Vec C-110/02

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Rade Európskej únie

„Pomoc portugalskej vlády chovateľom ošípaných – Pomoc, ktorej účelom je poskytnutie náhrady za skoršiu pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Rozhodnutie Rady vyhlasujúce takúto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom – Protiprávnosť – Článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES“

Abstrakt rozsudku

Pomoc poskytnutá štátmi – Právomoc Rady schváliť pomoc ako výnimku s prihliadnutím na výnimočné okolnosti – Podmienky poskytnutia – Žiadosť predmetného členského štátu Rade pred zásahom rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom a prijatie rozhodnutia v lehote troch mesiacov – Obmedzenie – Zmarenie skoršieho rozhodnutia Komisie

(Články 87 ES, 88 ES a 89 ES)

Zmluva ES, zriadiac v článku 88 ES stále skúmanie a kontrolu pomoci Komisiou, predpokladá, že zistenie prípadnej nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom vyplýva, pod kontrolou Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora, z príslušného konania, za ktorého uplatnenie je táto zodpovedná. Články 87 ES a 88 ES vyhradzujú Komisii ústrednú úlohu pri uznaní prípadnej nezlučiteľnosti pomoci

Zo samotného znenia článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyplýva, že toto ustanovenie upravuje výnimočné a osobitné prípady. Podľa uvedeného ustanovenia Rada, konajúc jednohlasne, môže „na žiadosť členského štátu“ rozhodnúť, že pomoc, ktorú tento štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom „ako výnimka z ustanovení článku 87 alebo nariadení uvedených v článku 89“, za predpokladu, že „výnimočné okolnosti“ odôvodňujú takéto rozhodnutie.

Právomoc udelená Rade v článku 88 ods. 2 treťom pododseku ES má tiež zjavne povahu výnimky, keďže treba pripustiť, že zo znenia ustanovení uvedených v článku 88 ods. 2 treťom a štvrtom pododseku, podľa ktorých podanie žiadosti Rade členským štátom jednak pozastavuje konanie pred Komisiou na dobu troch mesiacov, jednak, v prípade že Rada v tejto lehote nerozhodne, rozhodne Komisia, vyplýva, že po uplynutí uvedenej lehoty Rada nie je oprávnená rozhodnúť o predmetnej pomoci podľa tretieho pododseku. Prijatie rozhodnutí, ktorých výrokové časti by si mohli odporovať, je týmto vylúčené.

Následne, pokiaľ Rade nebola predmetným členským štátom podaná žiadosť podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES predtým, než Komisia vyhlásila predmetnú pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom a ukončila tým konanie uvedené v prvom pododseku článku 88 ods. 2, Rada už nie je oprávnená vykonávať výnimočnú právomoc, ktorá je jej zverená tretím pododsekom s cieľom vyhlásiť takúto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Rada nemôže zmariť účinnosť takéhoto rozhodnutia tým, že na základe uvedeného ustanovenia vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom pomoc, ktorej účelom je kompenzovať príjemcom nedovolenú pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za nezlučiteľnú so spoločným trhom a ktorú sú povinní vrátiť podľa predmetného rozhodnutia

(pozri body 29 – 33, 45)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (plenárne zasadnutie)

z 29. júna 2004 (*)

„Pomoc portugalskej vlády chovateľom ošípaných – Pomoc, ktorej účelom je poskytnutie náhrady za skoršiu pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Rozhodnutie Rady vyhlasujúce takúto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom – Protiprávnosť – Článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES“

Vo veci C-110/02,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Santaolalla Gadea, D. Triantafyllou a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J. Carbery a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú

Portugalská republika, v zastúpení: L. Fernandes a I. Palma, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu,

a

Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a F. Million, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci,

ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povoľujúce portugalskej vláde poskytnúť pomoc chovateľom ošípaných, ktorí boli príjemcami pomoci v rokoch 1994 a 1998 (Ú. v. ES L 43, s. 18),

SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, C. Gulmann, J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia: A. La Pergola, R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a K. Lenaerts (spravodajkyňa),

generálny advokát: F. G. Jacobs,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na správu sudkyne-spravodajkyne,

po vypočutí návrhu generálneho advokáta na pojednávaní 11. decembra 2003,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 25. marca 2002 sa Komisia Európskych spoločenstiev podľa článku 230 ES domáha zrušenia rozhodnutia Rady č. 2002/114/ES z 21. januára 2002 udeľujúce portugalskej vláde právomoc poskytnúť pomoc portugalským chovateľom ošípaných, ktorí boli príjemcami pomoci poskytnutej v rokoch 1994 a 1998 (Ú. v. ES L 43, 2002, s. 18, ďalej „napadnuté rozhodnutie“).

2        Uzneseniami predsedu Súdneho dvora zo 16. a z 19. septembra 2002 boli Portugalská republika a Francúzska republika pribraté do konania ako vedľajší účastníci na strane Rady, Rade však bolo umožnené predložiť pripomienky iba na prípadnej ústnej časti konania.

 Právny rámec

3        Článok 88 ods. 2 a 3 ES ustanovujú:

„2.      Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.

Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 226 a 227, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 87 alebo nariadení uvedených v článku 89 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3.      Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.“

 Napadnuté rozhodnutie a jeho právny rámec

4        Prijatím decreto-lei č. 146/94 z 24. mája 1994 (Diário de República I, series A, No 120 z 24. mája 1994, (ďalej „vládne nariadenie z roku 1994“) zaviedla Portugalská republika systém podpôr, ktorým sa zriadila jednak úverová linka pre oddlženie podnikov v odvetví intenzívnej živočíšnej výroby a tiež pomoc pre ekonomické ozdravenie chovu ošípaných. Tento systém pomoci nebol Komisii oznámený.

5        Konajúc na základe článku 88 ods. 2 prvého pododseku ES prijala Komisia rozhodnutie č. 2000/200/EC z 25. novembra 1999 o režime pomoci zavedeným Portugalskom pre oddlženie podnikov v odvetví intenzívnej živočíšnej výroby a pre ekonomické ozdravenie chovu ošípaných (Ú. v. ES L 66, 2000, s. 20). Podľa článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia je úverová linka pre oddlženie podnikov intenzívnej živočíšnej výroby vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom v prípade, ak ekvivalent tejto pomoci spolu s investičnou pomocou presahuje 35 % pomoci v znevýhodnených oblastiach. Článok 1 ods. 2 vyhlasoval úverovú linku na ekonomické ozdravenie chovu ošípaných za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Na základe článku 3 bolo nariadené vrátenie pomoci nezákonne vyplatenej príjemcom pomoci spolu s úrokmi.

6        Prijatím decreto-lei č. 4/99 zo 4. januára 1999 (Diário de Republica I, series A, No 2 zo 4. januára 1999, ďalej len („vládne nariadenie z roku 1999“), portugalská vláda ďalej zaviedla jednoročné moratórium na splácanie určitých úverov poskytnutých v sektore chovu ošípaných podnikom vykonávajúcim výrobu, výkrm a konečné spracovanie v uzavretom cykle a zaviedla tiež krátkodobé financovanie pre takéto podniky za výhodných podmienok. Hoci tieto opatrenia boli oznámené Komisii, zavedené boli skôr, ako sa k nim Komisia vyjadrila.

7        Vyššie špecifikované formy pomoci boli vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom a rozhodnutím Komisie č. 2001/86/ES zo 4. októbra 2000 o systéme pomoci zavedenom Portugalskom v odvetví chovu ošípaných bolo nariadené ich vrátenie (Ú. v. ES L 29, 2001, s. 49).

8        Dňa 23. novembra 2001 vyzvala Portugalská republika Radu Európskej únie, aby podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES bolo prijaté „rozhodnutie dovoľujúce jej poskytnúť pomoc portugalským chovateľom ošípaných, ktorí musia vrátiť pomoc poskytnutú v rokoch 1994 a 1998 a vyhlasujúce túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom“.

