ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 12. februára 2008 ( *1 )

„Štátna pomoc — Článok 88 ods. 3 ES — Vnútroštátne súdy — Vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci — Pomoc vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom“

Vo veci C-199/06,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Francúzsko) z 29. marca 2006 a doručený Súdnemu dvoru 2. mája 2006, ktorý súvisí s konaním:

Centre d’exportation du livre français (CELF),

Ministre de la Culture et de la Communication

proti

Société internationale de diffusion et d’édition (SIDE),

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, G. Arestis, U. Lõhmus a L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilešič, J. Malenovský, J. Klučka a E. Levits,

generálny advokát: J. Mazák,

tajomník: J. Swedenborg, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. februára 2007,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Centre d’exportation du livre français (CELF), v zastúpení: J. Molinié, O. Schmitt, P. Guibert a A. Tabouis, advokáti,

Société internationale de diffusion et d’édition (SIDE), v zastúpení: N. Coutrelis a V. Giacobbo, advokáti,

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia,

dánska vláda, v zastúpení: C. Thorning, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Biering a K. Lundgaard Hansen, advokater,

nemecká vláda, v zastúpení: C. Schulze-Bahr a M. Lumma, splnomocnení zástupcovia,

maďarská vláda, v zastúpení: J. Fazekas, splnomocnená zástupkyňa,

holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a P. P. J. van Ginneken, splnomocnení zástupcovia,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a J.-P. Keppenne, splnomocnení zástupcovia,

Autorité de surveillance AELE, v zastúpení: M. Sánchez Rydelski a B. Alterskjær, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. mája 2007,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 88 ods. 3 ES.

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Centre d’exportation du livre français (CELF) (ďalej len „CELF“) a Ministre de la Culture et de la Communication (minister kultúry a komunikácie) na jednej strane a Société internationale de diffusion et d’édition (SIDE) (ďalej len la „SIDE“) na druhej strane vo veci štátnej pomoci, ktorú CELF-u poskytla Francúzska republika.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Skutkové okolnosti vo veci samej a konania na úrovni Spoločenstva

3

CELF, ktoré je družstevnou akciovou spoločnosťou, vykonáva činnosť vývozného komisionára.

4

Podľa stanov CELF-u jeho úlohou je priamo spracúvať objednávky kníh, brožúr a ostatných komunikačných podkladov do zahraničia, ako aj francúzskych zámorských území a departementov a všeobecnejšie prostredníctvom vyššie uvedených podkladov vykonávať všetky operácie smerujúce predovšetkým k rozvoju podpory francúzskej kultúry vo svete.

5

Zoskupuje menšie objednávky kníh, čím poskytuje zahraničným klientom možnosť obrátiť sa na jediného sprostredkovateľa namiesto veľkého počtu dodávateľov pri zachovaní čo najširšej ponuky. Vybavuje všetky objednávky subjektov bez ohľadu na ich výšku, dokonca aj nerentabilné objednávky.

6

Úlohy CELF-u boli potvrdené v dohodách uzavretých s francúzskym ministerstvom kultúry a komunikácie.

7

Od roku 1980 do roku 2002 CELF poberal dotácie na prevádzku priznané Francúzskou republikou na kompenzáciu zvýšených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku zadaných kníhkupcami sídliacimi v zahraničí.

8

Počas roku 1992 sa spoločnosť SIDE, ktorá je konkurentom CELF-u, obrátila na Komisiu európskych spoločenstiev s otázkou, či pomoci priznané CELF-u boli alebo neboli oznámené podľa článku 39 ods. 3 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 3 ES).

9

Na základe žiadosti Komisie francúzska vláda poskytla Komisii informácie týkajúce sa opatrení prijatých v prospech CELF-u.

10

Komisia potvrdila SIDE existenciu pomoci a informovala ju, že uvedené opatrenia neboli oznámené.

11

V rozhodnutí NN 127/92 z 18. mája 1993, o ktorom bolo uverejnené oznámenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z 25. júna 1993 pod názvom „Pomoc exportérom francúzskych kníh“ [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 174, s. 6), sa Komisia domnievala, že vzhľadom na špecifickú situáciu hospodárskej súťaže v sektore knihy a kultúrneho cieľa dotknutých systémov pomoci sa na túto pomoc uplatní výnimka stanovená v článku 92 ods. 3 písm. d) Zmluvy ES [teraz článok 87 ods. 3 písm. d) ES].

