NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 6. mája 2004 (1)
Vec C‑183/02 P
Daewoo Electronics Manufacturing España SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
Vec C‑186/02 P
Ramondín SA a Ramondín Cápsulas SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
Vec C‑187/02 P
Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
Vec C‑188/02 P
Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Štátna pomoc – Daňové opatrenia – Selektívny charakter – Zneužitie právomoci – Ochrana legitímnej dôvery“
I – Úvod
1. Comunidad Autónoma del País Vasco (ďalej len „Baskicko“) a Territorio Histório de Álava, v Baskicku ležiaci samosprávny územný celok s vlastnými legislatívnymi právomocami v oblasti daňového práva (ďalej len „Álava“), podporovali v 90. rokoch dve priemyselné zóny v Álave subvenciami a daňovými výhodami.
2. Jednak zriadil Daewoo Electronics Manufacturing España SA (Demesa) továreň na výrobu chladničiek v Álave. Ďalej sa tam usídlil Ramondín SA, respektíve Ramondín Cápsulas SA(2) so svojou továrňou na výrobu uzáverov na fľaše pre víno a šumivé víno.
3. V obidvoch prípadoch kritizovala Komisia podporné opatrenia ako protiprávnu štátnu pomoc a nariadila jej vymáhanie.(3) Súd prvého stupňa rozhodnutie Komisie o výhodách pre Demesu čiastočne zrušil rozsudkom zo 6. marca 2002(4). V ďalšom rozsudku z toho istého dňa(5) zamietol žaloby o neplatnosť podané proti rozhodnutiu o opatreniach v prospech Ramondínu.
4. Štyrmi podanými odvolaniami napádajú subvencované podniky a Álava prvostupňové rozsudky v rozsahu, v akom tieto nezrušili rozhodnutie Komisie. Vo všetkých štyroch konaniach je predmetom sporu posúdenie daňového úveru vo výške 45 % sumy investovanej pri zakladaní podniku, ktorý poskytla Álava. Vo veciach C‑186/02 P a C‑188/02 P, týkajúcich sa štátnej pomoci pre Ramondín, ide okrem toho ešte o zákonnosť zníženia základu dane v prospech novozriadených podnikov.
5. Hoci konania na Súdnom dvore zatiaľ neboli spojené, naskytuje sa príležitosť preskúmať odvolania spoločne v jedných návrhoch, keďže sa vo všetkých konaniach nastoľujú v podstate totožné právne otázky. V podstate ide o to, či Komisia a Súd správne kvalifikovali daňové zvýhodnenia poskytnuté Álavou ako štátnu pomoc, či sa Komisia dopustila zneužitia právomoci, alebo či porušila ochranu legitímnej dôvery.
II – O sporných daňových zvýhodneniach
6. V bode 8 rozsudku Demesa a bode 4 rozsudku Ramondín uviedol Súd právnu úpravu týkajúcu sa daňového úveru 45 % objemu investícií platnú v Álave takto:
„Šieste dodatkové ustanovenie k Norma Foral č. 22/1994 z 20. decembra 1994 o plnení rozpočtu Territorio Histórico de Álava na rok 1995 [Boletín Oficial del Territorio Histórico de Álava (BOTHA)... č. 5 z 13. januára 1995], stanovuje:
‚Na investície do nového hmotného investičného majetku uskutočnené medzi 1. januárom a 31. decembrom 1995, ktoré presahujú 2,5 miliardy ESP podľa rozhodnutia Diputación Foral de Álava, sa vzťahuje daňový úver vo výške 45 % zo sumy investície určenej Diputación Foral de Álava a tento daňový úver sa uplatní na konečnú výšku daňovej povinnosti.
Zníženie dane neuplatnené pre nízku daňovú povinnosť možno uplatniť počas deviatich rokov, ktoré nasledujú po roku, keď bolo prijaté rozhodnutie Diputación Foral de Álava.
Toto rozhodnutie Diputación Foral de Álava stanoví pre každý prípad lehoty a obmedzenia.
Výhody priznané na základe tohto ustanovenia sú nezlučiteľné s akoukoľvek inou daňovou výhodou vo vzťahu k tej istej investícii.
Diputación Foral de Álava rovnako určí dĺžku investičného procesu, ktorý môže zahŕňať investície uskutočnené počas prípravnej fázy projektu, ktoré sú základom investícií.‘“
7. Ďalej stanovuje článok 26 Norma Foral č. 24/1996 z 5. júla 1996 (BOTHA č. 90 z 9. augusta 1996) za určitých podmienok odstupňované zníženie základu dane platné pre viaceré roky.(6)
III – Skutkový stav a konanie vo veci C‑183/02 P a C‑187/02 P (Demesa)
A – Skutkový stav, správne konanie a rozhodnutie Komisie
8. Skutkové okolnosti a konanie do vydania rozhodnutia Komisie možno, pokiaľ majú význam pre toto odvolanie, zhrnúť takto.(7)
9. Baskické orgány a Daewoo Electronics Co. Ltd, materská spoločnosť Demesy, podpísali 13. marca 1996 dohodu, ktorou sa Daewoo Electronics zaviazal založiť závod na výrobu chladničiek v Baskicku. Naproti tomu sa baskické orgány zaviazali podporiť tento projekt poskytnutím radu subvencií. Mali byť uskutočnené investície vo výške 11 835 600 000 ESP (približne 71 mil. eur) a vytvorených 745 pracovných miest. Demesa začala v novembri 1996 s výstavbou továrne.