9        Rada vyhovela tejto požiadavke a prijala napadnuté rozhodnutie, ktorého článok 1 znie:

„Mimoriadna pomoc portugalskej vlády pre sektor chovu ošípaných predstavujúca poskytnutie pomoci tým príjemcom, ktorých sa týkalo rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1999 a zo 4. októbra 2000, do výšky 16,3 milióna eur, t. j. rovnajúcej sa sume, ktorú musia títo príjemcovia vrátiť podľa predmetného rozhodnutia, sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom.“ [neoficiálny preklad]

10      Po uvedení konkrétnych okolností a podmienok portugalského odvetvia chovu ošípaných, ktoré viedli portugalskú vládu k prijatiu vládnych nariadení z rokov 1994 a 1999, bolo v bode 9 odôvodnenia tiež uvedené, že pomoc zavedená týmito vládnymi nariadeniami, „[...] ako to dokazuje vývoj obchodu, nemala významný dopad na vývoj obchodu v rámci Spoločenstva a, následne, nespôsobuje narušenie hospodárskej súťaže.“ [neoficiálny preklad]

11      Podľa znenia bodov 12 až 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia:

„(12) Vo svojich rozhodnutiach z 25. novembra 1999 a zo 4. októbra 2000 Komisia rozhodla, že predmetná pomoc nebola zlučiteľná so spoločným trhom. Na základe týchto rozhodnutí portugalské orgány začali konať vo veci vrátenia poskytnutej pomoci.

(13)      Vrátenie poskytnutej pomoci ohrozuje ekonomickú životaschopnosť značného množstva príjemcov a môže mať v určitých regiónoch veľmi negatívny sociálny dopad, keďže 50 % stád ošípaných je sústredených na menej ako 5 % územia.

(14)      Existujú teda výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú, aby bola táto pomoc, výnimočne a v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre nápravu vzniknutej nerovnováhy, považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom za podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.“ [neoficiálny preklad]

 O žalobe

12      Komisia na podporu svojej žaloby uviedla päť žalobných dôvodov založených na nepríslušnosti Rady, prekročení právomoci a porušení konania, porušení Zmluvy o ES a rôznych všeobecných princípov, zjavnom omyle v posúdení a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

 O prvom žalobnom dôvode

 Tvrdenia účastníkov konania

13      V prvom žalobnom dôvode Komisia uvádza, že Rada nemala právomoc prijať napadnuté rozhodnutie. Odôvodnenie sa vyvíja v tomto smere v dvoch etapách.

14      Po prvé, Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie malo identické dôsledky, ako tie, ktorých odvolanie alebo zrušenie spôsobovali rozhodnutia 2000/200 a 2001/86, ktorými vyhlásila za nezlučiteľnú so spoločným trhom pomoc poskytnutú nariadeniami vlády v rokoch 1994 a 1999 a nariadila jej vrátenie.

15      Povolením vyplatenia pomoci portugalským chovateľom ošípaných v sume zodpovedajúcej sume, ktorú sú títo povinní vrátiť podľa uvedených rozhodnutí Komisie, napadnuté rozhodnutie eliminuje účinky skorších rozhodnutí. V skutočnosti by zabránilo účinnému zrušeniu pomoci vyhlásenej Komisiou za nezlučiteľnú so spoločným trhom a tiež navráteniu do pôvodného stavu, ako to požaduje článok 88 ods. 2 prvý pododsek ES s cieľom ochrany trhu pred narušovaním hospodárskej súťaže.

16      Podľa Komisie, napadnuté rozhodnutie v podstate povoľuje pôvodnú pomoc, ktorá bola Komisiou vyhlásená za nezlučiteľnú.