12

Spoločnosť SIDE podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu o neplatnosť na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

13

Rozsudkom z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia (T-49/93, Zb. s. II-2501), Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dotácie poskytnutej výlučne CELF-u na kompenzáciu zvýšených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku zadaných kníhkupectvami usadenými v zahraničí.

14

Zastával názor, že Komisia predtým, ako sa vyjadrila ku kompatibilite opatrení so spoločným trhom, mala dôkladne prešetriť podmienky hospodárskej súťaže v danom sektore. Komisia bola teda povinná začať konanie inter partes podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 2 ES).

15

Dňa 30. júla 1996 Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa dotknutej pomoci.

16

Po skončení vyšetrovania Komisia prijala rozhodnutie 1999/133/CE z 10. mája 1998 o štátnej pomoci v prospech Coopérative d’exportation du livre français (CELF) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 44, s. 37), v ktorom na jednej strane konštatovala nezákonnosť pomoci z dôvodu, že táto jej nebola oznámená, a na druhej strane vyhlásila uvedenú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom, keďže táto pomoc spĺňala podmienky na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 92 ods. 3 písm. d) Zmluvy.

17

Proti tomuto rozhodnutiu boli podané dve žaloby o neplatnosť.

18

Prvá žaloba, ktorú podala Francúzska republika na Súdny dvor z dôvodu, že Komisia neuplatnila článok 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 86 ods. 2 ES), bola zamietnutá rozsudkom z 22. júna 2000, Francúzsko/Komisia (C-332/98, Zb. s. I-4833).

19

Druhej žalobe, ktorú podala spoločnosť SIDE na Súd prvého stupňa, sa vyhovelo rozsudkom z 28. februára 2002, SIDE/Komisia (T-155/98, Zb. s. II-1179). Týmto rozsudkom bolo z dôvodu zjavného nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k definícii relevantného trhu zrušené rozhodnutie Komisie v rozsahu, v akom Komisia vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

20

Po tomto zrušení Komisia rozhodnutím 2005/262/ES z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Družstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) (Ú. v. EÚ L 85, s. 27) nanovo vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

21

Spoločnosť SIDE podala na Súd prvého stupňa žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia. Konanie v tejto veci na uvedenom súde stále prebieha (vec T-348/04).

Konania pred vnútroštátnymi súdmi a prejudiciálne otázky

22

Súčasne s konaniami na úrovni Spoločenstva boli začaté konania aj pred vnútroštátnymi súdmi.

23

Na základe už citovaného rozsudku Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, SIDE požiadala Ministre de la Culture et de la Communication o zastavenie vyplácania pomoci poskytnutej CELF-u a o vrátenie už poskytnutej pomoci.

24

Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím z 9. októbra 1996.

25

Spoločnosť SIDE sa obrátila na tribunal administratif de Paris (Správny súd v Paríži) so žalobou, ktorou žiadala zrušenie tohto rozhodnutia.

26

Tento súd zrušil napadnuté rozhodnutie rozsudkom z 26. apríla 2001.

27

Ministre de la Culture et de la Communication a CELF podali proti tomuto rozsudku odvolanie na cour administrative d’appel de Paris (Správny odvolací súd v Paríži).

28

Rozsudkom z 5. októbra 2004 cour administrative d’appel de Paris potvrdil daný rozsudok a nariadil Francúzskej republike, aby pristúpila k vymáhaniu súm vyplatených CELF-u za spracovanie malých objednávok kníh od kníhkupcov usadených v zahraničí, a to v lehote troch mesiacov od oznámenia tohto rozsudku, s penále 1000 eur za každý deň omeškania.

29

Družstvo CELF a Ministre de la Culture et de la Communication podali na Conseil d’État (Štátna rada) opravné prostriedky, ktorých cieľom bolo zrušenie tohto rozsudku, ako aj rozsudku, ktorý prijal tribunal administratif de Paris.

