1

Vo vyhláške talianskeho ministerstva z 5. augusta 1994 oznámenej Komisii sa vymedzujú kritériá priznávania úľav na sociálnych odvodoch upravené v ustanoveniach uvedených v článku 59 dekrétu prezidenta Talianskej republiky zo 6. marca 1978 o zavedení osobitného režimu úľav na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatiť zamestnávatelia Istituto Nazionale de la Previdenza Sociale (INPS; Národný inštitút sociálneho zabezpečenia), v Mezzogiorne v období od roku 1994 do roku 1996.

2

Rozhodnutím 95/455/ES z 1. marca 1995 o ustanoveniach v oblasti úľav v Mezzogiorne na sociálnych odvodoch platených podnikmi a o zaplatení niektorých z týchto odvodov daňovými orgánmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 265, s. 23) Komisia vyhlásila vyššie uvedený režim úľav na sociálnych odvodoch za zlučiteľný so spoločným trhom pod podmienkou dodržania určitého počtu podmienok. V tomto rozhodnutí sa najmä stanovilo, že talianske orgány majú Komisii oznámiť ustanovenia prijaté na uskutočnenie plánu postupného odstránenia posudzovanej schémy pomoci, ktorý bol uložený tým istým rozhodnutím.

3

Režim úľav na sociálnych odvodoch, o ktorý ide v prejednávanom prípade, bol zriadený talianskym zákonom č. 206/1995, ktorý rozšíril na roky 1995 a 1996 schému pomoci upravenú už citovanou vyhláškou ministerstva z 5. augusta 1994 v prospech podnikov usadených na ostrovnom území Benátok a Chioggie. Taliansky zákon č. 30/1997 predĺžil platnosť tohto režimu na rok 1997 tak v prospech podnikov usadených v oblastiach Mezzogiorna, ako aj na ostrovnom území Benátok a Chioggie.

4

Článok 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 upravuje všeobecnú úľavu na sociálnych odvodoch, ktoré majú zaplatiť zamestnávatelia. Článok 2 tejto vyhlášky upravuje oslobodenie od sociálnych odvodov týkajúce sa nových pracovných miest vytvorených v podnikoch počas jedného roka odo dňa zaradenia nezamestnaného pracovníka do zamestnania.

5

Z rozhodnutia Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie ustanovených zákonmi č. 30/1997 a č. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úľavy na sociálnych odvodoch [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 2000, L 150, s. 50; ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vyplýva, že podľa údajov poskytnutých INPS za obdobie od roku 1995 do roku 1997 predstavovali sociálne úľavy poskytnuté na základe uplatnenia článku 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie priemerne 73 miliárd talianskych lír (ITL) (približne 37,7 milióna eur) ročne a týkali sa 1645 podnikov. Oslobodenia poskytnuté na základe uplatnenia článku 2 tejto vyhlášky podnikom usadeným na ostrovnom území Benátok a Chioggie predstavovali 567 miliónov ITL (292831 eur) ročne a týkali sa 165 podnikov.

6

Listom z 10. júna 1997 oznámili talianske orgány v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 95/455 Komisii predmetný zákon č. 30/1997 (pozri bod 2 vyššie). Listom z 1. júla 1997 a upomienkou z 28. augusta 1997 požiadala Komisia o doplňujúce informácie týkajúce sa rozšírenia pôsobnosti predmetného režimu úľavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených v Benátkach a Chioggii.

7

Keďže Komisia nedostala odpoveď, listom zo 17. decembra 1997 oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie začať konanie upravené v článku 88 ods. 2 ES vo vzťahu k pomoci upravenej ustanoveniami zákonov č. 260/1995 a č. 30/1997, ktorými sa rozšírila pôsobnosť úľav na sociálnych odvodoch upravených pre Mezzogiorno na ostrovné územie Benátok a Chioggie.

8

Talianske orgány odložili výkon posudzovaného režimu úľav na sociálnych odvodoch k 1. decembru 1997.

9

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z 18. februára 1998. Žalobca, Comitato „Venezia vuole vivere“ (ďalej len „výbor“), združenie zoskupujúce najvýznamnejšie organizácie priemyselných a obchodných subjektov v Benátkach, ktoré vzniklo v nadväznosti na začatie vyššie uvedeného konania vo veci formálneho zisťovania na účely koordinovania činností smerujúcich k náprave nevýhodného postavenia subjektov usadených v Benátkach, predložil svoje pripomienky listom zo 17. marca 1998 a odovzdal správu doplnenú o štúdiu, ktorú vypracovalo Consorzio per la ricerca e la formazione (COSES, konzorcium pre výskum a vzdelávanie), z marca 1998, týkajúcu sa ťažkostí, s ktorými sa stretli podniky pôsobiace na území lagúny v porovnaní s podnikmi usadenými na pevnine. Dňa 18. mája 1998 mesto Benátky takisto predložilo pripomienky, doplnené o prvú štúdiu, ktorú vypracovalo COSES, týkajúcu sa toho istého predmetu, z februára 1998. V týchto pripomienkach zdôraznilo, že medzi príjemcami sú aj mestské podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Dovolávalo sa uplatnenia článku 86 ods. 2 ES v ich prospech. Tieto pripomienky boli ako celok doručené Talianskej republike.

10

Talianske orgány predložili svoje pripomienky listom z 23. januára 1999. Listom z 10. júna 1999 informovali Komisiu, že sa pripájajú k pripomienkam predloženým mestom Benátky.

11

Rozhodnutím z 23. júna 1999 uložila Komisia Talianskej republike povinnosť predložiť jej všetky dokumenty a informácie potrebné na spresnenie úlohy mestských podnikov a posúdenie zlučiteľnosti posudzovaných opatrení spočívajúcich v úľavách na sociálnych odvodoch so spoločným trhom. Talianske orgány odpovedali listom z 27. júla 1999. Dňa 12. októbra 1999 sa tieto orgány stretli v Bruseli so zástupcami Komisie.

12

V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že úľavy na sociálnych odvodoch upravené v uvedených zákonoch, ktoré odkazujú na článok 2 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994, predstavujú štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom, ak boli tieto úľavy priznané podnikom usadeným na územiach Benátok a Chioggie, ktoré sú buď malými a strednými podnikmi (MSP) v zmysle rámca Spoločenstva o štátnej pomoci MPS (Ú. v. ES C 213, s. 4), alebo podnikmi usadenými v oblastiach, na ktoré sa môže vzťahovať výnimka upravená v článku 87 ods. 3 písm. c) ES, alebo podnikmi zamestnávajúcimi také kategórie zamestnancov, ktoré vykazujú osobitné ťažkosti so zaradením sa alebo s opätovným zaradením sa na trh práce v súlade s usmerneniami o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 334, 1995, s. 4, článok 1 prvý odsek a odôvodnenie č. 105 napadnutého rozhodnutia).

13

Pokiaľ ide o kvalifikovanie štátnej pomoci, Komisia vo svojich vyjadreniach vyhlasuje, že v súlade s oznámením Komisie o pravidle de minimis pre štátnu pomoc [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 68, 1996, s. 9) vychádza zo svojho posúdenia predmetných opatrení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie č. 110), že opatrenia, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis, nepatria do pôsobnosti článku 87 ES, okrem odvetví, na ktoré sa vzťahuje Zmluva ESUO, ako aj odvetví lodného staviteľstva, dopravy, poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.

14

Podľa článku 1 druhého odseku napadnutého rozhodnutia je so spoločným trhom nezlučiteľná pomoc upravená v článku 2 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994, ak bola poskytnutá podnikom, ktoré nie sú MSP a ktoré nie sú usadené v oblastiach, na ktoré sa môže uplatniť výnimka upravená v článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

15

Podľa článku 2 napadnutého rozhodnutia predstavujú úľavy na sociálnych odvodoch stanovené v článku 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 priznané podnikom usadeným na území Benátok a Chioggie. štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

16

V zmysle článku 3 napadnutého rozhodnutia je pomoc priznaná Talianskou republikou mestskému podniku ASPIV (Azienda servizi publici idraulici e vari Venezia) a Consorzio Venezia nuova zlučiteľná so spoločným trhom na základe výnimky stanovenej v článku 86 ods. 2 ES a výnimky stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. d) ES.

17

V článku 4 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že opatrenia, ktoré Talianska republika zaviedla v prospech mestských podnikov ACTV (Azienda del conzorzio trasporti veneziano) a AMAV (Azienda multiservizi ambientali Venezia) a podniku Panfido SpA, nepredstavujú pomoc v zmysle článku 87 ES.

18

V článku 5 napadnutého rozhodnutia Komisia ukladá Talianskej republike povinnosť, aby od príjemcov vymáhala pomoc uvedenú v článku 1 druhom odseku a článku 2 tohto rozhodnutia, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom a bola im poskytnutá protiprávne.

19

Napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z 23. júna 2000.

20

Žalobca návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. a 18. septembra 2000 podal žaloby, na základe ktorých sa začalo toto konanie.

21

Okrem toho iní žalobcovia podali v stanovenej lehote ďalších 56 žalôb proti napadnutému rozhodnutiu.

22

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. januára 2001 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

23

Rozhodnutím z 25. januára 2001 postúpil Súd prvého stupňa v súlade s článkom 51 ods. 1 rokovacieho poriadku túto vec druhej rozšírenej komore.

24

Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. marca 2001 podala Talianska republika návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania vo veci T-270/00 na podporu návrhov žalobcu, spoločnosti Società italiana per il gas SpA (Italgas). Uznesením z 19. júna 2001 predseda druhej rozšírenej komory tomuto návrhu vyhovel.

25

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa s ohľadom na zložitosť kritérií zlučiteľnosti uvedených v napadnutom rozhodnutí vyzval Taliansku republiku, aby upresnila, pre každého žalobcu v týchto veciach, ako aj v 56 vyššie uvedených spojených veciach, či sa považuje za povinnú v zmysle článku 5 napadnutého rozhodnutia vymáhať protiprávne vyplatenú pomoc.

26

V nadväznosti na odpovede Talianskej republiky z 25. septembra 2003 a z 24. marca 2004 Súd prvého stupňa vyhlásil, že 22 žalôb je v plnom rozsahu neprípustných a 6 žalôb je sčasti neprípustných, s ohľadom na skutočnosť, že žalujúce podniky neodôvodnili právny záujem na konaní v rozsahu, v akom sa príslušné vnútroštátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia domnievali, že tieto podniky na základe tohto rozhodnutia nevyužívali pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktorá podlieha povinnosti vymáhania (uznesenia Súdu prvého stupňa z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 až T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 až T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 až T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. 2005 s. II-787; Confartigianato Venezia a i./Komisia, T-266/00; Baglioni Hotels a Sagar/Komisia, T-269/00; Unindustria a i./Komisia, T-273/00, a Principessa/Komisia, T-288/00).

27

Dňa 12. mája 2005 sa uskutočnilo neformálne stretnutie pred sudcom spravodajcom za účasti zástupcov strán v 37 veciach, v ktorých žaloby neboli vyhlásené za neprípustné v plnom rozsahu. Zastúpení účastníci konania predložili svoje pripomienky a vyjadrili svoj súhlas s výberom 4 hlavných vecí. V nadväznosti na uvedené neformálne stretnutie boli tieto veci (T-254/00, T-270/00 a T-277/00) a vec T-221/00 označené za hlavné.

28

V ostatných 29 spojených veciach nariadil Súd prvého stupňa na základe spoločného návrhu účastníkov konania prerušenie konania.

29

Uznesením z 12. septembra 2005 predseda druhej rozšírenej komory po vypočutí účastníkov konania spojil veci T-254/00, T-270/00 a T-277/00 na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku, v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku.

30

Písomné konania týkajúce sa námietok neprípustnosti boli ukončené v období od 5. do 23. decembra 2005 podaním písomných pripomienok žalobcov v troch spojených veciach, ako aj písomných pripomienok Talianskej republiky vo veci T-270/00.

31

Uznesením z 18. mája 2006 Súd prvého stupňa (druhá rozšírená komora) rozhodol o spojení preskúmania námietok neprípustnosti vo veci samej. Písomné konanie bolo vo veciach T-254/00 a T-277/00 ukončené 23. februára 2007 a vo veci T-270/00 26. novembra 2007.

32

V nadväznosti na zmenu zloženia komôr Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený k šiestej rozšírenej komore, ktorej boli v dôsledku toho pridelené prejednávané veci.

33

Vzhľadom na prekážku na strane sudcu T. Tchipeva predseda Súdu prvého stupňa určil na základe článku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa na doplnenie komory sudcu N. Wahla.

34

Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (šiesta rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania. Komisia predložila požadované dokumenty v stanovenej lehote.

35

Uznesením zo 14. októbra 2008 bola vec T-221/00 vymazaná z registra v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcu.

36

Žalobca vo veci T-254/00 navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

37

Žalobca vo veci T-270/00 navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

38

Žalobcovia vo veci T-277/00 navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

39

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

40

Na podporu svojej námietky neprípustnosti Komisia poukazuje na nedostatok aktívnej legitimácie tak žalujúcich podnikov, ako aj výboru. Najskôr vznáša námietku prekážky začatého konania proti žalobe podanej výborom vo veci T-277/00.

41

Na podporu svojej námietky neprípustnosti vznesenej proti žalobe podanej výborom vo veci T-277/00 Komisia uvádza, že táto žaloba sa vo všetkých ohľadoch zhoduje so žalobou podanou vo veci T-274/00. Komisia okrem toho tvrdí, že žaloba prejednávaná vo veci T-277/00 smeruje k zrušeniu toho istého rozhodnutia a je založená na žalobných dôvodoch, ktoré sú z veľkej časti analogické so žalobnými dôvodmi uplatňovanými vo veci T-231/00. Žaloba vo veci T-277/00 teda musí byť vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom bola podaná výborom, a to sčasti z dôvodu prekážky začatého konania, pokiaľ ide o predloženie rovnakých žalobných dôvodov, a sčasti z dôvodu porušenia článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o predloženie nových žalobných dôvodov.

42

Výbor namieta, že jeho žaloba je prípustná.

43

Vzhľadom na to, že výbor vzal späť svoju žalobu vo veci T-274/00 (uznesenie o výmaze z 12. septembra 2005, Comitato „Venezia vuole vivere“/Komisia, T-274/00), námietka neprípustnosti založená na prekážke začatého konania ostáva predmetnou iba s ohľadom na spojenú žalobu, ktorú podali spoločnosť Adriatica di navigazione SpA a výbor vo veci T-231/00. V každom prípade je potrebné uviesť, že výbor podal žalobu vo veci T-277/00 spoločne so spoločnosťou Coopservice — Servizi di fiducia Soc. coop. rl, takže hoci by sa údajná prekážka začatého konania preukázala, nemala by žiadny vplyv na prípustnosť tejto žaloby v rozsahu, v akom túto žalobu podala spoločnosť Coopservice, a najmä na žalobné dôvody vo veci samej, ktoré v prejednávanej veci skúma Súd prvého stupňa, pretože tieto žalobné dôvody predložili obaja žalobcovia spoločne. Vzhľadom na tieto skutočnosti Súd prvého stupňa v zásade nie je povinný preskúmať námietku prekážky začatého konania, ktorú v danom prípade vzniesla Komisia.

44

V každom prípade treba uviesť, že žaloba podaná najmä výborom vo veci T-277/00 a smerujúca k zrušeniu toho istého rozhodnutia sa nezakladá na tých istých žalobných dôvodoch, ktoré sa uvádzajú na podporu žaloby, ktorú výbor podal skôr, a to vo veci T-231/00. Z toho vyplýva, že v prejednávanom prípade nie sú splnené podmienky, ktorými judikatúra podmieňuje existenciu prekážky začatého konania (pozri v tomto zmysle uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, už citované v bode 26 vyššie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). Je totiž potrebné konštatovať, že súbor žalobných dôvodov založených na porušení článku 88 ods. 3 ES, ako aj článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 stanovujúcom podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a na porušení článku 87 ods. 2 písm. b) ES, článku 87 ods. 3 písm. b) ES a článku 87 ods. 3 písm. e) ES sa uvádza iba vo veci T-277/00.

45

Pokiaľ ide konkrétne o vyššie uvedený žalobný dôvod založený na porušení článku 88 ods. 3 ES a článku 15 nariadenia č. 659/1999, treba poznamenať, že tento žalobný dôvod, ktorý smeruje k preukázaniu toho, že predmetná schéma pomoci predstavuje existujúcu pomoc, je založený na údajnej kontinuite zákonov č. 206/1995 a č. 30/1997, ktorými sa zavádza táto schéma pomoci, so skoršími právnymi predpismi, ktoré takisto za určitých podmienok stanovujú oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech podnikov usadených v niektorých oblastiach Talianska. Naproti tomu žalobný dôvod založený na povahe existujúcej pomoci predmetnej schémy pomoci uplatňovaný vo veci T-231/00 sa zakladá na odlišnej myšlienke, že predmetná schéma pomoci pre činnosť vnútornej kabotáže vznikla až po liberalizácii tohto odvetvia právom Spoločenstva v roku 1999 (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 až T-607/97, T-1/98, T-3/98 až T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, body 143 a 167). Z toho vyplýva, že tvrdenia výboru uplatňované vo veciach T-231/00 a T-277/00 a smerujúce k preukázaniu toho, že predmetná schéma predstavuje existujúcu pomoc, musia byť analyzované ako odlišné žalobné dôvody.

46

Okrem toho článok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku na rozdiel od výkladu Komisie bráni iba predloženiu nových žalobných dôvodov v priebehu konania, okrem prípadu, ak by tieto žalobné dôvody boli založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Tento výklad je úplne irelevantný na účely posúdenia prípustnosti žaloby, ktorá má rovnaký predmet, týka sa rovnakých účastníkov konania, ale je založená na žalobných dôvodoch odlišných od tých, ktoré sa uplatňujú v skoršej žalobe. Judikatúra (pozri bod 44 vyššie) nepodmieňuje prípustnosť takej žaloby tým, že nastali nové právne a skutkové okolnosti. Prípustnosť žaloby totiž v prípade, ak sa týka tých istých účastníkov konania, smeruje k zrušeniu toho istého rozhodnutia a zakladá sa na tých istých žalobných dôvodoch ako skoršia žaloba, naráža iba na prekážku začatého konania.

47

Vzhľadom na to musí byť námietka neprípustnosti založená na prekážke začatého konania zamietnutá.

48

Komisia tvrdí, že žalujúce podniky nie sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté v zmysle článku 230 štvrtom odseku ES.

49

Podľa Komisie nie sú príjemcovia schémy pomoci osobne dotknutí rozhodnutím o nezlučiteľnosti tejto schémy, ktorým sa nariaďuje vymáhanie poskytnutej pomoci, keďže takéto rozhodnutie má všeobecný dosah.

50

Komisia pripomína, že potenciálni príjemcovia schémy pomoci nie sú osobne dotknutí rozhodnutím, ktorým sa vyhlasuje, že táto schéma je nezlučiteľná so spoločným trhom. Okrem toho súd Spoločenstva rozhodol, že žaloby podané príjemcami protiprávnej schémy pomoci proti rozhodnutiu, v ktorom Komisia túto schému vyhlásila za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ale v ktorom neuložila vymáhanie poskytnutej pomoci, sú neprípustné (rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. 1988, s. 219, bod 15).

51

Podľa Komisie však uloženie povinnosti vymáhania nemení povahu jej rozhodnutia, a teda neumožňuje domnievať sa, že príjemcovia schémy pomoci sú osobne dotknutí.

52

V tejto súvislosti musí byť rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855), vykladaný s ohľadom na osobitnú situáciu žalobcu, teda spoločnosti Sardegna Lines — Servizi Marittimi della Sardegna SpA. Táto spoločnosť v skutočnosti využívala individuálnu pomoc formálne poskytnutú v rámci schémy pomoci. Predmetná schéma pomoci sa totiž uplatňuje na veľmi obmedzený počet podnikov a Sardegna Lines bola príjemcom veľkej časti poskytnutej pomoci (prinajmenšom 9,6 miliardy ITL) z celkovej sumy vo výške 12697450000 ITL). Okrem toho pre predmetnú schému pomoci bola charakteristická široká diskrečná právomoc, ktorú mali pri výkone tejto schémy vnútroštátne orgány na účely poskytnutia individuálnej pomoci.

53

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 39), takisto pripustil, že podniky, ktoré sú príjemcami predmetnej schémy pomoci, sú osobne dotknuté v rozsahu, v akom Komisia vedela o počte prijatých žiadostí a o výške úverov stanovených pre predmetnú pomoc. Okrem toho bola táto schéma pomoci vykonaná prostredníctvom individuálnych rozhodnutí.

54

Pokiaľ ide o riešenie prijaté v rozsudku Súdu EZVO z 21. júla 2005, Fesil and Finnfjord a i./Dozorný úrad EZVO (spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04), na ktorý poukazuje žalobca Hotel Cipriani SpA, toto riešenie nie je možné uplatniť v prejednávanom prípade, keďže v pravidlách týkajúcich sa vzťahov medzi členskými štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), Dozorným úradom a Súdom EZVO sa nenachádza ustanovenie podobné článku 234 ES, ktoré by stanovovalo možnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa posúdenia platnosti aktov inštitúcií.

55

Okrem toho Súd prvého stupňa vo svojom uznesení Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, už citovanom v bode 26 vyššie (body 29 a nasl.), vyhlásil niektoré žaloby za neprípustné, pričom pripustil možnosť Komisie spochybniť skutočnosť, že predmetný členský štát poskytnutú pomoc nevymáhal. Neprípustnosť takýchto žalôb teda nezávisí od vymáhania, resp. neexistencie vymáhania pomoci od žalobcov. Napokon Súdny dvor sa vo svojom rozsudku z 23. februára 2006, Atzeni a i. (C-346/03 a C-529/03, Zb. 2006 s. I-1875, body 33 a 34), domnieval, že nebolo zjavné, že žaloba o neplatnosť, ktorú podali príjemcovia schém pomoci, ktoré boli určené kategóriám osôb definovaným všeobecným spôsobom, proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ukladá vymáhanie poskytnutej pomoci, bola prípustná.

56

Komisia sa teda domnieva, že rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, a Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, nemenia ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa žaloby fyzických alebo právnických osôb proti rozhodnutiam týkajúcim sa schém pomoci považujú za neprípustné.

57

V tejto súvislosti však Komisia pripúšťa, že ak je na účely vykonania predmetnej schémy pomoci potrebné prijatie individuálneho vykonávacieho opatrenia, z čoho vyplýva voľná úvaha príslušného správneho orgánu, skutoční príjemcovia takejto schémy môžu byť považovaní za osobne dotknutých rozhodnutím Komisie, ktorým sa konštatuje jej nezlučiteľnosť so spoločným trhom a ktorým sa uložilo vymáhanie poskytnutej pomoci.

58

V prejednávanom prípade žalobcovia neboli napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí z dvoch dôvodov. Na jednej strane boli predmetné úľavy na sociálnych odvodoch automaticky priznané všetkým podnikom usadeným na území Benátok alebo Chioggie.

59

Na druhej strane sa napadnuté rozhodnutie týkalo neurčitého a neurčiteľného počtu podnikov, v závislosti od ich objektívnych charakteristík, a síce že zamestnávali zamestnancov a vykonávali svoju činnosť v geograficky vymedzenej oblasti. Aj keby Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia bola s pomocou vnútroštátnych orgánov teoreticky schopná určiť podniky, ktoré sú príjemcami, ako to tvrdia žalobcovia, prináležalo by jej preskúmať schému pomoci, a nie každý prípad osobitného uplatnenia. Jediná výnimka by sa mohla týkať mestských podnikov, ktorých situácia bola osobitným spôsobom vyjadrená v pripomienkach mesta Benátky, ktoré talianska vláda podporila. Komisia teda mala analyzovať osobitnú situáciu týchto podnikov, ktoré boli z tohto dôvodu, na rozdiel od žalobcov, napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté.

60

Naproti tomu, keďže Komisia nebola schopná — na základe tabuliek, ktoré poskytol INPS — preukázať úľavy, ktoré mal individuálne každý podnik, nemohla konštatovať poskytnutie pomoci každému z príjemcov. Predmetný členský štát bude teda pri výkone napadnutého rozhodnutia musieť identifikovať podniky, ktoré sú príjemcami a sú povinné vrátiť získanú pomoc. Táto identifikácia si vyžaduje komplexnú analýzu založenú na viacerých posudzovacích kritériách. Vnútroštátnym orgánom totiž prináleží v každom individuálnom prípade uplatniť podmienky týkajúce sa existencie štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ako aj kritériá, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí uvedené všeobecným a abstraktným spôsobom.

61

Takúto kontrolu by mali vykonávať príslušné vnútroštátne orgány v rámci lojálnej spolupráce s Komisiou. V prípade rozporu sa môže Komisia obrátiť na Súdny dvor v zmysle článku 88 ods. 2 druhého odseku ES. Príjemcovia predmetného opatrenia majú možnosť na vnútroštátnom súde spochybniť prípadné rozhodnutia o vymáhaní prijaté vo vzťahu k nim, pričom môžu vznášať námietky protiprávnosti rozhodnutia Komisie. Ich právnu ochranu zaručuje článok 234 ES.

62

Vzhľadom na všetky tieto dôvody a na rozdiel od rozhodnutia posudzovaného v rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanom v bode 53 vyššie, malo napadnuté rozhodnutie ponechať otvorenú možnosť, aby sa na určité predmetné úľavy na sociálnych odvodoch nevzťahovala kvalifikácia štátnej pomoci, resp. aby predstavovali pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom. V prejednávanom prípade totiž Komisia nemala konštatovať poskytnutie štátnej pomoci každému z príjemcov, a teda nemala určiť, že podniky sú povinné vrátiť pomoc získanú v rámci predmetnej schémy.

63

Komisia z toho vyvodzuje, že žalujúce podniky nemajú osobitné vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré by z napadnutého rozhodnutia jasne vyplývali, a že sa nemôžu domáhať osobitnej ujmy. Žalujúce podniky teda nemôžu byť považované za osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím.

64

Žalobcovia a Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov spoločnosti Italgas a pridala sa k jej pripomienkam, pripomínajú, že rozhodnutie o vymáhaní získanej pomoci bolo adresované žalujúcim podnikom v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia. Za podobných okolností by súd Spoločenstva pripustil existenciu osobnej dotknutosti.

65

Po prvé všetci žalobcovia a Talianska republika tvrdia, že na rozdiel od tvrdení Komisie napadnuté rozhodnutie nemá všeobecný a abstraktný dosah, keďže skutoční príjemcovia schémy pomoci predstavujú uzavretý počet a pri prijatí tohto rozhodnutia ich možno identifikovať. Z prijatia rozhodnutia, v ktorom sa nariaďuje vymáhanie nezlučiteľnej pomoci, aby došlo k zrušeniu jej účinkov, však vyplýva, že Komisia najprv overuje účinky tejto pomoci. Žalobcovia v tejto súvislosti upresňujú, že podniky, ktoré sú príjemcami, môžu byť identifikované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci konania o vymáhaní. Skutoční príjemcovia môžu byť považovaní za osoby, ktorým je rozhodnutie Komisie priamo určené. Okrem toho Hotel Cipriani a Italgas spochybňujú skutočnosť, že pri výkone tohto rozhodnutia sú vnútroštátne orgány oprávnené v každom individuálnom prípade overiť splnenie podmienok na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES (pozri body 124 a 138 nižšie).

66

Po druhé Hotel Cipriani a Coopservices takisto tvrdia, že rozhodnutie Komisie týkajúce sa schémy pomoci a nariaďujúce vymáhanie poskytnutej pomoci priamo ovplyvňuje záujmy skutočných príjemcov pomoci a vo vzťahu k nim predstavuje akt spôsobujúci ujmu.

67

Všetci žalobcovia vyvracajú tvrdenie Komisie, podľa ktorého jednotlivci využívajú účinnú súdnu ochranu na vnútroštátnom súde. Konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore im ponúka obmedzenejšie možnosti na účely toho, aby sa vyhovelo ich tvrdeniam. Okrem toho nie je vôbec zaručené, že vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania.

68

Talianska republika zdôrazňuje, že predmetné úľavy na sociálnych odvodoch boli schválené podnikom pod jednou podmienkou, a to, že sú usadené na ostrovnom území Benátok alebo Chioggie. V tomto kontexte pri prijímaní napadnutého rozhodnutia neexistovala nijaká neistota týkajúca sa totožnosti príjemcov, ktorí sú povinní vrátiť získanú pomoc.

69

Komisia správne uznáva, že v prejednávanom prípade existuje priama súvislosť v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES. Zdôrazňuje, že talianske orgány sú na základe napadnutého rozhodnutia povinné zrušiť pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú, a vymáhať protiprávne poskytnutú nezlučiteľnú pomoc. Pripúšťa, že tieto orgány nemajú pri výkone napadnutého rozhodnutia žiadnu voľnú úvahu.

70

Naproti tomu sa Komisia domnieva, že skutoční príjemcovia protiprávnej schémy pomoci nie sú vo všeobecnosti osobne dotknutí rozhodnutím, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť tejto schémy a nariaďuje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, keďže takéto rozhodnutie sa v zásade zakladá na všeobecnej a abstraktnej analýze uvedenej schémy. Údajnú neexistenciu osobnej dotknutosti vysvetľuje tým, že počet príjemcov nie je možné určiť. Pri výkone napadnutého rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie získanej pomoci, teda dotknutý členský štát musí identifikovať podniky, ktoré sú príjemcami a sú povinné túto pomoc vrátiť.

71

Komisia v prvom rade spochybňuje, že by sa v judikatúre skutočným príjemcom schémy pomoci priznávala aktívna legitimácia vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť tejto schémy a nariaďuje sa vymáhanie pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú. Z judikatúry vyplýva, že táto aktívna legitimácia je obmedzená v prípadoch, keď sa schéma pomoci vykonáva prostredníctvom individuálnych rozhodnutí (pozri bod 56 vyššie).