17      Po druhé, Komisia tvrdí, že zo znenia článku 88 ods. 2 ES vyplýva, že Zmluva zamýšľala zveriť Komisii monopol v úlohe kontroly a správy štátnej pomoci. Toto vysvetľuje tým, že iba inštitúcia úplne nezávislá od členských štátov môže skúmať pomoc nimi poskytovanú s požadovanou objektívnosťou a nestrannosťou na účely zaistenia, že hospodárska súťaž nebude narušovaná v rozpore so spoločným záujmom.

18      K právomoci Rady zverenej podľa článku 88 ods. 2 ES Komisia uviedla, že táto právomoc má povahu výnimky z právneho poriadku Spoločenstva. Toto vyplýva zo znenia tretieho pododseku predmetného ustanovenia, ktoré sa týka „výnimočných okolností,“ ako aj štvrtého pododseku, ktorý určuje lehotu, počas ktorej žiadosť členského štátu pozastavuje konanie začaté pred Komisiou, a uplynutím ktorej Komisia znovu nadobúda právomoc „rozhodnúť“, t. j. posúdiť predmetnú pomoc s konečnou platnosťou. Udelenie takejto právomoci Rade, ktorá má pred Komisiou prednosť len po obmedzenú dobu, by nemalo význam, keby rozhodnutie Rady mohlo kedykoľvek prevážiť nad rozhodnutím Komisie.

19      Z toho podľa Komisie vyplýva, že Rada nemá právomoc pre prijatie rozhodnutí podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, pokiaľ rozhodnutím Komisie bola pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom. V tomto smere Rada nemá právomoc zmariť účinky rozhodnutia povolením pomoci určenej na kompenzáciu príjemcom pomoci už vyhlásenej za nezlučiteľnú, ku vráteniu ktorej ich zaväzuje toto rozhodnutie.

20      Rada uvádza, v prvom rade, že odôvodnenie Komisie spočíva výlučne na predpoklade, že napadnuté rozhodnutie má zrušiť alebo odvolať rozhodnutia 2000/200 a 2001/86. Napadnuté rozhodnutie však nespochybňuje povinnosť vrátenia vyplývajúcu z týchto rozhodnutí, ale naopak v rámci ich plného výkonu a s prihliadnutím na hospodárske a sociálne následky spôsobené ich vykonaním sa Rada rozhodla udeliť novú pomoc, ktorej poskytnutie navrhla Portugalská republika.

21      Kvalifikovanie novej pomoci v podstate závisí od formálnych a objektívnych úvah. Pomoc poskytnutá podľa napadnutého rozhodnutia by predstavovala novú pomoc vyplývajúcu z iného vnútroštátneho predpisu než vládnych nariadení z rokov 1994 a 1999, zodpovedajúca iným podmienkam jej poskytnutia a vyplácania ako pomoc poskytovaná podľa predmetných vládnych nariadení.

22      Podľa Rady, skutočnosť, že pomoc povolená napadnutým rozhodnutím predstavuje novú pomoc, vyplýva tiež z vymedzenia „novej pomoci“ uvedeného v článku 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1), ktoré túto pomoc definuje ako „všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci, všetky systémy pomoci a každú individuálnu pomoc doposiaľ neexistujúcu, ako aj všetky zmeny už existujúcej pomoci“. [neoficiálny preklad] V skutočnosti, použitie pojmu „existujúca“ predpokladá, že predmetná pomoc už bola schválená, čo nie je presný prípad pomoci, ktorej sa napadnuté rozhodnutie týka.

23      Navyše, článok 11 ods. 2 tretí pododsek nariadenia č. 659/1999, ktorý predpokladá možnosť poverenia členského štátu, aby spojil vrátenie nedovolene vyplatenej pomoci s vyplatením pomoci určenej na záchranu predmetného podniku, rovnako potvrdzuje možnosť prijať rozdielne rozhodnutia týkajúce sa štátnej pomoci poskytovanej následne tým istým príjemcom. Z ustálenej judikatúry Spoločenstva tiež vyplýva, že je výslovne prípustné, aby Komisia mohla podmieniť vyplatenie novej pomoci vyhlásenej za zlučiteľnú so spoločným trhom vrátením skoršej pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. septembra 1995 TWD/Komisia, T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265 a rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549).

