NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 9. septembra 2021 ( 1 )

Vec C‑347/20

SIA „Zinātnes parks“

proti

Finanšu ministrija

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 651/2014 – Pojem podnik v ťažkostiach – Pojem upísané základné imanie – Autonómny výklad – Smernica 2013/34/EÚ – Irelevantnosť príslušných vnútroštátnych registrových predpisov – Požiadavky na dôkaz, že žiadateľ už nie je podnikom v ťažkostiach – Transparentné a nediskriminačné rozhodnutie o výbere spomedzi viacerých žiadateľov – Možnosť odmietnuť oneskorene podané dokumenty týkajúce sa žiadosti“

I. Úvod

1.

Podnik s právnou formou kapitálovej spoločnosti sa uchádza o podporu z prostriedkov fondu EÚ v Lotyšsku a podá príslušnú žiadosť o podporu. Keďže však v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jeho upísaného základného imania, tento podnik by ako „podnik v ťažkostiach“ nemal nárok na podporu. Preto spoločníci ešte pred podaním žiadosti rozhodli o príslušnom zvýšení základného imania. Po uskutočnení tohto zvýšenia základného imania by sa podnik už nemal považovať za podnik v ťažkostiach. Podľa vnútroštátneho práva je podmienkou účinnosti zvýšenia základného imania jeho zápis do obchodného registra. K tomuto zápisu však došlo až po uplynutí lehoty na podanie žiadosti, ale pred vydaním zamietavého rozhodnutia.

2.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania teraz vyvoláva otázky, či sú pre posúdenie dôvodu vylúčenia týkajúceho sa podniku v ťažkostiach v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) č. 651/2014 ( 2 ) smerodajné vnútroštátne registrové predpisy a odkedy v prejednávanej situácii už nie je daný dôvod vylúčenia týkajúci sa podniku v ťažkostiach. V tejto súvislosti vzniká tiež otázka týkajúca sa preukázania zvýšenia základného imania, ktoré bolo schválené, ale počas výberového konania ešte nebolo zapísané. Lotyšské vnútroštátne právo totiž bráni tomu, aby sa žiadosť o podporu po jej podaní ešte mohla doplniť predložením ďalších dokumentov.

II. Právny rámec

A.   Právo Únie

1. Nariadenie (EÚ) č. 1301/2013

3.

Podľa článku 3 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 (ďalej len „nariadenie o EFRR“) ( 3 ) na podporu nemajú nárok určité osoby:

„3.   Z EFRR sa nepodporuj[ú]:

d)

podniky v ťažkostiach vymedzené v právnych predpisoch Únie o štátnej pomoci“.

2. Nariadenie (EÚ) č. 651/2014

4.

Odôvodnenie 14 nariadenia (EÚ) č. 651/2014 (ďalej len „nariadenie o skupinových výnimkách“) znie:

„(14)

Pomoc poskytnutá podnikom v ťažkostiach, okrem schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože takáto pomoc by sa mala posudzovať podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004…, predĺžených oznámením Komisie týkajúcim sa predĺženia platnosti usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004… alebo ich následných usmernení, aby sa predišlo ich obchádzaniu. Aby sa zabezpečila právna istota, je vhodné stanoviť jasné kritériá, ktoré si na určenie toho, či sa podnik pokladá za podnik v ťažkostiach na účely tohto nariadenia, nevyžadujú posúdenie všetkých aspektov situácie podniku.“

5.

Článok 2 tohto nariadenia („Vymedzenie pojmov“) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

18.

‚podnik v ťažkostiach‘ je podnik, v súvislosti s ktorým sa vyskytne aspoň jedna z týchto okolností:

a)

v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným…, ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia‚spoločnosť s ručením obmedzeným‘ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ…, a ‚základné imanie‘ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio.

c)

Keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na žiadosť svojich veriteľov.

…“

3. Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013

6.

V článku 125 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 ( 4 ) sú funkcie riadiaceho orgánu upravené takto:

„1.   Riadiaci orgán zodpovedá za riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

3.   Čo sa týka výberu operácií, riadiaci orgán:

a)

zostavuje a po ich schválení uplatňuje príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré:

i)

zabezpečia, že operácie budú prispievať k dosiahnutiu konkrétnych cieľov a výsledkov príslušnej priority;

ii)

sú nediskriminačné a transparentné;

…“.

4. Smernica (EÚ) 2017/1132

7.

Smernica (EÚ) 2017/1132 ( 5 ) týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností v článku 68 („Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania“) stanovuje:

„1.   O každom zvýšení základného imania musí rozhodnúť valné zhromaždenie. Toto rozhodnutie a aj zvýšenie upísaného základného imania sa zverejnia spôsobom stanoveným v právnych predpisoch každého členského štátu v súlade s článkom 16.

…“

8.

V článku 14 tej istej smernice („Dokumenty a údaje zverejňované spoločnosťami“) sa uvádza:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby spoločnosti povinne zverejňovali prinajmenšom tieto dokumenty a údaje:

e)

minimálne raz ročne výšku upísaného základného imania, ak sa v akte o založení spoločnosti alebo v stanovách uvádza schválené základné imanie, pokiaľ zvýšenie upísaného základného imania nevyžaduje zmenu stanov;

…“.

9.

Článok 16 tejto smernice („Zverejňovanie v registri“) v odsekoch 6 a 7 stanovuje:

„6.   Spoločnosť môže uplatniť dokumenty a údaje voči tretím osobám až po tom, čo boli zverejnené v súlade s odsekom 5, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že tretie strany o nich vedeli.

7.   …

Okrem toho sa tretie osoby vždy môžu odvolávať na dokumenty a údaje, s ohľadom na ktoré sa formality zverejnenia ešte neukončili, pokiaľ toto nezverejnenie nevedie k tomu, že dokumenty a náležitosti sú neúčinné.“

5. Smernica 2013/34/EÚ

10.

Smernica 2013/34/EÚ ( 6 ) sa týka harmonizácie právnych predpisov upravujúcich ročné účtovné závierky (ďalej len „smernica o účtovníctve“).

11.

V odôvodnení 9 tejto smernice je vysvetlený cieľ ročnej účtovnej závierky:

„Ročná účtovná závierka by sa mala zostavovať so zohľadnením zásady opatrnosti a mala by poskytovať pravdivý a verný obraz majetku a záväzkov podniku, jeho finančnej situácie a výsledku hospodárenia. …“

12.

V článku 4 ods. 1 smernice o účtovníctve je vysvetlený obsah ročnej účtovnej závierky:

„1.   Ročná účtovná závierka tvorí jeden celok a pri všetkých podnikoch obsahuje aspoň súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke.“

13.

