TAMARA ĆAPETA
prednesené 7. apríla 2022 ( 1 )
Spojené veci C‑331/20 P a C‑343/20 P
Volotea, SA (C‑331/20 P)
easyJet Airline Company Ltd (C‑343/20 P)
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Pripísateľnosť – Nepriami príjemcovia – Uplatniteľnosť a uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“
I. Úvod
1. |
„L’inverno aveva rinfrescato anche il colore delle rocce.“ („Zima osviežila aj farbu skál.“) ( 2 ) |
2. |
Prejednávané veci sa vynárajú mnoho ročných období po tom, čo Grazia Deledda malebne opísala príchod jari na ostrov Sardínia, Taliansko. ( 3 ) Prejednávané veci sa vo svojej podstate však tiež týkajú nedocenenej krásy Sardínie počas zimných mesiacov. |
3. |
Práve na podporu cestovného ruchu počas tohto ročného obdobia zaviedol Regione Autonoma della Sardegna (autonómny región Sardínia, Taliansko) (ďalej len „región“) režim, ktorý mal zvýšiť počet letov na letisko na ostrove Sardínia (ďalej len „schéma pomoci“). |
4. |
Európska komisia sa domnievala, že tento režim predstavuje nezákonnú pomoc v prospech viacerých leteckých spoločností (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 4 ). Medzi letecké spoločnosti, ktoré mali podporu vrátiť, patrili spoločnosti Volotea SA a easyJet Airline Company Ltd. (ďalej len spoločne „odvolateľky“). Tieto účastníčky konania bezúspešne napadli uvedené rozhodnutie Komisie pred Všeobecným súdom. ( 5 ) Obe spoločnosti podali proti rozsudkom Všeobecného súdu odvolania. |
5. |
V prejednávaných veciach je Súdny dvor vyzvaný, aby posúdil niekoľko zistení Všeobecného súdu týkajúcich sa určenia uvedeného režimu regiónu ako štátnej pomoci. Avšak „slonom v miestnosti“ („elephant in the room“) je uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. |
II. Skutkový stav a konanie
A. Skutočnosti predchádzajúce sporu
6. |
Skutkový stav a právny rámec prejednávaných vecí sú podrobne opísané v napadnutých rozsudkoch. ( 6 ) Na účely týchto návrhov ich možno zhrnúť nasledovne. |
7. |
Na základe zákona legge regionale n. 10 – Misure per lo sviluppo del trasporto aereo (regionálny zákon č. 10 – opatrenia na rozvoj leteckej dopravy) ( 7 ) (ďalej len „zákon č. 10/2010“) poskytol región leteckým spoločnostiam finančné prostriedky, a to na účel vytvorenia nových spojení a rozvoja existujúcich spojení s miestom príletu a miestom odletu na Sardínii aj počas zimných mesiacov. |
8. |
Finančné prostriedky boli leteckým spoločnostiam poskytnuté prostredníctvom troch sardínskych letísk. Prejednávané veci sa týkajú iba dvoch z týchto letísk: letiska Cagliari‑Elmas a Olbia. Tieto letiská sú prevádzkované spoločnosťami, v ktorých majú väčšinový podiel buď obchodná komora Cagliari‑Elmas, alebo súkromní akcionári (ďalej len spoločne „prevádzkovatelia letísk“). |
9. |
Činnosti, na ktoré mohlo byť získané financovanie, vymedzil región vo vykonávacích opatreniach k zákonu č. 10/2010. Činnosti, ktoré majú pre prejednávané odvolania význam, sú nárast letovej prevádzky zo strany leteckých spoločností (činnosť 1) a propagácia Sardínie ako turistickej destinácie leteckými spoločnosťami (činnosť 2). |
10. |
Financovanie z rozpočtu regiónu bolo poskytované formou grantov. Tieto dotácie boli poskytované prevádzkovateľom letísk, ktorí následne finančné prostriedky rozdelili medzi rôzne letecké spoločnosti. Región uvoľnil prostriedky až po posúdení a schválení podrobných „plánov činností“, ktoré mu museli prevádzkovatelia predkladať. Región tiež kontroloval ich implementáciu. |
11. |
Odvolateľky sú letecké spoločnosti, ktoré s prevádzkovateľmi letísk uzavreli dohody o vykonávaní činností 1 a 2. Ich plány činností boli schválené regiónom a odvolateľky potom na základe vyššie opísanej schémy dostali od prevádzkovateľov letísk náhradu za zvýšenie počtu letov a spojení na obe uvedené letiská a z nich a za propagáciu Sardínie ako turistickej destinácie. |
12. |
Talianska republika 30. novembra 2011 oznámila túto schému Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia prijala 29. júla 2016 sporné rozhodnutie. |
13. |
Podľa uvedeného rozhodnutia predmetná schéma pomoci nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech prevádzkovateľov letísk (článok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia); predstavuje štátnu pomoc v prospech zúčastnených leteckých spoločností vrátane odvolateliek, v rozsahu, v akom sa týka prevádzky týchto leteckých spoločností na letiskách Cagliari‑Elmas a Olbia (článok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia); predmetnú pomoc Taliansko poskytlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlučiteľná s vnútorným trhom (článok 1 ods. 3 a 4 sporného rozhodnutia). Podľa sporného rozhodnutia je napokon potrebné, aby táto pomoc bola leteckými spoločnosťami vrátená (článok 2 ods. 1 sporného rozhodnutia). |
B. O žalobách podaných na Všeobecný súd
14. |
Podaniami doručenými 6. septembra 2017 a 11. januára 2018 podali odvolateľky žaloby o neplatnosť sporného rozhodnutia. |
15. |
Dňa 13. mája 2020 vydal Všeobecný súd napadnuté rozsudky. Žaloby odvolateliek zamietol a uložil im povinnosť nahradiť trovy konania. |
C. Konanie na Súdnom dvore
16. |
Vo svojom odvolaní podanom 22. júla 2020 Súdnemu dvoru Volotea žiada Súdny dvor, aby zrušil body 1 a 2 výroku rozsudku vo veci T‑607/17, zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia a príkaz Taliansku na vymoženie, v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Volotea, subsidiárne zrušil body 1 a 2 výroku rozsudku vo veci T‑607/17, vrátil vec Všeobecnému súdu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania. |
17. |
Vo svojom odvolaní podanom 23. júla 2020 Súdnemu dvoru easyJet žiada Súdny dvor, aby zrušil rozsudok vo veci T‑8/18 a/alebo zrušil články 1, 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti easyJet, subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania. |
18. |
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolania a uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania. |
19. |
Rozhodnutím predsedu tretej komory Súdneho dvora z 22. februára 2021 boli obe veci spojené na účely prednesenia návrhov a vydania rozsudku. |
20. |
Účastníčky konania odpovedali na písomné otázky Súdneho dvora. |
III. Posúdenie
21. |
Aj keď Zmluvy neobsahujú definíciu pojmu „štátna pomoc“, Súdny dvor zdôraznil, že tento pojem sa musí vykladať na základe objektívnych skutočností. ( 8 ) Podľa takéhoto výkladu článok 107 ods. 1 ZFEÚ obsahuje štyri (hlavné) kumulatívne podmienky: dotknuté opatrenie je pripísateľné štátu alebo je financované zo štátnych prostriedkov; týka sa podniku; tomuto podniku poskytuje výhodu a toto opatrenie je selektívne. Opatrenie, ktoré spĺňa tieto kritériá, sa všeobecne považuje za opatrenie, ktoré môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod na vnútornom trhu. ( 9 ) |
22. |
Z dôvodu vývoja chápania účelu kontroly štátnej pomoci ( 10 ) a v dôsledku nevyčerpateľnej predstavivosti členských štátov týkajúcej sa štátnych zásahov na trhu sa Súdny dvor opakovane stretáva s potrebou znovu vysvetľovať kritériá, na ktorých je založený článok 107 ods. 1 ZFEÚ, a prispôsobiť ich použitie na nové situácie. Prejednávané veci nie sú výnimkou z tohto pravidla. |
23. |
Režim dotknutý v prejednávaných veciach sa totiž javí ako vynachádzavá snaha o zvýšenie počtu turistov na Sardínii, a to aj v zimných mesiacoch, s cieľom podporiť hospodársky rozvoj tohto regiónu. |
24. |