24      Nakoniec, Rada tvrdí, že ani rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ani žiadny iný predpis nezakladá zákaz poskytnúť príjemcovi takejto pomoci inú pomoc v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Princíp individuálneho posudzovania každej pomoci musí byť rešpektovaný za každých okolností (rozsudok z 23. novembra 2000, Wirtschaftvereinigung Stahl a i./Komisia, C-441/97 P, Zb. s. I-10293, bod 55). Pokiaľ by napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté, pomoc, ktorá bola povolená a oznámená Komisii Portugalskou republikou, by mala byť Komisiou posudzovaná, čo malo viesť k rozhodnutiu tohto orgánu.

25      Po druhé, pokiaľ ide o význam článku 88 ods. 2 ES, ktorý upravuje v štvrtom pododseku trojmesačnú lehotu, táto je podľa názoru Rady stanovená iba na účely prerušenia konania. Vyplývalo by z toho, že Rada si ponecháva plnú slobodu povoľovania pomoci bez ohľadu na uplynutie tejto lehoty.

26      Čo sa týka možného konfliktu medzi skorším rozhodnutím Komisie konštatujúcim nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a neskorším rozhodnutím Rady povoľujúcim túto pomoc, Rada uviedla, že princíp, ktorý treba aplikovať pri existencii nezlučiteľných predpisov a pri absencii hierarchie medzi nimi, je ten, že neskorší predpis ruší predpis skorší.

27      Portugalská republika sa v podstate stotožňuje s analýzou Rady. Pomoc schválená napadnutým rozhodnutím bola novou pomocou, odlišnou od tej zavedenou vládnymi nariadeniami z rokov 1994 a 1999, ktorá z tohto dôvodu bola oznámená Komisii. Spomenutý členský štát dodáva, že článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES udeľuje Rade právomoc rozhodnúť nielen o pomoci, „ktorú štát zamýšľa poskytnúť“, ale aj o pomoci, ktorá „je poskytovaná“, čo potvrdzuje, že Rada je oprávnená povoliť poskytnutie pomoci aj napriek tomu, že Komisia už o pomoci rozhodla. Z odseku 3 predmetného ustanovenia vyplýva, že akékoľvek schválenie alebo „poskytnutie“ pomoci si vyžaduje predbežné posúdenie tejto pomoci Komisiou, takže pomoc bude poskytnutá iba vtedy, ak je v tomto smere vydané priaznivé rozhodnutie Komisie.

 Posúdenie Súdnym dvorom

28      Na účely rozhodnutia o prvom žalobnom dôvode uvádzanom Komisiou na podporu svojej žaloby je potrebné najprv určiť, či, ako uvádza Komisia, článok 88 ods. 2 ES má byť interpretovaný v tom zmysle, že pokiaľ Komisia prijme rozhodnutie konštatujúce nezlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, Rada už nie je oprávnená rozhodovať podľa tretieho pododseku tohto ustanovenia o tom, že uvedená pomoc musí byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom.

29      V tomto smere treba pripomenúť, že Zmluva, zriadiac v článku 88 ES stále skúmanie a kontrolu pomoci Komisiou, predpokladá, že zistenie prípadnej nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom vyplýva, pod kontrolou Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora, z príslušného konania, za ktorého uplatnenie je zodpovedná Komisia. Články 87 ES a 88 ES vyhradzujú Komisii ústrednú úlohu pri uznaní prípadnej nezlučiteľnosti pomoci (pozri najmä rozsudok z 21.°novembra 1991 Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires et Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, body 9 a 14).