Príloha III smernice o účtovníctve sa týka horizontálnej štruktúry súvahy a v prvej podpoložke vlastného imania a záväzkov v časti „A. Vlastné imanie“ je v súvislosti s upísaným základným imaním uvedené:

„I. Upísané základné imanie (Ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje, aby sa v tejto položke uvádzalo základné imanie s výzvou na splatenie, uvádzajú sa sumy upísaného základného imania a splateného základného imania oddelene.)“

B.   Lotyšské právo

14.

Poskytovanie podpory prostredníctvom fondov EÚ v Lotyšsku upravuje Eiropas Savienības struktūrfondu un Kohēzijas fonda 2014.‑2020. gada plānošanas perioda vadības likums (zákon o riadení štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie na programové obdobie 2014 – 2020) ( 7 ).

15.

§ 21 uvedeného zákona („Výber projektov“) v bodoch 2 a 5 stanovuje:

„2.   Styčný orgán vyberie projekty v súlade s metódami výberu a súťažnými podkladmi. Súťažné podklady pripravuje a po dohode so zodpovedným orgánom a riadiacim orgánom schvaľuje styčný orgán.

5.   Uchádzači pripravia a predložia svoje projekty v súlade so súťažnými podkladmi.“

16.

§ 25 toho istého zákona („Schválenie, podmienečné schválenie alebo zamietnutie projektov vo verejnej výzve na výber projektov“) v odsekoch 3 a 4 stanovuje:

„3.   Rozhodnutie o zamietnutí projektu sa prijme, ak je splnená aspoň jedna z nasledujúcich okolností: …

(2)

projekt nespĺňa hodnotiace kritériá a odstránenie nedostatkov uvedených v odseku 4 tohto paragrafu by ovplyvnilo vecnú stránku projektu, …

4.   Rozhodnutie o podmienečnom schválení projektu sa prijme, ak uchádzač musí vykonať určité kroky stanovené styčným orgánom, aby projekt v plnej miere spĺňal hodnotiace kritériá a bolo ho možné riadne uskutočniť. Uvedené rozhodnutie bude obsahovať príslušné podmienky a ich splnenie sa bude overovať s ohľadom na súťažné podklady. Ak sa niektorá z podmienok stanovených v uvedenom rozhodnutí nesplní alebo nie je splnená v lehote stanovenej v rozhodnutí, projekt sa bude považovať za zamietnutý.“

17.

V § 30 toho istého zákona („Doplnenie projektov“) sa uvádza:

„Projekt nemožno od jeho predloženia až do prijatia rozhodnutia o jeho schválení, podmienečnom schválení alebo zamietnutí doplniť.“

18.

Predmetné opatrenie pomoci upravuje Ministru kabineta 2018. gada 25. septembra noteikumi Nr. 612 „Darbības programmas ‚Izaugsme un nodarbinātība‘ 3.1.1. specifiskā atbalsta mērķa ‚Sekmēt MVK izveidi un attīstību, īpaši apstrādes rūpniecībā un RIS3 prioritārajās nozarēs‘ 3.1.1.5. pasākuma ‚Atbalsts ieguldījumiem ražošanas telpu un infrastruktūras izveidei vai rekonstrukcijai‘ otrās projektu iesniegumu atlases kārtas īstenošanas noteikumi“ [nariadenie Rady ministrov č. 612 z 25. septembra 2018 o pravidlách realizácie druhej fázy výberu projektov pre operačný program „Rast a zamestnanosť“, osobitný cieľ 3.1.1 („Prispievať k vytváraniu a rozvoju MSP, najmä vo výrobnom priemysle a prioritných sektoroch RIS3“), opatrenie 3.1.1.5 („Investičná pomoc na podporu vytvorenia alebo rekonštrukcie výrobných priestorov a infraštruktúry“)].

19.

§ 15 tohto nariadenia stanovuje:

„Nárok na financovanie nemožno priznať, ak:

15.3.

uchádzač je podnikom v ťažkostiach podľa článku 2 bodu 18 nariadenia Komisie č. 651/2014, …“

20.

Praktické aspekty výberu projektov upravujú súťažné podklady vypracované agentúrou a prílohy týchto súťažných podkladov. ( 8 )

21.

Príloha 5 súťažných podkladov („Metódy uplatňovania kritérií hodnotenia projektov“) opisuje v oddiele II ods. 6, ako sa má posudzovať, či uchádzač je alebo nie je podnikom (hospodárskym subjektom) v ťažkostiach:

„Hodnotenie je ‚bezpodmienečne kladné‘, ak uchádzač nie je hospodárskym subjektom v ťažkostiach. Identifikácia podniku v ťažkostiach v čase vydania rozhodnutia o poskytnutí pomoci musí mať objektívny základ založený na overiteľných a spoľahlivých údajoch o uchádzačovi a podnikoch, ktoré sú s uchádzačom prepojené:

a)

overujú sa informácie uvedené v poslednej záverečnej výročnej správe, ktorá je prístupná verejnosti;

b)

ak sa predloží predbežná správa o činnosti, ktorá bola schválená registrovaným audítorom, údaje z uvedenej správy sa použijú na určenie, či ide o podnik v ťažkostiach;

c)

ak uchádzač odkazuje na informácie, ktoré sú verejne dostupné a overiteľné, a odvoláva sa pritom na zvýšenie základného imania po poslednej záverečnej výročnej správe, zohľadnia sa tieto informácie predložené spolu s predbežnou správou o činnosti schválenou registrovaným audítorom.

Hodnotenie je ‚podmienečne kladné‘, ak sú predložené informácie neúplné alebo nie sú dostatočne konkrétne. Uchádzač bude vyzvaný, aby predložil doplnenie k predloženým informáciám. Doplnenie sa môže týkať len technických, aritmetických a redakčných aspektov. …

Hodnotenie je ‚záporné‘, ak sa na uchádzača vzťahuje niektorá z charakteristík hospodárskych subjektov v ťažkostiach alebo ak nesplnil podmienky uvedené v rozhodnutí o podmienečne kladnom hodnotení alebo ak napriek splneniu uvedených podmienok naďalej nespĺňa požadované podmienky alebo ak nesplnil uvedené podmienky v lehote stanovenej v rozhodnutí o podmienečne kladnom hodnotení.“

22.

Činnosť obchodných spoločností v Lotyšsku upravuje Komerclikums (Obchodný zákonník). § 12 uvedeného zákonníka („Zverejňovanie v registri“) stanovuje:

„1.   Zápisy v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám od okamihu ich zverejnenia. …

2.   Ak údaje, ktoré musia byť zapísané v obchodnom registri, nie sú zapísané, alebo ak sú zapísané, ale nie sú zverejnené, osoba, v prospech ktorej mali byť uvedené údaje zapísané, sa na ne nemôže odvolávať voči tretím osobám s výnimkou prípadu, že tieto tretie osoby o nich už vedeli. …“

23.

