebo byť vyššie ako 75 % hrubej produkcie dotknutého podniku v posudzovanom roku. Doba splácania úveru bola stanovená na trinásť rokov a zahŕňala trojročné obdobie odkladu splácania.

8 Dňa 20. novembra 1990 sa tretie opatrenie pomoci týkalo chovateľov králikov, ktorí po králičom more v regióne na jar 1990 stratili minimálne 20 % svojho chovu. Pôžičky so zníženým úrokom na pätnásť rokov vrátane trojročného odkladu splácania mohli byť použité na splatenie dvoch ročných alebo štyroch polročných splátok už uzavretých dlhodobých pôžičiek a na splatenie sumy zodpovedajúcej finančným potrebám dotknutých podnikov počas jedného roka.

9 Štvrté opatrenie pomoci, o ktorom sa rozhodlo 26. júna 1992, sa týkalo všetkých poľnohospodárskych podnikov zadĺžených z dôvodu čoraz nevýhodnejších podmienok na trhu a ťažkostí spojených s klimatickými udalosťami. Krátkodobá zadĺženosť týchto podnikov sa musela rovnať aspoň 51 % ich hrubej produkcie v roku 1991. Pôžička bola poskytnutá na pätnásť rokov vrátane trojročného odkladu splácania. Zadĺženie zohľadňovalo pôžičky na menej než dvanásť mesiacov v priebehu roka 1991, aj keď už boli do tej doby splatené, a splátky viacročného financovania, ktoré sa stali splatnými alebo boli zaplatené v roku 1991, alebo boli splatné v priebehu predchádzajúcich rokov a neboli zaplatené.

10 Pomoc získaná na základe tohto štvrtého opatrenia mohla byť použitá na splácanie úverov na riadenie so zníženým úrokom, dlhov vyplývajúcich zo strednodobých pôžičiek, s výnimkou pôžičiek uzavretých na nákup poľnohospodárskych strojov, a splátok viacročných pôžičiek so zníženým úrokom poskytnutých Regione v dôsledku prírodných pohrôm.

Konanie pred Komisiou Európskych spoločenstiev

11 Listom z 1. septembra 1992 Talianska republika upovedomila Komisiu Európskych spoločenstiev podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 3 ES) o regionálnom zákone č. 17 z 27. augusta 1992 (ďalej len „zákon č. 17/92“).

12 Článok 12 zákona č. 17/92 zmenil článok 5 zákona č. 44/88, o ktorom nebola Komisia upovedomená.

13 Listom z 1. augusta 1994 táto inštitúcia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie o začatí konania ustanoveného v článku 93 ods. 2 Zmluvy proti článku 5 zákona č. 44/88 a štyrom opatreniam pomoci.

14 Talianska vláda predložila pripomienky listami z 30. januára, 25. augusta a 1. decembra 1995.

15 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 16. apríla 1997.

Napadnuté rozhodnutie

16 V článku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, že pomoc poskytnutá Regione na základe článku 5 zákona č. 44/88 a štyroch opatrení pomoci je protiprávna z dôvodu, že o nej nebola upovedomená Komisia v štádiu projektu a že je nezlučiteľná so spoločným trhom vzhľadom na ustanovenia článku 92 ods. 1 až 3 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 87 ods. 1 až 3 ES).

17 V článku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia upresnila, že Talianska republika je povinná zrušiť uvedenú pomoc v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia a prijať opatrenia potrebné na vrátenie už vyplatených čiastok v lehote šiestich mesiacov od rovnakého dňa.

Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky

18 Regionálna rada v dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia zrušila článok 5 zákona č. 44/88 a 18. decembra 1997 prijala výnosy o zrušení už poskytnutej pomoci (ďalej len „výnosy z decembra 1997“).

Vec C‑346/03

19 Podaním z 23. januára 2002 Atzeni a i., majitelia poľnohospodárskych podnikov, predložili Tribunale di Cagliari návrh, aby rozhodol, že výnosy z decembra 1997 sa neuplatnia, a nariadil Regione, aby im vyplatil zvyšnú časť pomoci na základe štyroch opatrení pomoci.

20 Atzeni a i. subsidiárne navrhli, aby sa vyslovilo, že Regione porušil právnu úpravu Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci a viaceré zásady, predovšetkým zásadu transparentnosti a riadneho výkonu správy. Takisto navrhli zaviazať Regione na náhradu škody, ktorú im spôsobil jednak tým, že ich neinformoval o začatí konania stanoveného v článku 93 ods. 2 Zmluvy, ako aj o dosahu napadnutého rozhodnutia, a jednak tým, že im oznámil výnosy z decembra 1997 až 16. novembra 2001.

