NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANTONIO TIZZANO
prednesené 25. mája 2004 (1)
Vec C‑12/03 P
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Tetra Laval BV
„Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Rozhodnutie o vyhlásení koncentrácie konglomerátneho typu za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Rozsah súdneho preskúmania“
Obsah
I – Právny rámec
II – Skutkový stav a konanie
Oznámená koncentrácia a konanie pred Komisiou
Napadnuté rozhodnutie
Napadnutý rozsudok
Odvolanie proti žalobe a konanie pred Súdnym dvorom
III – Právna analýza
Všeobecné úvahy o prípustnosti odvolaní proti rozsudkom Súdu prvého stupňa
O dôvode týkajúcom sa požadovanej úrovne dokazovania a rozsahu súdneho preskúmania
a) Všeobecné výhrady Komisie
b) „Konkrétny príklad“ pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa
c) Závery k prvému odvolaciemu dôvodu
O dôvode týkajúcom sa požiadavky prihliadnuť na protiprávny charakter určitého správania a zohľadniť záväzky týkajúce sa len určitého správania
O dôvode týkajúcom sa zistenia odlišných trhov strojov SBM podľa ich konečného použitia
O dôvode týkajúcom sa posilnenia dominantného postavenia Tetry v odvetví kartónu
O dôvode týkajúcom sa vytvorenia dominantného postavenia Tetry v odvetví strojov SBM
a) Odvolacie dôvody formulované Komisiou
b) Dopad pochybení zistených v závere, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa
Záverečné úvahy o dôvodnosti odvolania
O trovách
IV – Návrh
1. Predmetom tejto veci je odvolanie, ktoré podala Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02, Zb. s. II‑4381, ktorým bolo zrušené „rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2001, K(2001) 3345, konečné znenie, o vyhlásení koncentrácie za nezlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M. 2416 – Tetra Laval/Sidel)“ [neoficiálny preklad].
I – Právny rámec
2. Ako je známe, s cieľom prispieť k vytvoreniu „systém[u], ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarušila hospodárska súťaž“ (článok 3 písm. f) Zmluvy EHS, zmenený na článok 3 písm. g) Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 3 ods. 1 písm. g) ES), sa nariadením Rady č. 4064/89 (ďalej aj „nariadenie o koncentráciách“ alebo jednoducho „nariadenie“)(2) zaviedla kontrola koncentrácií s významom pre celé Spoločenstvo.(3) Na tento účel sa najmä stanovilo, že sa tieto transakcie majú vopred oznamovať Komisii, ktorá má posúdiť ich zlučiteľnosť so spoločným trhom.
3. Ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia, pri hodnotení „Komisia zohľadní:
a) potrebu zachovávať a rozvíjať efektívnu hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu okrem iného vzhľadom na štruktúru všetkých dotknutých trhov a skutočnej alebo potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany podnikov nachádzajúcich sa v spoločenstve alebo mimo neho;
b) postavenie účastníkov koncentrácie na trhu a ich ekonomickú a finančnú silu, možné alternatívy pre dodávateľov a používateľov, ich prístup k dodávkam alebo na trhy, všetky zákonné a ostatné bariéry vstupu, trendy ponuky a dopytu pre relevantné tovary a služby, záujmy prechodných a konečných spotrebiteľov a napredovanie technického a hospodárskeho pokroku za predpokladu, že je v prospech spotrebiteľa a nevytvára prekážku hospodárskej súťaži“.
4. V nasledujúcich odsekoch článku 2 sa ďalej stanovuje:
– na jednej strane, že „koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom“ (odsek 2);
– a na druhej strane, že „koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom“ (odsek 3).
II – Skutkový stav a konanie
Oznámená koncentrácia a konanie pred Komisiou
5. Zo zistenia skutkového stavu, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, vyplýva, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré nás tu zaujímajú, že:
„9 Dňa 27. marca 2001 Tetra Laval SA, súkromná spoločnosť založená podľa francúzskeho práva a dcérska spoločnosť spoločnosti Tetra Laval BV, ktorá v nej má 100 % podiel a ktorá je finančnou spoločnosťou patriacou do skupiny Tetra Laval (ďalej len ‚Tetra‘ alebo ‚žalobkyňa‘), vyhlásila na účet poslednej menovanej verejnú ponuku na kúpu všetkých v obehu sa nachádzajúcich akcií spoločnosti Sidel SA, ktorej akcie boli kótované na burze vo Francúzsku. Tetra Laval SA v ten istý deň nadobudla približne 9,75 % podiel na imaní spoločnosti Sidel od spoločnosti Azeo (5,56 %) a od riadiacich orgánov spoločnosti Sidel (4,19 %).
...
11 V nadväznosti na túto ponuku nadobudla Tetra asi 81,3 % akcií Sidelu, ktoré sa nachádzali v obehu. Po skončení ponukového konania nadobudla žalobkyňa ďalšie tieto akcie, takže v súčasnosti vlastní asi 95,20 % akcií a 95,93 % hlasovacích práv spoločnosti Sidel.
12 Súčasťou spoločnosti Tetra je najmä podnik Tetra Pak, ktorý vykonáva činnosť hlavne v odvetví kartónových obalov na tekuté potraviny, pričom v tomto sektore je Tetra Pak najdôležitejším podnikom na svetovej úrovni. Tetra pôsobí v obmedzenom rozsahu takisto v odvetví plastových obalov, najmä ako ‚spracovateľ‘ (činnosť, ktorá spočíva vo výrobe a dodávaní prázdnych obalov výrobcom, ktorí ich napĺňajú) a to najmä v oblasti polyetylénových obalov vysokej hustoty (ďalej len ‚HDPE‘).
13 Sidel navrhuje a vyrába zariadenia a systémy pre balenie, najmä stroje nazývané ‚Stretch Blow Moulding‘ (‚natiahnutie, vyfúknutie, vyformovanie‘; ďalej len ‚stroje SBM‘), ktoré sa používajú pri výrobe fliaš z polyetyléntereftalátu (ďalej len ‚PET‘). Vo výrobe a dodávke strojov SBM zaujíma popredné miesto na svetovej úrovni a je prítomný aj v odvetví technológie spracovania, nazývanej ‚bariéra‘, ktorá sa používa na to, aby sa PET mohol použiť pre výrobky citlivé na plyn a na svetlo, ako aj v odvetví strojov na napĺňanie fliaš z PET a v menšom rozsahu z HDPE.
14 Komisia dostala 18. mája 2001 oznámenie o transakcii, na základe ktorej nadobudla Tetra svoj podiel v spoločnosti Sidel.
15 Účastníci nespochybňujú, že transakcia (ďalej len ‚koncentrácia‘ alebo ‚oznámená transakcia‘) predstavuje nadobudnutie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia a že taká koncentrácia má význam pre celé Spoločenstvo v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia.
16 Komisia 5. júla 2001, po zvážení, že koncentrácia vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (EHP), rozhodla o začatí konania o preskúmaní oznámenia podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia.
...
19 Žalobkyňa navrhla 25. septembra 2001 prevziať niekoľko záväzkov v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia, aby napravila súťažné problémy označené v prvom oznámení o výhradách.
...
21 Žalobkyňa navrhla 9. októbra 2001 prevziať nový súbor presne určených záväzkov (ďalej len ‚záväzky‘), ktoré nahradili záväzky z 25. septembra 2001.
...
24 Rozhodnutím z 30. októbra 2001 [K(2001) 3345, konečné znenie (vec COMP/M. 2416 – Tetra Laval/Sidel), ďalej len ‚napadnuté rozhodnutie‘], Komisia rozhodla, že oznámená koncentrácia je nezlučiteľná so spoločným trhom a s fungovaním dohody o EHP v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia.
...
26 S prihliadnutím na závery, ku ktorým dospela Komisia v napadnutom rozhodnutí, a v nadväznosti na oddelené správne konanie, začaté doručením oznámenia o výhradách Tetre 19. novembra 2001, prijala Komisia 30. januára 2002 rozhodnutie, ktoré vymenúva opatrenia potrebné na obnovenie efektívnych podmienok hospodárskej súťaže v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia (vec COMP/M. 2416 – Tetra Laval/Sidel)“.
Napadnuté rozhodnutie
6. Keď sa obmedzím na jeho podstatné časti s tým, že sa podrobnejšie vrátim k niektorým pre túto vec osobitne dôležitým hľadiskám, možno napadnuté rozhodnutie v krátkosti zhrnúť takto.
7. Po všeobecnom opise obalového priemyslu pre tekuté potraviny rozobrala Komisia relevantné trhy s týmito výrobkami, pričom začala posudzovaním nahraditeľnosti medzi rôznymi obalovými materiálmi a následne medzi rôznymi baliacimi systémami.
8. Na účely tohto rozboru považovala za užitočné prijať „rozdelenie podľa konečného použitia“ [neoficiálny preklad], a teda hodnotiť nahraditeľnosť rôznych materiálov a baliacich systémov z hľadiska typu tekutín, ktoré sa majú zabaliť.(4) Vzhľadom na to, že Tetra a Sidel pôsobili najmä v oblasti balenia do obalov z kartónu a PET, vykonala Komisia svoju analýzu z tohto hľadiska s osobitným prihliadnutím na nápoje, ktoré mohli byť zabalené do obalov z týchto dvoch materiálov (tzv. „všeobecné“ alebo „citlivé“ výrobky), to znamená s prihliadnutím na „tekuté mliečne výrobky“ (ktoré sa v napadnutom rozsudku uvádzajú aj ako „TMV“(5)); „džúsy“ a „šťavy“ (ktoré sa v rozhodnutí a v napadnutom rozsudku uvádzajú len ako „džúsy“); „nesýtené ochutené ovocné nápoje“ (ktoré sa v rozhodnutí uvádzajú jednoducho ako „ochutené ovocné nápoje“ a v napadnutom rozsudku tiež ako „OON“); a „hotové čajové a kávové nápoje“ (ktoré sa v rozhodnutí a v napadnutom rozsudku uvádzajú jednoducho ako „čajové a kávové nápoje“).(6)
9. Pri preskúmaní vzájomného vzťahu medzi týmito dvoma materiálmi najprv Komisia zdôraznila, že hoci sa „tradične používali pre rôzne nápoje“ [neoficiálny preklad](7), „PET bol materiál vhodný na balenie všetkých výrobkov, tradične balených do kartónu“ [neoficiálny preklad].(8) Po dôkladnej analýze a najmä „vzhľadom na nedávny a budúci technický rozvoj, ako aj zváženie výdavkov a marketingu“ [neoficiálny preklad] potom Komisia dospela k záveru, že „použitie PET v segmentoch všeobecných výrobkov [vzrastie] významným spôsobom v priebehu [nasledujúcich] 5 rokov“ [neoficiálny preklad].(9)
10. Komisia teda potvrdila, „že hoci nahraditeľnosť medzi [systémami balenia do kartónu alebo do PET nemá v tejto chvíli] potrebnú účinnosť a bezprostrednosť, ktorá sa vyžaduje na účely určenia trhu (alebo inými slovami, [tieto dva systémy sa nahrádzajú] len nepatrne), to [by sa mohlo] v budúcnosti zmeniť“ [neoficiálny preklad]. Okrem toho dospela k záveru, že „vzhľadom na to, že tieto dva systémy balenia sa používajú na balenie tekutých potravín v tom istom sektore, ako aj vzhľadom na segmenty všeobecných výrobkov, základňu zákazníkov a rastúce použitie aseptickej technológie, patria k dvom susedným trhom“ [neoficiálny preklad].(10)
11. Na základe toho Komisia považovala za „potrebné rozobrať, či pre každý zo systémov [existujú] relevantné trhy výrobkov, rozlíšené podľa osobitných zariadení“ [neoficiálny preklad].(11)
12. V dôsledku tejto analýzy s prihliadnutím na systémy balenia do PET(12) dospela Komisia k záveru, i) že „stroje pracujúce na základe automatického vyfúknutia [stroje SBM] s vysokou kapacitou predstavujú osobitný trh oproti strojom [SBM] s nízkou kapacitou“ [neoficiálny preklad] a že „s prihliadnutím na osobitné vlastnosti ,citlivých‘ výrobkov a na možnosti cenovej diskriminácie“ [neoficiálny preklad] existujú „oddelené relevantné trhy pre každú skupinu zákazníkov líšiacu sa podľa konečného použitia najmä v štyroch segmentoch ,citlivých‘ nápojov“ [neoficiálny preklad](13); ii) že rôzne „technológie bariéry pre PET patria do toho istého trhu výrobkov“ [neoficiálny preklad](14); iii) že existujú „dva trhy výrobkov, jeden pre stroje na aseptické plnenie PET a druhý pre stroje na neaseptické plnenie“ [neoficiálny preklad](15); iv) a že „predformy [pre PET predstavujú] odlišný trh výrobkov“ [neoficiálny preklad].(16)
13. Naopak, pokiaľ ide o systémy balenia do kartónu, Komisia dospela k záveru, že „existujú štyri odlišné trhy výrobkov: stroje pre aseptické balenie do kartónu, aseptické kartóny, stroje pre neaseptické balenie do kartónu a neaseptické kartóny“ [neoficiálny preklad].(17)
14. Po tomto upresnení relevantných trhov výrobku pristúpila Komisia k rýchlemu preskúmaniu zemepisného rozsahu týchto trhov, pričom dospela k záveru, že pre tieto trhy „bol relevantným geografickým trhom EHP“ [neoficiálny preklad].(18)
15. Po zhodnotení súťažného dopadu na oznámenú transakciu Komisia konštatovala, že pred touto transakciou už Tetra mala „dominantné postavenie na trhu baliacich strojov do kartónu a aseptických kartónov a významné postavenie na trhu baliacich strojov do kartónu a neaseptických kartónov“ [neoficiálny preklad]; a zároveň zaujímala „dominantné postavenie aj na trhu kartónových obalov ako takom“ [neoficiálny preklad].(19) Sidel pred oznámenou transakciou zaujímal „významné postavenie na trhu strojov na základe automatického vyfúknutia s vysokou a nízkou kapacitou vo všetkých segmentoch konečného použitia a silné postavenie pri iných zariadeniach na balenie do PET, najmä pri aseptických plniacich strojoch, pomocných zariadeniach a súvisiacich službách“ [neoficiálny preklad].(20)
16. V tejto situácii Komisia hodnotila, či oznámená transakcia spôsobila vytvorenie alebo posilnenie jedného alebo viacerých dominantných postavení v zmysle článku 2 nariadenia o koncentráciách.