§ 196 Obchodného zákonníka („Rozhodnutie o zmene základného imania“) stanovuje:

„1.   Základné imanie možno zvýšiť alebo znížiť len rozhodnutím valného zhromaždenia, v ktorom sa stanovia podmienky uvedeného zvýšenia alebo zníženia.

3.   V prípade rozhodnutia o zmene základného imania musí súčasne dôjsť k príslušnej zmene stanov.“

24.

§ 202 Obchodného zákonníka („Žiadosti o zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra“) v odseku 3 stanovuje:

„Základné imanie sa považuje za zvýšené v deň zápisu novej výšky základného imania do obchodného registra.“

III. Konanie vo veci samej

25.

Centrālā finanšu un līgumu aģentūra (Centrálna agentúra pre financie a verejné obstarávanie, Lotyšsko; ďalej len „agentúra“) vyhlásila 15. januára 2019 druhú fázu verejnej výzvy na výber projektov na získanie pomoci z programu spolufinancovania „Rast a zamestnanosť“ v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Vzhľadom na vykonané zmeny a doplnenia sa konečný termín na predloženie projektov stanovil na 30. apríla 2019.

26.

SIA „Zinātnes Parks“, spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „žalobkyňa“), predložila 30. apríla 2019 agentúre projekt. Keďže však v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania, ako „podnik v ťažkostiach“ by nemala nárok na podporu. Spolu so žiadosťou preto žalobkyňa predložila rozhodnutie valného zhromaždenia z 29. apríla 2019 o zmene svojich stanov. V tomto rozhodnutí bolo uvedené zvýšenie základného imania prostredníctvom splatenia časti základného imania zvýšenej o emisné ážio konkrétnym spoločníkom v stanovenej určitej lehote.

27.

Vo fáze posudzovania projektu žalobkyňa informovala agentúru, že zvýšenie základného imania bolo zapísané obchodného registra 24. júla 2019. V konaní o námietkach dodatočne predložila predbežnú správu o činnosti schválenú registrovaným audítorom.

28.

Ministerstvo financií rozhodnutím zo 4. novembra 2019, ktorým sa skončilo správne konanie, zamietlo projekt žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa sa v čase podania svojej žiadosti mala považovať za „podnik v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách.

29.

V tomto rozhodnutí bolo uvedené, že napriek rozhodnutiu valného zhromaždenia spoločnosti sa na základe § 202 ods. 3 Obchodného zákonníka základné imanie považuje za zvýšené až po zápise nových obchodných podielov do obchodného registra a že tento zápis sa uskutočnil až po predložení projektu. Účelom verejnej výzvy je zaručiť hospodársku súťaž pre uchádzačov za podmienok rovnosti tak, aby sa po predložení projektov už nemohli projekty dopĺňať. Okrem toho podľa bodu 7.17 súťažných podkladov je na preukázanie zlepšenia finančnej situácie potrebné predložiť priamo spolu s projektom nie akýkoľvek dokument, ale predbežnú správu o činnosti schválenú registrovaným audítorom, aby si agentúra mohla vytvoriť pravdivý obraz o finančnej situácii žalobkyne.

30.

Žalobkyňa podala na vnútroštátnom súde žalobu, v ktorej uviedla, že ku dňu podania svojho projektu by sa nemala považovať za podnik v ťažkostiach s ohľadom na rozhodnutie prijaté valným zhromaždením, ktoré bolo predložené agentúre spolu s uvedeným projektom. Podľa žalobkyne informácie, ktoré v tom čase neboli poskytnuté, nemajú samy osebe žiadny vplyv na jej finančnú situáciu, a preto ich možno predložiť aj počas obdobia posudzovania projektu.

31.

V rámci konania vo veci správneho súdnictva medzi účastníkmi konania nie je sporné, že ak by sa zohľadnili finančné údaje uvedené v poslednej ročnej účtovnej závierke žalobkyne za rok 2018, žalobkyňa by sa považovala za podnik v ťažkostiach v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách. Rovnako je nesporné, že v dôsledku zvýšenia základného imania a zápisu príslušnej zmeny do obchodného registra 24. júla 2019 žalobkyňa tento nedostatok odstránila.

IV. Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie na Súdnom dvore

32.

Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko), ktorý má rozhodnúť o žalobe, uznesením z 15. júla 2020 položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

1.

Má sa pojem „upísané základné imanie“ uvedený v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia [č. 651/2014] v spojení s ďalšími ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa činnosti spoločností vykladať v tom zmysle, že pri určovaní upísaného základného imania je potrebné vychádzať výlučne z údajov, ktoré boli zverejnené spôsobom predpísaným vnútroštátnymi právnymi predpismi každého členského štátu, takže tieto údaje sa majú považovať za účinné až od okamihu ich zverejnenia?

2.

Je pri posúdení pojmu „podnik v ťažkostiach“ uvedeného v článku 2 bode 18 nariadenia [č. 651/2014] potrebné prikladať význam požiadavkám stanoveným v rámci výberového konania na projekty pre európske fondy, pokiaľ ide o dokumenty, ktoré sa musia predložiť na účely preukázania finančnej situácie dotknutého podniku?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, je vnútroštátna právna úprava týkajúca sa výberu projektov, ktorá stanovuje, že projekty po ich predložení už nemožno dopĺňať, zlučiteľná so zásadami transparentnosti a zákazu diskriminácie uvedenými v článku 125 ods. 3 písm. a) bode ii) nariadenia [č. 1303/2013]?

33.

V konaní na Súdnom dvore predložili písomné pripomienky Lotyšsko, Írsko a Európska komisia a všetci títo účastníci konania, ako aj žalobkyňa sa zúčastnili na pojednávaní konanom 14. júla 2021.

V. Právne posúdenie

A.   O prejudiciálnych otázkach

34.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka zamietnutej žiadosti žalobkyne o podporu podľa programu spolufinancovania „Rast a zamestnanosť“ v rámci EFRR.

35.

Vnútroštátny súd sa svojimi troma otázkami pýta, ako sa má chápať pojem „podnik v ťažkostiach“, ktorý je použitý v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách, s odvolaním sa na „upísané základné imanie“ (pozri v tejto súvislosti časť B). Pýta sa na to preto, lebo tieto podniky podľa článku 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o EFRR nemajú nárok na podporu. Druhou otázkou sa pýta, ako môže žiadateľ preukázať, že nie je podnikom v ťažkostiach. Najmä chce vedieť, či je požiadavka týkajúca sa určitých správ, ktorú stanovuje vnútroštátne právo, v súlade s právom Únie (pozri v tejto súvislosti časť C). Tretia otázka sa týka následného výberového konania, ktoré uskutočňuje riadiaci orgán. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či môže tento orgán odmietnuť doplnenie žiadosti (zápis do obchodného registra a dodatočnú predbežnú správu registrovaného audítora) po uplynutí lehoty na podanie žiadosti, ale pred prijatím konečného rozhodnutia ako irelevantné (pozri v tejto súvislosti časť D).

