1

Skutkové okolnosti veci sú uvedené v bodoch 1 až 25 rozsudku Súdu prvého stupňa z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia (T-210/02, Zb. s. II-2789, ďalej len „zrušený rozsudok“ alebo „rozsudok Súdu prvého stupňa“), takto:

2

Žalobou doručenou do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. júla 2002 žalobkyňa British Aggregates Association podala návrh smerujúci k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2002) 1478 v konečnom znení z 24. apríla 2002, týkajúceho sa spisu o štátnej pomoci N 863/01 – Spojené kráľovstvo/Poplatok z kameniva (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

3

Uznesením predsedu druhej komory Súdu prvého stupňa z 28. novembra 2002 bolo vyhovené návrhu na vstup Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie Európskych spoločenstiev.

4

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza po prvé porušenie článku 87 ods. 1 ES, po druhé nedostatok odôvodnenia v zmysle článku 253 ES, po tretie porušenie povinnosti Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES a po štvrté nesplnenie si povinností tejto inštitúcie týkajúcich sa predbežného preskúmania v zmysle článku 88 ods. 3 ES.

5

Komisia napadla prípustnosť žaloby, pričom uviedla, že napadnuté rozhodnutie sa podľa článku 230 štvrtého odseku ES žalobkyne individuálne netýka.

6

Súd prvého stupňa zrušeným rozsudkom, už citovaným v bode 1 vyššie, z dôvodov uvedených v jeho bodoch 45 až 68 vyhlásil žalobu za prípustnú. Okrem toho zamietol prvý a druhý žalobný dôvod, ktoré boli preskúmané spoločne, a následne tretí a štvrtý žalobný dôvod z dôvodov uvedených v bodoch 104 až 156, 163 až 173 a 177 až 180 napadnutého rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie. Súd prvého stupňa preto zamietol žalobu v celom rozsahu.

7

Podaním z 27. novembra 2006 žalobkyňa podala na Súdny dvor odvolanie smerujúce k zrušeniu rozsudku Súdu prvého stupňa, už citovaného v bode 1 vyššie, a napadnutého rozhodnutia, s výnimkou tej časti, ktorá sa týka oslobodenia priznaného Severnému Írsku. Komisia podala vzájomné odvolanie a požadovala, aby Súdny dvor zrušil uvedený rozsudok a vyhlásil žalobu za neprípustnú. Spojené kráľovstvo navrhlo zamietnuť odvolanie.

8

Rozsudkom z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (C-487/06 P, Zb. s. I-10505, ďalej len „odvolací rozsudok“), Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

9

Súdny dvor potvrdil posúdenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa prípustnosti žaloby v celom rozsahu (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 24 až 58).

10

Pokiaľ ide o meritum veci, Súdny dvor konštatoval existenciu dvoch nesprávnych právnych posúdení Súdu prvého stupňa.

11

Podľa Súdneho dvora na jednej strane Súd prvého stupňa v bodoch 115, 117, 120, 121 a 128 zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie, nesprávne vyložil pojem pomoc, najmä kritérium selektívnosti výhody, ktoré nerozlišuje podľa dôvodov alebo cieľov štátnych zásahov, ale definuje ich v závislosti od ich účinkov. Preto Súd prvého stupňa nemohol zohľadniť sledovaný cieľ ochrany životného prostredia na odôvodnenie vylúčenia opatrení prinášajúcich selektívnu výhodu z pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 82 až 92).

12

Na druhej strane Súdny dvor konštatoval, že najmä v bodoch 118, 134, 139, 154 a 171 zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie, Súd prvého stupňa pochybil, keď zastával názor, že Komisia mala širokú mieru úvahy pri uplatňovaní článku 88 ods. 3 ES, pokiaľ ide o rozsah súdnej kontroly, ktorú treba vykonať vo vzťahu k pojmu pomoc, ktorý má právnu povahu a musí byť vykladaný na základe objektívnych skutočností. Z tohto dôvodu podľa Súdneho dvora musí súd Európskej únie v zásade vykonať úplné preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES. Táto zásada sa uplatňuje rovnako na rozhodnutia prijaté Komisiou na záver konania o predbežnom preskúmaní v zmysle článku 88 ods. 3 ES, keďže Komisia je bez toho, aby disponovala voľnou úvahou, povinná začať formálne konanie o preskúmaní podľa odseku 2 tohto článku, pokiaľ jej predbežné preskúmanie neumožňuje prekonať všetky ťažkosti v posúdení. Podľa Súdneho dvora sa toto nesprávne právne posúdenie dotýka celej vecnej analýzy napadnutého rozhodnutia, ktorú vykonal Súd prvého stupňa (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 109 až 115).

13

Súdny dvor tiež vyhovel odvolaciemu dôvodu, ktorý sa týkal bodu 112 zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie. Súd prvého stupňa v podstate konštatoval, že Komisia v celom napadnutom rozhodnutí, a najmä v bode 29 jeho odôvodnenia, uvádzala, že výraz „primárne kamenivo“ označuje predovšetkým kamenivo „podliehajúce AGL“, kým výraz „sekundárne kamenivo“ sa týka najmä kameniva „oslobodeného“ od dane vymenovaného v zákone. Súd prvého stupňa z toho vyvodil, že Komisia sa v tomto bode odôvodnenia obmedzila na tvrdenie, že „AGL sa nebude vyberať z odvodených výrobkov alebo z odpadu prvej ťažby, pokiaľ sú oslobodené od dane zákonom“. Podľa Súdneho dvora sa tým Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho výkladu a nahradil výklad vyplývajúci priamo z napadnutého rozhodnutia svojím vlastným výkladom, hoci to neodôvodňoval nijaký vecný dôkaz (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 140 až 145, najmä bod 144, a bod 151).

14

Okrem toho Súdny dvor vyhovel odvolaciemu dôvodu, ktorý sa týkal bodu 150 zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie, o rešpektovaní povinnosti odôvodnenia podľa článku 253 ES. Podľa Súdneho dvora v rozpore s tým, ako Súd prvého stupňa rozhodol v bode 150 zrušeného rozsudku, nemožno odôvodnenie založené na článku 91 ES chápať ako viažuce sa k dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú založené na tom, že orgány Spojeného kráľovstva nemajú prostriedky na kontrolu použitia materiálov ako kameniva mimo územia Spojeného kráľovstva, ale ako v skutočnosti odlišné odôvodnenie poskytnuté až po prijatí tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa preto podľa názoru Súdneho dvora porušil článok 253 ES, keď na základe dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí zohľadnil toto odôvodnenie (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 172 až 179, najmä bod 178).

15

Nakoniec Súdny dvor zamietol odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa na jednej strane nezačatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 185 až 189) a na druhej strane nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 192 až 194).

16

Súdny dvor nakoniec rozhodol zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, vrátiť mu vec z dôvodu dvoch nesprávnych právnych posúdení uvedených v bodoch 11 a 12 vyššie, s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 195, 197 a 198).

17

Po vrátení veci na ďalšie konanie boli účastníci konania vyzvaní na predloženie svojich pripomienok k dôsledkom, aké treba z odvolacieho rozsudku, už citovaného v bode 8 vyššie, vyvodiť pre rozhodnutie vo veci. V súlade s článkom 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu žalobkyňa, Komisia a Spojené kráľovstvo predložili písomné pripomienky.

18

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

19

Komisia, ktorú v konaní podporuje Spojené kráľovstvo, navrhuje, aby Všeobecný súd:

20

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá rozšírená komora) rozhodol otvoriť ústnu časť konania.

21

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 16. mája 2011.

22

Na pojednávaní Všeobecný súd vyzval Komisiu a Spojené kráľovstvo v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 rokovacieho poriadku, aby mu v lehote troch týždňov predložili dokumenty alebo poukázali na dokumenty, ktoré sa už nachádzajú v správnom spise, týkajúce sa niektorých skutkových okolností správneho konania začatého v nadväznosti na oznámenie Aggregates Levy (daň z kameniva, ďalej len „AGL“ alebo „daň“), pokiaľ ide o ťažbu čistého kameniva určeného na obchodné využitie. Všeobecný súd tak ponechal ústnu časť konania otvorenú, o čom bol vykonaný záznam v zápisnici z pojednávania.

23

Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. mája 2011 žalobkyňa navrhla, aby Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 rokovacieho poriadku nariadil Komisii a Spojenému kráľovstvu predložiť dodatočné informácie týkajúce sa určitých skutočností spochybňovaných na pojednávaní. Komisia a Spojené kráľovstvo predložili svoje pripomienky na túto výzvu 13. a 14. júla 2011.

24

Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 14. júna 2011 Komisia a Spojené kráľovstvo vyhoveli výzve na predloženie dokumentov Všeobecnému súdu. Žalobkyňa predložila svoje pripomienky k týmto dokumentom 18. júla 2011 a ústna časť konania bola ukončená.

25

Keďže Súdny dvor s konečnou platnosťou potvrdil posúdenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa prípustnosti žaloby (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 24 až 58), čo účastníci konania uznali, treba konštatovať, že táto žaloba je prípustná, a obmedziť posúdenie Všeobecného súdu na meritórnu zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26

V tejto súvislosti, v nadväznosti na vrátenie tejto veci z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia konštatovaného v bodoch 82 až 92 a 109 až 115 odvolacieho rozsudku, už citovaného v bode 8 vyššie, ktoré sa týkalo nesprávneho výkladu pojmu pomoc a rozsahu súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia (pozri body 10 až 12 a bod 16 vyššie), je Všeobecný súd povinný opätovne preskúmať všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, a nanovo ich kvalifikovať vzhľadom na zákaz stanovený v článku 87 ods. 1 ES.

