Vec C‑276/03 P
Scott SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Protiprávna štátna pomoc – Časová pôsobnosť nariadenia (ES) č. 659/1999 – Rozhodnutie o nezlučiteľnosti a o vymáhaní pomoci – Premlčacia doba – Prerušenie – Potreba informovať príjemcu pomoci o prerušujúcom úkone“
Návrhy prednesené 14. apríla 2005 – generálny advokát F. G. Jacobs
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 6. októbra 2005
Abstrakt rozsudku
Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Desaťročná premlčacia doba článku 15 nariadenia č. 659/1999 – Prerušenie premlčacej doby – Potreba informovať príjemcu pomoci o prerušujúcom úkone – Absencia
(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 15)
Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, podľa ktorého premlčacia doba, ktorej podliehajú právomoci Komisie v oblasti vymáhania protiprávnej pomoci, sa preruší akýmkoľvek úkonom vykonaným Komisiou alebo členským štátom, konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou, nemôže byť vzhľadom na jeho znenie, ako aj jeho ciele vykladaný v tom zmysle, že žiadosť o informácie adresovaná Komisiou dotknutému členskému štátu môže predstavovať „akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou“ iba pod podmienkou, že bola oznámená príjemcovi pomoci.
Iste, príjemca pomoci má skutočne praktický záujem na tom, aby bol informovaný o úkonoch vykonaných Komisiou, ktoré môžu prerušiť premlčanie, ale tento záujem nemôže mať za následok podriadenie uplatnenia citovaného ustanovenia podmienke, že predmetné úkony mu budú oznámené. V skutočnosti, aj za predpokladu, že by postavenie účastníka konania mohlo odôvodňovať takúto podmienku, konanie stanovené článkom 88 ods. 2 ES je vedené najmä medzi Komisiou a dotknutým členským štátom a je začaté proti tomuto štátu a nie proti príjemcom, ktorí aj keď disponujú určitými procesnými právami, nemajú postavenie účastníka konania.
(pozri body 27 – 35)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
zo 6. októbra 2005 (*)
„Odvolanie – Protiprávna štátna pomoc – Časová pôsobnosť nariadenia (ES) č. 659/1999 – Rozhodnutie o nezlučiteľnosti a o vymáhaní pomoci – Premlčacia doba – Prerušenie – Potreba informovať príjemcu pomoci o prerušujúcom úkone“
Vo veci C‑276/03 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 24. júna 2003,
Scott SA, so sídlom v Saint-Cloud (Francúzsko) v zastúpení: J. Lever, QC, G. Peretz, barrister, A. Nourry, R. Griffith a M. Papadakis, solicitors, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
ďalší účastníci konania:
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Flett, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Francúzska republika,
vedľajší účastník v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia N. Colneric, K. Schiemann, E. Juhász a E. Levits,
generálny advokát: F. G. Jacobs,
tajomník: M.‑F. Contet, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. februára 2005,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. apríla 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním Scott SA (ďalej len „Scott“) žiada zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 10. apríla 2003, Scott/Komisia (T‑366/00, Zb. s. II‑1763, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zamietol jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúceho sa štátnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberley-Clark (Ú. v. ES L 12, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa táto žaloba zakladala na porušení článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), Komisiou Európskych spoločenstiev.
Právny rámec
2 Článok 15 nariadenia č. 659/1999 stanovuje:
„1. Právomoci Komisie vymáhať pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia [premlčacej doby – neoficiálny preklad] desiatich rokov.
2. Vymedzené obdobie [Premlčacia doba – neoficiálny preklad] začína dňom, kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi buď ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podľa schémy pre pomoc. Akýkoľvek akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou alebo členským štátom, konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou preruší vymedzené obdobie [premlčaciu dobu – neoficiálny preklad]. Po každom prerušení sa začne čas počítať od začiatku. Vymedzené obdobie sa pozastaví na [Premlčacia doba prestáva plynúť – neoficiálny preklad] také dlhé obdobie, na aké je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev.