30

V rámci týchto opravných prostriedkov navrhovatelia najmä tvrdili, že cour administrative d’appel sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnej právnej kvalifikácie tým, že v prejednávanom prípade nerozhodol, že okolnosť, že Komisia uznala pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom, bola prekážkou povinnosti vymáhania tejto pomoci, ktorá v podstate vyplýva z nezákonnosti spojenej s výkonom opatrení pomoci členským štátom v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES.

31

Keďže Conseil d’État sa domnieval, že výsledok sporu závisí od výkladu práva Spoločenstva, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Po prvé, umožňuje článok 88 [ES] štátu, ktorý poskytol nezákonnú pomoc určitému podniku, pričom túto nezákonnosť určili súdy tohto štátu z dôvodu, že táto pomoc nebola predbežne oznámená Komisii… za podmienok stanovených v tom istom článku 88 ods. 3, nevymáhať vrátenie tejto pomoci od hospodárskeho subjektu, ktorý ju prijal, a to z toho dôvodu, že Komisia po prijatí sťažnosti od tretej osoby vyhlásila pomoc sa zlučiteľnú s pravidlami spoločného trhu, čím účinne zabezpečila výlučnú kontrolu, ktorú vykonáva nad touto zlučiteľnosťou?

2.

Po druhé, ak sa táto povinnosť vrátenia pomoci potvrdí, musia sa pri výpočte súm, ktoré sa majú vrátiť, zohľadniť obdobia, počas ktorých bola predmetná pomoc vyhlásená Komisiou… za zlučiteľnú s pravidlami spoločného trhu, a to ešte predtým, ako tieto rozhodnutia zrušil Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

32

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 88 ods. 3 posledná veta ES má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný nariadiť vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením, pokiaľ Komisia prijala konečné rozhodnutie, ktorým konštatovala zlučiteľnosť uvedenej pomoci so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES.

33

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že článok 88 ods. 3 prvá veta ES stanovuje povinnosť členských štátov oznámiť zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením štátnej pomoci.

34

Podľa článku 88 ods. 3 druhej vety ES ak Komisia usúdi, že oznámený zámer nie je zlučiteľný so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES, bezodkladne začne konanie stanovené v článku 88 ods. 2 ES.

35

V súlade s článkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES členský štát, ktorý má v úmysle poskytnúť pomoc, nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ Komisia vo veci nerozhodla s konečnou platnosťou.

36

Účelom zákazu stanoveného v tomto ustanovení je zabezpečiť, aby účinky pomoci nenastali predtým, ako mohla Komisia v primeranej lehote podrobne preskúmať plán pomoci a prípadne začať konanie uvedené v druhom odseku toho istého článku (rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný „Boussac Saint Frères“, C-301/87, Zb. s. I-307, bod 17).

37

Článok 88 ods. 3 ES takto stanovuje preventívny dohľad týkajúci sa plánov poskytnutia novej pomoci (rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 2).

38

Zatiaľ čo Komisia je povinná skúmať zlučiteľnosť plánovanej pomoci so spoločným trhom, a to aj v prípade, ak členský štát porušuje zákaz poskytnutia pomoci, vnútroštátne súdy až do prijatia konečného rozhodnutia Komisie len ochraňujú práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred prípadným porušením zákazu uvedeného v článku 88 ods. 3 ES zo strany štátnych orgánov (rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, nazývaný „FNCE“, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14). Je totiž dôležité chrániť účastníkov konania dotknutých narušením hospodárskej súťaže, ktoré bolo spôsobené poskytnutím nezákonnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich a i., C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 46).

39

Vnútroštátne súdy sú v podstate povinné vyhovieť žiadosti o vrátenie pomoci poskytnutej v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES (pozri najmä rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 70).

40

Dôsledkom konečného rozhodnutia Komisie nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré sú neplatné z dôvodu, že boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v tomto článku. Akýkoľvek iný výklad by viedol k zvýhodneniu nedodržania článku 88 ods. 3 poslednej vety ES dotknutým členským štátom a bránil by jeho potrebnému účinku (rozsudok FNCE, už citovaný, bod 16).