30      Ďalej treba uviesť, že zo samotného znenia článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyplýva, že toto ustanovenie upravuje výnimočné a osobitné prípady (rozsudok z 12. októbra 1978, Komisia/Belgicko, 156/77, Zb. s. 1881, bod 16). Podľa uvedeného ustanovenia Rada, konajúc jednohlasne, môže „na žiadosť členského štátu“ rozhodnúť, že pomoc, ktorú tento štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom „ako výnimka z ustanovení článku 87 alebo nariadení uvedených v článku 89“, za predpokladu, že „výnimočné okolnosti“ odôvodňujú takéto rozhodnutie.

31      Z toho vyplýva, že právomoc udelená Rade v článku 88 ods. 2 treťom pododseku ES má zjavne, ako to dôvodne tvrdí Komisia, povahu výnimky.

32      V takomto kontexte treba pripustiť, že zo znenia ustanovení uvedených v článku 88 ods. 2 treťom a štvrtom pododseku, podľa ktorých podanie žiadosti Rade členským štátom jednak pozastavuje konanie pred Komisiou na dobu troch mesiacov, jednak, v prípade že Rada v tejto lehote nerozhodne, rozhodne Komisia, vyplýva, že po uplynutí uvedenej lehoty Rada nie je oprávnená rozhodnúť o predmetnej pomoci podľa tretieho pododseku. Prijatie rozhodnutí, ktorých výrokové časti by si mohli odporovať, je týmto vylúčené.

33      Určenie takéhoto časového obmedzenia právomoci Rady, pokiaľ Komisia už začala konanie uvedené v článku 88 ods. 2 prvom pododseku ES bez toho, že by bolo prijaté rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom a skutočnosť, že po uplynutí trojmesačnej lehoty uvedenej v štvrtom pododseku tohto ustanovenia si Komisia ponecháva právomoc rozhodnúť o predmetnej pomoci, tiež naznačuje, že pokiaľ Rade nebola predmetným členským štátom podaná žiadosť podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES predtým, než Komisia vyhlásila predmetnú pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom, a tým ukončila konanie uvedené v prvom pododseku článku 88 ods. 2, Rada už nie je oprávnená vykonávať výnimočnú právomoc, ktorá je jej zverená tretím pododsekom s cieľom vyhlásiť takúto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

34      V tomto smere možno poznamenať, že vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada (C-122/94, Zb. s. I-881), napadnuté rozhodnutie Rady nenasledovalo po rozhodnutí Komisie deklarujúcom pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom, vzhľadom na to, že Komisia sa v uvedenej veci na základe článku 88 ods. 3 ES obmedzila iba na vyhlásenie predmetného projektu pomoci za nezlučiteľný so spoločným trhom, začnúc konanie podľa prvého pododseku ods. 2 predmetného ustanovenia.

35      Nakoniec, možno zdôrazniť, že výklad uvedený v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku, ktorý umožňuje predísť tomu, aby tá istá štátna pomoc bola predmetom postupne prijatých protichodných rozhodnutí Komisie a Rady, prispieva, ako tiež správne tvrdila Komisia, k právnej istote. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že konečná povaha rozhodnutia vydaného v správnom konaní, získaná po uplynutí primeraných lehôt pre podanie opravného prostriedku alebo vyčerpaním opravných prostriedkov, prispieva k tejto istote (rozsudok z 13. januára 2004, Kuhne & Heitz, C-453/00, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 24).

36      Čo sa týka tvrdenia portugalskej vlády o tom, že článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES rovnako splnomocňuje Radu rozhodovať o pomoci, ktorú členský štát „poskytuje“, zatiaľ čo v článku 88 ods. 3 uvádzané „poskytnutie“ pomoci predpokladá, že Komisia už vyjadrila svoj názor na pomoc skôr, ako Rada mala právomoc rozhodovať o pomoci tvoriacej predmet skoršieho rozhodnutia Komisie, je namieste konštatovať, že toto si protirečí. Nemožno súčasne tvrdiť, že pomoc „poskytnutá“ členským štátom v zmysle tretieho pododseku článku 88 ods. 2 ES je pomoc, ktorá nevyhnutne musí byť už skôr deklarovaná Komisiou za zlučiteľnú so spoločným trhom pri použití článku 87 ES, a že Rada disponuje právomocou vyhlásiť neskôr takúto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom odchylne od týchto ustanovení.