17. V tejto súvislosti predovšetkým uviedla, že „plánovaná transakcia [by mala] priame horizontálne účinky, keďže obaja účastníci vykonávajú činnosť na troch odlišných trhoch výrobkov: stroje s automatickým vyfúknutím (s nízkou kapacitou), technológia bariéry a stroje na aseptické balenie do PET“ [neoficiálny preklad]. Podľa Komisie by „už teraz silné postavenie spoločnosti Sidel“ bolo „na základe fúzie bezprostredne ešte viac posilnené“ [neoficiálny preklad].(21)
18. Komisia osobitne v súvislosti s „horizontálnymi účinkami“ [neoficiálny preklad] transakcie dospela k záveru, i) „že transakciou [by sa zvýšila] úroveň koncentrácie na trhu nízkokapacitných strojov“ [neoficiálny preklad] a že „Tetra/Sidel [by sa stala] významnou spoločnosťou pre celé spektrum strojov od nízkokapacitných strojov na automatické vyfúknutie po technologicky rozvinutejšie vysokokapacitné stroje“ [neoficiálny preklad](22); ii) „že spojením technológií… účastníkov [by] sa citeľne [zlepšilo] postavenie subjektu, ktorý je výsledkom fúzie, na trhu s technológiami bariéry“ [neoficiálny preklad], aj keď „nie v takom rozsahu, aby sa vytvorilo dominantné postavenie“ [neoficiálny preklad](23) a iii) „že subjekt, ktorý je výsledkom fúzie, [by zaujal] silné postavenie v rámci aseptických strojov na napĺňanie do PET“ [neoficiálny preklad].(24)
19. Následne Komisia preskúmala „vertikálne účinky“ [neoficiálny preklad] koncentrácie, pričom uviedla, že koncentrácia by spôsobila „vertikálne spojenie spoločností Tetra/Sidel pri troch systémoch balenia: do kartónu, HDPE a PET“ [neoficiálny preklad]. To by mohlo „vytvoriť konflikt odbytových kanálov s nezávislými spracovateľmi, čo by mohlo mať účinky obmedzujúce hospodársku súťaž“ [neoficiálny preklad]. Komisia však nedospela k záveru, že „tieto otázky vertikálnosti [by viedli], samé osebe, k vytvoreniu dominantného postavenia v odvetví zariadení a predforiem z PET“ [neoficiálny preklad].(25)
20. Po tom, čo sa Komisia vyjadrila k „horizontálnym“ a „vertikálnym“ účinkom koncentrácie, pristúpila k hodnoteniu možných protisúťažných účinkov (tzv. „konglomerátneho typu“) vychádzajúcich zo skutočnosti, že subjekt, ktorý by bol výsledkom koncentrácie, by zaujímal silné postavenie na susedných trhoch, akými je trh kartónu a zariadení na balenie do kartónu a trh zariadení na balenie do PET. Takéto hodnotenie bolo podľa jej názoru potrebné z dôvodu úzkeho spojenia medzi rozdielnymi trhmi, čo vychádza zo skutočnosti, že „okrem toho, že PET je doplnkovým výrobkom, postupne sa stáva dôležitou alternatívou baleniam do kartónu, keďže sa týka trhov ‚citlivých‘ výrobkov a ďalej nadobúda stále väčší význam“ [neoficiálny preklad].(26)
21. Z tohto hľadiska Komisia predovšetkým hodnotila, či môže subjekt, ktorý vznikne koncentráciou, využiť svoju dominanciu v kartóne ako páku, aby dosiahol dominantné postavenie na trhoch zariadení na balenie do PET (tzv. „pákový efekt“ alebo „leveraging“). V tejto súvislosti dospela po rozsiahlej analýze k záveru, „že spojením dominantnej spoločnosti v odvetví balení do kartónu, Tetry, a vedúcej spoločnosti v odvetví zariadení pre balenie do PET, Sidel, [by] plánovaná transakcia [vytvorila] takú štruktúru trhu, že [by poskytla] subjektu, ktorý je výsledkom fúzie, stimuly a nástroje spôsobilé zmeniť jeho vedúce postavenie v oblasti zariadení pre balenie do PET, najmä v oblasti strojov s automatickým vyfúknutím (s nízkou a vysokou kapacitou) používaných pre segmenty „citlivých“ výrobkov, na dominantné postavenie. To [by] s veľkou pravdepodobnosťou [zlepšilo] postavenie subjektu, ktorý je výsledkom fúzie, a [malo by] účinky na celkový trh strojov s automatickým vyfúknutím, ktoré by obmedzovali hospodársku súťaž“ [neoficiálny preklad].(27)
22. Komisia následne skúmala možné účinky oznámenej transakcie na dominantné postavenie, ktoré má Tetra v kartóne. V tejto súvislosti po úvahe, že „systémy balenia do kartónu a do PET vytvárajú veľmi blízke... trhy výrobkov, ktoré navzájom vyvíjajú určitý konkurenčný tlak“, dospela k záveru, že „vylúčením spoločnosti Sidel, ktorá je čoraz výraznejším zdrojom konkurenčného tlaku na susednom trhu, [by] sa postavenie Tetry v odvetví balenia do kartónu výrazne posiln[ilo]“ [neoficiálny preklad].(28)
23. Komisia napokon skúmala, či by dominancia subjektu, ktorý je výsledkom koncentrácie v odvetví balenia do kartónu a do PET, mohla viesť k ďalšiemu posilneniu jeho dominantného postavenia. V tejto súvislosti sa domnieva, že „je pravdepodobné, že vďaka fúzii by postavenie [tohto subjektu] v sektoroch konečného používania ‚citlivých‘ výrobkov [viedlo] k obmedzeniu konkurentov a vytvoreniu prekážok vstupu, pričom by sa tak posilnila [dominancia na] trhoch zariadení pre balenie do kartónu a zariadení pre balenie do PET, najmä strojov s automatickým vyfúknutím, ktoré sa používajú pre ‚citlivé‘ výrobky“ [neoficiálny preklad].(29)
24. Po týchto hodnoteniach súťažného dopadu oznámenej transakcie pristúpila Komisia k hodnoteniu záväzkov, ktorými sa navrhla zaviazať Tetra, spočívajúcich i) v „predaji účastí spojených s výkonom obchodných činností v odvetví automatického vyfúknutia“ [neoficiálny preklad]; ii) v „predaji účastí spojených s výkonom obchodných činností Tetry v odvetví predforiem z PET“ [neoficiálny preklad]; iii) v „zachovaní spoločnosti Sidel ako spoločnosti oddelenej od spoločnosti TetraPak“ [neoficiálny preklad] a v „opatreniach na nápravu, ktoré boli prijaté na základe článku 82 Zmluvy“ [neoficiálny preklad]; a iv) vo „vydaní povolenia týkajúceho sa strojov spoločnosti Sidel na automatické vyfúknutie určených na predaj zákazníkom, ktorí balili ‚citlivé‘ výrobky, a na predaj spracovateľom“ [neoficiálny preklad].(30)
25. Po rýchlom preskúmaní týchto záväzkov však Komisia usúdila, že sú nedostatočné na to, aby odstránili hlavné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, zistené na trhoch zariadení pre balenie do PET a pre balenie do kartónu“ [neoficiálny preklad]. A to preto, že: „oba predaje [by mali] minimálny dosah na postavenie subjektu, ktorý je výsledkom fúzie“ [neoficiálny preklad]; a navyše preto, že povolenie je „nedostatočné na to, aby odstránilo [jej] obavy z hľadiska hospodárskej súťaže, a nezdá sa byť schodným riešením, pretože [by mohlo] v skutočnosti uviesť na trh zložité mechanizmy, ktoré [by viedli] k umelej regulácii“ [neoficiálny preklad]; a napokon „oba záväzky na nápravu sú nedostatočné na to, aby vyriešili problémy spôsobené štruktúrou trhu, ktorá je výsledkom fúzie“ [neoficiálny preklad].(31)
26. Komisia teda dospela k záveru, „že vzhľadom na nedostatočnú vykonateľnosť navrhnutých záväzkov a ich celkovú nevhodnosť pre vyriešenie súťažných problémov vyvolaných transakciou“ [neoficiálny preklad] nie sú „dostatočné na to, aby odstránili zistené problémy hospodárskej súťaže, a preto nemôžu byť základom pre rozhodnutie o povolení“ [neoficiálny preklad].(32)
27. Vzhľadom na všetky vyššie zhrnuté úvahy teda Komisia dospela k záveru, „že oznámená koncentrácia [by viedla] k dominantnému postaveniu na trhu zariadení pre balenie do PET, najmä strojov s automatickým vyfúknutím, ktoré sa používajú pre segmenty ‚citlivých‘ výrobkov a [posilnila by] dominantné postavenie v odvetví zariadení pre aseptické balenie do kartónu a aseptických kartónov v EHP, pričom by výrazne obmedzila hospodársku súťaž na spoločnom trhu a v EHP“ [neoficiálny preklad](33). V dôsledku úvahy, že záväzky, ktoré navrhla prevziať Tetra sú nedostatočné na to, aby napravili túto situáciu, vyhlásila Komisia koncentráciu za „nezlučiteľnú so spoločným trhom a fungovaním dohody o EHP“ [neoficiálny preklad].(34)
Napadnutý rozsudok
28. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. januára 2002, podala Tetra žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu Komisie. Súd prvého stupňa tejto žalobe vyhovel a rozsudkom z 25. októbra 2002 zrušil napadnuté rozhodnutie.
29. Obmedziac sa na podstatné časti s tým, že sa podrobnejšie vrátim k niektorým aspektom, možno tento rozsudok v krátkosti zhrnúť takto.
30. Po tom, ako Súd prvého stupňa zamietol žalobný dôvod „založený na porušení práva na prístup k spisu“(35), zaoberal sa – pokiaľ ide o to, čo nás zaujíma – i) „dôvodmi týkajúcimi sa neexistencie horizontálnych a vertikálnych protisúťažných účinkov zmenenej koncentrácie“(36); ii) „dôvodom týkajúcim sa neexistencie predvídateľného konglomerátneho účinku.
31. S prihliadnutím na dôvody týkajúce sa „horizontálnych“ a „vertikálnych“ účinkov koncentrácie začal s konštatovaním, že hoci Komisia ne[oprela] svoje napadnuté rozhodnutie o tieto účinky…, napriek tomu na ne prihliadla na podporu svojich záverov, podľa ktorých [musí] byť zmenená koncentrácia zakázaná“.(37)
32. Po tomto upresnení Súd prvého stupňa uviedol, že s prihliadnutím na záväzky, ktoré navrhla Tetra, „[boli] nepriaznivé horizontálne účinky koncentrácie, na ktoré v napadnutom rozhodnutí Komisia odkaz[ovala], minimálne, ak nie dokonca neexistujúce, na trhoch predmetných prístrojov na balenie do PET“. Na tomto základe teda dospel k záveru, „že Komisia [sa dopustila] zjavne nesprávneho posúdenia, keďže [použila] horizontálne účinky zmenenej koncentrácie na podporu svojho záveru, podľa ktorého [by sa] prostredníctvom pákového efektu vytvor[ilo] dominantné postavenie na trhoch PET v prospech nového subjektu“.(38)
33. Obdobne Súd prvého stupňa uviedol, že „nebolo preukázané, že by zmenená koncentrácia [mala] podstatné vertikálne účinky alebo aspoň podstatné účinky na trhy prístrojov pre balenie do PET“. Za týchto okolností bolo teda podľa jeho názoru „nevyhnutné dospieť k záveru, že Komisia, ktorá sa opierala o vertikálne účinky zmenenej koncentrácie, aby podporila svoje závery o vytvorení dominantného postavenia na týchto trhoch PET v prospech nového subjektu prostredníctvom pákového účinku, [sa dopustila] zjavne nesprávneho posúdenia“.(39)
34. Podľa Súdu prvého stupňa však „zjavne nesprávne posúdenie“, ktorého sa dopustia Komisia, „keď svoju analýzu týkajúcu sa vytvorenia dominantného postavenia na trhoch PET oprela o horizontálne a vertikálne účinky zmenenej koncentrácie, nebolo dostatočné na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože konglomerátny účinok, z ktorého vychádzala Komisia, sám osebe stačí na odôvodnenie tohto rozhodnutia“.(40)
35. V súvislosti s „dôvodom týkajúcim sa neexistencie predvídateľného konglomerátneho účinku“ pristúpil Súd prvého stupňa k „postupnému preskúmaniu troch pilierov odôvodnenia Komisie vo veci pákového efektu, odstránenia potenciálnej hospodárskej súťaže a všeobecného účinku posilnenia súťažného postavenia nového subjektu.(41)
36. Začnúc od prvého z týchto pilierov Súd prvého stupňa predovšetkým zdôraznil, že, ako uznáva sama Komisia, „uskutočňovanie pákového efektu zo strany Tetry správaním [uvedeným v rozhodnutí(42)] môže predstavovať zneužitie už existujúceho dominantného postavenia, ktoré má Tetra na trhoch aseptického kartónu“.(43) V tejto situácii mala podľa Súdu prvého stupňa Komisia „posúdiť, či [by] aj napriek zákazu takéhoto správania [bolo] pravdepodobné, že subjekt, ktorý by bol výsledkom transakcie, sa bude správať takýmto spôsobom, alebo, či by naopak protiprávnosť tohto správania a/alebo hrozba, že by sa také správanie zist[ilo], znížila pravdepodobnosť takejto stratégie. V rámci takéhoto hodnotenia je síce správne prihliadať na podnety k prijatiu protisúťažného správania, aké v tomto prípade vyplývajú pre Tetru z obchodných výhod, ktoré možno predvídať na trhoch prístrojov pre balenie do PET…, Komisia však mala takisto preskúmať, v akom rozsahu by [boli] tieto podnety znížené alebo dokonca vylúčené z dôvodu protiprávnosti dotknutého správania, možnosti jeho zistenia, možnosti jeho stíhania zo strany príslušných orgánov ako na úrovni Spoločenstva, tak aj na vnútroštátnej úrovni a peňažných sankcií, ktoré [by mohli] z toho vyplývať.(44)
37. Súd prvého stupňa teda po uvážení, že „Komisia nevykona[la] takéto posúdenie napadnutého rozhodnutia“, vyhlásil, že v rozsahu, v akom „sa jej posúdenie [zakladalo] na možnosti, alebo dokonca na pravdepodobnosti takéhoto správania Tetry na trhoch aseptických kartónov“, mali sa závery tejto inštitúcie zamietnuť.(45)
38. Obdobne Súd prvého stupňa usúdil, že „okolnosť, že žalobkyňa navrhla… záväzky týkajúce sa vlastného správania v budúcnosti, je tiež prvkom, na ktorý mala Komisia nevyhnutne prihliadať pri posúdení, či bolo pravdepodobné, že nový subjekt sa bude správať spôsobom, ktorý umožní vytvorenie dominantného postavenia na jednom alebo viacerých trhoch prístrojov pre balenie do PET“. Napriek tomu však „z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že Komisia by vo svojej analýze budúceho vytvorenia takéhoto postavenia prostredníctvom predpokladaného pákového efektu vzala do úvahy účinky uvedených záväzkov.(46)
39. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že pri „preskúmaní, či Komisia [podložila] svoju analýzu dostatočne jednoznačnými dôkazmi pravdepodobnosti pákového efektu, … [a jeho] dôsledkov“, sa má „zohľadniť len… správanie, ktoré by aspoň pravdepodobne nebolo protiprávne“.(47)
40. Po tomto upresnení Súd prvého stupňa v rámci svojej analýzy vyhlásil, že „Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že nový subjekt by mal možnosť uskutočňovať pákový efekt“.(48) Podľa Súdu prvého stupňa táto inštitúcia najmä „dostatočne preukázala, že sektor PET [by zaregistroval] predvídateľný nárast, čo by bolo umožnené ohláseným pákovým efektom.(49)
41. Keďže však z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, „že podnet, aby nový subjekt uskutočnil pákový efekt, závisí vo veľkom rozsahu od predpokladanej úrovne nárastu trhov PET“, považoval Súd prvého stupňa za nevyhnutné posúdiť, či, ako uvádza žalobkyňa, „predvídateľný objem citlivých výrobkov zabalených do PET do roku 2005 v porovnaní s celkovým objemom výrobkov zabalených do PET spôsobí, že tento podnet bude nepravdepodobný alebo aspoň citeľne znížený“.(50)
42. Po tomto preskúmaní dospel k záveru, že „predpovede nárastu ohlásené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ i[šlo] o TMV a džúsy, nie sú dostatočne dokázané. Isté je, že určitý nárast v týchto segmentoch je pravdepodobný, najmä pokiaľ ide o kvalitné výrobky, ale chýbajú presvedčivé dôkazy o výške takéhoto nárastu“.(51) Podľa Súdu prvého stupňa však s prihliadnutím „na okolnosť, že použitie PET sa do roku 2005 pravdepodobne zvýši, aj keď menej rozhodným spôsobom, ako to predvídala Komisia, nie je možné vylúčiť pohnútku k uskutočňovaniu pákového efektu“.(52)
43. Vzhľadom na vyššie uvedené pristúpil Súd prvého stupňa k „preskúmaniu spôsobov, akými by mohol nový subjekt uskutočniť podobný pákový efekt“.(53) V tejto súvislosti sa domnieva, že keďže sa analýza obmedzuje na „tie [spôsoby], ktoré aspoň navonok nepredstavujú zneužitie dominantného postavenia na trhoch aseptického kartónu“(54), a s prihliadnutím na záväzky, ktoré navrhla Tetra, bolo potrebné nevyhnutne „dospieť k záveru, že možnosti, ktoré by mal nový subjekt k dispozícii na uskutočňovanie pákového efektu, [by boli] veľmi obmedzené“.(55) Preto sa na to malo prihliadať pri „preskúmavaní predvídateľných dôsledkov takéhoto jeho správania, ku ktorému by sa prípadne uchýlil“.(56)
44. Keď potom Súd prvého stupňa pristúpil k preskúmaniu týchto dôsledkov, usúdil, že je lepšie „odlišovať rôzne trhy prístrojov pre balenie do PET od špecifických trhov strojov SBM“.(57)
45. Pokiaľ ide o prvé, dospel Súd prvého stupňa v nadväznosti na dôkladnú analýzu jednotlivých trhov k záveru, „že napadnuté rozhodnutie neposkytuje dostatočne presvedčivé dôkazy, ktoré by preukázali, že v dôsledku pákového efektu uskutočňovaného na trhoch aseptického kartónu by [sa vytvorilo] do roku 2005 dominantné postavenie nového subjektu na trhoch technológie spracovania bariéra, strojov pre aseptické a neaseptické plnenie, systémov na uzatváranie plastových fliaš a pomocných zariadení“.(58)
46. Pokiaľ ide o trhy strojov SBM, dospel Súd prvého stupňa takisto v nadväznosti na dôkladnú analýzu k záveru,
– že „na základe prvkov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, sa Komisia dopustila pochybenia na jednej strane konštatovaním, že stroje SBM sú z väčšej časti ‚generické‘… a na druhej strane, tým, že ich rozlišovala podľa ich konečného použitia. Navyše, „sporné rozhodnutie nepredložilo dostatočné dôkazy na zdôvodnenie vymedzenia odlišnosti segmentov trhu strojov SBM podľa ich konečného použitia“, a preto „jediné segmenty trhu, ktoré je potrebné brať do úvahy, sú segmenty nízko‑ a vysokokapacitných strojov“(59),
– že „pokiaľ ide o nízkokapacitné stroje SBM,… Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď predvídala do roku 2005 pravdepodobné vytvorenie dominantného postavenia na týchto trhoch v dôsledku uskutočňovania pákového efektu“(60),
– že „pokiaľ ide o trh vysokokapacitných strojov SBM, skutočnosti, o ktoré Komisia opierala svoje závery, neodôvodňovali záver, podľa ktorého by konkurenti nového subjektu, ako aj spracovatelia boli do roku 2005 obmedzení tým, že by nový subjekt uskutočňoval pákový efekt voči zákazníkom Tetry na trhoch kartónov, ktoré by počas tohto obdobia zamýšľali celkom alebo sčasti prejsť na používanie PET pre balenie citlivých výrobkov“.(61)
47. V dôsledku vyvodenia „všeobecného záveru o uskutočňovaní pákového efektu“ Súd prvého stupňa vyslovil, „že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že sa opierala o dôsledky pákového efektu uskutočňovaného novým subjektom, aby podporila svoj záver, že do roku 2005 sa vytvorí dominantné postavenie na trhoch prístrojov na balenie do PET, najmä nízko‑ a vysokokapacitných strojov SBM, ktoré sa používajú pre citlivé výrobky“.(62)
48. Súd prvého stupňa teda usúdil, že „keďže nie sú splnené podmienky v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia, pokiaľ ide o pákový efekt, ktorý predvídala Komisia, je potrebné preskúmať, či sú tieto podmienky splnené vo vzťahu k druhému pilieru odôvodnenia Komisie, ktorý sa týka trhov kartónu“.(63)
49. Po pristúpení k tomuto posúdeniu teda Súd prvého stupňa predovšetkým vo všeobecnosti podotkol, že Komisia sa „nedopustila pochybenia pri preskúmaní významu potenciálneho zníženia hospodárskej súťaže, ktorá má pôvod v trhoch prístrojov PET na trhoch kartónu. Napriek tomu však bolo jej povinnosťou dokázať, že takéto zníženie, ak by naozaj existovalo, by mohlo posilniť dominantné postavenie Tetry voči ostatným konkurentom na trhoch aseptického kartónu“.(64)
50. V tejto súvislosti, po preskúmaní hodnotení Komisie dospel Súd prvého stupňa k záveru, že „skutočnosti uvedené v spornom rozhodnutí nepreukazujú, že účinky zmenenej koncentrácie na postavenie Tetry, najmä na trhoch aseptického kartónu, by odstránením Sidelu ako potenciálneho konkurenta boli také, aby sa splnili podmienky článku 2 ods. 3 nariadenia“. Podľa jeho názoru totiž „nebolo preukázané posilnenie postavenia nového subjektu voči jeho konkurentom na trhoch kartónu“.(65)
51. Napokon Súd prvého stupňa pristúpil k „tretiemu pilieru“ odôvodnenia Komisie, ktorý sa týka všeobecných účinkov posilnenia súťažného postavenia nového subjektu v odvetví balenia citlivých výrobkov, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že „také účinky oznámenej koncentrácie nemožno posudzovať oddelene od analýzy napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o prvé dva piliere tvrdení Komisie. Keďže analýza týkajúca sa týchto dvoch pilierov bola nesprávna z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia…, musí sa aj tretí pilier zamietnuť bez toho, aby ho bolo potrebné podrobne skúmať“.(66)
52. V dôsledku toho Súd prvého stupňa dospel k záveru, že „napadnuté rozhodnutie nepreukázalo, že by zmenená koncentrácia mala podstatné protisúťažné konglomerátne účinky“. Podľa jeho názoru teda bolo „potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zakázala zmenenú koncentráciu na základe skutočností, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, týkajúcich sa predpokladaného konglomerátneho účinku“.(67)
53. Vyvodením „celkového záveru“ o predmete sporu teda Súd prvého stupňa usúdil, že „dôvody týkajúce sa neexistencie horizontálnych, vertikálnych a konglomerátnych protisúťažných účinkov musia byť vyhlásené za opodstatnené bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie dôvody“ a že „v dôsledku toho sa napadnuté rozhodnutie musí zrušiť“.(68)
Odvolanie proti žalobe a konanie pred Súdnym dvorom
54. Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 8. januára 2003 podala Komisia odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. Proti tomuto návrhu namietala Tetra, ktorá podala svoje vyjadrenie k odvolaniu v zmysle článku 115 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
55. Týmto vyjadrením sa Tetra okrem návrhu na zamietnutie odvolania domáha – ako nariadenia vykonania dôkazov v zmysle článku 45 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku – predloženia znenia odvolania vo francúzskom jazyku (pôvodné znenie je v angličtine, v jazyku konania pred Súdom prvého stupňa a v dôsledku toho aj jazyku tohto konania). Tento návrh však Súdny dvor uznesením z 24. júla 2003 zamietol.