72

V druhom rade Komisia navrhuje, že vnútroštátnym orgánom má byť pri výkone rozhodnutia tejto inštitúcie, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť protiprávnej schémy pomoci, priznaná právomoc v každom konkrétnom prípade overiť splnenie podmienok na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES týkajúcich sa výkonu hospodárskej činnosti, ovplyvnenia obchodu vnútri Spoločenstva a vplyvu na hospodársku súťaž.

73

Na úvod je potrebné uviesť, že rozhodnutie Komisie týkajúce sa schémy protiprávnej pomoci a nariaďujúce vymáhanie poskytnutej pomoci má, ako tvrdí Komisia, všeobecný dosah vo vzťahu ku skutočným príjemcom tejto schémy v rozsahu, v akom sa vzťahuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky voči príjemcom uvedenej schémy posudzovaným všeobecným a abstraktným spôsobom. Samotná okolnosť, že skutoční príjemcovia takej schémy sú identifikovateľní, totiž nemá za následok to, že by Komisii vznikla povinnosť zohľadniť ich individuálnu situáciu. Rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci sa v zásade takisto zakladá na všeobecnej a abstraktnej kontrole predmetnej schémy pomoci, ktorá je sama osebe všeobecne záväzným aktom (pozri body 83, 209, 229 a 230 nižšie). Jeho dosah sa v zásade odlišuje napríklad od rozhodnutia v zmysle článku 81 ES, ktoré sa môže považovať za súbor individuálnych rozhodnutí určených dotknutým podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, body 39, 49 a 63). Najmä skutočnosť, že v rozhodnutí Komisie sa všeobecným a abstraktným spôsobom nariaďuje vymáhanie poskytnutej pomoci, nie je takej povahy, že by to tomuto rozhodnutiu priznávalo charakter súboru individuálnych rozhodnutí (pozri analogicky uznesenie Súdneho dvora z 8. apríla 2008, Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia, C-503/07 P, Zb. s. I-2217, bod 72). Naproti tomu, ak Komisia skúma individuálnu situáciu niektorých skutočných príjemcov schémy pomoci, jej rozhodnutie má vo vzťahu k týmto príjemcom individuálny charakter.

74

Okrem toho nie je vylúčené, že za určitých okolností sa ustanovenia všeobecne záväzného aktu môžu osobne týkať niektorých fyzických alebo právnických osôb, ak sú tieto osoby dotknuté z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ne osobitné, alebo situácie, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k všetkým ostatným osobám (rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C-309/89, Zb. s. I-1853, body 19 až 21, rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1996, Roquette Frères/Rada, T-298/94, Zb. s. II-1531, bod 37, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2007, Fels--Werke a i./Komisia, T-28/07, bod 60).

75

V tomto právnom kontexte je potrebné preskúmať postavenie Komisie s ohľadom tak na kritériá judikatúry týkajúce sa posúdenia existencie osobnej dotknutosti v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES, ako aj systém predchádzajúcej kontroly štátnej pomoci, ako bola ustanovená Zmluvou a vykladaná judikatúrou. Na tento účel treba posúdiť v prvom rade relevantnosť kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatňovania schémy pomoci vo svetle judikatúry vychádzajúcej z rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, a Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie, ako aj vo vzťahu k systému kontroly štátnej pomoci. Súd prvého stupňa ďalej preskúma argumentáciu Komisie týkajúcu sa právomocí dotknutého členského štátu pri výkone rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje nezlučiteľnosť protiprávnej schémy pomoci so spoločným trhom a nariaďuje sa vymáhanie poskytnutej pomoci.

76

Pokiaľ ide v prvom rade o judikatúru, na úvod je potrebné uviesť, že na rozdiel od tvrdenia Komisie Súdny dvor nevylúčil aktívnu legitimáciu skutočných príjemcov protiprávnej schémy pomoci vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým sa táto schéma vyhlasuje za nezlučiteľnú a nariaďuje sa vymáhanie poskytnutej pomoci. Rozsudok Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, na ktorý poukazuje Komisia, nie je v tejto súvislosti relevantný. Z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát sir Gordon Slynn k tomuto rozsudku (Zb. s. 240), totiž vyplýva, že Komisia do rozhodnutia, o ktoré ide v tejto veci, nezačlenila povinnosť vymáhania. Hoci Komisia v poslednom odôvodnení tohto rozhodnutia vyhradila možnosť vymáhania v neskoršom štádiu, Súdny dvor na pojednávaní informovala, že v tomto zmysle nevyvinula iniciatívu.

77

Naproti tomu z rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, a Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie, jasne vyplýva, že ak Komisia konštatuje nezlučiteľnosť protiprávnej schémy pomoci so spoločným trhom a nariadi vrátenie poskytnutej pomoci, všetci skutoční príjemcovia tejto schémy sú rozhodnutím Komisie osobne dotknutí (pozri takisto rozsudky Súdu prvého stupňa z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 25; z 12. septembra 2007, Taliansko a Brandt Italia/Komisia, T-239/04 a T-329/04, Zb. s. II-3265, bod 44, a z 20. septembra 2007, Salvat père & fils a i./Komisia, T-136/05, Zb. s. II-4063, body 69 až 73).

78

Na rozdiel od tvrdení Komisie totiž z rozhodnutia posudzovaného v rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, nevyplýva, že by Komisia zohľadnila osobitnú situáciu spoločnosti Sardegna Lines. V tomto rozhodnutí Komisia v rámci uvedenia skutkových okolností uviedla iba to, že „o existencii spornej schémy pomoci sa dozvedela v súvislosti so žalobou týkajúcou sa osobitného prípadu uplatnenia uvedenej schémy“. Aj keby sa pripustilo, že Komisia o situácii spoločnosti Sardegna Lines vedela, je potrebné konštatovať, že na jednej strane Komisia tento podnik v predmetnom rozhodnutí menovite nespomína a že na druhej strane neboli uvedené žiadne riadne dôkazy, ktoré by charakterizovali jeho osobitnú situáciu. Komisia naproti tomu iba uviedla celkovú výšku pomoci schválenej na poskytnutie úverov a predmetných finančných príspevkov od nadobudnutia účinnosti predmetnej schémy pomoci. Komisia ďalej na tomto základe pristúpila k všeobecnému a abstraktnému preskúmaniu predmetnej schémy pomoci (pozri najmä bod VII predmetného rozhodnutia). Vzhľadom na tieto skutočnosti z už citovaného rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia nie je možné vyvodiť, že sa Súdny dvor domnieval, že Komisia zohľadnila individuálnu situáciu spoločnosti Sardegna Lines. Práve naopak, na základe konfrontácie potenciálnych príjemcov schémy pomoci zostavenej abstraktným spôsobom so skutočnými príjemcami takejto protiprávne vykonanej schémy Súdny dvor rozhodol, že spoločnosť Sardegna Lignes bola osobne dotknutá „ako skutočný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej v zmysle [schémy pomoci sardínskym majiteľom lodí] a ktorej vrátenie Komisia nariadila“ (bod 34 rozsudku). Už citovaný výraz „individuálna pomoc“ sa zjavne vzťahuje na pomoc poskytnutú spoločnosti Sardegna Lines pri výkone predmetnej schémy pomoci. Na rozdiel od výkladu, ktorý navrhuje Komisia, nemôže byť chápaná ako odkazujúca na zohľadnenie individuálnej situácie spoločnosti Sardegna Lines zo strany tejto inštitúcie z dôvodu, že predmetná schéma pomoci sa neuplatňovala automaticky.

79

Túto analýzu rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, potvrdzujú návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanému v bode 53 vyššie (Zb. s. I-4092). Vo svojich návrhoch generálny advokát totiž vyvrátil tvrdenie Komisie, podľa ktorého bola predmetná schéma pomoci v rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, vykonaná prostredníctvom diskrečných vykonávacích rozhodnutí vnútroštátnych orgánov. V tejto súvislosti zdôraznil:

„Súdny dvor… vychádzal iba [v bode 34 svojho rozsudku] zo skutočnosti, že žalobkyňa Sardegna Lines bola dotknutá ako príjemca pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. Neuviedol iné individuálne okolnosti týkajúce sa žalobkyne, ako zohľadnenie jej prípadu v správnom konaní“ (bod 71 návrhov).

80

Vo svojom rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanom v bode 53 vyššie, Súdny dvor jasne potvrdil riešenie, ku ktorému dospel v rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovanom v bode 52 vyššie. Je potrebné zdôrazniť, že predmetná odvetvová schéma pomoci vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, sa týkala veľkého počtu cestných dopravcov tovaru. Na rozdiel od spoločnosti Sardegna Lines ani jeden žalujúci dopravca sa od ostatných príjemcov predmetnej schémy pomoci neodlišoval výškou získanej pomoci alebo osobitnou úlohou v priebehu správneho konania. Súdny dvor rozhodol, že podniky sa nachádzajú v odlišnom postavení, než je postavenie navrhovateľov, lebo sú dotknuté „ako skutoční príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej v zmysle tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia“ (bod 39 rozsudku).

81

Okrem toho v už citovanom bode 39 rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanom v bode 53 vyššie, sa, hoci stručne, nachádzajú aj dôležité upresnenia týkajúce sa odôvodnenia aktívnej legitimácie podnikov, ktoré využívali protiprávnu schému pomoci. Súdny dvor v tomto bode totiž zdôrazňuje, že v predmetnom rozhodnutí sa uvádza „mnoho schválených žiadostí a súm predpokladaných pre predmetnú pomoc“ počas posudzovaného obdobia, pričom z toho vyvodil, že „Komisia teda nemohla nevedieť o existencii skutočných príjemcov“. Preto výslovne odlišuje situáciu skutočných príjemcov, ktorých bolo možné identifikovať a ktorých situácia bola nariadením vymáhania osobitne dotknutá, od situácie potenciálnych príjemcov.

82

Vzhľadom najmä na vyššie uvedené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanom v bode 79 vyššie (body 74 až 85), je teda už citovaný bod 39 rozsudku Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie, možné chápať v tom zmysle, že sa v ňom uznáva, že žalujúce podniky sa odlišovali od každého iného prevádzkovateľa z dôvodu, že predstavovali uzavretú skupinu osôb osobitne dotknutých nariadením vymáhania. Konkrétne na rozdiel od potenciálnych príjemcov schémy pomoci skutoční príjemcovia predmetnej schémy pomoci predstavovali obmedzenú skupinu, pretože táto schéma sa prestala vykonávať už pred prijatím napadnutého rozhodnutia, takže Komisia ich s pomocou vnútroštátnych orgánov v zásade mohla identifikovať pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od tvrdení Komisie Súdny dvor neviazal priznanie osobnej dotknutosti na konkrétnu identifikáciu príjemcov predmetnej schémy pomoci a analýzu ich individuálnej situácie zo strany Komisie.

83

Je potrebné zdôrazniť, že hoci má rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci všeobecný dosah v rozsahu, v akom Komisia vykoná všeobecné a abstraktné preskúmanie tejto schémy (pozri bod 73 vyššie), takéto rozhodnutie sa vzťahuje len na vymedzenú schému pomoci. Nepodieľa sa teda na určovaní politiky Spoločenstva a nemá normatívny charakter, ale je súčasťou uplatňovania pravidiel práva Spoločenstva týkajúcich sa v prejednávanom prípade štátnej pomoci, na rozdiel od aktov normatívnej povahy, ktoré sa vzťahujú na väčšinu dotknutých hospodárskych prevádzkovateľov (pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1989, Lefebvre/Komisia, 206/87, Zb. s. 275; Roquette Frères/Rada, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 42, a uznesenie Fels--Werke a i./Komisia, už citované v bode 74 vyššie, body 61 a 63).

84

V tomto právnom kontexte skutočnosť, že skutoční príjemcovia schémy pomoci osobitne dotknutí povinnosťou vymáhania poskytnutej pomoci, ktorú Komisia uložila dotknutému členskému štátu, patria do uzavretej skupiny, postačuje v súlade s judikatúrou na účely odlíšenia týchto príjemcov od každej inej osoby (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223). V prejednávanom prípade individualizácia vyplýva z osobitného zásahu nariadenia vymáhania do záujmov úplne identifikovateľných členov tejto uzavretej skupiny.

85

Ak aktívna legitimácia skutočného príjemcu schémy pomoci podlieha preskúmaniu jeho individuálnej situácie, táto aktívna legitimácia závisí od voľby Komisie v napadnutom rozhodnutí pristúpiť, resp. nepristúpiť k takémuto individuálnemu preskúmaniu na základe informácií, ktoré jej boli predložené počas správneho konania. Toto riešenie by bolo zdrojom právnej neistoty v rozsahu, v akom je vedomosť Komisie o konkrétnych individuálnych situáciách často vecou náhody (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanému v bode 79 vyššie, bod 83). Okrem toho za predpokladu, že príjemca spochybní na Súde prvého stupňa neexistenciu individuálneho preskúmania jeho situácie zo strany Komisie s ohľadom napríklad na informácie, ktoré sa ho týkajú, predložené tejto inštitúcii v priebehu správneho konania, prípustnosť jeho žaloby bude spojená s preskúmaním žalobných dôvodov vo veci samej. V tomto kontexte zložitosť a ťažko predvídateľný charakter výsledku preskúmania prípustnosti zvyšuje právnu neistotu.

86

Napokon je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor prijal kritérium uzavretej skupiny, ktorej členovia sú rozhodnutím Komisie osobitne dotknutí, aj vo svojom rozsudku z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 58 až 64). Pokiaľ ide konkrétne o koordinačné centrá, v prípade ktorých sa rozhodovalo o žiadostiach o obnovu povolenia, Súdny dvor sa v línii rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, a Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie, domnieval, že tieto centrá boli osobne dotknuté v rozsahu, v akom boli „úplne identifikovateľné v okamihu prijatia rozhodnutia [ktoré bolo predmetom žaloby]“ (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný, bod 61, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k tomuto rozsudku, Zb. s. I-5485, body 196 a 197). Pokiaľ ide o centrá, v prípade ktorých sa o žiadostiach o obnovu rozhodovalo v čase oznámenia napadnutého rozhodnutia, Súdny dvor rozhodol, že títo potenciálni príjemcovia mali aktívnu legitimáciu za osobitných okolností prípadu z dôvodu, že patrili do uzavretej skupiny, ktorej členovia boli osobitne dotknutí predmetným rozhodnutím, lebo už nemohli získať obnovu povolenia (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný, body 62 a 63, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k tomuto rozsudku, bod 211).

87

Vzhľadom na všetku uvedenú judikatúru je kritérium založené na spôsoboch vykonania schémy pomoci, ktoré navrhuje Komisia, irelevantné. Konkrétne zo znenia rozsudkov Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie, a Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie, nie je možné zistiť, či Súdny dvor zohľadnil okolnosť, ktorú Komisia už uplatňovala vo veciach, ktoré viedli k týmto rozsudkom, že predmetné schémy pomoci sa skutočne uplatňovali prostredníctvom správnych vykonávacích rozhodnutí zahŕňajúcich diskrečnú právomoc. Okrem toho je potrebné poznamenať, že rozsudok CETM/Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, a rozsudok Súdu EZVO Fesil and Finnfjord a i./Dozorný úrad EZVO, už citovaný v bode 54 vyššie, sa týkajú schém pomoci, ktorú automaticky využívali podniky spĺňajúce podmienky požadované týmito schémami. Z rozsudku Súdu EZVO (bod 46) vyplýva, že Komisia už vo svojich pripomienkach prostredníctvom námietky neprípustnosti žaloby tvrdila, že schémy pomoci posudzované v rozsudkoch Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovanom v bode 52 vyššie, a Taliansko/Komisia, už citovanom v bode 53 vyššie, sa automaticky nevzťahujú na podniky, ktoré spĺňajú určité podmienky, ale oprávňujú príslušné vnútroštátne orgány priznať výhody príjemcom prostredníctvom neskorších správnych aktov. Toto rozlišovanie Súd EZVO nepovažoval za relevantné, čo preukazuje skutočnosť, že sa pridal k stručnému, ale jasnému odôvodneniu dvoch vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora.

88

Pokiaľ ide o uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, už citované v bode 26 vyššie, na ktoré poukazuje Komisia (pozri bod 55 vyššie), žalobcovia správne uvádzajú, že nie je relevantné na účely posúdenia aktívnej legitimácie. V tomto uznesení totiž Súd prvého stupňa nepreskúmal aktívnu legitimáciu dotknutých podnikov, ale vyhlásil, že žaloby podané podnikmi, ktoré boli medzičasom vylúčené z konania o vymáhaní predmetnej pomoci, ktoré viedli vnútroštátne orgány v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia, sú z dôvodu nedostatku záujmu na konaní neprípustné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely preukázania záujmu na konaní v čase podania žaloby postačuje, ak podnik relevantným spôsobom uvedie, že v rámci posudzovanej schémy pomoci využíval opatrenia, na ktoré sa môže vzťahovať vyhlásenie o nezlučiteľnosti so spoločným trhom, ktoré Komisia uviedla v predmetnom rozhodnutí. Súdu prvého stupňa neprináleží v rámci žaloby proti rozhodnutiu Komisie o schéme pomoci rozhodnúť o konkrétnom uplatnení kritérií uvedených v tomto rozhodnutí na účely preukázania, či je predmetné opatrenie v prospech vymedzených podnikov potrebné považovať na základe uvedeného rozhodnutia za pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Práve príslušným vnútroštátnym orgánom totiž prináleží pri výkone takéhoto rozhodnutia uplatniť v každom individuálnom prípade vyššie uvedené kritériá, a to pod kontrolou Komisie.

89

V tomto kontexte sa uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, už citované v bode 26 vyššie, obmedzuje na to, že vylučuje akýkoľvek záujem žalujúceho podniku na konaní, ak sa po podaní žaloby zistí, že podľa posúdenia vnútroštátnych orgánov pri výkone rozhodnutia Komisie opatrenia, ktoré tento podnik v zmysle predmetnej schémy pomoci využíval, nepodliehajú povinnosti vymáhania na základe tohto rozhodnutia buď z dôvodu, že na základe tohto rozhodnutia nepatria do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, alebo z dôvodu, že spĺňajú kritériá zlučiteľnosti so spoločným trhom uvedené v tomto rozhodnutí. V tomto uznesení (bod 26) Súd prvého stupňa konkrétne zamietol tvrdenie posudzovaných podnikov týkajúce sa právomoci Komisie v rámci kontroly výkonu jej rozhodnutia zo strany dotknutého členského štátu neskôr uložiť tomuto členskému štátu povinnosť pristúpiť k vymáhaniu predmetnej pomoci od týchto podnikov práve z dôvodu, že takáto okolnosť má iba budúci a neistý charakter. V prejednávanom prípade je okrem iného nesporné, že žalujúce podniky boli predmetom rozhodnutia o vymáhaní zo strany vnútroštátnych orgánov, čo potvrdzuje ich záujem na konaní.

90

V rozsudku Atzeni a i., už citovanom v bode 55 vyššie, na ktorý takisto poukazuje Komisia, Súdny dvor iba upresnil, že návrh na začatie prejudiciálneho konania na účely posúdenia platnosti nie je neprípustný, ak sa týka rozhodnutia Komisie týkajúceho sa schémy pomoci z dôvodu, že aktívna legitimácia dotknutých podnikov v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES predpokladá komplexnú analýzu, a teda nie je zjavná. Tento rozsudok patrí do línie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C-188/92 P, Zb. s. I-833), z ktorého vyplýva, že námietka neprípustnosti môže byť vznesená proti námietke protiprávnosti rozhodnutia Komisie na vnútroštátnom súde iba vtedy, ak podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, boli nepochybne oprávnené napadnúť rozhodnutie Komisie a boli o tomto práve informované (rozsudok TWD Textilwerke Deggendorf, už citovaný, bod 24; rozsudky Súdneho dvora z 12. decembra 1996, Accrington Beef a i., C-241/95, Zb. 1996 s. I-6699, body 15 a 16, a z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i., C-408/95, Zb. 1997 s. I-6315, bod 28). Okrem toho z rozsudku Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie (bod 31), vyplýva, že Súdny dvor už implicitne zamietol tvrdenie Komisie, podľa ktorého ak skutoční príjemcovia schémy pomoci majú aktívnu legitimáciu vo vzťahu k rozhodnutiu Komisie, ktorým bola táto schéma vyhlásená za nezlučiteľnú a ktorým sa nariadilo vymáhanie poskytnutej pomoci, každý návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa vymáhania takejto pomoci bude považovaný za neprípustný v zmysle judikatúry vyplývajúcej z už citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf (pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Taliansko/Komisia, už citovanému v bode 79 vyššie, body 86 až 89). Okrem toho treba dodať, že skutoční príjemcovia nemôžu byť v nijakom prípade vyhlásení za zbavení práva uplatňovať námietku protiprávnosti rozhodnutia Komisie na vnútroštátnom súde, keďže s ohľadom na osobitné okolnosti prípadu, resp. na zložitosť kritérií uvedených v tomto rozhodnutí na účely definovania oznámenej pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktorým rozhodnutie Komisie podmieňuje povinnosť vymáhania, otázka, či títo príjemcovia boli, alebo neboli povinní vrátiť predmetnú pomoc pri výkone rozhodnutia Komisie, mohla pôvodne oprávnene vyvolávať určité pochybnosti, takže ich záujem na konaní nebol zjavný (uznesenie Gruppo ormeggiatori del porto de Venezia a i./Komisia, už citované v bode 26 vyššie, bod 31).

91

V prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie č. 13) vyplýva, pričom žalobcovia to nespochybňujú, že tak ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, Komisia poznala presný počet podnikov, ktoré sú príjemcami, ako aj celkovú výšku jednak všeobecných úľav na sociálnych odvodoch priznaných v zmysle článku 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 a jednak oslobodení od sociálnych odvodov týkajúcich sa nových pracovných miest priznaných v zmysle článku 2 tejto vyhlášky ministerstva počas predmetného obdobia.

92

Z toho vyplýva, že príjemcovia predmetnej schémy pomoci boli pri prijatí napadnutého rozhodnutia úplne identifikovateľní. Vzhľadom na tieto skutočnosti z vyššie uvedeného vyplýva, že žalujúce podniky musia byť podľa ustálenej judikatúry považované za osobne dotknuté týmto rozhodnutím.

93

Znenie judikatúry (pozri body 74 až 85 vyššie), z ktorej vychádza tento záver, potvrdzuje preskúmanie systému kontroly štátnej pomoci Spoločenstva, ktorý bráni prijatiu kritérií a tvrdení vznesených Komisiou, ako to vyplýva z nasledujúcich bodov.

94

Preskúmanie systému kontroly štátnej pomoci Spoločenstva potvrdzuje nedostatok relevantnosti kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatňovania schémy pomoci, na ktoré sa odvoláva Komisia.

95

Ak by bolo toto kritérium prijaté, spôsobovalo by právnu neistotu vo vzťahu k osobe podliehajúcej súdnej právomoci, pretože určenie príslušného súdu by záviselo v prvom rade od spôsobov uplatňovania predmetnej schémy pomoci a následne, ak je táto schéma automaticky uplatniteľná, od prípadného preskúmania individuálnej situácie niektorých príjemcov zo strany Komisie (pozri bod 85 vyššie). Toto kritérium je pritom zbavené akejkoľvek dôvodnosti vo vzťahu k podmienke týkajúcej sa existencie osobnej dotknutosti v systéme kontroly štátnej pomoci Spoločenstva. Spôsoby uplatňovania schémy pomoci totiž nemajú dosah ani na možnosť Komisie identifikovať príjemcov, ani na kontrolu, ktorú vykonáva táto inštitúcia, ani na dosah povinnosti vymáhania na príjemcov.

96

Po prvé z judikatúry vyplýva, že skutoční príjemcovia schémy pomoci sú individualizovaní svojou príslušnosťou k uzavretej skupine osôb, ktoré sú nariadením vymáhania osobitne dotknuté (pozri body 77 až 84 vyššie). V rozsahu, v akom títo skutoční príjemcovia v každom prípade predstavujú práve uzavretú skupinu, sú teda pri prijímaní rozhodnutia Komisie vždy úplne identifikovateľní bez ohľadu na to, či sa schéma uplatňuje automaticky, alebo je potrebné prijatie individuálnych vykonávacích opatrení.

97

Po druhé s ohľadom na všeobecný dosah každej schémy pomoci nič a priori neodôvodňuje, že sa povaha a rozsah kontroly Komisie menia v závislosti od toho, či táto schéma stanovuje, aby bola pomoc poskytnutá automaticky, alebo prostredníctvom vykonávacích opatrení. Ak totiž existuje protiprávna schéma pomoci, Komisii v zásade prináleží preskúmať všeobecné a abstraktné charakteristiky tejto schémy (pozri bod 73 vyššie). V dôsledku toho, ak bola schéma pomoci vykonávaná prostredníctvom individuálneho rozhodnutia, ktoré v sebe zahŕňa diskrečnú právomoc, Komisia nie je povinná vykonať preskúmanie rozhodnutí o poskytnutí pomoci v jednotlivých prípadoch a najmä v každom individuálnom prípade posúdiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES.

98

Po tretie okolnosť, či schéma pomoci bola vykonávaná automaticky, alebo prostredníctvom individuálnych rozhodnutí, nemá v priebehu vnútroštátneho vymáhania žiadny vplyv na dosah rozhodnutia Komisie vo vzťahu k príjemcom. V obidvoch prípadoch sú totiž vnútroštátne orgány oprávnené iba na výkon tohto všeobecného a abstraktného rozhodnutia. Neprináleží im overiť, či sú v každom individuálnom prípade splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES (pozri body 98 až 100 nižšie).

99

Navyše skutočnosť, že pomoc bola schválená prostredníctvom individuálnych rozhodnutí o uplatnení schémy pomoci, nevyhnutne neobmedzuje zložitosť posúdení, ktoré majú orgány urobiť na účely výkonu rozhodnutia Komisie, v ktorom vyššie uvedené individuálne rozhodnutia v zásade nie sú zohľadnené (pozri bod 97 vyššie). V každom prípade vzhľadom na to, že vnútroštátne orgány sa vo všetkých prípadoch obmedzujú na vykonanie rozhodnutia Komisie, úroveň zložitosti ich posúdení v priebehu vymáhania pomoci nepredstavuje relevantné kritérium na účely preukázania toho, či skutoční príjemcovia sú, alebo nie sú týmto rozhodnutím osobne dotknutí. Tvrdenie týkajúce sa zložitosti takýchto posúdení, ktoré Komisia už uplatnila v rámci svojho odvolania, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku Taliansko/Komisia, už citovaného v bode 53 vyššie, Súdny dvor napokon v tomto rozsudku implicitne zamietol.

100

Komisia v každom prípade na účely preukázania, že skutoční príjemcovia schémy pomoci nie sú osobne dotknutí rozhodnutím Komisie, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť pomoci a nariaďuje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, tvrdí, že pri výkone tohto rozhodnutia je dotknutý členský štát príslušný nielen uplatniť kritériá uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale takisto v každom individuálnom prípade overiť, či sú s ohľadom na subjektívnu situáciu dotknutého podniku splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES.

101

Komisia však na podporu tohto tvrdenia nepredložila žiadne odôvodnenie, ktoré by sa odlišovalo od toho, že schéma pomoci posudzovaná v prejednávanom prípade nemá odvetvový charakter, ale uplatní sa na všetky podniky usadené na ostrovnom území Benátok alebo Chioggie, z čoho vyplýva, že Komisia nebola schopná posúdiť, či boli podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES splnené v každom z mnohých predmetných odvetví činnosti. Dotknutému členskému štátu teda prináleží, aby vykonal túto kontrolu.

102

Na úvod je teda potrebné na jednej strane konštatovať, že sa zdá, že Komisia týmto navrhuje, aby boli vnútroštátne orgány pri výkone rozhodnutia, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť viacodvetvovej schémy pomoci a nariaďuje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, automaticky oprávnené overiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES v odvetviach hospodárskej činnosti, v ktorých Komisia nepreskúmala vplyv posudzovaných opatrení na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž. Pôsobnosť tejto právomoci vnútroštátnych orgánov bude teda závisieť od rozsahu preskúmania, ktoré vykonáva Komisia a ktoré samotné závisí od informácií oznámených tejto inštitúcii v priebehu správneho konania, takže vyššie uvedené obmedzenie právomoci vnútroštátnych orgánov bude spojené s právnou neistotou (pozri bod 85 vyššie a body 229 až 234 nižšie).

103

Na druhej strane v prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia iba vylúčila kvalifikovanie predmetných oslobodení sociálnych odvodov, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis (pozri bod 13 vyššie) ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Hoci sa vo výroku napadnutého rozhodnutia nijako neodkazuje na pravidlo de minimis, je neoddeliteľné od odôvodnenia tohto rozhodnutia, a teda musí byť vykladané vo svetle a v kontexte všetkých dôvodov, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21, a rozsudok Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 163). V dôsledku toho v rozsahu, v akom Komisia v odôvodnení č. 110 napadnutého rozhodnutia vyhlasuje, že opatrenia, ktoré sú v súlade s pravidlom de minimis, nepatria do pôsobnosti článku 87 ES, tieto opatrenia nepodliehajú povinnosti vymáhania stanovenej v článku 5 tohto rozhodnutia. Okrem toho sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza nijaký údaj, na základe ktorého by bolo možné vylúčiť iné predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov z povinnosti vymáhania z dôvodu, že nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

104

V tomto kontexte tvrdenie uvádzané Komisiou, podľa ktorého sú vnútroštátne orgány pri výkone napadnutého rozhodnutia príslušné v každom individuálnom prípade overiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES, nenachádza žiadne potvrdenie v judikatúre. V tejto súvislosti Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe poukazuje iba na rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia (C-310/99, Zb. s. I-2289), z ktorého vyplýva, že v rámci svojho preskúmania žalobného dôvodu založeného na nedostatku odôvodnenia Súdny dvor konštatoval, že Komisia pri preskúmaní charakteristík predmetnej schémy pomoci a pri vysvetľovaní svojej analýzy napríklad jedného odvetvia dotknutého touto schémou z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že táto schéma poskytuje príjemcom značnú výhodu vo vzťahu k ich konkurentom a je takej povahy, že ju môžu využívať predovšetkým podniky, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi (body 88 až 90 rozsudku). Súdny dvor, ktorý trval na tom, že „napadnuté rozhodnutie by nemalo obsahovať analýzu pomoci poskytnutej v individuálnych prípadoch na základe tejto schémy“, dodal, že „individuálnu situáciu každého dotknutého podniku je potrebné overovať na úrovni vymáhania pomoci“ (bod 91). Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek údajov v tomto zmysle nič neumožňuje vykladať poslednú uvedenú vetu tak, že odkazuje na individuálne preskúmanie podmienok na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES počas konania o vymáhaní pomoci. Naproti tomu v kontexte sporu sa skôr zdá, že Súdny dvor sa obmedzil na zdôraznenie dostatočného charakteru všeobecnej a abstraktnej analýzy schémy pomoci vykonanej v rozhodnutí Komisie, pričom zdôrazňuje, že preskúmanie individuálnej situácie príjemcov bude potrebné iba na účely vymáhania pomoci práve pri výkone tohto rozhodnutia (pozri body 73 vyššie a 209 nižšie).