37      Po druhé, je v právomoci Súdneho dvora rozhodnúť, či skutočnosť, že Rada nemá právomoc rozhodovať o zlučiteľnosti so spoločným trhom tej pomoci, o ktorej už Komisia rozhodla s konečnou platnosťou, predpokladá tiež to, ako tvrdí Komisia, že Rada nemá právomoc rozhodovať o pomoci, ktorej predmetom je udelenie pomoci príjemcovi, už skôr vyhlásenej rozhodnutím Komisie za nezlučiteľnú, čiastok na účely kompenzácie jej vrátenia, ku ktorému ju zaväzuje toto rozhodnutie.

38      V tomto smere je potrebné poznamenať, že na rozdiel od toho, čo tvrdila Rada, z judikatúry Súdneho dvora sa nedá vyvodiť, že si vo vzťahu k takejto pomoci orgány Spoločenstva zachovávajú plnú slobodu rozhodovania, bez toho, aby museli zohľadňovať skoršie rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci poskytnutej zainteresovaným osobám.

39      Súdny dvor naopak rozhodol, že pokiaľ Komisia skúma zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, musí brať do úvahy rozhodujúce skutočnosti vrátane tých, ktoré už boli zohľadnené v skoršom rozhodnutí a tiež povinnosti, ktoré toto rozhodnutie mohlo uložiť členskému štátu (pozri najmä rozsudky z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 20 a TWD/Komisia, už citovaný, bod 26). Súdny dvor z toho zvlášť vyvodil, že pokiaľ Komisii neboli oznámené žiadne nové skutočnosti dovoľujúce jej posúdiť, či by sa na predmetnú pomoc dala uplatniť výnimka zo Zmluvy, môže svoje rozhodnutie založiť len na posúdení, ktoré už vykonala vo svojom skoršom rozhodnutí, a na nedodržaní podmienky, ktorú v ňom uložila (rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 23).

40      Rovnako Súdny dvor rozhodol, že prechodný režim, ktorý zachováva účinky systému štátnej pomoci, neoznámený Komisii a vyhlásený za nezlučiteľný so spoločným trhom rozhodnutím Komisie – bez toho, aby tento orgán požadoval vrátenie predmetnej pomoci – musí byť v každom prípade vykladaný takým spôsobom, aby bola zabezpečená jeho zlučiteľnosť s týmto rozhodnutím, t. j. tak, že prechodný režim nedovoľuje poskytovanie novej štátnej pomoci potom, čo bol zrušený systém pomoci, ktorého sa týkalo rozhodnutie Komisie (uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 44).

41      Následne je dôležité poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry zrušenie štátnej pomoci, ktorá bola protiprávne poskytnutá jej vrátením, je logickým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti (pozri najmä rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný „Tubemeuse“, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66 a rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 98).

42      Povinnosť členského štátu zrušiť pomoc považovanú Komisiou za nezlučiteľnú so spoločným trhom smeruje k navráteniu do predošlého stavu a tento cieľ je dosiahnutý, keď predmetná pomoc, zvýšená prípadne o úroky z omeškania, je príjemcom vrátená. Týmto vrátením stráca príjemca výhodu, ktorú požíval na trhu na rozdiel od svojich konkurentov a predošlý stav je obnovený (pozri najmä rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 21 a 22, rovnako tiež zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, už citovaný, body 98 a 99).