10. Popri subvenciách poskytnutých Baskickom, ktoré nie sú predmetom odvolania, poskytla Álava Demese rozhodnutím č. 737/1997 z 21. októbra 1997 daňový úver 45 % investovanej sumy v súlade s Norma Foral č. 22/1994.
11. Potom, čo Komisia obdržala v júni 1996 sťažnosti od viacerých združení výrobcov spotrebičov pre domácnosť, začala správne konanie, ktoré skončilo 24. februára 1999 vydaním rozhodnutia 1999/718/ES(8).
12. V článku 1 písm. d) tohto rozhodnutia je daňový úver vo výške 45 % poskytnutý spoločnosti Demesa označený Komisiou za štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia má Španielsko povinnosť podniknúť všetky potrebné opatrenia na odňatie výhody vyplývajúcej z daňového úveru jej príjemcovi.
B – Rozsudok Súdu prvého stupňa
13. V bodoch 144 až 170 rozsudku Demesa Súd prvého stupňa zamietol prednesené žalobné dôvody, ktorými sa napádali vyššie uvedené ustanovenia rozhodnutia. Skonštatoval najmä, že Komisia správne považovala opatrenia za selektívne, pretože orgány Álavy majú určitú diskrečnú právomoc pri rozhodovaní o poskytnutí daňového úveru a tieto opatrenia zvýhodňujú len veľké podniky, ktoré môžu uskutočniť investície vo výške minimálne 2,5 miliárd ESP. Ďalej Súd prvého stupňa odmietol odôvodnenie opatrenia povahou a štruktúrou daňového systému.
14. V bodoch 233 až 239 Súd prvého stupňa skonštatoval, že príjemcovia štátnej pomoci sa nemôžu v súvislosti s daňovým úverom úspešne odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery.
C – Odvolania a konania pred Súdnym dvorom
15. Demesa (vec C‑183/02 P) aj Álava (vec C‑187/02 P) podali 16. mája 2002 odvolania proti rozsudku Súdu prvého stupňa. Uznesením z 23. októbra 2003 pripustil Súdny dvor do konania Baskicko ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Álavy vo veci C‑187/02 P. Odvolatelia požiadali vo veciach C‑183/02 P a C‑187/02 P, aby Súdny dvor:
1. zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2002 v spojených veciach T‑127/99, T‑129/99 a T‑148/99;
2. rozhodol v súlade s návrhmi podanými v konaní na prvom stupni, najmä zrušil článok 1 písm. d) a článok 2 rozhodnutia Komisie z 24. februára 1999;
3. subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupňa a
4. zaviazal Komisiu na náhradu trov konaní.
16. Baskicko navrhuje vo veci C‑187/02 P, aby Súdny dvor:
1. zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2002 v rozsahu, v akom určuje, že daňový úver vo výške 45 % investovanej sumy podľa Norma Foral Álavy č. 22/1994 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES a
2. zaviazal Komisiu na náhradu trov konaní.
17. Komisia navrhuje vo veciach C‑183/02 P a C‑187/02 P, aby Súdny dvor:
1. zamietol odvolania a
2. zaviazal odvolateľov na náhradu trov konaní.
18. Demesa zakladala pôvodne svoje odvolanie na troch dôvodoch, totiž: 1. na nesprávnej právnej kvalifikácii daňového úveru ako štátnej pomoci, 2. na nesprávnej právnej kvalifikácii ako novej pomoci a 3. na právne nesprávnom odmietnutí uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery. Podaním z 20. februára 2004 vzala Demesa prvý a druhý odvolací dôvod späť.
19. Álava najskôr taktiež namietala v prvom a druhom odvolacom dôvode spoločnosti Demesa uplatnené právne pochybenia, prvý odvolací dôvod potom ale vzala čiastočne späť a druhý v celom rozsahu podaním z 20. februára 2004. Okrem toho opiera Álava svoje odvolanie o nedostatočné odôvodnenie rozsudku pri skúmaní údajného zneužitia právomoci Komisiou.
IV – Skutkový stav a konania vo veciach C‑186/02 a C‑188/02 P (Ramondín)
A – Skutkový stav, správne konanie a rozhodnutie Komisie(9)
20. V roku 1997 sa Ramondín rozhodol premiestniť svoj priemyselný závod na výrobu uzáverov na flaše z Logroño (Comunidad Autónoma de La Rioja, ďalej len „La Rioja“) do Laguardia v Álave. Rozhodnutím č. 738/1997 poskytla Álava pre Ramondín daňový úver vo výške 45 % sumy investovanej na usídlenie sa v Álave. Ramondín má navyše ako novozaložený podnik výhodu spočívajúcu v znížení základu dane.