3. Akákoľvek pomoc, v súvislosti s ktorou vymedzené obdobie uplynulo [premlčacia doba uplynula – neoficiálny preklad], sa bude považovať za existujúcu pomoc.“
Skutkový stav
3 Z bodov 12 a 13 napadnutého rozhodnutia, ako aj z bodov 1 až 10 a 13 až 19 napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkový stav je v podstate nasledujúci.
4 Roku 1969 spoločnosť Scott Paper Company zriadená podľa amerického práva nadobudla spoločnosť Bouton Brochard zriadenú podľa francúzskeho práva a vytvorila samostatnú spoločnosť Bouton Brochard Scott SA (ďalej len „Bouton Brochard Scott“), ktorá prevzala aktivity Bouton Brochard.
5 Roku 1986 sa Bouton Brochard Scott rozhodla zriadiť vo Francúzsku závod a vybrala si na tento účel pozemok v departemente Loiret v priemyselnej zóne La Saussaye.
6 Dňa 31. augusta 1987 mesto Orléans a predmetný departement poskytli Bouton Brochard Scott určité výhody. Na jednej strane jej tieto subjekty predali za zvýhodnených podmienok pozemok s rozlohou 48 hektárov v predmetnej priemyselnej zóne. Na druhej strane sa zaviazali vypočítať asanačný poplatok podľa preferenčnej sadzby.
7 Bouton Brochard Scott sa v novembri 1987 premenovala na Scott.
8 V januári 1996 akcie tejto spoločnosti nadobudla Kimberly-Clark Corporation.
9 V januári 1998 táto spoločnosť oznámila zatvorenie predmetného závodu, ktorého aktíva, teda pozemok a papiereň, nadobudol Procter & Gamble v júni 1998.
10 V nadväznosti na sťažnosť Komisia žiadala listom zo 17. januára 1997 Francúzsku republiku o informácie týkajúce sa vyššie uvedených výhod. Nasledovala výmena korešpondencie s orgánmi tohto členského štátu.
11 Rozhodnutím z 20. mája 1998 sa Komisia rozhodla začať konanie upravené článkom 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 2 ES) a informovala o tom predmetný členský štát listom z 10. júla 1998, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev 30. septembra 1998 (Ú. v. ES C 301, s. 4).
12 V rovnaký deň ako deň uverejnenia francúzske orgány telefonicky informovali Scott o tomto rozhodnutí začať konanie.
13 Dňa 12. júla 2000 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, podľa znenia ktorého štátna pomoc vo forme preferenčných cien pozemku a preferenčnej sadzby asanačného poplatku, ktoré Francúzska republika poskytla v prospech Scott, bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom a bolo nariadené jej vymáhanie.
Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
14 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. novembra 2000 Scott podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu smerujúcu k jeho čiastočnému zrušeniu.
15 Francúzska republika vstúpila do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Scott.
16 Na návrh tejto spoločnosti sa Súd prvého stupňa rozhodol vysloviť sa k žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 15 nariadenia č. 659/1999 pred skúmaním ostatných dôvodov žaloby.
17 V tomto ohľade bol žalobný dôvod Scott rozdelený do dvoch častí založených na:
– porušení predmetného článku 15 Komisiou tým, že sa domnievala, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom, ktorý nebol oznámený príjemcovi protiprávnej pomoci, v danom prípade žiadosťou o informácie zo 17. januára 1997, alebo alternatívne
– porušení toho istého článku 15 Komisiou tým, že sa domnievala, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom uskutočneným a oznámeným po uplynutí tejto doby, v danom prípade rozhodnutím o začatí konania z 20. mája 1998.
18 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa zamietol žalobu v rozsahu, v akom bola založená na porušení článku 15 nariadenia č. 659/1999, a rozhodol sa pokračovať v konaní v zostávajúcej časti.
19 Očakávajúc tento rozsudok, Súd prvého stupňa prerušil konanie vo veci Scott/Komisia (T‑366/00), ako aj konanie vo veci Département du Loiret/Komisia (T‑369/00), ktorých predmetom je tiež zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom
20 Scott navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci vo forme preferenčnej ceny za pozemok, a
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v prvostupňovom a odvolacom konaní.