Vzhľadom na to, že Sardínia je ostrov, môžu turisti samozrejme pricestovať letecky. Letecké spoločnosti obchodujú s letiskami. Schéma plánovaná regiónom sa teda týkala plánov rozvoja letísk a spolupráce s leteckými spoločnosťami s cieľom zvýšiť počet letov na tento ostrov. Ak región schválil tieto plány, poskytol prevádzkovateľom letísk finančné prostriedky a títo prevádzkovatelia prostriedky rozdelili príslušným leteckým spoločnostiam. Uvedená schéma sa teda týkala vzájomného vzťahu verejných (región) a súkromných (letiská a letecké spoločnosti) subjektov. |
25. |
Na účely pojmu štátna pomoc vyvoláva táto schéma niekoľko otázok. Zbavuje napríklad skutočnosť, že finančné prostriedky boli smerované prostredníctvom súkromného sprostredkovateľa, tieto prostriedky ich verejného pôvodu? Ktorý zo zúčastnených súkromných subjektov, ak nie oba, musí byť považovaný za príjemcu tejto schémy? Poskytuje napokon uvedená schéma zvýhodnenie, ktoré by na trhu nebolo dostupné? |
26. |
Súdny dvor požiadal, aby som svoju analýzu sústredila na odpovede na tieto otázky. Tieto návrhy budú teda obmedzené na pojmy „pripísateľnosť“ (IV), „druhotní príjemcovia pomoci“ (V) a „metodológia na určenie alebo vylúčenie existencie výhody“ (VI). |
IV. Pripísateľnosť
27. |
Financovanie štátom alebo zo štátnych prostriedkov je základným prvkom pojmu štátna pomoc. ( 11 ) To znamená, že prostriedky použité v opatrení musia byť pripísateľné štátu. ( 12 ) V rámci svojich odvolaní odvolateľky napadajú presne toto posúdenie: podľa ich názoru nemožno prostriedky získané od prevádzkovateľov letísk pripísať regiónu. ( 13 ) |
28. |
Odvolateľky v podstate predkladajú tri argumenty. ( 14 ) Po prvé Všeobecný súd podľa nich v napadnutých rozsudkoch nesprávne posúdil kritériá vyplývajúce z rozsudku vo veci Francúzsko/Komisia. Odvolateľky najmä tvrdia, že skutočnosť, že Všeobecný súd vychádzal z existencie mechanizmu dohľadu nad kontrolou rozdeľovania a používania dotknutých prostriedkov, nepostačovala na preukázanie pripísateľnosti. Po druhé odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že nesprávne uplatnil rozsudok vo veci Belgicko a Magnetrol International/Komisia ( 15 ), pretože neposúdil, či prevádzkovatelia letísk mali priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o stanovenie podstatných prvkov predmetnej schémy pomoci. Po tretie tvrdia, že o štátne prostriedky môže ísť len v prípade, že štát vykonáva kontrolu nad týmito prostriedkami, ako aj nad správcami týchto prostriedkov (v prejednávaných veciach prevádzkovateľmi letísk). Takáto požiadavka podľa nich vyplýva z rozsudku Súdneho dvora vo veci Nemecko/Komisia. ( 16 ) |
29. |
Ani s jedným z týchto argumentov nesúhlasím. |
30. |
Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, v rozsudku vo veci Francúzsko/Komisia Súdny dvor uviedol niekoľko dôkazov, ktoré môžu spoločne preukázať, že opatrenia prijaté určitými podnikmi sú skutočne pripísateľné štátu. ( 17 ) Na základe uvedeného posúdenia potom Komisia môže preukázať, či okolnosti určitého prípadu svedčia o existencii rozhodnutia zo strany štátu. ( 18 ) To znamená, že Komisia môže dospieť k záveru, že sa štát podieľal na prijatí opatrenia alebo že je prinajmenšom nepravdepodobné, že sa na jeho prijatí nepodieľal. ( 19 ) |
31. |
Rozsudok vo veci Francúzsko/Komisia sa však týkal verejnoprávnych podnikov. Keď sa pred Súdnym dvorom vo veci Komisia/Taliansko a i. vynorila otázka prahu dôkazného bremena vo vzťahu k súkromnoprávnym subjektom, Súdny dvor vysvetlil, že Komisia musí predložiť viac ako nepriame dôkazy: musí preukázať celkový reťazec udalostí, teda predložiť rozhodujúci dôkaz o pripísateľnosti. ( 20 ) |
32. |
Vzhľadom na dátum vynesenia rozsudku vo veci Komisia/Taliansko a i. je poľutovaniahodné, že účastníci konania o prejednávaných odvolaniach nemohli zaujať stanovisko k otázke, či by tento odklon od aforizmu „okolnosti nemôžu klamať“ mal viesť k zmenám v analýze, ktorú vykonal Všeobecný súd. |
33. |
Napadnuté rozsudky však chápem tak, že Všeobecný súd bol pravdepodobne presvedčený, že vyšetrovanie Komisie odhalilo rozhodujúci dôkaz o pripísateľnosti. |
34. |
V bodoch 70 a 94 napadnutých rozsudkov tak Všeobecný súd uviedol, že „… z jeho vykonania v praxi vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré uvedený región vyplácal prevádzkovateľom letísk, boli prostriedkami, ktoré títo prevádzkovatelia používali na odmeňovanie zmluvných spoločností“. Rovnako tak v bodoch 86 a 118 napadnutých rozsudkov Všeobecný súd vysvetlil, že „Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že finančné prostriedky poskytnuté autonómnym regiónom prevádzkovateľom letísk mali byť a boli v skutočnosti použité podľa pokynov uvedeného regiónu, v prejednávanej veci ako odmena za služby poskytované leteckými spoločnosťami“ ( 21 ). Napokon v niekoľkých bodoch napadnutých rozsudkov Všeobecný súd pripomenul, že sami prevádzkovatelia letísk pripustili, že konali pod vplyvom regiónu a že poskytli predmetné prostriedky iba s očakávaním, že im budú preplatené uvedeným orgánom verejnej moci. ( 22 ) |
35. |
Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že Všeobecný súd zastával názor, že dôkazy, ktoré mal k dispozícii, právne dostatočným spôsobom preukazovali skutočnosti uvedené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Francúzsko/Komisia, ako boli použité na situáciu súkromnoprávnych subjektov v rozsudku vo veci Komisia/Taliansko a i. |
36. |
Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, nie som ani presvedčená, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil rozsudok vo veci Belgicko a Magnetrol International/Komisia. ( 23 ) |
37. |
Táto vec sa týkala najmä otázky, či ustálená správna prax spočívajúca v schvaľovaní žiadostí nadnárodných spoločností o oslobodenie nadmerného zisku od dane mohla predstavovať relevantnú skutočnosť pri posúdení faktickej existencie schémy pomoci. ( 24 ) |
38. |
Ako správne zdôrazňuje Komisia, v odvolaniach nie je uvedené nič o tom, ako by mal byť uvedený rozsudok pre prejednávané veci relevantný. V rámci schémy dotknutej v prejednávaných veciach nejde o ustálenú a nepísanú správnu prax. Práve naopak, keďže Všeobecný súd konštatoval existenciu výslovných cieľov a kritérií stanovených regiónom v zákone č. 10/2010, ktoré prevádzkovatelia vykonávali. ( 25 ) |
39. |
Okrem toho aj za predpokladu, že by uvedený rozsudok bol relevantný, treba uviesť, že Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch posúdil právomoc prevádzkovateľov letísk pri definovaní základných prvkov predmetnej schémy pomoci. ( 26 ) Dospel k záveru, že nič nenasvedčovalo tomu, že prevádzkovatelia letísk mohli prekročiť hranice stanovené zákonom č. 10/2010. Podľa Všeobecného súdu bol totiž priestor na uváženie prevádzkovateľov obmedzený regiónom, pretože ten mohol kontrolovať výšku pomoci pre prevádzkovateľov letísk aj presmerovanie týchto súm (v plnej výške) odvolateľkám. ( 27 ) |
40. |
Pokiaľ ide nakoniec o tretie tvrdenie, z rozsudku vo veci Nemecko/Komisia podľa môjho názoru nevyplýva, že o štátne prostriedky môže ísť iba v prípade, ak správca verejných prostriedkov je pod stálou kontrolou štátu. Táto vec potvrdzuje, že štát zabezpečuje právomoc disponovať s prostriedkami, ako aj ich správu. ( 28 ) Táto požiadavka nie je zďaleka nová. ( 29 ) |
41. |
Opačný postup by podľa môjho názoru umožnil, aby na základe zriadenia organizácií poverených poskytovaním pomoci, ktoré však, ako je to v prípade prevádzkovateľov letísk, nie sú samy kontrolované štátom, bolo možné obísť pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci. ( 30 ) |
42. |
Nakoniec práve z tohto dôvodu Súdny dvor sústavne odmieta potrebu rozlišovať medzi tým, či je pomoc poskytnutá priamo štátom, alebo prostredníctvom verejných alebo súkromných organizácií, ktoré boli zriadené alebo určené na vykonanie režimu štátu. ( 31 ) |