21. Na základe sťažnosti La Riojy z dôvodu týchto opatrení na pomoc vykonala Komisia správne konanie, ktoré skončilo 22. decembra 1999 vydaním rozhodnutia 2000/795/ES(10).
22. V článku 2 písm. a) a b) rozhodnutia vyhlásila Komisia pomoc v prospech Ramondínu vo forme zníženia základu dane a čiastočne pomoc spočívajúcu v poskytnutí daňového úveru vo výške 45 % investovanej sumy za nezlučiteľnú so spoločným trhom. V článku 3 ods. 1 rozhodnutia bolo Španielsku uložené vymáhanie štátnej pomoci.
B – Rozsudok Súdu prvého stupňa
23. Súd prvého stupňa zamietol žaloby Ramondínu a Álavy. V odôvodnení uvádza v bodoch 23 až 65 rozsudku rovnako ako v citovanej časti rozsudku Demesa, že Komisia správne považovala daňový úver za opatrenie selektívneho charakteru, ktoré nie je odôvodnené povahou a štruktúrou daňového systému.
24. Ďalej Súd prvého stupňa zamietol žalobný dôvod spočívajúci na tom, že Komisia zneužila právomoc tým, že skúmala opatrenie v rámci kontroly štátnej pomoci, namiesto toho, aby navrhla opatrenia na zabezpečenie harmonizácie podľa článkov 96 ES a 97 ES (body 84 a 85 rozsudku).
C – Odvolania a konanie pred Súdnym dvorom
25. Ramondín (vec C‑186/02 P) a Álava (vec C‑188/02 P) podali 15. a 16. mája 2002 odvolanie proti rozsudkom Súdu prvého stupňa. Uznesením zo 6. marca 2003 povolil Súdny dvor vstup La Rioja do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie vo veciach C‑186/02 P a C‑188/02 P. Odvolatelia vo veciach C‑186/02 P a C‑188/02 P žiadali, aby Súdny dvor:
1. zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2002 v spojených veciach T‑92/00 a T‑103/00;
2. zrušil rozhodnutie Komisie z 22. decembra 1999 v rozsahu, v akom boli finančné pomoci uvedené v Norma Foral č. 22/1994 a 24/1996 poskytnuté spoločnostiam Ramondín SA a Ramondín Cápsulas SA vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom a zároveň Španielskemu kráľovstvu uložené ich vymáhanie;
3. zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
26. Komisia, rovnako ako La Rioja, navrhujú vo veciach C‑186/02 P a C‑188/02 P, aby Súdny dvor:
1. zamietol odvolania a
2. zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.
27. Podaním z 18. februára 2004 vzal Ramondín tri z pôvodne štyroch dôvodov odvolania späť. Ramondín trvá len na námietke, že Komisia údajne zneužila právomoc tým, že v rámci kontroly štátnej pomoci fakticky vykonávala harmonizáciu daňového práva.
28. Po čiastočnom späťvzatí odvolania písomným podaním z 20. februára 2004 Álava opiera svoje odvolanie C‑188/02 P o tie isté dôvody, na ktorých ešte trvá aj vo veci C‑187/02 P.
V – Právne posúdenie
A – O porušení článku 87 ES
1. Tvrdenia účastníkov konania
29. V konaniach C‑187/02 P a C‑188/02 P sa totožnými tvrdeniami uplatňuje, že Komisia a Súd prvého stupňa sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia tým, že kvalifikovali daňový úver a – vo veci C‑188/02 P – aj zníženie základu dane za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.
30. Odvolatelia pritom pôvodne napádali zistenia Súdu prvého stupňa o selektívnom charaktere opatrení a o ich odôvodnení povahou a štruktúrou daňového systému.
31. Vo svojich vyhláseniach o späťvzatí súhlasne uviedli, že odvolací dôvod berú čiastočne späť. Pozadím tohto čiastočného späťvzatia je, že Komisia vydala po sporných rozhodnutiach dve ďalšie rozhodnutia, v ktorých kvalifikovala úpravu o daňovom úvere(11) a zníženie základu dane(12) ako také ako štátnu pomoc. Proti týmto rozhodnutiam boli na Súde prvého stupňa podané štyri žaloby (o. i. zo strany Álavy).(13) Čiastočným späťvzatím chcú odvolatelia zabrániť tomu, aby Súdny dvor preskúmal rozpor režimu štátnej pomoci s článkom 87 ES už v priebehu tohto konania o predmetnej konkrétnej individuálnej štátnej pomoci. Podľa ich vôle má Súd prvého stupňa radšej najprv v konaní preskúmať sporné daňové predpisy, ktoré sa týkajú bezprostredne týchto právnych úprav.