27

Všeobecný súd preto považuje za potrebné preskúmať prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 1 ES.

28

Žalobkyňa v podstate uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávny výklad pojmu pomoc, najmä selektívnej povahy výhod vyplývajúcich z AGL. Ani Komisia, ani Spojené kráľovstvo nepreukázali, že by vzhľadom na cieľ ochrany životného prostredia, ktorý sleduje AGL, mohlo byť odlišné zaobchádzanie s určitým kamenivom a/alebo materiálmi odôvodnené povahou, všeobecnou štruktúrou alebo environmentálnou logikou zákona. Inkoherencia pôsobnosti AGL tak vytvára selektívne výhody zakázané článkom 87 ods. 1 ES. Podľa žalobkyne je táto inkoherencia potvrdená najmä oslobodením určitých materiálov, ako je kryštalická bridlica, íl a ílovitá bridlica, od dane, hoci predstavujú „kamenivo“ v zmysle zákona, a tým, že kamenivo z nahraditeľných materiálov podlieha dani. Pri absencii jasnej definície pojmu „kamenivo“ však také oslobodenie nemôže byť odôvodnené tvrdením, podľa ktorého má AGL za cieľ podnietiť zmenu dopytu od „čistého“ kameniva k materiálom, ktoré viac rešpektujú životné prostredie, najmä podporiť používanie recyklovaného kameniva a iných náhradných výrobkov, ako aj racionálne využitie uvedeného čistého kameniva, ktoré je neobnoviteľným prírodným zdrojom (bod 31 napadnutého rozhodnutia).

29

Pokiaľ ide o oslobodenie vývozu od dane, žalobkyňa vyzýva Všeobecný súd, aby odmietol odôvodnenie uvedené v bode 33 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého orgány Spojeného kráľovstva nemôžu kontrolovať vývoz kameniva, čo vytvára nebezpečenstvo nerovnakého zaobchádzania s vyvážaným kamenivom. V skutočnosti 90 % vyvážaného a od dane oslobodeného kameniva pochádza z jediného kameňolomu na granit, ktorý sa nachádza v Glensande v Škótsku, z ktorého žiadny produkt nemôže byť používaný v postupoch oslobodených v Spojenom kráľovstve od dane. Skutočné odôvodnenie tohto oslobodenia, ktoré nemá nič spoločné s povahou a so všeobecnou štruktúrou environmentálnej dane, je teda ochrana konkurencieschopnosti. Oslobodenie vývozu teda poskytuje selektívnu výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

30

Komisia na to odpovedá, že na účely uplatnenia článku 87 ods. 1 ES musí Všeobecný súd „najprv posúdiť existenciu opatrenia (alebo ‚systému‘), ktoré nemajú prvky štátnej pomoci a nezohľadňujú cieľ ochrany životného prostredia alebo povahu, alebo všeobecnú štruktúru systému“.

31

Podľa Komisie treba po prvé konštatovať, že osobitné daňové bremeno zaťažujúce obmedzené odvetvie nie je štátnou pomocou bez toho, aby bolo potrebné posúdiť ciele dane alebo povahu a všeobecnú štruktúru systému. V prejednávanej veci kamenivo podlieha dani, zatiaľ čo iné materiály než kamenivo alebo materiály nepoužívané ako kamenivo dani nepodliehajú. Po druhé treba konštatovať, že systém stanovuje výnimky pre recyklované materiály a pre náhrady čistého kameniva, najmä stavebnú sutinu, hoci použitú ako kamenivo, a že tieto výnimky patria do povahy alebo všeobecnej štruktúry systému a skutočne prispievajú k zníženiu ťažby čistého kameniva. Žalobkyňa však zotrváva vo svojom pôvodnom omyle, ktorý smeruje k prevedeniu cieľa ochrany životného prostredia patriaceho do povahy alebo všeobecnej štruktúry systému z druhej do prvej etapy tohto odôvodnenia. V rozpore s tým, čo konštatoval Súd prvého stupňa v zrušenom rozsudku, už citovanom v bode 1 vyššie, sa toto odôvodnenie uplatňuje na každú daň, ktorá predstavuje osobitné daňové bremeno zaťažujúce obmedzené odvetvie, bez ohľadu na jej ciele. Odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, správne poukázal na túto chybu a potvrdil tým napadnuté rozhodnutie a stanovisko Komisie.

32

Komisia spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého AGL nesleduje koherentnú logiku z dôvodu, že iné odvetvia, ktoré majú porovnateľný vplyv na životné prostredie, dani nepodliehajú (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 82, 86 a 87). Osobitné daňové bremeno zaťažujúce obmedzené odvetvie – a to kamenivo – neobsahuje prvky štátnej pomoci v prospech všetkých ostatných odvetví, ktoré nepodliehajú dani. Tieto iné odvetvia nepodliehali dani, keďže ich predmet buď nebol kamenivom (čierne uhlie, hnedé uhlie, íl, kaolín, ball clay, kryštalická bridlica a ílovitá bridlica; rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, bod 129), alebo nebol používaný ako kamenivo (vápenec určený na výrobu cementu a piesok určený na výrobu skla) (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 90 až 92 a bod 128 prvá veta). V zrušenom rozsudku, už citovanom v bode 1 vyššie, Súd prvého stupňa správne odmietol toto tvrdenie žalobkyne a rozhodol, že v zásade prislúcha členskému štátu, aby určil tovary alebo služby, ktoré sa rozhodne zdaniť, bez toho, aby z toho vyplývala štátna pomoc v prospech iných odvetví, ktoré majú porovnateľný vplyv na životné prostredie (body 114 až 116, 128 a 129 rozsudku Súdu prvého stupňa, už citovaného v bode 1 vyššie).

33

Napriek tomu Súd prvého stupňa pridal aspekt, ktorý nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ktorého sa Komisia v priebehu konania nedovolávala z dôvodu rozporu s ustálenou judikatúrou (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 84, 85 a 87), a to cieľ ochrany životného prostredia (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 115 a 128). Súd prvého stupňa totiž vyložil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nesprávne v tom zmysle, že sa obmedzuje na environmentálne dane, hoci toto odôvodnenie sa uplatňuje na akúkoľvek daň bez ohľadu na jej cieľ. Súdny dvor správne konštatoval toto pochybenie (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 86 a 87). Aby ho Všeobecný súd napravil, musí cieľ ochrany životného prostredia eliminovať z tejto časti svojho odôvodnenia, aby prišiel k záveru, že osobitné daňové bremeno zaťažujúce obmedzené odvetvie nemá prvky štátnej pomoci v prospech všetkých ostatných odvetví, ktoré nepodliehajú dani, a nepredstavuje štátnu pomoc v prospech iných materiálov než kamenivo a kamenivo určené na použitie vylúčené z pôsobnosti AGL. Komisia v tejto súvislosti spresňuje, že odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, výslovne odmieta rôzne odvolacie dôvody žalobkyne, pokiaľ ide o skutočnosť, že niektoré kamenivo podlieha dani a niektoré materiály odlišné od kameniva alebo nepoužívané ako kamenivo nepodliehajú dani.

34

Komisia uvádza, že bod 88 odvolacieho rozsudku, už citovaného v bode 8 vyššie, potvrdzuje toto posúdenie, pričom poznamenáva, že doplnenie cieľa ochrany životného prostredia do zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie, je v zjavnom rozpore s vylúčením iných odvetví poškodzujúcich životné prostredie, ako je odvetvie ťažby uhlia, a dovoláva sa iných cieľov na odôvodnenie oslobodenia týchto iných odvetví od dane, teda aj vôle zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť. Súdny dvor v tejto súvislosti správne konštatoval, že takýto rozpor nemôže byť odstránený dovolávaním sa dôvodov vychádzajúcich z povahy alebo zo všeobecnej štruktúry systému tým skôr, že „to, čo rozhoduje, nie je cieľ, ale účinky“ (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 84, 85 a 87).

35

Pokiaľ ide o rozlíšenie medzi prejednávaným prípadom a prípadom, ktorého sa týkal rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (C-143/99, Zb. s. I-8365, ďalej len „rozsudok Adria-Wien Pipeline“), ktoré uskutočnil Súd prvého stupňa v bodoch 120 a 121 zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie, Komisia pripomína, že Súdny dvor konštatoval, že článok 87 ods. 1 ES definuje štátne zásahy v závislosti od ich účinkov, a teda nezávisle od použitých techník (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, bod 89). Pokiaľ ide o účinky, Komisia pripomína, že AGL je špecifickou daňou, ktorá zaťažuje vymedzené odvetvie, a to odvetvie kameniva (bod 32 napadnutého rozhodnutia). Táto charakteristika osobitného daňového zaťaženia, ktoré zaťažuje obmedzené odvetvie, odôvodňuje záver, že táto daň sama osebe – bez ohľadu na svoj cieľ – nie je štátnou pomocou v prospech iných materiálov než kameniva alebo kameniva nepoužívaného ako také (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 90 až 92). Podľa Komisie táto charakteristika predstavuje navyše „neutrálny referenčný bod“, „systém“ alebo „normu“ – ktorá „sa sama osebe netýka prvkov štátnej pomoci a nie je zavedená vzhľadom na cieľ dane, alebo vychádzajúc z neho, alebo… vzhľadom na povahu alebo všeobecnú štruktúru systému“ – umožňujúce určiť, či iné oslobodenia od dane sú alebo nie sú v súlade s povahou alebo so všeobecnou štruktúrou systému. Keďže v situácii, ktorej sa týkal rozsudok Adria-Wien Pipeline, už citovaný, takéto obmedzené odvetvie ako „referenčný bod“ neexistovalo a predmetné opatrenie vyvoláva účinky vo veľkej časti celkovej ekonomiky, odôvodňovalo to odlišný prístup.