56. Na základe povolenia predsedu Súdneho dvora v zmysle článku 117 rokovacieho poriadku predložila Komisia repliku, po ktorej nasledovala duplika Tetry. Účastníci konania okrem toho písomne odpovedali na otázky Súdneho dvora a následne boli vypočutí na pojednávaní 27. januára 2004.
III – Právna analýza
57. Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia päť odvolacích dôvodov týkajúcich sa:
i) nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k požadovanej úrovni dôkazov a k rozsahu súdneho preskúmania;
ii) nesprávneho právneho posúdenia, najmä porušenia článkov 2 a 8 ods. 2 nariadenia o koncentráciách, tým, že bolo Komisii uložené, aby zohľadnila protiprávnu povahu určitého správania a záväzky týkajúce sa len určitého správania;
iii) nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že sa nepotvrdilo vymedzenie odlišných trhov pri strojoch SBM podľa ich konečného použitia;
iv) porušenia uvedeného článku 2 nariadenia, skreslení skutkového stavu a nezohľadnení tvrdení Komisie tým, že Súd prvého stupňa neuznal dôvodnosť jej posúdenia, podľa ktorého by si Tetra posilnila svoje dominantné postavenie v odvetví kartónu;
v) nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že sa nepotvrdili závery Komisie týkajúce sa vytvorenia dominantného postavenia na trhu strojov SBM.
58. Po niektorých krátkych všeobecných úvahách o prípustnosti odvolaní proti rozsudkom Súdu prvého stupňa budú tieto odvolacie dôvody rozobraté v rovnakom poradí, v akom ich predložila Komisia.
Všeobecné úvahy o prípustnosti odvolaní proti rozsudkom Súdu prvého stupňa
59. Vzhľadom na to, že Tetra namieta prípustnosť väčšej časti odvolacích dôvodov Komisie, predtým, ako pristúpim k rozboru týchto dôvodov, je lepšie v krátkosti pripomenúť, že v zmysle článku 225 ES a článku 51 Štatútu Súdneho dvora môžu byť predmetom odvolania proti rozhodnutiam Súdu prvého stupňa „len právne otázky“.
60. Z toho podľa ustálenej judikatúry vyplýva, že len Súd prvého stupňa je „oprávnený zisťovať skutkový stav, ibaže by vecná nepresnosť jeho zistení vyplývala z procesných písomností, ktoré mu boli predložené, a hodnotiť tento skutkový stav. Keď Súd prvého stupňa zistil alebo zhodnotil skutkový stav, Súdny dvor je oprávnený v zmysle článku 168a Zmluvy [teraz článok 225 ES] vykonať kontrolu právnej kvalifikácie tohto skutkového stavu a právnych dôsledkov, ktoré z neho Súd prvého stupňa vyvodil... Súdny dvor preto nie je oprávnený zisťovať skutkový stav a v zásade ani preskúmavať dôkazy, o ktoré Súd prvého stupňa opiera vlastné zistenie skutkového stavu. Ak sú totiž tieto dôkazy vykonané riadne a boli dodržané všeobecné právne zásady a procesné predpisy týkajúce sa dôkazného bremena a zhromažďovania dôkazov, patrí výlučne do právomoci Súdu prvého stupňa hodnotiť dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané... Toto hodnotenie preto nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia týchto dôkazov“.(69)
61. Súdny dvor teda môže odvolacie dôvody preskúmavať iba v obmedzenej miere uvedenej v tejto ustálenej judikatúre.
O dôvode týkajúcom sa požadovanej úrovne dokazovania a rozsahu súdneho preskúmania
62. Prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa v podstate skladá z dvoch častí, Komisia v prvom rade vo všeobecnosti kritizuje rozsah súdneho preskúmania, vykonaného Súdom prvého stupňa a úroveň dokazovania, ktorú tento vyžadoval pre zakázanie koncentrácie a v druhom rade poskytuje „konkrétny príklad“ pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa, pričom namieta druh preskúmania, ktoré Súd prvého stupňa vykonal vo veci jej hodnotenia predvídateľného nárastu odvetvia PET. Z dôvodu väčšej jasnosti sa tu budú tieto dve hľadiská rozoberať oddelene.
a) Všeobecné výhrady Komisie
63. Výhrady všeobecnej povahy, ktoré predniesla Komisia, sa týkajú predovšetkým rozsahu súdneho preskúmania Súdom prvého stupňa s ohľadom na zložité ekonomické hodnotenia, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.
64. Komisia Súdu prvého stupňa najmä vytýka, že sa neobmedzil na kontrolu, či sa nedopustila „zjavne nesprávneho posúdenia“, a teda neoveril, či údaje o skutkovom stave, o ktoré sa opiera jeho hodnotenie, boli správne, či závery, ktoré vyplynuli z týchto údajov, neboli zjavne nesprávne alebo nevhodné a či bolo prihliadnuté na všetky relevantné okolnosti.
65. Podľa Komisie Súd prvého stupňa namiesto toho, aby sa obmedzil na overenie týchto hľadísk, vykonal oveľa rozsiahlejšiu kontrolu, ktorá ho viedla k overeniu, či boli závery Komisie podopreté dôkazmi alebo „presvedčivými“ skutočnosťami(70). Súd prvého stupňa teda vykonal nesprávne tento druh kontroly, ktorou, doslovne vzaté, uložil Komisii, aby ho „presvedčila“ o svojich záveroch a v dôsledku toho umožnil tomuto súdu zaoberať sa vecou samou a nahradiť vlastným názorom názor Komisie. Podľa názoru Komisie okrem toho Súd prvého stupňa v tomto prípade vykonal oveľa prísnejšiu kontrolu, ako je kontrola, ktorú vykonal Súdny dvor v rozsudku Kali & Salz(71), ktorý sa tiež týkal koncentrácií a v ktorom sudca Spoločenstva iba overil, či boli závery Komisie podopreté „dostatočne podstatnými a jednoznačnými“ dôkazmi (v anglickom znení rozsudku, na ktorý odkazuje vo svojom odvolaní Komisia, hovorí Súdny dvor o „sufficiently cogent and consistent body of evidence“)(72).
66. Komisia ďalej Súdu prvého stupňa vytýka, že usúdil, že keďže sa „predvídané dominantné postavenie prejaví iba za určitý čas“, „musí byť analýza očakávaného vývoja [Komisie], s výnimkou priestoru pre jej voľnú úvahu, obzvlášť pravdepodobná“.(73) Takýto prístup by totiž príliš znížil priestor pre voľnú úvahu, ktorý má Komisia pri posúdení komplexných ekonomických situácií, pričom sa jej ukladá, aby sa opierala výlučne o údaje a skutočnosti, ktoré umožňujú len jeden a jednoznačný výklad.
67. Komisia napokon vytýka Súdu prvého stupňa, že usúdil, že na účel zákazu koncentrácie konglomerátneho typu sa musí opierať o skutočnosti, ktoré preukazujú, že koncentrácia by mala „so všetkou pravdepodobnosťou“ predvídané protisúťažné účinky.(74) Takto by však Súd prvého stupňa nechal veľmi malú možnosť zakázať tento typ koncentrácií a zaviedol by nerovnakú úroveň dokazovania podľa toho, či ide o rozhodnutie o zákaze alebo povolení. Výklad Súdu prvého stupňa by bol preto v rozpore s článkom 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 4064/89, ktorý stanovuje úplne symetrické právne predpoklady na vyhlásenie koncentrácie za zlučiteľnú alebo nezlučiteľnú so spoločným trhom.(75)
68. Na tieto námietky odpovedá Tetra tak, že sa v podstate domáha uznania, že tvrdenia Komisie sú vágne, keďže sa sústreďujú na jedno podrobné preskúmanie sémantickej povahy terminológie použitej Súdom prvého stupňa namiesto toho, aby konkrétne prešetrili typ súdneho preskúmania, ktoré vykonal tento súd. Podľa Tetry sú námietky Komisie v každom prípade irelevantné, pretože výrazy, ktoré použil Súd prvého stupňa, aj s prihliadnutím na rôzne jazykové znenia, sa podstatne neodlišujú od tých, ktoré použil Súdny dvor v rozsudku Kali & Salz a sama Komisia vo svojich rozhodnutiach.
69. Podľa názoru Tetry navyše nezávisle od použitých výrazov Súd prvého stupňa v podstate rešpektoval priestor pre voľnú úvahu, ktorý má k dispozícii Komisia pri posúdení komplexných ekonomických situácií. Podľa vzoru Súdneho dvora v rozsudku Kali & Salz jednoducho overil, či Komisia dostatočne uniesla dôkazné bremeno vo veci, ako jej ukladajú požiadavky uvedené v článku 2 ods. 3 nariadenia o koncentráciách.
70. Čo sa týka tvrdenia Komisie o úplne symetrickej povahe požiadaviek ustanovených v odsekoch 2 a 3 tohto článku, Tetra tvrdí, že ak Komisia nedokáže dostatočne preukázať splnenie požiadaviek podľa článku 2 ods. 3, musí schváliť koncentráciu bez toho, aby bolo potrebné ďalej dokazovať, že tieto požiadavky nie sú splnené. Keby to totiž nebolo tak, dôkazné bremeno, že oznámená koncentrácia nie je nezlučiteľná so spoločným trhom, by zaťažovalo dotknuté podniky, čo by bolo nespravodlivé.
71. Pokiaľ ide o môj názor, súhlasím s Tetrou, že Súdny dvor sa nemôže obmedziť na čisto formálne posúdenie jazykového alebo lexikálneho druhu, aby určil, či sa Súd prvého stupňa dopustil právneho pochybenia tým, že uplatnil príliš prísne súdne preskúmanie alebo požadoval príliš vysokú úroveň dokazovania pre rozhodnutia o zákaze koncentrácií. Naopak, domnievam sa, že Súdny dvor sa musí zaoberať podstatou problému, pričom musí konkrétne posúdiť, či Súd prvého stupňa z formálneho hľadiska skutočne vykonal súdne preskúmanie v rozpore s príslušnými ustanoveniami práva Spoločenstva a v rozpore s osobitnou súdnou funkciou, ktorá mu bola zverená Zmluvou.
72. Pri tomto posúdení treba predovšetkým prihliadnuť na to, že na základe systému zavedeného nariadením č. 4064/89 musí Komisia zakázať koncentráciu – bez ohľadu na to, o aký druh ide – keď dospeje k záveru, že by umožnila vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia, z ktorého vyplýva, že efektívna hospodárska súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti je významným spôsobom obmedzená (článok 2 ods. 3 nariadenia).
73. Napriek tomu je zrejmé, že posúdenie Komisie vo veci vytvorenia alebo posilnenia takéhoto dominantného postavenia nie je iba overením skutočnosti, či sú alebo nie sú dané určité vecné podmienky. Okrem tohto overenia je totiž toto posúdenie zložitým technickým hodnotením, ktoré sa nezakladá na uplatňovaní presných vedeckých pravidiel, ale na neistých kritériách a zásadách, akými sú tie ekonomické. Komisia je najmä povinná vykonať komplexnú prognózu účinkov koncentrácie na štruktúru a dynamiku hospodárskej súťaže dotknutých trhov s prihliadnutím na početné neustále sa meniace faktory, ktoré môžu ovplyvniť budúci rozvoj dopytu a ponuky na týchto trhoch.
74. Nemožno teda požadovať, aby na účely zákazu koncentrácie Komisia s absolútnou istotou stanovila, že daná koncentrácia by viedla k vytvoreniu alebo k posilneniu dominantného postavenia, ktoré by na spoločnom trhu alebo na podstatnej jeho časti významným spôsobom bránilo efektívnej hospodárskej súťaži. Na tento účel sa mi naopak zdá dostatočné, že na základe spoľahlivých dôkazov, získaných v priebehu dôkladného a svedomitého dokazovania a opierajúc sa o jej technické kompetencie, je presvedčená, že oznámená koncentrácia môže veľmi pravdepodobne viesť k vytvoreniu alebo k posilneniu takéhoto dominantného postavenia. Keby naopak Komisia nedospela k tomuto presvedčeniu, musela by koncentráciu povoliť.
75. Na rozdiel od názoru Komisie sa domnievam, že uplatňovanie podobného testu nie je v rozpore s dokonale symetrickou povahou právnych podmienok uvedených v článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia na účely vyhlásenia zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti koncentrácií so spoločným trhom.
76. Domnievam sa totiž, že symetria medzi týmito podmienkami nemôže byť absolútna, keďže medzi prípadmi, v ktorých by oznámené koncentrácie veľmi pravdepodobne vytvorili alebo posilnili dominantné postavenie v zmysle článku 2, a tými, v ktorých by tieto koncentrácie veľmi pravdepodobne nevytvorili alebo neposilnili takéto postavenie, je takpovediac „šedá zóna“: zóna, v ktorej sa nachádzajú prípady, v ktorých je osobitne zložité predvídať účinky oznámených koncentrácií, a teda nie je možné dosiahnuť jasné a jednoznačné presvedčenie o skutočnosti, že pravdepodobnosť vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia je výrazne vyššia alebo nižšia ako nevytvorenie alebo neposilnenie takéhoto postavenia. Systém nariadenia č. 4064/89 teda musí nevyhnutne predpokladať kritérium pre riešenie takýchto prípadov pochybností alebo zložitej kvalifikácie.
77. Myslím si teda, že v podobných prípadoch je bez ďalšieho najsprávnejším riešením povoliť oznámené koncentrácie.
78. Zdá sa mi, že v tomto zmysle tak uvádza článok 10 ods. 6 nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že ak v súlade s ustanovenými lehotami Komisia neprijme rozhodnutie vo veci oznámenej koncentrácie, táto koncentrácia „[sa] považuje... za zlučiteľnú so spoločným trhom“.
79. Stanovením, že pri neexistencii včasného rozhodnutia Komisie sa musí považovať koncentrácia za povolenú, totiž zákonodarca ukazuje, že v prípade neistoty o zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti tejto koncentrácie so spoločným trhom sa domnieva, že musí prevážiť záujem podnikov, ktoré majú v úmysle uskutočniť koncentráciu. Inými slovami, v takomto prípade sa považuje za lepšie vystaviť sa nebezpečenstvu, že sa povolí koncentrácia nezlučiteľná so spoločným trhom, ako zakázať koncentráciu, ktorá je zlučiteľná, a neodôvodnene tak obmedziť slobodnú ekonomickú iniciatívu účastníkov.
80. To isté by podľa môjho názoru malo platiť v prípadoch, ktoré patria do „šedej zóny“, o ktorej sme hovorili, aj oni sú charakteristické podstatnou neistotou, pokiaľ ide o zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť oznámených koncentrácií so spoločným trhom.
81. To, že v podobných prípadoch sú oznámené transakcie povolené, sa mi zdá byť odôvodnené aj s prihliadnutím na skutočnosť, že keby viedli k vytvoreniu alebo k posilneniu dominantného postavenia v zmysle článku 2 nariadenia, mohla by Komisia a príslušné vnútroštátne orgány aj tak obmedziť narušenie hospodárskej súťaže tým, že by ex post použili právomoci, ktoré sú im zverené článkom 86 Zmluvy.
82. Po tomto upresnení vo veci posúdenia, ktoré musí vykonať Komisia, môžem pristúpiť k problému rozsahu súdneho preskúmania.
83. V tejto súvislosti najskôr poznamenám, že podľa ustálenej judikatúry „preskúmanie zložitých ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, súdmi Spoločenstva, sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodržiavania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej presnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitie právomoci“.(76)
84. Osobitným odkazom na nariadenie č. 4064/89 v spomínanom rozsudku Kali & Salz mal okrem toho Súdny dvor možnosť upresniť, že „základné normy nariadenia, najmä jeho článok 2, zverujú Komisii určitú diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy. Preto preskúmanie výkonu tejto právomoci, ktorá je základná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, sudcom Spoločenstva sa musí uskutočňovať s prihliadnutím na mieru voľnej úvahy, ktorá je v pozadí noriem ekonomickej povahy tvoriacich časť úpravy koncentrácií“.(77)
85. Z tejto judikatúry teda vyplýva, že súdy Spoločenstva okrem toho, že samozrejme kontrolujú dodržiavanie právnych pravidiel a najmä tých, ktoré sa týkajú konania a povinnosti odôvodnenia, vykonávajú rozdielne preskúmanie, podľa toho, či ide o správnosť zistenia skutkového stavu alebo ekonomických posúdení Komisie.
86. Pokiaľ ide o zistenia skutkového stavu, je kontrola zjavne rozsiahlejšia, keďže ide o objektívne overenie vecnej presnosti určitých skutočností a správnosť vyvodených záverov, aby sa ustálilo, či určité známe skutočnosti neumožňujú preukázať existenciu iných skutočností, ktoré sa majú zistiť. Pokiaľ však ide o zložité ekonomické posúdenia, ktoré robí Komisia, preskúmanie súdmi Spoločenstva je nevyhnutne obmedzenejšie, keďže musia rešpektovať rozsiahlu diskrečnú právomoc, vlastnú tomuto typu posúdení a nemôžu nahradiť svojím názorom názor orgánu, do ktorého inštitucionálnej právomoci tieto posúdenia patria.