32. Odvolatelia vysvetľujú, že trvajú na žalobnom dôvode, len pokiaľ ide o námietku nesprávneho uplatnenia článku 87 ES, avšak v skoršom štádiu, ktorou je kvalifikácia opatrení ako štátnej pomoci. Súdny dvor má preskúmať, či opatrenia, ktoré sú daňovo-právnymi úpravami, ktorými sa sledujú ciele priemyselnej politiky, vôbec patria do pôsobnosti článku 87 ES.
33. Súd prvého stupňa síce určil, že tieto okolnosti nespôsobili, že by opatrenia nemali charakter štátnej pomoci. Posúdil však tento argument z nesprávneho hľadiska, totiž v rámci podmienok článku 87 ES. Prednostná je otázka, či bolo na takúto daňovo-právnu úpravu vôbec uplatniteľné právo upravujúce štátnu pomoc pred vydaním záverov Rady „ECOFIN“ z 1. decembra 1997(14) a oznámenia Komisie z 10. decembra 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov [neoficiálny preklad](15).
34. Komisia a La Rioja zastávajú vo svojich pripomienkach k čiastočnému späťvzatiu názor, že odvolatelia svoje pôvodné tvrdenia len preformulovali. Zdôrazňujú, že nie je potrebné, aby Súd prvého stupňa rozhodol najprv o kvalifikácii režimu štátnej pomoci. Odvolatelia údajne sledujú cieľ oddialiť rozhodnutie o základnej otázke tak dlho, ako je len možné. Súdny dvor by mal teraz právny spor meritórne rozhodnúť, aby mohol byť zohľadnený jeho právny názor v konaniach na Súde prvého stupňa, ktoré sú až do rozhodnutia Súdneho dvora v predmetných veciach prerušené.
2. Posúdenie
35. Vyjadrenia odvolateľov k ich čiastočnému späťvzatiu nie sú vôbec jasné – týka sa to hlavne doplňujúcich vysvetlení zástupcu Álavy na pojednávaniach. Zdá sa, že už nespochybňujú záver Súdu prvého stupňa, že pri daňovom úvere a znížení základu dane ide o selektívne opatrenia, a tým o opatrenia v prospech určitých podnikov alebo odvetví výroby v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ktoré nie sú opodstatnené povahou alebo štruktúrou daňového systému.
36. Zástupca Álavy síce na pojednávaniach zakaždým odkazoval na jednu časť odvolania, ktorá je v kontexte s výkladmi o selektívnej povahe opatrenia. V tejto časti sa zdôrazňuje, že najnižšia investícia, ktorá je predpokladom poskytnutia daňového úveru, je objektívnym kritériom, ktoré je prejavom určitého rozhodnutia hospodárskej politiky. Toto tvrdenie sa ale čiastočným späťvzatím dostáva do celkom nových súvislostí. Má teraz preukázať, že daňovo-právne úpravy, ktoré sledujú hospodársko-politické ciele, a priori nepatria do pôsobnosti článku 87 ES.
37. Vôľa odvolateľov, aby sa už v predmetných konaniach neprejednávala otázka selektivity úpravy štátnej pomoci, nachádza svoje vyjadrenie aj v tom, že sa odvolávajú na údajnú logickú prednosť skúmania režimu štátnej pomoci podľa článku 87 ES v konaniach na Súde prvého stupňa, ktoré sa jej bezprostredne týkajú.
38. Súdny dvor je touto vôľou účastníkov konania viazaný a v predmetných veciach už nemôže skúmať, či kvalifikácia opatrenia ako selektívneho v rozhodnutiach Komisie a v rozsudkoch Súdu prvého stupňa nemá právne vady.
39. Z hľadiska hospodárnosti konania je poľutovaniahodné, že táto právna otázka, ktorá je určujúcou pre početné konania začaté na Súde prvého stupňa, nemôže byť už teraz definitívne vyriešená. Procesné predpisy však neumožňujú Súdnemu dvoru použiť voľnú úvahu pri pripustení späťvzatia odvolania. Podľa článku 118 v spojení s článkom 78 rokovacieho poriadku má (úplné) späťvzatie odvolania naopak automaticky za následok výmaz veci z registra. Z toho vyplýva pri analogickom použití pre čiastočné späťvzatie, že Súdny dvor už tiež nesmie rozhodovať vo veci o späťvzatých častiach. Toto je nakoniec výrazom dispozičnej zásady.
40. Len na doplnenie treba uviesť, že táto zmena v konaní nemá za následok prieťahy v uplatňovaní práva Spoločenstva týkajúceho sa štátnej pomoci, ako to naznačuje Komisia. Pokiaľ neobstojí niektorý z ďalších odvolacích dôvodov, stanú sa sporné rozhodnutia vydaním rozsudku Súdneho dvora konečnými v tom rozsahu, v akom ich Súd prvého stupňa nezrušil. V nich uvedené štátne pomoci tým budú musieť byť definitívne vrátené späť, aj keby sa v iných konaniach na Súde prvého stupňa ukázalo, že použité daňovo-právne úpravy skutočne neobsahujú žiadnu štátnu pomoc.(16) Keďže žaloby na Súd prvého stupňa Spoločenstva nemajú odkladný účinok, musia byť každopádne ihneď vykonané všetky rozhodnutia, v ktorých Komisia nariadila vyžiadať späť štátnu pomoc, bez ohľadu na podanie žaloby, ak Súd prvého stupňa nerozhodol o odklade výkonu rozhodnutia.