105

Navyše riešenie, ktoré v prejednávanom prípade obhajuje Komisia, je v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá dbá o to, aby protiprávnej pomoci nebolo priznané výhodnejšie zaobchádzanie než pomoci, ktorá bola riadne oznámená. Konkrétne sa rozhodlo, že ak bola poskytnutá nová pomoc, Komisia nie je v rozsahu, v akom táto pomoc nebola predtým oznámená, povinná preukázať existenciu skutočného vplyvu tejto pomoci na obchod a hospodársku súťaž. Takáto požiadavka by totiž zvýhodňovala členské štáty, ktoré vyplácajú pomoc v rozpore s oznamovacou povinnosťou, na úkor tých štátov, ktoré pomoc oznamujú v štádiu projektu (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 79).

106

Ak by sa pripustilo, že dotknutý členský štát môže pri výkone rozhodnutia Komisie týkajúcom sa protiprávnej schémy pomoci v každom individuálnom prípade overiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES, znamenalo by to, že sa tomuto členskému štátu v prípade porušenia jeho oznamovacej povinnosti zverí právomoc, ktorá mu doposiaľ nebola priznaná judikatúrou, ak by rozhodnutie Komisie vyhlásilo oznámenú schému pomoci za nezlučiteľnú s trhom. V dôsledku toho, ak by sa táto teória Komisie mala v prejednávanom prípade pripustiť, samotné uznanie podobných právomocí dotknutého štátu pri existencii rozhodnutia Komisie, ktorým sa vyhlasuje oznámená schéma za nezlučiteľnú so spoločným trhom, by umožnilo vyhnúť sa výhodnejšiemu zaobchádzaniu s neoznámenou pomocou.

107

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Súdny dvor vyriešil niektoré otázky týkajúce sa pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 88 ods. 3 ES, pričom rozhodol, že konaniu o oznámení podlieha iba štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, Zb. 2005 s. I-7419, bod 32). Podľa takej istej logiky, pokiaľ ide o opatrenia schválené na účely náhrady príležitostných nákladov pri výkone povinností verejnej služby, z rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747, ďalej len „rozsudok Altmark“, body 87 a 94), vyplýva, že takéto opatrenia nepatria do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES a vzhľadom na to nemusia byť oznamované, ak spĺňajú podmienky uvedené v tomto rozsudku. Naproti tomu súd Spoločenstva doposiaľ nebol vyzvaný, aby rozhodol o otázke, či sa opatrenia schválené na základe schémy pomoci, a to napríklad buď subjektu, ktorý nie je podnikom v zmysle článku 87 ods.1 ES, alebo z dôvodu náhrady podniku poverenému vykonávaním povinností verejnej služby za podmienok uvedených v už citovanom rozsudku Altmark, nepovažujú za pomoc, a teda môžu byť vykonávané bez schválenia Komisie, hoci táto inštitúcia predtým vyhlásila schému pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

108

Treba však zdôrazniť, že právomoc dotknutého členského štátu, ktorá bola potvrdená rozsudkom Xunta de Galicia, už citovaným v bode 107 vyššie, definovať opatrenie s ohľadom na podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES na účely preukázania, či podlieha povinnosti oznámenia a dodržania suspenzívneho účinku uvedeného v článku 88 ods. 3 ES, tomuto členskému štátu neumožňuje vyhnúť sa kontrolnej právomoci, ktorú Zmluva zveruje Komisii, keďže Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 88 ods. 2 ES. Či už ide o predbežnú kontrolu oznámenej pomoci, alebo o kontrolu protiprávnej pomoci a posteriori, táto kontrola sa v zásade týka tak kvalifikovania pomoci, ako aj, v prípade potreby, jej zlučiteľnosti a Komisia ju v zásade vykonáva výlučne na základe všeobecných charakteristík schémy. Riešenie, ktoré Komisia zastáva v prejednávanom prípade, v sebe teda zahŕňa nielen prevod značnej právomoci na dotknutý členský štát, ale takisto zmenu podstaty kontroly schém pomoci, pretože členský štát môže pri výkone rozhodnutia Komisie systematicky zohľadniť individuálnu situáciu každého príjemcu na účely kvalifikácie opatrenia, ktoré tento príjemca využil, a to bez ohľadu na zistenie tejto inštitúcie o dopade predmetnej schémy pomoci na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž. Pritom ani v prípade viacodvetvovej schémy nemôže byť uznanie takejto právomoci odôvodnené na účely riadneho uplatnenia podmienok uvedených v článku 87 ods. 1 ES. Pri preskúmaní takejto schémy zo strany Komisie má totiž dotknutý členský štát možnosť tým, že túto inštitúciu na základe podkladov upozorní na situáciu trhu v stanovených odvetviach činnosti, priviesť ju najmä k overeniu toho, či schéma pomoci môže v týchto odvetviach ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a narušiť hospodársku súťaž (pozri body 231 až 233 nižšie). Okrem toho dotknutému členskému štátu prináleží v prípade potreby upozorniť Komisiu na osobitnú individuálnu situáciu niektorých podnikov (pozri bod 209 nižšie).

109

Okrem toho z riešenia, ktoré navrhuje Komisia, vyplýva zmena jej spôsobov činnosti. Ak sa totiž Komisia domnieva, že dotknutý členský štát nesprávne uplatnil článok 87 ods. 1 ES v konaní o výkone rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie poskytnutej pomoci, prináleží jej nielen opätovne začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, ale aj obrátiť sa priamo na Súdny dvor so žalobou o nesplnení povinnosti v zmysle článku 88 ods. 2 druhého pododseku ES.

110

Riešenie, ktoré v prejednávanom prípade navrhuje Komisia, sa teda svojím dosahom odlišuje od riešenia, ku ktorému sa dospelo v oblasti verejných služieb v rozsudku Altmark, už citovanom v bode 107 vyššie, ktorý členským štátom ponecháva možnosť posudzovať opatrenia schválené ako náhrada za plnenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú za určitých podmienok vyňaté z kvalifikovania štátnej pomoci a v dôsledku toho z oznamovacej povinnosti. Takéto opatrenia však môžu byť predmetom kontroly a posteriori zo strany Komisie v rámci konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 88 ods. 2 prvom pododseku ES.

111

Za súčasného stavu pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci a judikatúry by uznanie právomoci dotknutého členského štátu v každom individuálnom prípade posúdiť, či sú splnené všetky podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES pri výkone rozhodnutia Komisie, ktorým sa vyhlasuje schéma pomoci za nezlučiteľnú a nariaďuje sa vymáhanie poskytnutej pomoci, mohlo narušiť dosah účinnosti kontroly, ktorú vykonáva Komisia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 88 ods. 2 ES, počas ktorého táto inštitúcia zvyčajne predtým, než pomoc vyhlási v prípade potreby za nezlučiteľnú so spoločným trhom, túto pomoc kvalifikuje.

112

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalujúce podniky majú aktívnu legitimáciu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu.

113

Komisia tvrdí, že výbor, ktorý zoskupuje rôzne profesijné združenia, nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať, že jedno alebo viacero týchto združení boli napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté, najmä ako vyjednávači pri vyhotovovaní schém pomoci skúmaných v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho podniky, ktoré sú členmi týchto združení, neboli samy dotknuté.

114

V tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou stačí v rozsahu, v akom má žalujúci podnik Coopservice aktívnu legitimáciu, uviesť, že nie je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu výboru (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. 1993 s. I-1125, bod 31). Žaloba, ktorú podali Coopservice a výbor vo veci T-277/00, je teda prípustná.

115

Okrem toho v každom prípade treba dodať, že výbor ako orgán združujúci reprezentatívne profesijné združenia podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii, ktoré sú výlučne z tohto dôvodu príjemcami predmetnej schémy pomoci, je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutý v rozsahu, v akom koná namiesto svojich členov, ktorí sami mohli podať žalobu, ktorá by bola vyhlásená za prípustnú (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 až T-449/93, Zb. 1995, s. II-1971, bod 60).

116

Z toho vyplýva, že prejednávané žaloby sú prípustné v celom rozsahu.

117

Žalobcovia spochybňujú napadnuté rozhodnutie jednak v rozsahu, v akom sa v ňom predmetné opatrenia štátnej pomoci kvalifikujú ako nezlučiteľné so spoločným trhom, a jednak v rozsahu, v akom sa v ňom nariaďuje povinnosť vymáhania poskytnutej pomoci.

118

Žalobcovia po prvé uvádzajú súbor žalobných dôvodov založených na porušení článku 87 ods. 1 ES, článku 86 ods. 2 ES a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj na nedostatku odôvodnenia a na rozpornom charaktere odôvodnenia. Po druhé poukazujú na porušenie článku 87 ods. 3 písm. c) ES, po tretie na porušenie článku 87 ods. 3 písm. d) ES, po štvrté na porušenie článku 87 ods. 3 písm. e) ES a po piate na porušenie článku 87 ods. 3 písm. b) ES a článku 87 ods. 2 písm. b) ES.

119

Žalobca, Hotel Cipriani, poukazuje na porušenie článku 87 ods. 1 ES a na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

120

V prvom rade tvrdí, že napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia č. 49, 50 a 58) je nedostatočne odôvodnené, čo je výsledkom toho, že nebol zohľadnený miestny charakter dotknutého trhu.

121

Tvrdí, že Komisia je povinná analyzovať charakteristiky, podrobné dojednania a obsah posudzovaných opatrení na účely posúdenia ich účinkov na obchod a hospodársku súťaž na základe odvetvového preskúmania.

122

Obmedzenie povinnosti odôvodnenia vo vzťahu k schémam pomoci by okrem iného narušilo celkové preskúmanie súdu Spoločenstva, pokiaľ ide o kvalifikovanie opatrenia s ohľadom na článok 87 ods. 1 ES.

123

V prejednávanom prípade sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza nijaký odkaz, a to ani súhrnný, na dotknuté trhy výrobkov a služieb ani na toky dovozu a vývozu a postavenie dotknutých podnikov na týchto trhoch. Predovšetkým sa v ňom nijako nespomínajú hotelierske odvetvie a odvetvie reštauračných služieb.

124

Na rozdiel od tvrdení Komisie talianskym orgánom neprináleží v rámci konania o vymáhaní pomoci určiť a posúdiť situáciu každého príjemcu. Tieto orgány sú totiž povinné automaticky prebrať závery, ktoré v napadnutom rozhodnutí uviedla Komisia. V prejednávanom prípade teda talianske orgány mali pri výkone napadnutého rozhodnutia práve z dôvodu nedostatku odôvodnenia tohto rozhodnutia požiadať Komisiu o upresnenia, aby tak mohli vymedziť podniky, ktoré využívajú opatrenia spĺňajúce kritérium ovplyvnenia obchodu vnútri Spoločenstva (pozri odpovede Komisie z 29. augusta a z 29. októbra 2001 pripojené k odpovediam talianskej vlády z 12. marca 2004 na otázky Súdu prvého stupňa).

125

Žalobca v druhom rade tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 87 ods. 1 ES, keďže namiesto toho, aby zohľadnila miestny charakter dotknutého trhu, vychádzala z „generických“ predpokladov.

126

Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že Komisia nemôže vychádzať z takéhoto predpokladu, keďže vie o tom, že posudzované opatrenia v prospech určitých kategórií podnikov nemôžu ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva ani hospodársku súťaž.

127

Miestny charakter hotelierskych a reštauračných činností bol všeobecne potvrdený najmä v usmerneniach o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 146, 1997, s. 6). Spotrebitelia si totiž vyberajú hotel v oblasti alebo čo možno najbližšie k oblasti, v ktorej majú v úmysle ostať.

128

Okrem toho má hoteliersky trh v Benátkach v každom prípade osobitný charakter. Z dôvodu atraktívnosti tohto mesta sa benátske hotelierske podniky nenachádzajú v konkurenčnom vzťahu s podnikmi toho istého odvetvia usadenými v inom meste. Kritérium výberu spotrebiteľov nespočíva v cene, ale v umiestnení hotelov. Predmetné opatrenia teda nemohli ani potenciálne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hospodársku súťaž.

129

V prejednávanom prípade Komisia mala k dispozícii potrebné informácie týkajúce sa predovšetkým osobitosti hotelierskeho odvetvia v Benátkach najmä vďaka účasti výboru v správnom konaní. Navyše talianske orgány jej predložili informácie o predmetných odvetviach a o viacerých podnikoch, ktoré sú príjemcami (pozri odôvodnenia č. 6 a 13 napadnutého rozhodnutia). V každom prípade Komisii prináležalo tieto orgány požiadať o dodatočné informácie o situácii rozličných príjemcov podľa konaní upravených v nariadení č. 659/1999, pričom nebolo nevyhnutné udeliť príkaz.

130

Vzhľadom na tieto okolnosti bolo napadnuté rozhodnutie okrem iného nezrozumiteľné a rozporné v rozsahu, v akom Komisia zohľadnila iba miestny rozmer určitých kolektívnych služieb.

131

V treťom rade sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 87 ods. 1 ES, keďže nezohľadnila zvýšené náklady, ktoré znášali podniky usadené v Benátkach, na účely posúdenia, či predmetné opatrenia boli takej povahy, že mohli priniesť efektívnu hospodársku výhodu ich príjemcom. Navyše v tejto súvislosti je napadnuté rozhodnutie takisto nedostatočne odôvodnené.

132

Vyššie uvedené zvýšené náklady dosahovali podľa znaleckého posudku z 8. septembra 2000, ktorú predložil žalobca, 8 až 12 % obratu dotknutých podnikov. Na rozdiel od tvrdení Komisie boli vypočítané na základe konkrétnych a objektívnych referenčných bodov.

133

Tieto zvýšené náklady neboli výsledkom makroekonomických faktorov spojených napríklad s úverovými nákladmi, so zdanením alebo s menovým kurzom, ale vyplývali z jedinej skutočnosti, a síce že činnosť sa vykonáva v Benátkach. Boli iba čiastočne kompenzované predmetnými opatreniami, čo okrem iného vysvetľuje to, že ceny spoločnosti Hotel Cipriani sú vyššie než ceny, ktoré zvyčajne uplatňujú zariadenia usadené inde.

134

Žalobca, spoločnosť Italgas, tvrdí, že talianske orgány predložili Komisii údaje týkajúce sa predmetných daňových oslobodení rozdelených podľa odvetvia. Tejto inštitúcii teda prislúcha vykonať hoci aj súhrnné celkové preskúmanie predpokladaného vplyvu posudzovaných opatrení na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž v predmetných odvetviach činnosti.

135

Okrem toho sa v usmerneniach o podpore zamestnanosti z 12. decembra 1995 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 334, s. 4) výslovne stanovuje, že opatrenia v prospech zamestnanosti „týkajúce sa činností, ktoré nie sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi (napríklad služby komunálnej údržby, niektoré miestne iniciatívy zamestnanosti)“ [neoficiálny preklad], nepatria do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES.

136

Vzhľadom na tieto okolnosti žalobca v prvom rade tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom neobsahuje dostatočné preskúmanie skutkových okolností.

137

Žalobca popiera, že by sa Komisia v rozhodnutiach týkajúcich sa schém pomoci mohla odvolávať na „najhorší možný prípad“ (worst case scenario). Ak sa v takomto rozhodnutí skúmal iba najhorší možný prípad, pričom však toto rozhodnutie zahŕňalo povinnosť vymáhania všeobecného dosahu, je potrebné upresniť, ktorý orgán, za akých okolností a na základe akých kritérií môže určiť, či predpokladaný prípad nastal a vo vzťahu ku ktorým prevádzkovateľom alebo kategóriám prevádzkovateľov.

138

Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že Komisia má pri skúmaní schémy pomoci k dispozícii výlučnú právomoc na účely uplatnenia hmotnoprávnych ustanovení článku 87 ES. V súčasnom systéme kontroly štátnej pomoci Spoločenstva Komisia totiž nemá možnosť delegovať svoje diskrečné právomoci posúdenia na vnútroštátne orgány. Jej rozhodnutie teda musí obsahovať odôvodnenie potrebné na to, aby súd Spoločenstva mohol vykonať svoje preskúmanie tohto rozhodnutia a aby vnútroštátne orgány mohli vykonať nariadenie vymáhania, ktoré podlieha preskúmaniu vnútroštátneho súdu, ktorému prináleží výlučne zabezpečiť dodržanie rozhodnutia Komisie.

139

V prejednávanom prípade žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo informácie potrebné na účely jeho vykonania vo vzťahu k spoločnosti Italgas. Vnútroštátne orgány teda pri vyžadovaní vrátenia údajnej pomoci vychádzali z posúdenia, ktoré sa nachádza vo vyššie uvedenom liste Komisie z 29. októbra 2001. Keďže toto posúdenie bolo vykonané po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôže užitočne viesť k návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore.

140

Vzhľadom na tieto okolnosti by pripustenie toho, že Komisia mohla pri posudzovaní schémy pomoci vychádzať z domnienok, viedlo k oslabeniu jej povinnosti náležitého a nestranného preskúmania a v dôsledku toho k obmedzeniu možnosti napadnúť rozhodnutie Komisie.

141

Komisia sa v druhom rade dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 87 ods. 1 ES, keďže odmietla zohľadniť kompenzačný charakter predmetných opatrení, pričom nevykonala ani súhrnnú analýzu trhových podmienok.

142

V prejednávanom prípade počas správneho konania talianske orgány vychádzajúc zo správy COSES poukázali na zvýšené náklady, ktoré znášajú podniky pôsobiace na ostrovoch lagúny. Domnievali sa, že tieto podniky sa, pokiaľ ide predovšetkým o nestabilitu práce, nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov v Mezzogiorne. Cieľom predmetných úľav na sociálnych odvodoch bolo totiž aspoň čiastočne kompenzovať nevýhodné podmienky pracovného trhu v oblasti lagúny a tým spomaliť hromadný odchod podnikov do vnútrozemia. Tieto opatrenia boli oprávnene určené na vyrovnanie nákladov, ktoré znášali dotknuté podniky, s nákladmi, ktoré znášali podniky usadené vo vnútrozemí, pričom zvýšené náklady boli vypočítané odkazom na náklady vo vnútrozemí. V každom prípade napadnuté rozhodnutie nie je v tejto súvislosti odôvodnené v rozsahu, v akom Komisia nepreukázala, že náklady, ktoré znášali podniky usadené v lagúne, spadajú do priemeru Spoločenstva.

143

V treťom rade je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, obsahuje zjavné rozpory a má diskriminačný charakter, pokiaľ ide o uplatnenie článku 87 ods. 1 ES, najmä v spojení s článkom 86 ES.

144

Pokiaľ totiž ide o mestské podniky, Komisia individuálne overila, či sú splnené podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES.

145

Naproti tomu Komisia neanalyzovala celkovú situáciu iných podnikov, ktoré sa v podstate nachádzali v situácii analogickej so situáciou mestských podnikov. Toto rozdielne zaobchádzanie neodôvodňuje skutočnosť, že sa v prospech mestských podnikov uplatnila výnimka v zmysle článku 86 ods. 2 ES.

146

Nedostatok odôvodnenia, rozpor v odôvodnení a porušenie zásady rovnosti zaobchádzania sú ešte zjavnejšie v prípade spoločnosti Italgas. V posudzovanom období (1995 — 1996) totiž odvetvie distribúcie plynu na úrovni vidieka, v ktorom pôsobila spoločnosť Veneziana Gas, ktorú prevzala spoločnosť Italgas, nebolo liberalizované. Keďže vôbec neexistoval obchod a hospodárska súťaž, oslobodenia, ktoré získala spoločnosť Veneziana Gas, nemohli ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva ani voľnú hospodársku súťaž. K liberalizácii trhu plynu na úrovni Spoločenstva došlo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28). Navyše v predmetnom období spoločnosť Veneziana Gas využívala mestský zákonný monopol vo forme výlučnej koncesie na distribúciu a dodávky plynu na území mesta Benátky.

147

Okrem toho distribúcia plynu na úrovni obce je službou všeobecného hospodárskeho záujmu. Zodpovednosť za fungovanie tejto služby bola priznaná spoločnosti Veneziana Gas na základe aktu orgánu obce z roku 1970, z ktorého jasne vyplýva povaha a trvanie povinností verejných služieb, ako aj dotknuté miestne územie. V tomto akte príslušné orgány stanovili uplatniteľné tarify podľa jednotných parametrov pre celé Taliansko.

148

Na účely posúdenia zvýšených nákladov, ktorým musela čeliť spoločnosť Veneziana Gas, je logicky potrebné porovnať náklady, ktoré znášala táto spoločnosť, s nákladmi iných podnikov, na ktoré sa vzťahuje ten istý tarifný systém definovaný na vnútroštátnej úrovni.

149

V prejednávanom prípade by bolo možné situáciu spoločnosti Veneziana Gas v relevantnom období porovnať predovšetkým so situáciou mestského podniku ASPIV. V napadnutom rozhodnutí však Komisia konštatovala, že oslobodenia priznané podniku ASPIV, ktorý bol poverený integrovaným riadením vodných zdrojov, boli určené výlučne na kompenzáciu dodatočných nákladov vyplývajúcich z vykonávania úlohy verejnej služby, ktorá bola tomuto podniku zverená.

150

Talianska republika, ktorá do konania vstupuje na podporu návrhov spoločnosti Italgas, tvrdí, že vzhľadom na relatívne nízku výšku predmetných oslobodení mala Komisia dotknuté odvetvia identifikovať a na základe podkladov určiť tie z nich, ktoré sú charakterizované živou hospodárskou súťažou. V prejednávanom prípade Komisia nespochybnila tvrdenia talianskych orgánov a dotknutých tretích osôb, podľa ktorých podniky usadené v oblasti lagúny Benátok vo všeobecnosti vykonávali buď činnosti miestnej verejnej služby, alebo umelecké, resp. obchodné činnosti úzko spojené s ostrovným územím, takže neboli v konkurenčnom vzťahu s podnikmi usadenými mimo tohto územia.

151

Talianska vláda okrem toho poukazuje na kompenzačný charakter posudzovaných opatrení. Vychádza najmä z rozsudku z 5. októbra 1999, Francúzsko/Komisia (C-251/97, Zb. 1999 s. I-6639, body 40 až 47), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že úľavy na sociálnych príspevkoch smerujú ku kompenzácii zvýšených nákladov, ktoré znášali podniky v niektorých odvetviach v dôsledku kolektívnej dohody, nemôže mať za následok ich vylúčenie z kvalifikovania ako štátnej pomoci. Z toho a contrario vyplýva, že aj keď dodatočné náklady nie sú výsledkom slobodnej voľby dotknutého podniku vo vzťahu k výhodám získaným v niektorých oblastiach výmenou za ústupky priznané v iných oblastiach, opatrenia určené na kompenzáciu týchto zvýšených „nedobrovoľných“ nákladov sa nemôžu považovať za štátnu pomoc. V prejednávanom prípade však predmetné zvýšené náklady nevyhnutne znášali všetky podniky pôsobiace v ostrovnej oblasti. Ich čiastočná kompenzácia prostredníctvom posudzovaných opatrení sa teda nemôže považovať za štátnu pomoc.

152

Žalobcovia, spoločnosť Coopservice a výbor, poukazujú na porušenie článku 87 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia.

153

Predmetné opatrenia majú pre podniky nachádzajúce sa v oblasti lagúny v prvom rade kompenzačný charakter, a to za ich prínos k zachovaniu architektonického a kultúrneho dedičstva Benátok. Podľa vyššie uvedenej správy COSES predstavujú 2,9 % obratu podnikov, ktoré sú príjemcami, zatiaľ čo zvýšené náklady vyplývajúce z toho, že tieto podniky sú usadené v Benátkach, dosahujú 9,5 % tohto obratu. Nevyhnutnosť kompenzovať zvýšené náklady, ktoré znášajú prevádzkovatelia v ostrovných oblastiach, bola okrem toho priznaná najmä vo vyhlásení č. 30 o ostrovných oblastiach, ktoré bolo pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy, a článku 130 A Zmluvy ES (teraz článok 158 ES).

154

V prejednávanom prípade Komisia nepreukázala, že náklady, ktoré znášali podniky pôsobiace vo vnútrozemí, na ktoré odkazujú talianske orgány na účely porovnania, odrážali výhodnejšiu skutočnosť, než je priemer Spoločenstva, a že náklady, ktoré znášali podniky nachádzajúce sa v lagúne, boli naproti tomu v súlade s priemerom Spoločenstva.

155

Okrem toho, keď Komisia preverovala, či predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, porušila prednosť pravidiel hospodárskej a sociálnej súdržnosti pred pravidlami hospodárskej súťaže. Uprednostnila tie druhé, čím porušila článok 2 Zmluvy EÚ. Posudzované opatrenia mali podľa žalobcov umožniť realizáciu cieľov definovaných vo vyššie uvedenom článku 2.

156

V druhom rade sa žalobca odvoláva na nízku sumu oslobodení od sociálnych odvodov, z ktorej mal v priemere prospech každý z dotknutých prevádzkovateľov. Tvrdí, že väčšina podnikov, ktoré mali prospech z posudzovaných opatrení, vykonávala svoju činnosť na výlučne miestnej úrovni. V tejto súvislosti žalobca osobitne uvádza podniky aktívne v odvetviach hotelierstva, miestnej dopravy alebo čistenia. To, že podniky aktívne výlučne na miestnej úrovni nepatria do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, bolo napokon potvrdené Komisiou nielen napríklad v už citovaných usmerneniach o podpore zamestnanosti a v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci MSP, ale takisto v samotnom napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 90, 91 a 93), pokiaľ ide o niektoré mestské podniky.

157

V tomto kontexte sa v napadnutom rozhodnutí vyskytuje takisto rozpor v odôvodnení a porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

158

V tejto súvislosti žalobcovia, ktorí vychádzajú z dokumentov predložených Komisiou na požiadanie Súdu prvého stupňa, uviedli rovnocennosť informácií a žiadostí o neuplatnenie článku 87 ods. 1 ES predložených Komisii počas správneho konania, pokiaľ ide o mestské podniky na jednej strane a niektoré odvetvia miestnych činností na druhej strane.

159

Mesto Benátky totiž neidentifikovalo podniky, vo vzťahu ku ktorým žiadalo o výnimku na základe článku 86 ods. 2 ES, a neodvolávalo sa na miestny charakter trhu, na ktorom podnikali. Komisia však v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech mestských podnikov ACTV a AMAV a podniku Panfido nepredstavovali štátnu pomoc, a to z dôvodu, že predmetné trhy mali miestny charakter. Talianske orgány vo svojich pripomienkach z 23. januára 1999 poskytli zoznam odvetví, v ktorých sa podniky nemohli zúčastňovať na obchode, vrátane odvetví výstavby, obchodu, hotelierstva, ako aj služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Okrem toho vyššie uvedené tabuľky INPS, pripojené k týmto pripomienkam, uvádzali množstvo podnikov, ktoré sú príjemcami, a množstvo dotknutých pracovníkov podľa odvetvia činnosti. Navyše výbor vo svojich pripomienkach zo 17. marca 1998 zdôraznil, že osobitná povaha, v zásade miestna, činností vykonávaných väčšinou podnikov, ktoré sú príjemcami, bránila usadeniu sa týchto podnikov na trhu typickom silnou hospodárskou súťažou a jej dôsledkom bolo, že aj prípadný dopad na objem obchodu medzi členskými štátmi bol v každom prípade minimálny. Napokon správa COSES z marca 1998 analyzovala najmä odvetvia obchodu, hotelierstva, služieb a remeselných činností, ako práva so sklom z Murana, v prípade ktorých sú trhy obmedzené na historické centrum alebo maximálne na územie mesta Benátky.

160

Vzhľadom na tieto okolnosti si Komisia mala vyžiadať dodatočné informácie od najvýznamnejších podnikov, napríklad prostredníctvom výzvy talianskym orgánom, ako to urobila v prípade mestských podnikov.

161

V prejednávanom prípade žalobcovia uvádzajú, že situácia spoločnosti Coopservice bolo analogická so situáciou spoločnosti AMAV (odôvodnenie č. 93 napadnutého rozhodnutia), keďže dva podniky vykonávali tú istú činnosť riadenia služieb čistenia a údržby na výlučne miestnej úrovni.

162

Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie. Neobsahovalo žiadnu analýzu dopadu posudzovaných opatrení na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž, ale vychádzalo výlučne z domnienok.

163

V treťom rade sa žalobcovia odvolávajú na porušenie článku 86 ods. 2 ES. Tvrdia, že spoločnosť Coopservice poskytuje služby čistenia a údržby verejnoprávnym a súkromným subjektom v meste Benátky s cieľom uspokojiť všeobecný záujem.

164

Komisia pripomína, že pri skúmaní schémy pomoci sa môže obmedziť na preskúmanie všeobecnej charakteristiky tejto schémy. Musí vychádzať z najhoršieho možného prípadu (worst case scenario) tak na kvalifikovanie posudzovanej schémy, ako aj prípadne na posúdenie jej zlučiteľnosti so spoločným trhom.