41

Vnútroštátne súdy sú teda povinné zabezpečiť, aby podľa ich vnútroštátneho práva došlo k vyvodeniu všetkých dôsledkov porušenia článku 88 ods. 3 poslednej vety ES v súvislosti jednak s platnosťou vykonávacích aktov opatrení pomoci, ako aj s vymáhaním finančných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením (rozsudky FNCE, už citovaný, bod 12, a SFEI a i., už citovaný, bod 40, ako aj z 21. októbra 2003, van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 64, a Transalpine Ölleitung in Österreich a i., už citovaný, bod 47).

42

V každom prípade sa môžu vyskytnúť mimoriadne okolnosti, za ktorých by bolo neprimerané nariadiť vrátenie pomoci (rozsudok SFEI a i., už citovaný, bod 70).

43

V tomto ohľade, pokiaľ ide o situáciu, v ktorej Komisia prijala negatívne konečné rozhodnutie, Súdny dvor už rozhodol, že nemožno vylúčiť, že príjemca nezákonnej pomoci sa môže dovolať mimoriadnych okolností, na základe ktorých mohla byť oprávnene založená jeho dôvera v súlad tejto pomoci s právom a z toho dôvodu vzniesť námietky proti jej vráteniu. V takomto prípade je úlohou vnútroštátneho súdu, na ktorom prebieha konanie, aby posúdil, prípadne po tom, ako položí Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu, mimoriadne okolnosti prípadu (rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 16).

44

Pokiaľ ide o Komisiu, článok 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) výslovne stanovuje, že Komisia v prípade negatívneho rozhodnutia nevymáha vrátenie pomoci, ak by tým konala v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

45

V situácii, ako je tá vo veci samej, kde sa žiadosť založená na článku 88 ods. 3 poslednej vete ES preskúmava po tom, ako Komisia prijala pozitívne rozhodnutie, vnútroštátny súd je napriek vyhláseniu dotknutej pomoci za zlučiteľnú so spoločným trhom povinný rozhodnúť o platnosti vykonávacích aktov a o vrátení priznanej finančnej podpory.

46

V tomto prípade právo Spoločenstva tomuto súdu ukladá povinnosť nariadiť vhodné opatrenia na účinnú nápravu dôsledkov nezákonnosti. Aj keď neexistujú mimoriadne okolnosti, daný vnútroštátny súd nie je povinný nariadiť vrátenie nezákonnej pomoci v celom rozsahu.

47

Prvoradým cieľom článku 88 ods. 3 poslednej vety ES je zabezpečiť, aby nezlučiteľná pomoc nebola nikdy vykonaná. Tento cieľ je dosiahnutý v prvom rade dočasne, prostredníctvom zákazu, ktorý toto ustanovenie ukladá, a v druhom rade s konečnou platnosťou, prostredníctvom konečného rozhodnutia Komisie, ktoré v prípade, ak je negatívne, je prekážkou budúceho vykonania plánu oznámenej pomoci.

48

Cieľom takto stanoveného opatrenia je, aby bola vykonávaná len zlučiteľná pomoc. Na účely vykonania tohto cieľa sa uskutočnenie plánu pomoci odkladá, až kým nie sú konečným rozhodnutím Komisie odstránené pochybnosti o jeho zlučiteľnosti.

49

Pokiaľ Komisia prijme pozitívne rozhodnutie, je zjavné, že predčasné poskytnutie pomoci nebolo v rozpore s cieľom uvedeným v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku.

50

V tomto prípade z pohľadu iných subjektov, akým je príjemca tejto pomoci, by nezákonnosť uvedenej pomoci viedla jednak k vystaveniu daných subjektov riziku vykonania nezlučiteľnej pomoci, ku ktorému v konečnom dôsledku nedošlo, a jednak k tomu, že z hľadiska hospodárskej súťaže by museli znášať následky zlučiteľnej pomoci skôr.

51

Z pohľadu príjemcu pomoci by neoprávnená výhoda spočívala na jednej strane v nezaplatení úrokov, ktoré by zaplatil z danej sumy v prípade zlučiteľnej pomoci, ak by musel túto sumu prevziať v očakávaní rozhodnutia Komisie, a na druhej strane v zlepšení jeho konkurenčného postavenia voči iným subjektom na trhu počas trvania nezákonnosti.