41. Zostáva vyjasniť, či bola tá časť odvolacieho dôvodu, na ktorom odvolatelia vo svojom späťvzatí naďalej trvajú, skutočne už predmetom konaní na Súde prvého stupňa, alebo či ide o neprípustný nový dôvod.
42. Podľa ustálenej judikatúry sú totiž právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania obmedzené na posúdenie rozhodnutia po právnej stránke na základe argumentácie uplatnenej na prvom stupni.(17) Keby mohol účastník konania predkladať žalobné alebo obranné dôvody, ktoré nepredložil na Súde prvého stupňa, prvý raz až na Súdnom dvore, tak by mohol v konečnom dôsledku predložiť Súdnemu dvoru na rozhodnutie ďalekosiahlejší právny spor, ako o ktorom rozhodoval Súd prvého stupňa.
43. Odvolatelia síce už v konaní na prvom stupni uviedli, že pri sporných právnych úpravách ide o ustanovenia daňového práva, ktoré sú výrazom hospodársko-politického rozhodnutia. Ďalej odôvodňovali svoje žaloby tým, že sú opatrenia každopádne opodstatnené povahou a štruktúrou daňového systému.
44. Súd prvého stupňa sa zaoberal v obidvoch napadnutých rozsudkoch hospodársko-politickými úvahami, z ktorých majú právne úpravy Álavy vychádzať. Tieto ciele však posudzuje – v súlade s argumentáciou žalobcov – v rámci posúdenia selektivity právnych úprav (bod 51 rozsudku Ramondín), prípadne v rámci odôvodnenia povahou alebo štruktúrou daňového systému (body 167 a 168 rozsudku Demesa).
45. V žiadnom z prvostupňových konaní však žalobcovia netvrdili, že by daňovo-právne úpravy boli ako také vyňaté z pôsobnosti práva o štátnej pomoci. Ani téza, že sa článok 87 ES má použiť na daňovo-právne predpisy až od záverov Rady z 1. decembra 1997 a od uverejnenia citovaného oznámenia Komisie, na Súde prvého stupňa nebola uplatnená, ale bola uplatnená prvý raz až vo vyhláseniach o čiastočných späťvzatiach odvolaní.
46. Odvolatelia teda neobmedzujú vyhláseniami o späťvzatiach svoje odvolania na určité už predtým prednesené aspekty odvolacieho dôvodu vychádzajúce z porušenia článku 87 ES. Naopak predkladajú Súdnemu dvoru nový dôvod.
47. Odvolací dôvod vychádzajúci z porušenia článku 87 ES v znení vyplývajúcom z vyhlásení o späťvzatiach treba teda zamietnuť ako neprípustný.
48. Len subsidiárne treba poukázať na to, že odvolací dôvod by meritórne neobstál, ani keby bol prípustný.
49. Podľa ustálenej judikatúry nezahŕňa pojem štátnej pomoci len pozitívne subvencie, teda podpory, ale aj opatrenia, ktoré znižujú rôznymi formami náklady, ktoré musia podniky za normálnych okolností znášať.(18)
50. Takéto štátne výhody nie sú z dôvodu, že patria do oblasti hospodárskej politiky(19) alebo oblasti daňových predpisov a priori vyňaté z pôsobnosti predpisov o štátnej pomoci. Súdny dvor hlavne v rozsudku Banco Exterior de España(20), vyhlásenom roku 1994, teda pred poskytnutím daňových výhod pre Demesu a Ramondín, vylúčil všetky pochybnosti, že by daňovo-právne úpravy smeli obsahovať štátnu pomoc. Uvádza v ňom, že:
„Opatrenie, ktorým štátne orgány poskytujú určitým podnikom oslobodenie od odvodovej povinnosti, ktoré síce nie je spojené s prevodom štátnych prostriedkov, ale finančne zvýhodňuje príjemcov štátnej pomoci oproti ostatným poplatníkom, je štátnou pomocou v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy o EHS (teraz článok 87 ES)“.
51. Pre použiteľnosť článku 87 ES na vnútroštátne daňové zákony nie sú potrebné žiadne ďalšie akty Komisie. Skutočnosť, že Komisia snáď začala systematicky skúmať daňové ustanovenia z hľadiska porušenia článku 87 ES až od určitej doby, nevylučuje, aby sa aj daňové výhody poskytnuté ešte pred touto dobou posudzovali podľa hľadiska predpisov o štátnej pomoci.(21)
B – Zneužitie právomoci
1. Prípustnosť odvolacieho dôvodu
52. Ramondín opiera svoje odvolanie (vec C‑186/02 P) o to, že Súd prvého stupňa neprávom zamietol žalobný dôvod vychádzajúci zo zneužitia právomoci. Álava uvádza tento odvolací dôvod tak vo veci C‑187/02 P, ako aj vo veci C‑188/02 P a vytýka v tejto súvislosti navyše nedostatočné odôvodnenie rozsudkov Súdu prvého stupňa.