165

V prejednávanom prípade skutočnosť, že talianske orgány poskytli Komisii údaje rozdelené podľa odvetví, kde bol uvedený najmä počet podnikov teoreticky dotknutých schémou, nemení odôvodnenosť tohto prístupu. Komisia totiž nemohla založiť svoje posúdenie na týchto konkrétnych údajoch dodaných talianskymi orgánmi po protiprávnom poskytnutí predmetnej schémy pomoci, pretože by inak poskytla dotknutému členskému štátu výhodu konkrétnej analýzy ex post.

166

Komisia vzhľadom na informácie, ktoré mala, v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 49) z právneho hľadiska dostatočne preverila dodržanie všetkých podmienok na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES.

167

Prináleží vnútroštátnym orgánom pri výkone napadnutého rozhodnutia, aby vykonali posúdenie individuálnej situácie každého príjemcu.

168

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že vnútroštátne orgány a súdy musia dodržiavať posúdenie nezlučiteľnosti schémy pomoci vykonané Komisiou bez toho, aby bola narušená možnosť súdov predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa platnosti v zmysle článku 234 ES. Naproti tomu vnútroštátne orgány sa musia pri vymáhaní poskytnutej pomoci ubezpečiť, že v individuálnom prípade opatrenie v skutočnosti predstavuje pomoc, či už ide o novú pomoc, ktorá nebola vyhlásená za zlučiteľnú v zmysle nariadenia o oslobodení, alebo o iné rozhodnutie Komisie.

169

V každom prípade Komisia namieta proti tomu, že posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov, z ktorých mali prospech žalobcovia, nemali žiadny dopad na obchod medzi členskými štátmi. Činnosť hotelového ubytovania v Benátkach by mohla v určitých prípadoch patriť do prúdu, ktorý je súčasťou obchodu medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o trh poskytovania služieb čistenia na priemyselnej úrovni, na ktorom podniká Coopservice, mohol by byť zaujímavý rovnako pre zahraničné podniky, najmä ak zverené úlohy majú významnú hospodársku hodnotu. Napokon niet nijakej pochybnosti, že spoločnosť Italgas, ktorá podniká na trhu energie, je v hospodárskej súťaži s prevádzkovateľmi iných členských štátov.

170

Okrem toho Komisia tvrdí, že posudzované opatrenia nemajú kompenzačný charakter umožňujúci vylúčiť ich z pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES.

171

Žalobcovia uvádzajú, že podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES, týkajúce sa poskytnutia hospodárskej výhody, ovplyvnenia obchodu vnútri Spoločenstva a vplyvu na hospodársku súťaž, nie sú v prejednávanom prípade splnené. Tvrdia, že predmetná schéma pomoci mala kompenzačný charakter, a preto neposkytovala nijakú výhodu svojim príjemcom. Navyše Komisia nepreukázala, že táto schéma mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a mať vplyv na hospodársku súťaž. Okrem toho v napadnutom rozhodnutí došlo k nedostatku alebo neexistencii odôvodnenia, pokiaľ ide o vyššie uvedené podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES.

172

Navyše Italgas (vec T-270/00) a Coopservice, ako aj výbor (vec T-277/00) tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je diskriminačné a rozporné v rozsahu, v akom Komisia preskúmala individuálne situácie iba v prípade mestských podnikov. Toto rozhodnutie je takisto v rozpore s článkom 86 ods. 2 ES.

173

Je potrebné preskupiť všetky tieto dôvody založené na porušení článku 87 ods. 1 ES, povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania tak, aby boli najprv preskúmané vo vzťahu k údajnej neexistencii poskytnutia výhody, vyplývajúcej z toho, že posudzované opatrenie bolo údajne kompenzačnej povahy, a potom vo vzťahu k údajnej neexistencii ovplyvnenia obchodu vnútri Spoločenstva a vplyvu na hospodársku súťaž.

174

Na to, aby mohlo byť opatrenie kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, musí priznávať selektívnu výhodu pre určité podniky alebo odvetvia činnosti. Tento článok sa totiž týka pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že „zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“.

175

V prejednávanom prípade predmetné opatrenie spočíva v oslobodeniach od sociálnych odvodov v prospech všetkých podnikov usadených na území Benátok a Chioggie. Žalobcovia nepopierajú selektívnosť týchto oslobodení, ktorá vyplýva v prejednávanom prípade z regionálnej osobitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. 2006 s. I-7115).

176

Navyše je nesporné, že oslobodenia od predmetných sociálnych odvodov zmenšujú náklady, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet podniku, a preto poskytujú finančnú výhodu svojim príjemcom oproti podnikom, ktoré ich musia odvádzať (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, Zb. 1994 s. I-877, body 13 a 14).

177

V každom prípade žalobcovia tvrdia, že posudzovaná schéma oslobodenia od sociálnych odvodov neposkytuje nijakú výhodu osobám, ktoré z nej majú prospech, keďže má kompenzačný charakter.

178

V tejto súvislosti všetci žalobcovia tvrdia, že predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov sa obmedzujú na čiastočnú kompenzáciu štrukturálnych nevýhod, ktoré predstavujú zvýšené náklady znášané podnikmi aktívnymi na ostrovoch lagúny. Okrem toho Italgas (vec T-270/00) a Coopservice, ako aj výbor (vec T-277/00) tvrdia, že tieto oslobodenia sú čiastočnou kompenzáciou za riadenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorými boli poverené dva žalujúce podniky.

179

Podľa žalobcov a Talianskej republiky, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov spoločnosti Italgas, posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov neposkytovali žiadnu konkurenčnú výhodu podnikom, ktoré sú príjemcami, ale čiastočne kompenzovali nevýhodnú konkurenčnú situáciu. Podniky usadené na ostrovoch lagúny totiž znášali dodatočné náklady spojené najmä so získaním a starostlivosťou o budovy, predovšetkým vzhľadom na vysoké nájomné a kúpne ceny, obmedzenia spojené s vlhkosťou a so sezónnymi záplavami a povinnosti týkajúce sa nevyhnutnosti ochraňovať historické dedičstvo a krajinu, ako aj zvýšené náklady na dopravu a prekladanie zásob a tovarov. Navyše náklady na tovary a služby sú z dôvodu turistického charakteru Benátok takisto vyššie.

180

Takúto argumentáciu už uplatnili talianske orgány, ako aj mesto Benátky a výbor, a to počas správneho konania na základe dvoch štúdií COSES (pozri bod 9 vyššie).

181

V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 52 až 54) Komisia túto argumentáciu spochybňuje z dôvodu, že kompenzačný charakter opatrenia nevylučuje, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc, ale môže byť v niektorých prípadoch zohľadnený na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. V podstate vysvetľuje, že cieľom Zmluvy nie je zabezpečiť úplnú teoretickú rovnosť medzi podnikmi. Tieto podniky pôsobia na skutočnom trhu, a nie na dokonalom trhu, na ktorom by boli všetky podliehali rovnakým podmienkam. Navyše údajné zvýšené náklady neboli vypočítané s ohľadom na priemerné náklady európskych podnikov, ale vo vzťahu k nákladom, ktoré by dotknuté podniky znášali, ak by sa premiestnili do vnútrozemia.

182

Táto analýza Komisie je v súlade s judikatúrou. Súdny dvor totiž vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, už citovanom v bode 53 vyššie (bod 61), ktorým sa potvrdzuje rozsudok Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, pripomenul, že skutočnosť, že členský štát sa snaží prostredníctvom jednostranných opatrení priblížiť existujúce podmienky hospodárskej súťaže v určitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných členských štátoch, nemôže zbaviť tieto opatrenia charakteru pomoci. V tejto veci bola údajná nevýhoda spojená konkrétne s geografickou situáciou, ktorá mala za následok to, že najmä príjemcovia predmetnej regionálnej schémy pomoci boli vystavení hospodárskej súťaži s prevádzkovateľmi usadenými v tretích krajinách, ktorí využívali štátnu pomoc a nižšie zdanenie (pozri rozsudok Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, body 64 a 101).

183

Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Hotel Cipriani sa táto judikatúra nevzťahuje iba na opatrenia určené na kompenzovanie konkurenčnej nevýhody spojenej s takými makroekonomickými faktormi, akými sú úverové náklady, zdanenie alebo menový kurz.

184

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci je, podobne ako v prípade všetkých súťažných pravidiel Spoločenstva, zabezpečiť nie dokonalú, ale efektívnu a účinnú hospodársku súťaž, ako to zdôrazňuje Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 181 vyššie).

185

Vzhľadom na tieto okolnosti je možné v prípade kompenzácie štrukturálnych nevýhod vylúčiť kvalifikovanie štátnej pomoci iba v niektorých osobitných situáciách. Po prvé podľa ustálenej judikatúry výhoda priznaná podniku na účely nápravy nevýhodnej konkurenčnej situácie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ak je odôvodnená hospodárskymi dôvodmi a ak nie je diskriminačná vo vzťahu k hospodárskym prevádzkovateľom usadeným v rozličných členských štátoch. Pri takomto type situácie súd Spoločenstva v skutočnosti uplatňuje kritérium súkromného prevádzkovateľa v trhovom hospodárstve (pozri rozsudok Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 99). To bol napríklad prípad preferenčnej tarify na zemný plyn, ktorá bola schválená podnikom zaoberajúcim sa záhradníctvom v skleníkoch zo strany spoločnosti Gasunie, kontrolovanej holandskými orgánmi, keďže táto tarifa bola objektívne odôvodnená nevyhnutnosťou uplatňovať konkurenčné ceny vo vzťahu k iným zdrojom energie v kontexte dotknutého trhu (rozsudok Kwekerij Van der Kooy a i./Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 30).

186

Po druhé z judikatúry takisto vyplýva, že výhoda priznaná podniku, ktorá znižuje náklady zvyčajne zahrnuté v jeho rozpočte, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ak táto výhoda smeruje k náprave toho, že podnik, ktorý je príjemcom, čelí dodatočným nákladom vyplývajúcim z odchylnej schémy, ktoré sa nevzťahujú na konkurenčné podniky podliehajúce právu Spoločenstva za zvyčajných trhových podmienok. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse (C-237/04, Zb. 2006 s. I-2843, bod 32), tiež rozhodol, že talianske právo, ktoré obmedzuje právo na náhradu v prípade, že spoločníci výnimočne vrátia spoločnosti Sotacarbo SpA svoje obchodné podiely, a tým odľahčuje túto spoločnosť od výdavkov, ktoré by mala zvyčajne znášať, v skutočnosti len neutralizuje výhodu priznanú spoločníkovi spoločnosti Enirisorse SpA vo forme výnimočnej možnosti vrátenia obchodného podielu, predstavujúcu výnimku zo všeobecného práva. Súdny dvor z toho vyvodil, že toto právo nijako nemá za následok vytvorenie hospodárskej výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES v prospech spoločnosti Sotacarbo.

187

V rovnakej myšlienkovej línii Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zo 16. marca 2004, Danske Busvognmænd/Komisia (T-157/01, Zb. 2004 s. II-917, bod 57), rozhodol, že pri privatizácii prepravného autobusového podniku Combus A/S vyplatenie jednej odmeny v prospech úradníkov, ktorí boli zamestnaní v tejto spoločnosti, zo strany Dánskeho kráľovstva ako kompenzácia za vzdanie sa ich práv vyplývajúcich z ich štatútu úradníkov pri ich prechode na štatút zmluvného zamestnanca v spoločnosti Combus nepredstavovalo štátnu pomoc. Súd prvého stupňa totiž v tejto súvislosti pripustil, že predmetné opatrenie smeruje k nahradeniu privilegovaného a nákladného štatútu úradníkov zamestnaných v spoločnosti Combus štatútom zmluvného zamestnanca porovnateľného so štatútom zamestnancov iných prepravných autobusových podnikov a tým k oslobodeniu spoločnosti Combus od štrukturálnej nevýhody vyplývajúcej z privilegovaného štatútu úradníkov v porovnaní s jej súkromnými konkurentmi. Naproti tomu Súdny dvor vo svojom rozsudku Francúzsko/Komisia, už citovanom v bode 149 vyššie (body 46 a 47), na ktorý poukazuje Talianska republika, rozhodol, že skutočnosť, že prejednávané štátne opatrenia smerujú ku kompenzácii zvýšených nákladov podnikov niektorých odvetví, ktoré tieto podniky prevzali ako výsledok záveru a vykonania kolektívnej dohody odvetvia, nemôže tieto opatrenia vylúčiť z kvalifikovania štátnej pomoci z dôvodu, že dohody, ktoré uzavreli sociálni partneri, predstavujú celok, ktorý je výsledkom kompromisu, keď každá strana urobila ústupok v niektorých oblastiach výmenou za výhody v iných oblastiach, takže za okolností predmetného prípadu bolo nemožné s potrebnou presnosťou zhodnotiť konečné náklady takýchto dohôd pre podniky. Na rozdiel od tvrdení Talianskej republiky rozhodujúci prvok v tomto rozsudku nespočíva v súhlasnom charaktere posudzovaných kolektívnych dohôd, ale v rovnováhe konečných nákladov, ktoré znášali sociálni partneri, a v nemožnosti presným spôsobom zhodnotiť náklady týchto dohôd pre podniky.

188

V prejednávanom prípade z povahy posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov, ktoré smerujú k čiastočnej kompenzácii štrukturálnych nevýhod spojených s dodatočnými nákladmi, ktoré znášajú podniky z dôvodu, že sú usadené na ostrovoch lagúny (pozri bod 179 vyššie), zjavne vyplýva, že nie sú odôvodnené ani objektívnymi hospodárskymi dôvodmi, ani takými požiadavkami spojenými so súdržnosťou uplatniteľnej právnej schémy a s rovnováhou práv a povinností — s ohľadom na všeobecné právo, ktorému podliehajú konkurenčné podniky —, akými sú tie, dôvody a požiadavky ktoré boli zohľadnené v judikatúre skúmanej v predchádzajúcich bodoch.

189

Okrem toho na rozdiel od okolností, o ktoré ide v rozsudkoch Enirisorse, už citovanom v bode 186 vyššie, a Danske Busvognmaend/Komisia, už citovanom v bode 187 vyššie, v prejednávanom prípade neexistuje priama súvislosť medzi predmetnou schémou oslobodenia od sociálnych odvodov a danými cieľmi, ktoré smerujú ku kompenzácii zvýšených nákladov spojených s osobitnými štrukturálnymi problémami vyplývajúcimi z toho, že Benátky a Chioggia sa nachádzajú v lagúne. Konkrétne predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov stanovené v prospech všetkých podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii, ktoré smerujú k uľahčeniu zamestnávania znížením záťaže zamestnávateľov, nemieria osobitne ku kompenzácii takých údajných štrukturálnych nevýhod, akými sú zvýšené náklady spojené napríklad s nadobudnutím a údržbou budov alebo obmedzenia vyplývajúce z vlhkosti a zo sezónnych záplav („acqua alta“; pozri bod 179 vyššie). V tejto súvislosti nie je preukázané, že odvetvia, ktoré sú najviac dotknuté údajnými štrukturálnymi nevýhodami, sú tie, ktoré vytvárajú najviac pracovných miest, a preto požívajú najväčšiu čiastočnú kompenzácii svojich dodatočných nákladov. V tejto súvislosti žalobcovia, ktorí sa opierajú o vyššie uvedené štúdie COSES, poukazujú na nestabilitu práce na ostrovnom území. Štúdia COSES z februára 1998 (bod 1.2.4) naozaj potvrdzuje, že z dôvodu ostrovnej polohy sú podniky často nútené znášať cestovné výdavky a výdavky na stravovanie svojich zamestnancov, ktorí sa môžu oneskoriť, resp. byť neprítomní z dôvodu hmly alebo sezónnych záplav. V každom prípade, ak sa pripustí toto vysvetlenie, nič to nemení na tom, že medzi výškou znášaných zvýšených nákladov a výškou kompenzácie musí existovať priama súvislosť, aj keď, ako tvrdia žalobcovia, ide iba o čiastočnú kompenzáciu.

190

V prejednávanom prípade však zo skutočností, ktoré predložili žalobcovia, nemožno vyvodiť existenciu priameho vzťahu medzi skutočne znášanými dodatočnými nákladmi a výškou pomoci, ktorú získali rozliční prevádzkovatelia v hlavných odvetviach hospodárskej činnosti. Žalobcovia konkrétne nepredložili žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že väčšina odvetví činností znáša porovnateľným spôsobom údajné hospodárske nevýhody spojené s ostrovnou polohou. V tejto súvislosti naproti tomu zo štúdie COSES z februára 1998 (bod 1.1.3) vyplýva, že činnosti spojené s cestovným ruchom a niektoré obchodné odvetvia môžu vyvážiť nevýhody spojené s ostrovnou polohou atraktívnym obrazom (il forte richiamo di immagine) Benátok. V štúdii COSES z marca1998 (bod 1.3) sa konkrétne uvádza, že umiestnenie v historickom centre Benátok alebo na ostrovoch lagúny môže hotelom ponúknuť veľkú slobodu pri určovaní cien a predstavovať značnú konkurenčnú výhodu. V hotelierskom odvetví sú napríklad znášané zvýšené náklady takto kompenzované vyššími cenami, ako uviedol Hotel Cipriani.

191

V dôsledku toho, aj keby sa všeobecnejšie predpokladalo, že ak opatrenie smeruje ku kompenzácii určitých osobitných štrukturálnych nevýhod, takáto kompenzácia môže byť v niektorých prípadoch zohľadnená na účely preukázania, či toto opatrenie priznáva hospodársku výhodu jeho príjemcom, je potrebné konštatovať, že podmienky zohľadnenia takejto kompenzácie nie sú v prejednávanom prípade splnené.

192

Okrem toho v každom prípade treba konštatovať, že v prejednávanom prípade talianske orgány a dotknuté tretie osoby poukazujú na náklady, ktoré znášajú podniky usadené vo vnútrozemí, ako zdôraznila Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 181 vyššie). Na rozdiel od tvrdení žalobcov však iba osobitné štrukturálne nevýhody spôsobujúce zvýšené náklady v porovnaní s „typickou“ situáciou, akej zvyčajne čelia hospodárski prevádzkovatelia na trhu, ktorý je charakteristický efektívnymi súťažnými podmienkami (pozri bod 184 vyššie), môžu byť zohľadnené pri posudzovaní existencie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí. V prejednávanom prípade samotná skutočnosť, že podniky usadené v Benátkach alebo v Chioggii znášajú dodatočné náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by znášali, ak by sa premiestnili do vnútrozemia, neumožňuje domnievať sa, že predmetná schéma im nepriznáva nijakú výhodu a nezavádza formu diskriminácie vo vzťahu k ich konkurentom v Taliansku alebo v iných členských štátoch. V tejto súvislosti teda Komisia tým, že sa domnievala, že údajné zvýšené náklady musia byť posúdené vo vzťahu k priemerným nákladom podnikov Spoločenstva, neprekročila medze svojej voľnej úvahy.

193

Navyše vnútroštátnym orgánom a dotknutým tretím osobám prináleží počas správneho konania predložiť dôkazy o údajných zvýšených nákladoch znášaných v porovnaní s priemernými nákladmi podnikov Spoločenstva na účely preukázania existencie osobitných štrukturálnych nevýhod odôvodňujúcich predmetné kompenzačné opatrenie. V dôsledku toho na rozdiel od tvrdení žalobcov Komisii neprináleží preukázať, že náklady, ktoré znášajú podniky pôsobiace vo vnútrozemí, na ktoré poukazujú talianske orgány na účely porovnania, predstavujú výhodnejšiu situáciu, než je situácia v prípade priemerných nákladov podnikov Spoločenstva, ktoré jej počas správneho konania neboli oznámené.

194

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že sa domnievala, že predmetná schéma oslobodenia od sociálnych odvodov, napriek svojmu účelu čiastočnej kompenzácie štrukturálnych nevýhod spojených s ostrovnou polohou, poskytovala konkurenčnú výhodu svojim príjemcom.

195

V tomto kontexte je potrebné zamietnuť tvrdenie spoločnosti Coopservice a výboru, podľa ktorého Komisia mala zohľadniť vyhlásenie č. 30 o ostrovných oblastiach, pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy, a pravidlá hospodárskej a sociálnej súdržnosti pri posudzovaní existencie konkurenčnej výhody (pozri body 153 a 155 vyššie). V tejto súvislosti postačuje pripomenúť, že článok 87 ods. 1 ES nepozná rozlišovanie podľa dôvodov alebo cieľov opatrenia uľahčenia výdavkov zvyčajne znášaných podnikom, ale definuje toto opatrenie v závislosti od jeho účinkov (pozri rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 27, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný „Maribel bis/ter“, C-75/97, Zb. 1999 s. I-3671, bod 25). Opatrenie, ktorého cieľom je kompenzovať štrukturálnu nevýhodu, sa preto nemôže len z dôvodu svojho účelu vyhnúť uplatneniu článku 87 ods. 1 ES, ak poskytuje výhodu svojim príjemcom v zmysle tohto článku. V prejednávanom prípade z vyššie uvedeného skúmania vyplýva, že hoci predmetná schéma oslobodenia od sociálnych odvodov má za cieľ kompenzovať čiastočne osobitné štrukturálne nevýhody spojené s ostrovnou situáciou Benátok a Chioggie, žalobcovia nepreukázali, že táto schéma, vzhľadom na jej kompenzačný charakter, neposkytovala nijakú konkurenčnú výhodu jej príjemcom, a teda nezavádzala diskrimináciu medzi hospodárskymi subjektmi. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia, môžu byť zohľadnené na účely vyhlásenia zlučiteľnosti schémy pomoci so spoločným trhom, ak boli splnené podmienky takejto výnimky definované Zmluvou a jej vykonávacími pravidlami.

196

Zo všetkých týchto dôvodov Komisia neporušila ustanovenia článku 87 ods. 1 ES tým, že v napadnutom rozhodnutí usúdila, že kompenzácia štrukturálnych nevýhod, na ktoré sa odvolávajú Talianska republika a dotknuté tretie osoby, ktoré sa zúčastnili na konaní, nebola takej povahy, aby vylúčila, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc.

197

Okrem toho napadnuté rozhodnutie je v tomto ohľade dostatočne odôvodnené (pozri bod 181 vyššie). Vyplýva totiž z toho, že Komisia dospela k záveru, že kompenzácia údajných štrukturálnych nevýhod prostredníctvom predmetného opatrenia nevylučuje poskytnutie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES a že v každom prípade existencia zvýšených nákladov oproti „typickej“ situácii za skutočných podmienok hospodárskej súťaže nebola v prejednávanom prípade preukázaná.

198

Z toho vyplýva, že žalobné dôvody založené na porušení článku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia, uvádzané v súvislosti s údajnou kompenzáciou štrukturálnych nevýhod, musia byť zamietnuté ako nedôvodné.

199

Vo veci T-270/00 Italgas tvrdí, že pri poskytnutí posudzovanej pomoci bola spoločnosť Veneziana Gas, ktorá bola napokon zlúčená so spoločnosťou Italgas, poverená službou všeobecného hospodárskeho záujmu distribúcie plynu v meste Benátky. Veneziana Gas preto musela byť oprávnená využívať výnimku stanovenú v článku 86 ods. 2 ES.

200

Žalobca v podstate vytýka Komisii, že sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na zohľadnenie individuálnej situácie mestských podnikov, v prospech ktorých talianske orgány žiadali výnimku na základe článku 86 ods. 2 ES. Komisia tým, že nevykonala podobné individuálne preskúmanie, pokiaľ ide o iné podniky nachádzajúce sa v analogických situáciách, porušila zásadu nediskriminácie a odôvodnila napadnuté rozhodnutie rozporuplným spôsobom. Žalobca najmä tvrdí, že keďže Komisia v odôvodnení č. 92 napadnutého rozhodnutia pripustila, že posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech spoločnosti ASPIV poverenej službou všeobecného hospodárskeho záujmu riadenia integrovaného cyklu vody mali kompenzačný charakter, mala v tomto rozhodnutí zohľadniť dodatočné náklady vyplývajúce pre Veneziana Gas z vykonávania jej úlohy verejnej služby na území lagúny.

201

Vo veci T-277/00 Coopservice a výbor takisto uvádzajú, že táto spoločnosť bola poverená poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

202

Komisia namieta, že žiadna informácia týkajúca sa individuálnej situácie žalujúcich podnikov jej počas správneho konania nebola poskytnutá.

203

V tejto súvislosti najprv treba uviesť, že skúmanie všetkých pripomienok talianskych orgánov a dotknutých tretích osôb, ktoré uviedli svoje stanovisko, teda výboru a mesta Benátky, adresovaných Komisii v priebehu správneho konania a predložených touto inštitúciou na požiadanie Súdu prvého stupňa, ako aj tých, ktoré boli uvedené v dvoch správach COSES, potvrdzuje, že pozornosť Komisie nebola upriamená na dodatočné náklady znášané spoločnosťou Veneziana Gas alebo podnikmi údržby a čistenia ako Coopservice. Hoci je pravda, že talianske orgány vo svojich pripomienkach z 23. januára 1999 uviedli bez ďalšieho upresnenia služby všeobecného hospodárskeho záujmu medzi odvetviami, v ktorých podniky neboli podľa týchto orgánov schopné zúčastniť sa na obchode, neuviedli žiadny z týchto podnikov ani neposkytli najmenšiu indikáciu, ktorá by umožnila ich identifikovať alebo určiť sledované činnosti verejnej služby.

204

Naproti tomu sa medzi účastníkmi konania považuje za nesporné, že Talianska republika a mesto Benátky žiadali o výnimku podľa článku 86 ods. 2 ES v prospech mestských podnikov. Na rozdiel od tvrdení žalobcov na pojednávaní tieto mestské podniky, ktorých počet je obmedzený, boli jasne identifikované z hľadiska svojho postavenia v pripomienkach predložených Komisii. Boli najmä menovite označené v pripomienkach talianskej vlády z 27. júla 1999, ktorá upresnila ich príslušné odvetvia činnosti a podmienky vykonávania týchto činností.

205

Okrem prípadu, keď ide o mestské podniky, jediné indikácie oznámené Komisii počas správneho konania s cieľom preukázať kompenzačný charakter predmetnej schémy pomoci sa týkali dodatočných nákladov zaťažujúcich všeobecne podniky vykonávajúce svoju činnosť na ostrovoch lagúny. V nijakom okamihu nedošlo na odvolávanie sa na osobitnú situáciu spoločnosti Veneziana Gas alebo na situáciu podnikov upratovania ako Coopservice.

206

Podľa spoločnosti Italgas však mali byť zvýšené náklady, ktoré znášala Veneziana Gas, oproti nákladom, ktoré znášali ostatné podnikmi distribúcie plynu, na ktoré sa vzťahuje ten istý tarifný systém definovaný na vnútroštátnej úrovni, zohľadnené na posúdenie kompenzačného charakteru posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov, pokiaľ ide o tento podnik.

207

Italgas v tejto súvislosti tvrdí, že uplatnenie jednotnej tarifnej metódy viedlo k fixácii sadzieb poskytovania plynu diferencovaných podľa oblastí, v závislosti od štandardných nákladov a jednotných parametrov pre celé Taliansko, ktoré nezohľadňovali skutočný rámec, v ktorom sa vykonávala distribúcia plynu v oblasti lagúny a zvýšené náklady skutočne znášané zo strany spoločnosti Veneziana Gas.

208

V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že keď sa Komisia rozhoduje začať konanie vo veci formálneho zisťovania, prináleží dotknutému členskému štátu a príjemcom predmetného opatrenia, aby uplatnili svoje tvrdenia vedúce k preukázaniu toho, že predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc alebo že je zlučiteľné so spoločným trhom, keďže predmetom konania vo veci formálneho zisťovania je práve objasniť Komisii všetky údaje veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb. 2004 s. II-3931, bod 93). Konkrétne s cieľom získať schválenie zmenenej alebo novej pomoci, ako výnimky z pravidiel Zmluvy, prináleží dotknutému členskému štátu, v zmysle jeho povinnosti spolupráce s Komisiou, aby poskytol všetky prvky takej povahy, aby táto inštitúcia mohla preveriť, či podmienky výnimky boli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. s. I-2097, bod 20, a rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. 2005 s. II-2123, bod 129, a zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T-17/03, Zb. 2006 s. II-1139, bod 48).

209

Okrem toho v prípade schémy pomoci Komisia nie je v zásade povinná vykonať analýzu pomoci poskytnutej v individuálnych prípadoch (pozri bod 73 vyššie). Môže sa obmedziť na skúmanie všeobecnej charakteristiky predmetnej schémy, bez toho, aby bola povinná skúmať každý prípad konkrétneho uplatnenia (rozsudky Súdneho dvora Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 51; z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. 2004 s. I-3997, bod 24; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. 2005 s. I-10901, body 91 a 92, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. 2005 s. I-11137, body 67 a 68).

210

Podľa judikatúry však Komisia musí v záujme riadnej správy základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci pristúpiť v rámci článku 88 ES k náležitému a nestrannému preskúmaniu posudzovaného opatrenia pomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s Francúzsko, C-367/95 P, Zb. 1998 s. I-1719, bod 62, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. 2003 s. II-435, bod 167). Konkrétne v konaní vo veci formálneho zisťovania zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je súčasťou všeobecných zásad právneho štátu spoločných ústavným tradíciám členských štátov, ukladá Komisii povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania medzi dotknutými osobami (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01 R, Zb. 2002 s. II-2153, bod 85).

211

V tomto právnom rámci prípadné uznanie povinnosti Komisie individuálne posúdiť situáciu niektorých príjemcov pri skúmaní schémy pomoci je spojené na jednej strane s dodržaním procesných povinností zaťažujúcich Komisiu a dotknutý členský štát a na druhej strane s obsahom konkrétnych informácií týkajúcich sa uvedených príjemcov, oznámených vnútroštátnymi orgánmi alebo dotknutými tretími osobami Komisii.