87. Skutočnosť, že Komisia má pri posudzovaní zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom rozsiahlu diskrečnú právomoc, však určite neznamená, že sa nemusí opierať o spoľahlivé dôkazy zhromaždené v priebehu dôkladného a svedomitého dokazovania a že nemusí vyčerpávajúco odôvodniť svoje rozhodnutie, z ktorého musia vyplývať rôzne logické kroky, o ktoré sa opiera. Sama Komisia napokon vo svojom odvolaní uznala, že je povinná pozorne preskúmať relevantný trh; opierať svoje posúdenie o prvky, ktoré odrážajú realitu skutkového stavu, ktoré nie sú zjavne bezvýznamné a ktoré podporujú závery, ku ktorým sa na ich základe dospelo, a o vhodné úvahy; a vziať do úvahy všetky relevantné faktory.
88. Ako vyplýva aj z prístupu, ktorý zvolil Súdny dvor v rozsudku Kali & Salz, tieto povinnosti Komisie umožňujú súdom Spoločenstva adekvátne preskúmanie. Aj bez toho, aby sa meritórne preskúmavali posúdenia Komisie, môžu najmä overiť, či skutkové okolnosti, o ktoré sa opierajú tieto posúdenia, sú presné, a či z nich vyvodené závery sú správne(78); či Komisia vykonala dôkladné a svedomité dokazovanie, a najmä či starostlivo zisťovala a dostatočne zohľadnila všetky relevantné skutočnosti(79); a či jednotlivé kroky odôvodnenia Komisie, ktorými dospela k svojim záverom vo veci zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom, zodpovedajú kritériám logiky, vnútornej jednoty a primeranosti(80).
89. Pravidlá týkajúce sa rozdelenia právomocí medzi Komisiu a súdy Spoločenstva, ktoré sú základom inštitucionálneho systému Spoločenstva, však týmto súdom neumožňujú, aby ich prekročili, a najmä – ako som práve uviedol –, aby meritórne preskúmavali zložité ekonomické posúdenia, ktoré robí Komisia a aby nahrádzali svojím názorom názor tejto inštitúcie.
90. Po tomto všeobecnom upresnení treba prejsť ku konkrétnemu preskúmaniu, či sa Súd prvého stupňa skutočne dopustil právneho pochybenia pri uplatňovaní príliš prísneho súdneho preskúmania alebo tým, že pre rozhodnutia o zákaze koncentrácií požadoval príliš vysokú úroveň dokazovania (pozri bod 71 vyššie).
b) „Konkrétny príklad“ pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa
91. Po tom, ako som formuloval výhrady všeobecného charakteru, o ktorých som práve hovoril, v druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisie sa navrhuje poskytnúť „konkrétny príklad“ pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa. V tejto časti odvolacieho dôvodu, okrem toho, že sa namietajú rôzne pasáže napadnutého rozsudku, v ktorom mal Súd prvého stupňa prekročiť hranice súdneho preskúmania, uvádza Komisia tiež ďalšie zhrňujúce dôvody týkajúce sa rôznych pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa vo svojom posúdení.
92. V prvom odvolacom dôvode Komisia namieta, že Súd prvého stupňa prekročil hranice súdneho preskúmania tým, že zamietol jej záver vo veci predvídateľného nárastu používania PET pre balenie trvanlivého mlieka (UHT) do dosiahnutia 1 % tohto segmentu trhu. Podľa Komisie Súd prvého stupňa najmä protiprávne a bez odôvodnenia vyvrátil záver, ku ktorému dospela, a to jednoducho konštatovaním, že „nemohol súhlasiť s tvrdením, podľa ktorého použitie PET pre balenie mlieka UHT [by vyvolalo] účinný nárast na tomto trhu a v dôsledku toho asi na polovici trhu TMV“ (v anglickom znení rozsudku, na ktoré sa odvoláva vo svojom odvolaní Komisia, je stanovisko Súdu prvého stupňa ešte jasnejšie: „The Court finds that the use of PET will not actually increase for UHT milk and, consequently, for approximately half of the LDP market“).(81)
93. Zdá sa mi, že tento odvolací dôvod je opodstatnený. Súhlasím totiž s Komisiou, že týmto lapidárnym tvrdením (najmä ak sa vezme do úvahy znenie rozsudku v jazyku konania) Súd prvého stupňa neprávom nahradil vlastným názorom názor Komisie, keď formuloval vlastnú nezávislú predpoveď o budúcom rozvoji trhu.
94. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Tetra, neobsahuje toto lapidárne tvrdenie Súdu prvého stupňa žiadnu kritiku logiky, vnútornej jednoty a primeranosti úvah, ktoré vykonala Komisia na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii. Toto tvrdenie naopak jasne preukazuje, že Súd prvého stupňa priamo zohľadnil tieto dôkazy, aby z nich vyvodil jasný záver, podľa ktorého sa používanie PET v skutočnosti nezvýši pri UHT mlieku, a teda približne na polovici trhu TMV. Takto teda tento súd zjavne prekročil hranice vlastného súdneho preskúmania (pozri body 82 až 89 vyššie).
95. Takisto sa mi zdajú byť podložené odvolacie dôvody Komisie týkajúce sa posúdenia Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o predpoklady nárastu PET pre balenie čerstvého mlieka (dosiahnutie až 10 – 15 %) a ochuteného mlieka a mliečnych nápojov (dosiahnutie až 25 %).
96. V tomto ohľade súhlasím s Komisiou, že záver, podľa ktorého „jej odhady rastu... ne[boli] príliš presvedčivé“(82), je spochybnený neúplným a nesprávnym posúdením relevantných skutočností a v každom prípade nie je primerane odôvodnený.
97. Ako totiž správne podotkla Komisia v odôvodnení tohto záveru:
i) Súd prvého stupňa ani nespomenul rozsiahly prieskum trhu zo strany Komisie, z ktorého vyplývalo, že subjekty tohto odvetvia predvídali ešte vyššiu úroveň rastu, ako sa napokon domnievala Komisia.(83) V tejto súvislosti je zrejmé, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Tetra, samotná skutočnosť, že Komisia zvolila opatrnejšie predpovede, nemôže žiadnym spôsobom odôvodniť nesprávne hodnotenie jedného z dôkazov, ktoré vzala do úvahy pri vyvodení vlastného záveru;
ii) Zdá sa, že Súd prvého stupňa skreslil obsah jednej zo štúdií skúmaných v rozhodnutí (a priložených na jeho návrh do spisu(84)), keď pri preskúmavaní predpokladaného rastu PET uviedol, že „pokiaľ ide o aseptické balenie, správa Warrick odhaduje, že dôjde len k minimálnemu rastu pri ochutenom mlieku, a to o 1 %, a k miernemu poklesu pri ostatných mliečnych nápojoch“.(85) Z tejto pasáže sa totiž zdá, že predpoklady obsiahnuté v správe Warrick sa vzťahujú na rast používania PET pre balenie ochuteného mlieka a iných mliečnych nápojov, zatiaľ čo zo znenia dokumentu jasne vyplýva (a to napokon Tetra nenamieta), že tieto predpoklady odkazovali jednoducho na objem predmetných výrobkov, ktoré majú byť zabalené, nezávisle na použitom materiáli;
iii) Súd prvého stupňa neuviedol mnoho výhrad proti úvahám Komisie, ale obmedzil sa na poznámku, že „správa PCI ako jediná nezávislá štúdia zaoberajúca sa trhom TMV, predpokladá rast, v dôsledku ktorého dosiahne používanie PET 9,2 % podiel na trhu čerstvého neochuteného mlieka v roku 2005“ (a teda, percento blízke tomu, čo predvídala Komisia); že „čo sa týka aseptických obalov, správa Warrick odhaduje, že dôjde len k minimálnemu rastu pri ochutenom mlieku, a to o 1 %, a k miernemu poklesu pri ostatných mliečnych nápojoch“ (čo, ako sme videli, je zavádzajúce, pretože sa tieto predpovede nevzťahovali na rast PET), „zatiaľ čo správa Pictet neobsahuje osobitné predpovede týkajúce sa TMV“; a že „zo správy PCI vyplýva, že jediná predpoveď, ktorá mohla prípadne podporiť predpoveď trhového podielu PET pri ďalších mliečnych nápojoch vo výške 25 % (čo je percentuálna sadzba, ktorá presne zodpovedá percentu, ktoré predvídala Komisia).(86) Ako možno ľahko konštatovať, tieto stručné vyjadrenia k „nezávislým“ štúdiám(87) riadne nevysvetľujú, prečo podľa názoru Súdu prvého stupňa neboli predpovede Komisie „veľmi presvedčivé“, najmä ak sa vezme do úvahy, že tieto predpovede – založené na viacerých dôkazoch – už boli opatrnejšie, ako tie, ktoré boli výsledkom prieskumu trhu vykonaného Komisiou.
98. Nevhodne odôvodnené sa mi zdá byť aj tvrdenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého „napadnuté rozhodnutie v zásade nevysvetľuje zodpovedajúcim spôsobom, ako by PET mohol do roku 2005 predstihnúť HDPE, teda hlavný konkurenčný materiál voči kartónu, najmä v dôležitom odvetví balenia čerstvého mlieka.(88)
99. Ako správne podčiarkla Komisia, Súd prvého stupňa totiž dospel k tomuto záveru bez toho, aby vôbec kritizoval a naopak, bez toho, aby vôbec odkázal na posúdenia, ktoré vykonala – na základe výsledkov svojho prieskumu trhu a údajov pochádzajúcich z nezávislých štúdií – vo veci súťažných výhod PET oproti HDPE.(89)
100. Skutočnosť, že potom Súd prvého stupňa odkázal najmä na balenie čerstvého mlieka, podporuje pochybnosť, že vôbec nevzal do úvahy tieto posúdenia, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že tento výrobok bol jedným z tých, pre ktoré predstavoval PET najväčšie súťažné výhody oproti HDPE. V rozhodnutí bolo totiž jasne uvedené, že „prieskum trhu, ktorý vykonala Komisia, potvrdil návrh PCI, že PET má z marketingového hľadiska výhody oproti HDPE, najmä tam, kde záleží na priehľadnosti výrobku“ [neoficiálny preklad](90): a teda najmä pre tie výrobky, akým je čerstvé mlieko, pre ktoré nebola potrebná bariéra pre svetlo.(91) Ako podotkla Komisia, nezohľadnenie týchto posúdení sa napokon zdá byť potvrdením časti rozsudku týkajúcej sa možných dôsledkov „leveragingu“, kde tým, že Súd prvého stupňa neprávom nahradil vlastnými posúdeniami posúdenia Komisie, lapidárne potvrdil, že „čerstvé mlieko nie je výrobok, pre ktorý by trhové výhody ponúkané PET mali osobitný význam“.(92)
101. Okrem toho doplním, že záver Súdu prvého stupňa o odôvodnení rozhodnutia nemôže nachádzať platné odôvodnenie v tvrdení, podľa ktorého „Komisia nespochybnila ani celkový údaj 17,3 % týkajúci sa používania HDPE pri TMV, ktorý predložil Canadean pre rok 2000..., ani predpoveď [stále od Canadean], podľa ktorej tento údaj môže do roku 2005 dosiahnuť 19,5 %“.(93)
102. Súhlasím totiž s Komisiou, že Súd prvého stupňa odkázal na štúdiu Canadean (ktorú zadala Tetra) bez toho, aby vzal do úvahy, že Komisia upresnila, že vo všeobecnosti nepovažovala predpovede vykonané v tejto štúdii za spoľahlivé. Súd prvého stupňa mal naopak vziať do úvahy výhradu Komisie, podľa ktorej: na jednej strane táto štúdia nesprávne „použila model, ktorý považuje predchádzajúci rast za ukazovateľ budúceho rastu a ignoruje budúci technologický rozvoj technológie bariéry“ [neoficiálny preklad]; a na druhej strane uvádzala, „že rozhodnutie o balení výrobkov do PET je spôsobené dopytom zákazníkov, štúdia [akou je štúdia od Canadean], ktorá vylučuje ich názor, sa nezdá byť obzvlášť podložená“ [neoficiálny preklad].(94)
103. Vzhľadom na uvedené sa preto domnievam, že jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré uviedla Komisia v súvislosti s posúdením predvídateľného rastu PET pre balenie tekutých mliečnych výrobkov, sa musí vyhovieť.
104. Naopak neverím, že možno vyhovieť odvolaciemu dôvodu, ktorý sa týka posúdenia predvídateľného rastu PET pre balenie džúsov.
105. Týmto odvolacím dôvodom Komisia vytýka Súdu prvého stupňa najmä to, že potvrdil, že hoci „sama pripustila, že predmetný rast by mal nastať predovšetkým pre prechod zo skla na PET, neuskutočnila žiadnu analýzu trhu skla“.(95) Takto Súd prvého stupňa ignoroval dôležité dôkazy týkajúce sa poklesu používania skla pre balenie výrobkov nie vysokej kvality („non-premium products“), o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, pričom ich potom dôkladnejšie preskúmala vo svojom vyjadrení k žalobe. Tento spôsob postupu podľa Komisie potvrdzuje nesprávnu tendenciu Súdu prvého stupňa neprihliadať na dôležité dôkazy, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sú citované vo vyjadrení k žalobe na podporu nevyhnutne všeobecnejších úvah obsiahnutých v rozhodnutí.
106. V tejto súvislosti však musím súhlasiť s Tetrou, že Súd prvého stupňa sa nedopustil pochybenia tým, že vyslovil, že Komisia nevykonala analýzu trhu skla, keďže okrem nejakých letmých a vágnych odkazov nie je v rozhodnutí žiadna stopa takejto analýzy. V rozpore s tvrdením Komisie o takejto medzere v dokazovaní, ktorú zistil Súd prvého stupňa, ju určite nebolo možné napraviť prostredníctvom ďalších údajov uvedených vo vyjadrení k žalobe, keďže dôkazy a posúdenia, o ktoré sa opieralo rozhodnutie, museli byť jasne uvedené v tomto akte a nemohli byť označené iba následne v konaní pred Súdom prvého stupňa.(96)
107. Napokon sa mi zdá podloženým posledný odvolací dôvod Komisie, ktorým namieta, že Súd prvého stupňa „prihliadol na vyššie náklady [PET] oproti kartónu“ pri posudzovaní pravdepodobnosti, že na základe účinku „leveragingu“ opustia zákazníci mliečneho sektora Tetry kartón pre PET.(97)
108. Súhlasím totiž s Komisiou, že v napadnutom rozhodnutí sa nedospelo k jasnému záveru o spornej otázke rozdielnych nákladov medzi PET a kartónom a že v dôsledku toho Súd prvého stupňa nemohol meritórne preskúmať toto zložité ekonomické posúdenie tým, že sám určil, že cena PET je vyššia ako cena kartónu.
109. V tejto súvislosti si na rozdiel od toho, čo tvrdí Tetra a čo sa potvrdilo v ďalšej pasáži napadnutého rozsudku(98), nemyslím, že Komisia konkludentne prijala výsledok štúdie Warrick, podľa ktorej pre aseptické balenie je PET o 30 – 40 % drahší ako kartón. Po pripomenutí záverov tejto štúdie totiž Komisia vyslovila, že „z výsledkov jej prieskumu trhu… nevyplýva jasná predstava o cenách príslušných systémov balenia do PET a do kartónu“, pretože respondenti poskytli rozporné odpovede.(99) Zdá sa mi teda zrejmé, že toto posledné vyhlásenie nespochybňuje výsledky štúdie Warrick, ale určite neumožňuje domnievať sa, že Komisia ich konkludentne potvrdila.
110. Navyše neverím, že za potvrdenie vyššej ceny PET možno považovať, ako tvrdí Tetra, vyhlásenie Komisie, podľa ktorého niektorí zákazníci „uviedli, že by mohli uvažovať o prechode od kartónu na PET, pokiaľ by ceny kartónu vzrástli o významnú sumu, rovnajúcu sa 20 % a viac“ [neoficiálny preklad](100). Toto vyhlásenie sa obmedzuje len na uvedenie názoru niektorých zákazníkov, ktorým Komisia položila otázky v rámci svojho prieskumu trhu: prieskumu, ktorého výsledkom „nebola jasná predstava o cenách príslušných systémov balenia do PET a do kartónu“.
111. Za týchto okolností sa mi zdá jasné, že keby aj Súd prvého stupňa mohol zistiť nedostatok dokazovania Komisie alebo kritizovať logiku, vnútornú jednotu a primeranosť jej odôvodnenia, určite nemohol vykonať nezávislé posúdenie údajov, ktoré mal z tohto dokazovania, aby dospel k záveru, že PET mal „vyššiu cenu… oproti kartónu“.
c) Závery k prvému odvolaciemu dôvodu
112. Vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené úvahy sa domnievam, že prvý odvolací dôvod je čiastočne dôvodný a že je potrebné najmä vyhovieť odvolacím dôvodom Komisie týkajúcim sa predpokladaného nárastu používania PET pre balenie tekutých mliečnych výrobkov a rozdielu ceny medzi PET a kartónom.
O dôvode týkajúcom sa požiadavky prihliadnuť na protiprávny charakter určitého správania a zohľadniť záväzky týkajúce sa len určitého správania
113. Druhým odvolacím dôvodom Komisia napáda niektoré všeobecné posúdenia, ktoré vykonal Súd prvého stupňa s odkazom na „leveraging“ (pozri body 36 až 39 vyššie), a najmä skutočnosť, že tento súd od nej žiadal, aby s cieľom prípadne odradiť od tejto praxe zohľadnila: i) protiprávny charakter určitého správania, ktoré je s touto praxou spojené a ktoré spôsobilo zneužitie dominantného postavenia(101); ii) záväzky týkajúce sa len určitého správania, ktoré navrhla Tetra, spočívajúce v jednoduchom sľube nesprávať sa zneužívajúcim spôsobom.
114. V súvislosti s prvým hľadiskom Komisia pripomína, že nariadenie č. 4064/89 ustanovilo kontrolu koncentrácií ex ante, na účel predchádzania štrukturálnym zmenám trhu, ktoré môže spôsobiť zneužitie. Keď dominantný podnik na určitom trhu ovládne podnik vykonávajúci činnosť na druhom trhu, ktorý je mu blízky, transakcia sa musí zakázať, pokiaľ má subjekt, ktorý je výsledkom koncentrácie, prostriedky a podnety na to, aby sa správal zneužívajúco, čo by mu umožnilo vylúčiť svojich konkurentov z druhého trhu.(102) Preto tým, že žiadal, aby Komisia tiež posúdila, či by ekonomické stimuly na zneužívanie dominantného postavenia, ktoré mal subjekt, ktorý bol výsledkom koncentrácie, mohli byť vyvážené nástrojom na odradenie spočívajúcom v protiprávnosti zneužívania, sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho výkladu článku 2 nariadenia.