36.

Aj keď všetky tri otázky spolu súvisia, týkajú sa odlišných aspektov (výklad pojmu „podnik v ťažkostiach“, preukázanie tohto pojmu, vylúčenie dodatočných dôkazov o tom, že nejde o podnik v ťažkostiach) konania o výbere príjemcu pomoci, a preto ich zodpoviem samostatne.

B.   Výklad článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách

37.

Hlavný dôvod zamietnutia žiadosti o podporu spočíva v tom, že agentúra klasifikovala žalobkyňu v čase podania žiadosti ako „podnik v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách. Prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, ako sa má vykladať tento pojem, a to najmä preto, lebo odkazuje na „upísané základné imanie“. Je upísané základné imanie len základné imanie zapísané podľa príslušných vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností a obchodného registra? Alebo ide o pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať autonómne a ktorý treba posudzovať nezávisle od príslušných vnútroštátnych špecifík daného členského štátu?

38.

Táto otázka je dôležitá najmä preto, lebo členské štáty vo svojom práve obchodných spoločností používajú odlišné koncepcie. Lotyšské právo konkrétne stanovuje fikciu, podľa ktorej sa zvýšenie základného imania, o ktorom rozhodli spoločníci, považuje za uskutočnené dňom zápisu novej výšky základného imania do obchodného registra. Z písomných pripomienok Írska vyplýva, že v Írsku na zmenu základného imania nie je potrebný taký zápis. V Nemecku sa naopak na zmenu stanov spoločnosti s ručením obmedzeným vyžaduje notársky osvedčené rozhodnutie spoločníkov. Táto zmena pritom nemá právne účinky, kým nebola zapísaná do obchodného registra podľa sídla spoločnosti.

39.

V prejednávanom prípade ide o lotyšskú spoločnosť, ktorá v čase podania žiadosti o dotáciu nespĺňala podmienky stanovené v lotyšskom registrovom práve. Írska spoločnosť by mohla splniť požiadavky podľa írskeho práva bez predloženia dokladu o zápise do obchodného registra. Nemecká spoločnosť by mohla predložiť aspoň zápis do (nemeckého) obchodného registra, ale inak by musela splniť prísnejšie požiadavky (notársky osvedčené rozhodnutie spoločníkov) než lotyšský konkurent.

40.

Tieto príklady už ukazujú, že otázka výkladu pojmov nariadenia EÚ je – čo sa stáva často – spojená s tým, či tieto pojmy treba vykladať autonómne, aby ich všetky spoločnosti vo všetkých členských štátoch mohli splniť podľa rovnakých kritérií, alebo či je smerodajný výklad s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne právo (buď štátu poskytujúceho podporu alebo štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť žiadajúca o podporu).

1. O autonómnom výklade nariadenia o skupinových výnimkách

41.

Odpoveď na túto otázku súvisí so znením a so zmyslom a účelom pojmu „podnik v ťažkostiach“.

42.

Východiskom je ustálená judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej z potreby jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti zaobchádzania vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje samostatný a jednotný výklad v celej Únii bez ohľadu na kvalifikácie použité v členských štátoch, s prihliadnutím na znenie dotknutého ustanovenia, ako aj na jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 9 )

43.

Inak to môže byť v prípade, ak právo Únie odkazuje na príslušné vnútroštátne právo. V znení článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách sa však taký odkaz nenachádza, a preto sa toto ustanovenie vôbec neodvoláva na vnútroštátne právo obchodných spoločností, resp. registrové právo. Naopak, toto ustanovenie výslovne odkazuje na právo Únie, konkrétne na smernicu o účtovníctve.

44.

Podľa znenia tohto ustanovenia preto nie je rozhodujúce základné imanie, ktoré má v určitom okamihu právne účinky na základe fikcie stanovenej vo vnútroštátnom práve obchodných spoločností, resp. registrovom práve (štátu poskytujúceho dotáciu alebo štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť žiadajúca o podporu). Generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona dokonca hovorí o tom, že právny pojem „podnik v ťažkostiach“ je „autonómny a osobitný pojem práva Únie“. ( 10 )

45.

V prospech autonómneho výkladu svedčí aj porovnanie so znením článku 2 bodu 18 písm. c) nariadenia o skupinových výnimkách, ktorý výslovne vychádza z toho, či podnik spĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na žiadosť svojich veriteľov. ( 11 ) Treba predpokladať, že ak normotvorca Únie v písmene c) výslovne odkazuje na vnútroštátne právo, zatiaľ čo pri posudzovaní upísaného základného imania v písmene a) naň neodkazuje, tento odkaz – v rozpore s tým, čo tvrdí Írsko – vedome neuvádza.

46.

V prospech autonómneho výkladu navyše svedčí to, že v odôvodnení 14 nariadenia o skupinových výnimkách je vysvetlené, že týmto nariadením sa majú stanoviť jasné kritériá, ktoré si nevyžadujú posúdenie všetkých aspektov situácie podniku. Riadiaci orgán by sotva mohol preskúmať účinnosť zvýšenia základného imania podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, ktorým sa spravujú stanovy spoločnosti (t. j. nie nevyhnutne len podľa lotyšského práva), bez posúdenia všetkých aspektov. Ako Írsko a Lotyšsko zhodne uviedli na pojednávaní, v tomto smere nie je rozhodujúci právny poriadok poskytovateľa podpory (v tomto prípade Lotyšska), ale právny poriadok, ktorým sa spravujú stanovy spoločnosti.

47.

Neexistencia odkazu na príslušné vnútroštátne právo je presvedčivá aj z obsahového hľadiska. V štátoch, v ktorých sa uplatňuje zásada publicity založená na zverejnení údajov v úradnom registri, má totiž zápis inú funkciu, než je zodpovedanie otázky, či je žalobkyňa „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci. Cieľom požiadavky zápisu do štátneho registra je obvykle registrová kontrola a publicita. Publicita má za následok, že musí byť možné odvolávať sa na zmenené zápisy voči tretím osobám. Registrová kontrola má zabezpečiť, aby sa zapísali len riadne rozhodnutia spoločníkov.

48.