36

Komisia vyzýva Všeobecný súd, aby pri rešpektovaní požadovaného štandardu súdneho preskúmania opätovne preskúmal po prvé identifikáciu odvetvia kameniva (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 75, 90, 91, 110, 138 a 139, a odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 96 až 101). V prejednávanej veci Komisia založila svoju analýzu na pôsobnosti dane, tak ako je určená Spojeným kráľovstvom. Iné materiály než kamenivo, ako je čierne uhlie, hnedé uhlie, íl, kaolín, ball clay, kryštalická a ílovitá bridlica a kamenivo, ktoré sa ako také nepoužíva, najmä vápenec určený na výrobu cementu a piesok určený na výrobu skla, nepodliehajú dani, pretože nepatria do odvetvia kameniva. Nebolo by teda presné tvrdiť, ako to robí žalobkyňa, že všetky dotknuté materiály sú kamenivom. Odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie (bod 130), takisto potvrdzuje, že niektoré materiály nepodliehajú dani, pretože nie sú kamenivom. Po druhé sa toto opätovné preskúmanie musí týkať podliehania dani v prípade kameniva s vysokými technickými špecifikáciami, ako je červený štrk pre cyklistické trasy, na pokrytie ciest a železničné násypy, z dôvodu, že nie sú kamenivom, nezávisle od skutočnosti, či za tieto materiály existuje alebo neexistuje náhrada (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 85, 90 až 92, 135 a 136, a odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 125, 126, 130 a 131). Po tretie Všeobecný súd musí opätovne preskúmať skutočnosť, že „sekundárny“ pieskovec a piesok podliehajú dani z dôvodu, že sa používajú ako kamenivo, nezávisle od toho, či sú alebo nie sú kvalifikované ako „vedľajšie“ produkty niektorých kameňolomov (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 86, 90 až 92 a 137, a odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 146 až 151). Po štvrté sa toto opätovné preskúmanie musí týkať skutočnosti, že dani nepodliehajú iné produkty odlišné od kameniva a sutiny, ako je kryštalická bridlica, ílovitá bridlica, íl, kaolín, ball clay, čierne uhlie a hnedé uhlie, aj keď sú použité ako kamenivo z dôvodu, že podnecovanie používania náhrad čistého kameniva patrí do povahy alebo všeobecnej štruktúry systému (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 83, 94 až 98 a 130 až 132, a odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 152 až 154 a 160 až 162). Nakoniec, pokiaľ ide o oslobodenie pri vývoze, Komisia vyzýva Všeobecný súd, aby preskúmal, či je toto oslobodenie podložené dôvodmi uvedenými v bodoch 22 a 33 napadnutého rozhodnutia.

37

Spojené kráľovstvo napáda najmä tvrdenie žalobkyne, že základné pojmy AGL neboli nikdy jasne definované a podľa okolností sa im dáva odlišný obsah.

38

Výraz „primárne kamenivo“ prevádzkovatelia kameňolomov najčastejšie používajú na označenie primárneho alebo základného kameniva, ktoré sa tam vyrába. Títo prevádzkovatelia často vyrábajú škálu rozličného kameniva, ktoré sa odlišuje podľa fyzických vlastností, technických špecifikácií a vhodnosti vzhľadom na určité druhy použitia. Vysoko špecifické kamenivo teda môže byť použité na výrobu asfaltu alebo betónu, zatiaľ čo menej špecifické kamenivo môže vyhovovať na použitie v navážkach alebo násypoch. Primárne kamenivo sa všeobecne považuje za kamenivo s najvyššou hodnotou, keďže je predmetom významného dopytu a má dostatočnú výťažnosť, ktorá ho robí vhodným pre širokú škálu použitia. Ekonomická návratnosť ťažby závisí vo významnej miere od geológie miesta a do určitej miery od obtiažnosti, s akou je možné dopraviť na miesto materiál požadovaný na prepracovanie suroviny a maximalizovať jeho žiadané vlastnosti.

39

Naopak výraz „sekundárne kamenivo“ prevádzkovatelia kameňolomov najčastejšie používajú na označenie kameniva, ktoré predstavuje vedľajšie produkty výroby primárneho kameniva, ktorá často zahŕňa fyzické prepracovanie, ako je drvenie, preosievanie, brúsenie a mletie. V každom štádiu tohto prepracovania kamenivo, ktoré je jeho výsledkom, už nemá takú výťažnosť ako primárne kamenivo, a teda sa od neho oddelí. Sekundárne kamenivo môže byť predmetom dodatočného spracovania vo viacerých štádiách s cieľom dosiahnuť vlastný maximálny potenciál ako kamenivo. Týmto spôsobom sa vyrába škála výrobkov s rôznou výťažnosťou a čoraz obmedzenejšou kvalitou alebo hodnotou, až kým neostane iba veľmi jemné kamenivo, teda „jemné častice“, ktorých použitie je obmedzené a dopyt po nich je nízky. Napriek tomu nejde o vedľajšie produkty alebo odpad. Naopak, väčšina sekundárneho kameniva má mimoriadne vysokú hodnotu a kvalitu a je vyhľadávaná, takže vo väčšine prípadov môžu byť ako odpad kvalifikované iba „jemné častice“. Preto výťažnosť sekundárneho kameniva, obmedzenejšia než výťažnosť primárneho kameniva, predstavuje základný aspekt umožňujúci rozlíšiť tieto dva druhy kameniva. Pojem „sekundárne kamenivo“ sa niekedy používa aj na označenie vedľajších produktov určitých ťažobných a výrobných postupov, ktorých cieľom nie je výroba kameniva, avšak ktoré nevyhnutne vedú k výrobe takých materiálov, ako sú zvyšky banskej ťažby, ťažby kaolínu, výroby bridlice, popol z elektrární a škvara z vysokých pecí. Tieto postupy musia byť odlíšené od ťažby kameniva.

40

Spojené kráľovstvo poznamenáva, že chce obmedziť likvidáciu takýchto produktov ako odpadu, a teda sa snaží podnietiť ich využívanie ako riešenie na vhodné nahrádzanie ťažby kameniva ako takého. Hoci AGL tieto materiály nedefinuje ako „sekundárne kamenivo“, toto označenie sa v dotknutých odvetviach bežne používa. Terminológia používaná v odvetví prevádzky kameňolomov však môže uviesť do omylu, keďže materiály podliehajúce dani a nepodliehajúce dani sú často označované mylne ako primárne alebo sekundárne kamenivo, hoci kategória kameniva podliehajúceho dani zahŕňa tak primárne, ako aj sekundárne kamenivo. Okrem toho pojem „čisté kamenivo“ odkazuje na primárne aj sekundárne kamenivo, ktoré predtým nebolo použité, pretože bolo nedávno vyťažené. Recyklované kamenivo teda nie je čistým kamenivom.

41

Spojené kráľovstvo spochybňuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia ani Spojené kráľovstvo nepreukázali koherentnú environmentálnu logiku AGL alebo opomenuli preukázať, že jeho povaha a všeobecná štruktúra môžu odôvodňovať jeho pôsobnosť. Je nesporné, že ťažba kameniva má početné negatívne účinky na životné prostredie, vrátane obťažovania hlukom, prachom, vizuálneho obťažovania, škôd spôsobených na biodiverzite a vzhľade krajiny. AGL smeruje k včleneniu environmentálnych nákladov do ceny kameniva, aby tak bola obmedzená ťažba čistého kameniva, podporilo sa jeho efektívne využívanie, používanie iných recyklovaných materiálov, ako aj používanie materiálov, ktoré by inak boli zlikvidované ako odpad. Hoci AGL sa vyberá priamo od výrobcov kameniva, daňové bremeno v konečnom dôsledku znášajú koneční používatelia kameniva, keďže títo výrobcovia prenášajú daňové náklady na svojich zákazníkov prostredníctvom stanovenia svojich cien. V tomto zmysle je AGL nepriamou daňou, ktorá zaťažuje konečných spotrebiteľov čistého kameniva.

42

Spojené kráľovstvo popiera existenciu inkoherencií vo všeobecnej štruktúre AGL, ktoré sú dôvodom selektívnych výhod v prospech niektorých odvetví alebo výrobkov nepodliehajúcich dani. Všeobecný súd nemusí podrobne preskúmavať tvrdenia žalobkyne, pokiaľ ide o povahu, logiku a pôsobnosť AGL, pretože Súdny dvor ich z veľkej časti odmietol vzhľadom na výlučnú právomoc posúdenia Súdom prvého stupňa (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 94 až 101). Okrem toho povaha a logika AGL, ako aj zásady ochrany životného prostredia, ktoré ho odôvodňujú, sú jednoduché, koherentné a odôvodnené. Skutočnosť, že niektoré materiály, ako je kaolín, ball clay, bridlica a iný minerálny a priemyselný odpad, nepodliehajú dani, vyplýva z povahy a zo všeobecnej štruktúry AGL, čo má za dôsledok, že toto oslobodenie sa vymyká z uplatnenia článku 87 ods. 1 ES.