52

V situácii, akou je tá vo veci samej, je preto vnútroštátny súd podľa práva Spoločenstva povinný nariadiť, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie nezákonnosti.

53

V rámci svojho vnútroštátneho práva môže tento súd okrem vymáhania vrátenia nezákonnej pomoci nariadiť bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu, neskôr nové poskytnutie tejto pomoci. Takisto môže prijímať žiadosti o náhradu škôd spôsobených nezákonnou povahou pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok SFEI a i., už citovaný, bod 75, a Transalpine Ölleitung in Österreich a i., už citovaný, bod 56).

54

Pokiaľ ide o samotnú pomoc, je potrebné dodať, že opatrenie, ktoré pozostáva výlučne z povinnosti vrátenia pomoci bez zaplatenia úrokov, by v podstate nebolo vhodné na nápravu účinkov nezákonnosti za predpokladu, že po prijatí konečného pozitívneho rozhodnutia Komisie by členský štát uvedenú pomoc znovu poskytol. Pokiaľ by obdobie, ktoré uplynulo medzi vrátením pomoci a jej novým poskytnutím, bolo kratšie ako obdobie, ktoré uplynulo medzi jej prvým poskytnutím a konečným rozhodnutím, príjemca pomoci by v prípade, ak by znovu prijímal vrátenú sumu, znášal úroky z vyššej sumy, ako tie, ktoré by zaplatil, ak by od začiatku musel prevziať sumu zodpovedajúcu nezákonne priznanej pomoci.

55

Preto treba odpovedať na prvú položenú otázku, že článok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je povinný nariadiť vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením, pokiaľ Komisia prijala konečné rozhodnutie, ktorým konštatovala zlučiteľnosť uvedenej pomoci so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES. Podľa práva Spoločenstva je tento súd povinný nariadiť, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie nezákonnosti. V rámci svojho vnútroštátneho práva môže uvedený súd bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu, nariadiť okrem vymáhania vrátenia nezákonnej pomoci neskôr nové poskytnutie tejto pomoci. Takisto môže prijímať žiadosti o náhradu škôd spôsobených nezákonnou povahou štátnej pomoci.

O druhej otázke

56

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v procesnej situácii, akou je tá v prejednávanej veci, sa povinnosť napraviť účinky nezákonnosti pomoci vyplývajúca z článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, vzťahuje na účely výpočtu súm, ktoré je príjemca povinný zaplatiť, takisto na obdobie medzi prijatím rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom a zrušením uvedeného rozhodnutia súdom Spoločenstva.

57

Táto otázka sa týka buď pomoci poskytnutej medzi oboma dotknutými dátumami a tiež úrokov, ak dôsledkom nezákonnosti pomoci podľa vnútroštátneho práva, aj za predpokladu, že bola určená zlučiteľnosť tejto pomoci so spoločným trhom, je vymáhanie vrátenia uvedenej pomoci alebo len úrokov z pomoci prijatej v rovnakom období, ak vnútroštátne právo nestanovuje vymáhanie vrátenia nezákonnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za zlučiteľnú.

58

V prejednávanom prípade ide o dve obdobia, a to medzi rozhodnutím prijatým Komisiou 18. mája 1993 a rozsudkom Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, ktorým bolo rozhodnuté o jeho zrušení, a rozhodnutím Komisie z 10. júna 1998 a rozsudkom Súdu prvého stupňa o jeho zrušení z 28. februára 2002 (pozri body 11 až 21 tohto rozsudku).

59

Položená otázka sa týka jednak zásady prezumpcie zákonnosti aktov inštitúcií Spoločenstva a jednak pravidla uvedeného v článku 231 prvom odseku ES.

60

Prezumpcia zákonnosti aktov inštitúcií znamená, že tieto majú právne účinky dovtedy, kým neboli derogované, zrušené v konaní o žalobe o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (rozsudok z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18 a tam citovaná judikatúra).

61

Na základe článku 231 prvého odseku ES ak je žaloba o neplatnosť dôvodná, súd Spoločenstva vyhlási napadnutý akt za neplatný. Z toho vyplýva, že zrušenie súdom Spoločenstva spôsobuje zánik napadnutého aktu s retroaktívnym účinkom voči všetkým osobám podliehajúcim súdnej právomoci [rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 43].