21 Vnútroštátny súd usúdil, že je potrebné položiť Súdnemu dvoru otázky o legálnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je základom výnosov z decembra 1997. Za týchto podmienok sa Tribunale di Cagliari rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„[Je napadnuté rozhodnutie neplatné] vzhľadom na tieto vady:

a) nedostatok právomoci Komisie na prijatie [napadnutého] rozhodnutia v rozpore s ustanoveniami článkov [38, 40 a 43 Zmluvy ES (zmenené, teraz články 32 ES, 34 ES a 37 ES), 39, 41, 42 a 46 Zmluvy ES (teraz články 33 ES, 35 ES, 36 ES a 38 ES];

b) porušenie ustanovení upravujúcich konanie v zmysle článku [93 ods. 1 Zmluvy];

c) porušenie ustanovení upravujúcich konanie v zmysle článku [93 ods. 2 a 3 Zmluvy];

d) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia podľa ustanovení článkov [190 Zmluvy ES (teraz článok 253 ES), 93 ods. 3, a 92 ods. 1 Zmluvy];

e) porušenie a nesprávne uplatnenie nariadenia Rady č. 797/85 o zvýšení efektívnosti poľnohospodárskych štruktúr [neoficiálny preklad];

f) porušenie a nedodržanie ‚postupu stanoveného pre pomoc poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach‘ a ‚usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach‘?“

Vec C‑529/03

22 Podaním z 31. júla 2002 predložili Scalas a Lilliu ako splnomocnenci 389 osôb Tribunale di Cagliari návrh, aby vyslovil, že neexistuje povinnosť vrátiť pomoc, ktorú poskytol Regione na základe štyroch opatrení pomoci, subsidiárne, aby zaviazal Regione na náhradu škody spôsobenej dotknutým poľnohospodárom.

23 Tribunale di Cagliari sa rozhodol prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor o preskúmanie legálnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na šesť bodov vznesených vo veci C‑346/03 a pripomenutých v bode 21 tohto rozsudku, ako aj s ohľadom na tri prejudiciálne otázky, ktoré možno sformulovať takto:

„1. Porušuje napadnuté rozhodnutie zásadu ochrany legitímnej dôvery vzhľadom na dobu, ktorá uplynula medzi týmito štyrmi etapami, teda uverejnením zákona č. 44/88 v roku 1988, začatím konania pre porušenie v roku 1994, prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 1997 a oznámením žiadosti o vrátenie pomoci poľnohospodárom v novembri 2001?

2. Je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené v tom, že tvrdí, že dotknutá pomoc ‚by mohla narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi‘, bez toho, aby skúmalo konkrétnu formu každej z pridelených pomocí, zohľadňovalo skutočnosť, že ekonomické a sociálne podmienky Sardínie bránia tomu, aby miestna produkcia mohla narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže v členských štátoch, zohľadňovalo znepokojujúci miestny stav nezamestnanosti, alebo nakoniec bez toho, aby uvádzalo závažný dôvod na vylúčenie pomoci určenej na nápravu dôsledkov prírodných katastrôf alebo iných mimoriadnych okolností?

3. Vykazuje napadnuté rozhodnutie nedostatok odôvodnenia aj v tom, že poskytnutá pomoc je v ňom označená ako ‚pomoc na prevádzku‘ týkajúca sa krátkodobých dlhov, bez toho, aby sa zohľadnila skutočnosť, že táto pomoc smeruje k určeniu nových dlhodobých splátkových kalendárov pre už existujúce dlhy, ktoré sa nesplatili z dôvodu ťažkostí vzniknutých v dôsledku činiteľov nezávislých od podniku, ako sú mimoriadne klimatické udalosti?“

24 Uznesením zo 6. mája 2004 boli veci C‑346/03 a C‑529/03 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku.

O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

25 Atzeni a i., ako aj Scalas a Lilliu listom z 19. septembra 2005 podali Súdnemu dvoru návrh, aby v súlade s článkom 61 rokovacieho poriadku nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania. Svoj návrh odôvodnili odvolaním sa na zložitosť sporu vo veci samej, ako aj na svoj nesúhlas s návrhmi generálneho advokáta.

26 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Súdny dvor môže bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo tiež na návrh účastníkov konania nariadiť v súlade s článkom 61 rokovacieho poriadku opätovné otvorenie ústnej časti konania, ak sa domnieva, že vysvetlenia, ktoré mu boli podané, nie sú dostačujúce, alebo ak treba o veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci nevyjadrili (pozri rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99, Zb. s. I‑1577, bod 42, a zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑11893, bod 25).

27 Atzeni a i., ako ani Scalas a Lilliu v prejednávanej veci neuviedli žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval opätovné otvorenie ústnej časti konania, a Súdny dvor sa po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že disponuje všetkými poznatkami potrebnými na zodpovedanie položených otázok. Preto je potrebné tento návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania zamietnuť.