43

Pokiaľ ide o oslobodenie kryštalickej bridlice, ílovitej bridlice a kaolínu od dane, Spojené kráľovstvo tvrdí, že pri procese výroby bridlice a kaolínu vzniká množstvo výrobkov odvodených od kameniva. Okrem toho niektoré sektory trhu s kamenivom takéto odvodené výrobky s úspechom používali na nahrádzanie iného čistého kameniva, ktoré podlieha AGL. Postupy ťažby kaolínu, bridlice, uhlia a iných materiálov totiž nemajú za cieľ výrobu kameniva, ale nevyhnutne vedú k výrobe materiálov vhodných na takéto použitie. Hoci takéto postupy ťažby vytvárajú do určitej miery odpad a sú škodlivé pre životné prostredie, neexistuje žiadny efektívnejší prostriedok na výrobu materiálov, ako je bridlica a kaolín. Vzhľadom na cieľ AGL, ktorým je ochrana životného prostredia, treba v čo najväčšej miere uprednostňovať používanie výrobkov odvodených od takýchto postupov ako kameniva pred používaním iného čistého kameniva, najmä ak by jedinou inou možnosťou bolo likvidovať tieto vedľajšie materiály ako odpad. Značný objem materiálov odvodených od týchto postupov sa totiž v súčasnosti predáva ako kamenivo nepodliehajúce AGL, hoci pred zavedením dane bola väčšina týchto materiálov likvidovaná ako odpad. Pokiaľ ide o oslobodenie materiálov určených na iné použitie než kamenivo, ako je kremičitý piesok na výrobu skla, od dane, je uplatniteľné, ak sú kumulatívne splnené dve hlavné podmienky, a to na jednej strane skutočnosť, že neexistuje žiadny vhodný náhradný materiál, a na druhej strane skutočnosť, že materiál nie je použitý ako kamenivo.

44

Podľa Spojeného kráľovstva v podstate tvrdenia žalobkyne o súlade alebo nesúlade AGL so zásadou znečisťovateľ platí, o dopade ťažby rôznych materiálov na životné prostredie, o definovaní „odvetvia kameniva“ zo strany Komisie a o údajnej skutočnej logike, ktorá je podkladom oslobodení od dane týkajúcich sa určitých materiálov, konkrétne o ochrane medzinárodnej konkurencieschopnosti, odmietol Súdny dvor (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 99 až 101, 128 až 132, 149, 150, 161 a 162), a teda ich treba odmietnuť. V každom prípade boli tieto tvrdenia zjavne mylné vzhľadom na povahu a logiku AGL, tak ako sú uvedené vyššie (rozsudok Súdu prvého stupňa, už citovaný v bode 1 vyššie, body 129, 133, 134, 138 a 153). Okrem toho si žalobkyňa mýli používanie pojmov „primárne kamenivo“, „sekundárne kamenivo“ a „čisté kamenivo“ a prikladá im význam, ktorý nevychádza z právnej definície stanovenej v zákone.

45

Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa Komisii v podstate vytýka nesprávne pochopenie pojmu pomoc, najmä kritérií výhody a jej selektívnej povahy v zmysle článku 87 ods. 1 ES, a nesprávne uplatnenie tohto pojmu.

46

Pokiaľ ide o kritérium výhody, ustálená judikatúra uznala, že pojem pomoc je širší ako pojem subvencia, pretože neobsahuje len pozitívne plnenia, ako napríklad subvencie samotné, ale aj opatrenia, ktoré rozličnými spôsobmi znižujú zaťaženia, ktoré obvykle podnik znáša, a tak síce nepredstavujú subvencie v úzkom zmysle slova, ale sa im svojou povahou a účinkom rovnajú (pozri rozsudky Súdneho dvora z 8. mája 2003, Italie a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 35; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 131, a z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 29 a tam citovanú judikatúru). Pokiaľ ide o daňovú oblasť, Súdny dvor spresnil, že opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré stavia príjemcov do výhodnejšej finančnej situácie, ako je situácia iných daňových subjektov, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Rovnako môže štátnu pomoc predstavovať opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná zníženie dane alebo odklad platby riadne splatnej dane (pozri v tomto zmysle rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., už citovaný, bod 132).

47

Pokiaľ ide o kritérium selektívnosti výhody, treba skúmať, či je v rámci daného právneho režimu vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES oproti iným podnikom, ktoré by sa vzhľadom na cieľ sledovaný predmetným opatrením nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok Adria-Wien Pipeline, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 41; pozri tiež rozsudky Súdneho dvora z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40; z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 119; zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 54, a z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i., C-428/06 až C-434/06, Zb. s. I-6747, bod 46).

48

Túto podmienku selektívnosti však nespĺňa opatrenie, ktoré je napriek tomu, že predstavuje zvýhodnenie pre svojho príjemcu, odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, do ktorého patrí (pozri v tomto zmysle rozsudky Adria-Wien Pipeline, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 42, a Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 52). Súdny dvor spresnil, že dotknutý členský štát môže preukázať, že toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo z hlavných zásad jeho daňového systému a že v tomto ohľade je potrebné rozlišovať na jednej strane medzi cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný daňový režim a nie sú mu vlastné, a na druhej strane mechanizmami vlastnými samotnému daňovému systému, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu týchto cieľov (rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 81). V dôsledku toho sa oslobodenia od daní vyplývajúce z cieľa, ktorý nie je vlastný daňovému systému, do ktorého spadajú, nemôžu vyhnúť požiadavkám vyplývajúcim z článku 87 ods. 1 ES.

49

Na to, aby bolo možné posúdiť selektívnosť výhody udelenej sporným opatrením, má v prípadoch daňových opatrení mimoriadnu dôležitosť určenie referenčného rámca, pretože samotnú existenciu určitého zvýhodnenia možno preukázať len vo vzťahu k takzvanému bežnému zdaneniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 56, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia, T-308/00, Zb. s. II-1933, bod 81). Kvalifikácia vnútroštátneho daňového opatrenia ako „selektívneho“ predpokladá po prvé identifikáciu a predbežné preskúmanie spoločného alebo „obvyklého“ daňového režimu uplatniteľného v dotknutom členskom štáte. Práve v porovnaní s týmto spoločným alebo „obvyklým“ daňovým režimom treba po druhé posúdiť a stanoviť prípadnú selektívnu povahu výhody poskytnutej dotknutým daňovým opatrením tým, že preukáže, že toto opatrenie sa odchyľuje od uvedeného spoločného systému, pretože zavádza rozlišovanie medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný daňovým systémom dotknutého členského štátu nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

50

Preto je v prvom rade potrebné identifikovať kritériá určujúce „obvyklé“ zdanenie stanovené AGL.

51

V prejednávanej veci účastníci konania uznávajú, že referenčný rámec, podľa ktorého sa má určiť obvyklé zdanenie a existencia prípadných selektívnych výhod, tvorí AGL ako taká, ktorá zaviedla špecifický daňový režim uplatniteľný v Spojenom kráľovstve na odvetvie kameniva.

52

V rozpore s tým, čo uvádza Komisia (pozri body 31 až 33 vyššie), aj za predpokladu, že by tento režim bolo možné opísať ako „osobitné daňové bremeno obmedzené na vymedzené hospodárske odvetvie“, sa uvedený režim iba z tohto dôvodu nevymyká zo zákazu stanoveného v článku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Heiser, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 42), keďže tento režim tým, že môže vytvárať rozlišovanie v rámci toho istého odvetvia, môže spĺňať kritériá výhody a selektívnosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 47 vyššie. Okrem toho v súlade s právnou povahou pojmu pomoc, ktorý sa musí vykladať na základe objektívnych skutočností (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, bod 111), cieľ sledovaný štátnymi zásahmi, ako je v prejednávanej veci ochrana životného prostredia alebo povaha ekologickej dane špecifického alebo odvetvového daňového režimu, nestačí na to, aby tieto zásahy neboli kvalifikované ako pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, bod 84); takéto opatrenie musí byť posudzované v závislosti od jeho účinkov, neprihliadajúc na jeho dôvody alebo ciele (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 85 až 88). Preto pojem pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES vyžaduje preskúmanie, či špecifický alebo odvetvový daňový režim vytvára rozlišovanie, ktorého účinkom je uprednostňovanie „určitých podnikateľov alebo výroby určitých druhov tovarov“ v rámci odvetvia, ktorého sa tento režim týka, čo predpokladá určiť najprv „obvyklé“ zdanenie, z ktorého vychádza (pozri bod 49 vyššie).

53

Ako vyplýva najmä z písomných pripomienok Spojeného kráľovstva (pozri body 37 až 43 vyššie) a odpovedí účastníkov konania na ústne otázky Všeobecného súdu na pojednávaní, zásadou „obvyklého“ zdanenia, z ktorej vychádza AGL, je obchodné využitie materiálu, ktorý ako „kamenivo“ podlieha dani [článok 16 ods. 1 a 2 a článok 17 ods. 1 Finance Act 2001 (finančný zákon na rok 2001, ďalej len „zákon“] v Spojenom kráľovstve, bez toho, aby zákon stanovil presnú definíciu pojmu „kamenivo“ alebo všeobecné kritériá zdanenia spresňujúce tento pojem, najmä v závislosti od fyzikálno-chemických vlastností, zloženia, veľkosti alebo komerčnej hodnoty predmetných materiálov.