212

Komisia je najmä podľa judikatúry oprávnená prijať rozhodnutie na základe disponibilných informácií, ak sa dotknutý členský štát zdráha, pričom porušuje svoju povinnosť spolupráce vyplývajúcu z článku 10 ES, poskytnúť jej informácie, ktoré od neho požadovala na skúmanie kvalifikovania posudzovaného opatrenia vzhľadom na ustanovenia článku 87 ods. 1 ES, prípadne posúdiť zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom. V každom prípade Komisia predtým, než prijme takéto rozhodnutie, musí vyzvať členský štát, aby jej poskytol v Komisiou stanovenej lehote všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na to, aby mohla vykonať svoje preskúmanie. Iba v prípade, že sa členský štát napriek výzve Komisie vyhne tomu, aby poskytol požadované informácie, má Komisia právomoc skončiť konanie, prípadne prijať rozhodnutie konštatujúce existenciu pomoci a zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť tejto pomoci so spoločným trhom na základe prvkov, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 73, a z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

213

Tieto zásady boli zakotvené v článku 5 ods. 2 a 3, článku 10 ods. 3 a článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999. Konkrétne posledný uvedený článok stanovuje, že v prípade, keď sa členský štát vyhne podriadeniu sa príkazu poskytnúť informácie, rozhodnutie Komisie skončiť konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 7 toho istého nariadenia sa prijme na základe disponibilných informácií.

214

V prejednávanom prípade Komisia v plnej miere splnila svoje procesné povinnosti tak voči dotknutému členskému štátu, ako aj voči príjemcom predmetnej schémy pomoci v postavení dotknutých tretích osôb. Dotknuté tretie osoby boli totiž vyzvané, aby podľa článku 88 ods. 2 ES predložili svoje pripomienky v súvislosti s predmetnou schémou pomoci oznámením uverejneným v úradnom vestníku z 18. februára 1998. Toto oznámenie prebralo znenie listu, ktorým Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania a v ktorom ju vyzvala na poskytnutie najmä všetkých dokumentov, informácií a údajov, ktoré Taliansko považovalo za užitočné na posúdenie tejto veci. Listom zo 17. marca 1998 výbor odovzdal Komisii správu spolu so štúdiou COSES datovanou v marci 1998. Mesto Benátky predložilo svoje pripomienky Komisii listom z 18. mája 1998. V tomto liste uviedlo, že mestské podniky boli poverené poskytovaním verejnej služby, a odvolalo sa na uplatnenie článku 86 ods. 2 ES. Žalujúce podniky nepredložili pripomienky. Vyššie uvedené pripomienky výboru a mesta Benátky boli odovzdané talianskej vláde, ktorá svoje pripomienky adresovala Komisii listom z 23. januára 1999 a pripojila sa k žiadosti o výnimku na základe článku 86 ods. 2 ES v prospech mestských podnikov listom z 10. júna 1999. Rozhodnutím z 23. júna 1999 Komisia, keďže usúdila, že Talianska republika jej neposkytla všetky informácie potrebné na posúdenie opatrení v prospech mestských podnikov, vyzvala taliansku vládu, aby jej predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie zlučiteľnosti týchto opatrení so spoločným trhom na základe článku 86 ods. 2 ES. Talianske orgány odpovedali vyššie uvedeným listom z 27. júla 1999.

215

Vzhľadom na tieto okolnosti a na to, že neexistovala ani najmenšia informácia týkajúca sa žalujúcich podnikov v pripomienkach a dokumentoch oznámených Komisii (pozri body 207 a 209 vyššie), nemožno tejto inštitúcii vytýkať, že nepristúpila k skúmaniu ich individuálnej situácie.

216

Konkrétne v prípade neexistencie akejkoľvek informácie v tejto súvislosti neprináležalo Komisii preveriť, či predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov poskytnuté spoločnosťami Veneziana Gas a Coopservice zodpovedali finančnej kompenzácii povinnosti verejnej služby, a preto im neposkytovali nijakú výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

217

V tejto súvislosti treba poznamenať, že napadnuté rozhodnutie predchádza rozsudkom Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Ferring (C-53/00, Zb. 2001 s. I-9067, bod 27), a Altmark, už citovanému v bode 107 vyššie, čo vysvetľuje, že Komisia v odôvodnení č. 92 tohto rozhodnutia skúmala kompenzáciu riadenia verejnej služby mestským podnikom ASPIV na základe výnimky stanovenej článkom 86 ods. 2 ES, a nie v rámci posúdenia podmienok na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES.

218

Kritériá uvedené v rozsudku Altmark, už citovanom v bode 107 vyššie, vyplývajúce z výkladu článku 87 ods. 1 ES, sú však v plnej miere uplatniteľné na faktickú a právnu situáciu tejto veci, ako sa javila Komisii, keď prijímala napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb. s. II-741, bod 158). V každom prípade, keďže toto rozhodnutie bolo prijaté niekoľko rokov pred týmto rozsudkom, treba v prípade potreby skôr preskúmať, či celkový prístup Komisie v napadnutom rozhodnutí bol zlučiteľný s podstatou kritérií uvedených v rozsudku Altmark, už citovanom v bode 107 vyššie, ako pristúpiť k doslovnému uplatneniu týchto kritérií (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston k rozsudku Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/Ufex a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 94).

219

V prejednávanom prípade sa Italgas odvoláva ďalej na rozsudok Súdneho dvora z 27. novembra 2003, Enirisorse (C-34/01 až C-38/01, Zb. s. I-14243, body 31 až 40), ktorý prebral podmienky uvedené v rozsudku Altmark, už citovanom v bode 107 vyššie.

220

Keďže však Komisia nebola povinná vzhľadom na disponibilné informácie skúmať individuálnu situáciu spoločností Veneziana Gas a Coopservice (pozri bod 215 vyššie), treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie neporušilo v tejto súvislosti článok 87 ods. 1 ES a nedošlo v ňom ani k porušeniu zásady nediskriminácie, ani k rozporu v odôvodnení, pokiaľ ide o to, že skúma len individuálnu situáciu mestských podnikov.

221

Z týchto dôvodov treba všetky dôvody a tvrdenia žalobcov a Talianskej republiky týkajúce sa toho, že posudzované opatrenie malo údajne kompenzačný charakter, zamietnuť ako nedôvodné.

222

Žalobcovia a Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu spoločnosti Italgas, sú toho názoru, že prináležalo Komisii skúmať, či predmetná schéma pomoci mohla ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a mať vplyv na hospodársku súťaž v predmetných hlavných odvetviach činností. Komisii vytýkajú najmä to, že nezohľadnila miestny charakter predmetných trhov. Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené a porušuje článok 87 ods. 1 ES. Okrem toho Komisia tým, že zohľadnila len miestny charakter činnosti mestských podnikov, porušila zásadu nediskriminácie a odôvodnila napadnuté rozhodnutie rozporuplným spôsobom.

223

V odôvodnení č. 49 napadnutého rozhodnutia sa stanovuje:

„Hospodárska súťaž a obchod medzi členskými štátmi sú narušované tým, že úľavy na sociálnych odvodoch sú poskytované všetkým podnikom, medzi ktorými sa nachádzajú aj podniky vykonávajúce hospodárske činnosti, ktoré boli predmetom obchodu medzi týmito štátmi. Na základe informácií predložených talianskymi orgánmi sa dá konštatovať, že podniky, ktoré sú príjemcami, podnikajú najmä v odvetviach, ktoré sú predmetom intenzívneho obchodu, ako napríklad vo výrobnom sektore a v sektore služieb.“ [neoficiálny preklad]

224

Vzhľadom na toto stručné posledné odôvodnenie je potrebné konštatovať, ako uvádzajú žalobcovia, že na základe údajov týkajúcich sa niektorých odvetví, ktoré Komisii predložili vnútroštátne orgány, Komisia v prejednávanom prípade vychádzala zo všeobecného predpokladu v rozsahu, v akom sa predmetná schéma pomoci týkala všetkých odvetví činností v určenej geografickej oblasti.

225

Treba preveriť, či takýto prístup možno považovať za taký, ktorý je v súlade s ustanoveniami článku 87 ods. 1 ES a povinnosťou odôvodnenia.

226

Na preukázanie toho, že Komisia boli povinná vykonať analýzu dotknutých trhov, sa žalobcovia odvolávajú najmä na rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia (248/84, Zb. s. 4013); z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, nazývaný „Bremer Vulkan“ (C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151); Maribel bis/ter, už citovaný v bode 195 vyššie; Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie; zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, a na rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. septembra 2006, Taliansko a Wam/Komisia (T-304/04 a T-316/04) v odvolacom konaní.

227

Z preskúmania judikatúry vyplýva, že požiadavky týkajúce sa odôvodnenia a analýzy Komisie dopadu opatrenia pomoci na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž sa menia veľmi logicky v závislosti od povahy, individuálnej alebo všeobecnej, tohto opatrenia.

228

Pokiaľ ide o individuálnu pomoc, súd Spoločenstva overuje, či sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zakladá na takých konkrétnych prvkoch na účely preukázania, že skúmané opatrenie môže ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a mať vplyv na hospodársku súťaž, akými sú najmä veľkosť podniku, ktorý je príjemcom, jeho vývozné činnosti a výška pomoci (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, 730/79, Zb. 1980 s. 2671, body 10 a 11). Vyžaduje konkrétnu hospodársku analýzu situácie na trhu zo strany Komisie (pozri rozsudok Bremer Vulkan, už citovaný v bode 226 vyššie, bod 53; a rozsudky Súdu prvého stupňa z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, T-34/02, Zb. 2006 s. II-267, body 123 a 124, a Taliansko a Wam/Komisia, už citovaný v bode 226 vyššie, bod 73).

229

Pri skúmaní schém pomoci odvetviam sa Komisia nemôže obmedziť ani na abstraktnú analýzu. Súd Spoločenstva takisto preverí, či je založená na konkrétnych prvkoch, týkajúcich sa napríklad povahy schémy pomoci alebo dotknutého trhu, na účely posúdenia dopadu pomoci (pozri napríklad rozsudky Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 87, a Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 69, v ktorom Súdny dvor zrušil napadnuté rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia, keďže Komisia nezohľadnila neexistenciu liberalizácie v predmetnom sektore kabotáže s ostrovmi Stredomoria počas predmetného obdobia).

230

Na rozdiel od toho, pokiaľ ide o schémy multisektorálnej pomoci, z judikatúry vyplýva, že Komisia sa môže obmedziť na skúmanie povahy predmetného programu na posúdenie toho, či tento program z dôvodu súm alebo vysokého percentuálneho podielu pomoci, uvádzanej povahy investícií alebo iných záväzkov, ktoré tento program stanovuje, zabezpečuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a či je takej povahy, že ho využívajú najmä podniky, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 226 vyššie, bod 18; Maribel bis/ter, už citovaný v bode 195 vyššie, bod 48, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, body 89 a 91).

231

Z toho vyplýva, že v prípade schémy pomoci uplatniteľnej, ako v prejednávanom prípade, na všetky podniky usadené na určenom území, nemožno vyžadovať od Komisie, aby preukázala na základe hoci len sumarizujúceho skúmania situácie trhov predvídateľný dopad tejto schémy na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž pre všetky dotknuté odvetvia činnosti.

232

V tejto súvislosti je totiž potrebné pripomenúť, že v oblasti štátnej pomoci rozdelenie dôkazného bremena je podriadené dodržaniu príslušných procesných povinností týkajúcich sa Komisie a dotknutého členského štátu v rámci výkonu právomoci, ktorú má táto inštitúcia k dispozícii, aby priviedla členský štát k tomu, aby jej poskytol všetky potrebné informácie (pozri rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný v bode 212 vyššie, bod 35).

233

Osobitne prináleží dotknutému členskému štátu na základe jeho povinnosti spolupráce s Komisiou a dotknutým tretím osobám riadne vyzvaným na predloženie svojich pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 ES uplatniť svoje tvrdenia a poskytnúť Komisii všetky informácie schopné objasniť všetky údaje danej veci (pozri bod 208 vyššie).

234

Komisia práve na základe tvrdení a údajov, ktoré jej boli predložené, je povinná — za podmienky dodržania svojich procesných povinností (pozri bod 212 vyššie) — starostlivo a nestranne preveriť najmä to, či posudzované opatrenie je schopné ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a mať vplyv na hospodársku súťaž. Neexistuje totiž povinnosť Komisie z vlastného podnetu a na základe prognózy skúmať, ktoré sú také skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené počas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 210 vyššie, bod 60, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 49).

235

V dôsledku toho, ak existuje schéma multisektorálnej pomoci, Komisia je povinná len kontrolovať na základe konkrétnych prvkov, či v určitých odvetviach posudzované opatrenie spĺňa dve vyššie uvedené podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES, keďže dostatočne relevantné informácie jej boli poskytnuté na tieto účely počas správneho konania. Ak Komisia nemá dostatok informácií, môže sa v súlade s judikatúrou odvolávať na predpoklad založený na analýze povahy predmetnej schémy pomoci (pozri bod 230 vyššie).

236

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry otázka, či odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky článku 253 ES, musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj na všetky právne pravidlá riadiace predmetnú oblasť. Hoci Komisia nie je povinná odpovedať v odôvodnení rozhodnutia na všetky skutkové a právne okolnosti uvádzané dotknutým členským štátom alebo dotknutými osobami počas správneho konania, musí aspoň zohľadniť všetky okolnosti a všetky relevantné prvky predmetného prípadu, s cieľom umožniť súdu Spoločenstva, aby vykonával svoju kontrolu zákonnosti a umožnil spoznať tak členským štátom, ako aj dotknutým štátnym príslušníkom podmienky, za akých uplatnil Zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 94 a tam citovanú judikatúru).

237

Z toho vyplýva, že rozsah povinnosti odôvodnenia prináležiacej Komisii, pokiaľ ide o schému multisektorálnej pomoci, závisí, čo sa týka najmä dopadu tejto schémy na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž, od údajov a prvkov oznámených tejto inštitúcii v kontexte správneho konania.

238

Napokon zákonnosť rozhodnutia Komisie musí byť posúdená v závislosti len od tých prvkov, ktoré má táto inštitúcia k dispozícii v okamihu prijatia daného rozhodnutia, a nie na základe skutkových tvrdení, ktoré jej nie sú známe a ktoré jej neboli oznámené počas správneho konania (rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný v bode 212 vyššie, body 72 a 73).

239

V prejednávanom prípade treba teda vzhľadom na disponibilné údaje, ktoré boli oznámené Komisii talianskymi orgánmi, výborom a mestom Benátky počas správneho konania a ktoré boli predložené Komisiou na požiadanie Súdu prvého stupňa, posúdiť, či táto inštitúcia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov mohli ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a mať vplyv na hospodársku súťaž a či je napadnuté rozhodnutie z tohto hľadiska dostatočne odôvodnené.

240

V prejednávanom prípade, ako zdôraznili žalobcovia na pojednávaní, talianske orgány vo svojom liste z 23. januára 1999 tvrdili, že podniky aktívne v odvetviach výstavby, obchodu, hotelierstva a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sa nemohli zúčastniť na obchode. Toto tvrdenie však nebolo potvrdené žiadnym právnym ani skutkovým tvrdením. Konkrétne tabuľky INPS pripojené k tomuto listu a uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 6) obsahovali len informácie týkajúce sa vykonávania predmetného opatrenia, rozdeleného podľa odvetvia činnosti a roku, počtu a veľkosti podnikov, ktoré sú príjemcami, ako aj počtu dotknutých pracovníkov. Neobsahovali okrem toho žiadny prvok ani žiadny údaj umožňujúci zistiť, či trhy, najmä v odvetviach uvedených talianskymi orgánmi vo vyššie uvedenom liste, mali výlučne miestny charakter.

241

Miestny charakter najmä odvetví činností, v ktorých podnikajú žalujúce podniky, nevyplýval z pripomienok výboru zo 17. marca 1998 ani zo štúdií COSES, predovšetkým zo štúdie z marca 1998, ktorá obsahovala analýzu konkurenčnej situácie najmä v odvetviach obchodu spojených s cestovným ruchom, hotelierstvom a reštauračnými službami, so službami a s tradičnými remeslami, medzi ktoré patrí sklo z Murana. V tejto štúdii bola totiž skúmaná iba hospodárska súťaž s prevádzkovateľmi usadenými vo vnútrozemí, pokiaľ ide o všetky analyzované odvetvia. Naproti tomu otázka týkajúca sa dopadu predmetného opatrenia na obchod vnútri Spoločenstva a konkurenčné postavenie príjemcov oproti prevádzkovateľom usadeným v iných členských štátoch alebo na iných územiach v Taliansku tam skúmaná nebola. Okrem toho odvetvie služieb údržby a čistenia, v ktorom podniká Coopservice, a distribúcie plynu, v ktorom podniká Veneziana Gas, neboli analyzované. Pokiaľ ide konkrétne o služby, vyššie uvedená štúdia odkazovala len všeobecne na „terciárny sektor“ (bod 1.4).

242

Z toho vyplýva, že pripomienky a dokumenty oznámené Komisii počas správneho konania neobsahovali žiadny prvok ani žiadny konkrétny údaj takej povahy, aby upútal pozornosť tejto inštitúcie na osobitnú situáciu v niektorých odvetviach a aby jej umožnil konkrétne zistiť, či v týchto odvetviach predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov nemohli ovplyvňovať obchod vnútri Spoločenstva a mať vplyv na hospodársku súťaž.

243

Za týchto okolností neprináležalo Komisii, ktorá v plnom rozsahu splnila svoje procesné povinnosti (pozri bod 214 vyššie), aby zhromažďovala dodatočné informácie od vnútroštátnych orgánov s cieľom preveriť, či podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES týkajúce sa ovplyvnenia obchodu vnútri Spoločenstva a vplyvu na hospodársku súťaž boli splnené v rôznych dotknutých odvetviach činností a najmä v odvetviach hotelierstva, distribúcie plynu a služieb údržby a čistenia, v ktorých podnikajú žalujúce podniky.

244

V tejto súvislosti, na rozdiel od tvrdení žalujúcich podnikov na pojednávaní, situácia týchto podnikov a situácia iných príjemcov predmetnej schémy pomoci sa odlišuje od situácie mestských podnikov, ktoré boli identifikované a v súvislosti s ktorými boli Komisii poskytnuté presné informácie počas správneho konania (pozri bod 202 vyššie). Žalobné dôvody založené na porušení zásady nediskriminácie a na rozpornom charaktere odôvodnenia musia byť preto zamietnuté.

245

Okrem toho, keďže z dokumentov odovzdaných Komisii vyplýva, že táto inštitúcia nemala k dispozícii žiadnu konkrétnu informáciu týkajúcu sa osobitosti ich odvetví činností, nie je prípustné, aby sa žalobcovia odvolávali na túto osobitosť na preukázanie toho, že podnikajú výlučne na miestnom trhu, alebo, pokiaľ ide o Italgas, že odvetvie distribúcie plynu nebolo počas predmetného obdobia otvorené hospodárskej súťaži.

246

Okrem toho tvrdenia žalobcov týkajúce sa nízkej sumy posudzovanej pomoci a skutočnosti, že väčšina podnikov, ktoré sú príjemcami, vykonávala svoju činnosť výlučne na miestnej úrovni, nemožno uznať.

247

Relatívne nízka dôležitosť pomoci alebo relatívne malá veľkosť podniku, ktorý je príjemcom, totiž a priori nevylučuje, že obchod medzi členskými štátmi môže byť ovplyvnený. Konkrétne relatívne nízka pomoc je schopná ovplyvniť takýto obchod, ak v odvetví, kde pôsobia podniky, ktoré sú príjemcami, vládne živá hospodárska súťaž. Ak je teda pre odvetvie charakteristický vysoký počet malých podnikov, môže mať pomoc, aj keď relatívne skromná, na individuálnej úrovni, ale potenciálne otvorená pre všetky podniky alebo veľký počet podnikov v odvetví, dopad na obchod medzi členskými štátmi (pozri rozsudok Xunta de Galicia, už citovaný v bode 107 vyššie, body 41 až 43 a tam citovanú judikatúru). Navyše v prejednávanom prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne vylúčila opatrenia dodržujúce pravidlo de minimis z pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES (pozri bod 103 vyššie).

248

Takisto, aj keby sa predpokladalo, že väčšina podnikov, ktoré sú príjemcami, vykonávala svoju činnosť výlučne na miestnej úrovni, čo sa však nepreukázalo, táto okolnosť nemôže byť relevantná. Podľa ustálenej judikatúry pomoc môže byť takej povahy, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a skresľuje hospodársku súťaž aj v prípade, že podniky, ktoré sú príjemcami a konkurujú iným výrobcom z iných členských štátov, vykonávajú svoju činnosť výlučne na miestnej úrovni. Keď totiž členský štát poskytne pomoc podniku, vnútroštátna výroba sa môže v dôsledku toho zachovať alebo zvýšiť s tým dôsledkom, že šanca podnikov usadených v iných členských štátoch vyvážať svoje výrobky na trh tohto členského štátu sa tým zníži (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 104 vyššie, bod 84; Xunta de Galicia, už citovaný v bode 107 vyššie, bod 40; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 209 vyššie, bod 117, a Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 91).

249

Zo všetkých týchto dôvodov, vzhľadom na jednej strane na povahu predmetnej schémy pomoci, ktorá stanovila oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech všetkých podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii, a na druhej strane na prvky a údaje, ktoré boli oznámené Komisii počas správneho konania, táto inštitúcia neporušila článok 87 ods. 1 ES tým, že predpokladala, že takáto schéma je prospechom pre podniky podnikajúce v odvetviach, ktoré sú predmetom intenzívneho obchodu, medzi ktoré patrí priemyselné odvetvie alebo odvetvie služieb, bez toho, aby odkazovala, hoci aj sumárne, na presné trhy alebo aby sa opierala o konkrétne charakteristiky niektorých týchto trhov.

250

Okrem toho Komisia tým, že odôvodnila takto napadnuté rozhodnutie (pozri bod 223 vyššie), v napadnutom rozhodnutí stručne, ale jasne uviedla dôvody, pre ktoré predmetné oslobodenia od sociálnych odvodov mohli ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a mať vplyv na hospodársku súťaž.

251

Na rozdiel od tvrdení žalobcov toto odôvodnenie bola dostatočné na to, aby umožnilo talianskym orgánom určiť podniky, ktoré sú povinné vrátiť získanú pomoc v rámci výkonu tohto rozhodnutia. Ako už totiž bolo rozhodnuté (pozri body 100 až 111 vyššie), týmto orgánom neprináležalo pri výkone napadnutého rozhodnutia preveriť v každom individuálnom prípade, či podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES boli splnené.

252

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je samo osebe dostatočné, nebolo potrebné jeho dodatočné odôvodnenie, pričom sa v ňom takéto dodatočné odôvodnenie ani nenachádza. V tejto súvislosti odpovede Komisie z 29. augusta a 29. októbra 2001, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia — na žiadosti o objasnenie týkajúce sa spôsobov vykonania tohto rozhodnutia, ktoré jej adresovali vnútroštátne orgány —, patrili výlučne do rámca lojálnej spolupráce medzi touto inštitúciou a vnútroštátnymi orgánmi.

253

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti žalobné dôvody založené na porušení článku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia musia byť zamietnuté ako nedôvodné.

254

Žalobca, Hotel Cipriani, uvádza, že článok 87 ods. 3 písm. c) ES musí byť vykladaný v súlade s cieľmi hospodárskej a sociálnej súdržnosti uvedenými v článku 2 ES a osobitne realizovanými v článkoch 158 ES a nasl. Realizácia jednotného trhu a ochrana hospodárskej súťaže totiž nepredstavujú cieľ sám osebe, ale vedú k realizácii podstatných cieľov Zmluvy. Regionálna pomoc predstavuje podstatný nástroj na sledovanie týchto cieľov, ktoré nie sú „výsadou“ štrukturálnych fondov. Prináleží preto Komisii v rámci jej diskrečnej právomoci, aby ustanovenia týkajúce sa regionálnej pomoci uplatnila pružne a aby v určitých prípadoch stanovila odlišné riešenia s cieľom zohľadniť objektívnu osobitosť posudzovaných situácií na zabezpečenie potrebného účinku týchto ustanovení a realizáciu ich cieľov.

255

V prejednávanom prípade podmienky výnimky na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES boli splnené. Konkrétne v napadnutom rozhodnutí došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a k nedostatku odôvodnenia, pretože sa v ňom vylučuje celé územie Benátok z uplatnenia tejto výnimky.

256

Žalobca v prvom rade tvrdí, že predmetné opatrenia, určené na zachovanie socio-ekonomického substrátu mesta Benátky, sú v plnom súlade s účelom schémy regionálnej pomoci Spoločenstva. Časť územia Benátok, najmä ostrovy lagúny, kam patrí ostrov Giudecca, na ktorom sa nachádza Hotel Cipriani, patrí totiž do talianskych oblastí, ktoré môžu čerpať z opatrení na základe cieľa č. 2 štrukturálnych fondov, a takisto sa nachádza na mape talianskych oblastí, ktoré môžu využiť výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

257

Okrem toho celé územie Benátok patrí do pôsobnosti usmernení o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] (bod 127 vyššie), pretože bolo zahrnuté do iniciatívy Spoločenstva v prospech mestských oblastí s názvom iniciatíva URBAN (bod 7 usmernení). Okrem toho spĺňalo ostatné alternatívne kritériá na oprávnenosť. Na rozdiel od tvrdení Komisie (odôvodnenie č. 72 napadnutého rozhodnutia) boli tieto usmernenia koncipované ako nástroj určený na doplnenie ostatných schém Spoločenstva, ktoré smerujú k ochrane hospodárskej a sociálnej súdržnosti a v prípade ktorých Komisia uznala, že sú čiastočné a nevhodné (bod 1 usmernení). Usmernenia teda odpovedali na potrebu zohľadnenia ostatných socio-ekonomických indikátorov, vlastných vnútromestskej realite (bod 7 usmernení). V prejednávanom prípade bolo uplatnenie takých osobitných kritérií, akými sú tie, ktoré sú stanovené vo vyššie uvedených usmerneniach, na Benátky objektívne odôvodnené zvýšenými nákladmi spojenými s ostrovnou polohou a rizikom, že sa z Benátok stane súkromné „múzejné mesto“ bez autentického socio-ekonomického substrátu. V oznámení Komisie z 22. mája 2002 o skončení platnosti týchto usmernení Spoločenstva Komisia napokon zdôraznila, že pomoc v prospech znevýhodnených oblastí môže byť považovaná za zlučiteľnú „v závislosti od prípadu a osobitných okolností týkajúcich sa návrhu pomoci priamo na základe článku 87 ods. 3 [písm.] c) [ES]“.

258

V dôsledku toho z dôvodu ostrovnej polohy je situácia Benátok absolútne osobitným prípadom, ktorý si zaslúžil mäkší prístup zo strany Komisie, pokiaľ ide o uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. c) ES, ako ju výslovne vyzval Európsky parlament vo svojej rezolúcii o krízovej situácii v Benátkach [neoficiálny preklad] zo 16. apríla 1999 (Ú. v. ES C 511).

259

V druhom rade žalobca tvrdí, že predmetné opatrenia len veľmi čiastočne kompenzovali zvýšené náklady, ktorých existenciu Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybnila (odôvodnenie č. 78). Boli teda proporcionálne k sledovanému cieľu regionálneho rozvoja, a preto nezmenili podmienky obchodu v zmysle, ktorý by oponoval spoločnému záujmu. To platí a fortiori pre odvetvie hotelierstva a reštauračných služieb.

260

Žalobca, spoločnosť Italgas, pripomína, že Komisia s cieľom vyhnúť sa zaobchádzaniu s analogickými situáciami diskriminačným spôsobom je povinná uplatňovať článok 87 ods. 3 písm. c) ES podľa objektívnych kritérií, definovaných všeobecne ňou samou vo výkladových oznámeniach, ktoré predstavujú kontinuitu a predvídateľnosť jej praxe, vyžadované zásadou právnej istoty. Tieto oznámenia však neumožnili stanoviť vyčerpávajúci zoznam opatrení, na ktoré sa môže vzťahovať regionálna výnimka uvedená v tomto článku. Nezbavujú preto Komisiu povinnosti preveriť, či si iné opatrenia, určené na riešenie osobitných miestnych problémov, zasluhujú byť povolené na základe tohto článku. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti rozhodol, že v prípade opatrení, na ktoré sa nevzťahujú usmernenia Spoločenstva týkajúce sa uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES, je možné využiť výnimku uvedenú týmto článkom, keď podmienky obchodu nie sú zmenené v opatrení, ktoré je v rozpore so všeobecným záujmom (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2001, Regione autonoma Friuli--Venezia Giulia/Komisia, T-288/97, Zb. 1999 s. II-1169, bod 72).

261

Tento výklad vyplýva aj z vyššie uvedených usmernení o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad], v ktorých Komisia pripustila, že niektoré osobitné miestne okolnosti — hoci nezodpovedali štrukturálnym kritériám definovaným v usmernení o národnej regionálnej pomoci uverejnenom v roku 1998 (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, ďalej len „usmernenie z roku 1998“) — si takisto zaslúžia, aby bolo schválené poskytnutie štátnej pomoci na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tomto usmernení (body I a III) Komisia zdôraznila nevhodnosť usmernenia z roku 1998 na vyrovnanie sa s ťažkosťami spojenými so zvýšenými nákladmi znášanými podnikmi v znevýhodnených mestských oblastiach.

262

V prejednávanom prípade teda Komisia nezohľadnila tie isté kritériá posúdenia na účely uznania existencie osobitnej výnimočnej situácie v Benátkach, ktorá, hoci nebola uvedená vo vyššie uvedenom usmernení, si zaslúžila schválenie štátnej podpory na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Talianske orgány a mesto Benátky sa počas správneho konania odvolávali na možnosť takéhoto schválenia vzhľadom na jedinečnú situáciu v oblasti lagúny, pre ktorú žiadali riešenie ad hoc, nezávisle od údajov poskytnutých zvyčajnými štrukturálnymi indikátormi a od schémy regionálnej pomoci, ktorých uplatnenie ani zmenu nežiadali.