43. |
Vzhľadom na už vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor zamietol námietku odvolateliek týkajúcu sa existencie pripísateľnosti ako nedôvodnú. ( 32 ) |
V. Príjemcovia
44. |
V spornom rozhodnutí Komisia konštatovala, že niekoľko leteckých spoločností vrátane odvolateliek bolo príjemcom štátnej pomoci (článok 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia). Komisia zároveň konštatovala, že prevádzkovatelia letísk nezískali takúto pomoc, a preto nemôžu byť považovaní za príjemcov schémy pomoci (článok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia). |
45. |
Odvolateľky toto posledné uvedené konštatovanie spochybňujú. V podstate tvrdia, že prevádzkovatelia letísk mali z tejto schémy prospech. |
46. |
Aj keď námietka týkajúca sa článku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia nie je predmetom prejednávaných odvolaní, tieto tvrdenia sú tiež relevantné vo vzťahu k námietke týkajúcej sa článku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia, a prípadne aj pokiaľ ide o účinky vyplývajúce z článku 2 sporného rozhodnutia, keďže zistenie, ktoré z toho vyplýva, môže mať vplyv na výšku pomoci, ktorú majú letecké spoločnosti vrátiť. ( 33 ) |
47. |
Budem sa teda zaoberať dvoma argumentmi, na základe ktorých Všeobecný súd dospel k záveru, že prevádzkovatelia letísk nie sú (sekundárnymi) príjemcami v rámci predmetnej schémy pomoci. |
48. |
Prvým (a hlavným) argumentom, o ktorý sa opiera Všeobecný súd, je, že prevádzkovatelia letísk previedli na letecké spoločnosti všetky finančné prostriedky, ktoré získali od regiónu. |
49. |
Je tento argument relevantný? Podľa môjho názoru nie. ( 34 ) |
50. |
Zvýhodnené môžu byť aj iné podniky než tie, na ktoré sú priamo prevedené štátne prostriedky (čo je tiež označované ako „nepriama výhoda“). ( 35 ) Takéto zvýhodnenie je potrebné odlíšiť od čisto sekundárnych hospodárskych účinkov, ktoré vznikajú a sú súčasťou takmer všetkých opatrení štátnej pomoci a ktoré nepodliehajú preskúmaniu v oblasti štátnej pomoci. ( 36 ) |
51. |
To vyvoláva otázku, ako rozlišovať medzi hospodárskymi účinkami, ktoré vznikajú náhodne ako vedľajší účinok schémy pomoci, a „skutočnými“ nepriamymi výhodami zameranými na niektorých „skrytých“ príjemcov. |
52. |
Vo svojom oznámení o pojme štátna pomoc Komisia vysvetľuje, že „by sa mali vopred preskúmať predvídateľné účinky daného opatrenia“ ( 37 ). Nepriama výhoda je prítomná iba vtedy „keď je opatrenie navrhnuté tak, že jeho sekundárne účinky sú nasmerované na identifikovateľné podniky alebo skupiny podnikov“ ( 38 ). |
53. |
S cieľom overiť, že nepriama výhoda nie je „prestrojená“ za vedľajší účinok schémy, mala podľa môjho názoru Komisia v prejednávaných veciach preskúmať, či mal zamýšľaný režim poskytnúť prevádzkovateľom letísk ex ante nejaké výhody, ktoré boli viac než príznačnými rysmi dotknutej schémy pomoci. ( 39 ) Prevádzkovatelia letísk mali totiž v rámci tohto režimu hlavnú úlohu a mali tak hospodársky záujem na tom, aby tento režim fungoval na určitej úrovni kapacity (a to napriek skutočnosti, že ich plány museli byť schválené regiónom, a napriek tomu, že región dohliadal na realizáciu týchto plánov). |
54. |
Viem si totiž predstaviť situáciu, keď by napríklad pridanie jedného letu v rámci letového poriadku určitého letiska oproti tomu, čo je potrebné na pokrytie jeho prevádzkových nákladov, mohlo tomuto letisku (a teda jeho prevádzkovateľovi) poskytnúť zvýhodnenie. ( 40 ) |
55. |
Presne z tohto dôvodu sa domnievam, že je logické, aby iba v prípade, ako je to v prejednávaných veciach, keď účastníci konania predložia dostatočne odôvodnené tvrdenia, že existuje „skrytý“ alebo „ďalší“ príjemca, Všeobecný súd na základe všetkých skutočností, ktoré má k dispozícii, posúdil, či Komisia vykonala dostatočné komplexné posúdenie aj na účely zistenia existencie akýchkoľvek nepriamych príjemcov v rámci uvedenej schémy pomoci. |
56. |
Vzhľadom na to, že Všeobecný súd to v prejednávaných veciach neurobil, domnievam sa, že sa dopustil pochybenia, keď konštatoval, že Komisia správne usúdila, že ex ante analýza hospodárskej výnosnosti zmlúv o poskytovaní služieb, ktoré prevádzkovatelia letísk uzavreli s leteckými spoločnosťami a ktoré schválil región, nie je relevantná. ( 41 ) |
57. |
Druhý argument Všeobecného súdu spočíva v tom, že prevádzkovatelia letísk by pri neexistencii financovania zo strany regiónu na základe uvedenej schémy neuzavreli dohody s leteckými spoločnosťami. ( 42 ) |
58. |
Nie je mi jasné, čím by táto skutočnosť (ak skutočne ide o skutkové zistenie) sama osebe prispela k záveru, že účasť na predmetnej schéme pomoci nepriniesla výhodu aj prevádzkovateľom letísk. |
59. |
Skôr svedčí o opačnom závere: že sa prevádzkovatelia letísk rozhodli zúčastniť sa tejto schémy iba preto, že boli príjemcami výhody, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískali. |
60. |
Presne toto zvýhodnenie však nebolo ďalej skúmané. Podľa môjho názoru bolo na účely odstránenia akýchkoľvek pochybností potrebné vykonať podrobnejšiu analýzu týkajúcu sa výhod, ktoré by mohli prevádzkovatelia letísk získať. |
61. |
Z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď považoval ex ante analýzu hospodárskej výnosnosti zmlúv o poskytovaní služieb, ktoré prevádzkovatelia letísk uzavreli s leteckými spoločnosťami, za irelevantnú na účel určenia príjemcov v rámci dotknutej schémy pomoci. |
VI. Zvýhodnenie
62. |
Odvolateľky vo svojich odvolaniach nesúhlasia s tým, že Všeobecný súd sa stotožnil so záverom Komisie, že na predmetnú schému pomoci nemožno na účely vylúčenia existencie zvýhodnenia použiť kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 43 ) |
63. |
Kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je analytický nástroj, ktorý Komisia používa na vylúčenie existencie zvýhodnenia pre podnik získaného na základe zásahu štátu na danom trhu. Toto kritérium si vyžaduje komplexnú ekonomickú analýzu na posúdenie, či by hypotetický súkromný subjekt na danom trhu vykonal porovnateľný zásah a či by tak urobil za rovnakých podmienok ako štát. |
64. |
Ako správne uvádzajú odvolateľky, Súdny dvor rozhodol, že Komisia je povinná posúdiť kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve vo všetkých situáciách, v ktorých je uplatniteľný. ( 44 ) |
65. |
Práve otázka uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nebola doteraz judikatúrou dostatočne objasnená. Predovšetkým zostáva nejasné, v akých situáciách je zásah štátu na trhu rozumne porovnateľný s potenciálnym správaním účastníka trhu. |
66. |
Aby bolo možné uviesť niektoré myšlienky týkajúce sa toho, ako túto otázku vyriešiť, bude užitočné zamyslieť sa nad účelom, na ktorý bolo kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve vyvinuté, a nad tým, ako sa tento účel s judikatúrou vyvíjal. |
A. Účel a vývoj kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve
67. |
Kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, zavedené súbežne so smernicou o transparentnosti z roku 1980 ( 45 ), bolo pôvodne určené na posúdenie správania verejných podnikov (t. j. podnikov vlastnených štátom), ak súťažili na rovnakom trhu ako súkromné podniky. ( 46 ) |
68. |
Odtiaľ pochádza myšlienka štátu ako „akcionára“ (čo bolo vtedy nazývané ako „získanie účasti štátu na kapitále podnikov“). ( 47 ) |
69. |
Odôvodnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve teda vychádzalo z potreby nájsť spôsob, ktorý by štátu umožnil byť účastníkom trhu bez toho, aby bola narušená účinnosť disciplíny v oblasti štátnej pomoci. ( 48 ) Konkrétne toto kritérium umožnilo vylúčiť z pojmu štátna pomoc také činnosti štátu, ktorými štát „zostúpil na trh“, aby súťažil s ostatnými podnikmi za rovnakých podmienok. O také isté podmienky išlo vtedy, keď investícia štátu do vlastného podniku alebo jeho vlastnými podnikmi bola takého druhu, že ju mohol zvažovať súkromný investor. ( 49 ) |