62

Za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, sa prezumpcia zákonnosti a pravidlo retroaktivity rozhodnutia o zrušení uplatnia postupne.

63

Pomoc poskytnutá po tom, ako Komisia prijala kladné rozhodnutie, sa považuje za zákonnú, až do zrušenia rozhodnutia súdom Spoločenstva. Následne v čase prijatia posledného uvedeného rozhodnutia je dotknutá pomoc v súlade s článkom 231 prvým odsekom ES považovaná za pomoc, ktorá nebola zrušeným rozhodnutím vyhlásená za zlučiteľnú, a preto je potrebné považovať jej poskytnutie za nezákonné.

64

Takto je v danom prípade zjavné, že pravidlo vyplývajúce z článku 231 prvého odseku ES spôsobuje retroaktívny zánik uplatnenia prezumpcie zákonnosti.

65

Po tom, ako bolo zrušené kladné rozhodnutie Komisie, nemožno vylúčiť možnosť prijímateľa nezákonne poskytnutej pomoci odvolávať sa na mimoriadne okolnosti, o ktoré by mohol oprávnene oprieť svoju dôveru v súlad tejto pomoci s právom a z toho dôvodu vzniesť námietky proti jej vráteniu (pozri analogicky, pokiaľ ide o negatívne konečné rozhodnutie Komisie, rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 16).

66

V každom prípade, pokiaľ ide o situáciu, v ktorej Komisia pôvodne prijala rozhodnutie nevzniesť námietky voči spornej pomoci, Súdny dvor už rozhodol, že sa nemožno domnievať, že táto okolnosť mohla vyvolať legitímnu dôveru podniku, ktorý je príjemcom pomoci, pretože proti tomuto rozhodnutiu bolo v lehote podané odvolanie a následne bolo toto rozhodnutie zrušené Súdnym dvorom (rozsudok zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 53).

67

Súdny dvor takisto rozhodol, že až dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie, ktorým pomoc schváli, a dokonca dovtedy, kým neuplynie lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, nemá príjemca žiadnu istotu o zákonnosti navrhovanej pomoci, ktorá je jedinou okolnosťou, ktorá v ňom môže vyvolať legitímnu dôveru (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-91/01, Zb. s. I-4355, bod 66).

68

Rovnako je potrebné konštatovať, že pokiaľ bola podaná žaloba o neplatnosť, príjemca nemá túto istotu dovtedy, kým súd Spoločenstva neprijme rozhodnutie s konečnou platnosťou.

69

Preto treba odpovedať na druhú položenú otázku, že v procesnej situácii, akou je tá vo veci samej, sa povinnosť napraviť účinky nezákonnosti pomoci, vyplývajúca z článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, okrem mimoriadnych okolností, vzťahuje na účely výpočtu súm, ktoré je príjemca povinný zaplatiť, takisto na obdobie medzi prijatím rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom a zrušením uvedeného rozhodnutia súdom Spoločenstva.

O trovách

70

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

 

1.

Článok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je povinný nariadiť vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením, pokiaľ Komisia Európskych spoločenstiev prijala konečné rozhodnutie, ktorým konštatovala zlučiteľnosť uvedenej pomoci so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES. Podľa práva Spoločenstva je tento súd povinný nariadiť, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie nezákonnosti. V rámci svojho vnútroštátneho práva môže uvedený súd bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu, nariadiť okrem vymáhania vrátenia nezákonnej pomoci neskôr nové poskytnutie tejto pomoci. Takisto môže prijímať žiadosti o náhradu škôd spôsobených nezákonnou povahou štátnej pomoci.

 

2.

V procesnej situácii, akou je tá vo veci samej, sa povinnosť napraviť účinky nezákonnosti pomoci, vyplývajúca z článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, okrem mimoriadnych okolností, vzťahuje na účely výpočtu súm, ktoré je príjemca povinný zaplatiť, takisto na obdobie medzi prijatím rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom a zrušením uvedeného rozhodnutia súdom Spoločenstva.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: francúzština.