263

Komisia sa však v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 74) obmedzila na uvedenie neexistencie „nových prvkov“ takej povahy, aby odôvodnili žiadanú výnimku, bez toho, aby v každom prípade uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, že prvky uvádzané talianskymi orgánmi neboli dostatočné na odôvodnenie takejto výnimky.

264

Okrem toho žalobca tvrdí, že sporná pomoc bola odsúhlasená pred reformou zavedenou usmernením z roku 1998. V tomto kontexte Komisia neuviedla právne a skutkové dôvody svojho zamietnutia povoliť žiadanú výnimku. Nevysvetlila, prečo kritériá definované v usmernení, ktoré boli vtedy v platnosti, bránili zohľadneniu osobitnej situácie Benátok na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

265

Podľa judikatúry je Komisia povinná zohľadniť všetky relevantné okolnosti na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES (rozsudky Súdneho dvora Philip Morris Holland/Komisia, už citovaný v bode 228 vyššie, bod 17, a z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný „Tubemeuse“, C-142/87, Zb. 1990 s. I-959, bod 56; rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. 2002 s. II-3049, bod 48). Rozhodnutie Komisie musí obsahovať odôvodnenie zrozumiteľné pre jeho adresátov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 40/85, Zb. 1986 s. 2321, bod 21).

266

V prejednávanom prípade ide preto v napadnutom rozhodnutí o závažný nedostatok odôvodnenia, a to z dôvodu, že neboli zohľadnené pripomienky talianskej vlády a dotknutých strán. Tento nedostatok odôvodnenia je ešte zjavnejší vzhľadom na vyhlásenie č. 30 o ostrovných oblastiach, pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy, ktoré stanovuje, že právna úprava Spoločenstva musí zohľadňovať štrukturálne nevýhody spojené s ich ostrovnou polohou a že je možné prijať „osobitné opatrenia“ v prospech týchto oblastí. V napadnutom rozhodnutí (poznámka č. 30 pri odôvodnení č. 78) sa však Komisia obmedzila iba na uvedenie toho, že údajné štrukturálne ťažkosti nesúvisia s ostrovnou polohou lagúny, a preto nepredstavujú štrukturálne ťažkosti uvedené vo vyššie spomínanom vyhlásení č. 30.

267

Okrem toho žalobca zdôrazňuje, že sporné oslobodenia predstavujú opatrenia pomoci na zamestnanie, ktoré rozširujú na územie Benátok a Chioggie zásady riadiace politiku zamestnanosti v oblasti Mezzogiorna. Okolnosť, že Benátky nespĺňali kritériá definované v bode 22 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] (Ú. v. C 334 z 12. decembra 1995, s. 4), nie je prekážkou, aby sa na ne neuplatnila regionálna výnimka na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia mohla totiž ďalej upravovať a vyvíjať svoju prax pod podmienkou rešpektovania týchto kritérií v prípadoch výslovne uvedených v usmerneniach, ktoré ich stanovujú. Mohla najmä analogicky uplatniť na iné prípady zásady inšpirujúce tieto usmernenia, nezávisle od prijatia oznámenia s cieľom regulácie práve predmetného prípadu.

268

Napadnuté rozhodnutie bolo napokon v každom prípade postihnuté nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom sa v jeho článku 1 druhom odseku uvádza, že pomoc stanovená v článku 2 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 predstavuje pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom, ak bola priznaná podnikom, ktoré nie sú MSP a ktoré nie sú usadené v oblastiach oprávnených využívať výnimku stanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Keďže totiž táto pomoc smeruje k vytvoreniu nových pracovných miest, v zmysle bodu 20 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] by mala spĺňať podmienky na využitie výnimky stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. c) ES, ak ide o pomoc určenú na „uľahčenie rozvoja niektorých činností“ [neoficiálny preklad]. V tomto kontexte musí byť pomoc určená na vytvorene nových pracovných miest vyhlásená za zlučiteľnú aj v prípade, že bola priznaná podnikom nachádzajúcim sa mimo oblastí oprávnených využívať regionálnu výnimku stanovenú vo vyššie uvedenom článku.

269

Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu návrhov spoločnosti Italgas, tvrdí, že samotná Komisia v rámci svojho vyjadrenia k žalobe (bod 191) pripustila, že nástroj, ktorým je regionálna výnimka stanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) ES, môže vhodným spôsobom spĺňať požiadavky takého druhu, aké uviedla Italgas vo vzťahu k Benátkam, bez potreby vytvoriť právnu úpravu ad hoc. Tento názor zastávali talianske orgány v priebehu správneho konania. V každom prípade Komisia bez toho, aby pritom spochybnila tvrdenia týchto orgánov týkajúce sa nezvratného úpadku hospodárskej štruktúry oblastí lagúny, nezohľadnila ich žiadosť smerujúcu k uplatneniu výnimky v zmysle vyššie uvedeného článku pre túto ostrovnú časť a časť lagúny Benátok. Napadnuté rozhodnutie (odôvodnenie č. 74) je teda postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Okrem toho obava Komisie, že uvedené bude mať za následok zvýšený počet analogických žiadostí o výnimku, nebola dôvodná najmä vzhľadom na osobitosť ostrovnej oblasti a oblasti lagúny Benátok.

270

Žalobcovia, spoločnosť Coopservice a výbor, tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením a nedostatkom odôvodnenia, keďže Komisia nezohľadnila — pri skúmaní toho, či sa v prípade posudzovanej schémy môže využiť regionálna výnimka v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES — ostrovnú povahu územia Benátok a Chioggie, ktorá odôvodňuje poskytnutie predmetného opatrenia. Komisia najmä bez odôvodnenia a nesprávne vylúčila vyhlásenie č. 30 Amsterdamskej zmluvy. Z tohto vyhlásenia pritom vyplýva, že ostrovná poloha odôvodňuje schválenie pomoci na základe domnienky týkajúcej sa štrukturálnych nevýhod ovplyvňujúcich ostrovné oblasti výlučne z dôvodu ich ostrovnej polohy.

271

Komisia tvrdí, že vzhľadom na odchylný charakter článku 87 ods. 3 písm. c) ES musí byť tento článok vykladaný reštriktívne. Osobitný charakter regionálnych výnimiek jasne vyplýva z vyššie uvedeného usmernenia z roku 1998 (bod 1 štvrtý odsek), ktoré nahradilo oznámenie Komisie z 12. augusta 1988 o metóde na uplatnenie článku [87] ods. 3 písm. a) a c) [ES] na regionálnu pomoc [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 212, s. 2, ďalej len „oznámenie z 12. augusta 1988“). Komisia je viazaná pravidlami uvedenými v usmernení.

272

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že oblasti každého členského štátu, ktoré sú oprávnené využívať regionálnu výnimku, sa nachádzajú na mape regionálnej pomoci, ktorú táto inštitúcia schválila na základe spoločných kritérií a návrhu oznámeného členským štátom v súlade s postupom stanoveným v usmernení z roku 1998 (najmä bod 3.10).

273

V prejednávanom prípade bola predmetná schéma pomoci určená aj pre podniky usadené v oblastiach, ktoré nie sú oprávnené využívať výnimku stanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 68), táto okolnosť postačuje na odôvodnenie toho, že táto schéma nie je oprávnená na využívanie regionálnej výnimky. Komisia totiž pri skúmaní schémy pomoci nebola povinná analyzovať individuálnu situáciu každého podniku, ktorý je príjemcom. V dôsledku toho, na rozdiel od tvrdení spoločnosti Hotel Cipriani, napadnuté rozhodnutie nebolo postihnuté nedostatkom odôvodnenia z dôvodu, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že tento žalobca bol usadený v oblasti oprávnenej využívať regionálnu výnimku.

274

Okrem toho Komisia z tých istých dôvodov správne zamietla vyhovieť žiadosti talianskych orgánov, ktorá smerovala k schváleniu predmetnej schémy pomoci v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES z dôvodu osobitnej miestnej situácie Benátok, pre ktoré je charakteristická nevyhnutnosť vyhnúť sa vyľudneniu mesta, úpadku jeho priemyselných činností a jeho transformácii na múzejné mesto, a údajne kompenzačná povaha posudzovaných opatrení (odôvodnenie č. 67 napadnutého rozhodnutia).

275

Komisia navyše spochybňuje skutočnosť, že Benátky patria do pôsobnosti usmernení o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad].

276

Okrem toho pripomína, že na splnenie požiadaviek, ktoré uvádza Italgas, v každom prípade nie je potrebná právna úprava ad hoc týkajúca sa Benátok. V prejednávanom prípade sa práve Talianska republika rozhodla o nezačlenení celého územia Benátok do svojho návrhu týkajúceho sa zoznamu oblastí, ktoré sú oprávnené využívať regionálne výnimky stanovené v článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

277

Komisia ďalej uvádza, že v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 73 a 74) uviedla dôvody, pre ktoré nemala v úmysle zmeniť spôsob uplatňovania tohto článku tak, aby ho prispôsobila podľa prípadu Benátok, ako to urobila pri rozšírení Spoločenstva o Švédsko a Fínsko.

278

Komisia napokon spochybňuje názor spoločnosti Italgas, podľa ktorého sa v predmetnej schéme pomoci stanovujú opatrenia v prospech zamestnanosti analogické s tými, ktorú sú uvedené v právnej úprave týkajúcej sa Mezzogiorna, ktoré boli rozšírené na územie Benátok a Chioggie.

279

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa súladu posudzovaných opatrení so zásadou proporcionality, ktoré uviedol Hotel Cipriani, toto tvrdenie odkazuje na individuálnu situáciu a na vymedzené odvetvie činnosti, ktoré nepodliehajú skúmaniu Komisie pri posudzovaní schémy pomoci.

280

Na úvod je potrebné pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 60 až 63 a článok 1 prvý odsek) Komisia na základe bodov 20, 21 a 23 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad], ktoré sa týkajú výlučne pomoci pre zamestnanosť, ktorá nie je spojená s investovaním (pozri bod 10 usmernení), v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES vyhlásila za zlučiteľné so spoločným trhom oslobodenia od sociálnych odvodov na vytvorenie pracovných miest stanovených v článku 2 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994, ak boli tieto oslobodenia priznané podnikom, ktoré sú buď MSP alebo podnikmi usadenými v oblasti oprávnenej využívať výnimku stanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES, alebo podnikmi, ktoré zamestnali kategórie zamestnancov, ktorí majú osobitné ťažkosti zaradiť sa alebo opätovne sa zaradiť na trh práce.

281

Naproti tomu sa Komisia v článku 1 druhom odseku a v článku 2 napadnutého rozhodnutia domnieva, že oslobodenia od sociálnych odvodov na vytvorenie pracovných miest, ktoré nespĺňajú jednu z troch vyššie uvedených alternatívnych podmienok, ako aj všeobecné oslobodenia od sociálnych odvodov stanovené v článku 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994, ktorých cieľom je udržanie zamestnanosti (pozri odôvodnenia č. 64 a 65 napadnutého rozhodnutia), nespĺňajú kritériá uvedené vo vyššie uvedených usmerneniach o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad] (bod 22) na účely toho, aby mohli byť schválené v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES ako odvetvová pomoc určená na uľahčenie niektorých činností za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

282

V odôvodneniach č. 67 až 78 napadnutého rozhodnutia Komisia overila, či oslobodenia uvedené v predchádzajúcom bode mohli — pri neexistencii právomoci využiť odvetvovú výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES ako pomoc pre zamestnanosť — využiť regionálnu výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) alebo písm. c) ES ako regionálnu pomoc. V tejto súvislosti výslovne vychádzala zo svojho oznámenia z 12. augusta 1988 o metóde na uplatnenie článku [87] ods. 3 písm. a) a c) [ES] na regionálnu pomoc [neoficiálny preklad], ktoré bolo uplatniteľné v predmetnom období, teda v období od roku 1995 do 1. decembra 1997, čiže do dňa, od ktorého bola predmetná schéma pomoci pozastavená (pozri odôvodnenie č. 69 napadnutého rozhodnutia).

283

Táto metóda bola pred prijatím napadnutého rozhodnutia 25. novembra 1999 nahradená usmernením z roku 1998, ktoré bolo prijaté 16. decembra 1997 v nadväznosti na „príslušné opatrenia“ stanovené v článku 88 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, C-242/00, Zb. 2002 s. I-5603, bod 30) a uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z 10. marca 1998.

284

Vzhľadom na to je potrebné overiť, či je vyššie uvedené usmernenie uplatniteľné v prejednávanom prípade. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v bode 6.1 tohto usmernenia sa uvádza, že Komisia bude posudzovať zlučiteľnosť regionálnej pomoci so spoločným trhom na základe uvedeného usmernenia, hneď ako sa začne uplatňovať. Komisia pritom upresňuje, že návrhy pomoci, ktoré boli členským štátom oznámené pred oznámením uvedených usmernení, budú posudzované na základe kritérií účinných v čase oznámenia. V prejednávanom prípade sa však predmetná schéma pomoci vykonávala od roku 1995 protiprávne. Navyše ustanovenia vyššie uvedeného zákona č. 30/1997, ktoré túto schému predlžujú do roku 1997 v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie, ako aj v oblastiach Mezzogiorna, boli Komisii oznámené listom z 10. júna 1997 v súlade s rozhodnutím 95/155, ktoré za určitých podmienok povoľuje režim úľav na sociálnych odvodoch v Mezzogiorne, a nie ako formálne oznámenie návrhu pomoci v prospech podnikov Benátok a Chioggie v súlade s článkom 88 ods. 3 ES, keďže predmetná schéma pomoci sa už vykonávala. Takéto oznámenie teda nie je možné kvalifikovať ako oznámenie, ktoré umožňuje uplatnenie kritérií účinných v čase tohto oznámenia na základe bodu 6.1 už citovaného usmernenia z roku 1998. Na základe prechodných ustanovení uvedených v bodoch 6.2 a 6.3 usmernenia z roku 1998 sa však Komisia môže za určitých podmienok na jednej strane odchýliť od ustanovení uvedeného usmernenia, pokiaľ ide o skúmanie oprávnenosti zoznamov oblastí, a v tejto súvislosti sa pridŕžať metódy uvedenej v jej oznámení z 12. augusta 1988. Na druhej strane sa Komisia môže za určitých podmienok odchýliť aj od ustanovení usmernenia z roku 1998 týkajúcich sa skúmania zlučiteľnosti intenzity pomoci a kumulačných stropov.

285

Z toho vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene vychádzala zo zoznamu oblastí oprávnených na regionálnu výnimku, ako aj zo stropov intenzity pomoci a kumulačných stropov stanovených podľa metódy na uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, definovanej v oznámení z 12. augusta 1988. Pokiaľ ide o ostatné zložky, usmernenie z roku 1998 bolo uplatniteľné.

286

Okrem toho, ako pripomenul Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, už citovanom v bode 265 vyššie (body 201 a 202), z oznámenia z 12. augusta 1988 (bod 6 prvý odsek) vyplýva, pričom to bolo potvrdené a zrejmé z usmernenia z roku 1998 (body 1, 4.1 a 4.11), že regionálna pomoc, ktorá môže byť oprávnená využívať výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, má za cieľ buď produktívne investovanie, alebo vytvorenie pracovných miest spojených s realizáciou investovania. Naproti tomu pomoc na fungovanie môže byť schválená iba výnimočne na základe článku 87 ods. 3 písm. a) alebo c) ES (pozri bod 6 druhý odsek oznámenia z 12. augusta 1988 a body 4.15 až 4.17 usmernenia z roku 1998). Aj keby bolo potrebné sa domnievať, že ustanovenia týkajúce sa pomoci na vytvorenie pracovných miest spojených s realizáciou investovania a ustanovenia týkajúce sa pomoci na fungovanie nachádzajúce sa v usmernení z roku 1998 sa neuplatňujú ratione temporis, čo sa vyvracia v už citovanom bode 6.1, v ktorom sa stanovuje, že tieto usmernenia sú uplatniteľné, hneď ako boli prijaté, s výnimkou už citovaných prechodných ustanovení stanovených v bodoch 6.2 a 6.3, nič to nemení na tom, že význam kritéria spojenia s investovaním a výnimočný charakter pomoci na fungovanie jasne vyplýva z oznámenia z 12. augusta 1988. Navyše takýto výklad oznámenia z 12. augusta 1988 je potrebný v rozsahu, v akom je v úplnom súlade s cieľom, ktorý sledujú regionálne výnimky v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES smerujúce k uľahčeniu rozvoja niektorých hospodárskych oblastí za predpokladu, že to neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

287

V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 68 a 69) Komisia teda správne pripomína, že kritériá na vymedzenie oprávnenosti oblasti využívať regionálnu výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES, druh pomoci, ktorá môže byť priznaná, ako aj intenzita pomoci boli určené v oznámení z 12. augusta 1988. V tomto kontexte sa Komisia domnieva, že posudzované opatrenia nemôžu využívať takúto výnimku z dvoch dôvodov. V prvom rade uviedla, že do zoznamu talianskych oblastí, ktoré môžu využívať regionálnu výnimku stanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES, bola zahrnutá iba časť územia mesta Benátky. Komisia v druhom rade tvrdí, že v súlade s oznámením z roku 1998 cieľom regionálnej pomoci je buď produktívne investovanie, alebo vytvorenie pracovných miest spojených s investovaním. Keďže predmetné oslobodenia v prospech vytvorenia pracovných miest predstavovali pomoc na fungovanie, na základe bodov 4.15 až 4.17 usmernenia z roku 1998 mohli byť poskytnuté iba za veľmi striktných podmienok podnikom pôsobiacim v oblastiach oprávnených využívať výnimku stanovenú v článku 87 ods. 3 písm. a) ES, ku ktorým Benátky a Chioggia nepatria. Komisia sa preto domnievala, že nemôžu byť kvalifikované ako regionálne opatrenia (pozri odôvodnenia č. 68 až 70 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokiaľ ide o cieľ údajného regionálneho rozvoja, Komisia uviedla, že vzhľadom na charakteristiky predmetnej schémy pomoci medzi touto schémou a uvádzanými štrukturálnymi ťažkosťami neexistuje žiadny vzťah (pozri odôvodnenie č. 78).

288

Komisia ďalej v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 71 až 77) zamietla tvrdenia, ktoré predniesli talianske orgány, výbor a mesto Benátky v prospech uplatnenia mäkších kritérií, než sú tie, ktoré sú uvedené v oznámení z 12. augusta 1988. Namieta konkrétne proti tomu, že by uplatnila pravidlá predstavujúce výnimku z kritérií stanovených v tomto oznámení, a to najmä v usmerneniach o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] zo 14. mája 1997, v oznámení o zmene metódy na uplatnenie článku [87] ods. 3 písm. c) [ES] na regionálnu pomoc z pohľadu pristúpenia severských štátov z 20. decembra 1994 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 364, 1994, s. 8) a vo svojom rozhodnutí 94/455 (pozri bod 2 vyššie).

289

Opierajúc sa o argumentáciu uvádzanú pred Komisiou počas správneho konania, žalobcovia a Talianska republika, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu spoločnosti Italgas, uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 87 ods. 3 písm. c) ES a je nedostatočne odôvodnené, keďže Komisia riadne nezohľadnila osobitné ťažkosti spojené najmä s ostrovnou polohou typickou pre územie Benátok na účely poskytnutia regionálnej výnimky v prospech oslobodení od sociálnych odvodov, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí vyhlásené za nezlučiteľné.

290

Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry má Komisia pri uplatnení článku 87 ods. 3 písm. c) ES širokú mieru voľnej úvahy, z ktorej výkonu vyplývajú komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho poriadku, ktoré musia byť vykonané v kontexte Spoločenstva. Súdne preskúmanie spôsobu vykonania tejto voľnej úvahy sa obmedzuje na overenie dodržania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho preskúmania, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneužitia právomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C-409/00, Zb. 2003 s. I-1487, bod 93, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2004, Pollmeier Malchow/Komisia, T-137/02, Zb. 2004 s. II-3541, bod 52).

291

Navyše zo samotného znenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES a článku 88 ES vyplýva, že pomoc uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES Komisia „môže“ považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Preto hoci Komisii vždy prislúcha, aby sa vyjadrila k zlučiteľnosti štátnej pomoci, nad ktorou vykonáva kontrolu, so spoločným trhom, a to aj v prípade, že jej neboli oznámené, nie je povinná tieto pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom (pozri rozsudky z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, už citovaný v bode 290 vyššie, bod 94, a Pollmeier Malchow/Komisia, už citovaný v bode 290 vyššie, bod 53).

292

Komisia sa môže viazať pri výkone svojej voľnej úvahy takými opatreniami, akými sú rámce, oznámenia alebo usmernenia v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto inštitúcia riadiť, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy. Keď Komisia prijíma takéto akty, ktoré sú v súlade so Zmluvou, určené na spresnenie kritérií, ktoré plánuje používať v rámci výkonu svojej voľnej úvahy, vyplýva z toho samoobmedzenie tejto právomoci, pretože je povinná držať sa indikatívnych pravidiel, ktoré si sama stanovila. V tomto kontexte Súdu prvého stupňa prináleží preskúmať, či Komisia tieto pravidlá dodržala (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. decembra 2004, Kronofrance/Komisia, v odvolacom konaní, T-27/02, Zb. s. II-4177, bod 79 a tam citovanú judikatúru; pozri takisto rozsudky z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, už citovaný v bode 290 vyššie, bod 95, a Pollmeier Malchow/Komisia, už citovaný v bode 290 vyššie, bod 54).

293

V rámci svojej voľnej úvahy si Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES zachováva svoju právomoc zrušiť alebo zmeniť svoje rámce, oznámenia alebo usmernenia, pokiaľ to okolnosti vyžadujú. Navyše sa tieto akty týkajú vymedzeného sektora a sú zdôvodnené snahou sledovať ňou vytýčenú politiku (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. 1998 s. II-717, bod 89).

294

Z judikatúry konkrétne vyplýva, že Komisia sa nemôže považovať za zbavenú právomoci uznať zlučiteľnosť pomoci priamo na základe článku 87 ods. 3 ES, ak v príslušnom oznámení, usmerneniach alebo rámci výslovne neprijala stanovisko k predmetnej otázke. Takýto prípad nastane, ak uplatniteľný rámec výslovne nezakazuje alebo ak jeho predmetom nie je zakázať druh pomoci poskytnutej v prejednávanom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-375/03, body 143 a 144).

295

Z judikatúry takisto vyplýva, že takéto rámce, oznámenia alebo usmernenia nie je možné chápať iba s ohľadom na ich znenie. Treba ich vykladať vo svetle článku 87 ES a cieľa sledovaného týmto ustanovení, ktorým je nenarušená hospodárska súťaž na spoločnom trhu. V rozsudku Kronofrance/Komisia, už citovanom v bode 292 vyššie (bod 89), Súd prvého stupňa uviedol, že multisektorálny rámec regionálnej pomoci v prospech veľkých investičných projektov možno chápať v zmysle uvádzanom Komisiou, že na účely zhodnotenia faktora týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže je preskúmanie kritéria týkajúceho sa trhu v poklese povolené len podporne, ak sú údaje týkajúce sa stupňa využívania kapacít predmetného sektora nedostatočné. Súd prvého stupňa sa preto domnieval, že tento rámec treba chápať v tom zmysle, že ak údaje týkajúce sa využívania kapacít predmetného odvetvia nevedú k záveru, že toto odvetvie je poznačené nadbytočnou štrukturálnou kapacitou, Komisia musí preskúmať, či je predmetný trh v poklese, keďže tento výklad je jediným, ktorý je v súlade s cieľom nenarušenej hospodárskej súťaže.

296

V rovnakej myšlienkovej línii Súd prvého stupňa v rozsudku Pollmeier Malchow/Komisia, už citovanom v bode 290 vyššie, rozhodol, že ustanovenia odporúčania Komisie 96/280 o definícii MSP z 3. apríla 1996 je potrebné vykladať s ohľadom na cieľ kritéria hospodárskej nezávislosti. Hoci sa v týchto ustanoveniach v podstate stanovuje, že podniky vlastnené v rozsahu rovnajúcom sa 25 % alebo vo väčšom rozsahu jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nezodpovedajú definícii MSP, sú považované za nezávislé, Súd prvého stupňa sa domnieval, že tieto ustanovenia nezmenili voľnú úvahu Komisie pri rozhodovaní o tom, či podniky, ktoré sú súčasťou skupiny, predstavujú hospodársku jednotku na účely uplatnenia schémy štátnej pomoci (pozri najmä body 58 až 63 rozsudku).

297

Okrem toho treba pripomenúť, že v zmysle článku 253 ES je Komisia povinná odôvodňovať svoje rozhodnutia, a to vrátane rozhodnutí, ktorými sa zamieta vyhlásenie pomoci za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Odôvodnenie, ktoré sa požaduje v článku 253 ES, však musí jasne a jednoznačne vyjadrovať stanovisko orgánu Spoločenstva, ktorý je autorom predmetného aktu, spôsobom, ktorý dotknutým osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a v prípade potreby brániť ich práva, ako aj súdu vykonávať jeho preskúmanie (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, už citovaný v bode 290 vyššie, body 95 a 98).

298

V prejednávanom prípade je teda potrebné overiť, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (pozri body 287 a 288 vyššie) možno považovať za dostatočné a či Komisia s ohľadom na argumentáciu účastníkov konania neprekročila hranice voľnej úvahy, ktorú má k dispozícii v rámci relevantného oznámenia, usmernení a rámcov, vzhľadom na judikatúru, ktorá bola práve vymedzená.

299

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie spoločnosti Hotel Cipriani, podľa ktorého treba ustanovenia týkajúce sa národnej regionálnej pomoci vykladať pružne s ohľadom na ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti, Komisia správne zdôraznila, že zavedenie nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu [článok 3 ods. 1 písm. g) ES a články 81 ES až 89 ES] na jednej strane a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti [článok 3 ods. 1 písm. k) ES a články 158 ES až 162 ES] na druhej strane predstavujú dve odlišné a samostatné politiky Spoločenstva. Štrukturálne fondy sú hlavným nástrojom druhej z týchto politík, zatiaľ čo regionálne výnimky stanovené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES patria do politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže a sú obmedzené potrebou vyhnúť sa akémukoľvek neoprávnenému skresleniu, ktoré by bolo v rozpore so spoločným záujmom. Z komplementarity týchto dvoch politík v oblasti regionálnej pomoci, ktorá vyplýva už z vyššie uvedeného oznámenia z 12. augusta 1988 (štvrtý odsek preambuly), teda nevyplýva žiadna hierarchia medzi cieľmi sledovanými týmito dvoma politikami. Okolnosť uvedená v odôvodnení č. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Ú. v. EÚ L 302, s. 29), teda nariadenia o oslobodení, na ktorú poukazuje Hotel Cipriani, že štátna regionálna pomoc zlepšuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť členských štátov a Spoločenstva ako celku, teda nemôže ovplyvňovať výklad pravidiel, ktorými sa riadi štátna regionálna pomoc. Komisia konkrétne nie je povinná pri výkone svojej voľnej úvahy uplatňovať tieto pravidlá pružnejšie tak, aby došlo k uprednostneniu cieľov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti nad cieľmi politiky v oblasti hospodárskej súťaže. V praxi sa okrem toho v usmernení z roku 1998 nachádza osobitné ustanovenie (bod 3.10.5) smerujúce k uprednostneniu súdržnosti štátnej regionálnej pomoci so štrukturálnymi fondmi, pričom treba zabezpečiť dodržanie určitých podmienok uvedených v tomto usmernení.

300

Ďalej je potrebné preskúmať tvrdenia týkajúce sa rámcov, oznámení a usmernení, na ktoré poukazujú žalobcovia na účely preukázania, že Komisia bola v prejednávanom prípade povinná vyhlásiť posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

301

Po prvé, ako uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 72), usmernenia o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] nesmerujú k udeleniu regionálnych výnimiek, ale odvetvových výnimiek v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Hoci je totiž pravda, že pokiaľ ide o intenzitu ťažkostí odôvodňujúcu udelenie výnimky v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES, v bode 13 týchto usmernení sa stanovuje, že znevýhodnené mestské oblasti predstavujú tak zo socio-ekonomického pohľadu, ako aj z pohľadu nevýhod a zvýšených nákladov, ktoré znášajú tu sa nachádzajúce podniky, ťažkosti intenzity porovnateľnej s intenzitou v zúčastnených oblastiach v zmysle vyššie uvedeného článku, v bode 10 sa v každom prípade zdôrazňuje, že problémy, s ktorými sa stretávajú podniky v týchto znevýhodnených mestských oblastiach, sú najmä miestnymi problémami, ktoré neodôvodňujú regionálny zásah prístupný veľkým podnikom. Navyše podľa bodu 5 vyplýva neprispôsobivý charakter pravidiel upravujúcich regionálnu pomoc jednak najmä z kritérií oprávnenosti prípustných oblastí a jednak z nemožnosti udeliť regionálnu pomoc podnikom nachádzajúcim sa mimo rozsahu investičnej operácie.

302

Okrem toho jedno z alternatívnych kritérií, ktoré sú definované v bode 7 vyššie uvedených usmernení, oprávnenosti oblastí na štátnu pomoc podnikom v znevýhodnených mestských oblastiach spočíva v tom, že oblasti boli vybraté na základe iniciatívy Urban, ktorá bola prijatá v rámci štrukturálnych fondov podľa článku 11 nariadenia Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88 o ustanoveniach na uplatnenie nariadenia (EHS) č. 2052/88 o koordinácii činností rozličných štrukturálnych fondov medzi nimi a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 193, s. 24) a článok 3 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2083/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4254/88 o Európskom fonde regionálneho rozvoja [neoficiálny preklad]. V bode 14 oznámenia členským štátom, ktoré stanovuje usmernenia pre operačné programy, ktoré sú členské štáty vyzvané zaviesť v rámci iniciatívy Urban, sa stanovuje, že pomoc Spoločenstva vo forme pôžičiek a subvencií môže byť dosiahnuteľná v rámci iniciatívy Urban v prospech integrovaných rozvojových programov pre geograficky definovanú a obmedzenú časť mestskej oblasti v ťažkostiach. V tejto súvislosti z usmernení o štátnej pomoci pre podniky v znevýhodnených mestských oblastiach [neoficiálny preklad] vyplýva (bod 2.1), že sa týkajú najmä štátnej pomoci určenej na dokončenie úsilia štrukturálnych fondov.