Chápanie pojmu „podnik v ťažkostiach“ podľa práva Únie, ku ktorému sa na pojednávaní priklonili Írsko, Lotyšsko a tiež Komisia, avšak v prípade ktorého treba jednu podmienku (pojem upísané základné imanie) posúdiť pomocou rozličných vnútroštátnych právnych poriadkov, naopak nie je presvedčivé. Ak právo Únie vedome vylučuje nárok určitých osôb (v tomto prípade podnikov v ťažkostiach) na podporu z prostriedkov EÚ, členské štáty nemôžu svojím vnútroštátnym právom prostredníctvom pojmu upísané základné imanie slobodne definovať, ktoré osoby sa majú považovať za podniky v ťažkostiach. To by v opačnom prípade umožnilo zbaviť účinnosti cieľ sledovaný právom Únie (nepriznanie podpory podnikom v ťažkostiach).

49.

Nestotožňujem sa s pochybnosťami, ktoré na pojednávaní vyjadrilo najmä Írsko a podľa ktorých autonómny výklad pojmu „podnik v ťažkostiach“ môže viesť k skrytej harmonizácii práva obchodných spoločností. V prejednávanom prípade nejde o to, či sa postup, ktorého cieľom je účinné zvýšenie základného imania, musí uskutočniť vo všetkých členských štátoch jednotne. Ako všetci účastníci konania zhodne uviedli, právo Únie túto problematiku skutočne vôbec neupravuje. V tomto prípade ide „len“ o otázku, či sa prideľovanie prostriedkov Únie (podpora podnikov, ktoré majú nárok na podporu, v rámci EFRR) zjavne riadi právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

2. Zmysel a účel pojmu „podnik v ťažkostiach“

50.

Ako vyplýva z odôvodnenia 14 nariadenia o skupinových výnimkách, pomoc poskytnutá podnikom v ťažkostiach sa má posudzovať na základe iných usmernení než pomoc poskytnutá podnikom bez ťažkostí. Je to tak preto, lebo pomoc má motivovať podniky k určitému konaniu, a to k podporovanému zámeru. ( 12 ) V prípade menej solventných podnikov (t. j. podnikov v ťažkostiach) však existuje riziko, že pomoc sa použije skôr na záchranu samotného podniku než na uskutočnenie podporovaného zámeru. ( 13 ) V prípade menej solventných podnikov v každom prípade existuje vyššie riziko, že cieľ podpory sa nedosiahne. Menej solventné podniky sa preto majú nanajvýš zachrániť alebo reštrukturalizovať prostredníctvom pomoci, čo sa však musí posudzovať podľa iných kritérií, a teda aj podľa iných usmernení.

51.

Preto článok 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o EFRR odkazuje na článok 2 bod 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách. Toto ustanovenie zasa primárne vychádza zo skutočnej majetkovej situácie. Podnik v ťažkostiach je v ňom vymedzený ako podnik, v prípade ktorého došlo v dôsledku akumulovaných strát k zániku viac ako polovice upísaného základného imania. Treba ho teda klasifikovať ako nie mimoriadne solventný. Pojem upísané základné imanie preto treba chápať so zreteľom na skutočnú ekonomickú situáciu podniku.

52.

Zápis do štátneho registra môže po prvé vyžadovať určitý čas. Po druhé sa ním len verejne konštatuje, že základné imanie je už zvýšené. Nijako to nesúvisí so skutočnou ekonomickou situáciou podniku. Naopak je možné, že podnik už medzičasom ďalšími stratami spotreboval toto zvýšené základné imanie. Zápis do obchodného registra, resp. fikcia právnej účinnosti spojenej so zápisom teda nie sú relevantné pre toto vymedzenie.

53.

Nepomôže ani použitie smernice 2017/1132. Jej článok 68 („Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania“) stanovuje, že o každom zvýšení základného imania musí rozhodnúť valné zhromaždenie. Toto rozhodnutie, ako aj uskutočnenie zvýšenia upísaného základného imania sa majú zverejniť podľa postupov stanovených v právnych predpisoch členských štátov a voči tretím osobám sa na ne možno odvolávať až po zverejnení. Tým sa má zaručiť – ako to uvádza aj Komisia – ochrana tretích osôb. Tieto povinnosti zverejnenia naopak vôbec nevypovedajú o skutočnej majetkovej situácii.

54.

Okrem toho žiadateľ nemôže ovplyvniť okamih zápisu do obchodného registra. Tento okamih je pre neho v istom zmysle náhodný. Článok 125 nariadenia č. 1303/2013 však vyžaduje nediskriminačné a transparentné výberové kritériá. Ťažko s tým možno zosúladiť náhodnú okolnosť rýchleho alebo pomalého spracovania zápisu do obchodného registra príslušným registrovým súdom už v rámci jedného členského štátu a tým skôr v porovnaní medzi viacerými členskými štátmi. Ak by sa vychádzalo z náhodných udalostí, v tomto prípade by to znamenalo skôr svojvôľu než spravodlivosť.

3. Použitie smernice o účtovníctve

55.

Konštatovanie, že pojem upísané základné imanie treba chápať so zreteľom na skutočnú ekonomickú situáciu podniku, potvrdzuje aj odkaz na smernicu o účtovníctve, ktorý sa nachádza v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách.

56.

Podľa predpisov týkajúcich sa účtovníctva sa vlastné imanie, ktoré má spoločnosť k dispozícii, obvykle delí do rôznych kategórií, ktoré sa v súvahe spravidla uvádzajú na strane pasív. Keďže aj v tomto prípade sa aktíva podniku v jednotlivých členských štátoch vykazovali odlišne, v súčasnosti existuje smernica o účtovníctve, ktorá stanovuje pravidlá týkajúce sa zostavovania ročnej účtovnej závierky. V odôvodnení 9 tejto smernice sa uvádza, že „ročná účtovná závierka by sa mala zostavovať so zohľadnením zásady opatrnosti a mala by poskytovať pravdivý a verný obraz majetku a záväzkov podniku, jeho finančnej situácie a výsledku hospodárenia“. Dôležitú súčasť ročnej účtovnej závierky tvorí podľa článku 4 ods. 1 smernice o účtovníctve súvaha podniku.

57.

V prílohe III smernice o účtovníctve, ktorá obsahuje štruktúru súvahy, sa síce nepoužíva pojem upísané základné imanie, ale pojem upísané základné imanie je uvedený ako prvá podpoložka vlastného imania na strane vlastného imania a záväzkov. V bode A prílohy III (tak v prípade majetku, ako aj v prípade vlastného imania a záväzkov) sa pritom rozlišuje časť upísaného základného imania s výzvou na splatenie, ktorá však ešte nebola splatená, a upísané základné imanie, ktoré už bolo splatené.

58.