70. |
Práve vzhľadom na uvedené odôvodnenie je kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve často opisované v súvislosti s možnosťou členských štátov zvoliť si zmiešané hospodárstvo, ktoré je chápané ako hospodárstvo, v ktorom na trhu vedľa súkromných podnikov pôsobí aj štát. ( 50 ) Ide teda o často opakovaný odkaz na neutralitu vlastníctva podľa článku 345 ZFEÚ a na zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je s ňou spojená. ( 51 ) |
71. |
Novšia judikatúra Súdneho dvora však zrejme naznačuje, že kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve by malo nájsť uplatnenie aj mimo týchto tradičných hraníc štátneho vlastníctva a držby podielov. ( 52 ) |
72. |
Z toho vyplývajú dva spôsoby, akými by mohla byť chápaná uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. |
73. |
Na jednej strane by sa z hľadiska svojho historického použitia mohla uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve obmedziť iba na prípady, keď štát vystupuje ako akcionár na určitom trhu. Na druhej strane vzhľadom na to, že štát môže zasahovať na trhu aj inými spôsobmi ako vlastníctvom alebo držaním podielov, sa obmedzenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na tieto situácie javí ako príliš úzky výklad užitočnosti tohto kritéria. |
74. |
Podľa môjho názoru sa totiž kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve môže ukázať ako užitočné, a teda uplatniteľné vo všetkých situáciách, keď možno zásah štátu na trhu prirovnať ku konaniu súkromného účastníka trhu. Toto posúdenie „rovnocennosti“ prekračuje tradičné medze držania podielov a vlastníctva. To znamená, že ak sa na súkromný hospodársky subjekt možno na trhu pozerať tak, že koná rovnakým spôsobom ako štát, môže kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve odhaliť, či konanie štátu zodpovedalo trhovým podmienkam. To by následne pomohlo pri vylúčení existencie zvýhodnenia (teda zvýhodnenia vo forme štátnej pomoci). |
B. Dichotómia medzi „orgánom verejnej moci“ a „hospodárskym subjektom“
75. |
Zdanlivo oddelene od svojho pôvodného významu sa uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve zrejme začala riadiť mätúcou (a úprimne povedané, zavádzajúcou) dichotómiou. |
76. |
Zoberme si napríklad rozsudok vo veci Komisia/EDF ( 53 ). Súdny dvor v ňom rozhodol, že „uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci“ ( 54 ). V rovnakom zmysle Všeobecný súd v rozsudku vo veci Ryanair/Komisia uviedol, že „hoci sa v prípade, keď štát koná ako podnik pôsobiaci ako súkromný investor, zdá byť nevyhnutným analyzovať jeho správanie v duchu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, uplatnenie tejto zásady sa musí vylúčiť za predpokladu, že tento štát koná ako orgán verejnej moci“ ( 55 ). Nakoniec podobné znenie sa objavuje aj v oznámení Komisie o pojme štátna pomoc. ( 56 ) |
77. |
Na základe uvedených príkladov a v nich použitých formulácií je otázka uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve spojená s tým, že štát koná ako hospodársky subjekt (prostredníctvom držania podielu). Tieto činnosti treba odlišovať od prípadov, keď štát koná ako orgán verejnej moci. V prvom prípade sa na základe judikatúry uplatní kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. V poslednom uvedenom prípade sa toto kritérium neuplatní. |
78. |
Nemyslím si, že by toto rozlíšenie bolo dôvodné. ( 57 ) |
79. |
Existujú dve možnosti, ako možno chápať pojem „štát konajúci ako orgán verejnej moci“. Prvý z nich môže označovať štát, ktorý koná vo verejnom záujme (napríklad na účel posilnenia hospodárskeho rozvoja, záchrany pracovných miest alebo ochrany životného prostredia). Ďalej možno tento výraz chápať ako štát konajúci prostredníctvom nástrojov verejnej politiky (teda prostredníctvom právnych predpisov, regulácie alebo daní). Ani jeden z týchto výkladov však nepodporuje závery, ku ktorým dospela judikatúra (alebo Komisia), prečo kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve bolo alebo nebolo uplatniteľné. |
80. |
Pokiaľ ide o prvé chápanie pojmu „štát konajúci ako orgán verejnej moci“, sú podľa judikatúry dôvody, ktoré odôvodňujú zásah štátu na trhu, irelevantné. ( 58 ) Skutočnosť, či štát koná na účely zachovania zamestnanosti, ochrany životného prostredia, posilnenia cestovného ruchu alebo iba na účel riadenia vlastnej spoločnosti, totiž nijako nesúvisí s otázkou, či podnik, ktorý je príjemcom pomoci, získal výhodu vyplývajúcu z tohto zásahu, ktorú by mohol za rovnakých podmienok poskytnúť trh. Uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve preto nemožno vylúčiť iba z týchto dôvodov. |
81. |
Pokiaľ ide o druhé chápanie tohto pojmu, treba konštatovať, že kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve bolo uplatnené v rôznych prípadoch, keď štát konal prostredníctvom nástrojov verejnej moci; teda nástrojov, ktoré súkromný hospodársky subjekt na trhu nemá k dispozícii. V niekoľkých prípadoch tak štát napríklad zasiahol na trhu na účely odloženia alebo odpustenia platby dane a iných verejných finančných záväzkov, ktoré mali súkromné podniky zaplatiť štátu. ( 59 ) Vo veci Komisia/EDF ( 60 ) štát podobne zasiahol prostredníctvom daňových a regulačných právomocí, a vo veci Ryanair/Komisia ( 61 ) zasiahol prostredníctvom zákonných a regulačných právomocí. Vo všetkých týchto prípadoch však bola uplatnená určitá forma kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. To znamená, že jeho uplatniteľnosť nemožno vylúčiť iba z toho dôvodu, že štát koná prostredníctvom nástrojov verejnej moci. |
82. |
Pri rozplietaní tejto dichotómie určite nepomáha, že judikatúra niekedy rozlišuje medzi tým, či štát koná ako „hospodársky subjekt“ alebo ako „orgán verejnej moci“ nie na účely rozhodnutia o uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ale v priebehu jeho uplatnenia. ( 62 ) Tak je to najmä v prípadoch, keď Súdny dvor chce zdôrazniť, že náklady a výhody toho, že štát koná ako orgán verejnej moci, ktoré sa týkajú napríklad miery nezamestnanosti alebo zvýšenia rozpočtových príjmov, sa pri uplatnení tohto kritéria nezohľadňujú. Z pojmového hľadiska je toto rozlíšenie logické, pretože hypotetický hospodársky subjekt, ktorý napokon slúži na porovnanie, by pri rozhodovaní o svojich trhových krokoch také obavy nebral do úvahy. ( 63 ) Tieto úvahy však vstupujú do hry až po tom, ako sa potvrdila uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, a nie kedykoľvek predtým. |
83. |
V stručnosti, zastávam názor, že je nesprávne rozdeľovať uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na základe dichotómie medzi „orgánom verejnej moci“ a „hospodárskym subjektom“. Kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve má za cieľ stanoviť alebo vylúčiť existenciu výhody vytvorenej pre podnik pomocou toho, či je určité konanie štátu hospodársky v súlade s trhom. Kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa tak použije vo všetkých situáciách, keď štát vykonáva činnosti podobné „trhovým činnostiam“, vrátane prípadov, keď „štát ako nositeľ verejnej moci“ koná spôsobom porovnateľným s hospodárskym subjektom. Z toho vyplýva, že o uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve by sa malo rozhodnúť na základe objektívneho skúmania spôsobu, akým štát vystupuje voči podnikom na danom trhu, bez ohľadu na formu a dôvody tohto zapojenia. |