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné poznámky

28 Svojimi otázkami, ktoré sú uvedené v bodoch 21 a 23 tohto rozsudku, sa Tribunale di Cagliari Súdneho dvora v podstate pýta na platnosť napadnutého rozhodnutia s ohľadom na tieto body, ktoré sa prekrývajú s bodmi vznesenými v uvedených otázkach:

– právny základ napadnutého rozhodnutia a jeho dosah na právomoc Komisie prijať toto rozhodnutie [C‑346/03, písm. a)],

– neuplatnenie článku 93 ods. 1 Zmluvy, ktorý sa vzťahuje na existujúcu pomoc [C‑346/03, písm. b)],

– neprimeraná dĺžka trvania konania porušujúca dodržanie jeho pravidiel a legitímnu dôveru príjemcov pomoci [C‑346/03, písm. c), a C‑529/03, prvá otázka],

– nedostatočnosť odôvodnenia a omyly v posúdení, pokiaľ ide o zlučiteľnosť štyroch opatrení pomoci so spoločným trhom [C‑346/03, písm. d), e) a f), ako aj C‑529/03, druhá a tretia otázka].

29 Tribunale di Cagliari sa okrem toho pýta, či sú prejudiciálne otázky prípustné. Vzhľadom na poznámky vnútroštátneho súdu a pripomienky, ktoré v tejto otázke predložili Scalas a Lilliu, ako aj Komisia, je potrebné preskúmať tento bod ako prvý.

O prípustnosti prejudiciálnych otázok

30 Otázka prípustnosti prejudiciálnych otázok sa kladie z dôvodu, že Atzeni a i. už 25. januára 2002 podali žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Uznesením z 29. mája 2002, Atzeni a i./Komisia (T‑21/02, neuverejnené v Zbierke), Súd prvého stupňa odmietol žalobu ako neprípustnú z dôvodu jej oneskoreného podania bez toho, aby sa vyjadril k druhému dôvodu neprípustnosti uplatnenému Komisiou, ktorý sa týkal nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcov na konanie pred Súdom prvého stupňa. Ak by pritom títo žalobcovia mali túto legitimáciu, ale by nepodali svoje žaloby v stanovených lehotách, prejednávané návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa platnosti napadnutého rozhodnutia by boli pred Súdnym dvorom neprípustné.

31 Je totiž potrebné pripomenúť, že požiadavky právnej istoty, a konkrétnejšie, požiadavky vyplývajúce zo zásady prekážky rozhodnutej veci, vedú k vylúčeniu možnosti pre príjemcu pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie prijatého na základe článku 93 Zmluvy, ak mohol napadnúť toto rozhodnutie, no nechal uplynúť záväznú lehotu stanovenú v tomto smere v článku 173 piatom odseku Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 piaty odsek ES), spochybniť legálnosť tohto rozhodnutia pred vnútroštátnymi súdmi v žalobe smerujúcej proti vykonávacím opatreniam tohto rozhodnutia prijatým vnútroštátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, že za takých okolností môže dotknutá osoba spochybniť pred vnútroštátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnosť tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznať jej možnosť obísť konečnú povahu, ktorú má rozhodnutie po uplynutí lehôt na podanie žaloby (pozri rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, Zb. s. I‑833, body 17 a 18).

32 Je potrebné uviesť, že vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf, rozhodnutie Komisie určené dotknutému členskému štátu výslovne uvádzalo príjemcu danej individuálnej pomoci, tento štát oznámil tomuto príjemcovi uvedené rozhodnutie a informoval ho, že proti nemu môže podať žalobu o neplatnosť.

33 Vo veciach samých sa naopak napadnuté rozhodnutie určené Talianskej republike vzťahuje na režimy pomoci určené pre kategóriu osôb definovaných všeobecne a nie na výslovne identifikovaných príjemcov. Toto rozhodnutie navyše členský štát neoznámil Atzeni a i. ani žiadnemu inému príjemcovi dotknutej pomoci.

34 Na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu už citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf, tak nebolo zjavné, že by žaloba o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu podaná príjemcami štyroch opatrení pomoci bola prípustná. Je teda potrebné prísť k záveru, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú prípustné.

Pokiaľ ide o právny základ napadnutého rozhodnutia a jeho dosah na právomoc Komisie prijať toto rozhodnutie

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

35 Scalas a Lilliu tvrdia, že pravidlá hospodárskej súťaže, najmä tie, ktoré sú stanovené v článkoch 92 a 93 Zmluvy, sa neuplatnia v sektore poľnohospodárstva. Scalas a Lilliu s odkazom na článok 42 Zmluvy tvrdia, že tieto pravidlá sa uplatnia len v rozsahu, aký určí Rada Európskej únie. Nariadenie Rady č. 26 zo 4. apríla 1962 uplatňujúce určité pravidlá hospodárskej súťaže vo výrobe a obchode s poľnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES 30, 1962, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6), prijaté na základe článku 42 Zmluvy EHS (neskôr článok 42 Zmluvy ES), ustanovuje len veľmi obmedzené uplatňovanie ustanovení Zmluvy na štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore. Z toho vyplýva, že Komisia nemala právomoc na začatie konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy ani na prijatie napadnutého rozhodnutia o zrušení poskytnutej pomoci.