V týchto ustanoveniach, ktoré – ako bolo spomenuté – majú poskytovať pravdivý a verný obraz majetku spoločnosti, sa nerozlišuje podľa toho, či upísané základné imanie bolo zverejnené, ale podľa toho, či už bolo splatené. To je pochopiteľné. Rozhodnutie spoločníkov o zvýšení základného imania je totiž len prísľubom vkladu ďalších finančných prostriedkov na zlepšenie majetkovej situácie spoločnosti. Zvýšené základné imanie je skutočne k dispozícii až vtedy, keď je splatené.

59.

Aby som to zhrnula, možno preto konštatovať, že predpisy Únie týkajúce sa účtovníctva rozlišujú medzi upísaným základným imaním, ktoré sa má splatiť, a základným imaním, ktoré už bolo splatené. Poskytujú tak pravdivý a verný obraz majetku a záväzkov podniku, jeho finančnej situácie a výsledku hospodárenia. Zverejnenie v registri je v tomto smere irelevantné.

4. Dôsledky

60.

Pojem upísané základné imanie teda treba chápať oddelene od príslušných vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa registrov, resp. predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností. Môže sa vzťahovať buď na prisľúbené zvýšené základné imanie (t. j. smerodajné je rozhodnutie spoločníkov), alebo na splatenie prisľúbeného zvýšeného základného imania (t. j. smerodajný je vklad zvýšeného základného imania).

61.

S ohľadom na vyššie uvedený účel rozlišovania medzi podnikmi v ťažkostiach a podnikmi, ktoré nemajú ťažkosti, v predpisoch týkajúcich sa štátnej pomoci treba uprednostniť druhú uvedenú možnosť. V prípade, ak bolo len prisľúbené zvýšenie základného imania, ešte stále existuje riziko, že cieľ podpory sa z dôvodu finančných ťažkostí spoločnosti nedosiahne, a toto riziko je vylúčené až vtedy, keď sa tento prísľub splní, a preto má spoločnosť skutočne k dispozícii zvýšené základné imanie. Ako Lotyšsko správne zdôrazňuje, rozhodnutie spoločníkov o zvýšení základného imania zakladá „len“ občianskoprávny záväzok a je len prvou fázou postupu zvýšenia upísaného základného imania. Túto skutočnosť vysvetľuje aj oddelené vykazovanie v súvahe (pozri v tejto súvislosti bod 57 a nasl. vyššie).

62.

Preto sa pojem upísané základné imanie, ktorý je uvedený v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia o skupinových výnimkách, podľa môjho názoru vzťahuje na splatené upísané základné imanie v zmysle prílohy III smernice o účtovníctve.

63.

Tento výklad zároveň zaručuje vyváženie záujmov podnikov a poskytovateľov podpory. Na jednej strane nárok podnikov na podporu určitých projektov nevylučuje dĺžka konania o zápise do štátneho registra, ktorú tieto podniky nemôžu ovplyvniť. Na druhej strane podniky v ťažkostiach nemôžu získať nárok na podporu už samotným prísľubom budúceho zvýšenia základného imania, ale až vtedy, keď má spoločnosť skutočne k dispozícii zvýšené základné imanie. Pre prejednávaný prípad je preto rozhodujúce, či sa rozhodnutie valného zhromaždenia z 29. apríla skutočne zrealizovalo pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti 30. apríla. To môže posúdiť len vnútroštátny súd.

C.   O preukázaní nároku na podporu (vylúčenie podnikov v ťažkostiach)

64.

Od toho treba oddeliť otázku, akým spôsobom má podnik preukázať svoj nárok na podporu tak, aby ju vnútroštátne riadiace orgány mohli preskúmať.

65.

Lotyšské právo v tejto súvislosti stanovuje, že v zásade sa má overiť posledná záverečná výročná správa, ktorá je prístupná verejnosti (1), ak sa nepredloží predbežná správa, ktorá bola schválená registrovaným audítorom (2). Ak uchádzač odkazuje na informácie, ktoré sú verejne dostupné a overiteľné, a odvoláva sa pritom na zvýšenie základného imania po poslednej záverečnej výročnej správe, zohľadnia sa tieto informácie predložené spolu s predbežnou správou o činnosti schválenou registrovaným audítorom (3).

66.

Vnútroštátny súd sa v konečnom dôsledku pýta, či sú tieto dokumenty relevantné a či ich môžu vnútroštátne riadiace orgány vyžadovať, lebo v čase podania žiadosti v každom prípade neexistovala zodpovedajúca predbežná správa. Táto správa bola predložená až dodatočne v priebehu konania.

67.

Ako vyplýva z odôvodnenia 14 nariadenia o skupinových výnimkách a ako Komisia správne uvádza vo svojich písomných pripomienkach, určenie existencie nároku na podporu podľa tohto nariadenia musí byť jednoduché. V tomto odôvodnení sa uvádza: „Aby sa zabezpečila právna istota, je vhodné stanoviť jasné kritériá, ktoré si na určenie toho, či sa podnik pokladá za podnik v ťažkostiach na účely tohto nariadenia, nevyžadujú posúdenie všetkých aspektov situácie podniku.“

68.

Tento cieľ treba vziať do úvahy aj pri uplatňovaní článku 125 nariadenia č. 1303/2013. Podľa tohto ustanovenia riadiace orgány zodpovedajú za riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia. S touto zodpovednosťou je spojená kontrola splnenia podmienok stanovených v nariadení o skupinových výnimkách. ( 14 ) Na tento účel môže riadiaci orgán vyžadovať dôkazy, ktoré bez toho, aby bolo potrebné posúdenie všetkých aspektov situácie podniku, umožňujú určiť, či v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice upísaného základného imania.

69.

Ako už bolo uvedené vyššie, na tento účel sú veľmi užitočné ročné účtovné závierky podniku vrátane súvah. Voči prvému kritériu, ktoré stanovuje lotyšské právo, preto nemožno namietať.

70.

Keďže tieto dokumenty sa zostavujú vždy až na konci hospodárskeho roka, ale ekonomická situácia sa môže zlepšiť aj počas roka, užitočné sú aj predbežné správy, ktoré vypracovala nezávislá odborne spôsobilá osoba. Voči druhému kritériu, ktoré stanovuje lotyšské právo, preto tiež nemožno namietať.

71.

Rovnako nemožno namietať voči tretiemu kritériu na zabezpečenie jednoduchého posúdenia ekonomickej situácie podniku. Ak sa uchádzač odvoláva na verejne dostupné informácie na účely preukázania zvýšenia základného imania, ku ktorému došlo v priebehu roka, tieto informácie, ako aj zodpovedajúcu predbežnú správu treba zohľadniť.

72.

Všetkými uvedenými kritériami sa vykonáva cieľ nariadenia o skupinových výnimkách (vylúčenie podnikov v ťažkostiach, ktoré podľa tohto nariadenia nemajú nárok na podporu) so zreteľom na zodpovednosť vnútroštátnych riadiacich orgánov zakotvenú v článku 125 nariadenia č. 1303/2013. To je v súlade s právom Únie.