115. Navyše podľa Komisie ďalší nesprávny výklad tohto ustanovenia viedol Súd prvého stupňa k záveru, že „je potrebné… rozlišovať medzi situáciou, v ktorej koncentrácia, ktorá má konglomerátny účinok, bezodkladne mení podmienky hospodárskej súťaže na druhom trhu a spôsobuje vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia tohto subjektu z dôvodu dominantného postavenia, ktoré už zaujíma na prvom trhu, na jednej strane a situáciou, v ktorej vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na druhom trhu nie je bezodkladným dôsledkom koncentrácie, ale vytvorí sa, za tohto predpokladu, iba za nejaký čas a bude výsledkom toho, ako sa bude nový subjekt správať na prvom trhu, na ktorom už zaujíma dominantné postavenie. V tomto poslednom prípade dominantné postavenie v zmysle uvedeného článku 2 ods. 3 by nevytvorila alebo neposilnila samotná štruktúra, ktorá by bola výsledkom koncentrácie, ale budúce správanie nového subjektu “(103). Podľa názoru Komisie totiž aj v tomto poslednom prípade, na rozdiel od tvrdenia Súdu prvého stupňa, je koncentrácia dôvodom, pre ktorý sa vytvorí alebo posilní dominantné postavenie, keďže má priamy a bezprostredný účinok na vytvorenie podmienok, v ktorých je zneužitie nielen možné, ale aj ekonomicky racionálne.
116. Komisia napokon tvrdí, že existujú neprekonateľné právne a praktické prekážky, ktoré bránia výkonu rozboru možných nástrojov na odradenie, ktoré majú pôvod v protiprávnom charaktere určitého správania. Nie je totiž možné s určitým stupňom istoty posúdiť náchylnosť určitých podnikov k protiprávnemu správaniu a ani dopad nebezpečenstva, že budú odhalené, na ich správanie.
117. V súvislosti s druhým aspektom, na ktorý sa odvoláva Komisia, pokiaľ ide o záväzky určitého správania, ktoré navrhla Tetra (pozri bod 113 vyššie), Komisia poznamenáva, že vzhľadom na účel kontroly ex ante, ktorá je ustanovená v nariadení č. 4064/89, sú záväzky s cieľom nezneužívať dominantné postavenie, vytvorené alebo posilnené koncentráciou, neprípustné, keďže neumožňujú odstrániť štrukturálne problémy, ktorým sa chce nariadenie vyhnúť. Tým, že Súd prvého stupňa Komisiu zaviazal, aby prihliadala na tieto záväzky, porušil ustanovenia nariadenia, najmä článkov 2 a 8 ods. 2. V každom prípade Súd prvého stupňa podľa Komisie nesprávne vyhlásil, že neprihliadla na záväzky týkajúce sa správania, ktoré navrhla Tetra, pretože z rozhodnutia vyplýva, že tieto záväzky boli rozobraté a zamietnuté nielen z principiálneho hľadiska, ale aj preto, že „ich efektívna kontrola je mimoriadne náročná, ak nie nemožná“ [neoficiálny preklad](104).
118. Tieto tvrdenia Komisie sa mi nezdajú byť presvedčivé.
119. Výhrady smerujúce voči Súdnemu dvoru by totiž boli dôvodné iba vtedy, ak by z rozhodnutia vyplývalo, že – ako tvrdí Komisia vo svojej replike a na pojednávaní – koncentrácia by spôsobila štrukturálne zmeny na trhu, ktoré by bezprostredne a automaticky viedli k vytvoreniu druhého dominantného postavenia, ktoré by nový subjekt mohol zneužiť svojím predvídateľným správaním.
120. Ako však správne zdôraznila Tetra, v rozhodnutí sa neuvádza, že subjekt, ktorý je výsledkom koncentrácie, získa ihneď a automaticky dominantné postavenie na trhoch zariadení pre balenie do PET, ale predpokladá sa, že by k tomu došlo až v ďalšom časovom horizonte prostredníctvom využitia dominantného postavenia, ktoré už zaujíma Tetra v kartóne.
121. To jasne vyplýva napríklad z pasáže rozhodnutia, v ktorej sa uvádza, že „kombinácia dominantného postavenia Tetry v odvetví balenia do kartónu a vedúceho postavenia Sidelu v odvetví zariadení na balenie do PET… [by vytvorila] štruktúru trhu, ktorá [by umožnila] subjektu, ktorý je výsledkom fúzie, využiť vlastné dominantné postavenie v odvetví balenia do aseptického kartónu na získanie dominantného postavenia na trhu zariadení pre balenie do PET“ [neoficiálny preklad](105). Z tejto pasáže totiž vyplýva, že koncentrácia by bezprostredne vytvorila štruktúru trhu, ktorá by dala novému subjektu prostriedky a stimuly, aby uskutočnil určité praktiky „leveragingu“ a následne prostredníctvom týchto praktík získal dominantné postavenie na trhoch so zariadeniami na balenie do PET.
122. Za týchto okolností teda Súd prvého stupňa správne konštatoval, že Komisia mala vziať do úvahy rôzne dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na pravdepodobnosť, že subjekt, ktorý je výsledkom koncentrácie, sa bude správať tak, aby mohol získať predpokladané dominantné postavenie na trhoch zariadení pre balenie do PET.
123. Inými slovami, ako podčiarkuje Tetra, Súd prvého stupňa správne usúdil, že tak, ako Komisia posúdila ekonomické stimuly, ktoré vedú k takémuto správaniu, mala tiež vziať do úvahy možný nástroj na odradenie v tomto ohľade, ktorý vychádza z protiprávneho charakteru predmetného správania (ktoré by viedli k zneužívaniu predchádzajúceho dominantného postavenia Tetry v odvetví kartónu) alebo zo záväzkov, ktoré sa táto spoločnosť zaviazala prevziať.
124. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, ktorá žiada, aby sa prihliadalo na protiprávny charakter určitého správania, v ktorom by sa konkretizoval „leveraging“, a na záväzky, ktoré v tomto ohľade navrhla Tetra, Súd prvého stupňa vôbec nevyžadoval, aby táto inštitúcia posúdila pravdepodobnosť, či nový subjekt zneužije dominantné postavenie vytvorené koncentráciou. Súd prvého stupňa naopak žiadal, aby Komisia posúdila pravdepodobnosť, či využitím predchádzajúceho dominantného postavenia Tetry v odvetví kartónu môže nový subjekt získať dominantné postavenie na trhoch zariadení pre balenie do PET, teda aby posúdila, či by koncentrácia viedla k vytvoreniu dominantného postavenia v zmysle článku 2 nariadenia č. 4064/89.
125. Napokon, nemyslím si, že existovali neprekonateľné právne alebo praktické prekážky pre vykonanie posúdenia, ktoré žiadal Súd prvého stupňa. Tento totiž nevyžadoval, aby Komisia presne určila, či by protiprávny charakter predmetného správania alebo záväzky, ktoré navrhla Tetra odradili tento podnik od takéhoto správania, rovnako ako na druhej strane nevyžadoval, aby Komisia preukázala, že by ekonomické stimuly spomenuté v rozhodnutí určite viedli Tetru k tomu, aby sa takto správala. Súd prvého stupňa iba požiadal Komisiu, aby prihliadla na tieto dôkazy v rámci svojej prognózy, pričom mala napríklad posúdiť, či by sa – s prihliadnutím na obvyklé obchodné praktiky v tomto sektore – Komisia, príslušné vnútroštátne orgány alebo poškodení súťažitelia mohli ľahko oboznámiť s prípadným protiprávnym správaním.
126. Nezdá sa mi napokon presvedčivé tvrdenie Komisie, podľa ktorého Súd prvého stupňa neprávom ignoroval jej analýzu urobenú vo veci záväzkov týkajúcich sa správania, ktoré navrhla Tetra. Ako správne podotkla táto spoločnosť, Komisia sa totiž obmedzila na zhrňujúce a neodôvodnené vyhlásenie, že „kontrola [záväzkov] je mimoriadne náročná, ak nie nemožná“ [neoficiálny preklad], a to bez vhodného posúdenia ich možného dopadu na budúce správanie subjektu, ktorý je výsledkom koncentrácie, a najmä, či mohli vytvoriť významný nástroj na odradenie od prijatia predpokladaných praktík „leveragingu“.
127. Vzhľadom na doposiaľ uvedené preto treba dospieť k záveru, že námietky Komisie nie sú dôvodné. Inak by to bolo, opakujem, keby z rozhodnutia vyplývalo, že koncentrácia by spôsobila štrukturálne zmeny trhu, ktoré by viedli k bezprostrednému a automatickému vytvoreniu dominantného postavenia na trhoch PET. To síce tvrdila sama Komisia v replike a na pojednávaní, ale ako sme videli, nevyplýva to z napadnutého rozhodnutia.
128. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že druhý odvolací dôvod je potrebné zamietnuť.
O dôvode týkajúcom sa zistenia odlišných trhov strojov SBM podľa ich konečného použitia
129. Tretím odvolacím dôvodom Komisia kritizuje, že Súd prvého stupňa nepotvrdil posúdenie, ktoré vykonala vo veci zistenia odlišných trhov pre stroje SBM (s nízkou a vysokou kapacitou) na balenie „citlivých“ výrobkov. V tomto ohľade uviedla Komisia rôzne odvolacie dôvody, pričom najmä rozlíšila medzi tými, ktoré sa týkajú charakteristík ponuky a tými, ktoré sa týkajú charakteristík dopytu po týchto strojoch.
130. Pokiaľ ide o prvé, Komisia namieta záver, podľa ktorého „[sporné] rozhodnutie však neuvádza dostatočne presvedčivé dôkazy na preukázanie údajne osobitných charakteristík strojov SBM používaných na spracovanie citlivých výrobkov“.(106) Stručne povedané, podľa názoru Komisie dospel Súd prvého stupňa k tomuto záveru bez prihliadnutia na údaje uvedené v rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe vo veci prispôsobenia strojov SBM špecifickým nárokom zákazníkov a neprávom zakladal vlastné presvedčenie na tvrdeniach v opačnom zmysle, ktoré Tetra uviedla na pojednávaní.
131. Napriek tomu sa domnievam, že táto spoločnosť bez námahy odpovedala, že v rozhodnutí bolo jasne uvedené, že väčšina strojov s automatickým vyfúknutím sú „generické“, ale že „baliaca PET linka, ktorej stroj s automatickým vyfúknutím tvorí jednu zo súčastí, je osobitne upravená na výrobky napĺňané zákazníkom.(107) A teda, na rozdiel od tvrdenia Komisie, z rozhodnutia vyplýva, že stroje SBM boli väčšinou generické, a teda vhodné na balenie rôznych typov výrobkov, zatiaľ čo vo všeobecnosti boli baliace PET linky, z ktorých tieto stroje predstavovali iba jednu zo súčastí, „šité na mieru“ s ohľadom na osobitné výrobky, ktoré sa majú baliť.
132. Voči takémuto odôvodneniu rozhodnutia teda mohol Súd prvého stupňa správne uviesť, že „samotná skutočnosť, že každý stroj SBM sa musí inštalovať v PET linke, aby bol pre svojho odberateľa užitočný, totiž nezdôvodňuje, že osobitosť iných PET zariadení tejto linky, najmä zariadení pre aseptické PET balenie, má pôvod v samotných strojoch SBM.(108)
133. Pokiaľ potom ide o ďalšie informácie, uvedené vo vyjadrení k žalobe vo veci technického prispôsobenia, ktoré mali podstúpiť aj stroje SBM na to, aby mohli byť začlenené do osobitných liniek pre balenie do PET, Súd prvého stupňa správne odpovedal, že „v [napadnutom] rozhodnutí sa nenachádza nijaká zmienka o týchto informáciách“.(109) Ako bolo totiž už zdôraznené, dôkazy a posúdenia, o ktoré sa opieralo rozhodnutie, musia byť jasne uvedené v tomto akte a nemožno ich označiť iba dodatočne v konaní pred Súdom prvého stupňa (pozri bod 106 vyššie).
134. Vzhľadom na doposiaľ uvedené sa musia ďalšie posúdenia, ktoré vykonal Súd prvého stupňa, aby s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré uviedla Tetra, vyvrátil ďalšie tvrdenia technického charakteru rozvinuté vo vyjadrení k žalobe, považovať za nepodstatné. Hoci by Súd prvého stupňa urobil lepšie, keby sa nepúšťal do tohto typu posúdení, nemení to nič na tom, že Komisia sa aj tak nemohla v konaní pred týmto súdom odvolávať na skutočnosti, na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí vôbec neodkazovalo.
135. Po týchto úvahách k odvolacím dôvodom týkajúcim sa ponuky strojov SBM, môžem teraz pristúpiť k dôvodom týkajúcim sa charakteristík dopytu.
136. V tejto súvislosti treba objasniť, že tieto odvolacie dôvody sa odvolávajú na odôvodnenie, ktoré uviedla Komisia na účel zistenia špecifických trhov strojov SBM pre balenie „citlivých“ výrobkov s prihliadnutím na cenovú diskrimináciu, ktorú v minulosti uplatňoval Sidel voči zákazníkom, ktorí mali v úmysle baliť tieto výrobky, a s prihliadnutím na možné pokračovanie tejto politiky novým subjektom.
137. Toto odôvodnenie sa zakladalo najmä na dvojitom teoretickom predpoklade, že „určitá skupina zákazníkov pre relevantný výrobok, môže tvoriť užší a oddelený trh pre tento výrobok, ak by táto skupina mohla podliehať cenovej diskriminácii“ [neoficiálny preklad] a že „vo všeobecnosti nastáva tento prípad, keď sa splnia nasledujúce podmienky: a) možno presne určiť skupinu, ku ktorej patrí jednotlivý zákazník v okamihu, keď kupuje predmetný výrobok, a b) obchodovanie medzi zákazníkmi alebo arbitráž tretími osobami nie sú uskutočniteľné [neoficiálny preklad].(110) Na základe tohto predpokladu a s prihliadnutím na to, že uvedené podmienky sú v tomto prípade splnené, dospela Komisia k záveru, že existujú osobitné trhy strojov SBM pre balenie „citlivých“ výrobkov.
138. Predmetnými odvolacími dôvodmi Komisia napáda posúdenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom najmä Súdu prvého stupňa vytýka, že: i) neprávom opomenul vziať do úvahy cenovú diskrimináciu, ktorú v minulosti uplatňoval Sidel, na základe predpokladu, že „nemôže byť dostatočne spoľahlivým dôkazom skutočnosti, že nový subjekt [bude pokračovať] v podobnom správaní, keďže „tento posledný menovaný bol na rozdiel od Sidelu pred koncentráciou povinný nielen dodržiavať záväzky, ale aj rôzne povinnosti, ktoré obmedzovali správanie Tetry“(111); ii) neprávom opomenul vziať do úvahy väčšinu jej pripomienok vo veci možnosti označiť zákazníkov, ktorí mali v úmysle používať stroje SBM pre balenie „citlivých“ výrobkov a, v každom prípade nesprávne pochopil ich význam; a iii) nesprávne pochopil a neprávom opomenul vziať do úvahy jej pripomienky o nemožnosti nadobudnúť stroje určitého výrobcu od iných subjektov (v podstate iní zákazníci, ktorí by chceli predať použité stroje).
139. Ani tieto odvolacie dôvody sa mi nezdajú byť podložené.
140. Pokiaľ ide o prvý dôvod, musím súhlasiť s Tetrou, že namietané vyhlásenie nemá nič spoločné s určením osobitných trhov strojov SBM pre balenie „citlivých“ výrobkov. Toto vyhlásenie sa netýka definície relevantných trhov a nachádza sa v časti rozsudku, ktorá sa týka preskúmania „spôsobov, akými by mohol nový subjekt uskutočniť podobný pákový efekt“, a odkazuje najmä na požiadavku obmedziť toto preskúmanie na „tie [spôsoby], ktoré aspoň pravdepodobne nepredstavujú zneužitie dominantného postavenia na trhoch aseptického kartónu“ a s prihliadnutím na záväzky, ktoré navrhla Tetra (pozri bod 43 vyššie).
141. Na rozdiel od toho, čo sa uvádza v odvolaní, sa ďalej domnievam, že Súd prvého stupňa preskúmal a správne pochopil jednotlivé pasáže, v ktorých sa uvádzali úvahy Komisie. Súd prvého stupňa sa však domnieval, že tieto úvahy boli spochybnené podstatnou logickou chybou, keďže možnosť nového subjektu určiť zákazníkov, ktorí mali v úmysle baliť „citlivé“ výrobky (a teda uplatňovať cenovú diskrimináciu voči nim) „nevylučuje, že títo zákazníci sa môžu obrátiť na iných dodávateľov strojov SBM, ak už nebudú spokojní s podmienkami, ktoré im uvedený subjekt ponúka“.(112)
142. Aj keď je toto posúdenie Súdu prvého stupňa veľmi stručné, zdá sa mi, že s ním v podstate možno súhlasiť. Domnievam sa totiž, že aj keby bol nový subjekt schopný určiť zákazníkov, ktorí mali v úmysle baliť „citlivé“ výrobky a s prihliadnutím na nemožnosť týchto zákazníkov nadobúdať svoje stroje od iných subjektov, a rozhodol by sa od nich žiadať vyššiu cenu ako tú, ktorú uplatňuje pre iných zákazníkov, to by samé osebe neumožnilo určiť osobitné trhy strojov SBM pre balenie „citlivých“ výrobkov v rozsahu, v akom – ako sa vyslovil Súd prvého stupňa – sa „diskriminovaní“ zákazníci mohli obrátiť na iných dodávateľov, ktorí neuplatňovali rovnakú cenovú politiku.
143. Inými slovami, podľa môjho názoru skutočnosť, že jediný subjekt (ktorého nenasledujú jeho konkurenti) prijme politiku cenovej diskriminácie voči určitej skupine zákazníkov, neumožňuje sama osebe určiť osobitný trh pre túto skupinu zákazníkov, keďže prítomnosť iných subjektov, ktorí neuplatňujú rovnakú politiku, môže vylúčiť zavedenie podstatne odlišných trhových podmienok pre skupinu dotknutých zákazníkov.
144. Nemyslím si teda, že sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že mal výhrady proti úvahám Komisie, ktoré sa zakladali na cenovej diskriminácii, ktorú v minulosti uplatňoval Sidel, a na možnom pokračovaní tejto politiky novým subjektom.
145. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, že tretí odvolací dôvod je potrebné zamietnuť.