36 Komisia tvrdí, že na štyri opatrenia pomoci sa uplatnia všetky pravidlá Zmluvy o štátnej pomoci upravené v článkoch 92 a 93 Zmluvy:

– pomoc chovateľom králikov podlieha týmto pravidlám podľa nariadenia Rady (EHS) č. 827/68 z 28. júna 1968 o spoločnej organizácii trhu s určitými výrobkami uvedenými v prílohe II Zmluvy (Ú. v. ES L 151, s. 16; Mim. vyd. 03/001, s. 140),

– pomoc lesným podnikom spadá priamo do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel,

– pomoc na skleníkovú produkciu a pomoc zadĺženým poľnohospodárskym podnikom musia rešpektovať uvedené pravidlá buď preto, že sa vzťahujú na výrobky spadajúce do spoločnej organizácie trhov a tým istým pravidlám podliehajú podľa nariadenia o ustanovení tejto organizácie, alebo preto, že spadajú do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (EHS) č. 797/85 z 12. marca 1985 o zvýšení účinnosti poľnohospodárskych štruktúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, s. 1) alebo nariadenia, ktoré ho nahradilo, a to nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 z 15. júla 1991 (Ú. v. ES L 218, s. 1).

Odpoveď Súdneho dvora

37 Z ustanovení článku 42 Zmluvy vyplýva, že pravidlá hospodárskej súťaže sa vzťahujú na výrobu a obchod s poľnohospodárskymi produktmi definovanými v článku 38 Zmluvy len v rozsahu, aký určí Rada.

38 Rada prijala viaceré nariadenia.

39 Najskôr nariadenie č. 26 stanovuje uplatňovanie ustanovení Zmluvy na štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva obmedzené na ustanovenia článku 93 ods. 1 a 3 prvej vety Zmluvy. Z toho vyplýva, že v prípade produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, Komisia nemá právomoc začať konanie ustanovené v odseku 2 rovnakého článku. Môže len preložiť pripomienky a nemôže brániť poskytnutiu dotknutej pomoci.

40 Ďalej, pokiaľ boli prijaté nariadenia týkajúce sa spoločných organizácií trhov, čo platí v prípade väčšiny poľnohospodárskych produktov v zmysle článku 38 Zmluvy, tieto nariadenia ustanovili, že všetky pravidlá Zmluvy o štátnej pomoci obsiahnuté v článkoch 92, 93 a 94 Zmluvy ES (teraz článok 89 ES) sú uplatniteľné s výnimkou určitých prípadných obmedzení. V dôsledku toho len tie poľnohospodárske produkty, ktoré nepodliehajú spoločnej organizácii trhu, spadajú pod ustanovenia Zmluvy o štátnej pomoci, ktorých uplatňovanie je obmedzené nariadením č. 26.

41 Nakoniec, boli prijaté rôzne ďalšie nariadenia, najmä nariadenie č. 797/85 obsahujúce ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci, z ktorých vyplýva, že opatrenia pomoci, ktoré sa odchyľujú od pravidiel stanovených v uvedenom nariadení, môžu byť aj napriek tomu dovolené pod podmienkou, že sú prijaté v súlade s článkami 92 až 94 Zmluvy.

42 Je teda nutné určiť, či produkty dotknuté štyrmi opatreniami pomoci sú poľnohospodárskymi produktmi v zmysle článku 38 Zmluvy, a ak nimi sú, v akom rozsahu podliehajú ustanoveniam Zmluvy o štátnej pomoci.

43 Predovšetkým, opatrenia pomoci lesným podnikom sa týkajú sektora lesníctva, ktorý nie je spomenutý na zozname poľnohospodárskych produktov uvedenom v prílohe II Zmluvy a netýka sa tak poľnohospodárskeho produktu v zmysle článku 38 Zmluvy. Pomoc lesným podnikom teda nie je podriadená zvláštnemu režimu a v dôsledku toho úplne podlieha ustanoveniam článkov 92 a 93 Zmluvy.

44 Ďalej, opatrenie pomoci chovateľom králikov sa týka poľnohospodárskeho produktu, ktorý podlieha spoločnej organizácii trhu ustanovenej nariadením č. 827/68. Článok 5 tohto nariadenia ustanovuje, že články 92 a 93 Zmluvy sa bez obmedzenia uplatnia na produkciu tohto produktu a obchod s ním.

45 Nakoniec, ostatné dve opatrenia pomoci sa týkajú na jednej strane skleníkovej výroby, ako aj na druhej strane zadĺžených poľnohospodárskych podnikov a môžu sa teda týkať veľkého rozsahu poľnohospodárskych produktov.