D.   Vylúčenie doplnenia dokumentov po uplynutí lehoty

73.

Treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je vylúčenie dokumentov a informácií, ktoré boli predložené až po podaní žiadosti o podporu, v súlade s článkom 125 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 1303/2013. Toto ustanovenie vyžaduje, aby riadiace orgány zostavovali a po ich schválení uplatňovali príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré zabezpečia, že operácie budú prispievať k dosiahnutiu konkrétnych cieľov a výsledkov príslušnej priority, a sú nediskriminačné a transparentné.

74.

Ako Komisia správne poznamenáva vo svojich písomných pripomienkach, vnútroštátne právo však podľa všetkého vôbec nevylučuje doplnenie dokumentov. Po prvé § 25 zákona o riadení štrukturálnych fondov dovoľuje aj podmienečné schválenie projektu. Po druhé v súťažných podkladoch vypracovaných agentúrou sa vychádza z toho, že rozhodnutie o tom, či je žiadateľ podnikom v ťažkostiach, sa prijíma v čase rozhodovania o poskytnutí pomoci. Vnútroštátny súd musí rozhodnúť, či sa § 30 zákona o riadení štrukturálnych fondov, podľa ktorého je doplnenie projektov po podaní žiadosti do prijatia rozhodnutia neprípustné, uplatní aj na posúdenie ekonomickej situácie žiadateľa.

75.

Za predpokladu, že § 30 zákona o riadení štrukturálnych fondov vylučuje doplnenie takých dokumentov, vzniká otázka, či je to v rozpore s právom Únie. V prejednávanom prípade totiž nezohľadnenie dodatočne predloženej predbežnej správy spôsobuje vylúčenie žalobkyne z okruhu osôb, ktoré majú nárok na podporu, keďže žalobkyňa sa mala až do uskutočnenia zvýšenia základného imania považovať za podnik v ťažkostiach, a preto nemala nárok na podporu podľa nariadenia o skupinových výnimkách.

76.

Skutočnosť, že určitá pomoc je podľa nariadenia o skupinových výnimkách z hľadiska práva Únie v zásade prípustná, však neznamená, že členské štáty túto pomoc tiež musia vyplatiť. ( 15 ) To isté platí pre podporu v rámci EFRR. Ako vyplýva z odôvodnení 3 a 4 uvedeného nariadenia, určité projekty sa môžu, ale nemusia podporiť. Členské štáty preto môžu viazať vyplatenie – ako Komisia správne uvádza – na splnenie určitých ďalších podmienok, ako je dodržanie určitých lehôt a formálnych náležitostí. To zahŕňa aj možnosť nezohľadniť dodatočne predložené dokumenty.

77.

Keďže prostriedky podpory z fondov EÚ nie sú neobmedzené, riadiace orgány musia v konečnom dôsledku rozhodnúť o výbere spomedzi viacerých uchádzačov o tie isté prostriedky. Pri prijímaní tohto rozhodnutia o výbere má – ako Lotyšsko tiež správne uvádza – dôležitý význam zásada rovnosti zaobchádzania. Článok 125 ods. 3 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1303/2013 preto stanovuje, že riadiace orgány zostavujú príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré sú nediskriminačné a transparentné.

78.

Vzhľadom na skutočnosť, že uchádzači o podporu v rámci fondu EÚ si navzájom vo väčšej alebo menšej miere konkurujú, túto situáciu možno určite porovnať so situáciou v oblasti predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania. Aj v uvedenej oblasti musí riadiaci orgán uskutočniť výber a nevyhnutne odmietnuť časť uchádzačov. Konkurencia v tejto oblasti je pravdepodobnejšie väčšia a vyžaduje mimoriadne prísne rovnaké zaobchádzanie v konaní. To však nič nemení na skutočnosti, že štát pridelí obmedzený zdroj (zákazku, resp. prostriedky podpory) len niekoľkým žiadateľom, pričom iní žiadatelia budú vylúčení. Preto musí byť aj v uvedenom prípade tento postup výberu podľa článku 18 ods. 1 smernice 2014/24 ( 16 ) transparentný a nediskriminačný.

79.

Zásada rozhodujúceho dňa, podľa ktorej sa prihliada len na žiadosti podané pred určitým dátumom, ktorý platí pre všetkých rovnako, je – ako Komisia správne uviedla na pojednávaní – transparentná a nediskriminačná. To isté platí pre procesný predpis, ktorý zakazuje dodatočné doplnenie žiadostí, ktoré už boli podané, po uplynutí lehoty na podanie žiadosti. Tým sa totiž len zabezpečuje dodržanie zásady rozhodujúceho dňa a riadiacemu orgánu sa uľahčuje prijatie rozhodnutia o výbere. Tento orgán musí prihliadať len na informácie predložené do uplynutia lehoty a nemusí dodatočne uvádzať ďalšie úvahy.

80.

To je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Táto zásada bráni tomu, aby sa najprv pred uplynutím lehoty podali nesprávne alebo neúplné žiadosti, ktoré sa však dodatočne doplnia a opravia, a preto sa lehota na podanie žiadosti de facto predĺži. Tým by boli uchádzači, ktorí hneď na začiatku podali správne a úplné žiadosti, znevýhodnení. Pokiaľ bolo príslušným žiadateľom úplne zrejmé, ktoré dokumenty sa mali predložiť pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti, a žiadateľ v zásade tiež mal možnosť predložiť tieto dokumenty do tohto rozhodujúceho dňa, nezohľadnenie dodatočne predložených dokumentov nevyvoláva pochybnosti so zreteľom na požiadavku transparentnosti ani na požiadavku rovnosti zaobchádzania.

81.

V tomto smere Súdny dvor v súvislosti s vylúčením uchádzača v zadávacom konaní už rozhodol, že smernica 2004/18 nebráni vylúčeniu uchádzača z dôvodu, že vo svojej ponuke neuviedol určité údaje. Konkrétne, ak sa verejný obstarávateľ domnieva, že neuvedenie týchto údajov nie je čisto formálnou nezrovnalosťou, nemôže tomuto uchádzačovi dovoliť, aby tento nedostatok po uplynutí lehoty stanovenej na predkladanie ponúk akýmkoľvek spôsobom neskôr napravil. ( 17 ) Súdny dvor navyše uviedol, že za týchto okolností článok 51 uvedenej smernice, podľa ktorého verejný obstarávateľ môže hospodárske subjekty vyzvať, aby doplnili alebo objasnili certifikáty a dokumenty predložené podľa článkov 45 až 50 tejto smernice, nemožno vykladať tak, že sa hospodárskemu subjektu umožní vykonať akékoľvek opravy prípadov opomenutia, ktoré podľa výslovných ustanovení zadávacích podkladov musia viesť k jeho vylúčeniu. ( 18 )

82.