C. Ako rozhodnúť, či sa kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve uplatní?
84. |
Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, že uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa riadi povahou činností vykonávaných štátom. To znamená, že uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve predpokladá, že štát zasahuje prostredníctvom činnosti, ktorá je porovnateľná s činnosťou, ktorú možno predpokladať na trhu. |
85. |
Ako ale posúdiť, či je na trhu možná obdobná činnosť? |
86. |
Podľa môjho názoru sa musí Komisia preniesť do postavenia podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a z jeho pohľadu posúdiť, či získaná výhoda (napríklad poskytnutie úverovej záruky, kapitálový vklad alebo odpustenie dlhu) mohla byť tiež ponúknutá inými podnikmi na tomto trhu. Ak je odpoveď na túto otázku kladná, je možné kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve uplatniť. |
87. |
Môj názor môže objasniť niekoľko príkladov. Podnik môže na trhu získať od veriteľa odloženie úveru. Môže to urobiť aj štát: môže napríklad podniku schváliť odklad platenia dane. Z hľadiska podniku, ktorý je príjemcom pomoci, tak štát poskytuje výhodu rovnakej povahy ako (súkromný) veriteľ. Vzhľadom na to, že takéto konanie štátu má ekvivalent na trhu, tak bez ohľadu na skutočnosť, že štát mohol konať ako orgán verejnej moci, musí byť možné jeho zásah posúdiť na základe kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 64 ) |
88. |
Zoberme si druhý príklad: ak štát nakúpi na trhu reklamné služby, má z toho prospech podnik, od ktorého štát tieto služby nakupuje. Získavanie takých služieb nie je činnosťou, ktorú môže vykonávať iba štát. Ide o obyčajnú nákupnú transakciu. Inými slovami, vzhľadom na to, že štát vykonáva porovnateľnú činnosť ako ktorýkoľvek iný súkromný podnik, malo by sa na overenie toho, či je takéto získanie (služby) v súlade s trhom, uplatniť kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. |
89. |
Nakoniec je tu tretí príklad: ak štát poskytne podniku bezplatne prevádzkovú licenciu, ktorá je inak spoplatnená, štát zasahuje na trhu výkonom činnosti, ktorým sám kontroluje prístup na tento trh. Súkromný podnik by túto činnosť nikdy vykonávať nemohol. Preto pri posudzovaní, či táto bezplatná prevádzková licencia predstavuje štátnu pomoc, nemožno kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve použiť. Porovnávacím kritériom nemôže byť nikdy súkromný hospodársky subjekt. |
90. |
Týmito príkladmi som chcela povedať nasledujúce: kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je uplatniteľné vždy, keď štát vykonáva činnosť, ktorú by mohli na trhu replikovať súkromné subjekty. K tomu môže samozrejme dôjsť nielen vtedy, keď štát koná ako akcionár, ale aj vtedy, keď koná ako nositeľ verejnej moci (či už sleduje hospodárske, alebo sociálne ciele, ciele v oblasti životného prostredia alebo iné ciele). Rozhodujúcou otázkou je, či predmetný druh hospodárskej činnosti má takú povahu, ktorú možno predpokladať na trhu. Ak je odpoveď na túto otázku kladná, kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve možno uplatniť. |
91. |
Rada by som zdôraznila, že uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nijako nepredvída výsledok jeho uplatnenia. To, či možno určité konanie na trhu opakovať, alebo nie (takže by sa uplatnilo kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve), nie je rozhodujúce pre otázku, či konkrétna výhoda predstavuje zvýhodnenie. Posledná uvedená otázka závisí od uplatnenia kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré je založené na ekonomickej analýze toho, či by (hypotetický) hospodársky subjekt poskytol rovnakú výhodu za podobných podmienok, aké poskytol štát. ( 65 ) |
D. Použitie na prejednávané veci
92. |
V napadnutých rozsudkoch Všeobecný súd potvrdil zamietnutie uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve zo strany Komisie na základe dvoch tvrdení. Na jednej strane sa domnieval, že región nekonal ako akcionár, pretože nevlastnil dotknutých prevádzkovateľov letísk. ( 66 ) Ďalej vychádzal zo skutočnosti, že región prijatím schémy pomoci konal „v kontexte všeobecnej hospodárskej politiky“, teda „výlučne ako orgán verejnej moci“ ( 67 ). |
93. |
Vzhľadom na už vyššie uvedené vysvetlenia zastávam názor, že tvrdenia predložené Všeobecným súdom nie sú dostatočné na vylúčenie uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. |
94. |
Ako som vysvetlila v bodoch 71, 74 a 83 vyššie, novšia judikatúra Súdneho dvora, ako aj podstata, z ktorej vychádza kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, neobmedzujú jeho uplatniteľnosť iba na situácie, keď sa štát stane súčasťou trhu prostredníctvom vlastníctva podniku. Skutočnosť, že región nevlastní prevádzkovateľov letísk, prostredníctvom ktorých vykonával svoju schému, sama osebe nestačí na vylúčenie uplatnenia kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. |
95. |
Rovnako nie je na účel posúdenia týkajúceho sa uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve rozhodujúce, či región konal „v kontexte všeobecnej hospodárskej politiky“ alebo ako „orgán verejnej moci“. Ako som vysvetlila v bode 80 vyššie, cieľ štátneho zásahu jednoducho nie je skutočnosťou, ktorú treba v tejto fáze analýzy zohľadniť. |
96. |
Ako som totiž vysvetlila v predchádzajúcej časti týchto návrhov, Všeobecný súd mal pri preskúmaní toho, či Komisia správne vylúčila uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, overiť, či Komisia z pohľadu odvolateliek posúdila, či finančné prostriedky získané od regiónu boli poskytnuté prostredníctvom činnosti, ktorá mohla byť replikovaná na trhu. |
97. |
Domnievam sa teda, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho postupu, ktorým rozhodol o neuplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v prejednávaných veciach. |
98. |
Všeobecný súd po tom, čo dospel k záveru, že kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nebolo možné uplatniť, posúdil existenciu výhody pre odvolateľky s prihliadnutím na činnosť regiónu z pohľadu obstarávateľa služieb. |
99. |
Aj keď pochybujem o tom, že poskytnutie dotácií na vytvorenie nových leteckých spojení môže byť obstaraním služieb, súhlasím s tým, že kritérium „obstarávateľa služieb“ by v zásade mohlo slúžiť na určenie existencie výhody alebo na jej vylúčenie. Vzhľadom na to, že tento prístup predpokladá, že štát na účely nákupu služieb na trhu konal ako hospodársky subjekt, nepredstavuje toto posúdenie zo svojej podstaty nič iné ako jedno z variácií kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Konkrétne to kritérium, ktoré Všeobecný súd odmietol ako nepoužiteľné z dôvodu, že sa domnieval, že región nekonal ako hospodársky subjekt. |
100. |
Nech je to akokoľvek, existujú dva body týkajúce sa alternatívneho posúdenia Všeobecného súdu (vychádzajúceho z kritéria „obstarávateľa služby“), ktoré si zaslúžia dôkladnejšiu analýzu. Prvý bod sa týka tvrdenia odvolateliek, podľa ktorého Všeobecný súd prekročil svoju právomoc, keď potvrdil sporné rozhodnutie z alternatívnych dôvodov. Druhý bod sa týka krokov analýzy kritéria obstarávateľa služieb, tak ako boli navrhnuté Všeobecným súdom. |