46 Netvrdilo sa, že tieto opatrenia sa týkajú poľnohospodárskych produktov, ktoré nepodliehajú spoločnej organizácii trhu, a teda spadajú pod ustanovenia Zmluvy o štátnej pomoci, ktorých uplatňovanie bolo obmedzené nariadením č. 26.

47 Pokiaľ ide konkrétnejšie o pomoc zadĺženým poľnohospodárskym podnikom, táto pomoc sa nevzťahuje na konkrétne produkty a predstavuje skôr všeobecnú pomoc týmto podnikom. Z toho dôvodu môže spadať najmä do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 797/85, ktorého článok 31 v každom prípade odkazuje na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa štátnej pomoci.

48 Komisia teda tým, že preskúmala štyri opatrenia pomoci vzhľadom na články 92 a 93 Zmluvy, nezaložila napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom základe a nebola nekompetentná na prijatie tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o neuplatnenie článku 93 ods. 1 Zmluvy týkajúceho sa existujúcej pomoci

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

49 Scalas a Lilliu tvrdia, že štyri opatrenia pomoci nespočívajú len na zákone č. 44/88, ale aj na skoršom zákone z roku 1928, ktorý je citovaný v zákone č. 44/88. Komisia teda nemala skúmať tieto opatrenia na základe ustanovenia článku 93 ods. 3 Zmluvy, ktoré sa týka novej pomoci, ale na základe ustanovenia článku 93 ods. 1, ktorý sa uplatňuje na existujúcu pomoc. Podľa týchto ustanovení mohla byť pomoc, na ktorú sa vzťahujú štyri sporné opatrenia vo veci samej, naďalej legálne vyplácaná až do prijatia napadnutého rozhodnutia Komisiou, a nemali teda viesť k vráteniu.

50 Komisia tvrdí, že toto tvrdenie je nedôvodné.

Odpoveď Súdneho dvora

51 Za novú pomoc je nutné považovať opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti Zmluvy, ktorých cieľom je zavedenie alebo zmena pomoci, pričom je potrebné upresniť, že zmeny sa môžu týkať buď existujúcej pomoci, alebo pôvodných projektov oznámených Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio, C‑295/97, Zb. s. I‑3735, bod 48).

52 Jednoduchá zmienka o zákone z roku 1928 v zákone č. 44/88 vôbec nestačí na preukázanie toho, že štyri opatrenia pomoci sú založené na tomto zákone z roku 1928 a predstavujú existujúcu pomoc, keďže uvedený zákon bol neskôr zmenený a doplnený.

53 Z informácií predložených Súdnemu dvoru v prejednávanej veci vyplýva, že štyri opatrenia pomoci sú priamo založené na článku 5 zákona č. 44/88, ktorý umožňuje poskytnutie pôžičiek so zníženým úrokom určených na obnovenie finančných schopností poľnohospodárskych podnikov, ktorých situácia bola ovplyvnená nepriaznivými udalosťami.

54 Z toho vyplýva, že pomoc sporná vo veci samej je novou a nie existujúcou pomocou a že Komisia sa nedopustila chyby tým, že sa opierala o ustanovenia článku 93 ods. 1 Zmluvy.

Pokiaľ ide o údajne neprimeranú dĺžku konania, ktorá spôsobila porušenie jeho pravidiel a zásady ochrany legitímnej dôvery

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

55 Scalas a Lilliu tvrdia, že Komisia prejavila neprimeranú pomalosť pri skúmaní pomoci spornej vo veci samej. Komisia mala bezodkladne vykonať tento prieskum, len čo jej bol listom z 1. septembra 1992 oznámený zákon č. 44/88. Žalobcovia tiež tvrdia, že táto inštitúcia mala poskytnúť stanovisko k štyrom opatreniam pomoci do dvoch mesiacov od prijatia uvedeného listu a nariadiť Talianskej republike, aby okamžite zrušila vyplácanie pomoci.

56 Namiesto toho Komisia najskôr nechala uplynúť lehotu dvoch rokov predtým, než v roku 1994 otvorila konanie vo veci formálneho zisťovania, potom obdobie troch rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 1997. Uplynulo teda viac než deväť rokov medzi zavedením režimu pomoci v roku 1988 na jednej strane a prijatím napadnutého rozhodnutia na druhej strane, ako aj viac než trinásť rokov medzi dňom zavedenia tohto režimu a oznámením výnosov z decembra 1997 dotknutým osobám v novembri 2001. Scalas a Lilliu tvrdia, že tieto lehoty porušili zásadu ochrany legitímnej dôvery.

57 Komisia považuje výhrady o omeškaní vyjadrené proti nej za nedôvodné a tvrdí, že za jednotlivé omeškania je zodpovedná talianska vláda. V dvoch prípadoch odpovedala táto vláda na žiadosti Komisie v lehote piatich a šiestich mesiacov.

Odpoveď Súdneho dvora

58 Pokiaľ ide o údajné nedodržanie pravidiel konania spôsobené neprimeraným omeškaním Komisie pri prieskume štyroch opatrení pomoci, je potrebné najskôr konštatovať, že jednotlivé omeškania možno pripísať talianskej vláde.