303

Je potrebné uviesť, že podľa bodu 4 týchto usmernení ekonomické nevýhody odradzujúce podniky od znevýhodnených mestských oblastí vysvetľujú konkrétne „priame alebo nepriame zvýšené náklady spojené s usadením sa v týchto oblastiach (krádeže, úroveň poistného, vandalizmus…), ako aj vlastné štrukturálne nevýhody štvrtí (ťažkosť nájsť kvalifikované pracovné sily pripravené pracovať, celkové zníženie hospodárskej činnosti, nedostatok a degradácia verejnej infraštruktúry, neistota, finančné ťažkosti miestnych orgánov, problémy,dobrého mena značky)“ [neoficiálny preklad]. Tieto usmernenia sa týkajú len pomoci pre malé podniky vykonávajúce činnosť miestnej povahy (bod 11) a v prílohe 1 uvádzajú oprávnené činnosti, medzi ktorými sú najmä hotelierstvo a reštauračné služby. Medzi „nedotknutými činnosťami“ uvedenými v tejto prílohe sa nachádza najmä distribúcia plynu.

304

V prejednávanom prípade treba zdôrazniť, že predmetná schéma pomoci sa naproti tomu vzťahuje na všetky podniky usadené v Benátkach a v Chioggii. Nestanovuje žiadne obmedzenie svojej vecnej pôsobnosti.

305

Okrem toho, hoci Hotel Cipriani tvrdí, že územie Benátok patrí najmä na základe iniciatívy Urban (pozri bod 299 vyššie) do pôsobnosti vyššie uvedených usmernení, nemožno oprávnene tvrdiť a ani žiadny zo žalobcov netvrdí, že osobitné kritériá definované v týchto usmerneniach sú v prípade predmetnej schémy pomoci splnené. Takéto usmernenia sú preto v prejednávanom prípade zbavené akejkoľvek relevantnosti. V tejto súvislosti Komisia totiž oprávnene tvrdí, že vyššie uvedené usmernenia nie sú príkladom opatrenia, ktoré by bolo výnimkou z kritérií uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES a ktoré by bolo odôvodnené jedinečnými a výnimočnými podmienkami. Naopak, definuje všeobecné kritériá uplatniteľné na všetky znevýhodnené mestské oblasti na účely poskytnutia odvetvovej výnimky. Vzhľadom na tieto okolnosti, na rozdiel od stanoviska žalobcov, okolnosť, že Komisia zohľadnila v týchto usmerneniach osobitné ekonomické ťažkosti v znevýhodnených mestských oblastiach, neumožňuje domnievať sa, že by mala povinnosť zohľadniť na účely poskytnutia výnimky na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES osobitné problémy existujúce v Benátkach, uvádzané žalobcami, ktoré nemajú nijaký súvis s ťažkosťami znevýhodnených mestských oblastí.

306

Po druhé žalobcovia a Talianska republika Komisii nedôvodne vytýkajú, že nezohľadnila osobitnosť štrukturálnych problémov spojených s ostrovnou polohou, na ktoré sa odvolávajú talianske orgány a dotknutí účastníci správneho konania na účely schválenia regionálnej výnimky na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES, pretože predmetná schéma pomoci bola v súlade s účelmi regionálneho vývoja sledovanými schémou regionálnej pomoci a bola proporcionálna.

307

Je pravda, že z judikatúry vyplýva (pozri body 294 až 296 vyššie), že Komisia — ako tvrdia žalobcovia a Talianska republika — je oprávnená pri výkone svojej diskrečnej právomoci zohľadniť osobitné situácie na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES bez toho, aby bolo potrebné meniť na tento účel schému regionálnej pomoci vyplývajúcu z uplatniteľných oznámení a usmernení alebo vytvárať úpravu ad hoc. V takomto prípade prináleží Komisii, aby porovnala kladné účinky pomoci a jej záporné účinky na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže (pozri rozsudky Philip Morris Holland/Komisia, už citovaný v bode 225 vyššie, body 24 a 26, a Alzetta a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 129).

308

V každom prípade v prejednávanom prípade tvrdenia uvádzané žalobcami a Talianskou republikou neumožňujú preukázať, že Komisia prekročila hranice svojej voľnej úvahy tým, že v odôvodneniach č. 68 a 69 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 287 vyššie) vychádzala z kritérií posúdenia definovaných v oznámení z 12. augusta 1988 a v usmernení z roku 1998.

309

Žalobcovia najmä nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že usúdila, že situácia Benátok neobsahuje nové prvky, a preto vychádzala z okolnosti, že posudzovaná pomoc nebola spojená s investíciami, a odmietla ju schváliť na základe regionálnej výnimky (pozri bod 288 vyššie). Navyše žalobcovia a Talianska republika nenamietajú proti tomu, že iba určité oblasti územia Benátok boli zahrnuté v zozname oblastí, v prípade ktorých bolo možné využiť regionálnu výnimku na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Pokiaľ však ide o poslednú uvedenú záležitosť, je potrebné uviesť, že na rozdiel od tvrdení Komisie táto okolnosť nevylučuje sama osebe celé územie Benátok z možnosti využitia regionálnej výnimky. V každom prípade povaha pomoci na prevádzku v oprávnených oblastiach, ktorou bola posudzovaná pomoc, postačuje na odôvodnenie odmietnutia Komisie schváliť ju ako regionálnu pomoc.

310

Okrem toho je potrebné zamietnuť výhradu spoločnosti Italgas a Talianskej republiky, podľa ktorej Komisia tým, že sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 74) obmedzila na uvedenie neexistencie nových prvkov takej povahy, aby odôvodnili poskytnutie žiadanej výnimky ad hoc, dostatočne neodôvodnila svoje zamietnutie tvrdení založených na jedinečnej situácii oblasti lagúny Benátok, na ktorú sa odvolávali talianske orgány a dotknuté tretie osoby počas správneho konania.

311

Komisia totiž v odôvodnení č. 74 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa v prejednávanom prípade nechystala meniť metódu uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES z 12. augusta 1988, aby ju prispôsobila dotknutému prípadu, ako už urobila vzhľadom na rozšírenie Spoločenstva o Švédsko a Fínsko. Pri tejto príležitosti totiž Komisia rozhodnutím z 1. júna 1994 zmenila vyššie uvedenú metódu tým, že stanovila v podstate dodatočné kritérium oprávnenosti oblastí na regionálnu výnimku a možnosť schváliť pomoc určenú na čiastočné kompenzovanie zvýšených nákladov dopravy, aby zohľadnila nové geografické osobitosti Európskeho spoločenstva, a to veľmi severnú poloha, tvrdé klimatické podmienky, veľmi veľké vnútorné vzdialenosti, malú hustota obyvateľstva na určitých častiach územia, ktoré neboli zohľadnené ako základné problémy pri príprave metódy (pozri už citované oznámenie z 20. decembra 1994, adresované členským štátom a iným dotknutým osobám týkajúce sa zmeny vykonanej v hlave II oznámenia z 12. augusta 1988). Komisia teda tým, že vysvetlila, že situácia Benátok neobsahuje nové prvky a že predmetná schéma pomoci je takej povahy, že narušuje platný režim pomoci, lebo išlo o pomoc na fungovanie poskytovanú v regióne, ktorý nemal vyostrené problémy s hospodárskou ani so sociálnou súdržnosťou, dostatočne odôvodnila, prečo sa v prejednávanom prípade odmietla odchýliť od kritérií uvedených v uplatniteľnej metóde.

312

Po tretie je takisto potrebné zamietnuť tvrdenie spoločnosti Italgas, podľa ktorého bola Komisia oprávnená odchýliť sa od kritérií uvedených v bode 22 usmernení o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad], pokiaľ ide o všeobecné oslobodenia od sociálnych odvodov smerujúce k udržaniu zamestnanosti uvedené v článku 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994. Zatiaľ čo totiž tieto usmernenia odkazujú na odvetvové výnimky v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES, žalobca sa obmedzuje na to, že poukazuje na rozhodnutie 95/455, v ktorom Komisia priznala regionálnu výnimku na oslobodenia od sociálnych odvodov uplatniteľné v Mezzogiorne, pričom k tomu došlo za úplne iných okolností v porovnaní s okolnosťami, o ktoré ide v prejednávanom prípade, ako to Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 75 a 76). V tomto rozhodnutí z roku 1995 (odôvodnenie č. 14) Komisia konštatovala, že pomoc na fungovanie vymedzená v článku 1 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 spĺňa v iných oblastiach než Abbruzzes a Molise všetky podmienky na využitie regionálnej výnimky v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) ES. Pokiaľ ide naproti tomu o Abbruzzes a Molise, ktoré už nespĺňali podmienky, Komisia zohľadnila skutočnosť, že na tieto dve oblasti sa vzťahuje výnimka v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) ES až do 31. decembra 1993. Komisia sa preto domnievala, že hoci článok 87 ods. 3 písm. c) ES nezahŕňa pomoc na fungovanie, bolo vhodné a zlučiteľné so spoločným trhom, bez toho, aby došlo k ovplyvneniu podmienok obchodu v rozpore so spoločným záujmom, schváliť túto pomoc spolu s plánom úplnej likvidácie, a to vo forme dočasných sprievodných opatrení spôsobom, ktorý pomôže podnikom regiónu prispôsobiť sa menej výhodnej schéme stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia vo svojom rozhodnutí 94/455 (odôvodnenie č. 15) túto výnimku z kritérií uvedených oznámení z 12. augusta 1988 odôvodnila „všeobecnou zásadou zohľadniť objektívnu osobitosť situácií neporovnateľných so situáciami oblastí oprávnených využívať výnimku v zmysle článku [87] ods. 3 písm. c) [ES]“ [neoficiálny preklad].

313

Po štvrté Komisia na rozdiel od tvrdení spoločnosti Italgas konala v úplnom súlade s kritériami, ktoré definovala vo vyššie uvedených usmerneniach o podpore zamestnanosti [neoficiálny preklad], keď vyhlásila oslobodenia od sociálnych odvodov na účely vytvorenia pracovných miest stanovené v článku 2 vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994 za nezlučiteľné s trhom, keďže tieto oslobodenia neboli priznané ani MSP, ani podnikom usadeným v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc a ani podnikom, ktoré zamestnali kategórie zamestnancov, ktorí majú osobitné ťažkosti zaradiť sa alebo opätovne sa zaradiť na trh práce. Komisia totiž v bode 21 týchto usmernení jasne uviedla kritériá, podľa ktorých posudzuje, či pomoc na vytvorenie pracovných miest môže využívať odvetvovú výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Medzi týmito kritériami sa nachádzajú tri vyššie uvedené alternatívne podmienky, a to najmä podmienky týkajúce sa umiestnenia podniku, ktorý je príjemcom, v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc. Keďže spoločnosť Italgas nepredložila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné spochybniť súlad týchto troch alternatívnych kritérií s cieľmi odvetvových výnimiek v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES týkajúcich sa pomoci smerujúcej k uľahčeniu rozvoja niektorých hospodárskych činností, ak táto pomoc neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so záujmom Spoločenstva, je potrebné sa domnievať, že Komisia bola podľa ustálenej judikatúry (pozri bod 292 vyššie) povinná konať v súlade s oznamovacími kritériami, ktoré si sama stanovila. Komisii sa v každom prípade nemôže vytýkať uplatnenie týchto kritérií vzhľadom na to, že nie je preukázané ani preukazným spôsobom konštatované, že tieto kritériá nie sú zlučiteľné s cieľom, ktorý sledujú odvetvové výnimky (pozri a contrario rozsudok Pollmeier Malchow/Komisia, už citovaný v bode 290 vyššie).

314

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti treba žalobné dôvody založené na porušení článku 87 ods. 3 písm. c) ES a nedostatku odôvodnenia zamietnuť ako nedôvodné.

315

Žalobca, Hotel Cipriani, spochybňuje dôvody, pre ktoré Komisia zamietla udeliť kultúrnu výnimku. Tvrdí, že štúdia COSES, ktorú predložil výbor, potvrdila všeobecnú povahu obmedzení vyplývajúcich v prípade Benátok z talianskej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany kultúrnych pamiatok a životného prostredia. Táto štúdia presne uviedla dodatočné náklady vyplývajúce v prípade Benátok z takýchto obmedzení, oproti nákladom vzniknutým analogickými obmedzeniami v odlišných kontextoch týkajúcich sa životného prostredia. Žalobca sa odvoláva najmä na obmedzenia ukladané talianskym zákonom č. 1089/39, ktorý stanovil schému ochrany pamiatok historickej a umeleckej hodnoty, a pokiaľ ide konkrétnejšie o Benátky, na dekrét č. 791/73 prezidenta republiky, zavádzajúci osobitné ustanovenia týkajúce sa reštauračných zásahov a ozdravenia budov architektonickej, historickej a umeleckej hodnoty. Dodáva, že výbor okrem toho navrhol poskytnúť dodatočné informácie, ktoré by Komisia považovala za potrebné. Vzhľadom na tieto okolnosti, hoci sa javí, že niektoré podniky nepodliehali dodatočným vyššie uvedeným obmedzeniam, Komisia bola povinná vylúčiť len podniky nepodliehajúce týmto obmedzeniam z kultúrnej výnimky, vychádzajúc zo všetkých potrebných prvkov informácií.

316

Žalobca ďalej tvrdí, že oproti významu zvýšených nákladov obmedzená suma predmetných úľav na sociálnych odvodoch, ktoré boli okrem toho degresívne až do ich úplného zrušenia, bola preto proporcionálna. V prejednávanom prípade napadnuté rozhodnutie skôr porušilo zásadu proporcionality.

317

Komisia ďalej odsúhlasila kultúrnu výnimku Consorzio Venezia Nuova bez toho, aby preverila spojitosť medzi kultúrnym účelom tohto orgánu a sumou poskytnutej pomoci. Z tohto hľadiska je preto napadnuté rozhodnutie rozporné a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

318

V druhom rade hotelierska činnosť žalobcu, ktorého nehnuteľnosti podliehajú extrémne obmedzujúcej schéme uplatniteľnej v historickom centre, je úzko spojená s identitou nehnuteľností, ktoré prevádzkuje a ktorých pôvodný účel využitia musí byť zachovaný na základe vyššie uvedeného dekrétu č. 791/1973. Zamestnanie personálu v dostatočnom počte na tento účel zodpovedá teda potrebe zachovať vzhľad a historickú úlohu týchto nehnuteľností v meste.

319

Žalobcovia, Coopservice a výbor, Komisii vytýkajú, že nezohľadnila existenciu všeobecných obmedzení týkajúcich sa konkrétne územia lagúny, ktorých cieľom je zachovať najmä architektonické dedičstvo a životné prostredie. Komisia obzvlášť nezohľadnila obmedzenia uložené najmä dekrétom č. 962/1973 prezidenta republiky s cieľom zabezpečiť „zachovanie krajinného, historického, archeologického a umeleckého charakteru mesta Benátok a jeho lagúny“ podľa cieľov stanovených talianskym zákonom č. 171/1973, ako aj talianskym zákonom č. 431/1985, ktorým boli sledované primárne ciele ochrany životného prostredia. Komisia teda skúmala len priame obmedzenia týkajúce sa ochrany architektonických a realitných pamiatok sledovanej zákonom č. 1089/39. Na druhej strane však nezohľadnila „nepriame“ obmedzenia, ktoré sledujú ochranu podmienok týkajúcich sa životného prostredia, rámca, perspektívy a osvetlenia nehnuteľností podliehajúcich priamym obmedzeniam.

320

Posudzované oslobodenia od sociálnych odvodov sledovali podporu kultúry a zachovanie dedičstva. Okrem toho boli proporcionálne zvýšeným nákladom vyplývajúcim z vyššie uvedených obmedzení a nemenili podmienky obchodu vnútri Spoločenstva ani hospodárskej súťaže. Z týchto dvoch aspektov je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia chybné a nedostatočné.

321

Komisia namieta proti tomu, že by uplatnila výlučne článok 87 ods. 3 písm. d) ES. V dôsledku toho konštatovala neexistenciu skutočného vzťahu medzi poskytnutou výhodou a dodatočnými nákladmi týkajúcimi sa ochrany pamiatkového dedičstva, ktoré má táto výhoda kompenzovať.

322

Súd prvého stupňa v prvom rade uvádza, že nie je preukázané, že zvýšené náklady spojené so zachovaním dedičstva znášajú všetky podniky využívajúce predmetné úľavy na sociálnych odvodoch. Konkrétne okolnosť, na ktorú poukazuje Hotel Cipriani, že architektonický, historický a umelecký záujem môže byť vymedzený „v prípade všetkých budov definovaných podľa parametrov vzťahujúcich sa na trasy ulíc, námestí a kanálov“, ako uviedol výbor, nepreukazuje, že takýmto zvýšeným nákladom podliehajú všetky budovy využívané podnikmi, ktoré využívajú posudzované úľavy na sociálnych odvodoch.

323

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia nemala k dispozícii informácie potrebné na to, aby v napadnutom rozhodnutí preukázala rozdiel medzi podnikmi využívajúcimi budovy, ktoré podliehajú obmedzeniam spojeným s ochranou dedičstva, a podnikmi, ktoré tento typ budov nevyužívajú.

324

Z pripomienok a dokumentov, ktoré boli Komisii predložené počas správneho konania, všeobecnejšie vyplýva, že Komisia nemala k dispozícii žiadne relevantné informácie, na základe ktorých by mohla posúdiť dosah prípadných architektonických a kultúrnych obmedzení, na ktoré poukazujú Hotel Cipriani, Coopservice a výbor, a preskúmať možnosť v prípade potreby udeliť výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) ES. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie č. 79) konkrétne vyplýva, že žalobcovia nespochybňujú, že talianska vláda nikdy nepožadovala kultúrnu výnimku, ale iba bránila regionálny charakter predmetných oslobodení od sociálnych odvodov. Okrem toho sa vyššie uvedená štúdia COSES z februára 1998 (bod 3.3), ktorú Komisii oznámilo mesto Benátky, obmedzuje iba na vypracovanie zoznamu zákonov a právnych predpisov uplatniteľných v Benátkach v oblasti životného prostredia, výstavky a urbanizmu. Hoci nie je možné spochybniť, že niektoré z týchto zákonov alebo právnych predpisov stanovujú obmedzenia „historického a umeleckého charakteru“, ako uvádzajú žalobcovia, význam a pôsobnosť takýchto obmedzení nie sú špecifikované. Navyše väčšia časť citovanej právnej úpravy sa všeobecnejšie vzťahuje na obmedzenia urbanistického plánovania, životného prostredia alebo krajinotvorby, ktoré sa v zásade nezohľadňujú v súvislosti s podporou kultúry a zachovania dedičstva uvedenou v článku 87 ods. 3 písm. d) ES. Pokiaľ ide o štúdiu COSES z marca 1998 (body 1.2 a 1.5), ktorú Komisii oznámil výbor, neuvádza sa v nej žiadny údaj týkajúci sa nákladov, ktoré znášajú podniky usadené v Benátkach alebo v Chioggii a ktoré by mali priamy vzťah s ochranou dedičstva.

325

V druhom rade je potrebné poznamenať, že spôsoby uplatňovania posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov neumožňujú zaručiť proporcionalitu týchto opatrení s cieľom, ktorý sleduje uvádzaná výnimka, ako tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 81). Žalobcovia totiž nespochybňujú, pokiaľ ide o spôsoby poskytnutia pomoci, že vo všeobecnosti neexistuje vzťah medzi jednak výškou daňových oslobodení priznaných podniku na základe počtu osôb, ktoré zamestnáva, a jednak druhom, resp. veľkosťou budov, ktoré tento podnik využíva, a v dôsledku toho zvýšenými nákladmi znášanými v súvislosti s ochranou dedičstva.

326

Pokiaľ ide o situáciu spoločnosti Hotel Cipriani, na ktorú sa poukazuje v prejednávanom prípade, treba konštatovať, že skutkové tvrdenia žalobcu o jeho osobitnej situácii sú neprípustné v rozsahu, v akom tieto tvrdenia neboli predložené Komisii počas správneho konania.

327

Naproti tomu je potrebné poznamenať, že individuálne preskúmanie pomoci priznanej Consorzio Venezia Nuova v napadnutom rozhodnutí možno vysvetliť tým, že táto spoločnosť je jedným z mestských podnikov, vo vzťahu ku ktorým talianske orgány predložili podrobné informácie. Práve na základe týchto informácií sa Komisia domnievala, že pomoc priznaná tomuto podniku, ktorého zákonnou povinnosťou je realizácia opatrení, o ktorých rozhodol štát na účely zabezpečenia ochrany historického, umeleckého a architektonického dedičstva Benátok, mala kultúrny účel.

328

Vzhľadom na všetky tieto dôvody nie je možné sa domnievať, že Komisia v prejednávanom prípade porušila zásadu nediskriminácie a presiahla obmedzenia svojej voľnej úvahy tým, že nezohľadnila individuálnu situáciu predovšetkým spoločnosti Hotel Cipriani, a tým, že sa vo všeobecnosti domnievala, že údajné obmedzenia neodôvodňujú udelenie kultúrnej výnimky.

329

Z toho vyplýva, že žalobné dôvody založené na porušení článku 87 ods. 3 písm. d) ES a povinnosti odôvodnenia treba zamietnuť ako nedôvodné.

330

Vo veci T-277/00 žalobcovia, Coopservice a výbor, zastávajú názor, že napadnuté rozhodnutie (odôvodnenie č. 84) je v rozpore s článkom 87 ods. 3 písm. e) ES a že odôvodnenie je nedostatočné a rozporné v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, že nemohla predpokladať možnosť uplatnenia výnimky stanovenej v tomto článku. Žalobcovia tvrdia, že ciele všeobecného záujmu týkajúce sa zachovania kultúrneho dedičstva Benátok takúto výnimku odôvodňujú.

331

Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

332

Článok 87 ods. 3 písm. c) ES sa vzťahuje na „iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie“. Stačí teda konštatovať, ako uvádza Komisia, že neexistuje nijaké rozhodnutie Rady ad hoc prijaté na základe tohto článku, na základe ktorého by bolo možné schváliť predmetnú schému pomoci.

333

Tento žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

334

Vo veci T-277/00 žalobcovia, Coopservice a výbor, Komisii v prvom rade vytýkajú, že nesprávne a bez odôvodnenia vylúčila skutočnosť, že zachovanie mesta Benátok je dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) ES. Napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti rozporné v rozsahu, v akom Komisia na inom mieste priznala mimoriadny význam zachovaniu Benátok a v dôsledku toho uznala, že pomoc poskytnutá spoločnosti Consorzio Venezia Nuova je zlučiteľná (odôvodnenie č. 96).

335

Komisia v druhom rade nesprávne a bez odôvodnenia vylúčila takisto výnimku stanovenú v článku 87 ods. 2 písm. b) ES, pokiaľ ide o prírodné katastrofy. „Acqua alta“ sú pritom prírodnou katastrofou z dôvodu jednak mimoriadnej závažnosti ich účinkov na hospodársku a sociálnu štruktúru mesta a ich opakujúceho sa charakteru a jednak z dôvodu devastujúcich dôsledkov tohto výnimočne sa vyskytujúceho fenoménu.

336

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

337

Po prvé treba uviesť, že Komisia správne tvrdí, že predmetnú schému pomoci nie je možné považovať za úzko spojenú s dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu. Táto schéma totiž nebola zriadená na účely zachovania Benátok, ale jej cieľom je odľahčenie od sociálnych odvodov, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet podnikov usadených na území Benátok alebo Chioggie. Cieľom tejto schémy je teda v podstate zlepšiť súťaživosť týchto podnikov. Podľa judikatúry sa na opatrenie pomoci môže vzťahovať výnimka stanovená v článku 87 ods. 3 písm. b) ES, iba ak v zásade nezvýhodňuje hospodárske subjekty členského štátu, ale predstavuje výhodu pre celé Spoločenstvo (rozsudky Unicredito Italiano, už citovaný v bode 209 vyššie, body 72 až 78, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 209 vyššie, body 139 a 140).

338

Preto Komisia tým, že v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 97) odmietla kvalifikovanie „projektu spoločného záujmu“ v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) ES, neprekročila hranice svojej voľnej úvahy. Ďalej, na rozdiel od tvrdení žalobcov, napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto ohľade žiadny rozpor v odôvodnení v súvislosti s tým, že pomoc poskytnutá Consorzio Venezia Nuova nebola schválená na základe článku 87 ods. 3 písm. b) (pozri bod 327 vyššie).

339

Komisia okrem toho z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie tým, že uviedla, že predmetná schéma pomoci sa netýka dôležitého projektu všeobecného záujmu ani nie je určená na nápravu veľkého výkyvu hospodárstva členského štátu.

340

V druhom rade je potrebné uviesť, že predmetné úľavy na sociálnych odvodoch sú proporcionálne k výške miezd a ich cieľom nie je nahradiť škody spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými udalosťami výnimočného charakteru, ako to vyžaduje článok 87 ods. 2 písm. b) ES. Okrem toho Komisia pripomína, že podľa ustálenej praxe v poľnohospodárskej oblasti škody spojené so zlými meteorologickými podmienkami možno považovať za škody spôsobené prírodnými katastrofami v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) ES, iba ak prekračujú prahy stanovené oproti zvyčajnej výrobe. Takéto kritériá nie je možné preniesť, pokiaľ ide o fenomén „acqua alta“, na Benátky.

341

Vzhľadom na tieto okolnosti sa treba domnievať, že Komisia neprekročila hranice svojej voľnej úvahy tým, že sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 99) domnievala, že fenomén „acqua alta“ v Benátkach nemožno považovať za prírodnú katastrofu alebo výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) ES. Navyše napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti dostatočne odôvodnené.

342

Z toho vyplýva, že tieto žalobné dôvody musia byť zamietnuté ako nedôvodné.

343

Žalobcovia uvádzajú dve série žalobných dôvodov na podporu svojich návrhov na zrušenie povinnosti vymáhania uloženej v článku 5 napadnutého rozhodnutia. V prvom rade uvádzajú porušenie článku 15 nariadenia č. 659/1999, ako aj porušenie zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s údajne nesprávnym kvalifikovaním predmetných opatrení ako novej pomoci. V druhom rade napadnuté rozhodnutie tým, že nariaďuje vymáhanie spornej pomoci, porušuje článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a zásady proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidlá týkajúce sa prechodných ustanovení a povinnosť odôvodnenia.

344

Žalobca, Hotel Cipriani, pripomína, že Komisia začala v roku 1997 vyšetrovanie týkajúce sa úľav na sociálnych odvodoch, o ktoré ide v prejednávanom prípade. V tomto kontexte článok 15 nariadenia č. 659/1999, ktorý má zabezpečiť právnu istotu, obmedzil vyšetrovaciu a rozhodovaciu právomoc Komisie na pomoc poskytnutú od roku 1987, ktorá jediná môže byť predmetom vymáhania po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej týmto článkom.

345

Hotel Cipriani však čerpal, prinajmenšom od roku 1972, najmä úľavy na sociálnych odvodoch stanovené pre celé vnútroštátne územie inými zákonmi, ako sú zákony č. 206/1995 a č. 30/1997, z ktorých vychádza Komisia. Žalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na úľavy na sociálnych odvodoch v prospech remeselných a priemyselných podnikov s menej ako 300 zamestnancami zriadené zákonom č. 590/1971 a rozšírené na hotelierske podniky zákonom č. 463/1972. Dodáva, že takisto čerpá úľavy na niektorých sociálnych odvodoch stanovených zákonom č. 102/1977, ktoré sú uplatniteľné na celé vnútroštátne územie v prípade remeselných a priemyselných podnikov podľa zákona č. 102/1977, rozšírených na hotelierske podniky zákonom č. 573/1977.

346

Predmetné úľavy na sociálnych odvodoch v prejednávanom prípade preto predstavujú existujúcu pomoc v zmysle článku 15 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, a nie novú pomoc, ktorá bola zavedená zákonmi č. 206/1995 a č. 30/1997, skúmanú Komisiou v napadnutom rozhodnutí.

347

Aj keby sa pripustilo, že žalobca čerpal predmetné úľavy na sociálnych odvodoch na základe týchto zákonov č. 206/1995 a č. 30/1997, čo však žalobca popiera, tieto opatrenia mali byť považované za existujúcu pomoc, siahajúcu prinajmenšom do rokov 1972 a 1978. Na jednej strane totiž tieto zákony upravovali jednoduché rozšírenie z hľadiska času a priestoru existujúcej pomoci, zriadenej zákonom č. 1089/1968, pričom stanovili úľavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov Mezzogiorna, rozšírené na územie Benátok zákonom č. 171/1973 a na sektor hotelierstva zákonom č. 502/1978, ako aj vyššie uvedeným zákonom č. 463/1972. Na druhej strane žalobca čerpal od roku 1978 úľavy stanovené právnou úpravou týkajúcou sa oblastí v tiesni (aree depresse).