21 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie v celom jeho rozsahu alebo v prípade, že by mal vyhovieť časti odvolania,
– vrátil vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo
– zamietol žalobu podanú Súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom sa týka žalobných dôvodov založených na porušení článku 15 nariadenia č. 659/1999.
O odvolaní
Argumentácia účastníkov konania a napadnutý rozsudok
22 Na podporu svojho odvolania Scott uvádza v podstate jediný odvolací dôvod založený na chybnom výklade článku 15 nariadenia č. 659/1999 Súdom prvého stupňa, ktorý rozhodol, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom, ktorý nebol oznámený príjemcovi pomoci, v danom prípade žiadosťou o informácie zo 17. januára 1997.
23 V bodoch 58 až 60 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa prijal záver, že samotná skutočnosť, že príjemca pomoci nevedel o existencii žiadostí o informácie podaných Komisiou dotknutému členskému štátu nemá za následok zbavenie týchto žiadostí účinku, čo sa týka premlčacej doby uvedenej v článku 15 nariadenia č. 659/1999. Tento článok zaviedol jedinú premlčaciu dobu, ktorá sa uplatňuje rovnakým spôsobom na dotknutý členský štát a na tretie osoby. Okrem toho, konanie stanovené v článku 93 ods. 2 Zmluvy je vedené najmä medzi Komisiou a dotknutým členským štátom, pričom tretie zainteresované osoby, medzi nimi príjemca pomoci, majú právo byť informovaní a mať možnosť uplatňovať svoje tvrdenia, keďže majú v tomto konaní najmä úlohu „zdroja informácií“ Komisie. Predsa však, Komisia nie je povinná oznámiť potenciálne zainteresovaným osobám vrátane príjemcu pomoci úkony, ktoré uskutočňuje vo vzťahu k protiprávnej pomoci pred začatím konania podľa článku 93 ods. 2 zmluvy.
24 V bode 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dodal, že príjemca neoznámenej pomoci, ako je pomoc v danom prípade, nemôže mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci. Navyše Súd prvého stupňa v bode 62 toho istého rozsudku konštatoval, že pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 659/1999 príjemca takejto pomoci nemohol uplatňovať žiadnu právnu istotu vo vzťahu k premlčaniu práva na vymáhanie pomoci, a preto prerušenie premlčacej lehoty pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia nemalo za následok zbavenie ho tejto právnej istoty.
25 Takže podľa Scott tak zo znenia, najmä z výrazu „akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný... členským štátom konajúcim na žiadosť Komisie“, ako aj z účelu článku 15 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že iba úkon, ktorý bol oznámený príjemcovi pomoci, môže prerušiť premlčaciu dobu vo vzťahu k tomuto príjemcovi, aj keď to predpokladá rôzne premlčacie doby vo vzťahu k rôznym zainteresovaným stranám. V tejto súvislosti Scott tvrdí, že v rámci konania začatého podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy je málo podstatné, že príjemca pomoci je iba „zdrojom informácií“, že Komisia nemala povinnosť oznámiť tomuto príjemcovi uskutočnenie prerušujúceho úkonu, že tento príjemca nemohol mať legitímnu dôveru v zákonnosť protiprávnej pomoci, alebo že desať rokov po poskytnutí predmetnej pomoci nebolo uvedené nariadenie ešte ani účinné.
Posúdenie Súdnym dvorom
26 Je potrebné pripomenúť, že článok 15 nariadenia č. 659/1999 stanovuje desaťročnú premlčaciu dobu, ktorá začína dňom, kedy sa protiprávna pomoc poskytla príjemcovi. Podľa znenia odseku 2 druhej vety toho istého článku, premlčaciu dobu prerušuje „akýkoľvek akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou alebo členským štátom konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou“.