O dôvode týkajúcom sa posilnenia dominantného postavenia Tetry v odvetví kartónu
146. Štvrtým odvolacím dôvodom Komisia napáda záver Súdu prvého stupňa, podľa ktorého „skutočnosti uvedené v [napadnutom] rozhodnutí právne dostatočne nepreukazujú, že účinky zmenenej koncentrácie na postavenie Tetry, najmä na trhoch aseptického kartónu, by odstránením Sidelu ako potenciálneho konkurenta boli také, aby sa splnili podmienky článku 2 ods. 3 nariadenia“.(113)
147. V tomto ohľade Komisia predovšetkým Súdu prvého stupňa vytýka, že neuznal, že zníženie „potenciálnej“ hospodárskej súťaže spôsobené trhmi PET by samé osebe spôsobilo posilnenie dominantného postavenia Tetry v odvetví kartónu. Súd prvého stupňa jej mal uložiť povinnosť, aby preukázala, že toto zníženie „potenciálnej“ hospodárskej súťaže mohlo „posilniť dominantné postavenie Tetry voči svojim konkurentom na trhoch aseptického kartónu“(114), keďže toto posilnenie sa nemalo posudzovať s ohľadom na konkurentov Tetry, ale s ohľadom na nevyhnutné dôsledky, ktoré by malo zníženie „potenciálnej“ hospodárskej súťaže, existujúcej vďaka PET, na zákazníkov a spotrebiteľov vo forme zvýšenia (alebo nezníženia) cien kartónu a menšej inovácie výrobkov.
148. Podľa Komisie ďalej, vzhľadom na to, čo uviedla v rámci prvého odvolacieho dôvodu, pochybil Súd prvého stupňa v tom, že usúdil, že jej posúdenie zníženia „potenciálnej“ hospodárskej súťaže je nesprávne z toho dôvodu, že nárast používania PET pri balení citlivých výrobkov bude pravdepodobne oveľa menej výrazný, [ako sa domnieva Komisia]“.(115)
149. Komisia tiež namieta proti záveru Súdu prvého stupňa, podľa ktorého v každom prípade nebolo „preukázané, že prípadné vylúčenie alebo zníženie tlakov na hospodársku súťaž pochádzajúcich z trhov PET by viedlo Tetru k tomu, aby neznížila ceny svojich balení z kartónu a aby ich prestala inovovať“.(116)
150. V tejto súvislosti najskôr poznamenala, že posúdenie účinkov zníženia „potenciálnej“ hospodárskej súťaže na ceny kartónu Súdom prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho presvedčenia, že ceny PET sú vyššie ako ceny kartónu (aj v tejto súvislosti odkazuje na to, čo bolo uvedené v prvom odvolacom dôvode). Stále s odvolaním sa na toto posúdenie Komisia ďalej kritizuje skutočnosti, ktoré jej vytýkal Súd prvého stupňa, z dôvodu, že nevysvetlila, prečo by konkurenti Tetry nemohli mať prospech zo zvýšenia cien kartónu: takto podľa Komisie Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že títo konkurenti boli v podstate obmedzení silným dominantným postavením Tetry. Komisia ďalej Súdu prvého stupňa vytýka, že neprihliadol na účinky na ceny kartónu vyplývajúce zo skutočnosti, že v dôsledku nadobudnutia najdôležitejšieho subjektu na trhoch PET mohla Tetra pokojne usúdiť, že väčšinu jej zákazníkov, ktorí prešli z kartónu na PET, aj tak „znovu získala“ prostredníctvom Sidelu.
151. Aj s ohľadom na účinky zníženia „potenciálnej“ hospodárskej súťaže na inováciu Komisia vytýka Súdu prvého stupňa, že precenil možnú reakciu konkurentov obmedzených dominantným postavením Tetry. Napokon sa podľa Komisie Súd prvého stupňa dopustil pochybenia: na jednej strane tým, že ignoroval rozdiel medzi tlakom na inováciu vyvolaným nárastom PET a tým, ktorý pochádzal od konkurentov Tetry na trhoch kartónu; a na druhej strane tým, že potvrdil, že nedávne inovácie, ktoré táto spoločnosť zaviedla, neboli spôsobené tlakom PET.
152. Ešte pred posúdením týchto odvolacích dôvodov treba upresniť, že ako pripomenula Tetra, potenciálna hospodárska súťaž, na ktorú sa odvoláva v rámci tohto dôvodu, nepredstavuje hospodársku súťaž vyvolanú podnikmi, ktoré mohli vstúpiť na trhy obalov z kartónu, a teda boli potenciálnymi konkurentmi Tetry na týchto trhoch. Naopak, išlo zrejme o nepriamu hospodársku súťaž vyvolanú podnikmi, ktoré vykonávajú činnosť na odlišných trhoch, ako sú trhy obalov z kartónu (hoci sú im blízke), ktoré vyrábali stroje pre balenie do iného materiálu, do PET, čo z ekonomického hľadiska Komisia považovala iba za „slabú náhradu“ kartónu.(117) Budem teda radšej ďalej odkazovať na nepriamu hospodársku súťaž, ako na potenciálnu, pochádzajúcu od PET.
153. Musím teda súhlasiť s Tetrou, že nie je možné usúdiť, že zníženie nepriamej hospodárskej súťaže v dôsledku nadobudnutia hlavného podniku, ktorý vykonáva činnosť na blízkom trhu, vyvolá samé osebe posilnenie dominantného postavenia v zmysle článku 2 nariadenia č. 4064/89. Totiž s prihliadnutím na v judikatúre Súdneho dvora ustálený pojem „dominantné postavenie“, je naopak potrebné posúdiť, či takéto zníženie nepriamej hospodárskej súťaže môže zvýšiť „ekonomickú silu“ dominantného podniku s dôsledkom, že je schopné narušiť ešte viac (alebo jednoduchšie) „zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže na predmetnom trhu“ a či má možnosť správať sa ešte viac „nezávisle voči svojim konkurentom, svojim zákazníkom a napokon, voči spotrebiteľom“.(118)
154. Z uvedeného tiež vyplýva, že by bolo správnejšie, keby Súd prvého stupňa odkázal vo svojej analýze na tento pojem, namiesto toho, aby uviedol, že Komisia mala preukázať, že zníženie nepriamej hospodárskej súťaže vychádzajúce z PET mohlo „posilniť dominantné postavenie Tetry voči jej konkurentom na trhu aseptického kartónu“. Domnievam sa však, že nejde o závažnú nepresnosť, ktorá by spochybnila záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa, keďže aj tak posudzoval odôvodnenie Komisie, ktorým sa usilovala preukázať účinky, ktoré by predpokladané zníženie nepriamej hospodárskej súťaže vychádzajúce z PET malo pre zákazníkov a spotrebiteľov vo forme zvýšenia (alebo nezníženia) cien kartónu a menšej inovácie výrobkov, a usúdil, že obsahovalo viaceré pochybenia.
155. Takisto sa domnievam, že záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa, nie je spochybnený pochybeniami, ktorých sa dopustil odvolaním sa na posúdenie predvídateľného rastu PET pre balenie tekutých mliečnych výrobkov (pozri body 103 a 112 vyššie).(119)
156. Isteže, konštatovanie, že nárast používania PET pri balení „citlivých“ výrobkov, „okrem tých, ktoré sa týkajú OON a čajových a kávových nápojov, bude pravdepodobne oveľa menej výrazný, ako sa domnieva Komisia“, viedlo Súd prvého stupňa k tomu, aby usúdil, že „na základe skutočností uvedených v spornom rozhodnutí nie je možné určiť s istotou vyžadovanou na zdôvodnenie zákazu koncentrácie, či by uskutočnenie zmenenej koncentrácie postavilo Tetru do situácie, v ktorej by bola nezávislejšia od svojich konkurentov na trhoch aseptického kartónu ako v minulosti“.(120) Napriek tomu sa Súd prvého stupňa nezastavil pri tomto tvrdení, ale pokračoval vo svojej analýze, pričom dospel k záveru, „že obe skutkové okolnosti týkajúce sa budúceho správania Tetry, o ktoré sa Komisia opiera s cieľom preukázať údajné negatívne účinky zmenenej koncentrácie na trhy aseptického kartónu, v každom prípade neboli z právneho hľadiska dostatočne preukázané“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ako sme videli, podľa Súdu prvého stupňa najmä „nebolo preukázané, že prípadné vylúčenie alebo zníženie tlaku hospodárskej súťaže vychádzajúceho z trhu PET by viedlo Tetru k nezníženiu cien svojich balení do kartónu a k tomu, aby prestala vykonávať inovácie“.(121)
157. Keď teda pristúpim k posúdeniu odvolacích dôvodov Komisie týkajúcich sa tohto záveru, najprv pripomeniem, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, nie je podľa môjho názoru posúdenie Súdom prvého stupňa vo veci účinkov zníženia nepriamej hospodárskej súťaže vychádzajúceho z PET na ceny kartónu spochybnené nesprávnym presvedčením, že ceny PET sú vyššie ako ceny kartónu (o pochybení, ktorého sa skutočne Súd prvého stupňa v tejto súvislosti dopustil, pozri body 111 a 112 vyššie).
158. Pripomínam totiž, že s odkazom na predpoklad Komisie, podľa ktorého by koncentrácia umožnila Tetre vyhnúť sa zníženiu cien kartónu, ku ktorému by inak došlo, Súd prvého stupňa vyslovil, že:
i) „pokiaľ ide o zákazníkov trhov kartónu ‚citlivejších na ceny‘, ktorí Komisii pri príležitosti jej prieskumu trhu oznámili, ‚že mali v úmysle prejsť od kartónu na PET iba vtedy, ak by sa ceny kartónu citeľne zvýšili o 20 % alebo viac‘…, je zrejmé, že zníženie ceny kartónu nie je potrebné na to, aby ostali aj naďalej na trhoch kartónu. Jednoduchým konštatovaním, že ‚títo zákazníci by boli pravdepodobne odradení od prechodu od kartónu na PET aj vtedy, ak by zníženie ceny kartónu zvýšilo rozdiel v cene linky baliacej do kartónu a linky baliacej do PET‘…, napadnuté rozhodnutie nevysvetľuje, z akého dôvodu by Tetra bola povinná bez koncentrácie pristúpiť k takýmto zníženiam ceny, aby si zachovala svojich zákazníkov. Títo zákazníci by totiž neprešli na PET, keby sa cena kartónu nezvýšila aspoň o 20 % alebo keby nedošlo k zodpovedajúcemu zníženiu ceny PET“(122);
ii) „pokiaľ ide o to, že Komisia sa pred Súdom prvého stupňa dovolávala možnosti, že Tetra by sa po koncentrácii cítila bezpečnejšie, aby zvýšila vlastné ceny na trhoch s aseptickým kartónom voči takýmto zákazníkom, nevysvetlila najmä, z akého dôvodu to nedovolila konkurentom Tetry na trhoch kartónu, ktorí už vykonávajú činnosť aj na trhoch PET, ako je SIG a Elopak, aby z toho vyťažili prospech“(123);
iii) „pokiaľ ide o výrobcov nápojov, ktorí by prešli od kartónu na PET z obchodných dôvodov, napriek skutočnosti, že PET je citeľne drahší ako kartón, zníženie cien kartónu by dostatočne nepresvedčilo takýchto zákazníkov ‚necitlivých na ceny‘, aby ostali pri balení do kartónu“(124);
iv) „napadnuté rozhodnutie nepreukázalo, z akého dôvodu by spoločnosti pôsobiace na trhoch prístrojov PET, ktoré by bez zmenenej koncentrácie pravdepodobne vytvorili intenzívnu hospodársku súťaž, aby mohli získať časti trhu kartónu“…, mali zmeniť svoje správanie po koncentrácii. V prípade, keď by sa tlak vykonávaný Sidelom znížil, v napadnutom rozhodnutí nebolo vôbec vysvetlené, prečo – keď nedošlo k úspešnému obmedzeniu jeho konkurentov v dôsledku pákového efektu – iné spoločnosti prítomné na trhoch s prístrojmi PET by už neboli schopné propagovať výhody PET u zákazníkov trhov kartónu Tetry“.(125)
159. Ako možno ľahko konštatovať, s takýmito tvrdeniami poukázal Súd prvého stupňa na logické chyby, ktoré boli súčasťou úvah Komisie, bez toho, aby opieral svoje posúdenie o nesprávne presvedčenie, že cena PET je vyššia ako cena kartónu; a to ani pod bodom iii), kde sa nachádza jediný odkaz na toto hľadisko. Z pozorného čítania tohto bodu jasne vyplýva, že Súd prvého stupňa jednoducho odkazoval na tvrdenie Komisie, podľa ktorého niektorí zákazníci by aj tak prešli na PET, „bez ohľadu na vyššiu cenu [tohto materiálu] alebo prípadnú neexistenciu rozdielov v cenách kartónu“ [neoficiálny preklad](126), s logickým záverom, že „zníženie ceny nebolo dostatočne presvedčivé voči takýmto zákazníkom ‚necitlivým na ceny‘, aby zostali pri balení do kartónu“.
160. Keďže sa tým objasnilo, že posúdenie Súdom prvého stupňa nebolo spochybnené nesprávnym presvedčením, že ceny PET sú vyššie ako ceny kartónu, podotýkam, že ani odvolací dôvod Komisie týkajúci sa bodu ii), ktorým táto inštitúcia namieta, že Súd prvého stupňa neprávom ignoroval, že konkurenti Tetry na trhoch kartónu boli v podstate obmedzení silným dominantným postavením tejto spoločnosti, nepovažujem za opodstatnený.
161. V tejto súvislosti predovšetkým súhlasím s Tetrou, že rizikom tohto odvolacieho dôvodu je, že sa snaží preukázať priveľa. Keby sa totiž pristavil pri teoretickej úvahe, že na základe svojho dominantného postavenia sa mohla Tetra v podstate „správať v nie zanedbateľnom rozsahu nezávisle voči svojim konkurentom“ na trhoch kartónu(127), a teda tiež zvyšovať ceny bez akéhokoľvek strachu z ich reakcií, bolo by zložité vysvetliť, prečo by v prípade nerealizovania koncentrácie – vzhľadom na to, že má dominantné postavenie v odvetví kartónu – táto spoločnosť by nemohla urobiť to isté a musela by sa naopak obávať nepriamej hospodárskej súťaže subjektov, ktoré vykonávajú činnosť výlučne na blízkych trhoch (ako Sidel) a vyrábajú prístroje pre balenie do materiálu, ktorý sa považuje len za „slabú náhradu“ kartónu.
162. Okrem toho podotýkam, že na rozdiel od toho, čo sa zdá, že vyplýva z odvolania Komisie, Súd prvého stupňa nevzal do úvahy konkurentov Tetry iba na trhoch kartónu, ale aj tých konkurentov, ktorí „už vykonávali činnosť na trhoch PET“. Odvolával sa teda na subjekty, ktoré mohli mať prospech zo zvýšenia cien kartónu aj na trhoch PET a v každom prípade mohli vykonávať väčší súťažný tlak, keďže boli súčasne prítomní na trhoch oboch baliacich materiálov, s prihliadnutím tiež na to, že „na rozdiel od nového subjektu [oni] by ne[podliehali] žiadnemu obmedzeniu vo veci… spoločných ponúk kartónu a strojov SBM“.(128)
163. Stále v súvislosti s účinkami zníženia nepriamej hospodárskej súťaže, ktoré majú pôvod v PET, na ceny kartónu napokon nepovažujem odvolací dôvod, ktorým Komisia namieta, že Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že v dôsledku nadobudnutia najdôležitejšieho subjektu na trhoch PET mohla Tetra slobodnejšie zvýšiť ceny kartónu, keďže vedela, že prostredníctvom Sidelu mohla znovu získať veľkú časť zákazníkov, ktorí z tohto dôvodu prešli na PET, za dôvodný.
164. Ako správne zdôraznila Tetra, nie je totiž možné vytýkať Súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy toto hľadisko, keďže sa nerozvinulo v napadnutom rozhodnutí. V každom prípade podotýkam, že aj v dôsledku nadobudnutia Sidelu by nebol prechod zákazníkov Tetry od kartónu na PET určite novému subjektu ekonomicky ľahostajný. Je totiž zrejmé, že istá strata zákazníkov Tetry na trhoch, na ktorých je dominantná a na ktorých bola schopná uskutočňovať vysoký zisk, by bola iba čiastočne kompenzovaná nádejou, že znova získa týchto zákazníkov na trhoch, ktoré sú rovnako ako trhy PET v plnom rozvoji a na ktorých panuje živá hospodárska súťaž.(129)
165. Tým prichádzam k účinkom zníženia nepriamej hospodárskej súťaže, ktorá má pôvod v PET, na inovácie, pričom podotýkam, že odvolací dôvod týkajúci sa precenenia možnej reakcie konkurentov Tetry musí byť zamietnutý, mutatis mutandis, z rovnakých dôvodov, ktoré boli uvedené v súvislosti s obdobným odvolacím dôvodom týkajúcim sa účinkov na ceny kartónu (pozri body 161 a 162 vyššie).
166. Pokiaľ napokon ide o odvolací dôvod, ktorým Komisia namieta, že Súd prvého stupňa nevzal primerane do úvahy typ tlaku inovácií, ktoré majú pôvod v raste PET, a že sa nesprávne domnieval, že nedávne inovácie, ktoré zaviedla Tetra, neboli výsledkom tlaku, ktorý mal pôvod v tomto materiále, zastávam aj ja názor, že Komisia vznáša v skutočnosti otázky skutkového stavu, na ktoré Súd prvého stupňa nemá právomoc (pozri body 59 až 61 vyššie).
167. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, že štvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.