54

V tejto súvislosti treba spresniť, že označenia kameniva „čisté“, „primárne“ alebo „sekundárne“, opakovane použité v napadnutom rozhodnutí, ako aj účastníkmi počas konania, nie sú rozhodujúce, keďže znenie ustanovení AGL takéto rozlíšenie nevykonáva. Ako to Spojené kráľovstvo uznalo na pojednávaní, na jednej strane sa obvyklý daňový režim AGL nedefinuje vzhľadom na generický pojem kamenivo; na druhej strane zákon z pôsobnosti AGL vylučuje kamenivo pochádzajúce z niektorých materiálov (článok 17 zákona) nezávisle od jeho fyzického stavu alebo určitých ťažobných alebo výrobných postupov („exempt processes“ podľa článku 18 zákona) alebo iba z toho dôvodu, že je určené na vývoz (článok 16 ods. 2 zákona). AGL tak obsahuje zoznam kameniva pochádzajúceho z materiálov alebo ťažobných alebo výrobných postupov, ktoré sú oslobodené od dane, bez ohľadu na to, že prípadne patria k jednej z uvádzaných kategórií kameniva (článok 17 ods. 2 až 4 a článok 18 ods. 1 až 3 zákona).

55

Z toho vyplýva, že zásada obvyklého zdanenia, ktorá je základom AGL, vychádza iba z pojmu obchodné využitie materiálu, ktorý ako „kamenivo“ podlieha dani, v Spojenom kráľovstve.

56

V napadnutom rozhodnutí Komisia zjavne opomenula zohľadniť túto zásadu obvyklého zdanenia pri určení prípadnej selektívnej povahy výhod, ktoré vytvára AGL. Opis pôsobnosti AGL, ktorý sa uvádza najmä v druhej a tretej vete bodu 29 napadnutého rozhodnutia, nezodpovedá tejto definícii obvyklého zdanenia. Podľa znenia týchto viet sa daň v podstate vyberá iba z „čistého“ kameniva a nie „z kameniva získaného ako vedľajší produkt alebo odpad z iných postupov (sekundárne kamenivo) ani z recyklovaného kameniva“. AGL napriek tomu nestanovuje takéto všeobecné daňové pravidlo, ktoré by rozlišovalo v závislosti od týchto rozličných kategórií kameniva („čisté“, „sekundárne“ a „recyklované“).

57

Toto konštatovanie nie je spochybnené bodom 144 odvolacieho rozsudku, už citovaného v bode 8 vyššie, ktorý sa netýka určenia zásady obvyklého zdanenia, ktorá je podkladom AGL, a už vôbec nekonštatuje, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na správnom definovaní tejto zásady. Súdny dvor sa tu obmedzil na konštatovanie, že Súd prvého stupňa nesprávne vykladal bod 29 napadnutého rozhodnutia ako bod uvádzajúci, že pojem „primárne kamenivo“ označuje predovšetkým kamenivo podliehajúce AGL a výraz „sekundárne kamenivo“ odkazuje výlučne na „kamenivo oslobodené od dane vymenované v zákone“ (zrušený rozsudok, už citovaný v bode 1 vyššie, bod 112). Za predpokladu, že by v tomto kontexte bolo použitie pojmov „primárne“ a/alebo „sekundárne“ primerané, zásada obvyklého zdanenia, ktorá je podkladom AGL, ako bolo pripomenuté v bode 55 vyššie, vôbec nevylučuje, aby „sekundárne“ kamenivo predstavovalo tiež „čisté“ kamenivo alebo aby v zásade podliehalo AGL, práve z dôvodu, že spĺňa funkciu „kameniva“. Preto v rozpore s tým, čo kategoricky uvádza bod 29 napadnutého rozhodnutia, samotná skutočnosť, že pojem „sekundárne kamenivo“ sa považuje za označujúci „kamenivo získané ako vedľajší produkt alebo odpad z iných postupov“, nemá nevyhnutne za účinok, že uvedené kamenivo je oslobodené od dane. Rovnako je to v prípade „recyklovaných“ materiálov, ak predstavujú „kamenivo“ v zmysle AGL (pozri bod 55 vyššie).

58

Toto posúdenie potvrdzujú pripomienky, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo, uvedené v bodoch 37 až 40 vyššie, a ktoré, ako to uznala aj Komisia v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania pred Všeobecným súdom, zodpovedajú posúdeniu uvedenému v bode 19 predkladacej správy k AGL, v ktorom, rovnako ako v zákone, sa tiež neuvádzajú pojmy „primárne“ a/alebo „sekundárne“ kamenivo. Z týchto pripomienok v podstate vyplýva na jednej strane, že terminológia použitá v napadnutom rozhodnutí na označenie rozličných kategórií kameniva nezodpovedá terminológii, ktorú uvádza AGL, ale skôr terminológii používanej v odvetví prevádzkovania kameňolomov, a na druhej strane, že existuje značné prekrývanie sa medzi pojmom „sekundárne“ kamenivo – ako opakom pojmu „primárne“ kamenivo – a pojmom „čisté“ kamenivo. Podľa Spojeného kráľovstva pojem„čisté“ kamenivo zahŕňa tak „primárne“ kamenivo, ako aj „sekundárne“ kamenivo, hoci „recyklované“ kamenivo nie je „čistým“ kamenivom. Dôvod tohto prekrývania sa je ten, že pojem „sekundárne“ kamenivo často označuje kamenivo, ktoré je vedľajším výrobkom alebo vedľajším produktom výroby „primárneho“ kameniva, teda prvotnej ťažby niektorých materiálov z podložia na účely získania kameniva v zmysle AGL. Hlavný rozdiel medzi „primárnym“ kamenivom a „sekundárnym“ kamenivom spočíva v ich zložení, ktoré určuje ich špecifické priemyselné použitie. Preto tak „primárne“ kamenivo, ako aj „sekundárne“ kamenivo môžu predstavovať „čisté“ kamenivo, pokiaľ boli predmetom nedávnej ťažby a neboli predtým použité (ako kamenivo). Na pojednávaní relevantnosť povahy tohto spresnenia, ktoré uviedlo Spojené kráľovstvo, uznali aj ostatní účastníci konania.

59

Z toho vyplýva, že v rozpore s tým, čo uvádza bod 29 napadnutého rozhodnutia, AGL nestanovuje všeobecné oslobodenie „sekundárneho“ kameniva, ktoré by bolo uplatniteľné na všetky materiály, na ktoré sa vzťahuje pojem „kamenivo“, ale obmedzuje sa na spájanie kvalifikácie ako kameniva oslobodeného od dane buď s konkrétnymi materiálmi, identifikovanými menovite zákonom, alebo s osobitným ťažobným alebo výrobným postupom niektorého z týchto materiálov či s vyvážaným kamenivom.

60

V dôsledku toho, ako to uvádza žalobkyňa (zrušený rozsudok, už citovaný v bode 1 vyššie, bod 79), obmedzujúc sa na nesprávny opis pôsobnosti AGL v bode 29 napadnutého rozhodnutia, Komisia vychádzala z nesprávneho pochopenia zásady obvyklého zdanenia, ktorá je podkladom zákona, čo mohlo spôsobiť nezákonnosť jej posúdenia oslobodení od dane vzhľadom na pojem pomoc, a najmä jej prípadnej selektívnej povahy v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 47 až 49 vyššie.

61

Treba preto preskúmať, či a v akom rozsahu táto chyba Komisie v prejednávanom prípade nesprávne ovplyvnila jej posúdenie iných kritérií upravujúcich selektívnosť výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti treba posúdiť, či bola Komisia oprávnená vylúčiť existenciu výhod pochádzajúcich z daňových rozdielov, ktoré vytvára AGL, z jediného dôvodu, že „pôsobnosť AGL“ je odôvodnená jej logikou a všeobecnou štruktúrou (pozri body 29, 34 a 43 napadnutého rozhodnutia).

62

Treba pripomenúť, že na posúdenie selektívnej povahy výhod vytváraných daňovým režimom treba skúmať, či opatrenia založené na tomto režime môžu zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov“ oproti iným podnikom, ktoré by sa vzhľadom na cieľ sledovaný predmetným opatrením nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok Adria-Wien Pipeline, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 41).

63

Ako to účastníci konania jednomyseľne uznali na pojednávaní, AGL vychádza z hlavného cieľa ochrany životného prostredia, hoci tento cieľ z jej znenia priamo nevyplýva.