53. K tomu treba na úvod skonštatovať, že Álava nevzniesla tieto námietky vo veci T‑127/99 na prvom stupni a že sa Súd prvého stupňa v rozsudku Demesa nimi následkom toho ani nezaoberal. Príslušný odvolací dôvod vo veci C‑187/02 P treba preto z dôvodov uvedených v bode 42 zamietnuť ako neprípustný.
54. Vo veci T‑92/00 uviedla Álava v rozpore s tvrdením Komisie príslušný žalobný dôvod už v žalobe. Ramondín opieral okrem toho svoju žalobu (vec T‑103/00) už od začiatku o zneužitie právomoci a Súd prvého stupňa sa zaberal týmto žalobným dôvodom v rozsudku Ramondín po tom, ako boli obe veci spojené. Z toho vyplýva, že Álava môže svojím odvolaním vo veci C‑188/02 P, smerujúcim proti rozsudku v spojených veciach T‑92/00 a T‑103/00, napadnúť zistenia Súdu prvého stupňa k tomuto žalobnému dôvodu bez toho, aby tým bol rozšírený predmet sporu voči konaniu na prvom stupni.
2. Tvrdenia účastníkov konania
55. Vo veciach C‑186/02 P a C‑188/02 P odvolatelia uvádzajú, že Komisii v skutočnosti nejde o odstránenie skreslení hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Chce skôr harmonizovať rozdiely vnútroštátnych daňových systémov. Príslušný právny podklad pre daňovú harmonizáciu, ktorým sú články 96 ES a 97 ES však predpokladá konanie Rady, na ktoré Rada zjavne nie je pripravená. Súd prvého stupňa v bode 85 rozsudku Ramondín nesprávne konštatoval, že žalobcovia neuviedli žiadne indície pre to, že Komisia skutočne sledovala svojím rozhodnutím neprípustný cieľ. Súd prvého stupňa sa len povrchne zaoberal dôvodmi pre zneužitie právomoci prednesenými Álavou.
56. Komisia zastáva názor, a La Rioja ju v tom podporuje, že odvolatelia neuviedli žiadne indície pre to, že Komisia použila svoje oprávnenia na iné ciele, ako uvádzala. Ich tézy sa zakladajú na púhych špekuláciách. Nie je tiež zrejmé, ako by malo rozhodnutie Komisie sledovať harmonizáciu daňových systémov.
3. Posúdenie
57. Ako Súd prvého stupňa správne konštatoval v bode 84 rozsudku Ramondín, rozhodnutie predstavuje len vtedy zneužitie právomoci, keď na základe objektívnych, relevantných a súhlasných indícií možno predpokladať, že bolo prijaté na iné účely, než aké v ňom boli uvedené.(22)
58. Tento právny názor odvolatelia v konečnom dôsledku ani vôbec nenapádajú. Domnievajú sa však, v rozpore so zisteniami Súdu prvého stupňa, že uviedli skutočne zodpovedajúce indície. Či však boli na prvom stupni predložené indície zneužitia právomoci, je otázkou zisťovania skutkového stavu, pre ktorého preskúmanie Súdny dvor podľa článku 225 ES a článku 58 ods. 1 štatútu nie je príslušný.(23) Následkom toho treba túto časť odvolacieho dôvodu zamietnuť ako neprípustnú.
59. Álava okrem toho uplatňuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku Ramondín. Tvrdí, že sa Súd prvého stupňa len povrchne zaoberal dôvodmi, na ktorá sa odvolávala Komisia okrem iného vo svojom rozhodnutí 93/337/EHS z 10. mája 1993 (ďalej len „rozhodnutie 93/337“)(24) a v konaniach v spojených veciach C‑400/97, C‑401/97 a C‑402/97.(25)
60. Súd prvého stupňa však dostatočne odôvodnil zamietnutie tohto tvrdenia v bode 87 rozsudku Ramondín. Uviesť podrobnejšie odôvodnenie nebol povinný už ani preto, lebo odôvodnenie Komisie, na ktoré sa odvoláva Álava, bezprostredne nesúvisí s vydaním sporného rozhodnutia. Rozhodnutie 93/337 sa týkalo skôr baskickej úpravy daňovej pomoci. Na túto právnu úpravu sa odvolával aj návrh na začatie prejudiciálneho konania v spojených veciach C‑400/97, C‑401/97 a C‑402/97.