348

Na rozdiel od tvrdení Komisie existuje právna spojitosť medzi predmetnou schémou pomoci a vyššie uvedenou existujúcou pomocou, keďže táto pomoc nebola predmetom podstatných zmien. Hoci táto pomoc bola zavedená rôznymi zákonmi, ide vždy o to isté zníženie sociálnych odvodov, ktorého uplatnenie na území Benátok a Chioggie bolo upravené zákonom č. 171/1973, ako bol vyložený zákonom č. 502/1978. Túto analýzu potvrdzuje článok 5a zákona č. 206/1995, ktorý stanovuje, že ustanovenia uvedené v článku 23 zákona č. 171/1973 a článku 3 zákona č. 502/1978 musia byť vykladané v tom zmysle, že úľavy na sociálnych odvodoch, ktoré stanovujú, sú naďalej poskytované podľa kritérií definovaných vyhláškou ministerstva z 5. augusta 1994. Z toho vyplýva, že zákony č. 206/1995 a č. 30/1997 sa obmedzujú na potvrdenie uplatniteľnosti úľav na výdavkoch stanovených už predtým na území Benátok a Chioggie, bez toho, aby boli zmenené podstatné prvky schémy, teda príjemcovia, forma opatrenia a jej miera.

349

V tomto právnom kontexte a vzhľadom na ustanovenia článku 15 ods. 1 a 2 nariadenia č. 659/1999 príjemcovia schémy posudzovaných oslobodení od sociálnych odvodov mohli mať legitímnu dôveru v zákonnosť a zlučiteľnosť so spoločným trhom v prípade týchto oslobodení. Premlčacia lehota totiž začala plynúť v roku 1973, ak nie skôr. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 tým, že stanovuje, že premlčacia lehota začína plynúť v deň, keď bola protiprávna pomoc poskytnutá príjemcovi, musí byť vykladaný v tom zmysle, že v prípade schémy pomoci akt poskytujúci pomoc sa zhoduje s prijatím zákona, ktorým bola zavedená táto schéma. Mesačné lehoty na zaplatenie posudzovaných sociálnych odvodov nie sú relevantné, lebo patria len do rámca vykonávania tohto zákona (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 130).

350

Okrem toho Komisia nesprávne považovala implicitne predmetné opatrenia za novú pomoc podliehajúcu ako takú oznamovacej povinnosti na základe článku 88 ods. 3 ES.

351

Napadnuté rozhodnutie napokon spôsobilo porušenie zásady rovnosti zaobchádzania voči žalobcovi oproti hotelom usadeným na zvyšnom talianskom území, ktoré naďalej čerpali úľavy na sociálnych odvodoch.

352

Žalobcovia, Coopservice a výbor, takisto tvrdia, že predmetné opatrenia, stanovené zákonmi č. 206/1995 a č. 30/1997, predstavujú existujúcu pomoc v zmysle článkov 1 a 15 nariadenia č. 659/1999, ktorá nepodlieha oznamovacej povinnosti na základe článku 88 ods. 3 ES. Podľa článku 15 nariadenia č. 659/1999 táto pomoc nemôže byť predmetom vymáhania. Žalobcovia tvrdia, že právna úprava týkajúca sa úľav na sociálnych odvodoch v prospech podnikov Mezzogiorna pochádza zo zákona č. 1089/1988, ktorým bola zriadená jednoduchá schéma úľav, ktorej dátum skončenia bol stanovený pôvodne na 31. decembra 1972. Pôsobnosť tejto schémy bola rozšírená na Benátky a Chioggiu zákonom č. 171/1973. Schéma pomoci zavedená zákonom č. 1089/1968 zostala v platnosti až do 30. júna 1994. Čiastočne bola nahradená vyhláškou ministerstva z 5. augusta 1994, ktorou bol zriadený „jednotný“ systém úľav, ktorý zahŕňal rôzne úľavy stanovené zákonom č. 1089/1968, ako aj celkovú ročnú úľavu týkajúcu sa nových pracovných miest. Vôľa zákonodarcu, konkretizovaná v zákone č. 171/1973, poskytnúť podnikom podnikajúcim v historických centrách Benátok a Chioggie určité výhody identické s tými, ktoré boli poskytnuté podnikom podnikajúcim v strede a na juhu Talianska, sa nezmenila. Podstatné prvky schémy sa totiž nezmenili. Táto schéma mala stále tých istých príjemcov, tie isté odôvodnenia týkajúce sa osobitných podmienok v historických centrách Benátok a Chioggie a zakladala sa na tom istom mechanizme na určenie pomoci, teda na odkaze na právne úpravy v platnosti v strede a na juhu Talianska.

353

Preto existovala kontinuita, pokiaľ ide o podmienky a spôsoby uplatňovania opatrení stanovených najmä zákonom č. 171/1973 a zákonmi č. 206/1995 a č. 30/1997. V prípade neexistencie podstatnej zmeny opatrení stanovených zákonom č. 171/1973, vyplývajúcej z týchto dvoch posledných uvedených zákonov, predmetné úľavy na sociálnych odvodoch v prejednávanom prípade nepredstavujú novú pomoc. Zmenami vykonanými zákonmi č. 206/1995 a č. 30/1997 došlo k zníženiu výhody poskytovanej predtým príjemcom predmetných opatrení, a preto ich nemožno považovať za podstatné.

354

Okrem toho žalobcovia namietajú proti tvrdeniu Komisie, podľa ktorého dátum, ku ktorému bola zavedená schéma pomoci, nemá relevantnosť na účely zistenia začatia plynutia premlčacej lehoty uvedenej v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 659/1999. Tvrdia, že pomoc poskytnutá na základe schémy pomoci sa považuje za poskytnutú k dátumu, keď je dotknutý podnik pripustený, aby využil túto schému, a nie počas výkonu povinnosti poskytnúť už odsúhlasenú pomoc každý mesiac.

355

V prejednávanom prípade Komisia neposúdila spojitosť medzi predmetnou schémou pomoci, uplatniteľnou od júla 1994, a schémou, ktorá bola zavedená zákonom č. 171/1973. V napadnutom rozhodnutí preto došlo k porušeniu článku 15 nariadenia č. 659/1999 a nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom implicitne považuje predmetnú schému pomoci za novú pomoc.

356

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

357

Keďže ustanovenia článku 15 nariadenia č. 659/1999, ktoré stanovujú premlčaciu lehotu, sa považujú za ustanovenia procesnej povahy, boli okamžite uplatniteľné na všetky konania prebiehajúce pred Komisiou počas nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia 16. apríla 1999 (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, T-366/00, Zb. s. II-1763, bod 51). Pretože napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 25. novembra 1999, je potrebné preskúmať, či v prejednávanom prípade táto premlčacia lehota uplynula, s tým dôsledkom, že predmetná schéma pomoci sa považuje za existujúcu pomoc na základe článku 15 ods. 3 tohto nariadenia.

358

Najprv treba pripomenúť, že opatrenia, ktorých cieľom bolo zriadenie alebo zmena pomoci, predstavujú novú pomoc (pozri rozsudky Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. 1984 s. 3435, body 17 a 18, a z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. 1994 s. I-3829, bod 13). Konkrétne, keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska samotnej jej podstaty, znamená to, že sa táto schéma zmení na novú schému pomoci. Na rozdiel od toho, keď zmena nie je podstatná, možno len samotnú zmenu ako takú považovať za novú pomoc (rozsudok Government of Gibraltar/Komisia, už citovaný v bode 349 vyššie, body 109 a 111).

359

V prejednávanom prípade je potrebné konštatovať, že zákon č. 206/1995 tým, že rozšíril na podniky usadené na území Benátok a Chioggie oslobodenia od sociálnych odvodov stanovené pre Mezzogiorno vyhláškou ministerstva z 5. augusta 1994, a zákon č. 30/1997 tým, že predĺžil schému do roku 1997, zaviedli novú osobitnú schému, uplatniteľnú práve na území Benátok a Chioggie.

360

V tejto súvislosti tvrdenia uvádzané žalobcami na preukázanie toho, že predmetná schéma pomoci predstavovala iba jednoduché časové a priestorové rozšírenie existujúcej pomoci, neobstoja vo vzťahu k preskúmaniu. V prvom rade treba uviesť, že Komisia bez toho, aby jej žalobcovia odporovali, tvrdí, že zákon č. 463/1972, na ktorý sa odvoláva Hotel Cipriani, predĺžil až do 30. júna 1973 úľavy na sociálnych odvodoch stanovené zákonom č. 590/1971 v prospech remeselných podnikov, priemyselných MSP a hotelierskych podnikov. Tieto úľavy na výdavkoch už neboli od 1. júla 1973 schvaľované, a preto nemajú nijaký vzťah s pomocou skúmanou v napadnutom rozhodnutí, ktorá bola poskytnutá v rokoch 1995 až 1997. To isté platí o úľavách na sociálnych odvodoch stanovených zákonmi č. 502/1978, č. 102/1977 a č. 573/1977, uplatniteľných až do 31. decembra 1981.

361

V druhom rade predmetom uvádzanej vyhlášky ministerstva z 5. augusta 1994, na ktorú odkazujú zákony č. 30/1997 a č. 206/1995, bol „nový režim úľav na sociálnych odvodoch na území Mezzogiorna“. Preto bol novou schémou pomoci pre Mezzogiorno. Zákon č. 206/1995 rozšíril túto novú schému na podniky Benátok a Chioggie a zákonom č. 30/1997 boli zmenené podmienky prideľovania tejto novej schémy.

362

Vzhľadom na tieto okolnosti, aj keby v prípade predmetnej schémy pomoci pôvodne stanovenej zákonom č. 206/1995 došlo len k rozšíreniu existujúcej schémy pomoci na nových príjemcov, bez toho, aby okrem toho došlo k podstatnej zmene existujúcej schémy, toto oddeliteľné rozšírenie pôvodnej schémy predstavuje novú pomoc, podliehajúcu oznamovacej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Government of Gibraltar/Komisia, už citovaný v bode 349 vyššie, body 109 a 110).

363

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie ukladajúce vymáhanie pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom, poskytnutej na základe zákonov č. 206/1995 a č. 30/1997, bolo v každom prípade vydané pred uplynutím premlčacej lehoty stanovenej článkom 15 nariadenia č. 659/1999.

364

Okrem toho a v každom prípade, na rozdiel od tvrdení žalobcov, premlčacia lehota stanovená v článku 15 nariadenia č. 659/1999 začala plynúť až od dátumu, keď bola poskytnutá protiprávna pomoc. V prípade schémy pomoci zavedenej viac než desať rokov pred prvým prerušením premlčania preto protiprávna a nezlučiteľná pomoc poskytnutá na základe tejto schémy počas posledných desiatich rokov podlieha vymáhaniu (rozsudok Government of Gibraltar/Komisia, už citovaný v bode 349 vyššie, bod 130).

365

V dôsledku toho v prejednávanom prípade, aj keby sa predpokladalo, že existovala spojitosť medzi predmetnou schémou pomoci a skoršími schémami, čo je však v rozpore s preskúmaním okolností, desaťročná premlčacia lehota v žiadnom prípade neuplynula pred prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 1999, pokiaľ ide o pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí, ktorá bola poskytnutá v rokoch 1995 až 1997.

366

Napokon je zjavné, že počas správneho konania talianska vláda nikdy netvrdila, že posudzovaná schéma predstavovala existujúcu pomoc, ani neoponovala kvalifikovaniu tejto pomoci ako novej zo strany Komisie v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Ani dotknuté tretie osoby okrem toho neuviedli v tejto súvislosti relevantné tvrdenia. Nemožno preto vytýkať tejto inštitúcii, že nepreverila, či posudzovaná schéma má byť považovaná za existujúcu pomoc, alebo za novú pomoc (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. 2005 s. I-3657, bod 51).

367

Zo všetkých týchto dôvodov treba tieto žalobné dôvody zamietnuť ako nedôvodné.

368

Žalobca, Hotel Cipriani, subsidiárne tvrdí, že aj keby sa predpokladalo, že premlčacia lehota stanovená článkom 15 nariadenia č. 659/1999 neuplynula, čo však popiera, povinnosť vymáhania predmetnej pomoci uložená v napadnutom rozhodnutí porušuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, a preto je takisto v rozpore s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 659/99, ktorý stanovuje, že Komisia nemá vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to smerovalo proti všeobecnej zásade práva Spoločenstva. Uloženie povinnosti vymáhania totiž automaticky nevyplýva z vyhlásenia o nezlučiteľnosti. Prináleží Komisii, aby preskúmala výnimočné okolnosti charakteristické pre daný prípad na účely preverenia, či zdanenie takejto povinnosti je v súlade so zásadou proporcionality.

369

V prejednávanom prípade Komisia bez dostatočného odôvodnenia zamietla tvrdenia predložené talianskymi orgánmi proti vymáhaniu predmetnej pomoci.

370

Situácia skúmaná v prejednávanom prípade je typická vysokým stupňom právnej neistoty. Je totiž pravdepodobné, že úľavy na sociálnych odvodoch poskytnuté podnikom vykonávajúcim hospodársku činnosť na výlučne miestnom trhu nemôžu ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva ani hospodársku súťaž. Okrem toho zrušenie predmetnej schémy pomoci k 30. novembru 1997 a neúčasť dotknutých tretích osôb na konaní potvrdzujú neexistenciu dopadu tejto schémy na fungovanie trhu. Povinnosť vymáhania je preto neproporcionálna.

371

V replike žalobca tvrdí, že vo vyššie uvedenom kontexte mohol legitímne očakávať, že jeho situácia bude posúdená v súlade so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania, analogicky so situáciou mestských podnikov. Táto legitímna dôvera odporuje v prejednávanom prípade vymáhaniu posudzovaných sociálnych odvodov.

372

Napokon referenčná sadzba uvedená v napadnutom rozhodnutí na výpočet úrokov z vymáhaných súm je protiprávna, pretože prekračuje úrokovú sadzbu uplatňovanú v prípade dotknutého podniku na jeho vlastné dlhy v priebehu predmetného obdobia. Je to totiž v rozpore s účelom vymáhania, ktoré slúži na opätovné nastolenie situácie, v akej by sa podnik nachádzal, keby nečerpal posudzovanú pomoc.

373

Žalobca, Italgas, najprv tvrdí, že posúdenie okolností uvádzaných talianskymi orgánmi na podporu ich návrhu, aby sa nepristúpilo k vymáhaniu posudzovanej pomoci, patrí do právomoci vnútroštátnych súdov.

374

Ďalej vytýka Komisii, že porušila zásadu zákazu retroaktivity základných pravidiel tým, že v napadnutom rozhodnutí vychádzala z článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 16. apríla 1999, kým posudzovaná pomoc bola poskytovaná len do roku 1997. Vyššie uvedený článok 14 ods. 1 obsahoval základné pravidlo meniace kritériá, na ktorých Komisia môže založiť prípadné rozhodnutie neuložiť dotknutému členskému štátu povinnosť vymáhať posudzovanú pomoc. V rámci predchádzajúcej schémy totiž Komisia mala diskrečnú právomoc (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 82). Mohla tak zohľadniť hospodárske a sociálne dôsledky prípadného nariadenia vymáhania. Na druhej strane sa podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 Komisia mohla vzdať uloženia povinnosti vymáhania pomoci, iba ak by toto vymáhanie bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

375

V dôsledku toho došlo v článku 5 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

376

Okrem toho v prípade neexistencie ratione temporis povinnosti Komisie uložiť vymáhanie pomoci na základe článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nedostatočne odôvodnené, pretože nariaďuje vymáhanie poskytnutej pomoci všeobecne a bez rozlišovania, bez toho, aby sa na základe hĺbkovej analýzy všetkých relevantných okolností s dostatočnou istotou preverilo, či posudzované opatrenie môže ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a hospodársku súťaž.

377

Talianska republika, vedľajší účastník konania podporujúci spoločnosť Italgas, sa pripája k pripomienkam tejto spoločnosti. Dodáva, že osobitnosť skutkovej situácie vyskytujúcej sa v prejednávanom prípade a právna neistota z toho vyplývajúca, ako aj neexistencia pripomienok zo strany dotknutých tretích osôb mali viesť Komisiu k tomu, aby konkrétne preverila, či vymáhanie posudzovanej pomoci je potrebné na opätovné nastolenie skoršej konkurenčnej situácie. Táto otázka, o ktorej sa obšírne diskutovalo počas správneho konania, nebola v napadnutom rozhodnutí skúmaná.

378

Žalobcovia, Coopservice a výbor, tvrdia, že povinnosť vymáhania uložená v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ako aj so zásadou proporcionality.

379

Čo sa týka v prvom rade zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, okolnosť, že Komisia sa domnieva, pokiaľ ide o mestské podniky ACTV, Panfido a AMAV, že podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES neboli splnené, preukazuje, že podľa tejto inštitúcie predmetné opatrenia nepredstavujú samy osebe protiprávnu pomoc. Okrem toho Komisia definovala kritériá zlučiteľnosti, ktoré má uplatňovať dotknutý členský štát. Odkaz na toto vnútroštátne konanie s cieľom na základe individuálneho hĺbkového a komplexného preskúmania preukázať, či je pomoc protiprávna, znamená podľa žalobcov, že konštatovanie protiprávnosti pomoci má výlučne účinky ex nunc. V dôsledku toho príjemcom týchto opatrení nemožno odmietnuť ochranu legitímnej dôvery.

380

Okrem toho predmetné úľavy na sociálnych odvodoch boli stanovené vnútroštátnou právnou úpravou siahajúcou až do roku 1973. V tomto kontexte je nadmerné ukladať príjemcom týchto opatrení povinnosť informovať sa o postupe v rámci Spoločenstva, a to o to viac, že predstavujú početnú a neurčitú kategóriu. Po tridsiatich rokoch existencie sa táto schéma pomoci považovala za známu v rámci Spoločenstva, hoci nebola predmetom formálneho oznámenia.

381

V druhom rade povinnosť vymáhania predmetnej pomoci je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože tieto opatrenia by mali zanedbateľný dopad na obchod, kým ich vrátenie predstavuje extrémne ťažkú úlohu pre jej príjemcov.

382

Zo všetkých týchto dôvodov Komisia porušila článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, ako aj povinnosť odôvodnenia tým, že nepreverila, či vymáhanie posudzovanej pomoci nebolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

383

Napokon žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je takisto v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery, lebo stanovuje, že suma pomoci, ktorá sa má vymáhať, má byť zvýšená o úroky vypočítané na základe referenčnej sadzby použitej na výpočet rovnocennej subvencie v rámci regionálnej pomoci. Navyše výber metódy platenia úrokov nebol odôvodnený.

384

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

385

Na úvod treba uviesť, že článok 14 ods. 1 nariadenia č.o659/1999 stanovuje všeobecne povinnosť Komisie uložiť vymáhanie protiprávnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Podľa tohto ustanovenia Komisia totiž nemusí vyžadovať vymáhanie pomoci, iba ak by jej vymáhanie bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva. Okrem toho je takisto potrebné najprv pripomenúť, že na rozdiel od tvrdení spoločnosti Italgas (pozri bod 373 vyššie) články 87 ES a nasl., článok 14 nariadenia č. 659/1999, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality nemôžu brániť vnútroštátnemu opatreniu, ktorým sa nariaďuje vrátiť pomoc vykonaním rozhodnutia Komisie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a z ktorého preskúmania vo vzťahu k tým istým ustanoveniam a všeobecným zásadám nevyplynuli skutočnosti, ktoré by ovplyvnili jeho platnosť (rozsudok Unicredito Italiano, už citovaný v bode 209 vyššie, bod 125).

386

V tomto kontexte výhrada spoločnosti Italgas, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu zákazu retroaktivity pravidiel, keďže na účely uloženia povinnosti vymáhania bolo založené na článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, ktorý stanovoval nové základné pravidlo, nemožno uznať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 100 až 103) neodkázala výlučne na povinnosť uloženú v článku 14 ods. 1 tohto nariadenia. Takisto vychádzala výslovne zo skoršej judikatúry, ktorá bola napokon formálne zakotvená vo vyššie uvedenom článku 14 ods. 1, ktorý v tejto súvislosti nezaviedol žiadne nové pravidlo.

387

Pred samotným nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 659/1999 bolo totiž späťvzatie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania podľa ustálenej judikatúry logickým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti (rozsudky Súdneho dvora Tubemeuse, už citovaný v bode 265 vyššie, bod 66, a zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 47). Súdny dvor najmä rozhodol, že okrem prípadu výnimočných okolností Komisia nemôže porušiť svoju diskrečnú právomoc, keď žiada od členského štátu, aby vymáhal protiprávnu pomoc, lebo vymáhanie sa týka len opätovného nastolenia predchádzajúcej situácie (pozri rozsudok Súdneho dvora Maribel bis/ter, už citovaný v bode 226 vyššie, bod 66).

388

V dôsledku toho, hoci treba uznať, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 v zásade nebol formálne uplatniteľný v prejednávanom prípade, pretože obsahuje nové základné pravidlo, táto okolnosť nemôže narušiť povinnosť vymáhania uloženú v napadnutom rozhodnutí, keďže v súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcom bode Komisia uviedla, že vymáhanie bolo potrebné na opätovné nastolenie predchádzajúcej situácie tým, že sa zrušia výhody, ktoré plynuli dotknutým podnikom na základe predmetnej schémy pomoci.

389

Konkrétne, na rozdiel od tvrdení žalobcov, povinnosť vymáhania posudzovanej pomoci nemôže byť považovaná za neproporcionálnu oproti cieľom ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci, keďže je logickým dôsledkom protiprávnosti a jej cieľom je opätovné nastolenie predchádzajúcej situácie.

390

V tejto súvislosti okolnosť, že väčšina podnikov, ktoré sú príjemcami, vykonávala svoju činnosť na miestnej úrovni, čo však nebolo preukázané, neumožňuje aj tak vyvrátiť akýkoľvek dopad predmetných oslobodení od sociálnych odvodov na obchod a hospodársku súťaž, ako už bolo rozhodnuté (pozri body 246 až 248 vyššie). Navyše neúčasť dotknutých tretích osôb na správnom konaní nepreukazuje, že príjemcovia týchto oslobodení nemali citeľnú konkurenčnú výhodu, ktorá musí byť zrušená na opätovné nastolenie predchádzajúcej situácie.

391

V tomto kontexte, na rozdiel od tvrdení spoločnosti Hotel Cipriani, Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 103) riadne zohľadnila pripomienky predložené talianskymi orgánmi na podporu ich žiadosti nepristúpiť k vymáhaniu nezlučiteľnej pomoci.

392

Pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, na ktorú sa odvoláva Hotel Cipriani, ako aj Coopservice a výbor, treba pripomenúť, že podľa judikatúry príjemca protiprávnej pomoci nemôže mať legitímnu dôveru v zákonnosť poskytnutia tejto pomoci (rozsudky Súdneho dvora Unicredito Italiano, už citovaný v bode 209 vyššie, body 104 a 108 až 111, a z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, C-408/04 P, Zb. s. 2767, bod 104). V prejednávanom prípade predmetná schéma pomoci nebola oznámená, a preto vymáhanie pomoci predstavovalo predvídateľné riziko. V tejto súvislosti okolnosť uvádzaná zo strany Coopservice a výboru, že vymáhanie sa uskutočňuje v rámci vnútroštátneho konania výkonu rozhodnutia Komisie, nemá žiadnu relevantnosť.

393

Okrem toho žalobcovia neuviedli nijakú objektívne výnimočnú okolnosť umožňujúcu preukázať, že sporná povinnosť vymáhania je v rozpore so zásadou právnej istoty, ako to vyžaduje judikatúra (rozsudok Komisia/Salzgitter, už citovaný v bode 392 vyššie, bod 107). Konkrétne tvrdenia týkajúce sa kontinuity pravidiel poskytujúcich oslobodenia od sociálnych odvodov v prospech podnikov usadených v Benátkach alebo v Chioggii z hľadiska času už boli zamietnuté Súdom prvého stupňa ako nedôvodné (pozri bod 362 vyššie). Okrem toho a v každom prípade takáto kontinuita sama osebe nepredstavuje výnimočnú okolnosť takej povahy, aby spôsobila protiprávnosť rozhodnutia Komisie ukladajúceho vymáhanie predmetnej pomoci v rámci premlčacej lehoty stanovenej článkom 15 nariadenia č. 659/1999.

394

Pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, na ktorý sa odvoláva Hotel Cipriani, je potrebné pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne individuálne konštatovanie, s výnimkou posúdenia situácie mestských podnikov vykonaného na základe údajov, ktoré boli predložené Komisii vnútroštátnymi orgánmi a mestom Benátky. Keďže však počas správneho konania Komisii nebola oznámená žiadna informácia týkajúca sa individuálnej situácie spoločnosti Hotel Cipriani, napadnuté rozhodnutie nemôže mať diskriminačný charakter voči žalobcovi v porovnaní s mestskými podnikmi.

395

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa spoločnosti Hotel Cipriani, ako aj Coopservice a výboru, ktorých cieľom bolo preukázanie protiprávnosti spôsobu výpočtu úrokov stanovených k vymáhaným sumám, je potrebné ich takisto odmietnuť. V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že hoci je pravda, že ustanovenie článku 14 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, ktoré uvádza, že Komisia stanovuje primeranú úrokovú sadzbu, predstavuje základné pravidlo, a preto nebolo formálne uplatniteľné v prejednávanom prípade, toto ustanovenie v nijakom prípade nezavádza akékoľvek nové pravidlo.

396

V prejednávanom prípade postačuje konštatovať, že úroková sadzba stanovená v napadnutom rozhodnutí (článok 5 druhý odsek), ktorá odkazuje na referenčnú sadzbu použitú na výpočet rovnocennej subvencie v rámci regionálnej pomoci, je v súlade s účelom vymáhania, a preto nemôže byť považovaná za nepredvídateľnú.

397

Navyše Komisii neprináleží, aby bližšie odôvodnila výber tejto referenčnej sadzby v napadnutom rozhodnutí. Konkrétne samotná okolnosť, že táto sadzba je údajne vyššia ako sadzba uplatňovaná na dlhy spoločnosti Hotel Cipriani, neumožňuje domnievať sa, že nezodpovedá úrokovým sadzbám uplatňovaným na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 159). Okrem toho a v každom prípade nie je prípustné, aby sa tento žalobca odvolával na svoju individuálnu situáciu, keďže táto situácia nebola oznámená Komisii počas správneho konania, ako už bolo rozhodnuté (pozri najmä body 211 a 215 vyššie).

398

Z toho vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že sadzba stanovená v napadnutom rozhodnutí nebola primeraná z dôvodu, že prekračovala to, čo bolo nevyhnutné na zrušenie výhod vyplývajúcich pre príjemcov predmetných oslobodení od sociálnych odvodov.

399

Zo všetkých týchto dôvodov žalobné dôvody založené na údajnom porušení článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, zásad proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidiel týkajúcich sa prechodných ustanovení a povinnosti odôvodnenia musia byť zamietnuté ako nedôvodné.

400

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich v súlade s návrhom Komisie na náhradu trov konania, a takisto, pokiaľ ide o žalobcov vo veci T-277/00, na náhradu trov konania spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

401

Na základe článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Talianska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (šiesta rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

Okolnosti predchádzajúce sporu

A — Posudzovaný režim úľav na sociálnych odvodoch

B — Správne konanie

C — Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

O prípustnosti

A — O údajnej prekážke začatého konania vo veci T-277/00

1. Tvrdenia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdom prvého stupňa

B — O údajnom nedostatku aktívnej legitimácie podnikov žalobcov vo veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00

1. Tvrdenia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdom prvého stupňa

a) Posúdenie kritéria týkajúceho sa spôsobov uplatňovania schémy pomoci vo svetle judikatúry

b) Posúdenie kritéria založeného na spôsoboch uplatňovania schémy pomoci vo svetle systému kontroly štátnej pomoci Spoločenstva

c) O údajnej príslušnosti vnútroštátnych orgánov na overovanie existencie pomoci v každom individuálnom prípade pri výkone nariadenia vymáhania

C — O údajnej neexistencii aktívnej legitimácie výboru „Venezia vuole vivere“ vo veci T-277/00

O veci samej

A — O údajne nesprávnom kvalifikovaní predmetných opatrení štátnej pomoci ako nezlučiteľných so spoločným trhom

1. O údajnom porušení článku 87 ods. 1 ES a článku 86 ods. 2 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a o údajnom nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení

a) Tvrdenia účastníkov konania

Tvrdenia žalobcov

— Vec T-254/00

— Vec T-270/00

— Vec T-277/00

Tvrdenia Komisie

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

O údajnej neexistencii výhody z dôvodu, že posudzované opatrenia boli údajne kompenzačnej povahy

O údajnej kompenzácii štrukturálnych nevýhod (veci T-254/00, T-270/00 a T-277/00)

O údajnej kompenzácii riadenia verejnej služby (veci T-270/00 a T-277/00)

O údajnej neexistencii vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a vplyvu na hospodársku súťaž

2. O údajnom porušení článku 87 ods. 3 písm. c) ES a údajnej neexistencii odôvodnenia

a) Tvrdenia účastníkov konania

Tvrdenia žalobcov

— Vec T-254/00

— Vec T-270/00

— Vec T-277/00

Tvrdenia Komisie

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

3. O údajnom porušení článku 87 ods. 3 písm. d) ES a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj o údajnom nedostatku odôvodnenia a rozpore v odôvodnení

a) Tvrdenie účastníkov konania

Tvrdenia žalobcov

— Vec T-254/00

— Vec T-277/00

Tvrdenia Komisie

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

4. O údajnom porušení článku 87 ods. 3 písm. e) ES

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

5. O údajnom porušení článku 87 ods. 3 písm. b) ES, článku 87 ods. 2 písm. b) ES a článku 253 ES, ako aj o údajnom nedostatku a rozpore odôvodnenia

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

B — O údajnej protiprávnosti povinnosti vymáhania pomoci uloženej v článku 5 napadnutého rozhodnutia

1. O údajnom porušení článku 15 nariadenia č. 659/1999, ako aj zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k údajnému nesprávnemu kvalifikovaniu predmetných opatrení ako novú pomoc

a) Tvrdenia účastníkov konania

Tvrdenia žalobcov

— Vec T-254/00

— Vec T-277/00

Tvrdenia Komisie

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

2. O údajnom porušení článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, zásad proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, ako aj pravidiel týkajúcich sa prechodných ustanovení a povinnosti odôvodnenia

a) Tvrdenia účastníkov konania

Tvrdenia žalobcov

— Vec T-254/00

— Vec T-270/00

— Vec T-277/00

Tvrdenia Komisie

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

O trovách