64

Tento cieľ spočíva najmä v podpore využívania kameniva, ktoré predstavuje vedľajší produkt alebo odpad z niektorých ťažobných alebo výrobných postupov (kamenivo nazývané tiež „sekundárne“), alebo recyklovaného kameniva v odvetví stavebníctva, aby sa tak znížilo používanie kameniva vyťaženého v kameňolomoch (kamenivo nazývané tiež „primárne“), ktoré je neobnoviteľným prírodným zdrojom, a v obmedzení vplyvov na životné prostredie, ktoré sú spojené s týmto ťažobným postupom (ďalej len „cieľ zmeny dopytu“ alebo „environmentálny cieľ AGL“). V tejto súvislosti sa žalobkyňa obmedzuje na to, že v podstate uvádza, že vzhľadom na inkoherentnosť pôsobnosti zákona tento cieľ nemožno systematicky dosiahnuť a že AGL zvýhodňuje kamenivo pochádzajúce z určitých materiálov oproti kamenivu z iných materiálov, ktoré sa však vzhľadom na ten istý cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Treba spresniť, že rovnako ako zásada obvyklého zdanenia upravujúca AGL, opísaná v bodoch 53 až 55 vyššie, táto všeobecná definícia environmentálneho cieľa AGL – ktorá takto výslovne v samotnom znení zákona nie je formulovaná – nerozlišuje medzi rozličnými kategóriami materiálov, z ktorých by mohli byť vytvárané takéto druhy kameniva.

65

Treba pritom konštatovať, že odôvodnenie uvádzané v napadnutom rozhodnutí vychádza z tejto definície environmentálneho cieľa AGL (pozri body 5, 29, 31, 32 a 35 uvedeného rozhodnutia; pozri tiež odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 150 a 161).

66

V prejednávanej veci navyše netreba riešiť otázku, či sa AGL tiež riadi zásadou znečisťovateľ platí, ktorá nevyplýva zo znenia relevantných ustanovení AGL ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, body 128 až 131). Táto zásada predpokladá, že daň by sa uplatňovala v zásade na akúkoľvek činnosť ťažby minerálov s cieľom internalizovať vzniknuté environmentálne náklady. Žalobkyňa na pojednávaní uznala, že to tak nie je. V každom prípade, ak by takýto dodatočný účel predpokladal, že daň má zaťažovať akýkoľvek minerál vyťažený z podložia bez ohľadu na to, či sa zamýšľa obchodne využiť ako kamenivo, hrozilo by spochybnenie nielen zásady obvyklého zdanenia, ktorá je opísaná v bodoch 53 až 55 vyššie, ale aj narušenie koherentného a účinného vykonania cieľa zmeny dopytu.

67

Treba teda overiť, či AGL stanovuje priaznivejšie daňové zaobchádzanie pre určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovarov oproti iným podnikom a výrobe iných druhov tovarov (ďalej len „daňové rozdiely“), ktoré sa vzhľadom na environmentálny cieľ AGL konštatovaný v bodoch 63 a 64 vyššie nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

68

V rozpore s tým, čo uvádza Komisia v nadväznosti na vrátenie veci na konanie pred Všeobecným súdom (pozri body 30 až 33 vyššie), v rámci posúdenia porovnateľnosti predmetných situácií nemôže ani Komisia, ani Všeobecný súd ignorovať tento environmentálny cieľ AGL (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, bod 87; rozsudok Adria-Wien Pipeline, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 41, a bod 49 vyššie), pretože okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie, ako aj ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu, ktorý vytvára predmetný rozdiel, ako aj na zásady a ciele oblasti, do ktorej predmetný akt patrí (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 26, a z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, C-176/09, Zb. s. I-3727, bod 32).

69

V rámci svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza najmä to, že vzhľadom na environmentálny cieľ AGL sú dôsledkom vylúčenia viacerých materiálov z jeho pôsobnosti neodôvodnené daňové rozdiely na ujmu niektorých iných materiálov (zrušený rozsudok, už citovaný v bode 1 vyššie, body 81 až 86).

70

Treba teda skúmať, či z dokladov v spise vyplýva, že vzhľadom na environmentálny cieľ AGL sa tieto od dane oslobodené materiály nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, ako je situácia iných materiálov, ktoré podliehajú dani.

71

Pokiaľ ide konkrétne o kamenivo íl, kryštalickú bridlicu, kaolín, ball clay a ílovitú bridlicu, ktoré sú oslobodené od dane podľa článku 17 odsekov 3 a 4 a článku 18 ods. 3 AGL, treba konštatovať, že žalobkyňa správne uvádza, že bez ohľadu na ich kvalifikáciu v obchodnej praxi, a to ako „čisté“, „primárne“ alebo „sekundárne“ kamenivo, uvedené kamenivo v zásade spĺňa kritérium obvyklého zdanenia podľa AGL, keďže predstavuje „kamenivo“ v zmysle zákona. Toto zásadné tvrdenie nebolo spochybnené Komisiou ani Spojeným kráľovstvom, ktoré sa obmedzili na uvedenie tvrdení, že tieto materiály sa obvykle nevyužívajú na účely použitia ako kamenivo.

72

Keďže sa však toto kamenivo používa a obchodne ako také využíva, napríklad pri stavbe budov alebo ciest, nachádza sa v situácii, ktorá je porovnateľná, ak nie zhodná, so situáciou iného náhradného kameniva, ktoré je zdaňované. Komisii ani Spojenému kráľovstvu sa v tejto súvislosti nepodarilo spochybniť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého v takom prípade existuje aspoň potenciálna konkurencia alebo nahraditeľnosť medzi týmto rozličným kamenivom na účely jeho použitia alebo obchodného využitia. Treba teda zamietnuť tvrdenie Komisie a Spojeného kráľovstva, podľa ktorého sú materiály, ako je kryštalická bridlica, ball clay, kaolín a ílovitá bridlica vylúčené z pôsobnosti AGL z dôvodu, že nepatria do „odvetvia kameniva“, že sa „všeobecne“ alebo „tradične“ ako také nepoužívajú ani neťažia na tento účel, alebo že nemajú „významný konkurenčný vzťah so zdaňovaným odvetvím“ (pozri body 32 a 36 vyššie); zahrnutie uvedených materiálov do pôsobnosti dane podľa uplatniteľného pravidla obvyklého zdanenia (pozri bod 55 vyššie) závisí iba od ich skutočného a preukázaného použitia ako kameniva. Navyše Komisia a Spojené kráľovstvo nepopierali tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého na území tohto členského štátu existuje viacero kameňolomov, ktoré vyrábajú (primárne) kamenivo – ílovitú bridlicu a kryštalickú bridlicu.

73

Okrem toho je nesporné, že ťažba materiálov nepodliehajúcich dani, najmä bridlice a ílu, poškodzuje životné prostredie aspoň tak, ak nie viac, ako ťažba iných materiálov podliehajúcich dani, ktorá tiež môže vytvárať trosky, odpad alebo iné vedľajšie produkty, ktoré možno používať ako kamenivo (pozri bod 41 vyššie). Účastníci konania teda zdôraznili veľmi neefektívnu povahu ťažby bridlice, ball clay a kaolínu, ako aj existenciu významných skladových zásob trosiek a odpadu uvedených materiálov, ktoré poškodzujú krajinu, a teda mimoriadne škodlivý dopad predmetného ťažobného postupu na životné prostredie, čo je dôvod, pre ktorý zákonodarca Spojeného kráľovstva oslobodil tieto materiály od dane s cieľom podporiť ich používanie alebo recyklovanie ako kameniva (pozri bod 43 vyššie). Preto sa kamenivo z týchto rôznych materiálov a priori nachádza v situácii, ktorá je vzhľadom na environmentálny cieľ AGL prinajmenšom porovnateľná.

74

V tejto súvislosti treba spresniť, že Komisii a Spojenému kráľovstvu sa nepodarilo dostatočne preukázať, že je to práve mimoriadna škodlivosť ťažby materiálov nepodliehajúcich dani pre životné prostredie, čo odlišuje ich situáciu od situácie zdaňovaných materiálov, keďže ani dôvody napadnutého rozhodnutia, ani list Spojeného kráľovstva z 19. februára 2002 pripojený k písomnej odpovedi Komisie z 2. decembra 2005 na písomné otázky Súdu prvého stupňa, ani odpovede týchto účastníkov konania na ústne otázky položené Všeobecným súdom na pojednávaní neposkytujú v tejto súvislosti postačujúce vysvetlenie.

75

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že oslobodenie určitých materiálov, ako je kryštalická bridlica, ball clay, kaolín a ílovitá bridlica, od dane z kameniva a podriadenie kameniva z iných materiálov dani, hoci so zreteľom na environmentálny cieľ AGL sa tieto odlišné kamenivá nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o ich použitie ako „kameniva“, predstavuje daňový rozdiel, ktorý môže vytvárať selektívne výhody v zmysle judikatúry uvedenej v bode 47 vyššie.

76

Dokonca aj keby sa pripustila relevantnosť rozlíšenia medzi „primárnym“ a „sekundárnym“ kamenivom, ktoré napriek tomu zo znenia zákona nevyplýva (pozri bod 54 vyššie), výrobcovia kameniva podliehajúceho dani, ktoré možno nahradiť kamenivom z materiálov oslobodených od dane, sú znevýhodnení dvakrát. Nielenže zdaňované kamenivo podlieha AGL, ale navyše prinajmenšom v miere vyššej než materiály oslobodené od dane znáša ekonomické dôsledky účinku preorientovania dopytu na „sekundárne“ kamenivo oslobodené od dane, ktoré je spôsobené zdanením iba kameniva podliehajúceho dani.

77

Tvrdenia uvádzané Komisiou a Spojeným kráľovstvom nemôžu vyvrátiť toto posúdenie.