27 Hoci toto ustanovenie obsahuje v skutočnosti dvojitý odkaz na „akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou“ a „žiadosť Komisie“, toto nemôže napriek tomu znamenať, že žiadosť o informácie adresovaná touto inštitúciou dotknutému členskému štátu môže predstavovať „akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou“ iba pod podmienkou, že bola oznámená príjemcovi pomoci. Ako uvádza generálny advokát v bodoch 87 až 90 svojich návrhov, dvojitý odkaz sa môže vysvetľovať na jednej strane nedbalosťou zákonodarcu, ktorý, ako sa zdá, prevzal bez postrehnutia procesných rozdielov formuláciu použitú v článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61). Na druhej strane nemožno vylúčiť, že existujú určité situácie, v ktorých „žiadosť Komisie“ nepredstavuje automaticky a súčasne „akt [úkon – neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou“. Nakoniec, ako to poznamenal generálny advokát v bode 91 svojich návrhov, nariadenie č. 659/1999 pripúšťa eventuálnu existenciu viacerých (postupných) prerušujúcich úkonov, pretože sa v jeho článku 15 uvádza, že po každom prerušení začne premlčacia doba plynúť odznova.
28 Znenie článku 15 nariadenia č. 659/1999 teda neposkytuje žiadnu informáciu o existencii prípadnej podmienky oznámenia úkonu príjemcovi pomoci pre to, aby nastalo prerušenie premlčacej doby.
29 Napriek tomu je potrebné overiť, či takáto podmienka nevyplýva z cieľa sledovaného predmetným článkom 15.
30 V tejto súvislosti z odôvodnenia č. 14 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že z dôvodov právnej istoty premlčacia doba zamedzuje vymáhaniu protiprávnej pomoci, ktoré už nemožno nariadiť. Takto má premlčacia doba za cieľ okrem iného ochrániť určité zainteresované osoby, medzi nimi dotknutý členský štát a príjemcu pomoci.
31 Tieto zainteresované osoby majú skutočne praktický záujem na tom, aby boli informované o úkonoch uskutočnených Komisiou, ktoré môžu prerušiť premlčanie.
32 Tento praktický záujem však nemôže mať za následok podriadenie uplatnenia článku 15 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 659/1999 podmienke, že predmetné úkony budú oznámené príjemcovi pomoci.
33 Konanie stanovené článkom 93 ods. 2 Zmluvy je vedené totiž najmä medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. Je začaté proti tomuto štátu a nie proti príjemcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P, Zb. s. I‑7869, body 81 a 83).
34 Iste, judikatúra priznala príjemcovi pomoci určité procesné práva. Tieto procesné práva však majú za cieľ umožniť príjemcovi poskytnúť informácie Komisii a uplatniť svoje tvrdenia, ale neudeľujú mu postavenie účastníka konania.
35 Teda aj za predpokladu, že by postavenie účastníka konania mohlo odôvodňovať podmienku oznámenia, postačuje konštatovať, že príjemca pomoci nemá toto postavenie.
36 S ohľadom na vyššie uvedené Súd prvého stupňa nevykladal článok 15 nariadenia č. 659/1999 nesprávne, keď prijal záver, že premlčacia doba mohla byť prerušená úkonom, ktorý nebol oznámený príjemcovi pomoci, v danom prípade žiadosťou o informácie zo 17. januára 1997.
37 Je pravdou, že ani skutočnosť, že príjemca nemohol mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci, ani skutočnosť, že desať rokov po poskytnutí pomoci nariadenie č. 659/1999 ešte nebolo účinné, nepredstavujú nevyhnutné etapy pre to, aby bolo možné dospieť k tomuto výkladu. Tieto konštatovania však nemajú vplyv na dôvodnosť tohto výkladu.
38 Odvolací dôvod preto musí byť zamietnutý ako nedôvodný. Je teda potrebné odvolanie zamietnuť.
O trovách
39 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 5 tretieho pododseku predmetného rokovacieho poriadku, ak žiaden z účastníkov nenavrhol, ako má Súdny dvor rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša svoje trovy. Keďže Komisia nenavrhla, aby bol Scott zaviazaný na náhradu trov konania, je potrebné rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Scott SA a Komisia Európskych spoločenstiev znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: angličtina.