Vec C-286/95 P-DEP

Imperial Chemical Industries plc

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Určenie výšky trov konania“

Abstrakt uznesenia

Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Pojem – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 73 písm. b)]

Keďže právo Spoločenstva nepozná žiadny sadzobník poplatkov, Súdny dvor má pri stanovení trov voľne hodnotiť skutočnosti jednotlivého prípadu a zohľadniť pri tom predmet a druh sporu, jeho význam z hľadiska práva Spoločenstva, ako aj jeho stupeň závažnosti, rozsah práce konajúcich splnomocnencov alebo poradcov v súvislosti s konaním a ekonomický záujem, ktorý mali účastníci na začiatku konania.

(pozri bod 17)

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 8. júla 2004 (*)

„Určenie výšky trov konania“

Vo veci C-286/95 P-DEP,

Imperial Chemical Industries plc (ICI), v zastúpení: S. Berwick, solicitor,

navrhovateľ

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall, splnomocnený zástupca,

odporkyni,

ktorej predmetom je návrh na určenie výšky trov konania, ktoré sa majú nahradiť na základe rozsudku Súdneho dvora zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI (C-286/95 P, Zb. s. I-2341),

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, N. Colneric, E. Juhász a E. Levits,

generálna advokátka: C. Stix-Hackl,

tajomník: R. Grass,

po vypočutí generálnej advokátky,

vydal toto

Uznesenie

1        Komisia Európskych spoločenstiev podala písomným podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. augusta 1995 podľa článku 49 Štatútu ES Súdneho dvora odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 29. júna 1995, ICI/Komisia (T-37/91, Zb. s. II-1901), ktorým Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie Komisie vydané proti Imperial Chemical Industries plc (ďalej len „ICI“) v konaní podľa článku 86 Zmluvy EHS (najprv článok 86 Zmluvy ES, po zmene článok 82 ES). Súd prvého stupňa okrem toho zrušil rozsudkom z rovnakého dňa vo veci ICI/Komisia (T-36/91, Zb. s. II-1847), rozhodnutie Komisie vydané proti ICI v konaní podľa článku 85 Zmluvy EHS (najprv článok 85 Zmluvy ES, po zmene článok 81 ES). Proti tomuto rozsudku nebolo podané odvolanie.

2        Rozsudkom zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI (C-286/95 P, Zb. s. I-2341), zamietol Súdny dvor odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-37/91 a uložil Komisii náhradu trov odvolacieho konania.

3        Keďže ICI a Komisia nedosiahli dohodu o náhrade trov, požiadal ICI podľa článku 74 rokovacieho poriadku návrhom, ktorý bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 16. októbra 2003, aby Súdny dvor rozhodol o trovách konania.

 Tvrdenia účastníkov konania

4        ICI žiada, aby bola výška trov konania pred Súdnym dvorom stanovená na 76 910 GBP (približne 115 000 eur). Tento obnos sa skladá z nasledujúcich položiek:

–        Odmeny advokátov a výdavky spojené s vyhotovením písomných podaní predložených Súdnemu dvoru:

–        hlavný advokát                   22 901 GBP

–        pomocný advokát          12 459 GBP

–        Odmeny advokátov a výdavky spojené s právnym zastúpením na ústnej časti konania na Súdnom dvore 7. októbra 1999 a účasť na ňom:

–        hlavný advokát                   25 226 GBP

–        pomocný advokát          10 058 GBP

–        Cestovné a výdavky spojené s ubytovaním hlavného advokáta a dvoch interných poradcov ICI v súvislosti s pobytom v Bruseli z dôvodu účasti na rokovaniach advokátov 14. novembra 1995, 13. marca 1996 a 28. septembra 1999

                                                                2 010 GBP

–        Cestovné a výdavky spojené s ubytovaním hlavného advokáta a dvoch interných poradcov ICI, ktorí sa zúčastnili ústnej časti konania na Súdnom dvore (1 873 GBP), ako aj nájom rokovacej miestnosti (1 488,99 GBP), spolu teda:

                                                                3 361,99 GBP

–        Výdavky spojené s doručovaním, ktoré boli zaplatené luxemburskej advokátskej kancelárii

                                                                        894GBP

všetko spolu                            76 909,99 GBP

5        Na preukázanie týchto čiastok predložil ICI dve vyúčtovania svojho hlavného advokáta, jedno zo 17. júna 1996 na 23 625 GBP, druhé z 13. januára 2000 na 26 023 GBP, ako aj tri vyúčtovania pomocného advokáta, prvé z 13. decembra 1995 na 9 781,25 GBP, druhé z 13. júna 1996 na 3 071,25 GBP a tretie z 10. novembra 1999 na 10 375 GBP.

6        ICI uvádza, že predmetná vec bola mimoriadne zložitá a technická a že podklady nachádzajúce sa v spise boli rozsiahle. Niektoré právne otázky, ktoré sa vyskytli, boli nové a mimoriadne ťažké, najmä keď neexistovali precedensy v oblasti zníženia cien. Otázky dominantného postavenia, zneužívania a zahraničného obchodu si vyžiadali rozsiahle rešerše a podrobnú argumentáciu.

7        Pokiaľ ide o použitie služieb dvoch advokátov, ICI uvádza, že advokát, ktorý ho zastupoval v konaní na prvom stupni, mu už nebol k dispozícii v druhostupňovom konaní. Preto sa ICI rozhodol obrátiť sa na „junior counsel“, ktorý s týmto advokátom predtým spolupracoval a bol so skutkovým stavom veci veľmi dobre oboznámený. Vzhľadom na význam a zložitosť veci toto umožnilo uľahčiť úlohu hlavného advokáta, ktorého poveril zastupovaním v odvolacom konaní.

8        Okrem toho bola táto vec pre ICI z finančného hľadiska mimoriadne dôležitá. Pokuta vo výške 10 miliónov ECU, ktorá mu bola uložená za zneužívanie dominantného postavenia, bola toho času jedna z najvyšších, ktoré Komisia uložila.

9        Pokiaľ ide o cestovné a výdavky spojené s ubytovaním pri príležitosti účasti na ústnej časti konania na Súdnom dvore, ICI uvádza, že bola pre riadny priebeh konania účasť dvoch advokátov a dvoch interných poradcov spoločnosti potrebná. Najmä účasť interných poradcov umožnila podstatnú úsporu pri odmenách pre externých advokátov.

10      Komisia uvádza, že žiadosť ICI na stanovenie náhrady trov na 76 910 GBP je prehnaná. To isté platí aj pre súčasne predloženú žiadosť na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 203 340 GBP.

11      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil v predmetnej veci trovy konania na 25 000 GBP.

12      Podľa nej väčšina argumentov, ktoré uviedol ICI v predmetnej veci, súvisia vlastne s dvomi konaniami pred Súdom prvého stupňa, ktoré sa týkali dvoch odlišných rozhodnutí, totiž jedného, ktoré sa týkalo konania v zhode, a druhého, ktoré sa týkalo zneužívania dominantného postavenia. Opravný prostriedok sa však týka len druhého rozhodnutia, ktoré Súd zrušil len z formálneho dôvodu, lebo toto rozhodnutie nebolo overené v súlade s Rokovacím poriadkom Komisie, a nie kvôli nedostatočnému odôvodneniu. Tieto argumenty sú teda irelevantné.

13      Zatiaľ čo sa vec týkajúca sa konania v zhode vyznačovala pred Súdom prvého stupňa svojou komplexnosťou, toto neplatí ani pre vec týkajúcu sa zneužívania dominantného postavenia, ani pre nasledujúce odvolacie konanie, ktoré sa týkalo len otázky chýbajúceho overenia rozhodnutia Komisie. Už zo samotného porovnania dĺžky rozsudkov, 83 strán v Zbierke rozhodnutí pre obidva rozsudky Súdu prvého stupňa a 18 strán pre rozsudok Súdneho dvora, vidieť rozdielnu dôležitosť týchto vecí.