101. |
Po prvé, pokiaľ ide o právomoc Všeobecného súdu, je pravda, že z dôvodu, že konanie v oblasti štátnej pomoci má správnu povahu, Všeobecný súd má iba obmedzenú právomoc. Ako taký nemôže nahrádzať hospodárske posúdenie Komisie vlastným posúdením. ( 68 ) |
102. |
Všeobecný súd tak musí predovšetkým preskúmať, či odôvodnenie obsiahnuté v spornom rozhodnutí obsahuje všetky relevantné údaje, o ktoré možno oprieť závery, ktoré z neho boli vyvodené. ( 69 ) Platí to o to viac, že v oblasti štátnej pomoci Komisia končí svoje vyšetrovanie vydaním rozhodnutia. ( 70 ) |
103. |
Súdny dvor však spresnil, že Všeobecný súd môže v rámci žaloby o neplatnosť – s výnimkou prípadu, keď na to nie je daný žiadny vecný dôvod – považovať za potrebné vykladať odôvodnenie napadnutého aktu spôsobom odlišným, ako ho vykladá autor, alebo dokonca za určitých okolností odmietnuť formálne odôvodnenie uvedené týmto autorom. ( 71 ) |
104. |
Práve tento priestor využil Všeobecný súd v prejednávaných veciach. V napadnutých rozsudkoch Všeobecný súd doplnil (hoci krátke a samo osebe nedostatočné) odôvodnenie, ktoré už bolo obsiahnuté v odôvodnení č. 386 sporného rozhodnutia ( 72 ) o tvrdenia účastníkov konania, ako aj o informácie získané počas písomnej a ústnej časti v konaní pred Všeobecným súdom. ( 73 ) |
105. |
Takáto situácia teda nespadá do kategórie nahradenia odôvodnenia v rámci súdneho preskúmania vykonávaného Všeobecným súdom, pretože Všeobecný súd vychádzal z odôvodnenia obsiahnutého v spornom rozhodnutí bez toho, aby zmenil jeho obsah. |
106. |
Po druhé, pokiaľ ide o základné znaky kritéria „obstarávateľa služieb“, Všeobecný súd sa domnieval, že existencia zvýhodnenia môže byť vylúčená iba vtedy, ak jednak k obstaraniu dotknutých služieb došlo prostredníctvom otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, a ďalej, ak región skutočne obstarávané služby potreboval. |
107. |
Pokiaľ ide o požiadavku otvoreného a súťažného výberového konania, budem stručná. Hospodárska účelnosť nákupov tovaru a obstarania služieb môže byť skutočne preukázaná samotnou skutočnosťou, že k nim došlo na základe takéhoto postupu. Z tohto dôvodu takéto nákupy uskutočnené verejnými orgánmi na účely ich vlastných prevádzkových potrieb v zásade podliehajú smerniciam o verejnom obstarávaní. ( 74 ) Nie som však presvedčená, že v takej situácii, ako je situácia v prejednávaných veciach, v ktorej región konal prostredníctvom súkromných hospodárskych subjektov, by trvanie na obdobnom postupe, ako je postup vyžadovaný smernicami v oblasti verejného obstarávania, bolo jediným spôsobom, ako zaručiť, že cena dotknutých služieb bude zodpovedať trhovým podmienkam. |
108. |
Pokiaľ ide o požiadavku skutočnej potreby, základná logika tohto posúdenia je zrejme takáto: aj v prípade, že nákupy vykonané orgánom verejnej moci boli uskutočnené za trhových podmienok, existuje ďalšia požiadavka, aby tieto nákupy boli primerané „skutočným potrebám“ dotknutého orgánu. ( 75 ) |
109. |
Je pravda, že sa predpokladá, že hospodársky subjekt konajúci racionálne získa iba tie služby (alebo tovar), ktoré skutočne potrebuje na výkon svojej činnosti (alebo na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje). ( 76 ) Všeobecný súd sa domnieval, že región mohol mať skutočnú potrebu nakupovať dotknuté služby (týkajúce sa leteckých spojov a marketingu) na účel propagácie ostrova Sardínia ako turistickej destinácie. |
110. |
Ako však takúto potrebu kvantifikovať? |
111. |
V prejednávaných veciach región „neobstaral“ lety a marketingové služby na uspokojenie svojich vlastných potrieb (ako keď napríklad štát nakúpi kancelárske stoličky pre štátne úrady). Neexistovalo teda žiadne vnútorné meradlo, voči ktorému by bolo možné posúdiť množstvo obstaraných služieb. To, čo región sledoval obstaraním týchto služieb (ak ich obe možno skutočne považovať za služby), bolo aspoň sčasti vytvoriť novú ponuku (prostredníctvom letov) a nový dopyt (prostredníctvom marketingových služieb) pre trh v Sardínii. Pre tento druh činnosti by hospodársky subjekt vykonal analýzu nákladov a prínosov, pričom by zohľadnil požadované prostriedky a očakávané výnosy. Zo sporného rozhodnutia nie je jasné, či región takéto posúdenie vykonal alebo či konal na základe očakávaní týkajúcich sa napríklad počtu turistov, ktoré mal režim prilákať. Zo sporného rozhodnutia ani nevyplýva, že sa Komisia pokúsila prešetriť, či takáto analýza bola vykonaná. |
112. |
Za takýchto okolností nerozumiem tomu, na základe čoho mohol Všeobecný súd oprávnene usúdiť, že nadobudnutie predmetných marketingových služieb bolo nad rámec „skutočných potrieb“ ( 77 ). Domnievam sa teda, že Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho posúdenia pri použití základných prvkov kritéria „obstarávateľa služieb“. |
113. |
Preto navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel tvrdeniam odvolateliek, podľa ktorých Všeobecný súd nesprávne uplatnil kritérium „obstarávateľa služieb“. |
VII. Návrhy
114. |
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel tvrdeniam odvolateliek týkajúcich sa spôsobu, akým Všeobecný súd:
|
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Z básne La primavera od Grazia Deledda.
( 3 ) V roku 1926 sa Grazia Deledda (1871–1936) stala prvou Taliankou, ktorá dostala Nobelovu cenu za literatúru.
( 4 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o štátnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) – Taliansko – Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme (SVHZ) (Ú. v. EÚ 2017, L 268, s. 1).
( 5 ) Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182) (ďalej len „napadnuté rozsudky“).
( 6 ) Tamže, body 1 až 41, resp. 1 až 45.
( 7 ) Bolletino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna č. 12, zo 16. apríla 2010.
( 8 ) Pozri napríklad rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. (C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 141 a citovaná judikatúra).
( 9 ) Pozri rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia (730/79, EU:C:1980:209, bod 11) (kde Súdny dvor uviedol, že hospodárska súťaž sa považuje za narušenú, ak určité opatrenie znižuje náklady podniku‑príjemcu, a tak posilňuje postavenie tohto podniku vzhľadom na iné konkurenčné podniky). K malému významu, ktorý v praxi zohrávajú kritériá týkajúce sa narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia vnútorného trhu, vrátane odlišného prístupu k článku 101 ZFEÚ, pozri SOLZÉZS, U.: Part II: Article 107 TFEU. In: SÄCKER, F. J., MONTAG, F. (eds.): European State Aid Law: A Commentary. Bloomsbury Publishing: Londýn, 2016, body 454, 489 a 490.
( 10 ) Pozri v tomto zmysle MEROLA, M., CALIENTO, F.: Is the notion of aid broadening or shrinking over time, and if so, why? A subjective view on the rationale of the case law. In: PARCU, L., MONTI, G., BOTTA, M.: EU State Aid Law. Emerging Trends at the National and EU Level. Edward Elgar Publishing: Cheltenham, 2020, s. 46 až 48 (títo autori vysvetľujú, že kontrola štátnej pomoci sa stala nástrojom riadenia, ktorý má kontrolovať hospodárske politiky členských štátov).