78

Naopak, v reakcii na presnú otázku Všeobecného súd položenú na pojednávaní sa Komisia a Spojené kráľovstvo nevyjadrili k tomu, či oslobodenie kameniva ílu, kryštalickej bridlice, kaolínu, ball clay a ílovitej bridlice v stavebnom odvetví nevyhnutne vytvára zvýšený dopyt po tomto kamenive, resp. ekonomický podnet na vyššiu ťažbu („primárneho“) kameniva z týchto materiálov nepodliehajúcich dani. Takéto preorientovanie sa dopytu na („primárne“) kamenivo z materiálov oslobodených od dane posilňuje nerovnomerné ekonomické účinky, ktoré daňový rozdiel sám osebe vytvára na obchodné využitie nahraditeľného kameniva podliehajúceho dani. Okrem toho ohrozuje environmentálny cieľ AGL, ktorý spočíva práve v odradení od ťažby a v zefektívnení ťažby („primárneho“) kameniva z určitých materiálov, najmä materiálov oslobodených od dane, a zabezpečení likvidácie skladových zásob trosiek a odpadu z uvedených materiálov.

79

Treba teda prijať záver, že všeobecné oslobodenie kameniva ílu, kryštalickej bridlice, kaolínu, ball clay a ílovitej bridlice je príčinou daňového rozdielu na ujmu nahraditeľného kameniva pochádzajúceho z iných materiálov podliehajúcich AGL. V tejto súvislosti Spojené kráľovstvo navyše na pojednávaní uznalo, že existovali rozdiely v zaobchádzaní vo vzťahu k AGL, a zároveň potvrdilo, že tieto rozdiely mohli byť odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou zavedeného systému zdanenia.

80

Okrem toho toto posúdenie nie je spochybnené ani skutočnosťou, že v bodoch 158 až 163 odvolacieho rozsudku, už citovaného v bode 8 vyššie, Súdny dvor nekritizoval bod 130 zrušeného rozsudku, už citovaného v bode 1 vyššie. V týchto bodoch totiž Súdny dvor odpovedal na veľmi úzko špecifikovaný odvolací dôvod žalobkyne, vychádzajúci z nezákonného nahradenia odôvodnenia, údajne vykonaného Súdom prvého stupňa, ktoré sa týkalo zdôvodnenia oslobodenia určitých materiálov, ako je ílovitá bridlica a menej kvalitná bridlica, íl a odpad z kaolínu a ball clay, od dane, aj keď sa po vyťažení vzhľadom na sledované environmentálne ciele používajú ako kamenivo. Súdny dvor sa v tomto kontexte obmedzil na konštatovanie, že záver Súdu prvého stupňa, podľa ktorého boli tieto materiály „doposiaľ málo používané ako kamenivo z dôvodu vysokých nákladov na ich prepravu“, nebol ovplyvnený nesprávnym právnym posúdením, pretože „motivácia na použitie čistých materiálov doteraz málo používaných ako kamenivo [je] v súlade s cieľom spočívajúcim v racionalizácii použitia uvedených materiálov“, a preto „motivácia na použitie uvedených materiálov nenarúša ani povahu, ani environmentálnu všeobecnú štruktúru AGL“ (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, bod 161; pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi k tomuto rozsudku, Zb. s. I-10521, body 120 až 122). Súdny dvor sa však v tomto kontexte nevyslovil k otázke, či zmena dopytu v prospech kameniva z týchto materiálov oslobodených od dane môže predstavovať daňový rozdiel na ujmu kameniva pochádzajúceho z materiálov podliehajúcich dani.

81

Za týchto okolností treba hlavnú argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej je AGL príčinou daňového rozdielu medzi jednak materiálmi oslobodenými od dane a jednak nahraditeľným kamenivom pochádzajúcim z materiálov, ktoré podliehajú dani, prijať bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k iným žalobným dôvodom, ktoré žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla.

82

Napriek tomu tento daňový rozdiel vytvára selektívne výhody v prospech určitých podnikateľov alebo výroby určitých druhov tovarov len pod podmienkou, že nemôže byť odôvodnený povahou a štruktúrou systému zavedeného prostredníctvom AGL (pozri bod 48 vyššie).

83

Treba teda preskúmať, či Komisia dôvodne prijala záver, že konštatované daňové výhody v prospech niektorých výrobcov alebo niektorých materiálov boli odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou AGL, ktorá v prejednávanom prípade predstavuje jediný referenčný rámec (pozri body 5, 29, 31 a 32 napadnutého rozhodnutia; pozri tiež bod 51 vyššie).

84

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely tohto posúdenia je potrebné rozlišovať na jednej strane medzi cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný daňový režim a nie sú mu vlastné, a na druhej strane mechanizmami vlastnými samotnému daňovému systému, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu týchto cieľov, keďže tieto ciele a mechanizmy predmetného daňového systému ako základné alebo hlavné zásady môžu takéto odôvodnenie podopierať, čo prislúcha preukázať členskému štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, body 80 a 81).

85

Ako bolo vysvetlené vyššie v bodoch 63 a 64, environmentálny cieľ AGL smeruje najmä k podpore zmeny dopytu v stavebnom odvetví od kameniva nazývaného „primárne“ ku kamenivu nazývanému „sekundárne“, čo sú vedľajšie produkty alebo odpad z iných výrobných postupov, ako aj k „recyklovanému“ kamenivu bez toho, aby táto všeobecná definícia rozlišovala medzi rozličnými materiálmi, z ktorých takéto kamenivo môže pochádzať. Rozhodujúce kritériá „obvyklej“ povahy stanovenej AGL (pozri body 53 a 54 vyššie) a tento cieľ predstavujú základné alebo hlavné zásady zákona, so zreteľom na ktoré treba posudzovať prípadné odôvodnenie daňového rozdielu.

86

Vzhľadom na dôkazy predložené žalobkyňou Komisia a Spojené kráľovstvo nepreukázali, že daňový rozdiel, spojený s oslobodením kameniva ílu, kryštalickej bridlice, kaolínu, ball clay a ílovitej bridlice, je odôvodnený zásadou „obvyklého“ zdanenia, z ktorej vychádza AGL, alebo environmentálnym cieľom AGL.

87

Na jednej strane sa tento daňový rozdiel zjavne odkláňa od logiky obvyklého zdanenia AGL, pretože kamenivo z materiálov oslobodených od dane predstavuje, aspoň potenciálne, „kamenivo“, ktoré je predmetom obchodného využitia v zmysle zákona.

88

Na druhej strane môže tento daňový rozdiel poškodzovať environmentálny cieľ AGL z dvoch dôvodov.

89

Po prvé, kým neexistuje dôkaz o opaku, ktorý k dnešnému dňu nepredložili ani Komisia, ani Spojené kráľovstvo, oslobodenie kameniva ílu, kryštalickej bridlice, kaolínu, ball clay a ílovitej bridlice od dane vytvára hrozbu, že v stavebnom odvetví vznikne väčší dopyt skôr po „primárnych“ kamenivách tohto typu než po „sekundárnych“ kamenivách – čiže vedľajších produktoch alebo odpade z niektorých výrobných postupov, vrátane tých, ktoré pochádzajú z iných nahraditeľných materiálov, ktoré však podliehajú dani –, a teda že sa zintenzívni ťažba uvedeného „primárneho“ kameniva, čo by bolo v rozpore s environmentálnym cieľom AGL, ktorý smeruje k podpore používania iba tohto „sekundárneho“ kameniva a k tomu, aby sa predišlo jeho hromadeniu na skládkach a skladovaniu (pozri bod 78 vyššie). V tejto súvislosti okrem všeobecného tvrdenia, podľa ktorého tieto materiály „tradične“ alebo „všeobecne“ nepredstavujú kamenivo, Komisia a Spojené kráľovstvo neboli schopné spochybniť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého na území tohto členského štátu existuje viacero kameňolomov, ktoré produkujú („primárne“) kamenivo ílovitú bridlicu a kryštalickú bridlicu, ktoré takým spôsobom môžu mať prospech z tohto oslobodenia spôsobom opísaným vyššie.

90

Po druhé v tomto opatrení nie je zabezpečená ani účinná a koherentná zmena tohto dopytu k používaniu „sekundárneho“ kameniva všetkých kategórií materiálov, a to vedľajších produktov a odpadu z určitých výrobných postupov alebo „recyklovaného“ kameniva, aby sa tak predišlo hromadeniu tohto „sekundárneho“ kameniva na skládkach a podporila sa efektívnejšia ťažba všetkého „primárneho“ kameniva, nielen kameniva pochádzajúceho z určitých materiálov oslobodených od dane. Takýto výsledok by bol úplne nezlučiteľný s environmentálnym cieľom AGL, ako sa ho dovoláva Spojené kráľovstvo. Okrem toho za týchto okolností by potenciálne priaznivý účinok na životné prostredie spočívajúci v počiatočnom vyčerpaní existujúcich skladových zásob „sekundárneho“ kameniva ílu, kryštalickej bridlice, kaolínu, ball clay a ílovitej bridlice vzhľadom na ten istý cieľ nebol dostačujúci na to, aby odôvodňoval konštatovaný daňový rozdiel, pretože z dôvodu neexistencie časového obmedzenia by tento účinok – s výnimkou dôkazu o opaku, ktorý v prejednávanej veci Spojené kráľovstvo nepredložilo –, vytváral hrozbu analogických problémov so skladovaním odpadu z kameniva, ktorý by pochádzal z iných materiálov podliehajúcich dani, po ktorých by bol odklonený dopyt, čo by tiež odporovalo environmentálnemu cieľu AGL.