14      Okrem toho otázka overenia rozhodnutia Komisie nie je nová. Diskutovalo sa o nej pri skúmaní vecí označených ako „PVC I“, ktoré boli ukončené rozsudkom Súdu prvého stupňa z 27. februára 1992, BASF a i./Komisia (T-79/89, T-84/89, T‑85/89, T-86/89, T-89/89, T-91/89, T-92/89, T-94/89, T-96/89, T-98/89, T‑102/89 a T-104/89, Zb. s. II-315), a rozsudkom Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. (C-137/92 P, Zb. s. I-2555). V predmetnej veci Komisia vo svojom odvolaní uviedla len dva dôvody, a to jeden o následkoch chýbajúceho overenia a jeden o okolnostiach, za ktorých Súd použil článok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby umožnil ICI oneskorene uplatniť chýbajúce overenie ako žalobný dôvod.

15      Ďalej nebol samotný Súdny dvor toho názoru, že by vec alebo tvrdenia strán boli mimoriadne ťažké, lebo zistil, že jeden z dvoch dôvodov odvolania je zjavne bezdôvodný (rozsudok Komisia/ICI, už citovaný, bod 66). Preto sa Súdny dvor domnieval, že ICI nemal žiadne ťažkosti pri uplatňovaní svojich záujmov v odvolacom konaní.

 Posúdenie Súdnym dvorom

16      Podľa článku 73 písm. b) rokovacieho poriadku sa nahradzujú ako trovy konania „nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta“.

17      Keďže právo Spoločenstva nepozná žiadny sadzobník poplatkov, Súdny dvor má voľne hodnotiť skutočnosti jednotlivého prípadu a zohľadniť pri tom predmet a druh sporu, jeho význam z hľadiska práva Spoločenstva, ako aj jeho stupeň závažnosti, rozsah práce konajúcich splnomocnencov alebo poradcov v súvislosti s konaním a ekonomický záujem, ktorý mali účastníci na začiatku konania (pozri okrem iného uznesenia z 30. novembra 1994, British Aerospace/Komisia, C‑294/90 DEP, Zb. s. I-5423, bod 13, a zo 17. februára 2004, DAI/ARAP a i., C‑321/99 P-DEP, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 16).

18      Výšku trov konania, ktoré sa majú nahradiť, treba určiť na základe týchto kritérií.

19      Pokiaľ ide o ekonomický záujem, ktorý mali účastníci na výsledku sporu, je nepochybné, že vec bola vzhľadom na výšku pokuty, ktorú Komisia uložila ICI za vytýkané zneužitie dominantného postavenia na trhu, pre ICI ekonomicky významná.

20      Pokiaľ ide o predmet a druh sporu, treba pripomenúť, že išlo o odvolacie konanie, ktoré je vzhľadom na svoju povahu obmedzené na právne otázky a jeho predmetom nie je zisťovanie skutkového stavu.

21      V predmetnom prípade sa dôvody odvolania týkali dvoch právnych otázok, na ktoré musel ICI odpovedať.

22      Prvá sa týkala overenia právneho aktu, ktoré je stanovené v článku 12 ods. 1 Rokovacieho poriadku Komisie. V už citovanom rozsudku Komisia/ICI sa Súdny dvor odvolal na svoj rozsudok Komisia/BASF a i., už citovaný, a konštatoval, že overenie právneho aktu predstavuje podstatnú formálnu náležitosť v zmysle článku 230 ES, ktorej porušenie môže mať za následok žalobu o neplatnosť. Okrem toho sa musí overenie vykonať pred tým, než sa predmetný akt doručí stranám. Druhá otázka, ktorá bola predmetom odvolania, sa týkala toho, či je súd Spoločenstva povinný skúmať chýbajúce overenie z úradnej moci, Súdny dvor na túto otázku odpovedal kladne.