59 Práve táto vláda neoznámila zákon č. 44/88 predtým, než bol prijatý, a nechala uplynúť viac než štyri roky predtým, než Komisiu informovala o prijatí tohto zákona.

60 Z dokumentov predložených Súdnemu dvoru rovnako vyplýva, že Komisia sa nemohla vyjadriť o platnosti režimu pomoci ustanoveného uvedeným zákonom len na základe prieskumu jeho textu. Táto inštitúcia potrebovala ďalšie informácie, ktorých oznámenie si vyžiadala od talianskej vlády. Táto vláda pritom meškala s odpoveďou na žiadosti Komisie vo viacerých prípadoch často až niekoľko mesiacov.

61 Po druhé, aj keď sa prieskum zákona č. 44/88 a štyroch opatrení pomoci Komisiou zdá relatívne dlhý, je potrebné pripomenúť, že až do prijatia nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nebola Komisia viazaná žiadnymi konkrétnymi lehotami. V prípade, že chýba právna úprava v tejto veci, však Komisia mala povinnosť neodďaľovať výkon svojich právomocí, aby dodržala základnú požiadavku právnej istoty (pozri rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, Zb. s. I‑7869, bod 140).

62 Ako v tejto súvislosti uviedol generálny advokát pri svojej analýze uplynutých lehôt v bodoch 160 až 167 svojich návrhov, prieskum priebehu konania neodhalil omeškanie, ktoré by porušilo túto základnú požiadavku. Konkrétne, prvá etapa dvoch rokov, od roku 1992 do roku 1994, sa ukázala ako potrebná na zhromaždenie relevantných skutočností, keďže talianska vláda sama neoznámila zákon č. 44/88 a štyri opatrenia pomoci. Druhá etapa, ktorá sa začala v roku 1994, trvala do prijatia napadnutého rozhodnutia v roku 1997. V priebehu tejto druhej etapy Komisia usúdila, že je užitočné požiadať uvedenú vládu vo viacerých prípadoch o vysvetlenia, predovšetkým z dôvodu zmeny talianskej právnej úpravy v priebehu poslednej tretiny roka 1995.

63 Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora v oblasti pomoci.

64 Vzhľadom na imperatívnu povahu kontroly štátnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe článku 93 Zmluvy môžu mať podniky, príjemcovia pomoci, legitímnu dôveru v oprávnenosť pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom článku. Subjekt konajúci so starostlivosťou riadneho hospodára je totiž za normálnych okolností schopný sa ubezpečiť, že uvedený postup bol dodržaný (pozri rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C‑24/95, Zb. s. I‑1591, bod 25).

65 Pokiaľ sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takže je protiprávna podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy, príjemca tejto pomoci nemôže mať v tomto okamihu legitímnu dôveru v dodržanie pravidiel jej poskytnutia (pozri rozsudky Alcan Deutschland, už citovaný, body 30 a 31, ako aj z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C‑183/02 P a C‑187/02 P, Zb. s. I‑10609, bod 45).

66 Keďže teda zákon č. 44/88 nebol riadne oznámený Komisii, dotknutí sardínski poľnohospodári nemohli vkladať žiadnu dôveru do legálnosti pomoci, ktorá im bola poskytnutá, a uvádzaná zdĺhavosť konania nemohla vzbudiť takú dôveru.

67 Z toho vyplýva, že sa nepreukázalo žiadne neprimerané omeškanie, ktoré by mohlo spôsobiť porušenie pravidiel konania alebo porušiť zásadu ochrany legitímnej dôvery.

Pokiaľ ide o údajnú nedostatočnosť odôvodnenia a uvádzaný omyl v posúdení zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom

Úvodné poznámky

68 Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby overil platnosť napadnutého rozhodnutia s ohľadom po prvé na povinnosť uviesť odôvodnenie a po druhé na posúdenie zlučiteľnosti pomoci spornej vo veci samej so spoločným trhom. Pokiaľ ide o druhý bod, uvedený súd chce vedieť, či Komisia vykonala toto posúdenie v súlade najmä s ustanoveniami článku 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Zmluvy zohľadňujúc jednak postup Komisie v tejto oblasti v čase začatia konania (v súlade s výrazom použitým v napadnutom rozhodnutí ďalej len „osobitný postup Komisie pre pomoc poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach“), jednak usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12, ďalej len „usmernenia“). Vnútroštátny súd nastoľuje aj otázku porušenia nariadenia č. 797/85 napadnutým rozhodnutím.

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

69 Scalas a Lilliu tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, keďže nespomína, ako dotknutá pomoc narušila alebo hrozila narušením hospodárskej súťaže. Najmä analýza účinkov uvedeného rozhodnutia na hospodársku súťaž je neúplná, pretože neobsahuje opis trhu.