Táto myšlienka platí – podľa môjho názoru v trochu miernejšej podobe – aj v prípade rozhodnutia o výbere spomedzi niekoľkých žiadostí o podporu, v každom prípade, ak – tak ako v prejednávanej veci – bola verejne vyhlásená výzva na predkladanie projektov. Ak z procesných predpisov, ktoré boli pre žalobkyňu dostupné, vyplývalo, že žiadateľ, ktorý sa podľa starej ročnej účtovnej závierky považuje za podnik v ťažkostiach, nevyhnutne musí predložiť predbežnú správu o činnosti schválenú registrovaným audítorom, predloženie takej predbežnej správy, ku ktorému došlo až po uplynutí lehoty na podanie žiadosti, možno ( 19 ) považovať za irelevantné a žiadosť sa môže zamietnuť. O tom, či sa táto žiadosť – ako za určitých okolností v práve verejného obstarávania ( 20 ) – dokonca musí zamietnuť, Súdny dvor v prejednávanej veci nemusí rozhodnúť. ( 21 )

83.

V konečnom dôsledku však musí vnútroštátny súd posúdiť, či bola táto podmienka pre žalobkyňu dostatočne transparentná. Formulácie uvedené v prílohe 5 súťažných podkladov síce nasvedčujú tomu, že v situácii, v akej sa nachádzala žalobkyňa, bola zodpovedajúca predbežná správa potrebná. Keďže sa však v tom istom dokumente hovorí tiež o tom, že posúdenie na základe tejto predbežnej správy sa vykonáva pri rozhodovaní o poskytnutí pomoci, dalo by sa to chápať aj tak, že tieto dokumenty musia byť k dispozícii až v čase tohto rozhodovania.

VI. Návrh

84.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko), takto:

1.

Pojem upísané základné imanie, ktorý je uvedený v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014, sa má v práve Únie vykladať autonómne. Zahŕňa splatené upísané základné imanie v zmysle prílohy III smernice 2013/34. Nie je pritom rozhodujúce, či podľa príslušného vnútroštátneho práva už došlo k zápisu do obchodného registra a či je tento zápis podmienkou účinnosti zvýšenia základného imania.

2.

Na preukázanie splnenia tejto podmienky a na posúdenie, či ide o podnik v ťažkostiach v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014, môže členský štát vyžadovať predloženie naposledy zverejnenej aktuálnej výročnej správy alebo predbežnej správy schválenej registrovaným audítorom.

3.

Vylúčenie dokumentov a informácií, ktoré boli predložené až po podaní žiadosti o podporu, je v súlade s článkom 125 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 1303/2013, ak je všetkým žiadateľom úplne zrejmé, že tieto dokumenty treba predložiť pri podaní žiadosti a nemožno ich už predložiť dodatočne.


( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) Nariadenie Komisie zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 289).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46).

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 2013, s. 19).

( 7 ) Všetky lotyšské zákony sú vo svojom aktuálnom znení, ako aj v skorších zneniach dostupné na webovej stránke https://likumi.lv/.

( 8 ) Súťažné podklady a ich prílohy sú dostupné na https://www.cfla.gov.lv/lv/es‑fondi‑2014‑2020/izsludinatas‑atlases/3‑1‑1‑5‑k‑2 (stav k 9. júlu 2020).

( 9 ) Rozsudky z 24. septembra 2020, NMI Technologietransfer (C‑516/19, EU:C:2020:754, bod 44); z 5. februára 2020, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nástup námorníkov na palubu lodí v prístave Rotterdam) (C‑341/18, EU:C:2020:76, bod 40 a tam citovaná judikatúra), a z 15. októbra 2015, Axa Belgium (C‑494/14, EU:C:2015:692, bod 21 a tam citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Nerea (C‑245/16, EU:C:2017:271, bod 49 a nasl.) v súvislosti s pojmom, ktorý je relevantný v prejednávanej veci.

( 10 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Nerea (C‑245/16, EU:C:2017:271, bod 48).

( 11 ) Pozri v tejto súvislosti podrobnejšie rozsudok zo 6. júla 2017, Nerea (C‑245/16, EU:C:2017:521), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Nerea (C‑245/16, EU:C:2017:271).

( 12 ) Pokiaľ ide o takzvaný stimulačný účinok, pozri podrobnejšie rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar (C‑349/17, EU:C:2019:172, bod 55 a nasl.).

( 13 ) Pozri v tomto zmysle tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Nerea (C‑245/16, EU:C:2017:271, bod 67).

( 14 ) Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar (C‑349/17, EU:C:2019:172, bod 70).

( 15 ) Pozri uznesenia zo 6. mája 2020, Blumar a i. (C‑415/19 až C‑417/19, EU:C:2020:360, bod 23), a z 30. mája 2018, Jančev (C‑481/17, neuverejnené, EU:C:2018:352, bod 22). Pozri v tomto zmysle tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Nerea (C‑245/16, EU:C:2017:271, bod 74).

( 16 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

( 17 ) Rozsudky z 2. júna 2016, Pizzo (C‑27/15, EU:C:2016:404, bod 49); zo 6. novembra 2014, Cartiera dell’Adda a Cartiera di Cologno (C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 45), a z 2. mája 2019, Lavorgna (C‑309/18, EU:C:2019:350, bod 28).

( 18 ) Rozsudok zo 6. novembra 2014, Cartiera dell’Adda a Cartiera di Cologno (C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 46). Podobne tiež rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo (C‑27/15, EU:C:2016:404, bod 50).

( 19 ) Podobne rozsudok z 28. októbra 2020, INAIL (C‑608/19, EU:C:2020:865, bod 46), podľa ktorého členské štáty nie sú povinné umožniť zmenu žiadosti o pomoc, aby žiadateľ neprekročil určité maximálne sumy.

( 20 ) Rozsudok zo 6. novembra 2014, Cartiera dell’Adda a Cartiera di Cologno (C‑42/13, EU:C:2014:2345, body 4546). Podobne tiež rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo (C‑27/15, EU:C:2016:404, body 4950). Pozri však tiež rozsudok z 2. mája 2019, Lavorgna (C‑309/18, EU:C:2019:350, bod 31).

( 21 ) V rozsudku z 28. októbra 2020, INAIL (C‑608/19, EU:C:2020:865, bod 42), sa v každom prípade uvádza, že členské štáty sú oprávnené priznať žiadajúcim podnikom právo zmeniť svoju žiadosť o pomoc znížením sumy požadovaného príspevku.