61. Odvolací dôvod vychádzajúci z nesprávneho posúdenia zneužitia právomoci treba preto zamietnuť ako celok.
C – Ochrana legitímnej dôvery
62. Vo veci C‑183/02 P namieta Demesa, že Súd prvého stupňa neprávom zamietol žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery. Z ustálenej judikatúry je jej síce známe, že sa príjemca štátnej pomoci nemôže odvolávať na svoju legitímnu dôveru, keď štátna pomoc nebola oznámená podľa článku 88 ES Komisii. V tomto prípade však treba zohľadniť, že kvalifikácia daňového úveru ako štátna pomoc nebola ani pre hospodársky subjekt konajúci s náležitou starostlivosťou predvídateľná. Toto vyplýva na jednej strane z toho, aká sporná je otázka selektivity opatrenia. Okrem toho Komisia svoje rozhodnutie 93/337 týkajúce sa baskickej úpravy štátnej pomoci(26) opierala v prvom rade o porušenie slobody usadiť sa a nie o porušenie článku 87 ES. Komisia následne zostala nečinná, hoci jej boli predmetné daňovo-právne úpravy známe.
63. Komisia si naopak myslí, že existovali početné indície o tom, že sporné právne úpravy treba považovať za selektívne opatrenia. Podobné právne úpravy boli zaradené medzi protiprávne štátne pomoci v rozhodnutí 93/337. Údajná nečinnosť je v prípade neoznámenej štátnej pomoci bezpredmetná.
64. Ako Súd prvého stupňa správne konštatoval, príjemca štátnej pomoci môže mať legitímnu dôveru len pri dodržaní postupu podľa článku 88 ES.(27)
65. Článkom 88 ods. 3 ES upravená povinnosť oznámenia štátnej pomoci má práve aj ten význam, aby sa odstránili pochybnosti o povahe pomoci opatrenia. Ak si členský štát nesplní povinnosť oznámiť štátnu pomoc, nemôže sa príjemca pomoci, ktorý sa odvoláva na svoj nesprávny výklad článku 87 ES, pri spätnom vyžiadaní protiprávne poskytnutej štátnej pomoci odvolávať na ochranu legitímnej dôvery.
66. Legitímna dôvera hodná ochrany môže existovať nanajvýš vtedy, keď príjemca mohol na základe konkrétnych skutočností alebo vyjadrení Komisie vychádzať z toho, že sa výhoda poskytnutá mu štátnymi orgánmi nemá považovať za štátnu pomoc.(28)
67. Zistenia Komisie uvedené v rozhodnutí 93/337 nepredstavujú takéto okolnosti. Rozhodnutie sa jednak nevzťahovalo bezprostredne na Álavou prijatú právnu úpravu. Ďalej prišla Komisia v rozhodnutí k záveru, že baskické právne predpisy obsahujú úpravu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ES, ako to správne uviedol Súd prvého stupňa v bode 237 rozsudku Demesa.
68. Nakoniec ani domnelá nečinnosť Komisie nezakladá legitímnu dôveru. V tomto smere stačí poukázať na to, že pre tento prípad rozhodujúce právne úpravy zaviedla až Norma Foral č. 22/1994 z 20. decembra 1994 (vyhlásená 13. januára 1995). O tento predpis sa opierajúce rozhodnutie Álavy o poskytnutí daňového úveru pre Demesu bolo vydané 21. októbra 1997. Komisia vydala sporné rozhodnutie 24. februára 1999. Demesa nevysvetlila, v ktorom z týchto období mala byť Komisia napriek znalosti štátnej pomoci neprimerane dlho nečinná.
69. Odvolací dôvod vychádzajúci zo zásady ochrany legitímnej dôvery preto treba zamietnuť.
VI – O trovách
70. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže odvolatelia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.
71. Na základe článku 69 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, môže Súdny dvor rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci ako členský štát alebo inštitúcia, znášajú vlastné trovy konania. Podľa toho by malo Baskicko vo veci C‑187/02 P a La Rioja vo veciach C‑186/02 P a C‑188/02 P znášať svoje vlastné trovy konania.
VII – Návrh
72. Na záver navrhujem rozhodnúť o odvolaní takto:
– Vec C‑183/02 P (Demesa/Komisia)
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Daewoo Electronics Manufacturing España SA je povinný nahradiť trovy konania.
– Vec C‑186/02 P (Ramondín SA a i./Komisia)
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Ramondín SA a Ramondín Cápsulas SA sú povinní nahradiť trovy konania.
3. Comunidad Autónoma de La Rioja znáša svoje vlastné trovy konania.
– Vec C‑187/02 P (Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava/Komisia)
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava je povinný nahradiť trovy konania.
3. Die Comunidad Autónoma del País Vasco znáša svoje vlastné trovy konania.
– Vec C‑188/02 P (Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava/Komisia)
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava je povinný nahradiť trovy konania.
3. Comunidad Autónoma de La Rioja znáša svoje vlastné trovy konania.
1 – Jazyk prednesu: nemčina.
2 – Ramondín SA, pôvodne so sídlom v Comunidad Autónoma La Rioja založil Ramondín Cápsulas SA so sídlom v Laguardia (Álava) a previedol svoje činnosti na túto spoločnosť. Ďalej sa obaja títo účastníci konania budú označovať súhrnne ako „Ramondín“.