70 Napadnuté rozhodnutie je takisto nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o dosah na obchod. Scalas a Lilliu v tejto súvislosti zdôrazňujú, že vzhľadom na ekonomickú a sociálnu situáciu Sardínie je vylúčené, žeby táto pomoc mohla ovplyvňovať obchod.

71 Scalas a Lilliu tvrdia, že uvedená pomoc je v každom prípade zlučiteľná s článkom 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy. Komisia takisto nesprávne uplatnila kritériá vyplývajúce z osobitného postupu Komisie pre pomoc poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach, ako aj z usmernení, ktoré v žiadnom prípade nemajú záväzný účinok. Komisia okrem toho nesprávne uplatnila smernicu Rady 72/159/EHS zo 17. apríla 1972 o modernizácii poľnohospodárskych podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 96, s. 1), smernicu Rady 75/268/EHS z 28. apríla 1975 o salašníckom hospodárení a hospodárení v určitých znevýhodnených oblastiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 128, s. 1), ako aj nariadenie č. 797/85.

72 Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie úplne spĺňa požiadavky vyžadované na odôvodnenie. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci spornej vo veci samej so spoločným trhom, Komisia upresňuje, že kritéria, ktoré by umožňovali, aby sa na spornú pomoc vzťahoval článok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 Zmluvy, nie sú splnené.

Odpoveď Súdneho dvora

73 Pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia vyžadovaného článkom 190 Zmluvy, toto odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá je autorom aktu, tak, aby dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatia opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonať svoju kontrolnú úlohu. V závislosti od okolností veci sa nevyžaduje, aby odôvodnenie upresňovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie spĺňa požiadavky článku 190 Zmluvy, sa musí posúdiť nielen s ohľadom na jeho text, ale aj s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri najmä rozsudok z 19. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C‑113/00, Zb. s. I‑7601, body 47 a 48).

74 V prípade pomoci, ktorá nebola Komisii oznámená v štádiu projektu, je síce Komisia povinná uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia aspoň okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, pokiaľ môžu preukázať, že pomoc môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, nie je však povinná poukázať na skutočný účinok pomoci, ktorá už bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by totiž malo za následok podstatné zvýhodnenie členských štátov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc, na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v štádiu projektu (rozsudok Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 54).

75 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia upresnila, ako poskytnutá pomoc zabezpečila výhodu pre jej príjemcov. Komisia takisto pripomína, že v oblasti poľnohospodárskych produktov je každá pomoc v prospech vnútroštátnej produkcie spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Komisia teda upresnila dôvody, pre ktoré sa domnieva, že poskytnutá pomoc deformuje hospodársku súťaž a môže ovplyvňovať obchod medzi uvedenými štátmi. Keďže zákon č. 44/88 a štyri opatrenia pomoci neboli oznámené, nebola povinná poskytnúť opis trhu ani podrobne vysvetliť tok obchodu medzi členskými štátmi týkajúci sa dotknutých produktov.

76 Komisia okrem toho v oddieloch IV a V napadnutého rozhodnutia podrobne uviedla dôvody, prečo nie sú s ohľadom na informácie poskytnuté talianskymi úradmi splnené podmienky na uplatnenie výnimiek stanovených v článku 92 ods. 2 a 3 Zmluvy.

77 Z toho vyplýva, že výhradu spojenú s nedostatočnosťou odôvodnenia je potrebné odmietnuť.

78 Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, je potrebné ju overiť s ohľadom na článok 92 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy.

79 Článok 92 ods. 2 písm. b) Zmluvy stanovuje, že pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami je zlučiteľná so spoločným trhom. Keďže ide o výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom, musí sa toto ustanovenie vykladať striktne. Súdny dvor tak rozhodol, že nahradiť možno len škody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami. Z toho vyplýva, že musí existovať priama súvislosť medzi škodami spôsobenými mimoriadnou udalosťou a štátnou pomocou a že je nevyhnutné čo najpresnejšie hodnotenie škôd spôsobených dotknutým výrobcom (rozsudok z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑73/03, neuverejnený v Zbierke, bod 37).

80 V prejednávanej veci sa nepreukázala žiadna súvislosť medzi štyrmi opatreniami pomoci a prírodnou pohromou alebo mimoriadnou udalosťou. Talianska republika uviedla, že účelom niektorých pomocí bola náprava ťažkostí spojených s krízou na dotknutom trhu a vysokými úrokovými sadzbami, ale ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, tieto javy sú prejavom trhových síl, ktorým čelí každý podnikateľ.

81 Pokiaľ ide o klimatické problémy, ako je sucho, na ktoré sa odvoláva Talianska republika, sú spomenuté len všeobecne. Nepreukázala sa žiadna osobitná závažnosť v porovnaní s obvyklými klimatickými javmi a nebol predložený ani žiadny odhad údajných škôd spôsobených poľnohospodárom z dôvodu takých javov.