( 11 ) Ako vysvetlil generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo veci PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2000:585, body 114 až 133).
( 12 ) Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294, ďalej len „rozsudok vo veci Francúzsko/Komisia“, body 51 až 57).
( 13 ) V tejto súvislosti uvádzam, že prvá a druhá časť druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑331/20 P smerujú proti bodom 69 až 98 rozsudku vo veci T‑607/17, zatiaľ čo tretí odvolací dôvod vo veci C‑343/20 P smeruje konkrétne proti bodom 126, 127, 160 a 161 rozsudku vo veci T‑8/18.
( 14 ) Pri rôznych príležitostiach v rámci prvej a druhej časti druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑331/20 P a tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑343/20 P odvolateľky rovnako všeobecne kritizujú rôzne skutkové zistenia Všeobecného súdu. Vzhľadom na právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní sú tieto tvrdenia neprípustné.
( 15 ) Rozsudok zo 14. februára 2019 (T‑131/16 a T‑263/16, EU:T:2019:91, ďalej len „rozsudok vo veci Belgicko a Magnetrol International/Komisia“).
( 16 ) Rozsudok z 28. marca 2019 (C‑405/16 P, EU:C:2019:268).
( 17 ) Body 52 až 56 rozsudku vo veci Francúzsko/Komisia. Ako bolo nedávno uvedené v rozsudku z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i. (C‑425/19 P, EU:C:2021:154, ďalej len „rozsudok vo veci Komisia/Taliansko a i.“, body 61 až 62), medzi tieto dôkazy patrí najmä „každý nepriamy dôkaz svedčiaci v konkrétnom prípade o účasti orgánov verejnej moci alebo o nepravdepodobnosti neúčasti pri prijímaní opatrenia, berúc do úvahy aj jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje, alebo o neexistencii účasti uvedených orgánov na prijímaní uvedeného opatrenia...“. Medzi nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k tomuto záveru patrí skutočnosť, že „predmetný verejnoprávny podnik nemohol prijať napadnuté rozhodnutie bez zohľadnenia požiadaviek orgánov verejnej moci alebo smerníc orgánov verejnej moci, začlenenie verejného podniku do štruktúry verejnej správy, povahy jeho činností a ich výkonu na trhu za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi, právne postavenie podniku alebo tiež intenzita dohľadu vykonávaného verejnými orgánmi“.
( 18 ) Resp., ako to nazvali MAXIAN RUSCHE, T., MICHEAU, C., PIFFAUT, H., Van de CASTEELE, K., o existencii „dymiacej zbrane“. Pozri FAULL, J., NIKPAY, A., (eds.): The EU Law of Competition. Oxford University Press: Oxford, 2014, 3. vyd., bod 17.33.
( 19 ) Pozri tiež rozsudky zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland (C‑242/13, EU:C:2014:2224, body 31 až 33); z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea (C‑150/16, EU:C:2017:388, body 18 až 20), ako aj z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia (C‑472/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:885, body 34 až 36).
( 20 ) Pozri v tomto zmysle body 67, 69 a 72 rozsudku vo veci Komisia/Taliansko a i.
( 21 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 22 ) Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, body 72, 75, 91 a 104), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, body 96, 99 a 125).
( 23 ) Bod 120 už citovaného rozsudku vo veci Belgicko a Magnetrol International/Komisia.
( 24 ) Podotýkam, že uvedený rozsudok bol zrušený v odvolacom konaní, keďže Súdny dvor považoval práve takéto praktiky za relevantný ukazovateľ na účely konštatovania neexistencie „ďalších vykonávacích opatrení“ v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) č. 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Pozri bod 112 rozsudku Belgicko a Magnetrol International/Komisia.
( 25 ) Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, body 88 až 92), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, body 121 až 125).
( 26 ) Tamže, body 71 a 72, 95, 96 v uvedenom poradí.
( 27 ) Tamže, body 94 a 98, 129 až 132 v uvedenom poradí.
( 28 ) Rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia (C‑405/16 P, EU:C:2019:268, bod 73). Pozri v tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. (C‑135/16, EU:C:2018:120, bod 112).
( 29 ) Pozri napríklad rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. (C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 70); z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i. (C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 21), a z 13. septembra 2017, ENEA (C‑329/15, EU:C:2017:671, bod 25).
( 30 ) Pozri najmä rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia (67/85, 68/85 a 70/85, EU:C:1988:38, bod 35), ako bolo nedávno pripomenuté v rozsudku z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Danmark (C‑656/15 P, EU:C:2017:836, bod 45).
( 31 ) Pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 58) a z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL‑ARREE (C‑677/ 11, EU:C:2013:348, bod 26).
( 32 ) Toto zistenie sa týka prípustných častí prvej a druhej časti druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑331/20 P a tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑343/20 P.
( 33 ) Ako Všeobecný súd správne zdôraznil v rozsudku z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, bod 58).
( 34 ) Hoci sa týkal iných okolností a poukázali naň odvolateľky, možno v tomto ohľade odkázať na rozsudok z 25. júla 2018, Komisia/Španielsko a i. (C‑128/16 P, EU:C:2018:591). V uvedenom rozsudku Súdny dvor konštatoval, že samotná skutočnosť, že výhoda poskytnutá hospodárskemu záujmovému združeniu je plne prevedená na členov tohto združenia, automaticky neznamená, že prvý uvedený subjekt nie je príjemcom v zmysle dotknutej schémy pomoci (tamže, body 45 a 46).
( 35 ) Pozri oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), bod 115.
( 36 ) Pozri najmä rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, EU:C:2001:160, bod 62) (v ktorom sa konštatovalo, že zníženie daňových príjmov štátu je „príznačným rysom“ predmetnej právnej úprave). Pozri tiež rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun (C‑72/91 a C‑73/91, EU:C:1993:97, bod 21); z 1. decembra 1998, Ecotrade (C‑200/97, EU:C:1998:579, bod 36); zo 17. júna 1999, Piaggio (C‑295/97, EU:C:1999:313, bod 42), a z 15. júla 2004, Pearle a i. (C‑345/02, EU:C:2004:448, bod 36).
( 37 ) Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), bod 116.
( 38 ) Tamže.
( 39 ) Takéto skutočné vedľajšie účinky existujú iba z dôvodu funkčnej alebo automatickej spojitosti s dotknutým opatrením, takže prirodzene vyplývajú z takéhoto režimu, alebo preto, že tieto vedľajšie účinky sú nevyhnutné pre riadne fungovanie činnosti, ktorú podporujú.
( 40 ) V tomto zmysle pozri NICOLAIDES, P.: State Aid Uncovered, Critical Analysis of Development in State Aid 2020. Lexxion: Berlín, 2021, s. 86 a 87.
( 41 ) Pozri rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, bod 125), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, bod 191).
( 42 ) Pozri rozsudok z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, bod 225).
( 43 ) Tieto tvrdenia sú uvedené v rámci prvej a tretej časti prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑331/20 P, ako aj v prvých dvoch odvolacích dôvodoch vo veci C‑343/20 P, a smerujú proti bodom 122 až 145 rozsudku vo veci T‑607/17 a bodom 175 až 177, ako aj 189 až 191 rozsudku vo veci T‑8/18.
( 44 ) Pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 103) („kritérium súkromného investora nepredstavuje výnimku, ktorá sa uplatní iba na žiadosť členského štátu…. Ak sa toto kritérium uplatní, patrí medzi skutočnosti, ktoré je Komisia povinná zohľadniť pri preukazovaní existencie takejto pomoci.“). Pozri tiež rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice (C‑300/16 P, EU:C:2017:706, body 23 až 25 a 29).
( 45 ) Smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov (Ú. v. ES L 195, 1980, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20), teraz kodifikovaná smernicou Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17).
( 46 ) PIERNAS LÓPEZ, J. J.: The Concept of State Aid Under EU Law: From Internal market to competition and beyond. Oxford University Press: Oxford, 2015, s. 78.