3 – Rozhodnutie Komisie 1999/718/ES z 24. februára 1999 o štátnej pomoci poskytnutej Španielskom v prospech Daewoo Electronics Manufacturing España SA (Demesa) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 292, s. 1) a rozhodnutie Komisie 2000/795/ES z 22. decembra 1999 o štátnej pomoci Španielska v prospech spoločnosti Ramondín SA a spoločnosti Ramondín Cápsulas SA [oznámené pod spisovou značkou K(1999)5203] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES,L 318, 2000, s. 36).
4 – Rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, spojené veci T‑127/99, T‑129/99 a T‑148/99, Zb. s. II‑1275 (ďalej len „rozsudok Demesa“).
5 – Rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, spojené veci T‑92/00 a T‑103/00, Zb. s. II‑1385 (ďalej len „rozsudok Ramondín“).
6 – K tejto právnej úprave pozri bližšie bod 6 rozsudku.
7 – Pozri k tomu podrobnosti v bodoch 11 až 29 rozsudku Demesa, už citovaného v poznámke pod čiarou 4.
8 – Už citované v poznámke pod čiarou 3.
9 – Pozri v tejto súvislosti podrobnosti uvedené v bodoch 7 až 13 rozsudkov Ramondín, už citovanom v poznámke pod čiarou 5.
10 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 3.
11 – Rozhodnutie Komisie 2002/820/ES z 11. júla 2001 o španielskej právnej úprave o štátnej pomoci v prospech podnikov v Álave vo forme daňového úveru vo výške 45 % investovanej sumy [zverejnené pod spisovou značkou K(2001)1759] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 296, s. 1).
12 – Rozhodnutie Komisie 2002/892/ES z 11. júla 2001 o španielskej právnej úprave o štátnej pomoci v prospech novozaložených podnikov v Álave [zverejnené pod spisovou značkou K(2001) 1760] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 314, s. 1).
13 – Rozsudky Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑227/01, a Confederación Empresarial Vasca/Komisia, T‑265/01, týkajúce sa rozhodnutia K(2001)1759; rozsudky Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑230/01, a Confederación Empresarial Vasca/Komisia, T‑267/01, týkajúce sa rozhodnutia K(2001)1760. Popri tom boli začaté početné konania o príslušných právnych úpravách v iných španielskych regiónoch. Komisia podala okrem toho proti Španielsku na Súdny dvor žalobu podľa článku 226 ES pre nesplnenie rozhodnutí K(2001)1759 a K(2001)1760 (veci C‑485/03 a C‑488/03).
14 – Závery Rady „ECOFIN“ z 1. decembra 1997 o daňovej politike – uznesenie Rady a v Rade združených zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania sa v oblasti zdanenia podnikov – zdanenie výnosov z úrokov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 2, 1998, s. 1). Pozri najmä písmeno J prílohy 1 uznesenia o kódexe správania v oblasti zdanenia podnikov.
15 – Ú. v. ES C 84, s. 3.
16 – Z tohto dôvodu možno sotva pochopiť úmysel, ktorý sa skrýva za čiastočným späťvzatím odvolaní.
17 – Pozri okrem iného rozsudky z 1. júna 1994 Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92P, Zb. s. I‑1981, bod 59; z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P, Zb. s. I‑3111, bod 62, a zo 7. novembra 2002, Glencore Grain a i./Komisia, spojené veci C‑24/01 P a C‑25/01 P, Zb. s. I‑10119, bod. 62.
18 – Rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, bod 43; z 1. decembra 1998, Ecotrade, C‑200/97, Zb. s. I‑7907, bod 34, a z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C‑143/99, Zb. s. I‑8365, bod 38.
19 – Rozsudok z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 8.
20 – Rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C‑387/92, Zb. s. I‑877, bod 14, potvrdený neskôr rozsudkom z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C‑6/97, Zb. s. I‑2981, bod 16.
21 – Komisia zastávala každopádne už roku 1963 v odpovedi na parlamentnú interpeláciu poslanca Burgbachera názor, že oslobodenie od daní a poplatkov patrí medzi potenciálne štátne pomoci. (Ú. v. ES, 125, s. 2235).
22 – Rozsudky z 21. júna 1984, Lux/Dvor audítorov, 69/83, Zb. s. 2447, bod 30, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C‑110/97, Zb. s. I‑8763, bod 137.
23 – Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95, Zb. s. I‑8417, bod 24, a Glencore Grain a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 65.
24 – Rozhodnutie Komisie 93/337/EHS z 10. mája 1993 o systéme daňových pomocí určených investíciám v Baskicku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 134, s. 25).
25 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio 1. júla 1999 v tomto konaní (Zb. s. I‑1073, I-1074). K rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci už nedošlo, lebo návrh na začatie prejudiciálneho konania bol po späťvzatí žaloby vo veci samej vzatý späť.
26 – Už citované v poznámke pod čiarou 24.
27 – Rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C‑5/89, Zb. s. I‑3437, bod 14; zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia, C‑169/95, Zb. s. I‑135, bod 51, a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C‑24/95, Zb. s. I‑1591, bod 25.
28 – Pozri výnimočný prípad, na ktorom sa zakladá rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia, 223/85, Zb. s. 4617.