82 Čo sa týka pomoci poskytnutej na chov králikov, zo samotných vlastností pomoci vyplýva, že pomoc nebola vyhradená pre chovateľov, ktorí stratili celý svoj chov, ale bola poskytovaná od straty vo výške 20 % chovu. Talianska republika navyše nijako nepreukázala existenciu zhody medzi poskytnutou pomocou a vzniknutými stratami.

83 Z toho vyplýva, že sa nepreukázal žiadny omyl v posúdení pri uplatnení článku 92 ods. 2 písm. b) Zmluvy Komisiou.

84 Pokiaľ ide o posúdenie platnosti pomoci vzhľadom na ustanovenie článku 92 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy týkajúceho sa pomoci na podporu alebo uľahčenie ekonomického rozvoja určitých oblastí alebo určitých činností, je potrebné pripomenúť, že Komisia disponuje pri uplatňovaní týchto ustanovení širokou diskrečnou právomocou, ktorej výkon zahrnuje hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutočniť v kontexte Spoločenstva, a že Súdny dvor nemôže pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradiť posúdenie príslušného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedziť na skúmanie toho, či posúdenie príslušného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneužitím právomoci (pozri rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C‑456/00, Zb. s. I‑11949, bod 41).

85 Ako v tejto súvislosti vyplýva z napadnutého rozhodnutia, štyri opatrenia pomoci boli preskúmané s ohľadom na kritériá vyplývajúce z osobitného postupu Komisie pre pomoc poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach. Komisia v tomto rozhodnutí takisto uviedla, že usmernenia ešte nenadobudli účinnosť a nemožno ich uplatniť. Komisia však uvádza, že podmienky stanovené v týchto usmerneniach v každom prípade neboli splnené.

86 Komisia sa nedopustila právneho omylu tým, že sa opierala o kritériá uvedené v osobitnom postupe Komisie pre pomoc poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach, ktoré Talianska republika nenapadla. Ide o kritériá všeobecne uplatňované Komisiou v čase začatia konania podľa článku 92 ods. 2 Zmluvy.

87 Podľa týchto kritérií musela pomoc dotknutá vo veci samej spĺňať tri podmienky, a to prispieť k financovaniu už uskutočnených investícií, neprekročiť sadzbu všeobecne pripustenú Komisiou a buď nasledovať po úprave sadzieb na účely zohľadnenia výkyvov hodnoty peňazí, alebo sa týkať poľnohospodárskych podnikov poskytujúcich dostatočné záruky ekonomickej obnovy.

88 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a pripomienok predložených Súdnemu dvoru, štyri opatrenia pomoci nespĺňajú tieto podmienky. Na jednej strane uskutočnenie investícií nebolo podmienkou poskytnutia pomoci. Na druhej strane, aj keď v niektorých osobitných prípadoch poľnohospodári, ktorí boli príjemcami pomoci, investície uskutočnili, nepreukázalo sa splnenie ostatných dvoch potrebných podmienok. Preto sa nezdá, žeby sa Komisia dopustila zjavného omylu v posúdení alebo zneužitia právomoci tým, že na základe svojej analýzy prišla k záveru, že vzhľadom na to, že štyri opatrenia pomoci boli pomocou na prevádzku, nemohli dlhodobo zlepšiť podmienky dotknutého sektora a regiónu.

89 Pokiaľ ide o usmernenia, Scalas a Lilliu tvrdia, že usmernenia prikazujú dodržiavať pružnosť pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom v prípade regiónov, ktorým sa pomáha, ako je Sardínia, a že Komisia mala prísť k záveru, že štyri opatrenia pomoci sú zlučiteľné s týmto trhom.

90 Z dokumentov predložených Súdnemu dvoru však vyplýva, že aj za predpokladu, žeby sa mohli uplatniť usmernenia, Scalas a Lilliu svojimi všeobecnými pripomienkami nepreukazujú, že podmienky stanovené týmito usmerneniami boli splnené.

91 Pokiaľ nakoniec ide o nesprávne uplatnenie nariadenia č. 797/85, ako aj smerníc 72/159 a 75/268, stačí konštatovať, že analýza zlučiteľnosti štyroch opatrení pomoci so spoločným trhom nie je vôbec založená na týchto textoch. Napadnuté rozhodnutie sa na smernicu 75/268 a na nariadenie č. 797/85 odvoláva len na účely vysvetlenia pojmu znevýhodnená zóna. Smernica 72/159 sa v uvedenom rozhodnutí vôbec nespomína.

92 Z toho vyplýva, že sa nedokázal žiadny omyl v posúdení pri uplatnení článku 92 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy.

93 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať, že prieskum napadnutého rozhodnutia neodhalil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na jeho platnosť.

O trovách

94 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Preskúmaním rozhodnutia Komisie 97/612/ES zo 16. apríla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) v sektore poľnohospodárstva nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť tohto rozhodnutia.

Podpisy

* Jazyk konania: taliančina.