O dôvode týkajúcom sa vytvorenia dominantného postavenia Tetry v odvetví strojov SBM
168. Svojím posledným odvolacím dôvodom Komisia napáda záver Súdu prvého stupňa, podľa ktorého „[napadnuté] rozhodnutie právne dostatočne nepreukazuje, že by nový subjekt mohol do roku 2005 nadobudnúť dominantné postavenie na trhoch nízko‑ a vysokokapacitných strojov, a teda, že podmienky, ktoré vyžaduje článok 2 ods. 3 nariadenia sú splnené, pokiaľ ide o tieto trhy“.(130)
169. Teraz ďalej v krátkosti preskúmam zhrnuté odvolacie dôvody Komisie týkajúce sa údajných pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa v súvislosti s oboma trhmi strojov SBM (s nízkou a vysokou kapacitou), aby som potom posúdil, či pochybenia, ktorých sa skutočne dopustil, sú spôsobilé spochybniť záver, ku ktorému Súd prvého stupňa dospel.
a) Odvolacie dôvody formulované Komisiou
170. Komisia začína odvolacími dôvodmi týkajúcimi sa trhov nízkokapacitných strojov SBM, pričom predovšetkým namieta, že Súd prvého stupňa odkázal na podiel na trhu (menší ako 40 %), ktorý mal Sidel v období rokov 1998 až 2000, bez toho, aby vzal do úvahy, že z rozhodnutia vyplývalo, že tento podiel vzrástol roku 2001 na úroveň medzi 40 a 50 %.(131)
171. Napriek tomu sa domnievam, že ako zdôraznila Tetra, Súd prvého stupňa mohol oprávnene vziať do úvahy obdobie rokov 1998 až 2000, keďže toto je obdobie, na ktoré sa Komisia v podstate odvoláva. V bode rozhodnutia, ktorého sa dovoláva Komisia (ako napokon aj v predchádzajúcom bode, citovanom Súdom prvého stupňa(132)) boli totiž zdôraznené podiely na trhu, ktoré mal Sidel, Tetra a ich hlavní konkurenti „v období rokov 1998 až 2000“, zatiaľ čo iba v poznámke pod čiarou boli uvedené podiely Sidelu a Tetry roku 2001 (ktoré okrem toho neboli porovnané s podielmi, ktoré mali v rovnakom období ich hlavní konkurenti).
172. Rovnako nepodložený sa mi zdá byť nasledujúci odvolací dôvod, ktorým Komisia Súdu prvého stupňa vytýka, že vyhlásil, „že odchodom Tetry [z trhu nízkokapacitných strojov SBM], by sa postavenie nového subjektu v podstate nezmenilo oproti postaveniu, [ktoré mal v tom okamihu] Sidel“(133), bez toho, aby vzal do úvahy bezprostredné posilnenie postavenia Sidelu, ktoré malo pôvod v rôznych faktoroch označených v rozhodnutí (vo finančnej a predajnej sile, jej povesti v odvetví aseptických obalov, výhode „prvého na trhu“, ktorú má voči zákazníkom zamýšľajúcim prejsť z kartónových obalov na PET, a dominantného postavenia v odvetví kartónu).(134)
173. Súhlasím totiž s Tetrou, že tieto faktory boli všeobecne označené v rozhodnutí (ale bez toho, aby sa vzali do úvahy záväzky navrhnuté touto spoločnosťou), aby sa zdôraznil „leadership“ a globálna sila nového subjektu, ktorá má pôvod aj v jeho prítomnosti na všetkých dotknutých trhoch, a nie preto, aby sa poukázalo na osobitné a bezprostredné posilnenie postavenia Sidelu na trhoch nízkokapacitných strojov SBM. Za týchto okolností si teda myslím, že Súd prvého stupňa mohol oprávnene uviesť, že po odchode Tetry z tohto trhu by sa postavenie nového subjektu v podstate nezmenilo oproti postaveniu spoločnosti Sidel.
174. Napokon neverím, že je možné vyhovieť tomuto odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa vyhlásenia Súdu prvého stupňa, podľa ktorého „napadnuté rozhodnutie neobsahuje… dostatočnú analýzu súčasného a budúceho používania nízkokapacitných strojov SBM“.(135)
175. Týmto odvolacím dôvodom Komisia najmä namieta, že Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o dva nepodstatné aspekty: na jednej strane, o význam nízkokapacitných strojov SBM pre balenie nie „citlivých“ výrobkov, čo je nepodstatné, ak by sa prijala segmentácia trhov strojov SBM, ktorú navrhla Komisia; a na druhej strane, o podiel zákazníkov, ktorí by sa boli rozhodli pre stroje SBM s vysokou alebo nízkou kapacitou pre balenie „citlivých“ výrobkov(136), ktorý je takisto irelevantný pre posúdenie schopnosti Tetry využiť svoje dominantné postavenie v odvetví kartónu pre uskutočnenie pákového efektu s cieľom získať takéto postavenie aj na trhu nízkokapacitných strojov SBM.
176. V súvislosti s prvým hľadiskom však treba uviesť, že posúdenie Komisie vo veci zistenia osobitných trhov strojov SBM pre balenie „citlivých“ výrobkov bolo odmietnuté (pozri bod 145 vyššie). Pokiaľ ide o druhé hľadisko, podotýkam, že sa vôbec nezdá byť zrejmé, že by bola voľba zákazníkov, ktorí mali v úmysle baliť do PET „citlivé“ výrobky, nepodstatná pre posúdenie rozvoja trhu nízkokapacitných strojov SBM a možností nového subjektu získať dominantné postavenie. Vo všeobecnosti neviem, ako možno Súdu prvého stupňa vytýkať, že preskúmal, či sa posúdenie Komisie vo veci získania takéhoto dominantného postavenia zakladalo na presnej a dôkladnej analýze dynamiky relevantného trhu.
177. Keď teraz pristúpim k odvolacím dôvodom týkajúcim sa trhu vysokokapacitných strojov SBM, hneď podotýkam, že z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bode 173, sa musí podľa môjho názoru zamietnuť, mutatis mutandis, odvolací dôvod, ktorým Komisia namieta, že Súd prvého stupňa nevzal do úvahy bezprostredné posilnenie postavenia Sidelu, ktoré má pôvod vo faktoroch označených v bode 172.(137)
178. Čiastočne podložený sa mi však zdá byť odvolací dôvod týkajúci sa vyhlásenia Súdu prvého stupňa, podľa ktorého „výhoda prvého na trhu, ktorú má Tetra voči zákazníkom, ktorí mali v úmysle prejsť na PET, bola precenená“.(138)
179. Domnievam sa teda, že pokiaľ ide o balenie tekutých mliečnych výrobkov, Komisia sa právom domáha uznania, že posúdenie Súdom prvého stupňa je spochybnené pochybeniami, ktorých sa dopustil v súvislosti s jeho prognózami rastu PET (pozri bod 103 vyššie) a najmä v súvislosti so vzťahom medzi týmto materiálom a HDPE (pozri bod 98 vyššie). Z napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že s odkazom na balenie dotknutých výrobkov Súd prvého stupňa usúdil, že výhoda „prvého na trhu“ je „precenená“ v podstate preto, i) že „predpokladaný nárast použitia PET medzi zákazníkmi… Tetry na trhoch aseptického kartónu nie je veľmi veľký“(139); a preto, ii) že „pokiaľ ide najmä o čerstvé mlieko, napadnuté rozhodnutie patrične nevysvetľuje vzťah medzi HDPE a PET“.(140)
180. Nemyslím si však, že tomuto odvolaciemu dôvodu Komisie možno vyhovieť v časti, v ktorej napáda posúdenie výhody „prvého na trhu“ s odkazom na zákazníkov, ktorí mali v úmysle prejsť zo skla na PET, pričom najmä Súdu prvého stupňa vytýka, že: i) nevzal do úvahy skutočnosť, že zákazníci, ktorí balili svoje nápoje do skla, iba zriedka používali výlučne tento materiál; ii) skreslil skutkový stav tým, že vyhlásil, že pri týchto zákazníkoch mohli konkurenti Tetry „vykonávajúci činnosť na trhoch balení do skla a do PET“, ako napríklad SIG, Krones a KHS, „využiť výhodu ‚prvého ťahu‘“.(141)
181. Súhlasím totiž s Tetrou, že tieto tvrdenia Komisie sa musia zamietnuť, keďže sa opierajú o dôkazy, ktoré nie sú v napadnutom rozhodnutí uvedené(142) (pozri bod 106 vyššie) a v každom prípade, najmä pokiaľ ide o bod ii), vznášajú otázky týkajúce sa skutkového stavu, na ktoré Súdny dvor nemá právomoc odpovedať (pozri body 59 až 61 vyššie).
182. Nedôvodný sa mi zdá byť aj odvolací dôvod Komisie, ktorým namieta, že Súd prvého stupňa vyhlásil: na jednej strane, že „napadnuté rozhodnutie malo podrobnejšie preskúmať schopnosť hospodárskej súťaže odolať prípadným praktikám pákového efektu zo strany nového subjektu“(143); a na druhej strane, že „Komisia sa dopustila pochybenia tým, že podcenila význam súčasného postavenia SIG na trhu vysokokapacitných strojov a bagatelizovala postavenie hlavných konkurentov nového subjektu na tomto trhu, akými sú najmä SIPA a Krones“.(144)
183. Nemyslím si totiž, že ako tvrdí Komisia, Súd prvého stupňa skreslil obsah rozhodnutia (najmä tým, že rozhodnutie podľa jeho vyjadrenia neobsahovalo analýzu postavenia Sidelu na trhoch strojov SBM oproti svojim konkurentom(145)) alebo že nahradil vlastným názorom názor Komisie.
184. Súd prvého stupňa sa naopak jednoducho domnieval, že s prihliadnutím na významný a nesporný nárast podielov na trhu, ktoré zaznamenali v posledných rokoch traja konkurenti Sidelu (SIG, SIPA a Krones), a s prihliadnutím na podrobné pripomienky Tetry v priebehu správneho konania sa Komisia nemala obmedziť na všeobecné pripomienky obsiahnuté v rozhodnutí, ale mala konkrétnejšie preskúmať súťažnú silu a reakcieschopnosť týchto troch spoločností. Súd prvého stupňa totiž poznamenal, že len s ohľadom na SIG obsahovalo rozhodnutie určité konkrétne posúdenie (čo v podstate nepovažujem za sporné) a v každom prípade sa domnieval, že tieto posúdenia neposkytli náležitú odpoveď na presné a vecné vyjadrenia, ktoré uviedla Tetra.(146) Z tohto hľadiska teda treba chápať vyhlásenie, podľa ktorého bolo v rozhodnutí postavenie týchto troch spoločností „podcenené“ alebo „bagatelizované“ v tom zmysle, že Komisia nevenovala preskúmaniu ich postavenia takú pozornosť, aká bola vzhľadom na okolnosti prípadu nevyhnutná.
185. Okrem toho dodám, že v časti, v ktorej sa Súdu prvého stupňa vytýka skreslenie skutkového stavu pri zisťovaní niektorých výhod, ktoré požívali konkurenti Sidelu, sa v tomto odvolacom dôvode vznášajú otázky skutkového stavu, na ktoré Súdny dvor nemá právomoc odpovedať (pozri body 59 až 61 vyššie).
186. Naopak odôvodnený sa mi zdá byť posledný odvolací dôvod týkajúci sa možnosti „spracovateľov“ odolávať „leveragingu“, ktorým Komisia namieta, že Súd prvého stupňa neposkytol náležité odôvodnenie svojho vyhlásenia, nezaoberal sa tvrdeniami, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí, a neoprávnene nahradil svojím názorom názor tento inštitúcie.
187. Súhlasím totiž s Komisiou, že Súd prvého stupňa neposkytol náležité vysvetlenie, v čom spočívajú pochybenia, medzery v dokazovaní alebo logické chyby, ktoré podľa jeho názoru spochybňovali závery Komisie, podľa ktorých „spracovatelia“ boli „v istom rozsahu závislí na Sideli“ a mali aj ďalej „závisieť na subjekte, ktorý je výsledkom fúzie“.(147) Bez posúdenia rozsiahlej analýzy, ktorú vykonala Komisia, aby dospela k tomuto záveru(148), sa totiž Súd prvého stupňa obmedzil na vyhlásenie: i) že „s prihliadnutím na úroveň existujúcej hospodárskej súťaže, vrátane súťaže na trhoch vysokokapacitných strojov SBM, nie je záver o závislosti spracovateľov od Sidelu presvedčivý“; ii) že, v „prípade, ak by podmienky predaja ponúkané novým subjektom boli menej lákavé, spracovatelia by stále mali možnosť kúpiť tieto stroje od konkurentov spoločnosti Sidel“.(149)
188. Pokiaľ tomu dobre rozumiem, Súd prvého stupňa teda považoval záver Komisie o závislosti „spracovateľov“ od Sidelu za „nepresvedčivý“ iba z dôvodu, že títo si mohli kúpiť stroje SBM od konkurentov tejto spoločnosti. Takto však Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že hoci Komisia sama pripustila, že „spracovatelia“ sa mohli „obrátiť na iných dodávateľov strojov s automatickým vyfúknutím, aby kúpili nové stroje a na projektovanie a kolaudovanie predforiem“, bez ohľadu na to – vzhľadom na jej prieskum trhu – sa domnievala, že „náklady na túto konverziu a nevyhnutnosť používať vysoký počet strojov Sidel, ktoré už boli zakúpené, [by predĺžilo] stupeň súčasnej závislosti spracovateľov od Sidelu“ [neoficiálny preklad](150).
189. Zdá sa mi preto zrejmé, že Súd prvého stupňa síce mohol prípadne zistiť pochybenia, medzery v dokazovaní alebo logické chyby v argumentácii Komisie, nemohol však odmietnuť záver, ku ktorému dospela, bez toho, aby poskytol primerané odôvodnenie. Napokon podotýkam, že tvrdenia, ktoré uviedla Tetra na odôvodnenie posúdenia Súdom prvého stupňa vo veci možnosti reakcie „spracovateľov“, nemôžu – nezávisle od toho, či sú dôvodné alebo nie – napraviť nedostatok odôvodnenia, ktorým je napadnutý rozsudok postihnutý.
b) Dopad pochybení zistených v závere, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa
190. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že podľa môjho názoru sa musia považovať za dôvodné: i) odvolací dôvod týkajúci sa výhody „prvého na trhu“, pokiaľ ide o balenie tekutých mliečnych výrobkov (pozri body 178 a 179 vyššie); ii) odvolací dôvod týkajúci sa možnosti „spracovateľov“ odolať „leveragingu“ (pozri bod 186 vyššie).
191. Domnievam sa však, že pochybenia, ktoré boli Súdu prvého stupňa v týchto odvolacích dôvodoch vytknuté, nie sú spôsobilé spochybniť záver tohto súdu, podľa ktorého „[napadnuté] rozhodnutie právne dostatočne nepreukazuje, že by nový subjekt mohol do roku 2005 nadobudnúť dominantné postavenie na trhoch nízko‑ a vysokokapacitných strojov [SBM], a teda, že podmienky, ktoré vyžaduje článok 2 ods. 3 nariadenia, sú splnené, pokiaľ ide o tieto trhy“.(151)
192. Tento záver sa mi totiž zdá bez ďalšieho odôvodnený vzhľadom na početné vady rozhodnutia, ktoré Súd prvého stupňa zistil na základe posúdení, ktoré v rámci tohto konania neboli napadnuté vôbec alebo len odvolacími dôvodmi, ktoré tu pokladám za nedôvodné. Bez toho, aby bolo potrebné ďalej sa venovať tomuto bodu zostavovaním dlhého zoznamu predmetných vád, môžem sa obmedziť na pripomienku, že okrem vád zistených na základe posúdení, ktoré boli neúspešne napadnuté v rámci tohto odvolacieho dôvodu, treba vziať do úvahy aj vady týkajúce sa: i) skutočnosti, že nebolo prihliadnuté na protiprávny charakter a záväzky určitého správania, ktoré navrhla Tetra, ako možný nástroj na odradenie od „leveragingu“ (vada, ktorá bola zistená posúdeniami neúspešne napadnutými v rámci druhého odvolacieho dôvodu); ii) určenia osobitných trhov strojov SBM na balenie „citlivých“ výrobkov (vada, ktorá bola zistená posúdeniami neúspešne napadnutými v rámci tretieho odvolacieho dôvodu).
193. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že vyhovenie dvom odvolacím dôvodom uvedeným v bode 190 nemôže samé osebe spochybniť záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa vo veci vytvorenia dominantného postavenia na trhoch nízko a vysokokapacitných strojov SBM.
Záverečné úvahy o dôvodnosti odvolania
194. S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné sa domnievať, že hoci sa rôzne odvolacie dôvody, ktoré uviedla Komisia, ukázali ako dôvodné, nestačia na to, aby spochybnili závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupňa vo veci posilnenia dominantného postavenia Tetry na trhoch kartónu a vytvorenia dominantného postavenia na trhoch nízko‑ a vysokokapacitných strojov SBM.
195. V tejto situácii musím pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry „ak z odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa vyplýva porušenie práva Spoločenstva, ale výrok tohto rozsudku sa zdá byť odôvodnený inými právnymi dôvodmi, odvolanie proti takémuto rozsudku musí byť zamietnuté.(152)
196. Keď sa teda uváži, že výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa zrušenia rozhodnutia je určite odôvodnený rôznymi právnymi dôvodmi, ktoré podporujú závery Súdu prvého stupňa vo veci posilnenia dominantného postavenia Tetry na trhoch kartónu a vytvorenia dominantného postavenia na trhoch strojov SBM, domnievam sa, že odvolanie Komisie sa musí zamietnuť.
O trovách
197. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku a vzhľadom na závery, ku ktorým som dospel vo veci zamietnutia odvolania, sa domnievam, že je potrebné Komisiu zaviazať na náhradu trov konania.
IV – Návrh
198. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že:
– odvolanie sa zamieta,
– Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
1 – Jazyk prednesu: taliančina.
2 – Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; oprava v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31). Nariadenie č. 4064/89 bolo zmenené nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164).
3 – Čo sa rozumie pod „koncentráciou“ je upresnené v článku 3 nariadenia, zatiaľ čo v článku 1 odsekoch 2 a 3 je upresnené, kedy ide o koncentráciu „v rozsahu spoločenstva“ [s významom pre celé Spoločenstvo – neoficiálny preklad].
4 – Pozri najmä body 40 a 44 rozhodnutia.
5 – Táto skratka v slovenčine znamená „tekuté mliečne výrobky“.
6 – Pozri najmä body 12 a 45 rozhodnutia.
7 – Bod 55, kde sa upresňuje, že „PET a kartón sa tradične používali pre rôzne nápoje, najmä z dôvodu rôznych fyzikálnych vlastností týchto riešení balení. Kartón nie je priesvitný, a teda je vhodný pre výrobky citlivé na svetlo a na kyslík, ale nemožno ho použiť pre sýtené nápoje. Umelá hmota PET je priesvitná a možno ju použiť pre sýtené nápoje, ale tradične sa považuje za menej vhodnú pre výrobky citlivé na svetlo a kyslík. V dôsledku toho sa kartón používal najmä pre tekuté mliečne výrobky (konkrétne mlieko) a džúsy, zatiaľ čo PET sa používal na balenie vody (prírodnej a sýtenej kysličníkom uhličitým) a nápojov sýtených kysličníkom uhličitým“ [neoficiálny preklad].
8 – Bod 57.
9 – Bod 103.
10 – Bod 163.
11 – Bod 164.