23      Tieto dve úzko vymedzené otázky sú iste dôležité z hľadiska práva Spoločenstva. Prvá otázka však bola v hrubých rysoch rozhodnutá už v rozsudku Komisia/BASF a i., už citovanom, a druhá sa nevyznačovala veľkou zložitosťou. Ani stupeň závažnosti veci nebol mimoriadny.

24      Pokiaľ ide o rozsah práce, ktorý mohol poradcom ICI vzniknúť v odvolacom konaní, treba konštatovať, že vyhotovili dve písomné podania k vyššie uvedeným vymedzeným otázkam, ktorými odpovedali na podania Komisie. Okrem toho trvala ústna časť konania na Súdnom dvore 7. októbra 1999 približne dve hodiny. Pracovné zaťaženie zodpovedalo teda takému zaťaženiu, ktoré vzniká pri veci určitého, nie však mimoriadneho rozsahu.

25      Za týchto okolností neboli odmeny advokátov a výdavky spojené s právnym zastúpením, ktoré uplatnil ICI vo výške 70 644 GBP (22 901 GBP a 25 226 GBP pre hlavného advokáta, ako aj 12 459 GBP a 10 058 GBP pre pomocného advokáta) za obhajovanie záujmov ICI v odvolacom konaní objektívne potrebné.

26      Najmä pokiaľ ide o výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s poverením druhého advokáta, treba poukázať na to, že odvolacie konanie sa obmedzilo na dve presne určené právne otázky, ktoré nezáviseli od zistení skutkového stavu, ktoré musel Súd prvého stupňa vykonať. Tieto zistenia mali ináč väčší význam v konaní o porušení pravidiel konania v zhode, ako v konaní o zneužití dominantného postavenia; len toto bolo predmetom odvolacieho konania. Nebolo teda potrebné prevziať výdavky druhého advokáta z dôvodu, že tento advokát mimoriadne dobre poznal prvostupňové konanie a podrobnosti skutkového vývoja. Z toho vyplýva, že nie je opodstatnené uložiť Komisii náhradu týchto trov.

27      Vzhľadom na všetky tieto aspekty a kritériá, ktoré boli uvedené v bode 17 tohto uznesenia, treba stanoviť výšku odmien advokátov a výdavkov spojených s právnym zastúpením, ktoré majú byť nahradené, na 25 000 GBP.

28      Pokiaľ ide o cestovné a výdavky spojené s ubytovaním oboch advokátov a oboch interných poradcov ICI v súvislosti s tromi rokovaniami v Bruseli vo výške 2 010 GBP, ICI nepreukázal Súdnemu dvoru ani povahu týchto rokovaní, ani ich nutnosť pre odvolacie konanie a ani nutnosť, aby sa konali v Bruseli. Príslušnú sumu teda nemožno zohľadniť.

29      Pokiaľ ide o cestovné a výdavky spojené s ubytovaním v súvislosti s ústnou časťou konania na Súdnom dvore, ktoré ICI uplatnil pre oboch advokátov a oboch interných poradcov, treba vziať do úvahy len výdavky jedného advokáta, lebo účasť druhého advokáta nebola z dôvodov uvedených v bode 26 tohto uznesenia potrebná, a jedného interného poradu, teda 936,50 GBP. K tomu treba prirátať výdavky spojené s doručovaním v Luxemburgu, teda 894 GBP. Nájomné za rokovaciu miestnosť vo výške 1 488,99 GBP nemožno zohľadniť, lebo tieto výdavky neboli nutné.

30      Vzhľadom na všetky tieto úvahy sa zdá primerané, ak budú trovy konania, ktoré majú byť vo veci C-286/95 P nahradené, stanovené na 26 830,50 GBP.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

Celková výška trov konania, ktoré má Komisia Európskych spoločenstiev vo veci C-286/95 P nahradiť Imperial Chemical Industries plc (ICI) sa stanovuje na 26 830,50 GBP.

V Luxemburgu 8. júla 2004

*Jazyk konania: angličtina.