91

Preto vzhľadom na súhrn úvah uvedených vyššie, ktoré naznačujú existenciu selektívnych výhod v zmysle článku 87 ods. 1 ES, Komisia nemala v bodoch 34 a 43 napadnutého rozhodnutia dospieť k záveru, že „výhody, ktoré môžu vzniknúť pre určité podniky vymedzením pôsobnosti AGL, sú odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou daňového režimu“ sporného vo veci.

92

Komisia tak v prejednávanej veci nesprávne vyložila pojem pomoc podľa článku 87 ods. 1 ES, takže treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka existencie daňového rozdielu, ktorý vytvára AGL, a absencie odôvodnenia v tejto súvislosti povahou a štruktúrou predmetného daňového systému.

93

Nakoniec Všeobecný súd považuje za potrebné posúdiť žalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho výkladu pojmu pomoc, pokiaľ ide o posúdenie oslobodenia vývozu kameniva od dane zo strany Komisie, týkajúceho sa jedného aspektu napadnutého rozhodnutia, ktorý nebol dotknutý žalobným dôvodom, ktorému sa vyhovelo v predchádzajúcom bode.

94

Ako vyplýva z článku 16 ods. 2 zákona, územná pôsobnosť AGL sa obmedzuje na Spojené kráľovstvo s tým dôsledkom, že akýkoľvek predaj kameniva mimo tohto územia, teda akákoľvek ekonomická operácia spojená s jeho vývozom, je oslobodená od dane [pozri tiež článok 13 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky k zákonu]. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobkyňa vyzvala Všeobecný súd, aby odmietol odôvodnenie uvedené v bode 33 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého orgány Spojeného kráľovstva nemôžu kontrolovať vývoz kameniva, čo vytvára nebezpečenstvo nerovnakého zaobchádzania s vyvážaným kamenivom (pozri bod 29 vyššie).

95

Na účel určenia, či oslobodenie vývozov od dane spôsobuje selektívnu výhodu v prospech určitých podnikateľov alebo výroby určitých druhov tovarov, treba v prvom rade v súlade so zásadou uvedenou v bode 47 vyššie posúdiť, či sa vyvezené kamenivo a kamenivo predávané na území Spojeného kráľovstva nachádzajú v porovnateľnej či dokonca zhodnej situácii.

96

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor v rámci svojho skúmania uvedeného v bodoch 174 až 178 odvolacieho rozsudku, už citovaného v bode 8 vyššie, prijal záver o existencii nesprávneho právneho posúdenia Súdu prvého stupňa pri uplatnení článku 253 ES, pokiaľ ide o výklad rozsahu odôvodnenia uvedeného v bode 33 napadnutého rozhodnutia (zrušený rozsudok, už citovaný v bode 1 vyššie, bod 150). Súdny dvor najmä spresnil, že toto odôvodnenie „odkazuje na nerovnosť zaobchádzania, ktorá by v prípade neoslobodenia vyvážaného kameniva od dane vyplývala zo skutočnosti, že kamenivo, ktoré sa predáva v Spojenom kráľovstve, je oslobodené od dane, pokiaľ sa používa na určité účely, kým kamenivo používané na tie isté účely v štáte dovozu by podliehalo AGL, pretože orgány [Spojeného kráľovstva] nemajú prostriedky na kontrolu použitia kameniva mimo územia tohto členského štátu“ (odvolací rozsudok, už citovaný v bode 8 vyššie, bod 176).

97

Ako to Komisia uviedla v bode 33 napadnutého rozhodnutia vzhľadom na cieľ AGL, ktorej účelom je zdaňovať iba materiály používané ako kamenivo, treba konštatovať, že materiály predávané v Spojenom kráľovstve a materiály vyvážané do cudziny sa skutočne nachádzajú v rozličnej situácii z dôvodu, že po vývoze v zásade už orgány Spojeného kráľovstva nemôžu overiť uplatnenie rozhodujúceho kritéria zdanenia, a to obchodné využitie vo funkcii kameniva. Tieto orgány nemôžu alebo len s veľkými ťažkosťami môžu určiť, či vyvezený materiál možno použiť a využiť ako kamenivo, či sa tak skutočne stane alebo či bude používaný na iné účely, čo tiež závisí od špecifikácií v právnych predpisoch uplatniteľných v cieľových krajinách. V tejto súvislosti nemožno vyhovieť tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého by pre orgány Spojeného kráľovstva bolo mimoriadne jednoduché identifikovať fyzikálno-chemické vlastnosti materiálov určených na vývoz, aby tak určili, či sú vhodné alebo nevhodné na použitie v postupoch umožňujúcich využívať oslobodenie od dane podľa AGL. Dokonca za predpokladu, že by to tak bolo, ako bolo uvedené v bodoch 53 a 54 vyššie, kvalifikácia „kameniva“ alebo materiálu oslobodeného od dane nezávisí presne od jeho vlastností, ale najmä od vyňatia určitých materiálov, menovite identifikovaných alebo pochádzajúcich z určitých výrobných postupov, z pôsobnosti AGL, a to z prípadu na prípad. Okrem toho skutočnosť, že vyvážané materiály a materiály predávané v Spojenom kráľovstve sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii, je potvrdená vzhľadom na environmentálny cieľ AGL (pozri bod 63 vyššie), keďže v prípade vývozu zákonodarca a orgány Spojeného kráľovstva nemôžu prostredníctvom odstupňovaného zdanenia preorientovať dopyt po kamenive v súlade s týmto cieľom.

98

Nakoniec tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého 90 % vyvezeného, a teda od dane oslobodeného kameniva pochádza z kameňolomu na granit nachádzajúceho sa v Glensande v Škótsku, a preto nemôže byť používané v postupoch oslobodených od dane v Spojenom kráľovstve, nebolo preukázané. Napriek tomu, aj keby to bolo považované za preukázané, toto tvrdenie nepostačuje na spochybnenie úvah uvedených v bode 97 vyššie. Ak by aj tieto materiály v prípade ich obchodného využitia vo forme kameniva v Spojenom kráľovstve podliehali dani, toto tvrdenie nemôže dokazovať, že orgány Spojeného kráľovstva sú schopné overiť, že v cieľovej krajine sa vyvezené materiály nachádzajú v právnej a skutkovej situácii, v ktorej by podliehali AGL, ak by boli predmetom rovnakého použitia v Spojenom kráľovstve.

99

Preto pri neexistencii podobnosti predmetných situácií žalobkyňa nepreukázala, že oslobodenie vývozu vytvára daňové rozdiely, ktoré môžu predstavovať selektívne výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Nie je teda potrebné skúmať, či toto oslobodenie od dane môže podporovať využívanie „primárneho“ kameniva a tým vyvolávať dôsledky odporujúce environmentálnemu cieľu AGL, ktorý môže byť odôvodnený jej povahou a štruktúrou.

100

Preto vzhľadom na vyššie uvedené úvahy žalobkyňa nepreukázala, že sa bod 33 napadnutého rozhodnutia vyznačuje vadou, pokiaľ ide na jednej strane o absenciu možnosti orgánov Spojeného kráľovstva kontrolovať „použitie kameniva mimo jeho územia“ a na strane druhej o potrebu „predísť nerovnosti zaobchádzania s vývozmi kameniva“.

101

V dôsledku toho musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý. To však nespochybňuje nezákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia, tak ako vyplýva z jeho bodu 43, podľa ktorého Komisia nevzniesla námietky voči AGL v celom rozsahu z dôvodu, že jej „pôsobnosť je odôvodnená logikou a povahou daňového režimu“ sporného vo veci.

102

Vzhľadom na chyby, ktorých sa dopustila Komisia v uplatnení pojmu pomoc, ktoré sú konštatované v bodoch 51 až 92 vyššie, teda treba zrušiť napadnuté rozhodnutie s výhradou časti týkajúcej sa výnimky pre Severné Írsko, ktorá nie je predmetom tohto konania, pre porušenie článku 87 ods. 1 ES, bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k druhému, tretiemu a štvrtému žalobnému dôvodu.

103

Vo svojom odvolacom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr. Všeobecnému súdu teda prislúcha rozhodnúť v tomto rozsudku o všetkých trovách konania súvisiacich s konaniami na rôznych stupňoch v súlade s článkom 121 rokovacieho poriadku.

104

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom v súlade s návrhom žalobkyne.

105

Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Spojené kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli v konaní pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

 Okolnosti predchádzajúce sporu

 Súdne konania a návrhy účastníkov konania

 Právny stav

1. Úvodné pripomienky

2. O prvom dôvode založenom na porušení článku 87 ods. 1 ES

 Zhrnutie pripomienok účastníkov konania po vrátení veci

 O podmienkach uplatnenia článku 87 ods. 1 ES

 O kritériách upravujúcich selektívnu povahu výhody

 O „obvyklom“ zdanení stanovenom AGL

 O existencii daňových rozdielov, ktoré vytvára AGL

– O kritériách upravujúcich porovnateľnosť predmetných situácií

– O porovnateľnosti situácie kameniva ílu, kryštalickej bridlice, kaolínu, ball clay a ílovitej bridlice so situáciou iného kameniva

– O daňových rozdieloch medzi porovnateľnými situáciami

 O odôvodnení povahou alebo všeobecnou štruktúrou AGL

 O oslobodení vývozu kameniva od dane

 O trovách