( 47 ) Pozri použitie článkov 92 a 93 na účasť štátu na kapitále podnikov (Bulletin Európskych spoločenstiev, 9‑1984), s. 28 a 93 až 95.
( 48 ) V tomto zmysle pozri argumentáciu Belgicka v rozsudku z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia (40/85, EU:C:1986:305, bod 9), podľa ktorej by skutočnosť, že by Regiónu Valónsko nebolo umožnené podieľať sa na zvyšovaní kapitálu podniku, viedla k diskriminácii štátu v porovnaní so súkromnými akcionármi tej istej spoločnosti.
( 49 ) Ako vyplýva z prvých rozsudkov Súdneho dvora týkajúcich sa podobného pravidla obsiahnutého v článku 4 písm. c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), existencia výhody môže byť vylúčená iba vtedy, ak sa výnos „vždy rovná výške výdavkov“. Pozri napríklad rozsudok z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad (30/59, EU:C:1961:2, s. 31).
( 50 ) Pozri napríklad druhú správu o politike hospodárskej súťaže, ktorá je prílohou k šiestej všeobecnej správe o činnosti Spoločenstva (Úrad pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev, 1973), bod 124, ktorý používa pojem „štátny kapitalizmus“.
( 51 ) Pozri napríklad oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), bod 73: „Právny poriadok Únie je z hľadiska úpravy vlastníckych vzťahov neutrálny a žiadnym spôsobom sa nedotýka práva členských štátov pôsobiť ako hospodárske subjekty.“ Pozri tiež HANCHER, L., OTTERVANGER, T., SLOT, P. J.: EU State Aids. Sweet and Maxwell: Londýn, 2021, s. 96, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Maciej Szpunar vo veci Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank (C‑579/16 P, EU:C:2017:911, bod 34).
( 52 ) Pozri rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia (C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 71), a zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank (C‑579/16 P, EU:C:2018:159, bod 46 a citovaná judikatúra).
( 53 ) Rozsudok z 5. júna 2012 (C‑124/10 P, EU:C:2012:318).
( 54 ) Tamže, bod 81 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Na uvedenú vec je však potrebné nazerať v jej vlastnom kontexte, keď francúzsky štát bol skutočne vlastníkom Électricité de France (EDF). Konštatovanie Súdneho dvora, že „v prípade verejných podnikov“ sa posúdenie existencie výhody vykonáva uplatnením „kritéria súkromného investora“ (tamže, bod 78), teda nemožno chápať v tom zmysle, že toto kritérium je uplatniteľné iba v takýchto prípadoch.
( 55 ) Rozsudok zo 17. decembra 2008 (T‑196/04, EU:T:2008:585, bod 85) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). V uvedenej veci, podobne ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C‑124/10 P, EU:C:2012:318), bol štát vlastníkom letiska, ktoré bolo príjemcom. Pozri v tom istom zmysle aj rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia (T‑565/08, EU:T:2012:415, bod 79), potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom zo 4. septembra 2014, SNCM a Francúzsko/Corsica Ferries France (C‑533/12 P a C‑536/12 P, EU:C:2014:2142).
( 56 ) Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), bod 77.
( 57 ) Pozri v tom istom zmysle KOHLER, M.: New Trends Concerning the Application of the Private Investor Test. In: European State Aid Law Quarterly. 2011, zv. 10 (1), s. 21 až 33.
( 58 ) Pozri rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia (173/73, EU:C:1974:71, bod 13); z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia (C‑56/93, EU:C:1996:64, bod 79), a z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 77).
( 59 ) Pozri napríklad rozsudky z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing (C‑525/04 P, EU:C:2007:698, bod 2, ktorý cituje bod 27 napadnutého rozsudku v uvedenej veci) (odklad platieb poistného na sociálne zabezpečenie); zo 14. septembra 2004, Španielsko/Komisia (C‑276/02, EU:C:2004:521, bod 13) (nezaplatenie daní a poistného na sociálne zabezpečenie); z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive (C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 2, ktorý cituje bod 14 napadnutého rozsudku v uvedenej veci) (vzdanie sa verejnej pohľadávky); z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice (C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 2, ktorý cituje bod 25 napadnutého rozsudku v uvedenej veci) (odpustenie daňového dlhu), a z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia (T‑152/99, EU:T:2002:188, bod 10) (odpustenie verejného dlhu).
( 60 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF (C‑124/10 P, EU:C:2012:318, body 17 a 21).
( 61 ) Rozsudok zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia (T‑196/04, EU:T:2008:585, odsek 15).
( 62 ) Pozri rozsudky zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia (C‑278/92 až C‑280/92, EU:C:1994:325, bod 22), a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia (C‑334/99, EU:C:2003:55, bod 134). Pozri tiež KOHLER, M.: New Trends Concerning the Application of the Private Investor Test. In: European State Aid Law Quarterly. 2011, zv. 10 (1), s. 21 až 33, s. 26.
( 63 ) Ide o to, že iba náklady a výhody, ktoré môžu byť považované za relevantné pre hospodársky subjekt, môžu byť zohľadnené pri posúdení, či by takýto hypotetický hospodársky subjekt konal rovnakým spôsobom ako štát.
( 64 ) Otázka, či by dotknutý podnik bol skutočne schopný dohodnúť odklad splácania úveru za rovnakých alebo podobných podmienok, aké boli poskytnuté štátom, je otázkou, ktorá sa týka uplatnenia kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Nie je to otázka týkajúca sa uplatniteľnosti tohto kritéria.
( 65 ) Pozri, pokiaľ ide o metódy zisťovania súladu s kritériom súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ROBINS, N., PUGLISI, L.: The market economy operator principle: an economic role model for assessing economic advantage. In: HANCHER, L., PIERNAS LOPEZ, J. J.: (eds.) Research handbook on European State Aid Law. Edward Elgar Publishing: Cheltenham, 2021, s. 15 až 39, s. 21 a nasl.
( 66 ) Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, body 118, 119 a 127), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, body 176, 177 a 193).
( 67 ) Tamže, body 125 a 191.
( 68 ) Pozri napríklad rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia (C‑160/19 P, EU:C:2020:1012, bod 100 a citovaná judikatúra).
( 69 ) Pozri napríklad rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko (C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 117).
( 70 ) To znamená, že od Komisie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie, než je to v prípade aktov so všeobecnou pôsobnosťou, ako sú nariadenia. Pozri napríklad rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast (C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 79 a citovaná judikatúra), ako aj z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland (C‑687/13, EU:C:2015:573, body 76 až 78 a citovaná judikatúra).
( 71 ) Rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia (C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 71 a citovaná judikatúra).
( 72 ) Príslušná časť tohto odôvodnenia znie takto: „Okrem toho bez ohľadu na ustanovenia zákona č. 10/2010 sa neuskutočnil žiadny postup verejného obstarávania na účely výberu leteckého dopravcu a financovania plánov činnosti. Prevádzkovatelia letísk uverejnili oznámenia na svojich webových sídlach a sami si vybrali najlepšiu ponuku, čo znamená, že finančná podpora nebola leteckým dopravcom poskytnutá na základe otvoreného a transparentného postupu verejného obstarávania.... Aj keby sa uskutočnil riadny postup verejného obstarávania na účely výberu leteckého dopravcu, nemožno vylúčiť existenciu výhody.“
( 73 ) Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, bod 131 až 145), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, bod 198 až 211).
( 74 ) Hoci na vylúčenie prítomnosti pomoci nie je vždy potrebné výberové konanie. Pozri rozsudok z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia (C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P, EU:C:2013:682, bod 93 a citovaná judikatúra). Podobne aj oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), bod 97 a nasl.
( 75 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, bod 136), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑ 8/18, EU:T:2020:182, bod 203). Pozri v tom istom zmysle rozsudok z 5. augusta 2003, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (T‑116/01 a T‑118/01, EU:T:2003:217, bod 121).
( 76 ) To sa podľa môjho názoru Všeobecný súd snažil uviesť v rozsudku z 28. januára 1999, BAI/Komisia (T‑14/96, EU:T:1999:12, body 73, 76 a 79).
( 77 ) Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180, bod 139), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182, bod 206).