43      Za takýchto podmienok, pripustiť, že členský štát môže poskytnúť príjemcom protiprávnej pomoci, ktorá bola predtým rozhodnutím Komisie vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, novú pomoc zodpovedajúcu sume protiprávnej pomoci, určenú na neutralizovanie účinku vrátenia skoršej protiprávnej pomoci, ktoré im bolo uložené predmetným rozhodnutím, by zjavne zmarilo účinok rozhodnutí prijatých Komisiou podľa článkov 87 a 88 ES (pozri, analogicky, rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 17 a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 104).

44      Nakoniec je potrebné pripomenúť, že rovnako z bodov 33 a 35 tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ Komisia prijme rozhodnutie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, Rada nemôže paralyzovať jeho účinok tým, že vyhlási sama predmetnú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES.

45      Z toho vyplýva, že Rada nemôže zmariť účinnosť takéhoto rozhodnutia tým, že na základe uvedeného ustanovenia vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom pomoc, ktorej účelom je kompenzovať príjemcom nedovolenú pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za nezlučiteľnú so spoločným trhom a ktorú sú povinní vrátiť podľa predmetného rozhodnutia.

46      Je potrebné pripustiť, že za takýchto okolností je neskoršie poskytnutá pomoc natoľko neoddeliteľne spojená s pomocou, o ktorej Komisia konštatovala, že je nezlučiteľná so spoločným trhom, že sa javí ako zjavne účelové dožadovať sa rozlišovania medzi týmito dvoma druhmi pomoci s cieľom uplatniť článok 88 ods. 2 ES.

47      Zo súhrnu vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 88 ods. 2 tretí pododsek ES musí byť vykladaný v tom zmysle, že Rada nemôže na základe uvedeného ustanovenia účinne vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom pomoc, ktorej účelom je vyplatiť príjemcom nedovolenej pomoci, vyhlásenej skorším rozhodnutím Komisie za nezlučiteľnú so spoločným trhom, sumy určené na kompenzáciu jej vrátenia, ktoré sú povinní vrátiť podľa predmetného rozhodnutia.

48      V tomto prípade je nesporné, že Portugalská republika nežiadala Radu podľa tretieho pododseku článku 88 ods. 2 ES o určenie, že pomoc poskytnutá podľa nariadení vlády z rokov 1994 a 1999 je zlučiteľná so spoločným trhom. Je tiež nesporné, že táto pomoc bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom a že jej vrátenie bolo nariadené rozhodnutiami č. 2000/200 a č. 2001/86.

49      Čo sa týka napadnutého rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že zo znenia jeho názvu a z jeho článku 1 vyplýva, že účelom pomoci, ktorá má byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom, má byť poskytnutie kompenzácie príjemcom skoršej pomoci vyhlásenej rozhodnutiami Komisie č. 2000/200 a č. 2001/86 za nezlučiteľnú so spoločným trhom, s cieľom vyporiadať sa s jej vrátením, ktoré sú povinní vykonať podľa predmetných rozhodnutí.

50      Ako vyplýva z bodu 47 tohto rozsudku, Rada nemohla platne prijať rozhodnutie podobné tomu, ktoré je predmetom konania.

51      Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod uvádzaný Komisiou v žalobe založený na nedostatku právomoci Rady pre prijatie napadnutého rozhodnutia je dôvodný a že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené.

 O druhom, treťom, štvrtom a piatom žalobnom dôvode

52      Keďže prvému žalobnému dôvodu Komisie bolo vyhovené a napadnuté rozhodnutie musí byť z tohto dôvodu zrušené, nie je dôvod skúmať ďalšie žalobné dôvody uvádzané Komisiou na podporu svojej žaloby.

 O trovách konania

53      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazanie Rady na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. V súlade s ustanovením článku 69 ods. 4 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku Portugalská republika a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie)

rozhodol:

1)      Zrušuje rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povoľujúce portugalskej vláde poskytnúť pomoc portugalským chovateľom ošípaných, ktorí boli príjemcami pomoci poskytnutej v rokoch 1994 a 1998.

2)      Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

3)      Portugalská republika a Francúzska republika nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. júna 2004.

* Jazyk konania: francúzština.