12 – V súvislosti s týmito systémami je vhodné pripomenúť, že „balenie potravinárskych tekutín do [fliaš z PET] si vyžaduje kombináciu rôznych zariadení a ak je to potrebné, aj technológiu bariéry [na to, aby sa PET mohol používať pre výrobky, ktoré sú citlivé na vzduch a na svetlo]. Proces balenia sa skladá z troch odlišných etáp: a) výroba plastových predforiem, predvýrobné tuby používané na výrobu fliaš z PET; b) výroba prázdnych fliaš z PET s použitím umelohmotných predforiem v osobitných strojoch, ktoré fungujú na základe automatického vyfúknutia [stroje SBM] a c) napĺňanie hotových fliaš z PET tekutinami pomocou na to určeného stroja na napĺňanie“ [neoficiálny preklad] (bod 20 rozhodnutia). V rámci systémov balenia do PET „sa tekutiny balia dvoma hlavnými spôsobmi: buď ich balí priamo výrobca, alebo ‚spracovatelia‘. Balenie vykonávané výrobcom si vyžaduje nákup zariadení na balenie a zavedenie baliacich liniek do prevádzok spoločnosti, ktorá je výrobcom nápojov. Naopak, spracovatelia vyrábajú prázdne obaly, ktoré potom špecializované spoločnosti napĺňajú alebo predávajú výrobcom nápojov, aby ich sami naplnili“ [neoficiálny preklad] (bod 15 rozhodnutia).
13 – Bod 188.
14 – Bod 199. V tejto súvislosti pripomínam, že „pre výrobky citlivé na kyslík (ako džúsy a pivo) je potrebné posilniť bariéru pre plyn vo fľaši z PET. … Na zlepšenie vlastností bariéry z PET sa používa pre fľaše z PET technológia bariéry. … Pre výrobky citlivé na svetlo, ako je mlieko UHT treba pridať svetelnú bariéru“ [neoficiálny preklad] (body 22 až 24 rozhodnutia).
15 – Bod 204. V tejto súvislosti pripomínam, že „aseptické stroje na napĺňanie sa vo všeobecnosti používajú pre nápoje sýtené kysličníkom uhličitým, minerálnu vodu, jedlé oleje a čerstvé mlieko. Stroje na aseptické napĺňanie fliaš z PET sa naopak používajú pre džúsy, nesýtené ochutené nápoje a pre ovocie, hotové čajové a kávové nápoje a tekuté mliečne výrobky“ [neoficiálny preklad] (bod 21 rozhodnutia).
16 – Bod 206.
17 – Bod 209. Pokiaľ ide o tieto systémy, treba pripomenúť, že „na rozdiel od PET so svojimi rôznymi výrobnými fázami (predformy, prázdne fľaše, plnenie) zabezpečuje sektor kartónu pre potravinárske tekutiny celú výrobu balenia, jeho naplnenie a zapečatenie… Všetky tieto činnosti sa vykonávajú na jedinom stroji, ktorý balí do kartónu v zariadení výrobcu nápoja. … Existujú stroje na aseptické a neaseptické spracovanie kartónu a toto rozlíšenie sa zachováva počas celého procesu balenia“ [neoficiálny preklad] (bod 28 rozhodnutia).
18 – Bod 212.
19 – Bod 231.
20 – Bod 259.
21 – Bod 263.
22 – Body 269 a 270.
23 – Bod 282.
24 – Bod 290.
25 – Bod 324.
26 – Bod 337.
27 – Bod 389.
28 – Body 397 a 399.
29 – Bod 408.
30 – Bod 410.
31 – Bod 424.
32 – Bod 451.
33 – Bod 452.
34 – Bod 1 výroku.
35 – Body 83 až 118.
36 – Pojmom „zmenená koncentrácia“ má Súd prvého stupňa na mysli „koncentráciu vo forme zmenenej záväzkami“ (bod 81).
37 – Bod 124.
38 – Bod 132.
39 – Bod 140.
40 – Bod 141.
41 – Bod 145.
42 – V tejto súvislosti, po zhrnutí obsahu rozhodnutia Súd prvého stupňa podotkol, že „pákový efekt, ktorý vychádza z trhov aseptaseptického kartónu… spočíva, popri možnosti nového subjektu uchýliť sa k rôznym praktikám, ktoré spájajú predaj prístrojov a spotrebných výrobkov, pre balenie do kartónu s predajom prístrojov pre balenie do PET, vrátane využitia nútených predajov…, v prvom rade v tom, že tento subjekt by pravdepodobne určil vyraďovacie ceny [‚predatory pricing‘], v druhom rade v tom, že by došlo k cenovej vojne a v treťom rade v tom, že by sa poskytovali vernostné zľavy“ (bod 156).
43 – Bod 158.
44 – Bod 159.
45 – Bod 160.
46 – Bod 161.
47 – Bod 162.
48 – Bod 199.
49 – Bod 195.
50 – Bod 201.
51 – Bod 214. Podľa Súdu prvého stupňa sa však Komisia nedopustila pochybenia, pokiaľ ide o odhad rastu ochutených ovocných nápojov a čajových a kávových nápojov (bod 215).
52 – Bod 216.
53 – Tamže.
54 – Bod 218.
55 – Bod 224.
56 – Tamže.
57 – Bod 225.
58 – Bod 254.
59 – Bod 269.
60 – Bod 283.
61 – Bod 306.
62 – Bod 308.
63 – Bod 309.
64 – Bod 323.
65 – Bod 333.
66 – Bod 335.
67 – Bod 336.
68 – Body 337 a 338.
69 – Rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P, Zb. s. I‑3111, body 21 a 22. V tom istom zmysle pozri okrem iného rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C‑53/92 P, Zb. s. I‑667, body 42 a 43, a z 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C‑8/95 P, Zb. s. I‑3175, bod 26.
70 – V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že anglický výraz „convincing evidence“ sa do slovenčiny niekedy prekladá ako „presvedčivé“ dôkazy (pozri napr. bod 214) a inokedy ako „spoľahlivé“ (pozri napr. bod 227).
71 – Roszudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, nazývaný „Kali & Salz“, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375.
72 – Bod 228.
73 – Bod 162 napadnutého rozsudku; kurzívou zvýraznil generálny advokát.
74 – Bod 153 napadnutého rozsudku; kurzívou zvýraznil generálny advokát.
75 – Ako je vidno, toto ustanovenie na jednej strane stanovuje, že „koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom“ (odsek 2); a na druhej strane, že „koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom“ (odsek 3).
76 – Rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P, C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 279. V tom istom zmysle pozri medzi inými rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62.
77 – Už citovaný rozsudok, body 223 a 224.
78 – Toto je napr. typ preskúmania, ktoré je uvedené v bodoch 229 až 231 a 245 rozsudku Kali & Salz.
79 – O tento typ preskúmania sa napr. opiera vyhlásenie, ktoré je uvedené v poslednej vete bodu 241 rozsudku Kali & Salz.
80 – Zdá sa, že k tomuto typu preskúmania môžu viesť posúdenia, ktoré Súdny dvor vykonal v bodoch 228, 239, 241 (okrem poslednej vety), 246 a 247 rozsudku Kali & Salz.
81 – Bod 211 rozsudku.
82 – Bod 212.
83 – V tejto súvislosti bod 142 rozhodnutia upresňuje: „Vo všeobecnosti subjekty trhu uvádzajú v krátkej dobe nárast použitia PET pre „citlivé“ výrobky. Na základe odpovedí účastníkov, ktorí sa považovali za schopných predpokladať objem „citlivých“ výrobkov balených do PET do roku 2005, Komisia vyvodila, že v priemere bude PET predstavovať asi 40 % pre mlieko, 30 % pre džúsy, 40 % pre ochutené ovocné nápoje a viac ako 50 % pre odvetvie ľadového čaju“ [neoficiálny preklad].
84 – V tomto zmysle pozri body 75 a 76 napadnutého rozsudku.
85 – Bod 212.
86 – Tamže.
87 – Nezávislými štúdiami sa rozumejú tie, ktoré nezadala Tetra.
88 – Bod 212.
89 – Pozri najmä body 80, 95 až 97 a 101 až 102 rozsudku.
90 – Bod 97 rozhodnutia.
91 – Z rozhodnutia jasne vyplýva, že zatiaľ čo „biele mlieko UHT vyžaduje bariéru pre svetlo, čerstvé mlieko možno baliť do štandardného PET... bez akejkoľvek vlastnosti bariéry“ [neoficiálny preklad] (body 76 a 77). Podľa samotnej Tetry sa napokon obmedzenia použitia PET vyplývajúce z potreby bariéry pre svetlo „uplatňujú iba pre biele mlieko UHT“. V tomto ohľade uviedla, že „technické riešenia spôsobilé poskytnúť bariéru pre svetlo pre PET... predpokladajú vysoké náklady a zložitú výrobnú technológiu, spôsobujú problémy vo vzťahu k recyklácii a odstraňujú priesvitnosť fľaše, čo predstavuje jednu z hlavných výhod PET“ [neoficiálny preklad] (bod 74 rozhodnutia).
92 – Bod 289.
93 – Bod 212, na konci.
94 – Bod 123 rozhodnutia.
95 – Bod 213.
96 – Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že „neexistencia odôvodnenia nemôže byť napravená skutočnosťou, že dotknutý subjekt sa o dôvodoch rozhodnutia dozvie v priebehu konania pred [súdom Spoločenstva]“ (rozsudok z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22). V podstate v rovnakom zmysle pozri tiež napr. rozsudky zo 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb. s. I‑225, bod 15, a z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C‑15/98 a C‑105/99, Zb. s. I‑8855, bod 70.
97 – Bod 288 napadnutého rozsudku. Toto vyhlásenie o rozdielnej cene PET a kartónu potom opakuje Súd prvého stupňa v bode 326 v rámci posúdenia oslabenia potenciálnej hospodárskej súťaže na trhu kartónu.
98 – Bod 326.
99 – Bod 92. S odkazom na výsledky svojho prieskumu trhu Komisia najmä vyslovila: „Niektoré subjekty trhu uviedli, že pre väčšinu výrobkov a najmä pre výrobky, ktoré vyžadujú bariéru, je PET drahší. Väčšina respondentov však nebola schopná uviesť presné rozdiely ceny; u mnohých to bolo z dôvodu nedostatočnej skúsenosti s oboma materiálmi. Niektoré tretie osoby (najmä osoby s väčšou skúsenosťou v oblasti PET) však Komisiu informovali, že pre nich je PET v skutočnosti lacnejší ako kartón“ (bod 92).
100 – Bod 397 rozhodnutia.
101 – V tejto súvislosti pripomínam, že „výskyt pákového efektu vychádzajúceho z trhu aseptického kartónu... sa prejavuje, okrem možnosti nového subjektu uchýliť sa k rozličným praktikám pozostávajúcim z viazaných predajov zariadení a spotrebných výrobkov pre kartónové obaly so zariadeniami pre PET obaly, vrátane nútených predajov, po prvé, pravdepodobným stanovením likvidačných cien zo strany tohto subjektu (‚predatory pricing‘), po druhé, uchýlením sa k cenovým vojnám a, po tretie, poskytovaním vernostných zliav“ (bod 156 napadnutého rozsudku).
102 – V tejto súvislosti Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe a na pojednávaní upresnila, že štrukturálna zmena podmienok na trhu, ktorá by určila nadobudnutie týchto prostriedkov a stimulov subjektom, ktorý je výsledkom koncentrácie, by spôsobila bezprostredné vytvorenie dominantného postavenia na druhom trhu.
103 – Bod 154 napadnutého rozsudku.
104 – Bod 431 rozhodnutia.
105 – Bod 342. V tomto zmysle pozri tiež bod 330, kde sa upresňuje: „Nadobudnutím spoločnosti Sidel by si Tetra zabezpečila udržanie a posilnenie vlastného dominantného postavenia v oblasti balení do aseptického kartónu vďaka odstráneniu povinnosti hospodárskej súťaže, ktorú predstavuje Sidel. Okrem toho vďaka využívaniu vlastného dominantného postavenia v kartónoch by Tetra/Sidel mala možnosť dosiahnuť poprednú úroveň v oblasti zariadení na PET a najmä strojov s automatickým vyfukovaním vysokej a nízkej kapacity v príslušných segmentoch pre konečné použitie“ [neoficiálny preklad] (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Obdobné tvrdenia sa nachádzajú v početných pasážach rozhodnutia, ako napr. v bodoch 331, 359 a 389.
106 – Bod 261.
107 – Bod 177.
108 – Bod 265.
109 – Tamže.
110 – Bod 178 rozhodnutia.
111 – Bod 223 napadnutého rozhodnutia.
112 – Bod 268.
113 – Bod 333.
114 – Bod 323. Kurzívou zvýraznila Komisia.
115 – Bod 324.
116 – Bod 325.
117 – Pozri najmä bod 332 napadnutého rozhodnutia, kde je upresnené, že kartón a PET sú „technicky nahraditeľné v tom zmysle, že oba môžu byť použité na balenie segmentov výrobkov pre príslušné konečné použitie“ a môžu „sa považovať za ‚slabé náhrady‘ v ekonomickom zmysle“. V tomto zmysle pozri tiež bod 163 rozhodnutia (na ktorý sa už odkazovalo v bode 10), v ktorom sa okrem iného uvádza, že definícia trhov pre systémy balenia do PET a do kartónu sa môže v budúcnosti zmeniť.
118 – Pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 38; kurzívou zvýraznil generálny advokát.
119 – V tomto ohľade pripomínam, že odvolací dôvod Komisie týkajúci sa údajných pochybení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa pri posúdení predvídateľného nárastu PET pre balenie džúsov, sa považuje za nepodložený (pozri bod 104 vyššie).
120 – Bod 324.
121 – Bod 325.
122 – Bod 327.
123 – Tamže.
124 – Bod 328.
125 – Tamže.
126 – Citácia bodu 397 rozhodnutia, kde je upresnené, že mnohé zo spoločností, ktorým boli položené otázky v rámci prieskumu trhu vykonaného Komisiou, „jasne uviedli, že už prešli z kartónu na PET alebo že to majú v pláne, bez ohľadu na väčšiu cenu PET alebo na možné nezmenenie cien kartónu“ [neoficiálny preklad].
127 – Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný, bod 38.
128 – Bod 330.
129 – Je jasné, že veci by sa (aspoň čiastočne) vyvíjali inak, ak by nový subjekt dokázal pozdvihnúť postavenie Tetry v odvetví kartónu, aby poslal Sidelu svojich zákazníkov, ktorí mali v úmysle prejsť na PET, a tak nadobudnúť dominantné postavenie vo všetkých alebo v niektorých trhoch PET. Vzhľadom na to, že posúdenia, ktoré vykonala v tejto súvislosti Komisia, Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, však na tento scenár nemožno prihliadnuť.
130 – Bod 307.
131 – Zdá sa, že Komisia sa odvoláva na bod 272 napadnutého rozsudku, kde je upresnené, „že Komisia pripúšťa, že Sidel má ‚podiel na trhu v rozsahu [30 až 40 %], pokiaľ ide o kapacitu a počet výrobkov predávaných vo vnútri EHP roku 2000‘ na trhu nízkokapacitných strojov SBM (bod 233)“. Na preukázanie pochybenia, ktorého sa dopustil Súd prvého stupňa, sa však Komisia odvoláva na bod 266 rozhodnutia. Keďže z dôvodu mlčanlivosti sa v znení rozhodnutia uverejnenom v Úradnom vestníku ES neuvádza presný podiel, ale iba približné rozmedzie, v týchto návrhoch sa mi zdá vhodné sledovať to isté kritérium.
132 – Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.
133 – Bod 280 napadnutého rozsudku.
134 – V tejto súvislosti Komisia odkazuje na body 376 až 387 rozhodnutia.
135 – Bod 280.
136 – V tejto súvislosti Komisia odkazuje najmä na vyhlásenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého „významný podiel strojov SBM používaných pri spracúvaní citlivých výrobkov sa podľa všetkého týka nízkokapacitných strojov“ (bod 279 rozsudku).
137 – V tejto súvislosti Komisia odkazuje najmä na vyhlásenie, podľa ktorého „Tetra nepriniesla novému subjektu nič, pokiaľ ide o trh strojov SBM s vysokou kapacitou“ (bod 284 rozsudku).
138 – Bod 288.
139 – Bod 288.
140 – Bod 289. Pokiaľ ide o vzťah medzi HDPE a PET, Súd prvého stupňa sa najmä domnieva, že je „aspoň rovnako pravdepodobné, že zákazníci Tetry, ktorí [by chceli] prejsť na balenie časti svojej výroby čerstvého mlieka do plastových obalov, [by si zvolili] radšej HDPE ako PET“ (tamže).
141 – Bod 290.
142 – Komisia sa snaží nájsť podporu pre svoje tvrdenia v rozhodnutí len v súvislosti s bodom i) (body 14 a 335). Komisia však namiesto toho, aby preukázala, že v rozhodnutí bolo upresnené, že zákazníci, ktorí balia svoje nápoje do skla, iba zriedka používajú výlučne tento materiál, uvádza pasáže, v ktorých bolo všeobecne uvedené, že „výrobcovia nápojov stále viac používajú súbor rôznych materiálov na balenie svojich výrobkov“ a ža ako jediný príklad sa uvádza spoločnosť Coca Cola, ktorej nápoj „sa uvádza na trh vo fľašiach zo skla alebo PET a v hliníkových plechovkách“ (bod 14).
143 – Bod 294.
144 – Bod 297.
145 – V tomto ohľade Komisia odkazuje najmä na body 232 až 248, 293 až 300, 303 až 310 a 369 až 387 rozhodnutia.
146 – Pozri najmä pripomienky uvedené v bode 295 napadnutého rozhodnutia.
147 – Bod 310.
148 – Pozri body 303 až 310 rozhodnutia.
149 – Bod 305 rozsudku. Na tieto účely sa zdá, že ďalšie upresnenie o tom, že „SIG a Elopak [mohli] tiež ponúknuť [‚spracovateľom‘] zariadenia na balenie do kartónu v prípade, ak by [ich] zákazníci… [chceli] spojenú dodávku zariadení na balenie do PET a do kartónu“ nie je užitočné, keďže Komisia vôbec nespojila závislosť „spracovateľov“ od Sidelu alebo nového subjektu s potrebou spojených dodávok zariadení na balenie do PET a do kartónu.
150 – Bod 310 rozhodnutia.
151 – Bod 307.
152 – Rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P, Zb. s. I‑11355, bod 57. V tom istom zmysle pozri aj rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C‑30/91 P, Zb. s. I‑3755, bod 28; z 15. decembra 1994, Finsider/Komisia, C‑320/92 P, Zb. s. I‑5697, bod 37, a z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C‑210/98 P, Zb. s. I‑5843, bod 58.